ZÁKON 398/2015 Z. z. o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri

a)

vydávaní európskeho ochranného príkazu na jeho uznanie v inom členskom štáte Európskej

únie (ďalej len „členský štát“),

b)

uznávaní európskeho ochranného príkazu vydaného súdom alebo iným justičným orgánom

členského štátu v trestnom konaní a prijatí následného opatrenia na území Slovenskej

republiky.

(2)

Tento zákon sa použije vo vzťahu k členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho

poriadku osobitný predpis.

1

)

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

ochranným príkazom rozhodnutie vydané v trestnom konaní súdom alebo v prípravnom

konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského štátu, ktorým sa na účely zabezpečenia

ochrany fyzickej osoby pred protiprávnym konaním majúcim charakter trestného činu,

ktoré môže ohroziť jej život, telesnú integritu alebo duševnú integritu, dôstojnosť,

osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, ukladá obvinenému alebo odsúdenému jeden

alebo viacero z týchto zákazov alebo obmedzení (ďalej len „obmedzujúce opatrenie“)

1.

zákaz vstupovať do určených miest alebo do určených oblastí, kde má chránená osoba

pobyt alebo ktoré navštevuje,

2.

zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,

alebo

3.

zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť,

b)

európskym ochranným príkazom rozhodnutie vydané v trestnom konaní na základe ochranného

príkazu súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského

štátu na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby na území iného členského štátu,

c)

následným opatrením obmedzujúce opatrenie uložené súdom alebo justičným orgánom členského

štátu na základe uznaného európskeho ochranného príkazu,

d)

chránenou osobou fyzická osoba, na ktorej ochranu bol vydaný ochranný príkaz,

e)

ohrozujúcou osobou fyzická osoba, proti ktorej bol vydaný ochranný príkaz,

f)

štátom pôvodu členský štát, v ktorom bol vydaný európsky ochranný príkaz,

g)

vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom má byť rozhodnuté o uznaní európskeho

ochranného príkazu a o prijatí následného opatrenia,

h)

justičným orgánom štátu pôvodu orgán členského štátu, ktorý má právomoc vydať európsky

ochranný príkaz podľa svojho právneho poriadku,

i)

justičným orgánom vykonávajúceho štátu orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť

o uznaní európskeho ochranného príkazu a uložení následného opatrenia podľa svojho

právneho poriadku.

§ 3

Rozsah pôsobnosti

(1)

Európsky ochranný príkaz možno v Slovenskej republike vydať

a)

ak bol v trestnom konaní vydaný ochranný príkaz, ktorým sa ukladá jedno alebo viacero

obmedzujúcich opatrení podľa

§ 2 písm. a)

,

b)

ak sa chránená osoba zdržiava alebo má pobyt na území iného členského štátu alebo

plánuje sa zdržiavať alebo mať pobyt na území iného členského štátu, a

c)

na žiadosť chránenej osoby.

(2)

Európsky ochranný príkaz možno v Slovenskej republike uznať, ak

a)

bol v trestnom konaní vedenom v inom členskom štáte vydaný ochranný príkaz, ktorým

sa ukladá jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení podľa

§ 2 písm. a)

, a

b)

chránená osoba sa zdržiava alebo má pobyt alebo sa plánuje zdržiavať alebo mať pobyt

na území Slovenskej republiky.

§ 4

Pri postupe podľa tohto zákona orgány Slovenskej republiky

a)

rozhodujú bez zbytočného odkladu, pričom zohľadnia všetky osobitné okolnosti danej

veci vrátane jej naliehavosti, predpokladaného príchodu chránenej osoby na územie

Slovenskej republiky alebo členského štátu, veku chránenej osoby a stupňa ohrozenia

chránenej osoby, a

b)

dbajú na to, aby sa ohrozujúca osoba nedozvedela miesto, kde sa zdržiava chránená

osoba, ani iné údaje umožňujúce ju kontaktovať; to neplatí, ak je uvedenie takýchto

údajov nevyhnutné na účely vymedzenia následného opatrenia, ktoré sa ukladá ohrozujúcej

osobe na základe uznaného európskeho ochranného príkazu.

