ZÁKON 3/1991 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce

Čl. I

Zákonník práce č.

65/1965 Zb.

v znení zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona

č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb.

a zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) sa mení a dopĺňa takto

1.

Preambula sa vypúšťa. V úvodnej vete zákona sa vypúšťajú slová „Vychádzajúc z týchto

skutočností“.

2.

Články I a II sa vypúšťajú.

3.

Článok III znie

„Článok III

Občania majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé

pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im prislúchajú

bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie podľa rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia,

sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej

príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine

alebo iného postavenia. Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vzniknúť

len so súhlasom občana a organizácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia; nikto nesmie

tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolupracovníkov.“.

4.

V článku IV druhá veta a v článku IX prvá a posledná veta sa slová „Socialistické

organizácie“ nahrádzajú slovom „Organizácie“.

5.

Článok V znie

„Článok V

Pracovníci majú prostredníctvom odborovej organizácie právo na informácie o činnosti

organizácie a zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom organizácie.“.

6.

V článku VI sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „a tým upevňovať a prehlbovať socialistickú

pracovnú disciplínu“.

7.

Článok X znie

„Článok X

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch včítane kolektívneho vyjednávania

za podmienok ustanovených zákonom.“.

8.

Kde sa v ustanoveniach Zákonníka práce uvádzajú slová „ministerstvo zdravotníctva

a sociálnych vecí republiky“, nahrádzajú sa slovami „ministerstvo práce a sociálnych

vecí republiky“, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, a slová „spoločenská kontrola“

sa nahrádzajú slovom „kontrola“.

9.

V § 1 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťa slovo „socialistickými“.

10.

§ 2 ods. 1 znie

„(2)

Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ

to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy.“.

11.

V § 5 sa slová „členov združenia advokátov“ nahrádzajú slovami „pracovníkov dopravy

určených osobitným predpisom“.

12.

§ 7 sa vypúšťa.

13.

Nadpis nad § 8 znie: „Organizácie“.

14.

§ 8 ods. 1 znie

„(1)

Organizáciami sa na účely tohto zákonníka rozumejú právnické osoby, ktoré zamestnávajú

občanov v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje zákon, aj v obdobných

pracovných vzťahoch.“.

15.

V § 8 ods. 3 sa slovo „socialistického“ nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.

16.

V § 11 ods. 4, § 27 ods. 4, § 30 ods. 3, § 38 ods. 4 a 5, § 70 ods. 3, § 83 ods.

3, § 85b, § 94, § 97 ods. 5, § 107 ods. 2, § 110c, § 124 ods. 3 a 4, § 125 ods. 6,

§ 126 ods. 4, § 128 ods. 2, § 135 ods. 4 a 5, § 143 ods. 2, § 236 ods. 1, § 237 ods.

2, § 267 ods. 1 a 3 a § 275 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Ústrednou

radou odborov“.

17.

§ 13 sa vypúšťa.

18.

Nadpis nad § 18 „ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE“

sa vypúšťa.

19.

§ 18 znie

㤠18

(1)

Organizácia prerokuje s príslušným odborovým orgánom najmä

a)

opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie pracovníkov, matiek, mládeže

a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou,

b)

zásadné otázky starostlivosti o pracovníkov, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci

a pracovného prostredia,

c)

opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu pracovníkov.

(2)

Organizácia informuje príslušný odborový orgán najmä o

a)

zásadných otázkach rozvoja organizácie,

b)

hospodárskych výsledkoch a perspektíve organizácie.

(3)

Na účely uvedené v predchádzajúcich odsekoch poskytuje organizácia príslušnému odborovému

orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada

na jeho stanoviská.

(4)

Príslušné štátne orgány prerokúvajú s odborovými orgánmi otázky týkajúce sa pracovných

a životných podmienok pracovníkov a v rámci svojich možností poskytujú odborovým orgánom

potrebné informácie.

(5)

Členovia príslušného odborového orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie, pokiaľ by porušením mlčanlivosti

mohlo dôjsť k porušeniu štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, alebo

oprávnených záujmov organizácie. Táto povinnosť trvá aj po dobu jedného roka po skončení

výkonu funkcie, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.“.

20.

§ 19 znie

㤠19

(1)

Príslušný odborový orgán spolurozhoduje s organizáciou o určení prídelu do fondu

kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitných predpisov

13

)

a o jeho čerpaní.

(2)

Podľa prevádzkových možností poskytuje organizácia pre nevyhnutnú prevádzkovú činnosť

odborovej organizácii bezplatne v primeranom rozsahu miestnosť (miestnosti) s nevyhnutným

vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.“.

21.

§ 20 znie

㤠20

(1)

Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje

zákon.

14

)

(2)

V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v

rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Pokiaľ tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch

možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky pracovníkov,

vzťahuje sa to na organizácie, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť,

15

)

ak sa výslovne neustanovuje inak.

(3)

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú

a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru.“.

22.

§ 21 sa vypúšťa.

23.

V § 22 ods. 1 sa slová „Revolučné odborové hnutie svojou činnosťou vedie pracujúcich

v súlade s celospoločenskými záujmami k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu“ nahrádzajú

slovami „Odborové orgány dbajú o dodržiavanie“ a za slová „pri práci“ sa vkladajú

slová „a o zamestnanosti“.

24.

§ 22 ods. 2 znie

„(2)

Odborové orgány podľa predchádzajúceho odseku organizujú účasť pracujúcich na príprave,

uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.“.

25.

V § 22 ods. 3 prvá veta znie: „Príslušné odborové orgány vykonávajú v organizáciách

kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vnútorných mzdových predpisov a

záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým pracovníkom.“.

V ustanovení písmena e) sa vypúšťa slovo „socialistickej“.

26.

V § 22 ods. 4 sa slová „orgány Revolučného odborového hnutia“ nahrádzajú slovami

„odborové orgány“.

27.

§ 23 znie

㤠23

(1)

Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákonníka alebo iných zákonov pracovnoprávne

predpisy, robia tak po ich prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom a

s príslušnou organizáciou zamestnávateľov. Federálne ústredné orgány vydávajú pracovnoprávne

predpisy pre jednotlivé odvetvia po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí; ústredné orgány republík robia tak po dohode s príslušným ministerstvom práce

a sociálnych vecí republiky. Na vydanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci je potrebná tiež dohoda s príslušným orgánom štátneho

odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení.

