ZÁKON 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou

a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky alebo patentu.

§ 2

Pôsobnosť zákona

Tento zákon sa vzťahuje na

a)

patentovú prihlášku (ďalej len „prihláška“), európsku patentovú prihlášku [

§ 3 písm. e)

] a medzinárodnú prihlášku [

§ 3 písm. g)

],

b)

patent a európsky patent [

§ 3 písm. f)

],

c)

práva a povinnosti pôvodcu vynálezu, prihlasovateľa prihlášky (ďalej len „prihlasovateľ“)

a na majiteľa patentu, prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky a na majiteľa

európskeho patentu, prihlasovateľa medzinárodnej prihlášky,

d)

právne postavenie tretej osoby, ktorá je nositeľkou iných práv alebo povinností vo

vzťahu k prihláške, európskej patentovej prihláške, medzinárodnej prihláške, patentu

alebo európskemu patentu,

e)

konanie o predmetoch práva podľa písmen a) až d).

§ 3

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý

je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,

b)

mikrobiologickým spôsobom akýkoľvek spôsob používajúci mikrobiologický materiál alebo

vykonávaný na mikrobiologickom materiáli, alebo spôsob, ktorého výsledkom je mikrobiologický

materiál,

c)

v podstate biologický spôsob vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený výlučne

na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,

d)

reprodukciou generatívne alebo vegetatívne rozmnožovanie,

e)

európskou patentovou prihláškou prihláška európskeho patentu podaná na základe Dohovoru

o udeľovaní európskych patentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len

„Európsky patentový dohovor“),

f)

európskym patentom patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Európskeho

patentového dohovoru,

g)

medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci,

1

)

h)

obchodným využívaním patentu alebo vynálezu akákoľvek činnosť vo vzťahu k patentu

ako predmetu práva alebo vo vzťahu k vynálezu ako predmetu patentu vykonávaná majiteľom

patentu alebo inou oprávnenou osobou s cieľom dosiahnuť zisk.

DRUHÁ ČASŤ

PATENTY NA VYNÁLEZY

§ 4

Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) patenty.

§ 5

Patentovateľnosť vynálezov

(1)

Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú

vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

(2)

Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku

pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo

spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo

využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka

a)

biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo

vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,

b)

rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená

na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat,

2

)

c)

mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto

spôsobom,

d)

prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane

sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je

identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.

(3)

Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä

a)

objavy, vedecké teórie a matematické metódy,

b)

estetické výtvory,

c)

plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,

d)

programy počítačov,

e)

podávanie informácií.

(4)

Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v

rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.

§ 6

Výluky z patentovateľnosti

(1)

Patenty sa neudeľujú na

a)

odrody rastlín a plemená zvierat,

b)

v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,

c)

chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela

a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo

zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi

využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie

chorôb,

d)

vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo

sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo

čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa

§ 5 ods. 2 písm. d)

,

e)

vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo

s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor

s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.

(2)

Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na

a)

spôsoby klonovania ľudských jedincov,

b)

spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,

c)

využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,

d)

spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie,

pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá a ani na zvieratá,

ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.

§ 7

Novosť

(1)

Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

(2)

Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí

prihlasovateľovi právo prednosti (

§ 36

), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

(3)

Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov

podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého

patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj

pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej

prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (

§ 41

), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len

„európska patentová prihláška"); keď za zverejnenie európskej patentovej prihlášky

sa považuje zverejnenie podľa

čl. 93

alebo

čl. 153 Európskeho patentového dohovoru

. Utajovaná prihláška (

§ 59 ods. 10

) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa

vzniku práva prednosti.

(4)

Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému

nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo

vyplýva

a)

zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,

b)

zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na

úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru.

3

)

V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález

bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení

vynálezu podľa medzinárodného dohovoru.

3

)

(5)

Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,

a)

ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení

§ 6 ods. 1 písm. c)

, ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,

b)

uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených

v

§ 6 ods. 1 písm. c)

, ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.

§ 8

Vynálezcovská činnosť

(1)

Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva

zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

(2)

Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych

patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí

prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené (

§ 41

alebo

§ 60 ods. 2

).

§ 9

Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo

sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

§ 10

Pôvodca vynálezu

(1)

Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má

pôvodca vynálezu (ďalej len „pôvodca“), ak

§ 11

neustanovuje inak.

(2)

Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

(3)

Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu,

v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo

ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

(4)

Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto

má skoršie právo prednosti (

§ 36

). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa

§ 41

alebo

§ 60 ods. 2

.

§ 11

Zamestnanecký vynález

(1)

Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu

alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len „zamestnanecký vynález“), právo

na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo

na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2)

Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto

skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné

na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie,

ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť.

(3)

Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote

troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie

podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej

prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález

a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález. Ak

zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať

pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške,

európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej prihláške.

(4)

Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa

odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje,

prechádza toto právo na pôvodcu.

(5)

Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia

práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa

odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní

zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ

v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať

o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia vynálezu

verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru alebo podľa Zmluvy

o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa,

podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu

podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť

voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.

(6)

Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má

vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je

rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého vynálezu a prínos

dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny

podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého vynálezu a na rozsah a obsah pracovných

úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie.

(7)

Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo

iným uplatnením zamestnaneckého vynálezu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená

paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné

vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ

na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné

na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie

označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť

voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich

zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr

po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na

dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu.

(8)

Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi

pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

(9)

Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné

vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého

vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí,

že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého vynálezu je rovnaký.

(10)

Na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka

, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.

§ 12

Prechod a prevod práva na riešenie

(1)

Právo na riešenie okrem práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených

v

§ 10 ods. 1

a

3

alebo v

§ 11 ods. 1

a

4

.

(2)

Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

4

)

(3)

Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4)

S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky,

súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky.

§ 13

Rozsah ochrany

(1)

Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad

patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

(2)

Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov

zverejnených podľa

§ 41

. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej

ochrany so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než

zo zverejnenej prihlášky.

(3)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob sa vzťahuje aj na výrobok priamo

získaný týmto spôsobom.

(4)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na biologický materiál so špecifickými vlastnosťami,

ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený

z pôvodného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej

forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(5)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob umožňujúci výrobu biologického

materiálu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj

na biologický materiál získaný priamo chráneným spôsobom, ako aj na akýkoľvek iný

biologický materiál odvodený z priamo získaného biologického materiálu vo forme reprodukcie

v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(6)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu

alebo spočívajúci v genetickej informácii vzťahuje sa na všetok materiál, do ktorého

je výrobok začlenený a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoje funkcie.

To neplatí v prípade podľa

§ 6 ods. 1 písm. d)

.

(7)

Výrobok zhodný s výrobkom chráneným podľa odsekov 3 a 5 sa považuje za výrobok priamo

získaný chráneným spôsobom, kým sa nepreukáže opak.

§ 14

Využívanie vynálezu

(1)

Majiteľ patentu (

§ 19

) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť

patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.

(2)

Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.

§ 15

Zákaz využívania vynálezu

(1)

Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie

a)

vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať

či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,

b)

využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“),

alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,

c)

vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať

či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,

d)

dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky

slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti

má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to

neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú

osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

(2)

Výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia prihlášky

vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky.

Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú

účinky patentu.

§ 16

Vyčerpanie práv

(1)

Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom

patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným

súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou

stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore; to neplatí, ak sú dané dôvody na

rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.

(2)

Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického

materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre

ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál

nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.

(3)

Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci

obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa

použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve. Na určenie

rozsahu práva pestovateľa podľa vety prvej a podmienky uplatňovania tohto práva sa

primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

6a

)

(4)

Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného

vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený

dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu

na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho

reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania

5

)

vo forme následnej reprodukčnej činnosti.

Obmedzenie účinkov patentu

§ 17

(1)

Právo majiteľa patentu nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti

(

§ 36

) na území Slovenskej republiky v dobrej viere využíval vynález alebo vykonal preukázateľné

prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu vynálezu nezávisle od pôvodcu alebo

majiteľa patentu (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“). V prípade pochybností sa konanie

predchádzajúceho užívateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(2)

Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie vynálezu podľa

odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti,

v ktorej rámci sa vynález využíva.

§ 18

(1)

Práva majiteľa patentu nie sú porušené, ak sa vynález využije

a)

na lodiach iných krajín, ktoré sú členmi medzinárodného dohovoru

6

)

alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie

7

)

(ďalej len „úniové krajiny“), ktorých je Slovenská republika členom, v lodnom telese,

v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve, ak sa tieto lode

dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a vynález sa využije

výlučne pre potreby lode,

b)

pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel úniových krajín, alebo pri súčastiach

či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa dostanú prechodne alebo

náhodne na územie Slovenskej republiky,

c)

pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy,

8

)

ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,

d)

pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri

činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,

e)

pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,

f)

pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely, za ktoré sa považujú aj štúdie

a skúšky nevyhnutné na registračné konanie podľa osobitného predpisu.

8a

)

(2)

Osoby využívajúce vynález podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú za osoby oprávnené

využívať vynález podľa

§ 15 ods. 1 písm. d)

.

§ 19

Majiteľ patentu

Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ

v patentovom registri úradu (ďalej len „register“), ak súd nerozhodne inak.

§ 20

Spolumajiteľstvo patentu

(1)

Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa

spolumajitelia patentu nedohodnú inak.

