VYHLÁŠKA 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových

vôd a podzemných vôd,

b)

o bilancovaní množstva povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

o vedení evidencie o vodách,

d)

o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd

a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd.

§ 2

Identifikácia útvaru povrchovej vody

(1)

Identifikáciou útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti

povrchovej vody. Postup a kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody sú uvedené v

prílohe č. 1

. Zoznam útvarov povrchovej vody je uvedený v

prílohe č. 2

.

(2)

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórie

a)

rieky,

b)

rieky so zmenenou kategóriou, najmä vodné nádrže a zdrže,

c)

jazerá.

(3)

Rieka so zmenenou kategóriou je útvar vnútrozemskej povrchovej vody občas tečúcej

alebo útvar vnútrozemskej povrchovej vody stojatej, ktorý vznikol takým zásahom ľudskej

činnosti, ktorým sa zmenila tečúca voda na stojatú vodu alebo na občas tečúcu vodu.

(4)

Vodné útvary sa členia na

a)

prirodzené útvary povrchovej vody,

b)

výrazne zmenené vodné útvary,

c)

umelé vodné útvary.

(5)

Postup vymedzenia výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je

uvedený v

prílohe č. 3

.

(6)

Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný

útvar, ak

a)

zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého

ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

1.

životné prostredie v širšom okolí,

2.

plavbu vrátane prístavných zariadení alebo na rekreáciu,

3.

splnenie účelov, na ktoré sa voda akumuluje, najmä na zásobovanie pitnou vodou, na

výrobu energie a na zavlažovanie,

4.

úpravu vodných pomerov,

5.

protipovodňovú ochranu,

6.

odvodňovanie pôdy,

7.

iné činnosti dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti,

b)

prínosy z využívania vôd, zabezpečené umelými alebo zmenenými charakteristikami vodného

útvaru, nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti

alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska

životného prostredia, napríklad presunom užívania vôd na iný vodný útvar, náhradou

vodnej elektrárne za inú alternatívnu možnosť alebo náhradou vodnej dopravy za železničnú

dopravu alebo cestnú dopravu.

§ 3

Identifikácia útvaru podzemnej vody

(1)

Identifikáciou útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom

kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie. Súčasťou identifikácie útvaru podzemnej

vody je popis stavu so zhodnotením dosiahnutia environmentálnych cieľov. Hodnotenie

vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a na určenie rizika

nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva analýzou ich stavu.

(2)

Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie

hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia

na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Toto hodnotenie obsahuje aj analýzy stavu

útvarov podzemnej vody a informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorý spôsobuje začlenenie

útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3)

Kritériá vymedzenia a charakterizácie útvarov podzemnej vody sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 4

Monitorovanie vôd

(1)

Monitorovanie vôd sa vykonáva v monitorovacích miestach podľa programov monitorovania

vôd.

(2)

Základné údaje o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd sú najmä

a)

úroveň hladiny povrchovej vody,

b)

prietok alebo objem povrchovej vody,

c)

chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele,

d)

biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele povrchových vôd,

e)

chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality,

f)

hydromorfologické prvky kvality.

(3)

Základné údaje o množstve, kvalite a o režime podzemných vôd sú najmä

a)

výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b)

úroveň hladiny podzemnej vody,

c)

tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d)

tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e)

prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f)

fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4)

Faktory ovplyvňujúce základné údaje podľa odsekov 2 a 3, ktoré sú súčasťou hodnotenia

množstva, kvality, režimu a stavu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä

a)

fyzicko-geografické podmienky povodí,

b)

množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

c)

teplota vzduchu,

d)

výpar z vodnej hladiny,

e)

kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny

objemov vody v nich,

f)

interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

g)

množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

h)

množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody

a do podzemnej vody,

i)

kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov

vody v nich,

j)

zmeny prítokov a odtokov, zadržanie vody, prevod vody alebo presmerovanie časti prietoku

vody vodného toku,

k)

iné vplyvy, ako sú uvedené v písmenách g) a j), ktoré menia hydrologický režim,

l)

výpar z pôdy a z rastlinstva,

m)

hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej

vody,

n)

zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

o)

plošné znečistenie.

