ZÁKON 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Úvodné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku archívov

a registratúr, organizáciu archívov, práva a povinnosti zriaďovateľa archívu, archívu,

vlastníka archívneho dokumentu, prístup k archívnym dokumentom, ako aj práva a povinnosti

pôvodcu registratúry.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na registratúrne záznamy, ktorých správu a uchovávanie

upravuje osobitný predpis.

1

)

§ 2

Základné pojmy

(1)

Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne

dokumenty.

(2)

Archívny dokument je záznam, ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín

Slovenska a Slovákov. Archívnym dokumentom je aj filmový alebo zvukový záznam, ktorý

vznikol do roku 1950.

(3)

Archívny fond je súbor archívnych dokumentov pochádzajúcich z registratúry toho istého

pôvodcu alebo z činnosti fyzickej osoby, ktorá nevytvára registratúru.

(4)

Archívna zbierka je súbor archívnych dokumentov vytvorený zberateľskou činnosťou

právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

(5)

Archívny súbor je archívny fond alebo archívna zbierka.

(6)

Archívne dedičstvo Slovenskej republiky (ďalej len „archívne dedičstvo") je súbor

archívnych dokumentov, archívnych fondov a archívnych zbierok (ďalej len „archívny

dokument"), okrem cudzích archívnych dokumentov, zapísaných v Evidencii archívneho

dedičstva Slovenskej republiky (ďalej len „evidencia archívneho dedičstva").

(7)

Cudzí archívny dokument je archívny dokument, ktorý vznikol mimo územia Slovenska

a netýka sa dejín Slovenska a Slovákov. Cudzí archívny dokument je aj archívny dokument,

ktorý je zapísaný v evidencii cudzieho štátu.

(8)

Preberanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností vykonávaných archívom,

ktorých účelom je doplňovať archívne dedičstvo.

(9)

Ochrana archívnych dokumentov je súhrn odborných činností na ich zachovanie a ochranu

pred odcudzením a poškodením.

(10)

Sprístupňovanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností, ktorých účelom

je umožniť prístup k informáciám, ktoré obsahujú.

(11)

Konzervačná kópia archívneho dokumentu (ďalej len „konzervačná kópia") je kópia archívneho

dokumentu vyhotovená s cieľom zachovať informáciu, ktorú archívny dokument obsahuje.

(12)

Archívny informačný systém je súbor informácií o archívnych dokumentoch zapísaných

v evidencii archívneho dedičstva, o ich uložení, obsahu a prístupe k nim.

(13)

Predarchívna starostlivosť je súhrn odborných činností vykonávaných archívom, ktorých

účelom je preberať archívne dokumenty do archívu.

(14)

Správa registratúry je zabezpečovanie evidovania, tvorby, ukladania, ochrany registratúrnych

záznamov, prístupu k nim a zabezpečovanie ich vyraďovania.

(15)

Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom registratúry.

(16)

Registratúrny záznam je informácia evidovaná pôvodcom registratúry.

(17)

Pôvodca registratúry je právnická osoba alebo fyzická osoba, z činnosti ktorej vzniká

registratúra.

(18)

Vyraďovanie registratúrneho záznamu je súhrn odborných činností, pri ktorých sa z

registratúry vyčleňuje registratúrny záznam, ktorému spravidla uplynula lehota uloženia;

registratúrny záznam s trvalou dokumentárnou hodnotou sa ukladá do archívu a registratúrny

záznam bez trvalej dokumentárnej hodnoty sa zničí.

(19)

Lehota uloženia je počet rokov, počas ktorých pôvodca registratúry potrebuje registratúrny

záznam na svoju činnosť.

(20)

Spis je registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli

v súvislosti s vybavovaním tej istej veci.

(21)

Transformácia registratúrneho záznamu je zmena podoby registratúrneho záznamu pri

jeho spracovaní u pôvodcu registratúry z neelektronického registratúrneho záznamu

na elektronický registratúrny záznam, z elektronického registratúrneho záznamu na

neelektronický registratúrny záznam, alebo zmena formátu elektronického registratúrneho

záznamu.

(22)

Elektronická parafa je podpisovanie elektronického registratúrneho záznamu u pôvodcu

registratúry prostredníctvom elektronického informačného systému správy registratúry

osobami poverenými na tento účel pôvodcom registratúry.

§ 3

Základné ustanovenia

(1)

Archívne dedičstvo je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Štát je

povinný zabezpečiť zachovanie archívneho dedičstva a každý je povinný mu pri tom poskytnúť

súčinnosť.

3

)

(2)

Preberanie archívnych dokumentov, ochrana archívnych dokumentov, ich sprístupňovanie

a prístup k informáciám obsiahnutým v archívnych dokumentoch je verejným záujmom.

(3)

Každý, kto nadobudol záznam, ktorého obsah, pôvod, čas vzniku alebo hodnovernosť

sú dôvodom na predpoklad, že by mohlo ísť o archívny dokument, je povinný predložiť

ho ktorémukoľvek archívu príslušnému podľa tohto zákona rozhodovať o dokumentárnej

hodnote záznamu.

(4)

Archívny dokument, ktorý je alebo má byť trvalo uložený vo verejnom archíve, je nescudziteľný.

Nescudziteľný je aj archívny dokument bez ohľadu na jeho pôvodcu, vlastníka alebo

archív, v ktorom je uložený, ktorý je súčasťou archívneho fondu alebo archívnej zbierky.

(5)

Vlastnícke právo k archívnemu dokumentu, ktorého pôvodcom je štátny podnik, štátna

rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia zaniknutá alebo transformovaná

pred účinnosťou tohto zákona, možno previesť len na štát.

(6)

Vlastníkom nájdeného archívneho dokumentu sa stáva štát, ak tento archívny dokument

nemá iného vlastníka alebo jeho vlastník nie je známy. Správcom archívneho dokumentu

ako majetku štátu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Na účel určenia výšky nálezného cenu archívneho dokumentu zisťuje Akvizičná komisia

ministerstva (ďalej len „akvizičná komisia“). Podrobnosti o zložení a činnosti akvizičnej

komisie upraví štatút akvizičnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Štát má predkupné právo k archívnemu dokumentu v súkromnom vlastníctve; predkupné

právo štátu zanikne uplynutím jedného roka odo dňa doručenia ponuky vlastníka ministerstvu

alebo dňom odmietnutia ponuky štátom pred uplynutím tejto lehoty.

(8)

Na archívny dokument nemožno zriadiť záložné právo

4

)

ani ho inak zaťažiť. Archívny dokument nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii.

6

)

(9)

Vyvlastniť archívny dokument alebo rozhodnúť o jeho nútenej úschove možno len za

podmienok ustanovených týmto zákonom a za primeranú náhradu.

7

)

Archívy

§ 4

Sústava archívov

(1)

Sústavu archívov tvoria verejné archívy a súkromné archívy.

(2)

Verejné archívy sú

a)

štátny ústredný archív a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou (ďalej

len „štátny archív“),

b)

špecializované archívy štátnych orgánov, archívy štátnych rozpočtových organizácií,

archívy štátnych príspevkových organizácií

8

)

a archívy právnických osôb zriadených zákonom,

11

)

c)

mestské archívy

9

)

a archívy samosprávnych krajov,

10

)

d)

archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb, ktoré sú orgánmi verejnej moci.

12

)

(3)

Štátnym ústredným archívom je Slovenský národný archív.

(4)

Súkromné archívy sú archívy právnických osôb

13

)

a archívy fyzických osôb.

§ 5

Zriaďovanie a zrušovanie archívu

(1)

Ministerstvo zriaďuje štátny archív a jeho špecializované pracoviská a pracoviská

ako svoje zariadenia bez právnej subjektivity na plnenie úloh štátnej správy na úseku

archívov a registratúr. Názvy, sídla a územné obvody štátnych archívov zriaďovaných

ministerstvom sú uvedené v

prílohe č. 1

.

(2)

Zriadiť a zrušiť archív možno len so súhlasom ministerstva. Zriadiť a zrušiť archív

môžu

a)

štátne orgány a nimi zriadené a založené právnické osoby,

b)

obec, ktorá je mestom

9

)

a samosprávny kraj,

10

)

c)

iné právnické osoby,

d)

fyzické osoby.

(3)

Ministerstvo rozhodne o zrušení archívu, ak jeho zriaďovateľ

a)

zanikol bez právneho nástupcu,

b)

neodstráni porušenie niektorej z povinností podľa

§ 6 ods. 2 písm. a)

,

b)

,

c)

alebo

e)

ani po opakovanom uložení pokuty.

Práva a povinnosti na úseku archívov

§ 6

Práva a povinnosti zriaďovateľa archívu

(1)

Zriaďovateľ archívu je oprávnený

a)

požiadať ministerstvo o informáciu, odbornú radu a usmernenie,

b)

poveriť archív vedeckovýskumnou činnosťou v oblasti archívnictva, pomocných vied

historických a príbuzných vedných odborov.

(2)

Zriaďovateľ archívu je povinný

a)

požiadať ministerstvo o súhlas so zriadením archívu,

b)

vykonávať správu archívnych dokumentov; správu archívnych dokumentov nesmie zveriť

inej osobe,

c)

zabezpečiť, aby úlohy archívu podľa tohto zákona plnili osoby zapísané v zozname

osôb vykonávajúcich v archíve odborné činnosti podľa tohto zákona (ďalej len "zoznam

osôb"),

d)

oznámiť ministerstvu bezodkladne vznik a skončenie pracovného pomeru, vznik, skončenie

a zánik štátnozamestnaneckého pomeru osôb zapísaných v zozname podľa písmena c),

e)

umiestniť archív v priestoroch, ktoré zabezpečujú ochranu archívnych dokumentov a

umožňujú prístup k archívnym dokumentom,

f)

požiadať ministerstvo o súhlas so zrušením archívu a odovzdať archívne dokumenty

archívu, ktorý určí ministerstvo v súhlase so zrušením archívu.

(3)

Žiadosť o súhlas so zriadením archívu obsahuje

a)

meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné

číslo právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom archívu,

b)

doklady preukazujúce, že

1.

úlohy archívu budú plniť osoby najmenej s úplným stredným všeobecným vzdelaním

13a

)

alebo úplným stredným odborným vzdelaním

14

)

(ďalej len „úplné stredné vzdelanie"), vždy však aspoň jedna osoba s vysokoškolským

vzdelaním v študijnom odbore historické vedy alebo v príbuznom študijnom odbore,

2.

archív bude umiestnený v priestoroch zabezpečujúcich ochranu archívnych dokumentov,

3.

archív má priestory na prístup k archívnym dokumentom,

4.

zriaďovateľ archívu je schopný finančne zabezpečovať činnosť archívu tak, aby archív

mohol plniť úlohy podľa tohto zákona.

(4)

Žiadosť o súhlas so zrušením archívu obsahuje

a)

údaje podľa odseku 3 písm. a),

b)

dôvody, pre ktoré zriaďovateľ chce zrušiť archív.

(5)

Povinnosti zriaďovateľa archívu sa vzťahujú aj na jeho právneho nástupcu.

(6)

Ak sa zriaďovateľovi archívu opätovne udelí súhlas so zriadením archívu, už odovzdané

archívne dokumenty zostávajú uložené v archíve, ktorý určilo ministerstvo v súhlase

so zrušením archívu.

