OZNÁMENIE 418/2000 Z. z. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 6. novembra 1997 bol v Štrasburgu podpísaný Európsky dohovor o občianstve. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s týmto dohovorom uznesením č. 789/1997 zo 4. novembra 1997 a predseda vlády Slovenskej republiky ho v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky ratifikoval 30. apríla 1998. Ratifikačná listina bola zaregistrovaná u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 27. mája 1998. Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. marca 2000 na základe článku 27 ods. 2 . EURÓPSKY DOHOVOR O OBČIANSTVE

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru

a)

„občianstvo“ znamená právnu väzbu medzi osobou a štátom a neoznačuje etnický pôvod

osoby,

b)

„viacnásobné občianstvo“ znamená súčasné vlastnenie dvoch alebo viacerých občianstiev

tou istou osobou,

c)

„dieťa“ znamená každú osobu pod vekovou hranicou osemnásť rokov, ak sa plnoletosť

podľa zákona aplikovateľného na dieťa nedosiahla skôr,

d)

„vnútroštátna právna norma“ znamená všetky druhy ustanovení vnútroštátneho právneho

poriadku vrátane ústavy, zákonov, predpisov, nariadení, procesného práva, obyčajových

pravidiel a praxe, ako aj pravidiel odvodených zo záväzných medzinárodných dokumentov.

Článok 3

Kompetencia štátu

1.

Každý štát vo svojom právnom poriadku ustanoví, kto sú jeho občania.

2.

Túto právnu normu ostatné štáty akceptujú, ak je v súlade s platnými medzinárodnými

dohovormi, obyčajovým medzinárodným právom a všeobecne uznávanými princípmi práva

týkajúcimi sa občianstva.

Článok 4

Princípy

Normy týkajúce sa občianstva každého zmluvného štátu budú vychádzať z týchto princípov

a)

každý má právo na občianstvo,

b)

musí sa predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti,

c)

nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva,

d)

ani manželstvo, ani zrušenie manželstva medzi občanom zmluvného štátu a cudzincom,

ani zmena občianstva jedného z manželov počas manželstva neovplyvní automaticky občianstvo

druhého z manželov.

Článok 5

Nediskriminácia

1.

Normy zmluvného štátu týkajúce sa občianstva nebudú obsahovať rozdiely ani zahŕňať

prax, ktoré predstavujú diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, rasy, farby

alebo národného, alebo etnického pôvodu.

2.

Každý zmluvný štát sa bude riadiť princípom nediskriminácie svojich občanov, či sa

stali jeho občanmi narodením alebo nadobudli občianstvo neskôr.

Článok 6

Nadobudnutie občianstva

1.

Každý zmluvný štát ustanoví vo svojej vnútroštátnej právnej norme, aby jeho občianstvo

nadobudli zo zákona tieto osoby

a)

deti, ktorých jeden z rodičov má v čase ich narodenia občianstvo tohto zmluvného

štátu, čo podlieha ľubovoľným výnimkám, ktoré môžu byť ustanovené vnútroštátnou právnou

normou tohto štátu vo vzťahu k deťom narodeným v zahraničí. Vo vzťahu k deťom, ku

ktorým rodičovstvo je určené uznaním, súdnym rozhodnutím alebo podobnými postupmi,

môže každý zmluvný štát ustanoviť, že dieťa nadobudne občianstvo postupom ustanoveným

jeho vnútroštátnou právnou normou,

b)

nájdenci nájdení na jeho území, ktorí by inak boli bez štátnej príslušnosti.

2.

Každý zmluvný štát vo svojej právnej norme ustanoví, aby jeho občianstvo nadobudli

deti narodené na jeho území, ktoré pri narodení nenadobúdajú ďalšie občianstvo. Také

občianstvo bude udelené

a)

narodením zo zákona alebo

b)

neskôr deťom, ktoré ostali bez štátnej príslušnosti, po podaní žiadosti takým dieťaťom

alebo v jeho mene príslušnému orgánu spôsobom, ktorý predpisuje vnútroštátna právna

norma zmluvného štátu. Takú žiadosť možno podmieniť zákonným a obvyklým pobytom na

jeho území v období nepresahujúcom päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu

žiadosti.

