Vládne nariadenie 3/1953 Z. z. o podnikoch štátneho obchodu.

§ 1.

Úlohy podnikov štátneho obchodu.

(1)

Podniky štátneho obchodu plnia úlohy socialistického obchodu. Vykonávajú plánovitý

nákup a predaj tovaru, jeho skladovanie, úpravu a poskytujú služby v odbore obchodu

a spoločného stravovania. Tým slúžia na uspokojovanie potrieb obyvateľstva a prispievajú

k zvyšovaniu životnej úrovne pracujúcich.

(2)

Ak to vyžaduje plynulé zásobovanie obyvateľstva, vykonávajú podniky štátneho obchodu

podľa osobitných predpisov i doplnkovú výrobu tovaru dennej potreby, poprípade výkup

pôdohospodárskych výrobkov.

§ 2.

Zriadenie podniku.

Podniky štátneho obchodu zriaďuje minister vnútorného obchodu po dohode s ministrom

financií. Sveruje im do správy časti národného majetku. Ak spadá taký majetok do pôsobnosti

iného ministra, robí minister vnútorného obchodu tieto opatrenia po dohode s ním.

§ 3.

Názov podniku a jeho právna povaha.

(1)

Podniky štátneho obchodu sú samostatné právnické osoby. Vlastníkom majetku, ktorý

je podniku štátneho obchodu sverený do správy, je štát. Vo veciach tohto majetku podnik

štátneho obchodu vystupuje a koná vo vlastnom mene.

(2)

Minister vnútorného obchodu určí podniku štátneho obchodu názov, deň vzniku, sídlo,

predmet podnikania a obvod činnosti. O zriadení podniku vydá listinu, v ktorej určí

i deň, ku ktorému podnik prevezme majetok do neho začlenený; to isté platí, ak dôjde

k zmenám.

(3)

Vo verejných knihách a úradných registroch sa zapisuje ako vlastník nehnuteľnosti

alebo práva, ktoré má podnik štátneho obchodu v správe, československý štát s vyznačením

tohto podniku. Zápisy sa vykonajú na návrh podniku.

(4)

Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, platia o podnikoch štátneho obchodu predpisy

o národných podnikoch.

§ 4.

Organizácia podnikov.

Organizáciu podnikov štátneho obchodu upraví minister vnútorného obchodu v štatútoch.

§ 5.

Scudzenie a zaťaženie majetku podniku.

(1)

Podnik štátneho obchodu nesmie scudziť časti majetku svereného do jeho správy, ktoré

sú určené na to, aby ich trvale užíval. Výnimku môže povoliť minister vnútorného obchodu.

Úkony, ktoré sú v rozpore s týmto zákazom nemajú právne následky.

(2)

K majetkovým častiam uvedeným v odseku 1 nemôžu tretie osoby nadobudnúť záložné alebo

iné vecné práva.

§ 6.

Prechod záväzkov.

(1)

O tom, do ktorých záväzkov vstupuje podnik štátneho obchodu, do ktorého bol začlenený

znárodnený majetok, za ktorých podmienok sa môže podnik štátneho obchodu domáhať zrušenia

záväzku alebo jeho primeranej úpravy, o tom, ako sa upravujú záväzky predlženého znárodneného

podniku, ktorého majetok bol začlenený do podniku štátneho obchodu, ako aj o tom,

za ktorých podmienok môže podnik odporovať právnym úkonom predošlého vlastníka znárodneného

podniku, platia predpisy o znárodnení.

(2)

Minister vnútorného obchodu po dohode s ministrom financií určí, ktoré záväzky prechádzajú

na podnik štátneho obchodu dňom prevzatia národného majetku, ktorý bol do neho začlenený.

Prechodom záväzkov podľa prvej vety sa skorší dlžník oslobodzuje. Na taký prechod

nie je potrebný súhlas veriteľa.

§ 7.

Uspokojenie záväzkov.

(1)

Čo do záväzkov podniku štátneho obchodu sa možno uspokojiť iba z majetku svereného

mu do správy, ktorý nie je určený na to, aby ho podnik trvale užíval (

§ 5

).