§ 7

Povinnosti archívu

Archív je povinný

a)

vykonávať predarchívnu starostlivosť a preberať archívne dokumenty od ich pôvodcu

alebo vlastníka,

b)

evidovať archívne dokumenty, ktoré prebral, udržiavať evidenciu v súlade so skutočným

stavom a oznamovať zmeny v evidencii,

c)

ochraňovať archívne dokumenty,

d)

sprístupňovať archívne dokumenty vrátane vypracúvania archívnych pomôcok,

e)

vydať bádateľský poriadok,

f)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru,

g)

umožňovať prístup k archívnym dokumentom, archívnym pomôckam a k evidencii archívnych

dokumentov, ktoré prebral,

h)

vypracúvať program vyhotovovania konzervačných kópií a o programe informovať ministerstvo.

§ 8

Práva a povinnosti vlastníka archívneho dokumentu

(1)

Vlastník archívneho dokumentu je oprávnený

a)

využívať informačné, poradenské a odborno-metodické služby ministerstva,

b)

požiadať ministerstvo o zabezpečenie konzervovania alebo reštaurovania archívneho

dokumentu; náklady na konzervovanie alebo reštaurovanie uhrádza vlastník archívneho

dokumentu,

c)

obmedziť prístup k archívnym dokumentom a určiť rozsah obmedzenia a čas jeho trvania;

prístup k archívnym dokumentom možno obmedziť na 30 rokov, a ak ide o obmedzenie prístupu

z dôvodov uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. a)

, na 50 rokov,

d)

udeliť osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom,

e)

previesť vlastníctvo k archívnemu dokumentu v rámci územia Slovenskej republiky,

ak štát neuplatnil svoje predkupné právo; ak ide o cudzí archívny dokument, môže previesť

vlastníctvo aj mimo územia Slovenskej republiky.

(2)

Vlastník archívneho dokumentu je povinný

a)

predložiť archívny dokument archívu podľa

§ 4 ods. 2 písm. a)

na zapísanie do evidencie archívneho dedičstva,

b)

zabezpečovať ochranu archívneho dokumentu, najmä konzervovanie alebo reštaurovanie

archívneho dokumentu, ak to vyžaduje jeho fyzický stav,

c)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru a poskytovať potrebnú súčinnosť,

d)

strpieť na nevyhnutný čas nútenú úschovu archívneho dokumentu,

e)

ponúknuť archívny dokument ministerstvu na prednostné odkúpenie alebo zmluvnú úschovu,

ak sám nie je schopný zabezpečiť jeho ochranu; súčasťou ponuky na odkúpenie je návrh

ceny,

f)

oznamovať archívu, ktorý eviduje archívny dokument, zmenu jeho vlastníka alebo držiteľa,

zmenu miesta jeho uloženia, jeho stratu, odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie

alebo zničenie,

g)

informovať nového vlastníka pri prevode vlastníctva k archívnemu dokumentu o zákaze

jeho trvalého vývozu,

15

)

h)

požiadať ministerstvo o povolenie na trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu,

i)

požiadať ministerstvo o povolenie na dočasný vývoz archívneho dokumentu,

j)

zabezpečiť, ak je vyvážajúcim, vyhotovenie konzervačnej kópie pred dočasným vývozom

archívneho dokumentu,

k)

uhradiť náklady spojené so zmluvnou úschovou a nútenou úschovou archívneho dokumentu,

l)

predložiť cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho,

m)

predložiť na žiadosť archívu archívny dokument na vyhotovenie jeho konzervačnej kópie.

Evidovanie archívnych dokumentov

§ 9

(1)

Každý archív vedie evidenciu archívnych dokumentov, ktoré prebral.

(2)

Evidenciu archívnych dokumentov vlastníka, ktorý nezriadil archív, vedie štátny archív.

(3)

Štátny archív vedie evidenciu všetkých archívnych dokumentov nachádzajúcich sa v

jeho územnom obvode. Evidenciu archívnych dokumentov archívov podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

a

c)

vedie ministerstvo.

(4)

Ministerstvo vedie ústrednú evidenciu všetkých archívnych dokumentov nachádzajúcich

sa na území Slovenskej republiky (ďalej len „ústredná evidencia").

(5)

Evidencia archívnych dokumentov, ktorú vedie štátny archív a ústredná evidencia,

tvoria evidenciu archívneho dedičstva.

§ 10

(1)

Evidenciu archívu tvoria evidenčné listy k súborom archívnych dokumentov, ktoré prebral,

evidencia prírastkov, evidencia depozitov a evidencia úbytkov. Evidenčný list k súboru

archívnych dokumentov archív podľa

§ 4 ods. 2 písm. d)

bezodkladne po jeho vyhotovení zasiela príslušnému štátnemu archívu.

(2)

Ústrednú evidenciu tvoria

a)

evidenčné listy k súborom archívnych dokumentov evidovaným archívom podľa

§ 4 ods. 2 písm. a) až c)

,

b)

evidenčné listy pečatí a pečatidiel evidovaných archívom podľa

§ 4 ods. 2 písm. a) až c)

,

c)

záznamy o vyradení súborov archívnych dokumentov, pečatí a pečatidiel z evidencie

a evidenčné listy k súborom archívnych dokumentov, pečatiam a pečatidlám vyradeným

z evidencií archívu podľa

§ 4 ods. 2 písm. a) až c)

.

§ 11

Archívny informačný systém

(1)

Archívny informačný systém tvoria

a)

evidencia archívneho dedičstva,

b)

archívne pomôcky (sprievodca, inventár, katalóg a register).

(2)

Archívny informačný systém vedie štátny archív a ministerstvo.

Prístup k archívnym dokumentom

§ 12

Podmienky prístupu k archívnym dokumentom

(1)

Každý má právo na prístup k archívnym dokumentom uloženým v archíve a k archívnemu

informačnému systému (ďalej len „prístup k archívnym dokumentom"), ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2)

Archív umožňuje prístup k archívnym dokumentom vyhotovovaním odpisov, výpisov, potvrdení,

kópií, štúdiom, zverejňovaním na webovom sídle a verejným vystavovaním archívnych

dokumentov.

(3)

Archív predkladá na štúdium originál archívneho dokumentu iba výnimočne; kópiu archívneho

dokumentu predkladá vždy, ak

a)

ide o archívny dokument, ktorý vznikol pred rokom 1526,

b)

obsahuje informácie, ku ktorým je obmedzený prístup,

c)

by pri štúdiu mohlo dôjsť k jeho poškodeniu alebo možnosti jeho poškodenia.

(4)

Prístup k archívnym dokumentom sa uskutočňuje na základe písomnej žiadosti

16

)

okrem prístupu k archívnym dokumentom ich verejným vystavovaním alebo zverejňovaním

na webovom sídle. Žiadateľ v žiadosti o prístup k archívnym dokumentom formou odpisu,

výpisu, potvrdenia alebo kópie uvedie

a)

meno a priezvisko,

b)

rodné číslo,

c)

adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,

d)

druh a číslo preukazu totožnosti; žiadateľ preukazuje totožnosť občianskym preukazom,

17

)

cestovným dokladom,

18

)

osobnou identifikačnou kartou,

19

)

námorníckou knižkou

20

)

alebo dokladom o pobyte,

21

)

e)

údaje o požadovanom archívnom dokumente, ktoré sú mu známe,

f)

účel využitia,

g)

meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo

právnickej osoby, na potreby ktorej žiada o prístup k archívnym dokumentom,

h)

vyhlásenie o tom, či je pôvodcom archívnych dokumentov, jeho právnym nástupcom alebo

vlastníkom archívnych dokumentov.

(5)

Žiadosťou o prístup k archívnym dokumentom formou štúdia je bádateľský list, v ktorom

žiadateľ uvedie údaje podľa odseku 4, tému štúdia a vyhlásenie o tom, že informácie

z archívnych dokumentov použije len na účely uvedené v bádateľskom liste a uvedie

názov archívu, názov archívneho fondu a názov a meno spracovateľa archívnej pomôcky,

z ktorých získal informácie.

(6)

Žiadateľ o prístup k archívnym dokumentom na účel historického výskumu alebo iného

vedeckého výskumu predloží písomné potvrdenie subjektu, pre ktorý výskum realizuje;

ak žiadateľ písomné potvrdenie nepredloží, archív žiadateľovi prístup k archívnym

dokumentom obmedzí.

(7)

Ak archív umožní žiadateľovi prístup k archívnym dokumentom podľa žiadosti, rozhodnutie

nevydáva.

(8)

Prístup k archívnym dokumentom ich verejným vystavovaním archív umožňuje len výnimočne

na základe zmluvy o výpožičke a za úhradu nákladov na vyhotovenie kópií archívnych

dokumentov a na ich prepravu. Ak ide o verejné vystavovanie v cudzom štáte, vystavovateľ

je povinný archívne dokumenty poistiť; pri vystavovaní na území Slovenskej republiky

je povinný zaviazať sa v zmluve o výpožičke archívnych dokumentov na výstavné účely,

že v prípade odcudzenia, straty alebo poškodenia archívnych dokumentov uhradí ich

cenu.

(9)

Za vyhotovenie odpisu, výpisu, potvrdenia z archívneho dokumentu a kópie archívneho

dokumentu uhrádza žiadateľ náklady archívu alebo správny poplatok podľa osobitného

predpisu;

22

)

za vyhotovenie kópie archívneho dokumentu, ktorý vyhľadal žiadateľ pri štúdiu v archíve

sám, sa uhrádzajú len náklady archívu. Na vyhotovenom odpise, výpise, potvrdení a

kópii osvedčuje ich zhodu s archívnym dokumentom. Archívom osvedčený odpis, výpis,

potvrdenie a kópia nahrádzajú originál archívneho dokumentu.

(10)

Odpis, výpis, potvrdenie z archívneho dokumentu alebo kópiu archívneho dokumentu,

za ktorý sa uhrádza správny poplatok,

22

)

môže ministerstvo doručiť do zahraničia prostredníctvom Ministerstva zahraničných

vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

§ 13

Obmedzenie prístupu

(1)

Právo na prístup k archívnym dokumentom sa nevzťahuje na prístup k evidencii prírastkov,

evidencii depozitov a evidencii úbytkov, na údaje o vlastníctve archívneho dokumentu

a mieste jeho uloženia uvedené v evidenčnom liste k súboru archívnych dokumentov a

na osobné údaje uvedené v archívnej pomôcke.

(2)

Archív obmedzí prístup k archívnym dokumentom, ak

a)

by tým mohla byť ohrozená bezpečnosť štátu, jeho obrana, zahraničné, politické, hospodárske

alebo finančné záujmy, alebo ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná, alebo zo záväzkov vyplývajúcich z jej členstva v medzinárodných

organizáciách,

b)

by tým mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy žijúcich osôb,

23

)

c)

by tým mohlo dôjsť k ich poškodeniu alebo možnosti ich poškodenia,

d)

to určujú podmienky, za ktorých boli uložené v archíve, najviac však na 30 rokov,

e)

žiadateľ hrubo porušil bádateľský poriadok archívu.

(3)

Archív môže obmedziť prístup k archívnym dokumentom, ak archívne dokumenty nie sú

sprístupnené.

