VYHLÁŠKA 42/1966 Z. z. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti

§ 1

(1)

Štát poskytuje občanom bezplatne plynulú a sústavnú liečebno-preventívnu starostlivosť

v zdraví i v chorobe, v materstve a pri iných stavoch vyžadujúcich lekársku pomoc.

(2)

Deťom vo veku do 3 rokov sa poskytuje aj starostlivosť o ich všestranný rozvoj v

dojčenských ústavoch, detských domovoch a jasliach.

§ 2

Príplatky, prípadne úhrady vyžadované výnimočne za niektoré služby liečebno-preventívnej

starostlivosti a príplatky za starostlivosť o deti podľa

§ 1 ods. 2

sa platia podľa ustanovení

štvrtej časti

.

§ 3

(1)

O zdravie obyvateľov v územnom a závodnom obvode sa stará kolektív zdravotníckych

pracovníkov pod vedením územného alebo závodného obvodného lekára. Spolu s plnením

úloh v zdravotnej výchove obyvateľstva a v hygiene a boji proti prenosným chorobám

poskytuje všetkým obyvateľom ambulantnú starostlivosť v obvode a sprostredkuje im

ďalšiu odbornú starostlivosť; pritom aktívne vykonáva preventívne prehliadky a poskytuje

v spolupráci s príslušnými odborníkmi sústavnú dispenzárnu starostlivosť vybratým

skupinám obyvateľstva vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, príslušníkov

ozbrojených síl, ktorí bojovali za druhej svetovej vojny, a obetí nacistickej perzekúcie

(väzňov).

(2)

Obvodné služby sa poskytujú nielen v zdravotníckych zariadeniach , ale podľa potreby

i v byte alebo na inom mieste, kde treba chorému starostlivosť poskytnúť. Úpravou

ordinačnej doby a prevádzky zdravotníckych zariadení sa zabezpečuje, aby pracujúci

mohli tieto zariadenia navštevovať predovšetkým mimo svojho pracovného času.

§ 4

(1)

Občan, ktorý potrebuje lekársku pomoc, vyžaduje si ju u svojho územného obvodného

lekára, a ak ide o starostlivosť o dieťa, u územného obvodného detského lekára; riaditeľ

ústavu národného zdravia určí podľa miestnych podmienok, do ktorého veku poskytuje

deťom starostlivosť územný obvodný detský lekár.

(2)

V odbore starostlivosti o ženy a starostlivosti o chrup poskytujú obyvateľstvu územného

obvodu ambulantnú starostlivosť odborníci určení pre príslušný obvod.

(3)

V čase, keď nie je v územnom obvode zabezpečená starostlivosť o ženy a deti príslušnými

odbornými lekármi, poskytuje nevyhnutnú starostlivosť územný obvodný lekár; tým nie

sú dotknuté ďalšie ustanovenia o lekárskej službe prvej pomoci.

(4)

Obvodné služby poskytujú zdravotnícki pracovníci určení pre územný obvod, v ktorom

má občan miesto trvalého pobytu. Občan si môže v rámci spádového územia tej istej

nemocnice s poliklinikou, prípadne polikliniky zvoliť najmenej na dobu pol roka iného

územného obvodného lekára. Tento lekár môže odmietnuť prijatie ďalších chorých z cudzích

obvodov, pokiaľ by sa ich prijatím prekročilo jeho únosné pracovné zaťaženie.

(5)

Osoby, ktoré sa prechodne zdržujú mimo miesta trvalého pobytu, sú oprávnené vyžadovať

starostlivosť, ktorú potrebujú v čase svojho prechodného pobytu, v zdravotníckych

zariadeniach príslušných pre miesto tohto pobytu.

(6)

Občanom umiestneným v ústavoch sociálnej starostlivosti môžu poskytovať obvodné služby

aj lekári sociálneho zabezpečenia podľa dohody Ministerstva zdravotníctva a Štátneho

úradu sociálneho zabezpečenia.

§ 5

(1)

Pracujúcim zo závodov, v ktorých je zriadené závodné zdravotnícke zariadenie, poskytuje

potrebnú ambulantnú starostlivosť ich závodný obvodný lekár. Ak však zdravotný stav

nedovoľuje chorému navštíviť závodného obvodného lekára, poskytuje mu potrebnú starostlivosť

územný obvodný lekár, v obvode ktorého má chorý miesto pobytu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne i pre pracujúcich zo závodu, v ktorom nie je zriadené

závodné zdravotnícke zariadenie, ale pre ktorý bol určený po dohode so závodom a závodným

výborom Revolučného odborového hnutia lekár poverený starostlivosťou o pracujúcich

závodu.

(3)

Osoby, ktoré pravidelne dochádzajú za prácou, školením alebo obdobnou činnosťou z

väčšej vzdialenosti a pre značnú časovú stratu nemôžu navštevovať zdravotnícke zariadenia

v mieste pobytu, sú oprávnené vyžiadať si potrebnú starostlivosť v zariadeniach príslušných

pre pracovisko (miesto), v ktorom vykonávajú uvedenú činnosť. Do sústavnej starostlivosti

týchto zariadení však môžu byť prevzaté len v zvlášť odôvodnených prípadoch a s vedomím

územného obvodného lekára príslušného podľa miesta ich pobytu.

§ 6

(1)

Lekárska služba prvej pomoci zabezpečuje v nevyhnutnom rozsahu ambulantnú starostlivosť

občanom v prípadoch ohrozenia života, náhleho ochorenia alebo zhoršenia zdravotného

stavu vzniknutého v čase mimo pravidelnej prevádzky zdravotníckych zariadení poskytujúcich

obvodné služby. Táto služba nie je určená pre bežné vyšetrovacie alebo liečebné výkony,

ktoré si možno vyžiadať v čase prevádzky zdravotníckych zariadení.

(2)

Záchranná služba, pokiaľ je vo veľkých mestách zriadená, zabezpečuje lekársku pomoc

vo zvlášť závažných prípadoch, v ktorých je bezprostredne ohrozený život chorého .

(3)

Ak nemožno včas dosiahnuť príslušného lekára alebo lekársku pohotovostnú, prípadne

záchrannú službu, možno si vyžiadať prvú pomoc od ktoréhokoľvek dosiahnuteľného zdravotníckeho

zariadenia alebo pracovníka, ak by bez tejto pomoci bol ohrozený život alebo ak by

bolo vážne ohrozené zdravie chorého.

§ 7

Obvodné služby dopĺňa opatrovateľská služba organizovaná a obstarávaná príslušnými

orgánmi národných výborov v spolupráci s Československým Červeným krížom a so zdravotníckymi

zariadeniami.

§ 8

(1)

Ošetrujúci lekár sprostredkuje chorému poskytnutie ďalších odborných ambulantných

služieb, ktoré chorý potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný stav. Odborné vyšetrovacie

a liečebné výkony, ktoré sú potrebné na ošetrenie v naliehavých prípadoch podľa povahy

ochorenia alebo na zistenie schopnosti na prácu, sa vykonávajú prednostne.

(2)

Chorý sa môže obrátiť priamo na príslušné odborné oddelenie polikliniky, ak ide o

ošetrenie vážnejšieho úrazu, predpis okuliarov a vyšetrenie alebo liečenie pohlavného

ochorenia; priamo na také oddelenie sa chorý posiela z ústrednej evidencie polikliniky

tiež vtedy, ak ide o vyhranené ochorenie spadajúce do určitého odboru.

§ 9

(1)

Ošetrujúci lekár posiela chorého na odborné vyšetrenie alebo liečenie spravidla na

odborné oddelenie tej polikliniky, v spádovom území ktorej poskytuje služby. Ak je

to však v záujme účelného poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti alebo

v oprávnenom záujme chorého, môže ho výnimočne poslať ošetrujúci lekár zo zdravotníckeho

zariadenia príslušného podľa miesta pobytu chorého na oddelenie polikliniky, v spádovom

území ktorej je pracovisko chorého, prípadne naopak zo zariadenia príslušného podľa

pracoviska do zariadenia príslušného podľa miesta pobytu chorého.

(2)

Ak nemožno vykonať požadované odborné vyšetrenie alebo liečenie v poliklinike príslušnej

podľa predchádzajúceho odseku, pošle lekár chorého do polikliniky, ktorá je vybavená

potrebnými odbornými službami a je príslušná pre ich poskytovanie podľa určenej rajonizácie.

