SK
38/1995 Z. z. OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK
Table of Provisions (502)
Statutory Text (502 Articles)
§ 1
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,
ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
spoluobčanov.
§ 2
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju
činnosť na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
§ 3
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo
porušené.
§ 5
Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto
povinnosť nemajú, ak účastník je zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.
§ 6
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa
spoľahlivo zistili.
§ 7
(1)
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov
(včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2)
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje
zákon.
§ 8
Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak
nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.
§ 8a
Spory o právomoc
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi
štátnej správy.
§ 9
(1)
Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2)
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
a)
o nárokoch vychádzajúcich z autorského zákona,
b)
vo veciach pôvodcovstva k predmetom priemyselného vlastníctva, práva ich prihlásiť
na ochranu, spolumajiteľstva a o nárokoch z týchto vecí, prípadne z porušenia práv
v týchto veciach,
c)
v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,
než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov
o sociálnom zabezpečení,
d)
v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu
škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,
e)
v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,
f)
v sporoch o neplatnosť skončenia pracovného alebo služobného pomeru podľa
§ 18 ods. 2 zákona č. 451/1991 Zb.
, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych
orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky
a Slovenskej republiky,
g)
v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity
a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky,
h)
v konaní o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia
nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii.
1
)
(3)
Krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory
a)
z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak suma požadovaná
navrhovateľom prevyšuje 1 000 000 Sk,
b)
bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory
aa)
z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním obchodných spoločností alebo družstiev,
bb)
z burzových obchodov a ich sprostredkovania,
cc)
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,
2
)
dd)
zo zmluvy o kontrolnej činnosti,
3
)
ee)
zo zasielateľskej zmluvy,
4
)
ff)
zo zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku,
5
)
gg)
zo zmluvy o tichom spoločenstve,
6
)
hh)
zo zmluvy o otvorení akreditívu,
7
)
ii)
zo zmluvy o inkase,
8
)
jj)
zo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt,
9
)
kk)
zo zmluvy o bežnom účte,
10
)
ll)
zo zmluvy o vkladovom účte,
11
)
mm)
z cestovného šeku,
12
)
nn)
zo zmluvy o úvere,
oo)
zo záväzkových vzťahov zo sľubu odškodnenia,
13
)
pp)
z právnych vzťahov vzniknutých pri zabezpečení záväzkov uvedených pod písmenami aa)
až nn),
rr)
z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových
výrobkov ako predmetu obchodu,
qq)
zo záväzkových vzťahov z bankovej záruky,
c)
bez zreteľa na to, že nejde o obchody podľa písmena a) alebo b), spory
aa)
z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi
(spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,
bb)
z právnych vzťahov medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý prokúru udelil, a ak bola
prokúra udelená viacerým osobám, z právnych vzťahov medzi týmito osobami navzájom
a z právnych vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, ktorý obchodného zástupcu
poveril, ibaže ide o spor z pracovnoprávneho vzťahu,
cc)
z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov včítane
sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov,
dd)
z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže
14
)
a nekalej súťaže,
15
)
ee)
z práv k obchodnému menu,
16
)
k ochranným známkam
17
)
a k označeniu pôvodu,
18
)
ff)
z poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti,
gg)
o návrhu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na jej zrušenie pre porušovanie
spoločenskej zmluvy iným spoločníkom,
19
)
hh)
o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,
20
)
ii)
o návrhu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie spoločnosti,
21
)
jj)
o návrhu člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze o jeho vylúčení,
22
)
kk)
o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami
na základe rozhodcovskej zmluvy,
23
)
ll)
zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických osôb a fyzických
osôb včítane sporov, v ktorých bola právomoc súdu Slovenskej republiky založená písomnou
zmluvou účastníkov.
24
)
(4)
Krajské súdy konečne ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach ďalej
a)
prejednávajú konkurzy a vyrovnania včítane sporov týmto konaním vyvolaných,
b)
rozhodujú o návrhoch na zrušenie spoločnosti a jej likvidácii,
25
)
c)
rozhodujú o vymenovaní likvidátora spoločnosti, ak k likvidácii spoločnosti došlo
na základe rozhodnutia súdu,
26
)
d)
rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti a jeho nahradení inou osobou,
27
)
e)
rozhodujú o určení odmeny likvidátora vymenovaného súdom,
28
)
f)
rozhodujú o vymenovaní likvidátora obchodnej spoločnosti,
29
)
g)
rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti a jeho nahradení,
30
)
h rozhodujú o návrhu na zrušenie družstva,
31
)
i)
rozhodujú o návrhu na vyhlásenie členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného
zostatku za neplatné.
32
)
§ 10
(1)
Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
(2)
O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje
Najvyšší súd Slovenskej republiky.
§ 10a
(1)
O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
(2)
O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho
súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
§ 11
(1)
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť
sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2)
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3)
Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky
miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky
určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.
§ 12
(1)
Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (
§ 14
), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2)
Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3)
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému
súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
§ 14
(1)
Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
(2)
Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho
stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
§ 15
(1)
Len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
Účastníci majú právo vyjadriť sa o osobách sudcov; skutočnosti, pre ktoré je sudca
vylúčený, sú povinní oznámiť neodkladne.
§ 16
(1)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.
(2)
Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného
sudcu alebo prikáže vec inému senátu.
§ 17
(1)
O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,
platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu.
(2)
Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia
§ 14 až 16
. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára vykonaním úkonov súdneho komisára poveril;
proti jeho rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.
§ 18
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred
súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie
ich práv.
§ 19
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.
§ 20
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu,
v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 21
(1)
Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže,
že je oprávnený za ňu konať.
(2)
Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo
poverený pracovník iného štátneho orgánu.
§ 22
Občan, ktorý nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpený svojím zákonným
zástupcom.
§ 23
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom,
i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
b)
na základe plnomocenstva
§ 24
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
podľa
§ 26
, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať
účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu.
§ 25
(1)
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť.
(2)
Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
(3)
Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak účastníka zastupuje komerčný právnik
v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.
33
)
§ 26
(1)
Odborová organizácia môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom.
(2)
Ak táto organizácia prevezme zastúpenie, poverí niektorého zo svojich členov alebo
pracovníkov, aby za zastúpeného v jej mene konal.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v obchodných veciach.
§ 27
(1)
Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony.
Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2)
Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je
spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach
opätovne.
§ 27a
Zrušený.
§ 28
(1)
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo
buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
(2)
Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
(3)
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,
len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,
len čo im ich oznámil súd.
c)
na základe rozhodnutia
§ 29
(1)
Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, predseda senátu
ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje,
ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2)
Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,
ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.
§ 30
(1)
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,
môže byť na jeho žiadosť ustanovený zástupca, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.
(2)
Ak to vyžaduje ochrana záujmov účastníka, ustanoví mu predseda senátu v prípade uvedenom
v odseku 1 zástupcu z radov advokátov.
§ 31
(1)
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre
celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
(2)
Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému
účastník udelil plnomocenstvo.
§ 32 až 34
Zrušené.
§ 35
(1)
Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
a)
ak to ustanovuje osobitný zákon,
33a
)
b)
ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých
sa nevyhovelo protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný záujem a za podmienok uvedených
v tomto zákone.
(2)
Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach
a)
spôsobilosti na právne úkony,
b)
vyhlásenia za mŕtveho,
c)
zápisu do obchodného registra,
d)
výchovy maloletých a opatrovníckych.
(3)
Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže
vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho
vzťahu.
§ 36
V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát alebo predseda senátu ako jediný sudca
(samosudca). Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní.
§ 36a
(1)
V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje senát
a)
v pracovných veciach,
b)
v ďalších veciach, o ktorých to ustanovuje zákon.
(2)
V ostatných veciach koná a rozhoduje v konaní pred okresným súdom samosudca.
(3)
V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje s výnimkou
prípadov uvedených v
§ 36b ods.1
samosudca; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.
§ 36b
(1)
V obchodných veciach koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvého stupňa v senáte,
ak ide o spory
a)
z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi
(spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,
b)
zo vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti,
c)
z právnych vzťahov upravených predpismi o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalej
súťaži,
d)
z práv k predmetom priemyselného vlastníctva,
e)
týkajúce sa námorných lodí, námornej plavby a právnych vzťahov s tým spojených,
f)
o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami
na základe rozhodcovskej zmluvy.
(2)
V ostatných obchodných veciach koná a rozhoduje v konaní pred krajským súdom samosudca.
To platí aj o vydávaní zmenkových (šekových) platobných rozkazov a o rozhodovaní vo
veciach uvedených v
§ 200e
.
§ 36c
Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.
§ 36d
(1)
Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony,
ktorými sa nerozhoduje vo veci.
(2)
V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva,
ktoré sú inak vyhradené senátu.
§ 37
(1)
Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade
prítomný.
(2)
Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia
senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší
sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.
§ 38
(1)
Súd poverí notára, aby ako súdny komisár za odmenu vykonal úkony v konaní o dedičstve.
(2)
Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine
a súdne rozhodnutia.
(3)
Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
(4)
Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
§ 39
(1)
Úkony, ktoré by príslušný súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými
trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
(2)
Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v
obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.
(3)
Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
§ 40
(1)
O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje
sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše
sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza
zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
(2)
Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; ak predseda senátu nemôže zápisnicu
podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu
aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Predseda senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda
senátu rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu.
§ 41
(1)
Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony
nepredpisuje určitú formu.
(2)
Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
(3)
Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,
avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§ 42
(1)
Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom. Podanie
obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne
alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť
najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto
lehote doplnené, sa neprihliada.
(2)
Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu
príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom
súde.
(3)
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z
podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.
§ 43
(1)
Predseda senátu vyzve účastníkov, aby sa nesprávne alebo neúplné podanie opravilo
alebo doplnilo. Poučuje účastníkov aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
(2)
Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno
pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto následkoch musí byť
účastník poučený.
§ 44
(1)
Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu s výnimkou zápisnice
o hlasovaní a urobiť si z neho výpisy a odpisy.
(2)
Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov
tým nemôžu byť dotknuté.
§ 45
Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám
alebo prostredníctvom orgánu obce alebo príslušného policajného orgánu a v prípadoch
ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.
§ 46
(1)
Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku
alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(2)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,
uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,
aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný
záujem, je doručenie neúčinné.
§ 47
(1)
Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné
písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.
(2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta
o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia
nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát
o uložení nedozvedel.
§ 47a
Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí,
že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu
známi alebo ktorých pobyt nie je známy.
§ 48
(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom
oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo
právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti
prijme.
(2)
Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným
pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok;
to platí primerane aj pre doručovanie písomností určených komerčnému právnikovi.
(3)
Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom,
ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
§ 49
(1)
Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
(2)
Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu
predseda senátu uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému
možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti
ukladať na súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť.
(3)
Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí
jedine ustanovenému opatrovníkovi.
§ 50
Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej
prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
§ 50a
Uverejňovanie vyhlášok
Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v
zákone o konkurze a vyrovnaní
, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (
§ 769 Obchodného zákonníka
), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.
§ 51
Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky,
telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní, na ktorom je
predvolaný prítomný.
§ 52
(1)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi,
môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.
(2)
O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada
súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O
predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd
ich náčelníka.
(3)
Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.
§ 53
(1)
Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne
príkaz súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobil hrubo urážlivé podanie, môže
predseda senátu uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 5 000 Sk, a ak ide o nesplnenie
povinností uvedených v
§ 294 a 295
, do výšky 10 000 Sk.
(2)
Uloženú poriadkovú pokutu môže predseda senátu dodatočne, a to i po skončení konania
odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená.
(3)
Poriadkové pokuty pripadajú štátu.
§ 54
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu vykázať z miesta, kde sa koná.
Ak je vykázaný účastník, môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti.
§ 55
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,
predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.
§ 56
(1)
Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť
konať pred súdom.
(2)
Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník
účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.
§ 57
(1)
Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(2)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
§ 58
(1)
Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného
dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich
dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
(2)
Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie
lehoty.
§ 59 až 66
Zrušené.
§ 67
Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne
príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a
ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný
krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch
však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný
súd.
§ 68
(1)
Zmierovacie konanie uskutočňuje predseda senátu, ak nepovažuje vzhľadom na okolnosti
prípadu za vhodné, aby ho vykonal senát.
(2)
Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
(3)
Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.
§ 69
Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia
§ 99
platia i pre tento zmier.
§ 70 až 72
Zrušené.
§ 73
(1)
Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou
manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom.
Príslušným je súd podľa § 88 ods.1 písm. c).
(2)
Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a
oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
(3)
Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie
otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a
na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
§ 74
(1)
Pred začatím konania môže predseda senátu nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.
(2)
Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie
o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
§ 75
(1)
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné
opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2)
Účastníci nemusia byť vyslúchnutí.
§ 76
(1)
Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a)
platil výživné v nevyhnutnej miere,
b)
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,
koho označí súd,
c)
poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje,
d)
zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
e)
nenakladal s určitými vecami alebo právami,
f)
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
(2)
Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,
ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3)
Súd môže pri nariadení predbežného opatrenia uložiť navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie
bude trvať len po určený čas.
§ 77
(1)
Predbežné opatrenie zanikne, ak
a)
navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,
b)
sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,
c)
sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia
o veci,
d)
uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2)
Predbežné opatrenie predseda senátu zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3)
Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
§ 78
(1)
Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že
neskoršie ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2)
Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci,
alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3)
Zabezpečenie dôkazu vykoná predseda senátu spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý
ide.
§ 79
(1)
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (
§ 42 ods. 3
) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,
a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Tento návrh, ak sa týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (
§ 90
), sa nazýva žalobou.
(2)
Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
(3)
Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.
§ 80
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a)
o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo
je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o
vyhlásení za mŕtveho),
b)
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva,
c)
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
§ 81
(1)
Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie
za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2)
O začatí konania bez návrhu vydá predseda senátu uznesenie, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk, ak zákon neustanovuje inak.
