OZNÁMENIE 420/1992 Z. z. Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Článok 2

Sídlo Strediska bude v hlavnej úradovni Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej

len „Banka“). Sídlo môže byť prenesené na iné miesto na základe rozhodnutia Správnej

rady prijatého dvojtretinovou väčšinou jej členov.

Článok 3

Stredisko bude mať Správnu radu a Sekretariát a bude viesť zoznam zmierovacích sudcov

a zoznam rozhodcov.

Článok 4

(1)

Správnu radu bude tvoriť jeden predstaviteľ z každého zmluvného štátu. V prípade

neprítomnosti predstaviteľa na rokovaní alebo jeho nespôsobilosti na rokovanie môže

za neho konať zástupca.

(2)

Pokiaľ nie je ustanovené inak, bude každý guvernér a zástupca guvernéra Banky vymenovaný

zmluvným štátom ex officio (z titulu svojej funkcie) jej predstaviteľom, prípadne

zástupcom predstaviteľa.

Článok 5

Prezident Banky bude ex officio predsedom Správnej rady (ďalej len Predseda), ale

nebude mať právo hlasovať. V čase jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti konať a

počas akéhokoľvek uvoľnenia úradu prezidenta Banky bude konať ako predseda Správnej

rady osoba, ktorá je dočasne vo funkcii prezidenta.

Článok 6

(1)

Nehľadiac na právomoci a funkcie, ktoré Správna rada vykonáva podľa iných ustanovení

tohto Dohovoru, Správna rada

(a)

prijíma administratívne a finančné pravidlá Strediska,

(b)

prijíma rokovací poriadok pre zmierovacie a rozhodcovské konanie,

(c)

prijíma rokovací poriadok pre zmierovacie a rozhodcovské konanie (ďalej len Pravidlá

zmierovacieho a Pravidlá rozhodcovského konania),

(d)

schvaľuje dohody s Bankou týkajúce sa uľahčenia správnych postupov a služieb Banky,

(e)

ustanoví podmienky pre prácu generálneho tajomníka a všetkých zástupcov generálneho

tajomníka,

(f)

prijíma ročný rozpočet príjmov a výdavkov Strediska,

(g)

schvaľuje ročnú správu o činnosti Strediska.

Rozhodnutia uvedené pod písmenami (a), (b), (c) a (f) sa prijímajú dvojtretinovou

väčšinou členov Správnej rady.

(2)

Správna rada môže vymenovať také výbory, ktoré uzná za nevyhnutné.

(3)

Správna rada bude takisto vykonávať také ďalšie právomoci a zastávať také ďalšie

funkcie, ktoré uzná za nevyhnutné pre plnenie ustanovení tohto Dohovoru.

Článok 7

(1)

Správna rada bude organizovať každoročné zasadania a také ďalšie zasadania, o ktorých

môže rozhodnúť Rada, alebo ich zvolať predseda alebo generálny tajomník na žiadosť

najmenej piatich členov Rady.

(2)

Každý člen Správnej rady bude mať jeden hlas a všetky záležitosti predkladané Rade

sa budú rozhodovať väčšinou odovzdaných hlasov, pokiaľ nie je v tomto ohľade ustanovené

inak.

(3)

Kvórum pre akékoľvek zasadanie Správnej rady bude väčšina jej členov.

(4)

Správna rada môže ustanoviť dvojtretinovou väčšinou svojich členov postup, pomocou

ktorého môže predseda požiadať o hlasovanie Rady bez zvolávania zasadania Rady. Hlasovanie

sa bude považovať za platné, iba pokiaľ väčšina členov Rady odovzdá svoje hlasy v

rámci časového limitu ustanoveného spomenutým postupom.

Článok 8

Členovia Správnej rady ani predseda nepoberajú žiadnu odmenu z prostriedkov Strediska.

Článok 9

Sekretariát sa skladá z generálneho tajomníka, jedného alebo viacerých zástupcov generálneho

tajomníka a pracovníkov Sekretariátu.

Článok 10

(1)

Generálny tajomník a ktorýkoľvek zástupca generálneho tajomníka budú volení Správnou

radou, dvojtretinovou väčšinou jej členov na základe návrhu predsedu na služobné obdobie

nepresahujúce šesť rokov a bude ich možno znova zvoliť na ďalšie obdobie. Po konzultácii

s členmi správnej rady navrhne predseda jedného alebo viacerých kandidátov pre každú

z týchto funkcií.

(2)

Funkcia generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka budú nezlučiteľné

s výkonom akejkoľvek politickej funkcie. Ani generálny tajomník, ani zástupca generálneho

tajomníka nesmú vykonávať žiadne iné zamestnanie alebo povolanie, pokiaľ to neschváli

Správna rada.

(3)

V čase neprítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho nespôsobilosti konať a v čase

akéhokoľvek uvoľnenia funkcie generálneho tajomníka, bude konať jeho zástupca ako

generálny tajomník. Pokiaľ bude viac ako jeden zástupca generálneho tajomníka, Správna

rada vopred určí poradie, v ktorom budú konať ako generálny tajomník.

Článok 11

Generálny tajomník bude zákonným predstaviteľom a vedúcim Strediska a bude zodpovedať

za jeho správu včítane vymenovania pracovníkov v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru

a pravidlami prijatými Správnou radou. Bude vykonávať funkciu registrátora a bude

mať právomoc overovať správnosť rozhodcovských rozhodnutí prijatých podľa tohto Dohovoru

a overovať ich kópie.

