Zákon 41/1957 Z. z. o využití nerastného bohatstva (banský zákon)

§ 1

Úvodné ustanovenie

Účelom tohto zákona je zabezpečiť čo najväčšie a súčasne najhospodárnejšie využitie

ložísk nerastov pre socialistickú priemyslovú výrobu a výstavbu.

§ 2

Nerasty

(1)

Za nerasty podľa tohto zákona sa považujú všetky tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej

kôry.

(2)

Za nerasty sa však podľa tohto zákona nepovažujú

a)

voda, s výnimkou minerálnych vôd, ktoré možno pre obsah nerastných látok priemyslovo

spracovať,

b)

liečivé minerálne vody a minerálne vody stolné, i keď majú vlastnosti uvedené pod

písmenom a), ako aj liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov,

c)

rašeliny,

d)

povrchové vrstvy zemskej kôry, ktoré sú vegetačným prostredím rastlinstva,

e)

piesok, štrk, bahno a valúny v korytách vodných tokov a odstavených ramenách, ak

neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve.

§ 3

Rozdelenie nerastov na vyhradené a nevyhradené

(1)

Vyhradené nerasty sú

1.

rádioaktívne nerasty;

2.

všetky druhy uhlia, živice (najmä nafta, zemný asfalt, zemný decht, zemný vosk, naftové

zemné plyny, živičné bridlice) a metán;

3.

nerasty, z ktorých možno priemyslovo vyrábať kovy, prvky vzácnych zemín, germánium

a iné prvky s vlastnosťami polovodičov alebo ich zlúčeniny;

4.

nerasty, z ktorých možno priemyslovo vyrábať síru alebo jej zlúčeniny;

5.

kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli;

6.

cementové a iné minerálne vody, ktoré pre obsah nerastných látok možno priemyslovo

spracovať;

7.

nerasty obsahujúce fosfor, ktoré sa hodia na priemyslové spracovanie pre umelé hnojivá

a zlúčeniny fosforu;

8.

magnezit, azbest a tuha;

9.

haloyzit, kaolín, keramické íly (najmä íly žiaruvzdorné a vysokohodnotné), keramické

lupky, kremelina (infuzóriová hlinka), mastenec, formovací piesok, sklársky piesok,

sadrovec, anhydrid, sľuda, ťaživec (baryt), živec a živcový pegmatit;

10.

bentonit, minerálne farbivá, maliarske hlinky a valchárske hliny;

11.

kazivec, technicky používateľné kryštály nerastov, ďalej polodrahokamy a drahokamy;

12.

mramor a travertín;

13.

kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, vápencový slieň, čadič, trachyt a znelec, pokiaľ

sa tieto nerasty hodia na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením.

(2)

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti, či niektorý nerast je nerastom vyhradeným alebo nevyhradeným,

rozhodne o tom ústredný geologický orgán.

§ 4

Ložiská nerastov

Ložiskom nerastu (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie nerastu; za ložisko

sa považuje tiež opustený odval.

§ 5

(1)

Všetky ložiská vyhradených nerastov, ako i také ložiská nevyhradených nerastov, ktoré

sú vhodné na priemyslové dobývanie (

§ 13 ods. 1

), tvoria nerastné bohatstvo našej vlasti a sú výhradným národným majetkom (ďalej

len „výhradné ložisko“).

(2)

Ložisko nevyhradeného nerastu, dokiaľ o ňom sa nerozhodlo, že sa hodí na priemyslové

dobývanie, sa považuje za súčasť pozemku.

§ 6

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk plánuje, organizuje a vykonáva štát prostredníctvom

organizácií štátneho socialistického sektora.

(2)

Prieskumom ložiska sa zisťuje jeho rozsah, zásoby nerastu a ich úložné pomery a akosť,

ako i ďalšie skutočnosti dôležité pre dobývanie ložiska.

(3)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk treba vykonávať tak, aby sa vyhľadávacie alebo prieskumné

práce nekrížili a aby boli účelne využité všetky poznatky získané skorším vyhľadávaním

alebo prieskumom. Pre vyhľadávanie a prieskum ložísk musia sa využiť i poznatky získané

geologickým prieskumom, ktorý sa vykonáva na iné účely.

§ 7

(1)

Kto objavil ložisko vyhradeného nerastu mimo rámca štátom organizovaného vyhľadávania,

je povinný oznámiť objav ložiska bez meškania ústrednému geologickému orgánu.

(2)

Taký objaviteľ ložiska dostane od ústredného geologického orgánu osvedčenie o objavení

ložiska a odmenu. Pre výšku odmeny sú smerodajné výška vynaložených nákladov a rozsah

práce, ktoré boli potrebné na objavenie ložiska a vedecký, technický alebo hospodársky

význam objavu.

§ 8

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk v územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť

pre obranu štátu, možno vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom kompetentného orgánu

Ministerstva národnej obrany, prípadne Ministerstva vnútra.

(2)

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy a medzištátne dohody, podľa ktorých v určitých

chránených územiach je činnosť spojená s vyhľadávaním a prieskumom ložísk vylúčená,

obmedzená alebo viazaná na osobitné povolenie (súhlas).

§ 9

(1)

Prieskum ložísk nevyhradených nerastov môžu vykonávať okrem organizácií uvedených

v

§ 6

aj vlastníci (užívatelia) pozemkov, v ktorých sú ložiská; to však len povrchovými

prácami a len dokiaľ sa nerozhodlo (

§ 13 ods. 1

), že sa ložisko hodí na priemyslové dobývanie.

(2)

Ak vykonáva prieskum vlastník (užívateľ) pozemku, je povinný to vopred oznámiť výkonnému

orgánu miestneho národného výboru; výsledok prieskumu oznámi prostredníctvom tohto

orgánu ústrednému geologickému orgánu. Ostatné ustanovenia tohto zákona s výnimkou

§ 8

sa na takýto prieskum nevzťahujú.

