ZÁKON 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

§ 1

(1)

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) je nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti.

(2)

Sídlom Ústavného súdu sú Košice.

§ 2

(1)

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov.

(2)

Na čele Ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda.

(3)

Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.

(4)

Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia Ústavného súdu (ďalej len „sudcovia“).

(5)

Senát Ústavného súdu (ďalej len „senát“) sa skladá z predsedu senátu a z dvoch sudcov.

§ 4

Plénum Ústavného súdu

(1)

Zasadnutie pléna Ústavného súdu zvoláva, program určuje a rokovanie vedie predseda

Ústavného súdu.

(2)

Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní

prítomných aspoň sedem sudcov.

(3)

Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto

väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

(4)

Rokovanie pléna Ústavného súdu je neverejné, ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní pracovníci Kancelárie Ústavného súdu a ďalšie

osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov.

(5)

Plénum Ústavného súdu môže rozhodnúť, že sa na jeho rokovaní alebo na časti rokovania

môžu zúčastniť aj iné osoby.

(6)

Predseda Ústavného súdu môže poveriť niektorého zo sudcov prípravou podkladov potrebných

na rozhodnutie pléna Ústavného súdu a referovať o nich na jeho zasadnutí (ďalej len

„spravodajca“).

(7)

Predseda Ústavného súdu vedie rokovanie pléna Ústavného súdu tak, aby sa prerokovali

všetky sporné otázky a aby každý sudca mohol o nich rozhodnúť v súlade so svojím sudcovským

presvedčením.

§ 5

Senát Ústavného súdu

(1)

O veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného súdu, rozhoduje senát.

(2)

O prítomnosti na rokovaní senátu a o poverení spravodajcu na prípravu konania primerane

platia ustanovenia

§ 4 ods. 4 až 6

.

(3)

Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok. Členovia senátu volia predsedu

senátu. Ak je predsedom senátu predseda Ústavného súdu, nemôže byť predsedom iného

senátu podpredseda Ústavného súdu a naopak.

(4)

Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu.

(5)

Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi iný sudca, ktorého určí predseda Ústavného

súdu. Rovnako sa postupuje, ak je člen senátu vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

§ 6

Zjednocovanie právnych názorov senátov

Senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru

odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží

plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum Ústavného

súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom

konaní viazaný uznesením pléna Ústavného súdu.

§ 7

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva zo sudcov Ústavného súdu prezident

Slovenskej republiky.

§ 8

(1)

Predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom Kancelárie Ústavného

súdu (ďalej len „Kancelária").

(2)

Predsedu Ústavného súdu v určenom rozsahu a v jeho neprítomnosti v plnom rozsahu

zastupuje podpredseda Ústavného súdu. Ak ani podpredseda nie je prítomný, zastupuje

ich vekom najstarší sudca Ústavného súdu.

§ 11

Pracovný pomer sudcu vzniká dňom zloženia sľubu. Na pracovné vzťahy vyplývajúce z

funkcie sudcu sa primerane použijú, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia

Zákonníka práce. Pracovný pomer sudcu k organizácii, s ktorou je pred zložením sľubu

v pracovnom pomere, zostáva zachovaný.

§ 12

(1)

Funkcia sudcu zaniká uplynutím doby, na ktorú bol vymenovaný.

(2)

Sudca sa môže svojej funkcie sudcu vzdať. Vzdanie funkcie písomne oznámi predsedovi

Ústavného súdu. V takom prípade funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca,

v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Ústavného

súdu.

(3)

Ak sa sudca stane poslancom alebo členom vlády, zaniká jeho funkcia dňom zloženia

sľubu poslanca alebo člena vlády.

(4)

Pracovný pomer sudcu zaniká dňom zániku jeho funkcie.

§ 13

(1)

Predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi Slovenskej

republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu, právoplatný

odsudzujúci rozsudok za trestný čin sudcu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení

výkonu trestu odňatia slobody, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu za čin sudcu,

ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie, oznámenie, že sudca sa nezúčastňuje

na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok a oznámenie, že zanikla voliteľnosť

sudcu do Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Ak sudca vykonáva činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie sudcu, vyzve ho predseda

Ústavného súdu na jej skončenie do desiatich dní od doručenia výzvy.

§ 14

(1)

Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky (ďalej

len „Ústava") a ústavnými zákonmi.

(2)

Ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade

a)

nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými

zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

b)

všeobecne záväzných nariadení podľa

čl. 68 Ústavy

s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, a so zákonmi,

c)

všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa

čl. 71 ods. 2 Ústavy

s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným

zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

(3)

Sudcu nemožno vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu.

