ZÁKON 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov

(ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie

vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej

správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).

(2)

Ustanovenia

§ 2 ods. 3

,

§ 4 ods. 3

,

§ 6 ods. 2

a

3

,

§ 7 ods. 1 písm. a)

,

d)

,

e)

,

g)

,

h)

a

i)

a

ods. 4

a

5

,

§ 8 až 10

sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej

rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

PRVÁ ČASŤ

TVORBA PRÁVNYCH PREDPISOV

§ 2

(1)

Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis,

ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku

Slovenskej republiky (ďalej len „právny poriadok“) zlučiteľného s právom Európskej

únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

(2)

Vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto

zosúladenie predpokladá súlad právneho predpisu

a)

s právnym poriadkom tak, že dosahovanie cieľov sledovaných jedným právnym predpisom

nebráni alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným právnym predpisom,

b)

nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily,

c)

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky,

d)

s právom Európskej únie.

(3)

Podrobnosti o procese tvorby právnych predpisov, o predbežnej informácii a legislatívno-technické

pokyny zabezpečujúce systematickú a formálno-právnu jednotnosť právnych predpisov

do ich podania Národnej rade Slovenskej republiky ustanoví vláda Slovenskej republiky

(ďalej len „vláda“) svojím uznesením. Toto uznesenie je pre predkladateľa právneho

predpisu (ďalej len „predkladateľ“) záväzné.

§ 3

Jazyk právneho predpisu

(1)

Pri tvorbe právneho predpisu sa používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe,

1

)

najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti.

(2)

Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný.

Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise

použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou

ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam.

(3)

Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych

inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem

s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku.

Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemôže iný právny

predpis pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem

v tomto význame nemožno použiť v inom právnom predpise. Rovnako je neprípustné, aby

právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.

(4)

Použitie rovnakého právneho pojmu na označenie iného právneho inštitútu je možné,

len ak

a)

je súčasťou ustálenej právnej terminológie alebo

b)

pre tento právny inštitút nemožno nájsť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka iný

vhodný pojem; iný význam rovnomenného pojmu musí právny predpis jednoznačne vymedziť.

(5)

Použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu

právneho predpisu.

(6)

Ak sa pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná,

vymedzí sa jeho presný význam definíciou; to neplatí, ak ide o pojem, ktorého význam

je všeobecne známy alebo dostatočne zrejmý vzhľadom na jeho bežné používanie. Právny

pojem, ktorý sa používa v právnom predpise, nemožno definovať v právnom predpise vydanom

na jeho vykonanie.

(7)

Cudzie pojmy možno použiť len výnimočne, ak ich použitie nie je na úkor všeobecnej

zrozumiteľnosti právneho predpisu a

a)

sú už súčasťou ustálenej právnej terminológie,

b)

používajú sa bežne v upravovanom odvetví alebo

c)

nemožno ich nahradiť vhodným a rovnocenným pojmom v štátnom jazyku.

(8)

Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené

právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným

právne záväzným aktom Európskej únie.

§ 4

Obsah právneho predpisu

(1)

Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia

s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

(2)

Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu

práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali

sa vzájomne protirečivými.

(3)

Vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu

úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to

neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa

čl. 120 ods. 2 ústavy

.

(4)

Do právneho predpisu sa nepreberá ustanovenie iného právneho predpisu, ale použije

sa odkaz na tento právny predpis alebo na priamo záväzný právny akt Európskej únie.

§ 5

Systematika členenia právneho predpisu

(1)

Právny predpis sa spravidla člení na

a)

úvodné ustanovenia alebo základné ustanovenia, ktoré obsahujú predmet úpravy a podľa

potreby aj vymedzenie základných pojmov,

b)

ustanovenia upravujúce príslušné spoločenské vzťahy,

c)

spoločné ustanovenia,

d)

splnomocňovacie ustanovenia,

e)

prechodné ustanovenia,

f)

záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú najmä zrušovacie ustanovenia a ustanovenie

o účinnosti.

(2)

Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať

splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie

vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne

vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti

a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho

právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie

vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

(3)

Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú viacerých

alebo všetkých ustanovení právneho predpisu.