(5)

Faktory, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvov na kvalitu povrchovej vody a podzemnej

vody, sú najmä údaje o

a)

využívaní vôd a o režime ich využívania,

b)

čistení odpadových vôd, znečistení a o režime vypúšťaných odpadových vôd z bodových

zdrojov znečistenia,

c)

produkcii kalov, ich zložení a o ich zneškodňovaní,

d)

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

látkach používaných v poľnohospodárstve,

f)

množstve a kvalite sedimentov,

g)

difúznych vplyvoch a o erózii,

h)

ďalších informáciách z bodových zdrojov a z difúznych zdrojov znečistenia,

i)

identifikácii zdroja látky, ktorá spôsobuje nedosiahnutie environmentálnych cieľov.

§ 5

Program monitorovania vôd

(1)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení

osobitne pre

a)

povrchové vody,

b)

podzemné vody,

c)

chránené územia.

(2)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej

raz za šesť rokov.

(3)

Programy monitorovania vôd obsahujú najmä

a)

ciele a účely monitorovania vôd,

b)

monitorovacie miesta,

c)

rozsahy a frekvencie ukazovateľov,

d)

spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,

e)

údaje o subjektoch zodpovedných za realizáciu jednotlivých častí programu monitorovania

vôd,

f)

systémy zabezpečenia kvality,

g)

finančné náklady.

§ 6

Monitorovanie povrchových vôd

(1)

Monitorovanie povrchových vôd sa člení na

a)

základné monitorovanie,

b)

prevádzkové monitorovanie,

c)

prieskumné monitorovanie,

d)

monitorovanie chránených území.

(2)

Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním

sa získavajú informácie najmä na

a)

hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových

vôd,

b)

doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové

vody,

c)

získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien

spôsobených ľudskou činnosťou.

(3)

Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej

vody,

a)

kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane

miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km

2

,

b)

kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane

jazier a vodných nádrží,

c)

kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,

d)

potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.

(4)

Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na

ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar

povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné

monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania

stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v

prílohe č. 5

.

(6)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým

monitorovaním sa najmä

a)

zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako

rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie

programov opatrení,

c)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami

podľa

§ 17 ods. 1 písm. d) zákona

,

d)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku

bilanciu,

e)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy

vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(7)

Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov

a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií

získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska,

najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že

dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

(8)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej

vody,

a)

pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary

povrchovej vody podľa

§ 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona

, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe

monitorovania,

b)

do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa

prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

c)

ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak,

aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

d)

ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv

a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,

e)

určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

f)

určených na závlahy,

g)

určených na odbery vody pre pitnú vodu,

h)

potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených

ľudskou činnosťou,

i)

potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

(9)

Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne,

chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality,

režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie

a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie

ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej

vody vystavené.

(10)

Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené,

sa monitorujú

a)

ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie

na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b)

vypúšťané prioritné látky,

c)

iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d)

indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný

vplyv.

(11)

Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným

monitorovaním sa zisťuje najmä

a)

neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b)

príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov

povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené

pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie

sa nezačalo,

c)

rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho

ohrozenia kvality povrchovej vody.

(12)

Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na

dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho

zhoršenia kvality povrchovej vody.

(13)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na

a)

zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b)

posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(14)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a)

v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych

javov,

b)

v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené

pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené

prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych

cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.

(15)

Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na

zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov

povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia

stavu.

(16)

Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové

monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť

príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej

vody.

(17)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a)

územia podľa

§ 5 ods. 1 písm. c) prvého až ôsmeho bodu zákona

,

b)

útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných

druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

(18)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou

monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú

v priemere viac ako 100 m

3

vody za deň.

(19)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby

sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje

z povrchových zdrojov podľa

§ 7 zákona

a podľa osobitného predpisu.

1

)

V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky

vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej

vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.

1

)

(20)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu

rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu

prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe

hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako

rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa

zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov

na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie

zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení

podľa

§ 15 zákona

.

(21)

Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej

vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania

povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych

cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti

a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak

je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich

z plánov manažmentu oblasti povodí.

(22)

Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd

sú uvedené v

prílohe č. 6

.

(23)

Monitorovanie prvkov kvality pre vodné útvary povrchových vôd sa vykonáva podľa technickej

normy

1a

)

alebo podľa inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími

požiadavkami.

§ 7

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie výskytu, množstva, kvality, režimu

a stavu povrchových vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu

povrchových vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd.

