VYHLÁŠKA 40/1986 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane

§ 1

(1)

Na plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany sa ustanovuje

a)

technik požiarnej ochrany ústredného orgánu (ďalej len „hlavný technik požiarnej

ochrany“),

b)

technik požiarnej ochrany nadriadeného orgánu (ďalej len „vedúci technik požiarnej

ochrany“),

c)

technik požiarnej ochrany organizácie.

(2)

Národné výbory, ktoré priamo riadia alebo spravujú organizácie, ustanovujú na plnenie

povinností na úseku požiarnej ochrany vedúcich technikov požiarnej ochrany. Vedúci

technici požiarnej ochrany krajského národného výboru plnia tiež úlohy, ktoré krajskému

národnému výboru vyplývajú z

§ 3 zákona

.

§ 2

(1)

Dve alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany zriaďujú

a)

organizácie, v ktorých prevažujú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom,

alebo organizácie, ktorým bolo určené zriadiť závodný požiarny útvar,

b)

organizácie, v ktorých je zriadených viac organizačných jednotiek (závody, prevádzky

a pod.) a rozsah povinností na úseku požiarnej ochrany nemožno zabezpečovať a plniť

zriadením jednej funkcie technika požiarnej ochrany,

c)

organizácie s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemožno spájať funkciu technika požiarnej ochrany

s inou funkciou.

(3)

Ak veľkosť alebo charakter organizácie nevyžaduje zriadenie dvoch alebo viac funkcií

technikov požiarnej ochrany a inak sú v organizácií splnené podmienky uvedené v odseku

1 písm. a) alebo c), zriaďuje táto organizácia funkciu technika požiarnej ochrany,

ktorú nemožno spájať s inou funkciou.

(4)

V organizáciách uvedených v odseku 1 písm. b), v ktorých sú zriadené dve alebo viac

funkcií technikov požiarnej ochrany, možno niektoré funkcie spájať s inou funkciou

len vtedy, ak vzhľadom na charakter alebo veľkosť organizačných jednotiek tak možno

zabezpečiť plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany.

§ 3

Ak to vyžaduje rozsah plnenia povinností na úseku požiarnej ochrany, zriaďuje ústredný

orgán spravidla dve alebo viac funkcií hlavného technika požiarnej ochrany; obdobne

postupuje pri zriaďovaní dvoch alebo viac funkcií vedúceho technika požiarnej ochrany

nadriadený orgán.

§ 4

Technik požiarnej ochrany je priamo podriadený vedúcemu organizácie v prípadoch, v

ktorých nemožno funkciu technika požiarnej ochrany spájať s inou funkciou, ak sa výnimočne

ústredný orgán nedohodne s Ministerstvom vnútra Slovenskej socialistickej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) inak.

§ 5

(1)

Ustanovenie technika požiarnej ochrany sa výnimočne nevyžaduje v organizáciách, ktoré

sídlia v spoločnom objekte s organizáciou, ktorá má ustanoveného technika požiarnej

ochrany, ak s ňou uzavreli dohodu o zabezpečení požiarnej ochrany; takúto dohodu možno

uzavrieť len so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

(2)

Uzavretím dohody podľa odseku 1 nie sú dotknuté ostatné povinnosti organizácií na

úseku požiarnej ochrany.

§ 6

Hlavný technik požiarnej ochrany

a)

riadi po odbornej stránke zabezpečovanie požiarnej ochrany,

b)

kontroluje najmenej raz za dva roky dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane v

podriadených orgánoch a priamo riadených organizáciách a vyžaduje od vedúceho orgánu

alebo vedúceho organizácie vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov;

pri vykonávaní kontroly na podriadených orgánoch môže vykonať kontrolu v ktorejkoľvek

organizácii v pôsobnosti tohto orgánu,

c)

uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie

požiarnej ochrany,

d)

podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,

e)

vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,

f)

spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách

vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej

ochrany predkladá vedúcemu ústrednému orgánu najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje

sa prerokúvania týchto správ,

g)

plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.

§ 7

Vedúci technik požiarnej ochrany plní vo vzťahu k organizáciám riadeným alebo spravovaným

nadriadeným orgánom úlohy uvedené v

§ 6

.

§ 8

(1)

Technik požiarnej ochrany organizácie

a)

organizuje a kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z predpisov o požiarnej

ochrane,

b)

riadi po odbornej stránke činnosť pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej

ochrany,

c)

uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie

požiarnej ochrany,

d)

podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,

e)

posudzuje, prípadne zabezpečuje posudzovanie požiarneho nebezpečenstva v objektoch

organizácie a v technologických procesoch,

f)

vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,

g)

spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách

vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej

ochrany predkladá vedúcemu organizácie najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje sa prerokúvania

týchto správ,

h)

plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.

(2)

Ak neboli vykonávaním preventívnych požiarnych prehliadok v organizácii poverení

iní pracovníci (

§ 12

), vykonáva tieto prehliadky technik požiarnej ochrany.

§ 9

(1)

Špecialista požiarnej ochrany v organizáciách oprávnených na projektovú činnosť

a)

koordinuje, kontroluje a spracúva riešenie požiarnej ochrany v dokumentácii stavieb,

1

)

b)

zabezpečuje v súčinnosti s investorom na príslušnom orgáne vykonávajúcom štátny požiarny

dozor prerokovanie všetkých zmien dotýkajúcich sa riešenia požiarnej ochrany v dokumentácii

stavieb.

(2)

Špecialista požiarnej ochrany spolupracuje s technikom požiarnej ochrany investora

najmä pri vyžadovaní podkladov na zabezpečenie požiarnej ochrany v organizácii.

§ 10

Špecialista požiarnej ochrany v organizáciách vykonávajúcich výskum a vývoj a v organizáciách

poverených výkonom funkcie štátnej skúšobne

2

)

a)

podieľa sa na riešení požiarnej bezpečnosti nových výrobkov a technológií vrátane

spracúvania skúšobných metodík,

b)

sleduje, či sú pri vyrábaných výrobkoch určené požiarnotechnické charakteristiky

a ďalšie údaje z hľadiska požiarnej bezpečnosti a pokyny pre ich bezpečné používanie,

c)

sleduje, či súčasťou dovážaných technológií, zariadení a materiálov je požiarno-technické

zabezpečenie a či podmienky pre ich bezpečné používanie určené výrobcom sú v súlade

s príslušnými predpismi.

§ 11

Ustanovenia tohto oddielu o technikoch požiarnej ochrany sa vzťahujú aj na pracovníkov

zaradených vo funkciách zriadených podľa

§ 8 zákona

.

§ 12

Preventivár požiarnej ochrany

(1)

Preventivár požiarnej ochrany

a)

vykonáva preventívne požiarne prehliadky na preventívnom úseku určenom vedúcim organizácie,

b)

zapisuje údaje o vykonanej preventívnej požiarnej prehliadke do požiarnej knihy (požiarnej

knihy preventívneho úseku),

c)

vyjadruje sa k opatreniam, ktoré sa dotýkajú zabezpečovania požiarnej ochrany na

preventívnom úseku.

(2)

Preventivár požiarnej ochrany vykonáva preventívne požiarne prehliadky

a)

raz za mesiac, ak vedúci organizácie so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo preventívneho

úseku neurčí kratšiu lehotu,

b)

najmenej raz za šesť mesiacov v osobitných objektoch organizácií uvedených v predpise

vydanom ústredným orgánom podľa

§ 3 ods.1 písm. a) zákona

,

c)

najmenej raz za rok v bytových domoch.

(3)

Preventivár požiarnej ochrany plní úlohy uvedené v odseku 1 popri svojom pracovnom

zaradení a za podmienok určených vedúcim organizácie. Úlohami podľa odseku 1 nemožno

poverovať pracovníkov závodného požiarneho útvaru.

§ 13

Požiarna hliadka pracoviska

(1)

Požiarna hliadka pracoviska

a)

dozerá na dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane na pracovisku so zvýšeným požiarnym

nebezpečenstvom,

b)

vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených

osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.

(2)

Pracoviská, na ktorých sa zriaďujú požiarne hliadky, počet členov a vedúcich týchto

hliadok určuje vedúci organizácie. Zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením

ich úloh musí byť vyvesený na pracovisku.

§ 14

Požiarna asistenčná hliadka

(1)

Požiarna asistenčná hliadka

a)

vykonáva preventívny požiarny dohľad,

b)

vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených

osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.

(2)

Požiarna asistenčná hliadka sa zriaďuje

a)

pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

b)

pri organizovaní kultúrnych, športových a spoločenských podujatí, ktorých sa zúčastňuje

väčší počet osôb,

c)

v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

(3)

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky sú povinní najmä

a)

oboznámiť sa s charakterom činnosti alebo s charakterom zabezpečovaného podujatia,

b)

oboznámiť sa s objektom a súvisiacimi požiarno-bezpečnostnými opatreniami,

c)

kontrolovať dodržiavanie príslušných predpisov upravujúcich požiadavky požiarnej

bezpečnosti objektu alebo vykonávanej činnosti.

(4)

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky zriadenej podľa odseku 2 písm. b) musia byť

označení červenou páskou na rukáve a nápisom „POŽIARNA HLIADKA“, ktorá sa nosí na

ľavom zálaktí.

(5)

Členovia požiarnej asistenčnej hliadky nesmú byť poverovaní inými úlohami a ani sami

vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s plnením úloh požiarnej asistenčnej hliadky.

§ 15

(1)

Požiarnu ochranu v mimopracovnom čase zabezpečujú pracovníci určení vedúcim organizácie,

spravidla pracovníci vykonávajúci stráženie.

3

)

Ak nie je zabezpečená požiarna ochrana pracovníkmi vykonávajúcimi stráženie, vedúci

organizácie je povinný zabezpečiť požiarnu ochranu v mimopracovnom čase iným spoľahlivým

spôsobom, s prihliadnutím na charakter objektu a konkrétne podmienky.

(2)

Pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní

a)

vykonávať pravidelné prehliadky v objektoch organizácie; prvú prehliadku vykonávajú

bezprostredne po odchode pracovníkov z pracoviska a ďalšie v lehotách určených vedúcim

organizácie,

b)

odstraňovať bezodkladne zistené nedostatky, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo

jeho rozšíreniu; nedostatky, ktoré sami nemôžu odstrániť, oznamovať určenému pracovníkovi

organizácie,

c)

uhasiť vzniknutý požiar a ak to nie je možné, okamžite vyhlásiť požiarny poplach,

privolať jednotku požiarnej ochrany a vykonať opatrenia na účinný a rýchly zásah jednotky

požiarnej ochrany.

(3)

Vedúci organizácie upraví organizačné a technické zabezpečenie povinností uvedených

v odseku 2 a určí, za akých podmienok môžu pracovníci uvedení v odseku 1 vstupovať

do uzavretých priestorov alebo tam, kde sú priestory chránené technickým zariadením.

§ 16

Pracovníci uvedení v

§ 15 ods. 1

sú povinní poznať v potrebnom rozsahu

a)

dokumentáciu zdolávania požiarov a pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom

v organizácii,

b)

umiestenie a obsluhu prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu a spôsob

vyhlásenia požiarneho poplachu podľa požiarnych poplachových smerníc organizácie,

c)

rozmiestnenie a obsluhu hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných

prostriedkov požiarnej ochrany v organizácii a spôsoby hasenia,

d)

pokyny a opatrenia vedúceho organizácie vydané pre mimopracovný čas.

§ 17

Ustanovenia

§ 15 a 16

sa vzťahujú primerane na zabezpečenie požiarnej ochrany v organizácii v čase zníženej

prevádzky.

§ 18

(1)

Požiarnotechnická komisia sa zriaďuje v organizáciách výrobného charakteru. V ostatných

organizáciách sa požiarnotechnická komisia zriaďuje, ak sú v nich pracoviská so zvýšeným

požiarnym nebezpečenstvom alebo ak to vyžaduje hospodársky, kultúrny, sociálny alebo

iný dôležitý záujem.

(2)

Ak sa organizácia člení na nižšie organizačné jednotky, najmä závody, v ktorých sú

pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, zriaďuje sa požiarnotechnická komisia

aj v týchto nižších organizačných jednotkách.

(3)

Požiarnotechnická komisia môže byť zriadená aj na nadriadenom orgáne, ak to vyžaduje

plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany, najmä ak riadi organizácie, v ktorých

sú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

(4)

Organizácia, ktorá je investorom, zriaďuje požiarnotechnickú komisiu v čase výstavby

na veľkých stavbách. Táto komisia plní najmä koordinačnú a kontrolnú funkciu.