§ 10

Organizácie oprávnené na vyhľadávanie a prieskum ložísk môžu pri zachovaní postupu

podľa

§ 11

a)

vykonávať na cudzích nezastavaných pozemkoch vyhľadávanie a prieskumné práce, i keď

sa nimi dočasne obmedzujú vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti,

b)

zriadiť na cudzom pozemku dočasne nevyhnutne potrebnú príchodovú cestu a prívod energie.

§ 11

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk sa vykonávajú podľa štátneho plánu geologicko-prieskumných

prác. Po určení tohto plánu sú organizácie, ktorým náleží vykonávať vyhľadávanie a

prieskum ložísk, povinné bez meškania oznámiť miesto a čas plánovaných prác a pravdepodobný

rozsah s nimi spojených zásahov do práv vlastníkov (užívateľov), na pozemkoch ktorých

sa budú tieto práce vykonávať, ako i skutočné začatie, prerušenie a skončenie týchto

prác výkonnému orgánu miestneho národného výboru, v územnom obvode ktorého ležia tieto

pozemky.

(2)

Výkonný orgán miestneho národného výboru bez meškania upovedomí vlastníkov (užívateľov)

pozemkov o oznámení podľa odseku 1; o ich námietkach alebo o námietkach, ktoré má

z dôvodu všeobecného záujmu, upovedomí organizáciu, ktorá oznámila plánované vyhľadávanie

alebo prieskum ložísk.

(3)

Ak nedôjde k dohode o námietkach, rozhodne spor o rozsah a spôsob zásahov do práv

vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností a o námietkach z dôvodov všeobecného záujmu

výkonný orgán okresného národného výboru.

(4)

Začatie, prerušenie a skončenie vyhľadávacích a prieskumných prác je organizácia,

ktorá ich zamýšľa vykonať, povinná vopred oznámiť štátnej banskej správe.

§ 12

(1)

Organizácie vykonávajúce vyhľadávanie a prieskum ložísk sú povinné

a)

obmedziť zásahy s tým spojené na nevyhnutne potrebný rozsah a nespôsobiť na použitých

nehnuteľnostiach zbytočné škody,

b)

po skončení prác uviesť použité nehnuteľnosti, pokiaľ je to možné a hospodársky odôvodnené,

do pôvodného stavu a

c)

nahradiť spôsobenú škodu.

(2)

O uvedení použitej nehnuteľnosti do pôvodného stavu rozhoduje výkonný orgán okresného

národného výboru. O náhrade škody, ak nedôjde k dohode, rozhodne súd, prípadne, ak

ide o spor medzi organizáciami štátneho socialistického sektora, kompetentný arbitrážny

orgán.

§ 13

(1)

O tom, či sa preskúmané ložisko hodí na priemyslové dobývanie, rozhodne ústredný

hospodársky orgán, do pôsobnosti ktorého spadá dobývanie dotyčného nerastu (ďalej

len „ústredný hospodársky orgán“), na základe výpočtu zásob nerastných surovín schváleného

podľa osobitných predpisov kompetentným geologickým orgánom.

(2)

Ústredný hospodársky orgán rozhodne po dohode so Štátnym úradom plánovacím, kedy

sa začne dobývať ložisko; ďalej určí, ktorý podnik bude ložisko dobývať.

(3)

Ak ide o ložisko ležiace v územnom obvode uvedenom v

§ 8 ods. 1

, rozhodne ústredný hospodársky orgán o čase, kedy sa začne dobývať ložisko, po dohode

s Ministerstvom národnej obrany, prípadne s Ministerstvom vnútra.

§ 14

(1)

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, je povinný predložiť kompetentnému

výkonnému orgánu krajského národného výboru návrh na zabezpečenie ochrany ložiska.

(2)

Na zabezpečenie ochrany ložiska určí výkonný orgán krajského národného výboru chránené

územie podľa predpisov o územnom plánovaní.

§ 15

(1)

Zriaďovanie stavieb, banských diel a zariadení potrebných na otvorenie a vydobytie

ložiska (výstavba ťažobných podnikov) sa spravuje predpismi o investičnej výstavbe.

To isté platí o rekonštrukcii stavieb, banských diel a zariadení už vybudovaných.

(2)

Plánovacia a projektová príprava tejto investičnej výstavby musí okrem všeobecných

náležitostí najmä

a)

zaistiť bezpečné a pokiaľ možno úplné vydobytie nerastov z ložiska, ako aj iných

priemyslovo-dobyvateľných nerastov, ktoré sú v jeho priestore,

b)

vyriešiť vzťahy k iným národohospodárskym odvetviam a k všeobecným záujmom, a to

nielen z hľadiska priamych následkov pripravovanej investičnej výstavby, ale i z hľadiska

následkov, ktoré budú spojené s vykonávaním ťažby.

§ 16

(1)

Výhradné ložiská (

§ 5 ods. 1

) dobýva štát zásadne prostredníctvom organizácií štátneho socialistického sektora.

(2)

Ústredný hospodársky orgán po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi môže prenechať

využitie ložiska ľudovému výrobnému družstvu alebo podniku družstevnej organizácie,

ak je takéto opatrenie odôvodnené potrebami národného hospodárstva; využitie ložiska

môže takto prenechať i jednotnému roľníckemu družstvu, ak to vyžadujú potreby pôdohospodárskej

výroby alebo výstavby.

§ 17

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, dokiaľ sa nerozhodlo, že sa hodia na priemyslové

dobývanie (

§ 13 ods. 1

), môžu dobývať povrchovými prácami vlastníci (užívatelia) pozemkov; jednotné roľnícke

družstvá však len pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu družstevníkov, prípadne pre

potrebu susedných jednotných roľníckych družstiev a súkromní vlastníci (užívatelia)

pozemkov len pre vlastnú potrebu.

