OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK 40/2006 Z. z. vyhlasuje úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku zo 4. decembra 1963 č. 99/1963 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 36/1967 Zb., zákonom č. 158/1969 Zb., zákonom č. 49/1973 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 133/1982 Zb., zákonom č. 180/1990 Zb., zákonom č. 328/1991 Zb., zákonom č. 519/1991 Zb., zákonom č. 263/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákonom č. 211/1997 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákonom č. 124/1998 Z. z., zákonom č. 144/1998 Z. z., zákonom č. 169/1998 Z. z., zákonom č. 187/1998 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., zákonom č. 235/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákonom č. 331/1998 Z. z., zákonom č. 46/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 223/1999 Z. z., zákonom č. 303/2001 Z. z., zákonom č. 501/2001 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 232/2002 Z. z., zákonom č. 424/2002 Z. z., zákonom č. 451/2002 Z. z., zákonom č. 480/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákonom č. 353/2003 Z. z., zákonom č. 530/2003 Z. z., zákonom č. 589/2003 Z. z., zákonom č. 204/2004 Z. z., zákonom č. 371/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 420/2004 Z. z., zákonom č. 428/2004 Z. z., zákonom č. 613/2004 Z. z., zákonom č. 757/2004 Z. z., zákonom č. 36/2005 Z. z., zákonom č. 290/2005 Z. z. a zákonom č. 341/2005 Z. z.

§ 1

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,

ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam

iných osôb.

§ 2

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na

to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických

osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

§ 3

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a

rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené.

§ 4

Zrušený.

§ 5

(1)

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia

o ich procesných právach a povinnostiach.

(2)

Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený

advokátom.

§ 6

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.

§ 7

(1)

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2)

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(3)

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje

zákon.

§ 8

Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak

nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

§ 8a

Spory o právomoc

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi

štátnej správy.

§ 9

(1)

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

(2)

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

a)

v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,

než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov

o sociálnom zabezpečení,

b)

v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu

škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

c)

v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity

a výsady,

1

)

ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 10

(1)

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

(2)

O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje

Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 10a

(1)

O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší

súd Slovenskej republiky.

(2)

O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho

súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

(3)

O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

(4)

O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

§ 11

(1)

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť

sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

(2)

Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

(3)

Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky

miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky

určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

§ 12

(1)

Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (

§ 14

), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

(2)

Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

(3)

O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému

súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.

§ 13

Zrušený.

§ 14

(1)

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

(2)

Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho

stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

(3)

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci.

§ 15

Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi

súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda

súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí;

pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu.

2

)

Ak ide o vylúčenie sudcu podľa

§ 14 ods. 1

a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží

vec na rozhodnutie súdu uvedenému v

§ 16 ods. 1

. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

§ 15a

(1)

Účastníci majú právo z dôvodov podľa

§ 14 ods. 1

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

(2)

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní,

ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

(3)

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(4)

Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak

už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(5)

Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci (

§ 14 ods. 3

), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.

§ 16

(1)

Súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do desiatich dní od jej podania

nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia

veci nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké

skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, alebo ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa

§ 15a ods. 2

; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

§ 17

(1)

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,

platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.

(2)

Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia

§ 14 až 16

. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho komisára.

§ 18

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred

súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

§ 19

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;

inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 20

Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu,

v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 21

(1)

Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže,

že je oprávnený za ňu konať.

(2)

Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo

poverený pracovník iného štátneho orgánu.

Zástupcovia účastníkov

a)

na základe zákona

§ 22

Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným

zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

§ 23

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom,

i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.

b)

na základe plnomocenstva

§ 24

Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie

podľa

§ 26

, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať

účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu.

§ 25

(1)

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi

nemožno obmedziť.

(2)

Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

(3)

Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne

advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

§ 26

(1)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

3

)

môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia

povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie

a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.

(2)

Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka,

ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.

(3)

Ak prevezme Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborová

organizácia zastupovanie, poverí niektorého zo svojich zamestnancov, aby za zastúpeného

v jeho mene konal.

(4)

Iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka,

len ak tak ustanoví osobitný zákon.

§ 27

(1)

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony.

Tento zástupca môže konať jedine osobne.

(2)

Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je

spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach

opätovne.

§ 27a

Zrušený.

§ 28

(1)

Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo

buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

(2)

Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto

plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

(3)

Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,

len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,

len čo im ich oznámil súd.

c)

na základe rozhodnutia

§ 29

(1)

Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu

opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje

osobitný predpis.

(2)

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého

pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo

ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý

je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

(3)

Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej

nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo

v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť

na jej známu adresu v cudzine.

(4)

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak

pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

§ 30

Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov,

ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

§ 31

(1)

Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre

celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.

(2)

Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému

účastník udelil plnomocenstvo.

§ 32 až 34

Zrušené.

§ 35

(1)

Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

a)

ak to ustanovuje osobitný zákon,

4

)

b)

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora, a za podmienok uvedených v tomto zákone,

c)

ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona

5

)

na vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých

zdrojov.

(2)

Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania

a)

vo veciach spôsobilosti na právne úkony,

b)

vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,

c)

vo veciach zápisu do obchodného registra,

d)

vo veciach opatrovníctva,

e)

vo veciach konkurzu a vyrovnania.

(3)

Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže

vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho

vzťahu.

§ 35a

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

(ďalej len „protimonopolný úrad“) môžu v konaní, v ktorom súd uplatňuje ustanovenia

osobitného predpisu,

6

)

predložiť písomné vyjadrenie k právnym alebo skutkovým skutočnostiam priamo súvisiacim

s prejednávanou vecou. Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu

o ústne vyjadrenie.

(2)

Písomné vyjadrenie podľa odseku 1 musí mať všeobecné náležitosti podania podľa

§ 42 ods. 3

.

(3)

Súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v súdom určenej primeranej

lehote k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu podľa odseku

1.

(4)

Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 umožniť Komisii a protimonopolnému

úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich

žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov

súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia

podľa odseku 1.

§ 36

(1)

V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len „samosudca“)

alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len

„poverený zamestnanec súdu“).

(2)

V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec

súdu.

(3)

V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo

poverený zamestnanec súdu okrem prípadov podľa

§ 36b

; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

§ 36a a § 36b

Zrušené.

§ 36c

Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.

§ 36d

(1)

Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony,

ktorými sa nerozhoduje vo veci.

(2)

V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva,

ktoré sú inak vyhradené senátu.

§ 37

(1)

Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade

prítomný.

(2)

Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia

senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší

sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.

§ 38

(1)

Súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú

splnené podmienky uvedené v

§ 175zca

, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena

poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

(2)

Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine

a súdne rozhodnutia.

(3)

Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.

(4)

Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.

§ 39

(1)

Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami

alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí

na dožiadanie iný súd.

(2)

Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v

obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.

(3)

Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

§ 40

(1)

O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje

sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše

sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza

zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.

(2)

Zápisnicu podpisuje predseda senátu alebo samosudca a zapisovateľ; ak predseda senátu

nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier,

podpisujú zápisnicu aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia

senátu a zapisovateľ.

(3)

Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.

Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o

námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice,

vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť

v zápisnici uvedená.

(4)

Zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o dedičstve

(

§ 175zca

).

§ 40a

Súdny úradník

Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia a vykonávať

iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať samostatne

a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

§ 41

(1)

Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony

nepredpisuje určitú formu.

(2)

Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

(3)

Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,

avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

§ 42

(1)

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť

písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré

neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

(2)

Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu

príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom

súde.

(3)

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

§ 43

(1)

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné

alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže

byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

(2)

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený

nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa

svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené

v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty

na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto

uzneseniu môže podľa

§ 210a

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

(3)

Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania,

ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

§ 44

(1)

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho

výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných

nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované

skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

(2)

Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené

záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

§ 45

Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom

súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch

ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

§ 46

(1)

Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku

alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

(2)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej

osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom

pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,

uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,

aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný

záujem, je doručenie neúčinné.

§ 47

(1)

Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné

písomnosti, ak to nariadi súd.

(2)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta

o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia

nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát

o uložení nedozvedel.

§ 47a

Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí,

že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu

známi alebo ktorých pobyt nie je známy.