(4)

Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho

právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším

právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby

ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali

tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu

úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení

právneho predpisu.

(5)

Zrušovacie ustanovenia výslovne uvádzajú všetky právne predpisy vyhlásené v zbierke

zákonov vrátane právnych predpisov vyhlásených uverejnením oznámenia o ich vydaní

alebo ich častí, ktoré sa navrhovaným právnym predpisom zrušujú. Ak sa zrušuje zákon,

v zrušovacom ustanovení sa výslovne uvádzajú aj všetky vykonávacie právne predpisy

vydané na vykonanie zákona. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho

zákona môže dočasne vykonávať aj nový zákon, ak tak nový zákon výslovne ustanoví.

Zrušiť právny predpis a ponechať v platnosti a účinnosti len niektoré jeho ustanovenia

je neprípustné.

§ 6

Novelizácia právneho predpisu

(1)

Novelizácia právneho predpisu sa vykonáva formou priamej novelizácie. Nepriama novelizácia

formou zmien alebo doplnení iného právneho predpisu ustanoveniami navrhovaného právneho

predpisu bez uvedenia úplnej citácie jeho názvu v samostatnom článku je neprípustná.

(2)

Jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak

je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý právny

predpis sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia právneho predpisu je možná len

právnym predpisom rovnakej právnej sily. Vykonávacím právnym predpisom nemožno novelizovať

viac vykonávacích právnych predpisov.

(3)

Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s

návrhom zákona.

(4)

Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nemožno

novelizovať; to neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená

na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti.

§ 7

Náležitosti návrhu právneho predpisu

(1)

Návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového konania okrem paragrafového

znenia obsahuje najmä

a)

predkladaciu správu,

b)

dôvodovú správu,

c)

doložku vybraných vplyvov,

d)

analýzu vplyvov,

e)

správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,

f)

doložku zlučiteľnosti,

g)

tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo

vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,

h)

návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie

ustanovenie na jeho vydanie,

i)

informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu právneho

predpisu.

(2)

Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť dôvodovej

správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy,

spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad

právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodnoprávnymi

záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu. Osobitná

časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení

právneho predpisu; do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení.

(3)

Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahuje predpokladané vplyvy návrhu

právneho predpisu a ich analýzu, a to najmä

a)

vplyvy na rozpočet verejnej správy,

1aa

)

b)

vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti,

c)

vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane ich vyčíslenia,

d)

sociálne vplyvy,

e)

vplyvy na životné prostredie,

f)

vplyvy na informatizáciu spoločnosti,

g)

vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

(4)

Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov podľa odseku 3 písm. b) obsahuje analýzu

vplyvov návrhu právneho predpisu najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov

rodiny, výchovu detí, práva detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona

o rodine,

1a

)

uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

(5)

Informatívne konsolidované znenie právneho predpisu sa vytvára prostredníctvom elektronického

systému tvorby právnych predpisov (ďalej len „portál“). Informatívne konsolidované

znenie právneho predpisu obsahuje pôvodné znenie právneho predpisu so zapracovaním

všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií vrátane navrhovanej novelizácie právneho

predpisu.

§ 8

Portál

(1)

Tvorba návrhu právneho predpisu a jeho náležitostí podľa

§ 7

sa uskutočňuje na portáli.

(2)

Portál je súčasťou informačného systému verejnej správy Slov-Lex (ďalej len „Slov-Lex“),

ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

§ 9

Predbežná informácia

Predkladateľ pred spustením tvorby návrhu právneho predpisu, v záujme informovania

verejnosti a orgánov verejnej správy, zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom

návrhu právneho predpisu. V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie

základné ciele a tézy pripravovaného návrhu právneho predpisu, zhodnotenie súčasného

stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania.

§ 9a

Verejné vypočutie

Verejné vypočutie sa uskutoční k návrhu právneho predpisu, určenému na základe uznesenia

vlády, pred jeho predložením na pripomienkové konanie.