DRUHÁ ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU

§ 5

Vydanie európskeho ochranného príkazu

(1)

Na vydanie európskeho ochranného príkazu je príslušný súd alebo prokurátor, ktorý

vydal ochranný príkaz. Európsky ochranný príkaz sa vydáva na základe žiadosti chránenej

osoby. Ak je chránená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej

spôsobilosť na právne úkony obmedzená, o vydanie európskeho ochranného príkazu môže

požiadať jej zákonný zástupca alebo opatrovník.

(2)

Pri rozhodovaní o vydaní európskeho ochranného príkazu sa zohľadní najmä miera ohrozenia

chránenej osoby a čas, ako dlho chránená osoba zamýšľa mať pobyt alebo zdržiavať sa

v inom členskom štáte. Ak súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz nevydá, rozhodne

o zamietnutí žiadosti chránenej osoby.

(3)

Európsky ochranný príkaz sa vyhotovuje na formulári, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 1

a obsahuje náležitosti v ňom uvedené.

(4)

Európsky ochranný príkaz alebo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti chránenej osoby

sa doručuje chránenej osobe. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti chránenej osoby

je prípustná sťažnosť.

(5)

Pred vydaním európskeho ochranného príkazu sa ohrozujúcej osobe umožní uplatniť právo

byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému príkazu, ak nemohla

tieto práva uplatniť v konaní, ktoré viedlo k jeho vydaniu.

§ 6

Zaslanie európskeho ochranného príkazu do vykonávajúceho štátu

(1)

Na účely uznania európskeho ochranného príkazu a prijatia následného opatrenia vo

vykonávajúcom štáte súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, zašle

európsky ochranný príkaz justičnému orgánu vykonávajúceho štátu, v ktorom sa chránená

osoba zdržiava alebo má pobyt alebo zamýšľa sa zdržiavať alebo mať pobyt. Na zaslanie

európskeho ochranného príkazu do vykonávajúceho štátu sa použije postup podľa

§ 18

; rovnopis európskeho ochranného príkazu sa súčasne zasiela Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2)

Na účely postupu podľa odseku 1 súd alebo prokurátor zabezpečí preklad európskeho

ochranného príkazu podľa

§ 19

.

(3)

Na žiadosť justičného orgánu vykonávajúceho štátu poskytne súd alebo prokurátor dodatočné

informácie potrebné na uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného

opatrenia vo vykonávajúcom štáte.

§ 7

Dôsledky uznania európskeho ochranného príkazu vykonávajúcim štátom

(1)

Uznanie európskeho ochranného príkazu justičným orgánom vykonávajúceho štátu a prijatie

následného opatrenia vo vykonávajúcom štáte nebráni výkonu ochranného príkazu, na

základe ktorého bol európsky ochranný príkaz vydaný.

(2)

Ak justičný orgán vykonávajúceho štátu vyrozumie súd alebo prokurátora o porušení

následného opatrenia ohrozujúcou osobou na území vykonávajúceho štátu, postupuje sa

obdobne ako v prípade, keby ohrozujúca osoba porušila podmienky uložené ochranným

príkazom na území Slovenskej republiky.

§ 8

Zmena, späťvzatie a zrušenie európskeho ochranného príkazu

(1)

Ak po vydaní európskeho ochranného príkazu dôjde k zmene ochranného príkazu, príslušný

súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz zodpovedajúcim spôsobom zmení; zmenený

európsky ochranný príkaz zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu a o tejto zmene

vyrozumie chránenú osobu.

(2)

Ak po vydaní európskeho ochranného príkazu dôjde k zrušeniu ochranného príkazu, príslušný

súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz vezme späť, o čom vyrozumie justičný

orgán vykonávacieho štátu a chránenú osobu.

(3)

Ak po zaslaní európskeho ochranného príkazu do iného členského štátu dôjde k odovzdaniu

výkonu rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz, do iného

členského štátu podľa osobitného predpisu,

2

)

súd alebo prokurátor po uznaní a nariadení výkonu takého rozhodnutia v inom členskom

štáte európsky ochranný príkaz zruší, o čom vyrozumie chránenú osobu a justičný orgán

vykonávajúceho štátu.

