VYHLÁŠKA 368/2008 Z. z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

b)

vnútornej diferenciácii,

c)

zaobchádzaní s odsúdenými,

d)

zabezpečovaní práv odsúdených,

e)

zaraďovaní odsúdených do práce,

f)

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“),

g)

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,

h)

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest podľa

§ 4 ods. 1

zákona (ďalej len „ústav“),

i)

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

j)

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

k)

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

l)

nosení preukazu odsúdeného,

m)

konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

§ 2

(1)

Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby

a)

priamo po predchádzajúcej väzbe,

b)

sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,

c)

dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru

väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej

správy.

2

)

(2)

Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite. Nariadenie výkonu trestu musí obsahovať

podpis sudcu a odtlačok úradnej pečiatky súdu, ktorý nariadenie výkonu trestu vydal.

Ak je nariadenie výkonu trestu doručené elektronicky podľa osobitného predpisu,

2a

)

je overené autorizačnou doložkou. Ak je nariadenie výkonu trestu doručené telefaxom

alebo prostredníctvom elektronickej mailovej pošty, overí sa spätne jeho pravosť a

správnosť a toto overenie sa na ňom vyznačí.

(3)

Odsúdeného, ktorý nastupuje do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. b) alebo písm.

c), príjme aj iný ústav, v ktorom sa vykonáva väzba ako ústav určený na nástup do

výkonu trestu v nariadení výkonu trestu.

(4)

O oboznámení s právami, zákazmi a povinnosťami, ktoré má odsúdený vo výkone trestu,

dĺžke trestu odňatia slobody a možnosti podmienečného prepustenia sa urobí záznam,

ktorý odsúdený potvrdí svojím podpisom; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník

Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) o tom urobí poznámku

v zázname.

§ 3

(1)

Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru

rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa

§ 2 ods. 1 písm. c)

, osobná prehliadka sa vykoná za prítomnosti príslušníka orgánu, ktorý odsúdeného

dodal do výkonu trestu.

(2)

O výsledku osobnej prehliadky sa vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje

a)

zoznam odňatých vecí podľa

§ 7 ods. 4 zákona

,

b)

údaj o prevzatí osobných dokladov,

c)

údaj o prevzatí peňažných prostriedkov v eurách alebo v cudzej mene a cenín podľa

§ 28 ods. 3 písm. a)

a

ods. 6 písm. a)

a

c) zákona

,

d)

záznam o vyjadrení odsúdeného, či, kým a kedy bolo voči nemu použité fyzické násilie,

e)

záznam o zistení viditeľných stôp po fyzickom násilí alebo zranení na tele odsúdeného

a

f)

časový údaj s uvedením dátumu, hodiny a minúty vykonania osobnej prehliadky a vykonania

písomného záznamu.

(3)

Záznam podľa odseku 2 podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal,

odsúdený, ktorý sa osobnej prehliadke podrobil, a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného

do výkonu trestu dodal; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník zboru o tom

urobí poznámku v zázname. Ak odsúdeného do výkonu trestu dodal príslušník iného pohlavia

ako dodaný odsúdený, tento príslušník podpíše písomný záznam potvrdzujúci len pravdivosť

jeho obsahu podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).

(4)

Písomný záznam podľa odseku 2 sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch; jeden výtlačok sa

vydá odsúdenému a jeden sa založí do osobného spisu odsúdeného.

§ 3a

(1)

Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine, v deň pracovného

voľna alebo deň pracovného pokoja, podrobí sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a

protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník

zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, pri prijatí odsúdeného do výkonu trestu zistí,

že na tele odsúdeného sú viditeľné stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí

bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom, ktorý tieto skutočnosti podrobne zaznamená

v zdravotnej dokumentácii odsúdeného, vrátane opisu, lokalizácie a charakteru zistených

zranení. Ústav o týchto skutočnostiach upovedomí prokurátora, ktorý vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

(2)

Ak lekár pri zdravotnej prehliadke zistí, že odsúdená je tehotná, ústav o tom upovedomí

súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, a prokurátora, ktorý

vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

§ 4

(1)

Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav

odovzdá v mene odsúdeného do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru, ktorý o tom

vydá potvrdenie; pri dodaní odsúdeného podľa

§ 2 ods. 1 písm. c)

ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme. Potvrdenie

o úschove ústav prevezme do úschovy podľa odseku 2.

(2)

Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v

§ 23 ods. 1 zákona

; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme

do úschovy.

(3)

O odsúdenom sa založí osobný spis.

§ 5

(1)

Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav ihneď

zabezpečí primerané opatrenia až do vykonania lekárskej prehliadky.

(2)

V súvislosti s hygienickými alebo protiepidemickými opatreniami môže lekár nariadiť

odsúdenému, aby sa oholil a ostrihal.

§ 6

(1)

Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci

rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého

pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa

§ 29 ods. 1 zákona

príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa

§ 29 ods. 3 zákona

; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.

(2)

Pri nástupe cudzincov

3

)

a osôb bez štátnej príslušnosti do výkonu trestu sa postupuje podľa osobitného predpisu.

4

)

§ 7

Umiestňovanie

(1)

Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

(ďalej len „generálne riaditeľstvo“) oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom

bude odsúdený vykonávať trest. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru určí

oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa môže určiť aj zaradenie

odsúdeného do práce.

(2)

Určenie ústavu, do ktorého sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol

informovať blízke osoby podľa

§ 2 písm. d) zákona

. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo

života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní

do určeného ústavu. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby

o mieste, v ktorom vykonáva trest, môže požiadať ústav o zabezpečenie vyrozumenia

o svojom pobyte; v takom prípade blízku osobu odsúdeného vyrozumie ústav na vlastné

náklady.

(3)

Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele, v nástupnej

cele alebo v nástupnej izbe (ďalej len „nástupný oddiel“) okrem prípadov uvedených

v

§ 78 ods. 2

a

3

zákona.

(4)

Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej

predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,

lekár alebo iný zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo

zamestnanec zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a

odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany alebo ďalší príslušníci

zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie

do práce posudzuje lekár. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v

odôvodnených prípadoch určiť zmenu v zložení komisie. Určený príslušník zboru vykoná

o rozhodnutí záznam v príslušnej dokumentácii.

(5)

Na umiestnenie podľa

§ 8 ods. 5 písm. a) a b) zákona

je možné využiť na nevyhnutný čas aj cely uzavretého oddielu alebo oddielu s bezpečnostným

režimom; počas takého umiestnenia sa neuplatňujú obmedzenia podľa

§ 89

a

91

.

(6)

Komisia spravidla do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do určeného

ústavu prerokuje jeho ďalšie umiestnenie v ústave a prípadné zaradenie do práce.

§ 8

Premiestňovanie

(1)

Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa

§ 10 zákona

. Osobný spis odsúdeného, jeho osobné veci, peňažné prostriedky a ceniny prevzaté

do úschovy, zdravotná dokumentácia a doplnková dokumentácia osobnej karty odsúdeného

sa zasielajú eskortou do ústavu, do ktorého sa odsúdený premiestňuje.

(2)

Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálny riaditeľ alebo ním

určený príslušník zboru okrem prípadu uvedeného v

§ 10 ods. 1 písm. a) zákona

. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa

§ 7 ods. 2

.

(3)

O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia

rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.

(4)

Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie

najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako

sa postupuje, ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru zamietol návrh

riaditeľa ústavu podľa odseku 3.

§ 8a

Predvedenie

(1)

Odsúdený sa predvádza v ústave pred osoby a orgány podľa

§ 10a ods. 1

a

2

zákona do miestnosti na to určenej. Do miestnosti možno priniesť a z miestnosti možno

odniesť len dokumenty, iné nosiče informácií a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu,

ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej je odsúdený predvádzaný. Ostatné

veci, ktoré so sebou priniesli osoby a orgány podľa

§ 10a ods. 1

a

2

zákona, sa odkladajú do uzamykateľných skriniek v priestoroch na to určených.

(2)

Ak nie je z údajov evidovaných ústavom preukázaný účel predvedenia, musí osoba podľa

§ 10a ods. 1

alebo

ods. 2

zákona tento účel preukázať pred predvedením plnomocenstvom na zastupovanie, rozhodnutím

súdu alebo rozhodnutím iného oprávneného orgánu.

(3)

Žiadosti o predvedenie a odovzdanie odsúdeného na vykonanie úkonov mimo ústavu sa

nevyhovie, ak tomu bráni zlý zdravotný stav odsúdeného. O zamietnutí žiadosti rozhoduje

na návrh lekára riaditeľ ústavu. Predvedenie odsúdeného zborom pred príslušníka Policajného

zboru mimo ústav podľa

§ 10a ods. 4

zákona sa realizuje len výnimočne, v odôvodnených prípadoch a so súhlasom generálneho

riaditeľa.

(4)

Ak je odsúdený odovzdaný na viac ako 24 hodín a úkon trestného konania je vykonávaný

mimo územia okresu, kde sa ústav nachádza, môže sa odsúdený umiestniť do ukončenia

úkonu v ústave, ktorý je najbližšie k miestu, kde sa úkon vykonáva. Umiestnenie do

cely policajného zaistenia

4a

)

je možné len vo výnimočných prípadoch a na nevyhnutne potrebný čas.

