VYHLÁŠKA 42/1975 Z. z. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami

§ 1

Spory prejednávané rozhodcovskými komisiami

(1)

Rozhodcovské komisie (ďalej len „komisie“) prejednávajú a rozhodujú v rozhodcovskom

konaní pracovné spory medzi organizáciou a pracovníkom o obsah potvrdenia o zamestnaní,

o obsah posudkov o pracovnej činnosti a o návrhu pracovníka na zrušenie kárneho opatrenia.

Ostatné spory o nároky z pracovného alebo učebného pomeru a z dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovný pomer“) prejednávajú,

a)

ak sa sporný nárok uplatňuje v komisii v čase, keď pracovný pomer ešte trvá,

b)

ak ide o nároky, ktoré organizácii vznikli z toho istého dôvodu voči niekoľkým pracovníkom,

pokiaľ aspoň jeden z nich je v čase uplatnenia nároku v pracovnom pomere s organizáciou.

(2)

Komisie neprejednávajú pracovné spory o vznik a skončenie pracovného pomeru a o nároky

z toho vyplývajúce, ako ani pracovné spory, ktorých účastníkom je vedúci organizácie

alebo organizačnej jednotky, v ktorej sú komisie ustanovené, prípadne jeho zástupca.

Ďalej neprejednávajú spory o odmeny poskytované v súvislosti s vynálezmi, zlepšovacími

návrhmi a priemyselnými vzormi, spory týkajúce sa podnikových bytov, nemocenského

poistenia alebo sociálneho zabezpečenia a ostatné spory z iných než pracovnoprávnych

vzťahov.

(3)

Komisia prejedná spor o náhradu škody spôsobenej pracovníkom organizácii trestným

činom, prečinom alebo priestupkom len vtedy, ak sa o nároku na náhradu škody ešte

nezačalo konanie v súvislosti s konaním o takom čine alebo ak príslušný orgán v súvislosti

s týmto konaním o nároku na náhradu škody ešte nerozhodol. Ak komisia zistí, že sa

o takom nároku začalo konanie pred príslušným orgánom, vyčká jeho výsledok; právoplatné

rozhodnutie, že tu ide o trestný čin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal, je

pre komisiu záväzné.

§ 2

(1)

Komisie sa ustanovujú v základných organizáciách Revolučného odborového hnutia tých

organizačných jednotiek, v ktorých je aspoň 500 pracovníkov v pracovnom pomere, a

v organizáciách štátneho a družstevného obchodu a miestneho hospodárstva, v ktorých

je aspoň 100 pracovníkov v pracovnom pomere. Na učňov a pracovníkov činných na základe

dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pritom neprihliada. Pri menšom

počte pracovníkov sa komisia ustanoví so súhlasom okresnej odborovej rady, ak to závodný

výbor Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor") považuje za účelné.

(2)

Komisie môžu byť ustanovené tiež pri tých podnikových výboroch Revolučného odborového

hnutia, ktorým bola zverená právomoc závodného výboru.

(3)

V oblasti školstva spravovaného okresnými národnými výbormi sa komisie ustanovujú

pri okresných výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, pre oblasť školstva

spravovaného krajskými národnými výbormi pri krajských výboroch Odborového zväzu pracovníkov

školstva a vedy.

§ 3

(1)

Členov komisie v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia volí členská

schôdza alebo konferencia tejto základnej organizácie verejným hlasovaním. Členov

komisie pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia volí konferencia delegátov

tých základných organizácií Revolučného odborového hnutia, pre pracovisko ktorých

má byť komisia príslušná. Členov komisie ustanovovanej v oblasti školstva volí plenárne

zasadanie okresného, prípadne krajského výboru odborového zväzu. Komisia musí mať

najmenej sedem členov. Počet členov komisie určuje závodný výbor s prihliadnutím na

veľkosť a štruktúru organizácie, na charakter, rozsah a problematiku činnosti organizácie.

Počet členov komisie ustanovovanej pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia

alebo v oblasti školstva určuje odborový orgán, pri ktorom sa komisia ustanovuje.

(2)

Členom komisie môže byť len člen základnej organizácie Revolučného odborového hnutia,

pre pracovisko ktorej je komisia príslušná, ktorý dosiahol vek 18 rokov, pokiaľ nebol

zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony nebola

obmedzená. Nemôže však ním byť vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej

je komisia ustanovená, prípadne jeho zástupca.