§ 82
(1)
Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2)
Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde
sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.
§ 83
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
§ 84
Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),
ak nie je ustanovené inak.
§ 85
(1)
Všeobecným súdom občana je súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,
súd, v ktorého obvode sa zdržuje.
(2)
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo.
(3)
Všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá
uplatnené právo.
(4)
Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo,
a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá
ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje
bydlisko.
§ 85a
Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať
všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode
je všeobecný súd účastníka.
§ 86
(1)
Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike,
je príslušný súd, v ktorého obvode mal tu posledné bydlisko.
(2)
Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové
práva na súde, v ktorého obvode má majetok.
(3)
Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v ktorého obvode
je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej
hospodárskych vecí.
§ 87
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v ktorého obvode
a)
má odporca svoje stále pracovisko,
b)
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
c)
je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor
týka tejto zložky,
d)
je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku,
e)
je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.
§ 88
(1)
Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a)
v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike,
ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa,
b)
ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich
bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu
bytu,
c)
v ktorého obvode má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne
iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých,
o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému,
d)
ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;
ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný
súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, je príslušný
súd, v ktorého obvode je tento ústav,
e)
v ktorého obvode má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie
uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, ktorých
pobyt nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v ktorého obvode majú
tieto osoby majetok,
f)
ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený
za mŕtveho,
g)
v ktorého obvode má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať
konanie u tohto orgánu,
h)
v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná
príslušnosť podľa písmena b),
ch)
v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti
s konaním o dedičstve,
i)
na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia
alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh,
j)
na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané,
k)
v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor
na strane odporcu týka tejto jednotky,
l)
v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko
nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný
súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými
súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve,
m)
v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia
v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr
začne konanie,
n)
v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín;
ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v
ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného
tuzemským peňažným ústavom, je príslušný súd, v ktorého obvode má tento peňažný ústav
svoje sídlo.
(2)
Na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcami na základe rozhodcovskej
zmluvy je príslušný súd, v ktorého obvode sa konalo rozhodcovské konanie, ak je toto
miesto v tuzemsku. Inak je príslušný súd, do ktorého právomoci by vec patrila, keby
nebola rozhodcovská zmluva.
§ 89
Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach
s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu s výnimkou vecí uvedených v
§ 88
.
§ 89a
Účastníci konania v obchodnej veci sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti
iného súdu prvého stupňa okrem prípadu, keď zákon ustanovuje výlučnú príslušnosť.
To platí aj v sporoch podľa
§ 9 ods. 3 písm. a)
, ak suma požadovaná navrhovateľom neprevyšuje 1 000 000 Sk. Taká zmluva alebo jej
overený odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania.
§ 90
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
§ 91
(1)
Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám
za seba.
(2)
Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich
i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
§ 92
(1)
Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas
toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
(2)
Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania
vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ,
treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
§ 93
(1)
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2)
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne
len na návrh.
(3)
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
§ 94
(1)
V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach
ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi
len manželia.
(2)
Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania
od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do
konania ako účastníka.
§ 95
(1)
Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený
návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2)
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu
po právoplatnosti uznesenia.
§ 96
(1)
Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
(2)
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;
v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3)
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
§ 97
(1)
Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
(2)
Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky
pre spojenie vecí.
(3)
Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.
§ 98
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
§ 99
(1)
Ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier
sa má súd vždy pokúsiť.
(2)
Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3)
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť
uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno
podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
§ 100
(1)
Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to,
aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.
(2)
V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o
ich zmierenie.
§ 101
(1)
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a
že dbajú na pokyny súdu.
(2)
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.
(3)
Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a
vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že nemá námietky.
§ 102
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, môže súd nariadiť predbežné
opatrenie alebo zabezpečiť dôkaz i bez návrhu. Urobí tak senát; predseda senátu tak
môže urobiť, len ak tu je nebezpečenstvo z omeškania. V samosudcovských veciach tak
urobí samosudca.
§ 103
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
§ 104
(1)
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd
postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
(2)
Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný,
vysloví svoju nepríslušnosť a rozhodne, ktorému vecne príslušnému súdu vec postúpi;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Ak o vecnej príslušnosti medzi súdom nižšieho stupňa a súdom vyššieho stupňa nerozhodol
odvolací súd, a súd vyššieho stupňa, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením
nesúhlasí, vráti vec súdu, ktorý mu ju postúpil, alebo vec postúpi inému vecne príslušnému
súdu; uznesením súdu vyššieho stupňa je súd nižšieho stupňa viazaný. Najvyšší súd
môže vrátiť alebo postúpiť vec aj vtedy, keď mu bola postúpená na základe rozhodnutia
odvolacieho súdu nižšieho stupňa; jeho rozhodnutím sú nižšie súdy viazané.
(3)
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné
opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví.
§ 105
(1)
Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma
len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2)
Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia
príslušnému súdu alebo ju za podmienok
§ 11 ods. 3
predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
(3)
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie,
pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím
tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil.
§ 106
(1)
Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej
zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v konaní pred rozhodcami, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,
že na zmluve netrvajú. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa
práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva
je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje, alebo že jej prejednanie v konaní pred
rozhodcami presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd
odmietol vecou sa zaoberať.
(2)
Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný
návrh na začatie konania pred rozhodcami, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od doručenia
uznesenia súdu o zastavení konania.
(3)
Ak sa konanie pred rozhodcami začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd
konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom
konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
§ 107
(1)
Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo
či môže v ňom pokračovať.
(2)
Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania
o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
(3)
Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca
zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,
pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
§ 108
Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov alebo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa.
§ 109
(1)
Súd konanie preruší, ak
a)
účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom
pre celé konanie,
b)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako
postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
(2)
Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a)
sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy,
b)
zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom,
c)
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
§ 110
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia
na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
§ 111
(1)
Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto
zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2)
Ak je konanie prerušené podľa
§ 109
, súd robí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili
prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa
konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(3)
Ak je konanie prerušené podľa
§ 110
, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod
môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to
závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie
zastaví.
§ 112
(1)
V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa
u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
(2)
Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo
ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.
§ 113
(1)
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2)
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
§ 114
(1)
Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla
na jedinom pojednávaní.
(2)
Za tým účelom predseda senátu
a)
spravidla zistí stanovisko odporcu a pokúsi sa prípadne predbežne o zmierne vybavenie
prípadu,
b)
skúma, či sú splnené podmienky konania, a dbá o odstránenie nedostatkov a neúplností
v návrhoch účastníkov,
c)
zabezpečí, aby bolo možné na pojednávaní vykonať potrebné dôkazy, a ak je to účelné,
môže vykonať dôkaz prostredníctvom dožiadaného súdu,
d)
robí iné vhodné opatrenia.
§ 115
(1)
Ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.
(2)
Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
§ 116
(1)
Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.
(2)
Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné
prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo,
dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. Súd však môže v takom prípade povoliť
jednotlivým občanom, aby boli na pojednávaní prítomní, ale musí ich poučiť o trestných
následkoch porušenia tajomstva.
(3)
Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým
a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
§ 117
(1)
Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu,
aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia,
aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom
aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.
(2)
Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať,
aby rozhodol senát.
§ 118
(1)
Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu
oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2)
Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu.
(3)
Na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci.
§ 119
(1)
Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak
sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať
nové pojednávanie.
(2)
Na začiatku nového pojednávania predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných
dôkazov.
§ 120
(1)
Súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré
z navrhovaných dôkazov treba vykonať, a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Ak
tvrdenia účastníkov o skutočnostiach sú zhodné, môže sa súd obmedziť pri zistení skutkového
stavu na tieto nesporné tvrdenia.
(2)
Účastníci sú povinní označiť dôkazy, ktorými možno objasniť skutkový stav veci; ak
tak neurobia, rozhodne súd na podklade ostatných vykonaných dôkazov.
§ 121
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako
aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§ 122
(1)
Dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní.
(2)
Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo predseda senátu
môže vykonať dôkaz z poverenia senátu mimo pojednávania. Účastníci majú právo byť
prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Jeho výsledky treba vždy na pojednávaní
oznámiť.
(3)
Senát môže vždy rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.
§ 123
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali.
§ 124
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovávalo štátne, hospodárske, obchodné
a služobné tajomstvo a štátom uznávaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch
možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovať
tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ktorého má túto povinnosť.
To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
§ 125
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.
§ 126
(1)
Každý občan je povinný ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.
Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti
odopretia výpovede rozhoduje súd.
(2)
Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv
na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho
právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3)
Predseda senátu vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.
Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu
dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu i účastníci a znalci.
§ 127
(1)
Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,
ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež
uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu
podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch
uspokojiť s písomným posudkom znalca.
(2)
Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej
inštitúcii.
(3)
Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže predseda senátu uložiť, aby sa ustanovil
k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil
sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal,
ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
(4)
Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného
orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
§ 128
Orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj právnické osoby sú povinné na dotaz oznámiť
súdu písomne alebo prostredníctvom povereného zástupcu skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.
§ 129
(1)
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu
prečíta alebo oznámi jej obsah.
(2)
Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil,
alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.
§ 130
(1)
Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým
účelom môže predseda senátu uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2)
Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú
na pojednávanie.
§ 131
(1)
Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na
výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.
(2)
Ustanovenie
§ 126 ods. 3
sa tu použije obdobne.
§ 132
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
§ 133
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,
má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
§ 134
Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,
potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak
nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
§ 135
(1)
Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore
s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [
§ 109 ods. 1 písm. b)
]. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím
v blokovom konaní.
(2)
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však
bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
§ 136
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť
vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
§ 137
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku,
ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo
komerčný právnik.
§ 138
(1)
Na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
(2)
Priznané oslobodenie predseda senátu kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so
spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka
oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(3)
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje
sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na
odmenu za zastupovanie.
§ 139
(1)
Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto
právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi
oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
(2)
Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov a na odmenu
(znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
(3)
Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu,
má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých
podmienok ako svedok.
§ 140
(1)
Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
(2)
Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný
preddavok.
(3)
V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol
dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa
vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí
tieto trovy štát.
§ 141
(1)
Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil
súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2)
Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného
zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine, platí štát.
§ 142
(1)
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní začatom na návrh prokurátora na zapretie otcovstva podľa
§ 62 Zákona o rodine
prizná súd odporcovi náhradu týchto trov proti štátu.
(2)
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3)
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
§ 143
Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi,
ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
§ 144
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva
alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
§ 145
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného
opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
§ 146
(1)
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a)
mohlo sa začať i bez návrhu,
b)
skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c)
bolo zastavené.
(2)
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
§ 147
(1)
Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli
náhodou, ktorá sa im prihodila.
(2)
Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,
ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.
§ 148
(1)
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
(2)
Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,
aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.
§ 149
(1)
Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je
ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
(2)
Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť štátu náhradu hotových
výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení
osobitného predpisu
34
)
o mimozmluvnej odmene.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí obdobne, ak účastníka zastupoval komerčný právnik v rozsahu
svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.
§ 150
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.
§ 151
(1)
O povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, a to spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie na ňom končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa
§ 149 ods. 1
a
3
, advokát alebo komerčný právnik je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Predseda senátu môže v odôvodnených
prípadoch umožniť vyčíslenie trov po vyhlásení rozsudku. O právach podľa
§ 139
rozhoduje predseda senátu.
(2)
Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na
plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.
(3)
Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy
a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu až v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.
§ 151a
O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd
v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.
§ 152
(1)
Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci
samej uznesením.
(2)
Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže
súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
§ 153
(1)
Súd rozhoduje na základe skutočného stavu veci.
(2)
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
§ 154
(1)
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2)
Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa
stanú zročnými len v budúcnosti.
§ 155
(1)
Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne
tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
(2)
Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje
okolnostiam prípadu a ak
a)
predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým
tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo
b)
niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
§ 156
(1)
Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu v mene Slovenskej
republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní
a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2)
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni.
Ustanovenie
§ 119 ods. 2
sa v tomto prípade nepoužije.
(3)
Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
§ 157
(1)
V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách: „V mene Slovenskej republiky“ uvedie
označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov
a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie,
poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží,
ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy,
a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
(3)
V záujme výchovného pôsobenia rozsudku dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a zaoberalo sa príčinami sporu.
§ 158
(1)
Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu. Ak ho nemôže podpísať, podpíše
ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom
vyhotovení poznamená.
(2)
Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom
do vlastných rúk.
(3)
Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rovnopis písomného vyhotovenia
rozsudku sa odošle do tridsiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach výživy maloletých
detí sa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku odošle do desiatich dní odo dňa jeho
vyhlásenia.
§ 159
(1)
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2)
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je
ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3)
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
§ 160
(1)
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
(2)
Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť,
len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
(3)
Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie
je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne
náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie
postačí.
§ 161
(1)
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2)
Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo
nadobudol právoplatnosť.
(3)
Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
§ 162
(1)
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
(2)
Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3)
Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku,
ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.
§ 163
(1)
Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach
možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
došlo k zmene pomerov.
(2)
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o obmedzení rodičovských práv možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
§ 164
Predseda senátu opraví v rozsudku kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Ak sa oprava týka výroku rozhodnutia, vydá o tom predseda
senátu opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom; pritom môže odložiť vykonateľnosť
rozsudku na čas, pokiaľ opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
§ 165
(1)
Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník
pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.
(2)
Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave
rozhodne.
(3)
O oprave dôvodov rozhoduje predseda senátu uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
§ 166
(1)
Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania
alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť
aj bez návrhu.
(2)
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.
Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3)
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného
rozsudku.
§ 167
(1)
Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä
o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o zmene návrhu, o späťvzatí
návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
(2)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o
rozsudku.
§ 168
(1)
Uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.
(2)
Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie
konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
§ 169
(1)
V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov
a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
(2)
Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval,
alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(3)
Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.