§ 9

Vzťah ku konaniu podľa osobitného predpisu

Ak sú splnené podmienky pre odovzdanie výkonu ochranného príkazu danému členskému

štátu podľa osobitného predpisu,

2

)

postupuje sa prednostne podľa osobitného predpisu.

§ 10

Informačná povinnosť

(1)

Súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, bezodkladne vyrozumie

justičný orgán vykonávajúceho štátu o akomkoľvek rozhodnutí, opatrení alebo skutočnostiach,

v dôsledku ktorých nemožno pokračovať vo výkone následného opatrenia prijatého na

základe uznaného európskeho ochranného príkazu vo vykonávajúcom štáte.

(2)

Ak požiada chránená osoba súd alebo prokurátora o vydanie európskeho ochranného príkazu

a ochranný príkaz, na základe ktorého má byť vydaný, bol vydaný v inom členskom štáte,

súd alebo prokurátor žiadosť postúpi bez meškania príslušnému justičnému orgánu iného

členského štátu.

TRETIA ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV

§ 11

Príslušnosť

(1)

Na konanie o uznaní európskeho ochranného príkazu je príslušný okresný súd, v ktorého

obvode sa zdržuje alebo má pobyt chránená osoba. Ak sa chránená osoba na území Slovenskej

republiky nezdržuje alebo nemá pobyt na jej území, príslušný je okresný súd, v ktorého

obvode sa chránená osoba plánuje zdržiavať alebo mať pobyt. Ak je podľa prvej alebo

druhej vety daná príslušnosť viacerých súdov, konanie vykonáva ten okresný súd, ktorému

bol doručený európsky ochranný príkaz alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným

súdom. Na zmenu rozhodných skutočností pre určenie príslušnosti sa po začiatku konania

neprihliada.

(2)

Ak je európsky ochranný príkaz doručený justičným orgánom štátu pôvodu súdu, ktorý

nie je príslušný na jeho uznanie, súd postúpi vec bezodkladne súdu príslušnému podľa

odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak nie je založená právomoc

slovenských súdov na uznanie európskeho ochranného príkazu podľa tohto zákona, súd

vráti európsky ochranný príkaz justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia s uvedením

dôvodu takého postupu.

(3)

Súd o doručení európskeho ochranného príkazu justičným orgánom štátu pôvodu informuje

ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu európskeho ochranného príkazu.

(4)

Ak je chránenou osobou dieťa, súd o doručení európskeho ochranného príkazu justičným

orgánom štátu pôvodu informuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

ktorému súčasne zašle kópiu európskeho ochranného príkazu.

§ 12

Rozhodnutie súdu

(1)

Ak súd nepovažuje európsky ochranný príkaz za dostatočný podklad na rozhodnutie o

jeho uznaní a na prijatie následného opatrenia alebo ak európsky ochranný príkaz nie

je preložený do jazyka podľa

§ 19

, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie dodatočných informácií alebo prekladu

v primeranej lehote. Ak justičný orgán štátu pôvodu nezašle dodatočné informácie alebo

preklad v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil,

súd konanie ukončí a o jeho ukončení vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu. Na tieto

následky musí byť justičný orgán štátu pôvodu vopred upozornený.

(2)

O uznaní európskeho ochranného príkazu rozhodne súd po písomnom vyjadrení prokurátora

uznesením na neverejnom zasadnutí. Rozhodnutie o uznaní súd doručí prokurátorovi a

chránenej osobe. Ak súd európsky ochranný príkaz uzná, rozhodnutie doručí aj ohrozujúcej

osobe. O uznaní európskeho ochranného príkazu a o prijatom následnom opatrení súd

bez meškania vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu; v prípade neuznania ho vyrozumie

aj o dôvodoch takého postupu.

(3)

Ak sa rozhodnutie o uznaní podľa odseku 2 nepodarí doručiť ohrozujúcej osobe z dôvodu

neznámeho pobytu a miesto jej pobytu sa nepodarí zistiť ani s využitím spolupráce

poskytnutej justičným orgánom štátu pôvodu, súd konanie ukončí a o jeho ukončení vrátane

uvedenia dôvodu takého postupu vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu, prokurátora

a chránenú osobu.

