ZÁKON o cestovných náhradách 40/2009 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 530/2004 Z. z., zákonom č. 81/2005 Z. z., zákonom č. 312/2005 Z. z., zákonom č. 348/2007 Z. z. a zákonom č. 475/2008 Z. z.

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len „náhrada“)

pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe

alebo fyzickej osobe (ďalej len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu

Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného

pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len

„vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti

s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska

a späť

a)

zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný

predpis neustanovuje inak,

1

)

b)

členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)

fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,

d)

osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2)

Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a)

o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,

b)

ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej

osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),

c)

ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe

alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu,

1a

)

ak je to dohodnuté.

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas

nalodenia.

2

)

(4)

Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak mu je preukázane poskytnutá

inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona.

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne,

zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon

práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu

práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je

aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v

§ 1 ods. 2

na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane

výkonu činností do skončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí

vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom.

Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté

v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,

možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

3

)

Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta

pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste

z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

(4)

Rodina zamestnanca podľa tohto zákona je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti,

deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia,

opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti

4

)

so zamestnancom, ak majú pobyt

3

)

na území Slovenskej republiky.

(5)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu,

5

)

právnická osoba podľa

§ 1 ods. 2

, fyzická osoba podľa

§ 1 ods. 2 písm. c)

a zamestnávateľ podľa

§ 17

.

(6)

Zamestnanec podľa tohto zákona je osoba podľa

§ 1 ods. 1

a

2

.

§ 3

(1)

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu,

miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty;

môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať

na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2)

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa

odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie

pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej

ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

(3)

Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa odsekov

1 a 2 jedným rozhodnutím

a)

pre viacerých zamestnancov,

b)

na viacero pracovných ciest zamestnanca.

§ 4

(1)

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)

náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta

pobytu

3

)

alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny

na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac

ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej

zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá

táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2)

Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ

uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

§ 5

Stravné

(1)

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok

ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania

pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený

na časové pásma

a)

5 až 12 hodín,

b)

nad 12 hodín až 18 hodín,

c)

nad 18 hodín.

(2)

Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); opatrenie

sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

6

)

(3)

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní

zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy

stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

(4)

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,

vykoná počas

a)

kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom

celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi

stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

b)

dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej

ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume

ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

c)

jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých

každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest

je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných

ciest.

(5)

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,

možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie

sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa

zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(6)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie

v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej

ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné

určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o

40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej

sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného

podľa odseku 5.

(7)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté

raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným

v odseku 6.

(8)

Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec

nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(9)

Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku

7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(10)

Suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(11)

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [

§ 4 ods. 1 písm. e)

] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

(

§ 3 ods. 2

), stravné zamestnancovi nepatrí.

§ 6

Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej únie a pri vzniku pracovného

pomeru

(1)

Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia

7

)

náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec vyslaný do

členského štátu Európskej únie,

7a

)

patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

(2)

Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru

8

)

poskytovať náhrady zamestnancovi najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste;

o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní

od vzniku pracovného pomeru.

(3)

Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné podľa odsekov 1 a 2 a ktorý je v tom

čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca

výhodnejšia.

(4)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi

aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.

§ 6a

Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných

zmien

Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo

rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska na príkaz zamestnávateľa

alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov;

§ 7

nie je v tomto prípade dotknutý.

§ 7

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

(1)

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije

cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom,

patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada

za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť

zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

(2)

Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové

vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási

uverejnením jeho úplného znenia.

6

)

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši

o 15 %.

(3)

Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne zamestnávateľ

so zamestnancom.

(4)

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok

prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom

preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového

vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

(5)

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého

je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec

preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila

v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky

(ďalej len „štatistický úrad“).

(6)

Spotreba podľa technického preukazu sa použije takto

a)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej

normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového

vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

b)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj

predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej

komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie

vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa

použije spotreba určená na jazdu v meste,

c)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu

8a

)

v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet

sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých

cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,

d)

ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného

predpisu

8a

)

bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu;

pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

(7)

Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob

výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ

so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby.

Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa osobitného

predpisu,

8a

)

pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

(8)

Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba

v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky

sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého

typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba

preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného

predpisu,

8b

)

alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo

inú spotrebu.

