ZÁKON 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní

a)

pomoci v hmotnej núdzi,

b)

jednorazovej dávky.

(2)

Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt,

1

)

a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom

2

)

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 2

Hmotná núdza

(1)

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje

sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom

3

)

a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva

alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

(2)

Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné

ošatenie a prístrešie.

(3)

Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej

núdzi.

§ 3

Domácnosť

(1)

Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej

len „člen domácnosti“), ktorými sú

a)

jednotlivec,

b)

manžel a manželka,

c)

manžel, manželka a nezaopatrené deti,

4

)

ak ide o

1.

maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,

2.

plnoleté deti,

d)

plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o

1.

maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,

2.

plnoleté deti,

e)

rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem

nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,

5

)

f)

rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou

formou štúdia,

g)

maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce

s nimi v domácnosti,

h)

fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v

krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,

6

)

i)

plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný

program pobytovou formou.

7

)

(2)

Plnoleté dieťa podľa odseku 1 písm. c) až f), ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti

rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, je členom domácnosti

tohto rodiča, ak nežije v domácnosti s druhým rodičom.

(3)

Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov

8

)

a má byť na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov

a)

počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom

u

1.

jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci,

považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej

núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní,

2.

každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci,

posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania

pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako

člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka

spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel

za splnenú u obidvoch rodičov,

b)

počas jedného kalendárneho mesiaca alebo viac po sebe nasledujúcich kalendárnych

mesiacov v starostlivosti jedného rodiča, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti

na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, v ktorého starostlivosti

má byť v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo v príslušných kalendárnych mesiacoch.

(4)

Kalendárny deň, v ktorom má byť podľa rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody

rodičov dieťa určitú časť dňa v starostlivosti jedného rodiča a ďalšiu časť dňa má

byť v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 3 písm. a) započítava tomu

z rodičov, ktorý má mať v tento deň dieťa v starostlivosti viac ako 12 hodín.

(5)

Dieťa uvedené v odsekoch 3 a 4 sa v kalendárnom mesiaci spoločne posudzuje vždy len

s jedným z rodičov.

(6)

Člen domácnosti na účely tohto zákona nie je

a)

nezaopatrené dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu do náhradnej rodinnej starostlivosti

alebo ústavnej starostlivosti,

b)

fyzická osoba uvedená v odseku 1, ak je fyzickou osobou podľa

§ 8 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. c)

,

c)

dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) a f), ktorému vznikol nárok na výplatu dávky v

nezamestnanosti, a to aj ak mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v čase posudzovania

nároku na pomoc v hmotnej núdzi už netrvá, alebo ktorému sa vypláca invalidný dôchodok

podľa osobitného predpisu,

9

)

d)

študent v doktorandskom študijnom programe v dennej forme, ak študent je dieťa uvedené

v odseku 1 písm. e) alebo písm. f),

e)

plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti podľa odseku 1 písm. c) až f), ak najmenej

jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti bolo rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti

rodičov a výkon tohto rozhodnutia sa skončil plnoletosťou dieťaťa.

(7)

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) môže v prípadoch hodných

osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc

v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa

na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno

považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých

nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného.

(8)

Ak možno fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad

určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí.

§ 4

Príjem

(1)

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto

zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

(2)

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu

10

)

a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

11

)

(3)

Príjem na účely tohto zákona nie je

a)

príjem zo závislej činnosti

12

)

alebo obdobný príjem v cudzine vo výške

1.

100 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za

prvý kalendárny mesiac a druhý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,

2.

75 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za

tretí kalendárny mesiac a štvrtý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,

3.

50 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za

piaty kalendárny mesiac a šiesty kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,

4.

25 % z tohto príjmu, ak sa neuplatňuje postup podľa prvého bodu až tretieho bodu,

b)

25 % zo starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a z predčasného

starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac

ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku bez jeho zvýšenia

na sumu minimálneho dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu

9

)

a vyplácaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného

predpisu

12a

)

za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,

c)

25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku,

sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského

dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho

príplatku,

d)

prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo dávka toho istého druhu vyplatená

v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o

Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške

prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,

13

)

e)

príspevok na starostlivosť o dieťa,

f)

nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu,

14

)

g)

dotácia na podporu humanitárnej pomoci a dotácia poskytnutá iným orgánom štátnej

správy, ktorá je určená na riešenie mimoriadnej krízovej situácie,

h)

príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí sú nezaopatreným dieťaťom

a študujú dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje

3-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,

15

)

i)

príspevky poskytované v súvislosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce

16

)

okrem príspevku poskytovaného v rámci projektu alebo programu na podporu opätovného

začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol členom domácnosti,

ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, na trhu práce,

16a

)

j)

finančná podpora alebo finančný príspevok z prostriedkov nadácií, občianskych združení,

neziskových organizácií a neinvestičných fondov získané v bežnom roku najviac do výšky

12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

15

)

a nepeňažné plnenia určené na podporu a posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi

získané v bežnom roku,

k)

príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický

úrad Slovenskej republiky,

l)

odmena za produktívnu prácu žiakovi a hmotné zabezpečenie žiaka,

18

)

m)

odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie a príjem za výkon činnosti

asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,

n)

vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov v sume

najviac 50 eur,

o)

vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie v sume najviac 50 eur,

p)

suma zvýšenia dôchodkovej dávky podľa osobitného predpisu

19

)

za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej

dávky v januári,

q)

materiálne zabezpečenie dobrovoľníka podľa osobitného predpisu,

20

)

r)

opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,

21

)

s)

výživné uhradené povinnou osobou vo výške sumy náhradného výživného,

22

)

ktoré je člen domácnosti povinný vrátiť,

t)

suma výživného určená na tvorbu úspor,

22a

)

u)

príspevok za ubytovanie odídenca,

22b

)

v)

príjem z platenia úhrady za poskytovanie služby na podporu zosúlaďovania rodinného

života a pracovného života formou starostlivosti o dieťa v detskej skupine,

22c

)

w)

suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu

22d

)

a suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.