(5)

V prípade predvedenia odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa

§ 10a ods. 2

zákona, advokát alebo notár preukáže písomné stanovisko príslušného orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu, či si vyhradzuje alebo nevyhradzuje svoju prítomnosť

pri úkone; uvedené sa vzťahuje aj na predvedenie podľa

§ 49 ods. 3

.

§ 9

Všeobecné ustanovenia

(1)

Odsúdený vykonáva trest v štandardnom oddiele, špecializovanom oddiele alebo v otvorenom

oddelení.

(2)

Odsúdený mladistvý sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa

§ 72 zákona

.

(3)

Komunitným systémom sa rozumie organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti

odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia.

(4)

Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených

spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých

odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu podľa

§ 77 ods. 3 písm. b) až d)

a

h)

zákona zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 20

odsúdených.

§ 10

Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni

do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia.

§ 12

(1)

Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na určenie ďalšieho umiestnenia

odsúdeného, ak

a)

odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný

poriadok,

b)

sa začne voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho

trestu,

c)

je na to dôvod uvedený v

§ 8 ods. 5 písm. b) zákona

,

d)

je u odsúdeného potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom

oddiele,

e)

súd nariadil odsúdenému ochranné liečenie ústavným spôsobom.

(2)

Návrh komisie schvaľuje riaditeľ ústavu. Odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje

oddelene od ostatných odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení. Počas oddeleného

ubytovania sa odsúdený v izbe alebo cele uzamyká a neuplatňujú sa u neho zmiernenia

podľa

§ 76 ods. 3

zákona. Ak v otvorenom oddelení nie sú vytvorené podmienky na oddelené ubytovanie,

odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje v uzavretom ústave, pričom oddiel, do ktorého

bude umiestnený, sa určí primerane podľa dôvodu uvedeného v odseku 1.

§ 12a

Zmena stupňa stráženia a určovanie spoločného spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene stupňa stráženia a určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov

podľa

§ 9

zákona rozhoduje riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie ústavu,

v ktorom je odsúdený umiestnený.

(2)

Predsedom osobitnej komisie je vedúci oddelenia výkonu trestu.

(3)

V čase neprítomnosti predsedu alebo členov osobitnej komisie ich zastupuje riaditeľom

ústavu určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.

(4)

Členmi osobitnej komisie sú príslušník zboru alebo zamestnanec zboru z organizačno-právneho

oddelenia, preventívno-bezpečnostnej služby, psychológ, sociálny pracovník a spravidla

pedagóg, ktorý podal návrh alebo spracoval hodnotenie na odsúdeného k zmene stupňa

stráženia alebo určovaniu spoločného spôsobu výkonu trestu. Členom osobitnej komisie

môže byť aj iný príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený riaditeľom ústavu.

(5)

Zo zasadnutia vyhotoví osobitná komisia písomný záznam, v ktorom každý člen osobitnej

komisie uvedie svoje stanovisko a v prípade neodporúčania návrhu uvedie dôvody. Predseda

osobitnej komisie predloží záznam riaditeľovi ústavu na rozhodnutie podľa

§ 9 ods. 6

zákona.

§ 23

(1)

Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele,

vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely

stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a

zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného.

(2)

Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného

do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom

vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na

zmenu diferenciačnej skupiny mladistvých, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť

odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny mladistvých.

(3)

Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na

a)

závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,

b)

príčiny a motív spáchania trestného činu,

c)

poznatky získané počas výkonu väzby,

d)

dĺžku trestu,

e)

správanie odsúdeného,

f)

možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych

a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a

ďalšie poznatky o odsúdenom,

g)

hodnotenie rizika násilného správania a rizika úteku.

(4)

Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania,

resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce,

vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Ak pre naplnenie

účelu zaobchádzania pedagóg neidentifikuje v prípade odsúdeného v niektorej z oblastí

uvedenej v prvej vete potrebu stanovenia cieľa, odsúdenému sa v tejto oblasti programu

zaobchádzania neurčujú ciele a úlohy.

(5)

Umiestnenie do diferenciačnej skupiny mladistvých alebo špecializovaného oddielu

nemá vplyv na ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných

a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším

prostredím a zmysluplného trávenia voľného času.

§ 24

(1)

Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu

alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania,

prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti

ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných

vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy

trestnej činnosti. Odsúdený sa zaradí do konkrétneho typu resocializačného a výchovno-vzdelávacieho

programu v súlade s rámcovým vymedzením cieľovej skupiny odsúdených, kontraindikáciami

účasti a minimálnou dĺžkou trvania programu.

(2)

Resocializačný a výchovno-vzdelávací program môže realizovať

a)

ústav alebo

b)

iný subjekt s platnou akreditáciou.

(3)

Podmienky a spôsob akreditácie a štandardizácie určuje minister spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „minister“).

(4)

Terapeutická aktivita predstavuje psychoterapeutickú metódu alebo terapeutickú techniku

realizovanú odborníkom s príslušnou odbornou kvalifikáciou.

§ 25

Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako 12 mesiacov sa určia krátkodobé ciele zaobchádzania;

dôraz pri zaobchádzaní sa kladie na nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie

a udržanie kontaktu s blízkymi osobami.

§ 26

Plnenie programu zaobchádzania

(1)

Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za 12 mesiacov.

(2)

Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať

existujúce ciele a úlohy alebo stanoviť nové ciele a úlohy. Pritom vychádza z doterajšieho

plnenia, poznatkov z priebežnej pedagogickej, sociálnej a psychologickej diagnostiky

odsúdeného a z aktuálnej ponuky vzdelávacích, resocializačných a výchovno-vzdelávacích

programov a terapeutických aktivít.

(3)

Stanovené ciele a z nich vyplývajúce úlohy môže pedagóg zmeniť aj počas hodnoteného

obdobia, osobitne v prípade potreby pri zmene stupňa stráženia, zmene diferenciačnej

skupiny mladistvých, trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu, krízových stavoch

odsúdeného alebo výrazných zmenách správania; vždy ich však prehodnotí pred umiestnením

do špecializovaného oddielu a pred skončením umiestnenia v špecializovanom oddiele

podľa

§ 77 ods. 3 písm. b) až d)

a

h)

zákona. Prehodnotenie pred skončením umiestnenia v špecializovanom oddiele podľa

§ 77 ods. 3 písm. h)

zákona sa vykoná iba v prípade, ak nedôjde k prepusteniu odsúdeného na slobodu.

(4)

Komplexné hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje vždy pred vypracovaním

hodnotenia na účely rozhodovania o

a)

podmienečnom prepustení,

b)

zmene spôsobu výkonu trestu,

c)

umiestnení do detenčného ústavu,

d)

udelení milosti,

e)

upustení od výkonu zvyšku trestu,

f)

ochrannom dohľade a

g)

premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

(5)

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu

zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí realizovanie

resocializačných aktivít a terapeutických aktivít.

§ 27

Poskytovanie sociálneho poradenstva

(1)

Cieľom sociálneho poradenstva pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych

problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie

z výkonu trestu. Sociálne poradenstvo vykonáva sociálny pracovník, pričom využíva

možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu podieľať na riešení sociálnych

problémov odsúdeného.

(2)

Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla

formou poradenskej činnosti, vrátane využívania iných metód a postupov sociálnej práce,

najmä nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania,

zmenu postojov a konania odsúdeného.

§ 27a

Poskytovanie psychologických služieb

(1)

Cieľom psychologických služieb je podpora resocializácie a zníženie rizika recidívy

u odsúdených, najmä prostredníctvom včasnej identifikácie kriminogénnych faktorov

a potrieb u odsúdených, určenia prognózy rizikového správania odsúdených, znižovania

nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia a cieľavedomého pôsobenia na správanie

a osobnosť odsúdených s cieľom ich úspešnej integrácie do spoločnosti.

(2)

Pri napĺňaní cieľov podľa odseku 1 sa používajú najmä metódy psychodiagnostiky, psychodiagnostického

rozhovoru, psychologického poradenstva, psychoterapie, psychologickej a krízovej intervencie,

posttraumatickej intervencie a psychologickej osvety.

§ 28

Poradný zbor

(1)

Poradný zbor zriadený podľa

§ 17 zákona

je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu

a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,

o čom sa vyhotoví záznam.

(2)

Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej

teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu

riaditeľovi na jeho žiadosť.

§ 29

Ubytovanie

(1)

Odsúdeným sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe

úpravy cely alebo izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje

riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Na základe rozhodnutia riaditeľa

ústavu možno ubytovacie priestory otvoreného oddelenia a výstupného oddielu doplniť

ďalším zariadením a vybavením.

(2)

Ubytovacia plocha cely alebo izby sa určí z celkovej plochy cely alebo izby po odpočítaní

plochy, ktorú zaberá

a)

hygienická bunka umiestnená v cele alebo izbe,

b)

stavebne oddelené WC umiestnené v cele alebo izbe,

c)

plocha, nad ktorou je svetlá výška cely alebo izby menšia ako 1 300 mm,

d)

plocha zabratá zabudovaným nábytkom,

e)

plocha okenných a dverných ústupkov.