(2)

Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti

a presnosti. Minimálna frekvencia monitorovania prvkov kvality pre hodnotenia stavu

a kvality povrchových vôd je uvedená v

prílohe č. 7

.

(3)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu a ekologického potenciálu

útvarov povrchových vôd sú uvedené v

prílohe č. 8

.

(4)

Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť

ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie

monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej

vody spôsobené ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa možno v prípade potreby

vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.

(5)

Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva

pri odbere

a)

pre menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej štyrikrát ročne,

b)

pre 10 000 až 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej osemkrát ročne,

c)

pre viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.

(6)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu

rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy,

kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu

2

)

a kým sa nesplnia environmentálne ciele.

(7)

Ak je počas 12 mesiacov pri dodržaní minimálnych frekvencií meraní zisťovaná len

hodnota medze stanovenia príslušného chemického ukazovateľa a táto medza stanovenia

je nižšia ako environmentálna norma kvality, monitorovanie daného chemického ukazovateľa

sa realizuje najviac raz za šesťročné obdobie príslušného plánovacieho cyklu, ak sa

na základe technických znalostí a odborného posúdenia nerozhodne inak.

§ 8

Hodnotenie množstva a režimu povrchových vôd

(1)

V rámci hodnotenia množstva povrchových vôd sa určujú tieto hydrologické charakteristiky

a)

priemerné ročné prietoky,

b)

priemerné ročné odtokové výšky,

c)

priemerné špecifické odtoky,

d)

priemerné mesačné prietoky,

e)

M – denné prietoky.

(2)

Hydrologické charakteristiky sa stanovujú za reprezentatívne obdobie. Reprezentatívne

obdobie je obdobie, v ktorom sú základné štatistické charakteristiky hydrologických

radov blízke ich hodnotám určeným z dlhých hydrologických radov.

(3)

Vhodnosť reprezentatívneho obdobia sa posudzuje v súlade s Vodným plánom Slovenska

najmenej raz za šesť rokov.

(4)

Hydrologický režim je charakteristická premenlivosť hodnôt hydrologických charakteristík

v čase a priestore a zhodnotenie ich dlhodobých zmien a krátkodobých zmien.

(5)

V rámci hodnotenia hydrologického režimu sa vykonáva aj hodnotenie trendov hydrologických

charakteristík.

§ 9

Hodnotenie kvality povrchovej vody

(1)

Kvalita povrchovej vody sa hodnotí v ktoromkoľvek monitorovanom mieste.

(2)

Hodnotenie kvality povrchovej vody

3

)

sa vykonáva spravidla raz ročne alebo za určené časové obdobie.

(3)

Hodnotenie kvality povrchovej vody zahŕňa najmä

a)

časové zmeny vybraných ukazovateľov,

b)

účelové grafické spracovanie alebo štatistické spracovanie údajov z monitorovania,

c)

identifikácie trendov zmien kvality povrchovej vody,

d)

identifikácie zmien kvality vody v zmiešavacích zónach a konca zmiešavacích zón,

e)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

f)

hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd,

g)

hodnotenie vo vzťahu k užívaniu vôd.

§ 10

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej

vody.

(2)

Ekologický stav riek sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry

– fytoplanktónu, fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä

hydrologický režim, veľkosť a dynamika prietoku, interakcia s útvarmi povrchovej vody

a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré

patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky

a štruktúra príbrežného pásma,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä

teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce

látky relevantné pre Slovensko.

(3)

Ekologický stav útvarov povrchových vôd so zmenenou kategóriou a jazier sa hodnotí

a)

biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu,

zloženie a početnosť inej vodnej flóry – fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť

fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b)

hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä

hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej

vody a s útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré

patria premenlivosť hĺbky útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou, množstvo,

štruktúra a substrát dna útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou a štruktúra

brehu útvaru povrchových vôd so zmenenou kategóriou alebo premenlivosť hĺbky jazera,

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,

c)

fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä

teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,

d)

chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce

látky relevantné pre Slovensko.

(4)

Na základe výsledkov hodnotenia prvkov kvality sa vykonáva klasifikácia ekologického

stavu útvarov povrchových vôd podľa osobitného predpisu.

4

)

Základnými princípmi klasifikácie ekologického stavu sú

a)

typová špecifickosť,

b)

špecifickosť zodpovedajúca vzniknutému stresu,

c)

splnenie definícií klasifikácie ekologického stavu,

d)

identifikácia antropogénne vyvolanej odchýlky od referenčných hodnôt.