§ 170
(1)
Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo
doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
(2)
Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
§ 171
(1)
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie
vykonateľné.
(2)
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len
čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
(3)
Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,
plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.
§ 172
(1)
Predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy neprevyšujúcej 50 000 Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej 1 000
000 Sk alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského
peňažného ústavu, ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom.
V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej
lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Podanie odporu sa musí odôvodniť.
Ustanovenie
§ 43 ods. 1
sa nepoužije.
(2)
Platobný rozkaz nemožno vydať,
a)
ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát,
b)
ak nie je známy pobyt odporcu, alebo keby sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.
(3)
Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
§ 173
(1)
Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(2)
Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, predseda senátu ho
uznesením zruší v plnom rozsahu.
§ 174
(1)
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku.
(2)
Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa
tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania
rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
(3)
Neskoro podaný odpor a odpor podaný bez odôvodnenia predseda senátu uznesením zamietne.
(4)
Ak navrhovateľ vzal návrh späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa
§ 172 ods. 1
, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal.
§ 175
(1)
Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, predseda senátu krajského
súdu činného v obchodných veciach vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz,
v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania
alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti
platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový) platobný rozkaz musí sa doručiť do vlastných
rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda
senátu pojednávanie.
(2)
Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný
rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré
neobsahujú odôvodnenie, predseda senátu zamietne.
(3)
Ak odporca podá včas námietky, predseda senátu nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
(šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.
§ 175a
(1)
Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom
obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.
(2)
Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený
za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
(3)
Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa
§ 175k ods. 1 a 2
,
§ 175l
,
175p
,
175q
a
175t
sa doručuje do vlastných rúk.
§ 175b
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými
dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v
prípade
§ 175p
, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní
podľa
§ 175h ods. 2
je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
§ 175c
Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove,
ktorá je uňho vedená, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo
odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.
§ 175d
(1)
V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné na zistenie dedičov a
na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ
zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.
(2)
Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak
urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.
(3)
Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet
nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej
na súde.
§ 175e
(1)
Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez
návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby
manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré
nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví
správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len „správca“).
(2)
Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa,
zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka
poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
(3)
Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia
predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.
(4)
Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi;
za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom.
Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť
s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
(5)
Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.
§ 175f
(1)
Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových
hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný
pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá
vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd
uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.
(2)
Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby ustanoví nového
správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 1. Správca,
ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k
dispozícii všetky doklady.
(3)
Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú
správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov
správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak
je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich
dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.
§ 175g
Pri obstarávaní úplného podkladu na rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení
dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní
hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu
príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.
§ 175h
(1)
Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
(2)
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral
o pohreb, a konanie zastaví.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
§ 175i
(1)
Ak konanie nebolo zastavené podľa
§ 175h
, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom
práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča
o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov
predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
(2)
Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici
uvedie, že sa tak stalo.
§ 175j
Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho
nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa
§ 462 Občianskeho zákonníka.
§ 175k
(1)
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
(2)
Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže
súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí
ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí
lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto
dediča.
(3)
Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich
spornosti; pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada.
§ 175l
(1)
Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve,
súd rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad
uvedených v
Občianskom zákonníku
určí, čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie
závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov
sporná, postupuje súd podľa
§ 175k ods. 3
.
(2)
Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1; pritom vychádza
z pôvodného rozhodnutia.
§ 175m
Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú
dotknuté ustanovenia
§ 175k ods. 3
a
§ 175l ods.1
druhej vety.
§ 175n
Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje
pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú
veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd
uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
§ 175o
(1)
Na podklade zistenia podľa
§ 175m
určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku
jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
(2)
Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti,
ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.
§ 175p
(1)
Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na
úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje
zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.
(2)
Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku
1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
§ 175q
(1)
Súd v uznesení o dedičstve
a)
potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b)
potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo
c)
schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva
na úhradu dlhov alebo
d)
potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde
k dohode.
(2)
Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa
§ 175l
a
175o
.
(3)
Pokiaľ súd uznesením dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, môže v konaní pokračovať
až po právoplatnosti tohto uznesenia.
§ 175r
Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť
iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.
§ 175s
Uznesením podľa
§ 175p a 175q
je prejednanie dedičstva skončené. Po právoplatnosti tohto uznesenia zruší súd vykonané
zabezpečenia dedičstva, pokiaľ ich už nezrušil v priebehu konania o dedičstve; zruší
najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní
o prejednaní dedičstva nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň upovedomí ústavy,
v ktorých sú tieto hodnoty uložené, komu sa majú vydať; ak táto osoba nie je známa
alebo ak je jej pobyt neznámy, postupuje súd primerane podľa
§ 185g
. Lehota podľa
§ 185g ods.1
začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.
§ 175t
(1)
Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa
§ 175p
, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu.
Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol
prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
(2)
O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili
svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré
nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli
súdu.
(3)
Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje
sa už podľa
§ 175p až 175s
.
§ 175u
(1)
Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku podľa ustanovení
o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností alebo predajom mimo
dražby primerane podľa osobitného predpisu.
34a
)
(2)
O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá
štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
§ 175v
(1)
Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len „výťažok“) medzi
veriteľov.
(2)
Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín
a)
náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné
výživné,
b)
dlžné dane a poplatky,
c)
ostatné pohľadávky.
(3)
Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky
pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia
pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností
alebo záložnými právami.
(4)
Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky
ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok,
prejedná ho súd ako dedičstvo.
§ 175w
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za
mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa
§ 175p a 175q
.
§ 175x
Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,
nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, vykoná súd o tomto majetku konanie o
dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
§ 175y
(1)
Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa
§ 175k ods. 3
nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.
(2)
Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu,
kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal
svojho práva žalobou.
§ 175z
(1)
Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd
predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku
tohto vyšetrenia.
(2)
Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veriteľov
oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym účastníkom
sa toto oznámenie doručí.
§ 175za
Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní
o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda
krajského súdu na každý kalendárny rok.
§ 175zb
(1)
Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí
zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného
notára podľa rozvrhu práce.
(2)
Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.
§ 175zc
(1)
Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude
vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.
(2)
Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát,
považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne
o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný
predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.
§ 175zd
(1)
Notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu, návrhy na uznesenie
súdu vrátane návrhu rozhodnutia o vyrubení notárskych poplatkov podľa osobitných predpisov
34b
)
a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné, môže súd vec
vrátiť notárovi so žiadosťou o doplnenie konania.
(2)
Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
§ 176
(1)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom
o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv, o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o
ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení
ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takého opatrenia.
(2)
O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením.
§ 177
(1)
Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode
ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
(2)
Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd
preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd
nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
§ 178
(1)
Súd vedie rodičov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností
pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia občanov a právnických
osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.
(2)
O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí
názor orgánu starostlivosti o deti, orgánu obce, prípadne aj jednotlivých občanov,
ktorí sú oboznámení s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.
§ 179
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné
schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
§ 180
(1)
Súdom ustanovený opatrovník maloletého zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude
riadne vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení
sľubu mu predseda senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu a zastupovanie
dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2)
Súd dohliada na správu majetku maloletého zastúpeného opatrovníkom a robí potrebné
a vhodné opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.
(3)
Opatrovník predloží súdu po skončení zastupovania záverečný účet zo správy majetku;
súd mu môže tiež uložiť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej
činnosti.
§ 181
(1)
Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)
Rodičia osvojovaného dieťaťa však nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských
práv alebo ak nemajú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípadoch, keď na osvojenie
nie je potrebný ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa.
(3)
Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak nie je na osvojenie potrebný jeho
súhlas.
§ 182
(1)
Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia
a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,
nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2)
Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
§ 183
(1)
Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa
i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2)
Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska
záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
§ 184
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec
mať.
§ 185
O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia
§ 181 až 184
. Návrh však môže podať aj osvojenec.
§ 185a
(1)
Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace
sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.
(2)
Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere
alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len „zložiteľ“), že záväzok, ktorého predmetom
sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo
je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo
že zložiteľ veriteľa nepozná.
(3)
Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.
§ 185b
Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné
papiere alebo iné veci určené (ďalej len „príjemca“). Po právoplatnosti uznesenia
o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet
úschovy.
§ 185c
Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok
na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy
zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu
vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.
§ 185d
(1)
Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že
niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto
iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je
na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre
ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný
len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
(2)
Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,
a)
ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas alebo
b)
ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo
c)
ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.
(3)
Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu
úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.
§ 185e
Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným
rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný
súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.
§ 185f
Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi,
spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami
§ 185a až 185h
, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
§ 185g
(1)
Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy,
prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi, rozhodne
súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo
dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(2)
Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie predmetu
úschovy, postupuje súd podľa
§ 185d
.
(3)
Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť
o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto
lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným
uznesením nevyhovelo.
§ 185h
Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu
úschovy.
§ 185i
(1)
Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie
práva.
(2)
V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená
umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.
(3)
Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu
(vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s
ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru
a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie
plnenie.
§ 185j
(1)
Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.
(2)
Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.
§ 185k
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto
má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa
§ 185m ods. 2
.
§ 185l
(1)
V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny
alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny
alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné osoby podľa listiny zaviazané,
ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.
(2)
Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.
§ 185m
(1)
Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo
že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.
(2)
Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil
do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností
predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí
na úradnej tabuli súdu.
(3)
Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu dvoch mesiacov
a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.
(4)
Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého
dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo
dňa vyvesenia uznesenia.
§ 185n
Ak ide o listinu na doručiteľa s výnimkou poistiek na doručiteľa skončí sa lehota
podľa
§ 185m
až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.
§ 185o
(1)
Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi
premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy
podľa umorovanej listiny.
(2)
Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti
dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny,
robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.
Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť
súdu, kto ju predložil.
§ 185p
Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže
uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku,
dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže
žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.
§ 185q
Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina
nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.
§ 185r
(1)
Ak uplynula lehota podľa
§ 185m ods. 2 alebo 3
a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.
(2)
Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty
uvedenej v
§ 185m ods. 2 alebo 3
, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateľa upozorniť v uznesení podľa
§ 185m ods. 2 alebo 3
.
§ 185s
Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny
zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
§ 186
(1)
Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo
vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré
je v takom prípade účastníkom konania.
(2)
Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže
súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie
o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie,
súd zastaví konanie.
(3)
Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať
zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie
však po dobu troch rokov, nepatrí.
§ 187
(1)
Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka
pre konanie.
(2)
Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec
alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3)
O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže
súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom
zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.
§ 188
(1)
Ak sú síce podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať,
že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí;
pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.
(2)
Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza
k zlepšeniu.
§ 189
(1)
Z dôvodov vhodnosti nemusí predseda senátu nariaďovať pojednávanie.
(2)
Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,
ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo
ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.
§ 190
Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.
§ 191
(1)
Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu
proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
(2)
Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a
štátu konaním vznikli.
§ 191a
(1)
Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované
osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,
v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho
písomného súhlasu ( ďalej len „chorý“).
(2)
Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným
súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom až v priebehu
liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo
k takému obmedzeniu došlo.
§ 191b
(1)
O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa
§ 191a
, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.
(2)
Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie
opatrovníka.
(3)
Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (
§ 191a ods.1 a 2
) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie
spravidla nie je potrebné nariaďovať.
(4)
Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa
§ 191a
, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (
§ 191a ods.1
).
§ 191c
(1)
Uznesenie podľa
§ 191b ods. 4
sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný
chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému
a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich
dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa
§ 191a
. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené
jeho zástupcovi (opatrovníkovi).
(2)
Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav,
ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade so zákonnými dôvodmi.
(3)
Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade
so zákonnými dôvodmi.
§ 191d
(1)
Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je
obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie
prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.
(2)
Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je
vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení
styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený
lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.
(3)
Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho
lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam
pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa
okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.
(4)
V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia
do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia
§ 191c ods. 2 a 3
platia tu obdobne.
§ 191e
(1)
Účinnosť rozsudku podľa
§ 191d ods. 4
zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená
kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové
vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia
§ 191c ods. 2 a 3
tu platia obdobne.
(2)
Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred
uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.
§ 191f
Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník)
a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné,
žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že
ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže
rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo
držanie v ústave povolené.
§ 191g
Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia s výnimkou prípadov
uvedených v
§ 30 ods. 2
tohto zákona.
§ 192
(1)
Predseda senátu je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktoré ho podľa zákona musia mať.
(2)
V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv
a povinností.
§ 193
Ustanovenia
§ 176 až 180
, pokiaľ sa vzťahujú na opatrovníctvo nad maloletým, platia tu obdobne.
§ 194
(1)
O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten,
kto hodlá uzavrieť manželstvo.
(2)
Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania.
Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti
iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým
sa má manželstvo uzavrieť.
(3)
Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie
toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
§ 195
(1)
Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2)
Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky na vyhlásenie nezvestného za
mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.
§ 196
(1)
Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka
prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu
alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň
súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
(2)
Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty
uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo
ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia
vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.
§ 197
Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví
konanie.
§ 198
Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie
v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.
§ 199
(1)
Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od
ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za
mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2)
Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti,
ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa alebo sa
toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.
§ 200
Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom,
súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
§ 200a
(1)
Konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej
osoby (ďalej len „podnikateľ“), ktorej sa zápis v registri týka, alebo osôb oprávnených
na to podľa zákona.
(2)
Súd môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom
registri a skutočným stavom.
(3)
Osobitné predpisy ustanovujú, ktorí podnikatelia a ktoré skutočnosti ich sa týkajúce
sa zapisujú do obchodného registra.
§ 200b
(1)
V konaní o vykonanie zápisu je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie
zápisu vyžadované právnymi predpismi.
(2)
Súd rozhoduje o obsahu zápisu bez pojednávania uznesením. Vo výroku uznesenia uvedie
deň zápisu. Zápis treba vykonať do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o obsahu
zápisu.
