ZÁKON 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Základné zásady

Čl. 1

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni

a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným

účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Čl. 2

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy

rodiny všestranne chráni.

Čl. 3

Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť

uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie

rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju

ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri

výkone rodičovských práv a povinností.

Čl. 4

Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností

a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením

a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Čl. 5

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje

najmä

a)

úroveň starostlivosti o dieťa,

b)

bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c)

ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d)

okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím

dieťaťa,

e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi

do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f)

podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g)

názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h)

podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami

a s inými blízkymi osobami,

i)

využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje

zásah do rodičovských práv a povinností.

PRVÁ ČASŤ

MANŽELSTVO

PRVÁ HLAVA

VZNIK MANŽELSTVA

§ 1

(1)

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného

rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí

riadnu výchovu detí.

(3)

Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred

poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

§ 2

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred

orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“),

alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti

1

)

(ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti

dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.

§ 3

Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona

pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným.

§ 4

Uzavretie manželstva pred matričným úradom

(1)

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na ktoromkoľvek matričnom úrade

pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva

alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

(2)

Matričný úrad, v ktorého obvode sa uzatvára manželstvo, môže povoliť uzavretie manželstva

na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste vo svojom obvode.

(3)

Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek

mieste. Povolenie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.

§ 5

Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi

(1)

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť

duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti

1

)

ako príslušným orgánom.

(2)

Manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste

určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady

alebo náboženské úkony.

(3)

Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek

vhodnom mieste.

(4)

Orgán cirkvi, pred ktorým bolo manželstvo uzavreté, je povinný do troch pracovných

dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných

predpisov

2

)

matričnému úradu, v ktorého obvode bolo manželstvo uzavreté.

3

)

§ 6

(1)

Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady;

4

)

doklady sa nepredkladajú, ak informačný systém podľa osobitného predpisu

4a

)

obsahuje údaje uvedené v týchto dokladoch.

(2)

Snúbenci pri uzavieraní manželstva súhlasne vyhlásia, že im nie sú známe okolnosti

vylučujúce uzavretie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav.

(3)

Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi

aj súhlasne vyhlásia, či

a)

priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,

b)

si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo

c)

priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň

ponechá svoje doterajšie priezvisko; snúbenec, ktorý už má dve priezviská, uvedie,

ktoré z doterajších priezvisk si ponechá po uzavretí manželstva.

(4)

Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie priezviská podľa odseku 3 písm. b), súhlasne

vyhlásia, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak snúbenci urobia

vyhlásenie podľa odseku 3 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko

rodičov.

(5)

Kto chce uzavrieť druhé a ďalšie manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie

manželstvo zaniklo alebo že súd rozhodol o tom, že manželstvo je neplatné.

(6)

Snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán podľa

§ 3

o upustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov podľa odseku 1, ak je ich zadováženie

spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom,

podpísaná snúbencom a podrobne odôvodnená. Matričný úrad predkladá žiadosť s podrobným

stanoviskom do piatich dní od jej doručenia na rozhodnutie okresnému úradu, ktorý

do piatich dní po jej doručení o nej rozhodne; matričný úrad je týmto rozhodnutím

viazaný. Príslušný orgán podľa

§ 3

predkladá žiadosť s podrobným stanoviskom na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky, ktoré do piatich dní od doručenia žiadosti o nej rozhodne; príslušný orgán

podľa

§ 3

je týmto rozhodnutím viazaný.

§ 7

Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených

dokladov sa nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti

vylučujúce uzavretie manželstva.

§ 8

(1)

Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie

snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. V žiadosti podľa prvej

vety musia byť uvedené dôležité dôvody k povoleniu uzavretia manželstva zástupcom

jedného zo snúbencov. Plnomocenstvo musí mať písomnú formu a podpis splnomocniteľa

na ňom musí byť úradne osvedčený, inak manželstvo nevznikne.

(2)

Písomné plnomocenstvo obsahuje

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt snúbenca a zástupcu,

b)

vyhlásenie o priezvisku snúbencov a ich spoločných detí v mužskom aj ženskom tvare,

c)

vyhlásenie, že splnomocniteľovi nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva

a že snúbenci navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

(3)

Odvolanie plnomocenstva je účinné len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie pred

tým, ako vyhlásil, že vstupuje do manželstva.

(4)

Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá

na právne úkony v plnom rozsahu. Zástupca má byť rovnakého pohlavia ako splnomocniteľ.

DRUHÁ HLAVA

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA

§ 9

(1)

Manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom alebo s vydatou ženou; v takom prípade

súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

(2)

Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak skoršie

manželstvo zaniklo alebo ak súd rozhodol o tom, že skoršie manželstvo je neplatné.