(2)

Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom patentu

alebo všetkými spolumajiteľmi patentu a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa

§ 10 až 12

, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa patentu.

(3)

Každý zo spolumajiteľov patentu má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu,

ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných

práv podľa

§ 15

môže každý zo spolumajiteľov patentu uplatniť nároky podľa

§ 32

žalobou podľa

Civilného sporového poriadku

alebo návrhom podľa osobitného predpisu.

8b

)

Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo,

nie sú žaloby podľa

Civilného sporového poriadku

alebo návrhy podľa osobitného predpisu

8b

)

ďalších spolumajiteľov patentu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu

prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov patentu pristúpiť k začatému

konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa

§ 32 ods. 1

vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa patentu sú záväzné aj pre ďalších

spolumajiteľov patentu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu na uplatnenie

nárokov podľa

§ 32 ods. 2

.

(4)

Na poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom tretej osobe sa vyžaduje

súhlas všetkých spolumajiteľov patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak;

tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu disponovať so svojím spolumajiteľským

podielom podľa

§ 21 až 23

.

(5)

Dohoda o zrušení spolumajiteľstva patentu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná,

inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám

dňom zápisu do registra.

(6)

Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa

patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom

ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ patentu vzdá

svojho podielu.

(7)

Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.

(8)

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka

o podielovom spoluvlastníctve,

9

)

ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.

§ 21

Prevod patentu

(1)

Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod

patentu nie je prípustný.

(2)

Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu patentu

do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra

zostávajú zachované.

(3)

Zápis prevodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu

patentu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode patentu. Úrad

žiadosť o zápis prevodu patentu zamietne, ak žiadateľ k žiadosti nepriloží doklady,

ktoré prevod patentu preukazujú; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o zápis prevodu

patentu úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe

má byť žiadosť o zápis prevodu patentu zamietnutá.

(4)

Nadobúdateľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis

prevodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie poplatku

za udržiavanie platnosti patentu podľa osobitného predpisu

9a

)

(ďalej len „udržiavací poplatok“).

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.

§ 22

Prechod patentu

(1)

Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa

§ 48

a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

4

)

(2)

Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu patentu

do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované;

to neplatí, ak ide o prepis podľa

§ 48

.

(3)

Zápis prechodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa

patentu alebo na základe žiadosti nového majiteľa patentu. Úrad žiadosť o zápis prechodu

patentu zamietne, ak žiadateľ k žiadosti nepriloží doklady, ktoré prechod patentu

preukazujú; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o zápis prechodu patentu úrad umožní

žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis

prechodu patentu zamietnutá.

(4)

Nový majiteľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis

prechodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie udržiavacieho

poplatku.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.

§ 23

Záložné právo

(1)

K patentu možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti patentu

nie je prípustné.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva k patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného

práva do registra. Úrad žiadosť o zápis záložného práva k patentu zamietne, ak žiadateľ

k žiadosti nepriloží doklady, ktoré zriadenie záložného práva k patentu preukazujú;

pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o zápis záložného práva k patentu úrad umožní

žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis

záložného práva k patentu zamietnutá.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo

k patentu, ktorý bude udelený v budúcnosti

10

)

(ďalej len „záložné právo k prihláške“). Udelením patentu nie je zápis záložného

práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k patentu, ak v

zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým

bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (

§ 45

) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky

(

§ 45 ods. 2

), úrad zapíše záložné právo aj k vylúčeným prihláškam.

(5)

Na vznik, zánik a výkon záložného práva k patentu sa použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka

,

11

)

ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 24

Licenčná zmluva

(1)

Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného

patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2)

Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis

licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať

ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy. Úrad žiadosť o zápis licencie zamietne, ak

žiadateľ k žiadosti nepriloží doklady, ktoré licenciu preukazujú; pred rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti o zápis licencie úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným

dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis licencie zamietnutá.

(3)

Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu.

Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu,

platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4)

Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a

je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania

vynálezu chráneného patentom.

(5)

Ak majiteľ patentu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať

vynález (

§ 14

) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6)

Licenčná zmluva, ktorou majiteľ patentu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná,

ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy

neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu

alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález na základe licencie

využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8)

Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa

§ 15

môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky

podľa

§ 32

žalobou podľa

Civilného sporového poriadku

alebo návrhom podľa osobitného predpisu

8b

)

len so súhlasom majiteľa patentu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť,

ak majiteľ patentu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa

Civilného sporového poriadku

neuplatní nároky podľa

§ 32 ods. 1

. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa patentu

a nadobúdateľa licencie podľa

Obchodného zákonníka

12

)

ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom patentu ako

intervenient.

(9)

Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje

oprávnenie na využívanie vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky (ďalej len „licencia

na prihlášku“). Udelením patentu nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý a považuje

sa za zápis licencie podľa odseku 2, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak.

Úpravou alebo rozdelením prihlášky (

§ 45

) nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (

§ 45 ods. 2

), úrad zapíše licenciu aj na vylúčené prihlášky.

(10)

Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia

Obchodného zákonníka

,

12a

)

ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.

Ponuka licencie

§ 25

(1)

Ak prihlasovateľ alebo majiteľ patentu (ďalej len „poskytovateľ“) podá na úrade písomné

vyhlásenie, že komukoľvek poskytne právo na využívanie vynálezu za primeranú úhradu

(ďalej len „ponuka licencie“), úrad vyznačí ponuku licencie v registri.

(2)

Ponuka licencie môže byť vzatá späť, kým nie je poskytovateľovi doručené písomné

oznámenie o prijatí ponuky licencie.

(3)

Ak poskytovateľ nevezme ponuku licencie späť, zápis výlučnej licencie do registra

nie je možný.

(4)

Vyhlásenie o ponuke licencie nemožno podať, ak je v registri zapísaná výlučná licencia.

(5)

Dňom zápisu prepisu majiteľa patentu podľa

§ 48

do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu v

lehote 30 dní odo dňa zápisu prepisu nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky

licencie.

§ 26

(1)

Právo na využívanie vynálezu vznikne tomu, kto ponuku licencie prijme a písomne to

oznámi poskytovateľovi a zároveň úradu.

(2)

Licencia získaná podľa odseku 1 sa považuje za licenciu zmluvnú, nevýlučnú, uzatvorenú

na dobu neurčitú, platnú na území Slovenskej republiky.

(3)

Ak medzi účastníkmi vzniknutého licenčného vzťahu napriek pokusu nedošlo k dohode

o úhrade za poskytnutú licenciu, výšku primeranej úhrady, ako aj platobné podmienky

určí súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu s prihliadnutím na význam

vynálezu a na zvyčajné ceny licencií v danej oblasti. V prípade podstatnej zmeny okolností

rozhodujúcich na určenie primeranej úhrady môže súd na návrh niektorého z účastníkov

licenčného vzťahu zmeniť pôvodne dohodnutú alebo súdom určenú výšku úhrady či platobné

podmienky, ak napriek pokusu nedošlo k dohode medzi účastníkmi.

Nútená licencia

§ 27

(1)

Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať

na území Slovenskej republiky vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu,

že

a)

uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu, pričom

platí lehota, ktorá uplynie neskôr,

b)

navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním návrhu

riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom

patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá, a

c)

vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území Slovenskej

republiky využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentovaného

vynálezu ako výrobok nedodáva na trh Slovenskej republiky v dostatočnom množstve.

Neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak.

(2)

Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah

sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb

domáceho trhu.

(3)

Ak je predmetom patentu technológia polovodičových výrobkov, nútenú licenciu možno

udeliť len na verejné neobchodné využitie alebo na zabránenie ďalšieho konania majiteľa

patentu, ktoré na základe rozhodnutia príslušného orgánu možno považovať za konanie

zneužívajúce alebo obmedzujúce hospodársku súťaž,

13

)

alebo v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu.

(4)

V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez

ohľadu na odsek 1 písm. a) a b).

(5)

Bez ohľadu na predpoklady podľa odseku 1 a podmienky podľa odseku 2 môže súd na návrh

udeliť nútenú nevýlučnú licenciu na využívanie biotechnologického vynálezu, ak šľachtiteľ

2

)

nemôže využívať alebo nadobudnúť právo na odrodu rastliny bez porušovania staršieho

práva k patentu, ak navrhovateľ preukáže, že

a)

pred podaním návrhu dal majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej

zmluvy, pričom túto ponuku majiteľ patentu do troch mesiacov od jej podania neprijal,

a

b)

odroda rastliny predstavuje dôležitý technický pokrok značného ekonomického významu

porovnateľného s vynálezom, ktorý je predmetom návrhu na udelenie nútenej licencie.

(6)

V prípade udelenia nútenej licencie podľa odseku 5 má majiteľ patentu právo na udelenie

krížovej nútenej licencie na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu.

2

)

(7)

Ak bola majiteľovi patentu udelená nútená licencia na využívanie odrody rastliny

podľa osobitného predpisu,

13a

)

má majiteľ šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie

na využívanie biotechnologického vynálezu.

(8)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť

prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe

nútenej licencie využíva.

(9)

Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením

doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu

alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ

nútenej licencie vzdáva svojich práv.

§ 28

(1)

Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa patentu na primeranú úhradu;

na účely určenia úhrady za využívanie vynálezu, ktorý je predmetom nútenej licencie,

sa primerane použije

§ 26 ods. 3

.