§ 10

Pripomienkové konanie

(1)

Návrh právneho predpisu sa povinne zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli.

(2)

Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby

bola zabezpečená aj možnosť uplatnenia pripomienok verejnosťou.

(3)

Pripomienkou k právnemu predpisu je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný

a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu právneho predpisu. Pripomienkou možno navrhnúť

nový text alebo odporučiť úpravu textu, doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie

pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, ktorých predmetom

nie je navrhnutie nového textu alebo odporúčanie úpravy textu, ak obsahujú konkrétne

výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného

textu. Na podnety, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa tohto odseku, predkladateľ nie

je povinný prihliadať.

(4)

Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel

pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou

pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len

„hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy,

ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500

osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom

portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi

zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

§ 11

Podpisovanie právneho predpisu

(1)

Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), predseda

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) a predseda

vlády Slovenskej republiky (ďalej len „predseda vlády“).

2

)

(2)

Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.

(3)

Vyhlášku a opatrenie podpisuje minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej

správy, vedúci iného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska.

DRUHÁ ČASŤ

ZBIERKA ZÁKONOV

§ 12

(1)

Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky. V zbierke

zákonov sa uverejnením vyhlasujú

a)

právne predpisy,

b)

iné právne akty podľa

§ 13

(ďalej len „iný akt“) a

c)

akty medzinárodného práva podľa

§ 20

.

(2)

Vydavateľom zbierky zákonov je ministerstvo spravodlivosti.

(3)

Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická

podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah,

ak

§ 14

alebo

§ 18 ods. 2

neustanovuje inak. Ak je rozdiel v texte elektronickej podoby a listinnej podoby

zbierky zákonov, prednosť má text uverejnený v listinnej podobe zbierky zákonov. Právne

predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v elektronickej podobe zbierky zákonov

podpisujú zaručenou elektronickou pečaťou vydavateľa zbierky zákonov.

(4)

Elektronická podoba zbierky zákonov je dostupná bezplatne prostredníctvom Slov-Lexu.

Na označenie elektronických systémov alebo webových sídel sprístupňujúcich v informatívnej

podobe právne predpisy, iné akty alebo akty medzinárodného práva, ktoré sa vyhlasujú

v zbierke zákonov, nemožno používať názvy, ktoré by mohli uviesť do omylu, že ide

o elektronický systém, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje elektronická podoba

zbierky zákonov.

(5)

Názov „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“ vrátane jeho skratky „Z. z.“ a grafické

vyobrazenie záhlavia zbierky zákonov možno používať len na účely vydávania zbierky

zákonov podľa tohto zákona.

§ 13

Iné akty

Inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú

a)

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

3

)

b)

návrhy prijaté v referende,

c)

rozhodnutia predsedu národnej rady a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky,

ak tak ustanovuje osobitný predpis,

4

)

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť

v zbierke zákonov a úplné znenia ústavy, ústavných zákonov a zákonov vyhlásených predsedom

národnej rady,

d)

rozhodnutia prezidenta o rozpustení Národnej rady Slovenskej republiky, o vyhlásení

referenda, o udelení amnestie, o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy

a rozhodnutia prezidenta, ak tak ustanovuje osobitný predpis,

5

)

e)

rozhodnutia vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov, rozhodnutia vlády, ak

tak ustanovuje osobitný predpis, a uznesenia vlády, o ktorých rozhodla, že sa majú

vyhlásiť v zbierke zákonov,

f)

ďalšie akty, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 14

V elektronickej podobe zbierky zákonov sa vyhlasujú konsolidované znenia právnych

predpisov. Vyhlasované konsolidované znenia právnych predpisov zostavuje ministerstvo

spravodlivosti. Vyhlásené konsolidované znenia právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti

označí ako právne záväzné.

§ 15

O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa

stalo známym každému, koho sa to týka.

§ 16

Zbierka zákonov sa vydáva v štátnom jazyku, ak

§ 20 ods. 9

neustanovuje inak alebo ak z povahy právneho predpisu alebo iného aktu alebo právne

záväzného aktu Európskej únie nevyplýva potreba uverejnenia jeho časti v cudzom jazyku.