(5)

Ak sa zriadi požiarnotechnická komisia podľa odsekov 3 a 4, vzťahujú sa na ňu primerane

úlohy uvedené v

§ 20

.

§ 19

(1)

Požiarnotechnická komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zástupca vedúceho organizácie,

spravidla ten, do pôsobnosti ktorého patrí riadenie výroby, tajomníka, ktorým je technik

požiarnej ochrany, a z členov, ktorých činnosť súvisí alebo ovplyvňuje zabezpečovanie

požiarnej ochrany (veliteľ jednotky požiarnej ochrany, energetik, vodohospodár, stavebný

technik, technológ výroby a pod.). Zloženie požiarnotechnickej komisie v nižších organizačných

jednotkách (

§ 18 ods. 2

) je obdobné.

(2)

Predsedom požiarnotechnickej komisie zriadenej na veľkých stavbách je zástupca vedúceho

organizácie, ktorá je investorom; tajomníkom požiarnotechnickej komisie je technik

požiarnej ochrany tejto organizácie. Členmi sú vedúci pracovníci generálneho dodávateľa

stavby, generálneho dodávateľa technológie, prípadne jednotlivých dodávateľov.

§ 20

(1)

Požiarnotechnická komisia

a)

prerokúva a vyhodnocuje návrhy opatrení na úseku požiarnej ochrany pri výstavbe a

rekonštrukcii objektov, pri zmene výroby alebo technológie a pri činnostiach alebo

v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,

b)

prerokúva stav požiarnej ochrany, výsledky kontrol, vykonáva rozbory príčin zistených

nedostatkov, navrhuje opatrenia na ich odstránenie a sleduje ich plnenie,

c)

podieľa sa na posudzovaní požiarneho nebezpečenstva v objektoch organizácie a technologických

procesoch,

d)

uplatňuje v podnikových normách a technologických procesoch požiadavky na riešenie

požiarnej bezpečnosti,

e)

posudzuje návrhy plánov hlavných úloh a kontrolnej činnosti na úseku požiarnej ochrany,

f)

prerokúva požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie požiarnej ochrany,

g)

posudzuje a preveruje dokumentáciu požiarnej ochrany,

h)

prerokúva a vyhodnocuje výsledky školenia pracovníkov o požiarnej ochrane a výsledky

odbornej prípravy pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany,

i)

vyhodnocuje pripravenosť a akcieschopnosť závodných jednotiek požiarnej ochrany vrátane

ich materiálno-technického vybavenia,

j)

vykonáva rozbory príčin vzniku požiarov a podľa zistených poznatkov navrhuje opatrenia

na ich odstránenie,

k)

plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.

(2)

Požiarnotechnická komisia sa schádza podľa potreby, najmenej však jedenkrát za polrok.

Na rokovanie požiarnotechnickej komisie môžu byť prizývaní aj ďalší odborní pracovníci.

§ 21

Obsah odbornej spôsobilosti

(1)

Odbornou spôsobilosťou technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany

sa rozumie súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností, ktoré sú nevyhnutné

pre riadny výkon určenej funkcie.

(2)

Obsahom odbornej spôsobilosti je

a)

znalosť predpisov o požiarnej ochrane,

b)

základná znalosť organizácie, riadenia a kontroly požiarnej ochrany v príslušnom

odvetví a v organizácii,

c)

znalosť požiarneho nebezpečenstva v objektoch organizácie a v technologických procesoch

a spôsob ich posudzovania,

d)

znalosť funkcií a parametrov hasiacich zariadení, požiarnej techniky a iných vecných

prostriedkov požiarnej ochrany,

e)

znalosť určovania síl a prostriedkov na zdolávanie požiarov,

f)

znalosť ďalších špecifických podmienok požiarnej ochrany v príslušnom odvetví.

§ 22

Overovanie a osvedčovanie odbornej spôsobilosti

(1)

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.

(2)

Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva

a)

ministerstvo vnútra, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí

vykonávajú funkciu hlavného technika požiarnej ochrany,

b)

ústredný orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú

funkciu vedúceho technika požiarnej ochrany,

c)

nadriadený orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú

funkciu technika požiarnej ochrany organizácie alebo špecialistu požiarnej ochrany.

(3)

Overovanie odbornej spôsobilosti podľa odseku 2 sa vykonáva pred komisiou, ktorú

zriaďuje orgán vykonávajúci overovanie. Členom komisie ústredného orgánu alebo nadriadeného

orgánu je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a členom

komisie nadriadeného orgánu tiež zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania

odbornej spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

(4)

O skúške a jej výsledku sa vyhotovuje protokol. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti

vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti.

(5)

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí neuspeli pri overovaní

odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa najneskôr do 6 mesiacov opakovanému

overeniu odbornej spôsobilosti.

(6)

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany sa podrobujú ďalšiemu

pravidelnému overovaniu odbornej spôsobilosti v termínoch, ktoré určí príslušný ústredný

orgán po dohode s ministerstvom vnútra, najmenej však raz za päť rokov.

(7)

Overovaniu odbornej spôsobilosti podľa odsekov 1 až 6 sa nepodrobujú technici požiarnej

ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí sú absolventmi stredných škôl požiarnej

ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana. Osvedčenie o odbornej

spôsobilosti im vydáva orgán, ktorý by bol inak príslušný na overenie odbornej spôsobilosti.

§ 23

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany sú povinní preukázať odbornú

spôsobilosť pri ustanovení do funkcie, výnimočne najneskôr do 6 mesiacov od ustavenia

do funkcie, ak sa v tomto období pripravujú na overenie odbornej spôsobilosti.

§ 24

Odnímanie osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)

Ak sa zistí, najmä pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru, že ten, komu bolo vydané

osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vykazuje pri výkone svojej funkcie závažné nedostatky,

môže orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti, alebo príslušný orgán vykonávajúci

štátny požiarny dozor toto osvedčenie odňať.

(2)

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorým bolo odňaté osvedčenie

o odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa novému overeniu odbornej spôsobilosti

najneskôr do 6 mesiacov odo dňa odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

§ 25

Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú aj na pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených

podľa

§ 8 zákona

.

§ 26

(1)

Organizácie sú povinné so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo jednotlivých objektov,

priestorov a technológií obstarávať, inštalovať a udržiavať v riadnom stave požiarnu

signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a iné vecné prostriedky požiarnej

ochrany.

(2)

Organizácie môžu používať len požiarnu signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace

prístroje, ktorých typy schválili štátne skúšobne alebo posúdilo ministerstvo vnútra,

prípadne iné vecné prostriedky požiarnej ochrany, ktoré si ministerstvo vnútra vyhradilo

a posúdilo.

4

)

§ 27

Elektrická požiarna signalizácia a stabilné a polostabilné hasiace zariadenia

(1)

Projektovať elektrickú požiarnu signalizáciu

5

)

a stabilné a polostabilné hasiace zariadenia môžu len organizácie, ktoré majú na

túto činnosť oprávnenie. Toto oprávnenie vydáva, mení alebo zrušuje príslušný ústredný

orgán v spolupráci s ministerstvom vnútra.

(2)

Organizácia si môže dať inštalovať a opravovať elektrickú požiarnu signalizáciu,

stabilné a polostabilné hasiace zariadenia len výrobcovi týchto vecných prostriedkov

požiarnej ochrany alebo servisnej organizácii, ktorá bola touto činnosťou poverená.

(3)

Organizácia zodpovedná za zabezpečenie pravidelnej kontroly elektrickej požiarnej

signalizácie, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení. Vedúci organizácie

určí pracovníka zodpovedného za prevádzku a zabezpečovanie kontroly a údržby týchto

zariadení. Tento pracovník musí byť preukázateľne preškolený a mať na túto činnosť

príslušné oprávnenie.

(4)

Elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia sa kontrolujú

najmenej raz za rok.

(5)

Častejšie sa kontroluje elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné

hasiace zariadenia, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým

alebo iným nepriaznivým vplyvom, alebo ak to určí výrobca.

§ 28

Hasiace prístroje

(1)

Organizácie sú povinné dbať na vhodné umiestnenie hasiacich prístrojov tak, aby k

nim bol voľný prístup a chrániť ich pred poškodením a zneužitím.

(2)

Organizácie zodpovedajú za zabezpečenie pravidelnej kontroly hasiacich prístrojov.

Hasiace prístroje sa kontrolujú najmenej raz za rok. Častejšie sa kontrolujú hasiace

prístroje, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým alebo iným

nepriaznivým vplyvom. Hasiace prístroje, na ktorých bola zistená závada znemožňujúca

ich riadne použitie, je organizácia povinná vymeniť.

(3)

Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môže vykonávať len výrobca alebo

servisná organizácia, ktorá bola touto činnosťou poverená.

(4)

Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môžu pre vlastnú potrebu organizácie

vykonávať tiež jej pracovníci, ak im na túto činnosť udelil písomné oprávnenie výrobca;

takéto písomné oprávnenie im môže tiež udeliť osobitne splnomocnená servisná organizácia.

(5)

Školenie pracovníkov plniacich úlohy uvedené v odsekoch 3 a 4 zabezpečuje výrobca

alebo servisná organizácia, ktorá bola na vykonávanie takéhoto školenia osobitne splnomocnená.

Organizácie sú povinné vyslať týchto pracovníkov na školenie najmenej raz za dva roky.

§ 29

Ohlasovne požiarov

(1)

Organizácia zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou je prijímať

hlásenia o vzniku požiaru v organizácii, vyhlásiť požiarny poplach a plniť ďalšie

úlohy podľa príslušnej dokumentácie požiarnej ochrany.

(2)

Ak má v jednom objekte sídlo viac organizácií, môžu sa dohodnúť o zriadení jednej

alebo viac spoločných ohlasovní požiarov; dohoda musí mať písomnú formu.

(3)

Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami

tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenia o vzniku požiaru.

§ 30

Druhy dokumentácie požiarnej ochrany ústredných orgánov

(1)

Dokumentáciu požiarnej ochrany ústredného orgánu tvorí

a)

predpis pre organizáciu, riadenie a kontrolu požiarnej ochrany v ním riadenom odvetví,

b)

hlavné zameranie, plán hlavných úloh a plán kontrolnej činnosti na úseku požiarnej

ochrany a doklady o ich plnení,

c)

správy o stave požiarnej ochrany v ním riadenom odvetví,

d)

dokumentácia o školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane a dokumentácia

o overovaní odbornej spôsobilosti vykonávaných v pôsobnosti ústredného orgánu,

e)

prehľad o zriadených jednotkách požiarnej ochrany, ich početných stavoch a základnom

vybavení,

f)

údaje o požiaroch, príčinách ich vzniku, správy o výsledkoch vykonávaných rozboroch

a o vykonaných opatreniach na úseku požiarnej ochrany.

(2)

Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) obsahuje najmä

a)

organizačné usporiadanie požiarnej ochrany v riadenom odvetví,

b)

zásady pre zriaďovanie dvoch alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany, prípadne

iných funkcií alebo organizačných útvarov podľa

§ 8 zákona

vrátane úpravy podriadenosti pracovníkov na úseku požiarnej ochrany,

c)

zásady pre zriaďovanie organizačných útvarov požiarnej ochrany na ústrednom orgáne,

nadriadených orgánoch a v organizáciách v prípadoch, ak sú zriadené dve alebo viac

funkcií technikov požiarnej ochrany alebo je v organizácii zriadený závodný požiarny

útvar,

d)

zásady pre spájanie funkcií technikov požiarnej ochrany s inými funkciami,

e)

vymedzenie pojmu organizácia a nadriadený orgán na účely požiarnej ochrany v riadenom

odvetví,

f)

povinnosti vedúcich orgánov, vedúcich organizácií a ostatných vedúcich pracovníkov

na úseku požiarnej ochrany,

g)

povinnosti pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany a povinnosti

ostatných pracovníkov na úseku požiarnej ochrany,

h)

spôsob zabezpečenia požiarnej ochrany pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva

vzniku požiaru charakteristickom pre dané odvetvie,

i)

spôsob a lehoty vykonávania kontrol na úseku požiarnej ochrany a preventívnych požiarnych

prehliadok,

j)

osobitné úlohy jednotiek požiarnej ochrany,

k)

spôsob hlásenia požiarov,

l)

vzory základnej dokumentácie požiarnej ochrany organizácie.

(3)

Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) schvaľuje vedúci ústredného orgánu.