§ 10

Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté

platí o príbuzenstve založenom osvojením. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne,

že manželstvo je neplatné.

§ 11

(1)

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne

povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu

je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo

je neplatné.

(2)

Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak manžel

alebo manželka (ďalej len „manžel“), ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý

starší ako 16 rokov, už dovŕšil 18 rok alebo ak manželka otehotnela.

§ 12

(1)

Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

(2)

Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo

len s povolením súdu.

(3)

Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takej

osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva.

(4)

Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorá

trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne

úkony, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj bez návrhu.

(5)

Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony

je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva

na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo

sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným s účelom manželstva.

§ 13

(1)

Ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo s vydatou ženou, medzi predkami

a potomkami alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné,

aj po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v

príbuzenskom pomere na základe osvojenia.

§ 14

(1)

Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne,

vážne, určito a zrozumiteľne.

5

)

(2)

O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek

manžela.

(3)

Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku

1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva

podľa odseku 1 dozvedel.

§ 15

(1)

Ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh niektorého z manželov už začalo,

môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj po smrti druhého manžela.

(2)

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva,

môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj vtedy, ak o to požiadajú do

jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia.

§ 16

(1)

Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné, považuje sa za neuzavreté.

(2)

O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch

po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva platia rovnako ustanovenia o právach a

povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.

§ 17

Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva

a)

bolo vynútené násilím,

b)

urobila maloletá osoba mladšia ako 16 rokov,

c)

bolo urobené pred nepríslušným starostom alebo primátorom, alebo poslancom obecného

zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva,

d)

bolo urobené pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná

podľa osobitného predpisu,

1

)

alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred osobou, ktorá nebola

oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,

e)

bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený, alebo

f)

urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo ak došlo k odvolaniu plnomocenstva

podľa tohto zákona.

TRETIA HLAVA

VZŤAHY MEDZI MANŽELMI

§ 18

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

§ 19

(1)

O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja

manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2)

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných

veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3)

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas

druhého manžela.

§ 20

(1)

Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä

prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných

vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe

výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU ALEBO VYHLÁSENÍM JEDNÉHO Z MANŽELOV ZA MŔTVEHO

§ 21

(1)

Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden

z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení

za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.

(2)

Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa

zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým

nové manželstvo.

PIATA HLAVA

ROZVOD MANŽELSTVA

§ 22

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

§ 23

(1)

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2)

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri

rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

(3)

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie

povinností manželov podľa

§ 18 a 19

.

§ 24

(1)

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví

výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti

jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí,

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2)

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou

starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

(3)

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak

súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

(4)

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou

rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(5)

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča

dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo

rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

(6)

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného

z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

§ 25

(1)

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,

ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane

súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2)

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví

styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

(3)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa

s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť

záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(4)

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk

s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého

z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(5)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd

môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

6

)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

§ 26

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských

práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

§ 27

(1)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné

priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné

priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé

priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

DRUHÁ ČASŤ

VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

PRVÁ HLAVA

RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI

§ 28

(1)

Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa,

b)

zastupovanie maloletého dieťaťa,

c)

správa majetku maloletého dieťaťa.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

(3)

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije

alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo

pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý

rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť

prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

§ 29

(1)

Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti

o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady,

že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

(2)

Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských

práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na

spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník").

§ 30

(1)

Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať

deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

(2)

Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s

rodičom dieťaťa v domácnosti.

(3)

Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak,

aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

§ 31

Zastupovanie maloletého dieťaťa

(1)

Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

7

)

(2)

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri

ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo

medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd

ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom

právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

(3)

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného

zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní

alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

(4)

Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia

§ 60 a 61

. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho

úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

§ 32

Správa majetku maloletého dieťaťa

(1)

Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

(2)

Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého

dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu

aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva

zachovaná.

(3)

Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu,

hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa,

možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

(4)

Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od

dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

(5)

Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok,

o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo

na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti

za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Majetkový opatrovník

§ 33

(1)

Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a

rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku,

súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto

rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.

(2)

Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového

opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad,

že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

(3)

Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví

za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za

majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka

bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

(4)

V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny

rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty,

v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom

maloletého dieťaťa.

(5)

Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové

riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému

dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím

súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník

podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

8

)

Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný

predpis.

9

)

(6)

Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť

súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.