(2)

Návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov

pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kultúrnych a sociálnych

podmienok, sa prerokúvajú s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými

organizáciami zamestnávateľov.

(3)

Pracovnoprávne predpisy týkajúce sa pracovných vzťahov členov družstiev vydávajú

ústredné orgány po prerokovaní s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

(4)

Pokiaľ ústredné orgány na základe tohto zákonníka vydávajú v prípadoch uvedených

v odsekoch 1 a 3 pracovnoprávne predpisy podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, vládou Českej republiky alebo vládou Slovenskej republiky,

prerokúvajú sa tieto zásady s príslušným ústredným odborovým orgánom, príslušnou organizáciou

zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.“.

28.

§ 23a sa vypúšťa.

29.

V nadpise štvrtej hlavy v prvej časti sa vypúšťajú slová „A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI“.

30.

V § 24 ods. 1 sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „v súlade so záujmami spoločnosti“.

31.

V § 25 sa v odseku 1 slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“

a v odseku 3 slová „k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu“ nahrádzajú

slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

32.

V § 26 sa vypúšťajú odseky 1 a 3; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

33.

V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v kolektíve pracovníkov“ a slová „a zúčastňuje

sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti“.

V odseku 3 toho istého ustanovenia sa slová „ústredných orgánov“ nahrádzajú slovami

„príslušných orgánov družstiev alebo“.

34.

V § 27 ods. 3 a 4 sa slová „sa môže pracovný pomer založiť“ a slová „sa môže založiť

pracovný pomer len“ nahrádzajú slovami „sa pracovný pomer zakladá“.

V odseku 4 toho istého ustanovenia sa vypúšťa druhá veta.

35.

§ 27 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Vedúcimi funkciami, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, sú funkcie

vedúcich pracovníkov (§ 9 ods. 3)

a)

v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho organizácie,

b)

v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho pracovníka priamo podriadeného vedúcemu organizácie

za podmienky, že tomuto vedúcemu pracovníkovi je podriadený ďalší vedúci pracovník,

c)

na ústredných orgánoch.

Vymenovanie a odvolanie môže vykonávať výlučne vedúci organizácie.“.

36.

V § 30 ods. 2 sa v tretej vete vypúšťajú slová „pracovného pomeru na určitú dobu,

ktorý vznikol na základe rámcovej pracovnej zmluvy (§ 34), a“.

37.

§ 34 sa vypúšťa.

38.

V § 35 ods. 2 sa za slová „pracovným poriadkom“ vkladajú slová „platným v organizácii“.

V odseku 3 sa vypúšťajú slová „aby mohol kontrolovať prijímanie nových pracovníkov

a ich pracovné a mzdové zaradenie“.

39.

V § 37 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „alebo právoplatného kárneho opatrenia“.

40.

V § 37 ods. 2 písm. b), § 73 písm. d), § 115 ods. 4, § 170 ods. 3 a § 233 ods. 1

písm. d) sa slová „v socialistickom vlastníctve“ nahrádzajú slovom „organizácie“.

41.

V § 38 ods. 2 tretia veta znie: „Vedúci pracovníci inej organizácie však nemôžu voči

pracovníkovi robiť v mene vysielajúcej organizácie právne úkony.“.

42.

§ 41 včítane nadpisu znie

㤠41

Účasť odborových orgánov pri prevádzaní a prekladaní

(1)

Pokiaľ organizácia pracovníka výnimočne podľa § 37 prevádza na inú prácu alebo ho

podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedajú pracovnej zmluve, a pracovník

s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len po prerokovaní

s príslušným odborovým orgánom. Prerokovanie nie je potrebné, dokiaľ celková doba

prevedenia nepresiahla 22 pracovných dní v kalendárnom roku, prípadne celková doba

preloženia 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

(2)

Pokiaľ organizácia výnimočne podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedá

pracovnej zmluve, člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať

s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení

a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len

s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu. Ak príslušný odborový orgán

písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do 15 dní odo dňa, keď oň organizácia

požiadala, predpokladá sa, že súhlas bol daný. Súhlas nie je potrebný, dokiaľ celková

doba preloženia nepresiahla 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

(3)

Pokiaľ na preloženie pracovníka je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku,

je také opatrenie bez tohto súhlasu neplatné.“.

43.

V § 45 ods. 1 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Pri výpovedi podľa § 46 ods.

1 písm. a) až c) je výpovedná doba tri mesiace.“.

44.

V § 46 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa slovo „nevyhnutné“.

45.

§ 46 ods. 1 písm. f) znie

f)

ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť

pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej

závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak bol v

dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne

upozornený na možnosť výpovede.“.

46.

V § 46 ods. 2 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkou a ustanovenie písmena c)

sa vypúšťa.

47.

V § 46 ods. 4 druhá veta znie: „Ak je na výpoveď potrebný súhlas príslušného orgánu

štátnej správy, nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie

súhlasu do dňa, keď rozhodnutie orgánu štátnej správy nadobudlo právoplatnosť.“.

48.

V § 47 ods. 1 sa slová „národným výborom“ nahrádzajú slovami „príslušným orgánom

štátnej správy“.

49.

V § 47 ods. 2 sa vypúšťajú slová „tehotnej pracovníčke, pracovníčke na materskej

dovolenke (§ 157 ods. 1)“ a slová „z niektorého z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1

písm. a) až c)“ sa nahrádzajú slovami „z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. c)“.

50.

V § 48 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „to platí obdobne v prípade civilnej služby,

16

)

“.

51.

§ 50 znie

㤠50

Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať organizácia výpoveď len s

predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná;

tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú pracovníkovi staršiemu ako 65

rokov alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f).“.

52.

§ 53 ods. 1 písm. b) znie

„b)

ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom,“.

53.

V § 53 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena c).

54.

V § 53 ods. 2 sa vypúšťa tretia veta.

55.

§ 59 včítane nadpisu znie

㤠59

Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru

(1)

Výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je organizácia povinná vopred prerokovať

s príslušným odborovým orgánom.

(2)

Ak ide o člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať

s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení,

je organizácia povinná požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci súhlas na

opatrenie podľa predchádzajúceho odseku. Za predchádzajúci súhlas sa považuje tiež,

ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do

15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala.