§ 31

Druhy dokumentácie požiarnej ochrany nadriadených orgánov

Dokumentáciu požiarnej ochrany nadriadeného orgánu v rozsahu jeho pôsobnosti tvorí

obdobná dokumentácia uvedená v

§ 30 ods. 1 písm. b) až f)

.

§ 32

Druhy dokumentácie požiarnej ochrany organizácie

(1)

Základnú dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvorí

a)

požiarny poriadok pracoviska,

b)

požiarne poplachové smernice,

c)

požiarno-evakuačný plán,

d)

dokumentácia zdolávania požiarov,

e)

požiarna kniha,

f)

dokumentácia o činnosti jednotky požiarnej ochrany,

g)

prehľad pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom a prehľad preventívnych úsekov.

(2)

Ďalšiu dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvoria

a)

dokumentácia o školení pracovníkov o požiarnej ochrane a dokumentácia o odbornej

príprave pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany,

b)

plán hlavných úloh a plán kontrolnej činnosti na úseku požiarnej ochrany a doklady

o ich plnení,

c)

prehľad o hasiacich prístrojoch a doklady o ich kontrole a doklady o kontrole a revízii

hasiacich zariadení,

d)

zápisnice o kontrolách vykonaných orgánmi vykonávajúcimi štátny požiarny dozor alebo

nadriadenými orgánmi,

e)

doklady o činnosti požiarnotechnickej komisie,

f)

príkazy, zákazy a pokyny vydané ústredným orgánom, nadriadeným orgánom alebo vedúcim

organizácie na zabezpečenie úloh na úseku požiarnej ochrany,

g)

smernice pre činnosť požiarnych asistenčných hliadok,

h)

údaje o požiaroch, príčinách ich vzniku, správy o výsledkoch vykonávaných rozborov

a o vykonaných opatreniach na úseku požiarnej ochrany,

i)

dokumentácia týkajúca sa posudzovania požiarneho nebezpečenstva v objektoch a v technologických

procesoch,

j)

poriadok ohlasovne požiarov,

k)

zoznam udelených výnimiek,

l)

ďalšie doklady požadované predpismi o požiarnej ochrane.

§ 33

Požiarny poriadok pracoviska

(1)

Požiarny poriadok pracoviska upravuje základné zásady zabezpečovania požiarnej ochrany

na pracoviskách so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Tieto pracoviska určuje organizácia.

(2)

Požiarny poriadok pracoviska obsahuje

a)

stručný popis technologického postupu a charakteristiku požiarneho nebezpečenstva

pracoviska,

b)

požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných surovín a materiálov a ich najvyššie

prípustné množstvá na pracovisku,

c)

požiadavky na zabezpečenie požiarnej ochrany pracoviska,

d)

uvedenie miest so zvýšeným nebezpečenstvom možnosti vzniku požiaru alebo výbuchu

a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru,

e)

osobitné povinnosti pracovníkov,

f)

meno a priezvisko vedúceho pracovníka zodpovedného za požiarnu ochranu na pracovisku.

6

)

(3)

Požiarny poriadok pracoviska spracúva jeho vedúci. Prílohou požiarneho poriadku je

zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh.

(4)

Požiarny poriadok pracoviska musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol dobre

viditeľný a trvale prístupný všetkým pracovníkom.

(5)

Pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom musia byť označené príslušnými tabuľkami.

7

)

(6)

Nadriadené orgány vydávajú vzorové požiarne poriadky pracovísk pre rovnaké druhy

pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

§ 34

Požiarne poplachové smernice

(1)

Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti pracovníkov v prípade vzniku požiaru.

(2)

Požiarne poplachové smernice obsahujú

a)

povinnosti pracovníka, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru,

b)

spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre pracovníkov a závodnú jednotku požiarnej

ochrany organizácie,

c)

povinnosti pracovníkov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä v ktorých prípadoch

majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne

akým spôsobom majú prispieť k zdolaniu požiaru,

d)

miesto a telefónne číslo ohlasovne požiarov a jednotky požiarnej ochrany,

e)

miesto a telefónne číslo pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne a zdravotníckeho

zariadenia,

f)

miesto a telefónne číslo najbližšieho útvaru Zboru národnej bezpečnosti a správy

Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.

(3)

Požiarne poplachové smernice musia byť umiestnené na pracoviskách tak, aby boli dobre

viditeľné a trvale prístupné všetkým pracovníkom.

(4)

Požiarne poplachové smernice spracúva technik požiarnej ochrany organizácie; ak je

v organizácii zriadená závodná jednotka požiarnej ochrany, spolupracuje s veliteľom

tejto jednotky.

(5)

Účinnosť opatrení upravených v požiarnych poplachových smerniciach sa preveruje formou

cvičného požiarneho poplachu. Cvičný požiarny poplach sa vyhlasuje pre celú organizáciu

alebo pre všetky jej jednotlivé časti najmenej raz za rok. Vyhlásenie cvičného požiarneho

poplachu sa vopred oznamuje príslušnému orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor

a príslušnému útvaru Zboru požiarnej ochrany.

§ 35

Požiarny evakuačný plán

(1)

Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb, zvierat a materiálov

z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom.

(2)

Požiarny evakuačný plán obsahuje

a)

určenie pracovníka, ktorý bude riadiť evakuáciu, a miesto, z ktorého bude evakuácia

riadená,

b)

určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých bude evakuácia vykonávaná,

c)

určenie spôsobu a ciest pre evakuáciu,

d)

určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú sústreďovať, a určenie

zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb,

e)

zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám,

f)

určenie miesta, na ktorom sa bude sústreďovať evakuovaný materiál, a určenie pracovníka,

ktorý bude tento materiál strážiť.

(3)

Požiarny evakuačný plán spracúva organizácia. Súčasťou požiarneho evakuačného plánu

je i grafické vyznačenie evakuačných ciest v jednotlivých podlažiach. Toto vyznačenie

sa umiestňuje pri vstupe na podlažie. Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom

pláne sa preveruje formou cvičného požiarneho poplachu.

(4)

Požiarny evakuačný plán je uložený na závodnom požiarnom útvare. Ak nie je v organizácii

zriadený, je požiarny evakuačný plán uložený na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré

určí vedúci organizácie.

(5)

Požiarny evakuačný plán nemusia so súhlasom príslušného orgánu vykonávajúceho štátny

požiarny dozor vyhotovovať organizácie, v ktorých sú jednoduché pomery z hľadiska

záchrany osôb, zvierat a materiálu.

§ 36

Dokumentácia zdolávania požiarov

Dokumentáciu zdolávania požiarov tvoria operatívne plány zdolávania požiarov (ďalej

len „operatívny plán“) a operatívne karty zdolávania požiarov (ďalej len „operatívna

karta“), ktoré upravujú zásady rýchleho a účinného zdolávania požiarov v organizáciách.

8

)

§ 37

(1)

Operatívny plán obsahuje základné informácie potrebné na rýchle a účinné zdolávanie

požiaru. Operatívny plán sa vypracúva vo výrobných organizáciách, v organizáciách

s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom, ako aj v organizáciách, v

ktorých sú zložité podmienky zdolávania požiaru.

(2)

Operatívny plán spracúva organizácia, ktorú určí orgán vykonávajúci štátny požiarny

dozor; v organizáciách s väčším počtom objektov, v ktorých sú pracoviská so zvýšeným

požiarnym nebezpečenstvom, môže orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor rozhodnúť,

že sa vypracuje operatívny plán aj pre jednotlivé objekty.

§ 38

(1)

Operatívny plán obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje operatívno-taktickú

charakteristiku organizácie, údaje o najzložitejšom variante požiaru, údaje o potrebných

silách a prostriedkoch, odporúčania pre veliteľa zásahu a členov štábu zdolávania

požiaru. Grafická časť operatívneho plánu obsahuje najmä plán objektu, situačnú schému

okolitých objektov, zdrojov vody a komunikácií.

(2)

Operatívno-taktická charakteristika organizácie obsahuje najmä

a)

údaje o organizácií, stručný popis technologických postupov a zdrojov vody,

b)

charakteristiky technických zariadení vrátane hasiacich zariadení,

c)

charakteristiku príjazdových komunikácií a komunikácií v organizácii.

(3)

Najzložitejší variant požiaru sa určí na základe operatívno-taktickej charakteristiky

organizácie, predpokladaného miesta vzniku požiaru, výpočtu plochy a obvodu požiaru.

(4)

V údajoch o potrebných silách a prostriedkoch sa uvádza najmä počet príslušníkov

jednotiek požiarnej ochrany a osôb potrebných na zdolávanie požiaru, záchranu osôb,

evakuáciu zvierat a materiálov, množstvo a druh hasiacej látky, počet a druhy požiarnej

techniky.

(5)

V odporúčaniach pre veliteľa zásahu sa uvádza najmä spôsob záchrany osôb, evakuácie

zvierat a materiálov, podmienky pre použitie špeciálnej techniky, nevyhnutnosť použitia

ochranných prostriedkov, upozornenia na miesta, na ktorých sú uložené jedy, výbušniny

a zdroje ionizujúceho žiarenia.

§ 39

Operatívna karta

(1)

Operatívna karta je zjednodušenou formou dokumentácie, ktorá slúži na účinné zdolávanie

požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov.

(2)

Operatívne karty vypracúvajú organizácie pre objekty, pre ktoré sa nevyžaduje vypracovanie

operatívnych plánov. Objekty organizácií, pre ktoré sa vypracúvajú operatívne karty,

určí orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor.

(3)

Operatívna karta obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje najmä charakter

objektu, opis najkratšej cesty jednotky požiarnej ochrany k objektu, konštrukčné zvláštnosti

objektu, opis miest uzavretia plynu, vypnutia elektrického vedenia, zapojenia núdzového

osvetlenia, evakuačných ciest, vnútorného rozvodu požiarnej vody a iné údaje potrebné

na zdolávanie požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov. Grafická časť obsahuje

najmä schému objektu, podľa potreby i schémy okolitých objektov, ďalej komunikácií

a zdrojov vody.

§ 40

Uloženie dokumentácie zdolávania požiarov

(1)

Dokumentácia zdolávania požiarov je uložená

a)

na útvare Zboru požiarnej ochrany,

b)

na závodnom požiarnom útvare.

(2)

Ak v organizácii nie je zriadený závodný požiarny útvar, dokumentácia zdolávania

požiarov je uložená na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré určí vedúci organizácie.

(3)

Vedúci organizácie je povinný zabezpečiť bez zbytočného odkladu úpravu dokumentácie

zdolávania požiarov, ak nastanú zmeny v údajoch, ktoré boli podkladom pre jej vypracovanie.

Návrh takejto zmeny sa schvaľuje obdobne ako dokumentácia zdolávania požiarov.

(4)

Ak dokumentácia zdolávania požiarov obsahuje utajované skutočnosti, postupujú útvary

Zboru požiarnej ochrany a organizácie pri jej vypracúvaní a používaní podľa osobitných

predpisov.

9

)

§ 41

Metodická pomoc

Nadriadené orgány a orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor poskytujú organizáciám

metodickú pomoc pri vypracúvaní dokumentácie zdolávania požiarov.

§ 42

Požiarna kniha

(1)

Požiarna kniha slúži na záznamy o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa

požiarnej ochrany v organizácii, najmä o vykonaných preventívnych požiarnych prehliadkach,

zistených nedostatkoch a spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych

poplachov a kontrole základnej dokumentácie požiarnej ochrany. Požiarnu knihu vedie

technik požiarnej ochrany, prípadne preventivár požiarnej ochrany.

(2)

V organizáciách rozdelených na preventívne úseky sa vedú požiarne knihy preventívnych

úsekov. V požiarnej knihe preventívneho úseku sa vyznačí, ktoré objekty preventívny

úsek zahŕňa. Záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa celej organizácie vedie

technik požiarnej ochrany v hlavnej požiarnej knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sa

zapisujú tiež zistené nedostatky uvedené v požiarnych knihách preventívnych úsekov,

ktorých odstránenie presahuje právomoc vedúcich pracovníkov kontrolovaných pracovísk.

(3)

Záznam o údajoch uvedených v odseku 1 obsahuje dátum, označenie objektu, zistené

skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho pracovníka

kontrolovaného pracoviska a osoby, ktorá urobila záznam.

(4)

V organizáciách, v ktorých sa vedie na kontrolné účely inšpekčná kniha,

10

)

môže plniť funkciu požiarnej knihy táto kniha.

