Nariadenie ministra zdravotníctva 40/1955 Z. z. o boji proti prenosným nemociam

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1)

Boj proti prenosným nemociam plánujú, organizujú, riadia, kontrolujú a vykonávajú

orgány hygienickej a protiepidemickej služby.

(2)

S orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby úzko spolupracujú v boji proti prenosným

nemociam zariadenia a pracovníci preventívnej a liečebnej starostlivosti, ktorým sa

priamo zveruje vykonávanie niektorých hygienických a protiepidemických opatrení, najmä

opatrení týkajúcich sa tuberkulózy a pohlavných nemocí.

(3)

V boji proti nemociam prenosným zo zvierat na ľudí spolupracujú s orgánmi hygienickej

a protiepidemickej služby orgány veterinárnej služby; orgány veterinárnej služby postupujú

pritom v súlade s opatreniami nariadenými orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

§ 2

Hlásenie prenosných nemocí

(1)

V záujme sústavného a účinného boja proti prenosným nemociam musia sa včas hlásiť

a viesť v evidencii

A.

onemocnenia, podozrenia z onemocnenia a úmrtia pri

a)

aktívnej tuberkulóze pľúcnej a mimopľúcnej,

b)

pohlavných nemociach

1.

syfilise (Syphilis),

2.

kvapavke (Gonorrhoea),

3.

mäkkom vrede (Ulcus molle),

4.

štvrtej pohlavnej nemoci (Lymphogranuloma venereum),

c)

týchto ďalších prenosných nemociach

1.

brušnom týfe (Typhus abdominalis),

2.

paratýfoch A, B, C (Paratyphus A, B, C),

3.

ostatných salmonelózach (Salmonellosis),

4.

ázijskej cholere (Cholera asiatica),

5.

brucelózach (Brucellosis),

6.

úplavici (Dysenteria),

7.

otravách a nákazách z požívatín (Intoxicatio et infectio alimentaris),

8.

šarlachu (Scarlatina),

9.

ruži (Erysipelas)

10.

záškrte (Diphteria),

11.

čiernom (dávivom) kašli (Pertussis),

12.

epidemickom zápale mozgových blán (Meningitis cerebrospinalis epidemica),

13.

seróznom zápale mozgových blán (Meningitis serosa),

14.

moru (Pestis),

15.

tularémii (Tularemia),

16.

malomocenstve (Lepra),

17.

strnutí (Tetanus),

18.

sneti slezinnej (Anthrax),

19.

sopľavke (Melleus),

20.

návratnej horúčke (Febris recurrens),

21.

Weilovej nemoci (Morbus Weili),

22.

ostatných leptospirózach (Leptospirosis),

23.

prenosnej detskej obrne (Poliomyelitis anterior acuta),

24.

onemocnení spôsobenom vírusmi zo skupiny Coxsackie,

25.

vírusových meningoencefalitídach (Meningoencefalitis),

26.

pravých kiahňach (Variola vera),

27.

osýpkach (Morbilli),

28.

epidemickom zápale príušníc (Parotitis epidemica),

29.

žltej horúčke (Febris flava),

30.

nákazlivom zápale pečene (Hepatitis infectiosa),

31.

besnote (Lyssa),

32.

trachóme (Trachoma),

33.

papagájej nemoci (Psittacosis) a iných ornitózach,

34.

slintačke (Aphtae epozooticae),

35.

škvrnivke (Typhus exanthematicus),

36.

Q-horúčke (Q-rickettsiosis) a iných riketsiózach,

37.

malárii (Malaria),

38.

toxoplazmóze (Toxoplasmosis),

39.

trichinóze (Trichinosis),

40.

ankylostomatóze (Ankylostomatosis),

41.

mikrospóriách (Mikrospória),

42.

trichofýcii (Trychophytia),

43.

fáve (Favus),

44.

rinoskleróme (Rhinoskleroma),

45.

chrípke (Influenza),

46.

atypickom vírusovom zápale pľúc (Pneumonia virosa atypica),

47.

horúčke šestonedeliek po pôrode a po potrate (Sepsis puerperalis),

48.

mastitídach rodičiek (Mastitis puerperalis),

49.

zápale mozgu po očkovaní (Encephalitis post vaccinationem);

B.