(3)

Organizácia môže použiť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len v lehote dvoch mesiacov

od jeho udelenia.

(4)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, sú výpoveď alebo

okamžité zrušenie pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatné; pokiaľ sú však ostatné

podmienky výpovede alebo okamžitého zrušenia splnené a súd v spore podľa § 64 zistí,

že od organizácie nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovníka naďalej zamestnávala,

sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru platné.

(5)

S inými prípadmi rozviazania pracovného pomeru je organizácia povinná oboznámiť príslušný

odborový orgán v lehotách s ním dohodnutých.“.

56.

V § 60 ods. 1 posledná veta znie: „Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce

sa hodnotenia práce pracovníka, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností,

ktoré majú vzťah k výkonu práce.“.

57.

V § 60 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Iné informácie je organizácia oprávnená

o pracovníkovi podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak.“.

58.

V § 60 ods. 4 sa slová „v rozhodcovskej komisii“ nahrádzajú slovami „na súde“.

59.

§ 65 znie

㤠65

(1)

Pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na

nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento

pracovník doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak

však pracovný pomer je založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej

je pracovník v čase zvolenia do funkcie v pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon

funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho

žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.

(2)

Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný

pomer nekončí. Organizácia prerokuje s pracovníkom jeho ďalšie pracovné zaradenie

v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, rozhodne o jeho zaradení na inú prácu zodpovedajúcu

jeho kvalifikácii. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu, je daný výpovedný

dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); hmotné zabezpečenie poskytované pracovníkom pri

organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní

z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie

tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného

pracovnou zmluvou.“.

60.

§ 66, 67 a § 70a sa vypúšťajú.

61.

V § 70b ods. 5 sa slová „výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva“

nahrádzajú slovami „družstva, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

62.

§ 72 včítane nadpisu sa vypúšťa.

63.

V § 73 sa v ustanovení písmena a) slová „súdružskej spolupráce“ nahrádzajú slovami

„spolupráce s ostatnými pracovníkmi“ a v ustanovení písmena d) sa na konci pripájajú

tieto slová: „a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie.“.

64.

§ 74 ods. 1 písm. d) znie

„d)

zabezpečovať odmeňovanie pracovníkov podľa mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv,

prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv a diferencovať mzdu

pracovníkov podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce,“.

64a.

V § 74 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena e) a doterajšie ustanovenia písmen f)

až h) sa označujú písmenami e) až g).

65.

§ 74 ods. 1 písm. g) a h) znejú

„g)

zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť pracovníkov k pracovnej

disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a pracovné úsilie, zabezpečovať, aby nedochádzalo

k porušovaniu pracovnej disciplíny a k neplneniu povinností,

h)

zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku organizácie.“.

66.

V § 74 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

67.

§ 75 až 81 včítane nadpisov sa vypúšťajú.

68.

§ 82 ods. 1 znie

„(1)

Organizácie môžu vydávať pracovné poriadky.“.

69.

V § 82 ods. 3 sa slová „je organizácia povinná vydať“ nahrádzajú slovami „môže organizácia

vydať “.

70.

§ 82 ods. 6 sa vypúšťa.

71.

V § 83 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

72.

V § 83 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(ustanovený týždenný pracovný čas)“.

73.

§ 83 ods. 4 znie

„(4)

Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod

rozsah ustanovený v odseku 2 alebo podľa odseku 3 povoľuje príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva

republiky a po prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom, s príslušnou

organizáciou zamestnávateľov, prípadne s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.“.

74.

§ 83 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú

„(5)

Ďalšie skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy pod rozsah ustanovený v odseku

2 alebo podľa odsekov 3 a 4 možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

(6)

Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas podľa predchádzajúcich odsekov.“.

75.

V § 84 ods. 1, § 85 ods. 1 a 2 a § 85b v druhej vete sa slová „po predchádzajúcom

súhlase príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom“.

76.

V § 84 v odseku 2 prvá veta znie: „Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri

rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho

na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch

nepresiahol deväť a pol hodiny; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom

období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný

čas.“ a druhá veta odseku 2 sa označuje ako odsek 3.

77.

V § 85 ods. 1 prvej vete sa za slová „na jednotlivé týždne“ pripájajú v zátvorke

slová „(§ 84 ods. 2)“ a za slová „ústredným orgánom“ sa vkladajú slová „prípadne podľa

kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.

78.

V § 85 ods. 2 sa za slová „ústredným orgánom“ vkladajú slová „prípadne podľa kolektívnej

zmluvy vyššieho stupňa“.

79.

V § 86 ods. 3 sa slová „deväť hodín“ nahrádzajú slovami „deväť a pol hodiny“.

80.

V § 87 ods. 2 a 3, § 89 ods. 2 a 3 a v § 91 ods. 2 sa slová „s predchádzajúcim súhlasom

príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným odborovým

orgánom“.

81.

V § 89 ods. 2 sa slovo „obed“ nahrádza slovom „jedenie“.

82.

§ 89 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú

„(4)

Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci smeny.

(5)

Poskytnuté prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu

30 minút za smenu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že pri smene presahujúcej

desať a pol hodiny sa do pracovného času započíta ďalších najviac pätnásť minút; to

platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.“.

83.

V § 92 ods. 3 úvodná časť vety znie: „Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi, vláda Českej republiky a vláda

Slovenskej republiky pre ostatné organizácie môžu ustanoviť nariadením,“.

84.

V § 93 sa slová „krajského národného výboru“ nahrádzajú slovami „príslušného orgánu

štátnej správy“ a slová „po dohode“ sa nahrádzajú slovami „po prerokovaní“.

85.

§ 95 ods. 1 znie

„(1)

Pracovnú pohotovosť môže organizácia pracovníkovi nariadiť iba v prípadoch, za podmienok

a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise alebo v kolektívnej zmluve; to

platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť. V ostatných prípadoch

možno s pracovníkom pracovnú pohotovosť dohodnúť.“.

86.

V § 95 ods. 2 prvá veta znie: „Federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom

práce a sociálnych vecí republiky môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, v ktorých

prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom

pracovnú pohotovosť a v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť započítava do pracovného

času.“.