(2)

Vlastník (užívateľ) pozemku môže prenechať dobývanie nerastov z takého ložiska inej

osobe; tá je potom oprávnená dobývať z ložiska nerasty v rovnakom rozsahu, ako keby

bola sama vlastníkom pozemku. Súkromní vlastníci (užívatelia) pozemkov nesmú požadovať

náhradu za prenechanie ťažby nerastov, s výnimkou nákladov rekultivácie.

(3)

Pre dobývanie ložísk podľa odsekov 1 a 2 platia primerane ustanovenia § 8; ostatné

ustanovenia banského zákona sa na ne nevzťahujú.

(4)

Ak sa má ložisko nevyhradeného nerastu dobývať priemyslovým spôsobom, najmä podzemnými

prácami, treba postupovať podľa

§ 13

.

§ 18

(1)

Pre dobývanie výhradného ložiska sa určuje ťažobnému podniku (

§ 16

) dobývací priestor.

(2)

Dobývací priestor sa určuje na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu,

uloženia, tvaru a mocnosti ložiska, so zreteľom na jeho zásoby a tektoniku a s prihliadnutím

na plánovanú kapacitu ťažobného podniku tak, aby nerast mohol byť z ložiska čo najhospodárnejšie

vydobytý. Pri určení dobývacieho priestoru treba vziať zreteľ i na vydobytie susedných

ložísk a na možný vplyv dobývania nerastov na povrch.

(3)

Dobývací priestor môže zahrnúť jedno alebo viac ložísk alebo ak je to vzhľadom na

rozsah ložiska účelné, len časť ložiska; v takomto prípade musia dobývacie priestory,

na ktoré je ložisko rozdelené, k sebe priliehať.

§ 19

Dobývací priestor sa určí pre dobývanie určitého nerastu alebo skupiny nerastov, avšak

dobývacie právo zahrňuje i ostatné druhy nerastov v dobývacom priestore. Len ak je

oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov iným ťažobným podnikom hospodárnejšie

a pritom bezpečné, určí sa preň osobitný dobývací priestor.

§ 20

Ťažobnému podniku sa určí jeden, prípadne viac dobývacích priestorov; ak je to účelné,

určia sa jednotlivým závodom toho istého podniku samostatné dobývacie priestory.

§ 21

(1)

Novovybudovaným ťažobným podnikom sa určí dobývací priestor v štádiu prípravy investičnej

úlohy.

(2)

Dobývací priestor určí ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po

dohode so štátnou banskou správou na návrh organizácie, ktorá pripravuje investičnú

úlohu; ak ide o určenie ďalšieho dobývacieho priestoru ťažobnému podniku už vybudovanému,

podáva návrh tento podnik.

(3)

Dobývací priestor môže ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po

dohode so štátnou banskou správou kedykoľvek zmeniť, ak prispeje takáto zmena k zhospodárneniu

ťažby alebo k racionálnejšiemu využitiu ložiska.

(4)

O určení dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene upovedomí ústredný hospodársky

orgán výkonný orgán krajského národného výboru kompetentný na územné plánovanie.

§ 22

(1)

V dobývacom priestore môže sa určiť ďalší osobitný dobývací priestor pre dobývanie

iného nerastu alebo skupiny nerastov len po dohode s ústredným hospodárskym orgánom,

do odboru pôsobnosti ktorého spadá ťažba nerastov, pre ktorú už sa určil dobývací

priestor; inak platia obdobne ustanovenia

§ 21

.

(2)

Ak prevádzkou ťažobného podniku by bola ohrozená prevádzka v dobývacom priestore

iného ťažobného podniku, určí štátna banská správa v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými

hospodárskymi orgánmi nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia dotyčných

ložísk.

§ 23

(1)

V územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre obranu štátu, možno dobývací

priestor určiť alebo meniť len so súhlasom kompetentného orgánu Ministerstva národnej

obrany alebo Ministerstva vnútra.

(2)

V územiach, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov alebo podľa medzištátnych

dohôd (

§ 8 ods. 2

), možno dobývací priestor určiť len pokiaľ tieto predpisy, prípadne dohody pripúšťajú

v chránenom území dobývanie nerastov alebo s ním spojenú činnosť, a to po dohode s

orgánmi, ktorým prislúcha ochrana dotyčných chránených záujmov; to platí aj pre zmeny

dobývacieho priestoru.

(3)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa pri určení dobývacieho priestoru súčasne

určia, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie príslušných chránených záujmov, potrebné

obmedzenia dobývania alebo osobitné technické podmienky pre jeho prevádzanie.

§ 24

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený zruší po dohode so štátnou

banskou správou dobývací priestor, ak bude dobývanie ložiska trvale zastavené, nech

už pre vyčerpanie ložiska alebo z iných dôvodov.

§ 25

Hranica dobývacieho priestoru na povrchu sa určuje uzavretým geometrickým obrazcom

s priamymi stranami, ktorého vrcholy sa určujú súradnicami udanými v platnom súradnicovom

systéme. Jeho priestorové hranice pod povrchom sa spravidla určia súvislými rovinami,

ktoré prechádzajú povrchovými hranicami; výnimočne môžu sa určiť prirodzenými hranicami

tvorenými plochou tektonických porúch ložiska.

§ 26

(1)

Štátna banská správa môže nariadiť, aby hranice dobývacieho priestoru boli vyznačené

pomedznými značkami na povrchu, prípadne i v podzemnom diele, najmä ak je to potrebné

vo všeobecnom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností,

ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru, alebo z hľadiska záujmov ťažobných

podnikov, ktorých dobývacie priestory spolu susedia.

(2)

Vyznačenie hraníc dobývacích priestorov s umiestnením pomedzných značiek vykonávajú

banskí merači; náklady znášajú príslušné ťažobné podniky.

(3)

Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní bez náhrady trpieť umiestnenie pomedzných

značiek hraníc dobývacích priestorov na svojich pozemkoch. Inak platia o zásahoch

do práv vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností a o náhrade škody spôsobenej pri vyznačovaní

hraníc dobývacích priestorov primerane ustanovenia, ktoré upravujú tieto otázky pri

vyhľadávaní a prieskume ložísk.

