ZÁKON 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1)

Tento zákon upravuje

a)

organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry,

b)

postup pri identifikácii kritického subjektu a kritického subjektu osobitného európskeho

významu,

c)

povinnosti kritického subjektu pri zabezpečovaní odolnosti kritickej infraštruktúry

a zabezpečovaní kontinuity poskytovania základnej služby,

d)

zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,

e)

kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a audit.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na kritické subjekty v sektore vesmír, ktoré prevádzkujú

infraštruktúru, ktorú vlastní, riadi alebo prevádzkuje Európska únia ako súčasť svojho

vesmírneho programu, alebo je vlastnená, riadená alebo prevádzkovaná v jej mene.

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti na úseku obrany Slovenskej republiky, na vyšetrovanie,

odhaľovanie a stíhanie trestných činov, na platobné systémy, systémy zúčtovania a

vyrovnania cenných papierov a ich infraštruktúry dohliadané alebo prevádzkované Európskou

centrálnou bankou alebo Eurosystémom.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

kritickou infraštruktúrou aktívum, zariadenie, vybavenie, sieť alebo systém, alebo

časť aktíva, zariadenia, vybavenia, siete alebo systému, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie

základnej služby,

b)

základnou službou služba kritického subjektu, ktorá má zásadný význam z hľadiska

zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností,

vrátane ochrany verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia a ktorá

je uvedená v

prílohe č. 1

,

c)

kritickým subjektom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje

základnú službu podľa

prílohy č. 1

a ktorá je postupom podľa tohto zákona identifikovaná ako kritický subjekt,

d)

odolnosťou schopnosť predchádzať incidentu, chrániť sa pred incidentom a reagovať

naň, odolávať mu, zmierňovať ho, absorbovať ho, prispôsobiť sa mu a zotaviť sa z neho,

e)

incidentom udalosť, ktorá môže významne narušiť alebo ktorá narúša poskytovanie základnej

služby kritickým subjektom, alebo ktorá ovplyvňuje vnútroštátne systémy, ktoré chránia

právny štát,

f)

rizikom miera ohrozenia, ktorá môže mať nepriaznivý vplyv na odolnosť kritických

subjektov, vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku incidentu a jeho dôsledkami,

g)

posúdením rizika celkový proces hodnotenia rizík prostredníctvom metód na ich analýzu

a identifikáciu hrozieb, nebezpečenstiev a zraniteľností, ktoré by mohli ohroziť poskytovanie

základnej služby kritickým subjektom alebo ktoré narúšajú poskytovanie základnej služby

kritickým subjektom,

h)

limitovanou informáciou neverejná informácia na úseku kritickej infraštruktúry, ktorej

zverejnenie by mohlo ohroziť poskytovanie základnej služby kritickým subjektom,

i)

mechanickým zábranným prostriedkom najmä prostriedok

1.

obvodovej ochrany, najmä oplotenie, pevná bariéra, brána, závora alebo turniket,

2.

plášťovej ochrany, najmä stavebné prvky budov alebo otvorové výplne (dvere, mreža,

bezpečnostné sklo a bezpečnostná zámka),

3.

predmetovej ochrany, najmä komorový trezor alebo komerčný úschovný objekt,

j)

technickým zabezpečovacím prostriedkom najmä systém kontroly vstupu, elektronický

zabezpečovací systém, kamerový systém, elektrická požiarna signalizácia, zariadenie

na detekciu látok a predmetov, zariadenie proti odpočúvaniu, zariadenie na fyzické

ničenie nosičov informácií a zariadenie na detekciu bezpilotných leteckých systémov,

k)

subjektom verejnej správy ministerstvo podľa osobitného predpisu

1

)

a ostatný ústredný orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu

2

)

okrem Slovenskej informačnej služby,

l)

oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá plní v kritickom subjekte nevyhnutné úlohy

pri zabezpečovaní odolnosti kritickej infraštruktúry a ktorej bol v tejto súvislosti

povolený priamy prístup alebo diaľkový prístup do priestorov kritického subjektu,

ku kritickej infraštruktúre, k limitovaným informáciám alebo ku kontrolným systémom,

m)

členským štátom členský štát Európskej únie.

Pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry

§ 3

Štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry vykonáva

a)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

b)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“),

c)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej

republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, Národný

bezpečnostný úrad a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len

„ústredný orgán“).

§ 4

Vláda na úseku kritickej infraštruktúry schvaľuje stratégiu odolnosti kritických subjektov

(ďalej len „stratégia“), v ktorej určuje na príslušné obdobie ciele, priority a úlohy,

ako aj spôsoby a opatrenia ich uskutočňovania, a finančné zabezpečenie úloh vyplývajúcich

z tohto zákona.

§ 5

Ministerstvo vnútra na úseku kritickej infraštruktúry

a)

vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh stratégie, ktorý predkladá vláde,

b)

poskytuje súčinnosť pri výkone štátnej správy uskutočňovanej ústrednými orgánmi,

c)

určuje v rámci svojej pôsobnosti rozsah limitovaných informácií

3

)

a je oprávnené vyzvať kritický subjekt na poskytnutie limitovanej informácie,

d)

spravuje verejnú časť zoznamu identifikovaných kritických subjektov pre každý sektor

a podsektor a pre každú základnú službu podľa

prílohy č. 1

v rozsahu

1.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, poskytovaná

základná služba podľa

prílohy č. 1

, ak kritický subjekt je právnická osoba,

2.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, poskytovaná

základná služba podľa

prílohy č. 1

, ak kritický subjekt je fyzická osoba – podnikateľ,

e)

spravuje neverejnú časť zoznamu identifikovaných kritických subjektov pre každý sektor

a podsektor a pre každú základnú službu podľa

prílohy č. 1

v rozsahu

1.

popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý

členský štát, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo

členov štatutárneho orgánu, identifikačné číslo organizácie, ak kritický subjekt je

právnická osoba,

2.

popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý

členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak kritický

subjekt je fyzická osoba – podnikateľ,

3.

zoznam všetkých incidentov,

f)

je jednotným kontaktným miestom pre zabezpečenie odolnosti kritických subjektov a

kritických subjektov osobitného európskeho významu, zabezpečuje spoluprácu s Európskou

komisiou (ďalej len „Komisia“), Skupinou pre odolnosť kritických subjektov Komisie

a s jednotnými kontaktnými miestami iných členských štátov, najmä

1.

plní voči orgánom Európskej únie a agentúram Európskej únie informačnú povinnosť

a oznamovaciu povinnosť,

2.

oznamuje Komisii správy o posúdení rizika ústredným orgánom podľa

§ 8 ods. 1

a jej významné zmeny do troch mesiacov od ich predloženia,

3.

oznamuje Komisii schválenie stratégie a jej významné zmeny do troch mesiacov od ich

schválenia,

4.

informuje Komisiu podľa potreby, najmenej raz za štyri roky v súhrnnej podobe o počte

kritických subjektov identifikovaných pre každý sektor a podsektor, o zozname základných

služieb podľa

prílohy č. 1

, ak existujú ďalšie základné služby v porovnaní so zoznamom základných služieb podľa

osobitného predpisu,

4

)

a o prahových hodnotách použitých na určenie jedného alebo viacerých kritérií pre

kritériá významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3

pre sektor a podsektor a pre základnú službu podľa

prílohy č. 1

,

5.

informuje Komisiu o zavedených opatreniach kritických subjektov a kritických subjektov

osobitného európskeho významu,

6.

predkladá každé dva roky Komisii a Skupine pre odolnosť kritických subjektov Komisie

súhrnnú správu o prijatých oznámeniach o incidentoch vrátane ich počtu a povahy a

o prijatých opatreniach na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov,

7.

môže požiadať Komisiu o konzultáciu pri určovaní kritických subjektov osobitného

európskeho významu,

8.

poskytuje súčinnosť Komisii pri organizovaní poradnej misie Komisie (ďalej len „poradná

misia“) s cieľom posúdiť opatrenia, ktoré kritický subjekt osobitného európskeho významu

zaviedol na splnenie svojich povinností, predkladá Komisii relevantné časti posúdenia

rizika kritickým subjektom, zoznam prijatých opatrení kritického subjektu podľa

§ 10

, spolu so závermi kontrol, alebo iných podkladov získaných podľa

§ 16

, ktoré ministerstvu vnútra zasiela ústredný orgán,

9.

navrhuje kandidátov za Slovenskú republiku, ktorí majú byť súčasťou poradnej misie,

10.