úmrtia osôb nemocných aktívnou tuberkulózou, ak ide o úmrtie z inej príčiny;

C.

onemocnenia, podozrenia z onemocnenia a úmrtia v detských kolektívoch a lôžkových

zariadeniach preventívnej a liečebnej starostlivosti pri

1.

ružienke (Rubeola),

2.

ovčích kiahňach (Varicella),

3.

nákazlivých zápaloch sliznice ústnej (Stomatitis infectiosa),

4.

helmintózach (Helminthosis),

5.

pneumocystovom zápale pľúc (Pneumocystis carini),

6.

listerióze (Listeriosis), a

7.

stafylokokových onemocneniach novorodencov (Staphylodermia conjunctivitis etc.);

D.

onemocnenia epidemickými hnačkami novorodencov a iné hnačkové onemocnenia hromadne

sa vyskytujúce;

E.

onemocnenia svrabom u osôb

a)

hromadne ubytovaných,

b)

prichádzajúcich pri výkone svojho povolania do priameho styku s požívatinami alebo

s väčším počtom osôb, najmä v doprave a spojoch,

c)

dochádzajúcich do detských kolektívov, škôl a iných učilíšť alebo na miesto, kde

sa zdržuje väčší počet ľudí,

d)

prichádzajúcich do styku s hospodárskymi zvieratmi.

(2)

Hlásiť a viesť v evidencii treba tiež osoby

a)

vylučujúce zárodky brušného týfu, paratýfov a iných salmonelos, úplavice a záškrtu,

b)

pohrýzané besným alebo z besnoty podozrelým zvieratom.

(3)

Hlavný hygienik môže nariadiť povinné hlásenie aj iných prenosných nemocí, než sú

uvedené v odseku 1, prípadne môže rozšíriť povinnosť hlásenia pri nemociach uvedených

v odseku 1 písm. C. a E. na všetky prípady a povinnosť hlásenia a evidencie i na osoby

vylučujúce iné choroboplodné zárodky, než sú uvedené v odseku 2 alebo na osoby vylučujúce

cudzopasníkov. Ak to vyžaduje epidemiologická situácia, môže to isté urobiť vo svojej

pôsobnosti so súhlasom nadriadeného hygienika krajský a okresný hygienik.

§ 3

Osoby povinné hlásením

(1)

Hlásenie prenosnej nemoci je povinný urobiť každý lekár, ktorý zistí skutočnosti,

ktoré sa majú hlásiť. Tú istú povinnosť má aj zverolekár, najmä ak ide o nemoc prenosnú

zo zvierat na ľudí. Zverolekár je povinný hlásiť tiež každé onemocnenie zvieraťa nemocou

prenosnou na ľudí, na ktorú sa vzťahuje povinnosť hlásenia podľa

§ 2

.

(2)

Každý iný zdravotnícky pracovník, ak má dôvodné podozrenie, že ide o prenosnú nemoc,

je povinný oznámiť to príslušnému lekárovi.

§ 4

Spôsob hlásenia

(1)

Hlásenie prenosnej nemoci podáva ošetrujúci lekár na predpísaných tlačivách ihneď

po zistení onemocnenia, podozrenia z onemocnenia alebo úmrtia okresnému hygienikovi

a obvodnému lekárovi; pri tuberkulóze, pohlavnej nemoci a kožnom plesňovom onemocnení

podáva sa hlásenie príslušnému oddeleniu zdravotníckeho strediska, ktoré potom zasiela

pravidelne okresnému hygienikovi prehľady týchto hlásení. Ak ide o dieťa navštevujúce

detské alebo výchovné zariadenie, upovedomí ošetrujúci lekár tiež správu tohto zariadenia.

(2)

Pri onemocnení a podozrení z onemocnenia ázijskou cholerou, morom, pravými kiahňami,

žltou horúčkou a škvrnivkou alebo inými prenosnými nemocami, ktoré určí hlavný hygienik

alebo s jeho súhlasom krajský hygienik, treba okrem predpísaného písomného hlásenia

urobiť ihneď hlásenie telefonicky, telegraficky alebo osobitným poslom okresnému a

krajskému hygienikovi.

(3)

Zverolekár hlási onemocnenie alebo podozrenie z onemocnenia prenosnou nemocou okresnému

hygienikovi písomne, v naliehavých prípadoch telefonicky, telegraficky alebo osobitným

poslom. Onemocnenie zvieraťa nemocou prenosnou na ľudí hlási zverolekár prostredníctvom

okresného zverolekára okresnému hygienikovi.

