VYHLÁŠKA 36/1987 Z. z. ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

§ 1

Súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Pôdou, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná

nie je,

1

)

sa rozumie

a)

dočasne neobrábaná pôda, ktorá je dočasne nevhodná pre poľnohospodársku výrobu, ale

môže byť po poľnohospodárskej rekultivácii opäť pre túto výrobu využívaná,

b)

poľnohospodárska pôda dočasne odňatá poľnohospodárskej výrobe (ďalej len „dočasne

odňatá pôda“),

c)

poľnohospodárska pôda použitá na nepoľnohospodárske účely po dobu kratšiu ako jeden

rok včítane uvedenia pôdy do pôvodného stavu (ďalej len „dočasne použitá pôda“),

d)

pôda trvale odňatá poľnohospodárskej výrobe, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie

má byť vrátená poľnohospodárskej výrobe (ďalej len „trvale odňatá pôda, ktorá má byť

poľnohospodársky rekultivovaná“),

e)

poľnohospodárska pôda, ktorá bola po dni začiatku účinnosti zákona

2

)

odňatá poľnohospodárskej výrobe bez toho, že by bolo o jej odňatí rozhodnuté podľa

zákona (ďalej len „neoprávnene odňatá pôda“).

§ 2

Zmeny vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(1)

Rozhodnutím o zmene vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu

3

)

sa rozumie

a)

rozhodnutie o povolení zmeny kultúry vnútri poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej,

1

)

b)

rozhodnutie o povolení zaradenia poľnohospodárskej pôdy do kategórie dočasne neobrábaná

pôda.

(2)

Návrh na rozhodnutie

3

)

podáva užívateľ (vlastník) poľnohospodárskej pôdy.

(3)

Návrh na rozhodnutie

3

)

musí obsahovať údaje o pozemkoch podľa evidencie nehnuteľností,

4

)

charakteristiku pozemkov a odôvodnenie požadovaných zmien; postačí, ak je táto charakteristika

a odôvodnenie súčasťou predkladaného agronomicko-pôdoznaleckého zhodnotenia pozemku

a rozboru (odsek 4).

(4)

K návrhu na rozhodnutie

3

)

musí byť pripojené, ak ide o

a)

zmenu kultúry orná pôda na lúku alebo pastvinu, agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie

pozemku a rozbor, ktorými sa preukáže, že sú splnené kritériá uvedené v

prílohe č. 1

a že pozemok bude využívaný racionálnejšie,

b)

zaradenie poľnohospodárskeho pozemku do kategórie dočasne neobrábaná pôda, agronomicko-pôdoznalecké

zhodnotenie pozemku a rozbor, ktorými sa preukáže, že pozemok nemôže byť bez vykonania

poľnohospodárskej rekultivácie ani extenzívne a racionálne využívaný pre poľnohospodársku

výrobu a že môže byť poľnohospodársky rekultivovaný.

§ 3

Využitie poľnohospodárskych pozemkov

(1)

Využitím poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku výrobu

5

)

sa rozumie využitie tejto pôdy v niektorej z kultúr poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej

1

)

na výrobu poľnohospodárskych výrobkov.

(2)

Na zriadenie záhradky alebo záhradkovej osady

6

)

možno použiť len pôdu nevhodnú pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu.

(3)

V záujme intenzívneho a racionálneho využívania poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku

výrobu sú organizácie užívajúce poľnohospodársku pôdu povinné najmä

a)

plánovite a podľa prírodných a výrobných podmienok riadne využívať všetku poľnohospodársku

pôdu, ktorú majú k dispozícii, s výnimkou pôdy, ktorá dočasne nie je obrábaná [

§ 2 ods. 1 písm. b)

],

b)

zvyšovať intenzitu poľnohospodárskej výroby uplatňovaním moderných spôsobov agrotechniky,

zavádzaním vysoko výnosných odrôd osív a sadby, ako aj používaním vedecky odôvodnených

osevných postupov a dodržiavaním agrotechnických lehôt,

c)

uplatňovať racionálnu výživu rastlín; spracúvať, vykonávať a vyhodnocovať plány hnojenia

a plány úpravy pôdnej reakcie podľa výsledkov pôdnych rozborov, podieľať sa na systematickej

kontrole obsahu cudzorodých látok v pôde a účinne zabraňovať intoxikácii pôdy, prípadne

aj vodných zdrojov toxickými látkami,

d)

zabezpečovať a plne využívať všetky druhy melioračných opatrení (odvodnenie a závlahy)

a povrchové úpravy na zlepšovanie pôdnych vlastností a dbať na ich funkciu, zakotviť

melioračné opatrenia v strednodobých a vykonávacích plánoch, uskutočňovať ich podľa

okolností tiež v rámci spolupráce v poľnohospodárstve;

7

)

pritom dodržiavať komplexnú ochranu vodného režimu v území (zachytávanie odvádzanej

vody v nádržiach, biologické opatrenia pri vodných tokoch a pod.),

e)

plánovite rozširovať poľnohospodársku, najmä ornú pôdu, zúrodňovať poľnohospodársku

pôdu znehodnotenú náletom drevín, krovinami, kameňmi a pod., rekultivovať a na poľnohospodársku

pôdu premieňať inú než poľnohospodársku pôdu, ak sú na to dané prírodné a výrobné

podmienky a ak je to v súlade s plánovaným využitím územia,

f)

chrániť poľnohospodársku pôdu pred poškodzovaním vodnou alebo veternou eróziou zavádzaním

protierozívnych postupov, úpravou alebo zriadením protierozívnych zábran, vytvorením

vsakovacích pásov alebo zariadení na zníženie rýchlosti a množstva stekajúcej vody,

budovaním nádrží na zachytávanie vody a jej využitie na závlahové účely a pod.,

g)

chrániť poľnohospodársku pôdu pred poškodzovaním nevhodnou prevádzkou poľných hnojísk,

silážnych jám, stohov a skládok, zdvojením alebo zbytočným rozširovaním poľných ciest,

zhutňovaním pôdy ťažkými mechanizmami a pod.; dbať v susedských vzťahoch na to, aby

nedochádzalo k znižovaniu poľnohospodárskej výroby neprípustnými zásahmi zo susedných

pozemkov (nadmerným tienením, náletom drevín a pod.),

8

)

h)

starať sa o obsah humusu v pôde aj využívaním vhodných odpadov a za tým účelom sa

domáhať, aby socialistické organizácie plnili svoju povinnosť tieto odpady bezplatne

dodávať a zabezpečiť ich včasný odvoz a vhodné uskladňovanie,

9

)

i)

chrániť poľnohospodársku pôdu pred negatívnymi vplyvmi exhalácií a imisií, a pokiaľ

im nemožno zabrániť, sústavnou starostlivosťou, vhodnou rajonizáciou plodín a agrotechnikou

obmedzovať ich škodlivé vplyvy,

j)

dôsledne uskutočňovať optimálnu organizáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu zabezpečujúcu

jeho využitie pre poľnohospodársku veľkovýrobu pri súčasnom rešpektovaní zásad ochrany

a tvorby krajiny,

k)

venovať intenzívnu starostlivosť rekultivovaným plochám a vhodnou rajonizáciou plodín

a agrotechnikou znižovať negatívne vplyvy rekultivovaných a mladých antropogénnych

pôd na výnosy a kvalitu poľnohospodárskych plodín,

l)

nepripustiť neoprávnené zaberanie pôdy, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, alebo neoprávnenú činnosť na tejto pôde poškodzujúcu poľnohospodársku výrobu;

ak však dôjde k takému zabraniu pôdy alebo k takej činnosti na pôde, oznámiť to príslušnému

orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(4)

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu kontrolujú v súčinnosti s orgánmi

štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva vo svojom obvode plnenie povinností

uvedených v odseku 3. Ak zistia závady, ukladajú opatrenia na ich odstránenie a sledujú

ich vykonávanie. Pri ukladaní opatrení sa musia rešpektovať schválené projekty pozemkových

úprav

10

)

a národohospodárske a územné plány.

11

)

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa primerane vzťahujú na občanov - užívateľov (vlastníkov)

poľnohospodárskej pôdy.

§ 4

(1)

Ten, na žiadosť ktorého sa poľnohospodárska pôda odníma poľnohospodárskej výrobe,

je povinný zabezpečiť

a)

pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy náhradnú rekultiváciu, s výnimkou prípadu

pod písmenom b),

b)

pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie

má byť vrátená poľnohospodárskej výrobe, následnú rekultiváciu a ďalej zúrodnenie

inej poľnohospodárskej pôdy alebo intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby na inej

poľnohospodárskej pôde,

c)

pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie

bude zalesnená alebo na nej bude zriadená vodná plocha, následnú rekultiváciu a ďalej

náhradnú rekultiváciu, prípadne zúrodnenie inej poľnohospodárskej pôdy alebo intenzifikáciu

poľnohospodárskej výroby na inej poľnohospodárskej pôde,

d)

pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy následnú rekultiváciu,

pokiaľ nejde o odňatie, keď sa vykonanie náhradnej rekultivácie nevyžaduje (

§ 8 ods. 4

).

(2)

Ten, na žiadosť ktorého sa poľnohospodárska pôda odníma poľnohospodárskej výrobe,

je na zabezpečenie úloh uvedených v odseku 1 povinný najmä

a)

dohodnúť vopred zámery plánu rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne osobitný

režim vykonávania plánu rekultivácie s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, organizáciou poverenou jednotným riadením melioračných a zúrodňovacích prác,

12

)

prípadne s inou poverenou organizáciou

13

)

(ďalej len „poverená odborná organizácia“) a s orgánom územného plánovania,

b)

prerokovať vopred zámery plánu rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne

osobitný režim vykonávania plánu rekultivácie s organizáciou, ktorá má alebo bude

mať pôdu v užívaní, prípadne tiež s jej nadriadeným orgánom alebo organizáciou, orgánom

štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a o prerokovaní vyhotoviť zápisnicu,

ktorej súčasťou je záväzné vyhlásenie následného užívateľa, že rekultivované pozemky

prevezme do užívania,

c)

obstarať plán rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie; ak ide o lomovú (povrchovú)

ťažbu uhlia alebo o geologickoprieskumné práce (pri surovej nafte a zemnom plyne,

osobitne pri veľmi hlbokých vrtoch), v odôvodnených prípadoch navrhnúť osobitný režim

vykonávania plánu rekultivácie,

14

)

d)

predložiť plán rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne návrh osobitného

režimu vykonávania plánu rekultivácie na schválenie orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

15

)

alebo predložiť potvrdenie poverenej odbornej organizácie o tom, že rekultivácia,

zúrodnenie, intenzifikácia podľa s ňou dohodnutého plánu sa už vykonala alebo začala,

e)

viesť za účasti poverenej odbornej organizácie a organizácie, ktorá bude mať po skončení

rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie pôdu v užívaní, protokol o vykonávaní a skončení

rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 2

,

f)

zabezpečiť po skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie uzavretie protokolu

o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie podpismi zástupcov

poverenej odbornej organizácie, orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva

a organizácie, ktorá bude mať pôdu v užívaní,

g)

zaslať protokol o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie

orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v prípade, že došlo rekultiváciou

k zmene druhu pozemku (kultúry) alebo k zmene užívateľa pozemku, aj orgánu geodézie

a kartografie,

h)

odstrániť na vlastné náklady vady rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, ktoré

vyjdú najavo do piatich rokov po uzavretí protokolu o vykonávaní a skončení rekultivácie,

zúrodnenia, intenzifikácie.