Článok 12

Zoznam zmierovacích sudcov a Zoznam rozhodcov sa bude každý skladať z kvalifikovaných

osôb vymenovaných tak, ako je ustanovené ďalej, ktoré sú ochotné túto funkciu zastávať.

Článok 13

(1)

Každý zmluvný štát môže vymenovať do každého zoznamu štyri osoby, ktoré môžu, ale

nemusia byť jeho občanmi.

(2)

Predseda môže vymenovať do každého zoznamu desať osôb. Osoby takto vymenované do

zoznamu majú mať každá inú národnosť.

Článok 14

(1)

Osoby vymenované do zoznamov budú osobami s vysokými morálnymi kvalitami a uznávanou

odbornosťou v oblastiach práva, obchodu, priemyslu alebo financií, na ktoré je spoľahnutie,

že budú vydávať nezávislé rozhodnutia. Odbornosť v oblasti práva má u osôb zapísaných

do zoznamu rozhodcov osobitný význam.

(2)

Pri vymenovaní osôb do zoznamov bude predseda venovať náležitú pozornosť tomu, aby

boli v zoznamoch zastúpené hlavné právne systémy sveta a hlavné formy hospodárskej

činnosti.

Článok 15

(1)

Členovia uvedení v zozname budú činní na obnoviteľné obdobie šiestich rokov.

(2)

V prípade smrti alebo rezignácie člena na zozname, má orgán, ktorý člena vymenoval,

právo vymenovať inú osobu do tejto funkcie na zvyšok funkčného obdobia tohto člena.

(3)

Členovia na zozname budú naďalej plniť svoju funkciu, dokiaľ nebudú vymenovaní ich

nástupcovia.

Článok 16

(1)

Jedna osoba môže byť zapísaná do oboch zoznamov.

(2)

Pokiaľ bola do rovnakého zoznamu vymenovaná osoba viac ako jedným zmluvným štátom

alebo jedným alebo viacerými zmluvnými štátmi a predsedom, považuje sa za osobu vymenovanú

orgánom, ktorý ju vymenoval ako prvý, alebo, pokiaľ je jedným z týchto orgánov štát,

ktorého je táto osoba občanom, za vymenovanú týmto štátom.

(3)

Všetky vymenovania sa oznámia generálnemu tajomníkovi a nadobudnú platnosť dňom,

ku ktorému je oznámenie prijaté.

Článok 17

Ak výdavky Strediska nemožno pokryť z poplatkov za použitie jeho služieb alebo z iných

príjmov, budú rozdiel uhrádzať zmluvné štáty, ktoré sú členmi Banky, úmerne k ich

podielom na kapitále Banky, a zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi Banky, v súlade s

pravidlami prijatými Správnou radou.

Článok 18

Stredisko bude mať plnú medzinárodnu subjektivitu. Právna spôsobilosť Strediska bude

zahŕňať oprávnenia

a)

uzavierať zmluvy;

b)

nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním;

c)

uskutočňovať právne konanie.

Článok 19

Stredisko bude požívať na území každého zmluvného štátu imunity a privilégiá ustanovené

v tomto oddiele, aby mohlo plniť svoje funkcie.

Článok 20

Stredisko, jeho majetok a aktíva budú požívať plnú súdnu imunitu s výnimkou prípadu,

keď sa Stredisko tejto imunity vzdá.

Článok 21

Predseda, členovia Správnej rady, osoby vo funkcii zmierovacích sudcov alebo rozhodcov

alebo členovia výboru vymenovaného podľa

článku 52 odseku (3)

a úradníci a zamestnanci Sekretariátu

a)

budú požívať súdnu imunitu s ohľadom na úkony, ktoré uskutočňujú pri výkone svojich

funkcií, s výnimkou prípadu, keď sa Stredisko tejto imunity vzdá,

b)

pokiaľ nie sú miestnymi občanmi, budú požívať rovnaké imunity od prisťahovaleckých

obmedzení, požiadaviek cudzineckej registrácie a povinností národnej služby, rovnaké

výhody týkajúce sa obmedzenia výmeny a rovnakého zaobchádzania so zreteľom na cestovné

úľavy poskytované zmluvnými štátmi predstaviteľom, funkcionárom a zamestnancom porovnateľnej

hodnosti ostatných zmluvných štátov.

Článok 22

Ustanovenia

článku 21

sa budú vzťahovať na osoby vystupujúce na rokovaní podľa tohto Dohovoru ako strany,

zástupcovia, právni poradcovia, advokáti, svedkovia alebo znalci, to platí za predpokladu,

že písmeno (b) sa použije iba v súvislosti s ich cestou do miesta a z miesta, kde

sa uskutočňuje konanie, a s ich pobytom na tomto mieste.

Článok 23

(1)

Archívy Strediska budú nedotknuteľné, nech sú kdekoľvek.

(2)

Pokiaľ ide o styk s úradmi, bude každý zmluvný štát poskytovať Stredisku zaobchádzanie

nie menej priaznivé, než poskytuje ostatným medzinárodným organizáciám.

Článok 24

(1)

Stredisko, jeho aktíva, majetok a príjmy, ako aj jeho činnosť a transakcie, na ktoré

je oprávnené podľa tohto Dohovoru, budú oslobodené od všetkých daní a colných poplatkov.

Stredisko bude takisto oslobodené od povinnosti vyberať alebo platiť akékoľvek dane

alebo colné poplatky.

