Vládne nariadenie 44/1952 Z. z. o lekárnikoch.

§ 1.

Úlohou lekárnika je svedomite vykonávať na podklade farmaceutického vzdelania odbornú

činnosť najmä pri výskume, výrobe, príprave, výdaji a kontrole liečiv, a tak zabezpečovať

zásobovanie obyvateľstva liečivami.

§ 2.

Povolanie lekárnika môže vykonávať československý občan, ktorý je bezúhonný, telesne

a duševne spôsobilý na výkon tohto povolania a

a)

úspešne vykonal záverečné skúšky určené skúšobnými poriadkami pre štúdium farmácie

a složil predpísaný sľub alebo

b)

koná ako farmaceut po vykonanej tyrocinálnej skúške v deň začiatku účinnosti tohto

nariadenia najmenej po dobu siedmich rokov odbornú činnosť v lekárni.

§ 3.

Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon povolania lekárnika cudzincovi alebo

tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť v cudzine, ak sú podľa svojho vzdelania a

praktickej činnosti spôsobilí na výkon tohto povolania. Ministerstvo zdravotníctva

môže toto povolenie viazať na úspešný výkon skúšky.

§ 4.

Aby lekárnici mohli dobre plniť svoje úlohy, najmä aby sa zabezpečilo stále zvyšovanie

úrovne ich odbornej práce, zúčastňujú sa na ďalšom školení; na úspešný výsledok tohto

školenia možno viazať ďalší výkon povolania lekárnika. Školenie lekárnikov vedie Ministerstvo

zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

§ 5.

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vedie rozmiesťovanie lekárnikov podľa štátneho národohospodárskeho

plánu tak, aby bola zabezpečená predovšetkým zdravotná starostlivosť o pracujúcich

v závodoch.

(2)

Pôsobisko lekárnikov určujú a menia podľa smerníc Ministerstva zdravotníctva krajské

národné výbory v úzkej súčinnosti so zúčastnenými národnými podnikmi a zariadeniami

štátnej správy a s jednotnou odborovou organizáciou. Ak ide o premiestenie lekárnika

na pôsobisko v inom kraji - s výnimkou prípadov, keď toto premiestenie bolo zúčastnenými

krajskými národnými výbormi dohodnuté - alebo ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný

záujem, určuje jeho pôsobisko Ministerstvo zdravotníctva po vypočutí zúčastnených

krajských národných výborov.

§ 6.

Krajský národný výbor, poprípade Ministerstvo zdravotníctva môžu uložiť lekárnikovi

pri určení pôsobiska alebo kedykoľvek neskoršie určitý pracovný záväzok v odbore štátnej

zdravotnej starostlivosti, a ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, aj

osobitné úlohy na čas mimoriadnej potreby.

§ 7.

Krajský národný výbor zakáže lekárnikovi výkon povolania, ak nesplňuje podmienky výkonu

svojho povolania. Rovnaké opatrenie môže urobiť krajský národný výbor u lekárnika,

ktorý neplní povinnosti uložené mu zákonom o zdravotníckych povolaniach alebo predpismi

vydanými podľa neho.

§ 8.

O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú lekárnikovi prevzatím povinností uložených mu

podľa zákona o zdravotníckych povolaniach a predpisov vydaných podľa neho, platia

predpisy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, poprípade predpisy

o náhradách výdavkov účastníkom školenia.

§ 9.

Ustanovenia

§§ 5 až 8

sa nevzťahujú na lekárnikov brannej moci, národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej

stráže.

§ 10.

(1)

Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárnika, s výnimkou lekárnikov brannej moci, národnej

bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže, vykoná Ministerstvo zdravotníctva po dohode

so zúčastnenými ústrednými úradmi a v súčinnosti s jednotnou odborovou organizáciou;

najmä vydá podrobnejšie predpisy

a)

o úlohách a rozsahu činnosti lekárnikov,

b)

o ich odbornej spôsobilosti a ďalšom školení,

c)

o ich rozmiesťovaní.

(2)

Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárnikov národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej

stráže vykonajú ministerstvá národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode s Ministerstvom

zdravotníctva.

§ 11.

Ustanovenia osobitných predpisov o odbornej spôsobilosti na výkon farmaceutickej činnosti

v lekárňach zostávajú nedotknuté.

§ 12.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri zdravotníctva,

národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi

vlády.