ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY o civilnej ochrane obyvateľstva 444/2006 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákonom č. 117/1998 Z. z., zákonom č. 252/2001 Z. z., zákonom č. 416/2001 Z. z., zákonom č. 261/2002 Z. z., zákonom č. 515/2003 Z. z., zákonom č. 479/2005 Z. z. a zákonom č. 568/2005 Z. z.

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku

pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov

štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní

civilnej ochrany obyvateľstva (ďalej len „civilná ochrana“).

§ 2

Civilná ochrana

(1)

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a

majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na

znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov

mimoriadnych udalostí.

(2)

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie

a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej

mimoriadnej situácie.

§ 3

Základné pojmy

(1)

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie

pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je

vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života,

zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na

zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(2)

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária,

katastrofa alebo teroristický útok, pričom

a)

živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných

energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu

pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv

na život, zdravie alebo na majetok,

b)

havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového

stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých

faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

c)

katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov

a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

(3)

Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi,

toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu

spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

(4)

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia

následkov mimoriadnej udalosti.

(5)

Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti

s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia sa vyhotovuje vo forme súboru dokumentov.

(6)

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku,

ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných

prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti

a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

(7)

Núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb

postihnutých následkami mimoriadnej udalosti.

(8)

Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych

dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou

udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej

energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

(9)

Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych

udalostí.

(10)

Evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia.

(11)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie

alebo na vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok.

(12)

Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba a informačná služba civilnej

ochrany, pričom

a)

hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných

pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej

udalosti,

b)

informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií.

(13)

Sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava

na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k

zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(14)

Kategorizáciou územia sa rozumie začlenenie územných obvodov okresov do skupín charakterizovaných

porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami. Je určujúca na diferencovanie

rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany.

(15)

Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné,

protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné

na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.

(16)

Jednotkou civilnej ochrany sa rozumie organizovaná skupina osôb, odborne pripravená

a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany.

(17)

Materiálom civilnej ochrany sa rozumejú hnuteľné veci obstarané spravidla z prostriedkov

štátneho rozpočtu a určené na zabezpečovanie hlásnej služby a informačnej služby civilnej

ochrany, úloh plnených jednotkami civilnej ochrany, ako aj prostriedky individuálnej

ochrany obyvateľstva.

(18)

Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov právnických

osôb alebo zamestnancov fyzických osôb – podnikateľov nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach,

ktoré užívajú tieto právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia.

§ 3a

Varovanie obyvateľstva

(1)

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi

a)

„VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri

vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej

udalosti,

b)

„OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami

vody.

(2)

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje

signálom „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

(3)

Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou

prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

(4)

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým

stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom

hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

§ 3b

Mimoriadna situácia

(1)

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných

prostriedkov.

(2)

Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia

a)

záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená

mimoriadna situácia,

b)

evakuácia,

c)

núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo

d)

použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek

integrovaného záchranného systému.

1

)

(3)

Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový

stav.

1a

)

Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav,

postupuje sa podľa osobitného zákona.

1a

)

§ 4

Zariadenia civilnej ochrany

(1)

Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické

súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné

stavby sa na účely tohto zákona považujú

a)

ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,

b)

chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane.

(2)

Ak je zariadenie civilnej ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu

a kolaudačného rozhodnutia určené na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný

zachovávať jeho pôvodné účelové určenie.

1b

)

V sporných prípadoch rozhoduje príslušný stavebný úrad.

2

)

(3)

Pri spracúvaní územného plánu jeho obstarávatelia v spolupráci s krajskými úradmi

a s obvodnými úradmi určia rozsah povinnej výstavby zariadení civilnej ochrany.

(4)

Zariadenia civilnej ochrany, najmä ochranné stavby, sa budujú ako dvojúčelové.

§ 5

Financovanie civilnej ochrany

(1)

Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

3

)

prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú

aj samosprávne kraje, obce, právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia,

4

)

a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými

látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok (ďalej len „ostatné

fyzické osoby“).

(3)

Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

4a

)

§ 6

(1)

Civilná ochrana (

§ 2

) zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia

a)

organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v

záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a

v odsune ranených,

b)

organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

c)

poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,

d)

zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

e)

vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

f)

organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,

g)

posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej

ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení

civilnej ochrany,

h)

zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej

ochrane.

(2)

Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh uvedených

v odseku 1 vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

(3)

Úlohy uvedené v odseku 1 písm. a) až f) plní civilná ochrana aj počas vyhlásenia

vojnového stavu.

5

)

(4)

Rozsah úloh uvedených v odseku 1 vyplýva z kategorizácie územia Slovenskej republiky,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

§ 7

Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vláda,

ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány,

krajské úrady a obvodné úrady,

6

)

samosprávne kraje,

6a

)

obce,

7

)

právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení týchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.