(5)

Požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) sa predkladá vedúcemu organizácie bezodkladne,

ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie vedúceho organizácie.

Inak sa požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) predkladá vedúcemu organizácie najmenej

raz za tri mesiace; v bytových domoch sa predkladá najmenej raz za rok.

§ 43

Dokumentácia o činnosti jednotiek požiarnej ochrany organizácie

(1)

Dokumentácia o činnosti jednotiek požiarnej ochrany organizácie slúži na záznamy

o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ich činnosti. Dokumentáciu tvorí najmä strážna

kniha, dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany, správy o zásahoch.

(2)

Strážnu knihu vedú organizácie, v ktorých je zriadený závodný požiarny útvar alebo

dobrovoľný závodný požiarny zbor, v ktorom sú zaradené osoby vykonávajúce službu ako

svoje povolanie. Strážna kniha obsahuje najmä záznamy o prevzatí služby a jej priebehu

(výjazdy, úrazy, poskytnutie súčinnosti pri iných záchranných prácach a pod.) Strážnu

knihu vedie veliteľ jednotky požiarnej ochrany, ktorý zodpovedá za výkon služby v

smene.

(3)

Dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany obsahuje najmä plány

odbornej prípravy, zoznam pracovníkov závodného požiarneho útvaru alebo členov dobrovoľného

závodného požiarneho zboru, ktorí sa jej zúčastnili, a mená veliteľov, ktorí odbornú

prípravu viedli. Za vedenie tejto dokumentácie zodpovedá veliteľ jednotky požiarnej

ochrany.

(4)

Správa o zásahu obsahuje najmä základné časové údaje o zásahu, počet a druhy zúčastnených

jednotiek požiarnej ochrany, ich technické vybavenie a postup týchto jednotiek pri

zásahu. Správu o zásahu spracúva veliteľ zásahu.

§ 44

Schvaľovanie a vedenie dokumentácie požiarnej ochrany

(1)

Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice a požiarne evakuačné plány

schvaľuje vedúci organizácie alebo iný vedúci pracovník uvedený v predpise vydanom

ústredným orgánom podľa

§ 3 ods. 1 písm. a) zákona

. Dokumentáciu zdolávania požiarov schvaľuje vedúci organizácie so súhlasom orgánu

vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

(2)

Dokumentácia požiarnej ochrany je sústredená u technika požiarnej ochrany. Niektoré

druhy dokumentácie (

§ 32 ods. 2

) môžu byť podľa svojho účelu vedené a uložené aj u iných pracovníkov, prípadne na

iných organizačných útvaroch organizácie. Prehľad o uložení jednotlivých druhov dokumentácie

požiarnej ochrany je u technika požiarnej ochrany.

(3)

Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice, požiarne evakuačné plány

a dokumentáciu zdolávania požiarov kontroluje organizácia po každej organizačnej alebo

inej zmene, ak mala táto zmena vplyv na jej obsah. Kontrola tejto dokumentácie sa

však vykonáva najmenej raz za rok. Po požiari sa dokumentácia upraví v súlade s poznatkami

získanými pri jeho zdolávaní.

(4)

Záznam o kontrole dokumentácie požiarnej ochrany sa zapíše do požiarnej knihy (hlavnej

požiarnej knihy).

§ 45

(1)

Organizácie pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru

postupujú podľa osobitných predpisov, najmä technických noriem.

(2)

Ak organizácia vykonáva činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru

a povinnosti pri týchto činnostiach nie sú z hľadiska požiarnej ochrany výnimočne

upravené, je organizácia povinná pri týchto činnostiach postupovať tak, aby bola zabezpečená

požiarna ochrana; v tomto prípade vydá organizácia písomný pokyn na zabezpečenie tejto

činnosti.

(3)

Ak organizácia vykonáva činnosti (práce) spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku

požiaru pre inú organizáciu, plní povinnosti podľa tohto oddielu organizácia, pre

ktorú sa tieto činnosti (práce) vykonávajú, ak osobité predpisy alebo písomná dohoda

organizácii neustanovujú inak.

(4)

Organizácia môže spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve len výnimočne, ak

je to nevyhnutné na plnenie jej úloh. Organizácia je povinná takúto činnosť vopred

oznámiť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor, ktorý môže pre túto činnosť určiť

podmienky alebo ju zakázať. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

11

)

§ 46

(1)

Organizácie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru

a pri podujatiach, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, sú povinné

a)

zriadiť požiarne asistenčné hliadky (

§ 14

),

b)

vypracovať smernice pre činnosť požiarnych asistenčných hliadok,

c)

vybaviť požiarne asistenčné hliadky potrebnými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.

(2)

Požiarnu asistenčnú hliadku zriaďuje vedúci organizácie z osôb majúcich pre túto

činnosť potrebné predpoklady. Počet členov požiarnej asistenčnej hliadky určuje so

zreteľom na úlohy, ktoré má táto hliadka plniť. Ak sa požiarna asistenčná hliadka

skladá z dvoch a viac členov, určuje vedúci organizácie jej vedúceho.

(3)

Ak sa podujatie, ktorého sa zúčastňuje väčší počet osôb, uskutočňuje v objekte inej

organizácie, zriaďuje požiarnu asistenčnú hliadku usporiadateľská organizácia, ak

sa nedohodne inak s organizáciou, ktorá je správcom objektu.

(4)

Podujatia, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, môže organizácia uskutočniť len

v objektoch alebo na miestach, ktoré spĺňajú podmienky zabezpečenia požiarnej ochrany,

najmä z hľadiska záchrany osôb pri požiari.

(5)

Pri organizovaní väčšieho podujatia, spravidla okresného alebo krajského významu,

usporiadateľská organizácia je povinná prerokovať zabezpečenie požiarnej ochrany s

príslušnou správou Zboru požiarnej ochrany národného výboru, ktorá môže určiť podmienky

pre zabezpečenie požiarnej ochrany alebo uskutočnenie podujatia zakázať.

§ 47

Rozsah školenia a požiarnej ochrane

(1)

Školenie o požiarnej ochrane sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú v pracovnom alebo

inom obdobnom pomere (ďalej len „pracovníci“) k organizácii vykonávajúcej toto školenie

ako súčasť preventívnych opatrení na úseku požiarnej ochrany. Školenie o požiarnej

ochrane sa v primeranom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím organizácie

zdržujú na jej pracoviskách.

(2)

Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na odbornú prípravu pracovníkov zaradených

do požiarnych hliadok a jednotiek požiarnej ochrany, technikov požiarnej ochrany,

špecialistov požiarnej ochrany a pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených podľa

§ 8 zákona

.

§ 48

Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane

(1)

Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä výklad o základných povinnostiach

pracovníkov pri dodržiavaní predpisov o požiarnej ochrane, výklad o požiarnom nebezpečenstve

organizácii a inštruktáž o používaní hasiacich prístrojov.

(2)

Školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú

a)

pracovníci prijímaní do pracovného pomeru,

b)

žiaci a študenti zaradení v organizáciách na odborný výcvik alebo odbornú prax,

c)

osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržujú na jej pracoviskách; obsah a rozsah

školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane týmto osobám organizácia primerane upraví.

(3)

Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane sú organizácie povinné vykonávať pri prijatí

pracovníka do pracovného pomeru; u osôb uvedených v odseku 2 písm. b) a c) pred vstupom

na pracoviská organizácie.

§ 49

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane

(1)

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobný výklad o požiarnom

nebezpečenstve charakteristickom pre príslušné pracovisko (technologické postupy,

skladovanie horľavých látok a pod.), o požiarnych poplachových smerniciach, o požiarnom

poriadku pracoviska a o požiarnom evakuačnom pláne; z celkového rozsahu školenia druhého

stupňa o požiarnej ochrane musí byt najmenej jedna tretina zameraná na praktický výcvik.

(2)

Opakované školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz

za dva roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán s prihliadnutím na zvýšené

požiarne nebezpečenstvo v organizácii neurčí kratšiu lehotu.

(3)

Školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú všetci pracovníci. Opakovaného

školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane podľa odseku 2 sa nezúčastňujú pracovníci,

ktorí sa zúčastňujú školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

(4)

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane novoprijatých pracovníkov, ktorí absolvovali

školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane, je organizácia povinná vykonať po ich

zaradení na pracovisko pred začatím práce; u pracovníkov, ktorí sa prevádzajú na inú

prácu, prechádzajú na iné pracovisko alebo sa im mení spôsob práce, je organizácia

povinná vykonať toto školenie ešte pred začatím práce. Školenia druhého stupňa o požiarnej

ochrane sa zúčastňujú aj osoby uvedené v

§ 48 ods. 2 písm. b) a c)

, ak vykonávajú práce na pracoviskách organizácie.

(5)

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane pracovníkov určených na zabezpečenie

požiarnej ochrany v mimopracovnom čase sa uskutočňuje podľa osobitných plánov, vždy

však najmenej raz za rok.

§ 50

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane

(1)

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobné oboznámenie

sa s organizáciou a riadením požiarnej ochrany v organizácii, s nebezpečenstvom vyplývajúcim

z technológie výroby, so základnými znalosťami procesu horenia a hasenia horľavých

látok a s príslušnými predpismi o požiarnej ochrane.

(2)

Opakované školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz

za tri roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.

(3)

Školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú

a)

vedúci organizácie a jeho zástupca,

b)

ostatní vedúci pracovníci organizácie a pracovníci, ktorí vykonávajú školenie prvého

a druhého stupňa o požiarnej ochrane,

c)

členovia požiarnotechnickej komisie a preventivári požiarnej ochrany,

d)

pracovníci, ktorí pri výskume a vývoji výrobkov alebo technológie zodpovedajú za

riešenie otázok požiarnej bezpečnosti.

(4)

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane pre novoprijatých pracovníkov alebo

pracovníkov zaradených do funkcií, v ktorých sa tento stupeň školenia vyžaduje, zabezpečí

organizácia do troch mesiacov od prijatia (prevedenia) pracovníka. Pre vedúceho organizácie

a jeho zástupcu zabezpečí školenie v tej istej lehote nadriadený orgán.

(5)

Školeniu tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa nepodrobujú technik požiarnej ochrany

a veliteľ závodného požiarneho útvaru.

§ 51

Overovanie vedomostí

(1)

Vedomosti získané školením tretieho stupňa o požiarnej ochrane overuje komisia určená

vedúcim organizácie; u vedúcich organizácií a ich zástupcov komisia určená vedúcim

nadriadeného orgánu. Overovania vedomostí sa môže zúčastniť zástupca orgánu vykonávajúceho

štátny požiarny dozor a nadriadeného orgánu; o termíne overovania vedomostí musia

byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

(2)

O úspešnom absolvovaní školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane vydá vedúci organizácie

pracovníkom na návrh komisie osvedčenie. Pracovníkom, ktorí úspešne absolvovali školenie

tretieho stupňa o požiarnej ochrane u nadriadeného orgánu, vydá osvedčenie vedúci

tohto orgánu na návrh komisie.

(3)

Pokiaľ pracovníci, na ktorých sa vzťahuje školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane,

pri overovaní vedomostí neprospeli, sú povinní podrobiť sa do troch mesiacov novému

overeniu vedomostí.

§ 52

(1)

Organizácia vypracúva pre všetky stupne školenia o požiarnej ochrane tematické plány

a časový rozvrh školenia. Vedúci organizácie prerokuje tieto dokumenty s nadriadeným

orgánom a vyžiada si súhlas príslušného orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

Súčasťou tematického plánu musí byť tiež zoznam funkcií a pracovníkov, ktorí sú povinní

zúčastniť sa školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

(2)

Nadriadený orgán vypracúva tematický plán a časový rozvrh školenia o požiarnej ochrane

vedúcich organizácií a ich zástupcov; k týmto dokumentom si vyžiada súhlas príslušného

orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.

§ 53

(1)

Školenie o požiarnej ochrane zabezpečuje organizácia svojimi pracovníkmi. Školenie

prvého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú pracovníci určení vedúcim organizácie.

Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú vedúci pracovníci na jednotlivých

pracoviskách. Školenie prvého a druhého stupňa o požiarnej ochrane môžu vykonávať

pracovníci, ktorí úspešne absolvovali školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane,

technik požiarnej ochrany a veliteľ závodného požiarneho útvaru.

(2)

Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a ich zástupcov

[

§ 50 ods. 3 písm. a)

] zabezpečuje nadriadený orgán. U ostatných pracovníkov zaradených do školenia tretieho

stupňa o požiarnej ochrane zabezpečuje toto školenie organizácia svojimi pracovníkmi.