§ 48

(1)

Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom

oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje

sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo

právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti

prijme.

(2)

Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v

obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie

je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky

súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,

sa o tom nedozvie.

(3)

Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej

miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená

podnikať o tom nedozvie.

(4)

Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným

pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

(5)

Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom,

ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

(6)

Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doručiť aj exekútorskému koncipientovi,

alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je poverený prijímaním

zásielok.

§ 49

(1)

Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť

len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje

sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

(2)

Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu

súd uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez ťažkostí

a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať na súde

s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť.

(3)

Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí

jedine ustanovenému opatrovníkovi.

§ 50

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej

prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.

§ 50a

Uverejňovanie vyhlášok

Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v

zákone o konkurze a vyrovnaní

, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (

§ 769 Obchodného zákonníka

), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie

je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.

§ 51

Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky,

telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom

úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.

§ 52

(1)

V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi,

môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení

rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.

(2)

O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada

súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O

predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd

ich náčelníka.

(3)

Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.

§ 53

(1)

Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo

sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný

a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne

príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd

uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk.

(2)

Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd uloží uznesením

poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk.

(3)

Poriadkové pokuty pripadajú štátu.

§ 54

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený

zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník, môže sa konať

ďalej v jeho neprítomnosti.

§ 55

Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,

predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil,

môže predseda senátu alebo samosudca alebo ním poverený zamestnanec tiež predĺžiť.

§ 56

(1)

Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť

konať pred súdom.

(2)

Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník

účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.

§ 57

(1)

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty.

(2)

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 58

(1)

Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného

dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich

dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

(2)

Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie

lehoty.

§ 59 až 61

Zrušené.

Nadpis zrušený.

§ 62 až 64

Zrušené.

Nadpis zrušený.

§ 65 a 66

Zrušené.

§ 67

Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne

príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a

ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný

krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch

sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný

súd.

§ 68

(1)

Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.

(2)

Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.

(3)

Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.

§ 69

Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia

§ 99

platia i pre tento zmier.

Nadpis zrušený.

§ 70 až 72

Zrušené.

§ 73

(1)

Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou

manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,

vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným

je súd podľa

§ 88 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a

oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

(3)

Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie

otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby

dieťa v konaní zastupoval.

§ 74

(1)

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

(2)

Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie

o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť,

zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa

§ 75a

súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému

súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

§ 75

(1)

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné

opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(2)

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa

§ 79 ods. 1

obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a

odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé,

čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa

§ 75a

musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené

do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť

maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania

predbežného opatrenia podľa

§ 75a

.

(3)

Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa

§ 43

a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez

návrhu.

(4)

O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne

súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom,

ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia

súdneho poplatku.

(5)

Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa

§ 76 ods. 1 písm. b)

a

g)

, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa

§ 75a

, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku

2.

(6)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote podľa odseku 4 alebo

5. Lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa.

(7)

Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

(8)

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

§ 75a

(1)

Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život,

zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo

na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných

predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do

starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

(2)

Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté dieťa zastúpené.

Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa

v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne po uskutočnení

výkonu predbežného opatrenia.

(3)

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom

až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie

spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa

§ 88 ods. 1 písm. c)

.

(4)

Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti;

ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenie

trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.

§ 76

(1)

Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

a)

platil výživné v nevyhnutnej miere,

b)

odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,

koho označí súd,

c)

poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ

zo závažných dôvodov nepracuje,

d)

zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

e)

nenakladal s určitými vecami alebo právami,

f)

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g)

nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá

je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý

z násilia.

(2)

Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,

ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

(3)

Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú

mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže

tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

§ 77

(1)

Predbežné opatrenie zanikne, ak

a)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,

b)

sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,

c)

sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci,

d)

uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

(2)

Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3)

Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne

o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

§ 78

(1)

Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že

neskoršie ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

(2)

Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci,

alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.

(3)

Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide.

§ 78a

(1)

Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitných predpisov

7

)

súd na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní rozhodne

o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov.

Prílohou k návrhu je rozhodnutie Komisie alebo protimonopolného úradu.

(2)

Návrh podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 42 ods. 3

najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov,

v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať,

s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, a uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné

podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v uvedených objektoch,

priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

(3)

Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podľa odseku 1 v súlade s

osobitným predpisom.

8

)

Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným úradom súd skúma, či inšpekcia alebo

spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená s ohľadom na závažnosť možného

obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, účasť podnikateľa

9

)

na možnom obmedzení hospodárskej súťaže a odôvodnenie predpokladu, že hľadané podklady

alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

(4)

Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahovať určenie účelu inšpekcie,

určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia

vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí pri výkone

inšpekcie a určenie dátumu inšpekcie s uvedením lehoty, do ktorej je možné inšpekciu

vykonať. Lehota na vykonanie inšpekcie nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(5)

Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v

ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka podľa

§ 192

, ktorý sa zúčastní na výkone inšpekcie.

(6)

Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému úradu, ktorý zabezpečí

jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná.

10

)

(7)

Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie,

ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená podať osoba, ktorá užíva objekty,

priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa inšpekcia vykonala.

§ 79

(1)

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (

§ 42 ods. 3

) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o

štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno,

sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k

návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná

osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí obsahovať

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát,

návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý

bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom

a žalovaným (

§ 90

), nazýva sa žalobou.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem

tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(3)

Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive vydanom podľa vzoru, ktorý ustanoví

všeobecný záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4)

Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.

§ 80

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a)

o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo

je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho),

b)

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva,

c)

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

§ 81

(1)

Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie

o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,

konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie

za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

(2)

Ak súd vydal predbežné opatrenie podľa

§ 75a

, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od

vydania predbežného opatrenia.

(3)

O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných

rúk, ak zákon neustanovuje inak.

§ 82

(1)

Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané

uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

(2)

Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde

sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

§ 82a

Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom uplatňuje

ustanovenia osobitného predpisu.

6

)

§ 83

Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

§ 84

Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),

ak nie je ustanovené inak.

§ 85

(1)

Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,

súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

(2)

Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

(3)

Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá

uplatnené právo.

(4)

Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo,

a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá

ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje

bydlisko.

§ 85a

(1)

Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať

všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode

je všeobecný súd účastníka.

(2)

Osobitný zákon môže ustanoviť, ktorý z krajských súdov je príslušný rozhodovať ako

súd prvého stupňa o jednotlivých veciach.

§ 86

(1)

Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike,

je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

(2)

Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové

práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

(3)

Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého

je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej

hospodárskych vecí.

§ 87

Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého

a)

má odporca svoje stále pracovisko,

b)

došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody,

c)

je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor

týka tejto zložky,

d)

je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku,

e)

je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.

§ 88

(1)

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

a)

v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike,

ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,

je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa,

b)

ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich

bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu

bytu,

c)

v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne

iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých,

konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému,

d)

ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;

ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný

súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný

súd, v ktorého obvode je tento ústav,

e)

v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie

uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt

ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého

majú tieto osoby majetok,

f)

ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený

za mŕtveho,

g)

v ktorého obvode má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať

konanie u tohto orgánu,

h)

v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná

príslušnosť podľa písm. b),

ch)

v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti

s konaním o dedičstve,

i)

na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia,

alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh,

j)

na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané s výnimkou

sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

k)

v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor

na strane odporcu týka tejto jednotky,

l)

v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko

nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný

súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými

súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve,

m)

v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia

v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr

začne konanie,

n)

v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín;

ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v

ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného

tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný súd, v ktorého obvode

má táto banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo.

(2)

Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého

obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ

nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich

sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava.

Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike,

na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto

podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania

v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza

miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však

vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

§ 89

Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach

s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v

§ 88

.

§ 89a

Zrušený.

§ 90

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

§ 91

(1)

Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám

za seba.

(2)

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich

i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa

nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú

na jednej strane.

§ 92

(1)

Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas

toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

(2)

Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo

ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť,

aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva

alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

(3)

Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť

uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa;

súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

(4)

Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania

vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ,

treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

§ 93

(1)

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne

len na návrh.

(3)

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

§ 94

(1)

V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach

ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi

len manželia.

(2)

Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania

od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do

konania ako účastníka.