(7)

Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených

so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého

dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

§ 34

(1)

Funkcia majetkového opatrovníka podľa

§ 33

zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b)

smrťou maloletého dieťaťa,

c)

smrťou alebo zánikom majetkového opatrovníka,

d)

právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bol majetkový opatrovník

ustanovený,

e)

právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie alebo

o jeho odvolaní.

(2)

Súd pozbaví majetkového opatrovníka funkcie na jeho návrh.

(3)

Súd odvolá majetkového opatrovníka, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje

svoje povinnosti alebo ak zneužíva svoje práva vyplývajúce z majetkového opatrovníctva.

(4)

V rozhodnutí o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie alebo v rozhodnutí

o jeho odvolaní súd zároveň rozhodne, ak je to potrebné, o ustanovení nového majetkového

opatrovníka.

§ 35

Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv

a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne

na návrh niektorého z rodičov súd.

§ 36

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch

(1)

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave

výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa

a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

6

)

Ustanovenia

§ 24

,

§ 25 a 26

sa použijú primerane.

(2)

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením

jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak

to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi

osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie

§ 25

sa použije primerane.

§ 37

Výchovné opatrenia

(1)

Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich

z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto

orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce

z rodičovských práv a povinností.

(2)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto

výchovných opatrení

a)

vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré

svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b)

určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia,

v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c)

uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie

uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d)

uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu

alebo inému odbornému poradenstvu.

(3)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku

2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov

aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti

podľa

§ 45

alebo

§

48

, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa

§ 103

, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému

dieťaťu na účely

a)

zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku,

najdlhšie na šesť mesiacov,

b)

zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných

a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,

c)

zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré

vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

(4)

Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných

a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku

2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej starostlivosti podľa

§ 45

alebo

§ 48

, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa

§ 103

, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť

a)

povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom

sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,

b)

inú povinnosť.

(5)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa

odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa

odseku 2.

(6)

Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne

spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

(7)

Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej

ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

(8)

Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia,

ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.

Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa,

môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného

vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného

opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo

o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej

starostlivosti podľa

§ 54

, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

Zásahy do rodičovských práv a povinností

§ 38

(1)

Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná

prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských

práv a povinností.

(2)

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských

práv, ak

a)

žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b)

svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec,

alebo

c)

nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

(3)

V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah

práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

(4)

Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním,

zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom,

alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným

spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

§ 39

(1)

Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností,

alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské

práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

(2)

Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd

rozhodol podľa

§ 38 ods. 1

alebo

4

vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému

dieťaťu poručníka.

(3)

Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom

rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému

dieťaťu opatrovníka podľa

§ 60

.

(4)

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení

alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu

nezaniká.

DRUHÁ HLAVA

ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV A DETÍ A VZŤAHY V RODINE

§ 40

(1)

Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením

pri uzavieraní manželstva podľa

§ 6 ods. 3 a 4

.

(2)

Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne

priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr

do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.

(3)

Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny

z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

§ 41

(1)

Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa

priezvisko určené pre ich ostatné deti.

(2)

Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia

pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti

bude mať aj toto maloleté dieťa.

(3)

Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa

vyžaduje jeho súhlas.

§ 42

Priezvisko dieťaťa nemožno podľa predchádzajúcich ustanovení zmeniť, len čo dieťa

nadobudne plnoletosť.

§ 43

(1)

Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

(2)

Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa

žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných

potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

(3)

Dieťa je ďalej povinné

a)

spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

b)

plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a

c)

vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok,

ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

TRETIA HLAVA

NÁHRADNÁ STAROSTLIVOSŤ

Základné ustanovenie

§ 44

(1)

Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich

a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť

rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

(2)

Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom

a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti

vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

(3)

Náhradnou starostlivosťou je

a)

zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

(ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"),

b)

pestúnska starostlivosť a

c)

ústavná starostlivosť.

(4)

Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Náhradná osobná starostlivosť

§ 45

(1)

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej

osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže

stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a

morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje,

že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe,

ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo

zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa

zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

(2)

Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd

predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa

má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca

maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého

pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec

maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt

alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

(3)

V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

(4)

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je

povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní

pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie

maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste,

účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným

premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných

veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa

v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať,

aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

(5)

Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia

§ 32 a 33

.

(6)

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských

práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým

dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou,

ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne

na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

(7)

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku

1 nezaniká.

(8)

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné

rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa,

poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej

vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné

maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom

mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na

území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval

tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať

úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti

dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní

poukazovať výživné dieťaťu.

(9)

Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej

ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého

dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti

o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

§ 46

(1)

Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

(2)

Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov

so súhlasom druhého manžela.

