VYHLÁŠKA 386/1991 Z. z. o platobnom styku a zúčtovaní

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje platobný styk a zúčtovanie vykonávané na území Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky prostredníctvom Štátnej banky česko-slovenskej, bánk, sporiteľní,

prípadne ďalších právnických osôb, ktoré sú oprávnené tieto činnosti vykonávať

1

)

(ďalej len „banka“).

(2)

Tuzemský platobný styk a zúčtovanie medzi bankami navzájom sa spravuje osobitným

predpisom.

2

)

§ 2

(1)

Za účelom vykonávania platobného styku a zúčtovania zriaďujú banky na základe zmluvy

o účte fyzickým a právnickým osobám (ďalej len „klient“) účty. Zmluva o účte musí

mať písomnú formu. Za písomnú zmluvu sa považuje aj písomný súhlas klienta s podmienkami

vedenia účtu vydanými bankou.

(2)

Banka pri zriadení účtu požaduje doklady osvedčujúce vznik právnickej osoby alebo

preukázanie totožnosti fyzickej osoby, podpisový vzor osôb oprávnených disponovať

s peňažnými prostriedkami na účte, prípadne ďalšie doklady.

(3)

Pri zriadení účtu oznámi banka písomne klientovi bankové spojenie (

§ 16 ods. 2

) a názov účtu s údajom, ku ktorému dňu sa účet zriaďuje.

§ 3

(1)

Banka dohodne v zmluve o účte s klientom podmienky zrušenia účtu. Banka nemôže dojednať

výpovednú lehotu kratšiu ako jeden kalendárny mesiac.

(2)

Zrušenie účtu s údajom, ku ktorému dňu je účet zrušený, oznamuje banka klientovi

písomne.

§ 4

Klient vykonáva bezhotovostné platby prevodom peňažných prostriedkov z účtu na účet

prostredníctvom

a)

jednorazového alebo trvalého príkazu na zúčtovanie; príkaz na zúčtovanie vyhotovuje

platiteľ formou príkazu na úhradu alebo príjemca formou príkazu na inkaso v prípadoch

ustanovených v

§ 5 ods. 2

,

b)

šeku na zúčtovanie,

c)

bankovej platobnej karty (

§ 24

).

§ 5

(1)

Jednorazovým príkazom na úhradu vykonáva klient úhrady akýchkoľvek platieb.

(2)

Jednorazovým príkazom na inkaso sa vykonávajú výbery súm

a)

priznaných právoplatným a vykonateľným rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,

b)

pri ktorých je tento spôsob platenia ustanovený právnymi predpismi,

3

)

c)

pri ktorých sa tento spôsob platenia dohodol medzi platiteľom a jeho bankou.

§ 6

(1)

Na zúčtovanie platieb uskutočnených prostredníctvom šekov a bankových platobných

kariet vyhotovuje príjemca platby jednorazový príkaz na inkaso. Na zúčtovanie platieb

uskutočnených prostredníctvom zmeniek sa vyhotovuje jednorazový príkaz na úhradu alebo

na inkaso.

(2)

Príjemca šeku je povinný overiť totožnosť jeho predložiteľa. Pri bankovej platobnej

karte sa postupuje podľa

§ 29 ods. 2

.

§ 7

(1)

Trvalými príkazmi na úhradu sa vykonávajú

a)

opakujúce sa platby pre rovnakého príjemcu splatné v určitom termíne,

b)

pravidelné prevody do určitej výšky alebo limitu zostatku na účte alebo celého jeho

zostatku.

(2)

Platby uvedené v odseku 1 písm. a) sa môžu vykonávať aj trvalým príkazom na inkaso,

ak bol tento spôsob platenia dohodnutý medzi platiteľom a jeho bankou.

(3)

Trvalý príkaz na úhradu alebo na inkaso možno predložiť banke len písomnou formou.

§ 8

Banka je povinná zabezpečiť, aby sa z účtu klienta mohla vybrať suma len v súlade

s

§ 5 ods. 2

a

§ 7 ods. 2

.