22e

)

(4)

Rozhodujúce obdobie podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu je obdobie

šiestich kalendárnych mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného

pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.

(5)

Príjem plynúci z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu možno v období

24 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol pracovný

pomer alebo obdobný pracovný vzťah, od vzniku ktorého začalo plynutie rozhodujúceho

obdobia, započítať podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu len raz.

(6)

Príjem sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 5

Majetok

(1)

Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné

majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva

okrem peňažných prostriedkov z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej

domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.

(2)

Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje

a)

majetok, ak si výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu domácnosť nevie

alebo nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem,

b)

jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti

a

1.

ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený

parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím;

23

)

ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu

so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého

takého člena domácnosti,

2.

ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom

24

)

alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom

činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako

35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

15

)

alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

§ 6

Nárok

Nárok na účely tohto zákona je

a)

výživné podľa osobitného predpisu,

25

)

b)

náhradné výživné podľa osobitného predpisu,

22

)

c)

dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného

dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového

dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované

príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,

d)

nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

DRUHÁ ČASŤ

POSUDZOVANIE HMOTNEJ NÚDZE

§ 7

(1)

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov

domácnosti.

(2)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak

ide o fyzickú osobu, ktorá

a)

dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,

b)

je poberateľom predčasného starobného dôchodku,

c)

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

%,

d)

je nezaopatrené dieťa,

e)

je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

f)

je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka

veku dieťaťa,

g)

sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím

odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V;

26

)

to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa

osobitného predpisu,

26a

)

h)

sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou

formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,

i)

si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa,

j)

má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba,

úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom

za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,

k)

je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá

1.

je odkázaná na osobnú asistenciu,

26b

)

2.

je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V,

26

)

alebo

3.

má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické

osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby,

26c

)

alebo domácu opatrovateľskú službu.

26d

)

(3)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom

majetku sa neskúma, ak ide o

a)

nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého

bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek,

b)

poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu,

c)

hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii

27

)

alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci

alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

d)

majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu

28

)

alebo mimoriadnej situácie

29

)

nemôže vlastník užívať.

(4)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku podľa

a)

§ 6 písm. a)

a

b)

sa neskúma počas šiestich mesiacov od zastavenia exekúcie, ak sa zastaví exekúcia

na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej

osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a

ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora,

29a

)

b)

§ 6 písm. c)

sa neskúma, ak ide o dávku v nezamestnanosti a o člena domácnosti, ktorého nemožno

zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

30

)

(5)

Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej

núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a

jej poskytovania.

§ 8

(1)

Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov

domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom,

3

)

ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky

a riešiť si hmotnú núdzu.

(2)

Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak

a)

je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone detencie alebo je

umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu,

31

)

b)

je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou

alebo náboženskou spoločnosťou,

32

)

ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,

c)

sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu

zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo

podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

§ 8a

Lekárska posudková činnosť

(1)

Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie trvania nepriaznivého

zdravotného stavu na účely nároku na ochranný príspevok.

(2)

Výkon lekárskej posudkovej činnosti zabezpečuje Ústredie práce, sociálnych vecí a

rodiny (ďalej len „ústredie“) a úrad.

(3)

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady

na výkon lekárskej posudkovej činnosti v rámci výkonu integrovanej posudkovej činnosti.

32a

)

TRETIA ČASŤ

POMOC V HMOTNEJ NÚDZI A JEDNORAZOVÁ DÁVKA

§ 9

Pomoc v hmotnej núdzi

(1)

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky

ustanovené v

§ 10 až 14

a úhrn súm uvedených v

§ 10 ods. 2

a

3

,

§ 11 ods. 2

,

§ 12 ods. 2

,

§ 13 ods. 2

a

§ 14 ods. 2

je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa

§ 4

. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa

tento nárok uplatnil.

(2)

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú

v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

(3)

Pomoc v hmotnej núdzi je

a)

dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b)

ochranný príspevok,

c)

aktivačný príspevok,

d)

príspevok na nezaopatrené dieťa,

e)

príspevok na bývanie.