§ 5

(1)

Plán následnej rekultivácie, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, obsahuje najmä

a)

charakteristiku pôdy, na ktorej má byť rekultivácia vykonaná (pôdne, vodohospodárske

pomery, pomery stanovišťa, rezy, schémy, profily terénu, dočasné depónie zemín, možnosti

zapojenia pôdy do okolitej obhospodarovanej pôdy a pod.) s uvedením údajov evidencie

nehnuteľností (obec, katastrálne územie, čísla parciel, kultúry, výmery),

b)

druh rekultivácie (poľnohospodárska, lesnícka, vodohospodárska) a prípadne odôvodnenie,

prečo nie je poľnohospodárska rekultivácia možná, odôvodnenie zúrodnenia, intenzifikácie,

ak sú vykonávané v záujme efektívnosti rekultivácie,

c)

druh opatrení, ktoré budú súčasťou technickej časti rekultivácie (terénne úpravy,

využitie skrývaných zemín, odvodnenie, vybudovanie komunikácií a pod.), a postup pri

ich vykonávaní,

d)

druh opatrení, ktoré budú súčasťou biologickej časti rekultivácie (spôsob kultivácie,

povrchové úpravy pôdy, hnojenie, osevný postup a pod.), a postup pri ich vykonávaní,

ako aj výslednú kultúru poľnohospodárskej pôdy,

e)

časový postup rekultivácie,

f)

mapové podklady s vyznačením údajov uvedených pod písmenami a), b) a e),

g)

prepočet nákladov,

h)

zhodnotenie predpokladaných výsledkov rekultivácie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. a), b), e), f) platí obdobne pre obsah plánu následnej

rekultivácie po lomovej (povrchovej) ťažbe uhlia alebo geologickoprieskumných prácach

(pri surovej nafte a zemnom plyne, osobitne pri veľmi hlbokých vrtoch), ktorý sa posudzuje

spolu s návrhom osobitného režimu jeho vykonávania.

(3)

Plán náhradnej rekultivácie obsahuje najmä označenie konkrétnych pozemkov, na ktorých

má byť rekultivácia vykonaná, ich plošný rozsah, návrh rekultivačných opatrení vykonávaných

v technickej a biologickej časti, cieľ náhradnej rekultivácie (výslednú kultúru poľnohospodárskej

pôdy) a údaje o zabezpečenosti finančných prostriedkov.

(4)

Pri spracovaní plánu zúrodnenia, intenzifikácie sa postupuje primerane podľa odseku

3.

§ 6

Následná rekultivácia musí byť zameraná tak, aby rekultivovaná pôda slúžila predovšetkým

poľnohospodárskej výrobe; lesnícka alebo vodohospodárska rekultivácia je prípustná

len vtedy, ak poľnohospodárska rekultivácia nie je možná alebo ak je iná rekultivácia

určená schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

§ 7

(1)

Rozsah rekultivácie určí orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o

a)

náhradnú rekultiváciu, so zreteľom na kvalitu odnímanej poľnohospodárskej pôdy a

čas dokončenia náhradnej rekultivácie,

b)

následnú rekultiváciu, spravidla v rozsahu výmery odnímanej poľnohospodárskej pôdy.

Rozsah zúrodnenia, intenzifikácie určí so zreteľom na čas dokončenia následnej rekultivácie,

prípadne na čas odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.

(2)

Rekultivácie sa uskutočňujú, ak ide o

a)

náhradnú rekultiváciu, na pôde zaradenej v kategórii dočasne neobrábaná pôda alebo

na nepoľnohospodárskej pôde; v záujme efektívnosti náhradnej rekultivácie môže byť

v odôvodnených prípadoch súčasťou plánu náhradnej rekultivácie aj intenzifikácia poľnohospodárskej

výroby na okolitej poľnohospodárskej pôde alebo vykonanie zúrodnenia okolitej pôdy,

ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto fondu

vyhlásená,

b)

následnú rekultiváciu, na pôde odňatej poľnohospodárskej výrobe, prípadne na okolitej

pôde, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto

fondu vyhlásená.

Zúrodnenie, intenzifikácia sa uskutočňujú na poľnohospodárskej pôde a na okolitej

pôde, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto

fondu vyhlásená.

§ 8

(1)

Technická časť náhradnej rekultivácie sa musí vykonať najneskôr do skončenia akcie,

pre ktorú sa odníma poľnohospodárska pôda poľnohospodárskej výrobe. V osobitne odôvodnených

prípadoch môže orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu určiť na vykonanie technickej

časti náhradnej rekultivácie neskorší termín.

(2)

Náhradnú rekultiváciu možno vykonať so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu aj pred zamýšľaným odňatím poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe. Organizácie, na základe žiadosti ktorých môže v budúcnosti dôjsť k odňatiu

poľnohospodárskej pôdy (najmä na podklade územnoplánovacej dokumentácie, návrhov trás

dopravných komunikácií, podzemných a nadzemných vedení a pod.), a ich nadriadené orgány

a organizácie včas plánujú potrebné finančné a materiálne prostriedky a zabezpečujú

pracovné kapacity.

(3)

V záujme zabezpečenia pracovných kapacít, včasného začatia a efektívneho vykonania

náhradných rekultivácií sa môžu organizácie združiť podľa osobitných predpisov,

16

)

prípadne im národné výbory môžu združenie prostriedkov uložiť.

17

)

(4)

Náhradná rekultivácia sa nevykonáva, ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe

a)

v zastavanom území obce k 1. 9. 1966 (

§ 39 ods. 1

) na výstavbu rodinných domčekov a garáží občanov, ktoré zabezpečujú národné výbory,

b)

na výstavbu meliorácií, malých vodných nádrží a rybníkov, pre úpravy vodných tokov,

pokiaľ súvisia s ochranou, využívaním a zúrodňovaním poľnohospodárskej pôdy, a za

účelom uskutočňovania investícií do pôdy pre zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby

a zvýšenie jej produktivity včítane protierozívnych opatrení,

c)

na výstavbu záhradkárskych chát jednotlivcov, spoločných zariadení, spevnených plôch

a komunikácií v záhradkových osadách,

d)

na účely ochrany prírody alebo na vykonávanie archeologických výskumov a výkopov,

e)

pre zabezpečenie pôdoochranných opatrení zalesnením alebo zaradením medzi pozemky,

ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať,

f)

pre odstránenie zjavných drobných odchýlok v usporiadaní hraníc pozemkov zistených

po novom mapovaní alebo pri vedení evidencie nehnuteľností, v prírode vzniknutých

prirodzenými pozvoľnými posunmi hraníc pozemkov,

g)

v prípadoch, keď sa rieši neoprávnené odňatie tejto pôdy, ku ktorému došlo pred 1.

10. 1976 bez príslušného rozhodnutia orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

h)

na dostavbu chatových lokalít rekreačnými chatami; to neplatí, pokiaľ je stavebníkom

socialistická organizácia,

i)

na základe žiadosti občana.

§ 9

Následná rekultivácia sa vykonáva tak, aby bola dokončená

a)

pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy do určeného času skončenia dočasného odňatia,

b)

pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie

bude vrátená poľnohospodárskej výrobe po uplynutí dlhšieho času než 12 rokov, po splnení

účelu, na ktorý bola poľnohospodárskej výrobe odňatá, najneskôr do termínu určeného

v pláne rekultivácie.

§ 10

(1)

Orgány územného plánovania a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie sú povinní

už v období prípravných prác, zadania prieskumov a rozborov, spracovania prognostickej

úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby

18

)

zaobstarať východiskové podklady pre zabezpečovanie ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu,

19

)

a to najmä pokiaľ ide o

a)

druh pozemkov (kultúry) poľnohospodárskej pôdy, kvalitu poľnohospodárskej pôdy po

agronomickej a pôdoznaleckej stránke, vykonanú a plánovanú rekultiváciu, zúrodnenie

a intenzifikáciu,

b)

špeciálne kultúry a plodiny a ich plánované rozšírenie,

c)

pôdu, ktorá nesmie byť odnímaná poľnohospodárskej výrobe

20

)

(ďalej len „pôda osobitne chránená“),

d)

ornú pôdu 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou,

e)

súčasti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou, ale

sú nepostrádateľné pre poľnohospodársku výrobu

21

)

(ďalej len „plochy nepostrádateľné pre poľnohospodársku výrobu“),

f)

predbežné vymedzenie plôch na vykonávanie náhradných rekultivácií, pokiaľ sa nachádzajú

v riešenom území.

(2)

Východiskovými podkladmi podľa odseku 1 sú predovšetkým tabelárne a grafické územno-technické

podklady pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ďalej údaje evidencie nehnuteľností,

údaje o bonitných triedach pozemkov a zaradenie katastrálnych území do prírodných

stanovíšť, výsledky komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd včítane znázornenia

bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a ich vyhodnotenie, projekty pozemkových

úprav, koncepcie rozvoja poľnohospodárskej výroby, prípadne ďalšie údaje poskytnuté

orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, vedeckými pracoviskami

a pod.

(3)

Údaje z východiskových podkladov vyhodnocujú spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie

v etape prieskumov a rozborov a znázorňujú ich spravidla v samostatnom dopĺňajúcom

výkrese, prípadne v súhrnnom problémovom výkrese.

22

)

Podkladom dopĺňajúceho výkresu sú mapy mierok použitých pre hlavné výkresy, ktoré

umožňujú znázornenie vyhodnocovaných údajov. Rozsah a presnosť tohto vyhodnotenia

a znázornenia sa riadi podľa stupňa a kategórie územnoplánovacej dokumentácie. Vyhodnotenie

a znázornenie údajov z východiskových podkladov je záväzným podkladom pre spracovanie

návrhov prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby.