(2)

V prípade podstatnej zmeny okolností, ktoré viedli k udeleniu nútenej licencie, môže

súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zrušiť rozhodnutie o udelení

nútenej licencie za predpokladu, že opätovný vznik dôvodov udelenia nútenej licencie

nie je pravdepodobný alebo práva z nútenej licencie sa nevyužívajú počas jedného roka.

(3)

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o udelení nútenej licencie alebo právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie o zrušení nútenej licencie súd bezodkladne doručí úradu,

ktorý tieto skutočnosti bezodkladne zapíše do registra.

§ 29

Platnosť patentu

Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky (

§ 35

).

§ 30

Vzdanie sa patentu

(1)

Majiteľ patentu sa môže vzdať patentu písomným oznámením doručeným úradu. Čiastočné

vzdanie sa patentu nie je prípustné.

(2)

Vzdanie sa patentu nadobúda účinnosť dňom doručenia oznámenia podľa odseku 1 úradu

alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ vzdáva

patentu.

(3)

Vzdanie sa patentu, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, nadobudne

účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy

môžu byť zánikom patentu dotknuté. To isté platí v prípade existencie súdneho sporu

zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia

šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 31

Zánik patentu

(1)

Patent zanikne

a)

uplynutím jeho platnosti,

b)

ak udržiavací poplatok nebol zaplatený v ustanovenej lehote,

c)

dňom účinnosti vzdania sa patentu podľa

§ 30 ods. 2

.

(2)

Dňom doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra (§

50 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku až do

uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Vymáhanie práv

§ 32

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa

§ 15

sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva

bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2)

Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ patentu má právo

na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená

nemajetková ujma, majiteľ patentu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže

byť aj peňažné plnenie.

13b

)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1

tým nie je dotknuté.

(3)

Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa

odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie o škode alebo

o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa

§ 15 ods. 2

nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu.

Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch

podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú

úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo

odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností

nastane neskôr.

(4)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo

dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa

§ 15 ods. 2

nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu.

Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť

rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo

k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu,

podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú

ustanovenia

Občianskeho zákonníka

, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 32a

Právo na informácie

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ patentu žiadať,

aby mu ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol informácie týkajúce sa

pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.

(2)

Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä

a)

meno a priezvisko alebo názov a trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu,

spracovateľa, skladovateľa, distributéra, dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu

a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku alebo poskytovateľa služieb,

b)

údaje o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo objednanom množstve a o cene príslušných

výrobkov alebo služieb.

(3)

Poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 je povinná aj osoba, ktorá

a)

má v držbe výrobky porušujúce práva podľa tohto zákona,

b)

využíva služby porušujúce práva podľa tohto zákona,

c)

poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním práv podľa tohto

zákona alebo

d)

bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe,

spracovaní alebo distribúcii výrobkov alebo poskytovaní služieb porušujúcich práva

podľa tohto zákona.

(4)

Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli

neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.

§ 33

Súdna ochrana práv

(1)

Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy

13c

)

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje, prostredníctvom ktorých

priamo dochádza k porušovaniu práva alebo ohrozovaniu práva, boli

a)

stiahnuté z obchodnej siete,

b)

definitívne odstránené z obchodnej siete,

c)

inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,

d)

zničené vhodným spôsobom.

(3)

Opatrenia podľa odseku 2 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv

chránených týmto zákonom, ak osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup.

(4)

Návrh podľa odseku 2 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia nie je pre súd

záväzný.

(5)

Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie

13d

)

k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (

§ 13

).

§ 34

Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1)

V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,

14

)

môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v

primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej

zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody

alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa

s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného

uplatnenia práva.

(2)

Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody

alebo inej ujmy.

14a

)

Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená,

tým nie je dotknutá.

(3)

Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi,

ak

a)

poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy

14a

)

na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody alebo

inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

b)

bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

c)

navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.

TRETIA ČASŤ

KONANIE PRED ÚRADOM

§ 35

Deň podania prihlášky

(1)

Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.

(2)

Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia

alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň

a)

údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,

b)

údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,

c)

časť, ktorá sa javí ako opis.

(3)

Povinnosť prihlasovateľa urobiť podanie v štátnom jazyku (

§ 79 ods. 12

) neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2

písm. c).

(4)

Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je

neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva mesiace,

prihlášku doplnil. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa predchádzajúcej vety,

prihláška sa považuje za nepodanú, o čom úrad prihlasovateľa upovedomí.

(5)

V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej

časti podania.

(6)

Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak

a)

bolo v pôvodnom podaní uplatnené právo prednosti podľa

§ 36 ods. 2

a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti opisu alebo chýbajúceho výkresu,

ktoré je povinný doplniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov od pôvodného podania, požiada

o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo

b)

po doplnení podania z dôvodu neúplnosti podľa odseku 4 prihlasovateľ pred zverejnením

prihlášky vezme späť svoje podanie v časti takto doplnenej.

(7)

Prihlasovateľ môže požiadať o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania

podľa odseku 6 písm. a), ak chýbajúca časť opisu alebo chýbajúci výkres boli obsahom

prvej prihlášky.

§ 35a

(1)

Pri podaní prihlášky môže prihlasovateľ časť podania podľa

§ 35 ods. 2 písm. c)

nahradiť odkazom na prvú prihlášku, ak v prihláške uplatnil právo prednosti podľa

§ 36 ods. 2

.

(2)

Odkaz na prvú prihlášku podľa odseku 1 obsahuje

a)

výslovný prejav vôle prihlasovateľa, že časť podania podľa

§ 35 ods. 2 písm. c)

nahrádza odkazom na prvú prihlášku,

b)

číslo prvej prihlášky,

c)

deň podania prvej prihlášky,

d)

štát, v ktorom bola prvá prihláška podaná, prípadne orgán, ktorému bola prvá prihláška

podaná.

(3)

Prihlasovateľ je povinný predložiť na základe výzvy úradu do dvoch mesiacov kópiu

prvej prihlášky; ak prvá prihláška nie je v štátnom jazyku, prihlasovateľ je povinný

na základe výzvy úradu do dvoch mesiacov predložiť aj jej preklad do štátneho jazyka.

(4)

Ak odkaz na prvú prihlášku podľa odseku 1 neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 alebo

prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa odseku 3, bude sa prihláška považovať za

nepodanú. Ak sa prihláška považuje za nepodanú, úrad o tom upovedomí prihlasovateľa.

§ 36

Právo prednosti

(1)

Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne

a)

dňom podania prihlášky alebo

b)

dňom práva prednosti podľa podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore,

14b

)

ktorý vyplýva z prvej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia

alebo osvedčenia o užitočnosti.

(2)

Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.

Ak prihlasovateľ v prihláške neuvedie všetky údaje nevyhnutné pre uplatnenie práva

prednosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu [

§ 80 písm. a)

], úrad vyzve prihlasovateľa na ich doplnenie v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako

dva mesiace.

(3)

Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) možno uplatniť, ak je prvá prihláška podaná

v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru

6

)

alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.

7

)

Inak toto právo možno uplatniť len vtedy, ak je splnená podmienka vzájomnosti.

(4)

Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva

prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) v prihláške, úrad prizná

právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej

v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však

a)

v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,

b)

v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (

§ 41 ods. 2

).

(5)

Ak prihlasovateľ napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti,

podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná

právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti za predpokladu,

že

a)

prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote

14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,

b)

prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky

a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky.

(6)

Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom

o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr

však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(7)

Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná

právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu

za predpokladu, že

a)

žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote

jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,

b)

žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola

podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.

(8)

Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad

môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do štátneho

jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu

prihlasovateľa alebo vyhlásenie, že prihláška je úplným prekladom skoršej prihlášky

do štátneho jazyka.

(9)

V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 5 a 7 môže

úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(10)

Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok

(

§ 79 ods. 13

).

(11)

Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky

podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní

neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.

(12)

Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku

(

§ 79 ods. 13

) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky,

z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

Za vydanie dokladu o práve prednosti sa považuje aj registrácia dokladu o práve prednosti

v elektronickom systéme výmeny prioritných dokladov zriadenom medzinárodnou organizáciou

14c

)

na žiadosť prihlasovateľa.

§ 36a

Ak prihlasovateľ pred podaním prihlášky požiadal v Slovenskej republike o ochranu

úžitkovým vzorom na zhodný predmet, môže pri podaní prihlášky požadovať priznanie

dátumu podania, prípadne aj právo prednosti z tejto prihlášky úžitkového vzoru. Úrad

prizná prihláške dátum podania, prípadne aj právo prednosti z tejto prihlášky úžitkového

vzoru, pokiaľ sa prihláška podá do 36 mesiacov od podania prihlášky úžitkového vzoru;

ak bolo konanie o prihláške úžitkového vzoru zastavené alebo prihláška úžitkového

vzoru bola zamietnutá, prihláška musí byť podaná do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia, najneskôr však do 36 mesiacov od podania prihlášky úžitkového vzoru.

§ 37

Prihláška

(1)

Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa

§ 10 ods. 1

a

3

,

§ 11 ods. 1

a

4

alebo

§ 12 ods. 1

.

(2)

Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i

jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou

uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na

podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.

(3)

Prihláška môže obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom

spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku.

(4)

Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol

odborník uskutočniť.

