ZÁKON o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 443/2006 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 131/2002 Z. z., zákonom č. 143/2002 Z. z., zákonom č. 185/2002 Z. z., zákonom č. 411/2002 Z. z., zákonom č. 667/2002 Z. z., zákonom č. 139/2003 Z. z., zákonom č. 267/2003 Z. z., zákonom č. 453/2003 Z. z., zákonom č. 550/2003 Z. z., zákonom č. 551/2003 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 403/2004 Z. z., zákonom č. 612/2004 Z. z., zákonom č. 728/2004 Z. z., zákonom č. 757/2004 Z. z., zákonom č. 628/2005 Z. z. a zákonom č. 231/2006 Z. z.

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom

vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce

z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a)

profesionality,

b)

politickej neutrality,

c)

efektivity,

d)

pružnosti,

e)

nestrannosti,

f)

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa

Zákonník práce

vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne

vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie

štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,

1

)

ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (

§ 7

) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu,

d)

odbornú prípravu rozhodnutí,

e)

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

f)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť,

ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom

záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí

je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý

zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa

tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov,

súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry

podľa osobitného predpisu.

2

)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy

súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy

právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto

zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej

služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej

a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov

a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.

3

)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky

(ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, verejného ochrancu práv,

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho

kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

(ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

b)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

c)

sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,

3a

)

d)

prokurátorov,

e)

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo odseku 4.

§ 3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) a občan iného členského štátu

Európskej únie má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového

konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý

občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (

§ 15

).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do

štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania

v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.

3b

)

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu

manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného

zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo

iného postavenia.

(3)

Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté

nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania pri vstupe do štátnej služby, môže sa obrátiť

na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.

3b

)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej

únie.

(5)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a

domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom

3b

)

alebo sa môže obrátiť na príslušný orgán podľa

§ 126

. V konaní pred príslušným orgánom služobný úrad (

§ 7

) preukazuje, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

§ 4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

a)

prípravnej štátnej službe (

§ 19

),

b)

stálej štátnej službe (

§ 24

),

c)

nominovanej štátnej službe (

§ 24a

) a

d)

dočasnej štátnej službe (

§ 25

).

§ 5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom

pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy

alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

1

)

ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby v služobných

úradoch ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“);

odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných

predpisov

1

)

do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)

prezident,

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

d)

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3

a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

(5)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je len ten člen regulačnej rady Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví vymenovaný do tejto funkcie prezidentom, ktorý podľa osobitného

predpisu

3c

)

vykonáva funkciu predsedu alebo podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

(6)

Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

(7)

Na predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom

zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia

§ 8 ods. 4

,

§ 25 ods. 2 písm. b)

a

ods. 3

a

§ 43 ods. 2

,

§ 46 a 47

.

(8)

Na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady

alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej

rady“) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom

zabezpečení, o náhrade škody a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ako

aj ustanovenia

§ 8 ods. 4

,

§ 16 až 18

,

§ 25 ods. 2 písm. b)

a

ods. 3

,

§ 43 ods. 2

,

§ 46 a 47

.

(9)

Na inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vzťahuje tento

zákon.

§ 6

zrušený

§ 6a

zrušený

§ 7

Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to

1.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

3.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“),

4.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

5.

súd,

6.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), krajské

prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,

7.

Kancelária verejného ochrancu práv,

8.

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“).

c)

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

e)

útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,

f)

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti

sú ozbrojené sily,

g)

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

h)

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

i)

útvar Železničnej polície,

j)

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť

podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

(5)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných

na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonávajú vo vzťahu k štátnym zamestnancom

a)

v služobných úradoch uvedených v odseku 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo

štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady,

b)

na prokuratúre generálna prokuratúra,

c)

na súde Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“).

§ 8

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva

štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých

vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí

neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa

§ 2 ods. 2

alebo

odsek 4

.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného

úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného

úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“); pôsobnosť úradu

vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti

a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra. Osobný úrad

vedúcich služobných úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

a v

písm. g)

je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo a ostatný ústredný

orgán štátnej správy je úrad vlády.

(4)

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa

§ 5 ods. 7 a 8

, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom

vykonáva štátnu službu.

§ 9

Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému

štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči

podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej

služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra

Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.

4b

)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak a nadriadený colník, ktorých právne

postavenie určujú osobitné predpisy.

4c

)

(3)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej

služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na

predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.

2

)

(5)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského

úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v

prijímajúcom štáte.

(6)

Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného

predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.

§ 10

Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne

najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu

môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v

nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy

spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v

služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu

uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda

na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný

ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného

ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Vedúci úradu, ktorým je krajská

prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra,

je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra,

je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského

spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie

národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je

vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd,

je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší

kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom

úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného

ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je

vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd,

je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd,

je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský

súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým

je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. b), c)

a

g)

je vymenovaný podľa osobitného predpisu;

5

)

vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. e)

je ustanovený podľa osobitného predpisu.

5a

)

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie

podľa osobitného predpisu,

5b

)

je táto osoba.

(8)

Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca

bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,

5b

)

vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona.

Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného

predpisu.

5b

)

(9)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak tento zákon

neustanovuje inak, ak

a)

nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,

c)

vedúci úradu písomne požiada o uvoľnenie,

d)

minister alebo vedúci ostatného orgánu štátnej správy predloží písomný návrh na odvolanie

vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán

štátnej správy, alebo

e)

zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(10)

Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odsekov 8 a 9 na vykonávanie

štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré spĺňa predpoklady podľa

§ 14

, a na tú istú funkciu (

§ 16 ods. 3

), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto

miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní

podľa

a)

odseku 9 písm. a) podľa

§ 40 ods. 3

,

b)

odsekov 8 a 9 písm. b) až e) podľa

§ 40 ods. 2 písm. b)

.

(11)

Ustanovenie odseku 10 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe,

u ktorého sa postupuje podľa

§ 33

.

§ 11

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej

služby štátnych zamestnancov. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú

byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis

nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými

predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva najvyšší služobný úrad a služobný úrad v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom.

§ 12

zrušený

§ 13

zrušený

§ 14

Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej

služby možno prijať občana alebo občana iného členského štátu Európskej únie, ktorý

sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný,

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

ovláda štátny jazyk,

h)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný

predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad,

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady

na dočasnú štátnu službu podľa

§ 25 ods. 2 písm. a)

a

c)

,

j)

je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,

5c

)

ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje,

k)

má vedomosti a zručnosti potrebné na efektívne využívanie informačných a komunikačných

technológií, ktoré štátny zamestnanec v stálej štátnej službe preukáže formou zloženia

skúšky Európskeho vodičského preukazu na počítače.

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov

6

)

nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

a)

vzdelanie,

b)

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,

7

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné

vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské

vzdelanie prvého stupňa“) alebo

d)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho

štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“).

(5)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho

zamestnanca v

prílohe č. 1

.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.

8

)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec

v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom.

(8)

Spôsob a lehotu na získanie a preukazovanie vedomostí a zručností potrebných na efektívne

využívanie informačných a komunikačných technológií ustanoví nariadenie vlády; v služobnom

úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

určí tieto podmienky služobný predpis.

(9)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, 7 a 8 nemožno odpustiť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(10)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej

spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom

odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.

9

)

(11)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(12)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva

Slovenskej republiky alebo predpoklad štátneho občianstva iného členského štátu Európskej

únie musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné

predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej

štátnej službe podľa

§ 25 ods. 2 písm. c)

.