Pokiaľ je to podľa povahy ochorenia potrebné, vykoná sa najprv vyšetrenie na odbornom

oddelení vysielajúcej polikliniky.

(3)

Pre poskytovanie ďalších odborných ambulantných služieb osobám, ktoré sa prechodne

zdržiavajú mimo miesta trvalého pobytu, a osobám, ktoré dochádzajú za prácou alebo

obdobnou činnosťou, sú zdravotnícke zariadenia príslušné obdobne podľa

§ 4 ods. 5

a

§ 5 ods. 3

.

(4)

Ustanovenie

§ 4 ods. 4

platí obdobne i o poskytovaní ďalších odborných ambulantných služieb inými lekármi

v rámci tej istej nemocnice s poliklinikou, prípadne polikliniky.

(5)

V inom zdravotníckom zariadení, než ktoré je príslušné podľa predchádzajúcich ustanovení,

môžu sa ďalšie odborné ambulantné služby poskytnúť v odôvodnených prípadoch so súhlasom

vedúceho lekára tohto zariadenia.

§ 10

(1)

V mieste, kde sú kúpeľné zariadenia, môžu sa v týchto zariadeniach poskytovať výkony

liečebnej rehabilitácie, ktoré nemôže zabezpečiť ústav národného zdravia vo svojich

zariadeniach. Rozhoduje o tom riaditeľ ústavu národného zdravia po dohode s riaditeľom

kúpeľnej organizácie, prípadne s vedúcim kúpeľnej liečebne.

(2)

Poskytovanie ambulantnej kúpeľnej starostlivosti na miesto ústavnej kúpeľnej starostlivosti

na základe poukazu sa spravuje ustanovením

§ 19

.

§ 11

(1)

Do nemocnice sú chorí prijímaní spravidla na odporúčanie ošetrujúceho lekára; pokiaľ

je to možné, vykonajú sa pred prijatím do nemocnice potrebné vyšetrenia ambulantne.

(2)

Chorý musí byť prijatý do nemocnice i bez lekárskeho odporúčania, ak by odložením

nástupu bol ohrozený jeho život alebo vážne ohrozené jeho zdravie; bez lekárskeho

odporúčania musí byť do nemocnice prijatá i rodička.

§ 12

(1)

Ak je nemocničné liečenie odôvodnené, avšak z prevádzkových dôvodov nemožno chorého

ihneď prijať, poskytne mu lekár nemocnice potrebnú prvú pomoc a určí mu neskorší čas

nástupu. O odložení nástupu upovedomí ošetrujúceho lekára.

(2)

Prijatie do nemocnice nesmie sa odoprieť, ak ide o povinné liečenie alebo o prípady

uvedené v

§ 11 ods. 2

. V ostatných prípadoch musia byť prednostne prijatí pracujúci neschopní práce a pracujúci,

ktorí boli do nemocnice odoslaní na vyšetrenie pre posudkové účely.

(3)

Ak je to nevyhnutné vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa, povolí riaditeľ nemocnice,

aby s ním bol prijatý do nemocnice sprievodca. Výnimočne môže v zvlášť odôvodnených

prípadoch povoliť prijatie sprievodcu i u staršej osoby. Ak je prijatý sprievodca

k dieťaťu mladšiemu ako 6 rokov, považuje sa jeho pobyt v ústave za ústavné ošetrovanie.

(4)

Po prijatí do nemocnice je chorý povinný podrobiť sa potrebným hygienickým a protiepidemickým

opatreniam. Počas ústavnej starostlivosti je chorý povinný dodržiavať domáci poriadok

ústavu, ktorý upravuje aj styk s rodinou, návštevy chorých a informovanie príbuzných

o zdravotnom stave chorých.

§ 13

(1)

Nemocničnú starostlivosť poskytuje spravidla nemocnica, ktorá je podľa určenej rajonizácie

príslušná pre miesto trvalého pobytu chorého, prípadne pre miesto, v ktorom má chorý

prechodný pobyt z dôvodu výkonu práce. Ak je chorý ošetrovaný v závodnom zdravotníckom

zariadení, môže mu nemocničnú starostlivosť, pokiaľ je to v záujme účelného poskytovania

liečebno-preventívnej starostlivosti alebo v oprávnenom záujme chorého, poskytovať

nemocnica, v obvode ktorej je závodné zdravotnícke zariadenie. Pracujúcim zo závodu,

v ktorom je zriadená závodná nemocnica, poskytuje nemocničnú starostlivosť predovšetkým

táto nemocnica. V prípadoch uvedených v

§ 11 ods. 2

poskytne potrebnú starostlivosť ktorákoľvek nemocnica.

(2)

Ak nemôže poskytnúť potrebnú starostlivosť nemocnica uvedená v predchádzajúcom odseku,

posiela sa chorý do nemocnice, ktorá je vybavená potrebnými odbornými službami a je

pre ich poskytovanie príslušná podľa určenej rajonizácie. Pokiaľ je to podľa povahy

ochorenia potrebné, vykonajú sa najprv potrebné vyšetrenia a ošetrenia na príslušnom

oddelení vysielajúcej nemocnice alebo jej polikliniky.

(3)

Do nemocnice, ktorá nie je príslušná podľa predchádzajúcich odsekov, môže byť chorý

prijatý v odôvodnených prípadoch so súhlasom jej riaditeľa alebo na základe jeho splnomocnenia.

§ 14

(1)

Do fakultných nemocníc a kliník ostatných zdravotníckych zariadení môžu byť chorí

prijímaní aj v súvislosti s výučbovými a vedeckovýskumnými úlohami týchto zariadení

bez ohľadu na určenú rajonizáciu za predpokladu, že je riadne zabezpečená liečebno-preventívna

starostlivosť o chorých z ich spádového územia.

(2)

Do výskumných ústavov sa chorí prijímajú na podklade výberu vykonávaného podľa vedeckovýskumných

úloh týchto pracovísk.

§ 15

(1)

Chorý sa prepúšťa z nemocničnej starostlivosti po vykonaní potrebných vyšetrení a

ošetrení alebo po uzdravení, prípadne po takom zlepšení zdravotného stavu, že ďalšie

liečenie možno vykonať ambulantne alebo v iných zdravotníckych zariadeniach. Ak nejde

o povinné liečenie, môže byť chorý predčasne prepustený z nemocničnej starostlivosti

na reverz. Chorý, ktorý sústavne porušuje domáci poriadok nemocnice a svojím správaním

ohrozuje disciplínu v nemocnici, môže byť z nemocničnej starostlivosti prepustený

vtedy, ak nebude tým vážne ohrozený jeho zdravotný stav.

(2)

Po prepustení z nemocničnej starostlivosti sa chorý ohlási u svojho ošetrujúceho

lekára, ktorý mu zabezpečí ďalšiu starostlivosť; ak je práceneschopný, treba vykonať

ohlásenie do troch dní po prepustení.

§ 16

(1)

Ústavná starostlivosť v odborných liečebných ústavoch sa poskytuje na základe návrhov,

ktoré podávajú spravidla lekári odborných oddelení nemocníc s poliklinikou. prípadne

polikliník; ak ide o starostlivosť o deti, podávajú návrhy aj lekári poskytujúci odborné

služby a lekári školskej zdravotnej služby.

(2)

Návrhy sa podávajú v súlade so zoznamom indikácií vydaným Ministerstvom zdravotníctva,

ktoré tiež môže určiť spôsob odborného preskúmania návrhov.

§ 17

(1)

Výber chorých na liečenie v odborných liečebných ústavoch sa vykonáva predovšetkým

podľa naliehavosti potreby starostlivosti so zreteľom na zdravotný stav.

(2)

Nastúpiť liečenie do odborného liečebného ústavu povoláva chorých riaditeľ ústavu

s výnimkou kúpeľnej starostlivosti na poukaz podľa

§ 18

a liečenia v nočnom sanatóriu.

(3)

Výber chorých do nočných sanatórií vykonáva vedúci lekár závodného zdravotníckeho

zariadenia, pri ktorom je nočné sanatórium zriadené, po dohode so závodným výborom

Revolučného odborového hnutia pracoviska chorého.

(4)

Prepustenie zo starostlivosti odborných liečebných ústavov sa spravuje obdobne ustanovením

§ 15

.