(2)

S výnimkou miestnych občanov nebude sa ukladať žiadna daň z príspevkov na výdavky

platené Strediskom predsedovi alebo členom Správnej rady alebo vo vzťahu k nim, alebo

zo mzdy, príspevkov na výdavky alebo ostatné príjmy platené Strediskom funkcionárom

alebo zamestnancom Sekretariátu alebo vo vzťahu k nim.

(3)

Žiadna daň sa nebude ukladať z poplatkov alebo príspevkov na výdavky alebo vo vzťahu

k nim osobám vo funkcii zmierovacích sudcov alebo rozhodcov alebo členov výboru vymenovaného

podľa

článku 52 odsek 3

pri právnych konaniach podľa tohto Dohovoru, pokiaľ jediným právnym základom pre

takú daň je sídlo Strediska alebo miesto, kde sú také poplatky alebo príspevky platené.

Článok 25

(1)

Súdna právomoc Strediska sa vzťahuje na každý právny spor vznikajúci priamo z investície

medzi zmluvným štátom (alebo orgánom alebo zastúpením zmluvného štátu určeným Stredisku

týmto štátom) a občanom iného zmluvného štátu, o ktorom strany v spore písomne súhlasia,

že sa predloží Stredisku. Pokiaľ strany vyslovili súhlas, nemôže žiadna z nich jednostranne

svoj súhlas odvolať.

(2)

„Občanom iného zmluvného štátu“ sa rozumie

a)

akákoľvek fyzická osoba, ktorá mala občianstvo iného zmluvného štátu, než je strana

štátu v spore v deň, keď sa strany dohodli predložiť taký spor zmierovaciemu alebo

rozhodcovskému súdu, ako aj k dátumu, ku ktorému bola žiadosť registrovaná podľa

článku 28 odseku (3)

alebo

článku 36 odseku (3)

, ale nezahŕňa žiadnu osobu majúcu k obom dátumom tiež občianstvo zmluvného štátu

strany v spore; a

b)

akákoľvek právnická osoba, ktorá mala príslušnosť iného zmluvného štátu, než je štát

zmluvnej strany v spore, v deň, keď sa strany dohodli predložiť taký spor na zmierovacie

alebo rozhodcovské konanie, a akákoľvek právnická osoba, ktorá mala príslušnosť strany

zmluvného štátu v spore k tomuto dátumu a ktorá na základe zahraničnej kontroly, na

ktorej sa strany dohodli, by sa mala na účely tohto Dohovoru považovať za subjekt

iného zmluvného štátu.

(3)

Súhlas príslušného orgánu alebo zastúpenia zmluvného štátu bude vyžadovať schválenie

tohto štátu, pokiaľ štát neoznámi Stredisku, že také schválenie nevyžaduje.

(4)

Ktorýkoľvek zmluvný štát môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto

Dohovoru alebo v ktorúkoľvek neskoršiu dobu oznámiť Stredisku druh alebo druhy sporov,

ktoré by podľa jeho názoru mali alebo nemali byť podriadené súdnej právomoci Strediska.

Generálny tajomník bez meškania postúpi toto oznámenie všetkým zmluvným štátom. Také

oznámenie sa nebude považovať za súhlas požadovaný odsekom 1.

Článok 26

Súhlas strán s rozhodcovským konaním podľa tohto Dohovoru sa bude považovať, pokiaľ

nie je ustanovené inak, za súhlas s takým rozhodcovským konaním s vylúčením akéhokoľvek

iného prostriedku. Zmluvný štát môže vyžadovať vyčerpanie miestnych správnych alebo

súdnych postupov ako podmienku svojho súhlasu s rozhodcovským konaním podľa tohto

Dohovoru.

Článok 27

(1)

Žiadny zmluvný štát neposkytne diplomatickú ochranu a neuplatní medzinárodný nárok

so zreteľom na spor, o ktorom jeden z jeho občanov a iný zmluvný štát sa dohodli súhlasiť,

aby sa predložil alebo predložili na rozhodcovské konanie podľa tohto Dohovoru, s

výnimkou prípadu, že taký iný zmluvný štát nedodržal a nevykonal rozhodnutie urobené

v tomto spore.

(2)

Diplomatická ochrana na účely odseku 1 nebude zahŕňať neformálne diplomatické výmeny

iba na účel uľahčenia riešenia sporu.

Článok 28

(1)

Ktorýkoľvek zmluvný štát alebo občan zmluvného štátu, ktorý si bude priať začať zmierovacie

konanie, zašle za týmto účelom písomne žiadosť generálnemu tajomníkovi, ktorý zašle

kópiu žiadosti druhej strane.

(2)

Žiadosť bude obsahovať informácie týkajúce sa predmetu sporu, označenie strán a ich

súhlas so zmierovacím konaním v súlade s procesnými pravidlami pre začatie zmierovacieho

a rozhodcovského konania.

(3)

Generálny tajomník zaregistruje žiadosť, pokiaľ nezistí, na základe informácií obsiahnutých

v žiadosti, že spor sa jednoznačne netýka súdnej právomoci Strediska. Registráciu

alebo zamietnutie registrácie oznámi bez meškania stranám.

Článok 29

(1)

Zmierovacia komisia (ďalej len „Komisia“) bude vytvorená čo možno najskôr po registrácii

žiadosti podľa

článku 28

.

(2)

(a)

Komisia sa bude skladať z jedného zmierovacieho sudcu alebo akéhokoľvek nepárneho

počtu zmierovacích sudcov vymenovaných podľa dohody strán.