§ 8

Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie,

kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v

§ 3 ods. 2

, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

§ 9

(1)

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány

plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu

10

)

v rozsahu svojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie

ministerstvu vnútra.

(2)

Ministerstvá, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie výkonu štátnej správy na úseku

školstva, zabezpečujú, aby obsah výchovy a vzdelávania na všetkých druhoch a typoch

škôl v primeranom rozsahu zahŕňal aj otázky civilnej ochrany.

(3)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zabezpečuje účasť Armády Slovenskej republiky

na plnení úloh civilnej ochrany v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

11

)

§ 10

(1)

Civilnú ochranu riadi ministerstvo vnútra.

(2)

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice si pôsobnosti na úseku

civilnej ochrany a spolupráce s mestskými časťami upravia v štatúte mesta.

§ 11

Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi orgánmi,

samosprávnymi krajmi, s obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami a s verejnoprávnymi

inštitúciami s humanitným poslaním,

14

)

ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú činné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej

situácie pri záchranných prácach; pritom však nesmie byť dotknuté plnenie ich úloh

ustanovených osobitnými predpismi.

15

)

§ 12

Pôsobnosť ministerstva vnútra

(1)

Ministerstvo vnútra

a)

vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany,

b)

riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany,

c)

vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

d)

organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy,

e)

ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej

ochrany a schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,

f)

určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek

civilnej ochrany,

g)

zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávanie

zamestnancov, ktorí plnia úlohy civilnej ochrany; zabezpečuje vedeckovýskumnú a vývojovú

činnosť v civilnej ochrane,

h)

koordinuje prípravu na civilnú ochranu,

i)

zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany a zastupuje

Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany,

j)

ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením

s materiálom civilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného

predpisu

15a

)

aj jeho obstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy

a kontroly,

k)

schvaľuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov krajského úradu na civilnú ochranu z

prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rok,

l)

kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.

(2)

Ministerstvo vnútra sa podieľa na

a)

riadení a vykonávaní záchranných prác,

b)

evakuácii.

(3)

Ministerstvo vnútra uplatňuje záujmy civilnej ochrany pri plnení úloh Správy štátnych

hmotných rezerv Slovenskej republiky

9

)

a subjektov hospodárskej mobilizácie.

16

)

§ 13

Pôsobnosť krajského úradu

(1)

Krajský úrad

a)

vypracúva analýzy územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

b)

uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej

ochrany,

c)

rozhoduje o zrušení zariadenia na účely civilnej ochrany podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní,

16a

)

d)

vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,

e)

riadi a kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obvodných úradov a

kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany obcami, inými právnickými osobami a fyzickými

osobami,

f)

organizuje preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,

g)

riadi záchranné práce, ak ich rozsah presahuje územný obvod obvodného úradu; prednosta

krajského úradu je oprávnený ukladať úlohy a vydávať príkazy prednostom obvodných

úradov, vedúcim iných štátnych orgánov a starostom obcí vo svojom územnom obvode súvisiace

s riadením záchranných prác,

h)

plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak jej rozsah presahuje územný

obvod obvodného úradu,

i)

zabezpečuje úlohy ustanovené pre civilnú ochranu za brannej pohotovosti štátu,

j)

vypracúva v súčinnosti s obvodnými úradmi plán ochrany obyvateľstva a zabezpečuje

jeho precvičenie,

k)

riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy na území kraja,

l)

predkladá návrh skladby, rozsahu a určenia výdavkov na civilnú ochranu z prostriedkov

štátneho rozpočtu na schválenie ministerstvu vnútra.

m)

koordinuje a kontroluje hospodárenie obvodných úradov s materiálom civilnej ochrany,

n)

analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na riešenie mimoriadnej udalosti, škody

spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na vykonanie záchranných prác.

(2)

Krajský úrad vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej

udalosti presahuje územný obvod obvodného úradu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom

ministerstva vnútra vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti

presahuje jeho územný obvod.

(3)

Krajský úrad je dotknutým orgánom pri prerokúvaní územnotechnických podkladov a územného

plánu regiónu.

§ 14

Pôsobnosť obvodného úradu

(1)