§ 18

(1)

Ústavnú kúpeľnú starostlivosť možno poskytnúť chorému, u ktorého je táto starostlivosť

indikovaná, na návrh ošetrujúceho lekára. ktorý má chorého v sústavnej starostlivosti;

poskytuje sa spravidla na základe poukazu na kúpeľnú starostlivosť. Ústavnú kúpeľnú

starostlivosť povoľujú orgány uvedené v

§ 19 zákona

. Pri prijímaní do výskumných ústavov pre fyziatriu, balneológiu a klimatológiu sa

postupuje podľa ustanovenia

§ 14 ods. 2

; pritom sa u chorých, ktorí sú v pracovnom pomere, prihliada aj na vyjadrenie závodného

výboru Revolučného odborového hnutia pracoviska chorého.

(2)

Návrhy na ústavnú kúpeľnú starostlivosť pre osoby postihnuté vlečúcimi chorobami

musia sa pre budúce obdobie podať do určeného termínu. Táto lehota sa nevzťahuje na

návrhy podávané pri neskoršom vzniku potreby kúpeľnej starostlivosti alebo ak ide

o osoby práceneschopné alebo o osoby postihnuté závažnými chorobami osobitne označenými

v indikačnom zozname na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

(3)

Ústavná kúpeľná starostlivosť sa poskytuje pracovníkom v rámci dovolenky na zotavenie

s výnimkou prípadov, v ktorých sa poskytuje na liečenie závažných chorôb osobitne

označených v indikačnom zozname na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. Pracovníci,

ktorí nastúpili ústavnú kúpeľnú starostlivosť v rámci dovolenky na zotavenie, môžu

byť počas tejto starostlivosti uznaní práceneschopnými pre chorobu, ak im nemožno

z tohto dôvodu poskytovať kúpeľné procedúry.

§ 19

(1)

Chorému, u ktorého je indikovaná ústavná kúpeľná starostlivosť, ktorá sa mu však

nemôže poskytnúť, možno ako náhradu za túto starostlivosť povoliť ambulantnú kúpeľnú

starostlivosť. Táto starostlivosť sa poskytuje v rámci dovolenky na zotavenie a na

návrh ošetrujúceho lekára, ktorý má chorého v sústavnej starostlivosti, a to na základe

poukazu na vyšetrenie a liečenie, prípadne aj stravovanie.

(2)

Ústav národného zdravia môže v zvlášť odôvodnených prípadoch uhradiť poukaz na vyšetrenie

a liečenie. Inak sa môže poukaz na ambulantnú kúpeľnú starostlivosť uhradiť podľa

§ 63

.

§ 20

Druhy a spôsob posudkovej činnosti

(1)

Významným úsekom posudkovej činnosti je posudzovanie spôsobilosti na prácu, prípadne

rozhodovanie o nej; pri ňom sa hodnotí

a)

zdravotná spôsobilosť na výkon povolania, a to lekárskou prehliadkou v súvislosti

s voľbou povolania,

b)

zdravotná spôsobilosť na výkon určitej práce v pracovnom pomere alebo na výkon inej

pracovnej činnosti, prípadne potreba zmeny alebo vyradenia z práce zo zdravotných

dôvodov; tieto posudky sa vydávajú najmä pri vstupných a ďalších prehliadkach,

c)

dočasná neschopnosť na prácu pre chorobu a úraz,

d)

dlhodobá nespôsobilosť na prácu (

§ 27 a 28

).

V záujme jednotného postupu pri vydávaní posudkov alebo rozhodnutí o spôsobilosti

na prácu sú lekári povinní vystavovať príslušné potvrdenia na predpísaných tlačivách.

(2)

Posudky a potvrdenia v iných ustanovených prípadoch sa vydávajú spravidla na žiadosť

orgánov a organizácií a výnimočne i na podnet občana, ak ide o jeho závažný spoločensky

odôvodnený záujem.

*)

(3)

Vydávanie znaleckých posudkov a posudkov pre účely náhrad pri úrazoch a chorobách

z povolania sa spravuje osobitnými predpismi. Aj posudzovanie spôsobilosti na prácu

v záujme ochrany proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb a iné posudzovanie zdravotného

stavu v tejto súvislosti sa spravuje osobitnými predpismi.

§ 21

Posudzovanie spôsobilosti pri voľbe povolania

(1)

Zdravotná spôsobilosť na budúce povolanie musí byť lekársky posúdená u žiakov škôl

poskytujúcich základné vzdelanie i škôl poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie,

a to pred ukončením školskej dochádzky. Posúdenie spôsobilosti na budúce povolanie

je nevyhnutné aj pred nástupom do školy poskytujúcej stredné a vyššie vzdelanie, ak

nejde o prechod bezprostredne zo školy poskytujúcej základné vzdelanie.

(2)

Posudky o spôsobilosti na budúce povolanie podávajú dorastoví lekári v spolupráci

s lekármi školskej zdravotnej služby, prípadne ak ide o žiakov so zmenenou pracovnou

schopnosťou, posudkové komisie sociálneho zabezpečenia.

§ 22

(1)

Pri nábore pracovníkov vykonávanom národnými výbormi posudzuje zdravotnú spôsobilosť

uchádzača na prácu v zamýšľanom odvetví príslušný obvodný lekár, prípadne odborná

komisia podľa

§ 30

.

(2)

U pracovníka získaného pri nábore vykonávanom národnými výbormi treba včas pred vznikom

pracovného pomeru posúdiť pri vstupnej prehliadke jeho spôsobilosť na prácu, ktorá

sa mu má prideliť; posudok vydáva závodný obvodný lekár v závode, v ktorom má pracovník

prácu nastúpiť, prípadne odborná komisia podľa

§ 30

.

§ 23

(1)

Pri nábore pracovníkov vykonávanom podnikmi, pokiaľ je v závode zriadené závodné

zdravotnícke zariadenie, musí zdravotnú spôsobilosť pracovníka na zamýšľanú prácu

posúdiť včas pred vznikom pracovného pomeru závodný obvodný lekár pri vstupnej prehliadke.

V závodoch, v ktorých nie je zriadené závodné zdravotnícke zariadenie, posudzuje zdravotnú

spôsobilosť pracovníka pri vstupnej prehliadke územný obvodný lekár, a to v prípadoch,

v ktorých ide o zaradenie na miesta, na ktorých sú pracovníci vystavení zvlášť nepriaznivým

vplyvom pracovného prostredia, a v ďalších prípadoch určených Ministerstvom zdravotníctva

po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.

(2)

Posudky o zmenenej pracovnej schopnosti občanov vydávajú posudkové komisie sociálneho

zabezpečenia.

§ 24

(1)

Zdravotný stav pracovníka musí sa posúdiť

a)

pred jeho prevedením na miesto, kde je vystavený zvlášť nepriaznivým vplyvom pracovného

prostredia, a pri skončení práce na takom mieste,

b)

pred jeho prevedením na miesto, pre ktoré sa vyžaduje zvláštna zdravotná spôsobilosť,

c)

pred jeho prevedením na inú prácu, pred úpravou pracovných podmienok alebo pred rozviazaním

pracovného pomeru, ak sa také opatrenia vykonávajú zo zdravotných dôvodov.

(2)

Posudok vydáva príslušný obvodný lekár, prípadne iný lekár, ktorý má chorého v sústavnej

starostlivosti, a to z vlastného podnetu alebo na podnet pracovníka, závodu alebo

odborovej, prípadne inej spoločenskej organizácie. Ak má niektorý z týchto účastníkov

námietky proti odporúčanému opatreniu alebo ak ide o rozviazanie pracovného pomeru

zo zdravotných dôvodov, vydáva posudok odborná komisia podľa

§ 30

. Ustanovenie

§ 23 ods. 2

platí obdobne.

(3)

Lekári (odborné komisie) uvedení v odseku 2 posudzujú aj zdravotné dôvody pre prevedenie

tehotných žien a matiek do 9 mesiacov po pôrode na inú prácu a vydávajú o tom potrebné

potvrdenia.

§ 25

(1)

Dočasnú neschopnosť na prácu v súlade s predpismi o nemocenskom poistení posudzuje

a rozhoduje o nej príslušný obvodný lekár, prípadne iný lekár, ktorý je príslušný

na poskytnutie liečebno-preventívnej starostlivosti. Ak rozhodol, že pracovník je

práceneschopný, vystaví o tom potvrdenie na predpísanom tlačive; potvrdenie je dokladom

o ospravedlnenej neprítomnosti v práci a podkladom pre priznanie nemocenského.