§ 27

(1)

Pre evidenciu dobývacích priestorov a ich zmien vedie štátna banská správa knihy

dobývacích priestorov.

(2)

Tretie osoby môžu do tejto evidencie nazrieť, prípadne možno im z tejto evidencie

poskytnúť potrebné informácie alebo výpisy, len pokiaľ osvedčia, že to potrebujú na

výkon svojich povinností alebo na ochranu svojich práv; pritom sa musí zabezpečiť

zachovanie štátneho a hospodárskeho tajomstva.

§ 28

(1)

Na zriaďovanie alebo rozširovanie stálych stavieb a iných zariadení, ktoré nepatria

k prevádzke ťažobného podniku, na pozemkoch ležiacich v dobývacom priestore, pokiaľ

by sa tým ohrozilo alebo sťažilo racionálne vydobytie ložiska, vydá kompetentný orgán

rozhodnutie o umiestnení stavby, prípadne stavebné alebo iné povolenie, len ak tomu

nebránia predpisy na stavebnú alebo inú činnosť v území ohrozenom účinkami dobývania

nerastov a ak budú stavby a zariadenia zabezpečené proti týmto nepriaznivým účinkom.

To platí aj pre zriaďovanie stavieb a iných zariadení v okolí dobývacieho priestoru,

ak by na ne mohli pôsobiť účinky dobývania nerastov alebo ak by sa tým ohrozilo alebo

sťažilo racionálne vydobytie ložiska. Povolenie vydáva kompetentný orgán vždy tiež

po dohode so štátnou banskou správou.

(2)

Ak bola podľa predpisov o územnom plánovaní určená pre určité územie stavebná uzávera

vzhľadom na očakávané následky dobývania nerastov, platí ustanovenie odseku 1 obdobne,

i keď v tomto území nebol ešte určený dobývací priestor.

§ 29

(1)

Ťažobný podnik je oprávnený vykonávať za účelom dobývania nerastov v určenom dobývacom

priestore potrebné práce, zriaďovať na ten účel v jeho hraniciach, a ak je to nutné

aj mimo neho, budovy a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvorenie ložiska,

vydobytie a na ďalšiu úpravu alebo zušľachtenie vyťažených nerastov, ako i na dopravu

všetkých potrebných hmôt.

(2)

Predpisy o investičnej výstavbe zostávajú nedotknuté.

§ 30

Ťažobný podnik je tiež oprávnený vykonávať v hraniciach svojho dobývacieho priestoru

podrobný prieskum ložísk. Pre tento prieskum platia primerane ustanovenia

§§ 8

,

10 a 11

.

§ 31

(1)

Ťažobný podnik je povinný dobývať vo svojom dobývacom priestore nerasty, pre dobývanie

ktorých mu bol dobývací priestor určený.

(2)

Ak bude pri dobývaní v dobývacom priestore objavené ložisko iného vyhradeného nerastu,

než pre ktorý bol určený dobývací priestor, ťažobný podnik je povinný bez meškania

to oznámiť ústrednému geologickému orgánu.

(3)

Ak sa po vykonanom prieskume zistí, že objavené ložisko možno dobývať a že dobývanie

nerastov z tohto ložiska iným ťažobným podnikom by bolo nehospodárne, je ťažobný podnik

povinný dobývať nerasty aj z tohto ložiska.

§ 32

(1)

Ložisko sa musí dobývať hospodársky odôvodneným spôsobom tak, aby boli nerasty z

ložiska racionálne vydobyté a riadne využité pri ďalšej úprave vykonávanej v ťažobnom

podniku. Pritom dobývanie nesmie znemožniť alebo sťažiť dobývanie susedných ložísk.

(2)

Pri dobývaní musí ťažobný podnik urobiť všetky hospodársky odôvodnené opatrenia,

aby sa zabránilo zbytočným škodám na pozemkoch a sa uľahčili pôdne úpravy za účelom

ich rekultivácie.

§ 33

Dobývanie ložiska sa nesmie zastaviť, bez toho, že by sa nezabezpečilo, že neskoršie

jeho dobývanie bude technicky možné a hospodársky účelné, okrem prípadu, ak by zastavenie

dobývania vyžadoval dôležitý záujem, predovšetkým bezpečnosť života alebo zdravia

ľudí.

§ 34

(1)

Ak by zamýšľanou otvárkou, prípravou a dobývaním alebo ich účinkami na povrch sa

mohli poškodiť alebo zničiť povrchové objekty všeobecne užitočné, objekty a zariadenia

dôležité pre plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo chránené

kultúrne pamiatky, alebo ak by sa mohli ohroziť alebo inak narušiť odtokové pomery

vodných tokov alebo užívané vodné zdroje, môže ťažobný podnik tieto práce plánovať,

len ak záujem na plánovanej ťažbe a racionálnom vydobytí ložiska prevyšuje záujem

na ochrane takých povrchových objektov, prípadne vodných tokov alebo zdrojov. Pritom

treba najmä prihliadať tiež na schválené územné plány.

(2)

Pokiaľ strety záujmov uvedené v odseku 1 sa už nevyriešili pri plánovacej a projektovej

príprave výstavby ťažobného podniku (

§ 15

), je ťažobný podnik povinný pred zaradením príslušných prác do plánov otvárky, prípravy

a dobývania sa dohodnúť s organizáciou, ktorá spravuje ohrozený objekt alebo zariadenie,

prípadne s orgánom štátnej správy, ktorému náleží ochrana týchto záujmov, a dohodu

predložiť na schválenie kompetentnému výkonnému orgánu krajského národného výboru.

