ZÁKON 36/1967 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch

§ 1

(1)

Účelom zákona je zabezpečenie riadneho výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti v

konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov (ďalej

len „štátne orgány“), ako aj znaleckej a tlmočníckej činnosti vykonávanej v súvislosti

s právnymi úkonmi občanov alebo organizácií.

(2)

Zákon sa nevzťahuje na podávanie posudkov, ktoré je upravené inými predpismi, a na

podávanie posudkov a vykonávanie tlmočníckych úkonov, ktoré neslúžia potrebám konania

pred štátnymi orgánmi ani nie sú v súvislosti s právnymi úkonmi občanov a organizácií;

najmä sa nevzťahuje na expertíznu činnosť súvisiacu s plnením výrobných úloh organizácií

a na tlmočnícku činnosť v rámci medzinárodného styku a cestovného ruchu.

§ 2

(1)

Znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávajú znalci a tlmočníci zapísaní do zoznamu znalcov

a tlmočníkov; znaleckú činnosť vykonávajú aj ústavy (

§ 21

).

(2)

Osoby nezapísané do zoznamu znalcov a tlmočníkov môžu byť v konaní pred štátnymi

orgánmi ustanovené za znalcov alebo tlmočníkov len výnimočne za podmienok ustanovených

v

§ 24

.

§ 3

(1)

Znalcov ( tlmočníkov ) vymenúva pre jednotlivé odbory (jazyky) minister spravodlivosti

alebo predseda krajského súdu v rozsahu, v ktorom ho minister spravodlivosti na to

poveril.

(2)

Tlmočníkom pre jazyky sú na roveň postavení tlmočníci pre styk s hluchonemými osobami.

§ 4

(1)

Vymenovať za znalca (tlmočníka) možno toho, kto

a)

je československým štátnym občanom,

b)

má potrebné znalosti a skúsenosti z odboru (jazyka), v ktorom má ako znalec (tlmočník)

pôsobiť, predovšetkým toho, kto absolvoval špeciálnu výučbu pre znaleckú (tlmočnícku)

činnosť, ak ide o vymenovanie pre odbor (jazyk), v ktorom je taká výučba zavedená,

c)

má také osobné vlastnosti, ktoré dávajú predpoklad pre to, že znaleckú (tlmočnícku)

činnosť môže riadne vykonávať,

d)

s vymenovaním súhlasí.

(2)

V odôvodnených prípadoch môže minister spravodlivosti odpustiť podmienku československého

štátneho občianstva.

§ 5

(1)

K vymenovaniu za znalca (tlmočníka) dôjde na základe výberu medzi osobami, ktoré

spĺňajú podmienky pre vymenovanie.

(2)

Návrhy na vymenovanie znalca (tlmočníka) môžu podať štátne orgány, vedecké inštitúcie,

vysoké školy, ďalej organizácie, v ktorých pracujú osoby prichádzajúce do úvahy, ako

aj príslušné orgány spoločenských organizácií, ak to vyplýva z úloh týchto organizácií.

Za znalca (tlmočníka) môže byť vymenovaný aj ten, kto sám o vymenovanie požiada.

(3)

Orgány a organizácie uvedené v odseku 2, ako aj sbory pre znalecké otázky (

§ 16

) sa na žiadosť ministra spravodlivosti, prípadne predsedu krajského súdu vyjadrujú,

či navrhovaný znalec (tlmočník) spĺňa podmienky pre vymenovanie.

§ 6

(1)

Znalec (tlmočník) je povinný zložiť sľub do rúk toho, kto ho vymenoval.

(2)

Sľub znie: „Sľubujem, že pri svojej znaleckej (tlmočníckej) činnosti budem presne

dodržiavať právne predpisy, že znaleckú (tlmočnícku) činnosť budem vykonávať nestranne

podľa svojho najlepšieho vedomie, že budem plne využívať všetky svoje znalosti a že

zachovám mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých som sa pri výkone znaleckej (tlmočníckej)

činnosti dozvedel.“

§ 7

(1)

Vymenovaní znalci (tlmočníci) sa po zložení sľubu zapisujú do zoznamu znalcov a tlmočníkov.

(2)

Zoznamy znalcov a tlmočníkov vedú krajské súdy, v obvode ktorých má znalec (tlmočník)

trvalé bydlisko.

