VYHLÁŠKA, 3/1967 Z. z. ktorou sa vydávajú SMERNICE ÚSTREDNEJ RADY ODBOROV pre uzavieranie, registráciu a kontrolu kolektívnych zmlúv (schválené Predsedníctvom Ústrednej rady odborov 24. 10. 1966)

Článok 2

A. Odborové kolektívne zmluvy vychádzajú z celkovej koncepcie vývoja odborov. V rámci

svojej právomoci odborové orgány zakotvujú do kolektívnych zmlúv riešenia takých vzťahov,

ktoré považujú v podmienkach svojho odboru za rozhodujúce.

Odborová kolektívna zmluva má obsahovať predovšetkým

- ciele, ktoré si odbor určí na obdobie, na ktoré sa zmluva uzaviera,

- ustanovenie o spôsobe znovurozdelenia prostriedkov v rámci odboru, t. j. o uložení

dodatkového odvodu alebo o poskytnutí mimoriadnej dotácie z centralizovaných prostriedkov

odborového riaditeľstva a o programe postupnej likvidácie mimoriadnych dotácií,

- spôsob riešenia dôsledkov spojených s vykonávaním opatrení zvolených pre dosiahnutie

určených cieľov (napr. riešenie vplyvu automatizácie na znižovanie počtu pracovníkov,

na zvyšovanie kvalifikácie, na pracovné prostredie a pod.) a celkovú koncepciu zabezpečenia

pracovných a životných podmienok v rámci odboru vrátane určenia prostriedkov na tieto

účely,

- určenie foriem a podnetov rozvoja iniciatívy pracujúcich v odbore,

- ustanovenie o dodatkových odvodoch podnikov formou prirážky k odvodu z hrubého dôchodku

alebo zisku, ak nie je inštalované alebo riadne v prevádzke zariadenie na ochranu

pracovníkov alebo ak zariadenie závodu nevyhovuje predpisom o bezpečnosti práce alebo

zdravotníckym predpisom,

- ustanovenie o niektorých opatreniach v oblasti osobnej hmotnej zainteresovanosti;

tieto opatrenia sa do kolektívnej zmluvy dávajú podľa potreby, ak tak rozhodne odborový

riaditeľ po dohode s odborovou komisiou ústredného výboru odborového sväzu,

- opatrenia na zlepšenie pracovných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracovníkov

odboru, ktoré sa budú v potrebnom rozsahu financovať z centralizovaných prostriedkov

odborového riaditeľstva, najmä

- opatrenia na zvýšenie starostlivosti o ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci z

hľadiska perspektívneho rozvoja odboru,

- na vytváranie lepších pracovných podmienok pre ženy pracujúce v odbore, pracovníkov

so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracujúcich dôchodcov,

- na zabezpečenie podnikovej, družstevnej a individuálnej bytovej výstavby a na zlepšovanie

hromadného ubytovania mládeže a ostatných pracovníkov,

- opatrenia na podporu budovania stredísk odvetvového a podnikového vzdelania z hľadiska

perspektívnych potrieb kvalifikovaných síl a výchovy kádrov,

- zásadné opatrenia týkajúce sa využitia základných prostriedkov, úprav režimu pracovného

času a postupu pri skracovaní pracovného času, pokiaľ je v príslušnom období v odbore

plánované.

B. Podnikové kolektívne zmluvy vychádzajú z technicko-ekonomickej koncepcie obsiahnutej

v dlhodobých plánoch podnikov, spresňovanej ročne pomocou ekonomických nástrojov.

Výrobno-ekonomické ciele obsiahnuté v kolektívnych zmluvách podnikov majú byť vyjadrením

iniciatívy pracujúcich a socialistickej podnikavosti a zabezpečovať dosiahnutie maximálnych

výsledkov pri najnižšej výrobnej spotrebe, aby sa pri mobilizácii rezerv dosiahli

optimálne výsledky.

Obdobne je to pri kolektívnych zmluvách uzavieraných v závodoch podnikového charakteru.