87.

V § 95 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú slová „alebo príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky.“.

88.

§ 95 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno určiť úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov,

než ustanovuje pracovnoprávny predpis, v podnikovej kolektívnej zmluve možno určiť

úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov, než ustanovuje pracovnoprávny predpis alebo

kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

(4)

Odmeňovanie pracovnej pohotovosti sa spravuje mzdovými predpismi a kolektívnymi zmluvami

(§ 20 ods. 2 a § 112 ods. 1).“.

89.

§ 97 ods. 4 znie

„(4)

Ústredné orgány po prerokovaní s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými

organizáciami zamestnávateľov môžu pre organizácie svojich odvetví určiť, v ktorých

činnostiach a v akom rozsahu sa na prechodnú dobu z vážnych dôvodov povoľuje výkon

dohodnutej práce nadčas nad hranice určené v predchádzajúcich odsekoch. V kolektívnych

zmluvách možno určiť bližšie podmienky výkonu tejto práce.“.

90.

§ 98 znie

㤠98

Celkový rozsah nadčasovej práce pre organizáciu, jednotlivé organizačné útvary alebo

pracoviská a jeho prípadné prekročenie určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom.“.

91.

§ 99a znie

㤠99a

Pokiaľ opatrenia týkajúce sa hromadnej úpravy pracovného času (§ 84 ods. 1, § 85 ods.

1 a 2, § 85b, § 87 ods. 2 a 3 a § 89 ods. 2 a 3), nariadenia práce v dňoch pracovného

pokoja (§ 91 ods. 2) a práce nadčas (§ 98) upravuje kolektívna zmluva, nevyžaduje

sa na nich uplatnenie prerokovanie s príslušným odborovým orgánom.“.

92.

V § 102 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

V kolektívnej zmluve možno predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru

uvedenú v predchádzajúcich odsekoch. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu v rozsahu svojej pôsobnosti

ustanoviť nariadením predĺženie dovolenky podľa predchádzajúcej vety v organizáciách,

ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

93.

§ 102 ods. 4 znie

„(4)

Dovolenka učiteľov včítane riaditeľov škôl a ich zástupcov je osem týždňov;

17

)

dovolenka učiteľov materských škôl včítane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov,

vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je šesť týždňov v kalendárnom roku.

94.

§ 103 ods. 1 písm. a) znie

„“.

a)

trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,“.

95.

V § 103 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo výkonu civilnej

služby,“.

96.

§ 103 ods. 1 písm. e) znie

„e)

členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,“.

97.

V § 103 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „národného výboru“.

98.

V § 103 ods. 1 sa na konci pripája ustanovenie písmena j), ktoré znie

„j)

činnosti samostatne zárobkovo činných osôb.

18

)

“.

99.

§ 103 ods. 2 znie

„(2)

Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené

v cudzine, sa započítavajú do doby rozhodnej pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok,

ako keby pracovník pracoval na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.

100.

V § 103 ods. 3 sa vypúšťajú slová „daným po dohode s Českou odborovou radou alebo

Slovenskou odborovou radou“.

101.

V § 105 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“ a v odseku

2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva

republík“.

102.

§ 108 ods. 1 tretia veta znie: „Ak sa pracovníkovi poskytuje dovolenka v niekoľkých

častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej dva týždne, pokiaľ sa pracovník s organizáciou

nedohodne inak.“.

103.

V § 108 ods. 3 sa za slová „vojenskú činnú službu“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú

službu“.

104.

V § 110 ods. 1 sa za slová „v ozbrojených silách“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú

službu“.

105.

V § 110a sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

106.

§ 110b ods. 4 znie

„(4)

Pracovníkom uvedeným v § 102 ods. 4 prislúcha náhrada mzdy najviac za štyri týždne

nevyčerpanej dovolenky.“.

107.

§ 111 znie

㤠111

(1)

Pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

(2)

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a

ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

(3)

Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky ustanoví nariadením výšku, prípadne podmienky pre určenie minimálnej mzdy

a jej výšky.

(4)

Organizácie samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej,

podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem

ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.“.

108.

§ 112 znie

㤠112

(1)

Organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a

v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov

alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho

stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci

podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo

pracovných zmlúv.

(2)

Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté

na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych

zmluvách vyššieho stupňa.

(3)

Organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia

peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak

to ustanovuje právny predpis.“.

109.

§ 113 včítane nadpisu znie

㤠113

Osobný účet mzdy

(1)

Organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, môže pracovníkovi po dohode

s ním zriadiť osobný účet mzdy.

(2)

Na osobný účet sa prevádza dohodnutá časť mzdy, na ktorú by inak pracovníkovi vznikol

nárok; nemožno však naň prevádzať tarifnú mzdu a mzdové príplatky, prípadne ďalšie

mzdové zložky, o ktorých to ustanovuje mzdový predpis alebo kolektívna zmluva. V kolektívnej

zmluve možno tiež obmedziť okruh pracovníkov, ktorým možno osobný účet mzdy zriadiť.

(3)

Dohoda musí obsahovať určenie časti mzdy, ktorá sa na osobný účet prevádza, rozsah

a podmienky krátenia prevedenej časti mzdy a termíny výplaty mzdy z osobného účtu.

Dohoda o zriadení osobného účtu sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Mzdový

predpis, prípadne kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže ustanoviť záväzné podmienky

krátenia prevedenej časti mzdy.

(4)

Ak sa pracovný pomer skončí pred uplynutím výplatného termínu uvedeného v dohode,

vyplatí sa mzda z osobného účtu v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým podmienkam najneskôr

do troch kalendárnych mesiacov po skončení pracovného pomeru. Mzda na osobnom účte

sa zahŕňa do priemerného zárobku až pri jej výplate.“.

110.

§ 114 včítane nadpisu znie

㤠114

Normovanie práce

(1)

Organizácia môže ustanoviť normy spotreby práce; pritom musí vziať do úvahy pracovné

tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, predpisy o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby, jedenie a oddych.

(2)

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa predpoklady pre uplatnenie noriem vytvorili

pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia pracovníkom oznámiť

vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou.“.

111.