§ 9

Klient môže vykonávať platby v hotovosti

a)

priamym odovzdaním hotovosti,

b)

zložením hotovosti na prevod peňažných prostriedkov v prospech účtu príjemcu pokladničným

dokladom banky,

c)

zložením hotovosti na výplatu sumy v hotovosti pokladničným dokladom banky,

d)

poukazom peňažných prostriedkov zo svojho účtu na výplatu sumy v hotovosti pokladničným

dokladom banky,

e)

šekom vystaveným na výplatu sumy v hotovosti (pokladničný šek),

f)

výberom hotovosti pokladničným dokladom banky,

g)

bankovou platobnou kartou.

§ 10

(1)

Klient skladá hotovosti v prospech svojho účtu, prípadne v prospech účtu iného príjemcu

za podmienok určených bankou, ktorá vedie jeho účet.

(2)

Ako súčasť tržieb skladaných v hotovosti sa môžu banke predkladať písomné príkazy

na inkaso platieb od klientov prostredníctvom šekov na zúčtovanie a bankových platobných

kariet.

§ 11

(1)

Klient vyberá hotovosti zo svojho účtu spravidla v banke, ktorá vedie jeho účet,

prípadne v inej banke za podmienok určených zmluvou. Banka je povinná informovať klienta,

ktorého účet vedie, v ktorých bankách môže vyberať hotovosti.

(2)

Doklady banky určené na vyberanie hotovosti uvedené v

§ 9 písm. e), f)

musia byť opatrené podpisom oprávnenej osoby a u právnickej osoby aj jej označením.

Banka požaduje, aby klient pri vyberaní hotovosti preukázal svoju totožnosť a potvrdil

príjem sumy svojím podpisom na doklade.

§ 12

Banka je oprávnená vybrať si z účtu klienta sumu bez jeho príkazu

a)

ak je na to vopred splnomocnená písomnou zmluvou s klientom, ktorého účet vedie,

b)

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu,

c)

na úhradu odmien a skutočných výdavkov za poskytnuté peňažné služby.

4

)

§ 13

(1)

Klient predkladá príkazy na zúčtovanie [

§ 4 písm. a)

] banke, ktorá vedie jeho účet, pokiaľ sa banka platiteľa s bankou príjemcu nedohodnú

inak. Banka, ktorá vedie účet klienta, je povinná ho upozorniť na takú dohodu.

(2)

Klient predkladá banke príkazy na zúčtovanie formou

a)

technických nosičov údajov odovzdávaných fyzicky na kompatibilnom médiu alebo diaľkovým

prenosom údajov, a to na základe vopred uzavretej písomnej zmluvy s bankou,

b)

písomných príkazov.

§ 14

(1)

Písomné príkazy na zúčtovanie predkladá klient na tlačivách určených bankou a podpísaných

v súlade s podpisovými vzormi.

(2)

Pri príkazoch na zúčtovanie odovzdávaných na technických nosičoch údajov alebo diaľkovým

prenosom údajov môže byť podpis nahradený kódom určeným po dohode s bankou.

§ 15

(1)

Banka na požiadanie klienta dohodnutým spôsobom potvrdí prevzatie príkazu na zúčtovanie.

(2)

Klient je oprávnený požiadať banku o potvrdenie kópie vykonaného príkazu na zúčtovanie;

banka je povinná mu túto službu poskytnúť, ak ide o zaplatenie poplatku na účely začatia

konania príslušného štátneho orgánu.

§ 16

(1)

Klient uvádza na príkazoch na zúčtovanie tieto povinné náležitosti

a)

bankové spojenie platiteľa,

b)

bankové spojenie príjemcu,

c)

sumu,

d)

označenie meny, pokiaľ nejde o platbu v česko-slovenských korunách,

e)

konštantný symbol (charakter platby),

f)

podpis (kód); u právnickej osoby označenie príkazcu,

g)

dátum vystavenia.

(2)

Bankovým spojením sa na účely tejto vyhlášky rozumie číslo účtu a identifikačný kód

banky, prípadne označenie klienta a identifikačný kód banky. Banka je povinná oboznámiť

klientov, ktorých účty vedie, so svojím identifikačným kódom.

(3)

Klient môže uvádzať na príkazoch na zúčtovanie

a)

dátum splatnosti,

b)

variabilný symbol (správu pre príjemcu platby).

(4)

Klient môže so súhlasom banky uvádzať na príkazoch na zúčtovanie tieto ďalšie náležitosti

a)

špecifický symbol (zúčtovací údaj),

b)

dopĺňajúci údaj.

