Vládne nariadenie 44/1950 Z. z. o niektorých prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) pred 1. októbrom 1948.

§ 1.

Rozsah.

(1)

Táto časť upravuje nároky z verejnoprávneho dôchodkového poistenia v poistných prípadoch

nastalých pred 1. októbrom 1948, ak bol poistenec poistený vo viacerých odvetviach

verejnoprávneho dôchodkového poistenia alebo u viacerých nositeľov toho istého odvetvia

poistenia a - pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak - ak sa dosiaľ o nároku právoplatne

nerozhodlo.

(2)

Úpravou podľa tejto časti zostáva nedotknuté zhodnotenie prevodných súm vydávaných

pri prestupoch, ku ktorým došlo před 1. januárom 1929, pokiaľ sa ďalej neustanovuje

inak.

§ 2.

Hlavný nositeľ poistenia.

(1)

O nárokoch na poistné dávky rozhoduje posledný nositeľ hlavného poistenia (hlavný

nositeľ poistenia) podľa predpisov preň platných (používateľných), pokiaľ sa týmto

nariadením neustanovuje inak.

(2)

Hlavné je poistenie, v ktorom sa čakacia doba dovŕšila (

§ 3

). Ak sa čakacia doba dovŕšila v niekoľkých poisteniach, je hlavným poistenie, v ktorom

poistenec získal v rozhodnom čase najväčší počet príspevkových mesiacov z povinného

poistenia. Ak je tento počet rovnaký v niekoľkých poisteniach, je hlavným poistením

posledné z nich. Rozhodným časom je posledných 60 kalendárnych mesiacov, v ktorých

bol poistenec povinne poistený; ak bol povinne poistený v čase kratšom než 60 kalendárnych

mesiacov, rozhoduje tento kratší čas. Banícke penzijné poistenie (ďalej len „banícke

poistenie“) je však hlavným len, ak sa v ňom samotnom dovŕšila čakacia doba.

(3)

Ak sa čakacia doba nedovŕšila v žiadnom poistení, je hlavným posledné z nich.

§ 3.

Sčítanie príspevkových dôb dôchodkového poistenia.

(1)

Pri posudzovaní čakacej doby, zachovania a oživnutia nároku a pri posudzovaní, či

sú splnené podmienky pre dobrovoľné pokračovanie v poistení, prihliada sa na všetky

započítateľné príspevkové doby získané vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení. Príspevkové

doby, ktoré sa kryjú, počítajú sa len raz, pričom povinné poistenie predchádza pred

dobrovoľným pokračovaním v poistení.

(2)

Pri určení príspevkovej doby počíta sa 30 príspevkových dní ako príspevkový mesiac

a naopak. Zvyšok počíta sa ako celý príspevkový mesiac.

§ 4.

Složenie dôchodku.

Dôchodky, pre ktoré platia ustanovenia tejto časti, skladajú sa zo základnej sumy,

zo zvyšovacích súm a z ostatných složiek (

§§ 5 až 7

).

§ 5.

Základná suma.

(1)

Základnou sumou invalidného (starobného) dôchodku je základná suma hlavného poistenia.

(2)

Ak bol poistenec poistený aj v baníckom alebo penzijnom poistení súkromných zamestnancov

vo vyšších službách (ďalej len „penzijné poistenie“), určí sa základná suma invalidného

(starobného) dôchodku tak, že sa šesťdesiatina základnej sumy penzijného poistenia

násobí počtom započítateľných príspevkových mesiacov baníckeho, poprípade penzijného

poistenia. Suma zistená podľa predchádzajúcej vety však nesmie byť vyššia než základná

suma penzijného poistenia, a ak nebol poistenec poistený v tomto poistení, nesmie

byť vyššia než zvýšenie pevnej základnej sumy v baníckom poistení; pritom však nesmie

byť nižšia než základná suma hlavného poistenia.

(3)

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, určí sa základná suma dôchodku

pozostalých zo základnej sumy invalidného dôchodku pomerom dôchodku pozostalých k

invalidnému dôchodku, ako je určený zákonom o penzijnom poistení. Základná suma nesmie

však byť nižšia než základná suma dôchodku toho istého druhu z invalidného poistenia.