(3)

Komisia je ustanovená zvolením najmenej siedmich členov. Členovia komisie zvolia

zo svojho stredu predsedu komisie a jeho zástupcu väčšinou hlasov všetkých členov

komisie.

(4)

O ustanovení komisie závodný výbor (podnikový výbor Revolučného odborového hnutia,

okresný alebo krajský výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy) bezodkladne

upovedomí kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd a okresnú odborovú

radu, príslušné podľa sídla komisie. Ak je komisia ustanovená pri podnikovom výbore

Revolučného odborového hnutia alebo v oblasti školstva príslušná pre pracoviská vo

viacerých okresoch, upovedomia sa všetky okresné odborové rady v týchto odboroch.

§ 4

(1)

Funkčné obdobie komisie je štvorročné. Ak pred jeho uplynutím nebude zvolená nová

komisia, predĺži sa funkčné obdobie až do jej zvolenia, najviac však o šesť mesiacov.

(2)

V priebehu funkčného obdobia možno vykonať doplňovaciu voľbu za člena, ktorý sa svojej

funkcie vzdal alebo bol z nej odvolaný alebo stratil spôsobilosť byť členom komisie

(

§ 3 ods. 2

). Dopĺňaciu voľbu treba však vykonať vždy, keď závodný výbor určí, že sa doterajší

počet členov komisie zvýši (

§ 3 ods. 1

), alebo ak sa počet členov komisie zníži na menej než sedem.

(3)

Člena komisie môže z funkcie odvolať orgán, ktorý ho zvolil.

§ 5

(1)

Rozhodcovské konanie sa začína na návrh pracovníka (bývalého pracovníka) alebo organizácie.

Konanie sa začína dňom podania návrhu komisii.

(2)

Návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a)

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu, pracovnoprávneho vzťahu

alebo z porušenia práva,

b)

o zrušení kárneho opatrenia,

c)

o určení, či tu pracovnoprávny vzťah alebo právo je, či nie je, alebo či bol právny

úkon vykonaný platne, ak je na tom naliehavý právny záujem.

(3)

Návrh sa podáva písomne alebo ústne. Písomný návrh sa podáva poverenému členovi komisie,

pracovníkovi organizácie poverenému na to komisiou po dohode s organizáciou, do podateľne

organizácie alebo pracovníkovi organizácie poverenému prijímať písomnosti. Ústny návrh

sa podáva do zápisnice, ktorú spíše poverený člen komisie alebo pracovník organizácie

poverený na to komisiou po dohode s organizáciou. Písomný návrh je podaný dňom jeho

doručenia a ústny návrh je podaný dňom spísania zápisnice. Písomný návrh na zrušenie

kárneho opatrenia je podaný tiež jeho odovzdaním na pošte.

(4)

V návrhu treba uviesť, kto návrh podáva (navrhovateľ), čo uplatňuje a proti komu

návrh smeruje (odporca), ako aj skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie návrhu a ako

ich možno preukázať. Ak je návrh neúplný, komisia zabezpečí jeho doplnenie. Rovnopis

návrhu zašle komisia odporcovi.

(5)

Navrhovateľ môže vziať návrh späť alebo zmeniť spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo

v priebehu pojednávania pred komisiou, kým komisia uzavretý zmier neschválila alebo

o spore nerozhodla.

(6)

Komisia svojím rozhodnutím rozhodcovské konanie zastaví,

a)

ak navrhovateľ vezme návrh späť,

b)

ak vedúci pracovník, ktorý uložil kárne opatrenie, vyhovie celkom návrhu pracovníka

zrušiť toto kárne opatrenie.

(7)

V rozhodnutí o zastavení rozhodcovského konania rozhodne komisia na návrh pracovníka

aj o nákladoch konania. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyhotovuje písomne a doručuje

všetkým účastníkom. Proti tomuto rozhodnutiu môžu účastníci podať námietky (

§ 13

).

§ 6

(1)

Návrh sa podáva komisii, ktorá je príslušná na jeho prejednanie.

(2)

Na prejednanie návrhu je príslušná komisia ustanovená v základnej organizácii Revolučného

odborového hnutia tej organizačnej jednotky, v ktorej má (pred skončením pracovného

pomeru mal) trvalé pracovisko pracovník, ktorý je účastníkom konania (

§ 1 ods. 1

). Návrh môže prejednať aj komisia príslušná pre pracovisko, na ktorom sporný nárok

vznikol; spor prejedná tá komisia, ktorej bol návrh podaný. V oblasti školstva je

na prejednanie návrhu príslušná iba komisia ustanovená podľa

§ 2 ods. 3

.