(b)

V prípade, že sa strany nedohodnú na počte zmierovacích sudcov a na spôsobe ich vymenovania,

bude sa Komisia skladať z troch zmierovacích sudcov, z ktorých jeden zmierovací sudca

bude vymenovaný každou stranou a tretí, ktorý bude predsedom Komisie, bude vymenovaný

po dohode strán.

Článok 30

Pokiaľ sa Komisia nevytvorí do 90 dní po tom, čo sa generálnemu tajomníkovi odoslala

správa o registrácii žiadosti v súlade s

článkom 28 odsek 3

, alebo v inej lehote, na ktorej sa strany môžu dohodnúť, vymenuje predseda na žiadosť

ktorejkoľvek strany a pokiaľ možno po konzultácii s oboma stranami zmierovacieho sudcu

alebo zmierovacích sudcov, ktorí neboli dosiaľ vymenovaní.

Článok 31

(1)

Zmierovacích sudcov možno vymenovať aj mimo zoznamu zmierovacích sudcov s výnimkou

prípadov vymenovania predsedom podľa

článku 30

.

(2)

Zmierovací sudcovia vymenovaní mimo zoznamu zmierovacích sudcov musia mať predpoklady

uvedené v

článku 14 ods. 1

.

Článok 32

(1)

Komisia bude súdom s vlastnou právomocou.

(2)

Akúkoľvek námietku vznesenú stranou v spore, že tento spor nespadá do súdnej právomoci

Strediska alebo z iných dôvodov nespadá do právomoci Komisie, posúdi táto Komisia,

ktorá určí, či sa ňou bude zaoberať ako s predbežnou otázkou alebo či ju priradí ku

skutkovej podstate sporu.

Článok 33

Každé zmierovacie konanie sa bude viesť v súlade s ustanoveniami tohto oddielu a s

výnimkou prípadov, keď sa strany dohodnú inak, v súlade s Pravidlami zmierovacieho

konania platnými ku dňu, ku ktorému sa strany dohodli na zmierovacom konaní. Pokiaľ

sa objaví akákoľvek procesná otázka, ktorá nie je upravená týmto oddielom alebo Pravidlami

zmierovacieho konania alebo inými pravidlami dohodnutými stranami, rozhodne túto otázku

Komisia.

Článok 34

(1)

Povinnosťou Komisie bude objasňovať sporné záležitosti medzi stranami a usilovať

sa o dosiahnutie dohody medzi nimi na základe vzájomne prijateľných podmienok. Za

týmto účelom môže Komisia v ktorejkoľvek fáze konania a z času na čas odporučiť podmienky

riešenia stranám. Strany budú dobromyseľne spolupracovať s Komisiou, aby Komisii umožnili

výkon jej funkcií a posúdia čo najvážnejšie jej odporúčania.

(2)

Ak strany dosiahnu dohodu, Komisia vypracuje správu s uvedením sporných záležitostí

a s konštatovaním, že strany dosiahli dohodu. Pokiaľ sa bude Komisia v akejkoľvek

fáze konania domnievať, že dohoda medzi stranami nie je pravdepodobná, uzavrie konanie

a vypracuje správu o tom, že spor bol prejednávaný a že sa stranám nepodarilo dosiahnuť

dohodu. Pokiaľ sa jedna zo strán nedostaví alebo sa na konaní nezúčastní, Komisia

konanie uzavrie a vypracuje správu o tom, že sa strana nedostavila alebo nezúčastnila.

Článok 35

Pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak, nebude žiadna zo strán zmierovacieho konania

oprávnená v ďalšom konaní uplatňovať, či pred rozhodcovským súdom alebo na súdnom

dvore alebo inde, vyjadrené názory alebo tvrdenia, priznania alebo ponuky na riešenie

urobené druhou stranou v zmierovacom konaní alebo na správu alebo akékoľvek odporúčania

urobené Komisiou ani sa na ne odvolávať.

Článok 36

(1)

Ktorýkoľvek zmluvný štát alebo ktorýkoľvek občan zmluvného štátu, ktorý si praje

začať rozhodcovské konanie, sa za tým účelom písomne obráti na generálneho tajomníka,

ktorý kópiu žiadosti zašle druhej strane.

(2)

Žiadosť bude obsahovať informácie týkajúce sa sporných záležitostí, označenie strán

a ich súhlas s rozhodcovským konaním, v súlade s rokovacím poriadkom pre zmierovacie

a rozhodcovské konanie.

(3)

Generálny tajomník zaregistruje žiadosť, pokiaľ na základe informácií obsiahnutých

v žiadosti nezistí, že spor sa jednoznačne netýka súdnej právomoci Strediska. Registráciu

alebo zamietnutie registrácie oznámi bez meškania stranám.

Článok 37

(1)

Rozhodcovský súd (ďalej len „Súd“) sa vytvorí čo možno najskôr po registrácii žiadosti

podľa

článku 36

.

(2)

(a)

Súd sa bude skladať z jedného rozhodcu alebo akéhokoľvek nepárneho počtu rozhodcov

vymenovaných podľa dohody strán.

(b)

V prípade, že sa strany nedohodnú na počte rozhodcov a spôsobe ich vymenovania, bude

sa Súd skladať z troch rozhodcov, z ktorých jeden rozhodca bude vymenovaný každou

stranou a tretí, ktorý bude predsedom Súdu, bude vymenovaný po dohode strán.