3.

Každý zmluvný štát vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoví možnosť naturalizácie

osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území. Pri určení podmienok naturalizácie

neustanoví obdobie pobytu presahujúce 10 rokov pred podaním žiadosti.

4.

Každý zmluvný štát vo svojej vnútroštátnej právnej norme uľahčí nadobudnutie občianstva

týmto osobám

a)

manželom a manželkám svojich občanov,

b)

deťom jedného zo svojich občanov, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v

článku 6 ods. 1 písm. a)

,

c)

deťom, ktorých jeden z rodičov nadobúda alebo nadobudol jeho občianstvo,

d)

deťom adoptovaným jedným zo svojich občanov,

e)

osobám, ktoré sa narodili na jeho území a majú tam zákonný a obvyklý pobyt,

f)

osobám, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území v období začínajúcom pred

18. rokom života; toto obdobie ustanoví vnútroštátna právna norma príslušného zmluvného

štátu,

g)

osobám bez štátnej príslušnosti a osobám s priznaným postavením utečenca, ktoré majú

zákonný a obvyklý pobyt na jeho území.

Článok 7

Strata občianstva zo zákona alebo z iniciatívy zmluvného štátu

1.

Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva

zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov

a)

dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva,

b)

nadobudnutie občianstva zmluvného štátu podvodným konaním, na základe falošnej informácie

alebo zatajenia ľubovoľnej relevantnej skutočnosti žiadateľom,

c)

dobrovoľná služba v zahraničných ozbrojených silách,

d)

konanie vážne poškodzujúce životné záujmy zmluvného štátu,

e)

nedostatočná skutočná väzba medzi zmluvným štátom a občanom s obvyklým pobytom v

zahraničí,

f)

ak je počas neplnoletosti dieťaťa ustanovené, že predbežné podmienky určené vnútroštátnou

právnou normou, ktoré viedli k nadobudnutiu občianstva zmluvného štátu zo zákona,

už ďalej nespĺňa,

g)

adopcia dieťaťa, ak dieťa nadobudne alebo má cudzie občianstvo jedného adoptívneho

rodiča alebo oboch adoptívnych rodičov.

2.

Zmluvný štát môže ustanoviť stratu občianstva u detí, ktorých rodičia stratia toto

občianstvo, okrem prípadov zahrnutých v odseku 1 písm. c) a d). Deti však toto občianstvo

nestratia, ak si ho jeden z rodičov ponechá.

3.

Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu svojho

občianstva podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, ak by sa tým takáto osoba stala osobou

bez štátnej príslušnosti, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 1 písm. b) tohto

článku.

Článok 8

Strata občianstva na základe iniciatívy jednotlivca

1.

Každý zmluvný štát umožní osobe zrieknutie sa občianstva za predpokladu, že sa tým

taká osoba nestane osobou bez štátnej príslušnosti.

2.

Zmluvný štát však môže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť, že zrieknutie

sa občianstva môžu uskutočniť iba občania, ktorí majú obvyklý pobyt v zahraničí.

Článok 9

Obnovenie občianstva

Každý zmluvný štát v prípadoch a za podmienok ustanovených vo svojej vnútroštátnej

právnej norme uľahčí opätovné nadobudnutie občianstva bývalým občanom, ktorí majú

zákonný a obvyklý pobyt na jeho území.

Článok 10

Vybavovanie žiadostí

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby sa žiadosti týkajúce sa nadobudnutia, zachovania,

straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva vybavili v primeranom

čase.

Článok 11

Rozhodnutia

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania,

straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva obsahovali písomné

odôvodnenie.

Článok 12

Právo na preskúmanie

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania,

straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva boli preskúmateľné

v správnom alebo v súdnom konaní v súlade s jeho vnútroštátnou právnou normou.

Článok 13

Poplatky

1.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby poplatky za nadobudnutie, zachovanie, stratu, opätovné

nadobudnutie alebo osvedčenie jeho občianstva boli primerané.

2.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby poplatky za správne alebo súdne preskúmanie neboli

prekážkou pre žiadateľov.

Článok 14

Prípady viacnásobného občianstva zo zákona

1.