(4)

Návrhy prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby prerokuje

ich zaobstarávateľ na podklade prieskumov a rozborov s orgánom ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu a s orgánom štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva. Tieto

orgány pritom vymedzia požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

a to s prihliadnutím na kategóriu a stupeň územnoplánovacej dokumentácie, ktorá má

byť spracovaná.

§ 11

(1)

Na posúdenie jednotlivých kategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni

konceptu riešenia z hľadiska predpokladaných vplyvov variantného riešenia na poľnohospodársky

pôdny fond a poľnohospodársku výrobu, musí táto dokumentácia okrem náležitostí ustanovených

predpismi o územnom plánovaní obsahovať najmä

a)

údaje o celkovom rozsahu požadovaných plôch a podiele poľnohospodárskej pôdy, ktorej

výhľadové odňatie sa predpokladá, vyhodnotenie druhu pozemkov (kultúr) dotknutej poľnohospodárskej

pôdy, údaje o zastúpení bonitných tried a o rozsahu poľnohospodárskych pozemkov, ktoré

sú odvodnené alebo zavlažované, vyhodnotenie celkového rozsahu pôdy osobitne chránenej

a ornej pôdy 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou, údaje

o vykonanej rekultivácii, zúrodnení a intenzifikácii, o areáloch a objektoch poľnohospodárskej

účelovej výstavby a poľnohospodárskych služieb a ich predpokladanom narušení a o predpokladanom

narušení územnej organizácie a celistvosti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to

v členení podľa jednotlivých uvažovaných plôch (lokalít) a navrhovaného funkčného

využitia pozemkov,

b)

údaje o plánovanej výstavbe odvodnenia a závlah, plánovanom rozširovaní plôch špeciálnych

kultúr a plodín a plánovaných rekultiváciách a zúrodnení a intenzifikácii,

c)

znázornenie hraníc obcí, katastrálnych území a hospodárskych obvodov socialistických

poľnohospodárskych organizácií,

d)

údaje o časových etapách predpokladaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe,

e)

údaje o celkovom rozsahu nepoľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa navrhujú na poľnohospodársku

rekultiváciu,

f)

pri sídelných útvaroch a zónach ďalej vyznačenie hraníc zastavaného územia obce k

1. 9. 1966, hraníc súčasne zastavaného územia obce, hraníc medzi jednotlivými bonitnými

triedami a vyznačenie trás základných poľných ciest, orientačné označenie plôch vhodných

na vykonávanie náhradnej rekultivácie a orientačné vyhodnotenie obvodov za odňatie

poľnohospodárskej pôdy podľa jej celkovej výmery, ktorá má byť odňatá,

g)

pri sídelných útvaroch aj orientačné vyhodnotenie predpokladanej ekonomickej ujmy,

23

)

a to podľa celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá má byť socialistickej poľnohospodárskej

organizácii odňatá, prípadne na ktorej má byť jej hospodárenie obmedzené alebo sťažené;

to platí aj pri zónach, ak pre sídelné útvary nebola vypracovaná územnoplánovacia

dokumentácia,

h)

podrobné zdôvodnenie, že navrhnuté riešenie je v porovnaní s iným možným riešením

z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre spracovanie územnoplánovacích podkladov.

24

)

§ 12

Pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie sa pri dobývacom priestore

a)

v grafickej časti vyznačia jeho hranice,

b)

v textovej časti oddelene uvedie súhrnný prehľad výmer poľnohospodárskej pôdy, pôdy

osobitne chránenej a ornej pôdy 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie pôdou osobitne

chránenou, ktoré sa vyskytujú na jeho území.

§ 13

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu na určenie dobývacieho

priestoru

(1)

Pri spracovaní návrhu na určenie dobyvacieho priestoru, ktorým má byť dotknutý poľnohospodársky

pôdny fond, sú ťažobné organizácie povinné zabezpečiť východiskové podklady uvedené

v

§ 10 ods. 1 a 2

s prihliadnutím na povahu ložiska nerastov a spôsob jeho dobývania. Spracovatelia

návrhov na určenie dobývacieho priestoru vyhodnocujú údaje z východiskových podkladov

podľa druhu ťažby a celkového rozsahu dotknutej poľnohospodárskej pôdy na základe

výsledkov geologického prieskumu.

(2)

Návrh na určenie dobývacieho priestoru sa pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu

25

)

prerokúva z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu s dotknutými socialistickými

poľnohospodárskymi organizáciami, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva

a orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stanoviská týchto organizácií

a orgánov sú podkladom pre príslušný orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

v konaní o udelenie súhlasu.

25

)

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane pre postup pri rozšírení určeného dobývacieho

priestoru.

§ 14

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu trás podzemných a nadzemných

vedení

(1)

Žiadosť o súhlas s návrhom trás podzemných a nadzemných vedení

26

)

predkladá investor spravidla v technicky riešiteľných územných alternatívach s cieľom

nájsť riešenie, ktoré bude z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie.

Prílohou žiadosti je vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky

pôdny fond podľa jednotlivých alternatív.

(2)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu po preskúmaní predloženej žiadosti

a)

opatrí súhlasom návrh najvýhodnejšej alternatívy trasy podzemného a nadzemného vedenia

alebo

b)

uloží investorovi navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu trasy vedenia.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade, že trasy podzemných a nadzemných

vedení sa riešia v územnoplánovacej dokumentácii a požiadavky na odňatie poľnohospodárskej

pôdy pre ich výstavbu sú v príslušnej územnoplánovacej dokumentácii vyhodnotené.

(4)

Návrh trás podzemných a nadzemných vedení opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu je východiskovým podkladom pre spracovanie prípravnej dokumentácie plánovanej

stavby podzemného a nadzemného vedenia, prípadne pre spracovanie územnoplánovacej

dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.

§ 15

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu trás dopravných komunikácií

(1)

Pri spracovaní prípravnej dokumentácie výstavby pozemných komunikácií,

27

)

celoštátnych dráh

28

)

a vodných ciest a ich súčastí

29

)

(ďalej len „dopravné komunikácie“) investori vychádzajú spravidla z územnoplánovacej

dokumentácie.

(2)

Ak pre územie, v ktorom má byť plánovaná dopravná komunikácia umiestnená, nie je

dosiaľ vyhotovená územnoplánovacia dokumentácia alebo nie je možné zo závažných územno-technických

dôvodov realizovať túto dopravnú komunikáciu v trase navrhnutej v územnoplánovacej

dokumentácii, alebo ak sa s predmetnou dopravnou komunikáciou v územnoplánovacej dokumentácii

neuvažovalo, musí sa spracovať návrh trás dopravných komunikácií. Tento návrh sa spracúva

pre celú trasu predmetnej dopravnej komunikácie, prípadne pre jej ucelené časti v

technicky riešiteľných územných alternatívach s cieľom nájsť riešenie, ktoré bude

z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie; pritom sa prihliada

na investičné akcie, ktoré s dopravnou komunikáciou súvisia.

(3)

Návrh trás dopravných komunikácií sa spracúva aj v prípadoch, keď orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu pri udeľovaní súhlasu s územnoplánovacou dokumentáciou

30

)

určil podmienku, že umiestnenie dopravnej komunikácie podľa navrhnutého riešenia

je potrebné ďalej spresniť.

(4)

Návrh trás dopravných komunikácií podľa odsekov 2 a 3 sa nespracúva v územných alternatívach,

ak sa novonavrhovanou trasou upravujú nivelety, šírka alebo sa vyrovnávajú oblúky

pôvodnej dopravnej komunikácie.

(5)

Spracovanie návrhu trás dopravných komunikácií zabezpečujú s ohľadom na predpokladané

termíny výstavby v predstihu investori dopravných komunikácií, prípadne ich nadriadené

orgány alebo nimi poverené organizácie.

(6)

Návrh trás dopravných komunikácií musí byť opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

(7)

Žiadosť o udelenie súhlasu s návrhom trás dopravných komunikácií predkladá investor

dopravnej komunikácie, prípadne jeho nadriadený orgán. Prílohou žiadosti je vyhodnotenie

dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond podľa jednotlivých

alternatív.

(8)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu po preskúmaní predloženej žiadosti

a)

opatrí súhlasom návrh najvýhodnejšej alternatívy trasy dopravnej komunikácie, prípadne

návrh trás dopravných komunikácií, pre ktorý sa alternatívy nespracúvajú (odsek 4),

pokiaľ navrhnuté riešenie je z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie,

alebo

b)

uloží investorovi navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu trasy dopravnej

komunikácie.

(9)

Návrh trás dopravných komunikácií opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu je východiskovým podkladom pre spracovanie prípravnej dokumentácie plánovanej

dopravnej komunikácie, prípadne pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo

územnoplánovacích podkladov.

§ 16

(1)

Pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb sú investori povinní, pokiaľ nie je

ďalej ustanovené inak, vyhodnotiť dôsledky navrhovaného riešenia na poľnohospodársky

pôdny fond. Toto vyhodnotenie je prílohou žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu,

31

)

prípadne súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona a podkladom pre rozhodovanie orgánov ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu o tejto žiadosti.

(2)

Pri rozsiahlej investičnej výstavbe a výstavbe realizovanej po etapách musia byť

v prílohe žiadosti podľa odseku 1 uvedené väzby na výsledné riešenie predpokladané

vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii alebo v štúdii súboru stavieb. Pri rozsiahlych

dopravných komunikáciách etapovite riešených po čiastkových úsekoch musia byť uvedené

väzby na výsledné riešenie predpokladané v návrhu trás dopravných komunikácií. Pri

podzemných a nadzemných vedeniach musia byť uvedené vzájomné väzby na celkové riešenie

podľa návrhov trás podzemných a nadzemných vedení. V prípade, že dopravná komunikácia

alebo iná líniová stavba je neoddeliteľnou súčasťou inej investície (sídliska, závodu,

vodného diela a pod.), robí sa vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky

pôdny fond pri spracovaní prípravnej dokumentácie tej investície, ktorej súčasťou

sú tieto líniové stavby.