(9)

Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná

suma náhrady za spotrebované pohonné látky vypočítaná podľa odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje

na najbližší eurocent nahor.

(10)

Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie

cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej

verejnej dopravy.

§ 8

Zvyšovanie súm stravného a súm základnej náhrady

(1)

Sumy stravného pre časové pásma podľa

§ 5 ods. 1

a

2

a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa

§ 7 ods. 1

a

2

zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien

jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek

spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho

indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy

náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný

kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty

základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa

ktorého bola naposledy opatrením podľa

§ 5 ods. 2

a

§ 7 ods. 2

zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

boli zverejnené.

(2)

Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za

používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.

§ 9

Iné náhrady a vyššie náhrady

Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou

9

)

okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy

a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ,

ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho

územného celku odmeňovaní podľa osobitného predpisu,

10

)

môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným

pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom

práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu

pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje

tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej

zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom

predpise.

§ 10

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a

vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia

§ 3 až 9

, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 10a

(1)

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v

nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu

v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

(2)

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v

rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto

zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.

§ 11

Komerčné poistenie

(1)

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov

za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi

nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

(2)

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu

preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí,

ak ho takto poistil zamestnávateľ.

§ 11a

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí

alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za

povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo

Úradom verejného zdravotníctva.

§ 12

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne

dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu

3

)

alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi

náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako

pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. e)

sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú

cestu.

§ 13

Stravné

(1)

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej

pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné

v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej

pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania

zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové

pásma

a)

do 6 hodín vrátane,

b)

nad 6 hodín až 12 hodín,

c)

nad 12 hodín.

(2)

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré

vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“)

vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného

kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej

mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích

zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie

sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

6

)

(3)

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé

krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných

vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) vypracovaného

podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo

verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických

údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných

finančných štatistických údajov.

(4)

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom

dni

a)

do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby

stravného,

b)

nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby

stravného,

c)

nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

(5)

Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi

v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi

v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet

hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré

je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci

čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla

podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (

§ 16

).

(6)

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,

možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného

pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo

v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o

25 %.

(7)

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné

stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec

na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne,

zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté

raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru

z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej

sumy stravného podľa odseku 6.

(8)

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v

rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom

ustanoveným v odseku 7.

(9)

Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v

odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky

z dôvodov, ktoré nezavinil.

(10)

Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku

8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(11)

Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (

§ 12

) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane

zamestnanca (

§ 3 ods. 2

) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

§ 14

Vreckové

Zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných

vedľajších výdavkov [

§ 4 ods. 1 písm. d)

] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného

podľa

§ 13 ods. 4

a

5

. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (

§ 12

) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane

zamestnanca (

§ 3 ods. 2

) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

§ 15

Náhrada výdavkov za pohonné látky

(1)

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa

§ 7

patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny

11

)

alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym

spoločenstvom podľa osobitných predpisov

12

)

(ďalej len „tretí štát“), náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre

prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť

prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice

do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej

látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje

cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije

cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú

cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách,

ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená

štatistickým úradom.

(2)

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa

§ 7

patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským

štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej

mene za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre

alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej

štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej

ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec

preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena

pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej

republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila

v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom

eurozóny alebo tretím štátom alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase

nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

§ 16

Vylúčenie súbehu náhrad

(1)

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území

Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených v

§ 5

; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť

§ 5 ods. 3

.

(2)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky,

je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci

čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku

alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná

kontrola;

§ 15

nie je v tomto prípade dotknutý.

(3)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik

nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúce podmienky pracovnej

cesty určené zamestnávateľom (

§ 3

).

(4)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a

končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí

a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik

nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia

odsekov 2 a 3.

§ 17

Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov

(1)

V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela

so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného

ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných

výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

(2)

Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú

cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za

komerčné poistenie v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie

a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci

zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.

(3)

Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa

§ 13 ods. 4

a

5

.

(4)

Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny

deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území

Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40

% ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá

celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky

trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší

eurocent nahor.

§ 18

(1)

Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí

za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v

zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie

Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi

náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2)

Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú

za rodinu zamestnanca (

§ 2 ods. 4

), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných

cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších

výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne

so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.