V podnikových kolektívnych zmluvách sa určí

*)

1.

Na zabezpečenie tvorby zdrojov a úhrady podnikových potrieb

a)

tvorba hrubého dôchodku a povinnosti podniku

- výška predpokladaného hrubého dôchodku (zisku); pri poskytnutí dotácie zo znovurozdelenia

prostriedkov v rámci odboru uvedie sa dotácia a podmienky, za ktorých sa poskytla,

vrátane konkrétnych opatrení a termínov na dosiahnutie postupnej likvidácie finančnej

závislosti podniku od mimoriadnych dotácií;

(kolektívna zmluva má ukázať nielen výsledný údaj ako cieľ celkového hospodárenia,

ale aj cestu na jeho dosiahnutie. Bude účelné v zmluve uviesť zvolené opatrenia, napr.

zvýšenie produkcie, zníženie nákladov za materiál, energiu, vykonanie ďalších racionalizačných

opatrení, zabezpečovanie rozvoja efektívnych výrob a pod. V tejto súvislosti treba

venovať osobitnú pozornosť otázke vývoja stavu podnikovej zamestnanosti; pritom sledovať

tendencie na znižovanie celkového stavu pracovníkov a posilňovať prostriedky na investície

pre modernizáciu výrobného zariadenia umožňujúce ďalší rast a zefektívnenie výroby

pri súčasnom znižovaní zamestnanosti);

b)

rozdelenie predpokladaného použiteľného hrubého dôchodku

- prostriedky na úhradu podnikových potrieb, predovšetkým na ďalší rozvoj podniku,

rezervný fond (minimálne vo výške 2 % ročného objemu zdrojov fondu pracujúcich plánovaného

podnikom), fond výstavby, fond kultúrnych a sociálnych potrieb (minimálne 0,8 % ročného

objemu zdrojov fondu pracujúcich od začiatku roka),

- prostriedky na mzdy (fond pracujúcich);

c)

rozdelenie vyššieho ako predpokladaného použiteľného hrubého dôchodku (relatívne)

- na posilnenie ďalšieho rozvoja podniku prídelmi do rezervného fondu, fondu výstavby

a fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,

- na mzdy (fond pracujúcich); ide o relatívne vyjadrenie podielu fondu pracujúcich

na celkovom použiteľnom hrubom dôchodku. Zásadne treba vychádzať z toho, že fond pracujúcich

neporastie rýchlejšie ako použiteľný hrubý dôchodok. V záujme zabezpečenia nevyhnutných

prostriedkov na financovanie investícií z vlastných zdrojov by sa mal zabezpečovať

predstih rastu použiteľného hrubého dôchodku. Proporcie v tomto smere budú podľa konkrétnych

podmienok usmerňovať odborové riaditeľstvá;

2.

v oblasti regulácie mzdového vývoja

a)

rozdelenie fondu pracujúcich

*)

- členenie fondu pracujúcich pri predpokladanej tvorbe použiteľného hrubého dôchodku

na mzdy za individuálne výsledky práce, podiely za hospodárske výsledky a ostatné

osobné výdavky;

- predpokladaný priemerný mesačný zárobok za obdobie, na ktoré sa zmluva uzaviera,

s uvedením skutočných priemerných mesačných zárobkov dosiahnutých v predchádzajúcom

roku, z toho

- za individuálne výsledky práce,

- priemerný podiel na hospodárskych výsledkoch,

- prípadne mzdy podľa vybratých profesií (kategórií);

- rozdelenie fondu pracujúcich pri jeho vyššej ako predpokladanej tvorbe, po úhrade

miezd, na ktoré je nárok podľa príslušných mzdových predpisov;

- použitie na prémie, odmeny a na výplatu podielov na hospodárskych výsledkoch;

b)

uplatňovanie mzdovopolitických zásad

- prehľad základných predpisov platných pre odmeňovanie za prácu v podniku;

- prehľad sborníkov používaných noriem a normatívov s podmienkami ich spresňovania,

schvaľovania, doby platnosti a vyhlasovania;