(3)

Do ubytovacej plochy cely alebo izby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak

sú súčasne najmenej 1 200 mm široké, 300 mm hlboké a 2 000 mm vysoké od podlahy.

(4)

Generálny riaditeľ určí celkovú ubytovaciu kapacitu ústavu.

(5)

O dočasnom znížení ubytovacej plochy podľa

§ 18 ods. 1 zákona

môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Rozhodnutie riaditeľa ústavu o dočasnom znížení ubytovacej

plochy platí najviac šesť mesiacov; v prípade trvania dôvodov môže o dočasnom znížení

ubytovacej plochy rozhodnúť generálny riaditeľ, o čom informuje ministra, Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky a Kanceláriu verejného ochrancu práv.

§ 30

Stravovanie

(1)

Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom

stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných

stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu

dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia

odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa

§ 19 zákona

, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.

(2)

Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje

na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia

do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.

(3)

Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri základných diétach, špeciálnych diétach, štandardizovaných

diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych

a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Peňažné limity na prípravu

stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú

priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania

vo väzenskej kuchyni.

(4)

O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.

(5)

Odsúdený umiestnený v otvorenom oddelení si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín

doručených v balíku podľa

§ 50 ods. 3 písm. d) zákona

pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ

môže povoliť prípravu jedla takým spôsobom aj ostatným odsúdeným.

(6)

Kontrolu nad hygienickou a zdravotnou bezpečnosťou potravín a pokrmov, ich kvalitou

a hygienickými podmienkami ich skladovania, prípravy a výdaja, okrem prípravy podľa

odseku 5, vykonáva zdravotnícky pracovník zboru.

(7)

Odsúdenému, ktorému v izbe, cele alebo kuchynke nie je umožnená vlastná príprava

kávy alebo čaju, sa najmenej trikrát denne poskytuje horúca voda na prípravu nápojov.

§ 31

Odievanie

(1)

Odsúdenému sa v súlade s

§ 20 ods. 1 zákona

poskytuje ústavný odev, spodná bielizeň, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených

vzorov a noriem. Ústavná spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná

bielizeň raz za dva týždne, ústavný odev, obuv a ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú

podľa potreby.

(2)

Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom; to neplatí pre odsúdeného

v otvorenom oddelení.

(3)

Ak odsúdený podľa

§ 20 ods. 3

zákona používa vlastný odev, spodnú bielizeň a obuv, musí si zabezpečiť pravidelnú

údržbu odevu, a to najmä jeho čistením alebo praním v rozsahu a spôsobom určeným v

ústavnom poriadku. V odôvodnených prípadoch môže na základe súhlasu riaditeľa ústavu

alebo ním určeného príslušníka zboru nahradiť údržbu obmenou spodnej bielizne raz

za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne

na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva

príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé

časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené

názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s

§ 40 písm. i)

zákona.

(4)

Odsúdený používa vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom

poriadku. Vlastnú spodnú bielizeň a ponožky si odsúdený udržiava praním alebo údržbou

v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.

(5)

Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a spodnej

bielizne na náklady odsúdeného.

(6)

Podmienky používania vlastného odevu, spodnej bielizne a obuvi určí riaditeľ ústavu.

§ 32

Nosenie preukazu odsúdeného

Podrobnosti nosenia preukazu odsúdeného s ohľadom na osobitosti a špecifiká ústavu

sú upravené v ústavnom poriadku.

§ 33

Spánok a osobné voľno

(1)

Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti,

ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby,

nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže odsúdenému povoliť sledovať

televízne vysielanie aj počas nočného pokoja.

(2)

Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny

môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou,

ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu

(ďalej len „knižnica“), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti,

venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.

§ 34

Osobná hygiena

(1)

Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli

denne umývať a pravidelne holiť.

(2)

Pri sprchovaní podľa

§ 22 ods. 3

,

§ 70 ods. 2

a

§ 74 ods. 2

zákona, ústav zabezpečí dostupnosť teplej vody. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov

nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať

teplou vodou; ustanovenie

§ 22 ods. 3 zákona

tým nie je dotknuté. Dohľad pri sprchovaní vykonáva príslušník zboru rovnakého pohlavia.

(3)

Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy, bradu a fúzy si odsúdený musí

udržiavať čisté.

(4)

Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa

mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa

potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s

§ 22 ods. 2 zákona

podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Náklady

ústavu na poskytnutie ďalších potrieb osobnej hygieny sa zaevidujú na osobné konto

odsúdeného debetom.

§ 35

Veci osobnej potreby

(1)

Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich vecí osobnej

potreby. Náhradné kľúče od uzamykateľnej skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga

príslušného oddielu tak, aby bolo vylúčené ich zneužitie.

(2)

Podmienky a spôsob používania elektrických spotrebičov určuje riaditeľ ústavu.

§ 36

Návštevy

(1)

Návšteva sa vykoná na základe predchádzajúceho schválenia riaditeľom ústavu alebo

určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Schválené osoby sa

následne uvádzajú v pozvánke k návšteve. Nahradiť alebo doplniť osobu na návšteve

je možné iba v prípade blízkych osôb odsúdeného, ak bol tento vzťah vopred preukázaný,

alebo v prípade sprevádzajúcej osoby maloletého dieťaťa alebo ťažko zdravotne postihnutej

osoby. Pri určovaní termínu a času realizácie návštevy odsúdeného, ktorého dieťa je

žiakom základnej školy alebo strednej školy, prihliada riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru na čas vyučovania dieťaťa.

(2)

Pred začiatkom a po skončení fyzickej návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného,

s výnimkou odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení, osobou rovnakého pohlavia.

(3)

Za priebeh návštevy zodpovedá a jej organizáciu riadi určený príslušník zboru. Pred

návštevou v súlade s

§ 24

zákona poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve uvedených

v

prílohe č. 1

a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú

dôvody podľa

§ 24 ods. 7

zákona.

(4)

Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej

osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti,

nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania

sa nepovažuje za návštevu podľa

§ 24 ods. 1

zákona.

(5)

Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre deti.

V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok. Zodpovednosť za

dieťa počas celej návštevy znáša osoba sprevádzajúca dieťa.

(6)

Osoba mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na fyzickej návšteve len v sprievode

plnoletej osoby.

(7)

Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie sa eviduje.

(8)

Pri rozhodovaní o návšteve bez priameho kontaktu sa prihliada na existenciu objektívnych

bezpečnostných dôvodov, rizika násilného správania alebo rizika úteku odsúdeného.

(9)

Podmienky zabezpečenia videonávštevy určí riaditeľ ústavu.

§ 37

Korešpondencia

(1)

Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené

na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v

pracovných dňoch. Odsúdený odovzdáva korešpondenciu na odoslanie v nezalepenej obálke;

to neplatí, ak ide o korešpondenciu podľa

§ 25 ods. 3

zákona. Korešpondencia musí byť označená úplnou adresou odosielateľa, s výnimkou

korešpondencie podľa

§ 36 ods. 1

zákona, a adresou adresáta a musí byť na nej nalepená platná poštová známka

6

)

príslušnej nominálnej hodnoty okrem prípadu uvedeného v

§ 25 ods. 7

zákona; inak sa taká korešpondencia neodošle a vráti sa odsúdenému.

(2)

Doručená korešpondencia sa po nahliadnutí riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom

zboru bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch pracovných dní odo dňa doručenia,

odovzdá odsúdenému, okrem korešpondencie,

a)

ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,

b)

v inom ako štátnom jazyku alebo

c)

ktorej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo správneho

deliktu.

(3)

Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí

sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie

ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia

písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle

adresátovi.

(4)

Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka

sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie

odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v

§ 25 ods. 3 zákona

a korešpondencia medzi odsúdeným a osobami a orgánmi uvedenými v

§ 96

a

97

zákona.

(5)

Odsúdený si môže ponechať pri sebe doručenú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom

možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri

sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu odovzdá pri

návšteve, odošle na vlastné náklady, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí

uloženie korešpondencie do úschovy. Ústav korešpondenciu pred odovzdaním alebo odoslaním

skontroluje.

(6)

Poštové známky doručené v korešpondencii sa považujú za veci osobnej potreby.

(7)

Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu podľa

§ 25 ods. 7

zákona sa zabezpečuje ako list 2. triedy.

(8)

Obmedzenie počtu kusov korešpondencie odsúdeného odoslanej na náklady ústavu podľa

§ 25 ods. 7

zákona sa nevzťahuje na korešpondenciu odosielanú odsúdeným v trestnom konaní alebo

inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom konania a hrozí zmeškanie lehoty, čo

odsúdený preukáže.

(9)

Korešpondenciu podľa

§ 25 ods. 3

zákona a korešpondenciu, ktorú odsúdený označil na obálke ako opravný prostriedok,

ktorý podáva podľa procesných predpisov, označí príslušník zboru odtlačkom prezentačnej

pečiatky ústavu s dátumom odovzdania korešpondencie odsúdeným na odoslanie.