Článok 38

Pokiaľ nebude Súd vytvorený do 90 dní po tom, čo generálny tajomník doručil správu

o registráciu žiadosti v súlade s

článkom 36 odsek 3

alebo v inej ďalšej lehote, na ktorej sa strany môžu dohodnúť, vymenuje predseda

na žiadosť ktorejkoľvek strany a pokiaľ možno po dôkladnej porade s oboma stranami

jedného alebo viacerých rozhodcov, ktorí dosiaľ neboli vymenovaní. Rozhodcovia vymenovaní

predsedom podľa tohto článku nebudú občanmi zmluvného štátu, ktorý je stranou v spore,

alebo zmluvného štátu, ktorého občan je stranou v spore.

Článok 39

Väčšina rozhodcov bude občanmi iných štátov, než je zmluvný štát, ktorý je stranou

v spore, a zmluvný štát, ktorého občan je stranou v spore; ale platí, že uvedené ustanovenia

tohto článku sa nebudú vzťahovať na prípad, keď jeden rozhodca alebo každý jednotlivý

člen Súdu bol vymenovaný dohodou strán.

Článok 40

(1)

Rozhodcov možno vymenovať aj mimo zoznamu rozhodcov s výnimkou prípadov vymenovania

predsedom podľa

článku 38

.

(2)

Rozhodcovia vymenovaní mimo zoznamu rozhodcov musia mať predpoklady uvedené v

článku 14 odsek 1

.

Článok 41

(1)

Súd bude súdom s vlastnou právomocou.

(2)

Akúkoľvek námietku vznesenú stranou v spore, že tento spor nespadá do súdnej právomoci

alebo z iných dôvodov nespadá do právomoci Súdu, posúdi tento Súd, ktorý určí, či

sa ňou bude zaoberať ako s predbežnou otázkou, alebo či ju priradí ku skutkovej podstate

sporu.

Článok 42

(1)

Súd rozhodne spor v súlade s takými právnymi pravidlami, na ktorých sa strany dohodnú.

Ak takej dohody niet, použije súd právo zmluvného štátu, ktorý je stranou v spore

(včítane jeho noriem kolíznych) a také predpisy medzinárodného práva, ktoré možno

použiť.

(2)

Súd nesmie vyniesť výrok podľa zásady non liquet na základe nedostatku alebo nejasnosti

práva.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 nemôžu brániť Súdu rozhodovať spor podľa zásady ex aequo

et bono, pokiaľ sa na tom strany dohodnú.

Článok 43

Súd môže v akejkoľvek fáze konania, pokiaľ to považuje za nevyhnutné a s výnimkou

prípadov, keď sa strany dohodnú inak

a)

vyzvať strany, aby predložili doklady alebo iné dôkazy a

b)

navštíviť miesto spojené so sporom a viesť tu také vyšetrovania, ktoré uzná za vhodné.

Článok 44

Každé rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s ustanoveniami tohto oddielu a s

výnimkou, keď sa strany dohodnú inak, v súlade s Pravidlami rozhodcovského konania

platnými ku dňu, ku ktorému sa strany dohodli na rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa objaví

akákoľvek procesná otázka, ktorá nie je upravená týmto oddielom alebo Pravidlami rozhodcovského

konania alebo inými pravidlami dohodnutými stranami, rozhodne túto otázku Súd.

Článok 45

(1)

Pokiaľ sa strana nedostaví alebo nepredloží svoje stanovisko, nebude to znamenať

súhlas s tvrdením druhej strany.

(2)

Pokiaľ sa v akejkoľvek fáze konania strana nedostaví alebo nepredloží svoje stanovisko,

môže druhá strana požiadať Súd, aby sa zaoberal otázkami, ktoré sa mu predložili a

vyniesol rozhodnutie. Pred vynesením rozhodnutia sa Súd obráti na stranu, ktorá sa

nedostavila alebo nepredložila svoje stanovisko, a udelí jej na to potrebný čas, ibaže

by sa uspokojil s tým, že táto strana nemá v úmysle tak urobiť.

Článok 46

S výnimkou prípadov, keď sa strany dohodnú inak, bude Súd riešiť, pokiaľ ho o to strana

požiada, každý ďalší alebo dodatočný nárok alebo protinárok vyplývajúci priamo z predmetu

sporu za predpokladu, že je to v súlade s dohodou strán a inak spadá do súdnej právomoci

Strediska.

Článok 47

S výnimkou prípadov, keď sa strany dohodnú inak, môže Súd odporučiť, pokiaľ sa domnieva,

že to okolnosti vyžadujú, akékoľvek dočasné opatrenia, ktoré by sa mali prijať na

zachovanie príslušných práv každej zo strán.

Článok 48

(1)

Súd rozhoduje spory väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

(2)

Rozhodcovský nález sa vydá písomne a podpíšu ho členovia Súdu, ktorí o ňom hlasovali.

(3)

Rozhodcovský nález sa bude zaoberať každou otázkou predloženou Súdu a uvedie dôvody,

na ktorých je založený.

(4)

Každý člen Súdu môže pripojiť svoj vlastný názor na rozhodcovský nález, či nesúhlasí

s väčšinou alebo s ňou súhlasí, alebo vyjadrenie svojho nesúhlasu.

(5)

Stredisko nebude uverejňovať rozhodnutie bez súhlasu strán.

Článok 49

(1)

Generálny tajomník zašle bez meškania overené odpisy rozhodcovského nálezu stranám.

Rozhodcovský nález sa bude považovať za vydaný ku dňu, ku ktorému sa overené odpisy

odoslali.