§ 95

(1)

Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený

návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

(2)

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu ani v prípade, ak by na konanie

o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní

o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

§ 96

(1)

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.

Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví.

(2)

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

§ 97

(1)

Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

(2)

Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky

pre spojenie vecí.

(3)

Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho

zmene a späťvzatí.

§ 98

Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo

uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

§ 99

(1)

Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier

sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.

(2)

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi

predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť

uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno

podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

§ 100

(1)

Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to,

aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

(2)

V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o

ich zmierenie.

(3)

Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo

iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

§ 101

(1)

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a

že dbajú na pokyny súdu.

(2)

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd

vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a

dosiaľ vykonané dôkazy.

(3)

Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,

bude sa predpokladať, že nemá námietky.

§ 102

(1)

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,

pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami,

súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

(2)

V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez

návrhu.

§ 103

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

§ 104

(1)

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

(2)

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné

opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví.

§ 104a

(1)

Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

(2)

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

(3)

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez

rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

(4)

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

§ 105

(1)

Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma

len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

(2)

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je miestne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

(3)

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí a ide o súdy v obvode

toho istého krajského súdu, rozhodne o miestnej príslušnosti tento krajský súd. V

ostatných prípadoch rozhodne o miestnej príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Rozhodnutím súdu vyššieho stupňa sú súdy nižšieho stupňa viazané.

(4)

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

§ 106

(1)

Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej

zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže

vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,

že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v

Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže

byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská

zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom

konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol

vecou sa zaoberať.

(2)

Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný

návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu

zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti

uznesenia súdu o zastavení konania.

(3)

Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd

konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom

konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

§ 107

(1)

Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo

či môže v ňom pokračovať.

(2)

Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania

o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,

pokiaľ

Zákon o rodine

nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

(3)

Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca

zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,

pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

(4)

Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym

nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

§ 108

Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

11

)

§ 109

(1)

Súd konanie preruší, ak

a)

účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom

pre celé konanie,

b)

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako

postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu

na zaujatie stanoviska,

c)

rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

12

)

(2)

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a)

sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,

že jeho pobyt nie je známy,

b)

zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom,

c)

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

§ 110

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia

na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie

o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

§ 111

(1)

Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto

zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

(2)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 109

, súd robí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili

prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa

konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

(3)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 110

, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod

môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to

závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie

zastaví.

§ 112

(1)

V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa

u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(2)

Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo

ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné

konanie.

§ 113

(1)

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým

deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

(2)

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

§ 114

(1)

Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

13

)

pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

(2)

V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi

(žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (

§ 115a

) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené

a označené neskôr súd neprihliada.

(3)

Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa

§ 120 ods. 2

a

§ 153b ods. 5

uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený

nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.

(4)

Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk; náhradné doručenie

je vylúčené.

(5)

Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku

3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie

podľa

§ 153b

; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia

§ 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a)

a

c)

sa nepoužijú.

(6)

Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa

odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie

spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia.

Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší

a začne vo veci opäť konať.

§ 115

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

(2)

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 115a

Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v

rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe

listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

§ 116

(1)

Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.

(2)

Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné

na usmernenie správania prítomných osôb.

(3)

Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné

prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý

záujem účastníkov konania alebo mravnosť.

(4)

Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým

osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí

o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných

skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.

(5)

Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým

a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 117

(1)

Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému

rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí

vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov;

dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní

na pojednávaní.

(2)

Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať,

aby rozhodol senát.

§ 118

(1)

Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu

alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

(2)

Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca podľa okolností

prípadu.

(3)

Na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci.

§ 119

(1)

Pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak

sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

(2)

Na začiatku nového pojednávania predseda senátu alebo samosudca oznámi obsah prednesov

a vykonaných dôkazov.

§ 120

(1)

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(2)

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie

uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie,

vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností

a družstiev (

§ 200e

) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci

ich účastníci nenavrhli.

(3)

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov.

(4)

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (

§ 115a

) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené

a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím

dôvodom len za podmienok uvedených v

§ 205a

.

§ 121

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako

aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev

a v Úradnom vestníku Európskej únie.

§ 122

(1)

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia

bez ústneho pojednávania.

(2)

Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo

pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.

Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa

§ 115a

a

153a ods. 4

.

(3)

Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

§ 123

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali.

§ 124

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných

skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo

štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len

vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo

ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva

dôkaz inak ako výsluchom.

§ 125

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických

osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu

predpísaný, určí ho súd.

§ 126

(1)

Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako

svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy,

keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti

odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou

porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe

poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať

mlčanlivosť.

(2)

Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv

na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho

právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.

(3)

Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o

predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho

výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo

samosudcu i účastníci a znalci.

§ 127

(1)

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež

uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu

podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch

uspokojiť s písomným posudkom znalca.

(2)

Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej

inštitúcii.

(3)

Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi,

predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu

vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to

na podanie znaleckého posudku potrebné.

(4)

Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného

orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

§ 128

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti,

ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.

§ 129

(1)

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu

alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie.

(2)

Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,

aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

§ 130

(1)

Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým

účelom môže súd uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.

(2)

Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú

na pojednávanie.

§ 131

(1)

Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na

výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

(2)

Ustanovenie

§ 126 ods. 3

sa tu použije obdobne.

§ 132

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

§ 133

Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,

má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

§ 134

Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach

ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,

potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak

nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

§ 135

(1)

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore

s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná [

§ 109 ods. 1 písm. b)

]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny

delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím

o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania;

14

)

súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

(2)

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

§ 136

Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť

vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

§ 137

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena

notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu

dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom

advokát.

§ 138

(1)

Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych

poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie

na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení

sa však nevracajú.

(2)

Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou,

ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú,

prípadne neodôvodňovali.

(3)

Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje

sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na

odmenu za zastupovanie.

§ 139

(1)

Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto

právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi

oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.

(2)

Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu

za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné

vypláca.

(3)

Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu,

má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých

podmienok ako svedok.

§ 140

(1)

Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.

Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

(2)

Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu

za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný

preddavok.

(3)

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol

dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa

vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí

tieto trovy štát.

§ 141

(1)

Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil

súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

(2)

Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného

zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine, platí štát.

§ 142

(1)

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2)

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

(3)

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu

trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

§ 143

Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi,

ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

§ 144

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto

trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

§ 145

Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného

opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

§ 146

(1)

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a)

mohlo sa začať i bez návrhu,

b)

skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c)

bolo zastavené.

(2)

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

§ 147

(1)

Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré

by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli

náhodou, ktorá sa im prihodila.

(2)

Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.

§ 148

(1)

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré

platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

(2)

Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

§ 148a

(1)

Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

(2)

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal

podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

§ 149

(1)

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je

ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

(2)

Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť štátu náhradu hotových

výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení

osobitného predpisu.

15

)

§ 150

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať.

§ 151

(1)

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa

§ 149 ods. 1

, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných

dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote

trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

(2)

Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na

plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.

(3)

Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy

a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

§ 151a

(1)

O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd

v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.

(2)

Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia

o dedičstve určuje osobitný predpis.

16

)

§ 152

(1)

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci

samej uznesením.

(2)

Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

§ 153

(1)

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na

základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

(2)

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

§ 153a

(1)

Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ

alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe

uznania alebo vzdania sa nároku.

(2)

Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh

žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

(3)

Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý

účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

(4)

Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia

pojednávania.

§ 153b

(1)

Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže

rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

(2)

Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak

a)

žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný

(

§ 79 ods. 4

a

§ 115 ods. 2

) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku

1,

b)

žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli

doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti

(

§ 114 ods. 2

),

c)

žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

(3)

Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak

ho súd považuje za nesporný.

(4)

Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť len

vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

(5)

Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť

a)

vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,

b)

v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,

c)

v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

§ 153c

(1)

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom

súd rozhodol rozsudkom podľa

§ 153b ods. 1

, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd

návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

(2)

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj

odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

§ 154

(1)

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

(2)

Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa

stanú zročnými len v budúcnosti.

§ 155

(1)

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne

tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

(2)

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje

okolnostiam prípadu a ak

a)

predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým

tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo

b)

niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

(3)

Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí

týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať

v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo

veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, vo veciach

ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej

starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe

návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne

výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.