(3)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky

do miesta výkonu práce v zahraničí.

§ 19

(1)

Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný

predpis,

13

)

ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov

(ďalej len „dočasné vyslanie“) za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

a)

výdavkov spojených s pobytom manžela,

b)

výdavkov spojených s pobytom detí,

c)

výdavkov spojených so sťahovaním vecí,

d)

výdavkov spojených s doplnením šatníka,

e)

výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca,

f)

výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním,

g)

výdavkov spojených s evakuáciou,

h)

výdavkov za prepravu telesných pozostatkov.

(2)

Zamestnancovi podľa odseku 1 sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú

plnenia

a)

komerčné zdravotné pripoistenie,

b)

byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.

(3)

Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť

a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej

ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území

Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste. Ak zamestnanca

nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, zamestnávateľ

poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných

výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov, preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných

liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

ktoré im vznikli. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do

miesta dočasného vyslania a späť.

(4)

Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (

§ 3

) v krajine dočasného vyslania v trvaní do 6 hodín vrátane, stravné a vreckové zamestnancovi

podľa odseku 1 nepatrí.

(5)

Zamestnancovi podľa odseku 1, ktorý je vedúci diplomatickej misie

14

)

na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé ď affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných

cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho

protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca

zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.

(6)

Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona.

(7)

Ak manžel zamestnanca podľa odseku 1 je počas toho istého času dočasne vyslaný na

to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie podľa odseku 2 písm. b) a náhrady

a plnenia poskytované na dieťa podľa odseku 1 písm. b), c), e) až h) a odseku 2 písm.

a) patria za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.

(8)

Ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca podľa odseku 1 do miesta dočasného vyslania na

nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania, patria zamestnancovi za tento

čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa

skončí v zahraničí. Ak je nevyhnutné, aby manžel a deti cestovali súčasne so zamestnancom

do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom jeho dočasného

vyslania, za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích

výdavkov a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov

v zahraničí, ktoré im vznikli; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do

tohto miesta náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré im vznikli.

(9)

Pri úmrtí zamestnanca podľa odseku 1 alebo pri jeho vyhlásení za mŕtveho zamestnávateľ

poskytne manželovi a deťom náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím zamestnanca

alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho (

§ 27a

).

§ 20

Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela

(1)

Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada

výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 15 % zo zahraničného funkčného

platu určeného podľa osobitného predpisu.

13

)

Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene

sa zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami

alebo pobočkami zahraničných bánk

14a

)

nahor.

(2)

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého

sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí,

do ktorej je evakuovaný. Náhrada sa poskytne aj za obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca

na pracovnej ceste v zahraničí.

(3)

Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky

príjem zo závislej činnosti,

14b

)

podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť

14c

)

okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú

ako príslušenstvo nehnuteľnosti; zamestnancovi náhrada ďalej nepatrí, ak manžel vykonáva

uvedené činnosti v zahraničí. Obmedzenie sa nevzťahuje na publicistickú činnosť a

literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých

detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

(4)

Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer na kratší pracovný

čas, náhrada podľa odseku 1 sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času. Ak ide o uzavretie

dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.

§ 21

Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa

(1)

Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada

výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa mesačne vo výške 7,5 % zo zahraničného

funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.

13

)

Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene

sa zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami

alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

(2)

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého

sa dieťa zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí,

do ktorej je evakuované.

§ 22

Náhrada výdavkov za sťahovanie osobných vecí

(1)

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej

republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta

dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.

(2)

Zamestnávateľ môže na základe písomnej žiadosti zamestanca okrem zabezpečenia sťahovania

a úhrady výdavkov za sťahovanie podľa odseku 1 zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť

výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, najviac do hmotnostného limitu

8 000 kg alebo 40 m

3

, ak nebolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.

(3)

Sťahovanie osobných vecí podľa odseku 1 zahŕňa náhradu výdavkov za

a)

primeraný obalový materiál,

b)

nakládku a vykládku,

c)

prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,

d)

správne poplatky spojené s prepravou,

e)

poistenie prepravovaných vecí.

(4)

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový

kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky

za kontajner najviac do hmotnostného limitu 1 400 kg. Pri preprave cestnými motorovými

vozidlami podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

(5)

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdakov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného

majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.