(4)

Okresný hygienik bez meškania upovedomí okresného zverolekára o každom onemocnení

človeka besnotou, sneťou slezinnou a sopľavkou, prípadne tými inými nemocami prenosnými

zo zvierat na ľudí, ktoré určí hlavný hygienik po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva.

(5)

Ministerstvo zdravotníctva určí podrobnosti o hlásení prenosných nemocí, o ich evidencii

a o štatistickom spracovaní dôjdených hlásení; pokiaľ ide o hlásenie zverolekármi,

urobí tak po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva. Pre tuberkulózu, pohlavné nemoci

a kožné plesňové onemocnenia určí Ministerstvo zdravotníctva potrebné odchýlky.

§ 5

Povinnosť lekárskeho vyšetrenia a liečenia; opatrenie lekárskej pomoci

(1)

Osoby, ktoré onemocneli prenosnou nemocou, osoby podozrelé z onemocnenia takou nemocou

(

§ 10 ods. 1

) a prípadne i osoby podozrelé z nákazy [

§ 14 písm. c)

] sú povinné sa podrobiť lekárskemu vyšetrovaniu, potrebným skúškam a liečeniu, ako

aj izolácii alebo karanténe, ak je to im nariadené ošetrujúcim lekárom, prípadne orgánom

hygienickej a protiepidemickej služby; liečeniu sú povinné sa podrobiť v každom prípade

osoby nemocné pohlavnou nemocou alebo aktívnou tuberkulózou.

(2)

K osobe, ktorá onemocnela prenosnou nemocou uvedenou v

§ 2

alebo ktorá je podozrelá z onemocnenia takou nemocou, musí sa podľa jej zdravotného

stavu bez meškania privolať lekár alebo sa jej musí inak zaobstarať lekárska pomoc.

Tým sú povinní

a)

zodpovedný člen domácnosti nemocného alebo plnoletý spolubývajúci nemocného,

b)

osoba, ktorá ošetruje nemocného,

c)

majiteľ bytu alebo domový dôverník,

d)

zodpovedný vedúci školy alebo iného učilišťa alebo skupiny osôb spoločne ubytovaných

pri onemocnení osoby, zverenej jeho starostlivosti alebo zdržujúcej sa v takom učilišti,

alebo člena skupiny; rovnakú povinnosť má osoba zodpovedná za vedenie podniku, závodu

alebo zariadenia pre hromadné ubytovanie pri onemocnení osôb tam zamestnaných alebo

tam ubytovaných.

(3)

Povinnosť zaobstarať lekársku pomoc nastáva u osôb uvedených v odseku 2 písm. b)

až d) len vtedy, ak niet osoby uvedenej na prednejšom mieste alebo ak nesplnila táto

osoba bez meškania túto svoju povinnosť.

§ 6

(1)

Potrebné vyšetrovania v súvislosti s výskytom prenosných nemocí (epidemiologické

vyšetrovania) vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej služby. Zariadenia

preventívnej a liečebnej starostlivosti sú povinné pri tomto vyšetrovaní poskytovať

všetku potrebnú odbornú pomoc. Pri epidemiologickom vyšetrovaní spolupracujú orgány

hygienickej a protiepidemickej služby s orgánmi veterinárnej služby, ak ide o nemoc

prenosnú zo zvierat na ľudí.

(2)

Orgány hygienickej a protiepidemickej služby, ako aj odborní pracovníci hygienicko-epidemiologických

staníc a pracovníci zariadení preventívnej a liečebnej starostlivosti vykonávajú epidemiologické

vyšetrovania vo všetkých miestach, kde možno v súvislosti s onemocnením zistiť okolnosti

dôležité pre zistenie ohniska nákazy a posúdenie príčin a ciest šírenia nemoci, a

kde treba vykonať potrebné preventívne opatrenia.

§ 7

(1)

Všetky úrady (orgány), podniky, zariadenia a organizácie, zvlášť dobrovoľné organizácie

pracujúcich, sú povinné pomáhať orgánom hygienickej a protiepidemickej služby, prípadne

i pracovníkom preventívnej a liečebnej starostlivosti pri plnení ich úloh v boji proti

prenosným nemociam.