(3)

Ak komisia nie je na prejednanie návrhu príslušná, doručí ho bez meškania tej komisii

v organizácii, ktorá je príslušná, a upovedomí o tom navrhovateľa.

(4)

Ak v organizácii nie je komisia príslušná na prejednanie návrhu alebo ak bol komisii

podaný návrh na prejednanie sporu, ktorý rozhodcovské komisie neprejednávajú (

§ 1

), vráti ho komisia bez meškania navrhovateľovi s poučením, že prejednanie návrhu

je v právomoci súdu, prípadne iného orgánu.

§ 7

(1)

Predseda komisie, prípadne jeho zástupca alebo iný poverený člen komisie (ďalej len

„predseda komisie“) určí miesto a čas pojednávania tak, aby pokiaľ možno nezasahovalo

do pracovného času a spravidla aby sa skončilo najneskoršie do 30 dní od začatia konania.

V prípadoch, keď to bude treba, zvlášť v obťažnejších sporoch, môže sa pri príprave

pojednávania vopred zistiť najmä stanovisko odporcu, urobiť pokus o zmierne vyriešenie

sporu, môžu sa odstrániť nedostatky v návrhoch účastníkov a zabezpečiť vykonanie dôkazov.

(2)

Predseda komisie pozve na pojednávanie účastníkov sporu (ich zástupcov) a ďalšie

osoby, ktorých prítomnosť je potrebná na objasnenie rozhodných skutočností. Ak účastníkom

je mladistvý pracovník, prizve aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka,

ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka.

2

)

(3)

V záujme hospodárnosti a účelnosti môže predseda komisie spojiť na spoločné prejednanie

návrhy, ktoré boli komisii podané a obsahove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

(4)

Ak sa v návrhu uvádzajú veci, ktoré sa na spoločné pojednávanie nehodia, alebo ak

odpadnú dôvody pre spoločné prejednanie, predseda komisie môže niektorú vec vylúčiť

na samostatné prejednanie.

§ 8

(1)

Komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Na platné rozhodnutie

komisie a schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov jej prítomných

členov. Pojednávanie komisie vedie jej predseda.

(2)

Z účasti na pojednávaní je vylúčený člen komisie, u ktorého so zreteľom na jeho pomer

k prejednávanej veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. O tom, či je člen komisie vylúčený, rozhodne komisia; člen, o vylúčenie

ktorého ide, sa na hlasovaní nezúčastní.

(3)

Komisia môže prejednávať a rozhodovať spory aj v užších komisiách, najmenej trojčlenných.

Užšie komisie, ich členov a predsedu určí komisia na celé funkčné obdobie; zriadiť

alebo zrušiť užšie komisie alebo zmeniť ich zloženie počas funkčného obdobia môže

komisia len v naliehavých prípadoch. Užšia komisia môže pojednávať, ak je prítomná

nadpolovičná väčšina jej členov, najmenej však traja. Na platné rozhodnutie užšej

komisie a na schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných

členov užšej komisie. V ostatnom pre pojednávanie užšej komisie platia ustanovenia

o pojednávaní komisie. Závodný výbor môže určiť podrobnosti o ustanovovaní užších

komisií.

§ 9

(1)

Na pojednávaní majú byť prítomní účastníci sporu. Ak sa účastník na pojednávanie

nedostaví, môže sa v jeho neprítomnosti pojednávať len vtedy, ak dal na to vopred

súhlas alebo sa na pojednávanie dostavil jeho zástupca, inak komisia pojednávanie

odloží na primeraný čas. Ak sa účastník alebo jeho zástupca nedostaví bez dôvodného

ospravedlnenia ani na odložené pojednávanie, hoci bol naň riadne pozvaný, môže sa

pojednávanie uskutočniť aj v jeho neprítomnosti.

(2)

Pojednávanie komisie je prístupné všetkým pracovníkom organizácie, pracovníkom alebo

zástupcom orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov, štátnych orgánov

a spoločenských organizácií. Komisia môže vylúčiť ich prítomnosť, pokiaľ by verejným

pojednávaním bolo ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo dôležitý

záujem účastníkov. Nemožno vylúčiť prítomnosť zákonného zástupcu mladistvého pracovníka,

opatrovníka, a ak boli poverení zúčastniť sa na pojednávaní, zástupcu orgánov nadriadených

organizácii, vyšších odborových orgánov a štátnych orgánov. Komisia ich však upozorní

na trestné následky porušenia takého tajomstva. Schválenie zmieru a rozhodnutie o

spore sa musí vždy vyhlásiť verejne.