(6)

Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela

a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie v prípade, ak od dočasného

vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov,

najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.

(7)

Zamestnávateľ môže zamestnancovi v odôvodnených prípadoch zabezpečiť predčasné sťahovanie

osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie,

ak nie je možné sťahovanie osobných vecí vykonať v jednom termíne so sťahovaním osobných

vecí zamestnanca pri ukončení jeho dočasného vyslania.

(8)

Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania podľa odsekov 1 až

3 vo vnútornom predpise.

§ 23

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

(1)

Zamestnancovi patrí pri dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených

výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách

v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom

platovým koeficientom

14d

)

alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

14e

)

(2)

Náhrada podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho

vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaká alebo kratšia ako šesť rokov.

(3)

Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov podľa odseku 1 určí zamestnávateľ.

§ 24

Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca

(1)

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné,

zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov (ďalej

len „výdavky na vzdelanie“) vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho

základnému vzdelaniu

15

)

alebo strednému vzdelaniu

15

)

jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania. Účelnosť vynaložených výdavkov podľa prvej

vety posúdi zamestnávateľ.

(2)

Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine dočasného vyslania prípravný ročník

do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných

účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.

(3)

Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania,

napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu,

stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.

(4)

Náhradu výdavkov na vzdelanie zamestnávateľ poskytuje najviac do výšky základnej

sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa.

(5)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie každého

školského roka ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(6)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie podľa odseku 5 pre jednotlivé krajiny a dieťa

ustanoví ministerstvo zahraničných vecí vo výške 70 % z príspevku na vzdelávanie oznámeného

Organizáciou Spojených národov; základná suma sa zaokrúhli na najbližšiu celú menovú

jednotku nahor. Zamestnávateľ určí jednotnú sumu výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé

krajiny a dieťa na obdobie školského roka od 50 % do 100 % zo základnej sumy výdavkov

na vzdelanie ustanovené opatrením v závislosti od celkového počtu detí zamestnancov

zamestnávateľa navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného

vyslania a od zdrojových možností zamestnávateľa.

(7)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie školského

roka upravuje ministerstvo zahraničných vecí v závislosti od úpravy príspevku na vzdelanie

oznámeného Organizáciou Spojených národov najmenej o 10 %.

§ 25

Náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním

(1)

Ak zamestnankyňa neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky, patrí jej

náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých cestovných

výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi

v prípade, že jeho manželka neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky.

(2)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť

16

)

a povinné očkovanie dieťaťa

17

)

do šiesteho roku veku.

(3)

Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu

starostlivosť

16

)

počas trvania tehotenstva najdlhšie do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu

možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku.

§ 25a

Komerčné zdravotné pripoistenie

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech

zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na

účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane

predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého

a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľ

je povinný počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na pripoistenie

podľa prvej vety.

§ 26

Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

(1)

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích

výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak

zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

(2)

Zamestnancovi patrí počas evakuácie, najdlhšie po dobu šiestich mesiacov, náhrada

výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného

vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.

(3)

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa odsekov 1 a 2, ktoré vznikli

jeho manželovi a deťom.

§ 27

Náhrada výdavkov za prepravu telesných pozostatkov

Zamestnancovi patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu a súvisiacich

s prepravou telesných pozostatkov na územie Slovenskej republiky v prípade smrti manžela

alebo dieťaťa. Pozostalým patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu

a súvisiacich s prepravou telesných pozostatkov na územie Slovenskej republiky v prípade

smrti zamestnanca, ak k smrti nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s nimi.

§ 27a

Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím alebo s vyhlásením za mŕtveho

(1)

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie

osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto

sťahovanie (

§ 22

).

(2)

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie

po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom

mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti alebo v deň vyhlásenia zamestnanca

za mŕtveho.

§ 28

Náhrada iných výdavkov

(1)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do

Slovenskej republiky a späť na účely dovolenky, lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu

choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (

§ 2 ods. 4

).

(2)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty podľa

odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

(3)

Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne

obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom

vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou

alebo Úradom verejného zdravotníctva.

(4)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa

z miesta dočasného vyslania zamestnanca do Slovenskej republiky bezprostredne po skončení

štúdia na strednej škole.