(2)

Dočasná neschopnosť na prácu sa začína dňom, kedy ju lekár zistil; ak má pracovní

smenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim pracovným dňom. Len vo výnimočných prípadoch,

najmä ak nemožno včas dosiahnuť lekára, môže lekár uznať zamestnanca práceneschopným

začínajúc skorším dňom, najviac však 3 dni späť. Spätné uznanie pracovnej neschopnosti

za dobu dlhšiu ako tri dni musí posúdiť odborná komisia podľa

§ 30

.

(3)

O ukončení pracovnej neschopnosti vydá lekár potvrdenie. V ustanovenom rozsahu a

ustanoveným spôsobom vydáva aj potvrdenie o ďalšom trvaní pracovnej neschopnosti.

§ 26

Ustanovenie

§ 25

platí primerane i pre posudzovanie a potvrdzovanie neprítomnosti v práci nevyhnutnej

z dôvodov

a)

karantény; potvrdenie vydáva ošetrujúci lekár, prípadne okresná hygienická stanica,

b)

tehotnosti a materstva; potvrdenie s údajom predpokladaného dňa pôrodu vydáva lekár,

ktorý poskytuje žene predpôrodnú starostlivosť,

c)

potreby ošetrovania člena rodiny; potvrdenie, ktoré vydáva ošetrujúci lekár, prípadne

okresná hygienická stanica, smie sa v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti)

vydať len raz.

§ 27

(1)

Posudzovanie dlhodobej neschopnosti na prácu (invalidity) nadväzuje plynule na sústavné

hodnotenie zdravotného stavu a spôsobilosti na prácu v priebehu choroby, prípadne

dočasnej neschopnosti na prácu.

(2)

V priebehu dočasnej neschopnosti na prácu sa hodnotí vývoj zdravotného stavu chorého

a robia sa aj vhodné opatrenia na odvrátenie invalidity. Len čo ošetrujúci lekár dôjde

k záveru, že pracovná neschopnosť je trvalá, najneskôr však po uplynutí 6 mesiacov

pracovnej neschopnosti, dá podnet na prerokovanie zdravotného stavu chorého s príslušnými

orgánmi sociálneho zabezpečenia.

§ 28

(1)

Vznik a trvanie invalidity posudzujú posudkové komisie sociálneho zabezpečenia podľa

predpisov o sociálnom zabezpečení.

(2)

Pri prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity sa postupuje podľa osobitných

predpisov.

*)

§ 29

Posudzovanie spôsobilosti na prácu u členov družstiev

Ustanovenia o posudzovaní spôsobilosti na prácu pri nástupe alebo zmene práce a o

posudzovaní dočasnej a dlhodobej neschopnosti na prácu platia obdobne aj pre posudzovanie

členov výrobných družstiev, ako aj členov jednotných roľníckych družstiev a iných

osôb v nich trvale pracujúcich. Obdobne platia i pre posudzovanie dlhodobej neschopnosti

na prácu jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb

a členov ich rodín.

§ 30

Odborné komisie

Pre posudzovanie závažných prípadov zriaďujú ústavy národného zdravia lekárske poradné

komisie. Zriaďovanie týchto komisií, ich pôsobnosť a spôsob ich rokovania a rozhodovania

upravujú smernice o posudkovej činnosti.

§ 31

(1)

Lieky, liečebné a ortopedické pomôcky a iné zdravotnícke potreby, ktoré chorí potrebujú

pri ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, sa im buď poskytujú priamo v zdravotníckych

zariadeniach alebo sa im predpisujú a vydávajú podľa ďalších ustanovení.

(2)

Za úhradu možno si obstarať voľne predajné lieky a zdravotnícke potreby, výdaj ktorých

nie je viazaný na lekársky podpis.

§ 32

(1)

Lieky predpisuje chorému ošetrujúci lekár, prípadne lekár, ktorý mu poskytuje prvú

pomoc.

**)

(2)

Lekársky predpis stráca platnosť, ak lekár neurčí inak, za 1 týždeň, a ak ide o antibiotiká,

za tri dni po vystavení predpisu; pre určité druhy liekov môže Ministerstvo zdravotníctva

ustanoviť odchýlky. Lekársky predpis vystavený pri lekárskej službe prvej pomoci platí

najdlhšie nasledujúci pracovný deň.

(3)

Pri predpisovaní liekov postupujú zdravotnícke zariadenia podľa smerníc (

§ 72

), ktorými sa zabezpečuje, aby sa pri predpisovaní liekov postupovalo v súlade so

súčasným stavom vedy a pritom účelne a hospodárne; týmito smernicami sa tiež určuje,

za akých podmienok sa môžu predpisovať dietetické a vitamínové prípravky, minerálne

vody alebo produkty, dezinfekčné a iné prostriedky na bezplatný výdaj ako lieky.

§ 33

(1)

V záujme účelnej distribúcie môže sa výdaj niektorých liekov sústrediť len do lekární

určených národným výborom; na to upozorní chorého lekár pri predpísaní lieku.

(2)

V čase mimo prevádzky lekární zabezpečuje nevyhnutný výdaj liekov na lekársky predpis

lekárenská pohotovostná služba, prípadne lekárska služba prvej pomoci.

§ 34

Ustanovenia o predpisovaní a výdaji liekov sa vzťahujú i na liečebné pomôcky a iné

zdravotnícke potreby vydávané v lekárňach.

§ 35

(1)

Pri vrodených telesných chybách i získaných neskôr sa poskytujú najmä protézy horných

a dolných končatín, podperové prístroje, korzety, bandáže, palice alebo barle, ortopedická

obuv, vozíky pre chorých, prípadne príspevky na vozíky s motorovým pohonom, pomôcky

používané pri vrodenom vykĺbení bedrových kĺbov u detí, počúvacie prístroje, očné

protézy, okuliare, iné korekčné očné prostriedky a špeciálne optické pomôcky a parochne;

pri chybách zraku možno tiež poskytnúť príspevok na zakúpenie vodiaceho psa. Ak je

to podľa povahy veci účelnejšie, môže sa liečebná alebo ortopedická pomôcka odovzdať

chorému na dlhodobé používanie s povinnosťou vrátiť ju, ak pominie potreba jej používania.

(2)

Pri predpisovaní liečebných a ortopedických pomôcok postupujú zdravotnícke zariadenia

podľa smerníc (

§ 72

), ktorými sa najmä ustanovuje indikácia pre jednotlivé pomôcky a ich vybavenie a

prípadne príslušenstvo, ako i osobitné podmienky pre poskytovanie pomôcok invalidom

z radov protifašistických bojovníkov a vojnových poškodencov.

§ 36

(1)

Okuliare, protézy a iné liečebné a ortopedické pomôcky predpisujú lekári odborných

oddelení zdravotníckych zariadení príslušných pre miesto trvalého pobytu chorého a

lekári závodných polikliník, prípadne závodných nemocníc s poliklinikou. Vo výnimočných

prípadoch, v ktorých je nevyhnutné neodkladne obstarať alebo opraviť pomôcku v mieste

prechodného pobytu alebo pracoviska chorého, sú na predpis oprávnení i lekári odborných

oddelení zdravotníckych zariadení príslušných pre toto miesto.

(2)

Predpis pomôcky musí sa predložiť na zhotovenie pomôcky do mesiaca po jeho vystavení,

inak stráca platnosť. Pomôcka musí sa vyzdvihnúť do mesiaca po dni, ku ktorému bolo

určené jej zhotovenie alebo vydanie.

(3)

Pomôcky vydávané na lekársky predpis sa poskytujú v jednoduchom a účelnom vyhotovení.

Ak si chorý vyžiada zhotovenie pomôcky v náročnejšom vyhotovení, než aké sa štandardne

poskytuje, je povinný uhradiť rozdiel v cene.

§ 37

(1)

Nová liečebná alebo ortopedická pomôcka sa poskytne bezplatne, ak sa dosiaľ používaná

pomôcka stala nespôsobilou na ďalšie používanie najmä následkom bežného opotrebenia

alebo zmenou zdravotného stavu, prípadne ak občan preukáže, že bola poškodená alebo

zničená bez jeho zavinenia. Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť používaciu dobu

pomôcok.