- odvolanie na predpisy o prémiovaní, poskytovaní odmien, uzavieraní osobných účtov

a pod.;

- pravidlá pre rozdeľovanie prostriedkov na podiely za hospodárske výsledky, ktoré

budú rešpektovať zásadu, že podiely treba v maximálnej miere využiť na prehlbovanie

mzdovej diferenciácie;

- zásady osobnej hmotnej zainteresovanosti vo vnútropodnikových útvaroch;

- zásady pre tvorbu a používanie prostriedkov fondov majstrov a iných vedúcich;

- riešenie mzdových otázok, ktoré nie sú upravené mzdovým predpisom, pokiaľ v takom

prípade Zákonník práce alebo iný všeobecne platný predpis odkazuje na ich úpravu v

kolektívnej zmluve;

- postup pri nedostatku prostriedkov vo fonde pracujúcich;

3.

na vytvorenie podmienok pre rozvoj iniciatívy a komplexnej starostlivosti o pracujúcich

- organizačné, metodické a kádrové opatrenia na zabezpečenie výchovy a vzdelania mladistvých

v pracovnom pomere, prípravy robotníkov na získanie výučného listu, doškoľovania,

získania druhej kvalifikácie, na štúdium pri zamestnaní, na ďalšie špecializované

pomaturitné štúdium účelového a funkčného charakteru i na prípravu pracujúcich pre

štúdium na vysokých školách a na vedeckovýskumnú prácu;

- opatrenia na zabezpečovanie odbornej výchovy učňovského dorastu;

- opatrenia na obmedzenie nadčasovej práce a na vytváranie predpokladov pre skracovanie

pracovného času pri plnení plánovaného rastu výroby a zárobkov;

- opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia, na zvýšenie starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci, na zlepšenie pracovných, sociálnych, kultúrnych a rekreačných

podmienok pracovníkov, na zlepšenie starostlivosti o závodné stravovanie (zlepšovanie

vybavenia závodných jedální a pod.), všestrannú pomoc pri zabezpečovaní bytovej výstavby

(podnikovej, družstevnej, individuálnej), pri údržbe a opravách podnikových bytov

a závodných ubytovní;

- opatrenia na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich žien (najmä

zriaďovanie a rozširovanie zariadení pre deti, uľahčenie nákupu a pod.), pracovníkov

so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracujúcich dôchodcov;

- používanie prostriedkov fondu výstavby, prípadne prostriedkov centralizovaných na

odbore pre zlepšenie pracovných, zdravotných, sociálnych, kultúrnych, bytových a učňovských

zariadení, vrátane krytia plánu ozdravných a bezpečnostných opatrení;

- rozpočet výdavkov na kultúrne, sociálne, zdravotné a rekreačné potreby z fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb, v ktorom sa bude prihliadať na špecifické potreby mladých pracovníkov.

C. Závodné kolektívne zmluvy uzavierané v ostatných závodoch spravidla určujú

- podmienky, za ktorých možno pracovníkom závodu poskytovať podiely na hospodárskych

výsledkoch vnútrozávodných útvarov;

- ustanovenie o používaní fondov vedúcich pracovníkov, najmä fondov majstrov a vedúcich

prevádzok;

- termíny a spôsob vykonávania previerok ekonomickej účinnosti uplatňovaných mzdových

foriem vrátane prémiových poriadkov;

- opatrenia na zlepšenie pracovných, kultúrnych, sociálnych, zdravotných, telovýchovných

a rekreačných podmienok pracovníkov vrátane rozpočtu prostriedkov z fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb (rozpísaných z podniku);

- opatrenia na zlepšenie stravovania pracovníkov (zriaďovanie pomocných hospodárstiev

a pod.), na podporu bytovej výstavby a údržby (uzavieranie dohôd s podnikmi bytového

hospodárstva a pod.), na zabezpečenie údržby podnikových bytov, závodných ubytovní

a pod., na skvalitnenie a zrýchlenie dopravy pracujúcich do práce vrátane záväzkov

pracovníkov na využívanie svojpomoci bez nárokov na finančné prostriedky;

- opatrenia na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich žien, najmä

rozširovanie pracovných príležitostí pre tehotné ženy a matky malých detí (vhodné

rozvrhnutie pracovného času, zabezpečenie výstavby závodných jaslí, materských škôl

a detských útulkov, rozširovanie služieb, uľahčenie nákupu a pod.) a na zlepšenie

pracovných podmienok pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracujúcich dôchodcov.