(4)

Ak bol sudca pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný

to ihneď oznámiť Ústavnému súdu.

§ 15

(1)

Sudcovia sú povinní vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone

i v občianskom živote takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Ústavného súdu,

vážnosť sudcu a dôveru k Ústavnému súdu.

(2)

Sudcovia sú povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to aj po zániku

sudcovskej funkcie. Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu oslobodiť predseda

Ústavného súdu. Predsedu Ústavného súdu môže od tejto povinnosti oslobodiť prezident

republiky.

(3)

Ustanovenie odseku 2 platí aj pre pracovníkov Ústavného súdu.

§ 16

Disciplinárna zodpovednosť sudcov

(1)

Predseda Ústavného súdu môže podať plénu Ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho

konania, ak sudca zavinene porušil služobné povinnosti alebo svojím správaním narušil

dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohrozil dôveru k Ústavnému súdu alebo ak napriek výzve

pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu.

(2)

Plénum Ústavného súdu vypočuje sudcu, voči ktorému návrh smeruje. Návrh odmietne,

ak zistí, že nie je opodstatnený. Ak je návrh opodstatnený, zvolí trojčlenný disciplinárny

senát.

(3)

Od ustanovenia disciplinárneho senátu až do skončenia konania môže plénum pozastaviť

sudcovi výkon funkcie.

(4)

Za konanie podľa odseku 1 možno uložiť ako disciplinárne opatrenie napomenutie. Ak

disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa nedopustil konania podľa odseku 1,

disciplinárne konanie zastaví.

(5)

Sudca alebo predseda Ústavného súdu môže proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu

podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia námietky, o ktorých rozhodne plénum Ústavného

súdu.

(6)

Ak sa sudca dopustil takého konania, že jeho zotrvanie vo funkcii by bolo v rozpore

s poslaním Ústavného súdu a s postavením jeho sudcov, môže plénum Ústavného súdu navrhnúť,

aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal. Na uznesenie o takomto návrhu treba

súhlas najmenej siedmich sudcov Ústavného súdu.

(7)

Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,

5

)

ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšie podrobnosti disciplinárneho konania upraví

spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu.

§ 16a

Príplatok za výkon funkcie sudcu Ústavného súdu a príplatok k dôchodku pozostalých

(1)

Sudca, ktorý viac než polovicu funkčného obdobia vykonával funkciu sudcu, má nárok

na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak

a)

skončil výkon funkcie sudcu a

b)

má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku.

(2)

Sudcovi patrí príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 33,3 % základného platu sudcu

zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.

(3)

Sudcovi patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu bez ohľadu na počet funkčných

období, v ktorých vykonával funkciu sudcu.

(4)

Ak má sudca nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu a súčasne má aj nárok na príplatok

za výkon funkcie podľa osobitného predpisu, patrí mu iba jeden príplatok. To platí

aj pre príplatok k dôchodku pozostalých.

(5)

Príplatok k dôchodku pozostalých patrí

a)

manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60

% z príplatku, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti,

b)

manželovi k vdoveckému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške

60 % z príplatku, na ktorý mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti,

c)

nezaopatrenému dieťaťu k sirotskému dôchodku po zomretom rodičovi alebo po zomretom

osvojiteľovi, ktorý bol sudcom, vo výške 30 % z príplatku, na ktorý mal sudca nárok

ku dňu svojej smrti. Ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča,

výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie

sudcu, na ktorú mal zomretý sudca nárok ku dňu svojej smrti.

(6)

Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa zvýšia, ak

sa zvýši základný plat sudcu. Zvýšený príplatok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od

ktorého sa zvýši základný plat sudcu.

(7)

O príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých rozhodne

ústavný súd do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za výkon funkcie

sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na účet v banke

alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.

(8)

Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých vypláca ústavný

súd vopred v pravidelných mesačných lehotách ním určených, najneskôr 15. deň toho

kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na sudcu, ktorý vykonával funkcie sudcu

pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na pozostalých tohto sudcu.

§ 17

(1)

Mesačný plat, funkčné príplatky a ostatné požitky sudcov ustanoví Národná rada Slovenskej

republiky osobitným zákonom.

(2)

V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa osobitného

predpisu,

6

)

najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku; v tomto čase mu nepatria

dávky nemocenského poistenia.

(3)

Sudca má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky v trvaní dvoch

týždňov v kalendárnom roku. Náklady vynaložené s poskytnutím preventívnej rehabilitácie

a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.

