ZÁKON 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel zákona

(1) Tento zákon upravuje

a)

právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, hospodárením, kontrolou a vlastníckymi

vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,

b)

pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa

rezerv“).

1

)

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

tvorbou štátnych hmotných rezerv ich vytváranie, dopĺňanie alebo zabezpečenie doplnenia

pri riešení krízovej situácie

2

)

podľa opatrení hospodárskej mobilizácie

3

)

a úloh určených ministerstvami alebo ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy

alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,

b)

hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička,

nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa, predaj, presun a preradenie,

pričom

1.

obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti,

množstva a ceny,

2.

zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu alebo akosti,

množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého

druhu iného množstva alebo ceny,

3.

vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia

na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv s nimi nakladá podľa osobitného predpisu,

4

)

4.

ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písmena e) pri

starostlivosti o štátne hmotné rezervy,

5.

uvoľňovanie je súhrn činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou

štátnych hmotných rezerv na účely riešenia situácií a udalostí uvedených v

§ 3 ods. 1

,

6.

presun je zmena ochraňovateľa štátnych hmotných rezerv,

7.

preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi jednotlivými

druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v

§ 3 ods. 2

,

c)

minimálnym limitom položky hmotných rezerv určené množstvo jednej položky hmotných

rezerv vyjadrené v merných jednotkách, pod ktoré nesmie množstvo hmotných rezerv jednej

položky klesnúť okrem uvoľňovania podľa

§ 10

,

d)

orientačným cieľovým stavom hmotných rezerv množstvo jednej položky hmotných rezerv

vyjadrené v merných jednotkách, ktoré sa považuje za maximálne z hľadiska potrieb

Slovenskej republiky,

e)

ochraňovateľom Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o

ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné

rezervy,

f)

mimoriadnou obmenou obmena štátnych hmotných rezerv pred uplynutím ustanovenej lehoty

obmeny zásob, najmä z dôvodu zabránenia hroziacim škodám na ochraňovaných zásobách

alebo z dôvodu uvoľňovania.

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY A ICH SPRÁVA

§ 3

Štátne hmotné rezervy

(1)

Štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie krízovej situácie,

2

)

mimoriadnej udalosti,

5

)

III. stupňa povodňovej aktivity,

6

)

stavu núdze v energetike,

7

)

potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek vyplývajúcich

z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

(2)

Štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené

a ochraňované na území Slovenskej republiky. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy

delia na

a)

hmotné rezervy,

b)

mobilizačné rezervy,

c)

pohotovostné zásoby.

(3)

Pri správe a nakladaní s nehnuteľnosťami sa postupuje podľa osobitného predpisu,

4

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky

skladovania a ochraňovania, štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických

osôb alebo fyzických osôb na základe zmluvy so Správou rezerv.

9

)

§ 4

Správa štátnych hmotných rezerv

(1)

Štátne hmotné rezervy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, spravuje Správa rezerv spôsobom

a za podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

1

)

(2)

Správa rezerv zabezpečuje

a)

tvorbu, financovanie, hospodárenie a kontrolu štátnych hmotných rezerv,

b)

vykonávanie majetkovej správy štátnych hmotných rezerv,

c)

rozmiestňovanie štátnych hmotných rezerv a ich skladovanie vo vlastných skladovacích

kapacitách,

d)

pripravenosť štátnych hmotných rezerv na ich použitie na určené ciele,

e)

koordináciu činností ústredných a ostatných štátnych orgánov v oblasti štátnych hmotných

rezerv,

f)

styk so zahraničím na účelné a efektívne riešenie štátnych hmotných rezerv,

g)

poskytovanie odborných služieb za úhradu v oblastiach priamo súvisiacich s činnosťou

a odborným zameraním Správy rezerv za podmienky, že sa tým neohrozí jej základné poslanie,

h)

plnenie zakladateľských funkcií voči právnickým osobám zabezpečujúcim úlohy v oblasti

štátnych hmotných rezerv, ktorých zakladateľom je Správa rezerv,

i)

analytickú a operatívnu evidenciu zásob štátnych hmotných rezerv,

j)

zhromažďovanie údajov o disponibilných zdrojoch hmotných rezerv,

k)

ostatné činnosti v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktoré súvisia s plnením úloh

vymedzených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi.

(3)

Zabezpečenie štátnych hmotných rezerv Správa rezerv uskutočňuje formou finančnej

zábezpeky, bankovou zárukou alebo záložným právom na majetok podnikateľa.

(4)

Finančnou zábezpekou na účely tohto zákona je zloženie peňažných prostriedkov na

bežný účet Správy rezerv pri pôžičke, obmene alebo zámene za podmienok ustanovených

týmto zákonom.

§ 5

Tvorba štátnych hmotných rezerv

(1)

Ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na tvorbu štátnych hmotných rezerv

vyplývajúce z krízových plánov a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy a požiadaviek

Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Správu rezerv.

(2)

Tvorba štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu tvorby štátnych hmotných

rezerv.

(3)

Tvorba štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov.

11

)

(4)

Správa rezerv tvorí štátne hmotné rezervy kúpou na tuzemských trhoch, zahraničných

trhoch alebo prostredníctvom komoditných búrz.

(5)

Zásoby štátnych hmotných rezerv predáva Správa rezerv v rámci obmien, zámien a uvoľňovania.

Za zmluvný predaj sa považuje aj predaj prostredníctvom komoditných búrz.

TRETIA ČASŤ

DRUHY ŠTÁTNYCH HMOTNÝCH REZERV A HOSPODÁRENIE S NIMI

§ 6

Hmotné rezervy

(1)

Hmotné rezervy tvoria vybrané suroviny, materiály a výrobky. Hmotné rezervy sú určené

na ochranu ekonomiky, na použitie v období stavu núdze v energetike,

7

)

potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo na dočasné riešenie

následkov mimoriadnej udalosti.