§ 10

Dávka

(1)

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

(2)

Dávka je

a)

86,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,

b)

164,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

c)

150,30 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,

d)

224,90 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

e)

240,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,

f)

303,20 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

(3)

Ak odsek 5 neustanovuje inak, dávka sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a)

za každého plnoletého člena domácnosti,

a)

ktorý

1.

bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu z dôvodu

1a.

odmietnutia ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov

alebo odmietnutia nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych

dôvodov,

33

)

alebo

1b.

nedostavenia sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania

bez vážnych dôvodov,

34

)

alebo

2.

nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého sa zistila nespolupráca

34a

)

z dôvodov podľa prvého bodu,

b)

ktorého právny vzťah, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného

úradom,

34b

)

sa opakovane skončil do jedného mesiaca od jeho vzniku; to sa nevzťahuje na skončenie

z

1.

dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,

2.

dôvodu straty spôsobilosti na vykonávanie činností v tomto právnom vzťahu zo zdravotných

dôvodov,

c)

ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,

alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť

34c

)

a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou

alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín

mesačne na vykonávaní

1.

menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú

organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo

2.

prác na predchádzanie mimoriadnej situácie

29

)

počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie

(ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie“),

d)

ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo

vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci

1.

nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom

vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej

činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo

2.

sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou

alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu

určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý

zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o

dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie

mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu,

ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej

činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti

je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne,

e)

ktorý nedodržal liečebný režim,

f)

za ktorého nebola splnená povinnosť podľa

1.

§ 28 ods. 2 písm. d)

,

2.

§ 28 ods. 2 písm. e)

.

(4)

Dávka sa znižuje podľa

a)

odseku 3 písm. a) v

1.

kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť

odôvodňujúca zníženie dávky; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci, v ktorom má byť

dávka znížená, člen domácnosti vykoná v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem

zo závislej činnosti, činnosť v rozsahu dohodnutom v tomto právnom vzťahu, najmenej

v rozsahu 32 hodín,

2.

prvom kalendárnom mesiaci až treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcich po kalendárnom

mesiaci, v ktorom opakovane v období 24 mesiacov nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie

dávky podľa odseku 3 písm. a) alebo v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie

dávky podľa odseku 3 písm. a) a tejto skutočnosti v období 24 mesiacov predchádzalo

zníženie dávky podľa odseku 3 písm. b), okrem kalendárneho mesiaca, v ktorom člen

domácnosti vykoná v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,

činnosť v rozsahu dohodnutom v tomto právnom vzťahu, najmenej v rozsahu 32 hodín;

opakovanie skutočnosti odôvodňujúcej zníženie dávky sa zohľadňuje aj vtedy, ak došlo

k zániku nároku a opakovanému vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi v tomto období,

b)

odseku 3 písm. b) v prvom kalendárnom mesiaci až treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcich

po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky, okrem

kalendárneho mesiaca, v ktorom člen domácnosti vykoná v právnom vzťahu, ktorý zakladá

nárok na príjem zo závislej činnosti, činnosť v rozsahu dohodnutom v tomto právnom

vzťahu, najmenej v rozsahu 32 hodín,

c)

odseku 3 písm. c) a d) v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca

zníženie dávky,

d)

odseku 3 písm. e) v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného

režimu,

e)

odseku 3 písm. f) prvého bodu od kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť

odôvodňujúca zníženie dávky, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie

povinnosti podľa

§ 28 ods. 2 písm. d)

; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia

tejto povinnosti,

f)

odseku 3 písm. f) druhého bodu v kalendárnom mesiaci, za ktorý mala byť povinnosť

podľa

§ 28 ods. 2 písm. e)

splnená.

(5)

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť

v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku

činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie

mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného

alebo z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy operačných záloh, pohotovostných

záloh, branných záloh alebo ostatných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej

republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh

alebo ostatných záloh,

34ca

)

sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v právnom vzťahu,

ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo

sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

(6)

Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3 písm. c) a d) sa prvýkrát skúma

po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý

bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

(7)

Odsek 6 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý odmietol ponuku na vykonávanie menších

obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie v období 12 kalendárnych

mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom odmietol túto ponuku.

(8)

Odsek 3 písm. a) až d) sa nevzťahuje na člena domácnosti v osobitnom postavení, ktorým

na tento účel je člen domácnosti,

a)

ktorý je uvedený v

§ 7 ods. 2 písm. a)

,

b)

,

d)

,

e)

a

g) až k)

, okrem člena domácnosti, u ktorého posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu

podľa

§ 11 ods. 3

nepotvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej,

b)

ktorý má nárok na aktivačný príspevok podľa

§ 12 ods. 3 písm. a) až d)

a

f)

alebo ktorému sa poskytuje príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

34cb

)

c)

ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,

34cc

)

d)

ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu,

34cd

)

ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku,

e)

ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, ak

sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku alebo

f)

ktorý sa zúčastňuje na rozvoji pracovných zručností.

34ce

)

(9)

Odsek 3 písm. c) a d) sa nevzťahuje ani na člena domácnosti,

a)

ktorý má nárok na aktivačný príspevok podľa

§ 12 ods. 3 písm. e)

,

b)

ktorý vykonáva menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie

na základe dohody, od ktorej úrad odstúpil podľa odseku 13, alebo

c)

ktorému vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej

situácie nebolo ponúknuté.

(10)

V kalendárnom mesiaci, v ktorom sa má znížiť dávka podľa odseku 3 písm. a) a b),

úrad členovi domácnosti, za ktorého sa má dávka znížiť, vykonávanie menších obecných

služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie neponúka.

(11)

Menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie môžu byť organizované

aj mimo územia obce, ktorej je člen domácnosti obyvateľom.