Obvodný úrad

a)

vypracúva analýzu možného vzniku mimoriadnej udalosti vo svojom územnom obvode,

b)

vypracúva plán ochrany obyvateľstva v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými

osobami a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom im ukladá úlohy,

c)

riadi a organizuje prípravu na civilnú ochranu,

d)

vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,

e)

riadi po odbornej stránke a kontroluje plnenie povinností právnických osôb, fyzických

osôb a obcí v civilnej ochrane,

f)

v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním

14

)

organizuje a vykonáva preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,

g)

rozhoduje

16a

)

o povinnosti vytvárať jednotky civilnej ochrany a zariadenia civilnej ochrany pre

potreby územia,

h)

riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, právnických

osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí; prednosta obvodného úradu je oprávnený

ukladať úlohy a vydávať príkazy vedúcim iných štátnych orgánov, starostom obcí, štatutárnym

orgánom právnických osôb a fyzickým osobám vo svojom územnom obvode súvisiace s riadením

záchranných prác,

i)

plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak nepatrí do pôsobnosti právnických

osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí, a rozhoduje

16a

)

o povinnosti obcí umiestniť evakuovaných,

j)

zabezpečuje úlohy civilnej ochrany aj počas vojnového stavu,

k)

riadi a kontroluje hospodárenie s materiálom civilnej ochrany, zabezpečuje vybavenie

jednotiek civilnej ochrany vytvorených pre potreby územia materiálom civilnej ochrany,

l)

uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej

ochrany,

m)

rozhoduje

16a

)

o umiestnení technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na nehnuteľnostiach

právnických osôb a fyzických osôb a na žiadosť poskytuje jednorazovú peňažnú náhradu

za obmedzenie vlastníckeho práva podľa tohto zákona, ktorá zodpovedá rozsahu tohto

obmedzenia,

n)

určuje právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom rozsah dokumentácie plánov

ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti okrem podnikateľov, ktorí

spracúvajú dokumentáciu podľa osobitného predpisu,

16aa

)

o)

analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na riešenie mimoriadnej udalosti, škody

spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na vykonanie záchranných prác.

(2)

Obvodný úrad je dotknutým orgánom

16b

)

a)

pri prerokúvaní územných plánov obcí a zón,

b)

v územnom konaní,

c)

v stavebnom konaní a v kolaudačnom konaní, ak ide o zariadenie civilnej ochrany.

(3)

V konaniach podľa odseku 2 písm. b) a c), v ktorých je príslušný stavebný úrad, uplatňuje

obvodný úrad svoju pôsobnosť na úseku civilnej ochrany záväzným stanoviskom.

16ba

)

(4)

Obvodný úrad zabezpečí najmenej raz za tri roky precvičenie, prehodnotenie a podľa

potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné

priemyselné havárie v podniku kategórie B podľa osobitného predpisu.

16c

)

(5)

Obvodný úrad riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy, vyhlasuje

a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode; ak rozsah mimoriadnej udalosti

presahuje územný obvod obvodného úradu, neodkladne oznamuje a navrhuje vyhlásenie

mimoriadnej situácie krajskému úradu. O vyhlásení mimoriadnej situácie obvodný úrad

neodkladne informuje štátne orgány, samosprávny kraj, obce, Policajný zbor, Hasičský

a záchranný zbor a ozbrojené sily Slovenskej republiky.

§ 14a

Pôsobnosť samosprávneho kraja

(1)

Samosprávny kraj v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti

a)

poskytuje krajskému úradu podklady potrebné na vypracovanie analýzy územia kraja

a podklady na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva z hľadiska možných mimoriadnych

udalostí,

b)

spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie

na svojom území a utvára podmienky pri evakuácii na súčinnosť medzi samosprávnymi

krajmi,

c)

poskytuje krajskému úradu údaje o zariadeniach civilnej ochrany a spolupracuje s

orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a riešení ukrytia obyvateľstva,

d)

metodicky riadi a vykonáva prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

ako aj prípravu na poskytovanie prvej pomoci v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami

s humanitným poslaním,

14

)

e)

podieľa sa na preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane.

(2)

Samosprávny kraj uhrádza výdavky spojené s preventívno-výchovnou a propagačnou činnosťou

z vlastných zdrojov.

§ 15

Pôsobnosť obce

(1)

Obec

a)

vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi podnikov

a prevádzok na svojom území a informuje obyvateľstvo o postupe pri mimoriadnej udalosti,

b)

koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami – podnikateľmi

a s ostatnými fyzickými osobami,

c)

riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických

osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov na území obce,

d)

uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám civilnej

ochrany zriadeným obcou a prostriedkov individuálnej ochrany obyvateľstvu obce, pre

ktoré tieto prostriedky nezabezpečujú právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia;

prostriedkami individuálnej ochrany sa rozumejú prostriedky na ochranu dýchacích ciest

a očí proti účinkom nebezpečných látok najmä počas vyhlásenia brannej pohotovosti

štátu,

e)

podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva a

zabezpečuje ich potrebné úpravy,

f)

vykonáva hlásnu službu na území obce a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi,

najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc

17

)

obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce,

g)

plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie

a núdzové zásobovanie evakuovaným,

h)

vytvára jednotky civilnej ochrany z obyvateľstva obce a zabezpečuje ich akcieschopnosť,

i)

zabezpečuje a vykonáva prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s

verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním

14

)

zabezpečuje prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

j)

vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na

území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje obvodný

úrad,

k)

vedie evidenciu evakuovaných osôb a zoznamy evakuovaných osôb podliehajúcich brannej

povinnosti s uvedením evakuačného miesta odovzdáva príslušnej vojenskej správe,

l)

hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu,

18

)

m)

vyžaduje náhradu skutočných výdavkov vynaložených na civilnú ochranu, ktoré sa financujú

zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miestne príslušného obvodného úradu.