(13)

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej

únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“).

§ 15

Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké

miesta

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov

alebo výberovým konaním.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom

odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti

uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má

štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať

zásada rovnakého zaobchádzania.

3b

)

(3)

Výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti

všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho

začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú

a)

názov služobného úradu vrátane obce, v ktorej je sídlo služobného úradu alebo jeho

organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom

konaní,

c)

odbor štátnej služby,

d)

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa

§ 14

; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

e)

požadované odborné znalosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti,

f)

zoznam požadovaných dokladov,

g)

dátum a miesto podania žiadosti.

(4)

Vedúci najvyššieho služobného úradu môže písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného

úradu, v ktorom sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta, vykonaním výberového

konania.

(5)

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov výberového konania je záväzné pri

obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest.

(6)

Najvyšší služobný úrad alebo poverený služobný úrad písomne oznámi uchádzačom výsledok

výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(7)

Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný

úrad.

(8)

Ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahujú na súdy. Ministerstvo spravodlivosti ustanoví

všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania

na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, vyhodnotenia výsledkov výberového

konania, spôsob kreovania a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré

je uchádzač povinný predložiť, a ďalšie predpoklady na výkon štátnej služby s ohľadom

na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe.

§ 15a

Hromadné výberové konanie

(1)

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí

majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže najvyšší

služobný úrad vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých

miest.

(2)

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v

7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 15

.

§ 16

Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto

dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (

§ 18

). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer

nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s

rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o výške

a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke

dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby

odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo

podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady

alebo podpredseda národnej rady.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len

za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto je voľné.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností

na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s

prílohou č. 1

, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú

osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Funkcia

Platová trieda

referent

1.

samostatný referent

2.

odborný referent

3.

hlavný referent

4.

radca

5.

samostatný radca

6.

odborný radca

7.

hlavný radca

8.

štátny radca

9.

hlavný štátny radca

10.

generálny štátny radca

11.

§ 17

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto

trvalého pobytu,

b)

funkciu štátneho zamestnanca,

c)

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

d)

druh štátnej služby,

e)

odbor štátnej služby,

f)

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

g)

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

h)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

i)

čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)

Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis činností štátnozamestnaneckého miesta.

§ 18

Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby

budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne

záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v

súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať

riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“

a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine

musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§ 19

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom

odbore štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru. Do prípravnej štátnej služby sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby

uvedený v

§ 73 ods. 1

okrem

písmena d)

.

(3)

Prípravná štátna služba zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo

dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania

štátnej služby uvedený v

§ 73 ods. 1

okrem

písmena d)

.

(4)

Po uplynutí prípravnej štátnej služby sa štátny zamestnanec vymenuje do stálej štátnej

služby podľa

§ 24

.

§ 20

zrušený

§ 21

zrušený

§ 22

zrušený

§ 23

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,

10

)

nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak,

aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych

zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené

v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti

uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§ 24

Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon

neustanovuje inak.

§ 24a

Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje

inak. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej

skúšky.

§ 24b

Štátny zamestnanec, ktorý požiada o vykonanie nominačnej skúšky, musí spĺňať tieto

podmienky

a)

najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak

tento zákon neustanovuje inak,

b)

vzdelanie podľa

§ 14 ods. 4 písm. d)

,

c)

v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú

hodnotu „3“ alebo „4“, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 24c

(1)

Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti

a úroveň ovládania anglického, francúzskeho alebo nemeckého jazyka.

(2)

Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie,

koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná

a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať

pod tlakom a schopnosť a vôľa učiť sa a ďalej sa vzdelávať.

(3)

Úlohy spojené s vykonávaním nominačnej skúšky plní úrad vlády. Deň konania nominačnej

skúšky určí vedúci úradu úradu vlády. Úrad vlády písomne pozve uchádzačov o nominovanú

štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)

Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu

určí vedúci úradu úradu vlády. Nominačná komisia má päť členov.

(5)

Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná

komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov

o nominovanú štátnu službu. Nominačná komisia porovná poradie uchádzačov s limitom

určeným v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok a určí úspešných uchádzačov,

ktorí budú vymenovaní do nominovanej štátnej služby.

(6)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne

ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná

komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a

príbuzných vedných odborov.

(7)

Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí

služobný predpis, ktorý vydá úrad vlády.

(8)

V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, plní úlohy spojené s vykonávaním nominačnej

skúšky generálna prokuratúra; obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej

skúšky určí služobný predpis, ktorý vydá generálna prokuratúra.

§ 25

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu

odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy

pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady,

štátny zamestnanec na zastupovanie štátneho zamestnanca, predstavený v politickej

funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej

štátnej službe.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

b)

bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

c)

bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade

1.

dočasnej pracovnej neschopnosti,

2.

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

3.

výkonu alternatívnej služby, mimoriadnej služby,

4.

neplateného služobného voľna,

5.

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa

§ 32

,

§ 33 ods. 2

a

§ 34

,

6.

dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny podľa

§ 35a

,

7.

dočasného preloženia alebo

8.

ak ide o voľné štátnozamestnanecké miesto, do doby vymenovania vybraného uchádzača

do štátnej služby.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný,

vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený

v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca

v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu

samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný

podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov.

Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu

funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej

rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda

národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.

(4)

Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá

je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej

lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v

§ 73 ods. 1

okrem

písmena d)

.

§ 26

Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a

spĺňa predpoklady podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby

alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu

službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli

viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej

službe a spĺňa predpoklady podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej

služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac

ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby,

ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady

podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho,

aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby

neuplynuli tri roky, a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady

podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho,

aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie

na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v

štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

ak takýto uchádzač

a)

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu

3

)

na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

,

c)

zložil sľub.

(5)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej

správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa

§ 2 ods. 2

, spĺňa predpoklady podľa

§ 14

a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby

bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.

§ 27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

dočasné preloženie,

b)

trvalé preloženie,

c)

vymenovanie za predstaveného,

d)

zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného

v služobnom úrade,

e)

odvolanie predstaveného,

f)

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a

materstva,

g)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby

z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa

§ 119

,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe mimo činnej štátnej služby

z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo

spáchania trestného činu,

j)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich

vykonávanie štátnej služby,

k)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo

činnej štátnej služby.

l)

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“).

§ 28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej

služby okrem zmeny podľa

§ 27 písm. f)

; z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať

len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného

predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na

výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný

podľa

§ 10

. Trvalé preloženie alebo dočasné preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom

bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom

štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať

povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinností podľa

§ 53 ods. 1 písm. c), d)

,

f), g)

,

p), r), s)

,

u)

a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 29

Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej

služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší

ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do

iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného

úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého

služobného úradu, ak sa mu zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta alebo

pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru

podľa

§ 27 písm. l)

.

(2)

Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej

v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec

podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný

úrad.

(3)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí

24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)

Po uplynutí času, na ktorý bol štátny zamestnanec dočasne preložený podľa odsekov

1 a 3, sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom

vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne

so služobným úradom inak.

(5)

Štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie

štátnej služby

a)

v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b)

do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

c)

do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

d)

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis

činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e)

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné

miesto výkonu štátnej služby.

(6)

Štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie

štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

§ 30

Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Miesto predstaveného možno obsadiť trvalým preložením iného predstaveného v tom istom

služobnom úrade alebo vymenovaním na základe výberového konania.