(3)

Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý

manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu

je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 47

(1)

Náhradná osobná starostlivosť zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b)

smrťou maloletého dieťaťa,

c)

smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

d)

právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti,

e)

právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,

f)

rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti podľa

§ 46

.

(2)

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej

bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté

dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

(3)

Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého

dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené

do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej

starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové

väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň

s návrhom na rozvod.

(4)

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

(5)

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c)

alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté

dieťa.

Pestúnska starostlivosť

§ 48

(1)

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení

do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa

ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún").

(2)

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné,

osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť

podľa osobitného predpisu

10

)

a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje,

že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá

nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo

starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do pestúnskej

starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

(3)

Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri

zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný

písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti,

ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie

súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

(4)

V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému

dieťaťu.

§ 50

(1)

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu,

v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením

maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny

na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine

a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať

maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá,

že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je

v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom

rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

(2)

Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia

§ 32 a 33

.

(3)

Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov,

ustanovenie

§ 30 ods. 2

sa použije primerane.

(4)

Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou

pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných

potrebách rodiny.

(5)

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje

rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú

právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov

alebo pestúna súd.

(6)

Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej

ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého

dieťaťa, výkon pestúnskej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa

v pestúnskej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa.

§ 51

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí

rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné

rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého

dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej

starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné

dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach

uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov

v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.

§ 52

(1)

Pestúnska starostlivosť zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b)

smrťou maloletého dieťaťa,

c)

smrťou pestúna,

d)

umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu

odňatia slobody,

e)

právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,

f)

rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.

(2)

Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva

starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak

o to požiada pestún.

(3)

Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú

alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného

z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti,

ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého

dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh

môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

(4)

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti,

zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.

(5)

Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd

môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí

plnoletosti.

(6)

Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo

e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o

maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí,

že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o

osvojiteľnosti.

11

)

§ 53

Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný

zákon.

12

)

Ústavná starostlivosť

§ 54

(1)

Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou

starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať,

či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie

je možné, do pestúnskej starostlivosti.

(2)

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená

alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti

alebo pestúnskej starostlivosti a

a)

dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov

alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,

b)

rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c)

uložené výchovné opatrenie podľa

§ 37 ods. 3

neviedlo k náprave alebo

d)

rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

(3)

Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú

nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

(4)

Ak súd nerozhodol podľa

§ 39 ods. 2 a 3

alebo podľa

§ 56

, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho

majetok.

(5)

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie,

do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení

zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom

a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie

rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

§ 55

(1)

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do

roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí,

obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

(2)

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí

zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych

pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia

úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú

starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej

lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

(3)

Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej

osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody,

pre ktoré bola nariadená.

ŠTVRTÁ HLAVA

PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO

Poručníctvo

§ 56

(1)

Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv

a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka,

ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

(2)

Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté

dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.

(3)

Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti,

ktorá sa dieťaťu poskytuje.

§ 57

(1)

Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého

dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ktorých

výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví

za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho

rodiny alebo inú fyzickú osobu.

(2)

Za poručníka maloletého dieťaťa možno ustanoviť aj manželov.

(3)

Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka

obec a v prípadoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa

osobitného predpisu.

(4)

Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa

ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého

dieťaťa opatrovník ustanovený podľa

§ 60

.

§ 58

(1)

V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude

poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný

predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom

dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný

predpis.

9

)

(2)

Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch,

investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom.

Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho

vzdelávaní a o osobitných potrebách.

(3)

Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej

podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.

(4)

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka a najmenej dvakrát do roka v

súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie poručníka hodnotí.

(5)

Za porušenie povinností pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa zodpovedá poručník

podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

(6)

Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy

majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.

(7)

Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

§ 59

Zánik poručníctva

(1)

Poručníctvo zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b)

smrťou maloletého dieťaťa,

c)

smrťou poručníka,

d)

zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,

e)

dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa (

§ 28 ods. 3

,

§ 29

),

f)

právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.

(2)

Súd zbaví poručníka výkonu funkcie na jeho návrh.

(3)

Súd odvolá poručníka z funkcie, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje

svoje povinnosti alebo zneužíva svoje práva vyplývajúce z poručníctva.

(4)

Ak boli do funkcie poručníkov ustanovení manželia, poručníctvo zaniká okrem dôvodov

uvedených v odseku 1 aj rozvodom ich manželstva. Ak to vyžaduje záujem maloletého

dieťaťa, súd môže na návrh niektorého z bývalých manželov rozhodnúť o tom, že funkciu

poručníka bude naďalej vykonávať jeden z nich. Ak jeden z manželov, ktorí boli ustanovení

do funkcie poručníkov, zomrie, stáva sa poručníkom pozostalý manžel.