(12)

Písomná dohoda medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou

organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, o vykonávaní menších obecných služieb

alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov dohody,

b)

miesto a druh vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej

situácie,

c)

začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie

mimoriadnej situácie s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového

vymedzenia vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej

situácie,

d)

záväzok úradu zabezpečiť, koordinovať a kontrolovať účasť osôb na menších obecných

službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie, ak sa na tom s obcou,

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je

obec, dohodol,

e)

záväzok obce, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorej zriaďovateľom

je obec, zabezpečiť prepravu členov domácnosti na vykonávanie menších obecných služieb

alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, ak sú organizované mimo územia obce,

f)

záväzok úradu poskytovať obci, rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii,

ktorej zriaďovateľom je obec, ak zabezpečujú prepravu podľa písmena e), finančný príspevok

na dopravu určený na čiastočnú úhradu nákladov na túto prepravu,

g)

podmienky poskytovania a vrátenia finančného príspevku na dopravu podľa písmena f);

finančný príspevok na dopravu možno dohodnúť najviac v sume

1.

30 eur mesačne na jedného člena domácnosti pri vzdialenosti nad 4 km do 10 km,

2.

40 eur mesačne na jedného člena domácnosti pri vzdialenosti nad 10 km,

h)

ďalšie náležitosti.

(13)

Ak úrad odstúpil od dohody podľa odseku 12 z dôvodu jej porušenia obcou, rozpočtovou

organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, úrad môže

novú dohodu uzatvoriť najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa odstúpenia od predchádzajúcej

dohody.

§ 11

Ochranný príspevok

(1)

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti,

ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.

(2)

Ochranný príspevok za každého člena domácnosti podľa

§ 7 ods. 2 písm. a) až c)

,

e) až h)

,

j)

a

k)

je 88,40 eura mesačne. Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému

patrí aktivačný príspevok.

(3)

Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa

§ 7 ods. 2 písm. j)

trvá bez prerušenia dlhšie ako tri po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný

príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli tri mesiace,

počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím troch mesiacov posudkový

lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po

uplynutí troch mesiacov, ochranný príspevok patrí počas trvania nepriaznivého zdravotného

stavu.

(4)

Ochranný príspevok podľa

odseku 2

, ak ide o člena domácnosti podľa

§ 7 ods. 2 písm. j)

, nepatrí od kalendárneho mesiaca, v ktorom

a)

sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti, do konca kalendárneho

mesiaca, v ktorom skončilo trvanie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

došlo k nesplneniu povinnosti podľa

§ 28 ods. 2 písm. d)

, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

§ 12

Aktivačný príspevok

(1)

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia

vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností alebo pracovných návykov na

účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

(2)

Aktivačný príspevok za člena domácnosti podľa

a)

odseku 3 písm. a) je 176,80 eura mesačne,

b)

odseku 3 písm. b) až d) a písm. f) je 132,60 eura mesačne,

c)

odseku 3 písm. e) je 88,40 eura mesačne.

(3)

Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý

a)

má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca

v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,

b)

sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,

34d

)

c)

nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej

forme štúdia

35

)

alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia,

36

)

d)

sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a

príprave pre trh práce,

37

)

rekvalifikácii

37a

)

alebo projektoch a programoch,

38

)

okrem projektov a programov podľa písmena e), v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín

počas 30 dní,

e)

vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou

služieb vo verejnom záujme

39

)

alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch

a programoch, ktoré svojím obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších

obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme,

f)

vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.

39a

)

(4)

Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.

34cb

)

(5)

Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť členovi domácnosti až po uplynutí šiestich

mesiacov odo dňa odňatia aktivačného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť

podľa

§ 28 ods. 2 písm. a)

a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik

nároku na aktivačný príspevok.

§ 13

Príspevok na nezaopatrené dieťa

(1)

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného

rozvoja nezaopatreného dieťaťa, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej

škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie.

(2)

Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 24,20 eura mesačne.

(3)

Na účel príspevku na nezaopatrené dieťa sa sústavná príprava na povolanie posudzuje

ako sústavná príprava na povolanie ustanovená na účel prídavku na dieťa.

40

)

(4)

Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak

a)

bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa z dôvodu, že

1.

nezaopatrené dieťa nebolo prihlásené na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania

alebo na plnenie povinnej školskej dochádzky,

41

)

2.

nezaopatrené dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, neospravedlnene

vynechá viac ako 5 dní v mesiaci,

41a

)

3.

žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích

hodín v mesiaci alebo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku,

41b

)

4.

maloleté nezaopatrené dieťa, na ktoré sa oprávnenej osobe vypláca prídavok na dieťa,

spáchalo priestupok;

42

)

to platí aj vtedy, ak maloleté nezaopatrené dieťa v čase spáchania priestupku nedovŕšilo

14 rokov veku a z tohto dôvodu správny orgán vec odložil alebo konanie o priestupku

zastavil,

b)

bolo nezaopatrenému dieťaťu alebo jeho zákonnému zástupcovi uložené výchovné opatrenie

42aa

)

a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.

§ 14

Príspevok na bývanie

(1)

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.

(2)

Príspevok na bývanie je

a)

97 eur mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,

b)

164,70 eura mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o

nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej

sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

c)

209 eur mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom

bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje

pomoc v hmotnej núdzi,

d)

253,30 eura mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide

o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej

sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

e)

297,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo

ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom

domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

(3)

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je

a)

vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného

domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie,

b)

nájomcom bytu,

42a

)

nájomcom rodinného domu

42a

)

alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

43

)

ktoré domácnosť užíva na bývanie.