(3)

Pokiaľ sa investícia navrhuje mimo súčasne zastavaného územia obce, musia sa navrhnúť

technicky riešiteľné územné alternatívy umiestnenia investície, ktoré budú z hľadiska

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie; alternatívy netreba navrhovať,

ak sa umiestnenie investície rieši

a)

vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii,

b)

v návrhu trás podzemných a nadzemných vedení, na ktorý bol udelený súhlas,

26

)

alebo

c)

v návrhu trás dopravných komunikácií, na ktorý bol udelený súhlas (

§ 15 ods. 6

).

(4)

Pre každú územnú alternatívu navrhnutú podľa odseku 3 sa robí vyhodnotenie dôsledkov

navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond a ďalej vyhodnotenie ekonomickej

ujmy spočívajúcej vo vyčíslení strát hrubej produkcie poľnohospodárskej a rastlinnej

výroby.

(5)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu posúdi územné alternatívy prerokované

s dotknutými poľnohospodárskymi organizáciami a orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia

poľnohospodárstva a uloží investorovi

a)

dopracovať vyhodnotenie dôsledkov najvýhodnejšej alternatívy umiestnenia investície

na poľnohospodársky pôdny fond alebo

b)

navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu umiestnenia investície.

Vyhodnotenie dôsledkov všetkých navrhovaných územných alternatív na poľnohospodársky

pôdny fond včítane výsledku ich porovnania a doklady o ich prerokovaní so socialistickými

poľnohospodárskymi organizáciami, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva

a orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu prikladá investor ako samostatnú

prílohu k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu,

31

)

prípadne súhlasu podľa

§ 12 ods. 4 zákona

.

(6)

Pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb sa robí vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného

riešenia na poľnohospodársky pôdny fond pre celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia

poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe (

§ 34 ods. 1

).

§ 17

Ustanovenie

§ 16

sa použije primerane aj v prípadoch, keď sa má poľnohospodárska pôda odňať poľnohospodárskej

výrobe pre nepoľnohospodársku činnosť, pre ktorú sa nespracúva prípravná dokumentácia

stavieb.

§ 18

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri ťažobnej činnosti

(1)

Pri spracovaní plánu prieskumných prác a plánu otvárky, prípravy a dobývania sú ťažobné

organizácie povinné vyhodnotiť dôsledky navrhovanej ťažby na poľnohospodársky pôdny

fond. Toto vyhodnotenie je prílohou žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu

31

)

a podkladom pre rozhodovanie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o tejto

žiadosti.

(2)

Pokiaľ by malo pri hlbinnej ťažbe dôjsť v dôsledku nepredvídaných poklesov k znehodnoteniu

vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín

na iných poľnohospodárskych pozemkoch, než na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas,

31

)

je ťažobná organizácia povinná bezprostredne po zistení tohto stavu začať vykonávanie

havarijnej skrývky vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia

schopných zemín a súčasne prerokovať túto činnosť s orgánom ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

32

)

(3)

Žiadosť o použitie poľnohospodárskej pôdy na vykonanie havarijnej skrývky dokladá

ťažobná organizácia najmä orientačným zákresom ohrozeného poklesového územia spravidla

na snímke pozemkovej mapy, bilanciou skrývky vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne

hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín podľa dostupných pôdoznaleckých podkladov

a návrhom na deponovanie alebo iné účelné využitie skrývaných zemín.

(4)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu určí pri prerokovaní použitie poľnohospodárskej

pôdy pre havarijnú skrývku najmä množstvo skrývaných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne

hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín, postup a spôsob ich skrývania, následného

využívania, deponovania a ošetrovania a ďalej určí lehotu, v ktorej je ťažobná organizácia

povinná podať žiadosť o dodatočné rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe.

33

)

Lehota pre podanie žiadosti nesmie presiahnúť jeden rok odo dňa prerokovania použitia

poľnohospodárskej pôdy

32

)

pre havarijnú skrývku.

§ 19

(1)

Organizácie, ktoré pripravujú a vykonávajú ložiskový a hydrogeologický prieskum (ďalej

len „geologické organizácie“)

a)

vychádzajú pri výbere území určených na prieskum zo zhodnotenia výsledkov predchádzajúcich

etáp geologických prác, pričom berú na zreteľ potrebu ochrany poľnohospodárskej pôdy

najmä v produkčných poľnohospodárskych oblastiach, a to aj s ohľadom na vplyv budúceho

využívania ložísk nerastov a zdrojov podzemných vôd na základe výsledkov vykonaných

geologických prác na poľnohospodársky pôdny fond a na poľnohospodársku výrobu. Podľa

možností sa pritom zameriavajú na nepoľnohospodárske pozemky a poľnohospodársku pôdu

s horšou bonitnou triedou,

b)

nepripravujú a neprojektujú vyhľadávací a predbežný prieskum ložísk nevyhradených

nerastov,

34

)

až na nevyhnutné výnimky, na pôde osobitne chránenej,

c)

v projektoch geologických prác uvádzajú, či nimi bude dotknutá poľnohospodárska pôda

(plocha, druh pozemku - kultúra, údaje o bonitnej triede pôdy, odvodnenie, závlahy),

podľa potreby návrh opatrení na obmedzenie negatívnych vplyvov geologických prác na

poľnohospodársky pôdny fond a poľnohospodársku výrobu,

35

)

postup rekultivácie pozemkov dotknutých geologickými prácami, s návrhom spôsobu odstránenia

škôd vzniknutých v súvislosti s geologickými prácami poľnohospodárskej organizácii;

ak sa projektujú vrty alebo iné prieskumné diela, ktoré majú dlhodobo slúžiť ďalšiemu

prieskumu alebo využitiu jeho výsledkov včítane prípadného určenia ochranných pásem,

treba ich umiestnenie navrhovať podľa možností tak, aby nedochádzalo k zbytočnému

odňatiu poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe alebo obmedzeniu poľnohospodárskej

výroby,

d)

v správach o výsledku vykonania geologických prác sa uvádzajú aj údaje uvedené v

písmene c) a navrhujú možnosti ťažby ložísk so zistenými a overenými zásobami nerastov

tak, aby sa obmedzili negatívne vplyvy na poľnohospodársky pôdny fond a poľnohospodársku

výrobu. Obdobne sa postupuje aj pri hydrogeologických prácach zameraných na budúci

odber podzemnej vody. V správe o výsledku hydrogeologických prác, na základe ktorej

sa určí vodohospodárskym konaním ochrana overených podzemných vodných zdrojov alebo

sa rozhoduje o ich využití, sa uvádzajú aj údaje o dôsledkoch týchto opatrení na poľnohospodársku

výrobu, a to najmä s ohľadom na potrebu určenia ochrany vodného zdroja.

(2)

Ak výnimočne vznikne naliehavá národohospodárska potreba vykonávať predbežný prieskum

ložísk nevyhradených nerastov

34

)

na pôde osobitne chránenej, prerokúvajú také prípady Český geologický úrad a Slovenský

geologický úrad a príslušný ústredný orgán, ktorého organizácia bude ložisko dobývať,

predbežne s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy republík na objasnenie možnosti

a na usmernenie budúceho využitia ložiska; obdobne sa postupuje aj pri hydrogeologických

prácach, a to aj s ohľadom na možnosť budúcich odberov podzemnej vody a zriaďovania

ochranných pásem vodných zdrojov a prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich

zdrojov stolných minerálnych vôd.

(3)

Geologické organizácie sú povinné prerokovať prieskumné zámery s užívateľmi poľnohospodárskej

pôdy, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a s orgánmi poľnohospodárskeho

pôdneho fondu v predstihu, aby sa mohli urobiť nevyhnutné opatrenia na prispôsobenie

poľnohospodárskej výroby na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré budú dotknuté geologickými

prácami. Pritom vychádzajú z plánov a projektov geologických prác, z požadovaného

času začatia geologických prác a projektovanej dĺžky ich trvania.

(4)

Geologické organizácie sú povinné v čase spracovania projektov geologických prác

a pri ich uskutočňovaní vytvárať účinné predpoklady najmä na to, aby

a)

geologické práce sa začínali predovšetkým v čase vegetačného pokoja alebo v období,

keď bude dochádzať k najmenším škodám na vegetácii a poľnohospodárskej produkcii,

b)

podľa prírodných a technických možností sa geologické práce organizovali tak, aby

sa čo najviac skracoval čas vylúčenia alebo obmedzenia poľnohospodárskej výroby,

c)

pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nevyhradených nerastov,

34

)

sa podľa možnosti nenarušovala realizácia opatrení na zvýšenie intenzity poľnohospodárskej

výroby podľa plánu jej rozvoja,

d)

sa dodržiavali určené, prípadne dohodnuté rozsahy geologických pracovísk a prístupy

k nim a obmedzilo sa narušovanie poľnohospodárskej pôdy v ich okolí,

e)

v určených, prípadne dohodnutých termínoch sa zahladili následky geologických a súvisiacich

prác a vykonala sa následná rekultivácia,

f)

pri zahladzovaní následkov geologických prác sa dlhodobo, prípadne trvale nesťažilo

obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov a nezhoršovala sa produkčná schopnosť

poľnohospodárskej pôdy.

§ 20

(1)

Geologické organizácie, ktorých plánovanou činnosťou sa má odňať poľnohospodárska

pôda na dlhší čas ako jeden rok včítane času potrebného na vykonanie rekultivácie

alebo na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu, sú povinné už v období prípravy geologických

prác požiadať orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o udelenie súhlasu podľa

§ 12 ods. 4 zákona

, prípadne o udelenie predchádzajúceho súhlasu.

31

)

(2)

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu

31

)

sa podáva v prípadoch, keď ide o ložiskový alebo hydrogeologický prieskum spojený

bezprostredne s ďalšou činnosťou (ťažbou nerastov, zakladaním odvalov, skládok, výsypiek

a odkalísk, výstavbou komunikácií, úpravou vodných tokov, výstavbou prevádzkových

objektov a zariadení, odberom vody z vrtov, zriadením ochranných pásem vodných zdrojov,

prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich zdrojov stolných minerálnych

vôd a pod.). V ostatných prípadoch sa podáva žiadosť o udelenie súhlasu podľa

§ 12 ods. 4 zákona

.

(3)

Žiadosti uvedené v odseku 2 musia byť doložené vyhodnotením dôsledkov geologických

prác na poľnohospodársky pôdny fond. Toto vyhodnotenie sa spracúva s prihliadnutím

na osobitosti vyplývajúce z účelu a následkov vykonávania ložiskového alebo hydrogeologického

prieskumu na poľnohospodárskych pozemkoch a s ohľadom na predpokladaný čas vykonávania

týchto prác.