§ 10

Objasnenie sporného nároku

(1)

Komisia musí dbať, aby sa pri pojednávaní zistil skutočný stav veci čo najúplnejšie,

najúčelnejšie a najrýchlejšie.

(2)

Komisia začne pojednávanie na základe správy, ktorú podá jej predseda. Komisia vypočuje

stanoviská účastníkov, preskúma ich správnosť na základe predložených podkladov a

podľa potreby si zaobstará ďalšie doklady a vypočuje aj ďalšie osoby, ktoré svojou

výpoveďou môžu prispieť k objasneniu veci; komisia tieto osoby upozorní, že sú povinné

vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

(3)

Ak rozhodnutie závisí na posúdení skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, určí

komisia po vypočutí účastníkov znalca. Komisia znalca vypočuje; môže mu tiež uložiť,

aby posudok vypracoval písomne. Miesto vypočutia znalca sa môže komisia v odôvodnených

prípadoch uspokojiť s jeho písomným posudkom.

(4)

Účastníci a ich zástupcovia majú právo vyjadriť sa k predloženým podkladom, zaobstaraným

dokladom, znaleckým posudkom, k výpovediam ostatných účastníkov a osôb prizvaných

na objasnenie veci; môžu týmto osobám klásť so súhlasom predsedu komisie otázky.

(5)

Ak to treba na objasnenie veci, najmä na zistenie ďalších rozhodných skutočností,

môže komisia pojednávanie odložiť na čas čo možno najkratší, aby sa aj v tomto prípade

rozhodcovské konanie mohlo skončiť spravidla do 30 dní od podania návrhu.

§ 11

Zmier

Komisia sa usiluje predovšetkým o urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia

ho schváli, ak neodporuje právnym predpisom. Schválenie zmieru vyhlási predseda komisie

s poučením, že proti schváleniu zmieru nie sú námietky prípustné. Do 15 dní po schválení

zmieru doručí komisia účastníkom osobne alebo poštou ako doporučenú zásielku do vlastných

rúk rovnopis zápisnice o pojednávaní, prípadne tej jeho časti, ktorá obsahuje schválený

zmier. Schváleným zmierom je komisia viazaná.

§ 12

Rozhodnutie

(1)

Ak sa nepodarí dosiahnuť zmier, prípadne ak komisia zmier neschválila, zhodnotí komisia

na neverejnej porade výsledky pojednávania a v súlade s právnymi predpismi o spore

rozhodne.

4

)

(2)

Komisia môže vo svojom rozhodnutí priznať viac, než čoho sa navrhovateľ domáha, iba

vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia (

§ 81 ods. 1 zákonníka

) môže komisia iba potvrdiť alebo zrušiť, nemôže ho však meniť.

(3)

Rozhodnutie komisie vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a poučením o možnosti

podať komisii proti rozhodnutiu námietky. Vyhláseným rozhodnutím je komisia viazaná.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia

rozhodnutia.

(4)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia komisie musí obsahovať označenie rozhodcovskej komisie,

presné označenie účastníkov, mená ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie

výroku, odôvodnenie, poučenie o námietkach, deň a miesto vyhlásenia rozhodnutia a

podpis predsedu komisie.

§ 13

Námietky proti rozhodnutiu komisie

(1)

Proti rozhodnutiu komisie môže účastník podať komisii námietky do pätnástich dní

od doručenia jeho písomného vyhotovenia. Námietky sú podané včas aj vtedy, ak sú podané

po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že účastník sporu sa spravoval nesprávnym

poučením komisie o námietkach. Ak rozhodnutie neobsahuje riadne poučenie o námietkach,

možno podať námietky do troch mesiacov od doručenia.

(2)

Námietky sa podávajú písomne alebo ústne spôsobom uvedeným v

§ 5 ods. 3

. Lehota na podanie námietok je zachovaná aj vtedy, ak sú písomné námietky posledný

deň lehoty (odsek 1) odovzdané na odoslanie pošte.

(3)

V námietkach sa uvedie, v čom a z akého dôvodu sa rozhodnutie považuje za nesprávne,

prípadne akými ďalšími dôkazmi možno uplatnený nárok preukázať alebo vyvrátiť a aké

rozhodnutie sa navrhuje.