(2)

Obec je povinná uhrádzať z vlastných zdrojov výdavky spojené s uskladnením materiálu

civilnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu a výdavky spojené s udržiavaním ochranných

stavieb civilnej ochrany. Výdavky nezahŕňajú odmeny pre skladníka, lektora a výdavky

na rekonštrukcie, prestavby ochranných stavieb, periodické revízie, obmeny technického

zariadenia a odstraňovanie následkov ich poškodenia mimoriadnou udalosťou.

§ 16

Povinnosti právnických osôb a fyzických osôb

(1)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť

život, zdravie alebo majetok, sú povinní

a)

pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov, osôb prevzatých do starostlivosti

a osôb, ktoré môžu ohroziť,

b)

poskytovať obvodným úradom a obciam, na ktorých území pôsobia, informácie o možnom

nebezpečenstve, jeho rozsahu, spôsobe ochrany a likvidácii následkov a tieto pravidelne

aktualizovať,

c)

spolupracovať s krajskými úradmi, obvodnými úradmi a obcami pri riešení ochrany obyvateľstva,

d)

vykonávať hlásnu službu pre svojich zamestnancov, osoby prevzaté do starostlivosti,

iné osoby a obce, ktoré bezprostredne ohrozujú,

e)

zriaďovať a udržiavať ochranné stavby pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do

starostlivosti a prostriedky varovania,

f)

plánovať a pri mimoriadnej udalosti vyhlásiť a uskutočniť evakuáciu svojich zamestnancov

a osôb prevzatých do starostlivosti a neodkladne o tom informovať obec, na ktorej

území pôsobia,

g)

zabezpečiť na vlastné náklady špeciálne prostriedky individuálnej ochrany pre svojich

zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti podľa druhu nebezpečnej látky, ktorou

môžu ohroziť život alebo zdravie,

h)

skladovať, ošetrovať a zabezpečovať výdaj materiálu civilnej ochrany pre vlastné

jednotky civilnej ochrany a jednotky civilnej ochrany vytvorené pre potreby územia

a prostriedkov individuálnej ochrany pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do

starostlivosti,

i)

poskytnúť pri príprave na civilnú ochranu a pri mimoriadnych udalostiach orgánom

štátnej správy alebo obciam vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú,

j)

precvičiť aspoň raz za tri roky plán ochrany podľa odseku 3.

(2)

Ostatné fyzické osoby plnia primerane úlohy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d).

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia uvedení v odseku 1 okrem právnických

osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí dokumentáciu vypracúvajú podľa osobitných

predpisov,

18a

)

vypracúvajú plán ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti

v rozsahu určenom obvodným úradom, vytvárajú vo svojej pôsobnosti jednotky a zariadenia

civilnej ochrany podľa vlastného rozhodnutia a podľa rozhodnutia

16a

)

obvodného úradu a zabezpečujú ich akcieschopnosť a prevádzkyschopnosť; pri vzniku

mimoriadnej udalosti vyhlasujú režim života a neodkladne o tom informujú obvodný úrad

a obec, na ktorej území pôsobia.

(4)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí sú prevádzkovateľmi dopravných

prostriedkov, zdravotníckych zariadení a prostriedkov alebo vývarovní, zásobovacích

a stravovacích zariadení, sú povinní na požiadanie krajského úradu, obvodného úradu

alebo obce podieľať sa na vypracúvaní a plnení plánov dopravného, zdravotníckeho alebo

zásobovacieho zabezpečenia evakuácie.

(5)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie,

sú povinné na požiadanie ministerstva vnútra, krajského úradu, obvodného úradu alebo

obce bezplatne poskytnúť nevyhnutný čas na odvysielanie informácií civilnej ochrany.

(6)

Prevádzkovatelia vodných stavieb sú povinní v rámci výstavby vodnej stavby zabezpečiť

aj výstavbu a prevádzku systému varovania a vyrozumenia na vodnej stavbe a na ohrozenom

území do vzdialenosti, ktorú dosiahne čelo prielomovej vlny do jednej hodiny od vzniku

mimoriadnej udalosti. Prielomovou vlnou sa rozumie druh povodňovej vlny, ktorá vznikne

náhlym porušením hrádze, a čelom prielomovej vlny sa rozumie časť prielomovej vlny,

ktorá je charakteristická náhlym zvýšením hladiny a zväčšením prietoku.

(7)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí vyrábajú a skladujú nebezpečné

látky alebo manipulujú s nebezpečnými látkami a tým ohrozujú život, zdravie alebo

majetok, sú povinní na vlastné náklady zabezpečiť systém monitorovania územia, varovania

obyvateľstva a vyrozumenia osôb na ohrozenom území a trvale ho udržiavať v prevádzke.