5

)

(2)

Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi

účelnosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a ak

je to potrebné, vypracuje návrhy na zmenu položiek hmotných rezerv, ich minimálnych

limitov a orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy predkladá Správa rezerv vláde

Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie. Limity zásob hmotných rezerv

určené na podporu obrany štátu sú ustanovené na základe plánovacích dokumentov schválených

vládou.

(3)

Hmotné rezervy možno bez súhlasu Správy rezerv vyskladniť, len ak ide o odvrátenie

následkov mimoriadnej udalosti.

5

)

Ochraňovateľ, ktorý vyskladní hmotné rezervy bez súhlasu Správy rezerv, je povinný

do 10 dní od vyskladnenia predložiť Správe rezerv správu o dôvodoch takéhoto vyskladnenia.

Ak Správa rezerv neuzná opodstatnenosť vyskladnenia hmotných rezerv bez jej súhlasu,

považuje sa to za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv.

§ 7

Hospodárenie s hmotnými rezervami

Pri hospodárení s hmotnými rezervami Správa rezerv uplatňuje zásadu účelnosti, hospodárnosti

a uskutočňuje

a)

ochraňovanie hmotných rezerv,

b)

obmenu a zámenu hmotných rezerv,

c)

pôžičku hmotných rezerv,

d)

uvoľňovanie hmotných rezerv.

§ 8

Obmena a zámena hmotných rezerv

(1)

Správa rezerv určuje pre jednotlivé položky hmotných rezerv lehoty obmeny, ktoré

sú určené podľa technických podmienok skladovania a kvalitatívnych ukazovateľov pre

jednotlivé položky hmotných rezerv.

(2)

Zámenu položiek hmotných rezerv zabezpečuje Správa rezerv, ak treba jednu položku

hmotných rezerv alebo jej časť presahujúcu minimálny limit zameniť za inú položku

v súlade s limitmi položiek hmotných rezerv schválenými vládou.

(3)

Obmenu a zámenu hmotných rezerv vykonáva ochraňovateľ na základe zmluvy medzi ochraňovateľom

a Správou rezerv.

(4)

Obmena alebo zámena hmotných rezerv sa vykonáva

a)

súbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, aby na konci kalendárneho mesiaca

nedošlo k poklesu alebo zvýšeniu zásob,

b)

nesúbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, že počas trvania obmeny alebo

zámeny hmotných rezerv môže dôjsť k poklesu alebo zvýšeniu zásob; vyrovnanie množstva

alebo majetkovej hodnoty hmotných rezerv je vykonané po skončení nesúbežnej obmeny

alebo zámeny hmotných rezerv.

(5)

Obmenu hmotných rezerv pred uplynutím určenej lehoty obmeny možno vykonať po písomnom

súhlase Správy rezerv.

§ 9

Pôžička hmotných rezerv

(1)

Správa rezerv môže určiť, že objem hmotných rezerv, ktorý presiahne minimálny limit

jednej položky, sa použije v príslušnom roku na účely pôžičky.

(2)

Správa rezerv o poskytnutí pôžičky hmotných rezerv zabezpečenej podľa

§ 4 ods. 3

rozhoduje na základe žiadosti. Dlžník vráti Správe rezerv v zmluvne dohodnutom termíne

zásoby hmotných rezerv rovnakého druhu, množstva a akosti.

(3)

Pri poskytnutí pôžičky Správa rezerv dlžníkovi vyúčtuje poplatok za dočasné prenechanie

hmotných rezerv (ďalej len „poplatok“), ktorý sa vypočíta ako súčin základu poplatku

a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu účinnosti zmluvy

o pôžičke zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Základ poplatku tvorí cena požičaných

hmotných rezerv podľa účtovnej evidencie v čase, keď došlo k ich požičaniu. Poplatok

je príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením požičaných hmotných rezerv, vyzve ho Správa rezerv

písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote 15 dní od doručenia výzvy Správy rezerv.

Po márnom uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety zábezpeka v hodnote požičaných

hmotných rezerv prepadá v prospech Správy rezerv.

(5)

Predĺženie dohodnutej doby pôžičky Správa rezerv môže povoliť iba na základe žiadosti

dlžníka.

§ 10

Uvoľňovanie hmotných rezerv

(1)

Ak treba použiť hmotné rezervy na účel uvedený v

§ 6 ods. 1

, uvoľnia sa na základe rozhodnutia vlády. Návrh na uvoľnenie hmotných rezerv predkladá

vláde predseda Správy rezerv.

(2)

Pri uvoľňovaní hmotných rezerv môžu uvoľňované položky hmotných rezerv dočasne klesnúť

pod minimálny limit schválený vládou. Správa rezerv súčasne navrhne časový plán doplnenia

hmotných rezerv na minimálny limit.

(3)

Správa rezerv môže predať hmotné rezervy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

11a

)

§ 11

Mobilizačné rezervy

(1)

Mobilizačné rezervy tvoria prostriedky určené pre subjekty hospodárskej mobilizácie

12

)

na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

3

)

v období krízovej situácie.

2

)

Mobilizačné rezervy sú majetkom štátu v správe Správy rezerv.

(2)

Mobilizačné rezervy sa môžu použiť aj v čase od vyhlásenia do skončenia mimoriadnej

situácie,

5

)

stavu núdze v energetike,

7

)

stavu ropnej núdze

8

)

a III. stupňa povodňovej aktivity.

6

)

(3)

Ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie,

12

)

pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené.

(4)

Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek na plnenie opatrení hospodárskej

mobilizácie.