(2)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého

podľa organizačného poriadku

10b

)

priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa

§ 7 ods. 1 písm. c)

alebo podľa

§ 7 ods. 1 písm. d)

, ktorý je na čele tohto orgánu, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov,

ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca

môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na

miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom

je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej

štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké

miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a

ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine, a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené

podľa

§ 27 písm. l)

, možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu

službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného, a od skončenia výkonu

tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec,

alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe,

po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub;

to neplatí u uchádzača, ktorý je v nominovanej štátnej službe.

(3)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia

§ 15

.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú aj na vymenovanie predstavených v orgánoch

miestnej štátnej správy podľa

§ 7 ods. 1 písm. c)

alebo v iných orgánoch štátnej správy podľa

§ 7 ods. 1 písm. d)

, ktorí sú do funkcie vymenovaní podľa osobitného predpisu.

10c

)

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo

a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.

3a

)

(6)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v

celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu

vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(7)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho

neprítomnosti presahujúcej dva týždne.

(8)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného, ak sa uvoľní

miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť mesiacov

v kalendárnom roku.

§ 31

Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného, ak

a)

sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

b)

nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,

d)

uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu

v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí,

e)

bol odvolaný ministrom podľa osobitného predpisu,

10c

)

f)

bol dočasne vyslaný alebo

g)

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.

(2)

Vedúci úradu na ministerstve odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh predstaveného

v politickej funkcii predstaveného v ich priamej riadiacej pôsobnosti a vedúci úradu,

ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať predstaveného vo svojej priamej riadiacej

pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania

rozhodnutia o odvolaní do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší

ako 60 dní.

(4)

Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké

miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (

§ 16 ods. 3

), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto

štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje

pri odvolaní podľa

a)

odseku 1 písm. a), c), e) a g) a odseku 2 podľa

§ 40 ods. 2 písm. b)

,

b)

odseku 1 písm. b) podľa

§ 40 ods. 3

.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe,

u ktorého sa postupuje podľa

§ 33

.

§ 32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej

zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných

podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do

nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej

zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat,

ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 33

(1)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto

sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12

mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej

štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo

činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej

služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu,

ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná

suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,

11

)

patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná

odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe

stane dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej

služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej

služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe

sa z uvedeného dôvodu môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo

činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol

zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje

o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu,

ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu uvedeného

v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr

do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat

skrátený, ak štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného

trestného činu.

§ 34

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom

národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu

alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom

alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky

Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného

zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku

dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej

služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat

štátneho zamestnanca.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine

alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej

zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca

mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby podľa

odsekov 1 a 2 potvrdením príslušnej inštitúcie.

(4)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného

experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny

zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov

a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje

vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril,

ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu

výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla

inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

(5)

Odo dňa, keď štátny zamestnanec pôsobí so súhlasom služobného úradu v medzinárodnej

organizácii a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie, služobný

úrad môže zaradiť štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby spravidla na päť

rokov. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

§ 34a

zrušený

§ 35

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný

úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké

miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný

úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje podľa

§ 29

.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí

najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 35a

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej

služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim

úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu.

Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)

O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné

vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)

Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.

(5)

Po skončení dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru

štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním,

ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 36

Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)

Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu

na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu

štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom

pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca

na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby

v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú

cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej

potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy

a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.

Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je

miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [

§ 17 písm. f)

].

§ 37

Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu

patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou

cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.

12

)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí,

poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní

sa postupuje podľa osobitného predpisu.

12

)

§ 38

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla

služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak

je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného

úradu v cudzine, nárok na jednorazovú náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na

jednorazovú náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného

miesta výkonu štátnej služby.

§ 39

Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v

§ 40 ods. 1 až 3

,

b)

na žiadosť štátneho zamestnanca (

§ 41

),

c)

v skúšobnej lehote (

§ 42

) alebo

d)

uplynutím dočasnej štátnej služby (

§ 43

).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (

§ 43

).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

§ 40

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal

spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského

štátu Európskej únie,

b)

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo

podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

d)

bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony

bola obmedzená.

(2)

V stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký

pomer odvolaním aj z týchto dôvodov

a)

zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké

miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa

§ 29 ods. 5

alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké

miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne

náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer

štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku

jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa

§ 25 ods. 2 písm. c)

,

b)

nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej

služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú

funkciu (

§ 16 ods. 3

) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne

inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného

platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa

§ 31 ods. 2

, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu,

c)

štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo

d)

štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných

šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený

na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej

službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov

v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované

výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným

vedúcim úradu podľa

§ 10 ods. 11 písm. a)

alebo s predstaveným podľa

§ 31 ods. 1 písm. b)

, ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného

hodnotenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí,

najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

§ 41

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí

rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia

tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania

rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký

pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 42

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej

služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu

tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký

pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného

v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej

lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci

úradu vydá rozhodnutie do troch dní od doručenia žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru štátnym zamestnancom. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v žiadosti

štátneho zamestnanca, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia štátnemu zamestnancovi.

§ 43

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)

neúspešného vykonania alebo nevykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného

predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej služobným úradom,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný

trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e)

ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej

štátnej službe podľa

§ 25 ods. 2 písm. a)

a

c)

, alebo

f)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v

§ 33 ods. 1

, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa

§ 35 ods. 2 a 3

,

g)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na

oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,

5c

)

ak nebol trvale preložený podľa

§ 29 ods. 5

.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý

je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (

§ 25

), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady

alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z

tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje

údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné

potvrdenie vydá vedúci úradu.

§ 44

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu

zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 45

zrušený

§ 46

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

c)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu

štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,

d)

skončení stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých

miest,

e)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne

požiada,

f)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 47

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa

zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností,

ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a

fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom

alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

13

)

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho

zamestnanca 50 rokov.

§ 48

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený k 31. decembru kalendárneho

roka.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej

služby z hľadiska

a)

plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

b)

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti,

včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania

štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

c)

dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“) a služobnej

disciplíny.

(3)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka štátneho zamestnanca v stálej štátnej

službe a v nominovanej štátnej službe. Prípravná štátna služba a dočasná štátna služba

podľa

§ 25 ods. 2 písm. c) ôsmeho bodu

, ak výkon štátnej služby trvá nepretržite, sa na účely služobného hodnotenia započítava

do hodnoteného obdobia štátneho zamestnanca podľa prvej vety.

(4)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej

bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie

a)

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,

b)

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová

hodnota „3“,

c)

„vykazuje štandardné výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,

d)

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota

„1“,

e)

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(5)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné

hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo

dňa doručenia služobného hodnotenia.

(6)

Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. a) až c)

poskytuje služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu, za

čas vykonávania štátnej služby v jeho služobnom úrade podklady na služobné hodnotenie

príslušnému služobnému úradu na základe žiadosti príslušného služobného úradu.

(7)

Kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určí služobný predpis, ktorý

vydá najvyšší služobný úrad.

§ 49

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej

pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný

dar.

§ 50

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak

predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby

porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné

proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu

úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie

sťažnosti proti vedúcemu úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie

sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie

sťažnosti vedúceho úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti

vedúceho úradu uvedeného v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu

vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

13a

)

§ 51

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom.

Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

§ 52

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

, na plat podľa osobitného predpisu,

14

)

c)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného

úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru

štátnej služby,

e)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných

predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne

záväzných právnych predpisov.

§ 53

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné

predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam;

na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (

§ 48

) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vykonania služobného

hodnotenia (

§ 48

),

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním

štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a

to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený

vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

f)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej

služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a

rozhodovania,

g)

prehlbovať si kvalifikáciu,

h)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými

záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na

vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo

právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

i)

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného

úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

j)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho

zmenách,

k)

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

l)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne

úkony je obmedzená,

m)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť

vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť

rozhodovania,

n)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením

a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

o)

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom

služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

p)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

r)

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho

zovňajšku,

s)

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným

úradom,

t)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

u)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení

a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

v)

oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie

majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

b)

v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej

osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným

úradom,

c)

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

1.

štátom,

2.

obcou,

3.

vyšším územným celkom,

4.

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky

a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou

alebo zariadením obce,

6.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou

vyššieho územného celku alebo

7.

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej

republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)

požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie

darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

e)

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku

Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný

predpis

14a

)

neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky

nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby

10

)

štátneho zamestnanca,

f)

používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

g)

zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby,

h)

zvýhodňovať blízke osoby

10

)

pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty

a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,

i)

prijímať štátne vyznamenania iných krajín bez súhlasu služobného úradu,

j)

vedome šíriť a sprostredkovávať nepravdivé alebo pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce

skutočnosti, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo predstavených alebo

ostatných štátnych zamestnancov.

(3)

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných

morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho

zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá

správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského

styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

(4)

Etický kódex vydá ministerstvo práce služobným predpisom.

§ 54

Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať

svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho

kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom

majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm.

b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento

majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia

ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely

delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15

)

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho

zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,

16

)

ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu

úradu, ak ide o vedúceho úradu, vedúcemu úradu úradu vlády, a ak ide o vedúceho úradu

úradu vlády, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní

v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca

a ich uchovávanie.

(6)

Na výzvu vedúceho úradu, vedúceho úradu úradu vlády alebo predsedu vlády, najmä ak

sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je

povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a),

aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri

vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa

osobitného predpisu

17

)

a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia

ako 500 000 Sk.

§ 55

Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti

(1)

Vedúci úradu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu sú miesta mimoriadnej

významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa

vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké

miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo

úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké

miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda.

(2)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

oznámiť služobnému úradu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo

štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije

v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení

zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného

majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny

zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové

pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

§ 56

Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca

(1)

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa

§ 54

, vyzve ho vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády na dodatočné

splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

(2)

Vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového

priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v

potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa

§ 54 ods. 5

zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových

pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo

preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, vedúci úradu úradu

vlády alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej

60 dní.

§ 57

Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného,

ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie

prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie

jeho štátnej služby.

(2)

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné

úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov

vykonať osobne.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne

upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený

trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

§ 58

Povinnosti predstaveného

Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa

§ 53 až 55

je predstavený ďalej povinný

a)

riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného

poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť,

ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,

c)

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

d)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

e)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.

§ 59

Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je

zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje

inak. Štátny zamestnanec je povinný služobnému úradu písomne oznámiť výšku príjmu

z činností podľa prvej vety, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahol sumu

50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto

zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.

19

)

(2)

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec

vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti

s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže

od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu alebo iný príjem.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,

na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť,

publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť,

tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež,

ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov,

inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a

mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu

vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby,

ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby,

ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca

v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie

člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta

Slovenskej republiky, na činnosť zapisovateľa volebných komisií, na činnosť poslanca

obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva,

ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva

vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť

člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly

podľa osobitného zákona,

19a

)

na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,

19b

)

Fondu ochrany vkladov

19b

)

alebo Garančného fondu investícií

19b

)

a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní

zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

(4)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie

štátnych záležitostí (

§ 2 ods. 2

), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom

čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej

služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej

služby zamestnať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým

jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností

vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 60

zrušený

§ 61

zrušený

§ 62

zrušený

§ 63

zrušený

§ 64

zrušený

§ 65

zrušený

§ 66

zrušený

§ 67

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva

štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec,

ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo

v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny

týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke

má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

(3)

Služobný čas štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako

pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A, a štátneho zamestnanca, ktorý

vykonáva štátny zdravotný dozor v kontrolovaných pásmach pracovísk so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia, je 33 a 1/2 hodiny týždenne.

(4)

Štátny zamestnanec, ktorý nepravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch

zmenách v dvojzmennej prevádzke alebo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke,

môže mať rozvrhnutý služobný čas nerovnomerne.

§ 68

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň,

keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok,

patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej

služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom

mesiaci, postupuje podľa

§ 88

.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol

na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 69

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu,

keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí

štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného

v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi

neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje

podľa

§ 93

.

§ 70

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný

hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby

a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní

opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní

opatrení pre obdobie vojnového stavu.

§ 71

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka

vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho

roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

§ 72

zrušený

§ 73

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,

20

)

d)

prehlbovania kvalifikácie,

e)

zvyšovania kvalifikácie,

f)

prestávky na dojčenie,

g)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

h)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na

jeho inak obvyklý služobný deň,

i)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti

o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a

starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú

mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

a)

čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa

stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,

b)

zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat

štátneho zamestnanca,

c)

poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho

zamestnanca,

d)

čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem

času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z

povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 74

Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne

vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne

vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie

štátnej služby,

c)

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 75

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného

času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad

prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri

pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

12

)

Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov,

ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, a ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu.

(2)

Na účely stravovania sa za denný služobný čas považuje výkon štátnej služby dlhší

ako štyri hodiny.

§ 76

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej

zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných

podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný

preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej

zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej

služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

§ 77

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

(2)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov

s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí

a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej

služby.

(3)

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu

najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi

funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný

úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie

kvalifikácie v Slovenskej republike.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného

hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na

vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie

na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré

sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého

miesta potrebné.

(6)

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť

dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade

s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a)

druh kvalifikácie a formu štúdia,

20aa

)

b)

študijný odbor, druh študijného programu,

20ab

)

študijný plán a označenie školy,

c)

dobu, po ktorú je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere

po zvýšení kvalifikácie,

d)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok

zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas určenej doby.

(8)

Celková doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 7 písm. c) nesmie

prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť

tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov podľa odseku 7 písm. d).

(9)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 5 prvej vety štátnemu zamestnancovi

poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného

programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu

8

)

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu

alebo študijného plánu,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(10)

Ak v študijnom programe

20ac

)

je ako jedna z podmienok absolvovanie

a)

štátnej skúšky,

20ac

)

ktorá pozostáva z viacerých súčastí, služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi

služobné voľno v rozsahu podľa odseku 9 písm. c) spolu na všetky súčasti jednej štátnej

skúšky, alebo

b)

štátnych skúšok,

20ac

)

z ktorých každá pozostáva z viacerých súčastí, služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi

služobné voľno v rozsahu podľa odseku 9 písm. c) na každú zo štátnych skúšok samostatne.

(11)

Za čas služobného voľna podľa odseku 9 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza

služobný úrad.