(4)

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v

a)

zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb

alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej

fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení

núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo

b)

byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného

užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním

sa nevyžaduje.

(5)

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti

a)

v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň

z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby

spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového

kalendára,

b)

v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za

komunálny odpad,

c)

v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie

podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak

je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou

nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom

plnení splátkového kalendára,

d)

platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť

v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(6)

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po

sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku

na príspevok na bývanie.

(7)

Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení

určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich

byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie.

§ 15

Suma pomoci v hmotnej núdzi

(1)

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v

§ 10 ods. 2

a

3

,

§ 11 ods. 2

,

§ 12 ods. 2

,

§ 13 ods. 2

a

§ 14 ods. 2

a úhrnom súm príjmu podľa

§ 4

.

(2)

Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé euro.

(3)

Sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 platné k 31. decembru kalendárneho

roka sa upravia od 1. januára kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu

predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy upravené podľa

prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov. Sumy upravené podľa prvej

vety a druhej vety ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

§ 17

Jednorazová dávka

(1)

Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti,

ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného

ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola,

stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny,

posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo

školských potrieb.

(2)

Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov,

najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

15

)

Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie

presiahnuť sumu podľa prvej vety.

§ 18

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky a ich financovanie

(1)

Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytujú v peňažnej, vecnej alebo v

kombinovanej forme.

(2)

Pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v peňažnej forme sa poskytuje v hotovosti na adresu

na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky na území Slovenskej republiky.

(3)

Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určuje úrad.

(4)

Formu poskytnutia jednorazovej dávky určí obec.

(5)

Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci

v hmotnej núdzi.

(6)

Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade,

ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(7)

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa

§ 15

je nižšia ako 1 euro.

(8)

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do cudziny.

(9)

Suma pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú mala domácnosť ku dňu smrti príjemcu nárok,

sa vyplatí na základe potvrdenia úradu o oprávnení na prevzatie pomoci v hmotnej núdzi

a)

inému plnoletému členovi domácnosti, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom

rozsahu, alebo

b)

osobitnému príjemcovi podľa

§ 23 ods. 1 písm. c)

.

(10)

Pomoc v hmotnej núdzi je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových

výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

(11)

Jednorazová dávka je financovaná z rozpočtu obce.

§ 19

Uplatnenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi

(1)

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje na úrade podaním písomnej žiadosti.

(2)

Žiadosť obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov

domácnosti,

b)

adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke

zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi,

c)

údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.

§ 20

Vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku

a uplatnením nároku.

§ 21

Zánik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti za mesiac zaniká uplynutím

troch mesiacov odo dňa, od ktorého mala byť poskytnutá.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 22

Konanie

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem

§ 18 ods. 3

,

§ 33 ods. 2

,

§ 60

,

§ 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní

, ak v odseku 3,

§ 19 ods. 1

a v

§ 28 ods. 2 písm. a)

nie je ustanovené inak.

(2)

Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a príjemca sa na účely konania o pomoci v hmotnej

núdzi považujú za zástupcu členov domácnosti.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o pomoci v hmotnej núdzi a odvolanie proti rozhodnutiu

o určení alebo uvoľnení osobitného príjemcu nemá odkladný účinok.

(4)

Úrad nevyhotovuje písomné rozhodnutie o

a)

priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi,

b)

ustanovení osobitného príjemcu podľa

§ 23 ods. 1 písm. c)

.

(5)

Osobe, ktorej sa spätne za obdobie, v ktorom bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala

pomoc v hmotnej núdzi, priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka,

úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné,

dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“),

úrad písomne oznámi, že Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu

dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi.

(6)

Rozhodnutia a iné písomnosti vydané podľa tohto zákona môžu obsahovať namiesto odtlačku

úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky ústredia alebo úradu s uvedením

mena, priezviska a funkcie fyzickej osoby oprávnenej konať v mene príslušného orgánu

a namiesto podpisu tejto fyzickej osoby faksimile jej podpisu.

§ 23

Osobitný príjemca

(1)

Úrad určí osobitného príjemcu, ak

a)

sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol účel, na ktorý je určená,

b)

možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi sa nedosiahne

účel, na ktorý je určená,

c)

nárok na pomoc v hmotnej núdzi ku dňu smrti príjemcu trval a členovia domácnosti

sú neplnoletí, alebo sú osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony.

(2)

Osobitný príjemca je obec, v ktorej má príjemca pomoci v hmotnej núdzi trvalý pobyt;

úrad môže určiť za osobitného príjemcu inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

(3)

Osobitný príjemca je povinný

a)

použiť pomoc v hmotnej núdzi v prospech členov domácnosti a na účel, na ktorý je

určená,

b)

sprostredkovať členom domácnosti po dohode s poskytovateľom sociálnej služby poskytnutie

sociálnej služby krízovej intervencie

45

)

najvhodnejšej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie domácnosti, ak sa taká

sociálna služba na území obce poskytuje.

(4)

Úrad uvoľní osobitného príjemcu, ak

a)

odpadli dôvody na jeho určenie,

b)

osobitný príjemca neplní svoje povinnosti; úrad zároveň určí iného osobitného príjemcu.