2

)

Požiadavky na tvorbu mobilizačných rezerv na nasledujúce tri kalendárne roky predkladajú

ochraňovatelia príslušným ústredným orgánom štátnej správy do 31. marca kalendárneho

roka predchádzajúceho prvým požiadavkám. Príslušné ústredné orgány štátnej správy

po vyhodnotení požiadaviek od ochraňovateľov predkladajú Správe rezerv súhrnnú požiadavku

na doplnenie mobilizačných rezerv do 30. apríla kalendárneho roka predchádzajúceho

prvej požiadavke. V odôvodnených prípadoch možno podať zmenu súhrnnej požiadavky na

doplnenie mobilizačných rezerv týkajúcu sa nasledujúceho kalendárneho roka po 30.

apríli kalendárneho roka.

(5)

Správa rezerv po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vykoná

do 45 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok rozpis

tvorby a doplnenia mobilizačných rezerv a zašle ho príslušným orgánom štátnej správy

a ochraňovateľom, ktorí podali požiadavku.

(6)

O použití mobilizačných rezerv po vyhlásení mimoriadnej situácie

5

)

a po vyhlásení III. stupňa povodňovej aktivity

6

)

rozhoduje Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej

správy. V období krízovej situácie,

2

)

stavu núdze v energetike

7

)

a stavu ropnej núdze

8

)

o použití mobilizačných rezerv rozhoduje vláda.

(7)

Správa rezerv so súhlasom príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže rozhodnúť

aj o inom použití mobilizačných rezerv ako podľa odsekov 1 a 2, ak také použitie je

v stave bezpečnosti účelné, efektívne, hospodárne a neohrozí účel ustanovený v odsekoch

1 a 2.

(8)

Ochraňovateľ môže použiť mobilizačné rezervy len na základe rozhodnutia vlády alebo

Správy rezerv.

(9)

Mobilizačné rezervy spotrebované pri použití navrhne ochraňovateľ Správe rezerv prostredníctvom

príslušného ústredného orgánu štátnej správy na odpis z dôvodu ich spotreby a následného

vyňatia z evidencie zásob. Mobilizačné rezervy znehodnotené alebo poškodené pri použití

tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, navrhne ochraňovateľ Správe

rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie.

Súčasne ochraňovateľ bezodkladne požiada Správu rezerv prostredníctvom príslušného

ústredného orgánu štátnej správy o ich doplnenie. Mobilizačné rezervy poškodené pri

ich použití tak, že ich oprava je možná a hospodárna, ochraňovateľ navrhne Správe

rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na opravu.

(10)

Ak sú mobilizačné rezervy pri použití spotrebované, znehodnotené, zničené alebo poškodené

tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, príslušný orgán krízového

riadenia,

13

)

ktorý o použitie mobilizačných rezerv požiadal, vyhotoví v spolupráci s ochraňovateľom

do 10 dní po skončení krízovej situácie,

2

)

mimoriadnej udalosti,

5

)

III. stupňa povodňovej aktivity,

6

)

stavu núdze v energetike

7

)

a stavu ropnej núdze

8

)

škodový protokol, v ktorom uvedie označenie, druh a množstvo spotrebovaných, znehodnotených,

zničených alebo poškodených mobilizačných rezerv.

(11)

Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy rozhodne o zrušení subjektu hospodárskej

mobilizácie,

12

)

ktorý je zároveň aj ochraňovateľom, oznámi túto skutočnosť Správe rezerv a navrhne

presun mobilizačných rezerv k inému ochraňovateľovi v jeho pôsobnosti alebo vyčlenenie

mobilizačných rezerv. Správa rezerv rozhodne o presune, vyčlenení mobilizačných rezerv,

preradení do zásob iného druhu štátnych hmotných rezerv alebo o ich inom použití na

plnenie úloh Správy rezerv.

(12)

Ochraňovateľ každoročne vypracuje Správu o mobilizačných rezervách, ktoré ochraňuje

s vyhodnotením ich potrebnosti a účelnosti pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

3

)

Ochraňovateľ správu podľa prvej vety zašle príslušnému ústrednému orgánu štátnej

správy a Správe rezerv do 31. marca.

(13)

Ochraňovateľ každoročne do 31. marca požiada o finančný limit na bežné výdavky spojené

s ochraňovaním mobilizačných rezerv na nasledujúci kalendárny rok.

(14)

Ak je na ochraňovateľa vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia podľa

osobitného predpisu,

14

)

ochraňovateľ o tom bezodkladne informuje Správu rezerv a príslušný ústredný orgán

štátnej správy. Správa rezerv písomne oznámi správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi

reštrukturalizácie, že dlžník je ochraňovateľom majetku štátu v Správe rezerv. Správa

rezerv písomne požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy o vydanie návrhu na

vyčlenenie mobilizačných rezerv alebo na presun mobilizačných rezerv. Správca konkurznej

podstaty alebo správca reštrukturalizácie je povinný majetok štátu v správe Správy

rezerv ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu

4

)

na základe rozhodnutia Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do prevzatia

mobilizačných rezerv na základe rozhodnutia o presune mobilizačných rezerv alebo na

základe rozhodnutia o preradení mobilizačných rezerv.

§ 12

Hospodárenie s mobilizačnými rezervami

Hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie

a)

ochraňovanie mobilizačných rezerv,

b)

obmena mobilizačných rezerv,

c)

zámena mobilizačných rezerv,

d)

výpožička mobilizačných rezerv,

e)

nájom mobilizačných rezerv,

f)

vyčleňovanie, presun a preradenie mobilizačných rezerv.