(2)

Každý, kto môže svojou činnosťou napomáhať orgány hygienickej a protiepidemickej

služby, ako i pracovníkov preventívnej a liečebnej starostlivosti v boji proti prenosným

nemociam, je povinný tak na ich vyzvanie urobiť; najmä je povinný oznámiť všetky okolnosti

dôležité v záujme epidemiologického vyšetrovania. Osoba nemocná prenosnou nemocou,

najmä nemocou pohlavnou, je povinná označiť lekárovi na jeho vyzvanie zdroj nákazy

a osoby, ktoré mohla sama nakaziť.

§ 8

(1)

Orgány hygienickej a protiepidemickej služby môžu nariadiť potrebné ochranné opatrenia

proti prenosným nemociam. Týmito opatreniami sú najmä

1.

preventívne prehliadky osôb pri hromadnom ubytovaní a pred hromadnými transportmi,

prípadne i určitých skupín obyvateľstva, ktoré určí podľa epidemiologickej situácie

hlavný hygienik,

2.

periodické prehliadky osôb činných v potravinárstve (čítajúc do toho osoby činné

v bitúnkoch, pri dojení mlieka a v zeleninárskych záhradách), vo vodárňach, v detských

a výchovných zariadeniach, v zariadeniach hromadného ubytovania, v zdravotníckych

zariadeniach, najmä v zariadeniach preventívnej a liečebnej starostlivosti a pri výrobe

liečiv, ďalej v holičstve a kaderníctve, v podnikoch živočíšnej výroby, v ktorých

sú zavedené veterinárne opatrenia na zdolanie nemoci prenosnej zo zvierat na ľudí,

v čistiacich staniciach, v kanalizačných zariadeniach, v kafilériách, v zberniach

uhynutých zvierat a na mrchoviskách, ako i prehliadky iných skupín obyvateľstva, ktoré

určí podľa epidemiologickej situácie hlavný hygienik.

(2)

Osoby uvedené v odseku 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniu klinickému i laboratórnemu

v zariadeniach, ktoré určí okresný hygienik.

(3)

O ochrannom očkovaní proti prenosným nemociam platia osobitné predpisy.

§ 9

(1)

Pre prehĺbenie boja proti prenosným nemociam môžu orgány hygienickej a protiepidemickej

služby tiež

a)

vykonávať alebo nariadiť dezinfekciu a asanáciu podozrelých vôd, pôdy a iných predmetov

a miest, prípadne zakázať alebo obmedziť užívanie podozrelých studní, prameňov, povrchových

vôd a iných vodných zdrojov, pokiaľ nejde o prevádzkové vody,

b)

zakázať alebo obmedziť výrobu, predaj a podávanie niektorých druhov požívatín.

(2)

O hubení škodlivých živočíchov platia osobitné predpisy.

§ 10

(1)

Ošetrujúci lekár nariadi izoláciu osôb nemocných prenosnou nemocou uvedenou v

§ 2

a izoláciu osôb, u ktorých sa síce prejavujú niektoré príznaky takej prenosnej nemoci,

ale nemožno bezpečne súdiť na onemocnenie touto nemocou (podozrelých z onemocnenia

prenosnou nemocou). Izoláciu môže nariadiť ošetrujúci lekár aj pri iných prenosných

nemociach, ak je to v záujme ochrany kolektívu.

(2)

Izolácia sa vykonáva v nemocnici alebo v príslušnom odbornom liečebnom ústave (ústavná

izolácia), prípadne v domácnosti nemocného alebo podozrelého z onemocnenia (domáca

izolácia).

(3)

Izolácia sa musí vykonať tak, aby sa zamedzilo ďalšie šírenie nemoci.

(4)

Domácu izoláciu môže povoliť ošetrujúci lekár pri

a)

tuberkulóze,

b)

pohlavných nemociach,

c)

brucelózach,

d)

otravách a nákazách z požívatín,

e)

ruži,

f)

čiernom (dávivom) kašli,

g)

tularémii,

h)

niektorých leptospirózach,

ch)

osýpkach,

i)

ružienke,

j)

ovčích kiahňach,

k)

epidemickom zápale príušníc,

l)

trachóme v aktívnom štádiu nemoci,

m)

slintačke,

n)

nákazlivom zápale sliznice ústnej,

o)

toxoplazmóze,

p)

trichinóze,

q)

ankylostomatóze,

r)

helmintózach,

s)

svrabe,

t)

rinoskleróme, pokiaľ nejde o aktívne štádium nemoci,

u)

chrípke a

v)

mastitídach rodičiek,

ak sú pre to dané predpoklady priestorové i vecné a ak možno vykonávať priebežnú dezinfekciu

a riadne ošetrenie nemocného; v pochybných prípadoch rozhodne o domácej izolácii okresný

hygienik.