§ 38

Prijímanie balíkov

(1)

Povolenie na prijatie balíka podľa

§ 20 ods. 4

,

§ 26

,

§ 33 ods. 2

a

§ 50 ods. 3 písm. d) zákona

(ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej

ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, označenom odtlačkom pečiatky

ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.

(2)

Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace odo dňa jeho vydania; u mladistvého

jeden mesiac odo dňa jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného

dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie

balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.

(3)

Ústav neprevezme od poštového podniku

6a

)

balík, ak

a)

je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,

b)

platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom

na poštovú prepravu,

c)

má poškodený obal,

d)

presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa

§ 26 ods. 1

a

§ 50 ods. 3 písm. d) zákona

alebo

e)

odsúdený nemá na svojom konte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu vyčíslených

colných poplatkov a daní.

(4)

Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade

poštového podniku.

(5)

V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku nedovolených vecí

6b

)

do ústavu sa vykoná kontrola balíka na prítomnosť nedovolených vecí

6b

)

a výbušných systémov a zaistí sa časť obsahu balíka, ktorá nie je v súlade so zákonom.

(6)

Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný.

Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane

neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú

nevydané veci.

§ 39

Telefonovanie

(1)

Podmienky používania telefónneho a videotelefónneho zariadenia určí riaditeľ ústavu.

(2)

Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov

po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými

a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady

telefonovania znáša volajúci obvinený alebo odsúdený.

(3)

Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom

telefonických služieb. Pri prepustení odsúdeného na slobodu poskytovateľ telefonických

služieb odsúdenému nevyčerpaný kredit na telefonovanie vráti.

(4)

Zmena v zaevidovaných telefónnych číslach sa realizuje jedenkrát za kalendárny mesiac.

V odôvodnených prípadoch možno zmenu realizovať aj častejšie.

(5)

Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

7

)

predkladá žiadosť o telefonovanie orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu prostredníctvom

príslušníka zboru na predpísanom tlačive; žiadosť sa zasiela orgánu činnému v trestnom

konaní alebo súdu na náklady ústavu.

§ 40

Nakladanie s peňažnými prostriedkami a iné finančné operácie

(1)

Ak táto vyhláška neustanovuje inak, odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky v poradí

podľa

a)

§ 28 ods. 4

zákona,

b)

§ 28 ods. 2

a

ods. 3 písm. a) až d)

zákona,

c)

§ 28 ods. 6

zákona po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

(2)

Ústav vydá na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného ceniny, cenné papiere a

doklady preukazujúce existenciu účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky, ktoré boli prevzaté a zaevidované odsúdenému ústavom, blízkej osobe alebo jeho

advokátovi.

(3)

Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Kredit sa zvyšuje úhradou výživného

alebo pohľadávky z konta odsúdeného, zrážkou z čistej pracovnej odmeny odsúdeného

na úhradu výživného alebo pohľadávky a úhradou zrealizovanou inou osobou na príjmový

účet ústavu, poukázanou na úhradu pohľadávky spojenej s výkonom väzby alebo výkonom

trestu, ktorá je v správe ústavu.

(4)

Výšku kreditu neznižujú

a)

dobrovoľná úhrada výživného alebo pohľadávky,

b)

úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotníckej starostlivosti,

c)

úhrada súdnych poplatkov, správnych poplatkov a odmeny obhajcu a notára,

d)

úhrada poplatkov súvisiacich s poskytnutím informácií odsúdenému,

e)

nákup kreditu na telefonovanie,

f)

ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny

a základných potrieb na korešpondenciu podľa

§ 28 ods. 10

zákona.

(5)

Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného

okrem úhrad podľa odseku 4. Výšku kreditu znižuje aj vrátená platba z úhrad pohľadávky

alebo výživného.

(6)

Kredit sa prenáša do ďalšieho obdobia.

(7)

Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky

blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo

ujmu. Výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov znáša odsúdený.

(8)

Vyživovacia povinnosť a pohľadávka voči odsúdenému sa evidujú na základe právoplatného

rozhodnutia súdu, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, nariadenia výkonu

rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo výkonu trestu a dohody na

dobrovoľné plnenie podľa

§ 97k

zákona.

(9)

Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz

mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima

9

)

vyživovaným osobám. Odoslanie peňažných prostriedkov zvyšuje kredit.

(10)

Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta podľa

§ 28 ods. 3 písm. e)

zákona na

a)

úhradu pohľadávky,

b)

doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného na

území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň,

c)

nákup základných potrieb osobnej hygieny,

d)

nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

e)

výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo opustenia

ústavu,

f)

nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,

g)

nákup základných potrieb na korešpondenciu,

h)

nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré nemožno poskytnúť

na základe zdravotného poistenia bezplatne, a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

i)

nákup pomôcok určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

a na úhradu nevyhnutných nákladov na ich úpravu alebo opravu.

(11)

Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí zostatok peňažných prostriedkov

na jeho konte. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá k dispozícii dostatok peňažných

prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najmenej suma podľa osobitného predpisu;

10

)

zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním

uvedenú adresu v Slovenskej republike alebo účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky. Ústav peňažné prostriedky evidované na konte odsúdeného nezasiela poukazom

poštového platobného styku na adresu do zahraničia. Náklady spojené s prvým odoslaním

zostatku peňažných prostriedkov na konte znáša ústav. Ak odsúdený uvedie účet v banke

mimo územia Slovenskej republiky alebo inej krajiny z jednotnej oblasti platieb v

eurách (SEPA), ústav odošle peňažné prostriedky na tento účet, ak suma peňažných prostriedkov

prevyšuje náklady spojené s bezhotovostným prevodom, pričom poplatky prijímateľa znáša

prepustený odsúdený, inak sa zaevidujú na účte osobitných prostriedkov ústavu. Náklady

spojené s opakovaným odoslaním zostatku peňažných prostriedkov na konte znáša prepustený

odsúdený.

(12)

Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku

spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto

pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma podľa

§ 28 ods. 7

zákona. Rovnaký postup sa uplatní u odsúdeného pri prerušení výkonu trestu alebo

pri umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.

(13)

Ak je odsúdený dočasne odovzdaný do cudziny, vyplatia sa mu jeho peňažné prostriedky

a ceniny.

§ 41

Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)

Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej

potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný,

nakúpený tovar sa nevydá.

(2)

V predajni zriadenej v ústave (ďalej len „ústavná predajňa“) vykonáva kontrolu predajných

cien tovarov príslušník zboru určený riaditeľom ústavu podľa potreby, najmenej raz

za pol roka. Primeranosť cien tovarov v ústavnej predajni môžu kontrolovať zástupcovia

orgánov uvedených v

§ 96

a

97

zákona.

(3)

Kritériá a podmienky prevádzky ústavnej predajne podľa osobitného predpisu

10a

)

sú uvedené v

prílohe č. 2

.

§ 42

Zdravotná starostlivosť

(1)

Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok podľa

§ 31 ods. 2 zákona

vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v

zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný

účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Ak liek, liečebnú alebo zdravotnícku

pomôcku indikuje lekár v ústave alebo nemocnici, ústav poskytne odsúdenému peňažné

prostriedky na nákup liekov, liečebnej a zdravotníckej pomôcky vo výške určeného doplatku

za liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku.

(2)

Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu

nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných

nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Peňažný príspevok sa zaeviduje na osobné konto odsúdeného debetom.

(3)

Určený zdravotnícky pracovník ústavu vykonáva zdravotný dohľad nad dodržiavaním hygienických

podmienok v ústave alebo nemocnici podľa osobitných predpisov.

11

)

V prípade zistenia hygienických nedostatkov lekár zboru predkladá riaditeľovi ústavu

správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v dodržiavaní hygienických požiadaviek

v ústave.

(4)

Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na

lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná vyšetrenie, zrealizuje záznam v zdravotnej dokumentácii

odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky,

podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia a rozhodne o spôsobe dohľadu nad zdravotným

stavom odsúdeného; ak je to účelné, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru

rozhodne o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely individuálne podľa

§ 8 ods. 5 písm. b)

zákona. Zdravotný stav odsúdeného kontroluje lekár najmenej raz za tri dni. Ak hladovka

trvá viac ako sedem dní, riaditeľ ústavu oznámi túto skutočnosť a jej ukončenie prokurátorovi,

ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

(5)

Ak je odsúdený premiestnený do iného zdravotníckeho zariadenia mimo pôsobnosti zboru,

zabezpečuje jeho stráženie najbližší ústav.

(6)

Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti

11a

)

a nemožno ju zabezpečiť lekárom z ústavu, ústav zabezpečí poskytnutie neodkladnej

zdravotnej starostlivosti civilným poskytovateľom,

11b

)

ktorý po vyšetrení odsúdeného rozhodne o ďalšom postupe.

§ 43

Vychádzka

(1)

Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny

oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.

(2)

Vychádzkový priestor je primerane esteticky upravený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený

podľa stupňa stráženia, vybavený zariadením na sedenie a súčasne umožňuje vykonanie

vychádzky aj v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok.

(3)

Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas

vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave vykonávať športovú činnosť.

§ 44

Vzdelávanie

(1)

Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva z formálneho vzdelávania,

neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorých cieľom je resocializácia,

znižovanie recidívy a získavanie vedomostí, zručností, postojov a sociálnych kompetencií.