§ 13

Ochraňovanie mobilizačných rezerv

(1)

Mobilizačné rezervy sa skladujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa tak, aby

nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu alebo odcudzeniu, aby boli kontrolovateľné,

dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie. Mobilizačné rezervy musia byť na

viditeľnom mieste označené symbolom „P 222“. Pohonné hmoty a mazadlá sa môžu skladovať

spolu s vlastnými zásobami ochraňovateľa.

(2)

Mobilizačné rezervy možno skladovať v skladových priestoroch ochraňovateľa len na

základe zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom a Správou rezerv. Ochraňovateľ je

povinný dodržiavať podmienky ochraňovania určené zmluvou o ochraňovaní. Poverené osoby

Správy rezerv sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie podmienok ochraňovania.

(3)

Ak sa mobilizačné rezervy skladujú v skladových priestoroch Správy rezerv, ochraňovateľ

je povinný dodržiavať podmienky ochraňovania podľa zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom

a Správou rezerv.

(4)

Preskúšanie mobilizačných rezerv, ktoré vykonáva ochraňovateľ minimálne dvakrát ročne,

možno vykonať len na základe písomného súhlasu Správy rezerv. Súhlas Správy rezerv

na preskúšanie mobilizačných rezerv sa nevyžaduje na preskúšanie mobilizačných rezerv

podľa osobitného predpisu.

15

)

(5)

Za škody, ktoré vzniknú počas preskúšania mobilizačných rezerv neodbornou manipuláciou,

zodpovedá ochraňovateľ, ktorý ich bezodkladne odstráni na vlastné náklady.

(6)

Ochraňovateľ zabezpečuje technickú spôsobilosť mobilizačných rezerv na základe servisných

odporučení výrobcu. Pri cestných vozidlách a zvláštnych vozidlách

16

)

vykoná ochraňovateľ raz za pol roka ich preskúšanie skúšobnou jazdou v dĺžke maximálne

30 km. Prehliadky technickej spôsobilosti a preskúšania zaznamená ochraňovateľ v prevádzkovej

knihe. Za zabezpečenie technickej spôsobilosti a preskúšanie mobilizačných rezerv

patrí ochraňovateľovi od Správy rezerv náhrada preukázateľne vynaložených nákladov.

§ 14

Obmena mobilizačných rezerv

(1)

Ochraňovateľ požiada Správu rezerv o obmenu mobilizačných rezerv na základe zistení

poslednej inventarizácie do 31. marca kalendárneho roka na nasledujúci rok podľa skončenia

lehoty ich skladovania, podľa záručných podmienok výrobcu, dodávateľa alebo technologických

a výrobných postupov ochraňovateľa.

(2)

Obmenu mobilizačných rezerv zabezpečuje ochraňovateľ. Rozhodnutie o vykonaní obmeny

mobilizačných rezerv vydá Správa rezerv do 30. júna kalendárneho roka predchádzajúceho

roku plánovanej realizácie obmeny mobilizačných rezerv. Mobilizačné rezervy možno

obmieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje za samostatnú obmenu mobilizačných

rezerv.

(3)

Ak sa obmena mobilizačných rezerv vykonáva v priebehu jedného kalendárneho mesiaca,

uskutoční sa bez finančnej zábezpeky. Plnenie zmluvné strany vykonajú vzájomným započítaním

pohľadávok.

(4)

Ak sa obmena mobilizačných rezerv vykonáva v čase, ktorý presahuje jeden kalendárny

mesiac, uskutoční sa s finančnou zábezpekou.

(5)

Finančnú zábezpeku na zabezpečenie obmeny mobilizačných rezerv zloží ochraňovateľ

na bežný účet Správy rezerv vo výške kúpnej ceny obmieňaných mobilizačných rezerv

určenej v zmluve o obmene medzi ochraňovateľom a Správou rezerv vrátane dane z pridanej

hodnoty.

(6)

Pri hroziacej škode na skladovaných mobilizačných rezervách možno na základe žiadosti

ochraňovateľa a rozhodnutia Správy rezerv vykonať mimoriadnu obmenu mobilizačných

rezerv. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa vzťahujú aj na mimoriadnu obmenu mobilizačných

rezerv.

(7)

Pravidelnú obmenu mobilizačných rezerv možno dohodnúť aj v zmluve o ochraňovaní.

§ 15

Zámena mobilizačných rezerv

(1)

Zámenu mobilizačných rezerv navrhuje Správe rezerv ochraňovateľ do 31. marca kalendárneho

roka na nasledujúci rok, ak sa iným druhom mobilizačných rezerv efektívnejšie zabezpečí

plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

3

)

(2)

Rozhodnutie o vykonaní zámeny mobilizačných rezerv vydáva Správa rezerv na základe

súhlasu príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Zámenu mobilizačných rezerv vykoná Správa rezerv na základe zmluvy o zámene. Správa

rezerv zabezpečuje finančné prostriedky na cenové rozdiely pri zámene mobilizačných

rezerv. Pri zámene mobilizačných rezerv sa postupuje podľa osobitného predpisu.

11

)

(4)

Pri zmene technológie, zmene dodávateľa mobilizačných rezerv, hroziacej škode na

mobilizačných rezervách alebo vzniku nových požiadaviek na plnenie opatrení hospodárskej

mobilizácie

3

)

môže ochraňovateľ predložiť návrh na zámenu mobilizačných rezerv alebo jeho zmenu

aj v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho roku realizácie zámeny mobilizačných

rezerv po predchádzajúcej dohode so Správou rezerv.

(5)

Ochraňovateľ požiada o zámenu mobilizačných rezerv, ak sa preukáže, že s ohľadom

na ich technickú zastaranosť, nízku účinnosť alebo nespoľahlivosť sú už nepoužiteľné

alebo nemožno na ich výstavbu alebo prevádzku zabezpečiť kvalifikovanú obsluhu.