(3)
Ustanovenie o poriadkových pokutách sa použije aj v prípade, že podnikateľ neuposlúchne
výzvu súdu, aby mu oznámil skutočnosti alebo predložil listiny potrebné na vykonanie
zápisu podľa
§ 200a ods. 2
.
§ 200c
(1)
Obchodný register je každému prístupný, každý má právo doň nahliadať a vyhotovovať
z neho odpisy a výpisy.
(2)
Na požiadanie možno z registra vydať úradný odpis, výpis alebo potvrdenie o určitom
zápise, prípadne potvrdenie o tom, že v registri určitý zápis nie je.
§ 200d
(1)
Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (ďalej len „registrový
súd“) pre podnikateľov, ktorí majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Ak svoje
sídlo nemajú, je príslušný súd podľa miesta podnikania; ak podnikateľ nemá ani miesto
podnikania, je na vedenie obchodného registra príslušný súd podľa miesta bydliska
podnikateľa.
(2)
Osobitný zákon ustanovuje, ktorý okresný súd alebo jemu na roveň postavený súd v
sídle krajského súdu je registrovým súdom.
(3)
Obchodný register pre zahraničnú osobu (
§ 21 ods. 2 Obchodného zákonníka
) vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený jej podnik alebo jeho organizačná zložka
(
§ 21 ods. 3 Obchodného zákonníka
).
§ 200e
Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1)
Na konanie vo veciach uvedených v
§ 9 ods. 4 písm. b) až i)
je príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach, v ktorého obvode má obchodná
spoločnosť alebo družstvo svoje sídlo.
(2)
Ak ustanovenie uvedené v odseku 1 neustanovuje, že sa konanie začína na návrh, možno
ho začať aj bez návrhu.
(3)
Účastníctvo vo veciach uvedených v odseku 1 sa spravuje ustanovením
§ 94
. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Rozhoduje sa uznesením.
§ 200f
Ak príslušný orgán štátnej správy sám neodstráni chyby alebo nedostatky v zoznamoch
voličov do zákonodarných zborov alebo do orgánov miestnej samosprávy, môže sa občan
tým dotknutý obrátiť na súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie
rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu.
§ 200g
(1)
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán štátnej správy.
(2)
Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do troch dní.
§ 200h
Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach
(1)
Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením
príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom
alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať
určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.
(2)
Účastníkom konania je prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3)
Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.
(4)
Rozhoduje sa bez pojednávania, uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.
§ 200i
(1)
Žaloba v obchodných veciach má okrem všeobecných a ďalších náležitostí (
§ 42 ods. 3
,
§ 79 ods. 1
) obsahovať aj údaje potrebné na identifikáciu účastníkov, najmä obchodné mená, sídla
alebo miesta podnikania, prípadne identifikačné čísla a údaje o ich zápise v obchodnom
alebo živnostenskom registri.
(2)
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, a zaslať
ich súdu. Zároveň preukáže splnenie povinnosti uloženej podľa odseku 3.
(3)
Žalobca zašle rovnopisy žaloby, prípadne aj listinných dôkazov okrem súdu zároveň
aj žalovanému.
(4)
Žalovaný sa vyjadrí k žalobe a prílohám písomne do pätnástich dní odo dňa, keď mu
boli doručené. Vyjadrenie doložené listinnými dôkazmi zašle v prvopise súdu a v rovnopise
žalobcovi.
(5)
Za nesplnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 možno opakovane uložiť poriadkovú pokutu
do výšky 20 000 Sk.
(6)
Konanie sa začína dňom, keď žaloba došla na súd.
§ 200j
(1)
Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom žalobou uplatnený nárok, alebo jeho základ,
alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.
(2)
Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh
žalobcu, na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.
(3)
Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý
účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
§ 200k
(1)
Ak sú splnené v rovnakom čase súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, môže súd
rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
(2)
Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a)
sa žalovaný nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas (
§ 79 ods. 3 prvá veta
,
§ 115 ods. 2
) predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa včítane možnosti rozhodnutia
podľa odseku 1,
b)
žalovaný sa k žalobe nevyjadril (
§ 200i ods. 4
),
c)
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
d)
žalobca prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť spor podľa odseku 1.
(3)
Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý
sa považuje za nesporný.
(4)
Ak je v jednej veci niekoľko žalovaných, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť,
len ak sú splnené podmienky určené v odseku 2 u každého z nich. Ak to navrhne žalobca
a prítomní žalovaní s tým súhlasia, môže súd rozhodnúť rozsudkom podľa odseku 1 proti
neprítomným žalovaným.
(5)
Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť,
a)
ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,
b)
v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c)
v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
§ 200l
(1)
Ak nebol žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu prítomný na prvom pojednávaní, na ktorom
súd rozhodol rozsudkom podľa
§ 200k ods. 1
, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd
návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.
(2)
Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj
odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný vzal odvolanie späť.
§ 200m
V odôvodnení rozsudkov podľa
§ 200j ods.1
a
200k ods. 1
uvedie súd iba predmet konania a dôvody, pre ktoré takto rozhodol.
§ 200n
Platobný rozkaz možno v obchodných veciach vydať, ak uplatnená peňažná suma požadovaná
navrhovateľom neprevyšuje 1 000 000 Sk. Inak platia ustanovenia
§ 172 až 174
.
§ 201
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
§ 202
(1)
Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a)
sa upravuje vedenie konania,
b)
bol na konanie pribratý ďalší účastník,
c)
sa začalo konanie bez návrhu,
d)
sa vrátilo podanie na opravu,
e)
sa odpustilo zmeškanie lehoty,
f)
sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu,
g)
sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa
§ 139 ods. 3
,
h)
bol schválený zmier,
i)
sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu,
j)
sa vyhovie návrhu podľa
§ 200l ods. 1
.
(2)
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
§ 203
Zrušený.
§ 204
(1)
Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia.
(2)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty
preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie
nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
(3)
Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti
rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že
nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.
§ 205
(1)
V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (
§ 42 ods. 3
) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia
alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
(2)
V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.
(3)
Ustanovenie
§ 43 ods. 1
sa nepoužije, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu podľa
§ 174 ods. 3
.
§ 206
(1)
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2)
Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo
ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za
seba (
§ 91 ods.1
), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov,
nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí
v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi.
(3)
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len
proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
§ 207
(1)
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie
späť, nemôže ho podať znova.
(3)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie
zastaví.
§ 208
Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale
jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z vážnych dôvodov s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
§ 209
Predseda senátu súdu prvého stupňa dbá na odstránenie vád odvolania. Ak sa mu nepodarí
vadu odstrániť alebo ak má za to, že odvolanie je podané oneskorene alebo tým, kto
naň nie je oprávnený, alebo že nie je prípustné, predloží vec po uplynutí odvolacej
lehoty so správou o tom odvolaciemu súdu.
§ 210
(1)
Ak nejde o prípad uvedený v
§ 209
, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.
(2)
Ak je to potrebné, predseda senátu vyšetrí, či sú splnené podmienky konania, obstará
správy a listiny, ktorých sa odvolateľ dovoláva, a vykoná aj iné podobné vyšetrenia.
(3)
Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a len čo sa vykonajú
vyšetrenia podľa odseku 2, predloží predseda senátu vec odvolaciemu súdu.
§ 210a
Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla
dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové
opatrenie (
§ 53
), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu
vyhovie.
§ 211
Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.
§ 212
(1)
Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.
Týmto rozsahom nie je viazaný
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b)
v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol dotknutý,
c)
v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony
jedného z nich aj pre ostatných (
§ 91 ods. 2
), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
d)
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(2)
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3)
Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho
zmena, a naopak.
(4)
Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť.
§ 213
(1)
Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.
(2)
Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie
doplnenie a ak ho možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám, alebo prostredníctvom
súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.
§ 214
(1)
Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.
(2)
Pojednávanie netreba nariaďovať, ak
a)
sa odmieta odvolanie podľa
§ 218
,
b)
sa zastavuje alebo prerušuje konanie,
c)
odvolanie smeruje proti uzneseniu,
d)
ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia
alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho,
e)
sa zrušuje rozhodnutie podľa
§ 221 ods. 1
,
f)
odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti
alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku,
g)
odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.
§ 215
Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom
priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.
§ 216
(1)
Ustanovenia
§ 92
pre odvolacie konanie neplatia.
(2)
Nie je dôvodom na prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie
na odvolacom súde.
§ 217
Zrušený.
§ 218
(1)
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a)
bolo podané oneskorene,
b)
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený,
c)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
d)
nebolo v odvolacej lehote riadne odôvodnené a smeruje proti rozhodnutiu podľa
§ 174 ods. 3
.
(2)
Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom
súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
§ 219
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.
§ 220
(1)
Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne
zistil skutkový stav.
(2)
Odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie i vtedy, ak po doplnení dokazovania je skutočný
stav veci zistený tak, že možno o veci rozhodnúť.
§ 221
(1)
Ak nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší.
Najmä ho zruší, ak
a)
rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
b)
sú tu také vady, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo
že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený,
c)
rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
d)
súd nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom.
(2)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
§ 222
(1)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
(2)
Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie
konania späť, alebo schváli zmier.
(3)
Za podmienok
§ 164
môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.
§ 223
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje
uznesením.
§ 224
(1)
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
(2)
Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
(3)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
§ 225
Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd
priamo.
§ 226
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
§ 227
Zrušený.
§ 228
(1)
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
a)
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c)
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.
(2)
Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (
§ 42 ods. 3
) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
§ 229
Obnova nie je prípustná proti rozsudkom,
a)
ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je,
b)
ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
§ 230
(1)
Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,
kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť.
(2)
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený
v
§ 228 ods. 1 písm. c)
. Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený.
(3)
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
§ 231
Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier,
ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.
§ 232
(1)
Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
§ 233
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad
vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
§ 234
(1)
Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
(2)
Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie.
(3)
Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
§ 235
(1)
Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu
vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo tak pri pôvodnom
konaní, ako aj pri prejednávaní obnovy.
(2)
Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh
na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie
nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3)
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania
o obnove.
(4)
Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
§ 236
(1)
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa.
(2)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
§ 237
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a)
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d)
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e)
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f)
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g)
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
§ 238
(1)
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2)
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
a)
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b)
potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak než v prvšom rozsudku, pretože súd
prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.
(3)
Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
Zákonom o rodine
, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení (popretí)
otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie.
§ 239
(1)
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie súdu prvého stupňa.
(2)
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a)
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b)
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia,
c)
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 268 ods. 1 písm. g) a h)
.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom
opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o
tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine
, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
§ 240
(1)
Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie,
plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
(2)
Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,
ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
§ 241
(1)
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (
§ 42 ods. 3
) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov
dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom alebo
komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec
(člen), ktorý za neho koná.
(2)
Dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 237
,
b)
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c)
rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní,
d)
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
(3)
Ustanovenia
§ 209 a 210
platia obdobne.
§ 242
(1)
Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok
napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v
§ 237
, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(2)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b)
v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním
nebol dotknutý,
c)
v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a keď platia úkony
jedného z nich aj pre ostatných (
§ 91 ods. 2
) napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,
d)
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
(3)
Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie
odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.
§ 243
Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
§ 243a
(1)
Dovolací súd spravidla nariadi pojednávanie o dovolaní proti rozsudku; pojednávanie
nenariadi, ak ide o prípady uvedené v
§ 237
a
§ 241 ods. 2 písm. b)
a
d)
.
(2)
Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa
§ 215
a
§ 216 ods. 2
. Dokazovanie však nevykonáva.
(3)
O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.
§ 243b
(1)
Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.
(2)
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.
Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho
súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
(3)
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa z dôvodov
uvedených v
§ 237 písm. a), b)
,
d) a e)
, rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania.
(4)
Ustanovenia
§ 218 ods. 1
,
§ 224 ods. 1
,
§ 225 a 226
platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací
súd konanie uznesením zastaví.
§ 243c
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia
§ 92
a
95
však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
§ 243d
(1)
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania.
(2)
Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
§ 244
(1)
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
(2)
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3)
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb.
§ 245
(1)
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv
urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný
postup.
(2)
Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom.
§ 246
(1)
Na preskúmavanie rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje
inak.
(2)
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí
a)
ústredných orgánov štátnej správy,
b)
orgánov štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,
c)
iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú
štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom,
d)
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ktorým zákon zveruje rozhodovanie
v oblasti verejnej správy, ak príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanoví
osobitný zákon.
(3)
Okresné súdy sú vecne príslušné na preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch a v prípadoch,
keď to ustanovuje zákon.
§ 246a
(1)
Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie
sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak.
(2)
V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa
alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.
(3)
Namiesto súdu príslušného podľa odseku 2 je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode
je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej.
§ 246b
(1)
Pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch
zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Samosudca koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veciach
dôchodkového zabezpečenia, vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné
súdy, a vo veciach, pri ktorých to výslovne ustanovuje zákon.
§ 246c
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane
ustanovenia prvej a tretej časti tohto zákona.
§ 247
(1)
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.
(2)
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
§ 248
(1)
Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia
o práve alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné
(normatívne) akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné
pomery orgánu, ktorý ich vydal.
(2)
Súdy ďalej nepreskúmavajú
a)
rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú podľa tretej hlavy tejto časti alebo podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
b)
rozhodnutia správnych orgánov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach, v ktorých
správny orgán vystupuje v mene štátu ako vlastníka alebo iného účastníka právneho
vzťahu,
c)
rozhodnutia orgánov vojenskej správy, ktoré sa vydali na prípravu a plnenie úloh
za brannej pohotovosti štátu,
d)
rozkazy funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,
e)
rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy včítane
rozhodnutí o poriadkových pokutách,
f)
rozhodnutia správnych orgánov o disciplinárnych trestoch príslušníkov ozbrojených
síl a ozbrojených zborov, pokiaľ sa nimi neobmedzuje osobná sloboda alebo pokiaľ nemajú
za následok zánik služobného vzťahu, ďalej odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch,
ako aj obvinených vo výkone väzby,
g)
rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo
technického stavu vecí, pokiaľ samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej, alebo inej hospodárskej činnosti,
h)
rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo
fyzickým osobám, pokiaľ samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo
zamestnania,
i)
rozhodnutia o žiadostiach na plnenie, na ktoré nie je nárok, alebo o žiadostiach
o odstránenie tvrdosti zákona, najmä rozhodnutia finančných orgánov o úľavách na odvodoch,
daniach a poplatkoch,
j)
rozhodnutia, ktorými sa zamietli žiadosti o povolenie výnimiek z bezpečnostných predpisov
a z technických noriem.
