vlády Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady Československého revolučného odborového hnutia

3

ZÁSADY

vlády Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady Československého revolučného

odborového hnutia

zo 14. januára 1971

pre uzavieranie, obsah a kontrolu kolektívnych zmlúv Významným činiteľom pri konsolidácii

a rozvoji socialistickej ekonomiky a pri zlepšovaní pracovných, mzdových i sociálnych

podmienok pracujúcich sú kolektívne zmluvy, ktoré vytvárajú aj podmienky pre účasť

pracujúcich na riadení a rozvoji výroby a na zvyšovaní produktivity práce.

V záujme jednotného postupu pri zostavovaní, uzavieraní a kontrole kolektívnych zmlúv

prijala vláda Československej socialistickej republiky a Ústredná rada Československého

revolučného odborového hnutia tieto zásady

ČASŤ I

Uzavieranie kolektívnych zmlúv

(1)

Kolektívne zmluvy sa uzavierajú vo všetkých štátnych hospodárskych a príspevkových

organizáciách. V ostatných organizáciách sa kolektívne zmluvy uzavierajú podľa potreby,

ak sa na tom dohodne závodný výbor základnej organizácie odborového zväzu (ďalej len

„závodný výbor“), prípadne podnikový výbor ROH, s vedením organizácie.

(2)

Kolektívna zmluva sa uzaviera medzi kolektívom pracovníkov a organizáciou. V mene

pracovníkov ju uzaviera závodný (podnikový) výbor a v mene organizácie jej vedúci.

(3)

Kolektívne zmluvy môžu uzavierať aj generálne (odborové) riaditeľstvá s vyššími odborovými

orgánmi.

(4)

Pokiaľ je pre niektorý závod (prevádzku) vzhľadom na podmienky pracovísk, rozsah

alebo miestnu odlúčenosť závodu (prevádzky) potrebná odlišná úprava niektorých záväzkov,

možno takúto úpravu urobiť v prílohe kolektívnej zmluvy, ktorá je jej nedielnou súčasťou.

(5)

S kolektívom pracovníkov závodu, v ktorom je potrebná odlišná úprava prevažnej väčšiny

záväzkov alebo kde je to vhodné z iných vážnych dôvodov, môže organizácia uzavrieť

samostatnú kolektívnu zmluvu; v mene pracovníkov ju uzaviera závodný výbor a v mene

organizácie jej vedúci alebo ním na to písomne poverený pracovník.

(6)

Kolektívna zmluva sa uzaviera v súlade s plánom spravidla na dobu jedného roka; môže

sa uzavrieť i na dlhšie obdobie. Dĺžku obdobia, na ktoré sa zmluva uzaviera, prípadne

predĺženie doby jej platnosti dohodnú obe zmluvné strany podľa konkrétnych podmienok

a potrieb.

(7)

Ak dôjde k závažným zmenám v činnosti organizácie, najmä pri zmene hospodárskeho

plánu organizácie, alebo ak sú na to iné závažné dôvody, urobí sa zmena alebo doplnenie

kolektívnej zmluvy v doplnku ku kolektívnej zmluve.

(8)

Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnky sa uzavierajú písomne.

ČASŤ II

Obsah kolektívnych zmlúv

Zabezpečenie plánovaných úloh organizácie

(9)

Kolektívna zmluva obsahuje najmä

1.

konkrétne záväzky organizácie a pracovníkov na dosiahnutie cieľov a na splnenie,

prípadne prekročenie úloh obsiahnutých v hospodárskom pláne organizácie, predovšetkým

a)

na plnenie najvýznamnejších úloh štátneho plánu, najmä dodávok na vnútorný trh a

vývoz a znižovanie rozostavanosti investícií;

b)

na využitie rezerv a možností rastu produktivity práce a hospodárnosti v spotrebe

materiálu, energie a režijných nákladov realizáciou programov komplexnej socialistickej

racionalizácie, predovšetkým

- krátkodobými opatreniami v oblasti racionalizácie práce neinvestičného charakteru

zameranými na efektívne využívanie pracovných síl, zdokonaľovanie organizácie a metód

práce, pracovných podmienok a prostredia,

- modernizáciou základných fondov, ich optimálnym využívaním a zvyšovaním smennosti,