(3)

Ak nedôjde k dohode, prípadne ak nebude dohoda schválená, rozhodnú ústredný hospodársky

orgán nadriadený ťažobnému podniku a ústredné úrady, do pôsobnosti ktorých spadajú

ohrozené objekty alebo záujmy, s prihliadnutím na stanovisko výkonného orgánu krajského

národného výboru spoločne o tom, či ohrozený povrchový objekt alebo vodohospodársky

záujem sa má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu.

§ 35

(1)

Ťažobný podnik je povinný vypracúvať plány otvárky, prípravy a dobývania a v určenej

lehote pred začatím plánovaných prác predkladať tieto plány štátnej banskej správe

na schválenie. Otvárka, príprava a dobývanie bez schváleného plánu sú zakázané.

(2)

Plány otvárky, prípravy a dobývania musia zaisťovať riadne dobývanie ložiska (

§ 32

), zabezpečenie chránených objektov a záujmov (

§ 23 ods. 3

a

§ 34

), ako i bezpečnosť prevádzky (

§ 44

). Ak nevyhovuje plán týmto podmienkam, štátna banská správa ho neschváli.

(3)

Pokiaľ ide o zabezpečenie objektov a záujmov chránených podľa ustanovení

§ 34

, postupuje štátna banská správa pri schvaľovaní plánov otvárky, prípravy a dobývania

po dohode s kompetentným výkonným orgánom národného výboru, a ak ide o objekty slúžiace

prevádzke železnice alebo spojov, po dohode s dopravným správnym úradom alebo s krajskou

správou spojov.

(4)

Schválené plány otvárky, prípravy a dobývania sú pre ťažobný podnik záväzné a môžu

sa zmeniť len so súhlasom štátnej banskej správy.

(5)

Ochranné opatrenia, ktoré sa majú vykonať na povrchovom objekte (stavebné zabezpečenie

a pod.), prípadne na vodnom toku, určí kompetentný výkonný orgán národného výboru,

a ak ide o objekty slúžiace prevádzke železnice alebo spojov, dopravný správny úrad

alebo krajská správa spojov po dohode so štátnou banskou správou.

§ 36

(1)

Pred zastavením prevádzky v hlavných banských dielach alebo v lome je ťažobný podnik

povinný vypracovať a predložiť štátnej banskej správe na schválenie plán ich zabezpečenia

alebo likvidácie. Plán dokončenia pôdnych úprav pozemkov za účelom ich rekultivácie

schvaľuje výkonný orgán okresného národného výboru.

(2)

Ustanovenia

§ 35 ods. 1

,

3 a 4

platia primerane.

§ 37

(1)

Kde sa v tejto hlave používa pojem „organizácia“, rozumejú sa tým organizácie štátneho

socialistického sektora, výrobné družstvá, podniky družstevných organizácií a jednotné

roľnícke družstvá, pokiaľ vyhľadávajú a preskúmavajú ložiská alebo dobývajú výhradné

ložiská, prípadne v súvislosti s dobývaním vydobyté nerasty upravujú alebo zušľachťujú,

a organizácie, ktoré výhradne zriaďujú, prevádzajú alebo likvidujú banské diela.

(2)

V pochybnostiach, či ide o takú organizáciu alebo jej zložku, rozhodne ústredný hospodársky

orgán, do pôsobnosti ktorého organizácia náleží, po dohode s ústredným banským úradom.

§ 38

Zamestnanci organizácií a iné nimi poverené osoby, ktoré sa preukážu potvrdením výkonného

orgánu národného výboru, prípadne tiež povolením podľa osobitných predpisov, môžu

na účely vyhľadávania, prieskumu a dobývania ložiska vstupovať na cudzie pozemky a

vykonávať tam ich obhliadku a zameranie.

§ 39

(1)

Pre plnenie úloh určených týmto zákonom môže organizácia nadobúdať nehnuteľnosti

alebo práva k nehnuteľnostiam i vyvlastnením; ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je národným

majetkom, získa organizácia potrebné oprávnenie prevodom správy.

(2)

O vyvlastňovacom konaní, o výške, spôsobe určenia a platenia náhrady za vyvlastnenie

platia obdobne predpisy o vyvlastnení na účely výstavby obcí.

§ 40

(1)

Organizácia je oprávnená

a)

užívať povrchové a podzemné vody za podmienok určených kompetentným vodohospodárskym

orgánom,

b)

bezodplatne užívať banské vody pre vlastnú potrebu, prípadne ako náhradný zdroj pre

potrebu tých, ktorí boli poškodení stratou vody vyvolanou jej činnosťou,

c)

odvádzať nespotrebovanú banskú vodu a vypúšťať ju do povrchových, prípadne podzemných

vôd, ak je to potrebné aj cez cudzie pozemky; spôsob a podmienky určí kompetentný

vodohospodársky orgán.

(2)

Banskými vodami sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do banských

priestorov hlbinných alebo povrchových, bez rozdielu, či sa tak stalo presakovaním

alebo gravitáciou z nadložia, podložia alebo z boku alebo jednoduchým stekaním zrážkovej

vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

§ 41

(1)

Ak je z hľadiska úložných pomerov ložiska, z hľadiska hospodárnosti alebo bezpečnosti

prevádzky a z hľadiska technických a prevádzkových pomerov ťažobného podniku účelné,

aby časť ložiska v jeho dobývacom priestore vydobyl iný ťažobný podnik s ním bezprostredne

susediaci, alebo ak je potrebné, aby si ťažobný podnik zriadil pomocné banské dielo

v dobývacom priestore iného ťažobného podniku, dohodnú sa o tom oba podniky. To platí

primerane i pre vzájomné vzťahy medzi ťažobnými podnikmi a inými organizáciami.

(2)

Ak je niektoré z opatrení uvedených v odseku 1 z hľadiska racionálneho využitia ložiska

alebo bezpečnosti prevádzky nevyhnutne potrebné, nariadi ich štátna banská správa

po dohode s kompetentnými ústrednými hospodárskymi orgánmi.

§ 42

(1)

Organizácia môže, ak je to hospodársky účelné a ak to pripúšťa jej vlastná prevádzka,

dovoliť susednej organizácii spoluužívanie svojich banských diel a zariadení.