V § 115 sa v odseku 1 za slová „mzdové predpisy“ vkladajú slová „prípadne kolektívne

zmluvy vyššieho stupňa“ a v odseku 2 v druhej vete sa slová „V mzdových predpisoch,

prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje“ nahrádzajú slovami

„V mzdových predpisoch, v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci

sa v podnikových kolektívnych zmluvách ustanovuje“.

112.

§ 115 ods. 6 druhá veta znie: „Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky

môžu ustanoviť nariadením, za akých podmienok uhradí príslušný orgán štátnej správy

náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.“.

113.

§ 116 včítane nadpisu znie

㤠116

Mzda a náhradné voľno za prácu nadčas

(1)

Za prácu nadčas (§ 96) poskytuje organizácia pracovníkovi popri dosiahnutej mzde

príplatok vo výške najmenej 25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo

v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej

tarify.

(2)

Organizácia môže pracovníkovi po dohode s ním poskytnúť za dobu práce nadčas namiesto

príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone

práce nadčas, pokiaľ sa nedojednala iná doba. Ak organizácia neposkytne pracovníkovi

náhradné voľno v dobe uvedenej v predchádzajúcej vete, prislúcha mu popri dosiahnutej

mzde za prácu nadčas príplatok podľa odseku 1.

(3)

V mzdových predpisoch alebo v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich

rámci v podnikových kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, v ktorých prípadoch možno

za prácu nadčas poskytovať vyššie príplatky, než ustanovuje odsek 1, jednotný príplatok

vo výške najmenej 33 % mzdovej tarify, prípadne tiež primeranú paušálnu sumu.

(4)

Niektorým skupinám pracovníkov, najmä vykonávajúcim riadiace práce alebo práce spojené

so zvýšenou zodpovednosťou, možno v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách

vyššieho stupňa ustanoviť mzdu tak, aby sa v nej už prihliadlo na prípadnú prácu nadčas.

To neplatí o práci nadčas vykonávanej v noci alebo v deň pracovného pokoja, prípadne

v ďalších prípadoch ustanovených mzdovými predpismi, prípadne kolektívnymi zmluvami

vyššieho stupňa. V mzde vedúceho organizácie sa vždy prihliadne na všetku prácu nadčas.“.

114.

Za § 116 sa vkladá nový § 116a, ktorý včítane nadpisu znie

㤠116a

Mzda za nočnú prácu a za prácu vo výškach

Za nočnú prácu (§ 99) a za prácu vo výškach je organizácia povinná poskytovať pracovníkom

mzdové príplatky. Ich výšku a podmienky pre ich poskytovanie ustanovujú mzdové predpisy

alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.“.

115.

V § 118 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

116.

§ 119 ods. 1 znie

„(1)

Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej

zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom

termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve

alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou

zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch

mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca

vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva

financií vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.“.

117.

V § 121 ods. 1 písm. j) sa slová „materského“ a „materskom“ nahrádzajú slovami „rodičovského“

a „rodičovskom“.

118.

§ 122 včítane nadpisu znie

㤠122

Účasť odborových orgánov pri vykonávaní mzdových opatrení

Uplatnenie mzdových zložiek, foriem mzdy a ich zmien, ustanovenie konkrétnych podmienok

pre poskytovanie príslušnej mzdovej zložky, zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce

a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy vykonáva organizácia po prerokovaní s

príslušným odborovým orgánom, ak nie je príslušná úprava vykonaná v kolektívnej zmluve.“.

119.

§ 123 znie

㤠123

(1)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými a ďalšími pracovnoprávnymi

predpismi

a)

podmienky usmerňovania vývoja miezd,

b)

príspevky, prípadne postup organizácií v súvislosti so vznikom, zmenou a skončením

pracovného pomeru,

c)

náhrady výdavkov spojených s výkonom práce včítane výšky náhrady mzdy za čas strávený

cestou v pracovnom čase na pracovnej ceste a náhrady za používanie vlastných vozidiel,

náradia, zariadenia a predmetov potrebných pre výkon práce,

d)

naturálne požitky,

e)

minimálne mzdové tarify a mzdové príplatky a ich minimálnu výšku pre pracovníkov

organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť.

(2)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými predpismi pre pracovníkov

organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi

a)

ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť

1.

odmeny za pracovnú pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky, než sú uvedené v odseku

1,

2.

druhy mzdových foriem,

3.

podmienky hmotnej zainteresovanosti vedúceho organizácie,

4.

podmienky pre prevádzanie mzdových zložiek na osobný účet mzdy,

b)

ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť

1.

mzdové tarify, hodnotenie a triedenie prác, mzdové príplatky, odmeny za pracovnú

pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky, než sú uvedené v odseku 1,

2.

druhy mzdových foriem,

3.

hmotnú zainteresovanosť vedúceho organizácie.

(3)

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky vydáva

príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky pracovnoprávne predpisy podľa

odseku 1 písm. b) až d), pokiaľ nie je vydaný predpis Federálneho ministerstva práce

a sociálnych vecí, a podľa odseku 2 pre pracovníkov organizácií, ktoré nie sú riadené

federálnymi ústrednými orgánmi.

(4)

Ostatné federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych

vecí republiky môžu podľa zásad schválených príslušnou vládou vydávať pracovnoprávne

predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a v odseku 2.“.

120.

V § 124 ods. 2 prvá veta znie: „Krátkodobo uvoľnenému pracovníkovi pre výkon verejnej

funkcie a občianskej povinnosti poskytne organizácia, v ktorej je pracovník v pracovnom

pomere, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.“.

Z druhej vety sa vypúšťajú slová „alebo pre inú činnosť pre spoločenskú organizáciu“.

121.

V § 124 ods. 4 sa slová „rozsah a podmienky poskytovania pracovného voľna.“ nahrádzajú

slovami „rozsah a podmienky krátkodobého uvoľnenia a poskytovania náhrady mzdy.“.

122.

§ 124 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne

náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku

4, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, ktoré organizácia posudzuje ako iné

úkony vo všeobecnom záujme, a ustanoviť pre pracovníkov priaznivejšie podmienky poskytovania

pracovného voľna a náhrady mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného

zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť

iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne ustanoviť priaznivejšie podmienky

pre jeho poskytovanie.“.

123.

V § 125 nadpis znie

„Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby“.

124.