(3)

Ustanovenia o školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a

ich zástupcov sa primerane vzťahujú aj na vedúcich nadriadených orgánov a ich zástupcov;

úlohy s tým spojené zabezpečuje ústredný orgán.

(4)

Osobitné predpisy,

12

)

ktoré upravujú školenie alebo overovanie vedomostí pracovníkov o požiarnej ochrane,

nie sú ustanoveniami tohto oddielu dotknuté.

§ 54

Dokumentácia o školení o požiarnej ochrane

(1)

Dokumentáciu o školení o požiarnej ochrane tvoria tematické plány školenia, časový

rozvrh školenia a záznam o vykonanom školení.

(2)

O vykonaných školeniach o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam, ktorý obsahuje

názov a sídlo organizácie, dátum, stupeň a obsah školenia, dobu výuky, mená a podpisy

školených osôb, meno a podpis pracovníka, ktorý školenie o požiarnej ochrane vykonal,

a doklad o overení vedomostí pri školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane.

§ 55

Odborná príprava technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany

(1)

Odborná príprava technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany zahŕňa

najmä požiadavky na znalosti uvedené v

§ 21 ods. 2

.

(2)

Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí nie sú absolventami

stredných škôl požiarnej ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana,

sa podrobujú po ustanovení do funkcie odbornej príprave v dĺžke najmenej 160 hodín

(

§ 23

).

(3)

Ďalšej odbornej príprave sa podrobujú všetci technici požiarnej ochrany a špecialisti

požiarnej ochrany jedenkrát za 5 rokov v dĺžke najmenej 40 hodín, podľa podmienok

daného odvetvia.

§ 56

Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok

(1)

Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok sa skladá z teoretickej

a praktickej časti.

(2)

Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok pracovísk

je zameraná najmä na oboznámenie sa s požiarnym nebezpečenstvom pracoviska, s príslušnou

dokumentáciou požiarnej ochrany na pracovisku, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu

a privolania pomoci. Praktická časť je zameraná najmä na oboznámenie sa s rozmiestnením

a použitím hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení, spôsobom a miestom evakuácie

a súčinnosti s jednotkou požiarnej ochrany. Odborná príprava pracovníkov zaradených

do požiarnych hliadok pracoviska sa vykonáva raz za rok, ak vedúci organizácie alebo

nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.

(3)

Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych asistenčných

hliadok je zameraná najmä na oboznámenie sa so smernicami vydanými pre túto činnosť

vedúcim organizácie. Praktická časť odbornej prípravy sa vykonáva obdobne ako u požiarnych

hliadok pracovísk s prihliadnutím na podujatie alebo činnosť, pre ktorú je požiarna

asistenčná hliadka zriadená. Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnej

asistenčnej hliadky sa musí vykonať pred začatím jej činnosti. Ak ide o opakovanú

činnosť požiarnych asistenčných hliadok, do ktorých sú zaraďovaní tí istí pracovníci,

vykonáva sa odborná príprava najmenej raz za rok, ak vedúci organizácie alebo nadriadený

orgán neurčí kratšiu lehotu.

§ 57

Dokumentácia o odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane

(1)

Dokumentáciu o odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane tvoria tematické

plány a časový rozvrh odbornej prípravy, ktorý schvaľuje príslušný orgán vykonávajúci

štátny požiarny dozor. Súčasťou tejto dokumentácie je záznam o účasti na odbornej

príprave.

(2)

O vykonanej odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam,

ktorého je obsah obdobný ako obsah záznamu uvedeného v

§ 54 ods. 2

.

§ 58

Ustanovenia

§ 55

a

57

sa vzťahujú aj na odbornú prípravu pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených

podľa

§ 8 zákona

.

§ 59

Všeobecné povinnosti občanov pri predchádzaní požiarom

Občan pri predchádzaní požiarom je povinný najmä

a)

nefajčiť a nepoužívať otvorený oheň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku

požiaru,

b)

udržiavať poriadok na povalách, v pivniciach a na iných miestach, na ktorých môže

dôjsť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu zásahu jednotky požiarnej ochrany; skladovať

horľavé materiály na povalách možno len vo vzdialenosti najmenej 1 meter od komínového

telesa,

c)

dbať na zvýšenú opatrnosť pri skladovaní a používaní horľavých alebo iných požiarno

nebezpečných látok, ktoré môžu spôsobiť požiar alebo ho môžu ďalej rozširovať,

d)

dbať na zvýšenú opatrnosť pri zaobchádzaní s ohňom v čase zberu a skladovania úrody

a v čase sucha,

e)

nezakladať oheň v priestoroch, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a nevypaľovať porasty;

ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

13

)

§ 60

Povinnosti občanov pri používaní tepelných spotrebičov

(1)

Pri používaní tepelných spotrebičov je občan povinný najmä

a)

udržovať v dobrom technickom stave vykurovacie telesá, krby, dymovody a komínové

telesá, pokiaľ túto povinnosť neukladajú osobitné predpisy niekomu inému,

14

)

b)

inštalovať a používať tepelné spotrebiče spôsobom určeným výrobcom,

c)

skladovať palivo a umiestňovať iné horľavé látky v bezpečnej vzdialenosti od tepelných

spotrebičov, spravidla určenej v návode na používanie; popol ukladať do nehorľavých

uzatvárateľných nádob, prípadne iným bezpečným spôsobom,

d)

dbať o to, aby neboli ponechané v prevádzke bez dozoru také tepelné spotrebiče, ktorých

technické vyhotovenie dozor vyžaduje (napr. tepelné spotrebiče bez automatickej regulácie).

(2)

Ak občan zistí závadu na tepelnom spotrebiči, v prívode paliva alebo energie (napr.

plynu, vykurovacej nafty), nesmie spotrebič používať až do doby odborného odstránenia

závady.

(3)

Čistenie komínov upravujú osobitné predpisy.

15

)

§ 61

Skladovanie a používanie horľavých kvapalín

(1)

Občan môže v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní skladovať

najviac 10 litrov horľavých kvapalín. Toto ustanovenie sa netýka skladovania

a)

vykurovacej nafty pri lokálnom vykurovaní vykurovacou naftou; na tento účel môže

občan skladovať najviac 50 litrov vykurovacej nafty len v prenosných obaloch, ktoré

môžu byť z plastických látok

16

)

a musia byť označené trvalým nápisom „VYKUROVACIA NAFTA“,

b)

pohonných hmôt v garážach v predpísaných obaloch; na tento účel môže občan v garáži

skladovať najviac 40 litrov pohonných hmôt na osobné motorové vozidlo a 80 litrov

pohonných hmôt na nákladné motorové vozidlo.

(2)

V pivniciach alebo v suterénnych miestnostiach môže občan skladovať najviac 50 litrov

horľavých kvapalín len v predpísaných obaloch pre každý byt alebo iný objekt v jeho

vlastníctve alebo užívaní. Pri lokálnom vykurovaní vykurovacou naftou môže na tento

účel skladovať najviac 100 litrov vykurovacej nafty len v prenosných obaloch. Najväčší

objem prenosného obalu nesmie presahovať 50 litrov. V pivniciach alebo v suterénnych

miestnostiach, kde sa skladuje vykurovacia nafta pre lokálne vykurovanie, občan nesmie

skladovať iné horľavé látky.

(3)

Občan musí dbať na to, aby horľavé kvapaliny neunikali do kanalizácie. Horľavé kvapaliny,

ktoré unikajú z obalu pri akejkoľvek manipulácii, musí občan okamžite odstrániť bezpečným

spôsobom. Občan môže dolievať nádrž vykurovacieho telesa len z prenosného obalu až

po odstavení z činnosti a vychladnutí vykurovacieho telesa; to neplatí, ak v návode

na obsluhu vykurovacieho telesa je uvedené inak.

§ 62

Skladovanie a používanie kovových tlakových nádob na propán-bután

(1)

Ak používa občan v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní plynový

spotrebič na propán-bután, môže byť vo vnútri týchto priestorov umiestnená len jedna

prevádzková kovová tlaková nádoba s celkovou hmotnosťou obsahu do 15 kilogramov propán-butánu.

Táto nádoba musí byť umiestnená na ľahko prístupnom a dostatočne vetrateľnom mieste,

kde sa nepoužívajú iné tepelné spotrebiče s otvoreným ohňom. Pri používaní plynových

spotrebičov je občan povinný dodržiavať návod na obsluhu spotrebiča.

(2)

Občan môže skladovať zásobnú kovovú tlakovú nádobu na propán-bután len v murovaných

alebo plechových vetrateľných prístavkoch prístupných z voľného priestoru alebo na

otvorených balkónoch. Nádoba musí byť chránená proti slnečnému žiareniu a iným vplyvom,

ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na jej technický stav.

(3)

Zásobné kovové tlakové nádoby na propán-bután celkovej hmotnosti nad 5 kilogramov

občan nesmie skladovať

a)

v miestnostiach a v priestoroch pod úrovňou okolitého terénu alebo vo vzdialenosti

menšej ako 2,5 m od otvorov do týchto miest,

b)

vo svetlíkoch, na povalách, v garážach a v kotolniach,

c)

v miestnostiach určených na spanie, v miestnostiach tvoriacich bytové príslušenstvo

a v šachtách bytových jadier,

d)

na schodištiach, chodbách a iných spoločných priestoroch.

(4)

Zásoba propán-butánu pre prenosné plynové spotrebiče v byte alebo v inom objekte

vo vlastníctve alebo užívaní občana môže byť najviac do celkovej hmotnosti obsahu

5 kilogramov.

(5)

Priestory, v ktorých sú uložené kovové tlakové nádoby na propán-bután, musia byť

z vonkajšej strany zreteľne označené bezpečnostnou značkou alebo tabuľkou.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú i na skladovanie iných kovových

tlakových nádob na dopravu plynov,

17

)

ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 63

Skladovanie tuhých palív a iných materiálov

(1)

Občan smie skladovať tuhé palivá

18

)

len v priestoroch určených na tento účel. Ak sa používa v týchto priestoroch tepelný

spotrebič, musí byť tuhé palivo od neho skladované vo vzdialenosti najmenej 1 meter.

(2)

Občan je povinný skladovať tuhé palivo oddelene od ostatných druhov palív a materiálov,

pritom je povinný pravidelne sledovať, či nedochádza k jeho samovznieteniu. Ak občan

zistí príznaky samovznietenia (vytváranie vodnej pary, dymu a pod.), je povinný vykonať

potrebné opatrenia na odstránenie nebezpečenstva vzniku požiaru.

(3)

Občan nesmie skladovať materiál tak, aby v prípade vzniku požiaru znemožnil prístup

k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu, vody alebo sťažil záchranné práce.

§ 64

Povinnosti občanov pri poskytovaní služieb

Ak občan poskytuje na základe povolenia národného výboru služby,

19

)

pri ktorých môže dôjsť k vzniku požiaru, je povinný dodržiavať podmienky na zabezpečenie

požiarnej ochrany určené osobitnými predpismi alebo národným výborom v povolení poskytovať

služby.

§ 65

Povinnosti občanov pri zbere a skladovaní úrody

Ak občan zberá alebo skladuje úrodu a pri tejto činnosti môže vzniknúť požiar, je

povinný zabezpečiť najmä na miestach výmlatu, stohovania alebo skladovania zásobu

vody v množstve aspoň 200 litrov a iné vecné prostriedky, ktoré možno použiť na zdolanie

požiaru.

§ 66

Obsah požiarnych kontrol

Požiarnymi kontrolami sa preveruje plnenie povinností orgánov a organizácií na úseku

požiarnej ochrany, najmä

a)

plnenie povinností vedúcimi pracovníkmi na jednotlivých stupňoch riadenia vrátane

plnenia úloh uložených nadriadenými orgánmi alebo plnenia opatrení uložených orgánmi

vykonávajúcimi štátny požiarny dozor,

b)

ustanovenie technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, zriadenie

požiarnej hliadky, požiarnotechnickej komisie a jednotky požiarnej ochrany,

c)

stav a úroveň plnenia povinností na úseku požiarnej ochrany,

d)

akcieschopnosť elektrickej požiarnej signalizácie, hasiacich zariadení, požiarnej

techniky a iných vecných prostriedkov požiarnej ochrany a pripravenosť jednotiek požiarnej

ochrany vrátane ich materiálno-technického vybavenia,

e)

zabezpečenie požiarnej ochrany v mimopracovnom čase,

f)

školenie a odborná príprava pracovníkov o požiarnej ochrane, ako aj odborná spôsobilosť,

g)

dokumentácia požiarnej ochrany a jej vedenie,

h)

stav a úroveň zabezpečenia požiarnej ochrany na pracoviskách, či stavby a technické

zariadenia, ich prevádzka a údržba vyhovujú požiadavkám požiarnej ochrany,

i)

úroveň opatrení a ich vykonávanie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva

vzniku požiaru.