Článok 3

Súčasťou kolektívnych zmlúv sú opatrenia napomáhajúce riešenie územných problémov,

najmä

- opatrenia na najefektívnejšie združovanie finančných, materiálových a iných prostriedkov

hospodárskych, rozpočtových a spoločenských organizácií a národných výborov pri výstavbe,

rozširovaní, údržbe a zlepšovaní kultúrnych, sociálnych, zdravotných, telovýchovných

a iných zariadení, ktoré majú slúžiť pracujúcim v mieste i ostatným občanom;

- opatrenia na využívanie závodných, podnikových a združených zariadení pre uspokojovanie

potrieb pracujúcich a ich rodinných príslušníkov v mieste;

- opatrenia na organizovanie všetkých foriem dobrovoľnej účasti pracujúcich na výstavbe

a údržbe objektov slúžiacich na zlepšenie pracovného a životného prostredia občanov,

či už pomocou pri manuálnej práci alebo pomocou odborných pracovníkov pri spracovaní

štúdií, rozborov, plánov a pod.;

- opatrenia na využitie mechanizačných prostriedkov podnikov (závodov) pri spoločnom

budovaní verejne prospešných zariadení vrátane úloh na zveľaďovaní mesta (obce).

Na zabezpečenie komplexného riešenia kultúrnych, zdravotných, sociálnych, bezpečnostných

a rekreačných potrieb pracujúcich, služieb a starostlivosti o pracujúce ženy, mládež

a pod. podniky a závody odovzdávajú okresnej odborovej rade najmä časti kolektívnej

zmluvy, ktoré sa týkajú týchto otázok.

Prílohou kolektívnych zmlúv sú plány ozdravných opatrení.

Článok 4

V kolektívnej zmluve treba uviesť útvar, v ktorom sa pracovníci môžu oboznámiť so

znením kolektívnej zmluvy, ako aj so všetkými mzdovými a pracovnoprávnymi predpismi

platnými v podniku.

Článok 5

Na zabezpečenie súladu obsahu odborových kolektívnych zmlúv s celospoločenskými záujmami

a s platnými predpismi, najmä v oblastiach odmeňovania a pracovnoprávnych vzťahov,

vykonáva sa ich registrácia.

Registrácii podliehajú aj zmeny a doplnky odborových kolektívnych zmlúv týkajúce sa

pracovnoprávnych a mzdových otázok.

Odborové kolektívne zmluvy sa registrujú na ústredných hospodárskych orgánoch a ústredných

výboroch odborových zväzov.

Článok 6

Platnosť a kontrola kolektívnych zmlúv

V každej kolektívnej zmluve je určené obdobie, na ktoré sa kolektívna zmluva uzaviera

a od kedy nadobúda účinnosť.

Odborové kolektívne zmluvy schvaľuje orgán, ktorý určí ústredný výbor odborového sväzu.

Kolektívne zmluvy uzavierané v podnikoch a závodoch schvaľuje členská schôdza alebo

konferencia Revolučného odborového hnutia.

Kolektívne zmluvy nadobúdajú platnosť podpísaním obidvoma zmluvnými partnermi, prípadne

vykonaním registrácie.

*)

Rovnako sa postupuje pri zmenách a doplnkoch kolektívnych zmlúv.

K zrušeniu platnosti kolektívnej zmluvy pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

pokiaľ na tom majú obidve zmluvné strany záujem, sa vyjadrujú odborové a hospodárske

orgány, prípadne orgány národných výborov, na ktorých sú zmluvy registrované.