(4)

O obmedzení prístupu k archívnym dokumentom podľa odsekov 2 a 3 a o jeho trvaní rozhoduje

archív. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) archív obmedzí prístup na základe

predchádzajúceho rozhodnutia pôvodcu alebo vlastníka archívnych dokumentov, ktoré

urobil pri ich odovzdaní do archívu.

(5)

Prístup k osobným údajom v archívnych dokumentoch je možný

a)

po uplynutí 90 rokov od vzniku záznamu, ak osobitný zákon

25

)

alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak,

b)

po predložení písomného súhlasu s osvedčeným

26

)

podpisom fyzickej osoby, o ktorej osobné údaje ide, alebo jej zákonného zástupcu,

alebo blízkej osoby, ak táto fyzická osoba už nežije alebo

c)

ak účelom využitia archívneho dokumentu je historický výskum alebo iný vedecký výskum.

(6)

Ak ide o prístup k osobným údajom v archívnych dokumentoch podľa odseku 5 písm. b)

alebo písm. c), žiadateľ podpisuje čestné vyhlásenie, že s osobnými údajmi uvedenými

v archívnych dokumentoch bude nakladať tak, aby nedošlo k porušeniu práva na ochranu

súkromia dotknutej osoby.

(7)

Prístup k archívnym dokumentom nemožno obmedziť

a)

ich pôvodcovi, jeho právnemu nástupcovi a vlastníkovi archívnych dokumentov,

b)

štátnym orgánom, obci, samosprávnemu kraju, iným právnickým osobám a fyzickým osobám

v súvislosti s ich činnosťou podľa osobitných predpisov,

27

)

c)

žiadateľovi o prístup na účel historického výskumu alebo iného vedeckého výskumu,

d)

žiadateľovi, ktorého sa týkajú údaje obsiahnuté v archívnych dokumentoch,

e)

ak nejde o obmedzenie prístupu z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) a e)

a v odseku 3 alebo ak pred vyraďovacím konaním nebol prístup obmedzený.

(8)

Proti rozhodnutiu o obmedzení prístupu k archívnym dokumentom žiadateľ môže podať

odvolanie. Ak sa rozhodnutie o obmedzení prístupu k archívnym dokumentom týka archívnych

dokumentov uložených v archíve

a)

právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátnym orgánom, rozhoduje o odvolaní

tento štátny orgán; ak nie je orgánom štátnej správy, rozhoduje o odvolaní ministerstvo,

b)

inej právnickej osoby a fyzickej osoby, rozhoduje o odvolaní ministerstvo,

c)

mesta a samosprávneho kraja, rozhoduje o odvolaní proti ich rozhodnutiu okresný úrad

v sídle kraja.

28

)

§ 14

Osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom

(1)

Pôvodca archívnych dokumentov, jeho právny nástupca alebo vlastník archívnych dokumentov

môže udeliť osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom, ktoré inak nie sú

prístupné (ďalej len „osobitné povolenie").

(2)

Ak nie je možné zistiť pôvodcu archívnych dokumentov, jeho právneho nástupcu alebo

vlastníka archívnych dokumentov, osobitné povolenie udeľuje archív.

(3)

Osobitné povolenie sa udeľuje

a)

na archívne dokumenty alebo

b)

fyzickej osobe.

(4)

Z osobitného povolenia musí byť zrejmé, kto ho udeľuje, komu sa udeľuje a na ktoré

archívne dokumenty sa udeľuje. Ak osobitné povolenie neudeľuje archív, musí obsahovať

osvedčený podpis fyzickej osoby, ktorá ho udeľuje.

(5)

Archívne dokumenty, na prístup ku ktorým bolo udelené osobitné povolenie, sa stávajú

trvalo prístupnými každému žiadateľovi.

(6)

Udelením osobitného povolenia fyzickej osobe sa archívne dokumenty nestávajú prístupné

inej fyzickej osobe. Ten, kto udelil osobitné povolenie fyzickej osobe, je povinný

umožniť každej ďalšej fyzickej osobe, ktorej ho udelí, prístup za rovnakých podmienok.

(7)

Pôvodca archívnych dokumentov, jeho právny nástupca, vlastník archívnych dokumentov

alebo archív môže udelenie osobitného povolenia podmieniť podpísaním vyhlásenia žiadateľa,

že nezverejní získané informácie, ktoré by mohli poškodiť verejný záujem alebo súkromný

záujem.

§ 15

Bádateľský poriadok

(1)

Bádateľský poriadok upravuje organizáciu štúdia archívnych dokumentov, ochranu archívnych

dokumentov pri štúdiu, vyhotovovanie kópie archívneho dokumentu a prístup k evidencii

archívnych dokumentov a k archívnym pomôckam, ktoré archív spravuje.

(2)

Archív umiestňuje bádateľský poriadok na verejne prístupnom mieste v priestoroch

archívu.

(3)

Žiadateľ, ktorému archív umožnil prístup k archívnym dokumentom (ďalej len „bádateľ"),

je povinný dodržiavať bádateľský poriadok.

(4)

Odcudzenie, zničenie alebo poškodenie archívneho dokumentu, použitie vlastného reprografického

zariadenia bez súhlasu archívu a neuvedenie zdroja archívneho dokumentu je hrubým

porušením bádateľského poriadku. Bádateľovi, ktorý hrubo porušil bádateľský poriadok,

archív môže obmedziť prístup k archívnym dokumentom až na desať rokov. Bádateľ, ktorý

hrubo porušil bádateľský poriadok, je povinný uhradiť náklady vynaložené na odstránenie

spôsobenej škody alebo cenu odcudzeného alebo zničeného archívneho dokumentu zistenú

akvizičnou komisiou.

(5)

Ak sa bádateľ hrubým porušením bádateľského poriadku dopustil trestného činu, za

ktorý bol právoplatne odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne

odložený, lehota na obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom začína plynúť dňom

skončenia výkonu trestu odňatia slobody.

Registratúry

§ 16

Práva a povinnosti pôvodcu registratúry

(1)

Pôvodca registratúry je oprávnený

a)

požiadať ministerstvo alebo štátny archív o informáciu, odbornú radu a usmernenie,

b)

zveriť správu registratúry inej osobe.

(2)

Pôvodca registratúry je povinný

a)

evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činnosti, a došlé záznamy,

b)

vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie ministerstvu alebo štátnemu

archívu; to neplatí pre pôvodcu registratúry, z činnosti ktorého nevznikajú záznamy

majúce trvalú dokumentárnu hodnotu, ani pre pôvodcu registratúry, ktorého výsledky

činnosti sú predmetom autorského práva,

c)

zabezpečovať správu registratúry,

d)

zabezpečiť trvanlivosť a hodnovernosť registratúrneho záznamu,

29a

)

od jeho vyhotovenia alebo prijatia až do jeho vyradenia z registratúry,

e)

zabezpečovať, aby správu registratúry vykonávali osoby, ktoré majú najmenej úplné

stredné vzdelanie; najvyššie orgány verejnej moci a orgány verejnej moci s celoslovenskou

pôsobnosťou zabezpečujú správu registratúry aspoň jedným zamestnancom s vysokoškolským

vzdelaním najmä v študijnom odbore historické vedy alebo v príbuznom študijnom odbore,

f)

umiestniť registratúru v priestoroch alebo na technických zariadeniach, ktoré zaručujú

jej zachovanie,

g)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru správy registratúry,

h)

vyraďovať pravidelne registratúrne záznamy len so súhlasom ministerstva alebo štátneho

archívu,

i)

označiť registratúrne záznamy, ku ktorým chce obmedziť prístup, slovami „obmedzený

prístup“

30

)

a uvedením času trvania obmedzenia na spisovom obale; ak ide o elektronické registratúrne

záznamy, označenie sa uvedie v štruktúrovaných údajoch,

j)

obmedziť prístup k registratúrnym záznamom obsahujúcim osobné údaje; na obmedzenie

prístupu sa primerane vzťahuje

§ 13 ods. 5 písm. b)

,

ods. 7

a

8

,

k)

vyhotovovať na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby odpis, výpis, potvrdenie

z registratúrneho záznamu a kópiu registratúrneho záznamu za úhradu nákladov alebo

správneho poplatku podľa osobitného predpisu

22

)

a osvedčovať na nich ich zhodu s registratúrnym záznamom; pôvodcom registratúry osvedčený

odpis, výpis, potvrdenie a kópia nahrádzajú originál registratúrneho záznamu,

l)

oznamovať bezodkladne ministerstvu alebo štátnemu archívu zmenu svojho názvu a zmenu

miesta uloženia registratúry,

m)

odovzdať neelektronické archívne dokumenty po vyraďovacom konaní do archívu v archívnych

škatuliach

30a

)

v lehote, ktorú archív určil, so zoznamom odovzdávaných archívnych dokumentov,

n)

odovzdať elektronické archívne dokumenty po vyraďovacom konaní do elektronického

archívu alebo podľa pokynov archívu,

o)

odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi alebo, ak zanikne bez právneho

nástupcu,

1.

predložiť bezodkladne ministerstvu alebo štátnemu archívu návrh na osobitné vyradenie

všetkých registratúrnych záznamov podľa

§ 20

a odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou vrátane tých, ktorým

ešte neuplynula lehota uloženia, určenému archívu usporiadané podľa jeho pokynov,

2.

uložiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, o ktorých tak rozhodol

štátny archív, do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť ministerstvu alebo štátnemu archívu

miesto, kde sú uložené,

p)

oznamovať ministerstvu vopred vývoz registratúrnych záznamov na formulári, ktorý

ministerstvo uverejňuje na svojom webovom sídle; opakovaný vývoz registratúrnych záznamov

sa oznamuje len prvýkrát.

(3)

Pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej moci, právnickou osobou zriadenou

orgánom verejnej moci, právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou,

ktorej postavenie upravuje zákon, je povinný vypracovať aj registratúrny poriadok.

Povinnosť vypracovať registratúrny poriadok má aj právnická osoba, ktorá žiada o vydanie

potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti

30ab

)

alebo právnická osoba, ktorá má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti.

30ac

)

Pôvodcu registratúry založeného orgánom verejnej moci alebo právnickou osobou podľa

prvej vety, ktorý je povinný vypracovať registratúrny poriadok, určuje ministerstvo

alebo štátny archív.

(4)

Iný pôvodca registratúry ako pôvodca registratúry uvedený v odseku 3, z ktorého činnosti

vznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou, vypracúva registratúrny

plán; registratúrny poriadok nevypracúva. Takého pôvodcu určuje ministerstvo alebo

štátny archív.

(5)

Na pôvodcu registratúry, ktorý nie je pôvodcom registratúry podľa odsekov 3 a 4,

sa nevzťahujú povinnosti podľa odseku 2 písm. b), c), e) až h), l) až o).

(6)

Pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej moci, zabezpečuje správu registratúry

prostredníctvom elektronického informačného systému na správu registratúry, ak to

ustanoví osobitný zákon.

30ad

)

§ 16a

Elektronický registratúrny záznam

(1)

Elektronický registratúrny záznam je pôvodný, elektronicky vytvorený registratúrny

záznam, ktorý pôvodca registratúry uchováva na dátovom nosiči, prenáša alebo spracúva

pomocou technických prostriedkov v elektronickej, magnetickej, optickej alebo v inej

forme.