§ 67

Druhy požiarnych kontrol

(1)

Komplexnou kontrolou sa preveruje celkový stav organizačného zabezpečenia a vykonávania

požiarnej ochrany v orgánoch a organizáciách. Komplexná kontrola sa vykonáva najmenej

raz za päť rokov. V organizáciách, v ktorých prevládajú pracoviská so zvýšeným požiarnym

nebezpečenstvom alebo v organizáciách s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným

významom sa komplexná kontrola vykonáva v kratších lehotách určených plánom požiarnych

kontrol.

(2)

Tematickou kontrolou sa preveruje stav zabezpečenia požiarnej ochrany vo vybraných

oblastiach alebo činnostiach.

(3)

Kontrolnou dohliadkou sa preveruje splnenie uložených opatrení pri požiarnych kontrolách

podľa odsekov 1 a 2.

§ 68

Plány požiarnych kontrol

(1)

Orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor vykonávajú požiarne kontroly podľa plánu

požiarnych kontrol.

(2)

Vykonávanie komplexných požiarnych kontrol sa konkretizuje v jednoročných vykonávacích

plánoch.

(3)

Za účelom koordinovaného postupu pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru správa

Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru prerokúva plány požiarnych kontrol

so správou Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru. Plány požiarnych kontrol

správy Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru prerokúva táto správa so

správou Zboru požiarnej ochrany ministerstva vnútra.

§ 69

Postup pri vykonávaní požiarnych kontrol

(1)

Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor spravidla oznamuje príslušnej organizácii

termín vykonania požiarnej kontroly. Pri vykonávaní požiarnej kontroly treba dbať

na to, aby prevádzka organizácie bola rušená čo najmenej.

(2)

O vykonaní požiarnej kontroly orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor vyhotoví zápisnicu,

v ktorej uvedie výsledky požiarnej kontroly. Do zápisnice sa uvedú aj opatrenia uložené

organizácii a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov. Výsledky kontroly a uložené

opatrenia musia byť prerokované s vedúcim organizácie. Tento vedúci je povinný podať

písomnú správu o odstránení nedostatkov v lehote určenej orgánom vykonávajúcim štátny

požiarny dozor.

(3)

Ak bola kontrola vykonaná v nižšej organizačnej jednotke organizácie, prerokujú sa

výsledky kontroly a uložené opatrenia s vedúcim tejto jednotky; v takomto prípade

sa výsledky kontroly a uložené opatrenia zasielajú na vedomie vedúcemu organizácie.

Ak organizácia a jej nižšia organizačná jednotka sa nachádzajú v územných obvodoch

rôznych národných výborov, zápisnica o vykonanej kontrole v nižšej organizačnej jednotke

sa zasiela na vedomie aj orgánu, ktorý vykonáva štátny požiarny dozor v organizácii.

§ 70

Posudzovanie dokumentácie stavieb

(1)

Ministerstvo vnútra z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje

a)

dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v územných obvodoch dvoch alebo viac

krajských národných výborov,

b)

dokumentáciu stavieb, pre ktoré nie sú upravené podmienky požiarnej ochrany.

(2)

Krajský národný výbor z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje

a)

dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v územných obvodoch dvoch alebo viac

okresných národných výborov,

b)

dokumentáciu stavieb, ktorých rozpočtové náklady presahujú 150 mil. Kčs.

§ 71

Posudzovanie výrobkov

Ak posudzuje ministerstvo vnútra z hľadiska požiarnej bezpečnosti výrobok, ktorého

používanie sa predpokladá na území oboch republík, môže vydať posudok len po dohode

s Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky.

§ 72

Zisťovanie príčin vzniku požiarov

(1)

Údaje a poznatky, ktoré okresné národné výbory a krajské národné výbory získajú pri

zisťovaní príčin vzniku požiarov,

20

)

sa využívajú najmä na určenie organizačno-technických opatrení a pri spracúvaní rozborov

požiarov a analýz.

(2)

Pri zisťovaní príčin požiarov sa zisťuje najmä

a)

miesto a čas vzniku požiaru,

b)

príčiny vzniku požiaru,

c)

okolnosti majúce vplyv na šírenie požiaru,

d)

porušenie predpisov o požiarnej ochrane.

(3)

Pri zisťovaní príčin vzniku požiarov okresné národné výbory, krajské národné výbory

a ministerstvo vnútra spolupracujú s príslušnými orgánmi a organizáciami, najmä s

orgánmi činnými v trestnom konaní.

§ 73

Požiarnotechnická expertíza

(1)

V závažných prípadoch spracúva krajský národný výbor alebo ministerstvo vnútra požiarnotechnickú

expertízu.

21

)

(2)

Požiarnotechnickú expertízu spracúva najmenej trojčlenná skupina, ktorú určuje náčelník

príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany.

(3)

Požiarnotechnická expertíza obsahuje najmä

a)

popis situácie pred vznikom požiaru,

b)

príznaky a okolnosti potrebné na určenie miesta a príčiny vzniku požiaru,

c)

popis podmienok a procesov, ktoré mali vplyv na šírenie požiaru,

d)

prehľad súvisiacich právnych predpisov a technických noriem s poukazom na ich porušenie,

e)

rozbor materiálu nachádzajúceho sa na požiarovisku alebo odobratej vzorky.

(4)

Výsledkom požiarnotechnickej expertízy je písomná správa, ktorej súčasťou je najmä

fotodokumentácia, výsledky laboratórneho skúmania a návrhy na vykonanie príslušných

opatrení.

§ 74

Spracúvanie rozborov požiarov

(1)

Pri spracúvaní rozborov požiarov sa sleduje

a)

počet požiarov,

b)

výška škôd spôsobených požiarmi,

c)

príčiny vzniku požiarov,

d)

počet usmrtených a zranených osôb pri požiaroch,

e)

zhodnotenie porušenia predpisov v súvislosti so vznikom a rozšírením požiarov,

f)

činnosť jednotiek požiarnej ochrany pri zdolávaní požiarov,

g)

ďalšie dôležité údaje potrebné na určenie protipožiarnych opatrení.

(2)

Rozbory požiarov vychádzajú z údajov obsiahnutých v dokumentácii o požiaroch spracúvanej

okresným národným výborom. Krajský národný výbor tieto údaje sústreďuje, kontroluje

a predkladá ministerstvu vnútra.

(3)

Ústredné orgány, nadriadené orgány a organizácie vedú vlastné prehľady požiarov a

spracúvajú vlastné analýzy; pritom postupujú podľa metodických pokynov, ktoré vydá

ministerstvo vnútra. Ak ústredné orgány alebo nadriadené orgány nemôžu získať potrebné

údaje z vlastných rozborov požiarov, môžu ich požadovať z rozborov požiarov spracúvaných

ministerstvom vnútra.

§ 75

Dokumentácia požiarnej ochrany miestneho národného výboru

Dokumentáciu požiarnej ochrany miestneho národného výboru tvorí najmä

a)

požiarny poriadok obce,

b)

dokumentácia o jednotke požiarnej ochrany,

c)

plán preventívnych požiarnych kontrol, zoznam objektov, v ktorých sa vykonávajú,

a zápisnice o vykonaných kontrolách,

d)

poriadok ohlasovne požiarov.

§ 76

(1)

Požiarny poriadok obce upravuje organizáciu požiarnej ochrany v obci a obsahuje najmä

a)

úlohy osôb poverených zabezpečovaním požiarnej ochrany v obci a v jej miestnych častiach,

b)

povinnosti občanov a organizácií na úseku požiarnej ochrany určené so zreteľom na

miestne podmienky,

c)

druh, veľkosť a vybavenie jednotky požiarnej ochrany,

d)

prehľad zdrojov požiarnej vody,

e)

zoznam ohlasovní požiarov a spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu v obci,

f)

spôsob trvalého zabezpečenia požiarnej ochrany v obci a v jej miestnych častiach

so zreteľom na denný a nočný čas,

g)

výpis z požiarneho poplachového plánu okresu.

(2)

Požiarny poriadok obce spracúva miestny národný výbor v spolupráci s preventivárom

požiarnej ochrany národného výboru a veliteľom jednotky požiarnej ochrany. Výpis dôležitých

ustanovení požiarneho poriadku obce sa zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Na overenie požiarneho poriadku obce, najmä akcieschopnosti jednotky požiarnej ochrany,

vecných prostriedkov požiarnej ochrany, použiteľnosti zdrojov požiarnej vody, spojenia,

pripravenosti občanov pre prípad vzniku požiaru, národný výbor vyhlasuje najmenej

raz za rok cvičný požiarny poplach. Vyhlásenie cvičného požiarneho poplachu sa vopred

oznamuje správe Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.

(4)

Požiarny poriadok obce treba udržiavať v súlade so skutočným stavom a dopĺňať ho

na základe poznatkov získaných pri zdolávaní požiarov a po vykonaní cvičného požiarneho

poplachu.

§ 77

(1)

Ak nie je v obci požiarny vodovod

22

)

a nie je možné na účely požiarnej ochrany zabezpečiť dostatočné množstvo vody z prírodných

zdrojov, miestny národný výbor zabezpečuje iné dostatočné zdroje požiarnej vody.

23

)

(2)

Ak slúžia vodné toky alebo vodohospodárske diela aj na účely požiarnej ochrany, je

vlastník (správca, užívateľ) týchto vodných zdrojov povinný udržiavať ich v prevádzkyschopnom

stave. Vykonanie prác, ktoré by obmedzili alebo znemožnili použitie týchto zdrojov

na účely požiarnej ochrany, je vlastník (správca, užívateľ) povinný vopred prerokovať

so správou Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, ktorá môže určiť podmienky

pre zabezpečenie požiarnej ochrany.

§ 78

(1)

Miestny národný výbor zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou

je prijímať hlásenia o vzniku požiaru, vyhlásiť požiarny poplach v obci a ďalšiu činnosť

zabezpečovať v súlade s výpisom požiarneho poplachového plánu okresu.

(2)

Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami

tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenie o vzniku požiaru.

§ 79

Dokumentácia požiarnej ochrany krajského národného výboru a okresného národného výboru

Krajský národný výbor a okresný národný výbor v rámci svojej pôsobnosti vedie dokumentáciu

požiarnej ochrany, ktorú tvorí najmä

a)

výhľadový plán rozvoja požiarnej ochrany,

b)

evidencia organizácií a plán požiarnych kontrol,

c)

požiarny poplachový plán,

d)

dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany,

e)

dokumentácia o jednotkách požiarnej ochrany v príslušnom územnom obvode vrátane ich

materiálno-technického vybavenia,

f)

dokumentácia o požiaroch.

§ 80

Požiarny poplachový plán

(1)

Požiarny poplachový plán upravuje zaradenie jednotiek požiarnej ochrany a špeciálnych

služieb (vodárne, plynárne, elektrárne, zdravotníctvo, spoje a pod.) v jednotlivých

stupňoch požiarneho poplachu a ich povolávanie k zásahu.

(2)

Stupeň požiarneho poplachu vychádza z potreby nasadenia síl a prostriedkov jednotiek

požiarnej ochrany a ďalších špeciálnych služieb potrebných na zdolanie požiaru.

(3)

Požiarny poplachový plán spracúva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany národného

výboru a schvaľuje rada tohto národného výboru.

(4)

Pri spracúvaní požiarneho poplachového plánu správa Zboru požiarnej ochrany národného

výboru koordinuje zaraďovanie síl a prostriedkov do jednotlivých stupňov požiarneho

poplachu s príslušnými správami Zboru požiarnej ochrany a príslušnými organizáciami.

§ 81

Dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany

Dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany slúži na vykonávanie záznamov

o dôležitých skutočnostiach. Túto dokumentáciu tvorí najmä strážna kniha, dokumentácia

o odbornej príprave a správy o zásahoch.

§ 82

Preventívne požiarne kontroly v objektoch organizácií

Miestny národný výbor vykonáva preventívne požiarne kontroly v objektoch organizácií,

v ktorých okresný národný výbor nevykonáva štátny požiarny dozor. Okresný národný

výbor oznamuje miestnemu národnému výboru, v ktorých objektoch organizácií vykonáva

štátny požiarny dozor.