Za splnenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy pre organizáciu zodpovedajú

vedúci pracovníci v rozsahu svojich funkcií a ďalší pracovníci menovite uvedení v

kolektívnej zmluve. Zavinené neplnenie záväzkov sa posudzuje ako porušenie pracovnej

povinnosti so všetkými dôsledkami podľa platných predpisov (Zákonník práce - druhá

hlava). Za záväzky kolektívov pracujúcich má zodpovednosť príslušný odborový orgán

podľa stanov Revolučného odborového hnutia.

Plnenie kolektívnych zmlúv sa kontroluje súbežne s hodnotením hospodárskych výsledkov

tak, aby o plnení boli informovaní všetci pracovníci. Pri polročnej kontrole plnenia

kolektívnej zmluvy sa vypracúva zápisnica o plnení záväzkov. Pri hodnotení a revízii

celoročných výsledkov hospodárenia, posudzovaní vývoja zdrojov, cien a miezd, uspokojovaní

potrieb odberateľov, plnení plánu ozdravných opatrení, vývoja akosti výrobkov a služieb

sa vykonáva i dôkladná kontrola plnenia kolektívnej zmluvy.

Závery z kontroly slúžia ako podklad pre prípravu novej kolektívnej zmluvy. Vedúci

hospodárski pracovníci a členovia príslušných odborových orgánov osobne podávajú zprávu

na členských schôdzach alebo konferenciách Revolučného odborového hnutia o plnení

záväzkov vo všetkých častiach kolektívnej zmluvy. Polročné a celoročné hodnotenie

kolektívnej zmluvy má charakter verejnej kontroly za priamej účasti pracujúcich.

Článok 7

Tieto smernice platia pre kolektívne zmluvy uzavierané na rok 1967 a ďalšie roky.

Zrušuje sa vyhláška

č. 120/1965 Zb.

, ktorou sa vydávajú smernice Ústrednej rady odborov pre uzavieranie, registráciu,

evidenciu a kontrolu kolektívnych zmlúv.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Článok 1

Uzavieranie kolektívnych zmlúv

Kolektívne zmluvy sa uzavierajú vo všetkých hospodárskych organizáciách v priemysle,

stavebníctve, poľnohospodárstve, doprave, obchode a miestnom hospodárstve na úrovni

trustov podnikov, odborových podnikov, im podriadených podnikov a závodov, najmä závodov

podnikového charakteru, ako aj podnikov riadených národnými výbormi. V ostatných závodoch

sa kolektívne zmluvy uzavierajú s prihliadnutím na sústavu vnútropodnikového riadenia,

ak sa to ukáže účelné.

Kolektívne zmluvy môžu sa podľa potreby uzavierať aj v rozpočtových a príspevkových

organizáciách.

Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnky sa dojednávajú písomne.

Kolektívne zmluvy uzavierajú v mene pracovníkov príslušné orgány Revolučného odborového

hnutia a v mene hospodárskych organizácií ich vedúci (riaditeľ).

Na úrovni odborov sa uzavierajú spravidla dlhodobé kolektívne zmluvy.

Pre potreby pracovníkov odborového riaditeľstva sa uzaviera samostatná kolektívna

zmluva.

V podnikoch a závodoch sa uzavierajú ročné kolektívne zmluvy v súlade s vykonávacími

plánmi. Kde je to účelné, možno predĺžiť platnosť príslušných častí alebo ustanovení

kolektívnych zmlúv na ďalšie obdobie.

Kolektívne zmluvy sa pripravujú na všetkých stupňoch riadenia súčasne s prípravou,

prerokúvaním a schvaľovaním dlhodobých a vykonávacích plánov rozvoja národného hospodárstva.

Zostavujú sa súbežne na základe konzultácií a vzájomnej výmeny informácií. Spresňujú

sa, prípadne dopĺňajú v súlade so zásadnými zmenami a úpravami plánov.

Obsah kolektívnych zmlúv