15

)

(5)

Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov

za cestu dieťaťa študujúceho na základnej škole

15

)

alebo strednej škole

15)

v Slovenskej republike zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania zamestnanca

a späť.

(6)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom,

najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

§ 29

(1)

Náhrada výdavkov a plnení podľa

§ 19 až 28

,

30

,

32

a a 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky

a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje

osobitný predpis

13

)

za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca,

ak majú pobyt

3

)

na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania;

dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa,

dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy,

15

)

najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku.

(2)

Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa

§ 22

,

§ 25

až 28,

§ 31

a

33a

poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno

náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska,

19c

)

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet

cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

19c

)

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad

sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(3)

Zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta

dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi

písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad

ustanovené v

§ 36 ods. 7

sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov

pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(4)

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných

dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca;

lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v

§ 36 ods. 8

sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení

a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(5)

Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta

výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady

potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v

§ 36 ods. 7

sa v tomto prípade nepoužijú.

(6)

Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov

podľa odseku 5 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na

vyúčtovanie náhrad ustanovené v

§ 36 ods. 8

sa v tomto prípade nepoužijú.

§ 30

Poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania

(1)

Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi primeraný byt so štandardným vybavením alebo

dočasne primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti. Spôsob zabezpečenia a primeranosť

bytu alebo dočasného ubytovania určí zamestnávateľ.

(2)

Rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie

bytu zamestnávateľom, náhrada výdavkov spojených so sťahovaním štandardného vybavenia

bytu (

§ 22 ods. 2

) od zamestnávateľa mu nepatrí.

(3)

Zamestnancovi môže byť poskytnuté nadštandardné vybavenie bytu za úhradu.

§ 31

Náhrada časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných

oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu,

vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.

§ 32

Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení podľa

§ 20 až 28

a

§ 31

môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných

vecí.

§ 32a

(1)

Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí, na

ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,

13

)

ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov

a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov

na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok

z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa

§ 19 až 32

.

(2)

Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo

výške 15 % zo mzdy v eurách alebo v cudzej mene, náhrada výdavkov spojených s pobytom

dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy v eurách alebo v cudzej mene a náhrada výdavkov spojených

s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada

v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa v prípade

potreby zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú

bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas

výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi

patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

§ 32b

Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný

predpis,

13

)

ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky

alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia

§ 19 až 32a

nevzťahujú.

§ 33

Na zamestnanca, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu

19ca

)

na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie

alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu,

sa nevzťahujú ustanovenia

§ 19 až 32

okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí (

§ 19 ods. 3

a

4

). Ak v mieste vyslania nie je zdravotná starostlivosť zabezpečená iným spôsobom,

patrí zamestnancovi náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú

starostlivosť poskytnutú v zahraničí.

§ 33a

(1)

Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis

13

)

a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí,

19d

)

sa nevzťahujú ustanovenia

§ 19 až 32a

okrem poskytovania náhrad výdavkov podľa

§ 19 ods. 3

a

4

,

§ 22 ods. 1

,

§ 22 ods. 3 písm. a) až c)

,

§ 26

a

§ 27

.

(2)

Zamestnancovi podľa odseku 1 ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za komerčné

poistenie v zahraničí podľa

§ 11

; náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.

(3)

Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu

a)

preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich

nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania,

b)

preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu

účasti na pohrebe člena rodiny podľa

§ 28 ods. 1

a

2

.

(4)

Manželovi a dieťaťu zamestnanca podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu výdavkov spojených

s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho (

§ 27a

).

§ 34

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ

vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi

alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila,

je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy

je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho

oprávnené záujmy.

§ 35

(1)

Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu

zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky

pracovnej cesty (

§ 3

).

(2)

Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi

v preukázanej sume (

§ 4

) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (

§ 34

), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila

v čase uskutočnenia pracovnej cesty.

(3)

Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a

po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (

§ 3 ods. 2

), patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu

pracovnej cesty nedošlo;

§ 7

a

15

zákona nie sú v tomto prípade dotknuté. Na vznik nároku na stravné a vreckové je

rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania

pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty.

(4)

Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej

cesty z dôvodov na strane zamestnanca (

§ 3 ods. 2

) zamestnancovi nepatria, aj keď si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky

pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

(5)

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny [

§ 4 ods. 1 písm. e)

,

§ 12

] patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade, ak

si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej cesty

a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.