§ 83

Obsah preventívnych požiarnych kontrol

(1)

Pri vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol kontrolné skupiny preverujú dodržiavanie

predpisov o požiarnej ochrane, najmä

a)

skladovanie horľavých látok, umiestnenie a inštaláciu tepelných, elektrických, plynových

a iných spotrebičov,

b)

stav prístupových ciest k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu, vody

a stav únikových ciest,

c)

vybavenie objektov hasiacimi prístrojmi a inými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.

(2)

Pri preventívnych požiarnych kontrolách v objektoch organizácií kontrolné skupiny

preverujú aj dokumentáciu požiarnej ochrany, vykonávanie školenia a odbornej prípravy

pracovníkov o požiarnej ochrane a pod.

(3)

Súčasťou preventívnych požiarnych kontrol je aj oboznámenie vlastníkov (správcov,

užívateľov) objektov, prípadne iných osôb s požiadavkami na požiarnu ochranu a poskytovanie

odborných rád.

(4)

Ak vzniknú pri vykonávaní preventívnej požiarnej kontroly pochybnosti o požiarno

nezávadnom stave komínov, rozvodov elektrickej energie a plynu, navrhnú kontrolné

skupiny miestnemu národnému výboru, aby požiadal príslušné orgány o predloženie dokladov

o ich stave.

§ 84

Plánovanie preventívnych požiarnych kontrol

(1)

Miestny národný výbor vykonáva preventívne požiarne kontroly podľa plánu preventívnych

požiarnych kontrol, najmenej však raz za dva roky, pokiaľ požiarne nebezpečenstvo

kontrolovaných objektov nevyžaduje kratšiu lehotu.

(2)

Plán preventívnych požiarnych kontrol prerokúva miestny národný výbor so správou

Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.

§ 85

Úlohy preventivára požiarnej ochrany národného výboru

Preventivár požiarnej ochrany národného výboru najmä

a)

spracúva a vyhodnocuje plán preventívnych požiarnych kontrol,

b)

navrhuje miestnemu národnému výboru zloženie kontrolných skupín,

c)

organizačne zabezpečuje činnosť kontrolných skupín,

d)

vyhodnocuje výsledky preventívnych požiarnych kontrol a predkladá miestnemu národnému

výboru návrhy na vydanie príslušných opatrení,

e)

zabezpečuje a vykonáva školenie členov kontrolných skupín.

§ 86

Závodný požiarny útvar

(1)

Pri určovaní, ktorá organizácia je povinná zriadiť závodný požiarny útvar, a pri

určení jeho veľkosti sa vychádza najmä z

a)

charakteru a veľkosti pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom,

b)

hospodárskeho, kultúrneho, sociálneho alebo iného významu organizácie,

c)

množstva síl a prostriedkov potrebných na zdolávanie požiarov,

d)

vzdialenosti z hľadiska možnosti poskytnutia pomoci inými jednotkami požiarnej ochrany,

e)

potreby začatia účinného zásahu spravidla do 5 minút od prevzatia hlásenia o vzniku

požiaru,

f)

druhov špeciálnej požiarnej techniky

24

)

potrebnej pri zdolávaní požiaru,

g)

osobitných podmienok riadenia zásahu v organizácii.

(2)

Ak má organizácia závody, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach a na tieto sa

vzťahujú kritériá podľa odseku 1, možno určiť, že povinnosť zriadiť závodný požiarny

útvar sa vzťahuje aj na tieto závody.

(3)

Ak povaha stavby vyžaduje trvalé zabezpečenie požiarnej ochrany už v čase výstavby,

môže krajský národný výbor určiť povinnosť zriadiť závodný požiarny útvar už počas

výstavby v súlade s dokumentáciou postupu výstavby.

(4)

Pri uplatňovaní požiadavky na zriadenie závodného požiarneho útvaru pre zabezpečenie

budúcej prevádzky (užívania) stavby sa postupuje podľa osobitných predpisov.

25

)

§ 87

Dobrovoľný závodný požiarny zbor

(1)

Dobrovoľný závodný požiarny zbor zriaďuje organizácia, v ktorej sa nevyžaduje zriadenie

závodného požiarneho útvaru a zabezpečenie požiarnej ochrany len požiarnymi hliadkami

je nedostatočné; za obdobných podmienok sa zriaďuje dobrovoľný závodný požiarny zbor

aj v jednotlivých organizačných jednotkách organizácie. Okresný národný výbor zároveň

určí aj jeho minimálnu veľkosť.

(2)

S prihliadnutím na zvýšené požiarne nebezpečenstvo v organizácii môže okresný národný

výbor po prerokovaní s krajským národným výborom určiť, že dobrovoľný závodný požiarny

zbor sa zriaďuje aj popri závodnom požiarnom útvare.

(3)

Ak zriaďuje organizácia namiesto dobrovoľného závodného požiarneho zboru požiarnu

hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a spravidla štyroch členov; to platí aj pre

nižšie organizačné jednotky organizácie.

§ 88

(1)

Miestny národný výbor organizuje dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bola trvale

zabezpečená jeho akcieschopnosť.

(2)

Ak je zriadený miestny národný výbor s pôsobnosťou pre niekoľko obcí, zriaďuje tento

národný výbor dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bolo zabezpečené zdolávanie

požiarov v jednotlivých obciach alebo ich miestnych častiach; na zriadenie viacerých

dobrovoľných verejných požiarnych zborov treba súhlas okresného národného výboru.

§ 89

(1)

Ak zriaďuje miestny národný výbor namiesto dobrovoľného verejného požiarneho zboru

požiarnu hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a najmenej štyroch členov.

(2)

Požiarna hliadka miestneho národného výboru vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade

vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.

(3)

Miestny národný výbor zodpovedá za odbornú prípravu požiarnej hliadky a za jej vybavenie

potrebnými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.

§ 90

Vybavenie jednotiek požiarnej ochrany vecnými prostriedkami požiarnej ochrany

Do vybavenia jednotiek požiarnej ochrany môže byť zaradená požiarna technika a iné

vecné prostriedky požiarnej ochrany, pokiaľ ich na používanie určilo ministerstvo

vnútra.

§ 91

Vnútorná organizácia

(1)

Jednotky požiarnej ochrany tvoria družstvá a čaty.

(2)

Základnou organizačnou jednotkou je družstvo. Družstvo sa skladá z veliteľa a ďalších

ôsmich osôb. So súhlasom ministerstva vnútra sa môže družstvo závodného požiarneho

útvaru výnimočne skladať z veliteľa a ďalších najmenej šiestich osôb, ak to postačuje

na zabezpečenie účinného zásahu.

(3)

Čata je jednotkou, ktorá sa skladá z veliteľa a dvoch alebo troch družstiev.

(4)

Výkon služby v útvare Zboru požiarnej ochrany a v závodnom požiarnom útvare je organizovaný

na smeny. Smena pozostáva najmenej z jedného družstva a ďalšieho nevyhnutného počtu

príslušníkov útvaru Zboru požiarnej ochrany (ďalej len „príslušník“) alebo pracovníkov

závodného požiarneho útvaru (ďalej len „pracovník útvaru“) z odborných pracovísk

26

)

týchto útvarov.

§ 92

Operačné strediská

V rámci útvaru Zboru požiarnej ochrany sa môže zriadiť operačné stredisko, ktoré zabezpečuje

príjem a vyhodnocovanie informácií o požiaroch a na ich základe vysiela sily a prostriedky

na zdolávanie požiarov a prijíma ďalšie opatrenia. Operačné stredisko je oprávnené

vyžadovať súčinnosť od energetických, plynárenských, vodárenských, zdravotníckych

a ďalších špeciálnych služieb. Ak v útvare Zboru požiarnej ochrany nie je zriadené

operačné stredisko, plní funkciu tohto strediska príslušné pracovisko spojovacej služby.

§ 93

Požiarne stanice

Na zabezpečenie požiarnej ochrany vybraných sídelných celkov alebo objektov organizácie,

najmä na skrátenie času výjazdu na miesto zásahu, môže príslušný národný výbor v rámci

útvaru Zboru požiarnej ochrany alebo organizácia v rámci závodného požiarneho útvaru

zriadiť požiarne stanice.

§ 94

(1)

Jednotka požiarnej ochrany pri plnení úloh uvedených v

§ 70 zákona

najmä

a)

útvar Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru

1.

vykonáva odbornú prípravu v útvaroch Zboru požiarnej ochrany národných výborov týkajúcu

sa špeciálnych služieb požiarnej ochrany; v ostatných jednotkách požiarnej ochrany

môže vykonávať odbornú prípravu k špeciálnym otázkam presahujúcim rámec možností týchto

jednotiek,

2.

zabezpečuje údržbu, revízie a skúšky určenej požiarnej techniky a určených vecných

prostriedkov požiarnej ochrany jednotiek požiarnej ochrany národných výborov,

3.

vykonáva kontrolu dodržiavania zásad rádiovej prevádzky;

b)

útvar Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru

1.

vykonáva odbornú prípravu svojich príslušníkov a v určenom rozsahu vykonáva odbornú

prípravu veliteľov závodných požiarnych útvarov,

2.

vykonáva v určenom rozsahu odbornú prípravu veliteľov a strojníkov dobrovoľných jednotiek

požiarnej ochrany,

3.

poskytuje technickú pomoc dobrovoľným verejným požiarnym zborom pri skúškach vecných

prostriedkov požiarnej ochrany;

c)

závodný požiarny útvar

1.

vykonáva odbornú prípravu svojich pracovníkov,

2.

podieľa sa v určenom rozsahu na odbornej príprave členov dobrovoľného závodného požiarneho

zboru a veliteľov požiarnych hliadok.

(2)

Ak nie je zriadený útvar Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru alebo

útvar Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, zabezpečuje plnenie úloh

podľa odseku 1 písm. a) alebo b) príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.

§ 95

Obsah odbornej prípravy jednotiek požiarnej ochrany

(1)

Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany pozostáva z teoretickej prípravy, praktického

výcviku a fyzickej prípravy, ktoré sú zamerané na dosiahnutie požadovanej úrovne,

zručnosti a návykov potrebných pre výkon služby. Fyzickú prípravu tvorí všeobecná

a špeciálna telesná príprava zameraná na zvýšenie fyzickej zdatnosti a rozvoj pohybových

vlastností zodpovedajúcich charakteru činnosti pri zásahu jednotiek požiarnej ochrany.

(2)

Odbornú prípravu príslušníkov a pracovníkov útvaru vykonávajú velitelia všetkých

stupňov a určení príslušníci a pracovníci útvaru podľa plánov odbornej prípravy. Príslušníci

a pracovníci útvarov sa na záver výcvikového obdobia podrobujú skúškam; to isté platí

o osobách, ktoré v dobrovoľných jednotkách požiarnej ochrany vykonávajú službu ako

svoje povolanie.

(3)

Odbornú prípravu členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany vykonávajú velitelia

týchto jednotiek, ak zákon alebo predpisy vydané na jeho vykonanie neustavujú inak.

(4)

Novoprijatí príslušníci a pracovníci útvarov nemôžu samostatne vykonávať službu pri

zdolávaní požiarov, pokiaľ neabsolvujú nástupný odborný výcvik. Tento výcvik príslušníkov

a pracovníkov útvarov zabezpečuje a vykonáva ministerstvo vnútra.

(5)

Základné zameranie a rozsah odbornej prípravy pre jednotky požiarnej ochrany vydáva

ministerstvo vnútra. Obsah odbornej prípravy závodných požiarnych útvarov a dobrovoľných

závodných požiarnych zborov doplní príslušný ústredný orgán s ohľadom na špecifické

podmienky ním riadeného odvetvia.

§ 96

Požiarnický šport

(1)

Príslušníci a pracovníci útvarov sa zúčastňujú súťaže v požiarnickom športe. Výnimku

z tejto povinnosti môže v odôvodnených prípadoch, najmä so zreteľom na zdravotný stav

príslušníka alebo pracovníka útvaru, povoliť veliteľ príslušného útvaru Zboru požiarnej

ochrany alebo veliteľ závodného požiarneho útvaru. Súťaže v požiarnickom športe sa

môžu zúčastňovať aj členovia dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany.

(2)

Súťaž v požiarnickom športe pozostáva z disciplín zameraných na praktickú činnosť

jednotiek požiarnej ochrany. Súťaž v požiarnickom športe sa organizuje na úrovni jednotky,

okresu, kraja a republiky. Obdobné súťaže sa organizujú aj v pôsobnosti príslušných

ústredných orgánov.