(2)

Na žiadosť strany urobenú do 45 dní po dni, ku ktorému bol vydaný rozhodcovský nález,

môže Súd po oznámení druhej strane rozhodnúť akúkoľvek otázku, ktorú v náleze opomenul

rozhodnúť, a opraví akékoľvek pisárske, počtové alebo podobné chyby v náleze. Jeho

rozhodnutie sa stane súčasťou rozhodcovského nálezu a oznámi sa stranám rovnakým spôsobom

ako rozhodcovský nález. Lehoty uvedené v

článku 51 odsek 2

a

článku 52 odsek 2

začnú plynúť odo dňa, ku ktorému sa rozhodnutie vydalo.

Článok 50

(1)

Ak sa medzi stranami vyskytne akýkoľvek spor o výklad alebo rozsah rozhodcovského

nálezu, môže každá strana požiadať o jeho výklad písomnou žiadosťou adresovanou generálnemu

tajomníkovi.

(2)

Pokiaľ možno, bude žiadosť predložená Súdu, ktorý vydal rozhodcovský nález. Ak to

nebude možné, vytvorí sa nový Súd podľa oddielu 2 tejto kapitoly. Súd môže, pokiaľ

sa domnieva, že to okolnosti vyžadujú, prerušiť výkon rozhodcovského nálezu až do

svojho rozhodnutia.

Článok 51

(1)

Každá strana môže požiadať o preskúmanie rozhodcovského nálezu písomnou žiadosťou

adresovanou generálnemu tajomníkovi na základe zistenia nejakej skutočnosti takej

povahy, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje rozhodcovský nález, za predpokladu,

že v čase vydania rozhodcovského nálezu nebola táto skutočnosť Súdu ani žiadateľovi

známa a žiadateľova neznalosť tejto skutočnosti nebola spôsobená nedbanlivosťou.

(2)

Žiadosť sa uplatní do 90 dní po zistení tejto skutočnosti a v každom prípade do troch

rokov odo dňa, ku ktorému bol rozhodcovský nález vydaný.

(3)

Žiadosť bude, pokiaľ možno predložená Súdu, ktorý vydal rozhodcovský nález. Ak to

nebude možné, vytvorí sa nový Súd podľa oddielu 2 tejto kapitoly.

(4)

Súd môže, pokiaľ sa domnieva, že to okolnosti vyžadujú, prerušiť výkon rozhodcovského

nálezu až do svojho rozhodnutia. Pokiaľ žiadateľ požaduje prerušenie výkonu rozhodcovského

nálezu, bude výkon dočasne prerušený, dokiaľ Súd nerozhodne o tejto žiadosti.

Článok 52

(1)

Každá strana môže požiadať o zrušenie rozhodcovského nálezu písomnou žiadosťou adresovanou

generálnemu tajomníkovi z jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov

a)

Súd nebol riadne vytvorený;

b)

Súd zjavne prekročil svoju právomoc;

c)

na strane člena Súdu sa vyskytla korupcia;

d)

došlo k závažnému porušeniu základných procesných pravidiel; alebo

e)

v rozhodcovskom náleze sa neuviedli dôvody, na ktorých je založený.

(2)

Žiadosť sa uplatní do 120 dní odo dňa, ku ktorému bol vynesený rozhodcovský nález,

okrem prípadov, keď sa zrušenie požaduje z dôvodu korupcie; taká žiadosť sa uplatní

do 120 dní od zistenia korupcie a v každom prípade do troch rokov odo dňa, ku ktorému

bol rozhodcovský nález vydaný.

(3)

Po prijatí žiadosti predseda bez meškania určí zo zoznamu rozhodcov trojčlenný Výbor

ad hoc. Žiadny člen Výboru nebude z členov Súdu, ktorý vyniesol rozhodcovský nález,

nebude rovnakej národnosti ako ktorýkoľvek z týchto členov, nebude občanom štátu,

ktorý je stranou v spore, alebo štátu, ktorého občan je stranou v spore, nebol vymenovaný

do zoznamu rozhodcov žiadnym z týchto štátov a nekonal ako zmierovací sudca v rovnakom

spore. Výbor bude mať právomoc zrušiť rozhodcovský nález alebo ktorúkoľvek jeho časť

z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odseku 1.

(4)

Ustanovenia

článkov 41 až 45

,

48, 49

,

53 a 54

a

kapitol VI a VII

sa budú obdobne používať aj na konanie pred Výborom.

(5)

Výbor môže, pokiaľ sa domnieva, že to okolnosti vyžadujú, prerušiť výkon rozhodcovského

nálezu až do svojho rozhodnutia. Pokiaľ žiadateľ požaduje prerušenie výkonu rozhodcovského

nálezu, výkon sa dočasne preruší, dokiaľ Výbor o tejto žiadosti nerozhodne.

(6)

Ak bude rozhodcovský nález zrušený, predloží sa spor na žiadosť ktorejkoľvek strany

novému Súdu vytvorenému podľa odseku 2 tejto kapitoly.

Článok 53

(1)

Rozhodcovský nález bude pre strany záväzný a nebude predmetom odvolania alebo akéhokoľvek

iného opravného prostriedku, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore. Každá

strana bude dodržiavať a plniť podmienky rozhodcovského nálezu s výnimkou prerušenia

tohto plnenia podľa príslušných ustanovení tohto Dohovoru.

(2)

Na účely tohto oddielu bude „rozhodcovský nález“ zahŕňať akékoľvek rozhodnutie vykladajúce,

preskúmavajúce alebo zrušujúce tento nález podľa

článkov 50, 51 alebo 52

.