(3)

Ústredný zoznam znalcov a tlmočníkov vedie Ministerstvo spravodlivosti; zoznam sa

zasiela Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť a krajským súdom.

(4)

Zoznamy znalcov a tlmočníkov sú verejne prístupné.

§ 8

Znalci (tlmočníci) sú povinní vykonávať znaleckú (tlmočnícku) činnosť riadne a v určenej

lehote.

§ 9

(1)

Znalci (tlmočníci) sú oprávnení vykonávať znaleckú (tlmočnícku) činnosť i mimo obvodu

krajského súdu, v ktorého zozname sú zapísaní.

(2)

Štátne orgány ustanovujú spravidla znalcov (tlmočníkov), ktorí sú zapísaní v zozname

toho krajského súdu, v obvode ktorého má štátny orgán sídlo alebo pracovisko.

§ 10

(1)

Znalec (tlmočník) je povinný vykonávať svoju činnosť osobne.

(2)

Ak to vyžaduje povaha veci, znalec (tlmočník) je oprávnený pribrať konzultanta na

posudzovanie zvláštnych čiastkových otázok; túto okolnosť spolu s dôvodmi, ktoré k

nej viedli, musí uviesť v posudku. Zodpovednosť znalca (tlmočníka) nie je dotknutá

ani v tej časti posudku (prekladu), o ktorej sa konzultovalo.

§ 11

(1)

Znalec (tlmočník) nesmie podať posudok (vykonať tlmočnícky úkon), ak možno mať pre

jeho pomer k veci, k orgánom vykonávajúcim konanie, k účastníkom alebo k ich zástupcom

pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

(2)

Len čo sa znalec (tlmočník) dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bez meškania

to oznámi; rovnakú povinnosť majú i účastníci konania. O tom, či znalec (tlmočník)

je vylúčený, rozhoduje orgán, ktorý ho pre podanie posudku (tlmočnícky úkon) ustanovil.

(3)

O tom, kedy znalec (tlmočník) môže odoprieť podanie posudku (prekladu) a kedy sa

mu nemôže podanie posudku (prekladu) uložiť, platia pre jednotlivé druhy konania obdobne

ustanovenia o svedkoch.

§ 12

(1)

Ak nejde o žiadny z prípadov uvedených v

§ 11

, znalec (tlmočník) je povinný podať posudok (vykonať tlmočnícky úkon), ak bol ustanovený

za znalca (tlmočníka) v konaní pred štátnym orgánom. Ak znalec (tlmočník) odmietne

vykonať úkon, štátny orgán to oznámi krajskému súdu, v zozname ktorého je znalec (tlmočník)

zapísaný.

(2)

Ak znalec (tlmočník) podáva v súvislosti s právnymi úkonmi občanov alebo organizácií

na ich žiadosť posudok (tlmočnícky úkon) mimo konania pred štátnymi orgánmi, poskytuje

túto odbornú pomoc na základe dohody v rámci výkonu svojej funkcie.

§ 13

Ak znalec podáva posudok písomne, je povinný každé jeho vyhotovenie podpísať a pripojiť

odtlačok pečate; rovnakú povinnosť má tlmočník pri overovaných prekladoch.

§ 14

(1)

Ak je to na podanie posudku potrebné, znalec je oprávnený používať prístroje, iné

zariadenia a materiály organizácie, v ktorej pracuje; vo výnimočných prípadoch, ak

je to na podanie posudku nevyhnutné, je povinná aj iná organizácia, ktorá má potrebné

prístroje, zariadenia a materiály, umožniť znalcovi na jeho žiadosť ich použiť. Túto

povinnosť nemá organizácia, zariadenia ktorej plnia osobitné úlohy vo verejnom záujme.

(2)

Organizácia má voči znalcovi nárok na náhradu nákladov, ktoré jej použitím prístrojov,

iných zariadení a materiálov vznikli.

§ 15

Znalci (tlmočníci) sú povinní viesť znalecký (tlmočnícky) denník. Do denníka zapisujú

vykonanie všetkých posudkov (tlmočníckych úkonov), ich predmet, pre koho bola činnosť

vykonaná, výšku odmeny a výdavkov a deň ich vyplatenia.

§ 16

(1)

V odboroch, pri ktorých to odôvodňuje ich povaha, zriaďujú sa ako poradné orgány

ministra spravodlivosti sbory pre znalecké otázky; ich členov vymenúva minister spravodlivosti

z radov znalcov.