§ 35a

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností,

ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad.

§ 36

Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad

(1)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto

zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len „preddavok“) pri vyslaní na zahraničnú

pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť

zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na

žiadosť zamestnanca.

(2)

Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť

aj

a)

formou cestovného šeku,

b)

zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej

bankovej karty zamestnávateľa,

c)

prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách

alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky

v cudzej mene.

(3)

Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím

a)

pre viacerých zamestnancov,

b)

na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú

cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej

únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa

času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do

štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho

časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu

eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je

členským štátom eurozóny.

(5)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú

cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní

do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej

mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty

a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť

preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň

20

)

príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou

cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred

vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

(6)

Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny

opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom

dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre

jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte

sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný

kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo

iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte

sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný

kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo

iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom

hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(7)

Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty

alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť

zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný

preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom

dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie

však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8)

Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných

dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok

na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej

zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise

zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

(9)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový

nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v eurách“), vracia zamestnanec zamestnávateľovi

v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú

pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho

časť vrátiť v cudzej mene.

(10)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový

nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v eurách“), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi

v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť

v cudzej mene.

(11)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší,

ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v cudzej mene“), vracia zamestnanec

zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode

so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť

v inej cudzej mene alebo v eurách.

(12)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší,

ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v cudzej mene“), poskytuje

zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok;

po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť

poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.

(13)

Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady

podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje

a)

celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent

nahor,

b)

celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu

celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných

bánk, alebo zmenárňou nahor,

c)

preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,

d)

preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku

bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou

nadol,

e)

nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,

f)

nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú

jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk

alebo zmenárňou nahor.

§ 36a

Splatnosť náhrad

Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa

§ 36 ods. 8

. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa

znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote

splatnosti v eurách.

§ 37

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho

zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon

práce.

§ 37a

Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor podľa osobitného

predpisu.

21

)

§ 38

(1)

Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (

§ 5 ods. 2

) vychádzať zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona

a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom

stravovaní.

(2)

Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (

§ 7 ods. 2

) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti

tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom

a prevádzkou motorových vozidiel.

(3)

Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného

v cudzej mene podľa

§ 13 ods. 2

a

3

, tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením

jeho úplného znenia.

6

)

§ 38a

(1)

Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada preukázaných zvýšených

výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová

náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa

§ 23

pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.

(2)

Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa

§ 13 ods. 6

pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.

§ 38b

Náhrady poskytované podľa tohto zákona v slovenských korunách dohodnuté v kolektívnej

zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené

vo vnútornom predpise sa po prepočte konverzným kurzom považujú za náhrady poskytované

v eurách. Jednotlivé náhrady sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.

§ 38c

(1)

Pri prvom zvýšení súm stravného (

§ 8

) bude ministerstvo vychádzať z platných súm stravného a z údajov štatistického úradu

o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní; za základňu

sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená

suma stravného a jej hodnota je 100 %.

(2)

Pri prvom zvýšení súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel

(

§ 8

) bude ministerstvo vychádzať z platných súm základných sadzieb náhrad a z údajov

štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel;

za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy

opatrením upravená suma náhrad a jej hodnota je 100 %.

(3)

Náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca podľa tohto

zákona zamestnávateľ poskytne zamestnancovi prvýkrát od školského roka 2009/2010.

Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca za školský

rok 2008/2009 sa poskytuje podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.

(4)

Náhrada liečebných výdavkov podľa

§ 25 ods. 1

a

2

a poskytovanie preddavku podľa

§ 25 ods. 6

tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008, na ktoré vznikol zamestnancovi

nárok pred 1. januárom 2009, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra

2008.

§ 39

Zrušujú sa

1.

zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 53/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996

Z. z.,

2.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých

výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 189/1996 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2002 Z. z.

§ 40

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2002 okrem

§ 21

, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. novembra 2004.

Zákon č. 81/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov nadobudol

účinnosť 1. apríla 2005.

Zákon č. 312/2005 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (15. júla 2005).

Zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník

práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol

účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobudli

účinnosť 1. januára 2008.

Zákon č. 475/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2009.