§ 24

Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi

(1)

Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi úrad prizná, ak

a)

začalo konanie o

1.

nároku (

§ 6

),

2.

peňažnom príspevku na opatrovanie,

3.

určení otcovstva,

4.

predčasnom starobnom dôchodku,

b)

bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa

a nezaopatreného plnoletého dieťaťa na účely začatia konania o náhradnom výživnom.

(2)

Po ukončení konania podľa odseku 1 písm. a) úrad rozhodne o pomoci v hmotnej núdzi

a rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení.

(3)

Úrad zúčtuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi so zaplateným výživným, s priznaným

rodičovským príspevkom, opakovaným peňažným príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti

o dieťa, peňažným príspevkom na opatrovanie alebo náhradným výživným.

§ 25

Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

(1)

Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná alebo sa zvýši od prvého dňa kalendárneho mesiaca,

v ktorom pomoc v hmotnej núdzi patrí alebo patrí vo vyššej sume, ak sa pomoc v hmotnej

núdzi

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

nepriznala, hoci sa priznať mala, alebo

c)

priznala neskôr, ako sa priznať mala.

(2)

Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, ak sa priznala neprávom. Ak sa pomoc

v hmotnej núdzi priznala vo vyššej sume, ako patrila, prizná sa v sume, v akej patrí.

Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme podľa prvej vety alebo jej suma sa

zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

za ktorý sa už poskytla.

(3)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej

núdzi alebo jej časť sa odníme, jej suma sa zvýši alebo zníži.

(4)

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu

podľa

§ 28 ods. 2 písm. b)

v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie alebo na jej

výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený. Poskytovanie pomoci v hmotnej

núdzi sa zastaví, ak vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na jej poskytnutie.

Ak pominuli dôvody, pre ktoré sa zastavilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a podmienky

nároku na jej poskytovanie trvajú, jej poskytovanie sa obnoví od kalendárneho mesiaca,

od ktorého bolo jej poskytovanie zastavené.

(5)

Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme aj vtedy, ak o odňatie požiadal príjemca.

(6)

Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom

alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala

alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej sume,

ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú

o 10 %.

(7)

Právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká

uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím

desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej

núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť

sumu podľa prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku

8.

(8)

Úrad môže zrážať neprávom poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi podľa odseku 7 z poskytovanej

alebo neskôr priznanej pomoci v hmotnej núdzi.

(9)

Nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej preplatku

nie je predmetom dedičstva.

(10)

Pomoc v hmotnej núdzi nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia

46

)

okrem výkonu rozhodnutia o pokute podľa osobitného predpisu.

47

)

§ 25a

Zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká odo dňa, od ktorého

a)

bolo zastavené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ak v lehote troch mesiacov odo

dňa zastavenia jej poskytovania podľa

§ 25 ods. 4

prvej vety príjemca nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie,

b)

členovia domácnosti prestali spĺňať podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

PIATA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A OBCE

§ 26

Orgány štátnej správy

(1)

Úlohy štátnej správy na úseku pomoci v hmotnej núdzi vykonávajú

a)

ústredie a

b)

úrad.

(2)

Úrad

a)

rozhoduje o

1.

pomoci v hmotnej núdzi,

2.

určení a uvoľnení osobitného príjemcu,

b)

overuje skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste

pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu,

c)

vydáva potvrdenie o oprávnení na prevzatie pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú mala

domácnosť ku dňu smrti príjemcu nárok,

d)

kontroluje plnenie povinností osobitného príjemcu,

e)

poskytuje poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze zameranú na zistenie rozsahu

a charakteru hmotnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií

o možnosti riešenia hmotnej núdze a na usmernenie pri uplatnení sociálnej pomoci,

f)

vedie evidenciu príjemcov, členov domácností a osobitných príjemcov; evidencia obsahuje

meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a adresu miesta pobytu príjemcov, členov

domácnosti a osobitného príjemcu, ak ním je fyzická osoba,

g)

uzatvára dohodu o výkone menších obecných služieb a prác na predchádzanie mimoriadnej

situácie s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej

zriaďovateľom je obec, a kontroluje účasť na výkone menších obecných služieb alebo

prác na predchádzanie mimoriadnej situácie,

h)

kontroluje dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej

neschopnosti; na kontrolu dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti sa vzťahuje

osobitný predpis.

48a

)

§ 27

Pôsobnosť obce

Obec

a)

rozhoduje o jednorazovej dávke,

b)

poskytuje fyzickým osobám poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze.

ŠIESTA ČASŤ

PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI

§ 28

Povinnosti žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a povinnosti príjemcu

(1)

Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je povinný

a)

preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi,

b)

na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej

núdzi, ak údaje v nich obsiahnuté nemožno získať z informačných systémov podľa osobitného

predpisu,

48b

)

c)

umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi

v mieste svojho pobytu.

(2)

Príjemca je povinný

a)

úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich

na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi,

b)

na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,

c)

umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi

v mieste svojho pobytu,

d)

úradu doručiť odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti

do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,

e)

úradu doručiť na účely

§ 10

potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na

príjem zo závislej činnosti, alebo potvrdenie o rozsahu vykonávania dobrovoľníckej

činnosti do troch pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto

činnosť vykonala.

(3)

Úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných

údajov podľa

§ 31

, ktoré

a)

sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,

b)

môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

§ 29

Práva a povinnosti zamestnanca úradu

(1)

Zamestnanec úradu je oprávnený

a)

overovať skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste

pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu; pri návšteve je povinný preukázať

sa poverením úradu,

b)

požadovať od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo od príjemcu potrebné informácie

a vysvetlenia,

c)

požadovať od iných osôb potrebné informácie a vysvetlenia na posúdenie nároku na

pomoc v hmotnej núdzi.