§ 156

(1)

Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca

v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením

o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

(2)

Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na päť dní.

Ustanovenie

§ 119 ods. 2

sa v tomto prípade nepoužije.

(3)

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

(4)

Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 157

(1)

V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách: „V mene Slovenskej republiky“ uvedie

označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov

a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie,

poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa

§ 205 ods. 1 a 2

, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

(2)

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

(3)

Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo

ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet

konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

§ 158

(1)

Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže

podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný

poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(2)

Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom

do vlastných rúk.

(3)

Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým uplatňoval ustanovenia

osobitného predpisu,

6

)

bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom konania.

(4)

Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle

do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok

vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

§ 159

(1)

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

(2)

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je

ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

(3)

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

§ 160

(1)

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

(2)

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť,

len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

(3)

Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie

je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne

náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka

náhradné ubytovanie postačí.

§ 161

(1)

Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

(2)

Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo

nadobudol právoplatnosť.

(3)

Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

§ 162

(1)

Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

(2)

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej

odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

(3)

Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku,

ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

§ 163

(1)

Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach

možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď

došlo k zmene pomerov.

(2)

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez

návrhu, ak sa zmenia pomery.

§ 164

Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné

zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom

môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

§ 165

(1)

Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník

pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

(2)

Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave

rozhodne.

(3)

O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.

§ 166

(1)

Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania

alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť

aj bez návrhu.

(2)

Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.

Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3)

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného

rozsudku.

§ 167

(1)

Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä

o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na

začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania,

ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o

rozsudku.

§ 168

(1)

Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.

(2)

Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie

konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

§ 169

(1)

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov

a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

(2)

Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval,

alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.

(3)

Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

§ 170

(1)

Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo

doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.

(2)

Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.

§ 171

(1)

Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie

vykonateľné.

(2)

Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len

čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

(3)

Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,

plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.

(4)

Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa

§ 75a

, je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

§ 172

(1)

Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný

rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo

skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15

dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a

trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz

vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie

§ 43

sa nepoužije.

(2)

Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný

rozkaz doručiť do cudziny.

(3)

Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.

(4)

Platobný rozkaz možno vydať aj na cudziu menu za podmienok ustanovených v

§ 155 ods. 2

.

§ 173

(1)

Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

(2)

Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením

zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov,

z ktorých každý koná sám za seba (

§ 91 ods. 1

).

§ 174

(1)

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného

rozsudku.

(2)

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa

tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom

len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne

súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

(3)

Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a)

oneskorene,

b)

bez odôvodnenia; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,

c)

neoprávnenou osobou.

(4)

Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote

podľa

§ 172 ods. 1

, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd,

ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa

späťvzatie návrhu týka.

(5)

Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom

rozkaze sa postupuje podľa

§ 164

.

§ 175

(1)

Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu

pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh

zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil

požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých

musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový) platobný

rozkaz musí sa doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného

rozkazu vyhovieť, nariadi samosudca pojednávanie.

(2)

Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný

rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré

neobsahujú odôvodnenie, súd zamietne.

(3)

Ak odporca podá včas námietky, samosudca nariadi na ich prejednanie pojednávanie;

na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový

(šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.

(4)

Súd postupuje podľa odsekov 1 až 3 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene

prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list,

17

)

o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnené

práva.

§ 175a

(1)

Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom

obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.

(2)

Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený

za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.

(3)

Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa

§ 175k ods. 1 a 2

,

§ 175l

,

175p, 175q

a

175t

sa doručuje do vlastných rúk.

§ 175b

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými

dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v

prípade

§ 175p

, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní

podľa

§ 175h ods. 2

je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

§ 175c

Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove,

ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet

poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“),

a u ktorého notára je uložený.

§ 175d

(1)

V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a

pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ

zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

(2)

Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak

urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.

(3)

Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet

nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej

na súde.

§ 175e

(1)

Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez

návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby

manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré

nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví

správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len „správca“).

(2)

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa,

zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka

poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.

(3)

Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.

(4)

Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi;

za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom.

Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť

s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

(5)

Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.

§ 175f

(1)

Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových

hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný

pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá

vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd

uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.

(2)

Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby ustanoví nového

správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 1. Správca,

ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k

dispozícii všetky doklady.

(3)

Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú

správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov

správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predĺžené; ak

je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich

dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

§ 175g

Pri obstarávaní úplného podkladu na rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení

dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní

hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu

príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.

§ 175h

(1)

Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

(2)

Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral

o pohreb, a konanie zastaví.

(3)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 175i

(1)

Ak konanie nebolo zastavené podľa

§ 175h

, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom

práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča

o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov

predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2)

Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici

uvedie, že sa tak stalo.

§ 175j

Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho

nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa

§ 462 Občianskeho zákonníka

.

§ 175k

(1)

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera

dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

(2)

Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže

súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí

ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí

lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto

dediča.

(3)

Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich

spornosti; pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada.

§ 175l

(1)

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa

tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

18

)

(2)

Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a

dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode,

vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí

od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa

§ 175k ods. 3

.

(3)

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu

o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa

a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva

a čo patrí pozostalému manželovi.

(4)

Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

(5)

Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ bol v

čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré

zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa

vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.

§ 175m

Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú

dotknuté ustanovenia

§ 175k ods. 3

a

§ 175l ods. 1 druhej vety

.

§ 175n

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje

pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú

veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok

ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd

uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.

§ 175o

(1)

Na podklade zistenia podľa

§ 175m

určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne

výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

(2)

Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti,

ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.

§ 175p

(1)

Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na

úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje

zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

(2)

Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku

1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175q

(1)

Súd v uznesení o dedičstve

a)

potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b)

potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo

c)

schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva

na úhradu dlhov alebo

d)

potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde

k dohode, alebo

e)

neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov.

(2)

Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa

§175l

a

175o

.

§ 175r

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť

iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

§ 175s

(1)

Prejednanie dedičstva je skončené

a)

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa

§ 175p a 175q

, alebo

b)

vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v

§ 175zca

.

(2)

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k

jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy

výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené

alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené,

o tom, komu sa majú vydať; ak táto osoba nie je známa alebo jej pobyt nie je známy,

postupuje sa primerane podľa

§ 185g

.

(3)

Lehota podľa

§ 185g ods. 1

začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Ak

sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota podľa

§ 185g ods. 1

začína plynúť odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve.

§ 175t

(1)

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa

§ 175p

, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu.

Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol

prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.

(2)

O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili

svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré

nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli

súdu.

(3)

Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje

sa už podľa

§ 175p až 175s

.

§ 175u

(1)

Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku podľa ustanovení

o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností alebo predajom mimo

dražby primerane podľa osobitného predpisu.

(2)

O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá

štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

§ 175v

(1)

Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len „výťažok“) medzi

veriteľov.

(2)

Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín

a)

náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné

výživné,

b)

dlžné dane a poplatky,

c)

ostatné pohľadávky.

(3)

Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky

pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia

pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností

alebo záložnými právami.

(4)

Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky

ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok,

prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175w

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za

mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa

§ 175p a 175q

.

§ 175x

(1)

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,

alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (

§ 175zca

) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (

§ 42 ods. 3

a

§ 79 ods. 1 a 2

) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie

o dedičstve sa nevykoná.

(2)

V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu

územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

§ 175y

(1)

Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa

§ 175k ods. 3

nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.

(2)

Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu,

kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal

svojho práva žalobou.

§ 175z

(1)

Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd

predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku

tohto vyšetrenia.

(2)

Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veriteľov

oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym účastníkom

sa toto oznámenie doručí.

§ 175za

Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní

o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda

krajského súdu na každý kalendárny rok.

§ 175zb

(1)

Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného

notára podľa rozvrhu práce.

(2)

Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.

§ 175zc

(1)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude

vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.

(2)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát,

považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne

o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný

predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.

§ 175zca

Osvedčenie o dedičstve

(1)

Notár poverený súdom (

§ 38 ods. 1

) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak

a)

dedičstvo nadobudol jediný dedič, ktorý nesmie byť maloletý, ani osobou, ktorá musí

mať opatrovníka podľa zákona,

b)

dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,

c)

dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,

d)

dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva

na úhradu dlhov.