(5)

Prihláška musí obsahovať

a)

žiadosť o udelenie patentu,

b)

opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy,

c)

aspoň jeden uplatnený patentový nárok,

d)

identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,

e)

identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov vynálezu,

f)

doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca alebo údaj

o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

(6)

Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok (

§ 79 ods. 13

).

§ 38

Osobitné ustanovenie o prihláške biotechnologického vynálezu

(1)

Ak je predmetom vynálezu biologický materiál alebo použitie biologického materiálu,

ktorý nie je prístupný verejnosti a ktorý nemožno opísať v prihláške tak, aby odborník

mohol vynález uskutočniť, považuje sa opis za dostatočný len za predpokladu, že

a)

biologický materiál bol uložený v uznávanej ukladacej inštitúcii najneskôr ku dňu

podania prihlášky,

b)

prihláška v pôvodnom znení obsahuje informácie o vlastnostiach uloženého biologického

materiálu, ktoré mal prihlasovateľ k dispozícii,

c)

prihláška uvádza názov a sídlo ukladacej inštitúcie, ako aj depozitné číslo uloženej

vzorky.

(2)

Uložený biologický materiál je odo dňa zverejnenia prihlášky do udelenia patentu

prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti. Prihlasovateľ je

oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky obmedziť prístup

k uloženému biologickému materiálu len pre nezávislých expertov.

(3)

Po udelení patentu, bez ohľadu na jeho zrušenie alebo zánik, je uložený biologický

materiál prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti.

(4)

Vzorku možno poskytnúť len v prípade, ak sa osoba, ktorá o ňu žiada, prípadne nezávislý

expert podľa odseku 2 druhej vety, zaviaže, že počas platnosti patentu

a)

neposkytne vzorku ani materiál z nej odvodený tretej osobe a

b)

vzorku a materiál z nej odvodený bude používať len na experimentálne účely, ibaže

ho prihlasovateľ alebo majiteľ patentu tohto záväzku výslovne zbaví.

(5)

Prihlasovateľ je oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky

obmedziť prístup k uloženému biologickému materiálu na dobu 20 rokov odo dňa podania

prihlášky len pre nezávislých expertov pre prípad, že bude prihláška zamietnutá alebo

konanie o prihláške bude zastavené; odsek 4 sa použije primerane.

(6)

V prípade pochybností o prístupnosti biologického materiálu verejnosti alebo dostatočnosti

opisu podľa odseku 1 platí, že podmienka prístupnosti alebo dostatočnosti opisu nie

je splnená, kým sa nepreukáže opak.

(7)

Ak je predmetom prihlášky sekvencia alebo čiastková sekvencia génu, musí sa priemyselná

využiteľnosť vynálezu v prihláške vysvetliť.

(8)

Uznávaná ukladacia inštitúcia je inštitúcia na ukladanie biologického materiálu,

ktorá nadobudla štatút podľa medzinárodnej zmluvy,

15

)

alebo bola na to uznaná úradom.

(9)

Na opätovné uloženie biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii sa vzťahujú

podmienky ustanovené medzinárodným dohovorom.

15

)

§ 39

Prerušenie konania o prihláške

(1)

Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť

niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie

konania o prihláške žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.

(2)

Počas prerušenia konania sa zastaví plynutie lehôt podľa tohto zákona s výnimkou

lehoty podľa

§ 41 ods. 1

.

(3)

Úrad v prerušenom konaní o prihláške pokračuje po doručení právoplatného rozhodnutia

súdu o práve na riešenie, ktoré je úradu povinná doručiť tá strana súdneho sporu,

ktorá podala žiadosť podľa odseku 1.

Predbežný prieskum prihlášky

§ 40

(1)

V rámci predbežného prieskumu prihlášky úrad zisťuje, či

a)

sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa

§ 35

,

b)

sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa

§ 36

a

36a

,

c)

prihláška spĺňa podmienky podľa

§ 37, 38

a

59

,

d)

prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (

§ 80

),

e)

prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa

§ 79 ods. 13

,

f)

je prihlasovateľ zastúpený podľa

§ 79 ods. 2

,

g)

prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa

§ 5 ods. 1

alebo sa nepovažuje za vynález podľa

§ 5 ods. 3

, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa

§ 6

.

(2)

V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky

alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť

nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.

(3)

V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo

§ 37 ods. 3

a

5

, alebo

§ 45 ods. 1

, alebo

§ 79 ods. 13

, alebo podľa vykonávacieho predpisu (

§ 80

), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo

sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho

vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Úrad o

tomto následku prihlasovateľa vo výzve upovedomí.

(4)

Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa

§ 37 ods. 1

a

4

alebo

§ 38 ods. 1 až 3

, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa

§ 5 ods. 1

, alebo sa nepovažuje za vynález podľa

§ 5 ods. 3

, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa

§ 6

, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím

o zamietnutí prihlášky úrad vyzve prihlasovateľa, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam,

ktoré odôvodňujú zamietnutie prihlášky.

(5)

Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa

§ 36 ods. 2 až 9

a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (

§ 80

), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa

§ 36 ods. 1 písm. a)

.

§ 41

(1)

Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku

práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.

(2)

Úrad môže prihlášku zverejniť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak o to

prihlasovateľ požiada najneskôr v lehote 12 mesiacov od vzniku práva prednosti a ak

zaplatí správny poplatok (

§ 79 ods. 13

). Úrad prihlášku zverejní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak bol už na

vynález udelený patent; bez súhlasu prihlasovateľa však úrad prihlášku nezverejní

pred uplynutím 12 mesiacov od vzniku práva prednosti.

(3)

Úrad môže spolu s prihláškou zverejniť správu o stave techniky (rešeršná správa)

vzťahujúcu sa na vynález uplatnený v prihláške.

§ 41a

Rešerš medzinárodného typu

(1)

Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš

15a

)

vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky.

(2)

Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti

a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú

vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,

15b

)

úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou (

§ 41 ods. 3

) a na správu o rešerši medzinárodného typu prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

§ 41b

Rešerš v prioritnej lehote

(1)

Prihlasovateľ spolu s prihláškou môže podať žiadosť o vykonanie rešerše v lehote

deviatich mesiacov od podania prihlášky (ďalej len „rešerš v prioritnej lehote“),

ktorá musí obsahovať

a)

identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,

b)

názov vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky,

c)

prejav vôle prihlasovateľa, že žiada, aby úrad vykonal rešerš v prioritnej lehote

a prihlášku zverejnil spolu s rešeršnou správou (

§ 41 ods. 3

).

(2)

Úrad bezodkladne žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote preskúma, či

a)

obsahuje náležitosti podľa odseku 1,

b)

bola podaná spolu s prihláškou,

c)

právo prednosti prihlasovateľovi vzniklo dňom podania prihlášky podľa

§ 36 ods. 1 písm. a)

.

(3)

Ak nie je splnená niektorá z požiadaviek uvedených v odseku 2, považuje sa žiadosť

o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú.

(4)

Úrad nie je povinný prihliadať na žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote,

ak vyzval prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov podľa

§ 40 ods. 3

alebo na vyjadrenie podľa

§ 40 ods. 4

.

(5)

Ak úrad nepostupuje podľa odseku 3 alebo odseku 4, v lehote deviatich mesiacov od

podania prihlášky vypracuje rešerš na predmet prihlášky, rešeršnú správu doručí prihlasovateľovi

a zverejní ju spolu s prihláškou (

§ 41 ods. 3

).

§ 42

(1)

Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti

jej predmetu; na pripomienky úrad prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

(2)

Osoby, ktoré podali pripomienky podľa odseku 1, nestávajú sa účastníkmi konania o

prihláške. Prihlasovateľ však musí byť o pripomienkach upovedomený a môže sa o nich

vyjadriť.

Úplný prieskum prihlášky

§ 43

(1)

Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného

odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky

na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom. Iná osoba ako prihlasovateľ, ktorá podala

žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, nestáva sa účastníkom konania o prihláške.

(2)

Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo

dňa podania prihlášky (

§ 35

) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný za žiadosť o vykonanie úplného prieskumu

zaplatiť správny poplatok (

§ 79 ods. 13

).

(3)

Ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku

2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci,

úrad konanie o prihláške zastaví.

(4)

Začatie úplného prieskumu na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného

odkladu oznámi prihlasovateľovi. Osobu, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu

prihlášky, úrad o výsledku úplného prieskumu prihlášky upovedomí; tým nie je dotknutý

§ 56

.

§ 44

(1)

Ak podmienky ustanovené na udelenie patentu nie sú splnené (

§ 5

,

7, 8 a 9

), úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi

vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

(2)

Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú

predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa

§ 40 ods. 2 až 5

.

(3)

Ak je podaných viac prihlášok so zhodným predmetom a právom prednosti (

§ 36

), môže sa jednému prihlasovateľovi udeliť len jeden patent. Konanie o ostatných prihláškach

úrad zastaví.

(4)

Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný

správny poplatok (

§ 79 ods. 13

), úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu.

Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku.

(5)

Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok.

§ 45

Úprava a rozdelenie prihlášky

(1)

Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny

vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.

(2)

V priebehu konania o prihláške môže prihlasovateľ prihlášku rozdeliť. Úrad prizná

vylúčeným prihláškam deň podania, prípadne aj právo prednosti z pôvodnej prihlášky,

ak nejdú nad jej rámec.

(3)

Ak dôjde k vylúčeniu prihlášky po začatí úplného prieskumu podľa

§ 43

, považuje sa vylúčená prihláška za prihlášku, v ktorej bola podaná žiadosť o úplný

prieskum.