(4)

Ak nebol poistenec poistený v penzijnom poistení, náleží ako základná suma dôchodku

pozostalých základná suma hlavného poistenia; ak je hlavným nositeľom poistenia nositeľ

provízneho poistenia v českých zemiach, náleží ako základná suma vdovského dôchodku

polovica základnej sumy baníckej provízie (baníckej úplnej provízie).

(5)

Základnými sumami provízneho poistenia na Slovensku sú základné sumy invalidného

poistenia.

§ 6.

Zvyšovacie sumy.

(1)

Zvyšovacie sumy náležia za všetky započítateľné príspevkové doby vo výmere určenej

predpismi platnými (používateľnými) pre príslušné odvetvie poistenia.

(2)

Ak nie je provízne poistenie hlavným poistením, náležia za príspevkové doby získané

v províznom poistení v českých zemiach zvyšovacie sumy vo výmere, platnej pre úplné

provízie. Zvyšovacie sumy provízneho poistenia na Slovensku sú 18 Kčs ročne za každý

príspevkový mesiac.

(3)

Ak nie sú zvyšovacie sumy dôchodku pozostalých v jednotlivých odvetviach poistenia

určené priamo, určia sa zo zvyšovacích súm invalidného dôchodku pomerom dôchodku pozostalých

k invalidnému dôchodku.

(4)

Za príspevkové doby provízneho poistenia, ako aj za doby po 30. septembri 1924, započítateľné

v províznom poistení, zvyšuje sa invalidný (starobný) dôchodok o 16 Kčs ročne za každý

príspevkový mesiac; pritom sa odpočíta zvýšenie dôchodku, ku ktorému došlo zhodnotením

tej istej doby podľa iných predpisov. Vdovský dôchodok a dôchodok obojstranne osiroteného

dieťaťa sa takto zvyšuje o 8 Kčs ročne, dôchodok ostatných pozostalých o 4 Kčs ročne.

Zvýšenie sa poskytne od prvej mesačnej splátky po vyhlásení tohto nariadenia na návrh

oprávneného; tomu nebráni, že sa o návrhu oprávneného už právoplatne rozhodlo.

§ 7.

Ostatné složky dôchodku.

(1)

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení, náleží vekový príplatok s týmito

odchýlkami

1.

Vekový rozdiel sa zmenší o príspevkovú dobu, získanú v ostatných zúčastnených poisteniach

pred 1. júlom 1926, zaokrúhlenú na celé roky; na dobu kratšiu než 6 mesiacov sa pritom

nehľadí;

2.

Ak je hlavným nositeľom poistenia nositeľ v českých zemiach, určí sa priemerná ročná

zvyšovacia suma tak, že sa dvanásťnásobok úhrnu zvyšovacích súm, získaných v invalidnom

poistení v čase od 1. januára 1927 do 31. decembra 1931, delí rozdielom medzi číslom

60 a počtom príspevkových mesiacov, získaných v tomto čase v povinnom poistení u ostatných

zúčastnených nositeľov;

3.

Ak je hlavným nositeľom poistenia nositeľ na Slovensku, posudzujú sa príspevkové

doby, získané v inom než invalidnom poistení, ako príspevkové doby invalidného poistenia

získané v triede D (§ 111 ods. 3 zákona č. 221/1924 Sb., o poistení zamestnancov pre

prípad nemoci, invalidity a staroby, v znení vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb.).

(2)

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, náleží zvýšenie dávok podľa §

177 a) zákona o penzijnom poistení.

(3)

Ak sa stretne nárok na vekový príplatok s nárokom na zvýšenie dávky podľa odseku

2, náleží vekový príplatok iba v sume, o ktorú presahuje toto zvýšenie.