(4)

Ak boli námietky podané po lehote uvedenej v odseku 1, komisia o tom upovedomí účastníka,

ktorý ich podal. Na žiadosť účastníka odpustí komisia zmeškanie lehoty na podanie

námietok, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a

námietky boli podané do pätnástich dní po odpadnutí prekážky; v tom prípade sa námietky

považujú za podané v určenej lehote. V ostatných prípadoch komisia žiadosť o odpustenie

lehoty zamietne. Proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania

lehoty zamietnutá, môže účastník, ktorý žiadosť podal, podať komisii námietky do pätnástich

dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (odsek 2). Námietky podané proti

rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá,

majú voči tomuto rozhodnutiu účinky uvedené v

§ 212 ods. 2 zákonníka

.

(5)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia o odpustení zmeškania lehoty alebo o zamietnutí takej

žiadosti sa doručí obom účastníkom. V rozhodnutí komisia uvedie stručné odôvodnenie.

Rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamieta, musí obsahovať

poučenie o možnosti podať proti nemu komisii námietky.

§ 14

Právoplatnosť a vykonateľnosť

(1)

Zmier schválený komisiou a rozhodnutie komisie, proti ktorému neboli v určenej lehote

podané námietky, nadobúdajú právoplatnosť.

(2)

Ak komisia rozhodla o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo

o právach niekoľkých účastníkov, nie je dotknutá právoplatnosť tej časti výroku, proti

ktorej neboli v určenej lehote podané námietky; to neplatí, ak sa rozhodnutie týka

niekoľkých účastníkov a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi nimi.

(3)

Rozhodnutie komisie, proti ktorému nie sú prípustné námietky, nadobúda právoplatnosť

dňom doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkom. Rozhodnutie komisie,

ktoré sa nedoručuje účastníkom, nadobúda právoplatnosť dňom vyhlásenia.

(4)

Ak uplynula lehota na plnenie podľa schváleného zmieru alebo podľa právoplatného

rozhodnutia, potvrdí komisia na žiadosť účastníka jeho vykonateľnosť.

(5)

Len čo bol vo veci schválený zmier alebo o nej bolo právoplatne rozhodnuté, nemôže

sa prejednávať znovu.

§ 15

(1)

Rozhodcovské konanie je bezvýsledné, ak proti rozhodnutiu komisie boli podané v určenej

lehote námietky alebo ak účastník navrhol, aby sa spor postúpil na ďalšie prejednávanie

súdu, pretože do 30 dní od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nebol

v ňom ani schválený zmier, ani nebolo vydané rozhodnutie.

(2)

Návrh na postúpenie sporu súdu podľa odseku 1 môže účastník podať komisii písomne

alebo ústne do zápisnice.

§ 16

Pri bezvýslednom konaní komisia bezodkladne zašle námietky alebo návrh na postúpenie

sporu a spisový materiál o spore okresnému súdu, v obvode ktorého má sídlo komisia,

a upovedomí o tom účastníkov. Rovnopis námietok súčasne zašle druhému účastníkovi.

§ 17

Zrušenie schválenia zmieru alebo právoplatného rozhodnutia

(1)

Komisia zruší na návrh účastníka schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie,

ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej

viny v spore použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho

prospech, a rozhodne znovu, ak nedôjde k zmieru (

§ 11

). Ak však zistí, že návrh nie je odôvodnený, zamietne ho.

(2)

Návrh na zrušenie môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel

o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskoršie však do troch rokov od

právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

(3)

Pre podanie návrhu a jeho prejednanie komisiou platia primerane ustanovenia o podaní

a prejednaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

(4)

O návrhu rozhodne komisia rozhodnutím, ktoré vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením

a s poučením o námietkach. Písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým bol návrh zamietnutý,

doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia. O jeho obsahu platí primerane

ustanovenie

§ 12 ods. 4

.

(5)

Ak komisia zamietne návrh ako bezdôvodný, môže účastník proti tomuto rozhodnutiu

podať námietky podľa

§ 211 ods. 1 zákonníka

; pre konanie o námietkach platí ustanovenie

§ 212 ods. 2 zákonníka

.