Zrušenie a čiastočné zrušenie patentu

§ 46

(1)

Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci

preukáže, že

a)

neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa

§ 5 až 9

,

b)

vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník

uskutočniť,

c)

predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade,

ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného

znenia prihlášky,

d)

rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,

e)

majiteľ nemá právo na riešenie podľa

§ 10 ods. 1

a

3

,

§ 11 ods. 1

a

4

alebo

§ 12 ods. 1

,

f)

neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.

(2)

Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom

zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.

(3)

Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.

(4)

Úrad môže patent zrušiť aj po jeho zániku, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.

(5)

Úrad môže zrušiť patent aj na návrh majiteľa patentu bez ohľadu na existenciu dôvodov

podľa odseku 1. Úrad neprihliada na návrh majiteľa patentu na čiastočné zrušenie patentu,

ak prebieha konanie o návrhu na zrušenie patentu alebo konanie o zrušení patentu začaté

z úradnej moci. Ak na patente viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, úrad

koná o návrhu majiteľa patentu na zrušenie patentu až po predložení písomného súhlasu

osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zrušením patentu dotknuté; úrad postupuje

rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo

na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

súdu.

(6)

Úrad konanie o zrušení patentu zastaví, ak nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým

bol ten istý patent zrušený.

(7)

Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.

(8)

Za návrhy podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (

§ 79 ods. 13

).

§ 47

(1)

Návrh na zrušenie patentu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s

návrhom na zrušenie patentu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy,

ktoré predloží. Ak návrh na zrušenie patentu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich

viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 80

alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa

§ 79 ods. 2

, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ

výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie patentu zastaví.

Úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Ak konanie o návrhu na zrušenie patentu nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí

návrh na zrušenie patentu majiteľovi patentu a vyzve ho, aby sa k nemu v určenej lehote

vyjadril. Úrad vo výzve podľa predchádzajúcej vety upovedomí majiteľa patentu o možnosti

zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené

a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne

záväzného právneho predpisu vydaného podľa

§ 80

a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. Ak majiteľ patentu navrhne

zmeny podľa predchádzajúcej vety, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie o návrhu na

zrušenie patentu.

(3)

Vyjadrenie majiteľa patentu podľa odseku 2 a jeho návrh na zmeny podľa odseku 2,

ak bol podaný, úrad doručí navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho

vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril.

(4)

V priebehu konania o návrhu na zrušenie patentu úrad môže

a)

vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniu druhého účastníka alebo

ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o návrhu na zrušenie

patentu, alebo

b)

určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené

po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.

(5)

Ak sa majiteľ patentu k návrhu na zrušenie patentu nevyjadrí v lehote určenej vo

výzve podľa odseku 2 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny podľa odseku 2 alebo

ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, alebo ak sa

účastník nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 písm. a), úrad pokračuje v konaní a rozhodne

na základe obsahu spisu.

(6)

Úrad postupuje podľa odseku 5 aj vtedy, ak majiteľ patentu nie je zastúpený podľa

§ 79 ods. 2

. Ak majiteľ patentu výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie,

platí, že sa k návrhu na zrušenie patentu nevyjadril.

(7)

Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na zrušenie

patentu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne

pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na zrušenie patentu všetky vyjadrenia

druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.

(8)

Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na zrušenie patentu a rozhodnúť vo veci aj

vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad

môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a

len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne

po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na zrušenie patentu dozvedel o

dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho

pojednávania neprihliada.

(9)

Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na zrušenie patentu o nový dôvod podľa

§ 46 ods. 1

alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na udelenie patentu podľa

§ 5 až 9

alebo podľa

§ 37 ods. 4

v konaní o návrhu na zrušenie patentu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo

doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(10)

Odseky 2 a 4 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o zrušení patentu začaté z úradnej

moci.

§ 47a

Náhrada trov konania

(1)

Účastníkovi konania o návrhu na zrušenie patentu, ktorý mal vo veci úspech, úrad

aj bez návrhu v rozhodnutí prizná náhradu trov konania vo výške podľa odseku 3 proti

účastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech.

(2)

Ak mal účastník konania o návrhu na zrušenie patentu vo veci len čiastočný úspech,

žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania; to platí aj vtedy,

ak bolo konanie o návrhu na zrušenie patentu zastavené.

(3)

Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, patrí náhrada trov konania vo výške zaplateného

správneho poplatku. Ak je účastník konania o návrhu na zrušenie patentu, ktorý mal

vo veci úspech, zastúpený advokátom

26

)

alebo patentovým zástupcom,

26a

)

patrí mu aj náhrada trov konania vo výške 300 eur.

(4)

Ustanovenia o náhrade trov konania na prvom stupni podľa odsekov 1 až 3 sa primerane

použijú aj na konanie o rozklade proti rozhodnutiu o návrhu na zrušenie patentu. Ak

orgán rozhodujúci o rozklade zmení rozhodnutie o návrhu na zrušenie patentu, rozhodne

aj o náhrade trov konania na prvom stupni. Ak orgán rozhodujúci o rozklade zruší rozhodnutie

o návrhu na zrušenie patentu a vec vráti na ďalšie konanie, o náhrade trov konania

o rozklade rozhodne prvostupňový orgán.

(5)

Lehota na zaplatenie náhrady trov konania je 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým bola náhrada trov konania priznaná.

(6)

Výkon rozhodnutia o náhrade trov konania sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

15ba

)

(7)

Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na náhradu trov konania o návrhu na vyhlásenie

neplatnosti dodatkového ochranného osvedčenia,

22a

)

návrhu na zrušenie dodatkového ochranného osvedčenia a o návrhu na zmenu doby platnosti

dodatkového ochranného osvedčenia (

§ 67a

).

§ 48

Žiadosť o prepis

(1)

Úrad zapíše ako majiteľa patentu osobu žiadateľa, ak

a)

z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ patentu

neprislúchalo právo na riešenie podľa

§ 10 ods. 1

a

3

,

§ 11 ods. 1

a

4

alebo

§ 12 ods. 1

,

b)

žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí

právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a

c)

žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

súdu.

(2)

Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm.

a).

(3)

Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť

o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi

vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá.

(4)

Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo

jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad

zruší patent z úradnej moci z dôvodu podľa

§ 46 ods. 1 písm. e)

.

(5)

Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu

práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne podľa

§ 40 ods. 4

.

§ 49

Určovacie konanie

(1)

Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany

konkrétneho patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia musí byť

jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným

právnym predpisom vydaným podľa

§ 80

.

(2)

Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.

(3)

Začatím konania o návrhu na zrušenie patentu alebo začatím konania o zrušení patentu

z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (

§ 33 ods. 5

), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení

určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení patentu

úrad určovacie konanie zastaví.

(4)

Ak opis predmetu určenia alebo žiadosť o určenie nespĺňa náležitosti podľa odseku

1, úrad žiadateľa vyzve, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ

výzve úradu v určenej lehote nevyhovie, úrad určovacie konanie zastaví; úrad o tomto

následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(5)

Za žiadosť o určenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (

§ 79 ods. 13

).

§ 50

Zápis licencie, záložného práva, prevodu patentu, prechodu patentu, exekúcie alebo

súdneho sporu do registra

(1)

Ak žiadosť o zápis licencie, záložného práva, prevodu patentu, prechodu patentu,

exekúcie alebo súdneho sporu do registra neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 80

, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ

zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, úrad konanie o žiadosti zastaví. Úrad

o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o jej udelení, sa nevzťahuje odsek 1.

(3)

Na základe exekučného príkazu

15c

)

doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj

konkrétna prihláška alebo konkrétny patent, úrad zapíše do registra skutočnosť, že

táto prihláška alebo patent je postihnutá exekúciou s účinnosťou dňom doručenia exekučného

príkazu na úrad. Udelením patentu nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky

dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím práv z patentu, ak z exekučného

príkazu nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (

§ 45

) nie je zápis exekúcie práv z prihlášky dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (

§ 45 ods. 2

), úrad zapíše do registra aj exekúciu postihnutím práv z vylúčených prihlášok.

(4)

Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je spor o právo na riešenie, úrad

na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu zapíše do registra skutočnosť, že prebieha

súdny spor, ako aj predmet konania s účinnosťou zápisu dňom doručenia žiadosti na

úrad. K žiadosti o zápis súdneho sporu žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený

súdom. Udelením patentu nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý

a považuje sa za zápis súdneho sporu vo vzťahu k patentu. Úpravou alebo rozdelením

prihlášky (

§ 45

) nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky

(

§ 45 ods. 2

), úrad zapíše do registra súdny spor aj vo vzťahu k vylúčeným prihláškam.

(5)

Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny

poplatok (

§ 79 ods. 13

).

§ 51

Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1)

Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie

úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty úrad môže lehotu predĺžiť.

(2)

Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí

tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr

do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania

lehoty.

(3)

Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o lehotu podľa

§ 47 ods. 4 písm. b)

, a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa

§ 47 ods. 1

,

2

,

4

a

6

.

(4)

Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní,

ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť

podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť

sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť zamietnutá.

(5)

Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného

v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(6)

Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky

podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené.

§ 52

Uvedenie do predošlého stavu

(1)

Ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti,

zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom

nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať

úrad o uvedenie do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku

prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia

zmeškanej lehoty.

(2)

Účastník konania je povinný žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodniť a uviesť

skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú

úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa

odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu neprihliada.