(5)

Konštantný symbol, variabilný symbol a špecifický symbol sú vždy číselné údaje a

obsahujú najviac 10 znakov. Konštantné symboly sa uvádzajú na príkazoch na zúčtovanie

v súlade s prílohou vyhlášky.

§ 17

Príkazy na zúčtovanie, ktoré neobsahujú náležitosti podľa

§ 16 ods. 1

alebo nespĺňajú dohodnuté podmienky, nemusí banka prijať na zúčtovanie a môže ich

s odôvodnením vrátiť klientovi ako nevykonateľné.

§ 18

Banka zúčtováva vykonateľné príkazy na zúčtovanie do výšky voľných peňažných prostriedkov

na účte, prípadne dohodnutého debetného zostatku účtu, a to podľa poradia určeného

klientom. Príkazy, na ktorých zúčtovanie nie je na účte dostatok peňažných prostriedkov,

je banka oprávnená vracať klientom.

§ 19

(1)

Banka je povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta v deň určený klientom

(splatnosť), ak sa príkaz na zúčtovanie predložil aspoň dva pracovné dni pred splatnosťou,

ak nie je dohodnutá iná lehota. Ak lehota na predloženie príkazu na zúčtovanie nebola

dodržaná alebo ak nie je deň splatnosti určený, je banka povinná odpísať peňažné prostriedky

z účtu klienta najneskôr druhý pracovný deň po dni prevzatia príkazu na zúčtovanie

alebo v dohodnutej lehote.

(2)

Banka je povinná pripísať peňažné prostriedky na účet klienta najneskôr nasledujúci

pracovný deň po dni, keď dostala peňažné prostriedky a potrebné doklady na ich zúčtovanie

od banky platiteľa.

(3)

Odpísanie peňažných prostriedkov z účtu a ich pripísanie na účet sa z hľadiska počítania

lehôt považujú za samostatné zúčtovania.

(4)

Ak klient na príkaze na zúčtovanie uvedie ako deň splatnosti deň pracovného pokoja

alebo voľna,

5

)

zúčtuje banka vykonateľný príkaz nasledujúci pracovný deň.

§ 20

Zostatok účtu úročí banka klientovi v súlade so zmluvou o účte. Úročenie na účte klienta

sa začína dňom zúčtovania peňažných prostriedkov na jeho účet a končí sa dňom predchádzajúcim

dňu ich výberu alebo prevodu. Úroky sa účtujú v mene, v ktorej sa účet vedie.

§ 21

Banka zúčtuje klientovi úroky v dohodnutej lehote a informuje klienta o zúčtovaní

úrokov v správe o zúčtovaní (

§ 23

).

§ 22

Odmeny za služby v platobnom styku

Banka je oprávnená účtovať klientovi podľa svojho sadzobníka, ktorý vydáva podľa osobitného

predpisu,

4

)

odmeny a skutočné výdavky za poskytnuté služby v platobnom styku.

§ 23

Správy o zúčtovaní

Banka informuje klienta v dohodnutých lehotách o stave peňažných prostriedkov na účte

a o vykonaní platieb správou o zúčtovaní. Správu o stave peňažných prostriedkov na

účte predkladá banka aspoň raz ročne písomnou formou, správu o vykonaní platieb predkladá

formou dohodnutou s klientom.

§ 24

(1)

Banková platobná karta (ďalej len „platobná karta“), ktorou sa vykonávajú bezhotovostné

platby a výbery hotovostí prostredníctvom účtu vedeného v banke, je platobný prostriedok,

ktorého fyzikálne charakteristiky včítane materiálu, konštrukcie, vlastností a rozmerov

musia byť v súlade s medzinárodnými technickými normami vydávanými Medzinárodnou organizáciou

pre normalizáciu (normy ISO).

(2)

Platobná karta musí obsahovať tieto náležitosti

a)

označenie vydavateľa platobnej karty,

b)

meno držiteľa platobnej karty, prípadne identifikáciu držiteľa platovej karty (napr.

rodné číslo, podpis),

c)

číslo platobnej karty,

d)

platnosť platobnej karty,

e)

záznam údajov (magnetický prúžok, mikročip, optický alebo iný špeciálny záznam).

(3)

Platobné karty podľa odseku 1 sú oprávnené vydávať len banky.

