PREDSEDA 392/2005 Z. z. NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom,

zmenami a skončením štátnej služby.

§ 2

(1)

Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere

podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh colnej správy,

1

)

riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v služobnom úrade

a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3)

Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený

na výkon štátnej služby.

(4)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa

tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento

zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

§ 4

(1)

Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe

alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra. Nadriadený v ustanovenom

rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených

colníkov.

(2)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(ďalej len „colné riaditeľstvo“), colný kriminálny úrad a colné úrady.

§ 5

(1)

Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje počet miest colníkov

v štátnej službe v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov.

Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov

v štátnej službe.

(2)

Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3)

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej

len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu

systemizácie vykoná ministerstvo na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný

rok. V priebehu roka úpravu systemizácie na základe zákona o štátnom rozpočte môže

vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.

(4)

Minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva (ďalej len „generálny

riaditeľ“) v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov určí

v rámci systemizácie počty miest colníkov zaradených do platových tried v služobných

úradoch.

(5)

Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len

za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

§ 5a

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do

štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným

zákonom.

1a

)

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu

manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného

zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými

mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie

byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to,

že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie

trestného stíhania.

(3)

Občan pri vstupe do štátnej služby alebo colník, ktorí sa domnievajú, že ich práva

alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,

môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.

1a

)

(4)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto,

že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú

a)

prípravná štátna služba,

b)

stála štátna služba,

c)

dočasná štátna služba.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej

štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2)

Colník sa zaradí do prípravnej štátnej služby, ktorá plynie odo dňa vzniku služobného

pomeru, a počas jej trvania je colníkom čakateľom. V tomto čase je colník povinný

získať základné colnícke vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(3)

Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava

a)

doba výkonu štátnej služby,

b)

doba štúdia na splnenie predpokladu základného colníckeho vzdelania,

c)

dovolenka,

d)

doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného

záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné

voľno s nárokom na služobný príjem.

(4)

Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade, ak

počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal základné colnícke vzdelanie.

(5)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou

s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a colníka, ktorý

v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej štátnej služby podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 8

Skúšobná doba

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej

službe sa môže určiť skúšobná doba, a to najdlhšie na tri mesiace. Určená skúšobná

doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne

predlžovať.

(2)

Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej

doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desať

pracovných dní.

§ 9

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Colník sa zaradí do stálej štátnej služby

a)

po skončení prípravnej štátnej služby,

b)

po skončení dočasnej štátnej služby podľa

§ 10 ods. 2

, alebo

c)

ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej

štátnej služby a od jeho skončenia neuplynulo viac ako tri roky.

(3)

Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci

služobný pomer k colnej správe trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula

doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné

predpoklady na funkciu a ak pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý

vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na

päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu

službu možno vykonávať aj opätovne.

(2)

Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa

kvalifikačný predpoklad základného colníckeho vzdelania, môže byť na základe jeho

písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby;

v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené

v

§ 7 ods. 3

.

(3)

Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej

službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú

a)

kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b)

kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania,

c)

odborná prax.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1)

Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom

študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.

(2)

Stupne všeobecného vzdelania sú

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

2

)

b)

vyššie odborné vzdelanie,

2

)

c)

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

3

)

(3)

Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad

a)

úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, ak absolvoval

strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,

b)

vyššieho odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,

c)

vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe prvého

stupňa alebo v študijnom programe druhého stupňa a vykonal štátne skúšky.

§ 13

Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania

(1)

Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú

a)

základné colnícke vzdelanie,

b)

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu a

zloženie nižšej colnej skúšky. Základný colný kurz je spravidla internátne štúdium

v rozsahu minimálne šesť týždňov. Obsahom kurzu sú najmä základy v oblasti colného

práva, základy výkonu služby, strelecká a telesná príprava. Dokladom o získaní základného

colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní nižšej colnej skúšky.

(3)

Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie

odbornej colnej skúšky. Odborný colný kurz je spravidla internátne štúdium v trvaní

minimálne ôsmich týždňov. Obsahom odborného colného kurzu je najmä prehĺbenie znalostí

z colného práva, správneho práva a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

potrebných na výkon služby a tovaroznalectvo. Dokladom o získaní odborného colníckeho

vzdelania je vysvedčenie o vykonaní odbornej colnej skúšky.

(4)

Do základného colného kurzu a odborného colného kurzu vysiela colníka nadriadený.

(5)

Podrobnosti o vzdelávaní v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze, o skúšobnom

poriadku na zloženie nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 14

(1)

Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) starší ako

18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a)

je bezúhonný,

b)

je spoľahlivý,

c)

spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený

alebo vymenovaný,

d)

je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

e)

vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,

f)

ovláda štátny jazyk,

4

)

g)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

5

)

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne

rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného

sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin, trestný

čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa zahladené podľa

osobitného predpisu.

5a

)

Občan preukazuje bezúhonnosť v prijímacom konaní odpisom z registra trestov

6

)

nie starším ako tri mesiace.

(3)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,

7

)

alebo

b)

požíva omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť

od nich,

8

)

alebo

c)

podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu

štátnej služby.

(4)

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1

písm. a) až d) a g) musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(5)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do

služobného pomeru, spracúvať

9

)

o jeho osobe tieto údaje

a)

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e)

číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f)

vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

g)

jazykové vedomosti,

h)

zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i)

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j)

vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k)

miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom

zbore alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l)

vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe,

m)

postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n)

závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok

a prípravkov.

8

)

(6)

Na účely podľa odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje

o colníkovi podľa odseku 5 po celý čas trvania služobného pomeru.

(7)

Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o prijatie do štátnej služby colníkov

môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode

s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 15

(1)

Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2)

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi

so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami

štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.

(3)

Občan je na účely prijímacieho konania povinný uviesť služobnému úradu svoje rodné

číslo.

(4)

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady

a)

písomnú žiadosť o prijatie,

b)

vyplnený dotazník s uvedením údajov podľa

§ 14 ods. 5 písm. a) až k)

,

c)

životopis,

d)

občiansky preukaz a ďalšie doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní,

sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e)

odpis z registra trestov,

f)

vojenskú knižku alebo preukaz branca,

g)

vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.

(5)

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej

činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať

o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby

colníka.

(6)

Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu,

lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho

spôsobilosti na výkon služby. Previerku fyzickej zdatnosti nevykonajú občania, ktorí

dosiahli 50. rok veku u mužov a 40. rok veku u žien, a občania, ktorí majú byť zaradení

ako úzkošpecializovaní odborníci.

(7)

Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti

o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie

sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(8)

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho

konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr

však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(9)

Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného

pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2)

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,

b)

deň vzniku služobného pomeru,

c)

druh štátnej služby,

d)

funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a

služobný úrad,

e)

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f)

pridelené evidenčné číslo,

g)

údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

h)

dĺžku skúšobnej doby,

i)

dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby.

(3)

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol

na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo štátny sviatok,

10

)

považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan

nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4)

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil

s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje

sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a

verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými

zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Tak prisahám!“.

(2)

Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe

(1)

Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,

11

)

sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo

aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti

podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.

§ 19

Služobná rovnošata

(1)

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť

colníka k colnej správe.

(2)

Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných

súčastí.

(3)

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom

odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 20

Hodnosti

(1)

Colníkovi patrí hodnosť.

(2)

Pre colníkov v služobnom pomere sú tieto hodnosti a doba výsluhy rokov v hodnosti

a) 1. skupina hodností

colný strážmajster

colný nadstražmajster

colný podpráporčík

colný práporčík

colný nadpráporčík

dva roky

tri roky

štyri roky

päť rokov

--

b) 2. skupina hodností

colný asistent

colný kontrolór

hlavný colný kontrolór

colný inšpektor

jeden rok

dva roky

tri roky

štyri roky

c) 3. skupina hodností

hlavný colný inšpektor

colný radca

vyšší colný radca

hlavný colný radca

päť rokov

šesť rokov

--

--

(3)

Pre hodnosti colný nadpráporčík, vyšší colný radca a hlavný colný radca sa doba výsluhy

rokov v hodnosti neustanovuje.

(4)

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou

doby

a)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel,

o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom,

c)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d)

rodičovskej dovolenky podľa

§ 143 ods. 2

,

e)

dočasnej neschopnosti na službu pre úraz alebo chorobu, počas ktorej colník nemá

nárok na náhradu služobného platu,

11a

)

f)

prerušenia výkonu funkcie podľa

§ 41 ods. 2,

g)

na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden

stupeň na dobu jedného roka.

§ 21

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné

stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné

vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti colného strážmajstra.

(2)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného

pomeru vymenovaný do hodnosti colného asistenta.

(3)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,

je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného kontrolóra. Ak

pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo

vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti hlavného colného kontrolóra alebo do hodnosti

vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený

alebo vymenovaný.

(4)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a)

hlavného colného kontrolóra tri roky,

b)

colného inšpektora šesť rokov,

c)

hlavného colného inšpektora desať rokov,

d)

colného radcu 15 rokov,

e)

vyššieho colného radcu 21 rokov.

§ 22

Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí

do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka

výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa

§ 21

. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti,

možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako

hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady

na povýšenie do hodnosti.

§ 23

(1)

Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky

a)

je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť,

než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti hlavný colný kontrolór, ak má úplné

stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti hlavného colného inšpektora, ak má

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti colného radcu a vyššej, ak

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b)

od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c)

kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.

(2)

Colník v 1. skupine hodností, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm.

b), má nárok na povýšenie do hodnosti colného asistenta, ak je ustanovený alebo vymenovaný

do funkcie, pre ktorú je plánovaná 2. skupina hodností, a spĺňa kvalifikačný predpoklad

colníckeho vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.

(3)

Colník, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď nespĺňa

podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do hodnosti

a)

colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

b)

hlavného colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4)

Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá,

ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa

odseku 2 a 3 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa

§ 20 ods. 2 písm. a)

, má nárok na povýšenie až do hodnosti hlavného colného kontrolóra; doba výsluhy rokov

v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík, ak

bol povýšený podľa

§ 23 ods. 2

.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú

a)

pre hodnosť colný strážmajster až do hodnosti colný nadpráporčík

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

základné colnícke vzdelanie,

b)

pre hodnosť colný asistent až do hodnosti hlavný colný kontrolór

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

c)

pre hodnosť colný inšpektor a hlavný colný inšpektor

1.

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

d)

pre hodnosť colný radca až do hodnosti hlavný colný radca

1.

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

3

)

2.

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva

predpoklady.

(3)

Ministerstvo v systemizácii podľa

§ 5

určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.

§ 25

(1)

Do 1., 2. a 3. skupiny hodností s výnimkou hodnosti hlavného colného radcu vymenúvajú

a povyšujú colníkov nadriadení; do hodnosti hlavného colného radcu vymenúva colníkov

minister.

(2)

Minister môže povýšiť in memoriam colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností,

do hodnosti

a)

2. skupiny hodností, ak mal hodnosť 1. skupiny hodností,

b)

3. skupiny hodností, ak mal hodnosť 2. skupiny hodností.

§ 26

Prepožičanie hodnosti

(1)

Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno

výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia,

do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú

hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(2)

Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť,

do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

(3)

Hodnosť prepožičiava colníkovi nadriadený. Hodnosť hlavného colného radcu prepožičiava

minister.

§ 27

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného

pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie

obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

a)

znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b)

znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,

c)

výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d)

plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e)

splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f)

spoľahlivosť colníka podľa

§ 14 ods. 1 písm. b)

,

g)

spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3)

Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho

služobného hodnotenia.

(4)

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je

a)

spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo

b)

spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo

c)

spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

d)

nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a)

pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie

do stálej štátnej služby,

b)

ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie

do stálej štátnej služby.

(6)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a)

najmenej raz za dva roky,

b)

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie,

c)

ak má byť colník vyslaný získať vyšší stupeň všeobecného vzdelania alebo colníckeho

vzdelania, iného, ako sa požaduje na funkciu, do ktorej bol ustanovený.

§ 28

(1)

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť

hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vyšší nadriadený. Služobné hodnotenie

vykonané nadriadeným, ktorý hodnoteného colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie,

takémuto schváleniu nepodlieha.

(2)

Ak bezprostredne nadriadený nepozná colníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov,

spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným, ktorá colníka ustanovuje

do funkcie.

§ 29

zrušený

§ 30

zrušený

§ 31

(1)

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením.

(2)

Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak

má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu.

Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému

služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového

služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým

má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne

nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o

priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

§ 33

Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1)

Colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie

kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného

hodnotenia.

(2)

Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3)

Colníka do funkcie uvedenej v

prílohe č. 2

vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný nadriadený. Príslušný nadriadený súčasne

tohto colníka ustanovuje a odvoláva aj z funkcie uvedenej v

prílohe č. 1

za podmienok ustanovených v odseku 1.

(4)

Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie

odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.

(5)

Generálneho riaditeľa vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.

§ 34

Prevedenie na inú funkciu a preloženie

(1)

Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej

služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného

miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu (ďalej len „preloženie“),

ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b)

podľa rozhodnutia posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon

doterajšej funkcie,

c)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa,

ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie,

d)

podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

e)

v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu

funkciu,

f)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo

g)

je osobou blízkou

11

)

nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole,

alebo je osobou blízkou

11

)

tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní.

(2)

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej došlo k zrušeniu

doterajšej funkcie colníka a nebola vytvorená nová funkcia alebo došlo k zrušeniu

doterajšej funkcie colníka a bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti.

(3)

Colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu

štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(4)

Colníka, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,

11b

)

môže služobný úrad aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby

alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom

služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi

riaditeľmi týchto služobných úradov a pri jeho opätovnom preložení ho môže služobný

úrad preložiť do služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu,

alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom

služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu. Colníkovi, ktorý

bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu,

ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník

vykonáva štátnu službu, patrí náhrada cestovných výdavkov.

11c

)

(5)

Podrobnosti o preložení podľa odseku 4 určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

(6)

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať

späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak

s tým nadriadený súhlasí.

(7)

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej

funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa

§ 33

.

(8)

Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm.

a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia

na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi

patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.

11d

)

§ 35

Prevelenie

(1)

Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života

alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.

(2)

Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade

mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36

Služobná cesta

(1)

Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného

výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na

plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto

plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej

cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať

na oprávnené záujmy colníka.

(3)

Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku

v týždni alebo v štátny sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby;

osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.

(4)

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do

zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do

Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca

a končiaca v zahraničí.

(5)

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje

čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka

prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

(6)

Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,

a)

v ktorom colník plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného

pracovného tímu,

b)

ktorý patrí do dĺžky základného času služby colníka v tomto dni, ak bez svojho zavinenia

nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).

§ 37

Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1)

Colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí,

možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a)

zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie

nevyplýva z jeho funkcie, alebo

b)

výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2)

Colníka podľa odseku 1 možno poveriť, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu,

ktorou je poverovaný.

§ 38

(1)

Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v

§ 39 až 41

, sa zaradí do zálohy.

(2)

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených

zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta

v tejto zálohe.

(3)

Ustanovujú sa tieto zálohy

a)

záloha pre študujúcich colníkov,

b)

záloha pre prechodne nezaradených colníkov,

c)

neplatená záloha.

(4)

Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje

inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza

dňu jeho zaradenia do zálohy.

(5)

Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v

súlade s

§ 33 ods. 1

.

(6)

Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo.

§ 39

(1)

Do zálohy pre študujúcich colníkov sa zaradí colník vyslaný na denné štúdium.

(2)

Za denné štúdium sa nepovažuje účasť v základnom colnom kurze a v odbornom colnom

kurze. Účasť v týchto kurzoch sa považuje za výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej

bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(3)

Pri zaradení do zálohy pre študujúcich colníkov sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej

pre túto zálohu v služobnom úrade a má nárok na 80 % služobného platu.

(4)

Colník sa zaradí do zálohy dňom, ktorý predchádza dňu nástupu do školy a končí sa

dňom skončenia alebo prerušenia štúdia.

§ 40

(1)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe,

ak

a)

pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie

je voľná iná funkcia,

b)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je

pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c)

podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia ho

nemožno previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť; zaradenie colníka do tejto zálohy

môže trvať najdlhšie dva roky,

d)

je osobou blízkou

11

)

nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole,

alebo je osobou blízkou

11

)

tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, a nemožno ho previesť

na inú voľnú funkciu alebo preložiť,

e)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nemožno ho ustanoviť alebo vymenovať

do inej funkcie v štátnej službe.

(2)

Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník

nárok na 80 % služobného platu.

(3)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej

službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu

funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia

alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať

doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(4)

Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 3 má

colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej

osobitnými predpismi.

12

)

Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac

však do výšky 70 % služobného platu.

(5)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil

podmienky nároku na výsluhový dôchodok; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy

pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 1 písm. c).

§ 41

(1)

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,

a)

ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako dva

mesiace,

b)

ktorým bola udelená rodičovská dovolenka,

c)

ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2.

(2)

Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a)

prezidenta Slovenskej republiky,

b)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

člena vlády,

d)

vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e)

predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy,

13

)

f)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h)

sudcu,

i)

prokurátora,

j)

guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k)

člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l)

štátneho tajomníka ministerstva,

m)

vedúceho úradu ministerstva,

n)

vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

o)

vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

p)

volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,

q)

verejného ochrancu práv,

r)

národného experta Slovenskej republiky v inštitúcii Európskej únie,

s)

dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch.

§ 42

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1)

Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo

výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania

jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

(2)

Výkonu štátnej služby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný

na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne

predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi

vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného

skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje

na čas výkonu väzby colníka.

(3)

Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia

nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.

12

)

Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú

osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4)

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel,

o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel služobného platu sa vyplatí

colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré

bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne

odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej

služby, prepustený zo služobného pomeru.

(5)

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú

rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto

doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, ako aj služobné zákroky

v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj

počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,

nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 5 sa vzťahuje aj na colníka počas zaradenia do neplatenej

zálohy.

§ 43

Služobná disciplína

Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré

sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 44

Základné práva a povinnosti colníka

(1)

Colník má právo

a)

na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b)

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval

alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu

14

)

k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e)

podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných

právnych predpisov.

(3)

Colník je povinný

a)

plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b)

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c)

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú

výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d)

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí

tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby

vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e)

pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa

slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej

služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g)

v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h)

dodržiavať služobnú disciplínu,

i)

vykonávať štátnu službu nestranne,

j)

poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k)

plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne

kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno

alebo dovolenka,

l)

byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m)

oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa

§ 18

, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n)

oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej

zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o)

podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu

na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p)

nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného

pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q)

predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení

a služieb, ktoré mu boli zverené,

s)

plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(4)

Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného

je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného

upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,

musí ho colníkovi písomne potvrdiť a colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie

sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie

rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal

trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5)

Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť

v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v

§ 41 ods. 2

.

(6)

Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať

obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať

dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať

blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných

orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,

na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť,

prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť,

činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné

veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych

zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri

kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých

detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,

na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena

volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na

ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej

komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného

zákona,

14aa

)

na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,

14ab

)

Fondu ochrany vkladov

14ac

)

alebo Garančného fondu investícií

14ab

)

a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní

zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca, tlmočníka alebo

prekladateľa môže colník vykonávať, len ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný

štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska

14ac

)

alebo pre Úrad pre finančný trh.

14ad

)

§ 44a

Majetkové priznanie

(1)

Colník je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery

v majetkovom priznaní

a)

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka,

c)

v lehote určenej ministrom.

(2)

V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku

služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku

k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom

priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho

mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3)

Majetkové priznanie obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu colníka, jeho dieťaťa

a manžela colníka podľa odseku 8,

b)

označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a

cenu jej obstarania,

14a

)

c)

označenie hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod jej nadobudnutia,

dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d)

označenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých hodnota presahuje

200 000 Sk, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie majetkového

práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e)

označenie hnuteľných vecí, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, aj keď ich

hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000

Sk,

f)

údaj o príjme z vykonávania činností uvedených v

§ 44 ods. 7

, ak tento príjem presahuje 50 000 Sk za kalendárny rok.

(4)

Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok

podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej

mene a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej

mene a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách.

(5)

Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá

kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;

14a

)

pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania

výdavky na obstaranie takého majetku.

(6)

Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou

obvyklou s výnimkou peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene, vkladov

v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a vkladov v zahraničných

bankách v slovenskej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v

bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách

v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,

platným k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom

sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie

cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7)

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým

dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14b

)

(8)

Colník je povinný preukazovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého

dieťaťa a svojho manžela, ktorí s ním žijú v domácnosti,

14c

)

a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia

uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva,

alebo o správe spoločného majetku, colník preukazuje majetkové pomery svojho manžela

v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(9)

Dieťa a manžel colníka, ktorí s ním žijú v domácnosti,

14c

)

sú povinní na požiadanie colníkovi uvedenému v odseku 8 bezodkladne poskytnúť údaje

uvedené v odsekoch 3 a 4.

(10)

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie colníka, že nemá vedomosť

o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,

14c

)

ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(11)

Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva colník nadriadenému, ktorý ho vymenúva

alebo ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania

a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.

9

)

(12)

Ak colník nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie,

nadriadený podľa odseku 11 mu vydá pokyn, aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr

však do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(13)

Ak má nadriadený podľa odseku 11 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti

údajov uvedených v majetkovom priznaní, alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných

prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá

colníkovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal

spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného

v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje

colník čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných

prostriedkov colník doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 11 požiada, výpisom

z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej

banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením

darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.

Colník je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia

finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní

najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(14)

Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak colník

a)

nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b)

úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo

v čestnom vyhlásení podľa odsekov 10 a 13, alebo

c)

nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na

obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.

§ 45

Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a)

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov,

b)

zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,

c)

odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky

z porušovania služobných povinností,

d)

vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených

colníkov k služobnej disciplíne,

e)

zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

f)

zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej

služby colníka.

§ 46

Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne

odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 47

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárnou odmenou je

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných

povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej

odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené

disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho

opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister.

(3)

Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.

(4)

Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje

§ 25 ods. 1

.

(5)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane

ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy

a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia colnej správy a Slovenskej

republiky.

§ 48

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným

činom alebo priestupkom.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku

15

)

(ďalej len „priestupok“).

§ 49

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnym opatrením je

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,

d)

zákaz činnosti,

e)

prepadnutie veci.

§ 50

Výčitka

Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné

konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka,

disciplinárne opatrenie sa neuloží.

§ 51

(1)

Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení

uvedené v

§ 49 písm. a) až c)

.

(2)

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi

v hodnosti colného strážmajstra, colného asistenta alebo hlavného colného radcu.

(3)

Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v

§ 49 písm. a), b)

,

d) a e)

. Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne

opatrenia uvedené v

§ 49 písm. a) a b)

nemožno uložiť súčasne.

(4)

Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi.

16

)

(5)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.

(6)

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci

sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené,

skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu

činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 52

(1)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný

stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť

sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho

konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší

postoj colníka k plneniu služobných povinností.

(3)

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok,

o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa

§ 51 ods. 1

; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v

§ 49 písm. d) a e)

za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa

§ 51 ods. 4

.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu,

ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 53

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci

deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa

spáchania disciplinárneho previnenia.

§ 54

(1)

Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do jedného roka

odo dňa spáchania priestupku.

(2)

Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti,

úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným

ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným

hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami

môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba

alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti,

môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného

na cti a colníka.

(3)

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu,

pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená.

Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu

škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4)

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak

o to požiadali.

(5)

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia

priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 55

(1)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už potrestaný

súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa

uloženia.

(2)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje

amnestia.

(3)

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa

od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od

výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne

opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 56

zrušený

§ 57

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1)

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne

opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo

uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako

jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2)

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o

zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím

správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie

zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu

činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.

(3)

Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení

ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú

zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

§ 58

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho

opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu

o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

§ 59

Dĺžka základného času služby v týždni

(1)

Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je u colníka rozvrhnutý nerovnomerne,

ustanovuje sa na 38 hodín.

(3)

Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja

10

)

(ďalej len „sviatok“).

(4)

Deň, keď colník nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý

deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, sa považuje

za deň výkonu štátnej služby.

(5)

Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť,

ak o to colník požiada zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu

nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi určený kratší čas služby,

patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 60

Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni

nepretržitého odpočinku v týždni pripadali ak možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha

štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2)

O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak colník vykonáva

štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby

v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(3)

O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný

čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch

je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia,

spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby

v týždni.

(4)

O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ako aj o nerovnomernom

rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený; určí aj začiatok

a koniec času služby v týždni v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny

môže byť najviac 12 hodín.

(5)

Výnimku nad rámec času stanoveného podľa odseku 4 v prípadoch špecifických činností

určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny nesmie

presiahnuť 18 hodín.

(6)

Zmenovým režimom je spôsob organizácie služby, pri ktorom colníci jeden druhého striedajú

na rovnakom mieste výkonu štátnej služby alebo na určenom mieste výkonu štátnej služby

podľa určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia, dní alebo týždňov vykonávajú

štátnu službu v rôznom čase.

(7)

Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že sa v ňom colníci vzájomne striedajú

v dvoch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe, ide o dvojzmenný režim. O dvojzmenný

režim ide aj v prípade, ak sa colníci striedajú v dvoch zmenách, pričom sa zmeny čiastočne

prekrývajú, ak výkon štátnej služby v druhej zmene po 14. hodine trvá aspoň päť hodín.

Za trojzmenný režim sa považuje režim, v ktorom sa colníci vzájomne striedajú v troch

zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe. Za nepretržitý režim sa považuje režim,

ktorý si vyžaduje výkon štátnej služby 24 hodín denne počas siedmich dní v týždni.

(8)

Nadriadený môže colníkom, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne rozvrhnutý,

určiť pružný čas služby.

(9)

Pružný čas služby môže byť určený pre všetkých colníkov na pracovisku alebo jednotlivým

colníkom.

(10)

Pružný čas služby sa môže upraviť ako

a)

pružný denný čas, pri ktorom si colník volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch

a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,

b)

pružný týždenný čas služby, pri ktorom si colník volí začiatok a koniec služby v

jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu stanoveného

základného času služby v týždni.

(11)

Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu

najmenej päť hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok

a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil

neskôr ako o 19. hodine.

(12)

Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom

prerušení alebo o zrušení pružného času služby.

(13)

Prekážky v štátnej službe na strane colníka sa pri uplatnení pružného času služby

posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného

času služby.

(14)

Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá

nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 61

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal colník medzi koncom jednej

služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12

hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Colníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný

odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po dobu ôsmich hodín.

Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby colníka, považuje sa za

čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 62

Prestávky v službe

(1)

Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého

výkonu služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak výkon služby

presahuje desať a pol hodiny, je služobný úrad povinný poskytnúť colníkovi ďalšiu

prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže

byť prerušený, musí sa colníkovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný

čas na jedenie a oddych.

(2)

Do základného času služby v týždni sa započítava

a)

prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času

služby v týždni na päť dní v týždni,

b)

dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone

služby v rozsahu 12 hodín.

§ 63

Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého

odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, colník je povinný vykonávať službu nad základný

čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok.

(2)

Za službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú vzhľadom

na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom

čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

(3)

Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok

medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však

musí byť najmenej 24 hodín.

(4)

Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

§ 64

Služobná pohotovosť

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno colníkovi nariadiť služobnú

pohotovosť. Služobnou pohotovosťou sa rozumie stav, keď colník nevykonáva službu,

ale je pripravený na jej výkon, a to v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom

dohodnutom alebo určenom mieste mimo miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín

v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na sedem

po sebe idúcich dní, pričom táto môže byť v mesiaci najviac 14 dní.

(3)

Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 65

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku.

§ 66

Vznik nároku na dovolenku

(1)

Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roku

vykonával štátnu službu.

(2)

Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu pomerná

časť dovolenky.

(3)

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej

služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že colník

vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.

§ 67

Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku

Ako doba výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba

a)

dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,

b)

dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak má nárok

na náhradu služobného platu,

11a

)

c)

náhradného voľna,

d)

služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu

alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný

plat,

e)

zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov,

f)

odborného školenia,

g)

štúdia na vysokých školách a v kurzoch vrátane doby poskytnutia študijného voľna,

h)

výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti colníkovi zastavené alebo bol oslobodený

spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,

i)

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má colníčka alebo colník

nárok na materské podľa osobitného predpisu,

33

)

j)

keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je štátny sviatok,

k)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol colníkovi doplatený rozdiel služobného

platu.

§ 68

(1)

Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna

časť trvať najmenej tri týždne.

(2)

Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v

§ 66

. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní, je povinný vrátiť služobný

plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3)

Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby,

ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky sa musí colníkovi oznámiť

najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka sa táto lehota môže skrátiť.

(4)

Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla do

konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku,

nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník vyčerpal najneskôr

do konca budúceho kalendárneho roku. Nadriadený je však povinný určiť colníkovi čerpanie

aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak vznikol nárok na čerpanie dovolenky.

(5)

Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník uznaný dočasne neschopným

štátnej služby pre chorobu alebo úraz a ani počas rodičovskej dovolenky. Počas trvania

ostatných dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a počas dočasného pozbavenia

výkonu štátnej služby nadriadený môže určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho

žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.

(6)

Ak dovolenku čerpá colník s nerovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby, určí sa

dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, koľko by ich pripadlo na dovolenku, ktorú

by čerpal colník s rovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby.

(7)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi pôvodne

určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; colník má nárok na náhradu nákladov,

ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 69

(1)

Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne

neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého

člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.

(2)

Ak v čase dovolenky pripadne štátny sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej

služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.

§ 70

Služobný plat za čas dovolenky

(1)

Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

(2)

Ak si colník nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť, má nárok na náhradu

vo výške služobného platu, ktorý zodpovedá času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky

v prípade, ak dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho

kalendárneho roku.

§ 71

Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku

Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný

vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol

nárok.

§ 72

(1)

Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú

štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník

túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky.

Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych

dní, počas ktorých colník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu.

(2)

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa

§ 70 ods. 2

; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 73

(1)

Za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu sa považuje služba colníka,

ktorý

a)

je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 80 dB,

b)

vykonáva štátnu službu, kde je vystavený nadmernému vplyvu škodlivín.

(2)

Colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odseku 1, na osobitne určených

miestach podľa rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia

17

)

patrí dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v

rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na

týchto pracoviskách.

§ 74

Služobné voľno

(1)

Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné

prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné

voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami

služby colníka.

(2)

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku

v štátnej službe a jej trvanie je colník povinný preukázať.

§ 75

Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

(1)

Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu

všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat, ak mu

nebola poskytnutá iná náhrada.

(2)

Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu

považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom

záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.

(3)

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena

orgánu územnej samosprávy.

(4)

O výkon občianskych povinností ide najmä

a)

pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej

samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,

b)

pri poskytnutí prvej pomoci,

c)

pri povinných lekárskych prehliadkach,

d)

pri opatreniach proti prenosným chorobám,

e)

pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,

f)

pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,

g)

pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej

akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch,

keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.

(5)

Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne

na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne

sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na

činnosti

a)

darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber, odberu,

cesty späť a zotavenia po odbere, ak tieto skutočnosti zasahujú do času štátnej služby

v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na cestu na odber, odber a na cestu

späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný

ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej služby; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné

voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe,

b)

darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, odberu,

cesty späť a na zotavenie po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do doby štátnej

služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa odobratého objemu, charakteru

odberu a zdravotného stavu darcu lekár môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo

predĺži, pri predĺžení však najviac o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci

96 hodín od nástupu cesty na odber; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno

podľa písmena a),

c)

členov volebných komisií pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri voľbách do

Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej samosprávy a orgánov pre referendum;

služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu,

d)

colníka pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti; služobné voľno sa

poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,

e)

vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci,

oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych

pracovníkov v táboroch pre deti a mládež; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne

potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne v kalendárnom roku a za podmienky, že colník

najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne

a bezplatne s deťmi alebo s mládežou; podmienka sústavnej bezplatnej práce podľa predchádzajúcej

vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre

zdravotne postihnuté deti.

§ 76

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe

(1)

Ak colník nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený

je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

a)

vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení; služobné voľno sa poskytne

v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať

mimo času výkonu štátnej služby,

b)

narodenie dieťaťa manželke colníka alebo osobe sebe navzájom blízkej; služobné voľno

sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky colníka alebo osoby

sebe navzájom blízkej do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c)

sprevádzanie

1.

rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia

pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie

alebo liečenie,

2.

zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadení sociálnych služieb alebo do osobitnej

internátnej školy a späť, služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu,

najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom

roku v prípade uvedenom v bode 2; služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených

a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času

výkonu štátnej služby,

d)

ošetrovanie člena rodiny, starostlivosť o dieťa

1.

pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,

2.

pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že

2a.

detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,

do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov, alebo

2b.

dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia

alebo dochádzať do školy, alebo

2c.

osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo

karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom zariadení vyšetreniu alebo

ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto

sa nemôže o dieťa starať,

3.

pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s colníkom v spoločnej domácnosti,

ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je

možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici, služobné voľno sa poskytne najviac na dobu

prvých sedem dní, ak potreba ošetrovania počas nich trvá; colníkovi, ktorý má v trvalej

starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky

a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 dní, ak potreba ošetrovania

alebo starostlivosti počas nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti

sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,

e)

úmrtie

1.

pri úmrtí manžela, osoby sebe navzájom blízkej

10

)

alebo dieťaťa sa poskytne služobné voľno na tri dni,

2.

pri úmrtí rodičov a súrodencov colníka, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako aj

manžela súrodenca colníka sa poskytne služobné voľno na jeden deň a na ďalší deň,

ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,

3.

pri úmrtí prarodičov alebo vnuka colníka alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela

sa poskytne služobné voľno najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak colník obstaráva

pohreb týchto osôb,

4.

pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s

colníkom v čase úmrtia v domácnosti, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný

čas, najviac na jeden deň, a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb tejto osoby,

5.

pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na

nevyhnutne potrebný čas,

f)

vlastná svadba a svadba detí

1.

na vlastnú svadbu sa poskytne služobné voľno na dva dni, z toho jeden deň na účasť

na svadobnom obrade,

2.

na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa poskytne služobné voľno na jeden deň,

g)

presťahovanie colníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie

1.

ak sa colník sťahuje do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom

rozsahu, najviac na dva dni,

2.

ak sa colník sťahuje v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne

potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,

h)

vyhľadanie nového zamestnania pred skončením služobného pomeru colníka sa poskytne

služobné voľno na tri dni,

i)

pri znemožnení dopravy colníka do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných

dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden

deň.

(2)

Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný

plat môže nadriadený poskytnúť colníkovi v rozsahu a za podmienok

a)

ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému colníkovi preloženému na inú funkciu do iného

miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v

§ 34 ods. 1 písm. a), b)

,

f) alebo písm. g)

, ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať,

najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých

jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,

b)

na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno

vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by colníkovi inak vznikla ujma, v nevyhnutne

potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.

(3)

Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe colníkovi vopred známa, je povinný

včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak je colník povinný

vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom

trvaní bezodkladne.

§ 77

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej

služby

(1)

Colníkovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť

služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

a)

pri štúdiu na vysokej škole

1.

14 dní v každom školskom roku,

2.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách,

ak sú súčasťou študijného programu,

3.

dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

4.

60 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v bakalárskom štúdiu vrátane prípravy

a obhajoby záverečnej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky,

5.

80 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v magisterskom štúdiu, inžinierskom

štúdiu alebo doktorskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak je

táto súčasťou štátnej skúšky,

6.

40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby diplomovej

práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky, ak absolvent bakalárskeho štúdia pokračuje

v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu,

b)

pri štúdiu na strednej škole

1.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách,

ak sú súčasťou učebného plánu,

2.

štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie

nie je súčasťou študijných sústredení,

3.

na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej pomaturitnej skúšky

3a.

desať dní,

3b.

20 dní, ak súčasťou skúšky je odborná práca,

c)

pri štúdiu na vyššej odbornej škole

1.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách,

ak sú súčasťou učebného plánu,

2.

štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie

nie je súčasťou študijných sústredení,

3.

20 dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky vrátane prípravy a obhajoby absolventskej

práce,

d)

pri trojsemestrálnom a viacsemestrálnom štúdiu na vysokých školách uskutočňovanom

v rámci celoživotného vzdelávania

1.

dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

2.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách,

ak sú súčasťou študijného programu,

3.

15 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej

práce, ak je táto súčasťou záverečnej skúšky,

e)

pri odborných kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania

1.

ak trvajú menej ako šesť mesiacov

1a.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách,

ak sú súčasťou študijného programu,

1b.

tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,

2.

ak trvajú najmenej šesť mesiacov

2a.

v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach a konzultáciách,

ak sú súčasťou študijného programu,

2b.

päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,

f)

pri rigoróznych skúškach 40 dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane

prípravy a obhajoby rigoróznej práce,

g)

pri externej forme doktorandského štúdia

1.

30 dní za každý školský rok počas trvania externej formy štúdia na výkon nevyhnutných

experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok

na odporúčanie školiteľa môže sa colníkovi-doktorandovi poskytnúť ďalšie služobné

voľno bez nároku na služobný plat,

2.

colníkovi-doktorandovi, ktorý je vedený školiteľom v zahraničí, sa podľa jeho študijného

plánu poskytne aj ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat na výkon nevyhnutných

experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonanie predpísaných skúšok.

(2)

Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne colníkovi, ktorý bol na štúdium pri výkone

štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch, alebo v iných formách ďalšieho

vzdelávania vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený súhlas.

Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež colníkovi pri rigoróznych skúškach

vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.

(3)

Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku

pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú pomaturitnú

skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku

a ostatné druhy opravných skúšok.

(4)

Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne colníkovi ďalšie služobné voľno v nevyhnutnom

rozsahu s nárokom na služobný plat.

(5)

Colníčke alebo osamelému colníkovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie

ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné

voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.

(6)

Služobné voľno

a)

určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,

b)

poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok

a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas

trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.

(7)

Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného

voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej

skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky a rigoróznej skúšky.

(8)

Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej

služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v čase, keď colník čerpá

služobné voľno.

(9)

Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy

alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho

vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste,

ako je miesto výkonu štátnej služby colníka.

§ 77a

zrušený

§ 78

Služobné voľno bez nároku na služobný plat

(1)

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytne colníkovi na dobu, počas ktorej

sa mu poskytuje materské alebo rodičovský príspevok podľa osobitných predpisov.

18

)

(2)

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa colníkovi poskytne na nevyhnutne potrebný

čas aj z dôvodu

a)

nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,

b)

činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,

c)

ak je colník predvolaný na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo orgánom

územnej samosprávy, ak ide o konanie v osobnom záujme colníka, alebo na ktoré dal

podnet colník svojím zavinením,

d)

iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(3)

Colníkovi sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne

potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky v štátnej službe.

§ 79

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)

Colníkovi v stálej štátnej službe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí

služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky

a)

funkčný plat,

b)

prídavok za výsluhu rokov,

c)

hodnostný príplatok,

d)

osobitný príplatok,

e)

príplatok za riadenie,

f)

príplatok za zastupovanie,

g)

osobný príplatok,

h)

príplatok za prípravu colníka-čakateľa,

i)

príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,

j)

príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového

člna,

k)

príplatok za zmennosť,

l)

príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,

m)

príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

n)

príplatok za štátnu službu v noci,

o)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

p)

príplatok za štátnu službu v štátny sviatok,

r)

odmena.

(2)

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až l).

(3)

Colníkovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu

patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.

§ 80

Funkčný plat

(1)

Colníkovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva,

ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú colník

vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený

zastupovaním nadriadeného alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2)

Katalóg činností na zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s

charakteristikami platových tried uvedených v

prílohe č. 1

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške

Platová trieda

Funkčný plat Sk mesačne

1

6 110

2

6 930

3

7 860

4

8 890

5

10 020

6

11 410

7

13 350

8

15 550

9

18 020

(4)

Nadriadený zaradí colníka do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované

kvalifikačné predpoklady na vykonanie tejto funkcie. Kvalifikačný predpoklad vzdelania

nemožno odpustiť.

(5)

Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie funkčných platov na príslušný rok ustanoví

zákon o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(6)

Pre colníka zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad colníckeho

vzdelania nevyžaduje.

§ 81

Prídavok za výsluhu rokov

(1)

Colníkovi v stálej štátnej službe patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu

rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítanej

odbornej praxe.

(2)

Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov colníka je pri dĺžke započítateľnej

odbornej praxe

a) do 2 rokov

0%

b) od 2 do 4 rokov

6%

c) od 4 do 6 rokov

12%

d) od 6 do 9 rokov

18%

e) od 9 do 12 rokov

24 %

f) od 12 do 15 rokov

30 %

g) od 15 do 18 rokov

36 %

h) od 18 do 21 rokov

42 %

i) od 21 do 24 rokov

48 %

j) od 24 do 28 rokov

54 %

k) od 28 do 32 rokov

60 %

l) nad 32 rokov

66 %

(3)

Do doby započítateľnej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu za výsluhu

rokov sa colníkovi započítava, ak tento zákon neustanovuje inak, doba

a)

trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených

bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky,

b)

praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného

pomeru,

c)

praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného

pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac

však v rozsahu dvoch tretín,

d)

výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom platným v dobe jej výkonu,

e)

starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej

dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej

osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu

nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej osobitným predpisom,

najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,

f)

hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných

predpisov,

19

)

g)

štúdia študijného programu tretieho stupňa

20

)

v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej

činnosti.

(4)

Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon

rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti, alebo výkon pracovných

činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon

požadovanej pracovnej činnosti.

(5)

Do doby odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu

rokov sa colníkovi nezapočítava doba

a)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel,

o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu amnestie,

c)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac;

to neplatí, ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. e),

d)

dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej

colník nemá nárok na služobný príjem v nemoci alebo nemocenské,

e)

neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.

(6)

Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca,

v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.

(7)

Prídavok za výsluhu rokov podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom

nahor.

§ 82

Hodnostný príplatok

(1)

Colníkovi patrí hodnostný príplatok v sume

hodnosť

Sk mesačne

colný strážmajster

1 800

colný nadstrážmajster

2 000

colný podpráporčík, colný asistent

2 300

colný práporčík, colný kontrolór

2 500

colný nadpráporčík, hlavný colný kontrolór

2 700

colný inšpektor

2 900

hlavný colný inšpektor

3 100

colný radca

3 300

vyšší colný radca

3 500

hlavný colný radca

3 700

(2)

Colníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v 1. skupine hodností,

aj v prípade jeho povýšenia do 2. skupiny hodností, ako aj v prípade jeho ďalšieho

povýšenia v 2. skupine hodností, ak je to preňho výhodnejšie.

(3)

Hodnostný príplatok patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol dobu

výsluhy rokov v hodnosti.

§ 83

Osobitný príplatok

(1)

Colníkovi, ktorý vykonáva služobnú činnosť podľa odseku 2, patrí osobitný príplatok

vo výške 1 000 až 5 000 Sk mesačne. Osobitný príplatok určuje vnútorným predpisom

generálny riaditeľ v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti a miery

ohrozenia života alebo zdravia colníka.

(2)

Za služobnú činnosť podľa odseku 1 sa považuje priamy výkon štátnej služby v oblasti

pašovania omamných látok, skráteného vyšetrovania, colnej pátracej služby, činnosti

kontrolných mobilných skupín a inšpekčnej činnosti. Obsahovú náplň služobných činností

určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

§ 84

Príplatok za riadenie

Colníkovi v stálej štátnej službe, ktorý je nadriadený, patrí príplatok za riadenie

v rozpätí od 5 % do 47 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu

rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je colník zaradený. Nadriadený

určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie podľa

prílohy č. 2

.

§ 85

Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1)

Colníkovi poverenému zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného alebo colníkovi

poverenému výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného patrí od začiatku zastupovania

alebo výkonu dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného príplatok vo výške príplatku

za riadenie určenej pre túto funkciu.

(2)

Ak bol colník, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním nadriadeného

vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného vo

vyššom stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej pre túto funkciu,

ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase

nepatrí.

§ 86

Osobný príplatok

(1)

Colníkovi v stálej štátnej službe na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných

úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do 70 % súčtu funkčného

platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

(2)

V priamom výkone štátnej služby možno priznať osobný príplatok až do 100 %.

(3)

O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný

nadriadený, podľa odseku 2 generálny riaditeľ. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov

1 a 2 je neprípustný.

(4)

Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odsekov

1 a 2 a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.

(5)

Priamym výkonom štátnej služby je vykonávanie kontroly dovozu a vývozu tovaru, kontroly

dopravných prostriedkov, odhaľovanie protiprávnych konaní súvisiacich s dovozom a

vývozom tovaru, vykonávanie daňového dozoru a daňovej kontroly predmetov spotrebnej

dane,

21a

)

odhaľovanie porušovania daňových predpisov a odhaľovanie protiprávneho konania colníka

a porušovania služobnej disciplíny.

§ 87

Príplatok za prípravu colníka-čakateľa

Za prípravu colníka-čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1 000 Sk mesačne;

ak školiteľ pripravuje dvoch a viacerých colníkov-čakateľov, patrí mu príplatok vo

výške 1 500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu colníka-čakateľa

alebo skončí prípravu colníka-čakateľa, patrí mu za dni prípravy colníka-čakateľa

pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.

§ 88

Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa

Colníkovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa, patrí príplatok

vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného psa.

§ 89

Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného

motorového člna

(1)

Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo, patrí

mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.

(2)

Ak má colník pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový čln, patrí mu

príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jeden služobný motorový

čln.

(3)

Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové služobné motorové vozidlo

alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí

len za jedno motorové vozidlo.

(4)

Ak colník skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí mu príplatok do výšky

300 Sk mesačne.

(5)

Ak colník skutočne jazdí jednostopovým služobným motorovým vozidlom alebo špeciálnymi

vozidlami, alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.

§ 90

Príplatok za zmennosť

Colníkovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva

striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 Sk až 800 Sk mesačne.

§ 90a

Príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach

(1)

Colníkovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,

ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

a)

ionizujúceho žiarenia a neionizujúceho žiarenia,

b)

chemických škodlivín alebo

c)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Príplatok patrí colníkovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a zdraviu škodlivého

vplyvu do skupín uvedených v

prílohe č. 3. V I. skupine

je príplatok 100 Sk až 800 Sk mesačne a v

II. skupine

je príplatok 300 Sk až 1 500 Sk mesačne. Príplatok podľa miery rizika, intenzity

a doby pôsobenia sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností

určí nadriadený.

(3)

Ak colník vykonáva rôzne činnosti podľa

prílohy č. 3 zaradené do I. a II. skupiny

, patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia pre

II. skupinu

.

(4)

Kritériá na zaradenie činnosti podľa odseku 1 do

I. skupiny

alebo do

II. skupiny

sú

a)

charakter činnosti a použité postupy pri tejto činnosti,

b)

fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov pracovného

prostredia a pracovných postupov, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský

organizmus, pričom sa vychádza z ich charakteru a z miery rizika,

c)

vznikajúce škodliviny a pôsobiace škodliviny, najmä ich druh, množstvo a vplyv na

ľudský organizmus,

d)

dĺžka doby, počas ktorej je colník vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých

vplyvov,

e)

výskyt poškodení zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,

f)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni náročnosti alebo škodlivosti

pre zdravie na posudzovanom mieste, kde colník vykonáva štátnu službu, s najvyššími

prípustnými hodnotami vystavenia podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé

podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé situácie alebo na havarijný stav.

(6)

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a zdraviu škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých

výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti

do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v

prílohe č. 3

.

§ 91

Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni

(1)

Ak colník vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú

hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu zvýšený o

20 %, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.

(2)

Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1

s výnimkou zvýšenia nepatrí v prípade, ak sa colník s nadriadeným dohodli na poskytnutí

náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní

od skončenia tejto služby.

(3)

Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v

nedeľu alebo v štátny sviatok, patria colníkovi aj príplatky podľa

§ 92 až 94

. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný

čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.

§ 92

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí colníkovi príplatok v sume 25 % z príslušnej

časti služobného platu.

§ 93

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí colníkovi príplatok v sume 30 %

z príslušnej časti služobného platu.

§ 94

Príplatok za štátnu službu v štátny sviatok

Za hodinu štátnej služby v štátny sviatok patrí colníkovi príplatok v sume príslušnej

časti služobného platu.

§ 95

Odmena

(1)

Colníkovi možno poskytnúť odmenu za

a)

kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností,

b)

splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred

určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.

(2)

Colníkovi možno poskytnúť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov

vo výkone štátnej služby až do výšky služobného platu pri dosiahnutí 50 rokov veku.

§ 96

Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)

Ak je colníkovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti

peňažná náhrada vo výške

a)

50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % z príslušnej časti jeho služobného

platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,

b)

15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % z príslušnej časti jeho služobného platu,

ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,

alebo na inom dohodnutom mieste.

(2)

Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť colníkovi nepatrí, ak v čase služobnej pohotovosti

vykonáva štátnu službu.

§ 97

Služobný príjem v prípravnej štátnej službe

(1)

Colníkovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej

štátnej službe podľa

§ 79 ods. 1

s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu

colníka čakateľa.

(2)

Colníkovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 98

Služobný príjem v dočasnej štátnej službe

(1)

Colníkovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej

štátnej službe podľa

§ 79 ods. 1

s výnimkou príplatku za prípravu colníka čakateľa.

(2)

Colníkovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 99

Splatnosť služobného príjmu

(1)

Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom

termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

(2)

Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí byť na žiadosť colníka vyplatený

najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.

(3)

Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad colníkovi služobný príjem splatný

za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.

§ 100

Výplata služobného príjmu

(1)

Služobný príjem sa colníkovi vypláca v slovenskej mene.

(2)

Služobný príjem sa vypláca colníkovi počas denného služobného času v mieste výkonu

štátnej služby. Ak colník z vážnych dôvodov nemôže prevziať služobný príjem za týchto

podmienok alebo vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v niektorý iný

deň, zašle mu služobný úrad služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr

v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.

(3)

Na písomnú žiadosť colníka je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu

alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú colníkovi na jeho

účet v banke v Slovenskej republike.

(4)

Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať colníkovi písomný

doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.

(5)

Colník môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.

§ 101

Zrážky zo služobného príjmu

(1)

Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného

príjmu, inak môže služobný úrad zraziť zo služobného príjmu

a)

daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov fyzických osôb,

b)

preddavok na služobný príjem, ktorý je colník povinný vrátiť, pretože neboli splnené

podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,

c)

sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom, orgánom štátnej správy alebo

orgánom splnomocneným na to zákonom,

d)

sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené

colníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

e)

neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia

colníkov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je colník povinný ich vrátiť

na základe právoplatného rozhodnutia,

f)

služobný plat alebo jeho časť za dovolenku, na ktorú colníkovi nevznikol nárok,

g)

nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

22

)

h)

poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

zabezpečenie u colníkov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe, tiež

príspevok na poistenie v nezamestnanosti,

i)

poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u colníkov v prípravnej

štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

(2)

Poradie zrážok zo služobného platu ustanovuje osobitný predpis.

23

)

§ 101a

Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí alebo pri vyslaní

na denné štúdium v zahraničí

(1)

Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo ktorý bol vyslaný

na denné štúdium do školy v zahraničí, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť

služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. To neplatí,

ak colníkovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, bolo poskytnuté

bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.

(2)

Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,

je na tieto účely 43 % služobného príjmu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

. Zostávajúca časť služobného príjmu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

sa poskytuje v slovenskej mene. V slovenskej mene sa poskytujú aj príplatky podľa

§ 79 ods. 1 písm. m) až p)

, odmena podľa

§ 79 ods. 1 písm. r)

a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa

§ 79 ods. 3

.

(3)

Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí,

je na tieto účely 36 % služobného príjmu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných

požitkov, poistného na zdravotné poistenie, výsluhové zabezpečenie. Zostávajúca časť

služobného príjmu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

sa poskytuje v slovenskej mene. V slovenskej mene sa poskytujú aj príplatky podľa

§ 79 ods. 1 písm. m) až p)

.

(4)

Služobným platom colníka na účely

§ 34 ods. 8

,

§ 40 ods. 2

a

4

,

§ 42 ods. 3

,

§ 70 ods. 2

,

§ 75 až 77

a

§ 91 až 94

a

§ 96

je jeho služobný plat podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3.

(5)

Časť služobného príjmu podľa odseku 2 alebo 3 vynásobená platovou reláciou

23a

)

je zahraničný plat v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene (ďalej len

„zahraničný plat“).

(6)

Služobný úrad môže poskytnúť colníkovi podľa odseku 1 na jeho písomnú žiadosť preddavok

na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je colník povinný zúčtovať najneskôr do šiestich

mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok

poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v zahraničí alebo denného štúdia v zahraničí

je colník povinný vrátiť poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr do

piatich dní po návrate z cudziny.

(7)

Colníkovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat podľa odseku 5 zodpovedajúci odslúženému

času, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre colníka, u ktorého vykonávanie štátnej služby v

zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium do školy v zahraničí je kratšie ako šesť

mesiacov.

(9)

Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových

pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, patrí služobný

príjem podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

a

r)

v slovenskej mene a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 eur mesačne, ak

medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná

medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Príspevok určuje minister na návrh generálneho

riaditeľa v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu

štátnej služby v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia colníka.

(10)

Príspevok podľa odseku 9 patrí colníkovi dňom vyslania na výkon štátnej služby v

zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až

do ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia

štátnej hranice Slovenskej republiky pri jeho návrate.

(11)

Príspevok podľa odseku 9 nepatrí colníkovi za čas, za ktorý mu patrí náhrada služobného

platu počas dočasnej neschopnosti,

11a

)

ani počas preventívnej rehabilitácie.

(12)

Zahraničný plat alebo príspevok podľa odseku 9 sa poskytuje v zahraničí prostredníctvom

účtu v banke v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.

(13)

Colníkovi vyslanému na denné štúdium do školy v zahraničí sa služobný plat počas

čerpania riadnej dovolenky vypláca v slovenskej mene.

§ 102

(1)

Colníkovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.

(2)

Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách,

cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie,

pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do

škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované colníkom v súvislosti

s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.

(3)

Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, okrem colníka vyslaného

na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých

sa Slovenská republika zúčastňuje, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou

cestou a s inými zmenami miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného

predpisu.

23b

)

§ 103

(1)

Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)

náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého

pobytu alebo medzi nadriadeným a colníkom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná

cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň,

ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.

(2)

V prípade povolania colníka do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu

štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí colníkovi

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)

stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,

c)

náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

(3)

Na účely tohto zákona sa cesty colníka, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané

v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných

cestovných výdavkov.

§ 104

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí colníkovi stravné v tomto dni vo výške

ustanovenej v osobitnom predpise.

24

)

(2)

Ak má colník na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné

mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o

30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby

stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do 50 halierov smerom nadol a od 50 halierov

vrátane smerom nahor.

(3)

Ak sa colník vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať

obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej

stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.

(4)

Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť

hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej

doby trvania služobnej cesty.

(5)

Ak je colník vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.

§ 105

Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení

(1)

Colníkovi, ktorý je preložený podľa

§ 34 ods. 1 písm. a) a b)

do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny,

patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.

(2)

Nadriadený môže na základe žiadosti colníka, ktorý v dôsledku vzniku služobného pomeru

alebo preloženia na vlastnú žiadosť podľa

§ 34 ods. 3

alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby a žije odlúčene

od svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch

mesiacov.

(3)

Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat colníka do miesta trvalého

pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných

cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.

(4)

Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria colníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie

bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

§ 106

Náhrady pri presťahovaní

(1)

Colníkovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa

§ 34 ods. 1 písm. a) alebo b)

a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí

a)

náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov colníka a

členov jeho rodiny,

b)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu colníka a členov jeho rodiny z

doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby colníka,

c)

náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou

bytu, najviac však

1.

za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,

2.

za kuchyňu 1 300 Sk,

3.

za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,

4.

za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.

(2)

Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa colník presťahuje do

bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.

(3)

Ak ide o presťahovanie colníka, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného

domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí náhrada podľa odseku

1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.

§ 107

Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách

(1)

Ak sa nadriadený s colníkom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné

motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí mu za každý kilometer

jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu

25

)

a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného

a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

(2)

Náhrada výdavkov za pohonné látky colníkovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom

predpise.

26

)

(3)

Nadriadený môže s colníkom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného

motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej

dopravy. Podmienka preukázania zákonného havarijného poistenia použitého cestného

motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

§ 108

(1)

Colníkovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby,

patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení

školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné

štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.

(2)

Colníkovi študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu štátnej

služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je poskytnuté bezplatné ubytovanie

a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.

(3)

Počas pobytu v kurze patrí colníkovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada

preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za dva týždne, slobodnému

raz za mesiac.

(4)

Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí colníkovi až do výšky preukázaných

cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada

za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti

nad 100 kilometrov, výdavok za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.

(5)

Colníkovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh colnej správy do

iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a

ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.

§ 109

(1)

Colníkovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby

na vykonanie skúšok a na účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných

výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2)

Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 colníkovi nepatrí.

§ 110

Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii

(1)

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí colníkovi

náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2)

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu

štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch

patria colníkovi náhrady ako pri služobnej ceste.

(3)

Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce náhrady

podľa odseku 1 colníkovi nepatria.

§ 111

Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov

v zahraničí

Pri poskytovaní náhrad pri zahraničnej služobnej ceste podľa

§ 36 ods. 4

sa postupuje podľa

§ 103, 104

a

107

, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 112

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie

nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada colníkovi nepatrí, ak ho

takto poistil služobný úrad.

§ 113

Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny

Ak sa colník s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne

dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí colníkovi náhrada výdavkov

až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie

§ 103 ods. 1 písm. e)

sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny colníka vyslaného na zahraničnú služobnú

cestu.

§ 114

Stravné v cudzej mene

(1)

Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky

a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej

republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene podľa osobitného

predpisu.

27

)

(2)

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom

dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako

šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky

50 %, najmenej 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.

(3)

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom

dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí colníkovi stravné

v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

(4)

Ak má colník na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie,

stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa

kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % zo stravného

ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

(5)

Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté

aj výdavky za raňajky, patrí colníkovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného

ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

§ 115

Nadriadený poskytne colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste popri náhrade preukázaných

potrebných vedľajších výdavkov podľa

§ 103 ods. 1 písm. d)

vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa

§ 114

.

§ 116

Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa

§ 107

patrí colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej

mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím

na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený písomne nedohodne s

colníkom na dlhšej vzdialenosti.

§ 117

Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene

(1)

Pri zahraničnej služobnej ceste patrí colníkovi za čas služobnej cesty na území Slovenskej

republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v

§ 103 ods. 1

.

(2)

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je

rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej

štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

(3)

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou

pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok a skončenie služobnej

cesty.

§ 118

Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov

(1)

Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov,

môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie cestovných

výdavkov na stravné za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.

(2)

Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby colníka do sídla zmluvnej

strany v zahraničí a späť uhrádza služobný úrad.

(3)

Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je colník

vysielaný, výšku stravného poskytovaného colníkovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej

v

§ 114

.

§ 119

Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní colníka na štúdium do škôl a kurzov v zahraničí

(1)

Colníkovi vyslanému na štúdium do školy alebo kurzu v zahraničí patria náhrady ako

pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa

§ 103 ods. 1 písm. e)

.

(2)

Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí nadriadený poskytne vreckové

v cudzej mene do výšky 5 % stravného určeného podľa

§ 114

.

(3)

Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí trvajúcom menej ako desať

mesiacov ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej

republiky nepatrí.

(4)

Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať

mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu

konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej

republike a späť.

(5)

V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy

vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe, patrí colníkovi

okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov za cestu

z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike

a späť.

§ 120

Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného colníkovi v cudzej mene v súvislosti

s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu

(1)

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas nepretržitého

výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške

a)

5 % z dennej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom,

27

)

ak výkon štátnej služby trvá do šiestich hodín vrátane,

b)

15 % z dennej sadzby stravného,

27

)

ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín vrátane,

c)

25 % z dennej sadzby stravného,

27

)

ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín vrátane.

(2)

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého

výkonu tejto služby sa spočítavajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa

počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí colníkovi stravné podľa odseku

1.

(3)

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria

náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.

§ 121

Naturálne náležitosti

(1)

Colník má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných

ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej

služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti,

ak tento zákon neustanovuje inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí

colníkovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného

plnenia.

(2)

Pri vzniku služobného pomeru patria colníkovi tieto naturálne náležitosti

a)

služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,

b)

peňažný príspevok vo výške 60 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie

občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,

c)

služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej

rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo

s občianskym odevom,

d)

osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej

služby.

(3)

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate

a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty

a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(4)

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym

odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok

vo výške 15 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný

úrad bežne nezabezpečuje.

(5)

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi a colníčke na obnovu naturálnych

náležitostí každý rok peňažný príspevok vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej

súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate

striedavo s občianskym odevom.

(6)

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu

službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada

formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty

a jej súčastí.

(7)

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu

v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou

nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty

a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej

súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(8)

Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí

sa vykonáva v najbližšom výplatnom termíne služobného príjmu.

(9)

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria colníkovi za dobu, ktorá sa nezapočítava

do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa

§ 20 ods. 4 písm. a) až f)

, a colníčke počas materskej dovolenky alebo colníkovi počas rodičovskej dovolenky

podľa

§ 143 ods. 1

.

(10)

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani

z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

(11)

Naturálne náležitosti podľa odseku 2 písm. a) až c) a jednorazové peňažné príspevky

podľa odsekov 3 a 4 nepatria colníkovi, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto

zákona opätovne, ak od skončenia predchádzajúceho služobného pomeru uplynulo menej

ako 12 mesiacov.

§ 122

(1)

Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), v ktorom je colník zaradený do výkonu

štátnej služby. Pre colníkov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva

z osobitnej povahy zaradenia, možno ako miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto

trvalého pobytu.

(2)

Miestom pobytu je miesto, kde sa colník nachádza v čase povolania na výkon štátnej

služby.

(3)

Rodinou colníka je jeho manžel alebo manželka, osoby sebe navzájom blízke,

11

)

vlastné deti, osvojenci, deti zverené colníkovi do pestúnskej starostlivosti alebo

do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby

žijúce v domácnosti s colníkom, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú

osobu podľa osobitných predpisov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4)

Za ženatého colníka sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovený colník, ktorý

žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje

zaopatrenie, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

(5)

Ak colníkovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné,

ktoré je preňho výhodnejšie.

(6)

Ak priznanie platových náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie

štátnej služby sa posudzuje aj čas

a)

čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky alebo preventívnej rehabilitácie,

b)

keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak

obvyklý deň výkonu štátnej služby,

c)

náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

d)

služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak colníkovi

nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,

e)

služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,

f)

služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom

pri výkone štátnej služby,

g)

odborného školenia,

h)

prestávky v službe,

i)

prestávky na dojčenie,

j)

služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného

času služby colníka v jednotlivých dňoch.

(7)

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom

čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa

§ 79 ods. 1 písm. a) až l)

.

§ 123

Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty

dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť

náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v

§ 36 ods. 2

a

5

.

§ 124

(1)

Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa

§ 103

, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

(2)

Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok

v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej

služobnej cesty.

§ 125

(1)

Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť

služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný

preddavok.

(2)

Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných

dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.

§ 126

Na zmenu osobného stavu colníka, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona,

sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

§ 127

(1)

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby zabezpečuje

služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najmä

a)

vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,

b)

riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických

zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných

úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,

c)

zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich,

oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,

d)

priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich

základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných

služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu

a udržiavanie nezávadného stavu,

e)

poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky,

ako aj ochranné nápoje,

f)

umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní

okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,

g)

oboznamovať colníkov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať

ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,

h)

zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy,

zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,

i)

chrániť zdravie colníkov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva

štátna služba.

§ 128

Colník je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby.

Ďalej je povinný

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone

štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,

b)

zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,

c)

bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť

a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

d)

nepožívať alkoholické nápoje ani omamné látky, psychotropné látky a prípravky na

miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest,

nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz

fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,

e)

podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený na

zistenie, či colník nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok,

psychotropných látok a prípravkov,

f)

používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné

pracovné prostriedky,

g)

prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s

technikou a dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane.

§ 129

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje

povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

§ 130

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru colného

riaditeľstva podľa osobitného predpisu.

28

)

§ 131

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy,

predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, so zbraňami,

s rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na

ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 132

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby

a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

§ 133

Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby

(1)

Služobný úrad vytvára colníkovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon

štátnej služby.

(2)

Služobný úrad je povinný najmä

a)

oboznamovať colníkov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon

štátnej služby,

b)

starať sa o sústavné vzdelávanie colníkov,

c)

zabezpečovať pre colníkov zdravotnú starostlivosť,

d)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

e)

starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

f)

zabezpečovať ubytovanie colníkov,

g)

zabezpečovať úschovu osobných vecí a osobných predmetov, ktoré colníci obvykle nosia

do služby,

h)

vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb

a záujmov colníkov,

i)

zabezpečiť colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej

výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči colníkom

vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,

j)

zabezpečovať stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla

vrátane vhodného nápoja colníkovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení,

v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich

sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie

služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri

hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený

môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac

ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17

hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,

k)

prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 65 % ceny teplého hlavného

jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až

12 hodín podľa osobitného predpisu,

22

)

rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.

29

)

(3)

Nadriadený môže poskytovať colníkovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku

2 písm. k), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť colníkom stravovanie vylučujú

podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa

odseku 2 písm. i) až k).

(4)

V kolektívnej zmluve možno

a)

upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať colníkom stravovanie počas

trvania prekážok pri výkone štátnej služby,

b)

rozšíriť okruh colníkov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.

§ 134

Získavanie a zvyšovanie vzdelania colníkov

(1)

Služobný úrad môže colníkovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela

na štúdium alebo prípravu, umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách,

vykonaním rigoróznych skúšok alebo prípravou v odborných kurzoch alebo v iných formách

ďalšieho vzdelávania colníkov. Súhlas služobného úradu so štúdiom alebo prípravou

colníka umožňuje colníkovi počas štúdia, prípravy a vykonania rigoróznych skúšok alebo

prípravy v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania čerpať služobné

voľno s nárokom na služobný plat.

(2)

Súhlas služobného úradu so získaním alebo zvýšením vzdelania colníka prostredníctvom

štúdia na školách, v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania

sa udeľuje

a)

rozkazom, ktorým sa colník vysiela na štúdium na školách alebo na prípravu prostredníctvom

odborných kurzov alebo iných foriem ďalšieho vzdelávania,

b)

rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok.

(3)

Colník, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť si vzdelanie, je povinný

zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto

zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo zvýšením vzdelania alebo ich

pomernú časť. Colník je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo

uhradiť náklady spojené so získavaním alebo zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú

časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.

(4)

Doba určená na zotrvanie colníka v služobnom pomere je

a)

pri dennom štúdiu na školách alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania

štúdia alebo prípravy,

b)

pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania

alebo prípravy,

c)

pri vykonaní rigoróznych skúšok päť rokov,

d)

pri odbornom colnom kurze desať rokov.

§ 135

Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania

(1)

Colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v

§ 134 ods. 4

, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania

alebo ich pomernú časť.

(2)

Výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov

vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, v ktorom colník získaval alebo

si zvyšoval vzdelanie. Skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený

za služobné voľno poskytnuté podľa

§ 77

a náhrady cestovných výdavkov podľa

§ 102

. Služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa

§ 77

predstavuje výšku služobného platu po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného

na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku

na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti.

(3)

Do celkových nákladov sa započítavajú náklady za samo štúdium, ak ich platil služobný

úrad.

(4)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo

aj úplne odpustiť úhradu nákladov colníkovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú

žiadosť alebo colníkovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne

odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

(5)

Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania alebo ich

čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý

je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka. Rozhodnutie musí obsahovať

aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

(6)

O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže colník so služobným úradom dohodnúť.

Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia

o povinnosti colníka uhradiť náklady mesačnými zrážkami; výška mesačných zrážok však

nesmie prekročiť hranice súm určených podľa osobitného predpisu.

30

)

(7)

Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu

ustanoveného

§ 183 ods. 1 písm. a)

a

§ 183 ods. 2

alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.

(8)

Služobný úrad je povinný každoročne vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium

a doklady o vyčíslení nákladov zakladať do osobného spisu colníka.

§ 136

Zdravotná starostlivosť

Na zdravotnú starostlivosť o colníkov sa vzťahujú osobitné predpisy.

31

)

§ 137

Preventívna rehabilitácia

(1)

Vymedzenému okruhu colníkov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia

preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku s nárokom na služobný

plat.

(2)

Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových

a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného

a duševného zdravia colníkov.

(3)

Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a)

aktívneho odpočinku,

b)

liečebno-preventívnej starostlivosti,

c)

výkonu práce,

d)

kúpeľnej liečby na základe lekárskeho odporúčania.

(4)

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje

a)

colníkom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali

štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje

doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,

b)

ostatným colníkom so zhoršeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia ošetrujúceho

lekára.

(5)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkom v prvom roku služobného pomeru,

colníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie

alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.

(6)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkovi v kalendárnom roku, v ktorom mu

bola poskytnutá kúpeľná liečba.

(7)

Colník je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.

(8)

Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie môže určiť colníkovi, ktorý

nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo

zdravotných dôvodov.

(9)

Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných

ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené

s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.

(10)

Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu,

riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 138

(1)

Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2)

Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje

jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako

o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho

mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 139

(1)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť

zaraďovaná na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas

služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť

colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

(2)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť

vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 140

(1)

Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný

alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný

dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(2)

Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno colníčku dočasne previesť na výkon inej

štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, služobný úrad je povinný zaradiť ju do zálohy

pre prechodne nezaradených colníkov.

(3)

Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku

1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto

rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.

32

)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na colníčku do konca deviateho mesiaca

po pôrode.

§ 141

(1)

Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase,

dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu

štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu

štátnej služby, len s jej súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako

15 rokov.

§ 142

(1)

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti

colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej

colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni

dôležitý záujem štátnej služby.

§ 143

(1)

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská

dovolenka v trvaní 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve deti alebo viac detí

alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov.

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa

rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke a colníkovi, ak o to písomne

požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa colníčke

a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov

veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý colník alebo colníčka

žiadajú, spravidla najmenej však na jeden mesiac.

(3)

Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.

33

)

Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného

predpisu.

34

)

(4)

Materskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred

očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(5)

Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože

pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu

až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z materskej dovolenky

pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka

odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá

porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.

(6)

Materská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a

nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 144

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorí

prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných

orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého

matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo

dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak colníčka a colník prevzali dve deti

alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku a osamelého colníka, v trvaní 31 týždňov,

najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka

sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

§ 145

(1)

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti

a colníčka a colník zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom

materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov

odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke a colníkovi poskytne odo dňa, keď

prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu

vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky,

a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť,

do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Colníčke a colníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo

z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako

aj colníčke a colníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova

alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka

alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na materskej dovolenke alebo colníčka a colník

na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov

odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

§ 146

Ak colníčka alebo colník požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala

bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený

je povinný žiadosti vyhovieť.

§ 147

Prestávky na dojčenie

(1)

Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok

na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,

patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky

a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3)

Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu

určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a

to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne

služobný plat.

§ 148

Ustanovenia

§ 139

,

141 až 146

sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 149

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí

alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

§ 150

Povinnosti služobného úradu a colníka

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať

štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník oznámi zistené nedostatky,

služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k

bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného.

Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, colník

je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.

35

)

§ 151

(1)

Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením

svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný

úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v

§ 155 a 156

.

(2)

Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je

a)

vznik škody,

b)

porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním,

c)

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d)

zavinenie,

e)

právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 152

Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný

ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením,

požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov

uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho

následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

§ 153

Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť

alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému

úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu

rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej

povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 154

Colník nezodpovedá za škodu

a)

ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b)

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo

hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom

počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c)

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného

v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu

alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.

§ 155

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu

alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2)

Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol

celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený

na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného

služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu

a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.

§ 156

Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov,

ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník

zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

§ 157

(1)

Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch,

ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu

sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,

z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená

a)

na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených

predmetov, alebo

b)

pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,

alebo

c)

úmyselne.

(4)

Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj

náhradu inej škody.

§ 158

(1)

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť

škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú

časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa

§ 157 ods. 3 písm. b) a c)

, zodpovedá za celú škodu.

§ 159

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.

§ 160

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou,

než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu

patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady

škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok

služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z

ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase

porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v

dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok

a prípravkov, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo

o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán,

alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených

prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode

pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú

v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných

povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné

pomery colníka.

(4)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa

§ 157 ods. 3 písm. b)

.

§ 161

(1)

Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá.

O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej

náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.

(2)

Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3)

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4)

Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka

uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 162

Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku

tejto náhrady vyšší nadriadený.

§ 163

Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe

mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa

nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických

nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a na škody vzniknuté

v prípade osobitnej zodpovednosti podľa

§ 155 a 156

.

§ 164

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti

s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením

právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou,

ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej

výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej

osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.

§ 165

(1)

Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu

colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá

za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel

na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu

štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.

(3)

Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom

colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých

vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do

zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac

troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 166

(1)

Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy

alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby

a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie

boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b)

škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných

látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a)

colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany,

hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných

látok a prípravkov postihnutým colníkom,

c)

colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania

tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal

ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý,

že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša

colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný

úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce

z rizika výkonu štátnej služby.

§ 167

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak colník utrpel služobný úraz

a)

pri služobnom zákroku,

b)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej

na majetku, ak colník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 168

Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania,

je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu

za vecnú škodu.

§ 169

zrušený

§ 170

zrušený

§ 171

zrušený

§ 172

zrušený

§ 173

zrušený

§ 174

zrušený

§ 175

zrušený

§ 176

Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach

(1)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil

pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom,

a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej

úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach

spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci

prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne,

najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 177

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone

štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá

za ňu služobný úrad.

(2)

Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo

škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej

náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal

a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 178

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený.

Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného

úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na

základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,

platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením,

že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie

pozostalým.

§ 179

(1)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto

poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,

30

)

a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo

vopred dohodnuté inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil,

nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu

službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý,

a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu

v týchto organizáciách.

§ 180

Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a)

zrušením v skúšobnej dobe,

b)

uvoľnením,

c)

prepustením,

d)

stratou hodnosti,

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby,

f)

úmrtím colníka,

g)

zákazom činnosti výkonu funkcie colníka.

§ 181

Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez

uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich

po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo colníka, vždy však najneskôr

uplynutím skúšobnej doby.

§ 182

Uvoľnenie

(1)

Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie

zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2)

Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému,

sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3)

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom

bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení

colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva

na predpísanom tlačive, colník je povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť

o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4)

Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie

späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti

súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5)

Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený

svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6)

Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,

bezodkladne to oznámi colníkovi.

(7)

Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak

sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie

zo služobného pomeru nadriadenému.

(8)

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr

do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

§ 183

(1)

Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak

a)

podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť

vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

funkciu a nemožno ho preložiť a ani previesť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej

výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

b)

nespĺňa podmienky podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) až c)

,

c)

bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu

v štátnej službe,

d)

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

e)

bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo

bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

f)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky,

g)

počas trvania prípravnej štátnej služby nesplní zákonnú povinnosť získať základné

colnícke vzdelanie,

h)

už nemôže byť zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa

§ 40 ods. 5

; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov

podľa

§ 40 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak

a)

preňho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie

je iné služobné zaradenie,

b)

spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

38a

)

a dovŕšil vek 55 rokov alebo

c)

spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.

38b

)

(3)

Colník zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok,

nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. a). Z dôvodu uvedeného v

odseku 1 písm. a) môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, iba

ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených

colníkov.

(4)

O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) až f) možno rozhodnúť

len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr

však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť

rozhodnutie o prepustení colníkovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu

uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas

ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo

pre úraz.

§ 184

(1)

Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne

nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na

ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo

služobného pomeru.

(2)

Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v

§ 183 ods. 1 písm. c) až f)

, rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia

o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

§ 185

(1)

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod

prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2)

Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak

sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia

o prepustení.

(3)

Ak bol colník prepustený z dôvodov uvedených v

§ 183 ods. 1 písm. c) až f)

, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 186

Zákaz prepustenia

(1)

Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu

sa na účely tohto zákona považuje doba,

a)

keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre

úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia

alkoholických nápojov alebo zneužitia omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,

a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,

11a

)

b)

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej

v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až

do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania

sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, a to

najdlhšie do skončenia podpornej doby,

11a

)

c)

keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará aspoň

o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2)

Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených

v

§ 183 ods. 1 písm. b) až h)

alebo

§ 183 ods. 2 písm. b) a c)

.

(3)

Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení

zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia colníkovi, rozhodnutie o prepustení

zo služobného pomeru je neplatné.

(4)

Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom

ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do

dvojmesačnej lehoty uvedenej v

§ 185 ods. 2

nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty

po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení

služobného pomeru netrvá.

(5)

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný

preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí

o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

(6)

Ak nastane v čase od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia

nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení

zo služobného pomeru sa zastaví, ak ide o návrh na prepustenie podľa

§ 183 ods. 1 písm. d)

, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.

§ 187

Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru

(1)

Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá

so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení

služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného

pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.

(2)

Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nemožno colníka zaradiť do

pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa

§ 33

.

(3)

Ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej

služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa

skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného

pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného

rozhodnutia.

§ 188

Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým

súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.

§ 189

Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe

(1)

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2)

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými

spôsobmi uvedenými v

§ 180

.

§ 189a

Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie colníka

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým

súd colníkovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka.

§ 190

Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní

(1)

Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu

ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2)

Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať colníkovi potvrdenie

o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech

sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre dávku

v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.

39

)

§ 191

zrušený

§ 192

zrušený

§ 193

zrušený

§ 194

zrušený

§ 195

zrušený

§ 196

zrušený

§ 197

zrušený

§ 198

zrušený

§ 199

zrušený

§ 200

zrušený

§ 201

zrušený

§ 202

zrušený

§ 203

zrušený

§ 204

zrušený

§ 205

zrušený

§ 206

zrušený

§ 207

zrušený

§ 208

zrušený

§ 209

zrušený

§ 210

zrušený

§ 211

zrušený

§ 212

zrušený

§ 213

Prieskumné konanie

(1)

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného

stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby

ustanovením zdravotnej klasifikácie, a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej

služby vykonáva posudkový lekár.

(2)

Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená,

určí mu posudkový lekár zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej

služby.

(3)

Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej

služby, musí colník požiadať úrad

48a

)

o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.

§ 214

zrušený

§ 215

(1)

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov

príslušné odborové orgány.

(2)

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a)

podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b)

návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných

zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

c)

návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo

pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d)

služobné hodnotenie, v ktorom je colník hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej

funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred jeho schválením.

(3)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich

dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 216

(1)

Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé

uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa

§ 41 ods. 1 písm. b)

.

(2)

Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví

do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví

sa do funkcie podľa

§ 33

.

(3)

Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé

uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné

voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4)

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné

voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 217

(1)

Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom

orgáne.

(2)

Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného

obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase

príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa

§ 183 ods. 1 písm. a), b)

,

e) až g)

a

§ 183 ods. 2 písm. b) a c)

.

(3)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, rozhodnutie o

prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 218

(1)

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení

umožnia príslušným odborovým orgánom

a)

vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný

pomer colníkov,

b)

vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať

sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c)

navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov

niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia,

liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov,

d)

vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby

a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.

(2)

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné

materiálno-technické zabezpečenie.

§ 219

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu

služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie

voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene služobného

úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2)

Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.

43

)

§ 220

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí

po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach,

ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

44

)

§ 221

Príslušnosť

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom

minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len „oprávnený orgán“).

§ 222

Postup v konaní

(1)

Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený

skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti

bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

§ 223

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému

orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil,

akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3)

Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 224

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3)

Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté

dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 225

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť,

tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť

o tom účastníka konania.

§ 226

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali

priebeh konania.

(2)

Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní

a robiť si z nich výpisy.

(3)

Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne

dôvody svojej požiadavky.

(4)

Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo

alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 227

Dôkazy

(1)

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný

stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,

znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 227a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený

orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 228

Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov,

môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná

tento úkon bezodkladne.

§ 228a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak

odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka

konania.

§ 229

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou

poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi

konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2)

Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne

ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť

svedok poučený.

(3)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto

nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4)

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným

predpisom.

45

)

§ 230

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu

veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia

sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka.

Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho,

kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi

konania vyhlásením alebo doručením.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví

sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti

nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný

účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.

46

)

§ 231

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti

rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej

činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3)

Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal

odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo nepríslušnému orgánu,

predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do

troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“)

môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak colník o

to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania

a)

proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,

b)

proti rozhodnutiu o náhrade škody,

c)

proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý vykonávať

doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,

ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu,

najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím

stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 232

Odvolací orgán

(1)

Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo

dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. V odôvodnených

prípadoch môže odvolací orgán túto lehotu primerane predĺžiť. O tejto skutočnosti

je odvolací orgán povinný colníka písomne upovedomiť.

(3)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné,

doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal,

na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti

alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 233

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad.

O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 234

Obnova konania

(1)

Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli colníkovi alebo

nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli

mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať

a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa colník alebo

nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace

o tom, že návrh je podaný včas.

(4)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5)

Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania

rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený

orgán.

§ 235

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi

alebo vnútornými predpismi, minister alebo služobný úrad ho zmení, zruší alebo zruší

a vráti na nové konanie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie

do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní,

možno podať rozklad alebo odvolanie.

§ 236

Preskúmanie rozhodnutia súdom

Colník môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia.

§ 237

Právne úkony

(1)

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo

povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo

iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky.

Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,

stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý

nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 238

Neplatnosť právneho úkonu

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči

dobrým mravom,

b)

ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,

c)

ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d)

ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,

e)

ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon

nespôsobilým,

f)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,

g)

ak nebol urobený predpísanou formou.

(2)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto

časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil

sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný

úrad povinný ju nahradiť.

§ 239

Bezdôvodné obohatenie

(1)

Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo

služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie

vydať.

(2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3)

Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel

predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote

do troch rokov od ich výplaty.

§ 240

Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu.

Osobný spis colníka vedie služobný úrad.

§ 241

Služobný preukaz

Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 242

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie

sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva;

v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa

§ 168 písm. a) a b)

a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z

povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých,

príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich

vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v

§ 244

.

(3)

K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v

prípadoch uvedených v

§ 53 a 54

,

§ 176 ods. 3

,

§ 183 ods. 4

,

§ 234 a 235

; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4)

Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba

počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre

ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5)

Právo uplatňuje colník podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.

§ 243

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok

odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá

dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 244

(1)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného

pomeru v lehote troch rokov.

(2)

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia

tri roky od ich splatnosti.

(3)

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok

na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide

o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok,

psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(4)

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch

odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(5)

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje

sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená

lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

(6)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo

plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých

splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota

odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(7)

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť

nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch

rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 245

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného

príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia

nakladá ako so služobným príjmom.

(3)

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

a)

colníkovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,

b)

služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu colníkovi,

môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením,

že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.

(4)

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie

výšku svojho práva.

(5)

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník, hoci

ho na to služobný úrad vyzval.

(6)

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti

služobnému úradu colník.

(7)

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže

uspokojiť colník.

(8)

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka

náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.

§ 246

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojením právo zanikne.

(2)

Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

(3)

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia

určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4)

Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v

rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený

účastník požiadal.

(5)

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené

okamihom doručenia plnenia.

(6)

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho,

koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo

inak nie je prítomný.

(7)

Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe

práva, ktoré má byť uspokojené.

(8)

Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie

nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení

vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr

splatné.

(9)

Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže služobný

úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šiestich rokov, ak to nie je v rozpore

so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí,

ide o včasné a riadne plnenie.

(10)

Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať

zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto

právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11)

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť celkom,

služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.

(12)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13)

Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať

úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie

s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie

alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

(14)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo

neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci,

znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15)

Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať o tom

potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16)

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom

písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva

odoprieť.

§ 247

Uplynutie doby

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 248

Úmrtie colníka

(1)

Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného príjmu do výšky

trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú postupne priamo na

jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti.

Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2)

Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva, o ktorom

sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití

alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.

§ 249

Osobitné ustanovenie o colníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o

právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba,

počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 250

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca

pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa

lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný

deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok, je posledným

dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

§ 251

(1)

Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná

v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2)

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho

záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

(3)

Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené

právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4)

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto

úkon schváli alebo na jeho základe koná.

(5)

Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia

zástupcu; inak je neplatné.

§ 252

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie

alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je neplatné. Splnomocnenie

zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik

splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca

splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby

zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie

ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

§ 253

(1)

Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné

na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých

podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho

dôvodu.

(2)

Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov

tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

§ 254

Oznámenie a doručenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi vyhlásením alebo doručením.

(2)

Rozhodnutie oznamuje colníkovi vyhlásením spravidla ústne oprávnený orgán.

(3)

Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o uložení disciplinárneho opatrenia,

o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku,

úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje

sa do vlastných rúk colníka na služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú

známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných

rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

(4)

Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo colník alebo pozostalý písomnosť

prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte nebola vyzdvihnutá,

nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.

§ 255

Zaokrúhľovanie

(1)

Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna sadzba

služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(2)

Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo

na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná

suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb príslušnej

časti služobného platu.

(3)

Služobný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 256

Pri ustanovení a vymenovaní colníkov uvedených v

§ 257 a 258

sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a počtov miest colníkov zaradených

do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť podľa osobitných predpisov.

35

)

§ 257

(1)

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu

dva roky a viac, plní úlohy podľa

§ 2 ods. 2 tohto zákona

, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý,

spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania

do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto

zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže

stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné

colnícke vzdelanie.

(2)

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu

do dvoch rokov, plní úlohy podľa

§ 2 ods. 2

, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý,

spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

stáva sa na základe ustanovenia do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom

v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(3)

Colníkovi, ktorému podľa doterajších predpisov bola udelená výnimka podľa osobitného

predpisu,

47

)

táto výnimka zostáva zachovaná; ustanovenie

§ 80 ods. 5

sa v tomto prípade neuplatňuje.

(4)

Výnimka podľa odseku 3 zostáva colníkovi zachovaná počas výkonu funkcie podľa

prílohy č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z.

, pre ktorú bola udelená.

(5)

Colník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v pracovnom pomere k služobnému úradu

a nemá úplné stredné vzdelanie, je colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto

zákona až do získania kvalifikačných predpokladov, najdlhšie však šesť rokov, ak začal

študovať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.

§ 257a

Zníženie funkčného platu colníka v prípravnej štátnej službe podľa predpisov platných

do 31. decembra 2004 sa od 1. júla 2005 neuplatňuje.

§ 257b

Colník ustanovený alebo vymenovaný do funkcie uvedenej v

prílohe č. 2 tohto zákona

podľa doterajších predpisov sa od 1. júla 2005 považuje za vymenovaného do funkcie

podľa

§ 33 ods. 3

.

§ 258

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vo vedúcej funkcii a spĺňa podmienky

podľa

§ 257 ods. 1

, je colníkom v stálej štátnej službe a nadriadeným podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia

jeho účinnosti.

§ 259

Ak sa colník uvedený v

§ 257 a 258

rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne

to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu;

písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný

pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo

dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného

pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;

48

)

odstupné podľa osobitného predpisu

49

)

mu nepatrí.

§ 260

Na colníkov uvedených v

§ 257 ods. 2

a

4

, ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona plynie skúšobná doba dohodnutá podľa

§ 31 Zákonníka práce

, sa až do jej uplynutia použije aj

§ 58 Zákonníka práce

.

§ 261

(1)

Pri ustanovení alebo pri vymenovaní colníkov podľa

§ 257

sa postupuje podľa

§ 33

a

80

.

(2)

Služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží

služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez

písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí

dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto

prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.

(3)

Colníkovi, ktorý sa nemohol dostaviť na zloženie služobnej prísahy pre vážnu prekážku

na jeho strane, ak sa písomne ospravedlnil a zároveň písomne požiadal služobný úrad

o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, služobný úrad povolí náhradné zloženie

prísahy a oznámi mu náhradný termín zloženia služobnej prísahy.

(4)

Ak colník nepožiada o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, skončí sa jeho

pracovný pomer podľa odseku 2.

§ 262

(1)

Colník je povinný ku dňu účinnosti tohto zákona skončiť členstvo v politickej strane

alebo v politickom hnutí.

(2)

Colník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosti uvedené v

§ 44 ods. 6

spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

§ 263

Na zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré vznikli

pred dňom účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.

§ 264

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú

podľa doterajších predpisov.

(2)

Colníkom podľa

§ 256

sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak

novým zaradením do platovej triedy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších

predpisov; doplatok sa poskytuje do času, kým určený plat nedosiahne výšku platu určeného

podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona.

§ 265

Ak sa v tomto zákone používa pojem

a)

rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská

dovolenka,

b)

ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia

materská dovolenka,

c)

služobný úraz, rozumie sa tým pracovný úraz.

§ 266

(1)

Dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov

považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré

z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru

k colnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný

pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.

(3)

Plat určený podľa doterajších predpisov

50

)

sa považuje za služobný plat podľa tohto zákona.

(4)

Colnícke vzdelanie získané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za colnícke vzdelanie

podľa tohto zákona.

§ 267

(1)

Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti

colníkov podľa tohto zákona s výnimkou hodnosti hlavný colný nadstrážmajster, ktorá

sa mení na hodnosť colný práporčík.

(2)

Colníkovi v hodnosti colný čakateľ sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť

colný strážmajster.

(3)

Colníkovi v hodnosti colného prezidenta sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva

hodnosť hlavného colného radcu.

(4)

Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom, sa dňom účinnosti

tohto zákona priznáva hodnosť colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.

(5)

Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym

štúdiom a doktorským štúdiom, sa priznáva hodnosť hlavného colného kontrolóra, ak

má hodnosť nižšiu.

(6)

Colníkovi ostáva zachovaná hodnosť, ktorú dosiahol podľa doterajších predpisov, ak

by ju podľa tohto zákona nemohol dosiahnuť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.

Ak dosiahol hodnosť colný asistent alebo colný kontrolór, môže byť povýšený až do

hodnosti hlavný colný kontrolór, pričom doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje

ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík.

(7)

Ak colník spĺňa podmienky na výsluhu rokov v hodnosti podľa tohto zákona, prizná

sa mu hodnosť podľa tohto zákona len vtedy, ak je zaradený na funkčnom mieste, kde

je táto hodnosť plánovaná.

(8)

Colník so základným vzdelaním môže dosiahnuť najvyššiu hodnosť colný nadstrážmajster,

ak podľa doterajších predpisov získal vyššiu hodnosť, colníkovi ostáva zachovaná táto

hodnosť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.

(9)

Hodnosti prepožičané podľa doterajších predpisov sa pokladajú za prepožičané podľa

tohto zákona.

(10)

Ak colník splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje

sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

§ 268

(1)

Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa

doterajších predpisov.

(2)

Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku

a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia

§ 157 až 161 Zákonníka práce

.

(3)

Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj colníčke, ktorej dieťa sa narodilo

pred dňom účinnosti

§ 143 až 146

.

§ 268a

Ustanovenie

§ 95

sa v roku 1999 nepoužije.

§ 268b

Ďalší služobný plat podľa

§ 95

sa uplatní v roku 2000 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268c

Ďalší služobný plat podľa

§ 95

sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268d

Konanie začaté pred 1. januárom 2001 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

§ 268e

Colník, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. septembrom 2003, je povinný do troch

mesiacov od účinnosti tohto zákona predložiť služobnému úradu odpis z registra trestov

nie starší ako tri mesiace.

§ 268f

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené

v

prílohe č. 4

.

§ 269

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa § 11 až 15 a § 32 zákona

č. 44/1974 Zb.

Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992

Zb.