(5)

Zoznam typov útvarov povrchových vôd je uvedený v

prílohe č. 9

. Definovanie klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v

prílohe č. 10

.

(6)

Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania

biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej

kvality je vzťah medzi hodnotami – metrikami biologických ukazovateľov pozorovaných

v danom útvare povrchovej vody a referenčnými hodnotami – metrikami týchto ukazovateľov

platnými pre danú kategóriu a daný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné hodnoty

predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo

malé narušenie vodného ekosystému ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných

podmienok sú uvedené v

prílohe č. 11

.

(7)

Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

veľmi dobrý ekologický stav,

b)

dobrý ekologický stav,

c)

priemerný ekologický stav,

d)

zlý ekologický stav,

e)

veľmi zlý ekologický stav.

(8)

Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 7 určujú hraničné

číselné hodnoty interkalibračným porovnaním na medzinárodnej úrovni medzi

a)

veľmi dobrým ekologickým stavom a dobrým ekologickým stavom,

b)

dobrým ekologickým stavom a priemerným ekologickým stavom.

(9)

Pomer ekologickej kvality podľa odseku 6 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1.

Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický

stav predstavujú hodnoty blízke 0.

(10)

Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality

konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery

prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami,

možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru

povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(11)

Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených

koncentrácií prioritných látok s environmentálnymi normami kvality určenými pre tieto

látky.

(12)

Pri hodnotení stavu útvarov povrchových vôd je potrebné pre nesyntetické špecifické

látky relevantné pre Slovensko a nesyntetické prioritné látky zohľadniť pozaďové koncentrácie

ťažkých kovov.

(13)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického a chemického stavu útvarov povrchových

vôd je uvedené v

prílohe č. 8

.

§ 11

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

(1)

Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý

vodný útvar, jeho environmentálnym cieľom je dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu

a dobrého chemického stavu.

(2)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality,

fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality vody riek alebo útvarov povrchových

vôd so zmenenou kategóriou podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej

vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar zhodný.

(3)

Vybrané prvky kvality, ktoré patria do zhodnej kategórie povrchovej vody, sa označujú

ako relevantné prvky kvality.

(4)

Na základe výsledkov sledovania relevantných prvkov kvality vo výrazne zmenených

vodných útvaroch alebo umelých vodných útvaroch sa vykonáva určenie ich ekologického

potenciálu. Základné princípy určenia ekologického potenciálu sú rovnaké ako základné

princípy klasifikácie ekologického stavu.

(5)

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov

sa člení na

a)

maximálny ekologický potenciál,

b)

dobrý ekologický potenciál,

c)

priemerný ekologický potenciál,

d)

zlý ekologický potenciál,

e)

veľmi zlý ekologický potenciál.

(6)

Definovanie klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov

a umelých vodných útvarov je uvedené v

prílohe č. 12

.

(7)

Hraničné hodnoty na odlíšenie dobrého ekologického potenciálu a priemerného ekologického

potenciálu sa pre výrazne zmenené alebo umelé vodné útvary povrchových vôd odvodzujú

individuálne.

(8)

Určenie spoľahlivosti hodnotenia ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných

útvarov a umelých vodných útvarov sa vykonáva podľa

prílohy č. 8

.

§ 12

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody sa člení na

a)

prezentáciu ekologického stavu,

b)

prezentáciu ekologického potenciálu,

c)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Pre každé správne územie povodia a čiastkové povodia sa vypracúvajú mapy hodnotenia

ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchovej vody a ekologického potenciálu

výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov. Mapové zobrazenie prezentácie

stavu útvarov povrchovej vody je uvedené v

prílohe č. 13

.

(3)

Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický

potenciál nedosiahol z dôvodu presiahnutia environmentálnej normy kvality jednej alebo

viacerých syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko,

ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody, sa v mapách označia čiernymi

bodmi.

§ 13

Monitorovanie podzemných vôd

(1)

Monitorovanie podzemných vôd sa člení na

a)

monitorovanie kvantity podzemných vôd,

b)

monitorovanie kvality podzemných vôd, ktoré sa člení na

1.

základné monitorovanie,

2.

prevádzkové monitorovanie,

c)

monitorovanie chránených území.

