NARIADENIE VLÁDY 398/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

Čl. I

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

269/2010 Z. z.

, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa mení a dopĺňa

takto

1.

§ 4 vrátane nadpisu znie

㤠4

Klasifikácia dobrého ekologického stavu, dobrého chemického stavu a dobrého ekologického

potenciálu útvarov povrchových vôd

(1)

Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom ekologickom stave, ak prvky kvality

1

) hodnotenia ekologického stavu sú začlenené vo veľmi dobrom ekologickom stave alebo

dobrom ekologickom stave.

1a

) Limitné hodnoty určenia ekologického stavu pre jednotlivé prvky kvality a typy vodných

útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 12 časti A. Postup hodnotenia ekologického

stavu je uvedený v prílohe č. 12 časti B.

(2)

Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom chemickom stave, ak hodnoty koncentrácií

prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok v útvare povrchových vôd

nepresahujú environmentálne normy kvality.

1b

) Postup hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe

č. 14.

(3)

Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je klasifikovaný v dobrom ekologickom

potenciáli, ak je začlenený v maximálnom ekologickom potenciáli alebo dobrom ekologickom

potenciáli.

1c

) Postup určovania ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary alebo

umelé vodné útvary je uvedený v prílohe č. 13.

(4)

Pri hodnotení ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd sa zohľadňujú

pozaďové koncentrácie nesyntetických špecifických látok.

(5)

Hodnotenie ekologického stavu a hodnotenie chemického stavu a určovanie ekologického

potenciálu sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesta.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1c znejú

„1)

§ 4a ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení

zákona č. 384/2009 Z. z.

1a)

§ 10 ods. 7 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých

ustanovení vodného zákona.

1b)

Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych

normách kvality v oblasti vodnej politiky.

1c)

§ 11 ods. 5 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.

2.

V § 7 ods. 1 sa nad slovom „látky“ odkaz „

4

)“ nahrádza odkazom „

1b

)“ a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

3.

V prílohe č. 1 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie

„1)

K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých

kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované

vzorky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

4.

V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „Vyhláška Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva,

životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.

5.

V prílohe č. 5 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie

„1)

K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých

kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované

vzorky.“.

6.

V prílohe č. 6 časti B bod 7.7 znie

„7.7

Výroba TiO

2

Ukazovateľ

Označenie

Jednotka

Limitná hodnota

Sírany

SO

4

2-

kg/t

1

)

550

Chloridy

Cl

-

kg/t

2

)

130

Chloridy

Cl

-

kg/t

3

)

228

Chloridy

Cl

-

kg/t

4

)

330

Chloridy

Cl

-

kg/t

5

)

450

Poznámky

1)

Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri sulfátovom

procese výroby na tonu vyrobeného produktu.

2)

Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom

procese výroby na báze neutrálneho rutenilu na tonu vyrobeného produktu.

3)

Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom

procese výroby na báze syntetického rutenilu na tonu vyrobeného produktu.

4)

Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom

procese výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.

5)

Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd do slanej

vody v ústí riek, pobrežných vodách alebo na otvorenom mori pri chloridovom procese

výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.

Pre zariadenia, ktoré používajú chloridový proces a viac ako jeden druh rudy, platia

limitné hodnoty emisií pre ukazovateľ chloridy podľa pomeru množstva použitých rúd.“.

7.

V prílohe č. 6 časti B tabuľke 9.3 Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie

9

) ukazovateľ Tálium a jeho zlúčeniny znie

Tálium a jeho zlúčeniny

Tl a zl.

mg/l

0,05

8.

V prílohe č. 10 prvom bode Špecifické opatrenia pre ortuť

1

) CAS

2

) č. 7439-97- 6 text pod tabuľkou znie

„Poznámky

1)

Ortuť znamená chemický prvok ortuť alebo ortuť obsiahnutú v ktorejkoľvek jej zlúčenine.

2)

Chemical Abstract Service.

3)

Množstvo ortuti na 1 t inštalovanej výrobnej kapacity vinylchloridu.

4)

Množstvo ortuti na l t inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.

5)

Koncentrácia ortuti v odpadovej vode z inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.