§ 25

(1)

Klient môže požiadať o vydanie platobnej karty banku, ktorá vedie jeho účet. Banka

môže vydať k jednému účtu niekoľko platobných kariet, a to pre majiteľa účtu a osoby,

ktoré splnomocnil na disponovanie s peňažnými prostriedkami na účte.

(2)

Banka je povinná oboznámiť vopred klienta s podmienkami vydávania a používania platobných

kariet, najmä s rozsahom a spôsobom vykonávania platobných operácií prostredníctvom

platobnej karty, dobou jej platnosti, výškou, do akej sa môžu platobné operácie prostredníctvom

platobnej karty uskutočňovať. O vydaní a používaní platobnej karty uzavrie banka s

klientom zmluvu.

§ 26

(1)

Za konečnú úpravu platobnej karty včítane údajov týkajúcich sa jej držiteľa zodpovedá

banka vydávajúca platobnú kartu.

(2)

Údaje obsiahnuté v zázname údajov na platobnej karte sú predmetom utajenia pred nepovolanými

osobami a banka je povinná zabezpečiť ich pred zneužitím.

§ 27

Údaje obsiahnuté na platobnej karte môžu sa snímať prostredníctvom elektronických

snímacích zariadení zo záznamu údajov [

§ 24 ods. 2 písm. e)

] alebo mechanicky. Platobné karty určené na mechanické snímanie musia byť vybavené

aj viditeľným reliéfnym záznamom, ktorý slúži na mechanické snímanie údajov obsiahnutých

na platobnej karte a na ich kontrolu.

§ 28

(1)

Platobná karta je majetkom banky, ktorá ju vydala a ktorá je oprávnená v prípadoch

ustanovených touto vyhláškou (

§ 30

) alebo zmluvou požadovať od držiteľa platobnej karty jej vrátenie.

(2)

Platobné karty, ktoré boli vrátené alebo stiahnuté z obehu, je banka, ktorá ich vydala,

povinná znehodnotiť.

§ 29

(1)

Banka môže viazať používanie platobnej karty na správnu voľbu osobného identifikačného

kódu alebo na preukázanie totožnosti predložiteľa, prípadne na jeho podpis. Osobný

identifikačný kód musí byť zabezpečený pred prezradením a pred zneužitím.

(2)

Príjemcovia platieb vykonávaných prostredníctvom platobných kariet sú povinní pri

platobných kartách, ktorých používanie sa viaže na preukázanie totožnosti predložiteľa

alebo jeho podpis, overiť totožnosť predložiteľa, prípadne overiť, či jeho podpis

zodpovedá podpisu na platobnej karte.

(3)

Banka, ktorá vydáva platobné karty, môže dohodnúť s príjemcami platieb vykonávaných

prostredníctvom platobných kariet ďalšie podmienky. Za dohodu sa považuje aj prijímanie

platobných kariet alebo umožnenie výberu peňažnej sumy v hotovosti platobnou kartou

pri dodržaní podmienok ustanovených bankou, ktorá platobnú kartu vydala.

§ 30

(1)

Banky si môžu vzájomne oznamovať údaje o stratených, odcudzených a zneužitých platobných

kartách a viesť ich evidenciu.

(2)

Ak držiteľ platobnej karty vykoná platbu alebo výber hotovosti prostredníctvom platobnej

karty vo výške, ktorá nie je krytá zostatkom na účte, môže banka zakázať používanie

takej platobnej karty, požadovať jej vrátenie a zaradiť ju do evidencie podľa odseku

1.

§ 31

Podúčty, ktoré boli zriadené pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa naďalej

považujú za účty podľa ustanovenia

§ 2

.

§ 32

Dňom účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť všetky výnimky a odchýlky v platobnom

styku povolené v čase účinnosti vyhlášky predsedu Štátnej banky československej č.

10/1978 Zb.

o platobnom styku a zúčtovaní na účtoch organizácií.

§ 33

Zrušujú sa

a)

vyhláška predsedu Štátnej banky československej č.

10/1978 Zb.

o platobnom styku a zúčtovaní na účtoch organizácií,

b)

ustanovenia § 23 až 27, § 29 až 31, § 37 ods. 2 a § 38 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení neskorších predpisov.

§ 34

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1991.