- urýchleným zavádzaním výsledkov vedecko-technického pokroku do výroby,

ako aj trvalým zabezpečovaním výsledkov zníženia riadiaceho a správneho aparátu;

c)

na zvýšenie kvality výrobkov, výkonov a služieb, zníženie strát z nepodarkov a na

zníženie počtu odôvodnených reklamácií;

d)

na upevnenie pracovnej disciplíny, predovšetkým lepším využívaním pracovného času

a odstraňovaním neodôvodnenej absencie a chorobnosti aj nežiadúcej fluktuácie na základe

konkrétnych rozborov príčin;

e)

na zabezpečenie ochrany majetku v socialistickom vlastníctve;

f)

na plánovité zvyšovanie a využívanie kvalifikácie podľa perspektívnych potrieb organizácie

a očakávanej technológie výroby, na vytváranie predpokladov pre pracovníkov na osvojovanie

si ďalších profesií a zvyšovanie kvalifikácie v štátnych i podnikových školách aj

v mimoškolskej oblasti so zameraním predovšetkým na mladistvých a ženy;

g)

na rozvíjanie iniciatívy pracujúcich a ich účasti na riadení zabezpečením systematického

prenosu informácií medzi vedením organizácie a kolektívom pracujúcich, zvolávaním

pravidelných výrobných porád na prerokovanie úloh, pripomienok a námetov, rozvíjaním

vnútropodnikového súťaženia a hnutia brigád socialistickej práce a usmerňovaním a

podporou činnosti zlepšovateľov a novátorov;

h)

na obmedzovanie nadčasovej práce;

2.

dojednanie o rozdelení hospodárskeho výsledku (prostriedkov) organizácie po splnení

daňových, odvodových a iných povinností do rezervného fondu, fondu výstavby, obratového

fondu, fondu kultúrnych a sociálnych potrieb (pobádacieho fondu), prípadne ďalších

účelových fondov a fondu odmien (fondu pracujúcich).

Hmotná zainteresovanosť

(10)

Kolektívna zmluva v oblasti hmotnej zainteresovanosti pomáha usmerňovať mzdový vývoj

v organizácii a upravuje niektoré mzdové podmienky pracovníkov.

(11)

V rámci zásad jednotnej mzdovej politiky kolektívna zmluva vyjadruje zámery mzdovej

politiky organizácie a obsahuje najmä

a)

celkový objem mzdových prostriedkov plánovaný na základe určených pravidiel mzdovej

regulácie, objem miezd a výšku priemerných miezd z neho vyplývajúcu; v rozpočtových

a príspevkových organizáciách celkovú plánovanú výšku mzdového fondu s vyčlenením

prostriedkov na odmeny;

b)

zámery v diferenciácii priemerných miezd medzi vnútropodnikovými útvarmi, skupinami

pracovníkov, prípadne hlavnými profesiami;

c)

predpoklady, ktoré organizácia vytvorí, a opatrenia, ktoré urobí na zvýšenie účinnosti

mzdových foriem, najmä z hľadiska zamerania zásad prémiovania na rozhodujúce úlohy

a na zabezpečenie dôslednej diferenciácie miezd podľa výsledkov práce;

d)

plán preverovania kvality noriem spotreby práce a postup pri vykonávaní ich zmien;

e)

dohodnutý postup pri obmedzení výplaty miezd v organizácii na úhrn zaručených miezd

zvýšený v súlade s právnym predpisom;

f)

informáciu, kde možno nazrieť do mzdových predpisov používaných v organizácii, do

zoznamu mzdových foriem, do prémiových poriadkov, konkrétnych podmienok pre poskytovanie

odmien a zriaďovanie a používanie fondu vedúcich a pod.