(2)

Ustanovenie

§ 41 ods. 2

platí obdobne.

(3)

Náklady na prevádzku a udržiavanie spoločne užívaných banských diel a zariadení znášajú

zúčastnené organizácie v pomere, v ktorom ich užívajú. Ak nedôjde k dohode o rozdelení

nákladov, rozhodne o ňom orgán obidvom podnikom spoločne nadriadený, a ak ide o podniky,

ktoré nepodliehajú tomu istému ústrednému hospodárskemu orgánu, kompetentný arbitrážny

orgán.

§ 43

(1)

Organizácia je povinná viesť banské mapy svojich podzemných i povrchových banských

diel a banskú meračskú a geologickú dokumentáciu a podľa postupu prác ich doplňovať.

(2)

Súbor banských máp musí okrem všetkých banských diel obsahovať povrchovú situáciu

v rozsahu celého dobývacieho priestoru; ak treba očakávať vzhľadom na úložné pomery

ložiska účinky dobývania i mimo hranice dobývacieho priestoru, musí banská mapa obsahovať

povrchovú situáciu i v dosahu týchto účinkov.

(3)

Organizácia je povinná odovzdať jeden exemplár banskej mapy kompetentnému orgánu

štátnej banskej správy a pravidelne ho doplňovať.

(4)

Ak schádzajú predpísané banské mapy, ak sú v nich závady alebo ak chýba meračská

alebo geologická dokumentácia, môže štátna banská správa nariadiť ich zhotovenie,

prípadne doplnenie banským meračom alebo geológom, ktorého určí, a to na náklad organizácie.

(5)

Ústredný hospodársky orgán a ním poverené organizácie sú oprávnené reprodukovať a

rozmnožovať všetky mapy, ktoré potrebujú na vykonávanie činnosti upravenej týchto

zákonom.

§ 44

(1)

Organizácia je povinná pri vykonávaní činnosti, ktorá jej náleží podľa tohto zákona,

dodržiavať zásady banskej techniky a bez meškania odstrániť nebezpečenstvo pre všeobecný

záujem, najmä pre život alebo zdravie ľudí, vyvolané svojou prevádzkou a urobiť potrebné

zabezpečovacie opatrenia.

(2)

O zvláštnych prevádzkových udalostiach ohrozujúcich všeobecný záujem, najmä bezpečnosť

života alebo zdravia ľudí, ako aj o prihodivších sa nehodách je organizácia povinná

bez meškania upovedomiť štátnu banskú správu.

(3)

Štátna banská správa dohliada na bezpečnosť prevádzky organizácií a v súčinnosti

s orgánmi inšpekcie práce jednotnej odborovej organizácie vykonáva tiež odborný technický

dozor nad bezpečnosťou pri práci.

§ 45

Za dodržiavanie tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných (ďalej len „banské predpisy“)

zodpovedá vedúci organizácie a ostatní jej pracovníci podľa svojho funkčného a pracovného

zaradenia; dozor vykonávajú orgány organizácii nadriadené.

§ 46

(1)

Hlavný dozor nad dodržiavaním banských predpisov vykonáva štátna banská správa.

(2)

Organizácie sú povinné poskytnúť štátnej banskej správe na účely výkonu hlavného

dozoru kedykoľvek nevyhnutne potrebnú súčinnosť a všetky potrebné materiály a dokumentáciu

a podať všetky potrebné zprávy ako i vysvetlenia o otázkach svojej technickej prevádzky.

§ 47

(1)

Pri výkone hlavného dozoru náleží štátnej banskej správe najmä

a)

vykonávať sústavne prehliadky prevádzkových zariadení organizácií a pritom kontrolovať,

či organizácie riadne plnia povinnosti uložené banskými predpismi, najmä pokiaľ ide

o bezpečnosť prevádzky, bezpečnosť pri práci, o racionálne dobývanie ložiska a pokiaľ

ide o zabezpečenie osobitných chránených záujmov a zvlášť chránených objektov;

b)

ukladať vedúcim pracovníkom za porušenie banských predpisov pokuty až do výšky 3

000 Kčs, pokiaľ nie je toho názoru, že sa má uložiť trest vyšší alebo iného druhu

alebo pokiaľ nejde o trestný čin; v takýchto prípadoch postúpi vec na stíhanie pre

priestupok, prípadne pre trestný čin;

c)

dodržiavanie banských predpisov zabezpečiť vhodnými opatreniami; ak zistí závady,

ktoré zrejme a bezprostredne ohrozujú všeobecný záujem, najmä bezpečnosť života alebo

zdravia ľudí, a ak nemožno takéto závady ihneď odstrániť, zastaví štátna banská správa

v potrebnom rozsahu prevádzku organizácie až do odstránenia závady.

(2)

Ak hrozí prevádzke organizácie alebo všeobecnému záujmu, najmä životu alebo zdraviu

ľudí závažné nebezpečenstvo, alebo ak dôjde k závažnej nehode alebo závažnému úrazu,

zisťuje štátna banská správa na mieste stav, príčiny a ich následky a dozerá na preventívnu

alebo záchrannú akciu vykonávanú organizáciou.

(3)

O zistených závadách a o nariadených opatreniach upovedomí štátna banská správa vždy

tiež orgán nadriadený organizácii.

§ 48

(1)

Pokutu [

§ 47 ods. 1 písm. b)

] nemožno uložiť po uplynutí 4 mesiacov od zistenia, že bol banský predpis porušený,

prípadne po uplynutí jedného roku od doby, keď bol porušený. Plynutie týchto lehôt

sa pretrhuje začatím konania smerujúceho k uloženiu pokuty.