(2)

Zamestnanec úradu je povinný

a)

informovať žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu o možnostiach riešenia

hmotnej núdze,

b)

poskytovať pomoc pri uplatnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

§ 30

Súčinnosť a spolupráca

(1)

Orgán štátnej správy, iný orgán verejnej moci, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,

škola, špeciálne výchovné zariadenie, obec, samosprávny kraj, ďalšia právnická osoba

a fyzická osoba sú povinné poskytnúť úradu súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona,

najmä bezodkladne a bezplatne oznamovať skutočnosti vo veciach pomoci v hmotnej núdzi

a na žiadosť úradu poskytnúť informácie.

(2)

Pri plnení úloh podľa tohto zákona úrad spolupracuje s občianskymi združeniami, so

združeniami osôb vytvorenými na účel realizácie projektov alebo programov, ktorých

predmetom činnosti je podpora riešenia hmotnej núdze, s cirkvami a s náboženskými

spoločenstvami, s obcami, so samosprávnymi krajmi, s ďalšími právnickými osobami a

s fyzickými osobami.

§ 31

Spracúvanie osobných údajov

(1)

Obec na účely rozhodovania o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných

služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie a osobitný príjemca na účely

výkonu svojej funkcie spracúvajú osobné údaje podľa odseku 3 o osobách podľa odseku

2 v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o jednorazovej dávke, výkon menších obecných

služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo na výkon funkcie osobitného

príjemcu v súlade s osobitným predpisom.

49

)

(2)

Ústredie a úrad spracúvajú osobné údaje o

a)

žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcovi,

b)

členoch domácnosti,

c)

osobitnom príjemcovi, ak ním je fyzická osoba,

d)

inej fyzickej osobe v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o pomoci v hmotnej núdzi.

(3)

Osobné údaje, ktoré ústredie a úrad spracúvajú o fyzických osobách uvedených v odseku

2, sú

a)

meno, priezvisko a titul,

b)

druh pobytu,

c)

rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia,

d)

rodinný stav,

e)

štátne občianstvo,

f)

sociálne postavenie,

g)

údaje o príjme,

h)

údaje o hnuteľnom majetku, nehnuteľnom majetku a iných majetkových právach,

i)

údaje o zdravotnom stave v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu poskytovania

pomoci v hmotnej núdzi,

j)

údaje o bytových pomeroch,

k)

telefónne číslo, adresa pobytu a elektronická adresa,

l)

číslo účtu banky alebo pobočky zahraničnej banky a kód banky alebo kód pobočky zahraničnej

banky,

m)

ďalšie údaje, ktoré sú v súlade s účelom spracúvania a sú nevyhnutné na účel poskytovania

pomoci v hmotnej núdzi.

(4)

Ústredie, úrad a obec poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci,

inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh

podľa osobitného predpisu

50

)

a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu,

50

)

alebo ak ide o posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Ústredie, úrad a obec poskytujú

osobné údaje, ktoré spracúvajú, medzinárodnej organizácii, ak je to nevyhnutné na

plnenie úloh tejto organizácie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná, a to v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná.

(5)

Ústredie a úrad na účely rozhodovania o pomoci v hmotnej núdzi, obec na účely rozhodovania

o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie

mimoriadnej situácie a osobitný príjemca na účely výkonu svojej funkcie môžu získavať

osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním

úradných dokladov na nosič informácií.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 32

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „dávka v hmotnej

núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo slová „dávka v hmotnej núdzi a príspevky

k dávke v hmotnej núdzi“ vo všetkých tvaroch rozumie sa tým „pomoc v hmotnej núdzi“

v príslušnom tvare.

§ 33

Prechodné ustanovenia

(1)

O nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona

účinného do 31. decembra 2013.

(2)

Ak k 31. decembru 2013 je zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k

dávke v hmotnej núdzi a občan v hmotnej núdzi nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na

poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi do 31. januára

2014, nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi zaniká od

1. januára 2014.

(3)

Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej

núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej

núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.

(4)

Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne

rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.

§ 33a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1)

O nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po 31. decembri 2014 podľa zákona

účinného do 31. decembra 2014.

(2)

O nároku na osobitný príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a o ktorom do

31. decembra 2014 nebolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne za obdobie do 31. decembra

2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014 a za obdobie po 31. decembri 2014

podľa zákona účinného od 1. januára 2015.

(3)

Úrad z vlastného podnetu prehodnotí najneskôr do 31. januára 2015 nárok na osobitný

príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a ktorý trvá po 31. decembri 2014,

podľa zákona účinného od 1. januára 2015. Podmienka vzniku pracovného pomeru alebo

obdobného pracovného vzťahu a podmienka postavenia fyzickej osoby ako dlhodobo nezamestnaného

občana

44

) pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu sa na účely prehodnotenia

nároku na osobitný príspevok podľa prvej vety považujú za splnené.