(3)

Pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 môže úrad vyzvať

žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(4)

Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty

na

a)

podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa

§ 51 ods. 2

a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1,

b)

dodatočné priznanie a preukázanie práva prednosti podľa

§ 36 ods. 4

,

5

a

7

,

c)

podanie rozkladu v konaní pred úradom podľa

§ 55 ods. 1

a podanie odôvodnenia rozkladu podľa

§ 55 ods. 3

,

d)

vykonanie úkonov podľa

§ 47 ods. 1

,

2

,

4

a

6

.

(5)

Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam

podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo

jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní

žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.

(6)

Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia

vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7)

Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti

rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto

rozhodnutia podľa odseku 6 využívala vynález, ktorý bol predmetom prihlášky alebo

patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu

tohto vynálezu, môže vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez povinnosti

úhrady za využívanie vynálezu.

(8)

Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 7 je možný výlučne

ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález

využíva.

§ 53

Podklady na rozhodnutie

(1)

Účastník konania je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení.

(2)

Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(3)

Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré

boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

§ 55

Rozklad

(1)

Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia,

ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2)

Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach

a)

v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,

b)

spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej

strane.

(3)

Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu,

inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad

podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4 alebo

5.

(4)

Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad

a)

vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého

stavu,

b)

zastavil konanie podľa

§ 46 ods. 6

alebo

§ 79 ods. 10

, alebo prerušil konanie podľa

§ 39 ods. 1

alebo

§ 79 ods. 11

,

c)

zastavil konanie podľa odseku 3,

d)

rozhodol v určovacom konaní podľa

§ 49

.

(5)

Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

§ 56

Sprístupnenie údajov

(1)

Ak ďalej nie je uvedené inak, pred zverejnením prihlášky je úrad oprávnený bez súhlasu

prihlasovateľa oznámiť tretím osobám iba údaj, kto je pôvodcom vynálezu, kto je prihlasovateľom,

názov a spisovú značku prihlášky a údaje o práve prednosti.

(2)

Bez ohľadu na odsek 1 úrad umožní na základe žiadosti nahliadnuť do spisu týkajúceho

sa nezverejnenej prihlášky majiteľovi patentu alebo prihlasovateľovi, ak nezverejnená

prihláška odkazuje na patent alebo prihlášku tohto majiteľa alebo prihlasovateľa,

alebo tomu, voči komu boli práva z nezverejnenej prihlášky uplatnené.

(3)

Ak ďalej nie je uvedené inak, po zverejnení prihlášky úrad umožní na základe žiadosti

každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky alebo patentu.

(4)

Právo na nahliadnutie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za poplatok.

(5)

Na základe písomnej žiadosti pôvodcu uvedeného v prihláške podľa

§ 37 ods. 5

úrad nesprístupní jeho identifikačné údaje tretím osobám, najmä pri zverejnení prihlášky,

oznámení o udelení patentu, vydaní patentovej listiny, vydaní výpisu z registra a

pri nahliadaní do spisu.

(6)

Na základe písomnej žiadosti, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu

úrad je oprávnený oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je, alebo nie je uvedená

ako pôvodca vynálezu uvedený v prihláške.

(7)

Na základe písomnej žiadosti prihlasovateľa alebo majiteľa patentu sú z práva na

nahliadnutie vylúčené časti spisu obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné informácie

dôverného charakteru, ktorých zverejnenie nie je na zabezpečenie práva na informácie

tretích osôb vrátane účastníkov konania nevyhnutné.

(8)

Práva podľa odsekov 1 až 3 nemožno uplatniť vo vzťahu k prihláškam a patentom utajovaným

podľa osobitného predpisu,

20

)

k zápisnici o hlasovaní a k častiam spisu obsahujúcim pomocné poznámky alebo pracovné

verzie rozhodnutí, výmerov či stanovísk.

§ 57

Register a vestník

(1)

Úrad vedie

a)

register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a udelených

patentov,

b)

register európskych patentov, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje, týkajúce sa

udelených európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku,

c)

register, do ktorého sa zapisujú rozhodujúce údaje, týkajúce sa žiadostí o udelenie

dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín a

udelených dodatkových ochranných osvedčení na liečivá alebo na výrobky na ochranu

rastlín.

(2)

Údaje zapísané v registroch podľa odseku 1 sa považujú za platné, kým nie je rozhodnutím

príslušného orgánu určené inak.

(3)

Zmenu údajov zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

príslušného orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti

bez zbytočného odkladu vyznačí v registri.

(4)

Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo rozhodnutia príslušného

orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa všeobecného predpisu o správnom

konaní.

21

)

(5)

Každý má právo na nahliadnutie do registrov uvedených v odseku 1.

(6)

Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje skutočnosti týkajúce sa zverejnených prihlášok,

európskych patentových prihlášok, ako aj patentov, európskych patentov, dodatkových

ochranných osvedčení a ich ochrany, ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej

povahy.

§ 58

Medzinárodná prihláška

(1)

Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku

1

)

a)

fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,

b)

fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú

zložku na území Slovenskej republiky.

(2)

Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť

správny poplatok (

§ 79 ods. 13

) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci.

1

)

(3)

Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,

1

)

ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, je povinný predložiť túto

medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť

správny poplatok za podanie prihlášky (

§ 79 ods. 13

) a predložiť jej preklad do štátneho jazyka.

(4)

Ak prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,

1

)

ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, nepredloží túto medzinárodnú

prihlášku úradu v lehote podľa odseku 3, úrad prizná tejto medzinárodnej prihláške

právo prednosti podľa

§ 36 ods. 1 písm. a)

.

(5)

Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže

úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku

3.

Ochrana utajovaných skutočností

§ 59

(1)

Ak tuzemský prihlasovateľ vie alebo podľa okolností má vedieť, že prihláška obsahuje

skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu,

20

)

je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky.

(2)

Prihlášku podľa odseku 1, ktorou je medzinárodná prihláška alebo európska patentová

prihláška, je prihlasovateľ povinný podať na úrade.

(3)

Úrad po priznaní dňa podania (

§ 35

) doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu

20

)

(ďalej len „bezpečnostný úrad“) so žiadosťou o rozhodnutie o utajení prihlášky podľa

osobitného predpisu,

20

)

prípadne so žiadosťou o povolenie podania prihlášky do zahraničia.

(4)

Podľa odseku 3 môže úrad postupovať aj v prípade, že prihlasovateľ nepožiadal o utajenie

prihlášky podľa odseku 1.

(5)

Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 a rozhodnutie doručí úradu.

V prípade, ak to umožňuje medzinárodný dohovor, zmluva alebo dohoda, ktorou je Slovenská

republika viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu

prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného

úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.

(6)

Prihlášku podľa odseku 1, ktorá nie je európska patentová prihláška ani medzinárodná

prihláška, môže prihlasovateľ podať priamo v zahraničí len na základe povolenia bezpečnostného

úradu podľa odseku 3, vydaného na základe žiadosti prihlasovateľa.

(7)

Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie

podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca

v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu [

§ 3 písm. h)

], majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči Slovenskej republike zastúpenej

ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti predmet utajenej prihlášky

patrí.

(8)

Na určenie výšky majetkovej ujmy podľa odseku 7 sa primerane použije

§ 11 ods. 6

.

(9)

Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinárodné prihlášky, o ktorých utajenie

požiadala zmluvná strana alebo zahraničný prihlasovateľ podľa medzinárodného dohovoru,

zmluvy alebo dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú považované za utajené

podľa osobitného predpisu.

20

)

Zahraničný prihlasovateľ, ktorý nevystupuje v mene zmluvnej strany, je povinný preukázať

utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, doložiť povolenie zmluvnej strany na

podanie prihlášky v Slovenskej republike a pripojiť vyhlásenie o vzdaní sa akýchkoľvek

nárokov na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku

utajenia prihlášky na území Slovenskej republiky.

(10)

Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované, alebo sú považované za

utajované podľa osobitného predpisu,

20

)

platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia (

§ 41

) a sprístupnenia údajov (

§ 56

) týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu.

(11)

Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované podľa

osobitného predpisu,

20

)

úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia

režimu utajenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO PATENTOVÉHO DOHOVORU

§ 60

Účinky európskej patentovej prihlášky

(1)

Európska patentová prihláška s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska

patentová prihláška“) má od priznaného dňa podania alebo odo dňa vzniku práva prednosti

uplatneného prihlasovateľom európskej patentovej prihlášky rovnaké účinky ako prihláška,

ktorá je podaná podľa

§ 35

toho istého dňa, alebo prihláška s rovnakým dňom vzniku práva prednosti podľa

§ 36

.

(2)

Po zverejnení európskej patentovej prihlášky Európskym patentovým úradom a následnom

predložení prekladu patentových nárokov do štátneho jazyka a zaplatení poplatku za

zverejnenie (

§ 79 ods. 13

) zo strany prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky, úrad sprístupní preklad

patentových nárokov verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(3)

Dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti podľa odseku 2 má prihlasovateľ

európskej patentovej prihlášky rovnaké práva ako prihlasovateľ podľa tohto zákona

za predpokladu udelenia európskeho patentu s účinkami v Slovenskej republike.

(4)

Ak bola európska patentová prihláška alebo určenie pre Slovenskú republiku v konaní

pred Európskym patentovým úradom vzaté späť, alebo sa považuje za späťvzaté, platí,

že došlo k zastaveniu konania o prihláške podľa

§ 40 ods. 3

. Zamietnutie európskej patentovej prihlášky má rovnaké účinky ako zamietnutie prihlášky

podľa

§ 40 ods. 4

.