(5)

Ak nie sú dodŕžané zásady účinnej domácej izolácie, môže okresný hygienik dodatočne

nariadiť izoláciu ústavnú.

(6)

Po čas domácej izolácie je nemocný (podozrelý) pod sústavným dohľadom lekára a je

povinný dovoliť prístup do svojej domácnosti ako lekárovi, tak aj ním poverenému zdravotníckemu

pracovníkovi.

(7)

Ak sa vykonáva domáca izolácia pri tuberkulóze, môže okresný hygienik nariadiť na

návrh ošetrujúceho lekára oddelenie rodinných príslušníkov od nemocného, prípadne

premiestenie detí z jeho domácnosti na čas nevyhnutnej potreby do vhodnej rodinnej

alebo ústavnej starostlivosti.

(8)

Vo výnimočných prípadoch sa môže povoliť domáca izolácia i pri nemociach, pri ktorých

je inak nariadená izolácia ústavná. Povolenie na to môže dať okresný hygienik; v závažnejších

prípadoch si vyžiada okresný hygienik schválenie krajského hygienika.

(9)

Hlavný hygienik alebo s jeho súhlasom krajský hygienik môže podľa pokrokov lekárskej

vedy alebo podľa zmeny v povahe nemoci rozšíriť alebo zúžiť výpočet uvedený v odseku

4.

§ 11

(1)

Počas domácej izolácie musí sa pri lôžku nemocného vykonávať dokonalá priebežná dezinfekcia

podľa pokynov ošetrujúceho lekára.

(2)

Bezprostredne po tom, čo nemocný prenosnou nemocou bol dopravený do ústavnej izolácie,

zmenil byt, bol vyliečený alebo zomrel, vykoná príslušná hygienicko-epidemiologická

stanica záverečnú dezinfekciu na všetkých miestach, kde je to potrebné.

(3)

V súvislosti s priebežnou alebo záverečnou dezinfekciou vykoná hygienicko-epidemiologická

stanica podľa potreby i hubenie škodlivých živočíchov.

(4)

Spôsob a druh dezinfekcie určí Ministerstvo zdravotníctva osobitnými smernicami.

§ 12

Okresný hygienik môže nariadiť, aby byty nemocných prenosnými nemocami alebo podozrelých

z onemocnenia týmito nemocami, prípadne i domy, v ktorých tieto osoby prebývajú, boli

pri povolenej domácej izolácii označené vhodnými varovnými nápismi.

§ 13

Okresný hygienik môže vysloviť na prechodný čas alebo trvalo zákaz výkonu určitého

povolania alebo činnosti, pri ktorých by sa mohla šíriť nákaza,

a)

osobám nemocným prenosnou nemocou počas nemoci,

b)

osobám trpiacim chronicky prebiehajúcimi onemocneniami, keď je nebezpečie prenosu

a rozšírenia nemoci,

c)

osobám podozrelým z onemocnenia prenosnou nemocou a osobám podozrelým z nákazy počas

inkubácie [

§ 14 písm. c)

], ako i

d)

nosičom choroboplodných zárodkov (

§ 16

).

§ 14

Okresný hygienik môže

a)

nariadiť ochranné očkovanie osôb v okolí nemocného prenosnou nemocou,

b)

zakázať alebo obmedziť po čas potrebný na vykonávanie dezinfekcie prevádzku v určitých

miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo prepravu určitými dopravnými prostriedkami,

c)

podrobiť osoby, ktoré vošli priamo alebo nepriamo do styku s nákazou, pri ktorých

sa však neprejavujú príznaky onemocnenia (podozrelé z nákazy), karanténe, ktorá spočíva

v tom, že osoby podozrelé z nákazy sa oddelia od ostatných a sú lekárom vyšetrované

a pozorované; karanténa sa vykonáva v bytoch, ústavoch, zariadeniach a na všetkých

iných miestach, kde je to potrebné v záujme boja proti prenosným nemociam, prípadne

v zariadeniach na ten účel zriadených orgánmi štátnej zdravotníckej správy, a to po