V § 125 ods. 1 sa v prvej vete za slová „vojenskú základnú (náhradnú) službu“ vkladajú

slová „alebo civilnú službu“ a na konci vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú

sa tieto slová: „v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť nárok pracovníka na náhradu

mzdy za ďalšiu dobu, prípadne možnosť organizácie náhradu mzdy za ďalšiu dobu poskytnúť.“;

v druhej vete sa vypúšťa slovo „vojenskej“.

125.

V § 125 ods. 2 sa za slová „vojenskej služby“ vkladajú slová „alebo civilnej služby“

a slová „kráti mu organizácia náhradu mzdy za jeden až tri dni;“ sa nahrádzajú slovami

„môže mu organizácia skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni;“.

126.

V § 125 ods. 3 sa za slová „s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby“ vkladajú

slová „a pri výkone civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,“ a na konci sa pripája

táto veta: „V kolektívnych zmluvách možno výšku náhrady mzdy ustanovenej podľa predchádzajúcej

vety zvýšiť; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku.“.

127.

V § 125 ods. 4 sa za slová „službu toho istého alebo iného druhu“ vkladajú slová

„alebo civilnú službu“ a v časti vety za bodkočiarkou sa za slovo „ak vykonáva“ vkladá

slovo „vojenskú“ a za slovo „časti“ sa vkladá slovo „tejto“.

128.

V § 125 ods. 5 a 6 sa za slová „služby v ozbrojených silách“ vkladajú slová „alebo

civilnej služby“.

129.

§ 125 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Náhradu mzdy vyplatenú pracovníkovi podľa odsekov 1 až 4 pri výkone služby v ozbrojených

silách uhradí organizácii príslušný štátny orgán vojenskej správy a pri výkone civilnej

služby príslušný orgán štátnej správy. Neuhrádza sa náhrada mzdy vyplatená rozpočtovou

organizáciou a náhrada mzdy vyplývajúca z kolektívnej zmluvy nad rozsah ustanovený

právnym predpisom.“.

130.

§ 126 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Ak nie sú pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie pracovníkov pri účasti na školení

a štúdiu popri zamestnaní uvedených v odseku 2 upravené právnym predpisom, možno ich

ustanoviť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa; možno v nej tiež ustanoviť pre pracovníkov

priaznivejšie podmienky poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, než

ustanovuje právny predpis. Náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného

zárobku a náhrada cestovných výdavkov výšku ustanovenú pracovnoprávnymi predpismi.

Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť

alebo priaznivejšie upraviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.“.

131.

V § 127 ods. 2 sa slová „o materskom príspevku“ nahrádzajú slovami „o rodičovskom

príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa;“.

132.

V § 128 ods. 2 sa vypúšťajú slová „za podmienok uvedených v § 125 ods. 4“.

133.

§ 128 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne

náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku

2, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, keď pracovníkovi vznikne nárok na

pracovné voľno, prípadne na náhradu mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku

priemerného zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno

takto ustanoviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.“.

134.

V § 133 ods. 1 sa v prvej vete za slovo „sú“ vkladajú slová „v rozsahu svojej pôsobnosti“

a na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena

f), ktoré znie

„f)

neposudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak pracovník nevykonal prácu, o ktorej sa

dôvodne domnieval, že bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie.“.

135.

V § 133 ods. 2 v prvej vete sa slová „ochrannú stravu“ nahrádzajú slovami „špecifické

účinné doplnky stravy“.

136.

V § 133 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „v pracovných poriadkoch“.

137.

§ 133 ods. 6 znie

„(6)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením ďalšie

povinnosti organizáciám na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa zásad

schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky ustanoviť pracovnoprávnym predpisom ďalšie povinnosti

organizácií na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva

a ministerstvom financií republiky ustanoví pracovnoprávnym predpisom rozsah a bližšie

podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, umývacích, čistiacich

a dezinfekčných prostriedkov, ochranných nápojov a špecifických účinných doplnkov

stravy.“.

138.

§ 135 ods. 1 druhá veta znie: „Túto aktívnu účasť zabezpečujú odborové orgány v spolupráci

s organizáciou.“.

139.

V § 135 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne vo vnútornom

predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom.“.

140.

V § 135 ods. 4 sa slová „po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí

republík“ nahrádzajú slovami „po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí a

s ministerstvami zdravotníctva republík“.

141.

V § 136 nadpis znie

„Kontrola odborových orgánov“.

V odseku 1 sa slová „orgány Revolučného odborového hnutia“ nahrádzajú slovami „odborové

orgány“.

142.

V § 137 sa slová „Vo výrobných družstvách a v jednotných roľníckych družstvách“ nahrádzajú

slovami „V družstvách, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

143.

§ 139 ods. 3 znie

„(3)

Organizácie zriaďujú, udržujú a zlepšujú zariadenia pre pracovníkov podľa právnych

predpisov. Organizácie zriaďujú a udržujú zdravotnícke zariadenia v rozsahu a za podmienok

ustanovených právnymi predpismi.“.

144.

V § 139 sa vypúšťa odsek 4.

145.

V § 140 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.

146.

V § 140 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

147.

§ 141 znie

㤠141

Organizácie sa starajú o prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov (§ 126 ods. 3), prípadne

o jej zvyšovanie (§ 126 ods. 2 a § 142b) a dbajú na to, aby pracovníci boli zamestnávaní

prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.“.

148.

V § 142 sa vypúšťa odsek 3.

149.

§ 142a sa vypúšťa.

150.

V § 142b v odseku 1 sa vypúšťajú slová „len vtedy,“.

151.

V § 142b v odseku 2 sa v časti vety za bodkočiarkou slová „je povinná“ nahrádzajú

slovom „môže“.

152.

V § 143 ods. 4 prvá veta znie: „Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava

doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto

nej, doba ďalšej materskej dovolenky a doba, po ktorú organizácia podľa § 127 ods.

2 ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok.“.

153.

§ 143 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie

„(8)

V kolektívnej zmluve možno ustanoviť ďalšie prípady, keď nevzniká povinnosť pracovníka

na úhradu nákladov; pritom je rozhodná kolektívna zmluva, ktorá bola účinná v čase

uzavretia dohody podľa odseku 1. To platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú

podnikateľskú činnosť.“.