§ 17

(1)

Právne predpisy sa v zbierke zákonov vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia v elektronickej

podobe a v listinnej podobe, ak odsek 2 alebo

§ 18 ods. 2

neustanovuje inak.

(2)

Právny predpis alebo jeho časť, ktoré vzhľadom na ich charakter a rozsah nie je účelné

vyhlásiť v listinnej podobe zbierky zákonov, môže ministerstvo spravodlivosti po dohode

s predkladateľom vyhlásiť výlučne v elektronickej podobe; to sa nevzťahuje na ústavu,

ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Ak ministerstvo spravodlivosti postupuje

podľa predchádzajúcej vety, uverejní v listinnej podobe zbierky zákonov oznámenie

o uverejnení právneho predpisu alebo jeho časti v elektronickej podobe.

§ 18

Osobitné ustanovenia o opatrení

(1)

Opatrenia vydávajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány

štátnej správy a Národná banka Slovenska, ak sa týkajú úzkeho alebo druhovo určeného

okruhu osôb alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Opatrenie sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ak osobitný zákon

neustanovuje, že sa vyhlási jeho úplné znenie. Ak sa opatrenie vyhlasuje oznámením

o jeho vydaní, ten, kto žiada o vyhlásenie, je povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti

súčasne so žiadosťou o vyhlásenie elektronickú podobu úplného znenia opatrenia.

(3)

V oznámení o vydaní opatrenia sa uvádza

a)

názov opatrenia a dátum jeho vydania,

b)

odkaz na splnomocňovacie ustanovenie zákona oprávňujúce na vydanie opatrenia,

c)

stručné vyjadrenie obsahu opatrenia vrátane vymedzenia okruhu osôb, ktorých sa týka,

d)

označenie toho opatrenia, ktoré sa opatrením mení, dopĺňa alebo zrušuje,

e)

deň nadobudnutia účinnosti opatrenia,

f)

údaj o tom, kde možno získať prístup k úplnému zneniu opatrenia.

(4)

Ten, kto opatrenie vydal, zabezpečí, aby bolo úplné znenie opatrenia vyhláseného

v zbierke zákonov oznámením o jeho vydaní prístupné odo dňa vyhlásenia na mieste,

ktoré je uvedené v oznámení o jeho vydaní.

(5)

Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby elektronické podoby úplného znenia opatrenia

a konsolidovaného znenia novelizovaného opatrenia boli v čase uverejnenia oznámenia

o vydaní opatrenia sprístupnené prostredníctvom Slov-Lexu. Takto sprístupnené úplné

znenie opatrenia a konsolidované znenie opatrenia má výlučne informatívny charakter.

§ 19

Platnosť, účinnosť a záväznosť

(1)

Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

(2)

Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov,

ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené

naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší

začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

(3)

Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia

v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil

právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

(4)

Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti

uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.

(5)

Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi

vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti

uplynulo najmenej 15 dní.

(6)

Právny predpis, ktorý má podľa doložky vplyvov alebo analýzy vplyvov vplyv na podnikateľské

prostredie, môže nadobudnúť účinnosť len 1. januára alebo 1. júla príslušného kalendárneho

roka, pričom pri stanovení dátumu nadobudnutia jeho účinnosti sa dbá na to, aby bola

zabezpečená primeraná legisvakancia podľa odseku 5. Ustanovenie o dni nadobudnutia

účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak

a)

o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní,

5a

)

b)

právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu,

5b

)

nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť

právny predpis podľa prvej vety,

c)

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu

k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,

d)

ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,

e)

ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,

f)

ide o návrh právneho predpisu, ktorý má podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne

sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň

nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej

vety je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej

rady Slovenskej republiky,

5c

)

g)

ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom

konaní.

§ 20

Akty medzinárodného práva

(1)

Aktmi medzinárodného práva, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú

a)

medzinárodná zmluva,

b)

rozhodnutie medzinárodného orgánu a

c)

rozhodnutie medzinárodnej organizácie.