(12)

Podľa splnomocnenia v právnych predpisoch kolektívna zmluva určuje najmä

a)

podrobné podmienky pre poskytovanie podielov na hospodárskych výsledkoch, najmä vzájomný

pomer výšky podielov pracovníkov zainteresovaných na celkových hospodárskych výsledkoch

organizácie i na výsledkoch vnútropodnikových útvarov, spôsob určenia výšky podielov,

a v ktorých prípadoch a z akých dôvodov sa podiely krátia alebo neposkytujú;

b)

výšku príplatku za prácu v nočných smenách;

c)

spôsob a rozsah mzdového zvýhodnenia za prácu cez soboty a nedele a podmienky pre

jeho poskytovanie;

d)

výšku mzdy, ktorá patrí pracovníkovi, ak bol prevedený na inú prácu pre prestoj,

ktorý nezavinil, alebo pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými

vplyvmi, pokiaľ úprava nebola už vykonaná v mzdovom predpise;

e)

podmienky a rozsah náhrady mzdy pracovníkovi, ktorý nebol prevedený na inú prácu

pri prestoji, ktorý nezavinil, pokiaľ úprava nebola už vykonaná v mzdovom predpise.

(13)

Podľa splnomocnenia v právnych predpisoch kolektívna zmluva môže, pokiaľ úprava nebola

už vykonaná v mzdovom predpise, určiť najmä

a)

jednotný príplatok za nadčasovú prácu vo dne, v noci a v deň nepretržitého odpočinku

v týždni, ak je to odôvodnené povahou práce;

b)

výnimočné poskytovanie primeranej paušálnej sumy za nadčasovú prácu;

c)

v ktorých prípadoch patrí výnimočne pracovníkom, ktorým bola určená mzda s prihliadnutím

na prípadnú nadčasovú prácu, za nadčasovú prácu vykonávanú v noci alebo v deň pracovného

pokoja miesto náhradného voľna základná mzda s príslušným príplatkom;

d)

časové obdobie na výplatu prémií a odmien, pokiaľ má byť dlhšie ako jeden mesiac;

e)

v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu sa poskytuje pracovníkovi

náhrada mzdy, ak prácu nemohol vykonávať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Starostlivosť o pracujúcich

(14)

Na zlepšenie pracovných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracujúcich a na vytvorenie

priaznivého podnikového prostredia, ktoré podstatnou mierou prispieva k stabilizácii

pracovných síl, kolektívna zmluva obsahuje konkrétne záväzky, najmä

1.

na prehĺbenie systému práce s ľuďmi

- využitím moderných poznatkov psychológie a sociológie pri prijímaní pracovníkov

a ich rozmiestnení s prihliadnutím na ich schopnosti, záujmy a dosahované pracovné

výsledky,

- realizáciou účinného systému práce s kádrovými rezervami,

- zabezpečením súladu výsledkov hodnotenia pracovníkov s odmeňovaním a osobnými perspektívami,

- tvorbou priaznivého prostredia v pracovných skupinách,

- zlepšením podmienok pre pracujúce ženy, mladých pracovníkov,

absolventov škôl, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so sťaženými

životnými podmienkami a rozšírením služieb pre nich (napr. zriaďovaním jaslí, útulkov,

ubytovní a pod.),

- pravidelným stykom s bývalými pracovníkmi - dôchodcami a starostlivosťou o nich;

2.

na zmierňovanie nepriaznivých dôsledkov deľby práce v záujme zvýšenia pracovného

uspokojenia, na úpravy režimov práce a oddychu podľa konkrétnych potrieb kolektívov

a rytmu pásov podľa kriviek výkonnosti a psychickej únavy, na odstraňovanie fyzicky

namáhavých prác a prispôsobenie charakteru práce požiadavkám fyziológie a psychológie

práce;

3.

na obmedzovanie nočnej práce žien a tam, kde sa nočná práca žien v súlade s výnimkou

povolenou podľa uznesenia vlády musí vykonávať, na zvýšenie starostlivosti o tieto

pracovníčky znižovaním námahy pri nočnej práci na minimum, zaistením zvýšenej bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovaním teplej stravy a vhodných nápojov a pod.;

4.

na zlepšenie pracovného prostredia a zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

predovšetkým plnením plánu ozdravných opatrení, sústavnou kontrolou plnenia povinností

a záväzkov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zlepšovaním pracovných

podmienok klimatizačnými zariadeniami, správnym osvetlením, znižovaním prášivosti,

hluku, vibrácií a výskytu zdraviu škodlivých látok a zlepšovaním celkového estetického

vzhľadu pracovísk; na zabezpečovanie lepšieho vybavenia zdravotníckych stredísk;

5.

na rozširovanie a zvyšovanie úrovne závodného stravovania a zabezpečovanie občerstvenia,

na zlepšovanie podmienok osobnej hygieny, ukladania zvrškov a dopravy pracujúcich

do zamestnania a späť;