(5)

Ak poručníctvo zanikne smrťou poručníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení

poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní a ak je to naďalej v záujme maloletého

dieťaťa potrebné, súd rozhodne o ustanovení nového poručníka.

Opatrovníctvo

§ 60

(1)

Okrem prípadov podľa

§ 39 ods. 3

a

§ 57 ods. 4

súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov

a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.

(2)

Súd môže podľa odseku 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec.

§ 61

(1)

Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.

(2)

Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý

bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

TRETIA ČASŤ

VÝŽIVNÉ

PRVÁ HLAVA

DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ A ROZSAH VÝŽIVNÉHO

Prvý oddiel

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

§ 62

(1)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2)

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3)

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

13

)

(4)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6)

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri

určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

rodičov výživné neurčuje.

(7)

Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že

počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

§ 63

(1)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,

je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie

aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok

sumy životného minima.

14

)

(2)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,

súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a

schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol,

ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3)

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného,

ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na

účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

§ 64

Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť

peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet

zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.

V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa

pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

§ 65

(1)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti

alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2)

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3)

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Druhý oddiel

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

§ 66

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú

výživu, ak to potrebujú.

§ 67

(1)

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá

pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam

a k majetkovým pomerom ostatných detí.

(2)

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému

manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Tretí oddiel

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

§ 68

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne

potrebujú.

§ 69

(1)

Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť

na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť

bližší príbuzní.

(2)

V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenie

§ 63

sa použije primerane.

§ 70

Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu,

aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,

možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Štvrtý oddiel

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

§ 71

(1)

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť

neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch

manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

(2)

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Piaty oddiel

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

§ 72

(1)

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela,

aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov.

(2)

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého

z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.

(3)

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť,

ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov

schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému

bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

§ 73

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo

alebo ak povinný manžel zomrie.

Šiesty oddiel

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

§ 74

(1)

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu

dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy

a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

(2)

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné,

aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok

na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie

výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného

predpisu.

15

)

(3)

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa

odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

DRUHÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 75

(1)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2)

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak

ide o výživné pre maloleté dieťa.

§ 76

(1)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac

dopredu.

(2)

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou.

Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3)

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho

práva.

(4)

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej

istiny sa započítava na úroky z omeškania.

§ 77

(1)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho

konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia

vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

§ 78

(1)

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného

pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2)

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,

spotrebované výživné sa nevracia.

(3)

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

§ 79

(1)

Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho

požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

(2)

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

17

)

§ 80

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie

výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.

17a

)

§ 81

(1)

Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,

pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

(2)

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo

iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali

zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní

vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo

vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane

uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého

dieťaťa.

ŠTVRTÁ ČASŤ

URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE

PRVÁ HLAVA

URČENIE RODIČOVSTVA

Prvý oddiel

Určenie materstva

§ 82

(1)

Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.

(2)

Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné.

§ 83

(1)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí na základe skutočností

zistených o pôrode dieťaťa súd.

(2)

Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo otec dieťaťa,

alebo ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem.

Druhý oddiel

Určenie a zapretie otcovstva

§ 84

Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným

vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Otcovstvo manžela matky

§ 85

(1)

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku

manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

(2)

Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď

sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo

alebo bolo vyhlásené za neplatné.

(3)

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že

manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí

o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

§ 86

(1)

Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich,

že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho

otcom.

(2)

Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva,

môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach

dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.

§ 87

(1)

Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým

dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo

zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

(2)

Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom

od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť.

Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

(3)

Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na

to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To

neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva

vedel, že je tehotná.

§ 88

(1)

Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a

ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel

nemá.

(2)

Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej

manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú

primerane.

§ 89

Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej

matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom,

keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.

Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

§ 90

Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť

súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

§ 91

(1)

Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

(2)

Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom, pred súdom, pred

zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí alebo prostredníctvom elektronickej

služby.

17ab

)

(3)

Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom.

(4)

Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho

konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 92

Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak

je už počaté.

§ 93

(1)

Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred

súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia

dieťaťa.

(2)

Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého

otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

(3)

Ustanovenia

§ 86 ods. 2

a

§ 88 ods. 1

sa použijú primerane.

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

§ 94

(1)

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo

muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

(2)

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo

do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

§ 95

(1)

Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi,

ktorého ustanovil súd.