(2)

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, sa vyhlasuje v zbierke

zákonov, ak ide o

a)

medzinárodnú zmluvu ratifikovanú prezidentom alebo

b)

inú medzinárodnú zmluvu, ktorá obsahuje úpravu týkajúcu sa právneho postavenia osôb

alebo ich oprávnených záujmov.

(3)

Iná medzinárodná zmluva, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 2, rozhodnutie

medzinárodného orgánu alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie sa v zbierke zákonov

vyhlasuje, ak o tom rozhodne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).

(4)

Akt medzinárodného práva nadobúda platnosť dňom a spôsobom určeným v jeho ustanoveniach

alebo iným spôsobom podľa pravidiel medzinárodného práva.

6

)

Medzinárodná zmluva je vyhlásením v zbierke zákonov záväzná pre osoby, ak v nej nie

je ustanovený neskorší deň nadobudnutia jej platnosti.

(5)

Akt medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením ministerstva zahraničných

vecí; v oznámení sa uvedú relevantné skutočnosti dôležité na jeho vykonávanie, najmä

deň nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku.

(6)

Ak sa má uverejniť aj úplné znenie aktu medzinárodného práva, je súčasťou oznámenia

ministerstva zahraničných vecí.

(7)

Úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlási, ak má medzinárodná

zmluva prednosť pred zákonmi; informácia o rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky

o tejto skutočnosti sa uvedie v oznámení ministerstva zahraničných vecí. V úplnom

znení sa vyhlási aj medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou

súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

(8)

Úplné znenie inej medzinárodnej zmluvy, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku

7, úplné znenie rozhodnutia medzinárodného orgánu alebo úplné znenie rozhodnutia medzinárodnej

organizácie sa v zbierke zákonov vyhlási, ak o tom rozhodne ministerstvo zahraničných

vecí.

(9)

Úplné znenie aktu medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje v autentickom

jazyku. Ak autentickým jazykom aktu medzinárodného práva nie je štátny jazyk, vyhlasuje

sa aj v preklade do štátneho jazyka. Ak má akt medzinárodného práva viacero cudzích

autentických jazykov, vyhlasuje sa len v jednom z nich, avšak znenie aktu medzinárodného

práva, ktoré je v prípade rozdielneho výkladu textov rozhodujúce, sa vyhlasuje vždy.

(10)

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska zabezpečia,

aby akty medzinárodného práva, ktorých úplné znenie sa neuverejnilo, boli odo dňa

vyhlásenia oznámenia o ich uzavretí alebo prijatí každému prístupné na nazretie na

všetkých miestach uvedených v tomto oznámení, a v prípade potreby aj v preklade do

štátneho jazyka.

(11)

Oznámením ministerstva zahraničných vecí sa uverejňujú aj iné skutočnosti týkajúce

sa aktu medzinárodného práva, o ktorých uverejnení rozhodne ministerstvo zahraničných

vecí, najmä

a)

zánik platnosti vyhlásenej medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku,

b)

výhrady a vyhlásenia Slovenskej republiky uskutočnené pri podpise, ratifikácii, schválení

alebo prijatí medzinárodnej zmluvy alebo pri prístupe k medzinárodnej zmluve alebo

c)

uverejnenie konsolidovaného znenia aktu medzinárodného práva v znení neskorších zmien

alebo doplnení.

(12)

Medzinárodné zmluvy už vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie sa vyhlasujú v

zbierke zákonov oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú údaje

dôležité na jej vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy

pre Slovenskú republiku. Zároveň sa uvedie odkaz, v ktorom vydaní Úradného vestníka

Európskej únie možno nazrieť do úplného znenia takej medzinárodnej zmluvy. Na takéto

oznámenie sa nevzťahuje ustanovenie odseku 7.