§ 18

Zápisnica o pojednávaní a ostatný spisový materiál

(1)

O pojednávaní spíše komisia zápisnicu, v ktorej sa uvedie najmä

a)

označenie komisie (užšej komisie), mená a priezviská predsedu, zapisovateľa a členov

prítomných na pojednávaní,

b)

miesto, čas a predmet pojednávania,

c)

mená a priezviská účastníkov a ich zástupcov (pri organizácii sa uvedie popri jej

názve aj meno a priezvisko pracovníka, ktorého organizácia poverila pojednávaním),

d)

stručné opísanie priebehu pojednávania a obsahu výpovedí účastníkov a iných vypočutých

osôb,

e)

záznam o prípadnom vylúčení verejnosti,

f)

úplné znenie uzavretého zmieru a jeho schválenie alebo rozhodnutie komisie so stručným

odôvodneným,

g)

záznam o poučení účastníkov, najmä o možnosti podať proti rozhodnutiu komisie námietky.

(2)

Pri odložení pojednávania spíše komisia o každom pojednávaní osobitnú zápisnicu s

vyznačením, že ide o pokračovanie v pojednávaní.

(3)

Zápisnicu o pojednávaní podpisuje predseda komisie a zapisovateľ; ak došlo k uzavretiu

zmieru, podpíšu ju aj účastníci.

(4)

Komisia vedie zoznam podaných návrhov, do ktorého sa zapisujú

a)

návrh na začatie rozhodcovského konania s uvedením dňa jeho podania, mena a priezviska

(názvu) navrhovateľa a odporcu a stručného označenia predmetu sporu,

b)

deň vyhlásenia rozhodnutia komisie o spore (schválenia zmieru) a deň doručenia jeho

písomného vyhotovenia (rovnopisu zápisnice o pojednávaní alebo jej časti) účastníkom,

c)

námietky proti rozhodnutiu komisie s uvedením dňa ich podania a s uvedením mena (názvu)

účastníka, ktorý tieto námietky podáva,

d)

návrh na postúpenie sporu súdu, ak do 30 dní od začatia rozhodcovského konania nebol

v ňom schválený zmier ani nebolo vydané rozhodnutie, s uvedením dňa podania návrhu

a mena (názvu) účastníka, ktorý tento návrh podáva,

e)

odoslanie spisu súdu v prípade bezvýslednosti konania s uvedením dňa odoslania,

f)

návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia komisie (schválenia zmieru) podaný účastníkom

podľa

§ 17

s uvedením dňa podania návrhu a mena (názvu) účastníka, ktorý tento návrh podáva.

(5)

Organizácia je povinná poskytnúť bezplatne pre činnosť komisie miestnosť s potrebným

vybavením a zabezpečí, aby spisy týkajúce sa konania, najmä zoznam podaných návrhov

a zápisnice o pojednávaní boli riadne uschované najmenej počas desiatich rokov od

skončenia konania.

5

)

§ 19

Doručovanie

Pre doručovanie písomností platia obdobne ustanovenia

§ 266a zákonníka

.

6

)

§ 20

Zodpovednosť a metodické riadenie komisií

(1)

Za správne vykonávanie rozhodcovského konania zodpovedá komisia členskej schôdzi

(konferencii) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Pri rozhodovaní

je komisia viazaná iba právnymi predpismi.

(2)

Činnosť komisií metodicky riadia okresné odborové rady, ktoré vedú zoznamy ustanovených

komisií. V spolupráci so závodnými výbormi sledujú vykonávanie rozhodcovského konania

z hľadiska dodržiavania socialistickej zákonnosti.

§ 21

(1)

Komisia zanikne, ak zanikne základná organizácia Revolučného odborového hnutia, v

ktorej bola ustanovená, alebo orgán, pri ktorom bola ustanovená, alebo ak uplynie

jej funkčné obdobie a nová komisia nie je zvolená do šiestich mesiacov po uplynutí

funkčného obdobia.

(2)

Odborový orgán uvedený v

§ 3 ods. 4

bezodkladne upovedomí o zániku komisie kolektív pracovníkov, vedenie organizácie,

okresný súd (okresné súdy) a okresnú odborovú radu (okresné odborové rady), ktoré

boli upovedomené o ustanovení komisie.

§ 22

Komisia pri svojom zániku upozorní účastníkov na právne dôsledky s týmto zánikom spojené

a odovzdá spisy o skončených aj neskončených sporoch okresnej odborovej rade, v obvode

pôsobnosti ktorej má svoje sídlo. Po zániku komisie táto okresná odborová rada potvrdzuje

na žiadosť účastníka vykonateľnosť schváleného zmieru alebo právoplatného rozhodnutia.

§ 23

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1975.