(2)

Z majetku, ktorý má podnik štátneho obchodu v správe, nemožno žiadať ani docieliť

uspokojenie pohľadávok proti štátu.

§ 8.

Zriaďovanie prevodzovní.

Podniky štátneho obchodu zriaďujú a zrušujú predajne a prevodzovne spoločného stravovania

v určených obvodoch podľa plánu a so súhlasom národného výboru. Postup pri zriaďovaní,

zrušovaní a zmenách predajní a prevodzovní spoločného stravovania upraví Ministerstvo

vnútorného obchodu.

§ 9.

Obchodno-finančný plán.

(1)

Činnosť podniku štátneho obchodu je určovaná jeho schváleným obchodno-finančným plánom.

Obchodno-finančné plány podnikov štátneho obchodu naväzujú na štátny plán rozvoja

národného hospodárstva a na štátny rozpočet.

(2)

Všetci pracujúci v podniku štátneho obchodu musia byť vedení snahou splniť úlohy

uložené štátnym plánom čo najhospodárnejšie.

§ 10.

V podniku štátneho obchodu zodpovedá každý osobne za splnenie svojich úloh.

§ 11.

Vedenie podniku štátneho obchodu a každej jeho časti prislúcha vždy zodpovednému vedúcemu

v rámci jeho samostatnej rozhodovacej právomoci.

§ 12.

Podnik štátneho obchodu je povinný dbať, aby sa dosiahnutie priaznivých výsledkov

v plnení plánovaných úloh opieralo o socialistické uvedomenie zamestnancov pracujúcich

v podniku a posilňovať ich hmotný záujem na týchto výsledkoch.

§ 13.

Podnikový riaditeľ.

(1)

Vedúcim podniku štátneho obchodu je riaditeľ, ktorý zastupuje podnik a koná v jeho

mene. Je priamo podriadený riaditeľovi kompetentnej hlavnej správy Ministerstva vnútorného

obchodu. V prípadoch, keď podnik nepatrí do sústavy podnikov niektorej z hlavných

správ, je riaditeľ podniku štátneho obchodu podriadený priamo ministrovi vnútorného

obchodu. Riaditeľa vymenúva a odvoláva minister vnútorného obchodu.

(2)

O veciach podniku štátneho obchodu rozhoduje riaditeľ samostatne, pokiaľ v jednotlivých

prípadoch nie je ustanovené, že potrebuje pre svoje rozhodnutie predchádzajúci súhlas

Ministerstva vnútorného obchodu alebo iného orgánu. Za podnik sa podpisuje tak, že

k názvu podniku pripojí podnikový riaditeľ svoj podpis.

(3)

Riaditeľ zodpovedá osobne za stav celého podniku a výsledky jeho činnosti.

(4)

V čase neprítomnosti alebo zaneprázdnenia podnikového riaditeľa zastupuje ho v plnom

rozsahu jeho právomoci zástupca podľa predpisov o tom vydaných.

(5)

Na vymenovanie a odvolanie riaditeľa podniku sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení

závodného zastupiteľstva pri prijímaní a zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta,

poprípade predpisy o súhlase závodného zastupiteľstva pri prepúšťaní zamestnancov;

na ich vymenovanie a odvolanie nie je potrebný súhlas orgánu inak potrebného pri dojednávaní

a rozviazaní pracovného pomeru.

§ 14.

Vedenie podnikov.

(1)

Podniky štátneho obchodu vedie Ministerstvo vnútorného obchodu zpravidla svojimi

hlavnými správami. Pre vedenie jednotlivých podnikov, ktoré nepatria do sústavy podnikov

niektorej z hlavných správ, môže minister vnútorného obchodu zriaďovať podnikové správy

ako prevádzkové složky ministerstva.

(2)

Na čele hlavnej alebo podnikovej správy je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva

minister vnútorného obchodu. Je podriadený ministrovi vnútorného obchodu a jemu zodpovedá

zo svojej činnosti.

§ 15.