§ 21

Vyhlasovanie v zbierke zákonov

(1)

Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasujú

na základe písomnej žiadosti o vyhlásenie doručenej ministerstvu spravodlivosti. Žiadosť

o vyhlásenie

a)

ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných aktov podľa

§ 13 písm. c)

podáva Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

nariadení vlády a rozhodnutí a uznesení podľa

§ 13 písm. e)

podáva Úrad vlády Slovenskej republiky,

c)

vyhlášok a opatrení ministerstiev podáva príslušný minister,

d)

vyhlášok a opatrení ostatných ústredných orgánov štátnej správy podáva príslušný

vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

e)

vyhlášok a opatrení Národnej banky Slovenska podáva guvernér Národnej banky Slovenska,

f)

vyhlášok a opatrení iných orgánov štátnej správy a iných aktov podáva vedúci orgánu

štátnej správy alebo inštitúcie, ktorá žiada o vyhlásenie,

g)

aktov medzinárodného práva podáva minister zahraničných vecí na základe žiadosti

príslušného ministra alebo príslušného vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej

správy,

h)

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky podáva predseda Ústavného súdu Slovenskej

republiky,

i)

rozhodnutí prezidenta podáva Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

(2)

Súčasťou žiadosti o vyhlásenie musí byť text právneho predpisu, iného aktu alebo

aktu medzinárodného práva podpísaný oprávnenými osobami (ďalej len „podpísané znenie“).

(3)

Najneskôr s doručením žiadosti o vyhlásenie sa ministerstvu spravodlivosti sprístupní

aj elektronická podoba textu, ktorá je zhodná s podpísaným znením, s výnimkou podľa

§ 24 ods. 6.

Bez sprístupnenia elektronickej podoby nemožno považovať žiadosť o vyhlásenie za

doručenú.

(4)

Za súlad podpísaného znenia s elektronickou podobou určenou na vyhlásenie zodpovedá

ten, kto žiadosť o vyhlásenie podal; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády, pri ktorom

za súlad zodpovedá predkladateľ návrhu nariadenia vlády. Za správny text aktu medzinárodného

práva zodpovedá ten, kto požiadal ministerstvo zahraničných vecí o jeho vyhlásenie.

Za text oznámenia, ktorým sa vyhlasuje akt medzinárodného práva, zodpovedá ministerstvo

zahraničných vecí. Za súlad textu vyhláseného v zbierke zákonov s textom odovzdaným

na vyhlásenie zodpovedá ministerstvo spravodlivosti.

(5)

V čase od podania žiadosti o vyhlásenie do okamihu vyhlásenia v zbierke zákonov je

ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho

predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva, a to chýb v písaní, počítaní, jazykových

chýb, grafických chýb a chýb v citáciách. Korektúru je ministerstvo spravodlivosti

oprávnené vykonať len s písomným súhlasom osoby, ktorú na to splnomocní ten, kto podal

žiadosť o vyhlásenie, a len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu

textu. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva ministerstvo spravodlivosti

zverejní až po vykonaní korektúry.

(6)

Ministerstvo spravodlivosti dbá na to, aby boli právne predpisy, iné akty a akty

medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti

o vyhlásenie.

§ 22

Formálne náležitosti zbierky zákonov

(1)

Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov označujú

poradovými číslami; číslovanie sa začína 1. januárom a končí sa 31. decembrom toho

istého roka.

(2)

Právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva vyhlásený v zbierke zákonov je

v záhlaví prvej strany opatrený štátnym znakom Slovenskej republiky, slovami „Zbierka

zákonov Slovenskej republiky“, číslom ročníka zbierky zákonov a dňom vyhlásenia. Strany

právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva sa číslujú samostatne pre

každý jednotlivý právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva.

(3)

V listinnej podobe zbierky zákonov je v záhlaví prvej strany okrem údajov podľa odseku

2 uvedená cena listinného výtlačku.

(4)

V citácii právnych predpisov sa namiesto názvu „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“

používa skratka „Z. z.“.

§ 23

Distribúcia zbierky zákonov

(1)

Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca o listinnú podobu zbierky

zákonov mal možnosť si ju odplatne obstarať.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti zasiela bezplatne listinnú podobu každého vydania zbierky

zákonov

a)

Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,

c)

Úradu vlády Slovenskej republiky,

d)

Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

e)

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

f)

Kancelárii Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

g)

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,

h)

obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet,

i)

inštitúciám určeným osobitným predpisom.

7

)

(3)

Obec je povinná zabezpečiť, aby zbierka zákonov bola v sídle obecného úradu alebo

na mieste, ktoré určí obec, prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem.

