ktorou sa vydávajú smernice o právomociach odborových orgánov v súvislosti s organizáciou výrobných hospodárskych jednotiek a ich štatúty, schválené uznesením Predsedníctva Ústrednej rady odborov z 5. februára 1975

43

VYHLÁŠKA

Ústrednej rady odborov

z 21. apríla 1975,

ktorou sa vydávajú smernice o právomociach odborových orgánov v súvislosti s organizáciou

výrobných hospodárskych jednotiek a ich štatúty, schválené uznesením Predsedníctva

Ústrednej rady odborov z 5. februára 1975

Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky

č. 91/1974 Zb.

o organizácii výrobných hospodárskych jednotiek a o ich štatútoch (ďalej len „nariadenie

vlády“) ustanovuje, že ústredne riadená priemyselná a stavebná výroba sa spravidla

organizuje vo výrobných hospodárskych jednotkách, ktoré vykonávajú činnosti potrebné

na to, aby v nich prebiehal ucelený hospodársky proces a aby sa utvorili podmienky

pre ich rozvoj, a ktoré sú na to vybavené príslušnými prostriedkami.

Pri utváraní výrobných hospodárskych jednotiek sa vychádza predovšetkým z hľadiska

hospodárskej účelnosti, najmä technologickej príbuznosti alebo nadväznosti výrob,

spätosti prieskumu s výrobou, plánovaných základných zmien štruktúry výroby a z obchodno-technických

a územných hľadísk.

Výrobné hospodárske jednotky (odborový podnik, koncern, trust podnikov) sú v sústave

štátnych hospodárskych organizácií najvyšším stupňom organizačného usporiadania výrobno-technickej

základne zabezpečujúcej komplexnú realizáciu úloh a cieľov národohospodárskych plánov

a štátnej hospodárskej politiky.

Neoddeliteľnou črtou socialistickej demokracie a predpokladom úspešnej činnosti organizácií

je účasť kolektívov pracovníkov na rozvoji riadenia a na kontrole činnosti organizácie

zameriava sa predovšetkým na zabezpečenie rentability, technického rozvoja, zvyšovania

produktivity práce, kvality a hospodárnosti výroby, na kvalitné plnenie úloh organizácie,

na komplexnú starostlivosť o pracujúcich, na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci, na upevňovanie pracovnoprávnych vzťahov, socialistickej

zákonnosti, pracovnej disciplíny a na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Účasť pracovníkov

a ich kolektívov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizujú orgány Revolučného

odborového hnutia.

S tým súvisí aj uplatnenie vplyvu odborovej organizácie na upevňovanie kádrovej práce

riadiacich hospodárskych činiteľov.

V zhode s uvedenými princípmi konkretizuje nariadenie vlády v ustanoveniach

§ 5, 6

,

13 a 14

právomoci odborových orgánov

- pri vymenúvaní a odvolávaní generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky,

- pri poverení odborných riaditeľov riadením ucelených úsekov činnosti, včítane ustanovenia

jedného z odborných riaditeľov za zástupcu generálneho riaditeľa,

- pri vymenovaní a odvolaní riaditeľa národného podniku (podniku, účelovej organizácie,

koncernového podniku a koncernovej účelovej organizácie),

- pri členstve v poradnom orgáne generálneho riaditeľa - v riaditeľskej rade,

- pri vydaní štatútu výrobnej hospodárskej jednotky a pri začlenení zásad spolupráce

výrobnej hospodárskej jednotky s orgánmi ROH.

Pri uvádzaní týchto oprávnení odborových orgánov používa nariadenie vlády znenie

„príslušný orgán Revolučného odborového hnutia“. Ústredná rada odborov v rámci svojej

právomoci danej stanovami ROH určuje na vykonanie ustanovení

§ 5, 6

,

13 a 14 nariadenia vlády

oprávnenia odborových orgánov takto

Časť I

1.

Príslušný orgán Revolučného odborového hnutia

- sa vyjadruje k vymenovaniu a odvolaniu generálneho riaditeľa ministrom,

- sa vyjadruje k povereniu odborných riaditeľov riadením ucelených úsekov činnosti

a k ustanoveniu jedného z odborných riaditeľov za zástupcu generálneho riaditeľa,

- sa vyjadruje k vymenovaniu a odvolaniu riaditeľa národného podniku (podniku, účelovej

organizácie, koncernového podniku a koncernovej účelovej organizácie),

- je oprávnený vymenovať z funkcionárov vyšších odborových orgánov zástupcu orgánu

Revolučného odborového hnutia ako člena poradného orgánu generálneho riaditeľa - riaditeľskej

rady,

- prerokúva pred vydaním štatút výrobnej hospodárskej jednotky.

2.

Príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia je

a)

vo výrobných hospodárskych jednotkách riadených federálnymi ústrednými orgánmi štátnej

správy príslušný ústredný výbor odborového zväzu,

b)

vo výrobných hospodárskych jednotkách riadených republikovými ústrednými orgánmi

štátnej správy príslušný český, prípadne slovenský výbor odborového zväzu,

c)

v národných podnikoch (v podnikoch, účelových organizáciách, koncernových podnikoch

a koncernových účelových organizáciách) riadených výrobnou hospodárskou jednotkou

v pôsobnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy príslušný ústredný výbor

odborového zväzu,

d)

v národných podnikoch (v podnikoch, účelových organizáciách, koncernových podnikoch

a koncernových účelových organizáciách) riadených výrobnou hospodárskou jednotkou

v pôsobnosti republikových ústredných orgánov štátnej správy príslušný český, prípadne

slovenský výbor odborového zväzu.

3 Ústredný výbor odborového zväzu (český, prípadne slovenský výbor odborového zväzu)

môže na úkony podľa bodu 1 splnomocniť nižší zväzový orgán.

Časť II

Štatút výrobnej hospodárskej jednotky upravuje v súlade s osobitnými predpismi podrobnejšie

vzťahy vnútri výrobnej hospodárskej jednotky. Súčasťou štatútu sú aj zásady spolupráce

s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia. V týchto zásadách treba sa dohodnúť

o spolupráci najmä na týchto úsekoch

a)

organizovanie všetkých foriem účasti pracujúcich na riadení výroby, a to

- pri príprave, rozpise, realizácii a kontrole plnenia hospodárskych plánov výrobnej

hospodárskej jednotky a jej organizačných zložiek, včítane zmien vykonávacích plánov

v priebehu roka a tvorby a používania rozpisových rezerv,

- pri určení a použití ekonomických nástrojov a pravidiel,

- pri príprave, uzavieraní a kontrole kolektívnych zmlúv a organizovaní výrobných

porád,

- pri zameraní a rozvoji iniciatívy pracujúcich a pri zásadách rozvoja všetkých foriem

socialistického súťaženia, včítane vyhodnocovania a odmieňania,

- pri používaní novej techniky a pri urýchlenom zavádzaní výsledkov vedeckotechnického

pokroku do výroby, najmä využívaním komplexnej socialistickej racionalizácie,

- pri určení dlhodobej koncepcie rozvoja tvorivej iniciatívy technickej inteligencie

a všetkých pracujúcich, najmä hnutia vynálezcov a zlepšovateľov;

b)

mzdová politika, a to

- pri spracovaní súborných koncepcií mzdovej politiky, vývoja a diferenciácie miezd

v rámci výrobnej hospodárskej jednotky,

- pri zásadných mzdovopolitických opatreniach realizovaných v rámci výrobnej hospodárskej

jednotky v oblasti odmieňania práce,

- pri pravidelnom hodnotení dosiahnutých výsledkov v posilňovaní hmotnej zainteresovanosti

na prijímaní a plnení progresívnych úloh a rozvíjaní kvalitatívnych stránok výroby

a práce;

c)

starostlivosť o pracujúcich, a to

- pri starostlivosti o pracovníkov, najmä pri vypracovaní komplexných programov starostlivosti

o pracovníkov a ich hmotné a finančné zabezpečenie v pláne,

- pri zriaďovaní a prevádzke zariadení závodného stravovania,

- pri rozpise limitu investícií na kultúrne, školské, sociálne a zdravotnícke zariadenia

financované z prevádzkových prostriedkov,

- pri tvorbe a používaní prostriedkov fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,

- pri zriaďovaní a prevádzke závodných a podnikových rekreačných zariadení a pionierskych

táborov ROH,

- pri starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a utváraní zdravotne

nezávadného pracovného procesu,

- pri upevňovaní pracovných vzťahov, socialistickej zákonnosti a pracovnej disciplíny,

- pri vypracovaní a uskutočňovaní opatrení na plné využívanie pracovného času;

d)

politickoideová výchova a zvyšovanie kvalifikácie, a to

- pri spájaní všetkej ekonomickej činnosti s politickými a výchovnými hľadiskami,

- pri posilňovaní socialistického uvedomenia robotníckej triedy a jej zodpovednosti

pri výstavbe socializmu,

- pri zintenzívňovaní socialistických vzťahov k práci a v boji proti všetkým prežitkom

vo vedomí a správaní ľudí,

- pri zvyšovaní ekonomického vedomia pracujúcich,

- pri raste vzdelávania a kvalifikácie pracujúcich.

Časť III

Ustanovenia týchto smerníc sa primerane použijú na oprávnenie odborových orgánov pri

organizácii inej ústredne riadenej hospodárskej činnosti než priemyselnej a stavebnej

výroby, pokiaľ túto organizáciu neupravujú osobitné predpisy. Príslušné ústredné výbory

odborových zväzov sú oprávnené určiť potrebné odchýlky od týchto smerníc, najmä ak

príslušný minister použije svoje oprávnenie dané v

§ 19 nariadenia vlády

.

Časť IV

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Predseda

Hoffmann v. r.