(2)

Odsúdenému sa podľa jeho individuálnych možností a schopností umožní

a)

získať stupeň vzdelania,

b)

získať, doplniť, rozšíriť, prehĺbiť, zmeniť kvalifikáciu,

c)

absolvovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy,

d)

absolvovať kurz pre negramotných,

e)

absolvovať kurz slovenského jazyka.

(3)

Štúdium podľa odseku 2 sa zohľadní v programe zaobchádzania. Porušenie povinnosti

účastníka vzdelávania sa považuje za neplnenie časti programu zaobchádzania.

(4)

Riaditeľ ústavu môže navrhnúť príslušnej vzdelávacej organizácii vylúčenie odsúdeného

zo štúdia.

(5)

Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu,

sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

12

)

ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa

skončí pred začiatkom školského roka.

(6)

Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou

vzdelávacou organizáciou za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

13

)

(7)

Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených

v odseku 6 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania

odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.

(8)

Aktivity podľa

§ 66 ods. 1 zákona

môžu subjekty uvedené v odseku 7 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na

základe stanoviska vedúceho oddelenia schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje

najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.

(9)

Podľa odseku 8 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať

finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej

republiky alebo z iných grantových zdrojov.

(10)

Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 7 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim

účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu

ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.

§ 45

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa

najmä

a)

osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia, finančnej gramotnosti a sociálnych

zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry,

vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania,

medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,

b)

záujmovú a športovú činnosť odsúdených,

c)

kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,

d)

ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.

(2)

Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových

činností, ktoré spracováva určený príslušník zboru na nasledujúci kalendárny mesiac

a schvaľuje vedúci oddelenia výkonu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva

v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti

na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti rozhoduje určený príslušník zboru.

(3)

Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí

spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby.

Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové

združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(4)

Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých

pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného

s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

(5)

Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské

hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

(6)

Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval

vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku

sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval

blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená

vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať

aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.

(7)

Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným

vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu

tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových

aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise

nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými,

urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených

alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.

(8)

Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali

a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch

v ústave.

(9)

Zoznam vecí, ktoré možno prijať na záujmovú a športovú činnosť, určí pedagóg v povolení

na prijatie balíka, ktoré zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

od ktorej ho žiada zaslať.

(10)

Škola, školské zariadenie alebo iná registrovaná organizácia na základe dohody s

ústavom o spolupráci môže veci určené na vzdelávanie, na záujmovú činnosť a športovú

činnosť doručiť odsúdenému aj individuálnou donáškou do ústavu.

§ 46

(1)

V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica

sa podľa potreby zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.

(2)

Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným

poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu

titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy

uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla

v čitárni knižnice.

(3)

Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred

uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom

daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti

a možnosti uloženia darovaných kníh.

§ 47

(1)

Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom

ústavu alebo z rádioprijímača ústavu, alebo vlastného rádioprijímača. Zároveň sa odsúdenému

umožní počúvať zvukové záznamy na vlastnom CD prehrávači alebo DVD prehrávači. Sledovanie

televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z

vlastného televízneho prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať

vlastný televízny prijímač, rádioprijímač, CD prehrávač alebo DVD prehrávač s batériovým

napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.

(2)

Maximálne rozmery rádioprijímača, CD prehrávača alebo DVD prehrávača a televízneho

prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových

možností a technických možností; uhlopriečka obrazovky televízneho prijímača nesmie

presiahnuť veľkosť určenú v ústavnom poriadku. Do CD prehrávača alebo DVD prehrávača

môžu byť používané iba originálne CD nosiče alebo DVD nosiče.

§ 48

(1)

V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka

na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa

§ 96

zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba.

Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.

(2)

Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa

§ 97 ods. 1 zákona

a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa

§ 36 ods. 1 zákona

podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou

poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty, okrem prípadu podľa

§ 25 ods. 7

zákona.

(3)

Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä

a)

Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

b)

Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

c)

Úrad komisára pre ľudské práva,

d)

Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,

e)

Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,

f)

Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,

g)

Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,

h)

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),

i)

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),

j)

Európsky súd pre ľudské práva,

k)

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania,

alebo trestania (CPT),

l)

Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,

m)

Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie

a ľudské práva,

n)

Amnesty International,

o)

Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),

p)

Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,

r)

Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),

s)

Medzinárodná rómska únia,

t)

Medzinárodný výbor Červeného kríža.

(4)

O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v

§ 96 a 97 zákona

môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej

osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

§ 49

(1)

V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou

osobou podľa

§ 38

zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi termín rozhovoru vopred, rozhovor sa

uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.

(2)

Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať

písomným plnomocenstvom na zastupovanie, musí presne identifikovať konanie, v ktorom

vystupuje odsúdený ako strana sporu alebo účastník konania a v prípade inej osoby

musí aj preukázať, že zvolený zástupca je v tomto konaní evidovaný ako zástupca odsúdeného.

(3)

Ak s tým odsúdený súhlasí, predvedie sa na účel udelenia plnomocenstva aj pred advokáta.

V prípade odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

7

)

si príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd môže vyhradiť svoju prítomnosť;

ak sa príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť

k predvedeniu nedostaví, predvedenie sa vykoná aj bez jeho prítomnosti. Pri udeľovaní

plnomocenstva je prítomný príslušník zboru. Predmetom predvedenia môže byť len podpísanie

plnej moci.

§ 50

Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr

do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť

prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor.

§ 51

Riaditeľ ústavu bezodkladne preskúma každú informáciu týkajúcu sa porušenia práva

odsúdeného a podľa potreby prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv

odsúdeného.

§ 52

Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti

(1)

Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených,

sa vykonáva organizovane.

(2)

Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu

vykonáva odsúdený zaradený do práce v mimopracovnom čase a odsúdený vykonávajúci činnosti

na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak,

aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného

voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.

(3)

Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných

vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného a tieto činnosti

sa nezapočítavajú do času podľa

§ 46 ods. 4 zákona

.

(4)

Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ

ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 18 ods. 9 zákona

.

§ 54

(1)

Do pracovného času odsúdeného sa nezapočítava prestávka na odpočinok a jedenie.

(2)

Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má

odsúdený vykonať v kalendárnom roku.

§ 55

(1)

Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v

stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže

tvoriť viacero pracovísk.

(2)

Vo vnútornej prevádzke odsúdení vykonávajú práce pri zabezpečovaní prevádzky ústavu

alebo účelového zariadenia zboru.

(3)

Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva najmä v súlade s programom

zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným

hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce, o zmene zaradenia do práce a o vyradení

odsúdeného z práce rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom

oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru

z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.

(4)

Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej

skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu.

Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii

prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.

§ 55a

Pracovná odmena a podmienky jej poskytovania

(1)

Pracovnú odmenu odsúdeného zaradeného do práce tvorí

a)

pracovná trieda,

b)

príplatok za prácu nadčas,

c)

príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,

d)

príplatok za prácu vo sviatok,

e)

príplatok za nočnú prácu,

f)

príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,

g)

osobný príplatok.

(2)

Riaditeľ ústavu zaradí odsúdeného do pracovnej triedy podľa druhu vykonávanej práce

v súlade s charakteristikami pracovných tried, kvalifikačnými predpokladmi, mierou

zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce podľa

prílohy č. 3

.

(3)

Výška pracovnej triedy patrí odsúdenému po odpracovaní pracovného času.

14

)

Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce na kratší pracovný čas alebo ktorý neodpracoval

v kalendárnom mesiaci všetky pracovné dni, patrí pracovná trieda vo výške zodpovedajúcej

odpracovanému času.

(4)

Ak odsúdený vykonáva prácu podľa normy spotreby práce, patrí mu v prípade splnenia

určenej normy zodpovedajúca pracovná trieda podľa

prílohy č. 3

. Ak odsúdený vlastným zavinením nesplnil normu spotreby práce, jeho pracovná trieda

sa primerane zníži, za vyšší výkon normovanej práce v požadovanej kvalite patrí odsúdenému

pracovná trieda primerane zvýšená o prekročenie normy spotreby práce.

(5)

Výška pracovnej triedy je určená percentuálnym podielom z minimálnej mzdy podľa osobitného

predpisu

14a

)

a určuje sa ako 40 % pri prvej pracovnej triede, 43 % pri druhej pracovnej triede,

46 % pri tretej pracovnej triede, 76 % pri štvrtej pracovnej triede z minimálnej mzdy

podľa osobitného predpisu a zaokrúhľuje sa na jedno desatinné miesto smerom nahor.

(6)

Za prácu nadčas, prácu v sobotu alebo v nedeľu alebo nočnú prácu patrí odsúdenému

okrem pracovnej triedy aj príplatok vo výške 25 % jeho pracovnej triedy.

(7)

Za prácu vo sviatok patrí odsúdenému okrem pracovnej triedy aj príplatok vo výške

100 % jeho pracovnej triedy.

(8)

Za prácu, pri ktorej sa vykonávajú pracovné činnosti podľa Zákonníka práce,

14b

)

patrí odsúdenému okrem pracovnej triedy aj príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu

škodlivom pracovnom prostredí vo výške 25 % jeho pracovnej triedy.