(2)

Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä

a)

označenie súdneho komisára,

b)

označenie dedičskej veci,

c)

označenie účastníkov a ich zástupcov,

d)

vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,

e)

obsah osvedčovanej skutočnosti,

f)

ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom

z celku,

g)

ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,

19

)

h)

podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,

i)

poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve

požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa

§ 175l až 175z

,

j)

miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,

k)

odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

(3)

Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa

§ 175b až 175q

. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.

(4)

Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie

v konaní o dedičstve podľa

§ 175l až 175z

. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve [

§ 175q ods. 1 písm. a) až c)

,

§ 175l

a

175o

]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v

konaní bez zreteľa na jeho vydanie.

(5)

Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade

dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie

o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

(6)

Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

20

)

§ 175zd

(1)

Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví

všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje

svoju odmenu a hotové výdavky.

21

)

Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny,

súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu

uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.

(2)

Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

§ 176

(1)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom

o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych

osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého

dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho

sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti

po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

(2)

O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene

premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.

(3)

Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne

súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať

dôkazy.

(4)

Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti

budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov

od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo

opravený.

§ 177

(1)

Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode

ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

(2)

Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd

preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd

nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 178

(1)

Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu

povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických

osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.

(2)

O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí

názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb

a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich

aj maloletého.

§ 179

Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné

schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

§ 180

(1)

Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne

a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny

súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu,

zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a

povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa

osobitného predpisu.

(3)

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej

dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí.

(4)

Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom;

postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.

22

)

§ 180a

Konanie o osvojiteľnosti

(1)

Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,

23

)

môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.

(2)

Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol

vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa.

V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek

šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.

(3)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností,

ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní

posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(4)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie

dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(5)

Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny

orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie

§ 182 ods. 1

platí obdobne.

(6)

O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov

odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu

súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.

§ 181

(1)

Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ

a jeho manžel.

(2)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení

rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony

v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(3)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie

nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu;

24

)

to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

(4)

Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho

súhlas.

(5)

O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania

návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno

vykonať dôkazy.

§ 182

(1)

Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia

a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,

nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2)

Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.

§ 183

(1)

Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa

i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

(2)

Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska

záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

§ 184

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec

mať.

§ 185

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo

aj bez návrhu.

§ 185a

(1)

Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace

sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

(2)

Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere

alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len „zložiteľ“), že záväzok, ktorého predmetom

sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo

je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo

že zložiteľ veriteľa nepozná.

(3)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.

§ 185b

Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné

papiere alebo iné veci určené (ďalej len „príjemca“). Po právoplatnosti uznesenia

o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet

úschovy.

§ 185c

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok

na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy

zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu

vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.

§ 185d

(1)

Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že

niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto

iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je

na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre

ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný

len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

(2)

Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,

a)

ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b)

ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c)

ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.

(3)

Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu

úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.

§ 185e

Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným

rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný

súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

§ 185f

Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi,

spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami

§ 185a až 185h

, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

§ 185g

(1)

Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy,

prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi, rozhodne

súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo

dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

(2)

Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie predmetu

úschovy, postupuje súd podľa

§ 185d

.

(3)

Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť

o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto

lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným

uznesením nevyhovelo.

§ 185h

Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu

úschovy.

§ 185i

(1)

Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie

práva.

(2)

V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená

umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.

(3)

Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu

(vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s

ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru

a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie

plnenie.

§ 185j

(1)

Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.

(2)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.

§ 185k

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto

má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa

§ 185m ods. 2

.

§ 185l

(1)

V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny

alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny

alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné osoby podľa listiny zaviazané,

ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.

(2)

Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.

§ 185m

(1)

Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo

že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.

(2)

Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil

do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností

predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí

na úradnej tabuli súdu.

(3)

Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu dvoch mesiacov

a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.

(4)

Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého

dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo

dňa vyvesenia uznesenia.

§ 185n

Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí sa lehota

podľa

§ 185m

až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.

§ 185o

(1)

Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi

premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy

podľa umorovanej listiny.

(2)

Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti

dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny,

robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.

Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť

súdu, kto ju predložil.

§ 185p

Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže

uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku,

dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže

žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.

§ 185q

Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina

nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.

§ 185r

(1)

Ak uplynula lehota podľa

§ 185m ods. 2 alebo 3

a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.

(2)

Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty

uvedenej v

§ 185m ods. 2 alebo 3

, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateľa upozorniť v uznesení podľa

§ 185m ods. 2 alebo 3

.

§ 185s

Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny

zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

§ 186

(1)

Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo

vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré

je v takom prípade účastníkom konania.

(2)

Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže

súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie

o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie,

súd zastaví konanie.

(3)

Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený

spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať

zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie

však po dobu jedného roka, nepatrí.

§ 187

(1)

Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

(2)

Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec

alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.

(3)

O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže

súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom

zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

§ 188

(1)

Ak sú síce podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie

alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať,

že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí;

pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.

(2)

Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza

k zlepšeniu.

§ 189

(1)

Z dôvodov vhodnosti nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,

ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo

ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

§ 189a

V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka

podľa

§ 192

tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na

právne úkony bola obmedzená.

§ 190

Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.

§ 191

(1)

Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu

proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

(2)

Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a

štátu konaním vznikli.

§ 191a

(1)

Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované

osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,

v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

(2)

Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným

súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu

liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo

k takému obmedzeniu došlo.

§ 191b

(1)

O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa

§ 191a

, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia

do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

(2)

Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie

opatrovníka.

(3)

Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (

§ 191a ods. 1 a 2

) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie

spravidla nie je potrebné nariaďovať.

(4)

Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a

, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (

§ 191a ods. 1

).

§ 191c

(1)

Uznesenie podľa

§ 191b ods. 4

sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný

chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému

a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich

dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a

. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené

jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

(2)

Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav,

ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými dôvodmi.

(3)

Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade

so zákonnými dôvodmi.

§ 191d

(1)

Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je

obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie

prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.

(2)

Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je

vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení

styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený

lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.

(3)

Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho

lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam

pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa

okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.

(4)

V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia

do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia

§ 191c ods. 2 a 3

platia tu obdobne.

§ 191e

(1)

Účinnosť rozsudku podľa

§ 191d ods. 4

zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená

kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové

vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia

§ 191c ods. 2 a 3

tu platia obdobne.

(2)

Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred

uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.

§ 191f

Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník)

a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné,

žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že

ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže

rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo

držanie v ústave povolené.

§ 191g

Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 30 ods. 2 tohto zákona

.

§ 192

(1)

Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa

zákona musia mať.

(2)

V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv

a povinností.

§ 193

Ustanovenia

§ 176 až 180

platia obdobne.

§ 194

(1)

O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten,

kto hodlá uzavrieť manželstvo.

(2)

Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania.

Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti

iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým

sa má manželstvo uzavrieť.

(3)

Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie

toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.

§ 195

(1)

Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.

(2)

Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky na vyhlásenie nezvestného za

mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.

§ 196

(1)

Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka

prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu

alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň

súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

(2)

Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty

uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo

ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia

vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.

§ 197

Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví

konanie.

§ 198

Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie

v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.

§ 199

(1)

Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od

ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za

mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.

(2)

Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti,

ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa alebo sa

toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.

§ 200

Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom,

súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.

§ 200a

(1)

Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi

zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis,

zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona.

25

)

(2)

Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez návrhu.

(3)

Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť

doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra

zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie

konania bez návrhu.

(4)

Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym

stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti

vyjde najavo.

(5)

Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej

osobe a postupuje podľa

§ 120 ods. 2

, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní

alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.

§ 200b

(1)

Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa

osobitného zákona

25

)

do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu

na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa.

V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť

nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.

(2)

O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia

okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma len z hľadiska

splnenia podmienok podľa osobitného zákona.

26

)

(3)

Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému

má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca

vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný

údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania

zápisu.

(4)

O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle

navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový

súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi.

Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.

(5)

Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne

splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona.

26

)

(6)

Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca

rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

§ 200c

(1)

Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu

vykonania zápisu je príslušný registrový súd.