Obec je oprávnená pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok zo zbierky zákonov,

a to bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady

spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce.

(4)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pre samosprávny kraj a okresný úrad.

§ 24

Nedostupnosť Slov-Lexu

(1)

Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie prevádzky Slov-Lexu, ktoré bráni vyhláseniu

elektronickej podoby zbierky zákonov (ďalej len „prekážka“), a ak vznikne neodkladná

potreba vyhlásenia právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva,

ministerstvo spravodlivosti oznámi túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom

masovokomunikačných prostriedkov.

(2)

V čase trvania prekážky podľa odseku 1 sa právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného

práva vyhlasujú výlučne v listinnej podobe a ustanovenie

§ 17 ods. 2

sa neuplatňuje.

(3)

Po odstránení prekážky oznámi ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť na svojom

webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ministerstvo

spravodlivosti zabezpečí sprístupnenie právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného

práva, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 2, v elektronickej podobe zbierky zákonov

bezodkladne po obnovení dostupnosti Slov-Lexu. Toto sprístupnenie sa nepovažuje za

vyhlásenie podľa

§ 17

a

20

.

(4)

Elektronická podoba právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva

sprístupnená podľa odseku 3 nemá právne účinky a ministerstvo spravodlivosti túto

skutočnosť vyznačí v elektronickej podobe zbierky zákonov doplňujúcou informáciou

„Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter.“; zároveň sa uvedie údaj, kedy bol

právny predpis vyhlásený v listinnej podobe.

(5)

V Slov-Lexe vedie ministerstvo spravodlivosti zoznam právnych predpisov, iných aktov

a aktov medzinárodného práva vyhlásených podľa odseku 2.

(6)

Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie portálu, možno namiesto neho na účely

§ 21 ods. 3

použiť iný vhodný nosič elektronických informácií. V čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu alebo núdzového stavu sa

§ 21 ods. 3

neuplatňuje.

§ 25

Oprava chýb v zbierke zákonov

(1)

Oprava v texte vyhlásenom v zbierke zákonov sa vykonáva oznámením o oprave chyby.

Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na

poradové čísla právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva.

(2)

Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené

v zbierke zákonov je totožné s podpísaným znením, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí

opravu vzniknutej chyby na základe žiadosti toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie;

k žiadosti o uverejnenie oznámenia o oprave chyby sa priloží správne znenie textu.

Ministerstvo spravodlivosti takejto žiadosti vyhovie len vtedy, ak sa opravou nezasahuje

do vecného významu textu.

(3)

Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené

v zbierke zákonov je odlišné od podpísaného znenia, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí

opravu chyby bezodkladne na základe podnetu alebo na základe vlastnej iniciatívy,

o čom bezodkladne informuje toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie.

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 26

(1)

Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje, aby v elektronickej podobe zbierky zákonov

sprístupnilo aj právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené do

účinnosti tohto zákona. Takéto sprístupnenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť sprístupnených

právnych predpisov; platnosť a účinnosť právnych predpisov vyhlásených pred účinnosťou

tohto zákona sú vždy odvodené od ich vyhlásenia v listinnej podobe. Právne predpisy

sprístupnené podľa tohto odseku možno využiť na právne účely, ak ich ministerstvo

spravodlivosti označí za zhodné s listinnou podobou. Ak je rozdiel medzi vyhlásenou

listinnou podobou právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva a

ich elektronickou podobou sprístupnenou podľa tohto odseku, prednosť má vyhlásená

listinná podoba.

(2)

Ak právne predpisy obsahujú splnomocnenie na vydanie výnosu, ktorý má byť vyhlásený

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, rozumie sa tým splnomocnenie na vydanie opatrenia.

(3)

Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov

podľa doterajších predpisov a platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa

považujú za právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené podľa

tohto zákona.

(4)

Elektronická podoba textu právneho predpisu podľa

§ 21 ods. 3

sa do 31. marca 2016 sprístupňuje ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom elektronických

prostriedkov.

§ 27

(1)

Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd

alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia

núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia

§ 8 až 10

sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.