(4)

Proti rozhodnutiu o uznaní európskeho ochranného príkazu je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou

nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol európsky ochranný príkaz alebo ochranný príkaz

v ňom uvedený vydaný v inom členskom štáte.

§ 13

Dôvody odmietnutia

Súd rozhodnutím odmietne uznať európsky ochranný príkaz, ak

a)

obmedzujúce opatrenie uložené ohrozujúcej osobe ochranným príkazom, na základe ktorého

bol vydaný európsky ochranný príkaz, nezodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému

v

§ 2 písm. a)

,

b)

nie sú splnené podmienky na uznanie európskeho ochranného príkazu podľa

§ 3 ods. 2,

c)

skutok, pre ktorý sa ochranným príkazom uložilo obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom

ochrannom príkaze, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

d)

obmedzujúce opatrenie uložené ohrozujúcej osobe uvedené v európskom ochrannom príkaze

je súčasťou trestu, na ktorého výkon sa v Slovenskej republike vzťahuje amnestia alebo

milosť, a takéto obmedzujúce opatrenie bolo uložené za skutok, na ktorého stíhanie

je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

e)

ohrozujúca osoba je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,

3

)

f)

trestné stíhanie za skutok, pre ktorý sa uložilo obmedzujúce opatrenie ochranným

príkazom uvedeným v európskom ochrannom príkaze, je podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky premlčané a na stíhanie skutku je daná právomoc slovenských orgánov podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky,

g)

voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským

súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti

tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom,

ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa

právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,

h)

ohrozujúca osoba by podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nebola vzhľadom

na svoj vek trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré sa uložil ochranný príkaz uvedený

v európskom ochrannom príkaze,

i)

skutok, pre ktorý bol vydaný ochranný príkaz uvedený v európskom ochrannom príkaze,

sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považuje za spáchaný čiastočne alebo

v celom rozsahu na území Slovenskej republiky.

§ 14

Uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného opatrenia

(1)

Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania podľa

§ 13

, súd európsky ochranný príkaz uzná; vo svojom rozhodnutí súčasne uloží ohrozujúcej

osobe následné opatrenie vo forme obmedzujúceho opatrenia, ktoré svojou povahou najviac

zodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému v európskom ochrannom príkaze. Súčasťou

takého rozhodnutia je aj poučenie o následkoch porušenia následného opatrenia.

(2)

Plnenie a kontrolu následného opatrenia vykonáva súdom určený probačný a mediačný

úradník. Ak ohrozujúca osoba poruší následné opatrenie na území Slovenskej republiky,

súd jej môže uložiť poriadkovú pokutu do 1 650 eur.

(3)

Súd bez zbytočného odkladu oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie

následného opatrenia prijatého na základe európskeho ochranného príkazu; oznámenie

sa zasiela prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 2

.

(4)

Na účely postupu podľa odseku 3 súd zabezpečí preklad oznámenia podľa

§ 19

.

§ 15

Zmena následného opatrenia

(1)

Ak dôjde k zmene ochranného príkazu v štáte pôvodu, súd bezodkladne po doručení zmeneného

európskeho ochranného príkazu rozhodne, či následné opatrenie uložené na základe uznaného

európskeho ochranného príkazu takto zmení alebo či ho ponechá v pôvodnej podobe. Súd

ponechá následné opatrenie v pôvodnej podobe, ak

a)

zmenený ochranný príkaz ukladá iné obmedzujúce opatrenie, ako je uvedené v

§ 2 písm. a)

,

b)

súd nepovažuje zmenený európsky ochranný príkaz za dostatočný podklad na zmenu svojho

rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu neposkytol dodatočné informácie v určenej

lehote na základe žiadosti súdu, alebo

c)

rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o zmene následného opatrenia, sa nepodarí doručiť

ohrozujúcej osobe z dôvodu neznámeho pobytu a miesto jej pobytu sa nepodarí zistiť

ani s využitím spolupráce poskytnutej justičným orgánom štátu pôvodu.