(2)

Pokutu uloženú zodpovednému pracovníkovi vymáha učtáreň jeho závodu na podklade právoplatného

rozhodnutia o uložení pokuty, a to zrážkou z platu až do 25 % jeho výšky. Zrážky včítane

zrážok s predchádzajúcim poradím nesmú však byť vyššie, než koľko dovoľujú všeobecné

predpisy o exekúcii na plat. Pokutu možno vymáhať tiež exekúciou. Pokuty pripadajú

štátu.

§ 49

O náhrade škody vyvolanej vyhľadávaním a prieskumom ložísk, výstavbou alebo likvidáciou

banských diel a zariadení, dobývaním a ťažbou nerastov, ako aj ich úpravou a zušľachťovaním

vykonávanými v súvislosti s dobývaním platia ustanovenia občianskeho zákonníka s odchýlkami

uvedenými v ďalších ustanoveniach tohto oddielu.

§ 50

(1)

Náhrada škôd na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, osevoch a kultúrach sa poskytuje

len v peniazoch.

(2)

Ak nemožno stavebný objekt uviesť do pôvodného stavu preto, že leží v území stavebnej

uzávery, prípadne na území, kde sa budú i naďalej prejavovať vplyvy činnosti uvedenej

v

§ 49

, je organizácia povinná vykonať predbežné zabezpečenie objektu; uvedenie objektu

do pôvodného stavu sa v takomto prípade vykoná až po doznení prvotných vplyvov tejto

činnosti, prípadne po zrušení stavebnej uzávery.

(3)

Za poškodenie stavebného objektu, ktorý bol postavený bez predpísaného stavebného

povolenia, prípadne bez dodržania podmienok určených v stavebnom povolení z hľadiska

ochrany stavby proti účinkom činností uvedených v

§ 49

, nie je organizácia povinná poskytnúť náhradu.

(4)

Za škodu sa považujú i náklady preventívne zabezpečovacích opatrení, ktoré je nutné

vykonať na ohrozenej veci vzhľadom na očakávané následky činností uvedených v

§ 49

.

(5)

Za škodu sa považuje i strata vody. Náhrada spočíva v obstaraní možnosti primeraného

užívania vody z iného zdroja, prípadne v náhrade nákladov na takéto opatrenia. V pomere

medzi organizáciami štátneho socialistického sektora sa strata vody považuje za škodu

na základných fondoch.

§ 51

(1)

Odstránenie a urovnanie škôd vyvolaných činnosťou uvedenou v

§ 49

, pokiaľ ju vykonávajú organizácie štátneho socialistického sektora a škoda vznikne

na majetku v správe iných organizácií štátneho socialistického sektora, môže vláda

upraviť nariadením.

(2)

Do vydania tohto nariadenia platia pre odstránenie a urovnanie takých škôd vyvolaných

činnosťou ťažobných podnikov štátneho socialistického sektora doterajšie predpisy

o odstránení a urovnaní niektorých škôd vyvolaných prevádzkou banských podnikov a

ustanovenia

§ 50 ods. 3 až 5

.

§ 52

(1)

Rekultiváciou pôdy sa dosahuje obnovenie výnosnosti poľnohospodárskej a lesnej pôdy

narušenej činnosťou uvedenou v

§ 49

a ozdravenie krajiny, a to takou terénnou úpravou pôdy, aby bola spôsobilá na ďalšie

obrábanie. Vykonanie terénnych úprav včítane prvého osádzania zabezpečujú organizácie,

ktorých činnosťou bola pôda narušená.

(2)

Organizácie vykonávajúce rekultiváciu pôdy môžu nadobúdať do svojej správy nehnuteľnosti

určené na rekultiváciu; o nadobúdaní nehnuteľností na účely rekultivácie pôdy platia

obdobne ustanovenia

§ 39

. Po vykonaní rekultivácie sú organizácie, ktoré ju vykonali, povinné previesť správu

nehnuteľností na organizácie určené kompetentným výkonným orgánom krajského národného

výboru.

§ 53

(1)

Doterajšie banské miery, prebytky a povrchové miery sa od začiatku účinnosti tohto

zákona posudzujú ako dobývací priestor. Hranice takéhoto dobývacieho priestoru sú

dané vonkajšími hranicami doterajších prepôžičiek náležiacich tomu istému majiteľovi.

(2)

Práva zodpovedajúce vecným bremenám, ktoré boli zapísané v banských knihách v prospech

vlastníkov banských oprávnení uvedených v odseku 1, zostávajú zachované, a to v prospech

organizácie, ktorej náleží dobývací priestor vytvorený z týchto banských oprávnení.

(3)

Doterajšie revírne štôlne sa posudzujú ako spoločne užívané banské diela (

§ 42

).

§ 54

(1)

Ložiská tých nerastov, ktoré sa podľa tohto zákona stávajú vyhradenými nerastami,

ako i tie ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých bolo pred začiatkom účinnosti

tohto zákona rozhodnuté, že sa hodia na priemyslové dobývanie alebo ktoré boli dobývané

priemyslovým spôsobom, sú odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona výhradným národným

majetkom (

§ 5 ods. 1

). V prípade pochybností, či ložisko nevyhradeného nerastu sa dobývalo priemyslovým

spôsobom, rozhodne kompetentný ústredný hospodársky orgán.

(2)

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona strácajú platnosť zmluvy uzavreté s vlastníkmi

(užívateľmi) pozemkov o náhrade za oprávnenie dobývať ložiská uvedené v odseku 1.

(3)

Organizácie štátneho socialistického sektora dobývajúce ložiská uvedené v odseku

1 sú povinné v určenej lehote podať návrh na určenie dobývacieho priestoru pre dobývanie

dotyčných nerastov.

(4)

Ľudovým výrobným družstvám, ktoré pred začiatkom účinnosti tohto zákona dobývali

ložiská uvedené v odseku 1, prenecháva sa naďalej využitie týchto ložísk. Ustanovenie

odseku 3 platí obdobne.