(3)
Okrem toho sú z preskúmavania súdom vylúčené rozhodnutia správnych orgánov vydané
na základe ustanovení uvedených v prílohe A, ktorá je súčasťou tohto zákona, ako aj
rozhodnutia, ktorých preskúmanie vylúčia osobitné zákony.
§ 249
(1)
Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
(2)
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a aký
konečný návrh robí.
(3)
Prokurátor pri podaní návrhu podľa
§ 35 ods. 1 písm. b)
(ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej
dotknuté.
§ 250
(1)
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
(2)
Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať
žalobu môže aj fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní
nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
(3)
Ak sa rozhodnutím správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby,
môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné
spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (
§ 91 ods. 2
).
(4)
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán,
ktorý rozhodol v poslednom stupni.
§ 250a
Žalobca musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí
vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie
rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia a vo
veciach žiadateľov o priznanie postavenia utečencov.
§ 250b
(1)
Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno
odpustiť.
(2)
Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené,
hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia
a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností
odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom
doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe.
(3)
Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu.
§ 250c
Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením
vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozila závažná ujma.
§ 250d
(1)
Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania
ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
(2)
Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec
uznesením príslušnému súdu.
(3)
Predseda senátu uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa
§ 250a
alebo ak žaloba bola vzatá späť (
§ 250h ods. 2
).
§ 250e
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v
§ 250d ods. 2 a 3
, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému,
aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.
§ 250f
V jednoduchých prípadoch, najmä ak je nepochybné, že správny orgán vychádzal zo správne
zisteného skutkového stavu, a ak ide len o posúdenie právnej otázky, môže súd bez
pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom. Rovnako postupuje, ak je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
§ 250g
(1)
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v
§ 250f
, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné
podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.
(2)
Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti;
konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
§ 250h
(1)
Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť;
rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
(2)
Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli
trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
§ 250i
(1)
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; dokazovanie sa nevykonáva.
(2)
Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd
konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním
žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny
opravný prostriedok.
(3)
Na vady konania pred správnym orgánom súd prihliadne, len ak vzniknuté vady mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
§ 250j
(1)
Ak súd dôjde k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.
(2)
Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke nesprávne
alebo že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v
rozpore s obsahom spisov, alebo že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Súd zruší napadnuté rozhodnutia aj vtedy, ak sa ukáže až na pojednávaní,
že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
(3)
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 250k
(1)
Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov
celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2)
Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré
sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru
vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho
stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.
§ 250l
(1)
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
35
)
(2)
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej
hlavy s výnimkou
§ 250a
.
§ 250m
(1)
Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu.
(2)
Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol
podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie
o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do
šiestich mesiacov od jeho doručenia.
(3)
Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán,
ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
§ 250n
Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť,
aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť,
ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.
§ 250o
Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým
návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.
§ 250p
Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak
sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil
vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd
uznesením opravný prostriedok odmietne.
§ 250q
(1)
Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v
§ 250f
alebo
§ 250o
, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia.
(2)
O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď
potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
§ 250r
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný
právnym názorom súdu.
§ 250s
(1)
Proti rozhodnutiu súdu nie sú s výnimkou prípadov podľa odseku 2 prípustné opravné
prostriedky.
(2)
Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu
odvolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky; dovolanie je prípustné.
Na odvolacie konanie sa použijú primerane ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti tohto
zákona a na konanie o dovolaní sa použijú primerane ustanovenia tretej hlavy štvrtej
časti tohto zákona; pojednávanie netreba nariaďovať.
§ 251
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
§ 252
(1)
Na výkon rozhodnutia je vecne príslušný okresný súd, ak zákon neustanoví inak.
(2)
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinného.
(3)
Ak nemá povinný všeobecný súd v Slovenskej republike, je príslušný súd, v obvode
ktorého má povinný majetok; ak ide o výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, je príslušný
všeobecný súd dlžníka povinného.
(4)
Ak sa výkon rozhodnutia týka nehnuteľnosti, je však vždy príslušný súd, v obvode
ktorého je nehnuteľnosť.
(5)
Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, je na nariadenie
a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody
rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.
Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak
je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne
jeho nadriadený súd.
§ 253
(1)
Výkon rozhodnutia nariadi predseda senátu, a to spravidla bez vypočutia povinného.
(2)
Predseda senátu nariadi pojednávanie, len ak to považuje za potrebné alebo ak to
ustanovuje zákon.
§ 254
(1)
Na výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto
časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
(2)
Pri výkone rozhodnutia nemožno prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nemožno
tiež podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
§ 255
(1)
Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.
(2)
Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.
§ 256
(1)
Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného,
než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon
rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.
(2)
Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou
štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.
§ 257
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
§ 258
(1)
Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami
zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
(2)
Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje
povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením
spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov.
§ 259
Ak o to požiada oprávnený pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia alebo pri podaní
tohto návrhu a ak to považuje predseda senátu za účelné, predvolá povinného a vyzve
ho na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie
o svojom majetku.
§ 260
(1)
Ak ide o vymáhanie výživného pre maloleté dieťa, poskytne súd na žiadosť účastníka
pomoc pri zisťovaní bydliska toho, komu z rozhodnutia vyplýva povinnosť. Súd pritom
postupuje v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi.
(2)
Na žiadosť účastníka, ktorému rozhodnutie priznáva právo na zaplatenie peňažnej sumy,
opýta sa predseda senátu toho, komu je zaplatenie peňažnej sumy uložené, či a od koho
poberá mzdu alebo iný pravidelný príjem, prípadne v ktorom peňažnom ústave má účet
a aké je číslo tohto účtu.
(3)
Opýtaný je povinný odpovedať súdu do jedného týždňa od doručenia dotazu. Ak túto
povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje,
môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu (
§ 53
).
§ 261
(1)
Výkon rozhodnutia možno nariadiť len na návrh oprávneného. V návrhu na výkon rozhodnutia
ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon
rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
označí v návrhu toho, voči komu má povinný nárok na mzdu (platiteľa mzdy). Ak navrhuje
oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu fyzickú osobu alebo
právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžník povinného), a uvedie dôvod
pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v peňažnom ústave, oprávnený podľa možnosti
označí v návrhu i číslo účtu, z ktorého sa má pohľadávka odpísať.
(2)
K návrhu na výkon rozhodnutia treba pripojiť rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením
o jeho vykonateľnosti. Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie súd, ktorý vo
veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia netreba pripojiť, ak sa
návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého
stupňa.
(3)
Ak oprávnený podá návrh na výkon rozhodnutia na súde, ktorý o veci rozhodoval ako
súd prvého stupňa, potvrdí tento súd vykonateľnosť rozhodnutia priamo na návrhu, a
ak nie je sám príslušný na výkon rozhodnutia, postúpi návrh príslušnému súdu.
§ 262
(1)
Ak je to, čo ukladá rozhodnutie povinnému, viazané na splnenie podmienky alebo na
splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno nariadiť výkon rozhodnutia, len ak
oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že sám svoju vzájomnú povinnosť
voči povinnému už splnil, prípadne jej splnenie aspoň zabezpečil.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti rozhodnutia
pripojiť listinu vydanú alebo overenú štátnym orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila
podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne aspoň zabezpečil splnenie svojej vzájomnej
povinnosti.
§ 263
(1)
Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v takom rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.
(2)
Ak oprávnený navrhne na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky výkon rozhodnutia niekoľkými
spôsobmi zároveň, hoci by na jej uspokojenie zrejme stačil len niektorý z nich, nariadi
predseda senátu výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky
oprávneného.
§ 264
(1)
Ak oprávnený navrhne výkon rozhodnutia spôsobom, ktorý je zrejme nevhodný, najmä
vzhľadom na nepomer výšky pohľadávky oprávneného a ceny predmetu, z ktorého sa má
uspokojenie tejto pohľadávky dosiahnuť, môže predseda senátu nariadiť, a to po vypočutí
oprávneného, výkon rozhodnutia iným vhodným spôsobom.
(2)
Výkon rozhodnutia proti právnickej osobe možno nariadiť iným spôsobom než prikázaním
pohľadávky z účtu v peňažnom ústave, len pokiaľ pohľadávka oprávneného nemohla byť
uspokojená z prostriedkov povinnej právnickej osoby na účte v peňažnom ústave.
(3)
Predseda senátu zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že
by výťažok, ktorý by sa dosiahol, nepostačil ani na krytie trov výkonu rozhodnutia.
§ 265
(1)
Po nariadení výkonu rozhodnutia sa predseda senátu postará o jeho uskutočnenie.
(2)
Jednoduchými úkonmi pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia môže predseda senátu poveriť
pracovníka súdu (vykonávateľ), ktorý sa pri svojej činnosti spravuje jeho pokynmi.
Upustiť od ďalšieho uskutočňovania výkonu rozhodnutia bez príkazu predsedu senátu
môže vykonávateľ len vtedy, ak s tým oprávnený súhlasí alebo ak povinný dobrovoľne
splní, čo mu ukladá rozhodnutie.
§ 266
(1)
Na návrh môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ak sa povinný
bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladný výkon rozhodnutia
mohol mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky
a oprávnený by nebol odkladom výkonu rozhodnutia vážne poškodený.
(2)
Aj bez návrhu povinného môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia,
ak možno očakávať, že výkon rozhodnutia bude zastavený (
§ 268
).
§ 267
(1)
Právo na vec, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenému
návrhom na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia v konaní podľa tretej časti tohto zákona.
(2)
Návrhom podľa tretej časti treba tiež uplatniť zapretie pravosti, výšky alebo poradia
niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku tam, kde bol nariadený výkon
rozhodnutia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
§ 268
(1)
Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a)
bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,
b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c)
zastavenie výkonu rozhodnutia navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie,
d)
výkon rozhodnutia postihuje veci, ktoré sú z neho podľa
§ 321 a 322
vylúčené,
e)
priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí
ani na krytie jeho trov,
f)
bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto
právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia (
§ 267
),
g)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
h)
výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
(2)
Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie
oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.
§ 269
(1)
Nariadený výkon rozhodnutia zastaví predseda senátu na návrh alebo aj bez návrhu.
(2)
V prípadoch uvedených v
§ 268 ods. 1 písm. g) a h)
sa rozhoduje spravidla po predošlom pojednávaní.
(3)
Ako dôvod zastavenia výkonu rozhodnutia nemožno uplatňovať, že sa zmenili okolnosti
rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok alebo splátok (
§ 163 ods. 1
).
§ 270
(1)
Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží predseda senátu i povinnosť na náhradu
trov výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu
rozhodnutia sa vzťahuje i na tieto trovy.
(2)
Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.
(3)
Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia
§ 147 až 150
.
§ 271
Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov,
ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu
k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia
o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy
výkonu rozhodnutia už zaplatil.
§ 272
(1)
Ustanovenia
§ 252 až 271
sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o výchove maloletých
detí a o úpravu styku s nimi; o účastníkoch platia ustanovenia
§ 94
.
(2)
Pred nariadením výkonu rozhodnutia predseda senátu písomne vyzve toho, kto odmieta
podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých
detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom
schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností
ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.
(3)
Predseda senátu spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán starostlivosti
o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom
schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi bez toho, aby
bolo potrebné nariaďovať výkon rozhodnutia.
§ 273
(1)
Ak výzva predsedu senátu podľa
§ 272 ods. 2
zostane bezvýsledná, ukladá predseda senátu tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie
alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s
nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 2 000 Sk a pripadajú štátu.
(2)
Predseda senátu môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi
orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá
byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom
po obmedzený čas.
(3)
Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.
§ 274
Ustanovenia
§ 251 až 271
sa použijú i na výkon
a)
– zrušené,
b)
vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ
priznávajú právo alebo postihujú majetok,
c)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
d)
vykonateľných rozhodnutí štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,
e)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú občianskoprávny záväzok a v ktorých sú vyznačené
oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy včítane platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
g)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach nemocenského poistenia
a sociálneho zabezpečenia,
h)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, súdny výkon ktorých pripúšťa
zákon.
§ 275
(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán,
ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.
(2)
Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť
potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.
(3)
Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v
§ 274
spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov,
alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.
§ 276
Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom.
§ 277
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta
daň z príjmov fyzických osôb.
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník
vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky
na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to
najmä pri pracovných cestách.
§ 278
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví
nariadením vláda Slovenskej republiky.
§ 279
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom
dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie
pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku
2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny
a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými
pohľadávkami z prvej tretiny.
(2)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného,
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d)
pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského
poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu
dieťaťa a príspevok na náhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti.
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej
mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
§ 280
(1)
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé
pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to,
či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
(2)
Ak podľa
§ 279 ods. 1
dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa
na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné
prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých
pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len
potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo
sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí
sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného
bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
(3)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia
pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na
ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
§ 281
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona,
je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.
§ 282
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu
nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené
sumy povinnému.
(2)
Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy.
Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia
alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (
§ 294 ods. 3
), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
§ 283
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o tom
platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.
§ 284
(1)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená
(
§ 276
).
(2)
Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa
dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými
len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú
sumu v splátkach.
(3)
Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa
§ 163
, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj
na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok
pohľadávky.