§ 18

(1)

Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a)

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

prezident Slovenskej republiky,

c)

vláda Slovenskej republiky,

d)

súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e)

generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f)

predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa

čl. 125 ods. 1 Ústavy

týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g)

verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa

čl. 125 ods. 1 Ústavy

, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h)

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v

čl. 127 a čl. 127a Ústavy

.

(2)

Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.

§ 19

Súdom podľa

§ 18 ods. 1 písm. d)

sa rozumie príslušný senát alebo samosudca.

7

)

§ 20

(1)

Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať,

akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia

sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať

navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

(2)

K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení

sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

(3)

Ak ten istý navrhovateľ doručí Ústavnému súdu v jeden deň desať a viac návrhov na

začatie konania, tvoria tieto návrhy hromadný návrh.

(4)

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone.

§ 21

(1)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj

osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2)

Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon,

ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva

a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba

sám za seba.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, či je osoba vedľajším účastníkom konania, rozhodne

o tom ústavný súd uznesením.

(4)

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších

účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde

o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky uvedenej v

§ 18 ods. 1 písm. a)

, musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

(5)

Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

§ 22

Ak o to účastník konania požiada, Ústavný súd mu doručuje všetky písomnosti elektronicky

podľa osobitného predpisu

7a

)

upravujúceho elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, pričom

v takom prípade sa možnosť elektronického doručovania vzťahuje na všetky elektronické

úradné dokumenty vrátane rozhodnutí Ústavného súdu.

§ 23

Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať

svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša Ústavný súd.

§ 23a

Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží.

O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

§ 24

Návrh nie je prípustný, ak

a)

sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b)

Ústavný súd v tej istej veci koná,

c)

navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.

§ 25

(1)

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

(3)

Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý

sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

§ 26

(1)

Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak

vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.

(2)

Pri prerokovaní návrhov na začatie konania tvoriacich hromadný návrh postupuje Ústavný

súd tak, aby bola zachovaná plynulosť prerokovania návrhov na začatie konania aj v

iných veciach.

§ 27

(1)

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho nepredpojatosti.

(2)

Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi Ústavného súdu.

§ 28

(1)

Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť.

Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli

do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku

ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť

sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

(2)

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť

rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak v dôsledku vylúčenia

sudcov alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa

predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej plénum Ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní

sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.

(3)

Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť

rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi

konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát

v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre

jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.

(4)

Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa

odseku 2, ak ide o rozhodovanie pléna Ústavného súdu alebo podľa odseku 3, ak ide

o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu.

§ 29

(1)

Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade

s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená

možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce

na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku. Návrhy na začatie konania,

ktoré tvoria hromadný návrh, sa prideľujú priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť

prideľovania ostatných podaní.

(2)

Ak spravodajca neodloží podanie podľa

§ 23a

, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje

sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.

(3)

Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania

sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

(4)

Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej lehote odovzdal

Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní

pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto písomnosti

sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa táto povinnosť uložila.

§ 30

(1)

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa

čl. 125

,

125a

,

126, 127, 127a

,

129 ods. 4, 5

a

7 Ústavy

sa koná ústne pojednávanie.

(2)

Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,

ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(3)

Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia.

(4)

Ústne pojednávanie vo veciach podľa

čl. 125

,

126

,

127a

a

129 ods. 4 Ústavy

je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť

z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.

(5)

O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych predpisov

o konaní pred súdom.

8

)

(6)

Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú

verejne.

§ 31

(1)

Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Vykonaním určitého dôkazu

mimo ústneho pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu. O vykonanie určitého dôkazu

a úkonu môže požiadať aj iný súd.

(2)

Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému súdu

na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie.

(3)

Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú

právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti

zbavil.

§ 31a

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie

pred Ústavným súdom primerane ustanovenia

Civilného sporového poriadku

alebo

Trestného poriadku

.

(2)

Ustanovenia osobitného predpisu

7a

)

upravujúceho elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci sa použijú

aj na konania podľa tretej časti druhej hlavy

prvého až piateho

a

ôsmeho až šestnásteho oddielu

.

(3)

Vytváranie, aktualizáciu a zrušovanie platnosti elektronického formulára pre elektronický

úradný dokument na účely konania podľa tohto zákona vykonáva Ústavný súd.

(4)

Ak z technických dôvodov nie je Ústavný súd objektívne schopný vykonať právny úkon

pri výkone verejnej moci elektronicky, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako

elektronicky.

§ 32

(1)

Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich

odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné

stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

(2)

Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia

a zapisovateľ.