(2)

Orgán verejnej moci prijíma elektronický registratúrny záznam najmä prostredníctvom

prístupových miest, najmä ústredného portálu verejnej správy.

30b

)

(3)

Elektronický registratúrny záznam obsahuje aj štruktúrované údaje o obsahu, štruktúre

a väzbách elektronického registratúrneho záznamu a jeho správe. Tieto údaje sú k nemu

pripojené počas lehoty jeho uloženia.

(4)

Pôvodca registratúry zabezpečuje uchovávanie elektronického registratúrneho záznamu

počas jeho lehoty uloženia spôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu elektronického

registratúrneho záznamu, neporušiteľnosť jeho obsahu a jeho čitateľnosť vrátane údajov

o jeho správe.

(5)

Podpisovanie elektronického registratúrneho záznamu medzi jednotlivými zložkami pôvodcu

registratúry sa môže vykonať elektronickou parafou, ak

a)

elektronická parafa zabezpečuje zachovanie integrity elektronického registratúrneho

záznamu,

b)

elektronický informačný systém na správu registratúry umožňuje jednoznačnú identifikáciu

osoby, ktorá elektronickou parafou podpisovala, s možnosťou vizualizácie, a

c)

elektronický informačný systém na správu registratúry zabezpečuje nezameniteľnosť

elektronickej parafy s elektronickými parafami iných osôb alebo iných úkonov u pôvodcu

registratúry.

(6)

Pôvodca registratúry uchováva údaje na overenie podpisu podpísaného elektronického

registratúrneho záznamu spolu s elektronickým registratúrnym záznamom.

(7)

Elektronický registratúrny záznam podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým

podpisom,

30c

)

zapečatený kvalifikovanou elektronickou pečaťou

30d

)

alebo podpísaný elektronickou parafou osoby, ktorá bola v čase podpisovania alebo

zapečatenia na to oprávnená, sa považuje za hodnoverný, ak sa nepreukáže opak. Ak

osobitný predpis

30e

)

vyžaduje pripojenie kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky

30f

)

k elektronickému registratúrnemu záznamu podpísanému alebo zapečatenému spôsobom

podľa prvej vety, trvanlivosť takéhoto elektronického registratúrneho záznamu sa zabezpečuje

pripojením kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky.

(8)

Pôvodca registratúry odovzdáva elektronické archívne dokumenty spôsobom ustanoveným

vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa

§ 33 ods. 2

.

§ 16b

Transformácia registratúrneho záznamu

(1)

Pôvodca registratúry môže vykonať transformáciu len hodnoverného registratúrneho

záznamu, ak tento registratúrny záznam ešte nebol predmetom transformácie.

(2)

Pôvodca registratúry môže vykonať transformáciu registratúrneho záznamu z neelektronickej

podoby do elektronickej podoby

a)

zaručenou konverziou v súlade s osobitným predpisom,

30g

)

alebo

b)

skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme spôsobom zaručujúcim

hodnovernosť registratúrneho záznamu.

(3)

Pôvodca registratúry môže vykonať transformáciu registratúrneho záznamu z elektronickej

podoby do neelektronickej podoby

a)

zaručenou konverziou v súlade s osobitným predpisom,

30h

)

alebo

b)

použitím výstupného zariadenia výpočtovej techniky, ktoré umožňuje jeho vytlačenie

na papier spôsobom zaručujúcim hodnovernosť registratúrneho záznamu.

(4)

Pôvodca registratúry môže vykonať transformáciu elektronického registratúrneho záznamu

zmenou jeho formátu

a)

zaručenou konverziou v súlade s osobitným predpisom,

30i

)

alebo

b)

použitím programového vybavenia výpočtovej techniky, ktoré umožňuje zmenu jeho formátu

spôsobom zaručujúcim hodnovernosť registratúrneho záznamu.

(5)

Registratúrny záznam vytvorený podľa odseku 2 písm. b), odseku 3 písm. b), alebo

odseku 4 písm. b) je použiteľný na plnenie povinností podľa tohto zákona.

(6)

Pôvodca registratúry vykonávajúci transformáciu registratúrneho záznamu podľa odseku

2 písm. b), odseku 3 písm. b), alebo odseku 4 písm. b) je povinný ju vykonať takým

postupom a takým zariadením, alebo programovým vybavením, ktoré zabezpečia, že

a)

informačný obsah pôvodného registratúrneho záznamu je zachovaný do takej miery, že

transformovaný registratúrny záznam má rovnaký informačný obsah ako pôvodný registratúrny

záznam, a ostane čitateľný,

b)

v transformovanom registratúrnom zázname je možné jednoznačne odlíšiť údaje, ktoré

vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného registratúrneho záznamu od údajov

pridaných procesom tejto transformácie, a

c)

identifikačné prvky pôvodného registratúrneho záznamu sú v jeho transformovanej podobe

zachované.

(7)

Pôvodca registratúry vykonávajúci transformáciu registratúrneho záznamu je povinný

uchovávať transformovaný registratúrny záznam počas lehoty jeho uloženia, ktorá plynie

od vyhotovenia alebo prijatia pôvodného registratúrneho záznamu.

(8)

Pôvodca registratúry, ktorý vykonal transformáciu registratúrneho záznamu podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu,

30j

)

môže vyradiť pôvodný registratúrny záznam bez vyraďovacieho konania.

(9)

Transformáciou registratúrneho záznamu podľa tohto zákona nie sú dotknuté povinnosti

a obmedzenia pôvodcu registratúry podľa osobitných predpisov.

30k

)

§ 17

Registratúrny poriadok a registratúrny plán

(1)

Pôvodca registratúry podľa

§ 16 ods. 3

upravuje v registratúrnom poriadku

a)

evidovanie, tvorbu, transformáciu, ukladanie, ochranu registratúrnych záznamov, prístup

k registratúrnym záznamom a ich vyraďovanie,

b)

personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie správy registratúry,

c)

úlohy a opis činností zamestnancov pôvodcu registratúry na jednotlivých úsekoch správy

registratúry,

d)

používanie pečiatok, elektronickej parafy, kvalifikovaných certifikátov kvalifikovaného

elektronického podpisu, kvalifikovanej elektronickej pečate a kvalifikovanej elektronickej

časovej pečiatky a spôsob, ako vedie evidenciu typov položiek certifikátov obsahujúcich

identifikačné údaje, najmä meno, identifikátor pridelený organizáciou alebo rodné

číslo, na prepojenie osoby s evidenciou oprávnení vedenou u pôvodcu registratúry vrátane

jej histórie a postupov.

(2)

Registratúrny plán určuje štruktúru registratúry pôvodcu registratúry a člení ju

do vecných skupín, ktorým určuje lehotu uloženia a znak hodnoty. U pôvodcu registratúry

podľa

§ 16 ods. 3

je súčasťou registratúrneho poriadku.

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote záznamov

§ 18

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov vo vyraďovacom konaní

(1)

O dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov pri ich vyraďovaní vo vyraďovacom

konaní rozhoduje ministerstvo a štátny archív. Vyraďovanie registratúrnych záznamov

pozostáva z prípravy vyraďovacieho konania a z vyraďovacieho konania.

(2)

Pôvodca registratúry môže vyradiť z registratúry registratúrne záznamy len vo vyraďovacom

konaní.

(3)

Pôvodca registratúry vyraďuje registratúrne záznamy najmenej raz za päť rokov. V

odôvodnenom prípade si pôvodca registratúry môže dohodnúť inú lehotu.

§ 19

Príprava vyraďovacieho konania

(1)

Pôvodca registratúry navrhuje na vyradenie registratúrne záznamy, ktorým uplynula

lehota uloženia (ďalej len „návrh na vyradenie“); do návrhu na vyradenie nezaradí

registratúrne záznamy, ktorým uplynula lehota uloženia, ak ich ešte potrebuje.

(2)

Pôvodca registratúry môže navrhnúť na vyradenie aj registratúrne záznamy, ktorým

neuplynula lehota uloženia predložením návrhu na osobitné vyradenie (ďalej len „návrh

na osobitné vyradenie“).

(3)

V návrhu na vyradenie pôvodca registratúry uvedie

a)

vyhlásenie o tom, že všetkým registratúrnym záznamom navrhnutým na vyradenie uplynula

lehota uloženia,

b)

vyhlásenie o tom, že registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie už nepotrebuje

na svoju činnosť,

c)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“, ak ich návrh

na vyradenie obsahuje,

d)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“, ak ich návrh

na vyradenie obsahuje.

(4)

V návrhu na osobitné vyradenie pôvodca registratúry uvedie

a)

vyhlásenie o tom, že

1.

registratúrne záznamy navrhnuté na osobitné vyradenie už nepotrebuje na svoju činnosť,

a že pôvodca registratúry zaniká bez právneho nástupcu podľa

§ 16 ods. 2 písm. o)

,

2.

registratúrne záznamy navrhnuté na osobitné vyradenie už nepotrebuje na svoju činnosť,

a že predkladá na vyradenie hodnoverné kópie vytvorené podľa tohto zákona, osobitného

predpisu,

30j

)

alebo elektronické kópie vytvorené prostredníctvom zaručenej konverzie,

30l

)

alebo

3.

degradácia registratúrnych záznamov spôsobená mimoriadnou udalosťou alebo nedostatočnou

ochranou dosahuje stupeň, kedy ich už nie je možné zachrániť a nemôže ich ďalej využívať

na svoju činnosť,

b)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“, ak ich návrh

na osobitné vyradenie obsahuje,

c)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“, ak ich návrh

na osobitné vyradenie obsahuje.

§ 20

Vyraďovacie konanie

(1)

Vyraďovacie konanie sa začína predložením návrhu na vyradenie alebo návrhu na osobitné

vyradenie. Pôvodca registratúry podľa

§ 16 ods. 3

predkladá návrh na vyradenie alebo návrh na osobitné vyradenie elektronicky prostredníctvom

vzoru elektronického formulára, ktorý ministerstvo uverejňuje na svojom webovom sídle.

Ak návrh na vyradenie alebo návrh na osobitné vyradenie má všetky náležitosti, ministerstvo

alebo štátny archív posúdi dokumentárnu hodnotu registratúrnych záznamov a vydá rozhodnutie

o

a)

vyradení registratúrnych záznamov po uplynutí ich lehoty uloženia,

b)

trvalej dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov a termíne ich odovzdania do

archívu; do termínu ich odovzdania do archívu určí miesto ich uloženia,

c)

tom, že pôvodca registratúry môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej

hodnoty.

(2)

Ak pôvodca registratúry predloží návrh na vyradenie, ktorý obsahuje len registratúrne

záznamy bez znaku hodnoty „A“ a ministerstvo alebo štátny archív ich posúdi ako registratúrne

záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, rozhodnutie o vyradení sa nevydáva; to

neplatí, ak pôvodca registratúry o rozhodnutie o vyradení požiada. Pôvodca registratúry

môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, ak mu rozhodnutie

podľa odseku 1 nebolo doručené do 60 dní odo dňa predloženia návrhu na vyradenie.

(3)

Vyraďovanie registratúrnych záznamov, ktoré obsahujú utajované skutočnosti, upravuje

osobitný predpis.