(2)

Pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia

§ 8 až 10

nepoužijú.

§ 28

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy, Národná

banka Slovenska a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky môžu po dohode s ministerstvom

spravodlivosti vyhlasovať ich interné akty riadenia v Slov-Lexe.

§ 28a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2019

Návrh právneho predpisu predložený do pripomienkového konania pred 1. marcom 2019

obsahuje náležitosti návrhu právneho predpisu podľa predpisov účinných do 28. februára

2019.

§ 28b

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2020

(1)

Právny predpis, iný akt alebo akt medzinárodného práva, žiadosť o vyhlásenie ktorého

sa doručila ministerstvu spravodlivosti a ktorý sa nevyhlásil do 30. júna 2020, od

1. júla 2020 vyhlási v zbierke zákonov úrad vlády; uvedené platí aj pre interné akty

riadenia podľa

§ 28

.

(2)

Slov-Lex, ktorého správcom a prevádzkovateľom je k 30. júnu 2020 Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, prechádza k 1. júlu 2020 do správy Úradu vlády Slovenskej republiky.

V súvislosti s prechodom Slov-Lexu prechádzajú k 1. júla 2020 práva a povinnosti vyplývajúce

zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov

zamestnancov zabezpečujúcich správu a prevádzku Slov-Lexu, ako aj práva a povinnosti

z iných právnych vzťahov z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na Úrad

vlády Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 30. júnu 2020 v správe Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky a ktorý slúži na správu a prevádzku Slov-Lexu,

prechádza k 1. júlu 2020 do správy Úradu vlády Slovenskej republiky. Podrobnosti o

prechode správy a prevádzky Slov-Lexu a o prechode týchto práv a povinností a o prechode

správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky a Úradom vlády Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah

preberaného majetku, práv a povinností.

§ 28c

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. februára 2024

(1)

Právny predpis, iný akt alebo akt medzinárodného práva, žiadosť o vyhlásenie ktorého

sa doručila Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorý sa nevyhlásil do 31. januára

2024, vyhlási od 1. februára 2024 v zbierke zákonov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky; uvedené platí aj pre interné akty riadenia podľa

§ 28

.

(2)

Slov-Lex, ktorého správcom a prevádzkovateľom je do 31. januára 2024 Úrad vlády Slovenskej

republiky, prechádza od 1. februára 2024 do správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. V súvislosti s prechodom Slov-Lexu prechádzajú od 1. februára 2024 práva

a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov

a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich správu a prevádzku Slov-Lexu,

ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Úradu vlády Slovenskej republiky

na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol do 31.

januára 2024 v správe Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorý slúži na správu a prevádzku

Slov-Lexu, prechádza od 1. februára 2024 do správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. Podrobnosti o prechode správy a prevádzky Slov-Lexu a o prechode týchto

práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Úradom

vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v

ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

§ 29

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č.

276/2001 Z. z., zákona č. 275/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z. a zákona č. 392/2009

Z. z.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

63/1993 Z. z.

o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 240/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1996 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 277/2006 Z. z., zákona č. 335/2007

Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 200/2010 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 sa odsek 6 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

Zbierky zákonov Slovenskej republiky.“.

2.

V § 11 ods. 2 sa slová „odseku 6 písm. f), g) a h)“ nahrádzajú slovami „odseku 6

písm. f) až h) a j)“.

Čl. III

Zákon č.

416/2004 Z. z.

o Úradnom vestníku Európskej únie v znení zákona č. 606/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

Za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý znie

㤠1a

Podrobnosti o vydávaní úradného vestníka upravuje osobitný predpis.

2

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie

„2)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2013).“.

2.

§ 3 znie

㤠3

Obec je povinná zabezpečiť, aby bol úradný vestník v sídle obecného úradu alebo na

mieste, ktoré určí obec, prístupný na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec

je oprávnená pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok z úradného vestníka, a to

bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady spojené

so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce. Toto ustanovenie sa nevzťahuje

na obec, ktorá nemá v sídle obecného úradu prístup na internet.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I § 2 až 10, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. apríla 2016.