(4)

Ak získal poistenec aspoň 30 príspevkových mesiacov v samotnom penzijnom poistení,

náleží prídavok podľa čl. III vládneho nariadenia č. 316/1941 Sb., ktorým sa opätovne

mení a doplňuje zákon o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách,

poprípade podľa čl. IV § 2 zákona č. 70/1948 Sb., o sjednotení niektorých predpisov

vo verejnoprávnom sociálnom poistení. Ak získal poistenec v samotnom penzijnom poistení

kratšiu príspevkovú dobu, náleží za každý započítateľný mesiac penzijného poistenia

tridsiatina tohto prídavku. Ak je hlavným banícke poistenie, snižuje sa tento prídavok

o rozdiel medzi základnou sumou baníckeho poistenia a základnou sumou penzijného poistenia

zvýšenou o ročný prídavok podľa zákona

č. 156/1945 Sb.

, o prídavkoch k dôchodkom z verejnoprávneho sociálneho poistenia.

(5)

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení, náleží osobitný prídavok podľa

§ 122 c) zákona o invalidnom poistení.

(6)

Ak sa stretne nárok na prídavok podľa odseku 4 s nárokom na osobitný prídavok podľa

odseku 5, náleží prídavok podľa odseku 4 len v sume, o ktorú presahuje osobitný prídavok

podľa odseku 5.

(7)

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, náleží zvýšenie dôchodku vo výške

štátneho príspevku podľa § 176 zákona o penzijnom poistení.

(8)

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení na Slovensku, náleží vždy dôchodok

podľa

čl. I zákona č. 70/1948 Sb.

§ 8.

Nároky z poistenia v náhradných penzijných ústavoch.

(1)

Doba poistenia v náhradnom penzijnom ústave sa posudzuje pri určení základnej sumy

a zvyšovacích súm ako doba poistenia podľa všeobecných predpisov o penzijnom poistení.

(2)

Ak je hlavným nositeľom poistenia náhradný penzijný ústav, zvyšuje sa dôchodok, určený

podľa predpisov platných (používateľných) pre všeobecného nositeľa penzijného poistenia

ako nositeľa hlavného, o rozdiel medzi dôchodkom podľa stanov náhradného penzijného

ústavu a dôchodkom, ktorý by náležal zo samotného penzijného poistenia podľa všeobecných

predpisov. Ak nezískal poistenec v tomto poistení samotnom 60 príspevkových mesiacov,

zistí sa, o akú sumu by sa dôchodok zvýšil, keby sa bolo získalo 60 príspevkových

mesiacov v penzijnom poistení. Zvýšenie dôchodku sa potom vypočíta tak, že sa táto

suma delí šesťdesiatimi a násobí počtom príspevkových mesiacov získaných v penzijnom

poistení.

(3)

Ak bol poistenec poistený aj v náhradnom penzijnom ústave so sídlom v českých zemiach,

ktorý nie je hlavným nositeľom, zvyšuje sa dôchodok určený podľa predchádzajúcich

ustanovení o sumu, zodpovedajúcu prípadnému rozdielu medzi prevodnou sumou podľa stanov

tohto ústavu a úhradovým podielom všeobecného nositeľa penzijného poistenia podľa

stavu ku dňu výstupu z tohto poistenia. Táto suma sa určí podľa počtovných podkladov

nositeľa penzijného poistenia.

(4)

Ak bol poistenec poistený aj v náhradnom penzijnom ústave so sídlom na Slovensku

(

§ 12 ods. 2 a 3

), ktorý nie je hlavným nositeľom, platí pre zvýšenie dôchodku obdobne ustanovenie

odseku 2.

§ 9.

Odbavné. Výbavné.

(1)

Ak zomrel poistenec, bez toho že by dovŕšil čakaciu dobu v niektorom zo zúčastnených

odvetví poistenia (

§ 3

), náleží odbavné podľa predpisov platných pre posledné poistenie, v ktorom sú splnené

podmienky pre jeho priznanie.

(2)

Výbavné, na ktoré vznikol nárok podľa tohto nariadenia (

§ 3

), nesmie byť nižšie než výbavné, ktoré by náležalo, keby hlavným poistením bolo iné

zo zúčastnených poistení, v ktorom samotnom sa čakacia doba dovŕšila.