31

)

§ 21

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote záznamu mimo vyraďovacieho konania

Mimo vyraďovacieho konania sa rozhoduje o dokumentárnej hodnote záznamu, ak ide o

záznam, ktorý

a)

má štát nadobudnúť do vlastníctva,

b)

bol ponúknutý na prevzatie do archívu,

c)

bol nájdený,

d)

sa posudzuje na žiadosť vlastníka záznamu.

§ 22

Preberanie archívnych dokumentov

(1)

Archív preberá archívne dokumenty od pôvodcu registratúry v archívnych škatuliach

30a

)

najneskôr do piatich rokov od vydania rozhodnutia podľa

§ 20 ods.1 písm. b)

.

(2)

Preberanie archívnych dokumentov sa uskutočňuje na základe preberacieho protokolu,

ktorý obsahuje

a)

názov preberajúceho archívu,

b)

názov odovzdávajúceho,

c)

názov pôvodcu archívnych dokumentov, ak nie je odovzdávajúcim,

d)

časové rozpätie vzniku archívnych dokumentov,

e)

číslo rozhodnutia o vyradení registratúrnych záznamov,

f)

počet odovzdávaných archívnych ukladacích jednotiek alebo objem elektronických registratúrnych

záznamov v bajtoch,

g)

vyhlásenie odovzdávajúceho, že archívne dokumenty sú označené podľa rozhodnutia príslušného

štátneho archívu,

h)

vyhlásenie odovzdávajúceho o fyzickom stave archívnych dokumentov; to neplatí v prípade

elektronických archívnych dokumentov,

i)

miesto a dátum prevzatia archívnych dokumentov,

j)

odtlačok pečiatky odovzdávajúceho, archívu a podpisy ich zástupcov; to neplatí pre

elektronickú podobu preberacieho protokolu,

k)

zoznam odovzdávaných archívnych dokumentov vypracovaný odovzdávajúcim.

(3)

Ak archív preberá archívne dokumenty, o ktorých dokumentárnej hodnote sa rozhodlo

mimo vyraďovacieho konania, v preberacom protokole uvedie náležitosti podľa odseku

2 písm. a) až d), písm. i) až k) a prípadné obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom.

(4)

Náklady súvisiace s odovzdaním archívnych dokumentov do archívu po skončení vyraďovacieho

konania uhrádza pôvodca registratúry.

(5)

Vo výnimočnom prípade môže archív po skončení vyraďovacieho konania dohodnúť s pôvodcom

registratúry dočasné uloženie archívnych dokumentov u pôvodcu. Dočasné uloženie archívnych

dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti u iného subjektu ako u pôvodcu upravuje

osobitný predpis.

31

)

(6)

Archív môže odmietnuť prebrať archívne dokumenty, ak nie sú usporiadané podľa registratúrneho

plánu pôvodcu registratúry alebo podľa pokynov archívu; súčasne určí lehotu na usporiadanie

archívnych dokumentov.

§ 23

Správa registratúry inou osobou

(1)

Pôvodca registratúry môže zveriť inej osobe správu registratúrnych záznamov.

(2)

Osoba, ktorá zabezpečuje správu registratúry iného pôvodcu registratúry, je povinná

a)

umiestniť registratúru v priestoroch, ktoré zabezpečujú ochranu registratúrnych záznamov

a umožniť prístup k nim vyhotovovaním výpisov, odpisov, potvrdení a kópií; ak pôvodca

registratúry zanikol, osvedčovať na nich ich zhodu,

b)

zabezpečiť, aby správu registratúry vykonávali osoby, ktoré majú úplné stredné vzdelanie

a najmenej päť rokov odbornej praxe alebo vysokoškolské vzdelanie podľa

§ 6 ods. 3 písm. b) prvého bodu

,

c)

oznámiť ministerstvu prevzatie registratúry zaniknutého pôvodcu.

(3)

Povinnosti pôvodcu registratúry pri správe jeho registratúry inou osobou zostávajú

zachované. Tým nie je dotknutá zodpovednosť správcu registratúry podľa osobitného

predpisu.

32

)

Štátna správa na úseku archívov a registratúr

§ 24

Ministerstvo

(1)

Ústredným orgánom štátnej správy na úseku archívov a registratúr je ministerstvo.

Ministerstvo

a)

riadi výkon štátnej správy na úseku archívov a registratúr,

b)

vypracúva koncepciu rozvoja archívov, preberania, sprístupňovania a ochrany archívnych

dokumentov a správy registratúry,

c)

dáva súhlas na zriadenie a zrušenie archívov a zrušuje archívy v prípadoch ustanovených

týmto zákonom,

d)

vedie evidenciu archívov a zoznam osôb,

e)

rozhoduje o vyraďovaní registratúrnych záznamov ministerstva, Policajného zboru,

Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, zriaďovateľov archívov

podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

a

c)

a registratúrnych záznamov obsahujúcich utajované skutočnosti a vykonáva nad nimi

štátny odborný dozor; ak ide o zriaďovateľov archívov podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

a

c)

, prihliada vo vyraďovacom konaní na stanovisko ich archívu,

f)

určuje pôvodcu registratúrnych záznamov, ktorý vypracúva iba registratúrny plán a

začleňuje ho do predarchívnej starostlivosti,

g)

vedie archívny informačný systém,

h)

vydáva povolenie na trvalý vývoz cudzích archívnych dokumentov a na dočasný vývoz

archívnych dokumentov,

i)

vydáva záväzné stanovisko colnému orgánu podľa

§ 26a ods. 2

,

j)

posudzuje dôvodnosť zadržania cudzieho archívneho dokumentu colným orgánom,

k)

vydáva záväzné stanovisko pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v prípade

pochybnosti o povahe a druhu predmetu kultúrnej hodnoty zadržaného colným orgánom,

v ktorom uvedie dôvody brániace pre jeho prepustenie do navrhovaného colného režimu,

l)

rozhoduje o uložení pokuty, nútenej úschove archívneho dokumentu a o jeho vyvlastnení,

m)

vykonáva štátny odborný dozor správy registratúry podľa

§ 23

,

n)

poskytuje primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k archívnym dokumentom,

o)

plní záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v medzinárodných organizáciách

na úseku archívov a dojednáva a vykonáva medzinárodné zmluvy týkajúce sa archívov,

p)

koordinuje postup ústredných štátnych orgánov pri správe ich registratúry a vydáva

pre ne vzorový registratúrny poriadok,

q)

riadi a kontroluje správu registratúry okresných úradov,

r)

vydáva štandardy pre elektronické informačné systémy na správu registratúry a posudzuje

zhodu elektronického informačného systému na správu registratúry so štandardom pre

elektronické informačné systémy na správu registratúry,

s)

zabezpečuje činnosť Vedeckej archívnej rady.

(2)

Ministerstvo

a)

vedie

1.

ústrednú evidenciu,

2.

evidenciu archívov,

3.

evidenciu pečatí a pečatidiel,

4.

zoznam osôb,

5.

evidenciu pôvodcov registratúr,

6.

evidenciu vystavovaných archívnych dokumentov,

7.

ústrednú evidenciu archívnych pomôcok,

b)

vykonáva štátny odborný dozor

1.

správy registratúry,

2.

archívov,

3.

archívnych dokumentov uložených u vlastníkov, ktorí nezriadili archív,

c)

schvaľuje registratúrny poriadok a registratúrny plán pôvodcu registratúry, ako aj

bádateľský poriadok archívu; ak registratúrny poriadok upravuje manipuláciu s registratúrnymi

záznamami obsahujúcimi utajované skutočnosti, prihliada pri jeho schvaľovaní na stanovisko

Národného bezpečnostného úradu,

32a

)

d)

rozhoduje o

1.

vyraďovaní registratúrnych záznamov,

2.

obmedzení prístupu k archívnym dokumentom, ktoré prebralo,

e)

preberá archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov a nimi zriadených

a založených právnických osôb, obcí a samosprávnych krajov a nimi zriadených a založených

právnických osôb, iných právnických osôb a významných fyzických osôb, ktoré nezriadili

archív,

f)

umožňuje prístup k archívnym dokumentom, ktoré spravuje a spravuje archívny informačný

systém,

g)

vyberá správne poplatky podľa osobitného predpisu.

22

)

(3)

Ministerstvo na úseku starostlivosti o elektronické archívne dokumenty zabezpečuje

a)

ich trvalé uloženie,

b)

ich autenticitu a hodnovernosť,

c)

ich sprístupnenie a zverejňovanie,

d)

metodické usmerňovanie správy elektronických archívnych dokumentov.

(4)

Ministerstvo zverejňuje evidencie podľa odseku 2 písm. a) prvého až tretieho bodu

na svojom webovom sídle.

§ 24a

Štátny archív

Štátny archív

a)

vedie evidenciu

1.

pôvodcov registratúr,

2.

podľa

§ 10 ods. 1

,

b)

vykonáva štátny odborný dozor

1.

správy registratúry,

2.

archívov,

3.

archívnych dokumentov uložených u vlastníkov, ktorí nezriadili archív,

c)

schvaľuje registratúrny poriadok a registratúrny plán pôvodcu registratúry, ako aj

bádateľský poriadok archívu; ak registratúrny poriadok upravuje manipuláciu s registratúrnymi

záznamami obsahujúcimi utajované skutočnosti, prihliada pri jeho schvaľovaní na stanovisko

Národného bezpečnostného úradu,

d)

rozhoduje o

1.

vyraďovaní registratúrnych záznamov,

2.

obmedzení prístupu k archívnym dokumentom, ktoré prebral,

e)

preberá archívne dokumenty takto

1.

štátny ústredný archív od najvyšších orgánov verejnej moci, právnických osôb založených

alebo zriadených ústrednými štátnymi orgánmi, štátnych orgánov s pôsobnosťou v odvetviach

baníctvo, hutníctvo, geológia a v iných súvisiacich odvetviach, právnických osôb celoštátneho

významu, fyzických osôb, ktoré sú osobnosťami spoločenského života celoštátneho významu

a od pôvodcov, ktorých určí ministerstvo,

2.

štátny archív s regionálnou územnou pôsobnosťou od štátnych orgánov so sídlom a pôsobnosťou

v jeho územnom obvode a nimi založených alebo zriadených právnických osôb, samosprávneho

kraja so sídlom v jeho územnom obvode a ním založených alebo zriadených právnických

osôb, obcí nachádzajúcich sa v jeho územnom obvode a nimi založených alebo zriadených

právnických osôb, univerzít a iných vysokých škôl so sídlom v jeho územnom obvode,

právnických osôb najmä z oblasti hospodárskeho života so sídlom v jeho územnom obvode,

fyzických osôb, ktoré sú osobnosťami spoločenského života regionálneho významu a majú

trvalý pobyt v jeho územnom obvode, a od pôvodcov, ktorých určí ministerstvo,

f)

umožňuje prístup k archívnym dokumentom, ktoré spravuje, rozhoduje o ich vypožičaní

na výstavné účely a spravuje archívny informačný systém,

g)

na základe písomnej žiadosti a vyhľadávania v archívnych dokumentoch vyhotovuje odpis,

výpis, potvrdenie z archívneho dokumentu a kópie archívneho dokumentu vrátane osvedčovania

zhody s archívnym dokumentom,

h)

vyberá správne poplatky podľa osobitného predpisu

22

)

a úhrady nákladov za služby archívu.