(2)

Rozhodnutie súdu podľa odseku 1 sa doručí prokurátorovi, chránenej osobe a ohrozujúcej

osobe. Proti takému rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosťou

nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol európsky ochranný príkaz alebo ochranný príkaz

v ňom uvedený vydaný v inom členskom štáte.

(3)

O zmene následného opatrenia uloženého na základe európskeho ochranného príkazu alebo

o jeho ponechaní v pôvodnej podobe súd vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu vrátane

dôvodov, pre ktoré nemohlo dôjsť k jeho zmene. Pokiaľ súd ponechá následné opatrenie

uložené na základe uznaného európskeho ochranného príkazu v pôvodnej podobe, požiada

súčasne justičný orgán štátu pôvodu o informáciu, či má v jeho výkone pokračovať alebo

či ho má zrušiť.

§ 16

Zrušenie následného opatrenia

(1)

Súd bez zbytočného odkladu rozhodne o zrušení následného opatrenia, ak

a)

chránená osoba sa preukázateľne prestala zdržiavať na území Slovenskej republiky

alebo už nemá na jej území obvyklý pobyt,

b)

justičný orgán štátu pôvodu vyrozumie súd, že netrvá na ďalšom výkone následného

opatrenia na území Slovenskej republiky,

c)

justičný orgán štátu pôvodu vyrozumie súd o zrušení alebo späťvzatí európskeho ochranného

príkazu,

d)

ide o dôvod uvedený v

§ 17 ods. 2

, alebo

e)

nastane iná skutočnosť, v dôsledku ktorej nemožno vo výkone následného opatrenia

uloženého na základe uznaného európskeho ochranného príkazu pokračovať.

(2)

O zrušení následného opatrenia podľa odseku 1 a o dôvodoch takého postupu súd bez

zbytočného odkladu vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu.

(3)

Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) je prípustná sťažnosť chránenej osoby

a prokurátora. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 17

Súbeh konaní

(1)

Ak bolo Slovenskej republike súčasne zaslané rozhodnutie na účely jeho uznania a

výkonu podľa osobitných predpisov4) obsahujúce obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom

ochrannom príkaze a súd sa o tejto skutočnosti dozvie skôr, ako vydá rozhodnutie o

uznaní európskeho ochranného príkazu, rozhodnutie odloží, kým sa právoplatne nerozhodne

o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Ak sa právoplatne rozhodlo

o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov, súd konanie o uznaní európskeho

ochranného príkazu skončí a o tejto skutočnosti vrátane uvedenia dôvodov informuje

justičný orgán štátu pôvodu, prokurátora a chránenú osobu. V opačnom prípade súd v

konaní pokračuje.

(2)

Ak bolo Slovenskej republike zaslané rozhodnutie na účely jeho uznania a výkonu podľa

osobitných predpisov

4

)

obsahujúce obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom ochrannom príkaze a súd sa o

tejto skutočnosti dozvie po tom, ako rozhodol o uznaní európskeho ochranného príkazu

a uložení následného opatrenia ohrozujúcej osobe, pokračuje vo výkone následného opatrenia,

kým sa právoplatne nerozhodne o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov.

Ak sa právoplatne rozhodlo o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov,

súd rozhodne o zrušení následného opatrenia. V opačnom prípade ponechá následné opatrenie

v platnosti.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 18

Spôsob styku a zasielanie písomností

(1)

Súd a prokurátor v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských

štátov priamo.

(2)

Európsky ochranný príkaz a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo

prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie

písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd považuje

za potrebné na overenie hodnovernosti európskeho ochranného príkazu a ostatných písomností,

požiada justičný orgán členského štátu o zaslanie originálov.

§ 19

Preklady

(1)

Európsky ochranný príkaz a oznámenie podľa

§ 14 ods. 3

sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu

alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením

umožnil prijatie európskeho ochranného príkazu aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad

5

)

aj do iného jazyka.

(2)

Európsky ochranný príkaz adresovaný orgánom Slovenskej republiky možno na ďalšie

konanie prijať, ak je vyhotovený v štátnom jazyku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členskému štátu, u ktorého je

použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené

na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.