(8)

Prevádzkovatelia vodných stavieb, právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia

uvedení v odsekoch 6 a 7 sú povinní pred začatím výstavby vyrozumievacieho a varovného

systému predložiť ministerstvu vnútra projekt výstavby na schválenie.

(9)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí vlastnia alebo prevádzkujú

energetické, tepelné, vodárenské, kanalizačné siete alebo sústavy, sú povinní na výzvu

krajského úradu, obvodného úradu alebo obce bezodplatne poskytnúť informácie na vypracovanie

plánov ochrany obyvateľstva a na výzvu krajského úradu, obvodného úradu alebo obce

sa podieľať na vypracúvaní a plnení plánov ochrany obyvateľstva.

(10)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú zariadenia určené

na ubytovanie alebo ktoré umožňujú dočasný pobyt osôb, sú povinné na vyzvanie obce

podieľať sa na vypracúvaní plánu ubytovania evakuovaných osôb v obci a po vyhlásení

evakuácie zabezpečiť umiestnenie plánom určeného počtu evakuovaných osôb.

(11)

Právnické osoby a fyzické osoby sú pre potreby evakuácie povinné poskytnúť obciam

a obvodným úradom, na ktorých území pôsobia, údaje o druhoch a počtoch zvierat, ktoré

vlastnia.

(12)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia neuvedení v odseku 1 plnia primerane

úlohy ustanovené v odseku 1 písm. e), h) a i) a v odseku 3; ostatné úlohy uvedené

v odseku 1 plnia podľa rozhodnutia

16a

)

obvodného úradu.

(13)

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia sú povinní uhrádzať z vlastných zdrojov

pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti výdavky spojené

a)

s uskladnením materiálu civilnej ochrany a špeciálnych prostriedkov individuálnej

ochrany,

b)

s prípravou na civilnú ochranu, so zriadením a prevádzkovaním prostriedkov varovania

a vyrozumenia,

c)

so zriadením a udržiavaním ochranných stavieb,

d)

s vyžiadaním a použitím síl a prostriedkov na odstraňovanie následkov mimoriadnych

udalostí spôsobených činnosťou, ktorou ohrozili život, zdravie alebo majetok;

ostatné fyzické osoby uhrádzajú z vlastných zdrojov výdavky uvedené v písmene d).

(14)

Fyzické osoby zaobchádzajú so špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany podľa

pokynov právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí špeciálne prostriedky

individuálnej ochrany zabezpečili podľa odseku 1 písm. g).

§ 17

Oprávnenia fyzických osôb

(1)

Fyzická osoba má právo na včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom, na evakuáciu

a ukrytie a na informácie o spôsobe ochrany, na bezprostrednú pomoc pri ohrození života,

zdravia a majetku.

(2)

Fyzické osoby majú právo na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na civilnú

ochranu, ktorej cieľom je umožniť získanie nevyhnutných vedomostí a zručností v sebaochrane

a pomoci iným v núdzi.

§ 18

Príprava na civilnú ochranu

(1)

Príprava na civilnú ochranu sa vykonáva bezplatne a zahŕňa

a)

prípravu jednotiek civilnej ochrany,

b)

prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj prípravu na poskytovanie

prvej pomoci,

(2)

Prípravu na civilnú ochranu vykonávajú okrem obvodných úradov, právnických osôb,

fyzických osôb – podnikateľov, samosprávnych krajov a obcí aj združenia humanitného

zamerania.

19

)

§ 19

Vstup na nehnuteľnosti

(1)

Pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je

povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc podľa tohto

zákona alebo umiestniť na nej technologické zariadenia civilnej ochrany alebo technické

prostriedky informačného systému civilnej ochrany.

(2)

Vlastník alebo nájomca, na ktorého nehnuteľnosti sú umiestnené zariadenia civilnej

ochrany alebo technické prostriedky informačného systému civilnej ochrany, je povinný

po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc

podľa tohto zákona na účel vykonania údržby a kontroly.

(3)

Ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknuté právo na náhradu škody.

§ 20

Všeobecné ustanovenia o povinnostiach v prípadoch mimoriadnej udalosti

Osoba, ktorá nie je zaviazaná účasťou na civilnej ochrane a na jej príprave podľa

tohto zákona alebo iných zákonov,

20

)

je v prípadoch mimoriadnej udalosti povinná primerane svojmu veku a zdravotnému stavu

spolupracovať v súčinnosti s inými osobami v civilnej ochrane a možno jej v záujme

ochrany života, zdravia a majetku uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných

prostriedkov potrebných na civilnú ochranu.

§ 21

(1)

Obvodný úrad môže priamo alebo prostredníctvom obce uložiť právnickej osobe alebo

fyzickej osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie, ktoré potrebuje na to, aby zvládol

úlohy pri mimoriadnej udalosti.