(3)

O veciach podľa

čl. 136 ods. 2 a 3 Ústavy

sa hlasuje tajne.

§ 33

(1)

Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V

ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa

čl. 129 ods. 5 Ústavy

.

(2)

Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých

právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti,

ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov").

(3)

Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa „V mene Slovenskej republiky“.

(4)

Rozhodnutia Ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo

a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom Ústavný

súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci toho

istého navrhovateľa obsahujúce riadne odôvodnenie.

§ 34

Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia Ústavného súdu

vydané v prerokúvanej veci.

§ 35

(1)

Konanie pred Ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

V konaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa

čl. 127 ústavy

, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už Ústavný súd v minulosti rozhodol

a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží Ústavný súd uznesením navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola

tým istým navrhovateľom podaná na Ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v

jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická

osoba obracia na Ústavný súd podľa

čl. 127 ústavy

, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú

sťažnosť. Proti uzneseniu, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok,

nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej

organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu

preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Ak Ústavný súd vydá nesprávne rozhodnutie

o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, a to

aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

(3)

Ústavný súd v uznesení podľa odseku 2 určí navrhovateľovi lehotu na zaplatenie súdneho

poplatku. Súdny poplatok sa platí na účet Kancelárie a je ho možné zaplatiť poštovým

poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

(4)

Ak navrhovateľ súdny poplatok v lehote určenej Ústavným súdom nezaplatí, Ústavný

súd uznesením konanie zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu

medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred

Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Právoplatnosťou

uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť

uložená uznesením podľa odseku 2 zaniká.

(5)

Súdny poplatok sa bez krátenia podľa osobitného predpisu

8c

)

vráti, ak ho zaplatil ten, kto ho nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe

nesprávneho rozhodnutia Ústavného súdu o poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok sa

vráti aj v prípade zastavenia konania. V iných prípadoch sa súdny poplatok nevracia.

(6)

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na vyberanie

súdnych poplatkov primerane ustanovenia osobitného predpisu o súdnych poplatkoch.

8c

)

§ 36

(1)

Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník

konania zo svojho.

(2)

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

§ 36a

Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí Ústavného súdu

(1)

Ústavný súd je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie,

rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 10 pracovných dní od dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia na svojom webovom sídle.

(2)

V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa pred zverejnením anonymizujú také údaje,

ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených

záujmov. Kategórie údajov, ktoré sa v rozhodnutiach anonymizujú a postup pri zverejňovaní

súdnych rozhodnutí ustanoví plénum Ústavného súdu podľa

§ 79

.

(3)

Ústavný súd sprístupňuje verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona

8a

)

všetky súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci

samej. Pritom robí opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.

8b

)

§ 37

(1)

Ak osoby uvedené v

§ 18 ods. 1 písm. a) až g)

dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,

9

)

môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

(2)

Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky.

(3)

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20

musí obsahovať

a)

označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta,

s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne

v jednotlivom ustanovení,

b)

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo

označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

§ 38

(1)

Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

čl. 125 ods. 1 Ústavy

, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

(2)

Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov,

ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh

na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných

práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska

škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd

bez zbytočného odkladu.

(3)

Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení môže Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody,

pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo

zastavením konania.

(4)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke

zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo

zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

§ 39

(1)

Pred rozhodnutím vo veci samej podľa

§ 37 až 41b

tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne

záväzný právny predpis vydal a vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej

republiky predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K stanovisku

je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada

Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu

napadnutého zákona.

(2)

Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

§ 40

Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa

čl. 125 Ústavy

zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších

právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,

vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.

§ 41

(1)

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania.

Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.

(2)

Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej

sily alebo s medzinárodnou zmluvou,

9

)

vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný

odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

§ 41a

(1)

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť

10

)

dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

(2)

Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu podľa

čl. 125 ods. 3 Ústavy

, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.

(3)

Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného

súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o

ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto

zmenou alebo doplnením.

(4)

Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného

súdu, konanie sa zastaví.

§ 41b

(1)

Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil

účinnosť podľa

čl. 125 Ústavy

, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení

Trestného poriadku

.

(2)

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na

základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil

účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno

nútene vymáhať.

11

)

§ 41c

(1)

Návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo

s ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,

môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky

pred jej predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20 ods. 1

musí obsahovať

a)

označenie dojednanej medzinárodnej zmluvy,

b)

podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy,

c)

dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam o súlade dojednanej medzinárodnej

zmluvy s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.

(3)

K návrhu sa pripojí predmetná medzinárodná zmluva.