čas, ktorý určí orgán hygienickej a protiepidemickej služby. Ak sú pre to dôvody,

podrobí okresný hygienik osoby podozrelé z nákazy len čiastočnej karanténe, ktorá

spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých by sa mohla nákaza šíriť [

§ 13 písm. c)

], a to po určitý čas, po ktorý tieto osoby sú tiež pod lekárskym dohľadom, Podľa

okolností podrobí okresný hygienik tieto osoby len lekárskemu dohľadu, ktorý spočíva

v tom, že sú na všetkých miestach svojho pobytu lekárom vyšetrované a pozorované;

za tým účelom sú povinné sa hlásiť u obvodného (dielenského) lekára.

§ 15

Osobitné opatrenia pri epidémiách

(1)

Ak vznikne nebezpečie epidémie, môže hlavný hygienik alebo s jeho súhlasom krajský

hygienik nariadiť mimoriadne ochranné očkovanie proti prenosným nemociam všetkého

obyvateľstva alebo jeho určitej skupiny.

(2)

Ak je nebezpečie epidémie, môže okresný, prípadne krajský hygienik so súhlasom nadriadeného

hygienika

a)

zakázať alebo obmedziť výrobu, úpravu, úschovu, prepravu, dovoz, vývoz, predaj a

iné nakladanie s predmetmi, ktorými sa môže šíriť nákaza, najmä s požívatinami, a

v súčinnosti s orgánmi veterinárnej služby zakázať alebo obmedziť akékoľvek nakladanie

so zvieratmi alebo surovinami živočíšneho pôvodu, ktorými sa môže šíriť nemoc prenosná

zo zvierat na ľudí, prípadne nariadiť hubenie takých zvierat,

b)

zakázať alebo obmedziť styk niektorých skupín obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom,

najmä obmedziť cestovanie obyvateľov niektorých oblastí a obmedziť dopravu niektorými

oblasťami,

c)

zakázať alebo obmedziť usporadúvaniu slávností, divadelných a filmových predstavení,

športových a iných podnikov, verejných i súkromných zhromaždení a trhov,

d)

uzavrieť detské a výchovné zariadenia každého druhu, ako i ubytovacie podniky, prípadne

zastaviť prijímanie detí i dospelých do týchto zariadení a podnikov,

e)

uzavrieť alebo obmedziť prevádzku zariadenia spoločného stravovania,

f)

zakázať alebo obmedziť používanie studní, prameňov, rybníkov, potokov a riek, kúpalísk

prírodných i krytých, očistných kúpeľov a práčovní,

g)

nariadiť v rámci ohniskovej dezinfekcie obyvateľstvu hromadné hubenie škodlivých

živočíchov.

§ 16

Nosiči choroboplodných zárodkov

(1)

Všetky osoby, ktoré vylučujú zárodky brušného týfu, paratýfu B a ostatných salmonelos,

úplavice a záškrtu, prípadne aj iné osoby vylučujúce choroboplodné zárodky alebo cudzopasníkov,

ktoré musia byť hlásené a vedené v evidencii podľa

§ 2 ods. 3

(ďalej len „nosiči choroboplodných zárodkov“), musia sa podrobiť osobitným opatreniam

nariadeným okresným hygienikom, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia občanov.

(2)

Nosič choroboplodných zárodkov je povinný najmä

a)

podrobiť sa stálemu lekárskemu dohľadu a pravidelnému bakteriologickému vyšetrovaniu,

ako i liečeniu a ustanoviť sa za tým účelom do príslušného zdravotníckeho zariadenia,

b)

zachovávať hygienické zásady podľa pokynov orgánov hygienickej a protiepidemickej

služby alebo obvodného (dielenského) lekára,

c)

podrobiť sa karanténe v prípadoch, keď sa mu to nariadi preto, že nezachováva pokyny

zdravotníckych orgánov a ohrozuje tak svojím konaním zdravie iných osôb,

d)

vykonávať stálu dezinfekciu výkalov podľa pokynov orgánov hygienickej a protiepidemickej

služby,

e)

hlásiť bez meškania každú, i zamýšľanú zmenu zamestnania a pobytu okresnému hygienikovi

príslušnému podľa doterajšieho bydliska,

f)

ak je to nariadené orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby, opustiť činnosť,

pri ktorej by ohrozoval zdravie ostatných spolupracovníkov alebo osôb zverených jeho

starostlivosti, alebo pri ktorej prichádza do styku priamo alebo nepriamo s požívatinami

alebo s liečivami alebo inak ohrozuje zdravie občanov.