§ 24b

Evidencia archívov, evidencia pečatí a pečatidiel a evidencia pôvodcov registratúr

(1)

Evidencia archívov obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje o zriaďovateľovi archívu v rozsahu meno, priezvisko, adresu trvalého

pobytu, a ak je právnickou osobou, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,

ak ho má pridelené,

b)

názov archívu a jeho adresu,

c)

dátum a číslo udelenia súhlasu ministerstva so zriadením archívu,

d)

dátum, dôvod zrušenia a číslo rozhodnutia ministerstva o zrušení archívu,

e)

identifikátor archívu pridelený ministerstvom,

f)

názvy súborov archívnych dokumentov a počet bežných metrov prevzatých archívnych

dokumentov,

g)

miesto uloženia archívnych dokumentov po zrušení archívu alebo identifikačné údaje

právneho nástupcu zriaďovateľa archívu,

h)

názov a identifikátor štátneho archívu podľa

§ 4 ods. 2 písm. a)

vykonávajúceho štátny odborný dozor; ak ide o špecializovaný štátny archív, uvádza

sa ministerstvo.

(2)

Evidencia pečatí a pečatidiel obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje o zriaďovateľovi archívu v rozsahu meno, priezvisko, adresu trvalého

pobytu, a ak je právnickou osobou, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,

ak ho má pridelené,

b)

názov archívu a jeho adresu,

c)

názov archívneho súboru, do ktorého archívny dokument opatrený pečaťou patrí, alebo

názov súboru samostatných pečatí a pečatidiel,

d)

identifikačné údaje archívneho dokumentu opatreného pečaťou,

e)

identifikácia vlastníka pečatidla, ktorého odtlačkom bol archívny dokument opatrený,

vlastníka samostatnej pečate alebo vlastníka samotného pečatidla,

f)

opis pečate a pečatidla, kruhopisu, pečatného poľa; pri dvojstranných pečatiach a

pečatidlách opis averzu a reverzu,

g)

vyobrazenie pečate a pečatidla; pri dvojstranných pečatiach a pečatidlách vyobrazenie

averzu a reverzu.

(3)

Zoznam osôb obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje o zriaďovateľovi archívu v rozsahu meno, priezvisko, adresu trvalého

pobytu, a ak je právnickou osobou, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,

ak ho má pridelené,

b)

názov archívu a jeho adresu,

c)

meno a priezvisko osoby vykonávajúcej v archíve odborné činnosti,

d)

druh a stupeň dosiahnutého vzdelania,

e)

dátum vzniku a skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

(4)

Evidencia pôvodcov registratúr sa vedie na účely zabezpečenia predarchívnej starostlivosti

štátnych archívov a ministerstva u pôvodcov registratúr. Evidencia pôvodcov registratúr

obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje o pôvodcovi registratúry v rozsahu meno a priezvisko pôvodcu

registratúry, alebo ak ide o právnickú osobu, názov a identifikačné číslo organizácie,

ak ho má pridelené,

b)

adresu trvalého pobytu, alebo ak ide o právnickú osobu, sídlo,

c)

predmet činnosti,

d)

miesto uloženia registratúry,

e)

formu vedenia správy registratúry,

f)

dátum vykonaných kontrol,

g)

údaje o vývoze registratúrnych záznamov.

§ 25

Vývoz

(1)

Archívny dokument zapísaný v evidencii archívneho dedičstva nemožno trvalo vyviezť;

to sa nevzťahuje na cudzie archívne dokumenty.

(2)

Dočasný vývoz archívneho dokumentu a trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu je

možný len s písomným povolením

33

)

ministerstva na vývoz archívneho dokumentu (ďalej len „povolenie"). Archívny dokument

možno dočasne vyviezť najviac na 12 mesiacov.

(3)

Ministerstvo udeľuje povolenie pri dočasnom vývoze archívneho dokumentu spravidla

na výstavné, konzervátorské, reštaurátorské alebo študijné účely. Povolenie obsahuje

okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia identifikačné údaje archívneho dokumentu

názov archívu, meno a priezvisko alebo názov vlastníka alebo pôvodcu archívneho dokumentu,

názov súboru archívnych dokumentov, časový rozsah vzniku súboru archívnych dokumentov,

miesto uloženia, množstvo, dátum, dokedy musí byť archívny dokument dovezený a prípadné

ďalšie podmienky. Povolenie je platné 12 mesiacov od dátumu vydania.

(4)

Ten, kto dočasne vyváža archívny dokument, je povinný požiadať ministerstvo o povolenie

najneskôr tri mesiace pred vývozom. Žiadosť obsahuje

a)

meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu alebo názov,

sídlo a identifikačné číslo vyvážajúceho,

b)

identifikačné údaje toho, ku komu sa vyváža,

c)

identifikačné údaje archívneho dokumentu podľa odseku 3,

d)

účel dočasného vývozu,

e)

osvedčenú kópiu dokladu o vlastníctve archívneho dokumentu; ak vyvážajúci nie je

vlastníkom archívneho dokumentu, aj písomný súhlas vlastníka archívneho dokumentu

s jeho osvedčeným podpisom,

f)

cenu archívneho dokumentu zistenú akvizičnou komisiou,

g)

potvrdenie o vyhotovení konzervačnej kópie,

h)

miesto vývozu,

i)

čas trvania vývozu.

(5)

K žiadosti je potrebné priložiť zoznam vyvážaných archívnych dokumentov a poistnú

zmluvu. Náklady spojené s vývozom uhrádza vyvážajúci.

(6)

Povolenie podľa odseku 2 sa vydáva a žiadosť podľa odseku 4 sa podáva na osobitnom

tlačive.

33

)

Vzor osobitného tlačiva pre žiadosti o vývoz archívneho dokumentu v rámci colného

územia Európskej únie je zverejnený na webovom sídle ministerstva.

(7)

Archívny dokument na miesto určenia prepravuje výlučne právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá zabezpečuje prepravu prostredníctvom kuriéra.

(8)

Vyvážajúci je povinný povolenie predložiť colným orgánom spolu so zoznamom vyvážaných

archívnych dokumentov. Zoznam musí byť vypracovaný na hlavičkovom papieri ministerstva.

Každá strana zoznamu musí obsahovať podpis osoby, ktorá vydala povolenie, a odtlačok

úradnej pečiatky ministerstva.

(9)

Vyvážajúci je povinný do 30 dní po dovezení archívneho dokumentu späť na územie Slovenskej

republiky predložiť ho ministerstvu na kontrolu; ak nedošlo k jeho poškodeniu alebo

zmene, ministerstvo vráti archívny dokument vyvážajúcemu. Ak došlo počas dočasného

vývozu k zničeniu, strate alebo odcudzeniu archívneho dokumentu, vyvážajúci je povinný

bezodkladne oznámiť túto skutočnosť ministerstvu.

(10)

Ak ministerstvo zistí, že počas dočasného vývozu archívneho dokumentu došlo k jeho

poškodeniu alebo zmene, navrhne spôsob nápravy. Náklady na konzervovanie a reštaurovanie

archívneho dokumentu uhrádza vyvážajúci.

(11)

Ak sa dočasný vývoz neuskutoční, je ten, komu bolo udelené povolenie, povinný bezodkladne

ho vrátiť ministerstvu.

(12)

Predloženie povolenia na dočasný vývoz archívneho dokumentu nenahrádza povinnosti

podľa osobitného predpisu.

34

)

(13)

Na trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu sa vzťahujú odseky 2 a 3, odsek 4 písm.

a) až c), e) a f), odseky 5 až 8 a odsek 11.

(14)

Registratúrne záznamy vzniknuté na území Slovenskej republiky nemožno trvalo vyviezť.

§ 26

Dovoz

Cudzí archívny dokument, ktorý je zapísaný v evidencii cudzieho štátu alebo bol vytvorený

alebo nájdený na území cudzieho štátu, môže vstúpiť

34a

)

a byť dovezený

34b

)

na územie Slovenskej republiky len v súlade s povolením príslušného orgánu tohto

cudzieho štátu. Vstup a dovoz cudzieho archívneho dokumentu odcudzeného v štáte podľa

prvej vety alebo v treťom štáte, ako aj jeho prevod vlastníctva sa zakazuje.

35

)

§ 26a

Kontrola vykonávaná colnými orgánmi

(1)

Colný orgán vykonáva kontrolu dodržiavania tohto zákona v rámci kontroly podľa osobitných

predpisov.

35a

)

(2)

Colný orgán v prípade pochybností o pravosti alebo obsahu predloženého povolenia

alebo v prípade pochybností, či ide o vývoz alebo dovoz archívneho dokumentu uvedeného

v

§ 25

alebo

§ 26

, požiada ministerstvo o záväzné stanovisko. Colný orgán prepustí archívny dokument

do navrhovaného colného režimu, ak ministerstvo nevydá záväzné stanovisko do štyroch

pracovných dní od doručenia žiadosti alebo v tejto lehote nepožiada o jej predĺženie;

inak colný orgán postupuje v súlade so záväzným stanoviskom ministerstva.

§ 27

Konanie o vrátenie archívneho dokumentu

(1)

Ministerstvo vedie konanie o vrátenie archívneho dokumentu, ktorý bol vyvezený z

územia Slovenskej republiky bez jeho povolenia alebo nebol v lehote určenej na dočasný

vývoz dovezený späť, alebo ak došlo k porušeniu inej podmienky dočasného vývozu (ďalej

len „návratné konanie").

(2)

Ministerstvo verejne oznamuje stratu alebo odcudzenie archívneho dokumentu bezodkladne

po tom, ako sa o nich dozvedelo.

36

)

Ministerstvo môže začať návratné konanie najneskôr do troch rokov odo dňa, keď sa

dozvedelo miesto uloženia archívneho dokumentu a totožnosť jeho vlastníka alebo držiteľa,

najneskôr však do 30 rokov od jeho nezákonného vývozu. To neplatí, ak ide o archívny

dokument, ktorý je súčasťou archívneho fondu alebo archívnej zbierky uložených vo

verejnom archíve podľa

§ 4 ods. 2

, a o archívny dokument z archívov cirkví a náboženských spoločností alebo archívny

dokument zapísaný v ich inventároch; v týchto prípadoch je nárok na vrátenie archívneho

dokumentu nepremlčateľný.

(3)

Návratné konanie nemožno uskutočniť, ak v čase jeho začatia vývoz archívneho dokumentu

alebo cudzieho archívneho dokumentu nie je už vývozom bez povolenia.

(4)

Ministerstvo k žiadosti o vrátenie archívneho dokumentu vyvezeného z územia Slovenskej

republiky, ktorú zasiela inému štátu, pripojí informáciu o začatí návratného konania.

Žiadosť ministerstva o vrátenie archívneho dokumentu, ako aj žiadosť príslušného orgánu

cudzieho štátu o vrátenie archívneho dokumentu zapísaného v jeho evidencii musí obsahovať

označenie miesta, na ktorom sa archívny dokument nachádza alebo na ktorom by sa mal

nachádzať, ako aj všetky informácie, ktoré môžu uľahčiť jeho vyhľadanie. Ministerstvo

o prijatí žiadosti cudzieho štátu informuje aj príslušné orgány iných štátov.