Zmluvný štát umožní

a)

deťom, ktoré majú rôzne občianstvá nadobudnuté automaticky pri narodení, aby si ich

ponechali,

b)

svojim občanom mať ďalšie občianstvo, keď toto ďalšie občianstvo automaticky nadobudli

manželstvom.

2.

Na zachovanie občianstiev uvedených v odseku 1 sa vzťahujú príslušné ustanovenia

článku 7

tohto dohovoru.

Článok 15

Iné možné prípady viacnásobného občianstva

Ustanovenia tohto dohovoru neobmedzujú právo zmluvného štátu ustanoviť vo svojej vnútroštátnej

právnej norme, či

a)

si jeho občania, ktorí nadobudnú alebo majú občianstvo ďalšieho štátu, jeho občianstvo

ponechajú alebo ho stratia,

b)

nadobudnutie alebo zachovanie jeho občianstva je podmienené zrieknutím sa alebo stratou

ďalšieho občianstva.

Článok 16

Ochrana predchádzajúceho občianstva

Zmluvný štát nepodmieni nadobudnutie alebo zachovanie svojho občianstva zrieknutím

sa alebo stratou ďalšieho občianstva v prípadoch, keď také zrieknutie sa alebo strata

nie je možná alebo ju nemožno odôvodnene vyžadovať.

Článok 17

Práva a povinnosti súvisiace s viacnásobným občianstvom

1.

Občania zmluvného štátu majúci ďalšie občianstvo majú na území toho zmluvného štátu,

v ktorom majú trvalý pobyt, rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania tohto zmluvného

štátu.

2.

Ustanovenia tejto kapitoly sa netýkajú

a)

pravidiel medzinárodného práva súvisiacich s diplomatickou a konzulárnou ochranou

zmluvného štátu v prospech jedného z jeho občanov, ktorý má súčasne ďalšie občianstvo,

b)

uplatnenia pravidiel súkromného medzinárodného práva každého zmluvného štátu v prípadoch

viacnásobného občianstva.

Článok 18

Princípy

1.

Vo veciach občianstva v prípadoch nástupníctva štátov každý príslušný zmluvný štát

rešpektuje princípy právneho štátu, normy týkajúce sa ľudských práv a princípy obsiahnuté

v

článkoch 4

a

5

tohto dohovoru a v odseku 2 tohto článku, najmä v záujme predchádzania stavu bez

štátnej príslušnosti.

2.

Pri rozhodovaní o udelení alebo zachovaní občianstva v prípadoch nástupníctva štátov

zohľadní každý príslušný zmluvný štát najmä

a)

skutočnú a účinnú väzbu medzi osobou a štátom,

b)

obvyklý pobyt osoby v čase nástupníctva štátu,

c)

vôľu osoby,

d)

pôvod osoby.

3.

Na prípady, keď nadobudnutie občianstva podlieha strate cudzieho občianstva, sa vzťahujú

ustanovenia

článku 16

tohto dohovoru.

Článok 19

Vyriešenie medzinárodnou dohodou

V prípadoch nástupníctva štátov sa príslušné zmluvné štáty budú usilovať o úpravu

záležitostí týkajúcich sa občianstva dohodou medzi sebou a tam, kde je to možné, vo

vzťahu k iným štátom. Také dohody budú rešpektovať princípy a pravidlá, ktoré sú obsiahnuté

v tejto kapitole alebo na ktoré táto kapitola odkazuje.

Článok 20

Princípy týkajúce sa neobčanov

1.

Každý zmluvný štát rešpektuje tieto princípy

a)

občania predchádzajúceho štátu s obvyklým pobytom na území, nad ktorým zvrchovanosť

je prenesená na nástupnícky štát, ktorí nenadobudli jeho občianstvo, majú právo ostať

v tomto štáte,

b)

k osobám uvedeným v písmene a) sa bude pristupovať rovnako ako k občanom nástupníckeho

štátu v súvislosti so sociálnymi a ekonomickými právami.

2.

Každý zmluvný štát môže osoby uvedené v odseku 1 vyňať zo zamestnania vo verejnej

službe zahŕňajúcej výkon zvrchovaných právomocí.