§ 21

Podľa ustanovení

§ 19 ods. 3 a 4

a

§ 20

sa postupuje primerane v prípadoch vykonávania archeologického prieskumu, s výnimkou

záchranného archeologického prieskumu, ktorý je súčasťou pripravovanej akcie na poľnohospodárskej

pôde.

§ 22

(1)

Investori stavieb, ťažobné organizácie a ďalšie organizácie, na základe žiadostí

ktorých došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, sú povinné

najmä

a)

zabezpečiť oddelenú skrývku vrchnej kultúrnej vrstvy pôdy (ornice), prípadne hlbšie

uložených zúrodnenia schopných zemín (spraše, sprašové, prípadne niektoré svahové

hliny, zrašelinené zeminy, zeminy s vyšším obsahom humusu alebo sedimenty bohaté na

organické látky, tufitické íly, bentoniny, oxyhumolity a pod.) na ploche dotknutej

odňatím a ich prepravu a rozprestrenie na pozemky určené na zúrodnenie, prípadne prepravu

a ukladanie na miesta určené na ich ďalšie využitie; postarať sa o riadne uloženie,

ošetrenie a zabezpečenie skrývaných zemín určených na následnú rekultiváciu, pritom

skládky oddelene skrývaných zemín zakladať a evidovať oddelene, aby sa mohli využívať

v budúcnosti,

b)

pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy zabezpečiť, aby skrývané zeminy boli bezprostredne

po vykonaní skrývky premiestnené a rozprestrené predovšetkým na iné poľnohospodárske

pozemky s nízkou úrodnosťou; ich ukladanie na medziskládkach pripustiť iba v prípadoch,

keď sa použijú na rozprestrenie na pozemkoch určených na náhradnú rekultiváciu alebo

na zúrodnenie, na ktorých však treba vopred urobiť povrchové a terénne úpravy, prípadne

iné technické opatrenia. Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa vráti

poľnohospodárskej výrobe,

36

)

ukladať skrývané zeminy, predovšetkým však vrchné kultúrne vrstvy pôdy (ornicu) na

poľnohospodársky obhospodarovateľných depóniách a zabezpečiť možnosť ich výrobného

využívania,

c)

použiť v odôvodnených prípadoch pre prípravu iných plôch na ozelenenie (nespevnených

a nezastavaných častí stavebných pozemkov alebo pri lesníckej rekultivácii a pod.)

iba obmedzené množstvo hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín, prípadne vrchných

kultúrnych vrstiev pôdy s horšou kvalitou, a to spravidla v hrúbke najviac 0,1 m,

d)

už od začiatku dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

alebo trvalého odňatia pôdy, ktorá sa má rekultivovať,

37

)

vytvárať účinné predpoklady pre komplexné zahladenie dôsledkov devastácie dotknutej

poľnohospodárskej pôdy a uskutočnenie schváleného plánu následnej rekultivácie; pritom

prihliadať tak na potreby hospodárneho využitia pozemkov v najbližšom okolí, ako aj

na tvorbu prírodného prostredia a dbať na to, aby nedochádzalo k narušeniu rázu krajiny,

e)

účinne zamedzovať únikom všetkých škodlivých látok a ukladať odpadové hmoty a zneškodňovať

odpadové vody tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu a znehodnocovaniu poľnohospodárskych

pozemkov a porastov a pod.; nepripúšťať, aby sa na plochy určené na rekultiváciu ukladali

tuhé alebo tekuté hmoty a materiály, ktorých zloženie a druhotné účinky by mohli škodlivo

pôsobiť na poľnohospodársku pôdu, poľnohospodársku výrobu a použiteľnosť poľnohospodárskej

produkcie; obdobne postupovať aj pri priemyselnej činnosti.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď bola poľnohospodárska pôda odňatá

poľnohospodárskej výrobe na základe žiadosti občana.

§ 23

Okrem povinností uvedených v

§ 22 ods. 1

sú ťažobné organizácie povinné zabezpečovať tieto opatrenia

a)

pri povrchovej ťažbe

1.

výsypky, odvaly a odkaliská zakladať spôsobom, ktorý umožní urovnanie povrchu a jeho

následnú rekultiváciu predovšetkým na poľnohospodársku pôdu; za tým účelom vypracovať,

prípadne doplniť technické normy úpravy povrchu výsypiek, odvalov a odkalísk, ktoré

budú najmä v oblasti sústredenej ťažby podkladom pre odovzdávanie plôch na rekultiváciu

a pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých spôsobov sypania. Zabezpečiť, aby povrch

výsypiek, odvalov a odkalísk nevykazoval nerovnosti, ktoré by boli prekážkou následného

využívania najmä pre poľnohospodársku výrobu,

2.

prevýšené výsypky, odvaly a odkaliská zakladať na únosnej základovej pôde tak, aby

bola zabezpečená ich stabilita a aby sa čo najväčšia plocha mohla využiť pre poľnohospodársku

rekultiváciu; pritom prihliadať aj na hydrologické pomery výsypky, odvalu alebo odkaliska,

jej podložia i okolia, aby nedošlo k zabahňovaniu okolitej poľnohospodárskej pôdy.

Povrch výsypiek, odvalov a odkalísk včítane ich svahov upraviť tak, aby sa účinne

zabezpečili proti zosuvom a pôsobeniu vodnej a veternej erózie (zatrávnením, výsadbou

vhodných krov a stromov, technickými prostriedkami a pod.). Určiť sklon svahov tak,

aby so zreteľom na mechanické vlastnosti výsypkových zemín a výšku výsypky bola zabezpečená

dostatočná stabilita; pri vyšších výsypkách svahy zabezpečiť terasovaním generálneho

svahu a vhodným odstupom jednotlivých výsypkových stupňov (etáží),

3.

sprístupniť výsypky príjazdovými pozemnými komunikáciami, pri väčších výsypkách vybudovať

podľa požiadaviek budúceho užívateľa rekultivovaných plôch aj sieť účelových komunikácií

na korune (náhornej plošine) a výsypkových stupňoch (etážach) a zachovávať pritom

zásady protierozívnej ochrany,

4.

pri budovaní výsypiek, odvalov a odkalísk dbať i na úpravu vodného režimu v pôde,

ich povrch urovnať a upraviť tak, aby sa na ňom mohla používať bežná veľkovýrobná

poľnohospodárska mechanizácia, korunu výsypiek, odvalov a odkalísk včítane výsypkových

stupňov (etáží) vytvoriť najmenej v hrúbke vegetačnej vrstvy zo zemín, pri ktorých

sú predpoklady zúrodnenia a postupného intenzívneho obhospodarovania; na uľahčenie

priesaku zrážkovej vody a obmedzenie jej odtoku na minimum vytvárať vhodný štrukturálny

stav pôdy predovšetkým dôslednou, dostatočne dlhou biologickou rekultiváciou s pestovaním

vhodných druhov rastlín,

5.

vytvoriť podmienky pre obrábanie pozemkov, pri ktorých sa ťažbou nerastov naruší

ich doterajšie obhospodarovanie, a to do tých čias, než bude možné po skončení ťažby

a po vykonaní rekultivácie na susedných ťažbou devastovaných plochách zahrnúť tieto

pozemky do konečnej organizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

6.

upraviť po dohode s vodohospodárskymi orgánmi celkový vodný režim na plochách narušených

ťažbou, aby sa odstránili nepriaznivé účinky poklesu podzemných vôd, zamedzilo sa

zhromažďovaniu povrchových vôd a umožnil ich neškodný odtok, prípadne vytvoriť podmienky

pre závlahu pozemkov;

b)

pri hlbinnej ťažbe

1.

znižovať, pokiaľ je to za daných technicko-ekonomických podmienok možné, poklesy

poľnohospodárskej pôdy (základkou vyrúbaných slojí a pod.),

2.

v miestach predpokladaných poklesov a pred postupom odvalov robiť v dostatočnom predstihu

oddelenú skrývku vrchných kultúrnych vrstiev pôdy a hlbšie uložených zúrodnenia schopných

zemín a využívať ich na poľnohospodársku rekultiváciu pozemkov znehodnotených poddolovaním

a na konečnú povrchovú úpravu odvalov, ktoré možno poľnohospodársky, prípadne lesnícky

rekultivovať,

3.

bezprostredne po stabilizácii, prípadne už v priebehu poklesov terénu urobiť na miernejších

nezvodnatených poklesoch nevyhnutné terénne úpravy a hlbšie poklesy vyplniť zavážkovými

hmotami a náležite povrchovo upraviť; takto upravené plochy poklesov prevrstviť skrytými

kultúrnymi vrstvami pôdy a vykonať podľa schváleného plánu biologickú rekultiváciu

tak, aby sa pozemky mohli opäť použiť pre intenzívne poľnohospodárske obhospodarovanie,

4.

na zamokrených pozemkoch, pokiaľ boli dotknuté pri hlbinnej ťažbe a činnosti s ňou

súvisiacej, po dohode s vodohospodárskymi orgánmi upraviť vodný režim buď odvodnením

a úpravou narušených vodných tokov, alebo zvodnatené plochy zasypať zavážkovými hmotami,

povrchovo upraviť, prevrstviť skrytými kultúrnymi vrstvami pôdy a vykonať podľa schváleného

plánu biologickú rekultiváciu tak, aby sa pozemky mohli opäť použiť pre intenzívne

poľnohospodárske obhospodarovanie; pokiaľ uvedené opatrenia nemožno uskutočniť (pre

značnú hĺbku poklesov alebo nedostatok zavážkových hmôt a pod.), zvodnatené poklesové

kotliny riadne upraviť na viacúčelové vodné nádrže, včítane vysadenia brehov vhodnou

vegetáciou,

5.

odvaly hlušiny zakladať prednostne na miestach existujúcich a predpokladaných poklesov

a ich výšku usmerňovať podľa skutočnej alebo predpokladanej hĺbky poklesov.

§ 24

(1)

Priemyselné organizácie sú povinné pri ukladaní odpadových hmôt (popolnín, trosiek,

flotačných kalov a pod.) dodržiavať okrem povinností uvedených v

§ 22 ods. 1

tieto opatrenia

a)

zložiská a odkaliská odpadových hmôt zakladať predovšetkým v neúrodných terénnych

nerovnostiach prirodzených i umelých (vyťažených lomoch, pieskovňach, hliniskách);

výber zložísk a odkalísk popolčekov a spôsob ich ukladania vopred prerokovať podľa

osobitných predpisov,

38

)

b)

v prípravnej a projektovej dokumentácii zložísk a odkalísk elektrárenských popolčekov

a v pláne ich rekultivácie riešiť okrem iného i hrúbku a kvalitu prekrývky ukladaných

hmôt, spôsob a režim využívania rekultivovanej pôdy; pritom hrúbku prekrývky navrhovať

individuálne pre jednotlivé zložiská a odkaliská vo vzťahu k predpokladanému zastúpeniu

pestovaných plodín a ich osevnému sledu. Plány rekultivácie spracúvať na podklade

analýz popolčekov na obsah toxických látok a ťažkých kovov s osobitným zreteľom na

zhodnotenie rádioaktivity a predkladať ich na schválenie podľa osobitných predpisov.