(5)

Ak archívny dokument, o ktorom ministerstvo vedie návratné konanie, nebol z cudzieho

štátu vrátený, ministerstvo môže podať súdu tohto štátu návrh na začatie civilného

procesu alebo trestnoprávneho konania; o začatí súdneho konania bezodkladne informuje

príslušný ústredný orgán tohto štátu.

(6)

Ministerstvo spolupracuje s orgánmi iných štátov, ktoré uskutočňujú vyhľadávanie

archívneho dokumentu alebo žiadajú o vrátenie archívneho dokumentu vyvezeného bez

ich povolenia, alebo nedovezeného v lehote určenej na jeho dočasný vývoz, alebo ak

došlo k porušeniu inej podmienky dočasného vývozu (ďalej len „žiadajúci štát"). Ministerstvo

na základe žiadosti žiadajúceho štátu

a)

vyhľadáva cudzí archívny dokument a identifikuje jeho vlastníka alebo držiteľa,

b)

oznamuje, či a kde bol hľadaný cudzí archívny dokument nájdený, a to, či existujú

skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že bol bez povolenia príslušného orgánu žiadajúceho

štátu vyvezený z jeho územia,

c)

umožňuje jeho príslušnému orgánu do šiestich mesiacov od oznámenia podľa písmena

b) vykonať identifikáciu hľadaného cudzieho archívneho dokumentu; ak ju príslušný

orgán žiadajúceho štátu nevykoná v ustanovenej lehote, ministerstvo nie je povinné

postupovať podľa písmen d) a e),

d)

vykonáva v spolupráci s ním opatrenia potrebné na ochranu fyzického stavu nájdeného

cudzieho archívneho dokumentu,

e)

prijíma dočasné opatrenia s cieľom predísť konaniu, ktoré by mohlo zmariť účel návratného

konania,

f)

zabezpečuje styk medzi vlastníkom alebo držiteľom cudzieho archívneho dokumentu a

žiadajúcim štátom.

(7)

Vlastníkovi zo štátu, z ktorého bol archívny dokument vrátený na územie Slovenskej

republiky, patrí primeraná náhrada za predpokladu, že sa o archívny dokument riadne

staral. Pri posudzovaní riadnej starostlivosti sa berú do úvahy všetky okolnosti,

za ktorých bol archívny dokument nadobudnutý, a to najmä dokumentácia o pôvode, povolenia

na vývoz, charakter zúčastnených strán, zaplatená cena, či vlastník nahliadol do prístupných

registrov o odcudzených archívnych dokumentoch, akákoľvek iná relevantná informácia

a dokumentácia, ktorú bolo možné reálne získať, konzultácia s inštitúciami, ku ktorým

vlastník mohol mať prístup, alebo všetky ďalšie kroky, ktoré by rozumná osoba uskutočnila

za rovnakých okolností; náhrada sa poskytne po vrátení archívneho dokumentu.

(8)

Výdavky spojené s návratným konaním uhrádza ministerstvo; ak ide o vrátenie cudzieho

archívneho dokumentu zapísaného v evidencii iného štátu, výdavky uhrádza žiadajúci

štát. To sa vzťahuje aj na výdavky vynaložené na opatrenia podľa odseku 6 písm. d).

Tým nie je dotknuté právo na ich náhradu od osoby alebo od osôb, ktoré vyviezli archívny

dokument alebo sa podieľali na jeho vývoze z územia Slovenskej republiky bez povolenia

ministerstva.

(9)

Ministerstvo pri vyhľadávaní archívneho dokumentu a v návratnom konaní používa v

styku s príslušným ústredným orgánom členského štátu Európskej únie modul informačného

systému o vnútornom trhu

36a

)

v súlade s osobitným predpisom o ochrane osobných údajov; tým nie je dotknutá možnosť

používať pri komunikácii aj iné prostriedky.

§ 28

Štátny odborný dozor

(1)

Štátny odborný dozor vykonáva ministerstvo a štátny archív.

(2)

Predmetom štátneho odborného dozoru je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto

zákonom.

(3)

Ministerstvo a štátny archív vykonávajú štátny odborný dozor u pôvodcov registratúry

podľa

§ 16 ods. 3

a

4.

(4)

Štátny zamestnanec vykonávajúci štátny odborný dozor je oprávnený

a)

vstupovať do priestorov archívu, do priestorov, v ktorých sú uložené archívne dokumenty

a priestorov, v ktorých sa nachádza registratúra,

b)

požadovať potrebné doklady, údaje, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú dodržiavania

povinností ustanovených týmto zákonom; je oprávnený robiť si výpisy a odpisy z archívnych

dokumentov a registratúrnych záznamov alebo ich kópie, ak registratúrne záznamy alebo

ich časti preukazujú porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,

c)

požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti podľa tohto zákona

v archívoch a pri správe registratúry.

(5)

Štátny zamestnanec vykonávajúci štátny odborný dozor je povinný

a)

preukázať sa vopred preukazom oprávňujúcim na výkon štátneho odborného dozoru; preukaz

vydáva ministerstvo,

b)

poskytnúť na požiadanie informáciu, odbornú radu a usmernenie,

c)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátneho

odborného dozoru,

d)

spísať po skončení kontroly záznam a odovzdať alebo doručiť ho zriaďovateľovi archívu,

vlastníkovi archívneho dokumentu alebo pôvodcovi registratúry a správcovi registratúry

iného pôvodcu.

(6)

Záznam o kontrole obsahuje

a)

označenie orgánu štátneho odborného dozoru a kontrolovaného,

b)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, ktorý vykonal kontrolu,

c)

miesto a dátum kontroly,

d)

predmet kontroly,

e)

zistené nedostatky,

f)

opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich vykonanie,

g)

podpis štátneho zamestnanca, ktorý vykonal kontrolu.

(7)

Pôvodca registratúry je povinný štátnemu zamestnancovi vykonávajúcemu štátny odborný

dozor predložiť určené registratúrne záznamy v podobe, v akej ich vedie a uchováva.

Pôvodca registratúry, ktorý vedie evidenciu registratúrnych záznamov v informačnom

systéme správy registratúry alebo v agendovom informačnom systéme, je povinný štátnemu

zamestnancovi vykonávajúcemu štátny odborný dozor alebo oprávneným osobám umožniť

nahliadať do týchto systémov. Tieto povinnosti má pôvodca registratúry po dobu, počas

ktorej je povinný viesť alebo uchovávať registratúrne záznamy.

§ 29

Nútená úschova

(1)

Ministerstvo rozhodne o nútenej úschove archívneho dokumentu, ak vlastník archívneho

dokumentu alebo zriaďovateľ archívu nevykonal v určenej lehote opatrenie, ktoré mu

uložilo pri výkone štátneho odborného dozoru a vyžaduje to fyzický stav archívneho

dokumentu.

(2)

Ministerstvo v rozhodnutí určí čas trvania nútenej úschovy archívneho dokumentu.

Archívny dokument môže byť v nútenej úschove najviac päť rokov.

(3)

Ministerstvo zruší rozhodnutie o nútenej úschove archívneho dokumentu, ak pred uplynutím

určeného času trvania nútenej úschovy vlastník archívneho dokumentu alebo zriaďovateľ

archívu preukáže, že pominuli jej dôvody alebo konzervovanie a reštaurovanie archívneho

dokumentu bolo skončené.

(4)

Náklady na konzervovanie a reštaurovanie archívneho dokumentu počas jeho nútenej

úschovy uhrádza vlastník archívneho dokumentu alebo zriaďovateľ archívu.

(5)

Za obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza nútenou úschovou, patrí vlastníkovi

archívneho dokumentu alebo zriaďovateľovi archívu primeraná náhrada. Náhrada sa poskytuje

v sume zistenej znalcom a je súčasťou výroku rozhodnutia o nútenej úschove archívneho

dokumentu.

§ 30

Vyvlastnenie

(1)

Ak ministerstvo vlastníkovi archívneho dokumentu alebo zriaďovateľovi archívu po

skončení nútenej úschovy archívneho dokumentu uložilo opatrenie na ochranu archívneho

dokumentu, ktoré nesplnil, ministerstvo môže archívny dokument vyvlastniť.

(2)

Vyvlastniť archívny dokument možno len do vlastníctva štátu a za primeranú náhradu.

Náhrada sa poskytuje v sume zistenej znalcom. Prechod vlastníckeho práva na štát a

výška náhrady sú súčasťou výroku rozhodnutia o vyvlastnení.

(3)

Odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno vylúčiť,

ak by mohlo dôjsť k poškodeniu archívneho dokumentu alebo možnosti jeho poškodenia.

§ 30a

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)

zničí alebo poškodí archívny dokument,

b)

odcudzí archívny dokument,

c)

vyvezie trvalo archívny dokument bez povolenia ministerstva,

d)

neoprávnene zničí registratúrne záznamy alebo registratúru bez vyraďovacieho konania,

e)

neumožní výkon štátneho odborného dozoru,

f)

nevykoná opatrenie na ochranu archívneho dokumentu, ktoré mu uložilo ministerstvo,

g)

neodovzdá archívny dokument do nútenej úschovy,

h)

neodovzdá archívny dokument, ktorý mu bol vyvlastnený,

i)

nepredloží cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho,

j)

vyvezie trvalo registratúrne záznamy,

k)

vyvezie dočasne archívny dokument bez povolenia ministerstva,

l)

dovezie na územie Slovenskej republiky cudzí archívny dokument bez povolenia štátu

vývozu alebo dovezie cudzí archívny dokument odcudzený v inom štáte,

m)

nepredloží archívny dokument na reštaurovanie, konzervovanie alebo na kontrolu po

spätnom dovoze,

n)

nezabezpečí správu registratúry,

o)

umiestni registratúrne záznamy v priestoroch, ktoré nespĺňajú podmienky ich ochrany,

alebo nezabezpečí uchovávanie alebo transformáciu registratúrneho záznamu postupom

podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

p)

nevykoná opatrenie na nápravu nedostatkov v správe registratúry, ktoré mu uložilo

ministerstvo,

r)

nepredloží na posúdenie dokumentárnej hodnoty záznam, ktorý nadobudol a ktorého obsah,

pôvod, čas vzniku alebo hodnovernosť odôvodňujú predpoklad, že by mohlo ísť o archívny

dokument,

s)

nepožiada ministerstvo o súhlas so zriadením archívu alebo so zrušením archívu,

t)

neponúkne ministerstvu archívne dokumenty na prednostné odkúpenie,

u)

vyvezie dočasne bez oznámenia registratúrne záznamy,

v)

neoznámi zmenu vlastníka alebo držiteľa archívneho dokumentu, zmenu uloženia, stratu,

odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie alebo zničenie archívneho dokumentu,

w)

poruší bádateľský poriadok,

x)

neoznámi ako zriaďovateľ archívu vznik a zánik pracovného pomeru osoby vykonávajúcej

odborné činnosti v archíve,

y)

nevráti povolenie na dočasný vývoz archívnych dokumentov, ktoré nepoužil,

z)

nepredloží návrh na vyradenie v lehote podľa

§ 18 ods. 3

,

za)

bráni alebo marí výkon kontroly podľa

§ 26a

.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 40 000 eur, za

priestupok podľa odseku 1 písm. e) až j) pokutu do 20 000 eur, za priestupok podľa

odseku 1 písm. k) až p) pokutu do 5 000 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. r)

až za) pokutu do 2 000 eur.