(6)

Mobilizačné rezervy možno zamieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje

za samostatnú zámenu mobilizačných rezerv.

§ 16

Výpožička mobilizačných rezerv

(1)

Mobilizačné rezervy môže dať Správa rezerv do výpožičky štátnej rozpočtovej organizácii,

štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku (ďalej len „vypožičiavateľ“)

na základe zmluvy o výpožičke najviac na jeden rok.

(2)

Žiadosť o výpožičku mobilizačných rezerv predkladá vypožičiavateľ ochraňovateľovi.

Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy udelí súhlas na žiadosť o výpožičku mobilizačných

rezerv, postúpi ochraňovateľ uvedenú žiadosť spolu so súhlasom príslušného ústredného

orgánu štátnej správy Správe rezerv. Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy neudelí

súhlas na žiadosť o výpožičku, ochraňovateľ žiadosť podľa prvej vety zamietne.

(3)

Výpožička mobilizačných rezerv je pre vypožičiavateľa bezodplatná.

(4)

Ak po uplynutí lehoty výpožičky má vypožičiavateľ záujem aj naďalej využívať mobilizačné

rezervy, možno tieto vypožičiavateľovi prenajať podľa

§ 17

.

(5)

Výpožička mobilizačných rezerv môže byť Správou rezerv skončená na základe potreby

použitia mobilizačných rezerv na riešenie situácií a udalostí uvedených v

§ 11 ods. 1, 2

a

7

.

§ 17

Nájom mobilizačných rezerv

(1)

Mobilizačné rezervy môže dať Správa rezerv do nájmu podnikateľovi (ďalej len „nájomca“)

na základe písomnej zmluvy.

17

)

(2)

Žiadosť o nájom mobilizačných rezerv alebo žiadosť o predĺženie nájmu mobilizačných

rezerv predkladá žiadateľ alebo nájomca ochraňovateľovi najmenej dva mesiace pred

začiatkom nájmu alebo uplynutím lehoty nájmu. Ak príslušný ústredný orgán štátnej

správy udelí súhlas na žiadosť o nájom mobilizačných rezerv alebo na žiadosť o predĺženie

nájmu mobilizačných rezerv, postúpi ochraňovateľ uvedenú žiadosť spolu so súhlasom

príslušného ústredného orgánu štátnej správy Správe rezerv najmenej jeden mesiac pred

začiatkom nájmu alebo pred uplynutím lehoty nájmu spolu s predmetným súhlasom. Ak

príslušný ústredný orgán štátnej správy neudelí súhlas na žiadosť o nájom alebo súhlas

na žiadosť o predĺženie nájmu, ochraňovateľ žiadosť podľa prvej vety zamietne.

(3)

Mesačné nájomné za mobilizačné rezervy je v zmluvne dohodnutej výške, minimálne však

vo výške jednej dvanástiny ročnej odpisovej sadzby rovnomerného odpisovania z nadobúdacej

ceny podľa osobitného predpisu.

18

)

(4)

Nájom mobilizačných rezerv môže byť Správou rezerv skončený na základe potreby použitia

mobilizačných rezerv na riešenie situácií a udalostí uvedených v

§ 11 ods. 1, 2

a

7

.

(5)

Pred skončením nájmu nájomca vykoná potrebnú údržbu, ošetrenie a konzerváciu na vlastné

náklady. Pri cestných vozidlách a zvláštnych vozidlách

16

)

opatrených evidenčným číslom vozidla nájomca zabezpečí, aby tieto cestné vozidlá

a zvláštne vozidlá

16

)

boli technicky spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a na vlastné náklady

odstráni zistené chyby.

§ 18

Vyčleňovanie, presun a preradenie mobilizačných rezerv

(1)

Ak sa mobilizačné rezervy stanú neúčelné pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie,

3

)

ochraňovateľ bezodkladne predloží príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy žiadosť

o vyčlenenie takýchto mobilizačných rezerv.

(2)

Príslušný ústredný orgán štátnej správy žiadosť o vyčlenenie mobilizačných rezerv

ochraňovateľa posúdi, prehodnotí vyčlenenie alebo navrhne presun mobilizačných rezerv

a bezodkladne predloží Správe rezerv návrh na vyčlenenie mobilizačných rezerv alebo

návrh na presun mobilizačných rezerv, ak sa podľa krízových plánov hospodárskej mobilizácie

alebo iných údajových dokumentov

3

)

mobilizačné rezervy stali u ochraňovateľa neúčelné a vytvorenie rovnakého druhu mobilizačných

rezerv potrebuje iný ochraňovateľ.

(3)

Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie mobilizačných

rezerv a po jeho posúdení vydá Správa rezerv rozhodnutie o vyčlenení mobilizačných

rezerv alebo rozhodnutie o preradení mobilizačných rezerv.

(4)

Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na presun mobilizačných

rezerv vydá Správa rezerv rozhodnutie o presune mobilizačných rezerv.

(5)

Pri vyčleňovaní cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel

16

)

opatrených evidenčným číslom vozidla ochraňovateľ predloží Správe rezerv osvedčenie

o evidencii na vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel. Ak sa osvedčenie o

evidencii skladá z dvoch častí, ochraňovateľ predloží Správe rezerv obidve časti.

(6)

Rozhodnutím Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv, o preradení mobilizačných

rezerv alebo o presune mobilizačných rezerv nie je dotknutá povinnosť ochraňovateľa

tieto mobilizačné rezervy ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu

4

)

na základe rozhodnutia Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do ich

prevzatia iným ochraňovateľom na základe rozhodnutia Správy rezerv o presune mobilizačných

rezerv alebo rozhodnutia Správy rezerv o preradení mobilizačných rezerv.