(3)

Náklady spojené s organizovaním súťaže v požiarnickom športe znáša ten, kto súťaž

organizuje. Náklady spojené s obstarávaním výstroja pre príslušníkov, pracovníkov

útvarov a členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany, ktorí sa zúčastňujú súťaže

v požiarnickom športe, znáša príslušný národný výbor alebo príslušná organizácia.

§ 97

Požiarne previerkové cvičenie

(1)

Požiarne previerkové cvičenie sa vykonáva za účelom

a)

previerky pripravenosti veliteľov jednotiek požiarnej ochrany pri riadení zdolávania

najmä veľkých a zložitých požiarov podľa predpokladanej situácie pri požiari,

b)

preverenia pripravenosti jednotiek požiarnej ochrany.

(2)

Požiarne previerkové cvičenia sú oprávnené nariadiť orgány vykonávajúce štátny požiarny

dozor, nadriadené orgány a vedúci organizácie.

§ 98

Požiarne taktické cvičenia

(1)

Požiarne taktické cvičenia sa vykonávajú za účelom prehĺbenia schopností veliteľov

pri riadení síl a prostriedkov požiarnej ochrany a súčinnosti medzi jednotkami požiarnej

ochrany a ostatnými službami (energetická, plynárenská, vodárenská a pod.) pre prípad

vzniku požiaru. Súčasťou tohto cvičenia môže byť aj vyhlásenie cvičného požiarneho

poplachu.

(2)

Požiarnymi taktickými cvičeniami sa preveruje aj dokumentácia zdolávania požiarov.

(3)

Požiarne taktické cvičenia organizujú náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a velitelia

jednotiek požiarnej ochrany. Dokumentáciu požiarneho taktického cvičenia schvaľuje

náčelník príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany; v jednotkách požiarnej ochrany

organizácií po prerokovaní s vedúcim organizácie.

§ 99

(1)

Velitelia, technici špeciálnych služieb a strojníci jednotiek požiarnej ochrany preukazujú

odbornú spôsobilosť.

(2)

Odbornú spôsobilosť tvorí súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a

znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre riadny výkon danej funkcie.

(3)

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.

§ 100

(1)

Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva

a)

ministerstvo vnútra u veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených

v útvaroch Zboru požiarnej ochrany,

b)

nadriadený orgán u veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených

v závodných požiarnych útvaroch a dobrovoľných závodných požiarnych zboroch,

c)

okresný národný výbor u veliteľov a strojníkov dobrovoľných verejných požiarnych

zborov.

(2)

Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva pred komisiou, ktorú v prípade uvedenom

v odseku 1 písm. b) zriaďuje nadriadený orgán so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny

požiarny dozor a v prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) okresný národný výbor. Členom

komisie, ktorú zriaďuje nadriadený orgán, je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho

štátny požiarny dozor a zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania odbornej

spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.

(3)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej

spôsobilosti.

(4)

Ustanovenia

§ 22 ods. 4 až 7

,

§ 23 a 24

platia obdobne pre overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov, technikov špeciálnych

služieb a strojníkov jednotiek požiarnej ochrany.

§ 101

Veliteľ zásahu

(1)

Činnosť jednotiek požiarnej ochrany na mieste zásahu riadi veliteľ zásahu.

(2)

Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany je veliteľom zásahu tej jednotky

požiarnej ochrany, ktorá začala prvá zásah, okrem prípadov, keď prevezme riadenie

zásahu veliteľ zásahu s prednostným velením.

(3)

Pri prevzatí riadenia zásahu musí preberajúci oznámiť veliteľovi zásahu, že preberá

velenie. Pokiaľ takto neprevzal velenie pri zásahu, nemôže vydávať rozkazy.

§ 102

Určovanie veliteľa zásahu s prednostným velením

(1)

Pri určovaní veliteľa zásahu s prednostným velením sa postupuje podľa týchto zásad

a)

veliteľ jednotky útvaru Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru má prednosť

pred veliteľmi jednotiek požiarnej ochrany všetkých druhov na území kraja s výnimkou

prípadu uvedeného v písmene c),

b)

veliteľ jednotky útvaru Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru má prednosť

pred veliteľmi jednotiek závodných požiarnych útvarov, s výnimkou prípadu uvedeného

v písmene c), a pred veliteľmi dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany,

c)

veliteľ jednotky závodného požiarneho útvaru má prednosť pred veliteľmi dobrovoľných

jednotiek požiarnej ochrany. V prípade, že požiar je vo vlastnej organizácii, má prednosť

pred všetkými veliteľmi jednotiek požiarnej ochrany,

d)

veliteľ jednotky dobrovoľného verejného požiarneho zboru má prednosť pred veliteľom

jednotky dobrovoľného závodného požiarneho zboru s výnimkou prípadu uvedeného v písmene

e),

d)

veliteľ jednotky dobrovoľného závodného požiarneho zboru má prednosť pred veliteľom

jednotky dobrovoľného verejného požiarneho zboru v prípade, ak je požiar vo vlastnej

organizácii.

(2)

Prednostné velenie sú oprávnení kedykoľvek prevziať náčelníci správ Zboru požiarnej

ochrany a ich zástupcovia.

(3)

Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany rovnakého druhu je povinný

prevziať velenie veliteľ miestne príslušnej jednotky požiarnej ochrany; to neplatí,

ak sa jeho jednotka požiarnej ochrany nezúčastňuje zdolávania požiaru, najmä so zreteľom

na stav v zdolávaní požiaru.

(4)

Náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a ich zástupcovia môžu v závažných prípadoch

poveriť riadením zásahu veliteľa jednotky požiarnej ochrany odchylne od zásad uvedených

v odseku 1.

§ 103

Velenie pri zásahu v niektorých osobitných prípadoch

(1)

V zariadeniach určených na obranu vlasti a v objektoch Zboru nápravnej výchovy zasahuje

jednotka požiarnej ochrany len na požiadanie veliteľa, náčelníka alebo funkcionára.

(2)

Pri spoločnom zásahu jednotiek požiarnej ochrany a vojenských jednotiek požiarnej

ochrany v objektoch uvedených v odseku 1 je veliteľom zásahu veliteľ vojenskej jednotky

požiarnej ochrany, pokiaľ sa velitelia týchto jednotiek nedohodnú inak.

(3)

Pri zdolávaní požiaru v objektoch uvedených v odseku 1 musí veliteľ jednotky požiarnej

ochrany dbať na upozornenia a požiadavky príslušného veliteľa, náčelníka alebo funkcionára

v týchto objektoch. Veliteľ, náčelník alebo funkcionár objektu uvedený v odseku 1

je povinný informovať veliteľa jednotky požiarnej ochrany o všetkých dôležitých skutočnostiach

potrebných na vykonanie úspešného zásahu.

§ 104

Štáb zdolávania požiaru

(1)

Pri veľkých a zložitých požiaroch zriaďuje veliteľ zásahu štáb, ktorý je jeho výkonným

orgánom pre riadenie síl a prostriedkov pri zásahu.

(2)

Pre riadenie síl a prostriedkov pri zložitých a dlhotrvajúcich požiaroch, kde zasahujú

jednotky požiarnej ochrany z viacerých okresov, zriaďuje náčelník správy Zboru požiarnej

ochrany krajského národného výboru stály štáb zdolávania požiaru.

§ 105

Rozhodovanie o použití jednotiek požiarnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach

O použití jednotiek požiarnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach rozhoduje náčelník

príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany, jeho zástupca a v prípade ich neprítomnosti

veliteľ útvaru Zboru požiarnej ochrany. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je oprávnený

rozhodnúť operačný dôstojník (veliteľ smeny).

§ 108

(1)

Príslušníci pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (

§ 88 ods. 1 a 2 zákona

) služobným preukazom. V prípade zdolávania požiaru, ak to okolnosti nedovoľujú, možno

od tejto povinnosti upustiť.

(2)

Členovia kontrolných skupín pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (

§ 88 ods. 1 zákona

) poverením miestneho národného výboru, ktoré platí len v spojení s občianskym preukazom.

(3)

Velitelia závodných požiarnych útvarov a velitelia dobrovoľných jednotiek požiarnej

ochrany pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (

§ 88 ods. 2 zákona

) preukazom, ktorý vydáva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.

(4)

Veliteľ zásahu svoje oprávnenia preukazuje červenou rukávovou páskou s nápisom „VELITEĽ

ZÁSAHU“, ktorá sa nosí na ľavom zálaktí.

§ 110

(1)

Na účely tejto vyhlášky sa za pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom považujú

najmä pracoviská, na ktorých sa

a)

používajú, spracúvajú alebo skladujú za bežných prevádzkových podmienok pevné horľavé

látky, ktoré svojou veľkosťou, formou, množstvom alebo podmienkami uloženia môžu podstatne

zvyšovať intenzitu a šírenie prípadného požiaru; toto ustanovenie sa však nevzťahuje

na stavebné konštrukcie z horľavých látok a na horľavé predmety tvoriace zariadenia

miestností,

b)

používajú, spracúvajú alebo skladujú steblové prevzdušnené suché horľavé látky,

c)

usadzuje pri výrobe alebo manipulácii horľavý prach

27

)

v súvislej vrstve schopnej šíriť požiar, alebo pri výrobe, prípadne manipulácii vzniká

horľavý prach v takej miere, že je trvale v ovzduší a vznik výbušnej koncentrácie

nemožno vylúčiť,

d)

vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú horľavé kvapaliny

alebo plyny,

e)

vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú výbušniny,

f)

používajú látky, ktoré pri styku so vzduchom alebo vodou vzájomne medzi sebou sa

môžu vznietiť alebo môžu uvoľniť horľavé pary alebo plyny, ktoré môžu v zmesi so vzduchom

vytvoriť výbušnú zmes,

g)

používa pri spracúvaní horľavých látok otvorený oheň.

(2)

Na účely požiarnej ochrany sa za požiar považuje každé nežiadúce horenie, pri ktorom

došlo ku škodám na materiálnych hodnotách alebo ktoré malo za následok usmrtenia alebo

zranenia osôb. Za požiar sa považuje i nežiadúce horenie, pri ktorom síce nedošlo

ku škode, ale kde boli bezprostredne ohrozené životy a zdravie osôb alebo materiálne

hodnoty alebo kde došlo k ohrozeniu životného prostredia.

(3)

Na účely tejto vyhlášky sa za predpisy o požiarnej ochrane považujú zákon o požiarnej

ochrane, predpisy vydané na jeho základe a iné predpisy upravujúce povinnosti na úseku

požiarnej ochrany.

§ 111

Ministerstvo vnútra a národné výbory spolupracujú s príslušnými orgánmi a organizáciami

Zväzu požiarnej ochrany, najmä pri činnostiach uvedených v

§ 76 ods. 2

,

§ 84 ods. 1

,

§ 88, 89

,

§ 94 ods. 1 písm. b) bod 2

.,

§ 95 ods. 3

,

§ 96

,

98

,

§ 100 ods. 1 písm. c)

a

§ 112 ods. 3 tejto vyhlášky

.

§ 112

(1)

Ústredné orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti vedúcich technikov

požiarnej ochrany najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

(2)

Nadriadené orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti

a)

technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany najneskôr do dvoch rokov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,

b)

veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených v závodných požiarnych

útvaroch najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,

c)

veliteľov a strojníkov dobrovoľných závodných požiarnych zborov najneskôr do troch

rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

(3)

Okresné národné výbory sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti veliteľov

a strojníkov dobrovoľných verejných požiarnych zborov najneskôr do troch rokov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

§ 113

Oprávnenia na údržbu, opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov udelené podľa

doterajších predpisov zostávajú v platnosti s tým, že odo dňa nadobudnutia účinnosti

tejto vyhlášky bude udeľovať oprávnenia na túto činnosť výrobca alebo servisná organizácia

osobitne splnomocnená na túto činnosť.

§ 114

Dokumentácia požiarnej ochrany vedená podľa doterajších predpisov musí byť uvedená

do súladu s touto vyhláškou najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti

tejto vyhlášky; do tejto doby musí byť vyhotovená aj nová dokumentácia upravená touto

vyhláškou.

§ 115

Organizácie, v ktorých ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky nespĺňajú družstvá

závodného požiarneho útvaru podmienku určenú v druhej vete

§ 91 ods. 2

a nebol im udelený súhlas na znížený počet pracovníkov družstiev, sú povinné ich

doplniť na určené početné stavy najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti

tejto vyhlášky.

§ 116

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1986.