Limitné hodnoty znečistenia pre priemerné denné hodnoty sú dvojnásobné oproti zodpovedajúcim

mesačným hodnotám uvedeným v tabuľke okrem chlóralkalickej elektrolýzy, kde tvoria

štvornásobok mesačných hodnôt uvedených v tabuľke.

Ak priemyselný podnik, ktorý nepoužíva chlóralkalickú elektrolýzu, nevypúšťa viac

ako 7,5 kg ortuti za rok, môže sa zaviesť zjednodušený postup monitorovania.“.

9.

V prílohe č. 10 druhom bode Špecifické opatrenia pre kadmium

6

) CAS č. 7440-43-9 text pod tabuľkou znie

„Poznámky

6)

Kadmium znamená chemický prvok kadmium alebo kadmium obsiahnuté v ktorejkoľvek jeho

zlúčenine.

7)

Limitné hodnoty nie sú určené z dôvodu neexistencie ekonomicky vhodných metód na

systematické vyťaženie kadmia z odpadových vôd vznikajúcich pri výrobe kyseliny fosforečnej

alebo pri výrobe fosforečných hnojív z hornín obsahujúcich fosfáty.

Priemerné denné limitné hodnoty kadmia sú dvojnásobkom priemerných mesačných hodnôt

uvedených v tabuľke.

Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 10 kg kadmia za rok, môže sa zaviesť zjednodušený

spôsob monitorovania podľa prílohy č. 4.

Ak je v priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem elektrolytických

nádrží menší ako 1,5 m

3

, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.“.

10.

V prílohe č. 10 treťom bode Špecifické opatrenia pre HCH

8

) CAS č. 608-73-1 text pod tabuľkou znie

„Poznámky

8)

HCH znamená izomér 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexánu.

9)

Lindán znamená produkt obsahujúci najmenej 99 % λ-izoméru 1,2,3,4,5,6- hexachlórcyklohexánu.

Priemerné denné limitné hodnoty znečistenia sú dvojnásobkom priemerných mesačných

hodnôt uvedených v tabuľke.

Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 3 kg HCH za rok, môže sa zaviesť zjednodušený

postup monitorovania.

Ak je pri priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem

elektrolytických nádrží menší ako 1,5 m

3

, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.

Meranie prietoku sa vykonáva s presnosťou ±20 %.“.

11.

Nadpis prílohy č. 12 znie

„LIMITNÉ HODNOTY URČENIA EKOLOGICKÉHO STAVU PRE JEDNOTLIVÉ PRVKY KVALITY A TYPY VODNÝCH

ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A SPÔSOB ICH HODNOTENIA“.

12.

V prílohe č. 12 časti A sa pod nadpis „LIMITNÉ HODNOTY PRE URČENIE EKOLOGICKÉHO STAVU

PRE JEDNOTLIVÉ TYPY VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“ vkladajú tieto slová

„I – veľmi dobrý ekologický stav

II – dobrý ekologický stav

III – priemerný ekologický stav

IV – zlý ekologický stav

V – veľmi zlý ekologický stav“.

13.

V prílohe č. 12 časti A tabuľky 12.1.4 a 12.1.5 znejú

„TABUĽKA 12.1.4 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE TYPY P1V, K2V

A K3V

TYP

Trieda

R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V)

V2 (K2V), H2(K2V), R1(K2V), H1(K2V)

V1(K3V), P1(K3V), P2(K3V)

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

PEK

1

)

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

Sapróbny index

2

)

,83

,30

,70

,10

≥3,10

,10

,45

,80

,15

≥3,15

,70

,15

,60

,05

≥3,05

Oligo taxa (%)

3

)

–

–

–

–

–

>26,10

>19,60

>13,00

>6,50

≤6,50

>41,00

>30,80

>20,50

>10,30

≤10,30

BMWP skóre

4

)

>113,00

>85,00

>57,00

>29,00

≤29,00

>95,60

>72,00

>48,30

>24,70

≤24,70

>129,00

>97,00

>65,00

>33,00

≤33,00

Metaritral (%)

10

)