(2)

Monitorovaním kvantity podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie množstva a režimu podzemných vôd,

b)

hodnotenie prírodných a využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie kvantitatívneho stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti najmä na

1.

hladiny podzemných vôd a výdatnosti prameňov,

2.

zmeny prúdenia podzemných vôd,

3.

kvantitatívny stav útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

4.

overenie postupov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(3)

Základným monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

hodnotenie kvality podzemných vôd,

b)

hodnotenie využiteľných množstiev podzemných vôd,

c)

hodnotenie chemického stavu útvaru alebo skupín útvarov podzemných vôd,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok,

e)

cielené hodnotenie dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti na kvalitu podzemných vôd,

chemický stav útvaru alebo skupín útvarov podzemnej vody a na overenie postupov hodnotenia

chemického stavu,

f)

navrhovanie monitorovacích programov,

g)

účely hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie.

(4)

Prevádzkovým monitorovaním kvality podzemných vôd sa zabezpečujú údaje na

a)

určenie chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované

ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,

b)

určenie prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky,

ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti, a na identifikáciu obratu týchto trendov.

(5)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa

§ 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho

,

siedmeho a ôsmeho bodu zákona

.

§ 14

Monitorovanie stavu podzemných vôd

(1)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych

monitorovacích miest na meranie hladiny podzemných vôd, výdatnosti prameňov a teploty

podzemných vôd v každom útvare podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej premenlivosti

a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobov využívania podzemnej

vody.

(2)

Monitorovanie kvantity podzemných vôd sa rozširuje v útvare podzemnej vody,

a)

ktorý nedosahuje určené environmentálne ciele alebo bol identifikovaný ako rizikový

z hľadiska ich nedosiahnutia, o monitorovacie miesta v dostatočnej hustote na vyhodnotenie

vplyvu odberov a vypúšťaní na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien,

b)

kde podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť

dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej

vody cez hranicu členského štátu.

(3)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v správnych územiach povodí na

základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov ľudskej činnosti a ich dosahov na kvalitu

podzemných vôd. Základné monitorovanie podzemných vôd trvá najmenej jeden rok počas

obdobia, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. V útvaroch podzemných vôd, v ktorých

sa predchádzajúcim monitorovaním preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie

sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, základné

monitorovanie podzemnej vody trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú

tri po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(4)

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v dostatočnom počte monitorovacích

miest v útvaroch podzemnej vody

a)

identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

poskytujúcich viac ako 100 m

3

vody za deň,

c)

presahujúcich hranice štátu,

d)

ak sa v nich nevykonávalo základné monitorovanie počas predchádzajúceho obdobia,

na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním podzemnej vody sa sledujú

a)

obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch

podzemnej vody podľa odseku 4,

b)

ukazovatele podľa písmena a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov,

ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody

identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

c)

ukazovatele podľa písmena b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré

sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody

presahujúcich hranice štátu.

(6)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách

útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov

a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia

environmentálnych cieľov. Výberom monitorovacích miest sa zohľadňuje aj zabezpečenie

reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar podzemnej vody alebo

skupinu útvarov podzemnej vody.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v určených obdobiach medzi programami

základného monitorovania podzemnej vody na

a)

klasifikáciu chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody

podľa odseku 6,

b)

určenie prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej

látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.

(8)

Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne

pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

§ 15

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu

podzemných vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri hodnotení množstva, kvality, režimu a stavu

podzemných vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd. Frekvencie monitorovania

sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady

spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú vo Vodnom pláne

Slovenska.

(2)

Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantity podzemných vôd sa vykonáva najmenej

raz za týždeň.

(3)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných

ako rizikových z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečovať

dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami

a na hodnotenie režimu podzemnej vody a jeho zmien.

(4)

Frekvencia kvantitatívneho monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná

voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečovať dostatočné množstvo údajov a informácií

na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.

(5)

Monitorovacia sieť na monitorovanie kvality podzemných vôd sa navrhuje tak, aby výsledky

monitorovania poskytovali prehľad o kvalite podzemnej vody v každej oblasti povodia

a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené

ľudskou činnosťou.

(6)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov pri základnom monitorovaní podzemnej vody musí

byť taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu daného

ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania.

(7)

Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými

monitorovaniami s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania

najmenej raz za rok.