(2)

V nevyhnutných prípadoch môžu sa užívateľovi pomôcky poskytnúť alebo uhradiť opravy

nezavinene poškodených alebo opotrebovaných pomôcok, prípadne priznať paušálny príspevok

na ich udržiavanie.

§ 38

(1)

Zdravotnícke zariadenia poskytujú dopravu sanitným vozidlom, ak zdravotný stav chorého

podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára naliehavo vyžaduje, aby chorý bol týmto spôsobom

dopravený do zdravotníckeho zariadenia, premiestnený do iného zariadenia alebo dopravený

naspäť do miesta pobytu v čase ochorenia; vo zvlášť odôvodnených prípadoch môže riaditeľ

ústavu národného zdravia povoliť prevoz do iného miesta. Doprava sanitným vozidlom

sa výnimočne poskytuje aj vtedy, ak zdravotný stav občana podľa potvrdenia ošetrujúceho

lekára vyžaduje, aby občan bol týmto spôsobom dopravený do ústavu sociálnej starostlivosti

a späť, prípadne medzi týmito ústavmi.

(2)

Prevoz sa poskytuje i sprievodcovi, ak je podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára potrebný.

§ 39

(1)

Prevoz sanitným vozidlom obstaráva spravidla ústav národného zdravia, v obvode ktorého

má chorý v čase potreby prevozu svoj pobyt, prípadne v zariadeniach ktorého je ošetrovaný;

pri diaľkových cestách môže sa postupovať odchylne. Dopravu chorého sanitným vozidlom

z odborného liečebného ústavu, pokiaľ ju nemôže vykonať tento ústav, obstaráva do

miesta trvalého pobytu chorého okresný ústav národného zdravia príslušný podľa tohto

miesta pobytu. Ostatné prevozy z odborných liečebných ústavov, najmä prevozy na území

okresu, v ktorom je odborný liečebný ústav, obstaráva okresný ústav národného zdravia,

v obvode ktorého je odborný liečebný ústav.

(2)

Prevozy osôb chorých na prenosnú chorobu alebo podozrivých z takého ochorenia sa

vykonávajú podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám vozidlami na to

určenými.

(3)

V mimoriadnych prípadoch, pokiaľ je to potrebné na záchranu života, zabezpečí ústav

národného zdravia dopravu letecky.

§ 40

(1)

Zdravotnícke zariadenia uhrádzajú náklady nevyhnutnej dopravy pri ambulantnej a ústavnej

starostlivosti tak, aby tieto náklady neobmedzovali dostupnosť starostlivosti. To

platí i o nákladoch nevyhnutnej dopravy spojenej s obstarávaním individuálne zhotovených

liečebných a ortopedických pomôcok. Ak chorý má zľavu cestovného alebo cestovné výhody,

patrí mu náhrada nákladov len do výšky tohto zníženého cestovného.

(2)

Neuhrádzajú sa náklady miestnej dopravy a dopravy do vzdialenosti 8 km jedným smerom

s výnimkou mimoriadnych prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhoduje riaditeľ

ústavu národného zdravia, a s výnimkou nákladov dopravy čestných darcov krvi.

(3)

Na základe predložených dokladov sa uhrádzajú náklady dopravy osobným vlakom podľa

druhej vozňovej triedy alebo dopravy autobusom, a to najkratším smerom z miesta pobytu

do miesta vyšetrenia alebo ošetrenia a späť. Náklady dopravy rýchlikom sa uhrádzajú

len pri vzdialenosti nad 100 km, okrem ak by použitie rýchlika bolo nevyhnutné pre

nebezpečenstvo z omeškania alebo by použitie rýchlika umožnilo nástup cesty po 6.

hodine alebo návrat pred 24. hodinou.

(4)

Náhrada nákladov nájomným vozidlom sa poskytuje len úplne výnimočne, ak sa vzhľadom

na zdravotný stav chorého nemohla pre nebezpečenstvo z omeškania zabezpečiť včas doprava

iným spôsobom.

§ 41

Náhrada nákladov dopravy sa poskytuje aj sprievodcovi dieťaťa pri doprave dieťaťa

vo veku do 15 rokov; inak sa poskytuje len vtedy, ak je podľa potvrdenia ošetrujúceho

lekára nevyhnutný sprievod vzhľadom na zdravotný stav chorého.

§ 42

Ak je nevyhnutné, aby chorý za účelom vyšetrenia, ošetrenia alebo obstarania protetickej

pomôcky prenocoval mimo miesta svojho pobytu, poskytne zdravotnícke zariadenie jemu

i nevyhnutnému sprievodcovi nocľažné vo výške skutočných nákladov, najviac však sumu

20 Kčs na osobu za noc.

§ 43

(1)

Pri ústavnej starostlivosti sa neuhrádzajú cestovné náklady, ak chorý túto starostlivosť

svojvoľne prerušil alebo bol prepustený pre porušovanie domáceho poriadku ústavu,

prípadne ak chorý prerušil cestu bez závažných dôvodov v súkromnom záujme. Neuhrádzajú

sa tiež cestovné náklady pri dočasnom prepustení z ústavu na žiadosť chorého.

(2)

Cestovné náklady spojené s vysielaním detí do ozdravovní (so zľavou cestovného podľa

tarify k prepravnému cestovnému poriadku) znášajú rodičia alebo iné osoby povinné

sa starať o dieťa.

(3)

Ústavy národného zdravia neuhrádzajú taktiež náklady dopravy do zariadení poskytujúcich

obvodné služby a do závodných nočných sanatórií, náklady dopravy pri ambulantnej kúpeľnej

starostlivosti, pokiaľ Ministerstvo zdravotníctva neustanoví výnimku, a náklady dopravy

do nepríslušného zdravotníckeho zariadenia, pokiaľ sa v ňom poskytuje starostlivosť

len na žiadosť chorého. Cestovné náklady pri ústavnej kúpeľnej starostlivosti uhrádzajú

orgány a organizácie, na účet ktorých bola táto starostlivosť povolená.

(4)

Cestovné náklady nemožno nahradiť, ak sa nárok na ne neuplatnil do 6 mesiacov odo

dňa cesty.

(5)

Riaditeľ ústavu národného zdravia môže v mimoriadnych prípadoch hodných osobitného

zreteľa povoliť náhradu cestovných nákladov, aj keď na ňu nie je nárok podľa predchádzajúcich

ustanovení.

§ 44

(1)

Náhradu cestovných nákladov poskytuje okresný ústav národného zdravia príslušný podľa

miesta trvalého pobytu chorého. Ak však chorého pozval alebo poslal na vyšetrenie

alebo liečenie závodný lekár, uhrádza cestovné náklady ten ústav národného zdravia,

pre ktorý tento závodný lekár pracuje. V prípadoch, v ktorých chorého predvolalo zdravotnícke

zariadenie v inom okrese bez súhlasu okresného ústavu národného zdravia, v obvode

ktorého má chorý trvalý pobyt, je toto zariadenie povinné nahradiť mu náklady dopravy.

(2)

Pokiaľ je to účelnejšie, môžu Ministerstvo zdravotníctva, prípadne národné výbory

poveriť poskytovaním náhrady cestovných nákladov aj iné zdravotnícke zariadenia, najmä

odborné liečebné ústavy, ktoré riadia.

§ 45

(1)

Preventívne prehliadky, vyšetrenia a diagnostické skúšky podľa

§ 22 ods. 2 zákona

sa vzťahujú na deti, dorast a brancov, ženy v súvislosti s materstvom, pracovníkov

vystavených zvlášť nepriaznivým vplyvom pracovného prostredia, pracovníkov vysielaných

do zdravotne alebo klimaticky obťažných oblastí, vodičov motorových vozidiel, účastníkov

organizovanej telesnej výchovy a osoby vykonávajúce iné činnosti, pre nastúpenie alebo

výkon ktorých je predpísané zistenie vyhovujúceho zdravotného stavu, osoby vyšetrované

v rámci boja proti zhubným nádorom a iným chorobám s hromadným výskytom a na ďalšie

osoby, u ktorých je mimoriadny záujem na sledovaní a upevňovaní ich zdravia. Tieto

osoby sú tiež povinné oznámiť požadované údaje o svojom zdravotnom stave a prostredí.

(2)

Pre preventívne prehliadky, vyšetrenia a diagnostické skúšky vykonávané v záujme

boja proti prenosným chorobám platia osobitné predpisy.