(9)

Za dosiahnutý pracovný výkon a kvalitne vykonanú prácu môže riaditeľ ústavu na základe

návrhu priznať odsúdenému, po uplynutí dvoch mesiacov od jeho zaradenia do práce,

osobný príplatok až do výšky 70 % príslušnej pracovnej triedy, do ktorej je zaradený.

§ 56

(1)

Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä

a)

preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami, zákazmi a povinnosťami, predpismi

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných

ochranných zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

vytvára podmienky na bezpečnú prácu,

c)

riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických

zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,

d)

zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich

a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,

e)

vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné

poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,

f)

preukázateľne oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami

a s novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany

pred požiarmi, preveruje ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných

skúškach, ktoré odsúdený podpíše,

g)

zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich

vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,

h)

chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.

(2)

O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá

do osobného spisu odsúdeného.

(3)

Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje;

dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.

§ 57

(1)

Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že

a)

svedomito a riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy

a pokyny príslušníkov zboru alebo zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie

odsúdených,

b)

využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné

úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,

c)

hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,

d)

dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne

záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne

predpisy o ochrane pred požiarmi,

e)

zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske

prehliadky,

f)

oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky,

ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,

g)

používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné

prostriedky,

h)

dodržiava zákaz fajčenia na pracoviskách a mimo vyhradených priestorov.

(2)

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred

požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.

(3)

Pri zaraďovaní odsúdeného do práce prihliada ústav najmä na jeho osobné pomery, sociálnu

situáciu jeho rodiny a prípadný výkon rozhodnutia o výživnom.

§ 59

(1)

Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa

§ 50 ods. 3 písm. e)

a

f)

zákona.

(2)

Pedagóg udeľuje disciplinárne odmeny podľa

§ 50 ods. 3 písm. a) až d)

zákona.

(3)

Pedagóg môže navrhnúť riaditeľovi ústavu, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu

odmenu, než akú má právo sám udeliť.

§ 60

(1)

Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. V oddieloch,

kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí

samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených.

Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.

(2)

Riaditeľ ústavu alebo pedagóg rozhodne o návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny

bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o návrhu na disciplinárnu

odmenu dozvedel. Ak sa riaditeľ ústavu alebo pedagóg rozhodne disciplinárnu odmenu

udeliť, udelí sa jej vyhlásením a vykoná sa najneskôr do 30 dní a v prípade mimoriadneho

voľna na opustenie ústavu do šiestich mesiacov po udelení.

(3)

Disciplinárny spis sa po vykonaní disciplinárnej odmeny založí do osobného spisu

odsúdeného.

§ 61

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu

(1)

O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný

orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho

voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj

súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému uvoľniť potrebnú

sumu z peňažných prostriedkov vedených na jeho konte.

(3)

Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí

o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.

§ 62

Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci

(1)

Pedagóg ukladá disciplinárne tresty podľa

§ 52 ods. 3

zákona.

(2)

O disciplinárnom previnení urobí príslušník zboru alebo zamestnanec zboru, ktorý

sa o disciplinárnom previnení dozvedel, oznámenie na určenom tlačive a odovzdá ho

na vybavenie pedagógovi. Z oznámenia musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení,

najmä miesto, čas, spôsob spáchania disciplinárneho previnenia a okolnosti, za ktorých

bolo disciplinárne previnenie spáchané.

(3)

O uložení disciplinárneho trestu vykoná pedagóg záznam v osobnej karte odsúdeného,

ktorý obsahuje druh uloženého trestu a jeho odôvodnenie.

(4)

Disciplinárny spis sa po vykonaní disciplinárneho trestu založí do osobného spisu

odsúdeného.

§ 64

(1)

Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného

predpisu

15

)

vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie

odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje

preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä

a)

hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,

b)

aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,

c)

resocializačnú prognózu.

(2)

Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa

uvedie, či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného a či v prípade

podmienečného prepustenia odsúdeného odporúča probačný dohľad prípadne aj konkrétne

obmedzenia a povinnosti.

(3)

Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na

podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením

spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal

prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa

odseku 2 do desať pracovných dní po jeho podaní.

(4)

Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 spracuje pedagóg, ktorý pri jeho spracovaní spolupracuje

s vedúcim oddelenia výkonu trestu, so psychológom, sociálnym pracovníkom a s príslušníkom

zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.

(5)

Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom

s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise

sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.

(6)

Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla

pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného, alebo príslušník zboru určený riaditeľom

ústavu.

§ 65

(1)

Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o

upustenie od výkonu zvyšku trestu, premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest

domáceho väzenia, ochranného dohľadu a o umiestnení do detenčného ústavu sa postupuje

primerane podľa

§ 64

.

(2)

K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa

§ 63 zákona

sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho

riaditeľstva.

(3)

Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v

ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.

(4)

Hodnotenie odsúdeného na účely rozhodovania o zmene stupňa stráženia a určovania

spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov vypracováva pedagóg a predkladá

ho spoločne s návrhom alebo žiadosťou odsúdeného osobitnej komisii.

§ 66

Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní

(1)

Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v

§ 66 ods. 1 zákona

môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným kontakt s cieľom pomáhať mu pri

vytváraní podmienok po prepustení z výkonu trestu.

(2)

Činnosti podľa

§ 66 ods. 1

zákona môžu subjekty vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska

vedúceho oddelenia výkonu trestu schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä

zameranie činností a podmienky jeho realizácie. Rovnako sa postupuje aj pri zámere

projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej

únie, programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo z iných grantových zdrojov,

pričom subjekt predloží ústavu na zaujatie stanoviska projekt v štruktúre požadovanej

poskytovateľom finančných prostriedkov; ak je to na realizáciu projektu účelné, predloží

sa pred samotným podaním projektu na zaujatie stanoviska aj návrh vyhlásenia ústavu

a subjektu o vstupe ústavu do partnerstva v projekte.

(3)

Orgány a organizácie uvedené v

§ 66 ods. 1 zákona

sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmä na

a)

riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení

z výkonu trestu,

b)

organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,

c)

materiálno-technickom vybavení priestorov na vzdelávanie, pre športovú a záujmovú

činnosť,

d)

podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní

odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.

(4)

Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený

zbor podľa osobitného predpisu

16

)

a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej

alebo pracovnej činnosti.

(5)

Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo

porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie

poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.

§ 67

Spolupôsobenie pri zaobchádzaní

Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a

prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä

a)

účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,

b)

spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva

pre odsúdených.

§ 68

Duchovná a pastoračná služba

(1)

Duchovná a pastoračná služba sa poskytuje najmä

a)

vykonávaním bohoslužieb,

b)

rozhovormi, pastoračnými návštevami, vysluhovaním sviatostí a svätenín,

c)

vedením študijných skupín,

d)

zabezpečovaním náboženskej literatúry,

e)

podieľaním sa na činnostiach podľa

§ 66 ods. 3

.

(2)

Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby; v ústavnom

poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.

(3)

Ústav zabezpečí vhodné priestory na duchovné a pastoračné služby. Ústav nesmie vytvárať

podmienky, ktoré by zvýhodňovali niektorú cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor

inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

(4)

Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných a pastoračných službách nie sú dotknuté

ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.

(5)

Pri zabezpečovaní duchovnej a pastoračnej služby skupinovou formou spolupracujú osoby

uvedené v

§ 68 ods. 2 zákona

s príslušníkmi zboru; poriadok a bezpečnosť podľa potreby zabezpečí príslušník zboru.

§ 69

Všeobecné ustanovenia

(1)

U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne

účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie

vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu

k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.

(2)

Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových

činností a vzdelávania mimo ústavu.

§ 70

Vnútorná diferenciácia

(1)

Pri vnútornej diferenciácii mladistvých sa vychádza zo vstupného psychodiagnostického

vyšetrenia, pedagogickej a sociálnej diagnostiky, ktorá sa realizuje počas pobytu

mladistvého v nástupnom oddiele. Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh

komisie.

(2)

Mladistvým sa určuje diferenciačná skupina podľa

a)

mentálnej úrovne,

b)

osobnostnej charakteristiky,

c)

výchovno-vzdelávacích, špeciálnych výchovno-vzdelávacích, reedukačných a resocializačných

potrieb,

d)

správania odsúdeného a jeho prístupu k plneniu povinností a programu zaobchádzania,

e)

bezpečnostného rizika.

(3)

Diferenciačná skupina so zmierneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je pozitívne

motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s aktívnym prístupom k plneniu programu

zaobchádzania, motivovaný plniť si svoje povinnosti a správať sa v súlade s ústavným

poriadkom.

(4)

Ak nemožno určiť mladistvému diferenciačnú skupinu podľa odseku 3, určí sa mu diferenciačná

skupina so štandardným režimom.

(5)

V diferenciačnej skupine sa stanovuje štandardný reedukačný program zaobchádzania,

intenzívny reedukačný program zaobchádzania alebo špeciálny výchovno-vzdelávací program

určený podľa edukačných, reedukačných a resocializačných potrieb mladistvých.