(7)

Nové ocenenie mobilizačných rezerv navrhnutých na vyčlenenie podľa osobitného predpisu

4

)

zabezpečí ochraňovateľ znaleckým posudkom alebo ocenením odbornou komisiou vymenovanou

štatutárnym orgánom ochraňovateľa. Ocenenie odbornou komisiou sa vykoná pri mobilizačných

rezervách navrhnutých na vyčlenenie, ktorých evidenčná cena nepresahuje 1 659 eur

za jednu mernú jednotku.

§ 19

Pohotovostné zásoby

(1)

Pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú a bezodplatnú pomoc pri záchrane životov,

zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého krízovou situáciou,

2

)

mimoriadnou udalosťou

5

)

alebo III. stupňom povodňovej aktivity

6

)

na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, pre záchranné zložky integrovaného

záchranného systému alebo na poskytnutie humanitárnej pomoci.

(2)

Pohotovostné zásoby sú

a)

návratné, ktoré tvoria položky a technické prostriedky na zabezpečenie akcieschopnosti

základných záchranných zložiek a ostatných záchranných zložiek,

b)

nenávratné, ktoré tvoria položky a technické prostriedky nevyhnutné na zabezpečenie

prežitia osôb na postihnutom území Slovenskej republiky.

(3)

Tvorbu, financovanie a hospodárenie s pohotovostnými zásobami zabezpečuje Správa

rezerv.

(4)

Pohotovostné zásoby sa tvoria v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej

správy a obvodnými úradmi v súlade s krízovým plánom Správy rezerv.

(5)

Správa rezerv vypracúva na obdobie dvoch kalendárnych rokov návrh tvorby pohotovostných

zásob, ktorý schvaľuje vláda na základe odporúčania Bezpečnostnej rady Slovenskej

republiky.

(6)

Správa rezerv každoročne vypracuje informáciu o stave pohotovostných zásob, ktorú

na základe odporúčania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky vezme vláda na vedomie.

V roku, v ktorom Správa rezerv predkladá na rokovanie vlády návrh tvorby pohotovostných

zásob, tvorí informácia o stave pohotovostných zásob jeho súčasť.

(7)

O použití pohotovostných zásob pri riešení situácií a udalostí uvedených v odseku

1 rozhoduje Správa rezerv okrem použitia pohotovostných zásob na účely humanitárnej

pomoci mimo územia Slovenskej republiky, o ktorom rozhoduje vláda. Na základe žiadosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky môže o použití pohotovostných zásob na účely

humanitárnej pomoci mimo územia Slovenskej republiky vo verejnom záujme rozhodnúť

Správa rezerv.

(8)

Správa rezerv na základe žiadosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže

dať súhlas na iné použitie pohotovostných zásob ako podľa odseku 1, ak také použitie

je účelné, efektívne a hospodárne a svojím rozsahom neohrozí účel ustanovený v odseku

1.

(9)

Pohotovostné zásoby poskytuje Správa rezerv na základe písomnej žiadosti podpísanej

štatutárnym orgánom orgánu krízového riadenia.

13

)

(10)

Ak nastanú situácie a udalosti uvedené v odseku 1, obec je oprávnená písomne požiadať

o poskytnutie pohotovostných zásob Správu rezerv prostredníctvom orgánu krízového

riadenia

13

)

obvodného úradu.

19

)

(11)

Ak ide o bezprostredné ohrozenie života obyvateľov obce alebo ich majetku, starosta

obce je oprávnený vyžiadať pohotovostné zásoby priamo na Správe rezerv.

(12)

Orgán krízového riadenia

13

)

obvodného úradu

19

)

si uplatňuje požiadavky na poskytnutie pohotovostných zásob u Správy rezerv. Takáto

žiadosť je súhrnom požiadaviek obcí v územnom obvode obvodného úradu

19

)

a vlastných požiadaviek obvodného úradu.

19

)

(13)

Písomná žiadosť na poskytnutie pohotovostných zásob obsahuje

a)

názov a kontaktné údaje obvodného úradu alebo obcí, ktoré si požiadavku uplatnili,

b)

názov obvodného úradu alebo obcí, ktorým je požiadavka určená,

c)

deň, mesiac, rok a čas uplatnenia požiadavky,

d)

deň, mesiac, rok a čas vyhlásenia stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií

uvedených v odseku 1,

e)

názov, množstvo a druh položky pohotovostných zásob a dôvod použitia,

f)

meno, priezvisko a telefónne číslo osoby zodpovednej za prevzatie pohotovostných

zásob,

g)

meno, priezvisko a telefónne číslo osoby zodpovednej za prepravu pohotovostných zásob,

h)

podpis štatutárneho orgánu krízového riadenia, štatutárneho orgánu obce alebo štatutárneho

orgánu obvodného úradu.

(14)

Poskytnutie pohotovostných zásob sa uskutočňuje na základe rozhodnutia Správy rezerv,

ktoré sa bezodkladne doručuje ochraňovateľovi a žiadateľovi. Podmienkou poskytnutia

pohotovostných zásob je trvanie stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených

v odseku 1. Súčasťou rozhodnutia je určenie miesta, dátumu a času ich prevzatia.

(15)

Dopravca prevzatie pohotovostných zásob zo skladu ochraňovateľa alebo skladu Správy

rezerv potvrdí na výdajke o poskytnutí pohotovostných zásob.

(16)

Za prevzatie a pridelenie pohotovostných zásob, zamedzenie zneužitia pohotovostných

zásob a za vrátenie návratných pohotovostných zásob zodpovedá štatutárny orgán orgánu

krízového riadenia,

13

)

ktorý požiadavku uplatnil.