§ 41d

Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

§ 41e

(1)

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej

rade Slovenskej republiky.

(2)

Ak Ústavný súd rozhodol, že dojednaná medzinárodná zmluva nie je v súlade s

Ústavou

alebo s ústavnými zákonmi, nemožno ju ratifikovať.

§ 41f

(1)

Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť podľa

osobitného predpisu,

12

)

môže podať prezident Slovenskej republiky, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti,

či predmet referenda je v súlade s

Ústavou

alebo s ústavnými zákonmi.

(2)

Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20 ods. 1

musí obsahovať

a)

predmet referenda,

b)

právny základ na vyhlásenie referenda,

c)

dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam, či predmet referenda je v súlade

s

Ústavou

alebo s ústavnými zákonmi.

§ 41g

(1)

Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

(2)

Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky,

ak sa má referendum vyhlásiť na základe jej uznesenia, alebo stanovisko petičného

výboru ustanoveného podľa osobitného predpisu,

13

)

ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov.

§ 41h

(1)

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej

rade Slovenskej republiky alebo petičnému výboru, ak sa má referendum vyhlásiť na

základe petície občanov.

(2)

Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s

Ústavou

alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také referendum vyhlásiť.

§ 42

Návrh na začatie konania môže podať ústredný orgán, ktorý tvrdí, že je príslušný na

rozhodnutie, ako aj ten, ktorý svoju príslušnosť odmieta. K návrhu treba pripojiť

spisové podklady potrebné na rozhodnutie Ústavného súdu.

§ 44

Ústavný súd v týchto veciach rozhoduje nálezom.

§ 45

Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.

§ 46

(1)

Oprávnenými na podanie návrhu sú osoby uvedené v

§ 18 ods. 1 písm. a) až e)

.

(2)

Účastníkom konania je tiež iný štátny orgán, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný

zákon nesprávne vykladá.

§ 47

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20

musí obsahovať údaje o tom, ktorý ústavný zákon, prípadne ktorá jeho časť alebo ktoré

jeho ustanovenie sa má vyložiť, z akých dôvodov je vec sporná a ktorý štátny orgán

si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon.

§ 48

O návrhu na podanie výkladu koná senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí a rozhoduje

uznesením.

§ 48a

Na konanie o preskúmaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky schváleného podľa

čl. 86 písm. i) Ústavy

sa primerane použijú ustanovenia

§ 19 až 41b

, ak

§ 48b

neustanovuje inak.

§ 48b

(1)

Ústavný súd začne konanie vo veci podľa

čl. 129a Ústavy

bez návrhu, konanie sa začína dňom vyhlásenia uznesenia schváleného Národnou radou

Slovenskej republiky podľa

čl. 86 písm. i) Ústavy

v Zbierke zákonov.

(2)

Účastníkom konania je len Národná rada Slovenskej republiky.

(3)

Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila amnestia

a prezident Slovenskej republiky, ak sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila individuálna

milosť.

(4)

Pred rozhodnutím vo veci samej podľa tohto oddielu si predseda Ústavného súdu vyžiada

a)

stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pripojeným záznamom o diskusii

na jej schôdzi k uzneseniu schválenému Národnou radou Slovenskej republiky podľa

čl. 86 písm. i) Ústavy

,

b)

stanovisko prezidenta Slovenskej republiky a

c)

stanovisko vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky predkladá

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(5)

Plénum Ústavného súdu rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje Národnej

rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky, ak ide o amnestiu a prezidentovi,

ak ide o individuálnu milosť. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa

doručí aj ďalším osobám.

(6)

Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení

amnestie alebo individuálnej milosti alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania;

ak Ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví.

(7)

Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku veci rozhodnutej,

ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení

amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.

§ 49

Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ"),

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili

jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

§ 50

(1)

Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20

musí obsahovať označenie,

a)

ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné

práva alebo slobody,

c)

proti komu sťažnosť smeruje.

(2)

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

(3)

Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah,

ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

§ 51

(1)

Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

(2)

Ak Ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť na ďalšie konanie (

§ 25 ods. 3

) a povaha veci to vyžaduje, vhodným spôsobom upovedomí o podanej sťažnosti fyzickú

osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej

moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný

iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa. Osoba

upovedomená podľa predchádzajúcej vety má právo vyjadriť sa k sťažnosti v lehote určenej

Ústavným súdom.

§ 52

(1)

Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

(2)

Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť

napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným

osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil

základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali

oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

(3)

Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej,

ak Ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

(4)

Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

§ 53

(1)

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

14

)

(2)

Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku

1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

(3)

Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom

zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

§ 54

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu,

ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti

takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným

spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

§ 55

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach,

ak sa nerozhodne inak.