§ 20

Náklady

Náklady, ktoré vznikli orgánu Slovenskej republiky v konaní podľa tohto zákona, sú

nákladmi Slovenskej republiky a znáša ich orgán, ktorému vznikli.

§ 21

Poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií

(1)

Ministerstvo na žiadosť súdu a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na žiadosť

prokurátora poskytnú súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií v konaní podľa

tohto zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu,

ktorému má byť zaslaný európsky ochranný príkaz, alebo pri overení podmienok podľa

právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie európskeho ochranného príkazu a

prijatie následného opatrenia. Rovnakú súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť

orgánu iného členského štátu pri zistení potrebných informácií, pokiaľ ide o príslušné

orgány Slovenskej republiky alebo o overenie podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky.

(2)

Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť

aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste

6

)

alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.

(3)

Na účely podávania správ orgánom Európskej únie a zjednodušenia spolupráce s inými

členskými štátmi Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a súdy poskytnú ministerstvu

na jeho žiadosť potrebné informácie, najmä o počte zaslaných európskych ochranných

príkazov do iných členských štátov na ich uznanie a prijatie následného opatrenia

a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch, ako aj obdobné informácie o

európskych ochranných príkazoch zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.

§ 22

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný

poriadok.

§ 23

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 3

.

Čl. II

Zákon č.

300/2005 Z. z.

Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008

Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z.,

zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona

č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011

Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 428/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z, zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona

č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z. a zákona č. 397/2015

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 51 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie

„f)

kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.“.

2.

V § 51 ods. 4 písmeno a) znie

„a)

nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať

sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje

alebo ktoré navštevuje.“.

3.

§ 51 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie

„(8)

Súd pri uložení obmedzenia podľa odseku 3 písm. f) a povinnosti podľa odseku 4 písm.

a) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu

na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.“.

4.

V § 196 odsek 1 znie

„(1)

Kto úmyselne poruší listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu

alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.

5.

V § 196 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo elektronickej komunikačnej služby“ a „alebo

správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby“.

6.

V § 197 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo z informácie prenášanej prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby,“.

7.

V § 197 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo elektronickej komunikačnej služby“.

8.

§ 198 sa vypúšťa.

9.

§ 247 vrátane nadpisu znie

㤠247

Neoprávnený prístup do počítačového systému

(1)

Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového

systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

10.

Za § 247 sa vkladajú § 247a až §247d, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠247a

Neoprávnený zásah do počítačového systému

(1)

Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti

a)

neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením,

potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo

b)

tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača

a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy,

súdu alebo iného orgánu verejnej moci,

c)

tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247b

Neoprávnený zásah do počítačového údaja

(1)

Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje

alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy,

súdu alebo iného orgánu verejnej moci,

c)

tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

§ 247c

Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov

(1)

Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov

neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho

rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto

počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí

správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím

slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo 2

a)

z osobitného motívu,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247d

Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných

údajov

(1)

Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa

§ 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu

do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov

podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo

akokoľvek sprístupní

a)

zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového

systému alebo jeho časti, alebo

b)

počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového

systému alebo jeho časti,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

11.

Príloha sa dopĺňa bodmi 22 a 23, ktoré znejú

„22.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom

ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).

23.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na

informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v.

EÚ L 218, 14. 8. 2013).“.

Čl. III

Zákon č.

301/2005 Z. z.

Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008

Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z.,

zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona

č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010

Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z.,

zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona

č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014

Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z.,

zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z.

z., zákona č. 174/2015 Z. z. a zákona č. 397/2015 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 82 ods. 1 písm. h) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.

2.

V § 82 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú

„j)

zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,

alebo

k)

zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde

sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.“.

3.

§ 82 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Sudca pre prípravné konanie alebo súd pri uložení obmedzenia alebo povinnosti podľa

odseku 1 písm. h), j) a k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho

ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu

Európskej únie podľa osobitného predpisu.“.

4.

Príloha sa dopĺňa bodom 11, ktorý znie

„11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom

ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.