38

)

Pri prevádzkovaných energetických zdrojoch spracovať analýzu popolčekov produkovaných

zdrojom v čase spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie. Pri novobudovanom

zdroji spracovať analýzu popolčekov z paliva ustanoveného palivovým výmerom,

c)

pred začatím technickej rekultivácie príslušného zložiska alebo odkaliska zabezpečiť

analýzy vzoriek ukladaných popolčekov a prekrývkových zemín so zameraním na obsah

toxických látok, ťažkých kovov a rádioaktivity a podľa dosiahnutých analytických výsledkov

zabezpečiť prípadnú úpravu spôsobov rekultivácie i následného využitia rekultivovaných

plôch,

d)

pri vykonávaní biologickej rekultivácie zabezpečiť kontrolné analýzy rastlinného

materiálu z plodín používaných pri rekultivácii, pričom zameranie a početnosť týchto

analýz spresňovať a konkretizovať v spolupráci s príslušnými orgánmi hygienickej a

veterinárnej služby,

e)

ustanovenia písmen a) až d) uplatňovať primerane pri výbere zložísk a odkalísk a

posudzovaní spôsobov ukladania iných odpadov toxického charakteru, pri spracovaní

plánov rekultivácie týchto zložísk a odkalísk a vykonávaní vlastnej rekultivácie,

f)

na obmedzenie prašnosti pri budovaní zložísk a odkalísk zabezpečiť odvoz popolčekov,

trosiek a iných odpadov z miesta výskytu na zložisko a odkalisko vo zvlhčenom stave;

pri hydraulickom spôsobe dopravy zabezpečiť čistenie odpadovej vody zo zložiska a

zamedziť jej presakovanie do okolitej pôdy,

g)

budovať zásadne plošné zložiská s dobre urovnaným a únosným povrchom a plochy zložísk

udržiavať v bezprašnom (vlhkom) stave; pri prerušení prevádzky skládkovania upevniť

povrchovú vrstvu dostatočným množstvom lepkavých zemín, pokiaľ nebude nasledovať rekultivácia

zložiska,

h)

plochy určené pre zložiská a odkaliská zapĺňať postupne tak, aby sa jednotlivé zaplnené

miesta mohli samostatne rekultivovať,

i)

plne využívať priestorovú kapacitu zložísk a odkalísk a s ohľadom na územie, terénne

a geologické pomery a na zaistenie bezpečnosti včas zabezpečovať možnosti predĺženia

ich životnosti, napríklad budovaním zvyšovacích hrádzí,

j)

zložiská a odkaliská trvale vyradené z prevádzky a určené na následné poľnohospodárske

využitie rekultivovať podľa schváleného plánu rekultivácie; na vytvorenie vegetačnej

vrstvy využiť skryté kultúrne vrstvy pôdy z pozemkov, na ktorých sa založilo zložisko,

prípadne zvyšky kultúrnych vrstiev pôdy a hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín

skrytých pri iných investičných alebo ťažobných akciách.

(2)

Podľa odseku 1 sa postupuje primerane aj pokiaľ ide o zložisko tuhých komunálnych

odpadov.

§ 25

Pokiaľ sa na výsypkách a odvaloch pri ťažobnej činnosti a na zložiskách a odkaliskách

odpadových hmôt pri priemyselnej činnosti založených na poľnohospodárskej pôde majú

ukladať materiály, ktoré môžu z hľadiska toxicity a rádioaktivity predstavovať trvalé

zdravotné ohrozenie v dôsledku kontaminácie potravinového reťazca, možno na základe

odborných fyzikálno-chemických rozborov ukladaných hmôt a záväzných posudkov hygienickej

služby preukazujúcich, že nebezpečným účinkom ukladaných materiálov nemožno zabrániť

žiadnymi technickými opatreniami včítane prekryvu internými zeminami, vykonať len

lesnícku rekultiváciu.

§ 26

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,

31

)

prípadne v rozhodnutí o udelení súhlasu podľa

§ 12 ods. 4 zákona

a v rozhodnutí o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

spresní najmä povinnosti uvedené v

§ 22 až 25

.

§ 27

(1)

V odôvodnených prípadoch môže byť daný súhlas na odňatie ornej pôdy vedenej v 3.

a 4. bonitnej triede, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou, ak je pozemok potrebný

na uskutočnenie investičnej akcie alebo na ťažbu, ktorú nemožno uskutočniť na inej

pôde, alebo ak ide o pozemky v súčasne zastavanom území obce, ktorých odňatím sa najmenej

narušia záujmy poľnohospodárskej výroby.

(2)

Orgán, ktorý vydáva územné rozhodnutie, je viazaný predchádzajúcim súhlasom,

31

)

prípadne súhlasom podľa

§ 12 ods. 4 zákona

, najmä pokiaľ ide o účel, čas a predpokladaný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy

poľnohospodárskej výrobe.

§ 28

(1)

Na účely zalesnenia možno odňať poľnohospodárskej výrobe poľnohospodársku pôdu na

základe agronomicko-pôdoznaleckého zhodnotenia pozemku a rozboru, ktorými sa preukáže,

že sú splnené kritériá uvedené v

prílohe č. 3

a že pozemok sa nemôže zaradiť do kategórie dočasne neobrábaná pôda, bez ohľadu na

to, či ide o pôdu osobitne chránenú alebo nie. Agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie

pozemku a rozbor sa musia pripojiť k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.

31

)

(2)

Na účely zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať, možno odňať

poľnohospodárskej výrobe len poľnohospodársku pôdu, ktorá nie je vhodná ani pre zalesnenie;

ustanovenie odseku 1 platí obdobne.

§ 29

(1)

Za rekreačné chaty

39

)

sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považujú rekreačné chaty v krajine

a rekreačné chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru, ktorých stavebníkmi

sú občania,

40

)

a stavby socialistických organizácií, určené na rekreáciu v krajine alebo zastavanom

území vidieckeho sídelného útvaru.

(2)

Za rekreačné objekty

41

)

sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepovažujú viacúčelové zariadenia,

zotavovne ROH, zdravotnícke zariadenia a objekty organizácií zdravotníckej sústavy,

ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, pionierske tábory, sídliskové oddychové a

sídliskové športové zariadenia.

(3)

Záhradkárske chaty sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepovažujú

za rekreačné chaty ani za rekreačné objekty.

(4)

Za chatovú lokalitu

42

)

sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje

a)

chatová osada v rekreačnej oblasti,

43

)

b)

obytná zóna vidieckeho sídelného útvaru, v ktorej sú jednotlivo alebo v zoskupení

umiestnené rekreačné chaty.

44

)

§ 30

Ten, na žiadosť ktorého bola odňatá poľnohospodárskej výrobe poľnohospodárska pôda,

ktorá sa nepoužila pre nepoľnohospodársku činnosť, pretože sa činnosť neuskutočnila

(pôda nebola potrebná alebo sčasti potrebná z dôvodov technických alebo technologických

zmien a pod.), je povinný oznámiť túto skutočnosť orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, ktorý rozhodol o jej odňatí.

§ 31

(1)

Žiadosť o predchádzajúci súhlas

31

)

alebo o súhlas podľa

§ 12 ods. 4 zákona

podáva na

a)

investičnú výstavbu investor (investorská organizácia alebo organizácia zriadená

pre zabezpečovanie investorskej činnosti);

b)

ťažbu ťažobná organizácia (organizácia oprávnená na ťažbu nerastov);

c)

ložiskový a hydrogeologický prieskum geologická organizácia;

d)

výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát a garáží včítane súvisiacich stavieb

1.

organizácia, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania,

45

)

ak ide o prípravu územia na výstavbu rodinných domčekov na ucelenej lokalite podľa

zoznamu pozemkov na výstavbu rodinných domčekov,

2.

organizácia, ktorá má zabezpečovať sústredenú výstavbu, ak ide o sústredenú výstavbu

rodinných domčekov a garáží,

3.

organizácie, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania,

ak ide o prípravu územia na dostavbu chatových lokalít rekreačnými chatami,

42

)

4.

organizácia, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania,

45

)

ak ide o individuálnu výstavbu rodinných domčekov a garáží na pozemku, ku ktorému

bude alebo bolo zriadené právo osobného užívania;

46

)

e)

výstavbu záhradkárskych chát a spoločných zariadení včítane súvisiacich stavieb organizácia,

pre ktorú bola zriadená, alebo sa má zriadiť záhradková osada;

f)

na účely zalesnenia, prípadne zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky

obrábať, užívateľ (vlastník) tejto pôdy.

(2)

Občan podáva žiadosť o predchádzajúci súhlas

31

)

na odňatie poľnohospodárskej pôdy na individuálnu výstavbu rodinného domčeka, rekreačnej

chaty, záhradkárskej chaty a garáže na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, s výnimkou

prípadu výstavby rodinného domčeka podľa odseku 1 písm. d) č. 1, alebo ak ide iba

o zriaďovanie drobných stavieb s doplnkovou funkciou k stavbám v jeho vlastníctve;

to neplatí, ak ide o zriaďovanie drobných stavieb v zastavanom území obce (

§ 39 ods. 1

).

(3)

Stavebné povolenie nemožno vydať, pokiaľ sa nerozhodlo o odňatí poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

a o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou

pôdou.

47

)

§ 32

Rozhodujúcou výmerou pre posúdenie, či ide o podstatný zásah do hospodárenia socialistickej

poľnohospodárskej organizácie,

48

)

je

a)

ak ide o odňatie pôdy, celková výmera pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie,

ktorá bola socialistickej poľnohospodárskej organizácii rozhodnutím trvale odňatá

poľnohospodárskej výrobe na základe predchádzajúcich súhlasov udelených po 1. 10.