Článok 21

Splnenie vojenských záväzkov

1.

Od osôb majúcich občianstvo dvoch alebo viacerých zmluvných štátov sa vyžaduje splnenie

ich vojenských záväzkov iba vo vzťahu k jednému z týchto zmluvných štátov.

2.

Spôsoby aplikácie odseku 1 môžu ustanovovať osobitné dohody medzi zmluvnými štátmi.

3.

Okrem prípadov, keď osobitná zmluva, ktorá bola uzavretá alebo môže byť uzavretá,

ustanovuje inak, sa na osoby majúce občianstvo dvoch a viacerých zmluvných štátov

vzťahujú tieto ustanovenia

a)

všetky takéto osoby podliehajú vojenským záväzkom vo vzťahu k zmluvnému štátu, na

ktorého území majú obvyklý pobyt. Majú však možnosť slobodne sa rozhodnúť až do 19.

roku života, že si splnia vojenský záväzok ako dobrovoľníci vo vzťahu k ľubovoľnému

inému zmluvnému štátu, ktorého sú tiež občanmi minimálne počas obdobia rovnajúceho

sa obdobiu aktívnej vojenskej služby vyžadovanej zmluvným štátom, v ktorom majú obvyklý

pobyt,

b)

osoby, ktoré majú obvyklý pobyt na území zmluvného štátu, ktorého nie sú občanmi,

alebo na území štátu, ktorý nie je zmluvným štátom, môžu sa rozhodnúť vykonávať vojenskú

službu na území ľubovoľného zmluvného štátu, ktorého sú občanmi,

c)

o osobách, ktoré si v súlade s pravidlami ustanovenými v písmenách a) a b) splnia

vojenské záväzky vo vzťahu k jednému zmluvnému štátu podľa jeho právnych predpisov,

platí, že si splnili vojenské záväzky vo vzťahu ku každému inému zmluvnému štátu alebo

k zmluvným štátom, ktorých sú tiež občanmi,

d)

osoby, ktoré si pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru medzi zmluvnými štátmi,

ktorých sú občanmi, splnili vo vzťahu k jednému z týchto zmluvných štátov vojenské

záväzky v súlade s jeho právnymi predpismi, sa považujú za osoby, ktoré splnili rovnaké

záväzky vo vzťahu k ľubovoľnému inému zmluvnému štátu alebo k zmluvným štátom, ktorých

sú tiež občanmi,

e)

osoby, ktoré v súlade s písmenom a) vykonali aktívnu vojenskú službu vo vzťahu k

jednému zo zmluvných štátov, ktorých sú občanmi, a neskôr zmenia svoj obvyklý pobyt

na územie iného zmluvného štátu, ktorého sú občanmi, podliehajú vojenskej službe v

zálohe iba vo vzťahu k druhému uvedenému zmluvnému štátu,

f)

realizácia tohto článku nebude v nijakom prípade na úkor občianstva takýchto osôb,

g)

v prípade mobilizácie ktoréhokoľvek zmluvného štátu nebudú záväzky vyplývajúce z

tohto článku pre tento zmluvný štát záväzné.

Článok 22

Oslobodenie od vojenských záväzkov alebo alternatívna civilná služba

Okrem prípadov, keď osobitná zmluva, ktorá bola uzavretá alebo ktorá môže byť uzavretá,

ustanovuje inak, vzťahujú sa na osoby majúce občianstvo dvoch a viacerých zmluvných

štátov tieto ustanovenia

a)

článok 21 ods. 3 písm. c)

tohto dohovoru sa vzťahuje na osoby, ktoré boli oslobodené od vojenských záväzkov

alebo ktoré vykonali civilnú službu ako alternatívu,

b)

osoby, ktoré sú občanmi zmluvného štátu nevyžadujúceho povinnú vojenskú službu, sa

považujú za osoby, ktoré si splnili vojenské záväzky, ak majú obvyklý pobyt na území

tohto štátu. Považujú sa však za osoby, ktoré si nesplnili vojenské záväzky vo vzťahu

k zmluvnému štátu alebo k štátom, ktorých sú tiež občanmi a kde sa vojenská služba

vyžaduje, iba ak by uvedený obvyklý pobyt nepokračoval až do určitého veku, čo každý