(12)

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. c), je povinný uhradiť

úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom

pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa

§ 40 ods. 1 písm. c)

a

§ 40 ods. 2 písm. a)

.

(13)

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca

požadovať náhradu škody podľa

§ 115 a 116

.

(14)

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa odseku 5 druhej vety postupuje

primerane podľa odsekov 6 až 13.

§ 78

Plat štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým

je

a)

tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

osobitný príplatok,

f)

príplatok za štátnu službu v noci,

g)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

j)

príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

k)

príplatok za zmennosť,

l)

plat za štátnu službu nadčas,

m)

odmena.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je

a)

súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b)

až e) a i) až k),

b)

plat podľa

§ 159 ods. 3

,

c)

osobný plat podľa odseku 4,

d)

plat podľa odseku 5,

e)

plat podľa

§ 159b

.

(3)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu

podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní

opatrení počas vojnového stavu.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

bolo určené podľa

§ 55 ods. 1

, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku

1 osobný plat. Výšku osobného platu určí vláda na základe porovnateľných platov v

súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30

%, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky

pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Služobný

úrad na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec

nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom.

(5)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem

predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý

je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške

platu poslanca národnej rady.

20a

)

§ 79

Platová trieda

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu

patriacu funkciu podľa

§ 16 ods. 3

sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

§ 80

zrušený

§ 81

zrušený

§ 82

Tarifný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej

podľa odseku 2 alebo podľa

§ 105

a sumy zvýšení podľa odseku 3 a podľa

§ 159b ods. 2

. Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol tarifný plat určený podľa

§ 159b ods. 1

, patrí aj suma zvýšenia platovej tarify podľa

§ 159b ods. 2

.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa

prílohy č. 2

alebo podľa

§ 105

v závislosti od platovej triedy podľa

§ 79

. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

(3)

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (

§ 48

) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

a)

4 sa zvýši o 3 %,

b)

3 sa zvýši o 2 %,

c)

2 sa zvýši o 1 %,

d)

1 a 0 zostáva bez zmeny.

(4)

Pri zvýšení platových taríf podľa

§ 105

suma zvýšenia platovej tarify podľa odseku 3 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej

tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti

zvýšenia platových taríf. Suma zvýšenia platovej tarify podľa

§ 159b ods. 2

sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za každý

rok odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 ku dňu účinnosti zvýšenia platových

taríf.

(5)

Platová tarifa podľa odseku 2 predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného,

ktorý je veľvyslancom, sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho,

kto ho do funkcie vymenoval. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy

pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady

sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta,

predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(6)

Zvýšenie platovej tarify podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún

nahor.

§ 83

Príplatok za riadenie

(1)

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu

z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa

§ 105

. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify,

ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného

podľa stupňa riadenia je uvedené v

prílohe č. 3

.

(2)

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún

nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

(3)

Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre

člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak

podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu

národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(4)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný

predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 84

Príplatok za zastupovanie

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa

§ 27 písm. d)

zastupuje predstaveného dlhšie ako dva týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok

za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.

§ 85

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok

pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej

tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa

§ 105

; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí

podľa osobitných predpisov.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne

kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. l)

.

(3)

Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo

podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe

rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej

rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.

§ 85a

Osobitný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem

štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat,

patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí

podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa

§ 105

alebo podľa osobitného predpisu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške

50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak

v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2“; ak v služobnom hodnotení získal bodovú

hodnotu „1“ alebo „0“, osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného

hodnotenia. Štátnemu zamestnancovi možno osobitný príplatok znížiť alebo odňať pri

zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. l)

.

(4)

Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po služobnom hodnotení do najbližšieho služobného

hodnotenia.

(5)

Suma príplatku podľa odsekov 1 až 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 86

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou

je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 87

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok

v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 88

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Ak sa podľa

§ 68 ods. 1

štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí

mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného

platu.

§ 89

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom

prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia

z dôvodu

a)

profesionálnej infekcie,

b)

ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,

c)

chemických škodlivín,

d)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho

a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený

v

prílohe č. 4

. V I. skupine je príplatok mesačne 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify prvej platovej

triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify prvej

platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich

a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia

príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(3)

Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa

odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa

prílohy č. 4

do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice

rozpätia určeného pre II. skupinu.

(4)

Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na

určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného

zisťovania a rozboru sú

a)

charakter činnosti a použité postupy,

b)

fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov,

pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo

na ľudský organizmus,

c)

vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),

d)

dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu

škodlivých vplyvov,

e)

výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,

f)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti

na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu,

s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky

na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

(6)

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní

treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do

skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v

prílohe č. 4

.

(7)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného

prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri

ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu

v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou

je 0,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na

celé koruny nahor.

(8)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok

za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti

v sume, ktorou je 0,9 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok

podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(9)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na

nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu

škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej

tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(10)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom

prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 90

zrušený

§ 91

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti

patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného

príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún

nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 92

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva

štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5

% až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej

vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne.

Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá

služobný úrad.

§ 93

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak sa podľa

§ 69

štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu

za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej

služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená

o 60 %.

(2)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria

štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa

§ 86 až 88

. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné

voľno.

(3)

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom

úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

§ 94

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah

činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy,

alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu,

d)

pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok,

na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného

funkčného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy

písomne odôvodní príslušný predstavený.

§ 95

zrušený

§ 96

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu

tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú

a)

v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej

časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste,

náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 %

z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov

spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo

10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas

jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou

službou nadčas.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje

§ 70

, patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvej platovej

triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis,

ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu

náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 97

Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe

(1)

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú

ustanovenia

§ 78 až 89

,

§ 91 až 96

a

§ 98

.

(2)

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (

§ 25 ods. 1

) sa rovnako vzťahujú ustanovenia

§ 78 až 83

,

§ 85 až 89

,

§ 91

,

§ 94

,

§ 96 ods. 3

a

§ 98

, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 98

Plat pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely

je časťou platu 60 % funkčného platu. Zostávajúcich 40 % funkčného platu sa poskytuje

v slovenskej mene. Plat podľa

§ 78 ods. 1 písm. f) až h)

,

l) a m)

a náhrady za služobnú pohotovosť a pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového

stavu podľa

§ 78 ods. 3

sa poskytujú v slovenskej mene.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

] a ktorému patrí funkčný plat podľa

§ 68

,

§ 71 ods. 2

, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene, zostávajúcich 40 % funkčného platu

sa poskytuje v slovenskej mene. V prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa

§ 77 ods. 3

, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie

kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

Zostávajúcich 40 % funkčného platu sa poskytuje v slovenskej mene.

(3)

Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], na účely

§ 86 až 88

a

§ 93

je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku

1.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej

odslúženému času.

(5)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné

vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely

tohto zákona považuje za zahraničnú pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria

cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.

12

)

(6)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú

v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec

povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania

štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred

odchodom z cudziny.

§ 99

Platová relácia, platový koeficient

(1)

Časť platu podľa

§ 98 ods. 1

vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej

mene.

(2)

Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej

mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných

prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví

nariadenie vlády.

(3)

Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov

a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného

koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového

koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie

vlády.

(4)

Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 100

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný

plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného

úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní

týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak

má povolený kratší týždenný služobný čas. Krátený funkčný plat sa zaokrúhľuje na celé

desiatky korún nahor.