1976, a poľnohospodárskej pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie, ktorá

sa má podľa predchádzajúceho súhlasu odňať poľnohospodárskej výrobe trvale alebo dočasne

na čas dlhší ako päť rokov,

b)

ak ide o zriadenie ochranného pásma,

49

)

celková výmera poľnohospodárskej pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie,

na ktorej sa zriadením ochranných pásem po 1. 10. 1976 hospodárenie obmedzilo alebo

sťažilo a má sa zriadením ochranného pásma hospodárenie obmedziť alebo sťažiť.

§ 33

Predloženie a schválenie plánu náhradnej rekultivácie

50

)

a uloženie povinnosti vykonať rekultiváciu

51

)

sa nevyžaduje v prípade, že ten, kto je povinný zabezpečiť náhradnú rekultiváciu,

predloží spolu so žiadosťou o predchádzajúci súhlas

31

)

potvrdenie poverenej odbornej organizácie o tom, že náhradná rekultivácia podľa s

ňou dohodnutého plánu sa už vykonala. Ak je však predložený iba plán rekultivácie

alebo plán rekultivácie a potvrdenie o začatej rekultivácii, orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu plán v rozhodnutí, ktorým udeľuje predchádzajúci súhlas,

31

)

schváli a, ak nie je do vydania rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy predložené

potvrdenie o vykonaní rekultivácie, uloží v rozhodnutí o odňatí poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

povinnosť vykonať alebo dokončiť rekultiváciu podľa schváleného plánu.

§ 34

(1)

Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu

31

)

sa za konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe

52

)

považuje

a)

pri investičnej výstavbe, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, výmera poľnohospodárskej

pôdy potrebná pre uskutočnenie investície podľa návrhu projektovej úlohy;

b)

pri výstavbe a rekonštrukcii dopravných komunikácií, podzemných a nadzemných vedení

spravidla výmera potrebná pre výstavbu určitého úseku, ktorý sám osebe alebo v nadväznosti

na susedné úseky zabezpečí prevádzkyschopnosť líniovej stavby;

c)

pri výstavbe miestnych a účelových komunikácií a železničných vlečiek spravidla výmera

potrebná pre výstavbu celej dĺžky telesa týchto stavieb;

d)

pri výstavbe rodinných domčekov, rekreačných chát a garáží výmera

1.

potrebná pre výstavbu ucelenej lokality rodinných domčekov, ak ide o prípravu územia

pre túto výstavbu podľa zoznamu pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov,

2.

potrebná pre výstavbu celej lokality rodinných domčekov alebo garáží, ak ide o sústredenú

výstavbu rodinných domčekov alebo garáží,

3.

potrebná pre dostavbu celej chatovej lokality, prípadne jej časti rekreačnými chatami,

ak ide o prípravu územia pre túto dostavbu,

4.

ktorá má byť pridelená do osobného užívania,

53

)

ak ide o individuálnu výstavbu rodinného domčeka a garáže,

5.

ktorá by bola v prípade zriaďovania práva osobného užívania pridelená do osobného

užívania, ak ide o individuálnu výstavbu rodinného domčeka, rekreačnej chaty a garáže

na pozemku, ktorý je vo vlastníctve občana;

e)

pri záhradkových osadách výmera potrebná pre výstavbu všetkých záhradkárskych chát

a pre výstavbu spoločného zariadenia;

f)

pri ostatnej výstavbe a pri ložiskových a hydrogeologických prieskumných prácach

výmera potrebná pre uskutočnenie akcie;

g)

pri dlhodobých ložiskových a hydrogeologických prieskumných prácach výmera potrebná

pre všetky prieskumné pracoviská na území, ktoré sa bude podľa projektu geologických

prác skúmať, bez ohľadu na to, či vlastné geologické práce sa budú uskutočňovať súčasne

alebo postupne;

h)

pri zmene vo využití územia výmera potrebná na iné účely ako poľnohospodársku výrobu;

i)

pri ochrane územia výmera, ktorú nemožno ani extenzívne a racionálne využiť pre poľnohospodársku

výrobu a na ktorej je poľnohospodárska výroba plne vylúčená;

včítane výmery poľnohospodárskej pôdy potrebnej pre výstavbu súvisiacich, podmieňujúcich

a ďalších drobných stavieb a zariadení (vodných nádrží, zložísk, účelových komunikácií,

železničných vlečiek, spevnených plôch, produktovodov, energovodov, zariadení staveniska

a pod.) pre zriadenie ochranných pásem a izolačných pásov, ktoré nemožno ani extenzívne

a racionálne využiť pre poľnohospodársku výrobu, a výmery poľnohospodárskej pôdy,

ktorú nemožno ani urbanisticky ani poľnohospodársky využiť (nezastavateľné a okrajové

plochy).

(2)

Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu na účely ťažby nerastov

52

)

je rozhodujúca

a)

pri povrchovej (lomovej) ťažbe uhlia v oblastiach sústredeného dobývania výmera poľnohospodárskej

pôdy požadovaná v rámci schváleného dobývacieho priestoru na obdobie päť rokov; do

tejto výmery sa nezahŕňa výmera požadovaná pre vonkajšie výsypky a odvaly,

b)

pri hlbinnej ťažbe nerastov výmera potrebná pre výstavbu banských objektov a prevádzkových

zariadení, ako aj výmera pozemkov, pri ktorých možno v dôsledku vyťaženia ložiska

predpokladať ich devastáciu, ktorá nastala poklesom pôdy,

c)

pri povrchovej ťažbe nerastov na stavebné alebo priemyselné účely (štrkopiesky, tehliarske

hliny, kaolín, keramické íly, vápence, kameň a pod.) výmera poľnohospodárskej pôdy

požadovaná v rámci dobývacieho priestoru na obdobie desať rokov.

(3)

Rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase

31

)

nestratí platnosť

54

)

ani v prípade, pokiaľ sa do troch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, podala

žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

v menšom rozsahu, ktorý však umožňuje uskutočnenie samostatnej časti (etapy) účelu

odňatia. Platnosť predchádzajúceho súhlasu

31

)

môže orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý ho udelil, predĺžiť len

raz, a to najviac o tri roky.

§ 35

(1)

Žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

podáva ten, na žiadosť ktorého bol udelený predchádzajúci súhlas

31

)

alebo súhlas podľa

§ 12 ods. 4 zákona

.

(2)

K žiadosti o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

musí žiadateľ pripojiť územné rozhodnutie; to neplatí, ak sa o odňatí poľnohospodárskej

pôdy rozhoduje v spojenom konaní spoločne s rozhodnutím o udelení predchádzajúceho

súhlasu

31

)

pred vydaním územného rozhodnutia alebo ak sa územné rozhodnutie vydáva v zlúčenom

územnom a stavebnom konaní.

(3)

Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

33

)

a o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou

pôdou,

47

)

prípadne prerokovanie použitia poľnohospodárskej pôdy

32

)

sú predpokladom uplatnenia oprávnenia k pozemkom podľa osobitných predpisov,

55

)

to neplatí, ak ide o činnosť na pôde, ktorou sa nenarušuje a nepoškodzuje, prípadne

len narušuje poľnohospodárska výroba (zameranie pozemkov a zariadení, vykonávanie

dozoru, údržba a oprava zariadení, cvičenie ozbrojených síl a pod.).

§ 36

Žiadosť o udelenie súhlasu alebo vydanie rozhodnutia podľa zákona sa musí predložiť

orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu príslušnému na udelenie súhlasu alebo

vydanie rozhodnutia so stanoviskami orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

nižšieho stupňa.

§ 37

(1)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu vedie evidenciu o vydaných rozhodnutiach.

(2)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zasiela vždy po nadobudnutí právoplatnosti

príslušnému orgánu geodézie a kartografie odpisy rozhodnutí

a)

o trvalom a dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe;

33

)

v rozhodnutiach o trvalom odňatí pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať

[

§ 1 písm. d)

], vyznačí, že táto pôda zostáva súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

56

)

b)

o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou

pôdou,

47

)

v prípadoch, keď sa pozemok nebude poľnohospodársky rekultivovať [písmeno a)],

c)

o vyhlásení pozemku za súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu

57

)

v prípadoch, keď pozemok bude poľnohospodárskou pôdou,

d)

o uložení premeny poľnohospodárskeho pozemku na ornú pôdu,

58

)

e)

o povolení zmeny kultúry vnútri obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy [

§ 2 ods. 1 písm. a)

],

3

)

f)

o povolení zaradenia poľnohospodárskej pôdy do kategórie dočasne neobrábaná pôda

[

§ 2 ods. 1 písm. b)

].

3

)

(3)

Zaradiť pozemok alebo jeho časť do evidencie poľnohospodárskej pôdy alebo nepoľnohospodárskej

pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať, vedenej orgánmi geodézie a kartografie

alebo ich z tejto evidencie možno vyradiť len na základe rozhodnutia orgánu ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(4)

Rozhodnutia uvedené v odseku 2 písm. a), c), f) zasiela orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu príslušnej poverenej odbornej organizácii a rozhodnutia, v ktorých predpisuje

odvody, aj príslušnej finančnej správe.

§ 38

(1)

Za bytovú výstavbu

59

)

sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje výstavba bytových domov

a rodinných domčekov,

60

)

prípadne príprava územia na túto výstavbu.

(2)

Za poľnohospodársku účelovú výstavbu

59

)

sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje výstavba, ktorá má

slúžiť na plnenie úloh, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej výroby.

(3)

Pri odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na dostavbu chatových

lokalít rekreačnými chatami a na výstavbu záhradkárskych chát v záhradkových osadách

sa postupuje pri určovaní sadzieb odvodov tak, ako by šlo o odňatie pre občana; to

neplatí, pokiaľ je stavebníkom socialistická organizácia.

(4)

Žiadosť o zníženie odvodov

61

)

musí byť predložená najneskôr so žiadosťou o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe.

33

)

(5)

Ak je súhlas ministerstva poľnohospodárstva a výživy republiky, prípadne ministerstva

financií republiky na zníženie odvodov udelený až po odňatí poľnohospodárskej pôdy

poľnohospodárskej výrobe, rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

o znížení odvodov;

62

)

odpis rozhodnutia zašle príslušnej finančnej správe, ktorá sumu, o ktorú sa odvody

znížili, vráti platiteľovi v lehote 15 dní odo dňa, keď jej bolo právoplatné rozhodnutie

o znížení odvodov doručené.