§ 285
(1)
Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže
primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná
však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.
(2)
Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola
časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky
sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte
nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá
z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny
sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne
rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou
platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému
zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému
už vyplatili.
§ 286
Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý
mesiac osobitne.
§ 287
(1)
Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje
§ 277 až 280
, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného
mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom
výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná
platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami
§ 277 až 280
.
(2)
Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok
podľa odseku 1 odvoláva. Predseda senátu o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.
(3)
Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi
mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo
upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok.
Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia
v plnom rozsahu.
§ 288
Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v
príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko
z nej pripadne na každého z nich.
§ 289
(1)
Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa
§ 266 ods. 1
, platiteľ mzdy nevykonáva zrážky mzdy povinného odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie
o povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa
§ 266 ods. 2
, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad
výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy
povinnému.
§ 290
(1)
Predseda senátu zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený
výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu
aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.
(2)
Na návrh povinného môže predseda senátu zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že
povinný vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
§ 291
(1)
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných
zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu,
ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný
zaslať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi predseda
senátu.
(2)
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu
peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 292
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v
menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom,
keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť,
alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti
platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného
zrážať.
§ 293
(1)
Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie
výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného
alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia
zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach
nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie
podľa
§ 294 ods. 3
. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa
§ 280 ods. 3
, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu
rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu
a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.
§ 294
(1)
Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené
tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ
vydať občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2)
Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia
zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.
(3)
Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie,
v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho
s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok,
uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké
je jej poradie; vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí,
v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri
výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
§ 295
(1)
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného
týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa
musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného platiteľa mzdy.
(2)
Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať.
Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil
oprávneným, a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.
§ 296
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v
§ 294 ods. 1 a 2
alebo v
§ 295 ods. 2
, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo,
keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v
§ 294 a 295
môže súd uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu (
§ 53
).
§ 297
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu
rozhodnutia na všetky jeho mzdy.
(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
(3)
Ak občan nastupuje do práce bez toho, žeby pritom opúšťal doterajšieho platiteľa
mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia
§ 293, 294
a
296
.
§ 298
(1)
Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo,
akú časť základnej sumy (
§ 278
) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani
uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova
určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť,
najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý
z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2)
Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd
preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje,
vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy
oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.
§ 299
(1)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia
zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahradzujú
odmenu za prácu, najmä z dôchodku, nemocenského, peňažnej pomoci v materstve, štipendia,
náhrady uchádzajúceho zárobku, náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií
a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.
(2)
Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí
náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia
suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.
(3)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia
zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.
(4)
Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce podľa
§ 236 Zákonníka práce
bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.
§ 300
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta
sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej
mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
§ 301
(1)
Ak sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi
mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči
ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v
§ 299
.
(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia
ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
§ 302
(1)
Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v
§ 299
, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.
(2)
Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo
popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v
§ 299
, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.
§ 303
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v tuzemskom peňažnom ústave sa uskutoční
jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných
knižkách.
§ 304
Zrušený.
§ 305
Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu uznesením, v ktorom
a)
prikáže peňažnému ústavu, aby po tom, čo nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudne
právoplatnosť, odpísal pohľadávku s príslušenstvom z účtu povinného a uhradil ju po
právoplatnosti uznesenia oprávnenému,
b)
zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal
s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
§ 306
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a peňažnému ústavu;
peňažnému ústavu sa doručí do vlastných rúk.
§ 307
(1)
O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnosť, súd upovedomí
peňažný ústav; toto upovedomenie súd doručí peňažnému ústavu do vlastných rúk.
(2)
Peňažný ústav vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.
§ 308
Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci
deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené peňažnému ústavu; ak sa mu toho
istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky
na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé
pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne;
ustanovenia
§ 316 ods. 2 a 3
tu platia obdobne.
§ 309
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného
po tom, keď sa peňažnému ústavu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 310
Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnických osôb z účtu
v peňažnom ústave na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky
z účtu v peňažnom ústave.
§ 311
Ak peňažný ústav nepostupuje tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 305, 308 a 309,
môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok
prostriedkov, aby mu peňažný ústav zaplatil sumu, na ktorú by mal právo, keby peňažný
ústav postupoval správne.
§ 312
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v peňažnom
ústave sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.
(2)
Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti,
ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu
v budúcnosti postupne vznikať.
(3)
Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného,
pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.
§ 313
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek
nakladal. Dlžníkovi povinného súdu zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil.
(2)
Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného;
dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 314
(1)
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom upovedomí
dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému;
ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane
zročnou.
(2)
Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
§ 315
(1)
Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu
doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo
keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného
ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier ani odpustiť jej zaplatenie.
Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku,
ktorú má voči oprávnenému.
(2)
Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného
voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému
za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
§ 316
(1)
Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé
pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi
povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko
pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník
povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2)
Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu
súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť
niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi
oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.
(3)
Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti
voči povinnému až do výšky tejto sumy.
§ 317
(1)
Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca
poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.
(2)
Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o
nemocenskom poistení podliehajú výkonu rozhodnutia, len ak sa navrhuje výkon rozhodnutia
pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na úhradu ktorého uvedené dávky slúžia.
(3)
Výkonu rozhodnutia nepodliehajú peňažné dávky sociálnej starostlivosti.
(4)
Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v peňažnom ústave nepodliehajú prostriedky na
účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov
pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo peňažnému ústavu doručené nariadenie
výkonu rozhodnutia.
§ 318
Zrušený.
§ 319
(1)
Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor,
len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných
pohľadávok uvedených v
§ 279 ods. 2
, môže pri nich súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery
povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia
§ 280 ods. 2 a 3
.
(2)
Ak sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí
súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá potom
má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje
tak na sumy, ktoré boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené,
ako aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom kalendárnom roku zložené.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných
autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
§ 320
(1)
Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohľadávka,
vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou
pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon
rozhodnutia primerane ustanovenia
§ 313 až 316
,
321
,
327
a
330
.
(2)
Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom
bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.
§ 321
Výkonom rozhodnutia nemožno postihnúť veci, predaj ktorých je podľa osobitných predpisov
zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov výkonu rozhodnutia nepodliehajú.
§ 322
(1)
Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže výkon rozhodnutia týkať tých,
ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej
rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ako aj
iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami.
(2)
Takto sú z výkonu rozhodnutia vylúčené najmä
a)
bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti,
b)
snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy,
c)
zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu
alebo telesnú chybu,
d)
hotové peniaze do sumy 3 000 Sk.
§ 323
(1)
Výkon rozhodnutia môže sa nariadiť podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí,
ktoré sa majú predať, alebo bez tohto určenia.
(2)
Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho
bytu, oprávnený podľa možnosti už v návrhu na výkon rozhodnutia uvedie, kde taká vec
je.
§ 324
V nariadení výkonu rozhodnutia súd povinnému zakáže, aby nakladal s vecami, ktoré
vykonávateľ spíše.
§ 325
(1)
Nariadenie výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí doručí sa povinnému až pri
uskutočňovaní výkonu. Ak povinný nie je pri uskutočňovaní výkonu prítomný, doručí
sa mu nariadenie výkonu rozhodnutia spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis
a ktoré veci sa spísali.
(2)
Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému
a manželovi povinného.
§ 325a
Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto vykonáva výkon, oprávnený urobiť
osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má
povinný svoj majetok; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo
do inej miestnosti povinného prístup.
§ 326
(1)
Predseda senátu urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste,
kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to
v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky
oprávneného spolu s trovami výkonu rozhodnutia. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých
sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa
rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť
ich rýchly predaj. Povinný umožní tomu, kto veci spisuje, prístup na všetky miesta,
kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Vykonávateľ, ktorý vykonáva súpis, priberie
k úkonu vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu orgánu obce.
(2)
Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch
vykonávateľ, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.
(3)
Ak bol výkon rozhodnutia nariadený ohľadne určitých hnuteľných vecí povinného, spíšu
sa len veci uvedené v nariadení výkonu rozhodnutia.
(4)
Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie
pohľadávky oprávneného alebo ak je nariadený ďalší výkon rozhodnutia predajom hnuteľných
vecí povinného.
§ 327
(1)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných
vecí pojatých do súpisu, postará sa predseda senátu na návrh oprávneného o ich vhodné
zabezpečenie.
(2)
Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, vykoná súd zabezpečenie, len ak
oprávnený zloží na tieto trovy preddavok.
§ 328
Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia spísané veci sa odhadnú,
pokiaľ cena nie je určená úradne.
36
)
Vykonanie odhadu zabezpečí predseda senátu; znalca priberie, pokiaľ v jednoduchých
prípadoch nestačí odhad vykonaný vykonávateľom pri spísaní veci.
§ 328a
(1)
Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a po odhade spísaných
vecí predseda senátu zabezpečí, aby
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondencia zvlášť významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov,
ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory,
sa ponúkli na predaj za hotové inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o také
pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.
(2)
Ak tieto inštitúcie v lehote tridsiatich dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku
a nezložia na súde odhadnú cenu, súd i tieto predmety predá spôsobom ďalej uvedeným.
§ 328b
(1)
Spísané veci sa predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú,
alebo na súde.
(2)
Súd oznámi dražobný rok povinnému, oprávnenému, spoluvlastníkovi veci a miestnemu
orgánu štátnej správy, v ktorého obvode sa bude dražba konať a v ktorého obvode má
povinný bydlisko. Okrem toho sa dražobný rok uverejní spôsobom v mieste obvyklým.
(3)
Dražbu vykonáva vykonávateľ, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Vykonávateľ a povinný
nesmú dražiť.
§ 329
(1)
Najnižšie podanie sú dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny. Dražitelia sú
viazaní svojimi podaniami, pokiaľ sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej
veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
(2)
Súd udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov
urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne súd žrebom,
komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak tak neurobí,
draží sa vec znova, bez jeho účasti.
(3)
Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznúce na veci.
§ 330
(1)
Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie veriteľov.
(2)
Ak sa nenájde kupec na dražené veci, nariadi súd opätovnú dražbu.
(3)
Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať
do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne
určenej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ochotnými inak na prevzatie, rozhoduje
poradie (
§ 332 ods.1
). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
§ 331
(1)
Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený len pre jednu pohľadávku,
postará sa predseda senátu, aby sa dosiahnutý výťažok vyplatil po zrážke trov predaja
priamo oprávnenému.
(2)
Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený trebárs postupne pre
niekoľko pohľadávok, postará sa predseda senátu, aby sa výťažok po zrážke trov predaja
vyplatil oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali
v prospech jeho pohľadávky.
(3)
Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený,
vyplatí sa zvyšok výťažku povinnému.
§ 332
(1)
Poradie, v akom súd vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď
došiel súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia pre jednotlivé pohľadávky.
(2)
Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné
uspokojenie, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja
prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
§ 333
(1)
Ak sa pri výkone rozhodnutia nájde vyššia suma peňazí, než ktorá je podľa
§ 322 ods. 2 písm. d)
z výkonu rozhodnutia vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou výkonu rozhodnutia
ako s výťažkom predaja (
§ 331, 332
).
(2)
Ak sa pri výkone rozhodnutia nájdu drahé kovy alebo valuty (
§ 1 ods. 2 zákona č. 528/1990 Zb.
devízový zákon), naloží s nimi predseda senátu podľa osobitných predpisov. Dosiahnutý
výťažok rozvrhne a vyplatí podľa
§ 331 a 332
.
§ 334
(1)
Vkladné knižky, zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie
práva, spíšu sa ako iné veci, avšak vždy sa odovzdajú súdu.
(2)
Vkladnú knižku predloží súd peňažnému ústavu a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný
právo. Peňažný ústav vykoná výplatu vkladu, i keď je táto výplata viazaná. Ak ide
o zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve
súd toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo,
odovzdal súdu. Postupuje sa pritom primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia
prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto
povinného vykonávateľ.
(3)
So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (
§ 331, 332
).
§ 335
(1)
Výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností možno nariadiť, len ak oprávnený presne
označí nehnuteľnosť, predaj ktorej navrhuje, a ak je preukázané, že nehnuteľnosť je
vo vlastníctve povinného.
(2)
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na nehnuteľnosť i s jej súčasťami a príslušenstvom.
(3)
Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia musí obsahovať zákaz, aby povinný nehnuteľnosť
previedol na niekoho iného alebo ju zaťažil. Ďalej sa v ňom uloží povinnému, aby do
15 dní oznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo, s poučením, že pri neoznámení
povinný zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
(4)
Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom
a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ďalej potom
príslušnému finančnému orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy, v ktorého
obvode je nehnuteľnosť, ako aj miestnemu orgánu štátnej správy, v ktorého obvode je
bydlisko povinného. Okrem toho sa uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu až do vyvesenia
dražobnej vyhlášky.
§ 335a
(1)
Výkon rozhodnutia sa vykoná dražbou; vykonáva ho sudca.
(2)
Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku výkonu rozhodnutia je rozhodujúci
čas, kedy na súd výkonu došiel návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dražbou.
§ 336
(1)
Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia súd zaobstará odhad nehnuteľnosti
a jej príslušenstva. O čase a mieste odhadu súd upovedomí oprávneného, dlžníka, spoluvlastníkov,
ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a okresný úrad.
(2)
Ak nehnuteľnosť bola odhadnutá v čase jedného roka predo dňom, keď nariadenie výkonu
rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, a ak sa nezmenili okolnosti rozhodujúce na určenie
ceny, môže súd od nového odhadu upustiť.
§ 336a
(1)
Odhadom sa zistí, akú cenu má nehnuteľnosť. Okrem tohto sa jednotlivo odhadnú závady,
ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (
§ 336m ods.1
), ako aj závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (
§ 336m ods. 2
).