(3)

Ak získala poistenka do dňa sobáša menej než 60, avšak viac než 29 príspevkových

mesiacov započítateľných do čakacej doby, náleží jej výbavné podľa predpisov platných

do 30. septembra 1948 v českých zemiach.

§ 10.

Nároky zamestnaných dôchodcov.

(1)

Ak získala osoba v čase, v ktorom požívala invalidný alebo starobný dôchodok, ďalšiu

príspevkovú dobu povinného poistenia u iného nositeľa poistenia a ak splnila aj podmienky

pre priznanie dôchodku u tohto nositeľa, vzniká z nového poistenia nárok len na zvyšovacie

sumy k doterajšiemu dôchodku; dovŕšenie čakacej doby v novom poistení sa nevyžaduje.

(2)

Zvyšovacími sumami podľa odseku 1 sa v náhradnom penzijnom ústave rozumie zvýšenie,

ktoré náleží podľa stanov za príspevkové mesiace presahujúce 120.

(3)

Ak zanikne požitok dôchodku, ako aj požitok zvyšovacích súm, poskytovaných podľa

odsekov 1 a 2, z iného dôvodu než úmrtím dôchodcu, prihliadne sa pri rozhodovaní o

nároku v novom poistnom prípade i na príspevkovú dobu, za ktorú sa vyplácaly zvyšovacie

sumy podľa odsekov 1 a 2.

§ 11.

Rozvrh úhrady vyplácaných dávok.

Hlavný nositeľ poistenia vypláca poistné dávky vymerané podľa predchádzajúcich ustanovení

zo svojho. Na vrub náhradného ústavu ide však len tá časť dávky, ktorá plynie zo samotného

penzijného poistenia podľa stanov; zvyšok ide na vrub nositeľa všeobecného verejnoprávneho

dôchodkového poistenia.

§ 12.

Osobitné druhy poistenia.

(1)

Poistenie vo Fonde pre invalidné a starobné poistenie zamestnancov Československých

štátnych železníc (hlavné oddelenie) a vo fondoch pre invalidné a starobné poistenie

poštových zamestnancov sa pri vykonávaní tohto nariadenia považuje za poistenie u

nositeľa invalidného poistenia.

(2)

Poistenie vo Fonde pre invalidné a starobné poistenie zamestnancov Československých

štátnych železníc (penzijné oddelenie), v Penzijnom fonde pre zamestnancov Národného

divadla v Prahe a nositeľov poistenia podľa vládneho nariadenia č. 33/1933 Sb., o

penzijnom poistení zamestnancov súkromných železníc, sa pri vykonávaní tohto nariadenia

považuje za poistenie v náhradných ústavoch penzijného poistenia.

(3)

Poistenie podľa § 124 zákona o penzijnom poistení a penzijné poistenie na vyššie

dávky podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 17/1946 Sb. n. SNR, o penzijnom

poistení niektorých súkromných zamestnancov na vyššie dávky, sa posudzuje pri vykonávaní

tohto nariadenia ako poistenie v náhradných ústavoch.

§ 13.

Prestupy medzi náhradnými ústavmi.

Ak vstúpil do poistenia v náhradnom ústave poistenec, ktorý získal príspevkové doby

v inom náhradnom ústave, a ak sa zaňho nevydala prevodná suma (poistné) podľa iných

predpisov, je skorší náhradný ústav povinný odovzdať novému náhradnému ústavu prevodnú

sumu vo výške podľa vládneho nariadenia č. 10/1931 Sb., o prevodných sumách a počtovných

podkladoch Všeobecného penzijného ústavu a ústavov náhradných, v znení vládneho nariadenia

č. 3/1939 Sb. Nový ústav použije prijatú sumu podľa predpisov preň platných.

§ 14.

Rozsah.