(2)

Úlohou sborov pre znalecké otázky je spolupôsobiť pri vymenúvaní znalcov, určiť odborné

predpoklady potrebné pre vymenovanie za znalca, starať sa o zdokonaľovanie zvláštnej

kvalifikácie znalcov, dávať podnety pre vedecký výskum všeobecných otázok znaleckej

činnosti a vyjadrovať sa k takým otázkam z hľadiska odboru, pre ktorý sú zriadené.

§ 17

(1)

Znalec (tlmočník) má za podanie posudku (vykonanie prekladu) právo na odmenu podľa

ustanovených sadzieb.

(2)

Odmena sa určí podľa stupňa odbornosti potrebného na vykonanie úkonu a podľa množstva

účelne vynaloženej práce. Odmena sa môže primerane krátiť, ak úkon nebol vykonaný

riadne alebo v určenej lehote.

§ 18

(1)

Znalec (tlmočník) má ďalej právo na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil v súvislosti

so znaleckým posudkom (tlmočníckym úkonom).

(2)

Náklady podľa odseku 1 sú najmä cestovné výdavky, náhrada ušlej mzdy pri predvolaní

na štátny orgán, náklady, ktoré znalec uhradil podľa

§ 14 ods. 2

, vecné náklady a náklady spojené s pribratím pracovníkov pre pomocné práce. Ak znalec

(tlmočník) pribral konzultanta, má nárok na náhradu nákladov s tým spojených len vtedy,

ak štátny orgán, ktorý ho za znalca (tlmočníka) ustanovil, s pribratím konzultanta

vyslovil súhlas.

(3)

Voči organizácii, v ktorej znalec (tlmočník) je v pracovnom pomere, nemá pri predvolaní

na štátny orgán nárok na náhradu mzdy.

§ 19

(1)

Odmenu a náhradu nákladov znalec (tlmočník) je povinný vyúčtovať súčasne s podaním

posudku (vykonaním tlmočníckeho úkonu). Jej výšku určí orgán, ktorý ustanovil znalca

(tlmočníka).

(2)

Krajský súd, v zozname ktorého je znalec (tlmočník) zapísaný, dohliada občasnými

kontrolami na úmernosť a úplnosť účtovaných odmien.

§ 20

Odvolanie znalca (tlmočníka)

Orgán, ktorý znalca (tlmočníka) vymenoval, odvolá ho a zariadi jeho vyčiarknutie zo

zoznamu, ak

a)

sa dodatočne ukáže, že sa nesplnili podmienky pre jeho vymenovanie, alebo ak tieto

podmienky odpadli,

b)

po vymenovaní nastali skutočnosti, pre ktoré znalec (tlmočník) nemôže svoju činnosť

trvale vykonávať,

c)

znalec (tlmočník) napriek výstrahe neplní alebo porušuje svoje povinnosti,

d)

organizácia, v ktorej je znalec (tlmočník) zamestnaný, preukáže, že mu znalecká (tlmočnícka)

činnosť bráni v riadnom výkone povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,

e)

znalec (tlmočník) požiada o svoje odvolanie.

§ 21

(1)

Ak sú v určitom odbore ústavy alebo iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť,

štátne orgány sú povinné vyžadovať posudky predovšetkým od nich.

(2)

V zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich zvláštne vedecké posúdenie štátne orgány

môžu požiadať vedecké ústavy, vysoké školy a inštitúcie, aby samy podali posudok.

(3)

Znalecký posudok o hodnote podniku na účely ustanovené osobitnými predpismi

1

)

sú oprávnené podať len ústavy a iné pracoviská kvalifikované na znaleckú činnosť,

ktoré sú zapísané v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v znaleckom

odbore podnikové hospodárstvo.

(4)

Zapísať do zoznamu ústavov a iných pracovísk v znaleckom odbore podnikové hospodárstvo

možno právnickú osobu, ktorá má

a)

sídlo v Slovenskej republike,

b)

potrebné znalosti a skúsenosti v odbore a spĺňa odborné predpoklady a ďalšie podmienky

ustanovené osobitným predpisom.

2

)

(5)

Znalecký posudok podľa odseku 3 nemožno použiť

a)

na stanovenie hodnoty majetku vo výlučnom vlastníctve štátu,

c)

pri prevode majetku podľa osobitného predpisu,

4

)

d)

na účely reštitučných zákonov,

e)

pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov.