(17)

Príslušný orgán krízového riadenia,

13

)

ktorému boli pohotovostné zásoby poskytnuté, vyhotoví do 10 dní od skončenia stavu

a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených v odseku 1 škodový protokol o

návratných pohotovostných zásobách, ktoré boli poškodené, opotrebované, zničené alebo

znehodnotené. Správa rezerv rozhodne o ich oprave, obmene alebo vyradení z evidencie

na základe škodového protokolu podľa prvej vety.

(18)

Pohotovostné zásoby, ktoré boli poskytnuté na riešenie situácií a udalostí uvedených

v odseku 1 a ktoré neboli prerozdelené, poškodené, zničené alebo znehodnotené, vráti

príslušný orgán krízového riadenia Správe rezerv alebo príslušnému ochraňovateľovi

do 30 dní odo dňa skončenia stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených

v odseku 1.

§ 20

Hospodárenie s pohotovostnými zásobami

Hospodárením s pohotovostnými zásobami sa rozumie

a)

ochraňovanie pohotovostných zásob,

b)

obmena pohotovostných zásob,

c)

zámena pohotovostných zásob,

d)

výpožička pohotovostných zásob,

e)

nájom pohotovostných zásob,

f)

preradenie pohotovostných zásob.

§ 21

Ochraňovanie pohotovostných zásob

(1)

Pohotovostné zásoby sa skladujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa tak, aby

nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu alebo odcudzeniu a aby boli kontrolovateľné,

dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie. Pohotovostné zásoby musia byť na

viditeľnom mieste označené symbolom „Program PZ“.

(2)

Ak nemožno pohotovostné zásoby skladovať v skladoch Správy rezerv alebo ak ich skladovanie

je v iných skladoch hospodárnejšie, skladujú sa v iných skladoch na základe písomnej

zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom a Správou rezerv, v ktorej je dohodnutý

rozsah činností ochraňovateľa.

§ 22

Obmena pohotovostných zásob

(1)

Obmenu pohotovostných zásob vykonáva Správa rezerv alebo iný ochraňovateľ na základe

zistení poslednej inventarizácie podľa skončenia lehoty ich skladovania, podľa záručných

podmienok výrobcu, dodávateľa alebo podľa lehôt určených atestmi orgánov oprávnených

na ich vydávanie.

(2)

Na obmenu pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 14

.

§ 23

Zámena pohotovostných zásob

(1)

Zámenu pohotovostných zásob vykonáva Správa rezerv, ak sa iným druhom pohotovostných

zásob efektívnejšie zabezpečia úlohy podľa

§ 19 ods. 1

.

(2)

Na zámenu pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 15

.

§ 24

Výpožička pohotovostných zásob

(1)

Návratné pohotovostné zásoby môže dať Správa rezerv do výpožičky štátnej rozpočtovej

organizácii, štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku

na základe zmluvy o výpožičke najviac na jeden rok.

(2)

Na výpožičku pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 16

.

§ 25

Nájom pohotovostných zásob

(1)

Návratné pohotovostné zásoby môže dať Správa rezerv do nájmu štátnej rozpočtovej

organizácii, štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku

na základe zmluvy.

17

)

(2)

Žiadosť o nájom pohotovostných zásob alebo žiadosť o predĺženie nájmu pohotovostných

zásob predkladá žiadateľ alebo nájomca Správe rezerv.

(3)

Na nájom pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 17

.

§ 26

Preradenie pohotovostných zásob

Správa rezerv môže rozhodnúť o preradení pohotovostných zásob do mobilizačných rezerv,

ak tieto prestali plniť účel, na ktorý boli vytvorené, a rovnaké zásoby potrebuje

na základe predloženého plánu tvorby mobilizačných rezerv iný ochraňovateľ.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 27

Financovanie

(1)

Výdavky súvisiace s tvorbou a hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami sa uhrádzajú

zo štátneho rozpočtu okrem výdavkov podľa ustanovení odsekov 3 a 7.

(2)

Správa rezerv zriaďuje v Štátnej pokladnici na financovanie obmien, zámien, tvorby,

dopĺňania a pôžičiek štátnych hmotných rezerv bežné účty.

20

)

Príjmom bežných účtov sú tržby za predaj štátnych hmotných rezerv pri realizácii

ich obmien, zámien, pôžičiek a prepadnutých zábezpek z pôžičiek.

(3)

Výdavkom bežných účtov sú platby za nákup štátnych hmotných rezerv pri vykonávaní

ich obmien, zámien, tvorby, dopĺňaní a pôžičiek. Zostatky na týchto účtoch koncom

roka neprepadajú, prechádzajú do nasledujúceho roka. V prípade nedostatku zdrojov

zo štátneho rozpočtu možno prostriedky týchto účtov použiť na financovanie štátnych

hmotných rezerv.

(4)

Správa rezerv na efektívnejšie hospodárenie podľa osobitných predpisov

11

)

realizuje zálohové platby pri kúpe hmotných rezerv prostredníctvom burzových obchodov

na komoditných burzách.

(5)

Správa rezerv môže započítať vzájomné pohľadávky pri plnení predmetu činnosti v oblasti

obmien a zámien.

21

)

(6)

Zmluvné preddavky poskytnuté Správou rezerv z bežných účtov, ktoré boli vopred zmluvne

dohodnuté, netreba vysporiadať do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté.

(7)

V prípade nedostatku rozpočtovaných kapitálových výdavkov môže Správa rezerv uhradiť

z bežných účtov aj výdavky na zabezpečenie budovania investičných akcií, najmä zásobníkov

ropy alebo ropných výrobkov, a tvorbu štátnych hmotných rezerv.