(2)

Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená

na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov

od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

§ 96

(1)

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená

na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia

otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

(2)

Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie

otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti

tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

(3)

Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému

rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

DRUHÁ HLAVA

OSVOJENIE

§ 97

(1)

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi

a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.

Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti

ako rodičia.

(2)

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

§ 98

Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v

plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná

do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života

a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme

maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie

§ 100 ods. 3

.

§ 99

(1)

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

(2)

Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

§ 100

(1)

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým

z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi

maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú

splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

(2)

Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

(3)

Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len

so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť

na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 101

(1)

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do

času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti

budúcich osvojiteľov.

(2)

Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony

v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa

len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,

jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

(3)

Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu

rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom

rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka,

ktorý bol dieťaťu ustanovený.

(4)

Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

(5)

Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 102

(1)

Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas

maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak

a)

počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä

tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť

k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery

tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení

záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b)

počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem,

ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c)

je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa

osobitného predpisu

17b

)

a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem,

alebo

d)

dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(2)

Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený

pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom

orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať

súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia

súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(3)

Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému

maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa

primerane použijú ustanovenia

§ 60 a 61

. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

(4)

O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje

súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

§ 103

(1)

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich

mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou

starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

(2)

O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa odseku

1 rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia

§ 101 a 102

sa použijú primerane. Ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa

najneskôr v lehote osemnástich mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti

budúceho osvojiteľa, súd môže zrušiť predosvojiteľskú starostlivosť.

(3)

Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej

starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté

dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň

po túto dobu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba,

ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník,

ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

(4)

V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov

súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.

(5)

Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

§ 104

Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca

a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi

osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

§ 105

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko

určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa

§ 6 ods. 3 a 4

pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

§ 106

(1)

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou,

ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.

(2)

Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom,

rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

(3)

Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám

o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

§ 107

(1)

Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa,

do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca

alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.

(2)

Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.

Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia

alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne

o potrebných opatreniach podľa

§ 38

a

44

.

§ 108

Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

§ 109

Po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa

§ 107 ods. 1

osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 110

Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia

Občianskeho zákonníka

.

§ 110a

Na konanie podľa

§ 4 ods. 2

,

§ 6 ods. 6

a

§ 8 ods. 1

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

17b

)

§ 111

Dohody a súdne rozhodnutia, ktorými bola pred účinnosťou tohto zákona určená vyživovacia

povinnosť rozvedených manželov voči sebe navzájom, môže na návrh jedného z manželov

súd zmeniť alebo zrušiť, ak sú v rozpore s týmto zákonom.

§ 112

Manželstvá uzavreté československými občanmi v období od 1. januára 1950 do 1. júla

1992 cirkevnou formou v zahraničí podľa práva platného v mieste uzavretia manželstva

sú platné podľa slovenského práva.

§ 113

Hmotnú podporu rodičov a pomoc pri výkone rodičovských práv a povinností upravujú

osobitné predpisy.

18

)

§ 113a

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

Prechodné ustanovenia

§ 114

Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto

zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 115

Konanie o rozvod manželstva, o ktorom súd právoplatne nerozhodol do 1. apríla 2005,

sa dokončí podľa doterajších predpisov.

§ 116

Opatrovník ustanovený podľa

§ 78 zákona č. 94/1963 Zb.

o rodine sa považuje od 1. apríla 2005 za poručníka s právami a povinnosťami podľa

tohto zákona.

§ 117

Na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto

zákona.

§ 118

Konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol

do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.

§ 119

(1)

Ak bolo maloleté dieťa osvojené podľa

§ 73 zákona č. 94/1963 Zb.

o rodine, môže osvojenec alebo osvojiteľ podať návrh na zrušenie osvojenia v lehote

šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak návrh nebude podaný, osvojenie sa

bude považovať za nezrušiteľné.

(2)

Rovnako musí postupovať aj osvojenec, ktorý je plnoletý, ak chce zrušiť osvojenie

dohodou s osvojiteľom.

§ 119a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. júna 2013

Omeškanie s plnením výživného, ktoré vzniklo pred 15. júnom 2013, sa riadi podľa doterajších

predpisov účinných do 14. júna 2013.

§ 119b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel o skutočnostiach

dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. septembri 2008

narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel

je otcom tohto dieťaťa do 31. decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred

1. januárom 2016.

(2)

Konanie o zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom

súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa predpisu účinného od 1. januára

2016.

(3)

Konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do

pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení

výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa

predpisu účinného do 31. decembra 2015.