(2)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva
prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri
právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov,
po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
(3)
Závady viaznúce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva
zo závady pre obťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu
doba dvadsiatich rokov, pri závadách neurčitého trvania pravdepodobný čas ich trvania,
nie však viac ako dvadsať rokov, pri závadách presne určeného trvania táto doba. Závady
vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta
suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia
a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4)
Podľa výsledkov odhadu určí súd odhadnú cenu a rozhodnutie o tom doručí osobám uvedeným
v
§ 336 ods.1
, ako aj osobám, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zjavné zo spisu.
§ 336b
(1)
Po právoplatnom určení odhadnej ceny ustanoví súd vyhláškou dražobné pojednávanie
na dobu najmenej po 30 dňoch.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
čas a miesto dražby,
b)
označenie nehnuteľnosti, príslušenstva a vlastníka,
c)
odhadnú cenu, ktorá je zároveň najnižším podaním,
d)
výšku zábezpeky,
e)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
f)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
g)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov nehnuteľnosti,
h)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
i)
výzvu, aby všetci, kto sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli
výšku svojich nárokov i s príslušenstvom ku dňu dražobného pojednávania a preukázali
ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu
spisov,
j)
výzvu, aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením,
že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred dražobným pojednávaním, môže vydražiteľ
dlh prevziať,
k)
výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu (
§ 267 ods.1
), sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by také práva nemohli
byť uplatnené na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný,
l)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, ho môžu uplatniť
len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.
§ 336c
(1)
Dražobná vyhláška sa doručí
a)
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné
alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z evidencie nehnuteľností,
b)
orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky a poistné nemocenského poistenia,
c)
úradom uvedeným v
§ 335 ods. 4
.
(2)
Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Súd vyvesí dražobnú vyhlášku na úradnej tabuli súdu a požiada miestny orgán územnej
samosprávy, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnil
spôsobom v mieste obvyklým.
(4)
Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška
do vlastných rúk tak, aby k doručeniu došlo ešte pred začatím dražby.
§ 336d
(1)
Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu
odhadnej ceny, a to v hotovosti alebo šekom na účet súdu. Ak záujemca pri dražbe chce
uplatniť svoje predkupné právo, musí ho súdu preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.
Súd ešte pred začatím dražby (
§ 336f ods.1
) rozhodne, či predkupné právo je preukázané.
(2)
Najnižšie podanie sa rovná odhadnej cene.
(3)
Na zaplatenie najvyššieho podania určí súd v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa
začína dňom právoplatnosti príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
(4)
Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka a sumy pripadajúce na závady,
ktoré vydražiteľ preberá so započítaním na najvyššie podanie (
§ 336m ods. 1
) a ktoré by sa uhradili z najvyššieho podania, ak by sa bolo celé najvyššie podanie
zložilo v hotovosti.
§ 336e
(1)
Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, nariadi súd opätovnú dražbu nehnuteľnosti;
opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred uplynutím
lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nariadení opätovnej dražby.
(2)
O nariadení opätovnej dražby platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie
podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny. O dražbe upovedomí súd tiež vydražiteľa
uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ je povinný zaplatiť rozdiel na najvyššom podaní,
náklady opätovnej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie
včas (
§ 336l
). Táto náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.
§ 336f
(1)
Po zložení zábezpeky sudca vyzve záujemcov, aby dražili.
(2)
Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať
záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.
(3)
Dražiť nemôže sudca riadiaci dražbu, zapisovateľ, povinný, vydražiteľ uvedený v
§ 336e ods. 1
a ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.
(4)
Dražba sa koná, dokiaľ dražitelia robia podania; dražitelia sú viazaní svojimi podaniami,
dokiaľ súd neudelí príklep. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami
cenových predpisov.
§ 336g
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, nepokračuje súd v konaní. Návrh
na pokračovanie v konaní možno urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od bezúspešnej
dražby. Ak sa taký návrh neurobil do jedného roka, súd výkon rozhodnutia zastaví.
§ 336h
(1)
Pred skončením dražby sa sudca spýta osôb prítomných na dražbe, či majú námietky
proti udeleniu príklepu.
(2)
Námietky, ktoré sa zapíšu do zápisnice, môžu podať dražitelia, povinný, oprávnený
a zástupcovia orgánov štátnej správy (
§ 335 ods. 4
), ak sú prítomní na dražbe.
(3)
Príklep udelí súd tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil
najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo
vyššie prípustné podanie, rozhodne súd žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak
však bol jedným z takých dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné
právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.
(4)
Ak súd so zreteľom na vznesené námietky odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním
predposledného podania.
§ 336i
Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný
upovedomiť súd. Ak uznesenie o udelení príklepu nadobudne právoplatnosť a ak vydražiteľ
zaplatil najvyššie podanie, stáva sa vydražiteľ vlastníkom veci ku dňu udelenia príklepu.
§ 336j
(1)
Uznesenie o príklepe sa doručí oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tým, ktorí
proti príklepu vzniesli námietky.
(2)
Proti uzneseniu, ktorým sa príklep udelil, môžu podať odvolanie len tí, ktorí boli
prítomní pri dražbe a vzniesli námietky. Okrem toho môže do 15 dní odo dňa dražby
podať odvolanie každý, komu v rozpore s ustanovením
§ 336c ods.1 písm. a)
nebola doručená dražobná vyhláška a nebol preto na dražbe prítomný.
§ 336k
(1)
Odvolaniu možno vyhovieť, len ak sú vytýkané vady na ujmu toho, kto odvolanie podal,
alebo ak súd zistí podstatné porušenie zákona.
(2)
Rozhodnutie o odvolaní sa doručí odvolateľovi, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.
(3)
Ak odvolací súd zruší uznesenie o príklepe, ustanoví sa nové dražobné pojednávanie.
(4)
Ak sa príklep právoplatne odoprel, je vydražiteľ povinný vrátiť vydraženú vec povinnému,
vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.
§ 336l
(1)
O záväzkoch podľa
§ 336e ods. 2
a
§ 336k ods. 4
rozhodne súd po pojednávaní uznesením.
(2)
Sumy zodpovedajúce záväzkom uloženým podľa odseku 1 vymôže súd na návrh vykonávateľa
z ostatného majetku vydražiteľa.
§ 336m
(1)
Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ak tak
ustanovuje osobitný predpis, a nájomné práva.
(2)
Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená len vtedy, ak sa na ne dostane plná úhrada
z rozdeľovanej podstaty.
(3)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.
§ 336n
(1)
Po právoplatnom udelení príklepu nariadi súd pojednávanie o rozvrhu. Na pojednávanie
predvolá vydražiteľa a iné osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (
§ 336c
) alebo ktoré prihlásili svoje nároky [
§ 336b ods. 2 písm. i)
], ak nezanikli dražbou.
(2)
Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu,
než aká bola prihlásená [
§ 336b ods. 2 písm. i)
].
§ 336o
Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba
prihliadať. O nárokoch, ktoré nemôžu byť uspokojené z najvyššieho podania, a o nedoložených
námietkach osôb, ktoré sa nedostavili, sa nepojednáva.
§ 336p
Rozdeľovanú podstatu tvoria najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa
uvedeného v
§ 336e ods.1
, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v
§ 336l ods. 1
.
§ 337
(1)
Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú v tomto poradí
a)
pohľadávky trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vykonávaním dražby,
b)
dane a poplatky, pokiaľ majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné záložné
právo a len potiaľ, pokiaľ boli splatné v posledných troch rokoch pred udelením príklepu
a boli riadne prihlásené,
c)
pohľadávky vymáhajúceho veriteľa, pohľadávky založené hypotekárnymi záložnými listami,
pohľadávky zabezpečené záložným právom (či už zmluvným alebo sudcovským), prípadne
obmedzením prevodu nehnuteľnosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so
započítaním na najvyššie podanie a nároky na náhradu za vecné bremená, ktoré vydražiteľ
podľa výsledkov dražby neprevezme, napospol podľa ich poradia,
d)
pohľadávky nedoplatkov výživného splatné ku dňu rozvrhu,
e)
pohľadávky daní a poplatkov prihlásené na rozvrh, ktoré neboli uspokojené podľa písmena
b),
f)
ostatné pohľadávky.
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(2)
Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu, ako aj súdne trovy sa uspokojujú
v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.
(3)
Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí súd po
úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.
§ 337a
(1)
Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené
záložným právom podľa
§ 151a Občianskeho zákonníka
pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky
v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných
podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich
nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v
dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú
pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.
(2)
Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené
vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností
zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím
ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal
viac, než koľko by na neho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia
sa na ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by
prislúchalo uspokojenému veriteľovi.
(3)
Zásady uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa použijú primerane aj na pohľadávky,
ktoré zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.
§ 337b
(1)
Súd určí podľa výsledku odhadu sumu, akou sa oceňujú vecné bremená, ktoré budú v
poradí podľa doby svojho vzniku aspoň sčasti uspokojené z rozdeľovanej podstaty. Pri
nárokoch na opakujúce sa plnenie a dávky určí takú sumu, ktorá postačí, aby sa z nej
a z jej úrokov mohli poskytovať plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(2)
Pri vecných bremenách, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie,
vydá sa zrazená suma, ak ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania, vydražiteľovi;
ak ide o vecné bremeno obmedzeného trvania, uloží sa suma na úrok a vydražiteľovi
sa poskytuje náhrada po dobu, po ktorú vecné bremeno trvá. Ak však ide o nárok na
dôchodky a iné opakujúce sa plnenia, uloží sa suma vždy na úrok a platby sa poukazujú
priamo oprávnenému. Vyčerpaním sumy nárok oprávneného zanikne.
(3)
Vecné bremená, ktoré vydražiteľ neprevezme so započítaním na najvyššie podanie, sa
zrušia a oprávnenému sa prikáže náhrada v hotovosti vo výške určenej súdom. Ak ide
o nároky, ktoré oprávňujú na opakujúce sa plnenia a dávky, uloží sa zvyšok najvyššieho
podania na úrok a oprávnenému sa poskytujú plnenia a dávky alebo náhrada za ne, dokiaľ
uložená suma stačí alebo dokiaľ nárok nezanikne.
(4)
Suma, ktorá sa uvoľní prvším zánikom vecného bremena, pridelí sa ďalším oprávneným.
§ 337c
(1)
Rozvrhové uznesenie sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané
na rozvrhové pojednávanie, a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.
(2)
V rozvrhovom uznesení súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu
poprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť
bez vykonávania dôkazov. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v
lehote tridsiatich dní od doručenia rozvrhového uznesenia podali návrh podľa
§ 267 ods. 2
, prípadne návrh na začatie správneho konania, v ktorom sa o takých námietkach rozhoduje.
(3)
Rozhodnutie podľa
§ 267 ods. 2
alebo v správnom konaní je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.
§ 337d
Ak súd vyhovel návrhu podľa
§ 267 ods. 2
alebo ak sa vyhovelo návrhu v správnom konaní, nariadi súd nové rozvrhové pojednávanie.
Naň však už nepredvoláva účastníkov, ktorých nároky boli už uspokojené.
§ 337e
(1)
Po právoplatnosti rozvrhového uznesenia a po úplnom zaplatení najvyššieho podania
poukáže súd oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, ohľadne ktorých prebieha
konanie o popretie prihlásenej pohľadávky.
(2)
Po právoplatnosti rozhodnutia o popretí prihlásenej pohľadávky súd podľa výsledku
tohto konania buď vyplatí zadržané sumy podľa rozvrhového uznesenia, alebo určí dodatočné
pojednávanie o rozvrhu.
§ 338
(1)
Na výkon rozhodnutia predajom spoluvlastníckeho podielu k hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti
sa použijú ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
O nariadení predaja upovedomí súd ostatných spoluvlastníkov.
(2)
Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju
veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží na súde v hotovosti alebo šekom na účet
súdu odhadnú cenu podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, naloží súd s touto
sumou ako s výsledkom predaja.
§ 338a
(1)
Sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti sa zriaďuje nariadením výkonu rozhodnutia.
Zriadenie sudcovského záložného práva musí byť zapísané do evidencie nehnuteľností
podľa osobitných predpisov.
(2)
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené sudcovské záložné právo, možno viesť výkon
rozhodnutia predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 338b
(1)
Výkon rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva sa môže nariadiť, len ak
je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
(2)
Pre poradie sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci čas, kedy
na súd došiel návrh na zriadenie sudcovského záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov
zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.
(3)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku už prv zriadilo zmluvné záložné právo, riadi sa poradie
sudcovského záložného práva poradím tohto zmluvného záložného práva.
§ 339
(1)
Podľa týchto ustanovení vykonávajú sa rozhodnutia, ktoré ukladajú inú povinnosť než
zaplatenie peňažnej sumy.
(2)
Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia aj pre trovy, ktoré mu boli rozhodnutím priznané,
ako aj pre trovy výkonu rozhodnutia, uvedie v návrhu na výkon rozhodnutia, akým spôsobom
sa má jeho pohľadávka na trovách uspokojiť.
§ 340
(1)
Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý
netreba zabezpečiť bytovú náhradu, súd nariadi výkon rozhodnutia a po právoplatnosti
tohto uznesenia výkon rozhodnutia uskutoční.
(2)
Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý
treba zabezpečiť či už náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, súd síce nariadi výkon
rozhodnutia, ale s dodatkom, že o uskutočnení výkonu rozhodnutia rozhodne dodatočne.
Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi, až oprávnený súdu preukáže, že pre povinného
je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená vo vykonávanom rozsudku.
§ 341
(1)
Výkon rozhodnutia sa uskutoční presťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú
na základe jeho práva, do náhradného bytu alebo do miestnosti poskytnutej ako náhradné
ubytovanie. Vykonávateľ uskutočňujúci vypratanie priberie k tomuto úkonu vhodnú osobu,
podľa možnosti zástupcu orgánu obce.