27

)

(2)

Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu

vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa

zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného

registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá

ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.

(3)

Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach

obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu

príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania

alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný

závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného

registrového súdu.

(4)

Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie

o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého

obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná

zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika

viazaná, neustanovuje inak.

§ 200d

Zrušený.

§ 200e

Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(1)

Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie

a)

o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich likvidácie,

b)

o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj na rozhodovanie

o odmene likvidátora,

c)

o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného

zostatku za neplatné,

d)

o neplatnosti obchodnej spoločnosti,

28

)

e)

o vymenovaní audítora na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo

projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podľa osobitného zákona,

29

)

f)

o poverení zvolať valné zhromaždenie podľa osobitného zákona.

30

)

(2)

Konanie podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať aj bez návrhu.

(3)

Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Registrový súd rozhoduje uznesením.

§ 200f až 200n

Zrušené.

§ 201

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a

vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

§ 202

(1)

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania

sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného

zákona,

31

)

ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie

súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

32

)

(3)

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

a)

sa upravuje vedenie konania,

b)

bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa

§ 94 ods. 2

,

c)

sa začalo konanie bez návrhu,

d)

súd úplne vyhovel návrhu podľa

§ 138 ods. 1

,

e)

sa odpustilo zmeškanie lehoty,

f)

sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu,

g)

sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa

§ 139 ods. 3

,

h)

bol schválený zmier,

i)

sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu,

j)

sa vyhovie návrhu podľa

§ 153c ods. 1

,

k)

sa rozhoduje podľa

§ 17 ods. 2

,

l)

sa rozhodlo o podaní podľa

§ 43 ods. 1

,

m)

sa rozhoduje o odvolaní podľa

§ 174 ods. 2

,

n)

súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona.

30

)

(4)

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 203

Zrušený.

§ 204

(1)

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku

1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.

Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje

nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do

troch mesiacov od doručenia.

(3)

Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti

rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že

nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

§ 205

(1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

(2)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1

,

b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (

§ 205a

),

f)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

§ 205a

(1)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri

odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,

ak

a)

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)

alebo obsadenia súdu,

b)

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c)

odvolateľ nebol riadne poučený podľa

§ 120 ods. 4

,

d)

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

(2)

Ustanovenie odseku 1sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2

.

§ 206

(1)

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

(2)

Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo

ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za

seba (

§ 91 ods. 1

), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov,

nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len

proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

§ 207

(1)

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie

späť, nemôže ho podať znova.

(3)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie

zastaví.

§ 208

Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale

jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

§ 209

Súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o

odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie odvolania.

§ 210

Zrušený.

§ 210a

Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla

dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové

opatrenie (

§ 53

), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (

§ 43 ods. 2

), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu

vyhovie.

§ 211

(1)

Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu

ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy

k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

(2)

Odvolací súd odstraňuje vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

§ 212

(1)

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

(2)

Súd nie je viazaný rozsahom odvolania

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

(4)

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena,

a naopak.

§ 213

(1)

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

(2)

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

(3)

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom

konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za

podmienok ustanovených v

§ 205a

.

(4)

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci konania, za podmienok uvedených v

§ 120 ods. 1 tretej vete

alebo pri zisťovaní vád konania podľa

§ 212 ods. 3

. Ak ide o konanie podľa

§ 120 ods. 2

, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci

nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

(5)

Dokazovanie podľa odsekov 3 a 4 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom dožiadaného

súdu.

§ 214

(1)

Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.

(2)

Pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a)

sa odmieta odvolanie podľa

§ 218

,

b)

sa zastavuje alebo prerušuje konanie,

c)

odvolanie smeruje proti uzneseniu,

d)

ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia

alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho,

e)

sa zrušuje rozhodnutie podľa

§ 221 ods. 1

,

f)

odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti

alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku,

g)

odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.

§ 215

Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom

priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

§ 216

(1)

Ustanovenia

§ 92 ods. 1

a

4

,

§ 97 a 98

pre odvolacie konanie neplatia.

(2)

Nie je dôvodom na prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie

na odvolacom súde.

§ 217

(1)

Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia

podľa

§ 76 ods. 1 písm. b)

a

g)

do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa

§ 75a

súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu.

(2)

Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu podľa

§ 174 ods. 3

do troch mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.

§ 218

(1)

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

a)

bolo podané oneskorene,

b)

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený,

c)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,

d)

nemá náležitosti podľa

§ 205 ods. 1 a 2

,

e)

rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

(2)

Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom

súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

§ 219

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

§ 220

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na

jeho potvrdenie (

§ 219

), ani na jeho zrušenie (

§ 221 ods. 1

).

§ 221

(1)

Súd rozhodnutie zruší, len ak

a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie,

e)

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h)

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

(2)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e), zároveň zastaví

konanie; v prípade podľa odseku 1 písm. a) vec postúpi orgánu, do ktorého právomoci

patrí.

(3)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podľa odseku 1 písm. c), f), g) a h), vráti vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

§ 222

(1)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

(2)

Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie

konania späť, alebo schváli zmier.

(3)

Za podmienok

§ 164

môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.

§ 223

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje

uznesením.

§ 224

(1)

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

(2)

Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

(3)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

§ 225

Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd

priamo.

§ 226

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Nadpis zrušený.

§ 227

Zrušený.

§ 228

(1)

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,

a)

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b)

ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c)

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d)

ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené

priznaným primeraným finančným zadosťučinením.

(2)

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,

ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu

preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 229

Obnova nie je prípustná proti rozsudkom,

a)

ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je,

b)

ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

§ 230

(1)

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,

kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatniť.

(2)

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného

v

a)

§ 228 ods. 1 písm. a)

v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom

konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b)

§ 228 ods. 1 písm. c)

,

c)

§ 228 ods. 1 písm. d)

.

(3)

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

§ 231

(1)

Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier,

ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;

to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.

(2)

Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve

s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto

zákona inak.

§ 232

(1)

Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

§ 233

Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad

vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

§ 234

(1)

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

(2)

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

(3)

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

§ 235

(1)

Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu

vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom

konaní, ako aj pri prejednávaní obnovy.

(2)

Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh

na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie

nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3)

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania

o obnove.

(4)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 236

(1)

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

(2)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 237

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie,

e)

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

§ 238

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej.

(2)

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

(3)

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

(4)

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

(5)

Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v

obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada.

Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

§ 239

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a)

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b)

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c)

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj

o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej

rozhoduje uznesením.

§ 240

(1)

Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie,

plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

(2)

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,

ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 241

(1)

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov

dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ

nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

(2)

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 237

,

b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

(3)

Ustanovenie

§ 209

platí obdobne.

(4)

Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné

dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej

lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie

neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu

súdu.

§ 241a

Zrušený.

§ 242

(1)

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok

napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v

§ 237

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(2)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a keď platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie

odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.

§ 243

Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

§ 243a

(1)

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť,

ak to považuje za potrebné.

(2)

Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa

§ 215

a

§ 216 ods. 2

. Dokazovanie však nevykonáva.

(3)

O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

§ 243b

(1)

Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.

(2)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.

Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho

súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

(3)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa z dôvodov

uvedených v

§ 237 písm. a), b)

,

d) a e)

, rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania; v prípade podľa

§ 237 písm. a)

vec postúpi orgánu, do ktorého právomoci patrí.

(4)

Ustanovenia

§ 218 ods. 1

,

§ 224 ods. 1

,

§ 225 a 226

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť,

dovolací súd konanie uznesením zastaví.

(5)

Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí

s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko

pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.

§ 243c

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia

§ 92 ods. 1

a

4

a

95

však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

§ 243d

(1)

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

(2)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 243e

(1)

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím

súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu

bol porušený zákon (

§ 243f

), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,

podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

(2)

Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré

účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím

súdu namieta.

(3)

Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací

súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (

§ 242 ods. 2

).

(4)

Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch

uvedených v

§ 35 ods. 1 a 2

, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil.

§ 243f

(1)

Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených

v

§ 243e

, ak

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 237

,

b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c)

rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2)

Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

a)

vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,

o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

b)

o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje

vedenie konania,

c)

o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.

§ 243g

Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka

od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 243h

(1)

V mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie napáda.