§ 100a

Ustanovenia

§ 79

,

§ 82 až 93

a

§ 96 a 97

sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorému patrí osobný plat podľa

§ 78 ods. 4

, a na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,

okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo na predstaveného v politickej funkcii,

ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

§ 101

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho

zamestnanca; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť údaje o plate a iných peňažných

náležitostiach, ak tak ustanoví osobitný zákon.

§ 102

(1)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade okrem ministerstva a vedúcemu

úradu určí plat ten, kto ho vymenoval, vedúcemu úradu v služobnom úrade, ktorým je

ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat príslušný minister

alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis

neustanovuje inak; to neplatí pri poskytnutí odmeny podľa

§ 94 ods. 1 písm. c)

, o ktorej poskytnutí rozhodne vedúci úradu úradu vlády, v prípade vedúceho úradu

úradu vlády predseda vlády a u vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

ten, kto ho vymenoval.

(2)

Predstavenému v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, patrí

po odvolaní z funkcie náhrada vo výške trojnásobku jeho posledného funkčného platu,

ak osobitný predpis neustanovuje inak; to neplatí, ak do jedného mesiaca po odvolaní

z funkcie bude vymenovaný do štátnej služby.

§ 103

(1)

Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou

činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo

nižšou funkciou, patrí mu platová tarifa zodpovedajúca novej funkcii odo dňa účinnosti

vymenovania. Suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zodpovedajúcej platovej

tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi podľa

§ 82 ods. 3

a

§ 159b ods. 2

ku dňu účinnosti vymenovania.

(2)

Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru

podľa

§ 27 písm. c)

v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého

pomeru podľa

§ 27 písm. d)

v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Zvýšenie platovej tarify podľa

§ 82 ods. 3

patrí štátnemu zamestnancovi na základe služobného hodnotenia odo dňa nadobudnutia

účinnosti nariadenia vlády o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov (

§ 105

), najneskôr od 1. septembra kalendárneho roka; to neplatí, ak hodnotené obdobie vykonávania

štátnej služby je kratšie ako 12 mesiacov.

§ 104

Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom

služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Ak dôjde v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa

k skráteniu týždenného služobného času podľa

§ 67 ods. 2

, určí príslušnú časť funkčného platu najvyšší služobný úrad služobným predpisom.

§ 105

Nariadenie vlády ustanoví zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu

vyššieho stupňa

21

)

dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho

rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti platových taríf. Zvýšené platové tarify

sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenia platových taríf a

termín účinnosti ich zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Platové

tarify uvedené v

prílohe č. 2

alebo v osobitnom predpise strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf

podľa prvej vety. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových

taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 105a

Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok,

na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej

službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,

22

)

poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej

podľa osobitného predpisu.

22

)

§ 106

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci úradu podľa

§ 10

, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie

funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti

v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis,

ktorý vydá úrad vlády. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu

v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru

podľa

§ 27 písm. e)

, tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý

podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.

(4)

Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii

v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého

čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný

súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej

funkcii.

(6)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem

predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo predstavenému v politickej funkcii, ktorý

je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov

za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna

nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy, ak

mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo

dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta,

kancelária národnej rady, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária súdnej rady

a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov

súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou

je 13,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného

predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká

dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej

správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných

výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí

paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej

triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu

vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(9)

Paušálna nezdanená náhrada podľa odsekov 6 až 8 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou

na celé stovky korún nahor.

§ 106a

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný

invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí,

sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume šesťnásobku až dvanásťnásobku

časti posledne priznaného mesačného funkčného platu poskytovanej v inej ako slovenskej

mene.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa

pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti,

16

)

jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume pätnásťnásobku časti posledne priznaného

mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej

mene. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu

s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku časti posledne priznaného mesačného

funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(3)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v slovenskej mene.

Pri určení výšky odškodnenia sa použije kurz inej ako slovenskej meny, v ktorej bola

štátnemu zamestnancovi vyplácaná časť mesačného funkčného platu, ku slovenskej mene,

vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň poskytnutia odškodnenia.

(4)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný

úrad.

(5)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny

zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.

§ 107

zrušený

§ 108

zrušený

§ 108a

zrušený

§ 108b

zrušený

§ 109

zrušený

§ 110

zrušený

§ 111

zrušený

§ 112

zrušený

§ 113

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

(1)

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie

23

)

sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

24

)

sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 114

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti

25

)

sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej

štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec.

Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v

nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad

neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

§ 115

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu

skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

(2)

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého

štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu

pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide

o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa osobitného predpisu

25a

)

alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky

alebo psychotropnej látky.

(3)

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný

úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré

štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej

látky alebo psychotropnej látky, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.

25a

)

§ 116

(1)

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú zodpovedá štátny zamestnanec

služobnému úradu.

(2)

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí podľa

§ 115

vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne

s podriadeným štátnym zamestnancom, určí podľa

§ 115

vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

sumu náhrady škody určí podľa

§ 115

úrad vlády, a ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

, sumu náhrady škody určí ten, kto ho vymenoval.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na prokuratúre

s tým, že ak škodu spôsobí vedúci úradu spolu s podriadeným štátnym zamestnancom,

sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

(4)

Ustanovenia odseku 2 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vedúceho úradu v služobnom

úrade, ktorým je súd.

§ 117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto

poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,

26

)

a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

§ 118

(1)

Služobný úrad je povinný

a)

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

1.

služobných predpisov,

2.

opatrení na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

3.

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

b)

umožniť na základe žiadosti príslušného odborového orgánu účasť jedného člena odborovej

organizácie ako prísediaceho s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim

úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce

sa štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v

služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b)

vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie

nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal

príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného

odborového orgánu.

(4)

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu

potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

(5)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov

personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

(6)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú

chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

§ 119

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej

vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby

v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej

štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

§ 119a

(1)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania

štátnej služby

a)

skrátenie služobného času,

b)

predĺženie základnej výmery dovolenky,

c)

zvýšenie výmery odchodného podľa

§ 105a

,

d)

zvýšenie náhrady pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa

§ 40 ods. 2

,

e)

zvýšenie platových taríf (

§ 105

).

(2)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť aj priaznivejšie podmienky pre

štátnych zamestnancov vyplývajúce z osobitných predpisov.

26a

)

§ 120

Premlčanie práva a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie

sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom

prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku

zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené

po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia

lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané

a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 121

Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo

ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva

sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

§ 122

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s

iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú

v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti

zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný

zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho

služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 123

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného

úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom

tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej

časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli,

zostávajú nedotknuté.

§ 124

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na

ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v

mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať

jeho práva.

§ 125

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje

na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

27

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 126

Príslušnosť na konanie v prvom stupni

Orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach

vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého

pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 126a

zrušený

§ 126b

zrušený

§ 127

Účastníci konania

(1)

Účastníkmi konania sú štátny zamestnanec a služobný úrad.

(2)

Za služobný úrad koná predstavený určený služobným predpisom.

§ 128

zrušený

§ 129

zrušený

§ 130

zrušený

§ 131

zrušený

§ 132

zrušený

§ 133

zrušený

§ 134

zrušený

§ 135

zrušený

§ 136

zrušený

§ 137

(1)

Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí

lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník

konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade

možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi

konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže

odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník

konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň

podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody a bezdôvodného

obohatenia.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu

vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od

doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej

komisii.

§ 138

(1)

Odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej

odvolacej komisie.

(2)

Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na

okresnom súde je predseda krajského súdu, na krajskom súde je vedúci úradu ministerstva

spravodlivosti, na prokuratúre je generálny prokurátor, na najvyššom kontrolnom úrade

je predseda najvyššieho kontrolného úradu a vo Vojenskom spravodajstve je minister

obrany Slovenskej republiky. Odvolací orgán podľa prvej vety rozhoduje na základe

stanoviska poradnej odvolacej komisie.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo

dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej

komisii.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné,

konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal,

na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti

alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 138a

zrušený

§ 139

Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej

komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia

má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo

štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe najmä

s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia.

Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom

pre vedúceho úradu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť účastník konania alebo iný štátny zamestnanec,

ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej

komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen

poradnej odvolacej komisie odvolaný.

§ 140

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula

lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.

29

)

§ 141

(1)

Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť

doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho

byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť

poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca

ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec

písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako

nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti

zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti

bezdôvodne odmietne.

§ 142

Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním

služobnému úradu.

§ 143

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania

bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne

priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na

jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie

zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

(3)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch

mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu,

najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 144

Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona

sú preskúmateľné súdom.

30

)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

§ 145

zrušený

§ 146

zrušený

§ 147

zrušený

§ 148

zrušený

§ 149

(1)

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia

§ 13

,

35

,

§ 39 ods. 1

,

§ 41

,

64

,

75

,

§ 85 až 95

,

§ 96 ods. 1 a 2

,

§ 97 až 117

,

§ 129 až 132

,

§ 136 až 141

,

§ 142 až 150

,

§ 155

,

§ 160 až 170

,

§ 230

,

§ 232 ods. 1

,

3 a 4

,

§ 233 až 236

a

§ 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

(2)

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia

§ 177 až 185

,

§ 187 až 198

,

§ 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

§ 150

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú

ustanovenia

§ 3 ods. 1

,

§ 14 ods. 1 písm. i)

,

§ 15 a 15a

.

§ 150a

Ak sa v tomto zákone používajú pojmy krajský súd a predseda krajského súdu, rozumie

sa tým aj Špeciálny súd a predseda Špeciálneho súdu; to neplatí na účely

§ 138 ods. 2 druhej vety

a

§ 138a ods. 2 prvej vety a druhej vety

.

§ 151

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov,

na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej

mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa

§ 78 ods. 2 alebo odsek 3

priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý

funkčný plat sa zisťuje

a)

u štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním

súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie

a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných

podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa

tento plat zisťuje,

b)

u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe, u štátneho zamestnanca v stálej

štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného

platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z

príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a

sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 152

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v

§ 154 a 155

sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest

podľa funkcií uvedených v

§ 16

v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.

1

)

§ 153

(1)

V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej

služby, ak plnia úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

a spĺňajú predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

. Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo

dňa vymenovania.

(2)

Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených

služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na

dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje

na vedúcich úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v siedmom bode

.

§ 153a

(1)

Pred uplynutím lehoty podľa

§ 153 ods. 1

možno odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, na základe hodnotenia ministra

o nedostatočných výsledkoch vedúceho úradu v štátnej službe.

(2)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa

§ 153 ods. 1

do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie.

(3)

Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo,

do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na

vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia

§ 15

. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi

poradie troch najúspešnejších uchádzačov.

(4)

Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia

písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov

podľa odseku 3.

(5)

Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej

službe do desiatich dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym

zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného

podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje

§ 154 ods. 8 a 9

. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v

štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer

sa uplynutím tejto lehoty skončí. V takom prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa

odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

§ 154

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených

v

§ 7

alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva

roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe

vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej

službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie

požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou

na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto

odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý

je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov

v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

a v siedmom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.

(3)

Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia

§ 20

a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia

§ 22

s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného

úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej

štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami

a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.

(4)

Zamestnanec, ktorý bol podľa doterajších predpisov

32aa

)

špičkovým odborníkom a ktorý zložil sľub a splnil podmienky podľa odseku 1, sa vymenuje

do stálej štátnej služby najneskoršie do 1. septembra 2002.

(5)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej

službe sa do 31. marca 2004 môže stať členom komisie podľa tohto zákona ako stály

štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou

z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby,

v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.

(6)

Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie

vlády; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode, v ôsmom bode

a v

písmene g)

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(7)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe

a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004

podľa

§ 27, § 28 a 29 tohto zákona

.

(8)

Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca

2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa

odseku 2. Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje

§ 154 ods. 2 tretia veta

. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah vzdelávania

a obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.

(9)

Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa skončí, ak nevykonal úspešne

kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8, dňom vykonania kvalifikačnej skúšky.

(10)

Služobný úrad môže do 31. marca 2004 určiť školiteľa podľa

§ 19 ods. 5

aj zo štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe.

§ 154a

Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa

§ 154 ods. 1

odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa

§ 154 ods. 2

, dočasná štátna služba podľa

§ 154

sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.

§ 154b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi,

ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu

32ab

)

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odsek 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo

v služobných úradoch uvedených v

§ 7

, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie

do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom

v dočasnej štátnej službe.

(2)

Na dočasnú štátnu službu podľa odseku 1 platí

§ 154 ods. 2

rovnako.

§ 155

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch

uvedených v

§ 7

alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania

a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa

§ 19

.

(2)

Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších

predpisov,

2

)

spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej

štátnej službe.

§ 155a

Na zamestnanca krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý vykonáva činnosti, ktoré

prejdú na samosprávny kraj alebo obec, sa vzťahuje osobitný predpis.

32a

)

§ 155b

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi,

ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu

32ab

)

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa

alebo v služobnom úrade uvedenom v

§ 7

, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie

do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom

v prípravnej štátnej službe.

§ 156

(1)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v politickej funkcii podľa

§ 5 ods. 3

, stáva sa štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

a spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej

štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného

na základe výberového konania podľa

§ 30

, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.

§ 156a

Zamestnanec uvedený v

§ 154b

a

155b

, ktorý bol k 31. decembru 2003 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

a spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej

štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona môže plniť do vymenovania predstaveného

na základe výberového konania podľa

§ 30

, najdlhšie do 31. decembra 2004.

§ 157

Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti

dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.

§ 158

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v

§ 154 a 155

sa postupuje podľa

§ 16 až 18

,

§ 30

,

§ 78 až 85

,

§ 90 až 92

,

§ 97, § 98

a

102

.

§ 159

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa

predpisov platných do 31. marca 2002.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154, 155

a

§ 156 ods. 2

, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002

zostáva zachovaná. To platí aj pre zamestnanca, u ktorého sa postupuje podľa

§ 159a

.

(3)

Ak funkčný plat podľa

§ 78 ods. 2 písm. a)

určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154, 155

a

§ 156 ods. 2

, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného

platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca

2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.

(4)

Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas

vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva

v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú

alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery

zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť

ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.

(5)

Čas odbornej praxe na účely

§ 81 ods. 1

je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1

písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch

zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení

neskorších predpisov.

§ 159a

(1)

Zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154, 155

alebo

§ 156 ods. 2

a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného predpisu

32b

)

výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva

táto výnimka zachovaná a

§ 14 ods. 3 písm. a)

sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom

úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu

činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných

predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže

ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie

nespĺňal ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa

§ 14

.

(2)

Štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002

dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať

štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený

pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31.

decembra 2010.

(3)

Štátny zamestnanec každoročne preukazuje štúdium potvrdením príslušného vzdelávacieho

zariadenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí najneskôr 31. decembra 2005,

ak nezačne štúdium podľa odseku 2, alebo najneskôr 31. decembra 2010, ak úspešne neabsolvuje

štúdium podľa odseku 2.

(5)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa končí posledným dňom mesiaca, v

ktorom štátny zamestnanec neúspešne skončí štúdium podľa odseku 2, ak nebol trvale

preložený podľa

§ 29 ods. 5

. Štátny zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť služobnému úradu neúspešné skončenie

štúdia podľa odseku 2.

§ 159b

(1)

Štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí nový tarifný plat.

(2)

Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej

podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky

korún nahor.

(3)

Ak tarifný plat podľa

§ 78 ods. 1 písm. a)

je nižší ako tarifný plat určený k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi

vyrovnanie do výšky tarifného platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva

činnosti v tej istej funkcii ako pred účinnosťou tohto zákona alebo ak v dôsledku

tohto zákona došlo k zmene jeho funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ

sa sumy tarifných platov nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi,

ktorý zmení funkciu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom

je ministerstvo zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi

tarifným platom, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou

tohto zákona a tarifným platom podľa

§ 78 ods. 1 písm. a)

.

(4)

Výška príplatkov priznaných štátnemu zamestnancovi pred účinnosťou tohto zákona zostáva

zachovaná, ak nezanikli dôvody na ich priznanie.

§ 160

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v

§ 59

spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.

33

)

§ 161

(1)

Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla

2002, ak

a)

nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,

b)

nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

,

d)

odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu

bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo

e)

do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho

priemerného mesačného zárobku.

§ 161a

Zamestnancovi uvedenému v

§ 154b

a

155b

, ktorý nepožiada do 31. januára 2004 o prijatie do dočasnej štátnej služby alebo

do prípravnej štátnej služby, sa pracovný pomer skončí týmto dňom. Pri takomto skončení

pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku.

§ 162

Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto

zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.

§ 163

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny

zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta.

V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného

platu.

(2)

Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004

platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný

úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie

v nezamestnanosti.

(3)

Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú

počty štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

34

)

v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých

miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov.

§ 164

Ďalší plat podľa

§ 95 ods. 1

v rokoch 2002 a 2003 štátnemu zamestnancovi nepatrí.

§ 165

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných

do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto

zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s

týmto zákonom.

§ 165a

V roku 2003 vláda schváli počet štátnozamestnaneckých miest strategického významu

a zoznam štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, do 31. marca.

§ 165b

(1)

Nárok štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnú štátnu službu podľa

§ 33 ods. 1

do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok podľa

§ 40 ods. 2 písm. b)

,

§ 105a

,

§ 108a, § 108b

,

§ 107 až 112

, zostáva tento nárok zachovaný.

(3)

V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom do 31. decembra 2003 sa

postupuje naďalej podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003.

§ 165c

(1)

O vykonanie nominačnej skúšky podľa

§ 24a

môže do 31. decembra 2007 požiadať aj uchádzač, ktorý je v prípravnej štátnej službe,

dočasnej štátnej službe, v stálej štátnej službe menej ako dva roky, ako aj uchádzač,

ktorý nie je štátnym zamestnancom.

(2)

Úspešný uchádzač podľa odseku 1, ktorý nie je štátnym zamestnancom, sa vymenuje do

nominovanej štátnej služby bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto, ktoré

určí úrad vlády v spolupráci s príslušným služobným úradom.

§ 165d

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá

prípravná štátna služba podľa doterajšej právnej úpravy.

§ 165e

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý bol do prípravnej štátnej služby vymenovaný do 31. mája

2006, a trvanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru presahuje tri mesiace, sa ku dňu

účinnosti tohto zákona vymenuje do stálej štátnej služby.

(2)

U štátneho zamestnanca, ktorý bol do prípravnej štátnej služby vymenovaný do 31.

mája 2006, a trvanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru nepresahuje tri mesiace, sa

postupuje podľa

§ 19

.

(3)

Disciplinárne konanie vo veci služobného previnenia a závažného služobného previnenia

a konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia o uložení týchto opatrení súdom,

ktoré bolo začaté pred 1. júnom 2006, sa dokončia podľa predpisov platných do 31.

mája 2006.

(4)

Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1.

júnom 2006, sa nevykoná. Rozhodnutie o uloženom disciplinárnom opatrení sa vyradí

z osobného spisu štátneho zamestnanca. V žiadnych informáciách, dokladoch ani posudkoch

týkajúcich sa štátneho zamestnanca nemožno uvádzať, že sa mu uložilo disciplinárne

opatrenie.

(5)

Systemizácia schválená v zákone o štátnom rozpočte na rok 2006 sa uplatňuje do 31.

decembra 2006.

§ 165f

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý bol do stálej štátnej služby vymenovaný do 31. marca 2006,

a štátny zamestnanec, ktorý bude do stálej štátnej služby vymenovaný do 30. júna 2008,

je povinný preukázať alebo získať kvalifikačné predpoklady podľa

§ 14 ods. 1 písm. k)

do 31. decembra 2008.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý bude do stálej štátnej služby vymenovaný v období od 1.

júla 2008 do 31. decembra 2008, je povinný ich preukázať alebo získať najneskôr do

30. júna 2009.

(3)

Získanie požadovaných vedomostí a zručností potrebných na efektívne využívanie informačných

a komunikačných technológií podľa

§ 14 ods. 1 písm. k)

sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie podľa

§ 77 ods. 1 až 4

.

§ 166

Zrušujú sa

1.

§ 15 zákona Slovenskej národnej rady

č. 420/1991 Zb.

o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 148/1993 Z. z.,

2.

§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 66/1994 Z. z.

o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

§ 167

Zrušuje sa

Nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 110/2002 Z. z.

, ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania

v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2002 Z. z.

§ 168

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

č. 627/2002 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých

miest na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky,

2.

vyhláška Úradu pre štátnu službu

č. 93/2003 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výberového konania na štátnozamestnanecké miesta

v znení vyhlášky Úradu pre štátnu službu č. 334/2004 Z. z.,

3.

vyhláška Úradu pre štátnu službu

č. 596/2004 Z. z.

, ktorou sa ustanovuje zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať

len občan Slovenskej republiky,

4.

výnos Úradu pre štátnu službu

č. 382/2003 Z. z.

, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na

prokuratúre a o jeho skončení,

5.

smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. 492/2002 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých

miest na prokuratúre.

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148, ktoré

nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 143/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z. nadobudol

účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. apríla 2002).

Zákon č. 411/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť 15 dní odo dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (25. júla

2002). Ustanovenie čl. I § 154 ods. 4 stráca účinnosť 31. marca 2004.

Zákon č. 667/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť dňom vyhlásenia (7. decembra 2002) okrem ustanovení uvedených v 24. a 25.

bode, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 139/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. mája 2003.

Zákon č. 267/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej

rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňajú

niektoré zákony nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. júla 2003).

Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny

a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť

1. januára 2004.

Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 551/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004 okrem ustanovenia

čl. I § 14 ods. 12, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o

pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a § 82 ods. 3, ktorý nadobudol účinnosť

1. januára 2005.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 612/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe

pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 728/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol

účinnosť 1. apríla 2005.

Zákon č. 628/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol

účinnosť 2. januára 2006.

Zákon č. 231/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júna 2006.