–

–

–

–

–

>31,40

>23,60

>15,70

>7,90

≤7,90

>43,90

>32,90

>22,00

>11,00

≤11,00

Rhithron Type index

5

)

>6,90

>5,20

>3,50

>1,70,

≤1,70

>9,10

>6,80

>4,60

>2,30

≤2,30

>14,20

>10,70

>7,10

>3,60

≤3,60

Biocoenotic Region index

6

)

,10

,80

,60

,30

≤7,30

,50

,50

,40

,40

≤7,40

,20

,50

,80

,10

≤7,10

Akal+Lital

+Psamal (%)

8

)

>54,00

>40,50

>27,00

>13,50

≤13,50

>62,30

>46,70

>31,20

>15,60

≤15,60

>69,20

>51,90

>34,60

>17,30

≤17,30

EPT taxa

9

)

–

–

–

–

–

>16

>12

>8

>4

≥4

>26

>20

>13

>7

≤7

Poznámky

1)

PEK je pomer ekologickej kvality.

2)

Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.

3)

Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.

4)

Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich

citlivosti na organické znečistenie.

5)

Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.

6)

Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny

toku od krenálu po potamál.

8)

Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty

akál, litál a psamál.

9)

EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov

(Trichoptera).

10)

Metarhithral udáva percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich metaritrál.

TABUĽKA 12.1.5 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE VYBRANÉ TYPY P1V

TYP

Trieda

D1 (P1V), D2(P1V)

M1 (P1V)

V3 (P1V)

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

PEK

1

)

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

Sapróbny index

2

)

,30

,60

,90

,20

≥3,20

,83

,30

,70

,10

≥3,10

,83

,30

,70

,10

≥3,10

Oligo taxa (%)

3

)

>17,70

>13,30

>8,80

>4,40

≤4,40

>17,50

>13,10

>8,80

>4,40

≤4,40

>17,50

>13,10

>8,80

>4,40

≤4,40

BMWP skóre

4

)

>57,40

>43,30

>29,20

>15,10

≤15,10

>113,00

>85,00

>57,00

>29,00

≤29,00

>113,00

>85,00

>57,00

>29,00

≤29,00

Rhithron Type index

5

)

>5,80

>4,40

>2,90

>1,50

≤1,50

>6,90

>5,20

>3,50

>1,70

≤1,70

>6,90

>5,20

>3,50

>1,70

≤1,70

Biocoenotic Region index

6

)

,40

,20

,90

,70

≥7,70

,10

,80

,60

,30

≥7,30

,10

,80

,60

,30

≥7,30

Akal+Lital+Psamal (%)

8

)

>54,00

>40,50

>27,00

>13,50

≤13,50

>54,00

>40,50

>27,00

>13,50

≤13,50

>54,00

>40,50

>27,00

>13,50

≤13,50

EPT taxa

9

)

–

–

–

–

–

>15,00

>11,00

>8,00

>4,00

≤4,00

–

–

–

–

–

Poznámky

1)

PEK je pomer ekologickej kvality.

2)

Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.

3)

Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.

4)

Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich

citlivosti na organické znečistenie.

5)

Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.

6)

Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny

toku od krenálu po potamál.

8)

Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty

akál, litál a psamál.

9)

EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov

(Trichoptera).“.

14.

V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.3 znie

„TABUĽKA 12.3 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – MAKROFYTY

TYP

Trieda

P1M, P1S, D1(P1V), D2(P1V), V3(P1V), R(P1V), I1(P1V), B1(P1V)

K2S, K2V, K3V, P2M

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

PEK

1

)

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

>0,8

>0,6

>0,4

>0,2

≤0,2

IBMR index

13

)

>10,48

>7,86

>5,24

>2,62

≤2,62

>11,30

>8,48

>5,65

>2,83

≤2,83

Poznámky

1)

PEK je pomer ekologickej kvality.

13)

IBMR index je biologický index pre makrofyty.“.

15.