(2)

Povinnosť poskytnúť vecné plnenie sa právnickej osobe alebo fyzickej osobe uloží

spravidla písomnou formou.

21

)

(3)

Pri ukladaní vecných plnení treba prihliadať na to, aby sa tým neohrozila výživa

toho, kto vec poskytol, a jeho rodiny a chod jeho hospodárskych zariadení.

§ 22

(1)

Vecné prostriedky, ktoré sa prevzali ako vecné plnenia podľa tohto zákona len do

užívania, sa po zániku potreby vrátia tomu, od koho sa prevzali.

(2)

Ak nemožno vecný prostriedok, ktorý sa prevzal do užívania, po zániku potreby vrátiť,

poskytne sa právnickej osobe alebo fyzickej osobe iný vecný prostriedok rovnakého

druhu a podľa možnosti rovnakej hodnoty alebo sa dá náhrada v peniazoch.

22

)

(3)

Ten, kto konal na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy, má právo

na náhradu škody, ktorá mu vznikla vecným plnením, podľa osobitných predpisov.

23

)

§ 23

(1)

Fyzické osoby sú povinné zúčastniť sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi.

(2)

Osobnými úkonmi v civilnej ochrane sú povinné všetky fyzické osoby, ktoré nie sú

podľa

§ 24

od nich oslobodené.

(3)

Osobnými úkonmi podľa tohto zákona sa rozumie každá fyzická i duševná činnosť, ktorá

sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti.

(4)

Vo vykonávaní osobných úkonov sa nemožno dať zastupovať.

(5)

Osoby, ktoré boli pribrané na osobné úkony na základe dobrovoľnosti, majú rovnaké

práva a povinnosti ako osoby, ktoré boli na osobné úkony povolané podľa ustanovení

tohto zákona.

(6)

Ženy sa budú povolávať podľa možnosti len na také osobné úkony, na ktoré sú svojím

obvyklým zamestnaním spôsobilé, pričom sa bude prihliadať na to, aby ich povolanie

na osobné úkony nebolo na ujmu plnenia iných závažných úloh.

§ 24

(1)

Od osobných úkonov sú oslobodené

a)

osoby telesne alebo duševne nespôsobilé,

b)

osoby mladšie ako 18 rokov a staršie ako 60 rokov,

c)

osoby vykonávajúce vojenskú činnú službu alebo osobitnú službu podľa osobitných zákonov,

24

)

d)

tehotné ženy a osoby, ktoré sa starajú o deti do 15 rokov veku,

e)

osoby požívajúce exteritorialitu podľa medzinárodného práva a osoby patriace k cudzím

diplomatickým misiám, k cudzím konzulárnym úradom, k orgánom cudzích štátov alebo

k medzinárodným orgánom s podmienkou, že tieto úrady alebo orgány pôsobia na území

Slovenskej republiky so súhlasom príslušných orgánov a nejde o občanov Slovenskej

republiky,

f)

ostatní cudzinci v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo z medzinárodného

práva.

(2)

Dôvod oslobodenia treba preukázať vhodným spôsobom; telesnú alebo duševnú nespôsobilosť

25

)

treba preukázať úradným potvrdením lekára.

§ 25

(1)

Pre prípad mimoriadnej udalosti sú fyzické osoby povinné

a)

dodržiavať pokyny krajských úradov, obvodných úradov, obcí, ako aj iných právnických

osôb a fyzických osôb uvedených v

§ 16

,

b)

riadiť sa ich pokynmi na ukrytie a evakuáciu,

c)

vykonávať opatrenia na ochranu potravín, vody, zvierat a krmív, ktoré vlastnia alebo

sú im zverené,

d)

plniť úlohy v jednotkách a zariadeniach civilnej ochrany podľa určenia a zaradenia

a na plnenie úloh sa vopred pripraviť,

e)

vykonávať časovo obmedzené práce pre civilnú ochranu súvisiace s bezprostrednou ochranou

života, zdravia a majetku,

f)

poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú,

g)

poskytnúť potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie osobám postihnutým

mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce.

(2)

Za plnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 písm. e) patrí fyzickej osobe odmena;

26

)

za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. f) a g) a v

§ 19

sa poskytuje náhrada podľa osobitných predpisov.

27

)

(3)

Povinnosti uvedené v odseku 1 písm. e), f) a g) a v

§ 19

nie je fyzická osoba povinná splniť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu

seba alebo blízke osoby

28

)

alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti.

§ 26

Účasť na príprave a osobných úkonoch v civilnej ochrane sa považuje za iný úkon vo

všeobecnom záujme, za ktorý sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného

zárobku.