príslušný zmluvný štát oznámi pri podpise alebo pri uložení svojich ratifikačných

listín, listín o prijatí alebo o pristúpení,

c)

osoby, ktoré sú občanmi zmluvného štátu nevyžadujúceho povinnú vojenskú službu, sa

považujú za osoby, ktoré si splnili vojenské záväzky, keď v tomto štáte vykonali dobrovoľnú

vojenskú službu minimálne v čase, ktorý sa rovná obdobiu aktívnej vojenskej služby

zmluvného štátu alebo zmluvných štátov, ktorých sú tiež občanmi, bez ohľadu na miesto

ich obvyklého pobytu.

Článok 23

Spolupráca medzi zmluvnými štátmi

1.

So zreteľom na uľahčenie spolupráce medzi zmluvnými štátmi ich príslušné orgány

a)

poskytnú generálnemu tajomníkovi informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme

týkajúcej sa občianstva vrátane prípadov stavu bez štátnej príslušnosti a viacnásobného

občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru,

b)

si na požiadanie navzájom poskytnú informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme

týkajúcej sa občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru.

2.

Zmluvné štáty budú spolupracovať medzi sebou a s inými členskými štátmi Rady Európy

v rámci príslušného medzivládneho orgánu Rady Európy s cieľom riešiť všetky relevantné

problémy a podporovať progresívny vývoj právnych princípov a praxe týkajúcich sa občianstva

a s ním súvisiacich záležitostí.

Článok 24

Vzájomná výmena informácií

Každý zmluvný štát môže kedykoľvek vyhlásiť, že bude informovať ktorýkoľvek zmluvný

štát, ktorý urobil také isté vyhlásenie, o dobrovoľnom nadobudnutí svojho občianstva

občanmi druhého zmluvného štátu v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi

sa ochrany údajov. Také vyhlásenie môže uviesť podmienky, za ktorých zmluvný štát

také informácie poskytne. Vyhlásenie možno kedykoľvek vziať späť.

Článok 25

Vyhlásenia týkajúce sa realizácie dohovoru

1.

Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojich ratifikačných listín, listín

o prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že vylúči kapitolu VII z realizácie

dohovoru.

2.

Ustanovenia kapitoly VII budú platné iba vo vzťahoch medzi zmluvnými štátmi, na ktoré

sa vzťahujú.

3.

Každý zmluvný štát môže v ktoromkoľvek nasledujúcom období oznámiť generálnemu tajomníkovi

Rady Európy, že bude vykonávať ustanovenia kapitoly VII vylúčené pri podpise alebo

vo svojich ratifikačných listinách, listinách o prijatí, schválení alebo pristúpení.

Toto oznámenie nadobudne platnosť dňom jeho prijatia.

Článok 26

Účinky dohovoru

1.

Ustanovenia tohto dohovoru sa netýkajú ustanovení vnútroštátnej právnej normy a platných

medzinárodných dokumentov ani tých, ktoré môžu nadobudnúť platnosť, na ktorých základe

sa jednotlivcom poskytuje v oblasti občianstva výhodnejšie postavenie.

2.

Tento dohovor neobmedzuje vykonávanie

a)

Dohovoru o znížení prípadov viacnásobného občianstva a o vojenských záväzkoch v prípadoch

viacnásobného občianstva z roku 1963 a jeho protokolov,

b)

ďalších záväzných medzinárodných dokumentov, ak sú zlučiteľné s týmto dohovorom,

vo vzťahu medzi zmluvnými štátmi, ktoré sú týmito dokumentmi viazané.

Článok 27

Podpis a nadobudnutie platnosti

1.

Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a nečlenským štátom,

ktoré sa zúčastnili na jeho vypracovaní. Tieto štáty môžu vyjadriť súhlas byť viazané

dohovorom

a)

podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia alebo

b)

podpisom podliehajúcim ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu, po ktorom nasleduje

ratifikácia, prijatie alebo schválenie.

Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho

tajomníka Rady Európy.

2.