§ 46

(1)

Osoby, ktorým sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť, sú povinné spolupôsobiť

pri udržaní, obnovení a upevnení svojho zdravia, na účinné liečenie a na zodpovedné

posúdenie svojej spôsobilosti na prácu. Najmä je každý povinný

a)

vyhľadávať lekársku pomoc v zdravotníckych zariadeniach na to určených, dostaviť

sa pravidelne v určený čas na vyšetrenie alebo ošetrenie a na pravidelné prehliadky

a umožniť zdravotníckym pracovníkom potrebné návštevy v byte,

b)

oznamovať požadované údaje týkajúce sa jeho zdravotného stavu a podmienok i okolností

týkajúcich sa choroby, najmä príčin pracovnej neschopnosti; v čase pracovnej neschopnosti

predložiť pri každej návšteve lekára potvrdenie o pracovnej neschopnosti a vyžiadať

si na zamýšľanú zmenu pobytu súhlas ošetrujúceho lekára a predsedu komisie národného

poistenia,

c)

používať individuálne uložené alebo všeobecne určené prostriedky a pomôcky na ochranu

zdravia,

d)

spravovať sa lekárskymi pokynmi a posudkami, najmä dodržiavať predpísanú životosprávu

a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie alebo sťažovať

obnovenie pracovnej schopnosti,

e)

predložiť potvrdenie o pracovnej neschopnosti a o jej ukončení bez odkladu organizácii,

v ktorej je v pracovnom pomere, prípadne orgánom družstva.

U osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, zodpovedá za dodržiavanie týchto povinností

ten, kto je povinný sa o ne starať.

(2)

Ďalšie povinnosti na ochranu proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb ustanovujú

osobitné predpisy.

(3)

Ak chorý zneužíva zdravotnícke služby alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti

ustanovené podľa tejto vyhlášky, upovedomí o tom zdravotnícke zariadenie závodný výbor

Revolučného odborového hnutia, prípadne orgány družstva alebo miestneho (mestského)

národného výboru, aby mohli urobiť opatrenia na nápravu. Tým nie je dotknutá možnosť

požadovať náhradu škody alebo navrhnúť postih previnilých osôb podľa príslušných zákonov.

§ 47

(1)

Darovanie tkanív alebo orgánov smie sa prijať len vtedy, ak možno po posúdení v odbornej

komisii dôvodne predpokladať úspešné uskutočnenie výkonu u príjemcu a ak prospech

pre príjemcu spoločensky prevažuje nad ujmou darcu.

(2)

Darcom sa vydávajú odznaky, podáva po odbere občerstvenie a môže sa im poskytnúť

príspevok na zlepšené stravovanie.

§ 48

(1)

Štátne a družstevné organizácie (ďalej len „organizácie“) a spoločenské organizácie,

najmä Revolučné odborové hnutie, Československý Červený kríž, Československý sväz

mládeže a Československý sväz telesnej výchovy sa podieľajú na rozvoji a výkone liečebno-preventívnej

starostlivosti. Vzájomná spolupráca týchto organizácií a zdravotníckych orgánov, zariadení

i pracovníkov je významným predpokladom úspechov liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

V záujme rozvoja starostlivosti o zdravie ľudu sú organizácie povinné vypracúvať

v súčinnosti s odborovými a zdravotníckymi orgánmi plány ozdravných opatrení a dôsledne

plniť úlohy, ktoré z nich vyplývajú.

§ 49

(1)

Organizácie sú povinné vytvárať podmienky pre to, aby občania mohli účinne využívať

liečebno-preventívnu starostlivosť; sú povinné tiež spolupôsobiť pri zabezpečovaní

prvej pomoci pri úrazoch a náhlych ochoreniach, ku ktorým došlo na pracovisku alebo

pri výkone práce, pri vykonávaní vstupných a ostatných preventívnych prehliadok pracovníkov,

pri dispenzárnej starostlivosti a pri školení o ochrane zdravia pri práci a pri poskytovaní

prvej pomoci.

(2)

Vedúci pracovníci organizácie upozorňujú ošetrujúceho lekára, najmä závodného obvodného

lekára, prípadne iné zdravotnícke orgány na všetky okolnosti závažné pre zdravie pracovníkov

a pre posudkovú činnosť. Sú tiež povinní oznamovať lekárovi údaje, ktoré potrebuje

pre starostlivosť o zdravie pracovníkov. V zvlášť odôvodnených prípadoch si môže organizácia

vyžiadať mimoriadnu prehliadku pracovníka.

(3)

Organizácia je povinná dbať na to, aby sa návštevy práceschopných pracovníkov u lekára

podľa možnosti nevykonávali v pracovnom čase. Ak nemožno návštevu u lekára zariadiť

mimo pracovného času, môže organizácia žiadať a potvrdenie času stráveného v zdravotníckom

zariadení, a to na osobitnom tlačive vydanom organizáciou.

§ 50

(1)

Organizácia spoluzodpovedá za účinné vedenie boja proti chorobnosti spojenej s pracovnou

neschopnosťou; zúčastňuje sa na rokovaniach a akciách organizovaných v záujme starostlivosti

o zdravie chorých odborovými a zdravotníckymi orgánmi. Organizácia, v ktorej je zriadené

závodné zdravotnícke zariadenie, je povinná sústavne zabezpečovať súlad svojej evidencie

práceneschopných s evidenciou závodného obvodného lekára.

(2)

Začiatok a koniec pracovnej neschopnosti pracovníkov zisťuje organizácia z lekárskych

potvrdení. Je povinná dbať na to, aby jej pracovníci tieto potvrdenia včas predkladali,

a zabezpečiť bez odkladu ich predloženie odborovým, prípadne družstevným orgánom,

ako aj závodnému obvodnému lekárovi, pokiaľ potvrdenie vystavil iný lekár.

(3)

Pracovníci organizácie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach

týkajúcich sa zdravotného stavu chorých, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom

svojej práce, okrem ak by oznámenie týchto skutočností patrilo do povinností vyplývajúcich

z pracovného pomeru.

§ 51

(1)

Odborové orgány sa podieľajú najmä na organizácii preventívnych prehliadok pracujúcich

a na zabezpečovaní dispenzárnej starostlivosti a zúčastňujú sa na úprave vhodných

pracovných podmienok a na zaraďovaní do práce. Spolupracujú aj pri získavaní dobrovoľných,

najmä čestných darcov krvi z radov pracujúcich a pri organizačnom zabezpečovaní odberu

na pracoviskách.

(2)

Odborové orgány upozorňujú tiež zdravotnícke zariadenia na nedostatky v zdravotníckych

službách a na okolnosti závažné pre zdravie pracujúcich a posudkovú činnosť. Oznamujú

lekárovi údaje, ktoré potrebuje pre starostlivosť o zdravie pracujúcich a pre posudkovú

činnosť, a oznamujú mu závažné zistenia zo súdružských návštev chorých; pri týchto

návštevách dbajú na upozornenia a pokyny ošetrujúceho lekára. Odborové orgány si môžu

vyžiadať mimoriadnu prehliadku pracujúceho, prípadne preskúmanie jeho pracovnej schopnosti;

v týchto prípadoch sú účastníkom konania.

(3)

Odboroví funkcionári sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach

týkajúcich sa zdravotného stavu chorých, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom

svojej funkcie, okrem ak by oznámenie týchto skutočností patrilo do povinností vyplývajúcich

z funkcie.

§ 52

Ustanovenia

§ 51

sa vzťahujú primerane i na spoluprácu družstevných orgánov s obvodnými lekármi.

§ 53

(1)

Do dojčenského ústavu sa prijímajú deti spravidla do jedného roka, vývoj ktorých

je narušený alebo ohrozený zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov.

(2)

V dojčenskom ústave môže byť v nevyhnutnom prípade umiestnená aj matka, prípadne

tehotná žena. Jej pobyt v dojčenskom ústave sa kladie na roveň ústavnému ošetrovaniu.

(3)

Pre poskytovanie starostlivosti je príslušný dojčenský ústav, v ktorého územnom obvode

pôsobnosti má trvalý pobyt osoba, ktorá má dieťa vo svojej starostlivosti. Zo závažných

dôvodov môže byť dieťa prijaté aj v inom dojčenskom ústave.

§ 54

(1)

Návrh na prijatie do dojčenského ústavu podávajú zdravotnícke zariadenia.

(2)

Výber detí vykonáva, povoláva ich do dojčenského ústavu a z neho ich prepúšťa riaditeľ

dojčenského ústavu.