(2)

Rozsah mimoriadneho dovolania možno meniť len v lehote uvedenej v

§ 243g

. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.

§ 243i

(1)

Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie.

(2)

V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom

súde (

§ 242 až 243c

), ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 243j

Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania a generálnemu

prokurátorovi.

§ 244

(1)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

(2)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov štátnej

správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej

len, „rozhodnutie správneho orgánu“).

(3)

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho

orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

(4)

Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej

správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným

v

§ 250b

a

250u

.

(5)

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach

a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú

súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.

(6)

Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví

osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 245

(1)

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv

urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo

preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný

postup.

(2)

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy

(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

§ 246

(1)

Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje

inak.

(2)

Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný

a)

na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov

s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,

b)

na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán

štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

§ 246a

(1)

Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie

a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou

pre celé územie Slovenskej republiky okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne

príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

(2)

V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa

alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.

(3)

Namiesto súdu príslušného podľa odseku 2 je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode

je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej.

§ 246b

(1)

Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v

senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Samosudca koná a rozhoduje

a)

na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy

podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti,

b)

vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,

c)

vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.

§ 246c

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane

ustanovenia

prvej

,

tretej a štvrtej časti tohto zákona

. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, ak nie

je ustanovené inak v

§ 250s ods. 2

.

§ 246d

Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty

určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty

počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva

vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných

fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.

§ 247

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,

ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie,

proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

(4)

O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach

vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania

návrhu.

§ 248

Súdy nepreskúmavajú

a)

rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa

vedenia konania,

b)

rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo

technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,

zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c)

rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo

fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo

zamestnania,

d)

rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

§ 249

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

(2)

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a aký konečný návrh robí.

(3)

Prokurátor pri podaní návrhu podľa

§ 35 ods. 1 písm. b)

(ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

§ 250

(1)

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

(2)

Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho

konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní

nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

(3)

Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré

osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre

nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie a postup

súdu (

§ 91 ods. 2

).

(4)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán,

ktorý rozhodol v poslednom stupni.

(5)

Návrh podľa

§ 92 ods. 2

možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula lehota podľa

§ 250b ods. 1

.

(6)

Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania

a správny orgán podľa odseku 4.

§ 250a

Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo

jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých

je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a

postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského

poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci

a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania

zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o priznanie

postavenia utečenca.

§ 250b

(1)

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu

v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno

odpustiť.

(2)

Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené,

hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia

a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností

odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom

doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci

správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne

konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

(3)

Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi

doručené, neuplynula lehota troch rokov.

(4)

Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia

alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnúť

o uložení pokuty správnemu orgánu až do 50 000 Sk, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu

o uložení pokuty je prípustné odvolanie.

(5)

Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia

správneho orgánu.

§ 250c

(1)

Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením

vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

(2)

Ak bolo konanie prerušené podľa

§ 109 ods. 1 písm. c)

, súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

§ 250d

(1)

Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania

ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

(2)

Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec

uznesením príslušnému súdu.

(3)

Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená

osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,

ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia

vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa

§ 250a

alebo ak žaloba bola vzatá späť (

§ 250h ods. 2

). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

§ 250e

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v

§ 250d ods. 2 a 3

, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému,

aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

§ 250f

(1)

Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne

navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.

(2)

Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania

do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník

v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

§ 250g

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v

§ 250f

, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné

podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.

(2)

Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti;

konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

§ 250h

(1)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť;

rozšíriť ho môže len v lehote podľa

§ 250b

.

(2)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli

trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

§ 250i

(1)

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dokazovanie nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

(2)

Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci

vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (

§ 7 ods. 1

) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je

viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových

zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo

vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

(3)

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie

vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

(4)

Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd

konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním

žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny

opravný prostriedok.

§ 250ia

Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na pojednávaní

ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu alebo

samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie

uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným účastníkom

oznámi termín vyhlásenia rozsudku podľa

§ 156 ods. 3

.

§ 250j

(1)

Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie

a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,

že sa žaloba zamieta.

(2)

Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie,

ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k

záveru, že

a)

rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b)

zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore

s obsahom spisov,

c)

zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d)

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov

alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z

dôvodu, že spisy neboli predložené,

e)

v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

(3)

Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie,

ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy

neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie

vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v

týchto prípadoch nie je súd viazaný.

(4)

Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie

vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.

(5)

Vo veciach uvedených v

§ 250i ods. 2

môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej

sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej

právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny

orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom

je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený

vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania

vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

(6)

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

§ 250ja

(1)

Proti rozsudku súdu podľa

§ 250j ods. 1

je prípustné odvolanie.

(2)

Proti rozsudku súdu podľa

§ 250j ods. 2

je odvolanie prípustné, len ak bolo rozhodnutie zrušené z dôvodov podľa písmen a)

a b).

(3)

Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach

žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok

súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa

§ 219 až 221 tohto zákona

.

(4)

Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak

bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

(5)

Proti rozsudku súdu podľa

§ 250j ods. 5

je prípustný opravný prostriedok podľa

štvrtej časti

, ak nie je ustanovené inak.

(6)

Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušného podľa

§ 246 ods. 2

nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250k

(1)

Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na

úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov

celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré

sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru

vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho

stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

§ 250l

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

(2)

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej

hlavy s výnimkou

§ 250a

.

§ 250m

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu.

(2)

Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol

podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie

o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do

šiestich mesiacov od jeho doručenia.

(3)

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán,

ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

§ 250n

Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť,

aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie

§ 250c ods. 2

sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého

rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.

§ 250o

Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým

návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

§ 250p

Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak

sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil

vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd

uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

§ 250q

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v

§ 250f

,

250o

, alebo

250p

, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia.

(2)

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď

potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5

platí obdobne.

§ 250r

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný

právnym názorom súdu.

§ 250s

(1)

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné

odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, okrem prípadov

podľa odseku 2, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v

§ 250j ods. 2 písm. a) a b)

. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

(2)

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu

odvolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky; dovolanie proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odvolaní je prípustné. Na odvolacie konanie

sa použijú primerane ustanovenia

prvej hlavy štvrtej časti tohto zákona

a na konanie o dovolaní sa použijú primerane ustanovenia

tretej hlavy štvrtej časti tohto zákona

; pojednávanie netreba nariaďovať.

§ 250t

(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná

bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v

konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

(2)

Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení

návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu

si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

(3)

Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku

uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania

a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy

povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.

Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

(4)

Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(5)

Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne

o trovách konania.

(6)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(7)

Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti

primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

§ 250u

Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa

§ 250t

môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť

pokutu do 100 000 Sk, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada

stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

§ 250v

(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach

a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie

je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku

bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak

taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

(2)

Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu

vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného

zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

(3)

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je

nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom

o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

(4)

Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku

uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania

a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva

v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť

stav pred zásahom. Ustanovenie

§ 250u

platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

(5)

Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(6)

Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách

konania.

(7)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8)

Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti

primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

§ 250w

(1)

Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonávať

rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach, o ktorých

rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutie“), možno nariadiť

výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej

právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je

vykonateľné.

(2)

Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd osoby, o ktorej

povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.

(3)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí

ide.

(4)

Súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu

rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o ktorej povinnosť

v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.

§ 250x

Súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné v Slovenskej republike,

ak

a)

je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,

b)

rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej republiky,

c)

osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom cudzieho

orgánu odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola riadne oboznámená

o začatí konania a predvolaná na vypočutie,

d)

sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné

alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.

§ 250y

Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonateľné, sa vykoná ako

rozhodnutie správneho orgánu. Potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia

nie je potrebné, ak súd už rozhodol o jeho vykonateľnosti.

§ 250z

Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených občanov na hlasovanie v

referende

(1)

Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov alebo v zozname

oprávnených občanov na hlasovanie v referende, môže sa občan tým dotknutý obrátiť

na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o

vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu.

(2)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a obec.

(3)

Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania návrhu. Rozhodnutie

treba doručiť účastníkom v deň rozhodnutia.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250za

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín

(1)

Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona

33

)

rozhodla

a)

o registrácii kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana

alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na zrušenie

registrácie kandidátnej listiny,

b)

o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podľa osobitného zákona,

34

)

môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší

súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na

kandidátnej listine,

c)

o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická

strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie

rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.