(5)

Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pokračovaní v konaní alebo o uvedení do

predošlého stavu (restitutio in integrum) má rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu

podľa

§ 51 ods. 5

alebo podľa

§ 52 ods. 6

a

7

.

§ 61

Zmena európskej patentovej prihlášky

(1)

Na základe žiadosti prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky o zmenu európskej

patentovej prihlášky na prihlášku (ďalej len „zmena“) podanej podľa

čl. 135 Európskeho patentového dohovoru

, úrad začne konanie o prihláške podľa

tretej časti tohto zákona

, prípadne postupuje podľa

čl. 135 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru

.

(2)

Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad

európskej patentovej prihlášky do štátneho jazyka. Prihlasovateľ je povinný zaplatiť

správny poplatok za podanie patentovej prihlášky (

§ 79 ods. 13

).

(3)

V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska

patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová

prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej

prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti

vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.

(4)

Ak bola žiadosť o zmenu podaná v rozpore s

čl. 135

a

137 Európskeho patentového dohovoru

, úrad žiadosť zamietne.

§ 62

Záväzné znenie európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu

(1)

Pri stanovení rozsahu ochrany vyplývajúcej z európskej patentovej prihlášky a európskeho

patentu je rozhodujúci obsah európskej patentovej prihlášky upravený znením európskeho

patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie o európskej patentovej prihláške pred

Európskym patentovým úradom.

(2)

Ak z prekladu patentového spisu do štátneho jazyka predloženého úradu podľa

§ 63 ods. 2

, ako aj z prekladu patentových nárokov predloženého úradu podľa

§ 60 ods. 2

vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu

v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym patentovým úradom, preklad do

štátneho jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania o zrušenie európskeho

patentu.

(3)

Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky alebo majiteľ európskeho patentu môže

podať opravený preklad patentových nárokov podľa

§ 60 ods. 2

alebo opravený preklad európskeho patentového spisu podľa

§ 63 ods. 2

do štátneho jazyka kedykoľvek. Po doručení opraveného prekladu a zaplatení správneho

poplatku (

§ 79 ods. 13

) úrad sprístupní opravený preklad verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(4)

Opravený preklad bude platiť namiesto pôvodného prekladu odo dňa oznámenia sprístupnenia

opraveného prekladu vo vestníku.

(5)

Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu, ktorý podľa prekladu do štátneho jazyka

platného v rozhodujúcom období nepatril do rozsahu európskeho patentu, nie je účinkami

opraveného prekladu dotknuté za predpokladu, ak predmet vynálezu na území Slovenskej

republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na využívanie

predmetu vynálezu.

§ 63

Účinky európskeho patentu

(1)

Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením pre Slovenskú republiku

má rovnaké účinky ako patent udelený podľa

§ 44 ods. 4

odo dňa oznámenia udelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.

(2)

Majiteľ európskeho patentu je povinný predložiť úradu do troch mesiacov od oznámenia

udelenia európskeho patentu preklad patentového spisu do štátneho jazyka a oznámiť

úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Majiteľ európskeho patentu

je povinný zaplatiť správny poplatok za zverejnenie a sprístupnenie prekladu európskeho

patentu (

§ 79 ods. 13

).

(3)

Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad európskeho patentového spisu

do štátneho jazyka v lehote podľa odseku 2, tento preklad môže predložiť v dodatočnej

lehote troch mesiacov. Ak majiteľ európskeho patentu predloží preklad európskeho patentového

spisu v dodatočnej lehote, je povinný zaplatiť zvýšený správny poplatok podľa odseku

2.

(4)

Ak nebude preklad európskeho patentového spisu do štátneho jazyka predložený úradu

ani v dodatočnej lehote za podmienok podľa odseku 3, bude sa európsky patent pokladať

na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku.

(5)

Ak majiteľ európskeho patentu neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej

republiky, úradné správy týkajúce sa jeho patentu budú sa ukladať na úrade, pričom

budú považované za doručené v lehote 30 dní odo dňa uloženia. Tento následok musí

úrad majiteľovi európskeho patentu oznámiť.

(6)

Na základe splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad preklad európskeho patentového

spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj udelenie európskeho patentu oznámi vo

vestníku (

§ 57

).

(7)

Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku a za predpokladu

splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad zapíše európsky patent do registra

európskych patentov s údajmi zapísanými do európskeho patentového registra.

§ 64

Neprípustnosť dvojitej ochrany

Ak je patent udelený na vynález, na ktorý bol tomu istému majiteľovi alebo jeho právnemu

nástupcovi udelený európsky patent s rovnakým právom prednosti, stáva sa patent neúčinným

v rozsahu, v akom sa zhoduje s európskym patentom, odo dňa uplynutia lehoty na podanie

námietok proti európskemu patentu, ak neboli námietky podané, alebo odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia Európskeho patentového úradu, ktorým bol v konaní o námietkach európsky

patent zachovaný.

§ 65

Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu v zmenenom znení

(1)

Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o čiastočnom či úplnom zrušení európskeho

patentu alebo o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení má v Slovenskej republike

rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa

§ 46

.

(2)

Zrušenie európskeho patentu alebo jeho zachovanie v zmenenom znení oznámi úrad vo

vestníku.

(3)

Ak je európsky patent v konaní o námietkach podľa čl. 101 Európskeho patentového

dohovoru rozhodnutím Európskeho patentového úradu zachovaný v zmenenom znení alebo

obmedzený v konaní podľa čl. 105b Európskeho patentového dohovoru, majiteľ európskeho

patentu je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia zmeny v európskom patentovom

vestníku predložiť úradu preklad zmeneného znenia patentového spisu do štátneho jazyka.

Majiteľ európskeho patentu je povinný zaplatiť správny poplatok za zverejnenie a sprístupnenie

prekladu zmeneného znenia európskeho patentu (

§ 79 ods. 13

).

(4)

Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží preklad zmeneného znenia európskeho patentového

spisu do štátneho jazyka alebo nezaplatí poplatok za zverejnenie v lehote podľa odseku

3, platí, že európsky patent je v Slovenskej republike neúčinný od začiatku.

(5)

Úrad zruší európsky patent s určením pre Slovenskú republiku za podmienok podľa

§ 46

a postupom podľa

§ 47

, ak sa v konaní začatom na návrh alebo z úradnej moci preukáže dôvod zrušenia patentu

podľa

čl. 138

v spojení s

čl. 139 Európskeho patentového dohovoru

za predpokladu, ak

a)

márne uplynula lehota na podanie námietok podľa

Európskeho patentového dohovoru

, alebo

b)

v konaní o námietkach pred Európskym patentovým úradom nebol európsky patent zrušený.

(6)

Ak v čase konania o zrušenie európskeho patentu pred úradom začne alebo prebieha

konanie o námietkach proti tomu istému európskemu patentu pred Európskym patentovým

úradom, úrad konanie o zrušenie preruší. Po ukončení konania pred Európskym patentovým

úradom, v ktorom sa nezrušil európsky patent, úrad na základe žiadosti niektorého

z účastníkov pokračuje v konaní o zrušenie európskeho patentu. Ak žiadosť o pokračovanie

v konaní o zrušenie európskeho patentu nie je podaná v lehote šiestich mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, úrad konanie o zrušenie európskeho

patentu zastaví.

§ 66

Podanie európskej patentovej prihlášky

(1)

Úrad je miesto, kde právnické osoby alebo fyzické osoby môžu podať európsku patentovú

prihlášku.

(2)

Na podanie vylúčenej európskej patentovej prihlášky podľa

čl. 76 Európskeho patentového dohovoru

sa odsek 1 nevzťahuje.

§ 67

Poplatky

Za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ

povinný platiť každoročne udržiavací poplatok.

§ 67a

Osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia

Úrad na návrh majiteľa dodatkového ochranného osvedčenia alebo na návrh tretej osoby

zmení dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového

ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín, ak dátum prvého povolenia na

uvedenie výrobku na trh v Európskej únii uvedený v žiadosti o udelenie dodatkového

ochranného osvedčenia je nesprávny.

21a

)

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 79

Spoločné ustanovenia

(1)

Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou

stranou medzinárodného dohovoru,

6

)

alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,

7

)

alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania

Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je

osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo

alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru

6

)

alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,

7

)

práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2)

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia

byť v konaní pred úradom vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto

zákona zastúpené advokátom

26

)

alebo patentovým zástupcom.

26a

)

Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania,

ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo

alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto

účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej

republiky.

(3)

Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony

a)

predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa

§ 35

,

b)

spojené s platením poplatkov,

c)

spojené s preukázaním práva prednosti podľa

§ 36

.

(4)

Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území

Slovenskej republiky.

(5)

Účastník konania, ktorý vykonáva úkony podľa odseku 3, je povinný oznámiť úradu adresu

na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu

na doručovanie na území Slovenskej republiky, budú písomnosti úradu týkajúce sa konania

ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa

ich uloženia. Úrad o tomto následku účastníka konania upovedomí.

(6)

Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní

21

)

okrem

§ 19

,

§ 23

,

§ 28

,

§ 29

,

§ 30 ods. 1 písm. b)

a

d)

,

§ 32 až 34

,

§ 39

,

§ 49

,

§ 50

,

§ 59 ods. 1

a

§ 60

.

(7)

Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, predmetom ktorých je osvedčenie podľa osobitných

predpisov,

22a

)

ako aj na konanie o osvedčeniach podľa osobitných predpisov

22a

)

sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis

22a

)

neustanovuje inak.

(8)

Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže

požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(9)

Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť.

Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(10)

Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie, ak sa konanie

netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so zastavením

konania; úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z

úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie

konania o prihláške alebo o návrh na zastavenie konania o žiadosti o udelenie osvedčenia,

ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení

písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.

(11)

Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad

konanie preruší; tým nie je dotknutý

§ 39

. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní

i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(12)

Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe,

a v štátnom jazyku,

27

)

ak v tretej alebo štvrtej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje

podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo

sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu

29

)

musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu

podľa osobitného predpisu,

27a

)

ak je účastník konania zastúpený.

(13)

Za úkony podľa tohto zákona a za úkony podľa osobitného predpisu

22a

)

sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.

28

)

(14)

Ak v odseku 15 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu

29

)

je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

podľa osobitného predpisu;

29

)

ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(15)

Odsek 14 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných

systémov.

30

)

§ 80

Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví

a)

podrobnosti o spôsobe a náležitostiach uplatnenia a preukázania práva prednosti,

b)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach, forme a štandardoch prihlášky,

c)

podmienky opätovného uloženia biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii

15

)

a podmienky sprístupnenia uloženého materiálu verejnosti,

d)

podrobnosti o vylúčení prihlášky, prípustných zmenách v prihláške a opravách zrejmých

chýb,

e)

podrobnosti o náležitostiach návrhu na zrušenie patentu, žiadosti o prepis, žiadosti

o určenie, žiadosti o pokračovanie v konaní a žiadosti o uvedenie do pôvodného stavu,

f)

podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania medzinárodnej prihlášky, jej prekladu

a jazykoch podania,

g)

podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania európskej patentovej prihlášky,

h)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach návrhu o zrušenie osvedčenia podľa

osobitného predpisu

22a

)

a zmenu osvedčenia podľa osobitného predpisu,

22a

)

ako aj podrobnosti o konaní o zrušenie a zmenu osvedčenia podľa osobitného predpisu,

22a

)

i)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného

typu,

j)

podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania žiadostí o zápis práva do registra,

k)

podrobnosti o spôsobe a náležitostiach ponuky licencie a jej prijatia,

l)

podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra a oznamovaných vo vestníku,

m)

podrobnosti o režime konania vo veciach utajených prihlášok, patentov a osvedčení

podľa osobitného predpisu,

22a

)

n)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o prevedenie autorského osvedčenia

na patent,

o)

dĺžku lehôt určených úradom pre úkony účastníkov konania podľa tohto zákona,

p)

ďalšie podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní

na úrad.

Prechodné ustanovenia

§ 81

(1)

Vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, posudzujú sa podľa doterajších predpisov.

(2)

Konania o prihláškach vynálezov a konania vo veciach patentov, ktoré neboli právoplatne

ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa ukončia podľa tohto zákona s

tým, že v prípade prihlášok vynálezov podaných podľa zákona č.

84/1972 Zb.

o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch úrad vykoná

úplný prieskum z úradnej moci.

(3)

Prihlášky vynálezov podané podľa doterajších predpisov sa považujú za prihlášky podľa

tohto zákona.

(4)

Ak k využitiu predmetu prihlášok vynálezov uvedených v odsekoch 1 a 2 došlo pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi,

zostávajú práva tretích osôb nedotknuté. Právo pôvodcu na odmenu za využitie predmetu

prihlášky vynálezu so žiadosťou o udelenie autorského osvedčenia podľa doterajších

predpisov tým nie je dotknuté.

§ 82

(1)

Autorské osvedčenie na vynález udelené podľa zákona č.

84/1972 Zb.

platí 15 rokov od podania prihlášky.

(2)

Organizácii, ktorá podľa doterajších predpisov má k vynálezu právo hospodárenia alebo

bola týmto právom poverená, patria rovnaké práva, aké má majiteľ patentu.

(3)

Pri vynáleze vytvorenom inak, než za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972

Zb., chránenom autorským osvedčením udeleným podľa doterajších predpisov, ktorý organizácia,

ktorá má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, nevyužívala,

pôvodca má právo kedykoľvek v čase trvania platnosti autorského osvedčenia požiadať

úrad o jeho prevedenie na patent (ďalej len „žiadosť o prevedenie“). Za žiadosť o

prevedenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (

§ 79 ods. 13

).

(4)

Úrad žiadosť o prevedenie, ako aj rozhodnutie o prevedení zverejní vo vestníku. K

žiadosti o prevedenie môže ktokoľvek podať námietky v lehote troch mesiacov od zverejnenia

žiadosti.

(5)

Patent udelený na základe žiadosti o prevedenie platí 15 rokov od dátumu podania

prihlášky vynálezu; práva z patentu udeleného na základe žiadosti o prevedenie vzniknú

odo dňa zverejnenia žiadosti o prevedenie vo vestníku.

(6)

Ak vynález chránený autorským osvedčením nebol vytvorený za podmienok podľa § 28

písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., pôvodca vynálezu má právo vynález využívať pri svojej

podnikateľskej činnosti.

§ 83

(1)

Využívanie vynálezu chráneného autorským osvedčením, ktoré sa v súlade s doterajšími

predpismi začalo pred 1. januárom 1991, prípadne ktorému bolo pred týmto dňom na základe

zmluvy poskytnuté právo, nie je porušením práv majiteľa patentu. Právo pôvodcu na

odmenu za využitie vynálezu podľa doterajších predpisov týmto nie je dotknuté.

(2)

Nároky na odmenu za využitie vynálezu, ako aj nároky na úhradu primeraných nákladov

spojených s vypracovaním výkresov, modelov alebo prototypov, odmeny za iniciatívnu

účasť na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní vynálezu a nároky na odmenu za upozornenia

na možnosť využitia vynálezu vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa

vyrovnajú podľa doterajších predpisov.

(3)

Ak po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k využitiu vynálezu chráneného autorským

osvedčením, ku ktorému má organizácia právo zodpovedajúce právu majiteľa patentu podľa

§ 82 ods. 2

, táto organizácia je povinná zaplatiť pôvodcovi vynálezu odmenu podľa

§ 11

.

§ 84

(1)

Prihlasovateľ vynálezu podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. je povinný predložiť

úradu

a)

doklad potvrdzujúci udelenie súhlasu na predaj alebo výrobu predmetu patentu udeleného

v zahraničí v ktoromkoľvek štáte a

b)

rozhodnutie o registrácii podľa osobitných predpisov,

25

) vydané na základe žiadosti podanej do šiestich mesiacov od udelenia súhlasu na predaj

alebo výrobu predmetu patentu v ktoromkoľvek štáte.

(2)

Doklad a rozhodnutie podľa odseku 1 je prihlasovateľ vynálezu povinný predložiť úradu

v lehote troch mesiacov od ich doručenia, najneskôr do uplynutia 16 rokov odo dňa

vzniku práva prednosti.

(3)

Zmeškanie lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2 nemožno odpustiť.

(4)

Prihlášku vynálezu podľa odseku 1 úrad zamietne, ak

a)

prihlasovateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2,

b)

predmet patentu udeleného v zahraničí bol pred podaním prihlášky podľa odseku 1 uvedený

na trh v Českej a Slovenskej Federatívnej republike.

(5)

Patent udelený podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. platí 16 rokov odo dňa

vzniku práva prednosti.

§ 85

Ak lehoty podľa § 74 ods. 3 uplynú pred 1. júlom 2002, možno podať žiadosť o udelenie

osvedčenia podľa § 74 do 31. decembra 2002 za predpokladu, ak rozhodnutie o registrácii

lieku alebo rozhodnutie o registrácii prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných

predpisov

25

) nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2000.

§ 85a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2)

Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia

podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3)

Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení

účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(4)

Práva a právne vzťahy z patentov udelených do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa

tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov

účinných v čase ich vzniku.

§ 85aa

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 14. januára 2019

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom od 14. januára 2019.

(2)

Práva a právne vzťahy z patentov udelených do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa

tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov

účinných v čase ich vzniku.

§ 85ab

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2025

(1)

Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do

30. júna 2025 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.

(2)

Náhrada trov konania podľa

§ 47a

sa vzťahuje na konanie o návrhu na zrušenie patentu, konanie o návrhu na vyhlásenie

neplatnosti dodatkového ochranného osvedčenia, konanie o návrhu na zrušenie dodatkového

ochranného osvedčenia a na konanie o návrhu na zmenu doby platnosti dodatkového ochranného

osvedčenia začaté po 30. júni 2025.

§ 85b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 86

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

§ 2 až 35, § 78 až 82, § 84 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch

a zlepšovacích návrhoch v znení čl. III zákona č. 90/1993 Z. z. a zákona č. 185/1994

Z. z.;

2.

§ 65 ods. 2, § 66 až 71, § 75 ods. 2 a § 86 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,

priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov v rozsahu

upravujúcom právne vzťahy a konanie týkajúce sa vynálezov, patentov a autorských osvedčení;

3.

prvá hlava vyhlášky Federálneho úradu pre vynálezy č. 550/1990 Zb. o konaní vo veciach

vynálezov a priemyselných vzorov.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2001 s výnimkou štvrtej časti a piatej časti,

ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2002.