Zmeny v členení.

(1)

Minister vnútorného obchodu môže vyňať podnik štátneho obchodu zo svojej pôsobnosti

a po dohode s kompetentným ministrom ho odovzdať na opatrenie podľa predpisov, ktoré

tomuto ministrovi prislúcha vykonávať.

(2)

Minister vnútorného obchodu môže z podniku štátneho obchodu vyňať majetok alebo záväzky

a urobiť o nich opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti, alebo ich po dohode s kompetentným

ministrom previesť do jeho právomoci, aby o nich urobil opatrenie vo vlastnom odbore

pôsobnosti. Na prechod záväzkov nie je potrebný súhlas veriteľa. Minister vnútorného

obchodu môže taktiež začleniť do podniku iný národný majetok.

(3)

Opatrenie podľa odseku 2 nie je potrebné tam, kde sa podniky štátneho obchodu dohodly

medzi sebou alebo s národným, poprípade komunálnym podnikom o prechode majetkových

častí nimi spravovaných, menšej hodnoty, ktoré sú určené na trvalé užívanie. Taká

dohoda má účinky vyčlenenia a začlenenia. Výšku hodnoty rozhodnej pre prevody podľa

tohto odseku určí minister vnútorného obchodu po dohode s ministrom financií a ostatnými

zúčastnenými ministrami.

(4)

Minister vnútorného obchodu po dohode s ministrom financií môže na podnik štátneho

obchodu preniesť záväzok obchodu preniesť záväzok patriaci k národnému majetku.

§ 16.

(1)

Minister vnútorného obchodu zrušujú po dohode s ministrom financií podnik štátneho

obchodu a určí aj, ako sa má s majetkom zrušeného podniku naložiť. O zrušení vydá

minister vnútorného obchodu listinu.

(2)

Na návrh likvidátora sa zapíše zrušenie podniku do podnikového registra.

(3)

Likvidátora vymenúva a odvoláva minister vnútorného obchodu.

§ 17.

(1)

Likvidátor smie speňažiť majetok zrušeného podniku štátneho obchodu len pokiaľ o

tom neustanoví inak minister vnútorného obchodu.

(2)

Likvidačný prebytok zrušeného podniku odvedie likvidátor štátu.

§ 18.

Záložné a iné práva.

(1)

Záložné práva viaznúce na majetkových častiach uvedených v

§ 4

zanikajú bez náhrady a knihový súd ich vymaže na návrh podniku s odvolaním sa na

toto nariadenie. Záväzky, pre ktoré bolo záložné právo zriadené, zostávajú nedotknuté.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých vláda povolí výnimku na

návrh ministra vnútorného obchodu urobený po dohode s ministrom financií.

(3)

Vládne nariadenie

č. 62/1951 Sb.

, o záväzkoch viaznúcich na niektorom znárodnenom majetku a vládne nariadenie

č. 97/1952 Sb.

, o zániku vecných práv na niektorých častiach národného majetku, platia i pre znárodnený

obchodný majetok a pre podniky štátneho obchodu.

§ 19.

Opatrenia urobené v shode s ustanoveniami tohto nariadenia predo dňom začiatku jeho

účinnosti sa odo dňa opatrení pokladajú za urobené podľa neho. Doterajšie národné

podniky obchodné sa stávajú podnikmi štátneho obchodu podľa tohto nariadenia.

§ 20.

Zrušujú sa

1.

§§ 14 a 16 zákona

č. 118/1948 Sb.

, o organizácii veľkoobchodnej činnosti a o znárodnení veľkoobchodných podnikov,

2.

§§ 9 a 11 zákona

č. 120/1948 Sb.

, o znárodnení obchodných podnikov s 50 alebo viacerými činnými osobami a

3.

§§ 12 a 14 zákona

č. 124/1948 Sb.

, o znárodnení niektorých hostinských a výčapníckych podnikov a ubytovacích zariadení,

všetko v znení zákona č. 64/1951 Sb.

§ 21.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister vnútorného

obchodu po dohode so zúčastnenými členmi vlády.