§ 28

Povinnosti a oprávnenia ochraňovateľa

(1)

Ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa

§ 2 písm. b)

je povinný najmä

a)

trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv,

b)

umožniť zástupcom Správy rezerv a osobám povereným Správou rezerv prístup, vykonanie

kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenia s nimi; tým nie je dotknutý výkon

kontroly podľa osobitného predpisu,

22

)

c)

viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátu

v správe Správy rezerv,

d)

vyskladniť štátne hmotné rezervy na základe pokynov Správy rezerv.

(2)

Použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za neoprávnené, ak tieto použije ochraňovateľ

v rozpore s ustanovením

§ 2 písm. b)

alebo

§ 3 ods. 1

tohto zákona.

§ 29

Ochraňovanie

(1)

Správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv a ochraňovatelia majetku štátu

v správe Správy rezerv vykonávajú zmluvne dohodnutý súhrn činností súvisiacich so

starostlivosťou o zverený majetok najmä

a)

ochranu pred odcudzením, stratou, poškodením, zničením a zachovanie prevádzkovej

schopnosti a jeho použiteľnosti,

b)

zabezpečenie energií potrebných na prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z

prevádzky, údržbu a opravy,

c)

vykonávanie obmien, zámien, vyčleňovania a preskúšania zásob,

d)

skladovanie,

e)

ostatné činnosti, ktorých rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní.

(2)

Ochraňovaním sa rozumie aj užší súhrn činností alebo iba niektorá činnosť uvedená

v odseku 1 podľa vymedzenia týchto činností v zmluve o ochraňovaní.

(3)

Ochraňovanie zabezpečuje Správa rezerv na základe zmluvy o ochraňovaní medzi Správou

rezerv a ochraňovateľom, ktorému bol takýto majetok zverený na ochraňovanie.

§ 30

Sankcie

(1)

Správa rezerv uloží podnikateľovi pokutu

a)

za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty

neoprávnene použitého množstva, najmenej 17 000 eur, a pri opätovnom neoprávnenom

použití štátnych hmotných rezerv vo výške desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého

množstva, najmenej 17 000 eur,

b)

za porušenie povinnosti vrátiť hmotné rezervy podľa

§ 9 ods. 4

vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35 000 eur,

c)

za porušenie povinností ustanovených v

§ 11 ods. 10

vo výške účtovnej hodnoty predmetných spotrebovaných, znehodnotených alebo poškodených

mobilizačných rezerv,

d)

za porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 11 ods. 12

vo výške 350 eur,

e)

za porušenie povinnosti dodržiavať podmienky podľa

§ 13 ods. 2

vo výške účtovnej hodnoty mobilizačných rezerv skladovaných v rozpore s podmienkami

ochraňovania,

f)

za porušenie povinností ustanovených v

§ 13 ods. 6

vo výške 3 500 eur,

g)

za porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 14 ods. 1

vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob,

h)

za porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 18 ods. 1

vo výške účtovnej hodnoty predmetných neúčelných zásob,

i)

za porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 19 ods. 17

vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob,

j)

za porušenie povinností ustanovených v

§ 28 ods. 1 písm. a)

vo výške 35 000 eur,

k)

za porušenie povinností ustanovených v

§ 28 ods. 1 písm. b)

vo výške 10 000 eur,

l)

za porušenie povinností ustanovených v

§ 28 ods. 1 písm. c)

vo výške 350 eur,

m)

za porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 28 ods. 1 písm. d)

vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35 000 eur.

(2)

Ak sa porušenie povinností opakuje alebo porušenie povinnosti naďalej pretrváva aj

po dodatočnej lehote určenej Správou rezerv, pokutu možno uložiť aj opakovane.

(3)

Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a) môže Správa rezerv začať do jedného

roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv dozvedela, najneskôr

však do troch rokov odo dňa ich neoprávneného použitia. Konanie o uložení pokuty podľa

odseku 1 písm. b) až m) môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o

porušení povinností dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich porušenia.

(4)

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

23

)

(5)

Pokuta uložená podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 31

Spolupráca iných orgánov a osôb

Na zabezpečenie úloh podľa tohto zákona sú príslušné ministerstvá, ostatné ústredné

orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti,

podnikatelia, ktorí sú vlastníkmi štátnych hmotných rezerv a podľa tohto zákona povinní

a)

spolupracovať so Správou rezerv pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s tvorbou, financovaním,

hospodárením a kontrolou štátnych hmotných rezerv,

b)

poskytovať Správe rezerv potrebné podklady a informácie na komplexné zabezpečovanie

štátnych hmotných rezerv,

c)

pravidelne prehodnocovať účelnosť požiadaviek na tvorbu mobilizačných rezerv pre

plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

3

)

podľa

§ 11 ods. 4

.

§ 32

Spoločné ustanovenie

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

23

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 33

Prechodné ustanovenie

Konania o uložení pokuty, ktoré boli začaté a neboli právoplatne skončené do 31. decembra

2012, sa dokončia podľa doterajšieho predpisu.

§ 34

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č.

82/1994 Z. z.

o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 291/2002

Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 240/2006 Z. z., zákona č. 463/2007 Z. z.,

zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 667/2007 Z. z., zákona č. 601/2008 Z. z., zákona

č. 279/2009 Z. z. a zákona č. 439/2010 Z. z.

Čl. II

Zákon č.

25/2007 Z. z.

o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č.

86/2008 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 488/2009

Z. z., zákona č. 31/2010 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z.

a zákona č. 232/2011 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie

„m)

ktoré tvoria mobilizačné rezervy, pri plnení úloh podľa osobitného predpisu

8d

).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8d znie

„8d)

§ 11 ods. 2 a 6 zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o zmene

zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov

pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.