§ 56

(1)

Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda

a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili,

a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo

sloboda porušili.

(2)

Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, Ústavný

súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým

sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

(3)

Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

a)

prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo

veci konal podľa osobitných predpisov,

14

)

b)

vrátiť vec na ďalšie konanie,

c)

zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo

d)

prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením

základného práva alebo slobody.

(4)

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie.

(5)

Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán,

ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

(6)

Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti

na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal

iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe

je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

(7)

Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah,

je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré je vykonateľné jeho doručením.

§ 57

Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy,

15

)

ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím, alebo iným neústavným alebo

nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy, ak o ochrane proti takým

rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.

§ 58

(1)

Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu uvedených v

§ 20

musí obsahovať označenie

a)

neústavného alebo nezákonného rozhodnutia, alebo neústavného alebo nezákonného zásahu,

b)

veci územnej samosprávy, do ktorej sa zasiahlo,

c)

proti komu sťažnosť smeruje.

(2)

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz o inom zásahu.

§ 58a

Účastníci konania sú orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť, a ten, proti

komu sťažnosť smeruje.

§ 58b

(1)

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu pred zásahom do veci územnej samosprávy účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

16

)

(2)

Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku

1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

(3)

Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo

upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy. Táto lehota sa pri zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ o tomto zásahu mohol dozvedieť.

§ 58c

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví.

§ 58d

(1)

Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, v čom spočíva neústavné alebo

nezákonné rozhodnutie, alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy,

ktorý ústavný zákon alebo zákon sa porušil, a akým rozhodnutím alebo zásahom toto

porušenie nastalo.

(2)

Ak zásah do veci územnej samosprávy nastal rozhodnutím, Ústavný súd toto rozhodnutie

súčasne zruší. Ak porušenie práva na územnú samosprávu spočívalo v inom zásahu, ako

je rozhodnutie, Ústavný súd zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je

to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.

(3)

Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci

rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym

názorom Ústavného súdu.

§ 58e

V konaní o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy sa primerane použijú aj ustanovenia

§ 53 ods. 2

a

§ 55

.

§ 59

(1)

Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,

do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku

volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v

§ 18 ods. 1 písm. a) až e)

aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného

obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

(2)

Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho

parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý

získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného

volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

§ 60

(1)

Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v

§ 20

musí obsahovať

a)

vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky,

alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta

vo svojom volebnom obvode,

b)

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c)

údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa

§ 59

; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v

§ 18 písm. a) až e)

,

d)

návrh na rozhodnutie vo veci podľa

§ 63 ods. 2

.

(2)

Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

§ 61

Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré

vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, v Európskom parlamente

alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (

§ 59 ods. 1

) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

§ 62

Ústavný súd si vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb.

§ 63

(1)

Ústavný súd môže

a)

vyhlásiť voľby za neplatné,

b)

zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c)

zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d)

sťažnosť zamietnuť.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) Ústavný súd rozhoduje nálezom.

(3)

Nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne

Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi Ústavný súd Národnej rade Slovenskej

republiky alebo príslušnému orgánu miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým

hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému v

§ 61

.

(5)

Uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa oznamuje iba sťažovateľovi.

(6)

Ústavný súd rozhodne o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu

miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90

dní od doručenia sťažnosti.

§ 63a

(1)

Sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej republiky môžu

podať navrhovatelia uvedení v

§ 18 ods. 1 písm. a)

,

c)

a

e)

a kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vo voľbe neuspel.

(2)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta Slovenskej

republiky v napadnutej voľbe.

§ 63b

(1)

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20

musí ďalej obsahovať

a)

vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta Slovenskej republiky na

celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom okrsku,

b)

vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta Slovenskej republiky pre

neústavnosť alebo pre nezákonnosť, alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych

predpisov, ktoré boli porušené,

c)

dôvody, pre ktoré voľbu prezidenta Slovenskej republiky napáda, s označením dôkazov,

d)

údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa

§ 63a

; to neplatí, ak ide o navrhovateľov uvedených v

§ 18 ods. 1 písm. a)

,

c)

a

e)

,

e)

návrh na rozhodnutie vo veci podľa

§ 63a

.

(2)

Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku voľby prezidenta

Slovenskej republiky.

§ 63c

Účelom tohto konania je preskúmať ústavnosť a zákonnosť napadnutej voľby prezidenta

Slovenskej republiky. Na to si Ústavný súd vyžiada potrebné volebné dokumenty

17

)

a vypočuje dotknuté osoby.