V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.4.1 znie

„TABUĽKA 12.4.1 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – FYTOBENTOS PRE TYPY P1S, P1M, D1(P1V),

D2(P1V), M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V), P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V),

H1(K2V) a R1(K2V)

TYP

Trieda

P1S, P1M, M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V)

P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V), H1(K2V), R1(K2V)

D1 (P1V), D2 (P1V)

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

I

II

III

IV

V

PEK

1

)

>0,9

>0,7

>0,5

>0,3

≤0,3

>0,9

>0,7

>0,5

>0,3

≤0,3

>0,9

>0,7

>0,5

>0,3

≤0,3

CEE index

14

)

>12,4

>10,1

>7,8

>5,5

≤5,5

>13,4

>10,9

>8,3

>5,8

≤5,8

>13,1

>11,1

>8,4

>6,2

≤6,2

EPI-D index

15

)

>12,4

>10,1

>7,8

>5,5

≤5,5

>13,6

>11,0

>8,4

>5,8

≤5,8

>13,1

>11,1

>8,4

>6,2

≤6,2

IPS index

16

)

>14,7

>11,9

>9,0

>6,1

≤6,1

>15,7

>12,6

>9,5

>6,4

≤6,4

>15,5

>13,1

>9,7

>6,9

≤6,9

Prítomnosť vláknitých baktérií (stupeň hojnosti)

1

2

3

4

5

1

2

3

4

5

1

2

3

4

5

Poznámky

1)

PEK je pomer ekologickej kvality.

14)

CEE index odráža reakciu rozsievok na celkové znečistenie (Descy&Coste,1991).

15)

EPI-D index detekuje eutrofizačné procesy v tokoch (Dell´Uomo et al., 1999).

16)

IPS index odráža celkové znečistenie vody (Coste in Cemagref, 1982).“.

16.

V prílohe č. 12 časti A tabuľke 12.6.1 sa vypúšťa odkaz a poznámka pod tabuľkou k

odkazu 2 a poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie

„1)

K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých

kovov. Výsledné hodnoty sú prepočítané pre všetky vodné útvary povrchových vôd Slovenska.

Hodnoty sa vzťahujú na filtrované vzorky.“.

17.

V prílohe č. 12 časti B prvom a treťom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „

6

)“ nahrádza odkazom „

9

)“.

18.

V prílohe č. 12 časti B siedmy bod znie

„7.

Pri hodnotení obsahu nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko

sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie ťažkých kovov, ktoré sú na Slovensku odvodené

pre každý vodný útvar. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických špecifických

látok relevantných pre Slovensko určí súlad s environmentálnymi normami kvality vyjadrenými

ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK), ekologický

stav je veľmi dobrý alebo dobrý. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických

špecifických látok relevantných pre Slovensko určí nesúlad s environmentálnymi normami

kvality vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia

(NPK-ENK), ekologický stav je priemerný alebo zlý.“.

19.

V prílohe č. 12 časti B deviaty bod znie

„9.

Pri určení celkového ekologického stavu sa použije pravidlo „najhoršia hodnota zatrieďuje“,

pričom rozhodujúce sú biologické prvky kvality.“.

20.

Príloha č. 13 vrátane nadpisu znie

„Príloha č. 13 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.

POSTUP URČOVANIA EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU PRE VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY ALEBO UMELÉ

VODNÉ ÚTVARY

1.

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov

sa určuje ako maximálny, dobrý, priemerný, zlý a veľmi zlý.

2.

Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých

vodných útvarov sa vychádza z typovo špecifických klasifikačných schém uvedených v

prílohe č. 12 pre jednotlivé prvky kvality pre prirodzené vodné útvary.

3.

Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých

vodných útvarov sa zohľadňujú informácie o konkrétnom vodnom útvare a možné vplyvy

hydromorfologických zmien na biologické prvky kvality a fyzikálno-chemické prvky kvality.“.

21.

Nadpis prílohy č. 14 znie

„POSTUP HODNOTENIA CHEMICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“.

22.

V prílohe č. 14 druhom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „

6

)“ nahrádza odkazom „

9

)“.

23.

Príloha č. 15 sa dopĺňa dvanástym bodom, ktorý znie

„12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2010/75/EÚ

zo dňa 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola

znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12.

2010).“.

Čl. II

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára 2013.