154.

V § 144 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.

155.

V § 147 sa slová „s výnimkou základnej služby“ nahrádzajú slovami „s výnimkou vojenskej

základnej služby a civilnej služby“.

156.

§ 148a znie

㤠148a

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Federálnym ministerstvom

financií, ministerstvami práce a sociálnych vecí, ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami

financií republík ustanoví vyhláškou okruh pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých

na doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, podmienky ich pracovného uplatnenia, hmotného

zabezpečenia, ako aj povinnosti organizácií s tým súvisiace.“.

157.

§ 149 znie

㤠149

Organizácie sú povinné zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia

pre ženy.“.

158.

V § 150 ods. 2 sa v druhej vete slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“

nahrádzajú slovami „zdravotníctva republiky“.

159.

V § 152 ods. 1 sa za slovami „staršie ako 18 rokov“ nahrádza čiarka bodkočiarkou

a pred slová „ak ide“ sa vkladajú slová „nočnú prácu im možno nariadiť, len“.

160.

§ 152 ods. 2 znie

„(2)

Pokiaľ to vyžaduje naliehavý záujem spoločnosti a ak ide o práce menej namáhavé,

môžu ústredné orgány po dohode s ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami

zamestnávateľov ustanoviť pre organizácie vo svojich odvetviach, v ktorých činnostiach

a za akých podmienok sa povoľuje výkon dohodnutej nočnej práce žien starších ako 18

rokov.“.

161.

§ 152 ods. 3 znie

„(3)

Organizácia potrebuje na zamestnávanie žien nočnou prácou predchádzajúci súhlas príslušného

odborového orgánu, ktorý môže viazať udelenie súhlasu na splnenie podmienok.“.

162.

V § 162, § 206 ods. 2 a § 270a ods. 5 sa vypúšťa slovo „národnej“.

163.

V § 163 druhej vete sa vypúšťajú slová „so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným

odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže, a“.

164.

V § 165 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.

164a.

V § 167 ods. 1 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

165.

V § 167 ods. 2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“ nahrádzajú slovami

„zdravotníctva republiky“.

166.

V § 168 ods. 1 písm. b) sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí“ nahrádzajú slovami

„zdravotníctva“ a slová „po dohode s Českou odborovou radou alebo so Slovenskou odborovou

radou“ sa vypúšťajú.

167.

V § 176 ods. 4 sa slovo „ustanovia“ nahrádza slovami „môžu ustanoviť“.

168.

V § 178a ods. 3, § 179 ods. 3, § 187 ods. 1 a § 240 ods. 3 sa slovo „socialistického“

nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.

169.

V § 183 ods. 1 sa vypúšťajú v prvej vete slová „,rozhodcovská komisia“ a v druhej

vete slová „rozhodcovskou komisiou alebo“.

170.

V § 183 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a k socialistickému vlastníctvu“.

171.

V § 195 ods. 2 sa v poslednej vete vypúšťajú slová „rozhodcovská komisia alebo“.

172.

V § 202 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.

173.

V § 203 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva

republík“.

174.

Nadpis nad § 207 „Právomoc prejednávať pracovné spory“ sa vypúšťa.

175.

§ 207 znie

㤠207

Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a

rozhodujú súdy.“.

176.

§ 208 až 216 včítane nadpisov sa vypúšťajú.

177.

V § 227 sa v prvej vete slová „(osobitného odborného učilišťa)“ nahrádzajú slovami

„učilišťa alebo odborného učilišťa (ďalej len „učilište“)“.

178.

V § 227a ods. 1 sa v prvej vete slová „stredného odborného učilišťa (osobitného odborného

učilišťa)“ nahrádzajú slovom „učilišťa“.

179.

V § 227a ods. 2 sa slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“

nahrádzajú slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

180.

V § 227a ods. 3 sa slová „v strednom odbornom učilišti (osobitnom odbornom učilišti).“

nahrádzajú slovami „v učilišti.“.

181.

V § 227a ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena

f), ktoré znie

„f)

z údajov predchádzajúcej organizácie v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšej

organizácii vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady.“.

182.

§ 239 sa vypúšťa.

183.

§ 239b znie

㤠239b

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí

Českej republiky a podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky Ministerstvo

práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou odmeňovanie prác vykonávaných

na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“.

184.

§ 243a sa vypúšťa.

185.

V § 261 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“.

186.

V § 261 sa v odsekoch 3 a 4 vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“ a v odseku

4 slová „§ 70a ods. 3, § 79 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 5, § 118 ods. 2, § 239 ods.

3 a § 243a ods. 2“. V § 261 ods. 4 sa slová „§ 59 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 59

ods. 3“ a slová „§ 102 ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 102 ods. 5“.

187.

V § 265 sa vypúšťa odsek 1; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

188.

V § 266 ods. 4 sa vypúšťajú slová „rozhodcovskej komisii alebo“.

189.

V § 266a ods. 1 sa vypúšťajú slová „ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia“.

190.

V § 267 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne poskytovanie

mzdy (odmeny), náhrady mzdy a náhrad výdavkov v inej než česko-slovenskej mene.“.

191.

V § 267 ods. 5 sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Českou odborovou radou a Slovenskou

odborovou radou“.

192.

§ 268 sa vypúšťa.

193.

V § 269 ods. 1 sa vypúšťa v písmene c) časť vety pred bodkočiarkou a ustanovenie

písmena f); doterajšie ustanovenie písmena g) sa označuje písmenom f).

194.

§ 269 ods. 2 znie

„(2)

Medzi občanmi možno dojednať pracovný pomer, prípadne uzavrieť niektorú z dohôd o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak nejde o poskytovanie služieb pre osobnú

potrebu. Tieto pracovnoprávne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákonníka; vláda

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením potrebné odchýlky.

12

)

“.

195.

§ 269 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Pracovnoprávny vzťah nemôže vzniknúť medzi manželmi.“.

196.

V § 270a ods. 1 sa vypúšťa prvá veta. Druhá veta znie: „Ministerstvá práce a sociálnych

vecí republík a ďalšie orgány, o ktorých to ustanovuje zákon národnej rady, sú oprávnené

vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v orgánoch, organizáciách

a organizačných jednotkách na území príslušnej republiky.“.

197.