(1)

Táto časť upravuje nároky osôb,

1.

ktoré boly poistené podľa predpisov o verejnoprávnom dôchodkovom poistení a ktoré

sa staly zamestnancami účastnými na verejnom penzijnom zaopatrení v čase medzi 1.

marcom 1940 a 30. septembrom 1948,

2.

nároky ktorých z verejného penzijného zaopatrenia zanikly inak než smrťou alebo vyplatením

odbavného (odstupného), ktoré vylučovalo vydanie prevodnej sumy (poistného) podľa

predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) platných (používateľných)

pred 1. októbrom 1948,

3.

ktoré prestupom medzi dvoma zamestnávateľmi nestratily povahu zamestnancov účastných

na verejnom penzijnom zaopatrení, ak vznikol im v čase medzi 1. marcom 1940 a 30.

septembrom 1948 nárok na dávku z verejnoprávneho dôchodkového poistenia alebo nárok

na odpočivné (zaopatrovacie) platy z verejného penzijného zaopatrenia.

(2)

Za osoby účastné na verejnom penzijnom zaopatrení sa považujú osoby, ktoré boly vyňaté

z verejnoprávneho dôchodkového poistenia preto, že im boly v ich zamestnaní zaručené

normálne (rovnocenné) penzijné nároky (ďalej len „vyňaté zamestnanie“).

(3)

Úpravou podľa tejto časti zostáva nedotknuté zhodnotenie prevodných súm vydávaných

pri prestupoch medzi verejným penzijným zaopatrením a verejnoprávnym dôchodkovým poistením,

ku ktorým došlo pred 1. marcom 1940, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

§ 15.

Nároky z penzijného poistenia osôb, nároky ktorých z verejného penzijného zaopatrenia

zanikly.

(1)

Osobám, nároky ktorých z verejného penzijného zaopatrenia zanikly (

§ 14 ods. 1 č. 2

), započíta nositeľ penzijného poistenia

1.

dobu, ktorú by boly získaly, keby boly po celú dobu tohto zamestnania povinne poistené

ako súkromní zamestnanci vo vyšších službách podľa predpisov o penzijnom poistení

platných (používateľných) na území, na ktorom sa toto zamestnanie vykonávalo. Na dobu

zamestnania pred 1. januárom 1909, a pokiaľ ide o zamestnanie na Slovensku, pred 1.

januárom 1922, sa nehľadí;

2.

dobu skôr získanú vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení, a to tak, ako sa v tomto

poistení získala.

(2)

Doba vyňatého zamestnania sa započíta u nositeľa penzijného poistenia ku dňu zániku

nárokov z verejného penzijného zaopatrenia. Doby, ktoré sa kryjú, započítavajú sa

len raz.

(3)

Ak uplatnil zamestnanec po vstupe do vyňatého zamestnania právo na doplnenie sumy,

vydávanej podľa predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) platných

(používateľných) před 1. októbrom 1948, na výšku potrebnú na započítanie celej doby,

je zamestnávateľ povinný vydať nositeľovi penzijného poistenia poistnomatematickú

hodnotu sumy, zaplatenej zamestnancom na tento doplatok.

(4)

Ak prijal zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý prestúpil od nositeľa verejnoprávneho

dôchodkového poistenia do verejného penzijného zaopatrenia sumy, ktoré zodpovedajú

nárokom prevyšujúcim nároky z penzijného poistenia, je povinný odovzdať tieto sumy

nositeľovi penzijného poistenia, ak zaniknú nároky z verejného penzijného zaopatrenia.

(5)

Zamestnávateľ je povinný vydať sumy podľa ustanovení odsekov 3 a 4, pokiaľ sa tak

už nestalo, do šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia s 5 % úrokmi. Nositeľ

penzijného poistenia použije tieto sumy na pripoistenie pevného dôchodku invalidného

(starobného) a ostatných dávok určených zákonom o penzijnom poistení podľa schválených

sadzieb. Ak nestačia tieto sumy ani na pripoistenie pevného dôchodku invalidného (starobného)

vo výške 200 Kčs ročne, vydajú sa poistencovi.

§ 16.

Nároky z verejného penzijného zaopatrenia osôb, ktoré prestúpily z verejnoprávneho

dôchodkového poistenia.