(2)
Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, keď sa presťahovanie
vykoná. Upovedomí o tom takisto príslušný orgán obce.
(3)
Ustanovenia
§ 343 a 344
sa použijú obdobne.
§ 342
(1)
Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal nehnuteľnosť
alebo miestnosť, za ktoré nie je potrebné poskytnúť náhradu, uskutoční sa výkon rozhodnutia
tak, že predseda senátu urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili
veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria
niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom alebo na vypratávanom
objekte.
(2)
Predseda senátu urobí opatrenie, aby boli z vypratávaného objektu vykázaní povinný
a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.
(3)
Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, keď sa bude vypratávanie
vykonávať. Upovedomí o tom takisto príslušný orgán obce.
§ 343
(1)
Veci odstránené z vypratávaného objektu odovzdajú sa povinnému alebo niektorému z
plnoletých príslušníkov jeho rodiny.
(2)
Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa
prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú sa do úschovy orgánu obce. Predseda senátu
upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.
§ 344
(1)
Ak si povinný nevyzdvihne veci na orgáne obce do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli
uschované, predajú sa na návrh orgánu obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.
(2)
Výťažok predaja vyplatí súd povinnému po zrážke trov úschovy a trov predaja.
§ 345
(1)
Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému
vec, postará sa predseda senátu o výkon rozhodnutia tým, že dá odobrať vec so všetkým,
čo k nej patrí, povinnému a odovzdá ju oprávnenému.
(2)
Ak na užívanie odoberanej veci treba listinu, odoberie sa i táto listina povinnému
a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí povinnému vykonávateľ pri odobratí veci. Súd
upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci sa nevykoná, ak nebude
pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca. Vykonávateľ uskutočňujúci odobratie
veci priberie na to vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu orgánu obce.
(4)
Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto uskutočňuje výkon, oprávnený
urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného,
kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému;
za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného
prístup.
§ 346
Ak má vec, ktorú treba povinnému odobrať, u seba niekto iný, vyzve ho súd, aby ju
oprávnenému vydal. Ak sa vec nevydá dobrovoľne, použijú sa na návrh oprávneného primerane
ustanovenia o výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky.
§ 347
(1)
Ak sa nepodarí odobrať vec určenú v nariadení výkonu rozhodnutia a ak si možno vec
rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, predseda senátu vyzve oprávneného,
aby si ju zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.
(2)
Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon
tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov uvedených
v prvej až štvrtej hlave tejto časti.
§ 348
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť
predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, vykoná sa predaj podľa ustanovení
o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
(2)
Výťažok predaja spoločnej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti vyplatí súd všetkým
bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Pri nehnuteľnostiach použijú sa
primerane ustanovenia
§ 337
.
(3)
Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, predseda senátu zastaví
výkon rozhodnutia.
§ 349
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť
rozdelila inak než predajom, predseda senátu určí pri nariadení výkonu rozhodnutia,
ako sa výkon uskutoční. K uskutočneniu výkonu rozhodnutia priberie sa vhodná osoba,
podľa možnosti zástupca orgánu obce.
(2)
Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov,
priberie predseda senátu k rozdeleniu znalca.
§ 350
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného
nejakú prácu, ktorú môže vykonať i niekto iný než povinný, povolí súd oprávnenému,
aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykonal sám, a to na
trovy povinného.
(2)
Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon
tohto rozhodnutia sa uskutoční potom na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených
na uspokojenie peňažných pohľadávok.
§ 351
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá inú povinnosť, uloží súd za každé porušenie tejto
povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty súd stupňuje až do úhrnnej sumy 100 000
Sk. Pokuty pripadajú štátu.
(2)
Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od zodpovednosti za škodu.
(3)
Ak povinný porušením uloženej mu povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá
vykonávané rozhodnutie, dá súd privolenie, aby sa oprávnený postaral o obnovenie predošlého
stavu na trovy povinného. Rozhodnutie o zaplatení uvedených trov sa vykoná na návrh
oprávneného niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Súd
môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.
§ 352
(1)
Súd prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným
alebo iným súdnym konaním. Na súde sa takisto skladajú peniaze a iné hodnoty patriace
osobám, u ktorých súd dohliada na správu majetku, preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne
súvisia so súdnym konaním.
(2)
O prijatí do úschovy vydá súd tomu, kto hodnoty skladá, potvrdenie.
§ 353 a 354
Zrušené.
§ 355
Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konania začaté pred jeho
účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona,
zostávajú zachované.
§ 356
(1)
Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť, ešte neskončili,
platia ustanovenia tohto zákona.
(2)
Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
(3)
Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šesť mesiacov
odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť.
§ 357
Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, použijú
sa doterajšie predpisy.
§ 358
Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť,
dokončia sa podľa doterajších predpisov.
§ 359
Ak odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť, patrí súdu ešte rozhodovať o príkazoch
na vypratanie vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podľa doterajších predpisov.
§ 360
(1)
Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, začalo konanie na súde dosiaľ
vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa použijú doterajšie
predpisy.
(2)
Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s výnimkou vecí
súdnej úschovy.
§ 361
(1)
Dosiaľ neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu notárstvu
a upovedomí účastníkov i uschovávateľa, že konanie v budúcnosti vedie a o vydaní predmetu
úschovy rozhoduje štátne notárstvo.
(2)
Dokiaľ uschovávateľ nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podľa doterajších
predpisov.
§ 362
(1)
Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieťaťa prenášajú sa dňom,
keď tento zákon nadobudol účinnosť, z národných výborov na súdy.
(2)
Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku 1 príslušnému
okresnému súdu.
§ 363
(1)
O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám postihnutým duševnou
poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých národný výbor právoplatne
nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, rozhodne súd.
(2)
Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému okresnému
súdu.
§ 364
V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania nepokračuje;
do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podľa doterajších ustanovení.
§ 365
Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú podkladom pre výkon rozhodnutia
podľa tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu rozhodnutia nepovažuje.
§ 366
Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má účinky
nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podľa tohto zákona, ak
nie je ustanovené inak.
§ 367
(1)
Zexekvovanie peňažnej pohľadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto
zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prípadne prikázaním
pohľadávky povinného, ktoré sa platiteľovi mzdy, prípadne dlžníkovi povinného doručilo.
(2)
Platiteľ mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie na plat
povolenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, môže po účinnosti tohto zákona
postupovať pri vykonávaní zrážok podľa nových ustanovení. Len čo mu súd doručí uznesenie,
v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom vykonávaní zrážok postupoval podľa ustanovení tohto
zákona, je platiteľ mzdy povinný tak urobiť.
§ 368
(1)
Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu, dokončí
sa podľa doterajších predpisov.
(2)
Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona povinnosť vypratať
byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, je vykonateľné, až keď sa právoplatne poskytol
náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
§ 369
Nariadené exekúcie na nehnuteľnosti a na hnuteľné veci sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
§ 370
Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, dokončia
sa podľa doterajších predpisov.
§ 371
(1)
Pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia podľa získaného
poradia pred ostatnými pohľadávkami, i keď neboli priznané rozhodnutím alebo zmierom,
ktoré môžu byť podkladom výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona.
(2)
Pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti sa doručí známym veriteľom pohľadávok
zabezpečených záložným právom, ako aj pohľadávok práv z vecných bremien, vyhláška
vydaná podľa
§ 337 ods. 2
. Tieto pohľadávky sa uspokoja spolu s pohľadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom
notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (
§ 337 ods. 2
). Pohľadávky daní a poplatkov, ak majú záložné právo na nehnuteľnosti, uspokoja sa
pritom vždy prednostne.
§ 372
Ak zákon ustanovuje, že záložný veriteľ môže požiadať súd o vykonanie predaja zálohu,
použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.
§ 372a
(1)
Veci prejednávané Najvyšším súdom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v ktorých
nebude rozhodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prevezme a dokončí Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ak ide o
a)
konanie o opravnom prostriedku, ak sa na území Slovenskej republiky nachádza súd,
ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, alebo ak je na území Slovenskej republiky súd,
ktorý by bol podľa tohto zákona územne príslušný prejednať vec v prvom stupni,
b)
určenie miestne príslušného súdu, ak má na území Slovenskej republiky sídlo súd,
ktorý vec predložil Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa
§ 105 ods. 2
; v ostatných prípadoch, ak má navrhovateľ na území Slovenskej republiky bydlisko
alebo sídlo,
c)
rozhodovanie v spore o právomoc podľa § 8a ods. 2 a rozhodovanie o prikázaní veci
podľa
§ 12 ods. 3
, ak je na území Slovenskej republiky sídlo toho, kto o rozhodnutie požiadal,
d)
žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak je správny orgán Slovenskej republiky
príslušný vec rozhodnúť.
(2)
Konanie vo veci začaté na príslušnom súde Slovenskej republiky pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí na súde, na ktorom sa konanie začalo.
§ 373
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)
upraví vyhláškou výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone
trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, ako aj chovancov v domovoch mládeže.
§ 374
(1)
Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom
spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie
občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy pracovníkov pri výkone súdnictva
včítane postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri
výkone rozhodnutí, kancelárske práce na súdoch včítane správnej agendy. Najmä v ňom
môže ustanoviť,
a)
ktoré úkony zverené predsedovi senátu môžu vykonávať justiční čakatelia alebo súdni
tajomníci a ktorými úkonmi v konaní o dedičstve môže notár poveriť svojich pracovníkov,
b)
v ktorých prípadoch sú pracovníci súdov oprávnení overiť pravosť podpisu na listinách
a správnosť odpisov listín,
c)
kedy možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa pri pojednávaní pred súdom a akým
spôsobom treba v takých prípadoch zaznamenať obsah pojednávania,
d)
aké nevyhnutné trovy sa uhrádzajú osobám zúčastneným na konaní.
(2)
Predseda senátu, ktorému je inak vec podľa rozvrhu práce prikázaná, si môže vyhradiť
vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo súdnym tajomníkom, a
to buď vôbec, alebo v jednotlivých prípadoch.
(3)
Ak sa podá odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal justičný čakateľ alebo súdny
tajomník, môže mu úplne vyhovieť predseda senátu. Jeho rozhodnutie sa považuje za
rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť odvolaním.
§ 374a
Ministerstvo spravodlivosti ustanoví vyhláškou výšku odmeny notárov ako súdnych komisárov
a odmeny správcov dedičstva a spôsob ich určenia.
§ 375
Zrušujú sa
1.
zákon č.
142/1950 Zb.
o konaní v občianskoprávnych veciach (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších
predpisov;
2.
zákon č.
68/1952 Zb.
, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok;
3.§ 6 ods. 2 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;
4.
§ 7 zákona č. 85/1952 Zb. o poisťovníctve;
5.
§ 57 až 60 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;
6.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.
57/1955 Zb.
o urýchlenom vymáhaní pohľadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí;
7.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.
63/1955 Zb.
o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave;
8.
zákon č.
46/1959 Zb.
o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva
a štátnych notárstiev;
9.
vládne nariadenie č.
175/1950 Zb.
o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a pre
ustanovenie zástupcu;
10.
vládne nariadenie č.
176/1950 Zb.
o spôsobe a rozsahu exekúcie proti družstvám a iným právnickým osobám;
11.
vládne nariadenie č.
177/1950 Zb.
o odhadoch nehnuteľných vecí;
12.
nariadenie ministra spravodlivosti č.
178/1950 Zb.
, ktorým sa pre určenie súdnej príslušnosti ustanovuje, čo sa u niektorých právnických
osôb rozumie organizačne nižšou správou;
13.
nariadenie ministra spravodlivosti č.
180/1950 Zb.
o exekúcii na peňažné pohľadávky a plat;
14.
nariadenie ministra spravodlivosti č.
95/1952 Zb.
, ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy;
15.
nariadenie ministra spravodlivosti č.
12/1953 Zb.
o rozsahu a podmienkach prípustnosti exekúcie na pohľadávky z dodávok poľnohospodárskych
výrobkov štátu;
16.
vyhláška ministra spravodlivosti č. 356/1952 Ú.l. (č. 409/1952 Ú.v.), ktorou sa vypočítavajú
právnické osoby požívajúce ochranu v exekúcii a príslušné dozorné orgány;
17.
vyhláška ministra spravodlivosti č. 149/1958 Ú.l. (Ú.v.) o rozsahu prípustnosti exekúcie
na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, a chovancov
výchovní dorastu v znení vyhlášky ministra spravodlivosti č. 34/1961 Zb.;
18.
nariadenie ministra spravodlivosti č.
41/1960 Zb.
o sídlach a obvodoch ľudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov.
§ 376
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
*) Zákon č. 36/1967 Zb. zo 6. apríla 1967 o znalcoch a tlmočníkoch nadobudol účinnosť
1. júlom 1967.
Zákon č.158/1969 Zb. z 18. decembra 1969, ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny
poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nadobudol
účinnosť 1. januárom 1970.
Zákon č. 49/1973 Zb. z 26. apríla 1973, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
nadobudol účinnosť 1. júlom 1973.
Zákon č. 20/1975 Zb. z 26. marca 1975, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie
ustanovenia Zákonníka práce, nadobudol účinnosť 1. júlom 1975.
Zákon č. 133/1982 Zb. z 10. novembra 1982, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny
poriadok, nadobudol účinnosť 1. aprílom 1983.
Zákon č. 180/1990 Zb. zo 4. mája 1990 o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom
zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov nadobudol účinnosť
1. júlom 1990.
Zákon č. 328/1991 Zb. z 11. júla 1991 o konkurze a vyrovnaní nadobudol účinnosť 1.
októbrom 1991.
Zákon č. 519/1991 Zb. z 5. novembra 1991, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny
poriadok a notársky poriadok, nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.
Zákon č. 263/1992 Zb. z 28. apríla 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z. zo 16. decembra 1992, ktorým
sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z. z 27. januára 1994, ktorým
sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, nadobudol účinnosť 1. aprílom 1994.