V § 270a sa v odseku 5 vypúšťajú slová „a životného prostredia“ a v odseku 6 slová

„ods. 2“.

198.

V § 270b ods. 1 sa v prvej vete slová „Národný výbor“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený

v § 270a ods. 1“ a vypúšťajú sa slová „a právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných

síl“, v druhej vete sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „príslušný orgán“

a tretia veta sa vypúšťa.

199.

V § 270b ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných

síl“.

200.

§ 271 znie

㤠271

Príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev

sa rozumejú tieto organizácie vytvorené na úrovni federácie alebo republík.“.

201.

V § 272 ods. 3 sa druhá veta ukončuje bodkou za slovami „a sociálnych vecí republiky“

a ďalšie vety sa vypúšťajú.

202.

§ 272 ods. 4 znie

„(4)

Nadriadeným orgánom sa na účely tohto zákonníka rozumie ten orgán, ktorý je podľa

osobitných predpisov oprávnený vykonávať voči organizácii riadiacu pôsobnosť pri plnení

jej úloh.“.

203.

§ 272 ods. 5 znie

„(5)

Príslušným odborovým orgánom, príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušným

ústredným odborovým orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán, ktorý je oprávnený

vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie; príslušným

ústredným odborovým orgánom sa rozumie tiež orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v

právnych vzťahoch v mene príslušného zväzu odborových organizácií.

19

)

“.

204.

§ 272 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Pre organizácie, ktoré nie sú v pôsobnosti odvetvových ústredných orgánov, povoľuje

výkon dohodnutej práce nadčas podľa § 97 ods. 4 a výkon dohodnutej nočnej práce žien

podľa § 152 ods. 2

a)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, ak ide o organizácie v pôsobnosti

federácie,

b)

príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky, ak ide o ostatné organizácie.“.

205.

§ 279 ods. 4 sa vypúšťa.

Čl. II

1.

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú tiež pracovné pomery vzniknuté a dohody o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavreté pred 1. februárom 1991, pokiaľ

nie je ďalej ustanovené inak; ich vznik, ako aj nároky z nich vzniknuté a právne úkony

urobené pred 1. februárom 1991 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

2.

Konanie o uložení kárneho opatrenia, prípadne o preskúmaní kárneho opatrenia rozhodcovskou

komisiou alebo súdom začaté pred 1. februárom 1991, sa k tomuto dňu zastavuje. Výkon

rozhodnutia o kárnom opatrení, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred týmto dňom, sa nevykoná.

Rozhodnutie o uloženom kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka. V žiadnych

informáciách, dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka nemožno uvádzať, že

sa mu uložilo kárne opatrenie.

3.

Rozhodcovské konanie, ktoré sa právoplatne neskončilo pred 1. februárom 1991, sa

považuje za bezvýsledné; príslušný odborový orgán je povinný najneskôr do 28. februára

1991 postúpiť spor na ďalšie prejednanie súdu, v ktorého obvode má sídlo; to neplatí

o sporoch podľa bodu 2, kde sa konanie zastavilo. Konanie na súde sa začne dňom, keď

postúpená vec došla súdu. Ak príslušný odborový orgán nesplní túto povinnosť, môže

sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd, a to najneskôr do 30. júna 1991.

4.

Právoplatné rozhodnutie rozhodcovskej komisie a schválenie zmieru touto komisiou

môže zrušiť súd, ak je v rozpore s právnymi predpismi; ak dôjde k zrušeniu, rozhodne

súd tiež vo veci samej. Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu najneskôr v lehote

troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

5.

Zbavovací dôvod podľa § 227a ods. 4 písm. f) sa uplatní aj vtedy, ak sa dohoda dojednala

pred 1. februárom 1991, pokiaľ sa potvrdenie o zamestnaní vydalo po 31. januári 1991.

6.

Podľa doterajších predpisov sa postupuje pri rozhodovaní o návrhoch prokurátora podľa

doterajšieho § 243a podaných na súde pred 1. februárom 1991.

7.

Po 31. januári 1991 sa posudzuje nočná práca žien podľa doterajšieho povolenia platného

k tomuto dňu, a to najdlhšie do 30. júna 1991.

8.

U mladistvých pracovníkov starších ako 16 rokov sa pri prácach v podzemí nevyhnutných

pre ich prípravu na povolanie do 30. septembra 1991 postupuje podľa doterajšieho ustanovenia

§ 83 ods. 2 druhej vety a § 167 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou.

Čl. III

Zrušujú sa

1.

zákon č.

37/1959 Zb.

o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia,

2.

§ 3 ods. 3 a 4 a § 4 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi

odborovými organizáciami a zamestnávateľmi,

3.

zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

362/1990 Zb.

o rozšírení okruhu vedúcich funkcií obsadzovaných vymenovaním,

4.

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č.

82/1989 Zb.

o kolektívnych zmluvách,

5.

vyhláška Federálneho ministerstva financií č.

8/1967 Zb.

o poskytovaní pracovného voľna a hospodárskom zabezpečení pracovníkov pri účasti

na odbornom školení organizovanom formou krátkodobého internátneho sústredenia,

6.

bod 12 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych

vecí č. 63/1968 Zb.

o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových

a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, ktorá znie: „Dĺžka smeny nesmie

presiahnuť 9 hodín a“,

7.

vyhláška Ústrednej rady odborov č.

42/1975 Zb.

o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami v znení vyhlášky

č. 25/1983 Zb.,

8.

§ 5 a § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií

č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom

odborovom hnutí,

9.

vyhláška Ústrednej rady odborov č.

97/1967 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom

poistení,

10.

§ 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989

Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do

zamestnania,

11.

smernice Federálneho ministerstva financií z 28. augusta 1973 č. II/18668/1973 o

hmotnom zabezpečení funkcionárov a pracovníkov pri účasti na politickom školení (reg.

v čiastke 32/1973 Zb.) v znení úpravy Federálneho ministerstva financií zo 14. januára

1975 č. II/634/75 (reg. v čiastke 10/1975 Zb.),

12.

smernice Federálneho ministerstva financií z 25. apríla 1972 č. II/7042/72 o uhrádzaní

vyplácaných náhrad miezd pri niektorých prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu

(reg. v čiastke 11/1972 Zb.).

Čl. IV

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie Zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších zákonov.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.