(2)

Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podľa odseku

1, a Ústredná volebná komisia.

(3)

Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250zb

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy

obcí

(1)

Ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta

pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúca politická strana, politické

hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej)

volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení

registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

(2)

Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát,

ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná komisia a kandidát, politická

strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrh smeruje.

(3)

Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250zc

Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky

(1)

Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o odmietnutí návrhu na kandidáta

na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý kandidát obrátiť na Najvyšší

súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na

kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

(2)

Účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

(3)

Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250zd

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho

kraja

(1)

Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona

35

)

rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny pre voľby do orgánov samosprávneho

kraja alebo registráciu kandidátnej listiny odmietla, môže sa dotknutá politická strana

alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho

kraja obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom

na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať

kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.

(2)

Účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a volebná komisia

samosprávneho kraja.

(3)

Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250ze

Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí

(1)

Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením

príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom

36

)

alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať

určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.

(2)

Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.

(3)

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.

(4)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.

§ 250zf

Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,

miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku

(1)

Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo

vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré

je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

(2)

Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a ten, kto

podal návrh na začatie konania.

(3)

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto,

mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250zg

Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných

štátov a členstva v medzinárodnom združení

(1)

Krajský úrad môže podať na súd z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom

návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému celku vypovedať dohodu o

spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným celkom alebo uzavretú s územným

a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi

regionálne funkcie. Rovnako môže krajský úrad podať návrh na určenie povinnosti vypovedať

členstvo obce v združení obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších

územných celkov alebo ich členstvo v medzinárodnom združení územných celkov alebo

územných orgánov.

(2)

Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a krajský úrad.

(3)

O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec alebo je sídlo

vyššieho územného celku.

(4)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.

(5)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 251

(1)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;

31

)

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

(2)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla

poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,

znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

37

)

(3)

Ak osobitný predpis

38

)

neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie

lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

(4)

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu

31

)

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje

inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

§ 252 až 254

Zrušené.

§ 255

(1)

Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.

(2)

Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.

§ 256

(1)

Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného,

než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon

rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.

(2)

Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou

štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

§ 257

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

§ 258

(1)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami

zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

(2)

Zrušený.

(3)

Ak ide o vymáhanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, možno ho uskutočniť aj

predajom zálohu.

§ 259 až 267

Zrušené.

§ 268

(1)

Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak

a)

bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,

b)

rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa

stalo neúčinným,

c)

priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí

ani na krytie jeho trov,

d)

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

e)

výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre

ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

(2)

Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti

alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie

oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

§ 269

Zrušený.

§ 270

(1)

Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží súd i povinnosť na náhradu trov výkonu

rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu rozhodnutia

sa vzťahuje i na tieto trovy.

(2)

Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.

(3)

Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia

§ 147 až 150

.

§ 271

Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov,

ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu

k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia

o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy

výkonu rozhodnutia už zaplatil.

§ 272

(1)

Ustanovenia

§ 251 ods. 2 až 4

,

§ 255 až 258

,

§ 268

,

§ 270 a 271

sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností. To platí aj v prípade, ak ide o výkon rozhodnutia

alebo dohody o styku rodičov s maloletým dieťaťom. O účastníkoch platia ustanovenia

§ 94

.

(2)

Pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, kto odmieta podrobiť

sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí

a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú

dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených

v rozhodnutí alebo v dohode.

(3)

Sudca spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti,

aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej

dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba

nariaďovať výkon rozhodnutia.

§ 273

(1)

Ak výzva sudcu podľa

§ 272 ods. 2

zostane bezvýsledná, ukladá sudca tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo

súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi,

postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 2 000,- Sk a pripadajú štátu.

(2)

Sudca môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi orgánmi

zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá byť, a postarať

sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody zverené, alebo

tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po obmedzený

čas.

(3)

Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých

detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.

§ 273a

(1)

Ustanovenia

§ 272

a

§ 273 ods. 2 a 3

sa použijú primerane aj na výkon rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia

alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky

viazaná.

(2)

Ak výzva podľa

§ 272 ods. 2

zostane bezvýsledná, súd vykoná v súčinnosti so štátnymi orgánmi odňatie dieťaťa

tomu, u koho nemá byť, a zabezpečí jeho odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia

vrátené alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené.

§ 273b

(1)

Aj bez návrhu súd konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého

dieťaťa alebo o úprave styku s ním preruší, ak bol podaný návrh na jeho uznanie, až

do právoplatného rozhodnutia o uznaní.

(2)

Na návrh môže súd prerušiť konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia alebo

odložiť uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo

o úprave styku s ním, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,

až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

§ 273c

(1)

Ak súd vydal predbežné opatrenie, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti

určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb (§ 75a), zabezpečí, aby

toto rozhodnutie bolo bez zbytočného odkladu vykonané.

(2)

Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými štátnymi orgánmi

odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych

služieb. Ustanovenia

§ 272 ods. 2 a 3

a

§ 273

sa nepoužijú.

§ 274

Zrušený.

§ 275

(1)

Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán,

ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.

(2)

Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť

potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.

(3)

Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v

§ 274

spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov,

alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.

§ 275a

Vykonateľnost rozhodnutí orgánov Európskej únie a Európskeho spoločenstva

(1)

Ustanovenie

§ 251

sa primerane použije aj na rozhodnutia orgánov Európskej únie.

39

)

(2)

Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu

prvého stupňa

39

)

opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.

§ 276

Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom.

§ 277

(1)

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta

daň z príjmov fyzických osôb.

(2)

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník

vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky

na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to

najmä pri pracovných cestách.

§ 278

(1)

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma s výnimkou povinného podľa

osobitného predpisu; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

(2)

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť

z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku 1.

§ 279

(1)

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom

dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie

pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku

2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny

a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými

pohľadávkami z prvej tretiny.

(2)

Prednostnými pohľadávkami sú

a)

pohľadávky výživného,

b)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

c)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

d)

súdne pohľadávky,

e)

pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné

platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného

predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa

a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky

úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a

pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami

podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti

voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa

osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

(3)

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej

mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

§ 280

(1)

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé

pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to,

či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

(2)

Ak podľa

§ 279 ods. 1

dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa

na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné

prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých

pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len

potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo

sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí

sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného

bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

(3)

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie

výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia

pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na

ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

§ 281

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona,

je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.

§ 282

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu

nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené

sumy povinnému.

(2)

Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy.

Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.

(3)

Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia

alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (

§ 294 ods. 3

), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

§ 283

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o tom

platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

§ 284

(1)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená

(

§ 276

).

(2)

Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa

dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými

len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú

sumu v splátkach.

(3)

Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa

§ 163

, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj

na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok

pohľadávky.

§ 285

(1)

Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže

primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná

však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

(2)

Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola

časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky

sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte

nebola vyplatená.

(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá

z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny

sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne

rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou

platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému

zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému

už vyplatili.

§ 286

Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý

mesiac osobitne.

§ 287

(1)

Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje

§ 277 až 280

, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného

mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom

výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná

platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami

§ 277 až 280

.

(2)

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok

podľa odseku 1 odvoláva. Súd o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.

(3)

Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi

mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo

upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok.

Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia

v plnom rozsahu.

§ 288

Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v

príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko

z nej pripadne na každého z nich.

§ 289

(1)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa

§ 266 ods. 1

, nevykonáva platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie

o povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.

(2)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa

§ 266 ods. 2

, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad

výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy

povinnému.

§ 290

(1)

Súd zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený výkon

rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň

v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.

(2)

Na návrh povinného môže súd zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,

ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný

vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

§ 291

(1)

Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných

zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu,

ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný

zaslať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi súd.

(2)

Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu

peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

§ 292

Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v

menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom,

keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť

alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti

platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného

zrážať.

§ 293

(1)

Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie

výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného

alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia

zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach

nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie

podľa

§ 294 ods. 3

. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa

§ 280 odsek 3

, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu