VYHLÁŠKA 38/2026 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri používaní horľavých kvapalín

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe

a používaní

a)

prevádzkarne,

b)

skladu,

c)

priestoru na stáčanie alebo priestoru na plnenie,

d)

čerpacej stanice,

e)

výrobného priestoru s liehom

1

)

alebo skladu liehu,

f)

priestoru so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora

na kvapalné palivá,

g)

priestoru na ukladanie horľavých kvapalín, ktorý nie je priestorom podľa písmen a)

až f).

(2)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na

a)

ukladanie liehu v prepravnom obale s objemom najviac 10 l,

b)

ukladanie autokozmetiky, kozmetických výrobkov, hygienických výrobkov a čistiacich

výrobkov klasifikovaných ako horľavé kvapaliny v prepravnom obale s objemom najviac

1 l,

c)

prevádzkareň a sklad s horľavými kvapalinami, ktoré sú výbušninami,

2

)

d)

technologické zariadenie na ústí geologického diela

3

)

alebo banského diela

4

)

a na výstavbu a používanie skladu horľavých kvapalín v banskom diele pod zemou,

e)

plnenie, stáčanie a prepravu horľavých kvapalín vo vnútrozemskej plavbe, v námornej

plavbe a v leteckej doprave,

f)

prepravu horľavých kvapalín v cestnej doprave a v železničnej doprave,

g)

ukladanie liehu v domácnosti,

h)

kotolňu na palivo, ktoré je horľavou kvapalinou, ak v nej nie je nádrž na toto palivo,

i)

skladovanie a ukladanie liekov a veterinárnych liekov,

j)

výrobu, skladovanie a ukladanie piva a vína.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

prepravným obalom obal

5

)

s vnútorným objemom najviac 1 m

3

, ktorý tvorí samostatnú jednotku na ukladanie alebo na skladovanie horľavých kvapalín;

za prepravný obal sa považuje aj cisterna

5

)

alebo cisternový kontajner

6

)

s vnútorným objemom viac ako 1 m

3

,

b)

kontajnerom

5

)

prepravné zariadenie alebo skladovacie zariadenie na prepravné obaly,

c)

nádržou uzavretý priestor alebo otvorený priestor určený na skladovanie horľavých

kvapalín, na ukladanie horľavých kvapalín alebo na zabezpečenie prevádzkyschopnosti

technologického zariadenia,

d)

prevádzkarňou objekt, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s objemom väčším ako

je uvedené v

prílohe č. 1

, okrem používania horľavej kvapaliny podľa písmena g),

e)

technologickým zariadením súbor zariadení, ktoré slúžia na výrobu, spracovanie, manipuláciu

alebo prečerpávanie horľavých kvapalín,

f)

skladom objekt podľa

§ 2 ods. 6 písm. i) zákona

alebo jeho časť určená na skladovanie, príjem a výdaj horľavých kvapalín vo väčších

množstvách, ako sú uvedené v

§ 59 až 61

,

g)

manipulačnou plochou čerpacej stanice plocha slúžiaca na výdaj kvapalných palív pre

cestné vozidlo,

7

)

železničné vozidlo

8

)

alebo do prepravného obalu, ktorá môže plniť funkciu miesta na stáčanie z cisternového

vozidla,

7

)

h)

miestom na plnenie stavba alebo časť stavby vrátane technologických zariadení, ktorá

je určená na plnenie prepravných obalov, cisternového vozidla alebo cisternového vozňa,

8

)

i)

miestom na stáčanie stavba alebo časť stavby vrátane technologických zariadení, ktorá

je určená na vyprázdňovanie prepravných obalov, cisternového vozidla a cisternového

vozňa,

j)

priestorom na plnenie horľavých kvapalín stavba alebo časť stavby s jedným miestom

na plnenie alebo viacerými miestami na plnenie vrátane technologického zariadenia,

ktorá slúži na plnenie cisternového vozidla, cisternového vozňa alebo prepravných

obalov,

k)

priestorom na stáčanie horľavých kvapalín stavba alebo časť stavby s jedným miestom

na stáčanie alebo viacerými miestami na stáčanie vrátane technologického zariadenia,

ktorá slúži na vyprázdňovanie cisternového vozidla, cisternového vozňa alebo prepravných

obalov,

l)

čerpacou stanicou stavba alebo súbor stavieb a zariadení na výdaj kvapalných palív

9

)

do palivovej nádrže cestného vozidla, palivovej nádrže železničného vozidla alebo

prepravného obalu,

m)

bezpečnostnou vzdialenosťou najmenšia možná vzdialenosť od daného objektu k iným

objektom, najmä k budove, železničnej trati, elektrickému vzdušnému vedeniu alebo

k lesnému porastu.

§ 3

Horľavé kvapaliny

(1)

Horľavou kvapalinou je kvapalina podľa osobitného predpisu.

10

)

(2)

Horľavé kvapaliny sú klasifikované podľa osobitného predpisu.

11

)

(3)

Horľavá kvapalina kategórie 3 zohriata na bod vzplanutia alebo vyššiu teplotu sa

považuje za horľavú kvapalinu kategórie 2.

§ 4

Označovanie

(1)

Prepravný obal sa označuje podľa osobitného predpisu.

12

)

(3)

Ustanovenie odseku 1 a 2 sa vzťahuje aj na nevyčistený prepravný obal a nádrž, v

ktorých sa nachádzali horľavé kvapaliny.

§ 5

Nádrž

(1)

Prevádzková nádrž je nádrž s horľavými kvapalinami, ktorá je trvale spojená s technologickým

zariadením, tvorí jeho súčasť a slúži na zabezpečenie prevádzkyschopnosti technologického

zariadenia; prevádzková nádrž nie je skladovacou nádržou.

(2)

Skladovacia nádrž je nádrž s príslušenstvom určená na skladovanie horľavých kvapalín.

(3)

Podzemná nádrž je nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou

zeminy s hrúbkou najmenej 0,5 m alebo súvislou stavebnou konštrukciou vyhotovenou

zo stavebných materiálov s triedou reakcie na oheň

13

)

A1 alebo A2 s požiarnou odolnosťou najmenej 120 min.

(4)

Nadzemná nádrž je nádrž, ktorá nie je pokrytá zeminou alebo ktorej krytie zeminou

alebo stavebnou konštrukciou nespĺňa podmienky podľa odseku 3.

(5)

Dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi

nimi.

(6)

Miestne dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má zvary alebo iné nerozoberateľné spoje

plášťa prekryté druhým plášťom, pričom vzniknuté medziplášťové priestory sú navzájom

prepojené a nepriepustne oddelené od vnútorného priestoru nádrže a od vonkajšieho

prostredia.

(7)

Stabilná nádrž je skladovacia nádrž, ktorú nie je možné počas užívania premiestniť.

(8)

Premiestniteľná nádrž je nepojazdná skladovacia nádrž, ktorú je možné počas užívania

premiestniť.

(9)

Havarijná nádrž je nádrž alebo jej časť umožňujúca zachytenie horľavej kvapaliny

vytečenej pri havárii z prepravného obalu, z nádrže, z technologického zariadenia

alebo zo záchytnej nádrže.

(10)

Záchytná nádrž je nádrž umožňujúca zachytenie unikajúcej horľavej kvapaliny z prepravného

obalu, nádrže, technologického zariadenia alebo z cisternového vozidla.

(11)

Zberná nádrž je stavebná úprava na dne havarijnej nádrže vyhotovenej stavebnou technológiou

umožňujúcou vyčerpávanie zachytenej horľavej kvapaliny.

§ 6

Požiadavky na nádrž

(1)

Stabilná nádrž musí byť vybavená

a)

zariadením na meranie výšky hladiny horľavej kvapaliny alebo konštrukčným vyhotovením

umožňujúcim meranie výšky hladiny horľavej kvapaliny,

b)

zariadením proti preplneniu alebo zariadením na signalizáciu najvyššej prípustnej

hladiny horľavej kvapaliny,

c)

vetracím potrubím s protiplameňovým uzáverom do nádrže vyhotoveným podľa technickej

normy

14

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami,

alebo zariadením na likvidáciu pár horľavej kvapaliny,

d)

zariadením na bezpečné odstránenie kalu a vody,

e)

zariadením na priebežné meranie teploty so signalizáciou najvyššej dovolenej teploty

v ohrievaných alebo chladených nádržiach.

(2)

Kovová nadzemná nádrž a kovová podzemná nádrž musia byť chránené proti korózii.

(3)

Nadzemná skladovacia nádrž na horľavé kvapaliny musí byť chránená pred účinkami slnečného

žiarenia; to neplatí pre dvojplášťovú nádrž.

(4)

Protiplameňovým uzáverom do nádrže sa nevybavuje stabilná nádrž

a)

trvale naplnená inertným plynom alebo

b)

s plávajúcou strechou.

(5)

Každá vetva potrubia pripojená na spoločné potrubie, ktorým sa odvádzajú pary horľavých

kvapalín z viacerých nádrží alebo technologických zariadení pri koncentráciách vyšších

ako 50 % dolnej medze výbušnosti, sa pripája cez protiplameňový uzáver.

(6)

Vonkajší plášť dvojplášťovej nádrže nesmie mať vypúšťaciu armatúru v časti predvídateľne

stýkajúcou sa s horľavou kvapalinou.

(7)

Nepriepustnosť vnútorného plášťa dvojplášťovej nádrže alebo miestne dvojplášťovej

nádrže musí byť kontrolovateľná v medziplášťovom priestore.

(8)

Premiestniteľná nádrž musí spĺňať podmienky podľa odseku 1 a musí byť vybavená zariadením

zabraňujúcim úniku horľavej kvapaliny z nádrže, ak dôjde k jej prevráteniu.

§ 7

Prepravný obal

(1)

Prepravný obal sa podľa použitého materiálu a vyhotovenia člení na rozbitný prepravný

obal a nerozbitný prepravný obal.

(2)

Rozbitný prepravný obal pre horľavé kvapaliny okrem liehu môže mať objem najviac

5 l.

(3)

Prepravný obal musí byť vyhotovený z materiálov požadovanej pevnosti a odolnosti

proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín.

(4)

Ochrana pred nebezpečnými účinkami statickej elektriny pri používaní prepravného

obalu z plastu s objemom najmenej 5 l sa zabezpečuje podľa technickej normy

15

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 8

Požiarny úsek prevádzkarne

(1)

Prevádzkareň s celkovou pôdorysnou plochou viac ako 100 m

2

vo výrobnej stavbe alebo viac ako 50 m

2

v nevýrobnej stavbe tvorí samostatný požiarny úsek.

(2)

Do požiarneho úseku prevádzkarne, ktorá tvorí samostatný požiarny úsek, môže byť

včlenený príručný sklad horľavých kvapalín, ak celkové množstvo horľavých kvapalín

kategórie 2 a kategórie 3 v tomto požiarnom úseku nie je viac ako 7 m

3

vo výrobnej stavbe alebo nie je viac ako 2 m

3

v nevýrobnej stavbe.

(3)

Do spoločného požiarneho úseku podľa odseku 2 nemožno spojiť prevádzkareň a príručný

sklad, ak sa v týchto priestoroch vyskytujú horľavé kvapaliny kategórie 1.

(4)

Prevádzkareň, v ktorej sa používajú horľavé kvapaliny spolu s inými látkami,

16

)

sa klasifikuje ako prevádzkareň; týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy ustanovujúce

protipožiarnu bezpečnosť.

17

)

(5)

V jednom požiarnom úseku prevádzkarne v nevýrobnej stavbe možno používať spolu najviac

2 m

3

horľavých kvapalín kategórie 2 a kategórie 3; vo všetkých prevádzkarňach v nevýrobnej

stavbe možno používať spolu najviac 5 m

3

horľavých kvapalín kategórie 2 a kategórie 3.

(6)

Súčasťou požiarneho úseku prevádzkarne na prvom nadzemnom požiarnom podlaží môže

byť aj prvé podzemné požiarne podlažie.

§ 9

Požiarne riziko prevádzkarne

(1)

Priestor, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 21 °C, je

priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

= 3,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd

p

2

= 0,120; to sa nevzťahuje na priestory na ukladanie horľavých kvapalín.

(2)

Priestor, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 21 °C, je

priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

= 2,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd

p

2

= 0,120; to sa nevzťahuje na priestory na ukladanie horľavých kvapalín.

(3)

Požiarne riziko prevádzkarne, ktorá nie je otvoreným technologickým zariadením, ustanovuje

osobitný predpis

18

)

s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd

p

2

podľa odsekov 1 a 2.

(4)

V prevádzkarni, ktorej podlaha tvorí havarijnú nádrž, sa za množstvo horľavej kvapaliny

na určenie požiarneho rizika považuje množstvo uvedené v

§ 10 ods. 2.

§ 10

Záchytná nádrž prevádzkarne a havarijná nádrž prevádzkarne

(1)

Prevádzkareň alebo jej časť, kde sa vyskytujú horľavé kvapaliny, musí byť vybavená

záchytnou nádržou a havarijnou nádržou. Podlaha prevádzkarne môže tvoriť havarijnú

nádrž, ktorá plní aj funkciu záchytnej nádrže.

(2)

Havarijná nádrž musí mať taký objem, aby zachytila najmenej

a)

objem horľavej kvapaliny v nádrži, v prepravnom obale, v uzle alebo v technologickom

zariadení s najväčším objemom horľavej kvapaliny; za uzol sa považuje súbor technických

zariadení a technologických zariadení vybavený uzáverom umiestneným pred vstupom do

uzla a pri výstupe z uzla, ktorý samočinne preruší dodávku horľavých kvapalín pri

zmene technologických parametrov, alebo

b)

60 % horľavých kvapalín, ktoré sú v technologickom zariadení, alebo sa doň privádzajú

počas

1.

5 min, ak je technologické zariadenie vybavené uzáverom umiestneným pred vstupom

do prevádzkarne, ktorý samočinne preruší dodávku horľavých kvapalín, ak sa zmení ich

objem, tlak alebo teplota oproti ustanoveným hodnotám,

2.

15 min v ostatných prípadoch.

(3)

Na určenie objemu havarijnej nádrže podľa odseku 2 je rozhodujúca väčšia hodnota

podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b).

(4)

Do objemu havarijnej nádrže sa započítava aj objem hasiacich látok stekajúcich do

havarijnej nádrže počas činnosti stabilného hasiaceho zariadenia alebo polostabilného

hasiaceho zariadenia, ak je nainštalované.

(5)

Do objemu havarijnej nádrže sa nezapočítava objem

a)

dvojplášťovej nádrže s objemom najviac 100 m

3

,

b)

miestne dvojplášťovej nádrže s objemom najviac 50 m

3

.

(6)

Na havarijnú nádrž môže byť napojených viac záchytných nádrží prevádzkarní, skladov,

priestorov na plnenie alebo priestorov na stáčanie, ak havarijná nádrž

a)

netvorí podlahu ani jedného priestoru,

b)

nie je umiestnená vnútri stavby a

c)

má najmenej objem rovnajúci sa najväčšiemu z objemov podľa odsekov 2 až 5,

§ 25 ods. 5 až 8

a

§ 41 ods. 3

,

4

,

9

,

11

a

12.

(7)

Na havarijnú nádrž prevádzkarne môže byť napojených aj viac záchytných nádrží tejto

prevádzkarne.

(8)

Havarijná nádrž môže byť napojená na kanalizáciu, ak

a)

je kanalizácia určená na odvádzanie chemicky znečistených vôd a je vybavená odlučovačom

ropných látok alebo iným zariadením na spracovanie horľavých kvapalín a

b)

na odtokovom potrubí z havarijnej nádrže do kanalizácie je osadená armatúra, ktorá

má v prevádzkovom stave preukázateľne zabezpečenú uzavretú polohu, pričom otvorenie

armatúry je možné za predpokladu splnenia podmienok dodržania kvality chemicky znečistených

vôd pre príslušný typ kanalizácie.

(9)

Havarijná nádrž vyhotovená stavebnou technológiou musí byť vyspádovaná do zbernej

nádrže.

(10)

Havarijná nádrž umiestnená mimo stavby s prevádzkarňou alebo skladom, v ktorej horľavá

kvapalina môže voľne odhorievať, sa z hľadiska veľkosti požiarne otvorených plôch

a odstupových vzdialeností klasifikuje ako voľný sklad.

(11)

Záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu určeného podľa odsekov 2 až 4.

(12)

Záchytná nádrž sa vyhotovuje tak, aby zachytila unikajúcu horľavú kvapalinu z ktoréhokoľvek

miesta úniku v požiarnom úseku.

(13)

Záchytná nádrž musí byť trvale napojená na havarijnú nádrž a prepojovacie potrubie

nesmie mať uzatváraciu armatúru.

(14)

Prepojenie nádrží podľa odseku 13 musí byť vybudované neprerušeným prepojovacím potrubím

cez protiplameňový uzáver.

(15)

Havarijná nádrž alebo záchytná nádrž, ktorá nie je vyhotovená podľa technickej normy

19

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami,

musí byť vyhotovená z materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 okrem nášľapnej

vrstvy zabezpečujúcej chemickú odolnosť, musí byť nepriepustná a musí mať dno vyspádované

do zbernej nádrže.

(16)

Havarijná nádrž, záchytná nádrž, prepojovacie potrubie a protiplameňový uzáver musia

byť odolné proti chemickým účinkom horľavých kvapalín.

§ 11

Stavebné riešenie prevádzkarne

(1)

Stavebné riešenie prevádzkarne z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti musí byť podľa

osobitného predpisu,

20

)

ak odseky 2 až 10 neustanovujú inak.

(2)

Prevádzkareň v nevýrobnej stavbe môže byť umiestnená len v prvom nadzemnom požiarnom

podlaží.

(3)

Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo požiarnym stropom prevádzkarne

musí byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás,

21

)

ktorého šírka je

a)

1,2 m alebo

b)

2,0 m, ak má prevádzkareň

1.

vo výrobnej stavbe priemernú hodnotu pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

≥ 3,2,

2.

v nevýrobnej stavbe priemernú hodnotu súčiniteľa horľavých látok

a

m

≥ 1,4.

(4)

Nosné konštrukcie a požiarne deliace konštrukcie priestoru prevádzkarne musia byť

vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

(5)

Podlaha prevádzkarne musí byť odolná proti chemickým účinkom horľavých kvapalín.

Nášľapná vrstva musí byť vyhotovená z výrobkov triedy reakcie na oheň A1fl až Cfl;

tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 10 ods. 15.

(6)

Nosné konštrukcie technologických zariadení musia byť vyhotovené zo stavebných materiálov

s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2.

(7)

Ak zrútením nosných konštrukcií otvoreného technologického zariadenia alebo ich častí

môže byť poškodená susedná stavba alebo susedný požiarny úsek, alebo sa môže rozšíriť

požiar mimo požiarneho úseku otvoreného technologického zariadenia, musia mať tieto

nosné konštrukcie požiarnu odolnosť najmenej R30, ktorá môže byť znížená na hodnotu

R15 na základe preukázania výpočtom.

(8)

Prevádzkareň, ktorá je otvoreným technologickým zariadením, sa považuje za stavbu

s jedným požiarnym podlažím bez ohľadu na vyhotovenie stavebných konštrukcií jednotlivých

podlaží.

(9)

Prevádzkareň sa nesmie umiestniť v

a)

stavbe, v ktorej je zhromažďovací priestor,

b)

stavbe zdravotníckeho zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti,

c)

stavbe na bývanie a ubytovanie skupiny B,

22

)

d)

inej nevýrobnej stavbe s požiarnou výškou viac ako 12 m.

(10)

V prevádzkarni nesmie byť umiestnený vstup do priestoru káblového rozvodu ani do

priestorov kolektorov a technických chodieb pre združené trasy podzemných vedení.

§ 12

Únikové cesty z prevádzkarne

(1)

Požiadavky na únikové cesty sa určujú podľa osobitného predpisu,

23

)

ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak.

(2)

Z prevádzkarne môže viesť jedna úniková cesta, ak odsek 2 neustanovuje inak a ak

a)

je v prevádzkarni pravdepodobnosť vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

≤ 2,2 alebo súčiniteľ

a

m

≤ 1,3 a

b)

ide o prevádzkareň s trvalým pracovným miestom

24

)

s počtom osôb určeným podľa technickej normy

25

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami

najviac 4, dočasným pracovným miestom

26

)

s počtom osôb najviac 10, prechodným pracovným miestom

27

)

s počtom osôb najviac 20 alebo občasným pracovným miestom.

28

)

(3)

Z prevádzkarne nemôže viesť jedna úniková cesta, ak je v nej vytvorené najmenej jedno

pracovné miesto pre osobu s obmedzenou schopnosťou pohybu.

(4)

Otvorené technologické zariadenie sa vybavuje únikovými cestami alebo náhradnými

únikovými možnosťami, ak sa z prevádzkových dôvodov vyžaduje počas činnosti tohto

zariadenia prístup najmä k armatúram alebo ovládacím prvkom.

(5)

Únikové cesty v prevádzkarni, v ktorej je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné

miesto, musia byť osvetlené núdzovým osvetlením bez ohľadu na počet osôb.

§ 13

Odstupové vzdialenosti prevádzkarne

(1)

Odstupové vzdialenosti prevádzkarne sa určujú podľa technickej normy

29

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Výška požiarneho úseku otvoreného technologického zariadenia pre potrebu určenia

odstupovej vzdialenosti je najviac 6 m.

§ 14

Vetranie prevádzkarne

(1)

V prevádzkarni musí byť zabezpečené prirodzené vetranie alebo nútené vetranie.

(2)

Nútené vetranie musí zabezpečovať najmenej dvojnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(3)

Prirodzené vetranie sa zabezpečuje priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími

otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými

čo najbližšie pri podlahe a vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1,3 % pôdorysnej

plochy miestnosti umiestnenými čo najbližšie pri strope.

(4)

Vetracie otvory prirodzeného vetrania alebo núteného vetrania musia byť vyústené

do vonkajšieho priestoru.

(5)

Nútené vetranie musí byť v činnosti počas pracovnej zmeny; po skončení pracovnej

zmeny musí byť nútené vetranie v činnosti, ak sa zistí porucha technologického zariadenia,

pri ktorej môže dôjsť k úniku horľavej kvapaliny alebo jej pary zo zariadenia.

(6)

Technologické zariadenie, z ktorého sa môžu voľne do okolia odparovať horľavé kvapaliny

s bodom vzplanutia do 55 °C, musí mať miestne odsávanie pár.

(7)

Podzemný priestor prevádzkarne s nádržou a s technologickým zariadením na horľavé

kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C s občasnou obsluhou musí byť vybavený núteným

vetraním.

(8)

Na otvorené technologické zariadenie sa odseky 1 až 7 nevzťahujú.

§ 15

Ochrana prevádzkarne pred účinkami statickej elektriny

a systémom ochrany pred bleskom

(1)

Stavba, v ktorej je umiestnená prevádzkareň, musí byť chránená pred účinkami statickej

elektriny

17

)

a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy

30

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Kovová konštrukcia prevádzkarne a technologického zariadenia musí byť vodivo prepojená,

uzemnená, musí byť chránená pred účinkami statickej elektriny a chránená systémom

ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie

s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 16

Ochrana pred účinkami výbuchu prevádzkarne

Ak stabilita stavby, v ktorej je prevádzkareň, môže byť ohrozená výbuchom pár horľavej

kvapaliny, musia byť v časti stavby s prevádzkarňou navrhnuté a vybudované opatrenia

na uvoľnenie výbuchu do voľného priestoru podľa osobitného predpisu;

31

)

to neplatí na prevádzkareň v podzemnom podlaží stavby.

§ 17

Zariadenia na zásah v prevádzkarni

(1)

Požiadavky na prístupovú komunikáciu, nástupnú plochu a zásahovú cestu ustanovuje

osobitný predpis.

32

)

(2)

Prístupová komunikácia musí byť vedená pri vybavení stavby polostabilným hasiacim

zariadením alebo polostabilným chladiacim zariadením vo vzdialenosti najviac 10 m

od armatúr určených na napojenie mobilnej hasičskej techniky; táto prístupová komunikácia

musí umožňovať striedanie vozidiel bez otáčania a cúvania.

§ 18

Elektrická požiarna signalizácia prevádzkarne

Elektrickou požiarnou signalizáciou

33

)

sa musí vybaviť prevádzkareň, v ktorej sa vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia

do 55 °C v množstve viac ako 10 m

3

; to neplatí pre otvorené technologické zariadenie.

§ 19

Stabilné hasiace zariadenie prevádzkarne

(1)

Stabilným hasiacim zariadením

34

)

sa musí vybaviť požiarny úsek s prevádzkarňou, v ktorej sa

a)

v nadzemných podlažiach vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C v

množstve viac ako 20 m

3

v jednom požiarnom úseku a čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo hasičskej

jednotky závodného hasičského útvaru so stálou službou je viac ako 5 min,

b)

v podzemnom podlaží vyskytujú horľavé kvapaliny v množstve viac ako 10 m

3

v jednom požiarnom úseku a čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo hasičskej

jednotky závodného hasičského útvaru so stálou službou je viac ako 5 min.

(2)

Na otvorené technologické zariadenie sa odsek 1 nevzťahuje.

§ 20

Hasiace prístroje prevádzkarne

Počet hasiacich prístrojov a ich druh v prevádzkarni určuje technická norma

35

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 21

Zabezpečenie vody na hasenie požiarov v prevádzkarni

(1)

Požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov ustanovuje osobitný predpis.

36

)

(2)

Hadicové zariadenie v prevádzkarni môže byť len penové so zásobou vhodného penidla

na najmenej 10 min činnosti.

(3)

Otvorené technologické zariadenie sa nevybavuje vnútorným požiarnym vodovodom.

§ 22

Trvalá dodávka elektrickej energie v prevádzkarni

Elektrické zariadenie, ktoré je v prevádzke počas požiaru, musí mať zabezpečenú trvalú

dodávku elektrickej energie podľa osobitného predpisu.

37

)

§ 23

(1)

Uzatvorený sklad je zastrešený sklad so všetkými obvodovými stenami, ktoré majú plochu

trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien.

(2)

Neuzatvorený sklad je krytý sklad, otvorený sklad alebo voľný sklad.

(3)

Krytý sklad je zastrešený sklad úplne alebo čiastočne bez obvodových stien alebo

sklad, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 1.

(4)

Otvorený sklad je nezastrešený sklad, ktorý má aspoň jednu obvodovú stenu.

(5)

Voľný sklad je nezastrešený sklad bez obvodových stien.

(6)

Hlavný sklad je sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m

3

horľavých kvapalín.

(7)

Prevádzkový sklad je sklad, v ktorom sa skladuje najviac 100 m

3

horľavých kvapalín.

(8)

Celkový objem skladovaných horľavých kvapalín v nevýrobnej stavbe je v stavbe s požiarnou

výškou nadzemnej časti

a)

h

= 0 m najviac 100 m

3

, z toho najviac 5 m

3

horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2,

b)

h

≤ 9,0 m najviac 50 m

3

, z toho najviac 5 m

3

horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2,

c)

h

≤ 22,5 m najviac 10 m

3

, z toho najviac 5 m

3

horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2.

(9)

Príručný sklad je sklad, v ktorom sa skladuje najviac 7 m

3

horľavých kvapalín.

(10)

V nevýrobnej stavbe nesmie byť umiestnený prevádzkový uzatvorený sklad a príručný

sklad, ak je požiarna výška stavby väčšia ako 22,5 m.

(11)

Hlavný uzatvorený sklad sa umiestňuje len v prvom nadzemnom požiarnom podlaží výrobnej

stavby alebo v samostatnej jednopodlažnej stavbe; hlavný uzatvorený sklad s horľavými

kvapalinami s bodom vzplanutia nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom

požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(12)

Prevádzkový uzatvorený sklad môže byť umiestnený vo výrobnej stavbe len v nadzemnom

požiarnom podlaží; prevádzkový uzatvorený sklad s horľavými kvapalinami s bodom vzplanutia

nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(13)

Prevádzkový uzatvorený sklad môže byť umiestnený v nevýrobnej stavbe len v prvom

nadzemnom požiarnom podlaží; prevádzkový uzatvorený sklad s horľavými kvapalinami

s bodom vzplanutia nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom požiarnom podlaží

nevýrobnej stavby s celkovým skladovaným objemom najviac 20 m

3

horľavých kvapalín.

(14)

Podzemný priestor na obsluhu podzemnej nádrže musí tvoriť samostatný požiarny úsek

oddelený od ostatných podzemných priestorov požiarnymi deliacimi konštrukciami z konštrukčných

prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EI 60 a požiarnym uzáverom z konštrukčných

prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EW 45-C.

§ 24

Požiarne riziko skladu

(1)

Požiarne riziko uzatvoreného skladu sa vyjadruje ekvivalentným časom trvania požiaru

38

)

alebo výpočtovým požiarnym zaťažením.

39

)

(2)

Prevádzkový sklad a príručný sklad je priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku

a rozšírenia požiaru

p

1

= 2,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd

p

2

= 0,070.

(3)

Hlavný sklad je priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru

p

1

= 3,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd

p

2

= 0,100.

§ 25

Havarijná nádrž skladu a záchytná nádrž skladu

(1)

Sklad musí byť vybavený havarijnou nádržou a záchytnou nádržou. Havarijná nádrž môže

zároveň plniť aj funkciu záchytnej nádrže.

(2)

Havarijnou nádržou a záchytnou nádržou sa nemusí vybaviť

a)

sklad s prázdnymi nevyčistenými prepravnými obalmi alebo nevyčistenými premiestniteľnými

nádržami,

b)

dvojplášťovú nádrž s objemom najviac 100 m

3

,

c)

miestne dvojplášťovú nádrž s objemom najviac 50 m

3

,

d)

podzemná nádrž, ktorá má zariadenie na indikáciu úniku horľavej kvapaliny, alebo

je umiestnená tak, že je možné vizuálne kontrolovať únik horľavej kvapaliny.

(3)

Na havarijnú nádrž skladu a záchytnú nádrž skladu sa

§ 10 ods. 4

,

6

,

8 až 10

a

12 až 16

vzťahujú rovnako.

(4)

Havarijná nádrž, ktorú tvorí podlaha miestnosti, musí mať nepriepustný sokel.

(5)

Najmenší objem havarijnej nádrže skladu je uvedený v

prílohe č. 2

.

(6)

Ak je v sklade skladovaná horľavá kvapalina spolu s inými kvapalinami, pri určení

objemu havarijnej nádrže podľa odseku 5 sa objemy horľavej kvapaliny a iných kvapalín

sčítajú.

(7)

Výška steny havarijnej nádrže neuzatvoreného skladu musí byť najmenej o 0,3 m vyššia

ako je najmenšia výška prislúchajúca objemu podľa odsekov 5 a 6.

(8)

Objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného

obalu.

(9)

Havarijná nádrž s pôdorysnou plochou väčšou ako 2 500 m

2

, v ktorej sú najmenej dve skladovacie nádrže, musí byť rozdelená deliacimi priečkami

na sekcie s pôdorysnými plochami najviac 2 500 m

2

; ak nie je možné s ohľadom na veľkosť skladovacej nádrže dodržať plochu najviac 2

500 m

2

, môže mať sekcia pre túto nádrž pôdorysnú plochu väčšiu ako 2 500 m

2

.

(10)

Výška deliacich priečok podľa odseku 9 musí byť najmenej o 0,5 m nižšia ako stena

havarijnej nádrže.

(11)

Celková pôdorysná plocha havarijných nádrží združených do spoločného požiarneho úseku

nesmie byť väčšia ako 15 000 m

2

.

(12)

Záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín v požiarnom úseku.

§ 26

Stavebné riešenie skladu

(1)

Nosné konštrukcie a požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku skladu musia byť

vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; v obvodovej stene požiarneho úseku hlavného

uzatvoreného skladu alebo prevádzkového uzatvoreného skladu sa vyhotovujú zvislé požiarne

pásy a vodorovné požiarne pásy so šírkou najmenej 2,0 m.

(2)

Podlaha v sklade musí byť odolná proti chemickým účinkom horľavých kvapalín, vyhotovená

zo stavebných materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 okrem nášľapnej vrstvy

zabezpečujúcej chemickú odolnosť.

(3)

V sklade nesmie byť umiestnený vstup do káblového kanála alebo káblového priestoru

ani do priestorov kolektorov a technických chodieb pre združené trasy podzemných vedení.

(4)

Neuzatvorený sklad pristavaný k stavbe musí byť od nej oddelený požiarne deliacou

konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej REI-M

120. Ak sa v tejto požiarne deliacej konštrukcii nachádza otvor, musí byť vybavený

požiarnym uzáverom z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej

EI 60-C.

§ 27

Únikové cesty zo skladu

(1)

Požiadavky na únikové cesty sa určujú podľa osobitného predpisu,

25

)

ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

V otvorenom sklade a vo voľnom sklade sa neustanovuje dovolená dĺžka únikovej cesty;

nechránená úniková cesta musí mať voľnú šírku najmenej 0,8 m.

§ 28

Odstupová vzdialenosť skladu

a bezpečnostná vzdialenosť skladu

(1)

Odstupovú vzdialenosť od uzatvoreného skladu a od neuzatvoreného skladu určuje technická

norma

30

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Odstupová vzdialenosť od neuzatvoreného skladu sa určuje v závislosti od

a)

plošnej hustoty tepelného toku,

b)

dĺžky požiarneho úseku,

c)

výšky požiarneho úseku a

d)

veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku.

(3)

Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru

a)

120 min pre sklad s horľavými kvapalinami v prepravných obaloch, kontajneroch a premiestniteľných

nádržiach,

b)

50 min pre sklad s

1.

nadzemnými nádržami alebo

2.

prepravnými obalmi, kontajnermi a premiestniteľnými nádržami, v ktorých je inertná

atmosféra,

c)

15 min pre sklad

1.

so skladovacími nadzemnými nádržami, v ktorých je inertná atmosféra,

2.

so všetkými nádržami s plávajúcou strechou,

3.

so všetkými nádržami, ktoré sú vybavené stabilným hasiacim zariadením a prevádzkovateľ

skladu má pre tento sklad zriadenú hasičskú jednotku, alebo

4.

s nevyčistenými prázdnymi prepravnými obalmi, kontajnermi a premiestniteľnými nádržami.

(4)

Dĺžkou požiarneho úseku neuzatvoreného skladu je dĺžka havarijnej nádrže alebo záchytnej

nádrže.

(5)

Výška požiarneho úseku neuzatvoreného skladu je 6 m a meria sa od hornej hrany havarijnej

nádrže alebo záchytnej nádrže.

(6)

Požiarne nebezpečný priestor od dvojplášťovej nádrže, ktorá má aspoň jeden plášť

z plastu, a od miestne dvojplášťovej nádrže sa určuje od vonkajšieho plášťa nádrže.

(7)

Požiarne nebezpečný priestor sa neurčuje pre

a)

podzemnú nádrž,

b)

sklad, v ktorom sú len dvojplášťové nádrže s obidvoma plášťami z materiálov s triedou

reakcie na oheň A1 alebo A2.

(8)

Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru určuje technická norma

31

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(9)

Požiarne nebezpečný priestor otvoreného technologického zariadenia, neuzatvoreného

skladu s nadzemnými nádržami alebo skladu s prepravnými obalmi, priestoru na plnenie

alebo priestoru na stáčanie sa určuje od vnútorného okraja steny havarijnej nádrže

alebo záchytnej nádrže.

(10)

V požiarne nebezpečnom priestore neuzatvoreného skladu môže byť umiestnené čerpacie

zariadenie zabezpečujúce plnenie alebo vyprázdňovanie nádrží skladu; čerpacie zariadenie

môže byť umiestnené v prevádzkarni, v záchytnej nádrži skladu alebo v havarijnej nádrži

skladu.

(11)

V požiarne nebezpečnom priestore neuzatvoreného skladu môže byť umiestnený priestor

na plnenie a priestor na stáčanie horľavých kvapalín tohto skladu.

(12)

Bezpečnostná vzdialenosť na umiestnenie podzemnej nádrže je vodorovná vzdialenosť

medzi vonkajším plášťom podzemnej nádrže a okrajom inej stavby, nadzemnej nádrže,

energetického rozvodu alebo technického zariadenia.

(13)

Najmenšia vodorovná vzdialenosť od plášťa podzemnej nádrže k

a)

inej podzemnej nádrži je 0,8 m,

b)

najbližšej stavebnej konštrukcii, vodovodnému potrubiu alebo k stokám a kolektorom

je 1,0 m,

c)

teplárenskému zariadeniu je 2,5 m,

d)

hranici pozemku je 3,0 m,

e)

podzemnému káblu vysokého alebo veľmi vysokého napätia je 3,0 m

f)

podzemnému potrubnému rozvodu horľavých plynov je 4,0 m,

g)

plášťu nadzemnej nádrže je 5,0 m.

(14)

Bezpečnostná vzdialenosť od dvojplášťovej nádrže vyhotovenej s obidvoma plášťami

z materiálov triedy reakcie na oheň iných ako A1 alebo A2 je najmenej 9,8 m.

(15)

Vzájomná vzdialenosť medzi nadzemnými nádržami sa určuje podľa prílohy č. 3.

(16)

Bezpečnostná vzdialenosť od podzemnej nádrže a vzájomná vzdialenosť medzi nadzemnými

nádržami sa môže skrátiť, ak sa nebezpečným účinkom zabráni tieniacou prekážkou, ktorej

stavebná konštrukcia je vyhotovená z konštrukčných prvkov druhu D1 a spĺňa kritérium

požiarnej odolnosti R

o

s hodnotou v minútach najmenej podľa technickej normy

31

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 29

Vetranie skladu

(1)

V sklade musí byť zabezpečené prirodzené vetranie alebo nútené vetranie; pre sklad,

v ktorom sa skladujú len horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 55 °C, sa požiadavky

na vetranie neustanovujú.

(2)

Nútené vetranie musí zabezpečovať najmenej dvojnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(3)

Prirodzené vetranie sa zabezpečuje priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími

otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými

čo najbližšie pri podlahe a vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1,3 % pôdorysnej

plochy miestnosti umiestnenými čo najbližšie pri strope. Vetracie otvory môžu byť

uzatvorené, ak sa zabezpečí, že teplota vo vnútri skladu neprekročí 15 °C.

(4)

Hlavný uzatvorený sklad a prevádzkový uzatvorený sklad, v ktorých sa skladujú horľavé

kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C v nádrži s vetracím potrubím vyústeným do priestoru

tohto skladu alebo v prepravnom obale, musia byť vybavené aj havarijným vetraním zabezpečujúcim

najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(5)

Na vetracie otvory prirodzeného vetrania a núteného vetrania sa vzťahuje

§ 14 ods. 4

rovnako.

(6)

Havarijné vetranie podľa odseku 4 sa nevyžaduje, ak je sklad vybavený

a)

samočinným spustením núteného vetrania pri dosiahnutí 20 % koncentrácie dolnej medze

výbušnosti, alebo

b)

núteným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(7)

Podzemný priestor na obsluhu nádrže s horľavou kvapalinou musí byť počas prítomnosti

obsluhy vetraný núteným vetraním podľa odseku 2.

§ 30

Ochrana skladu pred účinkami statickej elektriny

a systém ochrany pred bleskom

Na ochranu skladu pred účinkami statickej elektriny a na systém ochrany pred bleskom

sa

§ 15

vzťahuje rovnako.

§ 31

Ochrana uzatvoreného skladu pred účinkami výbuchu

Na ochranu uzatvoreného skladu pred účinkami výbuchu sa

§ 16

vzťahuje rovnako.

§ 32

Zariadenia na zásah v sklade

Na zariadenia na zásah v sklade sa

§ 17

vzťahuje rovnako.

§ 33

Elektrická požiarna signalizácia

a zariadenie na odvod tepla a splodín horenia v sklade

(1)

Uzatvorený sklad, v ktorom sa skladujú horľavé kvapaliny v množstve viac ako 100

m

3

, musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou.

(2)

Hlavný uzatvorený sklad musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia.

§ 34

Stabilné hasiace zariadenie, polostabilné hasiace zariadenie

a chladiace zariadenie skladu

(1)

Uzatvorený sklad s prepravnými obalmi, kontajnermi alebo nádržami, musí byť vybavený

stabilným hasiacim zariadením, ak čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo

hasičskej jednotky závodného hasičského útvaru so stálou službou je

a)

viac ako 5 min a skladované množstvo je viac ako 100 m

3

horľavých kvapalín,

b)

menej ako 5 min a skladované množstvo je viac ako 200 m

3

horľavých kvapalín.

(2)

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž s objemom viac ako

500 m

3

pre horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C.

(3)

Nádrž podľa odseku 2, v ktorej sú horľavé kvapaliny skladované pod ochrannou inertnou

atmosférou, nemusí byť vybavená stabilným hasiacim zariadením.

(4)

Havarijná nádrž, v ktorej je umiestnená nádrž podľa odseku 2 a ktorej steny sú viac

ako 1,5 m nad terénom, musí byť vybavená stabilným hasiacim zariadením.

(5)

Stabilné hasiace zariadenie podľa odsekov 2 a 4 možno nahradiť polostabilným hasiacim

zariadením, ak čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo hasičskej jednotky

závodného hasičského útvaru so stálou službou je kratší ako 5 min.

(6)

Strecha a plášť nadzemnej nádrže určenej na skladovanie horľavých kvapalín s bodom

vzplanutia do 55 °C s objemom viac ako 250 m

3

, musia byť vybavené vodným chladiacim zariadením; to neplatí na nádrže vybavené tepelnou

izoláciou vyhotovenou z materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2.

(7)

Kovová havarijná nádrž na horľavé kvapaliny s objemom viac ako 100 m

3

musí byť vybavená vodným chladiacim zariadením.

(8)

Manuálne ovládacie a pripájacie prvky polostabilného hasiaceho zariadenia nadzemnej

skladovacej nádrže v neuzatvorenom sklade musia byť umiestnené vo vzdialenosti najmenej

1,5-násobku odstupovej vzdialenosti od nádrže, ktorú polostabilné hasiace zariadenie

chráni.

(9)

Ak nie je možné splniť požiadavky podľa odseku 8, ovládacie a pripájacie prvky musia

byť umiestnené za požiarnou stenou druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 90 min,

ktorá svojim vyhotovením musí chrániť ovládacie a pripájacie prvky a hasičskú techniku

pripojenú na tieto prvky pred účinkami požiaru nádrže, ktorá je chránená týmto polostabilným

hasiacim zariadením.

§ 35

Vybavenie skladu hasiacimi prístrojmi

Počet hasiacich prístrojov a ich druh v sklade určuje technická norma

37

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami;

voľný sklad a otvorený sklad sa hasiacimi prístrojmi nevybavujú.

§ 36

Zabezpečenie vody na hasenie požiarov v sklade

(1)

Na zabezpečenie vody na hasenie požiarov v sklade sa

§ 21

vzťahuje rovnako.

(2)

Vnútorný požiarny vodovod

40

)

sa nevyžaduje pre neuzatvorený sklad.

§ 37

Potrubie na rozvod horľavých kvapalín

(1)

Potrubie na rozvod horľavých kvapalín (ďalej len „potrubný rozvod“) musí byť vyhotovené

z materiálov odolných proti chemickým účinkom pretekajúcej horľavej kvapaliny, chránené

proti korózii, chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred

bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými

alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Potrubný rozvod musí byť umiestnený tak, aby nemohol byť

a)

poškodený pohyblivými časťami strojov a technologických zariadení a

b)

ohriaty na teplotu vyššiu ako je teplota vznietenia pretekajúcej horľavej kvapaliny

okrem prípadov, ak sa táto teplota vyžaduje z technologických dôvodov.

(3)

Potrubné rozvody vedené na priečelí obvodových stien sa vyhotovujú podľa technickej

normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími

požiadavkami.

(4)

Potrubný rozvod môže byť vedený nad strešným plášťom výrobnej stavby, ak

a)

strop spĺňa požadovanú požiarnu odolnosť podľa požiarneho úseku, nad ktorým sa nachádza

a

b)

strešný plášť spĺňa kritérium B

ROOF

(t3) alebo B

ROOF

(t4); to neplatí na potrubný rozvod, ktorý slúži len pre požiarny úsek, nad ktorým

je vedený.

(5)

Potrubný rozvod pod úrovňou podlahy musí byť umiestnený v potrubnom kanáli s pravidelne

rozmiestnenými odnímateľnými krytmi tvoriacimi najmenej 20 % horného krytia kanála.

(6)

Potrubný kanál musí

a)

byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1,

b)

byť vyhotovený z konštrukcií nepriepustných a odolných proti chemickým účinkom pretekajúcej

horľavej kvapaliny,

c)

mať zbernú nádrž kontrolovateľnú vizuálne, zariadením zabezpečujúcim prenos obrazu,

alebo vybavenú signalizačným zariadením signalizujúcim únik horľavej kvapaliny a

d)

byť pozdĺžne vyspádovaný do zbernej nádrže.

(7)

Križovanie potrubného rozvodu s pozemnou komunikáciou, so železničnou traťou alebo

s električkovou traťou musí spĺňať tieto podmienky

a)

potrubný rozvod musí mať na obidvoch stranách križovania uzatváraciu armatúru,

b)

pri nadúrovňovom križovaní pozemnej komunikácie musí byť potrubný rozvod uložený

v chráničke alebo na potrubnom moste s nepriepustnou podlahou vyspádovanou do zbernej

nádrže,

c)

pri uložení potrubného rozvodu v blízkosti železničnej alebo električkovej trate

musí byť potrubný rozvod chránený proti účinkom bludného prúdu,

d)

pri podchode pod pozemnou komunikáciou alebo spevneným terénom musí byť potrubný

rozvod uložený v potrubnom kanáli alebo v chráničke presahujúcej križovanie najmenej

o 0,5 m na každú stranu,

e)

chránička musí byť nepriepustná, uzavretá a kontrolovateľná na prítomnosť horľavej

kvapaliny.

(8)

Potrubný rozvod môže byť vedený v potrubných kanáloch spolu s potrubím na rozvod

inej látky, ak povrch potrubného rozvodu alebo povrch jeho tepelnej izolácie má teplotu

najmenej

o 50 °C nižšiu, ako je teplota vznietenia pretekajúcej horľavej kvapaliny okrem prípadov,

keď je to technologicky nevyhnutné.

(9)

Pri spoločnej trase potrubného rozvodu a potrubia s rozvodom látky korozívne agresívnej

musí byť potrubný rozvod umiestnený najvyššie.

§ 38

Nosné konštrukcie potrubných mostov

(1)

Potrubné mosty musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a chránené systémom

ochrany pred bleskom podľa technickej normy

30

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Nosné konštrukcie potrubných mostov musia mať zabezpečenú požiarnu odolnosť najmenej

30 min najmenej do výšky 6 m a zároveň musia spĺňať kritérium nosnosti a stability,

ak ich zrútením pri požiari môže dôjsť k porušeniu stability alebo celistvosti susedných

stavieb alebo technologických zariadení. Požiarna odolnosť nosných konštrukcií potrubných

mostov môže byť znížená na hodnotu R15 na základe preukázania výpočtom.

§ 39

Požiarny úsek priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie tvorí samostatný požiarny úsek alebo

spoločný požiarny úsek.

§ 40

Požiarne riziko priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

Požiarne riziko priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie sa neurčuje.

§ 41

Havarijná nádrž a záchytná nádrž priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

(1)

Cisternové vozidlo tvorí nesnímateľná nádrž s príslušenstvom umiestnená na nákladnom

vozidle alebo na prípojnom vozidle určená na prepravu horľavých kvapalín.

(2)

Cisternový vozeň tvorí nesnímateľná cisterna s príslušenstvom umiestnená na vozni

určená na prepravu horľavých kvapalín.

(3)

Priestor na plnenie cisternového vozidla, ktorého nádrž

a)

nie je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou

a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne

plnených cisternových vozidiel, najmenej však objem cisternového vozidla s najväčším

objemom,

b)

je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou

a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne

plnených komôr cisternového vozidla, najmenej však objem najväčšej komory.

(4)

Ak sa v priestore na plnenie súčasne plnia cisternové vozidlá uvedené v odseku 3,

záchytná nádrž a havarijná nádrž priestoru na plnenie musia mať spoločný objem najmenej

25 % objemu všetkých súčasne plnených komôr cisternového vozidla a objem najmenej

25 % objemu cisternového vozidla podľa odseku 3 písm. a), najmenej však objem najväčšieho

cisternového vozidla alebo komory cisternového vozidla podľa toho, ktorý z objemov

je väčší.

(5)

Záchytná nádrž musí byť dimenzovaná najmenej na 5 % objemu najvyššieho počtu súčasne

plnených cisternových vozidiel alebo komôr cisternového vozidla podľa odseku 3.

(6)

Priestor na stáčanie cisternových vozidiel musí tvoriť vyspádovaná nepriepustná plocha

zvedená do

a)

kanalizácie chemicky znečistených vôd vybavenej zariadením na zachytávanie ropných

látok alebo

b)

záchytnej nádrže; jej objem je dimenzovaný najmenej na 5 % objemu najväčšieho počtu

súčasne stáčaných cisternových vozidiel alebo komôr cisternového vozidla podľa odseku

3.

(7)

Priestor na stáčanie cisternových vozidiel sa havarijnou nádržou nevybavuje.

(8)

Priestor na stáčanie cisternových vozidiel sa záchytnou nádržou nevybavuje, ak sa

preukázateľne stáča najviac raz za mesiac; na tento priestor na stáčanie sa nevzťahuje

odsek 6.

(9)

Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie cisternových vozňov musí byť vybavený

záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem musí byť najmenej 25

% objemu všetkých súčasne plnených alebo stáčaných cisternových vozňov, najmenej však

objem cisternového vozňa s najväčším objemom.

(10)

Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie cisternových vozidiel alebo cisternových

vozňov môže byť na odvode zo záchytnej nádrže vybavený uzáverom proti dažďovej vode,

ak sa samočinným spôsobom zabezpečí jeho otvorenie počas plnenia alebo stáčania.

(11)

Na havarijnú nádrž a záchytnú nádrž priestoru na plnenie alebo priestoru na stáčanie

prepravného obalu sa odseky 3 až 6, 8, 10 a 12 vzťahujú rovnako.

(12)

Na havarijné nádrže a záchytné nádrže sa

§ 10 ods. 6 až 10

,

12 až 16

vzťahujú rovnako, ak odsek 10 neustanovuje inak.

§ 42

Stavebné riešenie priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

(1)

Požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie priestoru na plnenie a priestoru

na stáčanie musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

(2)

Miesta na plnenie cisternových vozidiel a cisternových vozňov s horným plnením môžu

byť vybavené lávkami, ktoré musia byť vyhotovené z materiálov triedy reakcie na oheň

A1 alebo A2, umožňujúcimi prístup k jednotlivým plniacim otvorom.

§ 43

Odstupová vzdialenosť od priestoru na plnenie a od priestoru na stáčanie

(1)

Odstupová vzdialenosť od priestoru na plnenie a od priestoru na stáčanie sa určuje

podľa technickej normy

31

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami

v závislosti od

a)

plošnej hustoty tepelného toku,

b)

dĺžky požiarneho úseku,

c)

výšky požiarneho úseku a

d)

veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku.

(2)

Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru

a)

120 min pre priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie,

b)

50 min pre priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie vybavený stabilným hasiacim

zariadením.

(3)

Dĺžka požiarneho úseku v metroch je šesťnásobok počtu miest na plnenie alebo miest

na stáčanie, najviac však 30 m.

(4)

Výška požiarneho úseku pre potrebu určenia odstupovej vzdialenosti je 6 m.

(5)

Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru určuje technická norma

31

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(6)

V požiarne nebezpečnom priestore priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie môže

byť

a)

umiestnený neuzatvorený sklad horľavých kvapalín priamo s ním technologicky súvisiaci,

b)

umiestnené čerpacie zariadenie funkčne a technologicky súvisiace s prevádzkou tohto

priestoru, alebo

c)

iná stavba, ak jej požiarne deliace konštrukcie majú požiarnu odolnosť určenú podľa

osobitného predpisu.

41

)

§ 44

Ochrana priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom

(1)

Kovové konštrukcie a kovové časti technologického zariadenia musia byť vodivo prepojené,

uzemnené a musia byť chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany

pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s

porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Cisternové vozidlo a cisternový vozeň musia byť počas stáčania alebo plnenia horľavou

kvapalinou uzemnené.

§ 45

Prevádzkovo-technické podmienky priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

(1)

Pri plnení alebo pri stáčaní je zakázané fajčiť a používať otvorený oheň.

(2)

Cisternové vozidlo a cisternový vozeň musia byť pri plnení alebo stáčaní zabezpečené

proti samovoľnému pohybu.

(3)

Pri stáčaní horľavých kvapalín pretlakom musí byť na strane zdroja pretlaku inštalované

zariadenie, ktoré nedovolí prekročenie najväčšieho povoleného prevádzkového pretlaku

nádoby cisternového vozidla, cisternového vozňa alebo prepravného obalu.

(4)

Rozohrievanie cisternového vozňa v priestore na stáčanie sa môže vykonávať parou,

horúcou vodou alebo inými médiami s parametrami prípustnými pre vykurovacie systémy

vozňov.

(5)

Plnenie alebo stáčanie cisternového vozidla a cisternového vozňa sa musí vykonávať

v prítomnosti stáleho dozoru obsluhy.

(6)

Plnenie alebo stáčanie cisternového vozidla a cisternového vozňa možno vykonávať

len v priestore na plnenie alebo v priestore na stáčanie.

(7)

Plnenie alebo stáčanie je pri nebezpečenstve atmosférických výbojov zakázané.

§ 46

Požiarne úseky čerpacej stanice

(1)

Čerpacia stanica a s ňou súvisiace objekty sa členia na požiarne úseky podľa osobitného

predpisu,

42

)

ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak.

(2)

Úložisko skladovacích nádrží na kvapalné palivá je skladom podľa

§ 23 až 36

.

(3)

Výdajný stojan kvapalných palív môže byť kombinovaný aj s výdajnými modulmi na výdaj

alternatívnych palív

43

)

alebo prevádzkových kvapalín pri dodržaní požiadaviek určených výrobcom výdajného

stojana.

(4)

Výdajný stojan kvapalných palív, výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii s výdajnými

modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín ani miesto na stáčanie cisternového

vozidla s kvapalnými palivami nepatria k žiadnemu požiarnemu úseku.

(5)

Výdajný stojan kvapalných palív, výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii s výdajnými

modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín ani miesto na stáčanie cisternového

vozidla s kvapalnými palivami nevytvárajú samostatný požiarny úsek.

§ 47

Stavebné riešenie čerpacej stanice

(1)

Na stavebné riešenie stavieb čerpacej stanice sa vzťahuje osobitný predpis.

22

)

(2)

Nosná konštrukcia prestrešenia manipulačnej plochy čerpacej stanice a požiarnej konštrukcie

prevádzkovej budovy nesmú byť z konštrukčných prvkov druhu D3.

(3)

Stavebné výrobky s triedou reakcie na oheň E a F možno použiť len na presvetľovaciu

časť v zastrešení manipulačnej plochy čerpacej stanice.

(4)

Stavebné konštrukcie manipulačnej plochy čerpacej stanice musia byť odolné proti

chemickým účinkom kvapalných palív.

(5)

Kovové konštrukcie stavby čerpacej stanice, výdajných stojanov a súvisiacich technických

zariadení a technologických zariadení, ktoré sú súčasťou čerpacej stanice, musia byť

uzemnené, vodivo prepojené a chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom

ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie

s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(6)

Manipulačná plocha čerpacej stanice musí byť vyspádovaná so zvodmi do

a)

kanalizácie chemicky znečistených vôd vybavenej zariadením na zachytávanie ropných

látok alebo

b)

záchytnej nádrže; objem záchytnej nádrže je najmenej 1000 l.

(7)

Výdajný stojan na kvapalné palivá s rekuperáciou pár horľavých kvapalín môže byť

umiestnený vo vnútornom priestore výrobnej stavby, pričom musí byť dodržaná bezpečnostná

vzdialenosť od výdajného stojana najmenej 3 m.

(8)

Ak je súčasťou čerpacej stanice skladovacia nádrž,

§ 23 až 36

sa na ňu vzťahujú rovnako.

§ 48

Odstupová vzdialenosť a bezpečnostná vzdialenosť od čerpacej stanice

(1)

Odstupovú vzdialenosť od stavby čerpacej stanice, určuje technická norma

31

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2)

Odstupová vzdialenosť od skladovacích nádrží čerpacej stanice sa určuje podľa

§ 28

.

(3)

Odstupová vzdialenosť od výdajných stojanov kvapalných palív, odstupová vzdialenosť

od výdajných stojanov kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych

palív alebo prevádzkových kvapalín a odstupová vzdialenosť od miesta na stáčanie cisternového

vozidla s kvapalnými palivami sa neurčuje.

(4)

Výdajný stojan kvapalných palív alebo výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii

s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín a miesto na

stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami sa môže nachádzať v požiarne nebezpečnom

priestore nadzemnej skladovacej nádrže kvapalných palív.

(5)

Bezpečnostná vzdialenosť od výdajného stojana kvapalných palív alebo od výdajného

stojana kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo

prevádzkových kvapalín je určená dĺžkou výdajnej hadice, najmenej však 3 m, ak nie

je v technickej norme

44

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami

uvedená väčšia vzdialenosť.

(6)

Bezpečnostná vzdialenosť od pripájacích armatúr miesta na stáčanie cisternového vozidla

s kvapalnými palivami je najmenej 10 m.

(7)

Bezpečnostná vzdialenosť podľa odsekov 5 a 6 sa môže skrátiť, ak sa nebezpečným účinkom

zabráni stavebnou konštrukciou vyhotovenou z konštrukčných prvkov druhu D1, spĺňajúcou

kritérium požiarnej odolnosti najmenej 120 min a zároveň kritérium celistvosti a izolácie.

(8)

V bezpečnostnej vzdialenosti podľa odsekov 5 a 6 môžu byť umiestnené technické zariadenia

a technologické zariadenia, ktoré sú súčasťou čerpacej stanice; to sa vzťahuje aj

na zariadenie na výdaj prevádzkových kvapalín do cestných vozidiel a železničných

vozidiel.

(9)

V bezpečnostnej vzdialenosti výdajného stojana kvapalných palív môže byť umiestnená

nadzemná skladovacia nádrž kvapalných palív.

(10)

Súčasťou čerpacej stanice môže byť klietka na skladovanie a predaj fliaš so skvapalneným

uhľovodíkovým plynom s najväčšou skladovacou kapacitou 200 kg.

(11)

Klietka podľa odseku 10 musí byť umiestnená vo vzdialenosti najmenej

a)

6,5 m od výdajného stojanu kvapalných palív alebo od výdajného stojana kvapalných

palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín,

b)

3 m od vstupu alebo otvoru do priestoru pod úrovňou terénu a

c)

3 m od požiarne otvorenej plochy stavby a uložených alebo skladovaných horľavých

látok.

§ 49

Technické zariadenia čerpacej stanice

(1)

Priestor s nebezpečenstvom výbuchu okolo vyústenia vetracieho potrubia skladovacej

nádrže nesmie zasahovať do žiadnej komunikácie ani do akejkoľvek stavby a technického

zariadenia alebo technologického zariadenia čerpacej stanice, ktoré nie sú prispôsobené

tomuto priestoru.

(2)

Priestor prevádzkovej budovy čerpacej stanice musí byť priestorom bez nebezpečenstva

výbuchu.

(3)

Vyústenie vetracích potrubí skladovacích nádrží kvapalných palív musí byť najmenej

3 m nad úrovňou terénu alebo najmenej 1,5 m nad úrovňou strechy čerpacej stanice;

tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 1.

(4)

Potrubné rozvody čerpacej stanice môžu byť vedené v potrubnom kanáli alebo zasypané

v zemi.

(5)

Kvapalné palivá a alternatívne palivá na čerpacej stanici sa vydávajú len z výdajného

stojanu.

§ 50

Prevádzkové podmienky čerpacej stanice

(1)

Stáčanie cisternového vozidla je pri nebezpečenstve atmosférických výbojov zakázané.

(2)

Priestor výdajných stojanov a miesto na stáčanie cisternového vozidla je miestom

so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

45

)

(3)

Priestory s nebezpečenstvom výbuchu a priestory so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku

požiaru musia byť označené bezpečnostnými značkami.

46

)

(4)

Miesto na stáčanie cisternového vozidla musí byť počas stáčania zabezpečené proti

nežiaducemu vjazdu cestných vozidiel vhodným spôsobom.

(5)

Použitý sorpčný materiál a obdobné látky so zvyškami horľavých kvapalín musia byť

umiestnené v plnostennej nádobe z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom;

obsah nádoby sa musí denne odstraňovať a umiestňovať na bezpečné miesto.

§ 51

Požiarne zariadenia čerpacej stanice

(1)

Požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov ustanovuje osobitný predpis.

38

)

(2)

Výdajný stojan musí byť vybavený najmenej jedným prenosným práškovým hasiacim prístrojom

s účinnosťou najmenej 113B.

(3)

Miesto na stáčanie sa počas stáčania cisternového vozidla vybavuje najmenej jedným

prenosným práškovým hasiacim prístrojom s účinnosťou najmenej 113B.

(4)

Vybavenie čerpacej stanice prenosnými hasiacimi prístrojmi určuje technická norma

39

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 52

Premiestniteľná čerpacia stanica

(1)

Premiestniteľná čerpacia stanica kvapalných palív (ďalej len „premiestniteľná čerpacia

stanica“) nemôže byť umiestnená

a)

v stavbe

1.

so zhromaždovacím priestorom,

2.

na bývanie a ubytovanie alebo

3.

zdravotníckeho zariadenia,

b)

v zariadení sociálnych služieb,

c)

v podlaží s podlahou pod úrovňou okolitého terénu, alebo

d)

v časti stavby s požiarnymi podlažiami nad premiestniteľnou čerpacou stanicou, ktorých

únikové cesty sú ohrozené splodinami horenia požiaru premiestniteľnej čerpacej stanice.

(2)

Bezpečnostná vzdialenosť od premiestniteľnej čerpacej stanice je najmenej 3 m.

(3)

V bezpečnostnej vzdialenosti premiestniteľnej čerpacej stanice nesmú byť umiestnené

stavby, technické zariadenia a technologické zariadenia, ktoré nie sú súčasťou premiestniteľnej

čerpacej stanice; to sa nevzťahuje na zariadenie na výdaj prevádzkových kvapalín do

cestných vozidiel alebo železničných vozidiel.

(4)

Vzdialenosť premiestniteľnej čerpacej stanice pre skvapalnené uhľovodíkové plyny

od zariadení a stavieb premiestniteľnej čerpacej stanice určuje technická norma

45

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(5)

Stáčanie cisternového vozidla s kvapalným palivom je pri nebezpečenstve atmosférických

výbojov zakázané.

(6)

Priestory s nebezpečenstvom výbuchu a priestory s nebezpečenstvom vzniku požiaru

musia byť označené bezpečnostnými značkami.

(7)

Každý výdajný stojan premiestniteľnej čerpacej stanice musí byť vybavený najmenej

jedným prenosným práškovým hasiacim prístrojom s účinnosťou najmenej 113B.

(8)

Kovové konštrukcie premiestniteľnej čerpacej stanice musia byť vodivo prepojené,

uzemnené a musia byť chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany

pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s

porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(9)

Skladovacia nadzemná nádrž premiestniteľnej čerpacej stanice musí spĺňať požiadavky

podľa

§ 5 ods. 8

a

§ 6 ods. 2.

§ 53

(1)

Výrobné priestory s liehom sú objekty podľa

§ 2 ods. 6 písm. i) zákona

,

kde dochádza k výrobe, spracovaniu, manipulácii s liehom a k plneniu a stáčaniu liehu.

(2)

Sklad liehu slúži na skladovanie, príjem a výdaj liehu.

§ 54

Požiadavky na výrobu, skladovanie a na manipuláciu s liehom

(1)

Výrobné priestory s liehom a sklady liehu sa členia na požiarne úseky podľa osobitného

predpisu.

44

)

(2)

Za sklad liehu sa považuje aj priestor, kde dochádza k dozrievaniu liehu.

(3)

Na stavebné riešenie stavby, v ktorej sa uskutočňuje výroba, skladovanie alebo manipulácia

s liehom, sa vzťahuje osobitný predpis.

22

)

(4)

Odstupovú vzdialenosť od stavby, v ktorej sa uskutočňuje výroba, skladovanie alebo

manipulácia s liehom, určuje technická norma

31

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(5)

Havarijná nádrž výrobného priestoru s liehom musí byť dimenzovaná na objem najväčšej

nádrže alebo najväčšieho technologického zariadenia, najmenej však na 5 % celkového

množstva liehu, ktoré sa nachádza vo výrobnom priestore s liehom; samostatná časť

technológie vrátane prevádzkových nádrží s liehom musí byť vybavená uzatváracími armatúrami

na zastavenie úniku liehu.

(6)

Havarijná nádrž, v ktorej lieh môže voľne odhorievať, umiestnená mimo výrobných priestorov

s liehom, sa z hľadiska veľkosti požiarne otvorených plôch a odstupových vzdialeností

klasifikuje ako voľný sklad; výška požiarne otvorenej plochy

h

u

= 3,0 m.

(7)

V skladoch liehu a v skladoch liehu v prepravných obaloch s liehom s celkovou kapacitou

a)

do 100 m

3

, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 5 % celkového objemu skladovaného liehu,

b)

nad 100 m

3

do 1 000 m

3

, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 3 % celkového objemu skladovaného liehu,

najmenej však 10 m

3

,

c)

nad 1 000 m

3

, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 2 % celkového objemu skladovaného liehu.

(8)

Miesto na plnenie alebo miesto na stáčanie liehu umiestnené mimo stavby nemusí byť

vybavené záchytnou nádržou alebo havarijnou nádržou; toto miesto musí mať nepriepustnú,

spevnenú a chemicky odolnú manipulačnú plochu a musí byť vybavené prenosnými záchytnými

nádobami na zachytávanie možných odkvapov liehu, ktoré sa umiestňujú pod pripájacie

miesto cisternového vozidla.

(9)

Vetracie potrubie vybavené protiplameňovým uzáverom do nádrže nemusí byť upravené

na zachytávanie pár liehu.

§ 55

(1)

Sklad liehu sa môže umiestniť v nadzemných požiarnych podlažiach výrobnej stavby

alebo v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(2)

Kovové konštrukcie výrobného priestoru s liehom, sklad liehu a kovové časti technologického

zariadenia musia byť vodivo prepojené, uzemnené a musia byť chránené pred účinkami

statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej

obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 56

Vetranie výrobného priestoru s liehom

(1)

Výrobný priestor s liehom musí byť vetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním;

za vetraný sa považuje výrobný priestor s liehom, v ktorom je trvale zabezpečená najmenej

dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu.

(2)

Prirodzené vetranie sa zabezpečuje priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími

otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými

čo najbližšie pri podlahe a vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1,3 % pôdorysnej

plochy miestnosti, umiestnenými čo najbližšie pri strope.

(3)

Ak je výrobný priestor s liehom vybavený plynovým detekčným systémom, trvalá dvojnásobná

výmena vzduchu sa nevyžaduje, ak dôjde k

a)

samočinnému ohláseniu koncentrácie 25 % dolnej medze výbušnosti na miesto trvalej

obsluhy a

b)

spusteniu núteného vetrania najmenej so šesťnásobnou výmenou vzduchu za hodinu, ak

je dosiahnutá koncentrácia najviac 50 % dolnej medze výbušnosti.

§ 57

(1)

Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora

na kvapalné palivá je priestor s náhradným zdrojom elektrickej energie alebo záložným

zdrojom elektrickej energie; na účely tejto vyhlášky je to priestor v stavbe, kde

je umiestnené strojové zariadenie na zabezpečenie dodávky elektrickej energie prostredníctvom

spaľovacieho motora na kvapalné palivá.

(2)

Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora

na kvapalné palivá s celkovým objemom prevádzkovej palivovej nádrže viac ako 20 l

musí tvoriť samostatný požiarny úsek.

(3)

Dvojplášťová nádrž náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie s obidvoma

plášťami vyhotovenými z nehorľavých materiálov s celkovým objemom najviac 3 m

3

môže byť súčasťou požiarneho úseku priestoru so zdrojom elektrickej energie vyrábanej

prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá.

(4)

Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora

na kvapalné palivá môže byť umiestnený na streche stavby bez ohľadu na požiarnu výšku

stavby, ak má stavba nehorľavý konštrukčný celok alebo zmiešaný konštrukčný celok,

ktorého zvislé nosné konštrukcie zaisťujúce stabilitu stavby, sú z konštrukčných prvkov

druhu D1; strešný plášť musí byť vyhotovený tak, že spĺňa kritérium B

ROOF

(t3) alebo B

ROOF

(t4).

(5)

Plnenie prevádzkovej palivovej nádrže náhradného alebo záložného zdroja elektrickej

energie alebo zásobnej nádrže záložného zdroja elektrickej energie sa môže vykonávať

prostredníctvom prepravných obalov; objem kvapalných palív v prepravných obaloch uložených

v priestore so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho

motora na kvapalné palivá môže byť najviac 400 l.

(6)

Prepravné obaly podľa odseku 5 musia byť uložené v záchytnej nádrži, ktorej objem

je rovný najmenej veľkosti najväčšieho prepravného obalu, ktorý je v nej uložený.

(7)

Stáčanie cisternového vozidla do prevádzkovej palivovej nádrže náhradného alebo záložného

zdroja elektrickej energie alebo do zásobnej nádrže záložného zdroja elektrickej energie

sa vykonáva z miesta na stáčanie, ktoré musí byť mimo stavby; požiarne nebezpečný

priestor od miesta na stáčanie sa neurčuje. Miesto na stáčanie sa nevybavuje havarijnou

nádržou ani záchytnou nádržou.

(8)

Pod pripojovacie miesto cisternového vozidla sa počas stáčania musí umiestniť prenosná

záchytná nádoba na zachytenie možných odkvapov kvapalného paliva. Záchytná nádoba

môže byť pevnou súčasťou konštrukcie cisternového vozidla.

(9)

Na potrubí, ktorým sa dopravuje kvapalné palivo do prevádzkovej palivovej nádrže

náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie alebo do zásobnej nádrže záložného

zdroja elektrickej energie, ktorá je umiestnená viac ako 3 m nad úrovňou terénu, musí

byť nainštalovaná spätná klapka. Po skončení plnenia sa musí potrubie bezpečne vyprázdniť.

§ 58

(1)

Za priestor na ukladanie horľavých kvapalín sa považuje

a)

priestor, v ktorom sú splnené požiadavky podľa

§ 59 až 61

alebo

b)

iný priestor, ktorý spĺňa hodnoty uvedené v

prílohe č. 1

.

(2)

Horľavé kvapaliny na pracovisku možno ukladať v prepravnom obale nad dno záchytnej

nádrže tak, aby pri úniku horľavej kvapaliny z prepravného obalu nedošlo k zmáčaniu

vonkajšieho povrchu ostatných prepravných obalov horľavou kvapalinou zachytenou v

záchytnej nádrži; záchytná nádrž nemusí byť prepojená s havarijnou nádržou.

(3)

Objem záchytnej nádrže podľa odseku 2 musí byť najmenej rovnaký alebo väčší ako je

objem najväčšieho prepravného obalu, ktorý je v nej uložený.

(4)

Do množstva horľavých kvapalín podľa odseku 1 sa nezapočítavajú

a)

horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 55 °C v uzavretom systéme strojového zariadenia,

47

)

b)

kvapalné palivá nachádzajúce sa v palivových nádržiach cestných vozidiel so spaľovacím

motorom na kvapalné palivá a v palivových nádržiach pracovných strojov

48

)

so spaľovacím motorom na kvapalné palivá.

(5)

Horľavé kvapaliny sa nesmú ukladať

a)

v spoločných častiach bytových domov,

b)

v obytných bunkách stavieb na ubytovanie,

c)

v požiarnych úsekoch so zhromažďovacím priestorom,

d)

na streche a v podkroví

1.

stavby na bývanie a ubytovanie,

2.

stavby zdravotníckeho zariadenia a zariadenia sociálnych služieb,

3.

administratívnej budovy alebo

e)

na únikových cestách stavebne oddelených od iných priestorov stavby.

§ 59

Predajňa, sklad predajne

Najväčší dovolený objem horľavých kvapalín, ktorý možno ukladať alebo používať v priestore

predajne alebo v priestore skladu predajne, je uvedený v

prílohe č. 1

.

§ 60

Garáž

V priestore jedného státia jednotlivej alebo radovej garáže sa môže ukladať najviac

20 l horľavých kvapalín v nerozbitných prepravných obaloch.

§ 61

Stavba na bývanie

(1)

V stavbe na bývanie skupiny A

49

)

možno ukladať najviac 200 l horľavých kvapalín.

(2)

V jednej miestnosti príslušenstva bytu možno ukladať najviac 20 l horľavých kvapalín.

§ 62

(1)

Prepravný obal a nádrž s objemom do 1 000 m

3

možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 95 % ich objemu.

(2)

Nádrž s objemom viac ako 1 000 m

3

možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 97 % ich objemu.

(3)

Prepravný obal, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť skladovaný v sklade; to platí

tiež na prázdny prepravný obal, ktorý nie je zbavený zvyškov horľavých kvapalín.

(4)

Prázdny prepravný obal sa musí skladovať oddelene od plného prepravného obalu a miesto

jeho skladovania musí byť označené nápisom PRÁZDNE OBALY.

(5)

Prepravný obal s horľavou kvapalinou sa pri ukladaní do regálov môže skladovať najviac

do výšky 6 m.

(6)

Prepravný obal môže byť pri voľnom skladovaní ukladaný najviac v troch vrstvách.

(7)

Prepravný obal musí byť uzatvorený a uložený vždy plniacim otvorom smerom nahor;

to neplatí na prázdny vyčistený prepravný obal.

(8)

Horľavé kvapaliny musia byť skladované v sklade podľa

§ 23 až 36

; to sa nevzťahuje na ukladanie horľavých kvapalín.

(9)

V požiarnom úseku uzatvoreného skladu, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m

3

horľavých kvapalín kategórie 2 a kategórie 3 v prepravných obaloch, možno s horľavými

kvapalinami manipulovať len v priestore stavebne oddelenom od skladovacieho priestoru

vetraného podľa

§ 14

; tento priestor musí byť vybavený najmenej jedným prenosným hasiacim prístrojom vhodného

typu.

(10)

V sklade nesmú byť uložené látky, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu, ak odsek 11

neustanovuje inak.

(11)

V sklade možno skladovať aj iné kvapaliny, ak sa vhodným spôsobom preukáže, že pri

ich vzájomnom zmiešaní sa neuvoľňujú toxické ani žieravé zmesi, produkty alebo splodiny;

celkový objem skladovaných horľavých kvapalín a iných kvapalín nesmie presiahnuť objem

ustanovený na príslušný druh skladu.

(12)

V sklade, v prevádzkarni a na mieste, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú alebo kde

sa s nimi manipuluje, sa nesmie fajčiť a ani používať otvorený oheň; na vstupných

dverách do skladu a prevádzkarne a na mieste, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú, musí

byť umiestnený nápis ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného

priestoru.

50

)

(13)

Na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý

sorpčný materiál, u ktorého ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami

nenastane jeho samovznietenie.

(14)

Použitý sorpčný materiál a obdobné látky so zvyškami horľavých kvapalín musia byť

umiestnené v plnostennej nádobe z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom;

obsah nádoby sa musí denne odstraňovať a umiestňovať na bezpečné miesto.

(15)

Sklad, prevádzkareň, priestor na stáčanie a priestor na plnenie sa považujú za miesta

so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

47

)

§ 63

Manipulácia s horľavými kvapalinami

Manipulovať s horľavými kvapalinami možno len podľa tejto vyhlášky.

§ 64

(1)

Projektovú dokumentáciu pre stavebný zámer vyhotovenú do 31. marca 2026 možno predložiť

ku konaniu o stavebnom zámere do 30. septembra 2026.

(2)

Doterajší predpis účinný do 31. marca 2026 sa vzťahuje na stavbu s horľavou kvapalinou

a miesto s horľavou kvapalinou do vykonania

a)

stavebnej úpravy, zmeny dokončenej stavby alebo zmeny v užívaní stavby, ktoré sú

odsúhlasené stavebným úradom podľa osobitného predpisu,

51

)

alebo

b)

zmeny prevádzkového zariadenia s horľavou kvapalinou, ktorá nevyžaduje odsúhlasenie

stavebným úradom podľa osobitného predpisu.

52

)

(3)

Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina I. triedy nebezpečnosti

alebo horľavá kvapalina s nízkym bodom varu, rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej

bod vzplanutia je najviac 21 °C.

(4)

Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina II. triedy nebezpečnosti,

rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej bod vzplanutia je viac ako 21 °C a najviac

55 °C.

(5)

Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina III. triedy nebezpečnosti,

rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej bod vzplanutia je viac ako 55 °C a najviac

60 °C, alebo plynový olej, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje, ktorých bod vzplanutia

je najmenej 55 °C a najviac 75 °C.

(6)

Horľavá kvapalina IV. triedy nebezpečnosti podľa doterajších predpisov sa nepovažuje

za horľavú kvapalinu.

§ 65

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti

technických predpisov.

53

)

§ 66

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.

96/2004 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní

horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov

a olejov.

§ 67

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2026 okrem § 4 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť

1. októbra 2026.