(6)

Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy

zaobchádzania s cieľom prehĺbiť individualizáciu výkonu trestu alebo vykonať ochranné

liečenie, sa primerane použijú ustanovenia

§ 80 až 85 zákona

.

§ 70a

Opatrovník

(1)

Opatrovník ustanovený podľa

§ 72 ods. 8 zákona

bezodkladne informuje riaditeľa ústavu o skutočnosti, podľa ktorej prestal spĺňať

podmienky výkonu funkcie opatrovníka v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

(2)

Pre prípad uvedený v odseku 1 alebo pre prípad inej objektívnej prekážky, ktorá neumožňuje

opatrovníkovi bezprostredne po začatí konania zastupovať a pomáhať mladistvému v konaní

vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, určí riaditeľ ústavu náhradného opatrovníka.

Náhradný opatrovník sa mladistvému ustanoví aj v prípade jeho premiestnenia do iného

ústavu za predpokladu, že výkon funkcie opatrovníka by bol v konaní vo veciach súvisiacich

s výkonom trestu nehospodárny a nemohol by naplniť svoj účel. Na také určenie sa vzťahujú

ustanovenia

§ 72 ods. 8 až 10 zákona

.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dospelého odsúdeného, ktorý

je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony

je obmedzená.

§ 71

Návštevy

(1)

Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru

vo vyhradenej miestnosti, na voľnom priestranstve v ústave, alebo formou videonávštevy.

(2)

Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom

sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov

ústavu.

§ 72

Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej

úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych

postojov a morálky.

(2)

Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym

krajom (ďalej len „školský orgán“) zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým

formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v

ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o

to požiadajú.

(3)

Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie

alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať

a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.

(4)

Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie

v rôznych profesiách.

(5)

Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej

školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

(6)

Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia

mimo ústavu používať vlastný odev.

(7)

Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol

zaradený, je povinná.

§ 73

Záujmová činnosť

(1)

Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov

a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku

chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.

(2)

Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná najmenej raz za šesť

mesiacov.

§ 74

Príprava na prepustenie

(1)

Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných

postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode

pedagóga a informatívnych vychádzkach.

(2)

Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom

príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu;

rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia

alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu

o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.

(3)

Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho

rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je

to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.

(4)

Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo príslušného výchovného

zariadenia.

§ 75

Výkon trestu žien

(1)

Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické

osobitosti. Na odsúdenú ženu sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky, ak ďalej nie

je ustanovené inak.

(2)

V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie vlastnej spodnej bielizne,

vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál

tepelnou úpravou.

(3)

Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických

prípravkov, líčidiel a farbív.

§ 76

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

Ak je to účelné, ústav organizuje pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti kurz

slovenského jazyka.

§ 77

Nástupný oddiel

(1)

Nástupný oddiel sa zriaďuje s primeranou ubytovacou kapacitou v každom ústave.

(2)

Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom

ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné,

možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.

(3)

Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele

so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť

sa s priestormi ústavu, kde mu je umožnený pohyb, charakterom prác, ktoré sa v ústave

alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať

sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave. Odsúdený umiestnený v nástupnom

oddiele spravidla absolvuje informačný program pre nástupné oddiely. Odsúdený, ktorý

sa neumiestni v nástupnom oddiele podľa

§ 78 ods. 3

zákona, absolvuje oboznámenie a môže absolvovať informačný program v špecializovanom

oddiele.

(4)

Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava

poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného.

Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg

prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.

(5)

Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon

trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov

1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 a

4.

(6)

Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.

§ 78

Oddiel doživotných trestov

(1)

Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených

a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené

k podlahe alebo ku stene.

(2)

V oddiele doživotných trestov je odsúdený umiestnený oddelene od ostatných odsúdených,

nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne

pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde

je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel.

(3)

Obmedzenia odsúdených v oddiele doživotných trestov možno zmierniť na základe individuálneho

posúdenia bezpečnostného rizika a poznatkov preventívno-bezpečnostného charakteru

smerujúcich k riziku násilného správania, úteku alebo iných udalostí, ktoré by mohli

ohroziť bezpečnosť, a to najmä

a)

povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,

b)

umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v oddiele doživotných trestov,

c)

organizovaním skupinových aktivít,

d)

povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený

sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.

(4)

Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú

programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania

a)

odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,

b)

zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,

c)

odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,

d)

zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie

negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností,

vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,

e)

aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré

mu určí pedagóg, špeciálny pedagóg, psychológ alebo psychiater,

f)

odsúdený sa ubytuje v cele.

§ 79

Oddiel špecializovaného zaobchádzania

(1)

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia

generálneho riaditeľa.

(2)

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených

a)

s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami

vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie alebo

b)

s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia

rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, špeciálneho pedagóga, psychológa alebo

psychiatra a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

(4)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania

podľa odseku 2 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej

starostlivosti, kde

a)

odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu;

pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,

b)

zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov

vo výkone trestu,

c)

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených,

psychickému stavu a liečbe,

d)

sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a

individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak možno predpokladať,

že sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku

v ústave,

e)

sa odsúdený podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných

pre celý ústav,

f)

vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.

(5)

Za odsúdeného podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odsúdený,

a)

ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,

b)

ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,

c)

ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného

oddielu,

d)

u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude

zneužívaný odsúdenými.

(6)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania

podľa odseku 5 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého

a)

odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti

oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,

b)

zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie

pracovných návykov a pocitu zodpovednosti,

c)

časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam

odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,

d)

sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,

e)

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave

umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.

(7)

V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť

a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.

§ 80

(1)

Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným spôsobom podľa odseku

3 písm. a) a d) alebo ústavným spôsobom podľa odseku 3 v psychiatrickom oddelení nemocnice

pre obvinených a odsúdených alebo na úseku ochranných liečení určeného ústavu (ďalej

len „psychiatrické oddelenie“).

(2)

Okrem súdom nariadeného ochranného liečenia možno počas výkonu trestu vykonať aj

dobrovoľné protialkoholické liečenie, protitoxikomanické liečenie alebo sexuologické

liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.

(3)

Druhy ochranného liečenia sú

a)

psychiatrické ochranné liečenie,

b)

protitoxikomanické ochranné liečenie,

c)

protialkoholické ochranné liečenie,

d)

sexuologické ochranné liečenie,

e)

ochranné liečenie patologického hráčstva.

§ 81

(1)

Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím

na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje.

(2)

Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca

výkonu trestu zostávajú najmenej

a)

pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,

b)

pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,

c)

pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,

d)

pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,

e)

pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.

(3)

Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto

poradí

a)

psychiatrické ochranné liečenie,

b)

sexuologické ochranné liečenie,

c)

protitoxikomanické ochranné liečenie,

d)

protialkoholické ochranné liečenie,

e)

ochranné liečenie patologického hráčstva.

§ 82

(1)

Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby

bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených,

ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný

termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.

(2)

Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených,

v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.

(3)

Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred

umiestnením odsúdeného na sexuologické ochranné liečenie, vyšetrenie na sexuálne prenosné

choroby.

(4)

Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov

duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu

túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí

lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.

§ 83

(1)

Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.

Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.

(2)

Pri výkone ústavného ochranného liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce.

(3)

Pri výkone ambulantného ochranného liečenia môže byť odsúdený zaradený do práce.

(4)

Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné

liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.

§ 84

Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický

efekt, môže byť odsúdený s prerušeným ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací

pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie

a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho pobytu.

§ 85

(1)

Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného

liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie

vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku

ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu

výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.

(2)

Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia

rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na

podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého

sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie

nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.

§ 86

(1)

Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia podľa

§ 80 ods. 3 písm. a)

a

d)

, spracuje psychiatrické oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode

ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.

(2)

Po uplynutí doby podľa osobitného predpisu

16a

)

alebo po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený

z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.

§ 87

(1)

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu,

ktorá musí obsahovať

a)

dĺžku trvania ochranného liečenia podľa

§ 80 ods. 3 písm. a)

a

d)

,

b)

údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,

c)

návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu,

ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.

(2)

Správu podá riaditeľ ústavu aspoň 60 dní pred predpokladaným ukončením výkonu trestu,

ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie súdu, v obvode ktorého sa

ochranné liečenie vykonáva. V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí

riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného

zdravotného záznamu odsúdeného, ktorý vykonával ochranné liečenie podľa

§ 80 ods. 3 písm. a)

a

d)

, na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie.

Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu

ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva;

ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu

spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného

zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.

(3)

Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu

trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil,

postupuje sa podľa osobitného predpisu.

17

)

Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti

so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.

(4)

Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom

ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone

trestu,

18

)

ústav postupuje primerane ako v odseku 3.

§ 88

O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku

správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí

do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.

§ 89

Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)

Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho

riaditeľa. Riaditeľ ústavu rozhoduje o zriadení bezpečnostnej cely.

(2)

Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej

bezpečnostnej cely alebo dvojmiestnej bezpečnostnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom

a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny

prijímač môže inštalovať ústav. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu

sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením.

Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva

nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia

môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej

služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

(4)

V oddiele s bezpečnostným režimom

a)

cela sa vždy uzamyká,

b)

odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,

c)

pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,

d)

zaobchádzanie je zamerané najmä na elimináciu a kompenzáciu negatívnych prejavov

v správaní a dôvodov, pre ktoré bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným

režimom, stimuláciu zmeny maladaptívnych postojov a spôsobov správania, rozvoj nadobudnutých

a osvojenie si nových adaptívnych foriem zvládania konfliktu, stresu a iných náročných

životných situácií,

e)

odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento

účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,

f)

záujmovú činnosť odsúdený vykonáva na základe povolenia pedagóga,

g)

vybrané televízne programy môže sledovať spravidla s povolením pedagóga,

h)

disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene

od ostatných odsúdených.

(5)

Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava

riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického

vyšetrenia a bezpečnostných rizík.

(6)

Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.

(7)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v

§ 82 zákona

.

§ 90

Osobitný oddiel

Osobitný oddiel, cela alebo izba sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení

alebo zrušení oddielu rozhoduje generálny riaditeľ.

§ 91

Uzavretý oddiel

(1)

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych

trestov a z priestorov na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého

oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych

trestov. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým

systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.

(2)

Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene.

Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom

s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením.

(3)

Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí

sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny,

základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému

vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v ústavnej predajni

podľa

§ 30 zákona

výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné

potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich

má predplatené podľa

§ 35 ods. 1 zákona

, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do

uzavretého oddielu.

(4)

Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa

§ 52 ods. 3 písm. d)

a

e)

zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie

sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení. Odsúdený vykonávajúci

disciplinárny trest podľa

§ 52 ods. 3 písm. f)

zákona je v cele umiestnený sám.

(5)

Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.

§ 92

Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím

(1)

Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje na

základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.

(2)

O umiestnení odsúdeného do oddielu odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným

postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh lekára po vyšetrení zdravotného

stavu odsúdeného; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do

oddielu odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený

podľa

§ 84

zákona.

(3)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených seniorov a odsúdených

so zdravotným postihnutím

a)

vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia

a kriminálneho narušenia odsúdeného,

b)

odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada

na jeho zdravotné postihnutie,

c)

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä

stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,

d)

dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,

e)

zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia,

posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe,

nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť,

hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,

f)

odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať

okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít,

ak to podmienky ústavu umožňujú,

g)

odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených

a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho

súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,

h)

podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a ošetrovateľská starostlivosť;

na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.

(4)

O zrušení umiestnenia v oddiele odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím

rozhoduje riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo riaditeľ ústavu po

predchádzajúcom posúdení lekárom, z dôvodu, že

a)

podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,

b)

liečebno-preventívnou a ošetrovateľskou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie

zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,

c)

liečebno-preventívnou a ošetrovateľskou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie,

ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.

§ 93

Výstupný oddiel

(1)

Výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná cela (ďalej len „výstupný oddiel“)

sa s primeranou ubytovacou kapacitou zriaďuje v každom ústave. Odsúdenému sa vo výstupnom

oddiele umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti uľahčujúce návrat

do života po prepustení z výkonu trestu.

(2)

Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku

1 sa odsúdenému môže povoliť, aby

a)

telefonoval bez obmedzenia v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu,

b)

prijímal návštevy priamym kontaktom.

(3)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa

a)

dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie

a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na

odsúdeného,

b)

realizuje základný resocializačný a výchovný vzdelávací program, ktorého aktivity

sa zameriavajú predovšetkým na sebapoznanie, komunikáciu, finančnú gramotnosť, závislosti,

rodinu, vzťahy, zamestnanosť, poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom

živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti a na možnosti ďalšieho vzdelávania,

c)

uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu

trestu,

d)

vonkajšia diferenciácia uplatňuje primerane.

§ 94

Samospráva odsúdených

(1)

Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva“) usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg

a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom

alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia

sa vyhotovuje záznam.

(2)

Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných

odsúdených.

(3)

Do samosprávy sa volia odsúdení podľa

§ 86 ods. 2 zákona

. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek

a)

zamestnávania, činností podľa

§ 46 zákona

a výkonu prospešných prác mimo ústavu,

b)

kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,

c)

disciplíny a poriadku.

(4)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác a činností podľa

§ 46 zákona

zastupuje odsúdených zaradených do práce, do činností podľa

§ 46 zákona

a do výkonu prospešných prác mimo ústavu, pritom najmä

a)

predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, činností

podľa

§ 46 zákona

a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,

b)

podieľa sa na organizácii plnenia pracovných úloh na pracovisku,

c)

podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných

kurzov,

d)

organizuje odsúdených do činností podľa

§ 46 zákona

, do výkonu prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,

e)

podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a ochrany pred požiarmi.

(5)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje

odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,

pritom najmä

a)

podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít

pre odsúdených,

b)

podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích činností, a ak je to

vhodné, vedie záujmové krúžky,

c)

zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,

d)

podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje

dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,

e)

podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.

(6)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä

a)

kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky

predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,

b)

organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených,

ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu

a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi

oznamuje ich výsledky,

c)

organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.

(7)

Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci

izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa

§ 55 ods. 4

a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.

(8)

Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým

rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru

vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného

vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely

oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie.

Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia

na mieste prístupnom odsúdeným.

(9)

Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob

nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.

(10)

Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných

v izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa.

Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky v izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie

inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.

§ 95

Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov

(1)

Osobné údaje odsúdeného podľa

§ 99 zákona

sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru

19

)

s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru,

ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré

sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise

a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné

zdroje.

(2)

Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov

odsúdeného vykonáva osoba rovnakého pohlavia.

(3)

Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov,

údajov a anamnestických údajov podľa

§ 99 zákona

tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétneho odsúdeného.

§ 96

Prepustenie z výkonu trestu

(1)

V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť

prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie

o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle orgánom uvedeným

v

§ 94 ods. 4 zákona

. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného

predpisu.

20

)

(2)

Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti

prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste

trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí

o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia

a zahladenia odsúdenia.

(3)

Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov

o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k

zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

(4)

Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie,

že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený

a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.

(5)

Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa zdravotná

prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a evidované peňažné

prostriedky, ktoré má v úschove ústavu; ich prevzatie odsúdený potvrdí svojím podpisom.

(6)

Pri podmienečnom prepustení alebo prepustení odsúdeného podľa

§ 94 ods. 1 písm. b) až e)

zákona sa ustanovenia odsekov 1 až 5 aplikujú primerane.

(7)

Ak súd rozhodne o prepustení odsúdeného z výkonu trestu, odsúdený, ktorý bol predvedený

pred súd, sa ihneď prepustí, ak na tom trvá; inak sa prepustí po návrate do ústavu.

Príslušník zboru navrhne odsúdenému návrat do ústavu na účel vykonania potrebných

úkonov; ak odsúdený návrat odmietne, príslušník zboru ho poučí o ďalšom postupe.

(8)

Písomný príkaz ministra, súdu alebo prokurátora, na základe ktorého bol odsúdený

prepustený z výkonu trestu, musí obsahovať údaje preukazujúce, že odsúdený nebude

zamenený s inou osobou. Písomný príkaz musí obsahovať podpis ministra, sudcu alebo

prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

súdu alebo prokuratúry, ktorá rozhodnutie vydala. Ak je písomný príkaz doručený elektronicky

podľa osobitného predpisu,

2a

)

je overený autorizačnou doložkou. Ak je písomný príkaz doručený telefaxom alebo prostredníctvom

elektronickej mailovej pošty, overí sa spätne jeho pravosť a správnosť a toto overenie

sa na ňom vyznačí. V prípade zaslania príkazu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo

v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja preverí odosielateľ doručenie tohto

príkazu v ústave.

(9)

Ak je odsúdený v čase prepustenia z výkonu trestu v stave, v ktorom sú ohrozené životne

dôležité funkcie, ústav zabezpečí jeho hospitalizáciu v najbližšom zdravotníckom zariadení;

ústav o tom informuje toho, kto o prepustení rozhodol, a niektorú z blízkych osôb

odsúdeného, ktorú určí, a ak nemá blízku osobu, inú osobu, ktorú určí odsúdený.

§ 96a

Oprávnené orgány v konaní podľa

§ 97b ods. 3

a

4

zákona sú určené v ústavnom poriadku.

§ 97

Spoločné ustanovenia

(1)

K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa

§ 64 zákona

sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko

generálneho riaditeľstva.

(2)

Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje

podľa osobitného predpisu.

21

)

(3)

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevráti v určenom termíne z mimoriadneho voľna

na opustenie ústavu podľa

§ 51 ods. 4

zákona, opustenia ústavu podľa

§ 65

alebo

§ 85 ods. 3 zákona

alebo vychádzky mimo ústavu podľa

§ 72 ods. 4

alebo

§ 76 ods. 3 písm. f)

zákona, ústav o tom bez zbytočného odkladu vyrozumie príslušný súd.

§ 98

Zrušuje sa

1.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 664/2005 Z. z.

, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

§ 99

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.