6.

na zlepšovanie bytových podmienok pracujúcich, predovšetkým podnikovou bytovou výstavbou

a pomocou pri svojpomocných formách družstevnej a individuálnej bytovej výstavby;

7.

na použitie prostriedkov fondu kultúrnych a sociálnych potrieb (pobádacieho fondu)

pre kultúrne, sociálne, bytové, zdravotné, rekreačné a telovýchovné účely; na združovanie

týchto prostriedkov podľa potreby s prostriedkami iných organizácií, prípadne i na

vzájomnú výmenu rekreačných zariadení pre rozšírenie rekreačných možností pracovníkov

s osobitným zreteľom na rodinnú rekreáciu; na zlepšovanie bytových podmienok predovšetkým

poskytovaním pôžičiek pracovníkom a príspevkov na podnikovú bytovú výstavbu; súčasťou

kolektívnej zmluvy sú údaje o výške prídelu prostriedkov do fondu kultúrnych a sociálnych

potrieb (pobádacieho fondu) a jeho rozpočet; minimálnu výšku prídelu fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb ustanovenú vládou Československej socialistickej republiky možno

zvýšiť najviac na maximum ustanovené touto vládou;

8.

na spoluúčasť pracovníkov a využitie prostriedkov (najmä mechanizačných) jednotlivých

organizácií pri zlepšovaní životného prostredia v ich sídle a v bydlisku pracovníkov.

ČASŤ III

Záväznosť, evidencia a kontrola kolektívnych zmlúv

Právna záväznosť kolektívnych zmlúv

(15)

Kolektívna zmluva sa stáva pre obe zmluvné strany záväznou podpisom zástupcov oboch

zmluvných strán. Pred podpisom musí kolektívnu zmluvu schváliť členská schôdza alebo

konferencia delegátov základnej organizácie (základných organizácií) odborového zväzu,

kolektívnu zmluvu medzi generálnym (odborovým) riaditeľstvom a vyšším odborovým orgánom

predsedníctvo tohto odborového orgánu.

(16)

Právna účinnosť záväzkov obsiahnutých v kolektívnej zmluve sa začína prvým dňom obdobia,

na ktoré bola kolektívna zmluva uzavretá, pokiaľ v nej nie je ustanovené inak.

(17)

Úpravy v kolektívnych zmluvách, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi alebo so

záujmami spoločnosti, sú neplatné.

(18)

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnych zmlúv jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú

a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru.

(19)

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, aké dôsledky sa budú vyvodzovať z neplnenia

záväzkov organizácie z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým pracovníkom, ako aj zloženie

orgánu, ktorý rieši spory vzniknuté z neplnenia týchto záväzkov; tento orgán sa spravidla

skladá prevažne zo zástupcov orgánov nadriadených organizácií a vyšších odborových

orgánov. V ostatných prípadoch sa postupuje podľa čl. 23 písm. a) uznesenia IV. všeodborového

zjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia so

zmenami a doplnkami vykonanými uznesením celoštátnej všeodborovej konferencie v máji

1965 (príloha Zákonníka práce).

Evidencia kolektívnych zmlúv

(20)

Uzavretie kolektívnej zmluvy evidujú orgány bezprostredne nadriadené organizácii

a príslušné vyššie odborové orgány.

Kontrola plnenia kolektívnych zmlúv

(21)

Plnenie kolektívnej zmluvy kontrolujú obe zmluvné strany spôsobom, ktorý dojednali

v kolektívnej zmluve, a to najmenej raz za pol roka. Odborová organizácia kontroluje

prostredníctvom svojho aktívu, či sa vytvárajú predpoklady na plnenie záväzkov z kolektívnej

zmluvy. Hodnotenie, ako sa plnia záväzky z kolektívnej zmluvy, je súčasťou záverečného

ročného hodnotenia a kontroly výsledkov hospodárenia organizácie. Závery a poznatky

z kontroly sú spravidla jedným z podkladov na prípravu kolektívnej zmluvy na budúce

obdobie.

Predseda Ústrednej rady

Československého revolučného odborového hnutia

Piller v. r.

Predseda vlády

Československej socialistickej republiky

Dr. Štrougal v. r.