(8)

Výsledky základného monitorovania podzemnej vody a prevádzkového monitorovania podzemnej

vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich

látok a na identifikáciu ich zmien.

§ 16

Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.

(2)

Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania

zdrojov podzemnej vody v súvislosti s určenými využiteľnými množstvami podzemnej vody

5

)

v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.

(3)

Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje aj hodnotenie

dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie

využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané

zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického

prieskumu.

(4)

Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie

útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov

podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý kvantitatívny stav,

b)

nevyhovujúci kvantitatívny stav.

(5)

Dobrý kvantitatívny stav je stav, ak

a)

využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v

útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom

podzemnej vody a ak nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach

odberov podzemnej vody,

b)

v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej

vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty

schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,

c)

úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou,

ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary

povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov,

ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

d)

zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej

vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu,

že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej

vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,

e)

zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú

jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality

podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.

(6)

Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje

a)

koncentrácia znečisťujúcich látok,

b)

vodivosť alebo celková mineralizácia.

(7)

Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru

podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a hodnotenie kvality podzemnej

vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu podzemných vôd a vo vzťahu k užívaniu

vôd.

(8)

Chemický stav podzemnej vody sa člení na

a)

dobrý chemický stav,

b)

nevyhovujúci chemický stav.

(9)

Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto

požiadavky

a)

koncentrácie znečisťujúcich látok

1.

nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov do podzemnej

vody,

2.

nepresahujú normy kvality podľa

prílohy č. 1a zákona

,

3.

nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov podľa

§ 5 ods. 2 zákona

pre súvisiace povrchové vody ani k významnému zhoršeniu ekologickej kvality alebo

chemickej kvality takých útvarov a ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských

ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b)

zmeny vodivosti podzemnej vody nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov

do útvarov podzemnej vody.

§ 17

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody

(1)

Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na

a)

prezentáciu kvantitatívneho stavu,

b)

prezentáciu chemického stavu.

(2)

Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané

z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako

celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický

stav sa vyznačí červenou farbou.

(3)

V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend

koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického

stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa vyznačí na mape v zistenom

mieste modrým bodom.

§ 18

Hydrologická bilancia

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na

základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo

prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo

odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický

rajón alebo vodný útvar. Hydrologická bilancia sa vypracúva na základe výsledkov programov

monitorovania stavu vôd a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

§ 19

Vodohospodárska bilancia

(1)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody

a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej

vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vodohospodárska bilancia sa vypracúva

na účely Vodného plánu Slovenska podľa schváleného časového plánu s použitím schválených

postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov.

(2)

Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty

a)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok,

b)

vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok,

c)

správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok,

d)

správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.

(3)

Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa

a)

hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa

odseku 2 za uplynulý rok a jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a

zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,

b)

porovnávajú pre výhľadové časové horizonty výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami

na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu

vody.

(4)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové

povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej

napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov

o kvalite povrchovej vody.

(5)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov

v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, a aj s ich zohľadnením,

b)

hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených

podľa

§ 6 ods. 5 zákona

a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c)

hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa

§ 6 ods. 6 zákona

a jej porovnanie s povolenými množstvami,

d)

overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie

minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej

vody,

e)

hodnotenie zmien kvality povrchovej vody.

(6)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za uplynulý rok obsahuje

a)

hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,

b)

hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa

§ 6 ods. 5 zákona

,

c)

porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa

§ 6 ods. 5 zákona

s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),

d)

kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim

hodnotením.

(7)

Správa o vodohospodárskej bilancii vody za uplynulý rok obsahuje

a)

ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,

b)

zhodnotenie vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní

odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,

c)

prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a

ich pravdepodobné príčiny.

(8)

Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti

na vodné plánovanie obsahuje

a)

zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej

odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,

b)

zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej

vody,

c)

návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho

využívania vody pre vodné plány.

(9)

Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové

povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality

podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s

nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou,

ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných

množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v

porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.

(10)

Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej

vody sa vychádza

a)

z výsledkov monitorovania vôd,

b)

z výsledkov hodnotenia množstva a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

z výsledkov hodnotenia kvality povrchových vôd a podzemných vôd,

d)

zo súhrnnej evidencie,

e)

z výsledkov hydrogeologických prieskumov.