(1)

Ak prestúpila osoba, ktorá bola poistená vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení a

nepožíva dôchodok invalidný alebo starobný, do vyňatého zamestnania, započíta sa jej

do doby rozhodnej pre nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy a pre ich výmeru doba

získaná v poistení podľa ustanovení odseku 2.

(2)

O zistení dĺžky započítanej doby a o jej hodnotení platia obdobne ustanovenia §§

4 až 12 vládneho nariadenia č. 273/1937 Sb., o použití prevodných súm verejnoprávneho

poistenia (zaopatrenia) v službe vyňatej z poistnej penzijnej povinnosti, s týmito

odchýlkami

1.

Dĺžka započítanej doby v mesiacoch sa určí tak, že sa úhrn poistného zodpovedajúceho

príspevkovej dobe, získanej vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení, okrem doby, ktorá

sa kryje s dobou verejného penzijného zaopatrenia, násobí číslom 85,84 a delí prvou

penzijnou základňou, ktorá vyplýva zo služobných platov zamestnanca po prestupe; pritom

sa postupuje podľa predpisov o určení výšky penzijnej základne platných do 31. decembra

1943. Výsledok sa zaokrúhli na celé číslo. V pochybných prípadoch určí rozhodnú výšku

penzijnej základne Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode so zúčastnenými

ústrednými úradmi.

2.

Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) vládneho nariadenia č. 273/1937 Sb. platí, i keď

zamestnanec podliehal poistnej povinnosti v inom odvetví verejnoprávneho dôchodkového

poistenia než penzijnom alebo bol z takého poistenia vyňatý.

3.

Splnenie podmienky, že ide o dobu úplne zamestnávajúcej služby [§ 6 ods. 2 písm.

a) vládneho nariadenia č. 273/1937 Sb.], sa u poštových expedientov, poštových pomocníkov

a poštových poslov nevyžaduje; taktiež sa nevyžaduje splnenie podmienky rovnocennej

služby [§ 6 ods. 2 písm. b) uvedeného vládneho nariadenia].

4.

Ustanovenia č. 2 a 3 sa vzťahujú aj na prestupy, ku ktorým došlo v čase od 1. januára

1929 do 29. februára 1940.

(3)

Doba verejnoprávneho dôchodkového poistenia sa započíta ku dňu vstupu do vyňatého

zamestnania, a ak bol zamestnanec ustanovený v pragmatikálnom (regulovanom) služobnom

pomere so zpiatočnou platnosťou, ku dňu doručenia vymenovacieho dekrétu. Ak bol z

poistenia priznaný invalidný alebo starobný dôchodok, započíta sa uvedená doba ku

dňu zániku nároku na tento dôchodok.

(4)

Ku dňu započítania uvedenému v odseku 3 zanikajú nároky na dávky z verejnoprávneho

dôchodkového poistenia.

(5)

Ak vznikol zamestnancovi ustanovenému so zpiatočnou platnosťou nárok na odpočivné

platy z verejného penzijného zaopatrenia, započítajú sa na tieto platy sumy, ktoré

mu boly už vyplatené na dávkach verejnoprávneho dôchodkového poistenia za tú istú

dobu. To platí obdobne o nárokoch pozostalých po takom zamestnancovi.

§ 17.

Nároky osôb, ktoré prestúpily medzi nositeľmi verejného penzijného zaopatrenia navzájom.

Ustanovenia

§ 16

platia obdobne i o nárokoch osôb, ktoré prestúpily medzi nositeľmi verejného penzijného

zaopatrenia navzájom.

§ 18.

Nároky zamestnaných príjemcov odpočivných (zaopatrovacích) platov.

(1)

Ak získala osoba, požívajúca odpočivný (zaopatrovací) plat z vyňatého zamestnania,

príspevkovú dobu verejnoprávneho dôchodkového poistenia a ak splnila aj podmienky

pre priznanie dôchodku z tohto poistenia, vzniká jej nárok len na zvyšovacie sumy;

dovŕšenie čakacej doby sa nevyžaduje.

(2)

Zvyšovacími sumami v poistení v náhradnom ústave sa rozumie zvýšenie, ktoré náleží

podľa stanov za príspevkové mesiace presahujúce 120.