Tento dohovor nadobudne platnosť pre všetky štáty, ktoré vyjadria súhlas byť viazané

dohovorom prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď

tri členské štáty Rady Európy vyjadria súhlas byť viazané týmto dohovorom podľa ustanovení

predchádzajúceho odseku.

3.

Vo vzťahu ku každému štátu, ktorý dodatočne vyjadrí súhlas byť viazaný dohovorom,

dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov

odo dňa podpisu alebo uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo

schválení.

Článok 28

Pristúpenie

1.

Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať každý nečlenský

štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na jeho vypracovaní, na pristúpenie k dohovoru.

2.

Pre každý pristupujúci štát tento dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca,

ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení u

generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 29

Výhrady

1.

Voči ustanoveniam obsiahnutým v

kapitolách I, II

a

VI

tohto dohovoru nemožno urobiť žiadne výhrady. Každý štát môže pri podpise alebo pri

uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení

urobiť jednu výhradu alebo viac výhrad voči ostatným ustanoveniam dohovoru, ak sú

zlučiteľné s cieľom a účelom tohto dohovoru.

2.

Každý štát, ktorý urobil jednu výhradu alebo viac výhrad, oznámi generálnemu tajomníkovi

Rady Európy príslušný obsah svojej vnútroštátnej právnej normy alebo akékoľvek ďalšie

príslušné informácie.

3.

Štát, ktorý urobil jednu výhradu alebo viac výhrad podľa odseku 1, posúdi celkové

alebo čiastočné späťvzatie, len čo to okolnosti umožnia. Také späťvzatie sa urobí

oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy a nadobudne platnosť dňom

jeho prijatia.

4.

Každý štát, ktorý rozširuje realizáciu tohto dohovoru na územie uvedené vo vyhlásení

podľa

článku 30 ods. 2

, môže v súvislosti s týmto územím urobiť jednu výhradu alebo viac výhrad v súlade

s ustanoveniami predchádzajúcich bodov.

5.

Zmluvný štát, ktorý urobil výhrady voči ktorémukoľvek ustanoveniu kapitoly VII dohovoru,

nemôže trvať na uplatnení týchto ustanovení ďalším zmluvným štátom s výnimkou, že

tento štát sám prijal tieto ustanovenia.

Článok 30

Územná pôsobnosť

1.

Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny

o prijatí, schválení alebo pristúpení vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa tento

dohovor bude vzťahovať.

2.

Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi

Rady Európy rozšíriť platnosť tohto dohovoru na každé územie vymedzené vo vyhlásení,

za ktorého medzinárodné vzťahy zodpovedá alebo v ktorého mene je oprávnený sa zaväzovať.

Pre také územie dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí

troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník takéto vyhlásenie prijal.

3.

Každé vyhlásenie urobené podľa oboch predchádzajúcich bodov možno v súvislosti s

každým územím vymedzeným v takom vyhlásení vziať späť oznámením adresovaným generálnemu

tajomníkovi. Späťvzatie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí

troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník také oznámenie prijal.

Článok 31

Vypovedanie

1.

Každá strana môže dohovor ako celok alebo kapitolu VII kedykoľvek vypovedať iba oznámením

adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2.

Také vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí

troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník oznámenie prijal.

Článok 32

Oznámenia generálneho tajomníka

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, každému signatárovi,

každej strane a každému inému štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru,

a)

každý podpis,

b)

uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení,

c)

každý dátum nadobudnutia platnosti dohovoru v súlade s

článkami 27

a

28

tohto dohovoru,

d)

každú výhradu a späťvzatie výhrad urobených podľa ustanovení

článku 29

tohto dohovoru,

e)

každé oznámenie alebo vyhlásenie urobené podľa ustanovení

článkov 23

,

24

,

25

,

27

,

28

,

29

,

30

a

31

tohto dohovoru,

f)

každý iný úkon, oznámenie alebo vyhlásenie týkajúce sa tohto dohovoru.

Článok 1

Cieľ dohovoru

Tento dohovor ustanovuje princípy a pravidlá týkajúce sa občianstva fyzických osôb

a pravidlá upravujúce vojenské záväzky v prípadoch viacnásobného občianstva, s ktorými

musí byť vnútroštátna právna norma zmluvných štátov v súlade.