Článok 54

(1)

Každý zmluvný štát uzná rozhodcovský nález vydaný podľa tohto Dohovoru ako záväzný

a bude na svojom území vymáhať plnenie peňažných záväzkov uložených v rozhodcovskom

náleze, akoby to bolo konečné rozhodnutie súdu v tomto štáte. Zmluvný štát s federálnym

usporiadaním môže vymáhať takéto rozhodnutie na svojich federálnych súdoch alebo ich

prostredníctvom a môže určiť, že tieto súdy budú nakladať s rozhodcovkým nálezom,

akoby išlo o konečné rozhodnutie súdov vlastného štátu.

(2)

Strana žiadajúca o uznanie alebo výkon rozhodnutia na území zmluvného štátu zašle

príslušnému súdu alebo inému orgánu, ktorý tento štát na tento účel určil, odpis rozhodcovského

nálezu overený generálnym tajomníkom. Každý zmluvný štát oznámi generálnemu tajomníkovi

určenie príslušného súdu alebo iného orgánu na tento účel a akúkoľvek následnú zmenu

v tomto určení.

(3)

Výkon rozhodcovského nálezu sa bude spravovať zákonmi týkajúcimi sa výkonu súdnych

rozhodnutí platných v štáte, na ktorého území sa takýto výkon žiada.

Článok 55

Ustanovenie

článku 54

sa nebude vykladať ako vylúčenie práva platného v ktoromkoľvek zmluvnom štáte vzťahujúceho

sa na imunitu tohto štátu alebo ako vylúčenie ktoréhokoľvek cudzieho štátu z výkonu

rozhodnutia.

Článok 56

(1)

Po tom, čo bola vytvorená Komisia alebo Súd a začalo sa konanie, nebude sa ich zloženie

meniť. Ale v prípade, že by zmierovací sudca alebo rozhodca zomrel, stal sa nespôsobilým

alebo sa funkcie vzdal, bude miesto, ktoré sa v dôsledku toho uvoľní, obsadené v súlade

s ustanoveniami kapitoly III odsek 2 alebo kapitoly IV odsek 2.

(2)

Člen Komisie alebo Súdu bude naďalej pracovať v tejto funkcii bez ohľadu na to, že

prestal byť členom uvedeným v Zozname.

(3)

Pokiaľ sa zmierovací sudca alebo rozhodca vymenovaný stranou vzdá svojej funkcie

bez súhlasu Komisie alebo Súdu, ktorých bol členom, vymenuje predseda z príslušného

zoznamu osobu na obsadenie uvoľneného miesta.

Článok 57

Strana môže navrhnúť Komisii alebo Súdu vyradenie ktoréhokoľvek svojho člena z dôvodu

akejkoľvek skutočnosti svedčiacej o zjavnom nedostatku vlastností vyžadovaných v

článku 14 odsek 1

. Strana zúčastňujúca sa na rozhodcovskom konaní môže takisto navrhnúť vyradenie rozhodcu

z dôvodu nedostatočnej spôsobilosti pre vymenovanie do Súdu podľa kapitoly IV odseku

2.

Článok 58

Rozhodnutie o akomkoľvek návrhu na vyradenie zmierovacieho sudcu alebo rozhodcu prijmú

ostatní členovia Komisie alebo Súdu z prípadu na prípad za predpokladu, že predseda

prijme toto rozhodnutie tam, kde sú títo členovia rovnomerne rozdelení, alebo v prípade

návrhu na vyradenie iba jedného zmierovacieho sudcu alebo rozhodcu alebo väčšiny zmierovacích

sudcov alebo rozhodcov. Ak je rozhodnuté, že je návrh oprávnený, bude zmierovací sudca

alebo rozhodca, na ktorého sa rozhodnutie vzťahuje, nahradený v súlade s ustanoveniami

kapitoly III odsek 2 alebo kapitoly IV odsek 2.

Článok 59

Poplatky platené stranami za používanie služieb Strediska určí generálny tajomník

v súlade s predpismi prijatými Správnou radou.

Článok 60

(1)

Každá Komisia a každý Súd určí poplatky a výdavky svojich členov v rámci limitov

určovaných z času na čas Správnou radou a po porade s generálnym tajomníkom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 tohto článku nebude vylučovať, aby sa strany vopred dohodli

s príslušnou Komisiou alebo Súdom na poplatkoch a výdavkoch svojich členov.

Článok 61

(1)

V prípade zmierovacieho konania budú poplatky a výdavky členov Komisie, ako aj poplatky

za užívanie služieb Strediska uhrádzať strany rovným dielom. Každá strana bude uhrádzať

akékoľvek ďalšie výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti s konaním.

(2)

V prípade rozhodcovského konania určí Súd s výnimkou prípadov, keď sa strany dohodnú

inak, výdavky vzniknuté stranám v súvislosti s konaním a rozhodne, akým spôsobom a

kto bude tieto výdavky, poplatky, výdavky členov Súdu a poplatky za použitie služieb

Strediska platiť. Toto rozhodnutie bude tvoriť súčasť rozhodcovského nálezu.

Článok 62

Zmierovacie a rozhodcovské konania sa budú uskutočňovať v sídle Strediska s výnimkou

prípadov, ktoré sú uvedené ďalej.