(3)

Priestupky podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo.

(4)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch

36b

)

.

§ 31

Iné správne delikty

(1)

Ministerstvo môže uložiť pokutu do

a)

40 000 eur tomu, kto

1.

zničí alebo poškodí archívny dokument,

2.

odcudzí archívny dokument,

3.

vyvezie trvalo archívny dokument bez povolenia ministerstva,

4.

neoprávnene zničí registratúrne záznamy alebo registratúru bez vyraďovacieho konania,

b)

20 000 eur tomu, kto

1.

neumožní výkon štátneho odborného dozoru,

2.

nevykoná opatrenie na ochranu archívneho dokumentu, ktoré mu uložilo ministerstvo,

3.

neodovzdá archívny dokument do nútenej úschovy,

4.

neodovzdá archívny dokument, ktorý mu bol vyvlastnený,

5.

nepredloží cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho,

6.

vyvezie trvalo registratúrne záznamy,

c)

5 000 eur tomu, kto

1.

vyvezie dočasne archívny dokument bez povolenia ministerstva,

2.

dovezie na územie Slovenskej republiky cudzí archívny dokument bez povolenia štátu

vývozu alebo dovezie cudzí archívny dokument odcudzený v inom štáte,

3.

nepredloží archívny dokument na reštaurovanie, konzervovanie alebo na kontrolu po

spätnom dovoze,

4.

nevypracuje registratúrny poriadok a registratúrny plán alebo ho nepredloží na posúdenie

a schválenie,

5.

nezabezpečí správu registratúry,

6.

nezabezpečí trvanlivosť a hodnovernosť registratúrneho záznamu, alebo nezabezpečí

uchovávanie alebo transformáciu registratúrneho záznamu postupom podľa tohto zákona

a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie

7.

umiestni registratúrne záznamy v priestoroch, ktoré nespĺňajú podmienky ich ochrany,

8.

neodovzdá registratúru právnemu nástupcovi, alebo pri zániku bez právneho nástupcu

nepredloží návrh na osobitné vyradenie všetkých registratúrnych záznamov podľa

§ 20

alebo neodovzdá registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou vrátane tých,

ktorým ešte neuplynula lehota uloženia určenému archívu,

9.

neuloží registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, o ktorých tak rozhodlo

ministerstvo alebo štátny archív do uplynutia lehôt uloženia a neoznámi štátnemu archívu

miesto, kde sú uložené,

10.

nevykoná opatrenie na nápravu nedostatkov v správe registratúry, ktoré mu uložilo

ministerstvo,

d)

2 000 eur tomu, kto

1.

nepredloží na posúdenie dokumentárnej hodnoty záznam, ktorý nadobudol a ktorého obsah,

pôvod, čas vzniku alebo hodnovernosť odôvodňujú predpoklad, že by mohlo ísť o archívny

dokument,

2.

nepožiada ministerstvo o súhlas so zriadením archívu alebo so zrušením archívu,

3.

neponúkne ministerstvu archívne dokumenty na prednostné odkúpenie,

4.

vyvezie dočasne bez oznámenia registratúrne záznamy,

5.

neoznámi zmenu vlastníka alebo držiteľa archívneho dokumentu, zmenu uloženia, stratu,

odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie alebo zničenie archívneho dokumentu,

6.

poruší bádateľský poriadok,

7.

neoznámi ako zriaďovateľ archívu vznik a zánik pracovného pomeru osoby vykonávajúcej

odborné činnosti v archíve,

8.

neoznámi ako pôvodca registratúry zmenu svojho názvu alebo zmenu miesta uloženia

registratúry,

9.

nevráti povolenie na dočasný vývoz archívnych dokumentov, ktoré nepoužil,

10.

nepredloží návrh na vyradenie v lehote podľa

§ 18 ods. 3

,

11.

neoznámi pri zániku bez právneho nástupcu miesto uloženia registratúrnych záznamov

bez trvalej dokumentárnej hodnoty,

12.

bráni alebo marí výkon kontroly podľa

§ 26a

.

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo dozvedelo o

tom, kto sa konania podľa odseku 1 dopustil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa,

v ktorom došlo ku konaniu opodstatňujúcemu uloženie pokuty. Pri ukladaní pokút sa

prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(3)

V rozhodnutí o uložení pokuty za nesplnenie opatrení uložených pri výkone štátneho

odborného dozoru ministerstvo súčasne určí aj lehotu, v ktorej sa majú nedostatky

odstrániť. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola

uložená pokuta, uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej

týmto zákonom.

(4)

Ak ten, komu bola uložená pokuta, znovu poruší v čase jedného roka odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená,

uloží sa mu ďalšia pokuta v sume rovnajúcej sa dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej

týmto zákonom.

(5)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v

rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota.

(6)

Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu s účelovým určením na ochranu archívnych

dokumentov.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 32

Vzťah k iným právnym predpisom

(1)

Na konanie podľa tohto zákona okrem

§ 8 ods. 1 písm. c)

a

d)

,

§ 16 ods. 3

,

§ 18 až 21

,

§ 24 ods. 1 písm. c)

,

e)

a

f)

,

ods. 2 písm. c)

a

písm. d) prvého bodu

,

§ 24a písm. c)

a

§ 27

sa vzťahuje správny poriadok.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom alebo právny predpis, ktorý má prednosť pred zákonom,

37

)

ustanovuje inak.

(3)

Na archívny informačný systém sa nevzťahujú ustanovenia o povinnostiach ústredných

štátnych orgánov podľa osobitného predpisu.

38

)

§ 33

Splnomocňovacie ustanovenie

(1)

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti

o

a)

hodnotení záznamov, vyraďovaní registratúrnych záznamov a preberaní archívnych dokumentov

do archívu,

b)

ochrane registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov,

c)

evidencii archívneho dedičstva Slovenskej republiky a prístupe k archívnym dokumentom,

d)

výkone správy registratúry orgánov verejnej moci, najmä podrobnosti o tvorbe spisu.

(2)

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví štandardy pre

elektronické informačné systémy na správu registratúry, najmä pre povinné štruktúrované

údaje o obsahu, štruktúre a väzbách, hodnovernosti a čitateľnosti elektronického registratúrneho

záznamu, bezpečnosti procesu transformácie registratúrneho záznamu, o formátoch elektronických

archívnych dokumentov a o spôsoboch ich odovzdávania.

§ 34

Prechodné ustanovenia

(1)

Archívny dokument vedený v evidencii na území Slovenskej republiky pred účinnosťou

tohto zákona je archívnym dokumentom podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Archív zriadený podľa doterajších predpisov je archívom podľa tohto zákona. Štátne

oblastné archívy podľa doterajších predpisov a Archív hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy sú štátnymi archívmi s regionálnou územnou pôsobnosťou podľa tohto zákona.

Štátne okresné archívy podľa doterajších predpisov, okrem Archívu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, sú pobočkami štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou

podľa tohto zákona.

(3)

Archívne dokumenty uložené v spoločne spravovanom Archíve mesta Košíc preberie štátny

archív s regionálnou územnou pôsobnosťou so sídlom v Košiciach okrem archívnych dokumentov

pochádzajúcich z činnosti orgánov mesta Košíc, z činnosti orgánov jeho mestských častí

a nimi zriadených a založených právnických osôb. Podrobnosti upraví ministerstvo a

mesto Košice v písomnej dohode.

(4)

Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov vykonávajúcich

štátnu službu na okresných úradoch v štátnych okresných archívoch a z pracovnoprávnych

vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu na okresných úradoch v štátnych

okresných archívoch prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2003 na ministerstvo.

39

)

Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov týkajúcich

sa štátnych okresných archívov prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2003 na ministerstvo.

Podrobnosti upravia písomné dohody uzatvorené medzi ministerstvom a okresnými úradmi.

(5)

Vlastnícke právo štátu k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam, ktoré slúžia na výkon

štátnej správy na úseku archívov, ktoré má k 1. januáru 2003 alebo ktoré nadobudne

po 1. januári 2003, nemožno previesť na inú právnickú osobu alebo na fyzickú osobu.

(6)

Správu majetku vo vlastníctve štátu uvedeného v odseku 5 možno previesť len na štátny

orgán, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku archívov.

(7)

Výkon správy majetku štátu podľa odseku 5 zabezpečuje správca podľa odseku 6.

(8)

Na konanie o uložení pokuty začaté pred 1. januárom 2003 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(9)

Ministerstvo postupuje podľa tohto zákona aj v prípade žiadosti iného štátu o vrátenie

cudzieho archívneho dokumentu vyvezeného z jeho územia bez povolenia jeho príslušného

orgánu pred 1. januárom 2003.

§ 34aa

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2015

Archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

jeho mestských častí a nimi zriadených a založených právnických osôb uložené v Archíve

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadeného podľa predpisov platných

do 31. októbra 2015 prevezme Archív mesta Bratislavy zriadený hlavným mestom Slovenskej

republiky Bratislavou. Podrobnosti o prevzatí archívnych dokumentov upravia písomné

dohody medzi ministerstvom a hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou.

§ 34ab

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

Ak po podaní žiadosti o povolenie na vývoz registratúrnych záznamov podľa tohto zákona

v znení účinnom do 31. decembra 2020 nebolo k 1. januáru 2021 povolenie vydané, žiadosť

sa považuje za oznámenie vývozu registratúrnych záznamov.

§ 34a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 2

.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon Slovenskej národnej rady č.

149/1975 Zb.

o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 312/2001 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č.

168/1975 Zb.

, ktorou sa upravujú podrobnosti o postupe pri nadobúdaní archívnych dokumentov štátom,

3.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č.

62/1976 Zb.

, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a organizácii podnikových

archívov,

4.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č.

63/1976 Zb.

, ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a

upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (škartácii) písomností,

5.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č.

122/1976 Zb.

, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a spôsobe využívania archívnych dokumentov,

6.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 205/1976,

ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní, organizácii a činnosti

archívov organizácií osobitného významu (registrovaná v čiastke 19/1976 Zb.),

7.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 222/1976 o

spôsobe ochrany a o kategorizácii archívnych dokumentov (registrovaná v čiastke 25/1976

Zb.),

8.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 269/1976 o

spôsobe vedenia evidencie archívnych dokumentov a o zložení Jednotného archívneho

fondu Slovenskej socialistickej republiky (registrovaná v čiastke 29/1976 Zb.).

Čl. II

Zákon č.

111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení zákona č. 92/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 174/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 317/1996 Z. z., zákona č. 166/1998 Z. z., zákona č. 241/1999 Z. z. a zákona č.

472/2001 Z. z. sa dopĺňa takto

§ 15c ods. 2 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie

„h)

oznámiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom štátneho ústredného

archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou

9c

) do jedného mesiaca odo dňa zápisu likvidácie podniku do obchodného registra túto

skutočnosť; vypracovať a predložiť mu návrh na vyradenie registratúrnych záznamov,

odovzdať mu archívne dokumenty, zabezpečiť uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej

dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť mu miesto ich uloženia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9c znie

„9c)

Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

§ 36

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem

čl. I § 25 ods. 6

, ktorý nadobúda účinnosť dňom platnosti zmluvy o vstupe Slovenskej republiky do Európskej

únie.