§ 63d

(1)

Ústavný súd môže

a)

vyhlásiť voľbu prezidenta Slovenskej republiky za neplatnú a nariadiť opakovanie

voľby podľa osobitného predpisu,

18

)

b)

sťažnosť zamietnuť.

(2)

Ústavný súd rozhoduje nálezom.

(3)

V prípade podľa odseku 1 písm. a) Ústavný súd nález neodkladne doručí aj s odôvodnením

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Nález o zamietnutí sťažnosti podľa odseku 1 písm. b) Ústavný súd oznámi navrhovateľovi.

§ 64

V konaní podľa

čl. 129 ods. 4 Ústavy

sa primerane použijú ustanovenia § 49 až 56 tohto zákona.

§ 65

(1)

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia môže podať okrem navrhovateľov uvedených v

§ 18 ods. 1 písm. a) až e)

aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na začatie konania má odkladný

účinok.

(2)

Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vyžiada

stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej

republiky.

(3)

Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi a Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky.

§ 66

(1)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre konanie o sťažnosti proti výsledku

referenda ustanovenia o návrhu na začatie konania.

(2)

Navrhovateľom môže byť

a)

najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

prezident Slovenskej republiky,

c)

vláda Slovenskej republiky,

d)

generálny prokurátor Slovenskej republiky,

e)

skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.

(3)

Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do 30 dní od zverejnenia výsledkov referenda.

§ 67

Štátne orgány a orgány, ktoré sa zúčastňujú na organizovaní referenda a zisťovaní

jeho výsledkov, sú povinné Ústavnému súdu na jeho požiadanie poskytnúť informácie

a predložiť doklady týkajúce sa referenda.

§ 68

(1)

Predseda Ústavného súdu a členovia senátu sú oprávnení za prítomnosti predsedu príslušnej

ústrednej komisie pre referendum otvoriť zapečatenú zložku s dokladmi o hlasovaní

a vykonať úkony potrebné na preskúmanie ústavnosti postupu referenda.

(2)

O otvorení zložky a zistených skutočnostiach sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predseda

Ústavného súdu a ostatné zúčastnené osoby podľa odseku 1, ktoré sú oprávnené uviesť

prípadné výhrady k obsahu zápisnice.

(3)

Po vykonaní potrebných úkonov predseda Ústavného súdu zložku zapečatí.

§ 69

Ak Ústavný súd zistí, že porušenie ústavnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo alebo

mohlo ovplyvniť výsledok, nálezom vysloví, že vykonané referendum je neplatné.

§ 70

(1)

O sťažnosti proti výsledku referenda rozhodne Ústavný súd do desiatich dní od jej

doručenia.

(2)

Nález Ústavného súdu sa neodkladne uverejní prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej

republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.

§ 70a

(1)

V konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej

republiky Ústavný súd použije ustanovenia

§ 66 ods. 1

a

§ 67

až

69

.

(2)

Navrhovateľom môže byť

a)

najmenej pätnásť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

vláda Slovenskej republiky.

(3)

Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do desiatich dní od zverejnenia výsledku

ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.

§ 70b

(1)

O sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky

rozhodne Ústavný súd do desiatich dní.

(2)

Nález Ústavného súdu sa neodkladne oznámi prezidentovi Slovenskej republiky, navrhovateľovi,

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke

zákonov.

§ 71

Konanie sa začína na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 72

(1)

K sťažnosti sa pripojí uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o overení alebo

neoverení mandátu.

(2)

Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o overení alebo neoverení mandátu je

30 dní.

§ 73

O návrhu rozhodne senát uznesením.

§ 73a

(1)

Konanie sa začína na návrh verejného funkcionára,

19

)

ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

20

)

alebo podľa osobitného predpisu

20a

)

(ďalej len „orgán”).

(2)

O podaní návrhu platí

§ 20

. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

§ 73b

(1)

Účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

20

)

alebo podľa osobitného predpisu.

20a

)

(2)

O návrhu koná a rozhoduje senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

(3)

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára

19

)

je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

20b

)

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

(4)

Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné.

20

)

§ 74

(1)

Pri rozhodovaní o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky na prezidenta republiky

pre vlastizradu je Ústavný súd viazaný

Trestným zákonom

, len pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku.

(2)

Pre konanie sa primerane použijú ustanovenia

Trestného poriadku

.

(3)

Ústavný súd rozhoduje rozsudkom.