Článok 63

Zmierovacie a arbitrážne konania sa môžu, pokiaľ sa tak strany dohodnú, uskutočňovať

a)

v sídle Stáleho rozhodcovského súdu alebo inej ďalšej vhodnej inštitúcie, či súkromnej

alebo verejnej, s ktorou Stredisko môže za týmto účelom uzavrieť dohodu, alebo

b)

na akomkoľvek ďalšom mieste schválenom Komisiou alebo Súdom po konzultácii s generálnym

tajomníkom.

Článok 64

Akýkoľvek spor, ktorý vznikol medzi zmluvnými štátmi a týka sa výkladu alebo použitia

tohto Dohovoru, ktorý sa nevyrieši rokovaním, predloží sa Medzinárodnému súdnemu dvoru

na žiadosť ktorejkoľvek strany v tomto spore, pokiaľ sa spomenuté štáty nedohodnú

na inom riešení.

Článok 65

Ktorýkoľvek zmluvný môže navrhnúť dodatok tohto Dohovoru. Text navrhnutého dodatku

sa oznámi generálnemu tajomníkovi najneskôr do 90 dní pred zasadaním Správnej rady,

na ktorom sa má tento dodatok posúdiť, a generálny tajomník ho postúpi bez meškania

členom Správnej rady.

Článok 66

(1)

Pokiaľ tak Správna rada rozhodne dvojtretinovou väčšinou svojich členov, zašle sa

navrhnutý dodatok všetkým zmluvným štátom na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie.

Každý dodatok nadobudne platnosť 30 dní po tom, čo depozitár tohto Dohovoru zašle

všetkým zmluvným štátom oznámenie, že všetky zmluvné štáty ratifikovali, prijali alebo

schválili tento dodatok.

(2)

Žiadny dodatok sa nesmie dotknúť práv a záväzkov ktoréhokoľvek zmluvného štátu, daných

týmto Dohovorom alebo ktoréhokoľvek jeho orgánu alebo inštitúcie alebo ktoréhokoľvek

občana tohto štátu a vyplývajúcich zo súhlasu s právomocou Strediska daného pred nadobudnutím

platnosti tohto dodatku.

Článok 67

Tento Dohovor bude otvorený na podpis členským štátom Banky. Bude takisto otvorený

na podpis ktorémukoľvek ďalšiemu štátu, ktorý je účastníkom Štatútu Medzinárodného

súdneho dvora a ktorý Správna rada vyzvala hlasom dvoch tretín svojich členov na podpis

tohto Dohovoru.

Článok 68

(1)

Tento Dohovor bude podliehať ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi

štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

(2)

Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsať dní odo dňa uloženia dvadsiatej ratifikačnej

listiny, listiny o prijatí alebo schválení. Nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý

následne uloží svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení 30 dní

od dátumu takého uloženia.

Článok 69

Každý zmluvný štát prijme také právne alebo iné opatrenia, ktoré budú nevyhnutné na

to, aby ustanovenia tohto Dohovoru boli účinné na jeho území.

Článok 70

Tento Dohovor sa bude vzťahovať na všetky územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je

zmluvný štát zodpovedný s výnimkou tých, ktoré sú týmto štátom vylúčené písomným oznámením

depozitárovi tohto Dohovoru buď v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo

dodatočne.

Článok 71

Ktorýkoľvek zmluvný štát môže tento Dohovor vypovedať písomným oznámením depozitátorovi

tohto Dohovoru. Vypovedanie nadobudne platnosť šesť mesiacov po prijatí takého oznámenia.

Článok 72

Oznámenie zmluvného štátu podľa

článku 70 alebo 71

nebude mať vplyv na práva alebo záväzky tohto štátu alebo jeho orgánov alebo inštitúcií

alebo ktoréhokoľvek občana tohto štátu, dané týmto Dohovorom a vyplývajúce z jeho

súhlasu s právomocou Strediska pred tým, než toto oznámenie prijal depozitár.

Článok 73

Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení tohto Dohovoru a jeho dodatkov

budú uložené v Banke, ktorá bude zastávať funkciu depozitátora tohto Dohovoru. Depozitár

postúpi overené kópie tohto Dohovoru členským štátom Banky a ktorémukoľvek ďalšiemu

štátu, ktorý bol vyzvaný na podpis tohto Dohovoru.

Článok 74

Depozitár bude registrovať tento Dohovor na Sekretariáte Organizácie Spojených národov

v súlade s

článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov

a pravidlami, ktoré prijalo na jej základe Valné zhromaždenie.

Článok 75

Depozitár oznámi všetkým signatárskym štátom

a)

podpisy podľa

článku 67

;

b)

uloženie ratifikačných listín, listín o prijatí alebo schválení podľa

článku 73

;

c)

dátum, ktorým tento Dohovor nadobúda platnosť podľa

článku 68

;

d)

výnimky z územnej pôsobnosti podľa

článku 70

;

e)

dátum, ktorým nadobúda platnosť dodatok k tomuto Dohovoru podľa

článku 66

; a

f)

vypovedanie podľa

článku 71

.

Dané vo Washingtone v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom všetky tri

znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré zostane v archíve Mezinárodnej

banky pre obnovu a rozvoj, ktorá vyjadrila svojím podpisom dohody súhlas, že bude

plniť funkcie, ktorými je týmto Dohovorom poverená.

Článok 1

(1)

Týmto sa zriaďuje Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií (ďalej

len „Stredisko“).

(2)

Účelom Strediska bude uľahčovať zmierovacie alebo rozhodcovské riešenie sporov z

investícií medzi zmluvnými štátmi a občanmi druhých zmluvných štátov v súlade s ustanoveniami

tohto Dohovoru.