§ 39

(1)

Zastavaným územím obce

63

)

sa rozumie zastavané územie obce k 1. 9. 1966, t. j. územie, ktoré bolo k 1. 9. 1966

súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce. Do tohto územia

sa zahŕňajú aj poľnohospodárske pozemky, ktoré netvoria s okolitým poľnohospodárskym

pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú

do zastavanej časti obce a sú svojím tvarom alebo rozlohou nevhodné na poľnohospodárske

obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami). Do zastavaného územia obce sa však

nezahŕňajú medzery pozdĺž ciest, ktoré vznikli prvšou výstavbou a ktorých zastavanie

by viedlo k nežiadúcemu obstavovaniu ciest a k neekonomickému predlžovaniu obcí; nezahŕňa

sa ani územie medzi obcou a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom

a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske

obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami.

(2)

Hranice zastavaného územia obce k 1. 9. 1966 sa zobrazujú v pozemkových mapách evidencie

nehnuteľností.

(3)

Pri rozptýlenom type zástavby napríklad v horských a podhorských oblastiach a pri

osamotených stavbách alebo zariadeniach v krajine, kde z technických dôvodov nemožno

vymedziť súvislé hranice zastavaného územia obce tak, aby boli v súlade s ustanoveniami

odseku 1, sa rozumie zastavaným územím obce k 1. 9. 1966 územie zastavané k tomuto

dňu jednotlivými objektami alebo ich skupinami včítane súvisiacich nepoľnohospodárskych

spravidla spevnených plôch. Ďalej do neho patria aj pozemky poľnohospodárskej pôdy,

ktoré sú spravidla oplotené a tvoria s uvedenými objektami a plochami neoddeliteľný

funkčný celok, ako napríklad domové záhrady a pod.

(4)

Povahu plôch v zastavanom území obce k 1. 9. 1966 majú aj objekty a zariadenia alebo

ich areály Československej ľudovej armády, Federálneho ministerstva vnútra, Ľudových

milícií a Zväzu pre spoluprácu s armádou, telekomunikačné a rádiokomunikačné objekty,

nachádzajúce sa mimo obvodov sídel, ktoré vznikli pred 1. 9. 1966 a aj naďalej sa

užívajú pre potreby obrany a ochrany štátu alebo na výcvikové účely. S ohľadom na

osobitný charakter uvedených objektov a zariadení sa ich zastavané územia určujú v

súčinnosti s príslušnými orgánmi ozbrojených síl, prípadne Zväzu pre spoluprácu s

armádou obdobne podľa zásad uvedených v odseku 1.

§ 40

(1)

Pri výstavbe líniových dopravných stavieb a letísk

64

)

sa odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe nepredpisujú,

ak ide o odňatie na výstavbu

a)

diaľníc a ciest a týchto ich súčastí: cestných svahov, priekop a iných úprav na odvádzanie

vôd, odstavných pruhov a staničných plôch hromadnej verejnej dopravy, zelených pásov

a ostrovčekov, mostov a odpočívadiel, ako aj cestných pomocných pozemkov v šírke 0,6

m po oboch stranách diaľnice alebo cesty,

b)

celoštátnej dráhy včítane stavieb a zariadení bezprostredne zabezpečujúcich prevádzku

dráhy, s výnimkou výpravných budov železničných staníc, meniarní, železničných opravovní

a strojární, a rušňových a vozňových dep,

c)

vodných ciest, ako aj ich súčastí,

29

)

d)

letísk každého druhu a rádionavigačných zariadení, s výnimkou letiskových budov a

hangárov a technických zariadení, ktoré nie sú rádionavigačnými zariadeniami.

(2)

Za účelom uskutočňovania investícií do pôdy na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby

a zvýšenie jej produktivity

65

)

sa odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe nepredpisujú,

ak sa má poľnohospodárska pôda odnímať poľnohospodárskej výrobe na

a)

melioračnú výstavbu,

b)

opatrenia na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby neinvestičnej povahy,

c)

protierozívne opatrenia,

d)

poľnohospodársku účelovú výstavbu bezprostredne zabezpečujúcu zvýšenie intenzity

rastlinnej výroby,

e)

výstavbu spevnených poľných hnojísk, spevnených poľných kompostísk a spevnených poľných

močovkových záchytiek včítane prístupových pozemných komunikácií,

f)

výstavbu poľnohospodárskych účelových komunikácií slúžiacich na využívanie poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

(3)

Užším ochranným pásmom prírodných liečivých zdrojov

66

)

sa rozumie užšie dočasné ochranné pásmo a ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých

zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich stolných minerálnych vôd.

67

)

(4)

Do plochy 30 m

2

a 55 m

2

rozhodnej v jednotlivých prípadoch pre oslobodenie od odvodov

68

)

sa zahŕňa výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá v dôsledku umiestnenia signálu, stabilizačného

kameňa a inej značky na geodetické účely, stožiaru nadzemného vedenia, vstupnej šachty

podzemného vedenia, prečerpávacej stanice, vrtu a studne a stanice nadzemného (podzemného)

vedenia nemôže byť racionálne veľkovýrobne obhospodarovaná. Veternou jamou sa rozumie

miesto jej ústia a objekty zabezpečujúce prevádzku tohto zariadenia.

§ 41

(1)

Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné v spolupráci s orgánmi geodézie

a kartografie viesť vlastnú (podnikovú) evidenciu všetkých pozemkov patriacich do

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú v ich užívaní, správe alebo vlastníctve

(ďalej len „podniková evidencia“).

(2)

Podniková evidencia sa skladá

a)

z písomného operátu,

b)

z mapových podkladov,

c)

z pomocnej evidencie,

okrem toho sa uchovávajú súvisiace písomnosti (zbierky listín).

(3)

Pri vyhotovení písomného operátu využívajú socialistické poľnohospodárske organizácie

údaje evidencie nehnuteľností.

(4)

Mapové podklady sú poľnohospodárska evidenčná mapa a poľnohospodárska hospodárska

mapa. Poľnohospodárska evidenčná mapa zodpovedá svojím obsahom pozemkovej mape evidencie

nehnuteľností.

(5)

Súčasťou pomocnej evidencie je najmä

a)

zoznam pozemkov zaradených do kategórie dočasne neobrábaná pôda [

§ 2 ods. 1 písm. b)

],

b)

zoznam pozemkov dočasne odňatej pôdy [

§ 1 písm. b)

],

c)

zoznam pozemkov trvale odňatej pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať [

§ 1 písm. d)

],

d)

zoznam pozemkov prenechaných do dočasného užívania.

(6)

Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné udržiavať podnikovú evidenciu

v súlade s evidenciou nehnuteľností a robiť hlásenia o zmenách podľa osobitných predpisov.

69

)

Za tým účelom robia tiež periodické inventarizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(

§ 42

).

§ 42

(1)

Organizácie, ktoré sú užívateľmi (vlastníkmi) poľnohospodárskeho pôdneho fondu, robia

vždy najmenej raz v priebehu piatich rokov inventarizáciu tohto fondu a využívajú

pritom podklady a zistenia orgánov geodézie a kartografie.

70

)

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

71

)

(2)

Čas vykonávania inventarizácie oznámi organizácia svojmu nadriadenému orgánu, orgánu

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, prípadne ďalším orgánom a organizáciám (miestny

národný výbor, spoločenská organizácia a pod.).

(3)

Pri inventarizácii organizácia najmä

a)

preskúma súlad podnikovej evidencie s evidenciou nehnuteľností a so skutočným stavom;

b)

zisťuje pozemky, ktoré by sa mali vyhlásiť za súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu;

c)

zisťuje

1.

odňatú pôdu, ktorá nebola použitá pre nepoľnohospodársku činnosť,

2.

odňatú pôdu, ktorá bola použitá v rozpore s rozhodnutím o jej odňatí,

33

)

3.

neoprávnene odňatú pôdu [

§ 1 písm. e)

],

4.

pôdu, pri ktorej je doterajšie hospodárske využitie menej výnosné než pri ornej pôde

a je odôvodnená jej premena na ornú pôdu,

5.

pôdu nevhodnú pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu,

6.

pozemky nevhodné na poľnohospodárske obrábanie,

72

)

7.

pôdu nedostatočne obhospodarovanú a nedostatočne využívanú,

8.

pozemky vhodné na rekultiváciu, zúrodnenie, intenzifikačné opatrenia a pod.

(4)

O inventarizácii vyhotoví organizácia inventarizačný protokol (zápisnicu), ktorý

musí obsahovať výsledky preskúmania a zistené nedostatky. Protokol je podkladom pre

prijatie opatrení k zisteným skutočnostiam.

(5)

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v spolupráci s orgánmi štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva vykonajú najneskôr do dvoch rokov od inventarizácie kontrolu

odstránenia zistených nedostatkov.

§ 43

Spracovať agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemkov a rozbor a odborný posudok,

ktorými sa majú preukázať potrebné skutočnosti o pozemkoch, sú oprávnené organizácie

uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 44

V prípadoch, keď skutočný stav pôdy, ktorá bola predo dňom začiatku účinnosti zákona

2

)

odňatá poľnohospodárskej výrobe, nie je v súlade s údajmi evidencie nehnuteľností,

orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodne

73

)

spravidla na žiadosť. Žiadosť o vydanie rozhodnutia podáva užívateľ (vlastník) tejto

pôdy. Na vydanie rozhodnutia treba opatriť najmä doklad preukazujúci, že k odňatiu

pôdy poľnohospodárskej výrobe došlo predo dňom 1. 9. 1966 (stavebné povolenie, potvrdenie

stavebného úradu o čase, keď bola stavba postavená, znalecký posudok a pod.) a stanovisko

orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva; toto stanovisko netreba,

pokiaľ ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavby občanov.

§ 45

Ak bola po dni začiatku účinnosti zákona

2

)

a predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky bez rozhodnutia podľa zákona

74

)

odňatá poľnohospodárska pôda poľnohospodárskej výrobe na stavby zriadené na základe

stavebného povolenia, ktoré už nemožno zrušiť pre nezákonnosť, orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

a)

v prípadoch stavieb občanov zriadených v zastavanom území obce (

§ 39 ods. 1

) začne z vlastného podnetu konanie,

73

)

b)

v prípadoch ostatných stavieb, pokiaľ nebude podaná osobitne žiadosť o odňatie poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe,

74

)

považuje žiadosť o stavebné povolenie za návrh na začatie konania podľa zákona;

74

)

o návrhu rozhoduje v spoločnom konaní.

§ 46

Zrušujú sa

1.

vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy

č. 142/1976 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho

fondu,

2.

smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy z 22. novembra 1978

č. FM 015-900/1978 na zabezpečenie jednotného postupu pri odnímaní poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe v chatových lokalitách a záhradkových osadách, registrovaná

v čiastke 7/1979 Zb.

§ 47

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1987.