(4)

Ak súd rozhodol o zmene výšky výživného po 1. januári 2016 spätne aj za obdobie do

31. decembra 2015 a uložil povinnému povinnosť, aby výživné poukazoval úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny podľa predpisu účinného od 1. januára 2016, na plnenie povinnosti

povinného poukazovať výživné za obdobie do 31. decembra 2015 osobe, ktorej bolo zverené

dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, sa vzťahuje

§ 45 ods. 8

v znení účinnom do 31. decembra 2015; úrad práce sociálnych vecí a rodiny plní úlohy

miesta podľa

§ 45 ods. 8

v znení účinnom od 1. januára 2016 len vo vzťahu k výživnému, ktoré má byť poukazované

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd uložil povinnému povinnosť, aby výživné

poukazoval úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

(5)

Súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe, ktorej bolo zverené

dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné úradu

práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.

(6)

Ak bolo dieťa zverené do predosvojiteľskej starostlivosti podľa predpisu účinného

do 31. decembra 2015, lehota podľa

§ 103 ods. 2

druhej vety začína plynúť 1. januára 2016.

§ 120

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 94/1963 Zb.

o rodine v znení zákona č. 132/1982 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 195/1998

Z. z., zákona č. 72/2002 Z. z., zákona č. 127/2002 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z.,

zákona č. 245/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z.,

2.

§ 2 až 10 zákona č. 265/1998 Z. z.

o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení zákona

č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.

Čl. II

Zákon č.

99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990

Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona

č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998

Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona

č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002

Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003

Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z.,

zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona

č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z. a zákona č. 613/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 9 sa vypúšťa odsek 3.

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 33a sa vypúšťajú slová „§ 62 zákona č. 94/1963 Zb.

o rodine v znení neskorších predpisov.".

3.

V § 35 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).

4.

§ 36b sa vypúšťa.

5.

V § 80 písm. a) sa slovo „otcovstva" nahrádza slovom „rodičovstva".

6.

V § 88 ods. 1 písm. c) sa za slová „starostlivosti o maloletých" vkladá čiarka a

slová „konanie o osvojiteľnosti".

7.

V § 108 sa vypúšťa slovo „nezrušiteľnému" a za slovo „dieťaťa" sa vkladajú slová

„podľa osobitného predpisu

33ac

).".

Poznámka pod čiarou k odkazu 33ac znie

„33ac)

§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

8.

V § 120 ods. 2 sa slovo „otcovstva" nahrádza slovom „rodičovstva" a pred slová „o

osvojenie" sa vkladajú slová „o osvojiteľnosti,".

9.

V § 142 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

10.

§ 163 odsek 2 znie

„(2)

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez

návrhu, ak sa zmenia pomery.“.

11.

V § 175 ods. 1 sa slová „predseda senátu krajského súdu činného v obchodných veciach

nahrádzajú slovom „súd“ a v poslednej vete sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom

„samosudca“.

12.

V § 175 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.

13.

V § 175 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.

14.

V § 175 ods. 4 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.

15.

§ 176 znie

㤠176

„

(1)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom

o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych

osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého

dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho

sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti

po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

(2)

O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene

premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.

(3)

Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne

súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať

dôkazy.

(4)

Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti

budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov

od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo

opravený.“.

16.

V § 178 ods. 1 sa za slovo „rodičov," vkladá slovo „poručníkov,".

17.

V § 178 ods. 2 sa slová „orgánu starostlivosti o deti" nahrádzajú slovami „orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí".

18.

§ 180 znie

㤠180

(1)

Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne

a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny

súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu,

zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a

povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa

osobitného predpisu.

(3)

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej

dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí.

(4)

Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom;

postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.

34fa

).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34fa znie

„34fa)

§ 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 34fa sa označuje ako odkaz a poznámka

pod čiarou k odkazu 34fac.

19.

Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠180a

Konanie o osvojiteľnosti

(1)

Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,

34faa

) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.

(2)

Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol

vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa.

V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek

šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.

(3)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností,

ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní

posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(4)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie

dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(5)

Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny

orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie § 182

ods. 1 platí obdobne.

(6)

O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov

odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu

súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34faa znie

„34faa)

§ 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

20.

§ 181 znie

㤠181

(1)

Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ

a jeho manžel.

(2)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení

rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony

v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(3)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie

nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu;

34fab

) to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

(4)

Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho

súhlas.

(5)

O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania

návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno

vykonať dôkazy.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34fab znie

„34fab)

§ 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

21.

§ 185 znie

㤠185

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo

aj bez návrhu.“.

22.

V § 238 odsek 4 znie

„(4)

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.“.

23.

V § 243f ods. 2 písmeno a) znie

„a)

vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,

o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,“.