5

)

(6)

Zoznam ústavov a iných pracovísk podľa odseku 1, vedeckých ústavov, vysokých škôl

a inštitúcií podľa odseku 2 a zoznam ústavov a iných pracovísk s kvalifikáciou na

znaleckú činnosť v odbore podnikové hospodárstvo vedie Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky; zoznamy zasiela krajským súdom. Zoznam podľa tohto odseku Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky uverejňuje v Obchodnom vestníku.

§ 22

(1)

Ústav podá posudok písomne. Uvedie v ňom, kto posudok pripravoval a kto môže, ak

je to podľa procesných predpisov potrebné, pred štátnym orgánom osobne potvrdiť správnosť

posudku podaného ústavom a podať žiadané vysvetlenia.

(2)

Za včasné a riadne vykonanie posudku zodpovedá ústav.

(3)

Inak pre výkon znaleckej činnosti ústavov primerane platia ustanovenia o výkone znaleckej

činnosti znalcov zapísaných do zoznamu.

§ 23

(1)

Ústav má právo na odmenu a náhradu nákladov.

(2)

Vedúci ústavu v odôvodnených prípadoch prizná pracovníkovi, ktorý na posudku pracoval,

odmenu zodpovedajúcu vykonanej práci, a to najviac do sumy vyplatenej ústavu ako odmena.

§ 24

(1)

Štátny orgán môže ustanoviť za znalca (tlmočníka) osobu, ktorá nie je zapísaná do

zoznamu a má potrebné odborné predpoklady pre to, aby podala posudok (vykonala tlmočnícky

úkon) a ktorá s ustanovením vyslovila súhlas,

a)

ak pre niektorý odbor (jazyk) nie je znalec (tlmočník) do zoznamu zapísaný,

b)

ak znalec (tlmočník) zapísaný do zoznamu nemôže úkon vykonať,

c)

ak by vykonanie úkonu znalcom (tlmočníkom) zapísaným do zoznamu bolo spojené s neprimeranými

ťažkosťami alebo nákladmi.

(2)

Takto ustanovený znalec (tlmočník) nemôže podať posudok (vykonať tlmočnícky úkon),

dokiaľ nezložil do rúk orgánu, ktorý ho ustanovil, sľub podľa

§ 6 ods. 2

.

(3)

Hospodárska arbitráž môže ustanoviť za znalca osobu, ktorá nie je zapísaná do zoznamu,

aj vtedy, ak ide o posúdenie zvlášť zložitých odborných otázok. V týchto prípadoch

možno zloženie sľubu nahradiť písomným vyhlásením.

§ 25

Ustanovenia o odmeňovaní a náhrade nákladov platia aj pre znalca (tlmočníka) ustanoveného

podľa

§ 24

; ostatné predpisy sa použijú primerane.

§ 25a

Podrobnosti o ustanovení metód znaleckého stanovenia hodnoty majetku a postupov v

prípadoch, v ktorých sa podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov vyžaduje stanovenie

hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti podniku alebo zložiek majetku

podniku, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

§ 26

Na vykonanie tohto zákona Ministerstvo spravodlivosti upraví konanie pri vymenovaní

a odvolaní znalca (tlmočníka), spôsob vedenia zoznamov znalcov a tlmočníkov a zoznamov

ústavov, zriaďovanie a pôsobnosť sborov pre znalecké otázky, odmeňovanie a poskytovanie

náhrady nákladov, spôsob kontroly odmeňovania a vedenie denníkov znalcov a tlmočníkov

a podrobnosti o výkone znaleckej a tlmočníckej činnosti.

§ 27

Ak bol znalec (tlmočník) v konaní pred štátnym orgánom ustanovený predo dňom, keď

tento zákon nadobudol účinnosť, použijú sa doterajšie predpisy.

§ 28

(1)

Zrušujú sa

a)

zákon

č. 47/1959 Zb.

o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov,

b)

vyhláška ministra spravodlivosti č. 193/1959 Ú. l. (Ú. v.) na vykonanie zákona o

úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov,

c)

prvá a druhá veta v odseku 2 § 127 zákona č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku).

(2)

Osobitné predpisy o podávaní znaleckých posudkov a odborných vyjadrení nie sú týmto

zákonom dotknuté.

§ 29

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1967.