(3)

Pobyt dieťaťa v dojčenskom ústave sa prerušuje, ak ochorie dieťa tak, že potrebuje

nemocničné liečenie, alebo ak jeho zdravotný stav ohrozuje zdravie ostatných detí

alebo by mohol byť ohrozený ďalším zotrvaním v ústave. Ďalej sa pobyt dieťaťa prerušuje,

ak bolo zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(4)

Dieťa sa prepúšťa z dojčenského ústavu, ak pominuli podmienky alebo dôvody pre jeho

umiestnenie, najmä ak dovŕšilo predpísaný vek alebo ak bolo osvojené. Výnimočne možno

z vážnych zdravotných dôvodov ponechať dieťa v ústave na prechodný čas i po dovŕšení

predpísaného veku; o tom rozhoduje riaditeľ dojčenského ústavu.

(5)

O doprave detí sanitnými vozidlami do dojčenských ústavov a späť a o náhrade cestovných

nákladov platia ustanovenia druhej časti oddielu V.

§ 55

Starostlivosť v detských domovoch

(1)

Do detského domova sa prijímajú deti vo veku od jedného do troch rokov, ktorým nemožno

zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

(2)

Návrh na prijatie dieťaťa do detského domova podávajú spravidla zdravotnícke zariadenia

alebo národné výbory.

(3)

Prednostne sa do detských domovov prijímajú deti, ktoré náhle zostali bez starostlivosti,

a deti umiestňované na základe rozhodnutia súdu. U ostatných detí sa určuje poradie

prijímania podľa naliehavosti potreby umiestnenia.

(4)

O príslušnosti detského domova, o právomoci riaditeľa domova pri výbere, povolávaní

a prepúšťaní detí, o prerušení pobytu dieťaťa v domove a o jeho prepustení z domova

platia obdobne ustanovenia

§ 53 ods. 3

a

§ 54 ods. 2 až 4

.

§ 56

(1)

Do jasieľ sa prijímajú zdravé deti spravidla vo veku od 4 mesiacov do troch rokov,

a to na žiadosť osôb, ktoré sa o ne starajú.

(2)

Pre prijatie detí sú príslušné územné jasle, v ktorých územnom obvode pôsobnosti

má trvalý pobyt osoba, ktorá má dieťa vo svojej starostlivosti. Ak matka pracuje v

blízkosti miesta svojho pobytu v závode alebo v jednotnom roľníckom družstve, kde

sú zriadené závodné alebo družstevné jasle, sú príslušné predovšetkým tieto jasle.

Prijatie do iných jasieľ je prípustné zo závažných dôvodov so súhlasom národného výboru.

§ 57

(1)

Deti sa prijímajú do jasieľ na podklade poradníka určeného národným výborom. Do závodných

jasieľ sa prijímajú deti pracovníkov závodu na podklade poradníka určeného závodným

výborom Revolučného odborového hnutia, na prijatie ostatných detí treba súhlas tohto

výboru. Ak sa o dieťa stará osoba, ktorá nie je zamestnaná, môže byť dieťa prijaté

do jasieľ len so súhlasom národného výboru.

(2)

Starostlivosť o dieťa v jasliach sa prerušuje pri jeho ochorení.

(3)

Dieťa sa prepúšťa z jasieľ, ak

a)

jeho zdravotný stav ohrozuje zdravie ostatných detí alebo by mohol byť ohrozený ďalším

zotrvaním v jasliach,

b)

osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, sústavne napriek opakovanému dohováraniu

neplní svoje povinnosti, najmä porušuje domáci poriadok jasieľ,

c)

odpadnú podmienky alebo dôvody jeho umiestnenia.

Ak osoba, ktorá sa stará o dieťa, hodlá ho vziať zo starostlivosti jasieľ, musí toto

rozhodnutie aspoň 3 dni vopred oznámiť vedúcej jasieľ.

§ 58

(1)

Pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti sa výnimočne podľa ďalších ustanovení

tejto vyhlášky platia príplatky za ortopedickú obuv, za starostlivosť o deti v dojčenských

ústavoch, detských domovoch a jasliach a za starostlivosť v závodnom nočnom sanatóriu.

(2)

Podľa osobitných predpisov sa platia príplatky, prípadne úhrady za umelé prerušenie

tehotnosti, za kúpeľnú starostlivosť, za ošetrovanie v protialkoholickej záchytnej

stanici, za kozmetické služby, pokiaľ sa neposkytujú z liečebno-preventívnych dôvodov

alebo nejde o úkony nevyhnutné v záujme výkonu povolania alebo v záujme vývoja dieťaťa,

a prípadne výnimočne za niektoré zdravotnícke služby, ktoré nie sú nevyhnutné (

§ 11 ods. 3 zákona

).

§ 59

(1)

V starostlivosti o chrup je chorý povinný dodať drahý kov obsahujúci zlato potrebný

na zhotovenie protetického výrobku alebo uhradiť hodnotu zlata obsiahnutého v dentálnej

zliatine a uhradiť náklady spojené s pozlátením alebo iným pokovovaním.

(2)

Chorý, ktorého zdravotný stav vyžaduje zhotovenie protetického výrobku z dentálnej

zliatiny obsahujúcej zlato, hradí hodnotu zlata obsiahnutého v dentálnej zliatine

vo výške veľkoobchodnej ceny účtovanej zdravotníckej organizácii.

1

)

Zdravotný stav v tomto prípade odborne posúdi vedúci lekár stomatologického oddelenia

nemocnice s poliklinikou v spolupráci s okresným, krajským, prípadne hlavným odborníkom

pre odbor stomatológie.

§ 60

Za ortopedickú obuv sa platia príplatky až do výšky 70% obstarávacej ceny obuvi. Ortopedická

obuv sa poskytuje bezplatne vojenským a vojnovým poškodencom, osobám, u ktorých potreba

ortopedickej obuvi vznikla ako následok zranenia v boji za oslobodenie Československa,

a deťom a mladistvým, ktorým sa poskytuje starostlivosť v ústavoch pre telesne alebo

duševne chybnú mládež.

§ 61

(1)

Príplatok za starostlivosť o dieťa v dojčenskom ústave sa platí v prípadoch, v ktorých

dieťa je v ústave z iných než zdravotných dôvodov; platí sa podľa sadzieb ustanovených

pre príplatky na zaopatrenie detí v detských domovoch.

(2)

Na zaopatrenie detí v detských domovoch a v jasliach sa platia príplatky odstupňované

spravidla podľa príjmu rodičov alebo iných povinných osôb a podľa počtu detí v rodine.

§ 62

Za starostlivosť v závodnom nočnom sanatóriu sa platí príplatok na stravovanie znížený

o príspevky z prostriedkov závodu a nemocenského poistenia.

§ 63

Poukazy na kúpeľnú starostlivosť, pokiaľ sa neposkytuje podľa

§ 18 alebo § 19

, si môžu zakúpiť občania z vlastných prostriedkov alebo sa im môžu tieto poukazy

úplne alebo čiastočne uhradiť z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, prípadne z

iných na to určených fondov.

§ 64

Jednotlivé výkony liečebno-preventívnej starostlivosti, za ktoré sa vyberajú príplatky

alebo úhrady, a výšku i spôsob vyberania a platenia príplatkov a úhrad ustanoví v

smerniciach (sadzobníkoch) Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií.

§ 65

(1)

Príplatok je povinný zaplatiť ten, komu sa starostlivosť poskytla, prípadne osoby,

ktoré majú voči nemu vyživovaciu povinnosť.

(2)

Príplatok vyberie zdravotnícke zariadenie spravidla priamo. Pred poskytnutím starostlivosti

môže zdravotnícke zariadenie žiadať zloženie primeraného preddavku. Ak povinná osoba

ani na písomnú výzvu príplatok nezaplatí, vydá vedúci zdravotníckeho zariadenia (ústavu

národného zdravia), ktoré starostlivosť poskytlo, platobný výmer, ktorým sa určuje

jej povinnosť na zaplatenie príplatku v určenej výške do 15 dní, uvedie dôvod tejto

povinnosti a dá poučenie o možnosti opravného prostriedku.