Čl. III

Zákon č.

97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z. a zákona č. 382/2004

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

Slovo „otcovstvo" sa vo všetkých gramatických tvaroch v celom texte zákona nahrádza

slovom „rodičovstvo" v príslušnom gramatickom tvare.

2.

Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie

㤠20a

Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom

Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je

platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca

uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak druhý z manželov nie je

slovenským občanom, spravuje sa jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom

štátu, ktorého je príslušníkom.“.

3.

§ 24 znie

㤠24

(1)

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov

sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada

ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť

aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa,

zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov

nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo,

vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.

(3)

Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

(4)

Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré

sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte,

ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.“.

4.

Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý znie

㤠26a

Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje

právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.“.

5.

Nadpis nad § 28 znie: „Poručníctvo a opatrovníctvo".

6.

V § 28 sa za slovo „zániku" vkladajú slová „poručníctva a" a v druhej vete sa slovo

„Opatrovnícka" nahrádza slovami „Poručnícka a opatrovnícka".

7.

§ 29 znie

㤠29

Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa

spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.“.

8.

V § 30 sa pred slovo opatrovníkom vkladajú slová „poručníkom, prípadne" a pred slovo

„opatrovnícky" sa vkladajú slová „poručnícky, prípadne".

9.

§ 31 znie

㤠31

Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o

podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.“.

10.

V § 39 ods. 3 na konci sa pripája táto veta: „Opatrenia prijme súd podľa slovenského

hmotného práva.".

11.

§ 42 vrátane nadpisu znie

㤠42

Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva

(1)

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych

a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt

na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len

opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný

orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného

práva.“.

12.

V § 62 písmeno a) znie

„a)

krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi exekútormi

so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých správnosť osvedčili

alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady vyhotovené prekladateľmi,

alebo o posudky vyhotovené znalcami,“.

13.

V § 66 ods. 1 a 2 sa slovo „výchovy" nahrádza slovami „osobnej starostlivosti".

14.

V § 67 ods. 2 sa slovo „výchovy" nahrádza slovom „osobnej starostlivosti".

15.

Nadpis nad § 68a znie: „Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia".

16.

V § 68a písm. b) sa slovo „výchovy" nahrádza slovom „osobnej starostlivosti".

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

40/1993 Z. z.

o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona

č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

V § 6 sa vypúšťa slovo „nezrušiteľne" a za slovo „osvojené" sa dopĺňajú slová „podľa

osobitného predpisu

3

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie

„3)

§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

154/1994 Z. z.

o matrikách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

V § 2 ods. 2 sa slovo „otcovstva" nahrádza slovom „rodičovstva".

2.

§ 13 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Zápis dieťaťa, ktoré matka zanechala po pôrode v zdravotníckom zariadení a súčasne

písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,

7a

) do knihy narodení sa vykoná na základe správy lekára, ktorý pôsobil pri pôrode;

správa sa posiela najneskôr v deň prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia a

musí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaj o pohlaví dieťaťa.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie

„7a)

§ 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3.

V § 16 písm. a) sa vypúšťa slovo „nezrušiteľné" a za slovo „osvojenie" sa vkladajú

slová „podľa osobitného predpisu

9a

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie

„9a)

§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie

„14)

§ 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

5.

V § 24 sa nad slovo „skutočnostiach" umiestňuje odkaz 14a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie

„14a)

§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VI

Zákon č.

153/2001 Z. z.

o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. sa mení takto

V § 15 odsek 1 znie

„(1)

Za podmienok ustanovených osobitným zákonom generálny prokurátor vymenúva a odvoláva

jedného člena a jeho náhradníka do komisie, ktorá rozhoduje o ochrane ohrozeného svedka,

chráneného svedka a ich blízkych osôb.“.

Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

300/1993 Z. z.

o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994

Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 znie

㤠1

(1)

Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou

rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.

1

)

(2)

Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa (odsek 1) sa určuje vyhlásením jedného

z rodičov.

(3)

Do času, kým nie je určené otcovstvo, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením matky dieťaťa.

(4)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd

1

) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“),

v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.

(5)

Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode

v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,

1a

) neurčila jeho meno.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú

„1)

§ 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1a)

§ 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 4 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a § 4 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú

„(4)

Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v

čase jeho narodenia.

(5)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd

1

) na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.

(6)

Ustanovenie odseku 5 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom

zariadení podľa osobitného predpisu.

1a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie

„2)

§ 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie

„3a)

§ 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. I až

IV, čl. V v prvom, treťom až piatom bode a okrem ustanovení uvedených v čl. VI, ktoré

nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2005.