(11)

Výsledkom bilančných hodnotení je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy,

predpokladané ciele hospodárenia s povrchovou vodou a podzemnou vodou.

§ 20

Oznamovanie údajov o odbere povrchovej vody a podzemnej vody

(1)

Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa

§ 6 ods. 5 zákona

okrem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zasielajú

do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy

Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (ďalej len „ústav“) na predpísanom tlačive

uverejnenom na webovom sídle ústavu.

(2)

Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody okrem

prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa oznamujú v členení

na kalendárne mesiace raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.

Súčasťou oznamovaných údajov sú aj údaje o kvalite, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve

odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými

meradlami.

6

)

(3)

Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj

a)

údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov okrem prírodných

liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,

b)

hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,

c)

tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d)

údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.

(4)

Údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa

§ 39 ods. 4 zákona

okrem údajov o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch sa

zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho

obdobia.

(5)

Údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách

povrchovej vody na účely vypracúvania hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie

sa oznamujú ústavu v tomto rozsahu

a)

základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku,

objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe

sa oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných

tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30

dní po ich zistení,

b)

údaje o dennom meraní výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú,

a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny

mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c)

údaje o dennom meraní množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej

vody do derivačných kanálov a množstve vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov

pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho

mesiaca,

d)

údaje o dennom meraní množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom

toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, najmä do závlahového kanála

alebo náhonu, sa za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e)

údaje o dennom meraní množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu

za kalendárny mesiac sa oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(6)

Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody okrem údajov o prírodných liečivých

zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch poskytne ústav správcovi vodohospodársky

významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej

forme a štruktúre.

§ 21

Oznamovanie údajov o zistených zdrojoch podzemnej vody

(1)

Údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa

§ 6 ods. 7 zákona

okrem zdrojov podzemných vôd

7

)

sa oznamujú ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2)

Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie

a)

meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej

oznamovacia povinnosť vznikla,

b)

presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody spolu s koordinátmi a prehľadnou

situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c)

dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody

zistený,

d)

druh zdroja podzemnej vody, najmä prameň a vrt,

e)

údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja

podzemnej vody, ak sú známe.

(3)

Záverečnú správu

8

)

z hydrogeologického prieskumu odovzdáva zhotoviteľ geologických prác osobe podľa

osobitného predpisu.

9

)

(4)

Ak ten, kto má oznamovaciu povinnosť, zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo

jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa

§ 6 ods. 7 zákona

, oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje

a)

meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá

odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b)

presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody, najmä obec, okres a kraj, spolu

s koordinátmi a prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom

v mierke 1 : 50 000,

c)

pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d)

dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e)

zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f)

kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

§ 22

Oznamovanie údajov o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody

(1)

Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa

§ 6 ods. 6 zákona

sa zasielajú správcovi vodohospodársky významných tokov a ústavu do 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom

tlačive.

(2)

Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a vypúšťanej osobitnej vody v členení

na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a

vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 31. januára nasledujúceho

roka na predpísanom tlačive.

(3)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) a správca vodohospodársky

významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o

a)

výsledkoch z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody

za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,

b)

výsledkoch sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient

do 30. júna nasledujúceho roka.

(4)

Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v

rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných

tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu

poplatkov podľa osobitného predpisu

10

)

a pre ostatné zdroje znečistenia do 31. marca.

§ 23

Dopĺňanie oznamovaných údajov o odberoch vody a o vypúšťaní odpadovej vody

(1)

Na vedenie súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných

údajov podľa

§ 20 až 22

doplňujúce a upresňujúce informácie.

(2)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch

vody a o vypúšťaniach odpadovej vody, ktoré boli podkladom na spoplatnenie odberov

vôd a vypúšťaní odpadových vôd do 30. apríla.

§ 24

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa

§ 29 ods. 2 písm. a) zákona

obsahuje

a)

evidenciu útvarov povrchovej vody,

b)

evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí,

hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov a hydrografických čísel vodných tokov,

c)

evidenciu útvarov podzemnej vody,

d)

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.