(4)

Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená podľa

čl. 107 Ústavy

stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

§ 74a

(1)

Návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu a ďalších

rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v

§ 18 ods. 1 písm. a)

,

c)

a

e)

.

(2)

Návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších

rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v

§ 18 ods. 1 písm. a) a b)

.

(3)

Účastníci konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.

§ 74b

(1)

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v

§ 20 ods. 1

musí obsahovať

a)

opísanie podmienok, za akých bolo vydané rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu

alebo núdzového stavu,

b)

uvedenie ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení výnimočného

stavu alebo núdzového stavu,

c)

dôvody, pre ktoré má navrhovateľ pochybnosti o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného

stavu alebo núdzového stavu s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.

(2)

Navrhovateľ, ak je to možné, pripojí rovnopis rozhodnutia o vyhlásení výnimočného

stavu alebo núdzového stavu a rovnopisy ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie

o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

§ 74c

Návrh na začatie konania možno podať do desiatich dní od vyhlásenia výnimočného stavu

alebo núdzového stavu. Ústavný súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho doručenia.

§ 74d

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí účastníkom konania. Súčasne

sa nález doručí predsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej

republiky. Predseda Ústavného súdu zabezpečí uverejnenie tohto nálezu prostredníctvom

Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

§ 74e

(1)

Na disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

sa primerane použijú osobitné predpisy.

21

)

(2)

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie

súhlasu na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu

22

)

alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu zvolá

bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne

o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť

sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

(3)

Ak bol sudca podľa osobitného predpisu

22

)

alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky pristihnutý a zadržaný pri trestnom

čine, postupuje sa rovnako, ako ustanovuje

§ 14 ods. 4

tohto zákona.

§ 75

(1)

Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom

napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej

organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná (ďalej len "orgán medzinárodnej organizácie"), vznikne Slovenskej republike

povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného

súdu. Ustanovenie

§ 24 písm. c)

sa v tomto prípade nepoužije.

(2)

Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom podľa

čl. 133 Ústavy

musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa

§ 20 ods. 1 a 2

obsahovať

a)

označenie rozhodnutia Ústavného súdu, proti ktorému smeruje,

b)

označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.

(3)

Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci

uvedenej v odseku 1 účastníkom konania pred Ústavným súdom a v koho prospech orgán

medzinárodnej organizácie rozhodol.

(4)

Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú tiež účastníci konania pred Ústavným

súdom, ktorého obnova je navrhovaná, ktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v

tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj v konaní o návrhu na obnovu konania.

(5)

Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo

dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od

toho času, keď návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený.

§ 75a

(1)

O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna Ústavného súdu,

rozhoduje plénum Ústavného súdu.

(2)

O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu Ústavného súdu,

rozhoduje iný senát Ústavného súdu.

§ 75b

(1)

Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva

povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, návrh na

obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.

(2)

Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť

opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu

konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť

aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho

názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné

na dosiahnutie účelu obnovy konania.

(3)

Ak na základe návrhu na obnovu konania Ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje

pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom

vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.

§ 76

(1)

Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom

vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym

dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

3

)

(2)

Na konanie sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy prvého oddielu

tohto zákona.

§ 77

Ústavný súd má v štátnom rozpočte Slovenskej republiky samostatnú kapitolu.

§ 78

V čase, keď Ústavný súd zasadá, je zakázané zhromažďovanie občanov za účelom pôsobenia

na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 50 m od budovy Ústavného súdu alebo miesta, kde

Ústavný súd pojednáva.

§ 79

Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním upravuje spravovací a

rokovací poriadok Ústavného súdu, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu. Vyhlasuje

sa v Zbierke zákonov.

§ 79a

(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, o ktorej ústavnej sťažnosti alebo podnete sa

do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo vo veci samej, môže do 30 dní od

nadobudnutia účinnosti tohto zákona požiadať, aby sa jej podanie posudzovalo ako podanie

podľa tohto zákona; v takom prípade sa vo veci ďalej koná podľa tohto zákona po nadobudnutí

jeho účinnosti.

(2)

Ústavný súd sťažnosť odmietne, ak už vo veci, ktorá je s ňou obsahovo zhodná, rozhodol

v konaní o ústavnej sťažnosti alebo v konaní o podnete podľa doterajších predpisov.

§ 79b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2010

Konanie o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy

alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy, ktoré sa neskončilo do

31. marca 2010, sa dokončí podľa ustanovení účinných do 31. marca 2010.

§ 79c

Prechodné ustanovenie

Na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použije tento zákon.

§ 80

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č.

8/1992 Zb.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním.

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.