(3)

Nárok na zvyšovacie sumy nevznikne, ak je ich úhrn menej než 300 Kčs ročne.

§ 19.

Oznamovacia povinnosť.

(1)

Ak došlo k prestupu z verejnoprávneho dôchodkového poistenia do verejného penzijného

zaopatrenia (

§ 14 ods. 1 č. 1

), je nositeľ poistenia povinný oznámiť na požiadanie novému zamestnávateľovi do 6

mesiacov osobné dáta, celkovú dobu poistenia a úhrn poistného jej zodpovedajúci.

(2)

Ak zaniknú nároky z verejného penzijného zaopatrenia (

§ 14 ods. 1 č. 2

), je skorší zamestnávateľ povinný oznámiť na požiadanie nositeľovi penzijného poistenia

do 6 mesiacov osobné dáta zamestnancove, dobu započítateľnú podľa ustanovení

§ 15

a ostatné skutočnosti rozhodné pre jej započítanie.

(3)

Ak došlo k prestupu zamestnanca medzi nositeľmi verejného penzijného zaopatrenia

navzájom, je skorší zamestnávateľ povinný oznámiť na požiadanie novému zamestnávateľovi

do 6 mesiacov osobné dáta zamestnancove a dobu započítateľnú podľa

§ 17

.

§ 20.

Nároky zamestnancov v dočasnom služobnom zaradení.

Ak dôjde k započítaniu doby podľa tohto nariadenia, má zamestnanec nárok na odpočivné

(zaopatrovacie) platy, i keby mu taký nárok podľa predpisov o verejnom penzijnom zaopatrení

pre jeho dočasné služobné zaradenie neprislúchal, ak sú uňho inak splnené ostatné

podmienky pre vznik tohto nároku. Pre podmienky a výšku nároku zamestnanca v dočasnom

služobnom zaradení a pozostalých po takom zamestnancovi sú smerodajné predpisy platné

pre definitívnych zamestnancov.

§ 21.

Prepočítanie odpočivných (zaopatrovacích) platov.

(1)

Odpočivné (zaopatrovacie) platy, ktoré boly určené inak, než ako ustanovuje

§ 16

, sa na žiadosť oprávneného prepočítajú s platnosťou od 1. októbra 1948.

(2)

Sumy, o ktoré zamestnanec (pozostalí po ňom) zaplatil před vyhlásením tohto nariadenia

na doplnenie prevodnej sumy (

§ 15 ods. 3

) viac, než vyplýva z prepočítania podľa odseku 1, sa nevracajú.

§ 22.

Prevodné sumy.

(1)

Sumy vydané pred účinnosťou tohto nariadenia podľa doterajších predpisov o prestupoch

v sociálnom poistení (zaopatrení) zostávajú u nositeľa poistenia (zaopatrenia), ktorý

ich prijal.

(2)

Predpisy o povinnosti nositeľov verejnoprávneho dôchodkového poistenia a zamestnávateľov

osôb vo vyňatom zamestnaní vydávať pri vzájomných prestupoch úhradové sumy za nároky

prevyšujúce výmeru podľa všeobecných predpisov o verejnoprávnom dôchodkovom poistení

zostávajú nedotknuté.

(3)

Ak bol zamestnanec vyňatý z verejnoprávneho dôchodkového poistenia so zpiatočnou

platnosťou pred účinnosťou tohto nariadenia a ak došlo preto ku zrušeniu poistenia

a k vráteniu poistného za dobu odo dňa zpiatočného ustanovenia, zachováva sa tento

stav.

§ 23.

Odstránenie príkrostí.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže v jednotlivých prípadoch robiť

opatrenia na odstránenie príkrostí, ktoré by sa vyskytly pri vykonávaní tohto nariadenia;

ak ide o odpočivné (zaopatrovacie) platy, robí tak po dohode s Ministerstvom financií.

§ 24.

Účinnosť.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, pokiaľ z jeho jednotlivých ustanovení

neplynie iný začiatok ich účinnosti; vykoná ho minister práce a sociálnej starostlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.