(2)

Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch a evidencia vrátane ich ovplyvňovania

ľudskou činnosťou podľa

§ 29 ods. 2 písm. b) zákona

obsahuje evidenciu

a)

zoznamu a lokalizácie objektov štátnej hydrologickej siete a účelu monitorovania

v objektoch štátnej hydrologickej siete,

11

)

b)

základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd podľa

§ 4 ods. 2

a základných údajov o množstve, režime, kvalite a o stave podzemných vôd podľa

§ 4 ods. 3 písm. a), b)

,

e) a f)

monitorovaných v objektoch štátnej hydrologickej siete,

c)

bilančných profilov povrchovej vody pre potreby hydrologickej bilancie a vodohospodárskej

bilancie,

d)

odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa

§ 6 ods. 5 zákona

,

e)

subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa

§ 6 ods. 6 zákona

,

f)

množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa

§ 6 ods. 6 zákona

,

g)

zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality,

odberateľov a odberov podzemnej vody podľa

§ 6 ods. 5

a

7 zákona

, okrem evidencie o prírodných liečivých zdrojoch a prírodných minerálnych zdrojoch,

h)

informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s prioritnými

nebezpečnými látkami podľa

§ 39 ods. 9 zákona

,

i)

množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody

do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,

j)

pasportov vodných útvarov povrchových vôd,

k)

údajov o hydromorfologických prvkoch kvality,

l)

údajov o biologických prvkoch kvality,

m)

údajov o fyzikálno-chemických a chemických prvkoch kvality,

n)

o stave a potenciáli útvarov povrchových vôd,

o)

o stave útvarov podzemných vôd.

(3)

Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy

podľa

§ 29 ods. 2 písm. c) zákona

obsahuje evidenciu

a)

povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,

b)

iných rozhodnutí podľa

§ 23 ods. 1 písm. b) a c)

,

§ 32

,

§ 36 až 38

,

§ 39 ods. 5, 6

a

10

,

§ 42 ods. 2

,

§ 43 ods. 7

,

§ 45 ods. 1

a

3

,

§ 49 ods. 3

,

§ 50 ods. 3

a

5

,

§ 52 ods. 2

,

§ 55 ods. 2 a 3

,

§ 57 ods. 1

a

4

,

§ 61 písm. b)

,

§ 66 ods. 5 a 6

,

§ 74 ods. 1 až 3

,

§ 77 ods. 3

a

§ 80 ods. 7 zákona

,

c)

zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.

(4)

Evidencia chránených území a ostatných území podľa

§ 29 ods. 2 písm. d) zákona

, ktorú reviduje a aktualizuje ministerstvom poverená osoba, obsahuje evidenciu

a)

útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,

b)

vôd vhodných na kúpanie,

c)

povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

d)

chránených vodohospodárskych oblastí,

e)

ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

f)

citlivých oblastí,

g)

zraniteľných oblastí,

h)

chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,

i)

inundačných území.

(5)

O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre

každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú

do centrálnej databázy súhrnnej evidencie o vodách, ktorú spravuje ústav.

(6)

Evidenciu podľa

a)

odseku 2 vedie ústav,

b)

odseku 2 písm. a) a j) vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov,

c)

odseku 3 písm. a), odseku 3 písm. b) okrem

§ 62 ods. 6 zákona

a odseku 3 písm. c) vedie orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie.

(7)

Evidenciu rozhodnutí vydaných podľa

§ 39 ods. 4 písm. a)

,

§ 41 ods. 9

a

§ 74 ods. 3 zákona

a evidenciu výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a

ich vplyvu na recipient vedie inšpekcia.

§ 25

Súhrnná evidencia o vodách

(1)

Súhrnná evidencia o vodách podľa

§ 29 ods. 3 zákona

obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení

a)

evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje

1.

informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich

určenia na rôzne spôsoby používania,

2.

hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických

čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

3.

zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,

b)

evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania

ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje

1.

informácie o monitorovacích sieťach,

2.

informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,

3.

údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,

4.

údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa

§ 6 ods. 5 zákona

,

5.

miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa

§ 6 ods. 7 zákona

,

6.

miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa

§ 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona

,

7.

údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa

§ 6 ods. 6 zákona

,

8.

údaje o bodových zdrojoch znečistenia,

9.

umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie

a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,

10.

informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej

vody,

c)

evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.

(2)

Súčasťou súhrnnej evidencie o vodách je evidencia chránených území podľa

§ 24 ods. 4

.

§ 26

Transpozičné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 14

.

§ 27

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

221/2005 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových

vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.

§ 28

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra 2010.