(3)

Zamestnávateľ je povinný na výzvu orgánov hygienickej a protiepidemickej služby preradiť

podľa možnosti svojho zamestnanca, ktorý sa stal nosičom choroboplodných zárodkov,

na takú prácu, pri ktorej by neohrozoval zdravie ostatných spolupracovníkov alebo

osôb zverených jeho starostlivosti, neprichádzal do styku priamo alebo nepriamo s

požívatinami alebo inak neohrozoval zdravie občanov.

(4)

Podrobné predpisy, najmä o evidencii nosičov choroboplodných zárodkov a o ich zamestnávaní

vydá Ministerstvo zdravotníctva.

§ 17

Rekonvalescenti

(1)

Rekonvalescenti po prenosných nemociach sú na rozkaz orgánov hygienickej a protiepidemickej

služby povinní sa podrobiť podľa povahy svojej nemoci opatreniam uvedeným v

§ 16 ods. 2

, a ak je to potrebné, sú vedení v evidencii. Ustanovenie

§ 16 ods. 3

platí obdobne i pre týchto rekonvalescentov.

(2)

Podrobné predpisy vydá Ministerstvo zdravotníctva.

§ 18

Prevozy nemocných

Prevozy nemocných prenosnými nemocami môžu sa vykonávať len vozidlami zvlášť na to

určenými. Organizáciu a spôsob prevozu určí Ministerstvo zdravotníctva osobitnými

smernicami.

§ 19

Zaobchádzanie s materiálom obsahujúcim zárodky prenosných nemocí

(1)

Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje zárodky prenosných

nemocí, je dovolené len v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach, ako i vo výskumných

ústavoch, učilištiach a závodoch, pri ktorých vyplýva z výmeru o ich zriadení, že

také vyšetrovanie a skúmanie je v súvislosti s ich činnosťou.

(2)

Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje zárodky prenosných

nemocí, ako i odoberanie takého materiálu od osôb nemocných alebo podozrelých z onemocnenia

alebo od osôb podozrelých z nákazy alebo zomrelých na prenosnú nemoc, ako i od zvierat

nemocných nemocou prenosnou zo zvierat na ľudí alebo od zvierat podozrelých alebo

uhynutých na takú nemoc je dovolené len lekárom a zverolekárom, prípadne iným osobám,

ktoré na to majú osobitnú spôsobilosť a ktoré na to určí vedúci zariadenia, ústavu,

učilišťa alebo závodu (odsek 1).

(3)

Ministerstvo zdravotníctva vydá podrobné predpisy o tom, akú spôsobilosť musia mať

osoby zaobchádzajúce s materiálom, ktorý obsahuje zárodky prenosných nemocí, ako sa

s takým materiálom zaobchádza, ako majú byť umiestnené a zariadené priestory, v ktorých

sa s takým materiálom zaobchádza, a ako má sa upraviť prevádzka v týchto priestoroch,

prípadne v celom zariadení (ústave, učilišti, závode).

§ 20

Ochrana štátnych hraníc

O hygienickej a protiepidemickej ochrane štátnych hraníc platia osobitné predpisy.

§ 21

Výdavky a náhrady škody

(1)

O výdavkoch na hygienické a protiepidemické opatrenia, ako i o náhrade škody v súvislosti

s týmito opatreniami a o výdavkoch na liečenie prenosných nemocí platia osobitné predpisy.

(2)

V záujme účinného liečenia môže štát poskytnúť hospodársku podporu nemocným tuberkulózou.

§ 22

Záverečné ustanovenia

Podľa

§ 17 odsek 1 zákona č. 4/1952 Zb.

, o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, sú zrušené všetky predpisy, pokiaľ

sú v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia; najmä sú zrušené

1.

zákon

č. 60/1948 Zb.

, o boji proti nemociam prenosným na ľudí,

2.

zákon

č. 61/1948 Zb.

, o niektorých ochranných opatreniach proti tuberkulóze,

3.

zákon

č. 158/1949 Zb.

, o boji proti pohlavným nemociam.

§ 23

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembrom 1955.