29

)

§ 27

Odškodňovanie úrazov

(1)

Ak došlo u fyzickej osoby k poškodeniu na zdraví alebo k jej smrti (ďalej len „poškodený“)

a)

pri plnení úloh civilnej ochrany,

b)

v súvislosti s pomocou, ktorú poskytovala pri odstraňovaní následkov mimoriadnej

udalosti,

c)

pri príprave na civilnú ochranu,

uhradí tým vzniknutú škodu štát obdobne podľa predpisov o zodpovednosti za škodu pri

pracovných úrazoch a chorobách z povolania,

30

)

pokiaľ jej nevznikol nárok na náhradu tejto škody už z pracovnoprávneho vzťahu.

(2)

Náhradu škody podľa odseku 1 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo vnútra.

§ 28

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Vláda ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu

a)

patrí poškodenému a pozostalým po poškodenom okrem nárokov podľa osobitných predpisov

aj jednorazové mimoriadne odškodnenie,

b)

sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa osobitných predpisov pozostalým

po poškodenom a kedy možno takéto odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného

odkázané výživou, a rodičom poškodeného.

(2)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie poskytuje ministerstvo vnútra.

§ 29

Náhrada vecnej škody

(1)

Škoda, ktorú spôsobila fyzická osoba pri plnení úloh civilnej ochrany alebo v priamej

súvislosti s ním, sa posudzuje ako škoda spôsobená pri plnení pracovných úloh. Fyzická

osoba nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z rizika spojeného so zabezpečením civilnej

ochrany.

(2)

Fyzická osoba má nárok na náhradu vecnej škody, ktorá jej vznikla pri pomoci poskytnutej

v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany.

(3)

Náhradu škody poskytuje obvodný úrad, v ktorého územnom obvode ku škode došlo; náhrada

škody podľa odseku 2 sa neposkytne, ak ku spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho

konania poškodeného.

(4)

Ak vznikla fyzickej osobe vecná škoda v súvislosti s pomocou poskytnutou v záujme

právnickej osoby, má orgán štátnej správy právo na náhradu toho, čo fyzickej osobe

poskytol.

§ 30

Ocenenie mimoriadnej odvahy

Na ocenenie mimoriadnej odvahy a obetavosti pri záchrane života a zdravia, ako aj

majetku pri mimoriadnych situáciách môže minister vnútra udeliť vecný alebo peňažný

dar.

§ 31

Pokuty právnickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a ostatným fyzickým osobám

(1)

Obvodný úrad môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe

– podnikateľovi, ktorý poruší povinnosti v civilnej ochrane tým, že

a)

nepripraví alebo nevykoná opatrenia na ochranu svojich zamestnancov a osôb prevzatých

do starostlivosti pred možným ohrozením,

b)

neposkytne včas príslušnému krajskému úradu, obvodnému úradu alebo obci údaje, ktoré

môžu mať podstatný vplyv na ohrozenie života a zdravia osôb,

c)

nezriadi, nezabezpečí alebo neudržiava v prevádzkyschopnom stave ochranné stavby,

prostriedky varovania, ako ani špeciálne prostriedky individuálnej ochrany,

d)

nedodrží predpisy o skladovaní materiálu civilnej ochrany a o manipulácii s ním,

e)

nezriadi jednotku civilnej ochrany alebo zariadenie civilnej ochrany, hoci bol povinný

ich zriadiť a zabezpečiť ich akcieschopnosť a prevádzkyschopnosť,

f)

neposkytne na výzvu potrebnú osobnú pomoc, vecnú pomoc alebo neumožní vstup na nehnuteľnosti

v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, ak je to na účely zistenia a odstránenia jej

následkov potrebné,

g)

nezabezpečí prípravu svojich zamestnancov a osôb, ktoré ohrozuje, na civilnú ochranu.

(2)

Obvodný úrad môže uložiť pokutu do 200 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe

– podnikateľovi, ktorý zneužije alebo použije zariadenia alebo prostriedky informačného

systému civilnej ochrany na iné účely alebo iným spôsobom než ustanovuje tento zákon.

(3)

Obec môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi,

ktorý poruší povinnosti voči obci uvedené v

§ 16 ods. 1 písm. b), c), d)

a

i)

.

(4)

Ostatným fyzickým osobám môže obvodný úrad alebo obec v rámci svojej pôsobnosti uložiť

pokutu do 50 000 Sk za nesplnenie povinností uvedených v

§ 16 ods. 2

.

(5)

Za porušenie povinností uvedených v odseku 1 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej

za vojnového stavu môže obvodný úrad uložiť pokutu až do 1 milióna Sk; za porušenie

povinností uvedených v odseku 4 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej za vojnového

stavu môže obvodný úrad uložiť pokutu až do 300 000 Sk.

(6)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obvodný úrad alebo obec dozvedeli

o porušení povinností na úseku civilnej ochrany právnickými osobami, fyzickými osobami

– podnikateľmi alebo ostatnými fyzickými osobami, najneskôr však do troch rokov odo

dňa, keď došlo k porušeniu povinností.