(3)

Pokiaľ sa v konaní pred vydaním platobného výmeru alebo neskôr zistí, že povinná

osoba nemôže znášať príplatok bez ohrozenia vlastnej výživy alebo výživy osôb, voči

ktorým má vyživovaciu povinnosť, vydá vedúci zdravotníckeho zariadenia (ústavu národného

zdravia) platobný výmer proti ďalšej povinnej osobe, a ak by z tohto istého dôvodu

nemohla znášať príplatok žiadna z povinných osôb, rozhodne o prevzatí príplatku na

účet štátu.

(4)

Ak povinná osoba písomne uzná svoj záväzok alebo ak je rozhodnutie vykonateľné, môže

vedúci zdravotníckeho zariadenia povoliť primerané splátky.

(5)

Vykonateľný platobný výmer o príplatku a výkazy nedoplatkov zostavené na základe

vykonateľných platobných výmerov sa vymáhajú výkonom rozhodnutia v správnom konaní;

pritom majú poradie pohľadávok štátu na daniach a poplatkoch.

(6)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov o príplatku platia obdobne o úhrade a o náhrade

za ošetrovanie v protialkoholickej záchytnej stanici.

§ 66

(1)

Pokiaľ cudzí štátni príslušníci pracujú v Československej socialistickej republike

v pracovnom pomere alebo ako členovia družstva alebo požívajú dôchodok československého

sociálneho zabezpečenia a majú pobyt v Československej socialistickej republike, poskytuje

sa im a členom ich rodín liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok

ako československým občanom; kúpeľná starostlivosť sa však im môže za týchto podmienok

poskytnúť, len ak majú na území Československej socialistickej republiky trvalý pobyt.

(2)

Nárok podľa odseku 1 nepatrí cudzím štátnym príslušníkom a členom ich rodín, ak cudzí

štátny príslušníci pracujú v Československej socialistickej republike len prechodne,

a to pre zamestnávateľov, ktorí nemajú v Československej socialistickej republike

bydlisko alebo závod, alebo sú činní v Československej socialistickej republike pre

zamestnávateľov, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity.

(3)

Všetkým cudzím štátnym príslušníkom sa poskytuje bezplatne v nevyhnutnom rozsahu

prvé ambulantné ošetrenie pri prvej pomoci pri úrazoch a náhlych príhodách, keď liečebný

zákrok je nevyhnutný a neodkladný, a nevyhnutné liečenie pri povinne hlásených prenosných

chorobách s výnimkou tuberkulózy a pohlavných chorôb; táto výnimka však neplatí pre

liečenie pohlavných chorôb lodníkov, pokiaľ majú nárok na bezplatné liečenie týchto

chorôb podľa medzištátnych dohovorov. Zahraničným študentom z rozvojových krajín sa

poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu

ako československým študentom. Okrem týchto prípadov sa cudzím štátnym príslušníkom

poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť bezplatne aj na základe medzištátnych

dohovorov alebo podľa zásady vzájomnosti.

(4)

Inak sa cudzím štátnym príslušníkom poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť

za úhradu podľa sadzobníka a za podmienok ustanovených Ministerstvom zdravotníctva.

(5)

V zvlášť odôvodnených prípadoch môže sa poskytnúť bezplatná liečebno-preventívna

starostlivosť cudzím štátnym príslušníkom, ktorí podľa tejto vyhlášky na ňu nemajú

nárok, na základe rozhodnutia národného výboru, prípadne ak ide o starostlivosť poskytovanú

v ústredne riadených zdravotníckych zariadeniach na základe rozhodnutia Ministerstva

zdravotníctva.

(6)

Predchádzajúce ustanovenia o cudzích štátnych príslušníkoch platia obdobne pre osoby

bez štátnej príslušnosti.

§ 67

(1)

Potrebná liečebno-preventívna starostlivosť sa poskytuje chorým v tuzemsku. Len v

celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo zdravotníctva alebo

z jeho poverenia krajský národný výbor vyslať chorého na liečenie do cudziny na účet

štátu, ak nemožno mu poskytnúť nevyhnutné liečenie v Československej socialistickej

republike.

(2)

Ak si chorý dojednal liečenie v cudzine súkromne alebo ak bolo povolené na jeho vlastný

účet, neuhrádza štát náklady s tým spojené, ani na ne neprispieva.

§ 68

Náklady nevyhnutného liečenia, ktoré vznikli pri pobyte v cudzine a náhrada ktorých

sa poskytuje podľa § 29 zákona, vypláca okresný ústav národného zdravia príslušný

podľa miesta trvalého pobytu. Ministerstvo zdravotníctva však môže poveriť vybavovaním

a vyplácaním týchto náhrad aj iný ústav národného zdravia; môže tiež ustanoviť bližšie

podrobnosti pre ich poskytovanie.

§ 69

(1)

Poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti príslušníkom ozbrojených síl a

bezpečnostných sborov sa spravuje osobitnými predpismi.

(2)

Zdravotnícke zariadenia spravované národnými výbormi sa zúčastňujú na starostlivosti

o príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov i o členov ich rodín a na výkone

posudkovej činnosti v rozsahu určenom dohodou príslušných ministerstiev. Touto dohodou

sa tiež určia podmienky, za ktorých možno v zdravotníckych zariadeniach ozbrojených

síl poskytnúť liečebno-preventívnu starostlivosť iným osobám než príslušníkom ozbrojených

síl.

§ 70

Železničným zamestnancom poskytujú liečebno-preventívnu starostlivosť zariadenia železničného

zdravotníctva podľa predpisov vydaných Ministerstvom dopravy po dohode s Ministerstvom

zdravotníctva. Pokiaľ tieto zariadenia nemôžu poskytnúť železničným zamestnancom potrebnú

starostlivosť, poskytujú im ju zdravotnícke zariadenia riadené národnými výbormi.

§ 71

(1)

Zdravotnícke zariadenia sú povinné oboznámiť verejnosť s obsahom tejto vyhlášky a

umožniť občanom podľa potreby do nej nahliadnuť.

(2)

Pracovníci zdravotníckych zariadení sú tiež povinní poskytnúť občanom požadované

informácie o možnosti opravných prostriedkov podľa

§ 77 zákona

proti rozhodnutiam a opatreniam pri výkone zdravotníckych služieb.

§ 72

Ministerstvo zdravotníctva podrobne upraví poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti

vrátane posudkovej činnosti smernicami vydanými po dohode s Ústrednou radou odborov,

Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia a Ústredným sväzom výrobných družstiev. Pritom

môže tiež ustanoviť, kedy možno i mimo prípadov uvedených v

§ 4 ods. 4

,

§ 9 ods. 4

a

§ 13 ods. 3

vyžadovať zdravotnícke služby v iných zdravotníckych zariadeniach, než ktoré sú príslušné

podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 73

Zrušujú sa

1.

vyhláška č. 29/1950 Ú. l. (č. 33/1950 Ú. v.), ktorou sa ustanovujú druhy zdravotníckych

potrieb vydávaných v lekárňach,

2.

vyhláška č. 241/1950 Ú. l. (č. 241/1950 Ú. v.) o liečivách vydávaných mimo lekárne,

3.

vyhláška č. 457/1950 Ú. l. (č. 434/1950 Ú. v.) o príprave a výdaji liečiv lekármi

a veterinármi,

4.

vyhláška č. 264/1951 Ú. l. (č. 284/1951 Ú. v.) o výkupe, úprave a spracovaní liečivých

rastlín,

5.

vyhláška č. 82/1952 Ú. l. (č. 111/1952 Ú. v.) o pohotovostnej lekárskej službe,

6.

vyhláška č. 153/1952 Ú. l. (č. 191/1952 Ú. v.) o náhradách za osobnú a vecnú pomoc

na splnenie naliehavých úloh preventívnej a liečebnej starostlivosti,

7.

vyhláška č. 205/1953 Ú. l. (č. 244/1953 Ú. v.) o povinnom hlásení zhubných nádorov,

8.

vyhláška č. 120/1955 Ú. l. (Ú. v.) o československom liekopise,

9.

vyhláška č. 164/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa určujú rozsah a podmienky poskytovania

preventívnej a liečebnej starostlivosti (liečebný poriadok), v znení vyhlášok č. 242/1959

Ú. l. (Ú. v.) a č. 44/1962 Zb.,

10.

vyhláška č. 104/1959 Ú. l. (Ú. v.) o úhradách za preventívnu a liečebnú starostlivosť

poskytovanú štátom osobám, ktoré nemajú nárok na bezplatnú starostlivosť.

§ 74

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.