(4)

Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 sú splnené podmienky

nároku na osobitný príspevok, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa §

16 ods. 2 účinného od 1. januára 2015 sa započítava aj obdobie poskytovania osobitného

príspevku do prehodnotenia nároku na osobitný príspevok. Ak po prehodnotení nároku

na osobitný príspevok podľa odseku 3 nie sú splnené podmienky nároku na osobitný príspevok

podľa § 16 ods. 1 písm. a) účinného od 1. januára 2015, osobitný príspevok sa poskytuje

podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

(5)

Osobitný príspevok patrí aj fyzickej osobe, ktorej k 31. decembru 2014 patril aktivačný

príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a patrí

jej aj po 31. decembri 2014 a ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo pred vznikom

obdobného pracovného vzťahu splnila podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. b) účinného

od 1. januára 2015, pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bol dohodnutý najmenej

v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutý príjem z tohto

pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu je najmenej vo výške minimálnej

mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času a najviac vo výške

dvojnásobku minimálnej mzdy; ustanovenia § 16 ods. 2 až 5 účinné od 1. januára 2015

platia rovnako.

(6)

Ak fyzická osoba spĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok podľa odseku 5, do

obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1. januára

2015 sa započítava aj obdobie, počas ktorého jej patril aktivačný príspevok z dôvodu

trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu do vzniku nároku na poskytnutie

osobitného príspevku.

§ 33b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023

Pri posudzovaní príjmu, nároku na dávku a nároku na aktivačný príspevok člena domácnosti,

ktorému sa poskytuje príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa

osobitného predpisu na základe dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej pred 1. januárom

2023, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

§ 33c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2023

(1)

Písomná dohoda medzi úradom a právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky,

ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom

v jej prospech alebo vo verejný prospech, a písomná dohoda medzi úradom a obcou alebo

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je

obec, o vykonávaní menších obecných služieb na účely nároku na aktivačný príspevok

podľa § 12 ods. 3 písm. b) piateho bodu v znení účinnom do 31. marca 2023, uzavreté

pred 1. aprílom 2023, strácajú platnosť najneskôr 1. apríla 2023.

(2)

Aktivačný príspevok podľa

§ 12 ods. 3 písm. a)

v znení účinnom do 31. marca 2023, na ktorý vznikol nárok do 31. marca 2023 a trvá

k 31. marcu 2023, patrí za podmienok ustanovených v

§ 12

v znení účinnom do 31. marca 2023 najdlhšie do 31. marca 2024.

§ 33ca

Prechodné ustanovenia účinné od 15. júla 2023

(1)

Sumy dávky a sumy príspevkov podľa

§ 10 až 14

platné k 30. septembru 2023 sa upravia od 1. októbra 2023 koeficientom, ktorým boli

k 1. júlu 2023 upravené sumy životného minima. Sumy upravené podľa prvej vety sa zaokrúhľujú

na najbližších desať eurocentov. Sumy upravené podľa prvej vety a druhej vety ustanoví

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením, ktorého

úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. septembra

2023.

(2)

Ustanovenie

§ 15 ods. 3

sa v roku 2023 neuplatňuje; sumy dávky a sumy príspevkov podľa

§ 10 až 14

sa od 1. januára 2024 podľa

§ 15 ods. 3

prvej vety neupravia.

§ 33d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024

Osobitný príspevok podľa § 16 v znení účinnom do 31. decembra 2023, na ktorý vznikol

nárok do 31. decembra 2023 a trvá k 31. decembru 2023, patrí za podmienok ustanovených

týmto zákonom v znení účinnom do 31. decembra 2023.

§ 33e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2025

Na účely určenia rozhodujúceho obdobia podľa

§ 4 ods. 4

v znení účinnom od 1. septembra 2025 sa na pracovný pomer alebo obdobný pracovný

vzťah, ktorý vznikol pred 1. septembrom 2025, hľadí, akoby nevznikol počas poskytovania

pomoci v hmotnej núdzi.

§ 34

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

(1)

Zrušuje sa zákon č.

599/2003 Z. z.

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

5/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 613/2004

Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z.,

zákona č. 471/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona

č. 675/2006 Z. z., zákona č. 532/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 562/2008

Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z.,

zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona

č. 180/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 393/2012 Z. z. a zákona č.

96/2013 Z. z.

(2)

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č.

257/2024 Z. z.

o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej

národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 27/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996

Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998

Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z.,

zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona

č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001

Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z.,

zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona

č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004

Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z.,

zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona

č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 245/2008

Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z.,

zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona

č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z., zákona č. 387/2009

Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z.,

zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona

č. 362/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 31/2013

Z. z., zákona č. 80/2013, zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z. a zákona

č. 388/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 57 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a

súčasne iný priestupok.“.

2.

Za § 88a sa vkladá § 88aa, ktorý znie

㤠88aa

(1)

Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47,

49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti

o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu

14b

) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo

z rodičovského príspevku,

14c

) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia

tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na

vykonanie zrážok z tohto príjmu.

(3)

Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

(4)

Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa

osobitného predpisu.

14d

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14b až 14d znejú

„14b)

§ 37 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14c)

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14d)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov.“.

3.

Za § 96 sa vkladá § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠96a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014

Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa § 88aa ods. 1 možno uskutočniť, ak bol priestupok

spáchaný od 1. januára 2014.“.

Čl. III

Zákon č.

571/2009 Z. z.

o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

513/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 468/2011

Z. z. a zákona č. 364/2013 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 7 ods. 8 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výkonu rozhodnutia o pokute

podľa osobitného predpisu

25a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie

„25a)

§ 88aa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona

č. 417/2013 Z. z.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.