(5)

Pokiaľ doteraz dobývali ložiská uvedené v odseku 1 iné osoby než organizácie štátneho

socialistického sektora alebo ľudové družstvá, zanikajú dňom začiatku účinnosti tohto

zákona ich oprávnenia na dobývanie týchto ložísk. Osoby, ktorých oprávnenie na dobývanie

ložísk zanikne, sú povinné oznámiť príslušné ložiská do jedného mesiaca od začiatku

účinnosti tohto zákona Ministerstvu stavebníctva, ktoré prípadne postúpi oznámenie

kompetentnému ústrednému hospodárskemu orgánu. O ďalšom využití týchto ložísk rozhodne

ústredný hospodársky orgán, do odboru pôsobnosti ktorého spadá dobývanie dotyčných

nerastov.

§ 55

(1)

Doterajšie banské knihy sa zrušujú.

(2)

Zápisy o nehnuteľných veciach (pozemkoch a stavbách) obsiahnuté v týchto knihách,

zapíšu ľudové súdy na návrh do pozemkových kníh príslušných katastrálnych území.

§ 56

(1)

Predpisy na vykonanie tohto zákona vydá vláda nariadením, v ktorom môže úpravu podrobností

ponechať vyhláškam kompetentných ústredných úradov (orgánov).

(2)

Spôsobom uvedeným v odseku 1 vláda tiež môže zmeniť vymedzenie vyhradených nerastov

(

§ 3 ods. 1

).

§ 57

(1)

Ústredný banský úrad po dohode s ústrednými hospodárskymi orgánmi vydá podrobnejšie

predpisy

a)

o dobývacích priestoroch, o spôsobe ich určenia a o ich evidencii (

§§ 18 až 27

,

§ 53 ods. 1

,

§ 54 ods. 3 a 4

),

b)

o vypracovaní a schvaľovaní plánov otvárky, prípravy a dobývania (

§ 35

), ako i plánov uvedených v

§ 36

,

c)

o vedení a doplňovaní banských máp a banskej meračskej a geologickej dokumentácie

(

§ 43

),

d)

o bezpečnosti prevádzky organizácií uvedených v

§ 37

, najmä tiež o požiarnej ochrane v baniach, o bezpečnosti a hygiene pri práci a o

spolupráci štátnej banskej správy s orgánmi inšpekcie práce (

§ 44

); bližšiu úpravu môže ponechať obvodným banským úradom.

(2)

Predpisy uvedené v odseku 1 písm. c) vydáva Ústredný banský úrad i po dohode s ústredným

geologickým orgánom a s Ústrednou správou geodézie a kartografie. Predpisy uvedené

v odseku 1 písm. d) vydá v súčinnosti s ústrednými výbormi príslušných odborových

sväzov a pokiaľ ide o predpisy o hygiene pri práci po dohode s Ministerstvom zdravotníctva;

obvodné banské úrady postupujú v súčinnosti s krajskými výbormi príslušných odborových

sväzov a pokiaľ ide o predpisy o hygiene pri práci s kompetentnými orgánmi štátnej

zdravotníckej správy.

(3)

Ústredný orgán geologický po dohode s Ministerstvom financií vydá podrobnejšie predpisy

o osvedčení a odmene za objavenie ložiska (

§ 7 ods. 2

).

§ 58

(1)

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky predpisy, a stráca platnosť

i obyčajové právo, o veciach upravených týmto zákonom.

(2)

Zrušujú sa najmä

1.

všeobecný banský zákon vyhlásený patentom z 23. mája 1854 č. 146 r. z. v znení predpisov

ho meniacich a doplňujúcich, ako aj všetky vykonávacie predpisy k nemu vydané;

2.

zákon č. 12/1894 r. z., ktorým sa vydávajú predpisy o zriadení závodných a dozorcov

pri horách, ako i vykonávacie predpisy k nemu vydané;

3.

zákon č. 303/1924 Zb., ktorým sa banské vyhľadávanie a ťaženie živíc (bitúmen) podriaďuje

všeobecnému banskému zákonu, a vládne nariadenie č. 182/1940 Zb. o vyhľadávaní a dobývaní

živíc;

4.

vládne nariadenie č. 134/1943 Zb. o vykonávaní dozoru nad podzemným dobývaním nerastov

a nad hlbinnými vrtmi, a vládne nariadenie č. 147/1943 Zb. o vyhľadávaní a dobývaní

nerastných ložísk, a obdobné predpisy platné na Slovensku;

5.

zákon č. 57/1928 Zb. o zariadení a pôsobnosti banských úradov, a zákon č. 15/1940

Sl. z. o zriadení a pôsobnosti banských úradov;

6.

vládne nariadenie č. 29/1931 Zb. o banských mapách.

(3)

Vládne nariadenie

č. 18/1956 Zb.

o odstránení a urovnaní niektorých škôd vyvolaných prevádzkou banských podnikov,

stráca platnosť dňom, ktorý určí vláda v nariadení vydanom podľa

§ 51 ods. 1 tohto zákona

.

(4)

Vládne nariadenie

č. 53/1952 Zb.

o zaistení bezpečnosti a hospodárnosti prevádzky niektorých technických zariadení,

pokiaľ sa týka bezpečnosti prevádzky parných generátorov na povrchu v podnikoch podrobených

tomuto zákonu, zostáva nedotknuté; dozor nad bezpečnosťou a hospodárnosťou ostatných

technických zariadení podliehajúcich vládnemu nariadeniu

č. 53/1952 Zb.

prechádza v týchto podnikoch na štátnu banskú správu.

(5)

Vládne nariadenie

č. 58/1953 Zb.

o vládnom výbore pre geológiu a Ústrednom ústave geologickom a vládne nariadenie

č. 20/1954 Zb.

o organizácii štátnej banskej správy zostávajú týmto zákonom nedotknuté. Taktiež

zostávajú nedotknuté zákony

č. 63/1951 Zb.

o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami a

č. 58/1956 Zb.

o náhrade škody za pracovné úrazy a o náhrade nákladov liečebnej starostlivosti a

dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

§ 59

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.