(7)

Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 4 zostáva nedotknutá zodpovednosť právnických

osôb, fyzických osôb – podnikateľov a ostatných fyzických osôb za spôsobenú škodu.

§ 32

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto

a)

neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, krajských úradov a obvodných

úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti

s plnením úloh podľa tohto zákona,

b)

nevykoná opatrenia na ochranu potravín, vody, zvierat a krmív, ktoré vlastní alebo

sa mu zverili,

c)

neriadi sa pokynmi krajského úradu, obvodného úradu alebo obce na ukrytie a evakuáciu,

d)

nesplní povinnosť ustanovenú týmto zákonom vyplývajúcu zo zaradenia do jednotky civilnej

ochrany a súvisiacu s bezprostrednou ochranou života, zdravia a majetku,

e)

neposkytne bez vážneho dôvodu osobnú pomoc alebo vecné prostriedky, ktoré vlastní

alebo užíva,

f)

neumožní krajskému úradu, obvodnému úradu alebo obci umiestniť na nehnuteľnosti,

ktorú vlastní alebo prevádzkuje, zariadenie civilnej ochrany alebo neumožní k nemu

prístup,

g)

zneužije alebo poškodí zariadenia alebo prostriedky informačného systému civilnej

ochrany.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 môže uložiť obvodný úrad pokutu do 10 000 Sk; za priestupok

spáchaný počas mimoriadnej situácie pokutu do 50 000 Sk.

§ 33

(1)

Na konanie o ukladaní sankcií podľa

§ 31

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

16a

)

(2)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na priestupky všeobecné predpisy.

32

)

(3)

Pokuty uložené obvodným úradom podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu; pokuty

uložené obcou sú príjmom obce.

§ 34

Preukazovanie príslušnosti k civilnej ochrane

(1)

Osoby vykonávajúce oprávnenia podľa tohto zákona preukazujú svoju príslušnosť k civilnej

ochrane preukazom. Preukaz potvrdzuje ich postavenie podľa medzinárodného dohovoru.

12

)

(2)

Preukazy vydávajú

a)

ministerstvo vnútra pre personál civilnej ochrany ministerstiev, ostatných ústredných

orgánov štátnej správy a iných ústredných štátnych orgánov,

b)

krajské úrady pre personál civilnej ochrany krajských úradov a personál civilnej

ochrany obvodných úradov,

c)

obvodné úrady pre personál civilnej ochrany okresu,

d)

obce pre personál civilnej ochrany obce.

(3)

Na označenie personálu a účastníkov civilnej ochrany, zariadení civilnej ochrany,

materiálu civilnej ochrany, dopravných prostriedkov a mechanizačných prostriedkov

sa používajú medzinárodné rozoznávacie znaky.

§ 35

Označovanie stavieb

(1)

Na označenie stavieb a zariadení obsahujúcich nebezpečné sily (ako napr. priehrady,

jadrové energetické zariadenia) sa používajú skupiny troch jasných oranžových kruhov

rovnakej veľkosti položených na rovnakej osi, pričom vzdialenosť medzi každým kruhom

je jeden polomer tohto kruhu.

12

) Znak sa umiestňuje na rovnom povrchu tak, aby bol viditeľný zo všetkých smerov a

na takú vzdialenosť, ako to bude možné.

(2)

Pri zdravotníckej činnosti civilnej ochrany sa používajú medzinárodné rozoznávacie

svetelné a rádiové signály, prostriedky elektronickej identifikácie, medzinárodné

kódy a iné prostriedky.

§ 36

Prechodné a záverečné ustanovenia

(1)

Ak sa v zákonoch

20

)

alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová civilná obrana,

rozumie sa tým civilná ochrana podľa tohto zákona.

(2)

Prevádzkovateľ vodohospodárskeho diela, ktoré je už v prevádzke, je povinný splniť

úlohy uvedené v

§ 16 ods. 6

do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti na

zabezpečenie

a)

ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok,

b)

stavebnotechnických požiadaviek na stavby a technických podmienok zariadení vzhľadom

na požiadavky civilnej ochrany,

c)

evakuácie,

d)

záchranných prác,

e)

organizovania jednotiek civilnej ochrany,

f)

hospodárenia s materiálom civilnej ochrany,

g)

technických a prevádzkových podmienok informačného systému,

h)

prípravy na civilnú ochranu.

§ 37

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

§ 15 a 16 zákona

č. 40/1961 Zb.

o obrane Československej socialistickej republiky v znení zákonného opatrenia Predsedníctva

Federálneho zhromaždenia č. 17/1976 Zb.,

2.

§ 43 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch.

§ 38

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 24. júla

1996.

Zákon č. 117/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 222/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 1998.

Zákon č. 252/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť 1. augusta 2001.

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy

na obce a na vyššie územné celky nadobudol účinnosť 1. januára 2002.

Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2002.

Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 479/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. novembra 2005.

Zákon č. 568/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť 1. januára 2006.