spolupracuje s dotknutým členským štátom a Komisiou ohľadom kritických subjektov

osobitného európskeho významu,

11.

zúčastňuje sa spolu s ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého

členského štátu pri určovaní kritických subjektov osobitného európskeho významu,

12.

informuje dotknutý členský štát o vyradení zo zoznamu kritického subjektu osobitného

európskeho významu a o dôvode tohto vyradenia,

13.

oznamuje bez zbytočného odkladu jednotným kontaktným miestam iných dotknutých členských

štátov incident, ktorý mu oznámil ústredný orgán, ktorý má alebo môže mať významný

rušivý vplyv na kritické subjekty a kontinuitu poskytovania základných služieb do

jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov alebo v nich,

14.

vedie konzultácie s jednotnými kontaktnými miestami iných členských štátov, ktoré

sa týkajú kritických subjektov s cieľom zvýšiť odolnosť kritických subjektov a, ak

je to možné, znížiť ich administratívne zaťaženie; tieto konzultácie sa uskutočnia

najmä v súvislosti s kritickými subjektmi, ktoré využívajú kritickú infraštruktúru,

ktorá je fyzicky prepojená medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, sú súčasťou

podnikových štruktúr, ktoré sú prepojené alebo spojené s kritickými subjektmi v iných

členských štátoch alebo ktoré boli identifikované ako kritické subjekty v jednom členskom

štáte a základné služby poskytujú do iných členských štátov alebo v nich,

g)

podieľa sa na vytváraní partnerstiev na národnej a medzinárodnej úrovni na úseku

kritickej infraštruktúry a podporuje ich.

§ 6

Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry v sektore a podsektore svojej pôsobnosti

podľa

prílohy č. 1

a)

spolupodieľa sa na vypracovaní stratégie a navrhuje prahové hodnoty pre kritériá

významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3

pre sektor a podsektor a pre základnú službu podľa

prílohy č. 1

, po vykonaní konzultácií so združeniami podnikateľov,

b)

posudzuje a vyhodnocuje riziká v sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

vrátane určenia prahových hodnôt incidentov podľa

§ 8 ods. 3 písm. e)

za príslušné sektory a podsektory podľa

prílohy č. 1

, posudzuje a vyhodnocuje riziká kritických subjektov za príslušné sektory a podsektory

podľa

prílohy č. 1

, ktoré priamo súvisia s poskytovaním základnej služby, a výslednú správu predkladá

ministerstvu vnútra,

c)

identifikuje kritický subjekt, zaraďuje a vyraďuje kritický subjekt zo sektora a

podsektora podľa

prílohy č. 1

,

d)

oznamuje kritickému subjektu, že bol identifikovaný ako kritický subjekt, a jeho

zaradenie a vyradenie zo sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

,

e)

oznamuje ministerstvu vnútra identifikáciu kritického subjektu a jeho zaradenie a

vyradenie zo sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

,

f)

spravuje neverejnú časť zoznamu identifikovaných kritických subjektov v tomto rozsahu

1.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, poskytovaná

základná služba podľa

prílohy č. 1

, ak kritický subjekt je právnická osoba,

2.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, poskytovaná

základná služba podľa

prílohy č. 1

, ak kritický subjekt je fyzická osoba – podnikateľ,

3.

popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý

členský štát, identifikačné číslo organizácie, ak kritický subjekt je právnická osoba,

4.

popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý

členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak kritický

subjekt je fyzická osoba – podnikateľ,

5.

zoznam všetkých incidentov,

g)

prehodnocuje podľa potreby, najmenej raz za štyri roky zoznam kritických subjektov,

h)

oznamuje bez zbytočného odkladu ministerstvu vnútra zmenu v zozname kritických subjektov,

i)

odporúča minimálne opatrenia na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov podľa

§ 10

vo svojom sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

vrátane používania noriem a technických špecifikácií

5

)

vhodných pre kritické subjekty,

j)

posudzuje a vyhodnocuje prijaté bezpečnostné plány kritického subjektu z hľadiska

zabezpečenia odolnosti kritického subjektu a zohľadnenia posúdenia rizika kritickým

subjektom a posúdenia rizika ústredným orgánom,

k)

určuje v spolupráci s kritickými subjektmi v rámci svojej pôsobnosti rozsah limitovaných

informácií

a je oprávnený vyzvať kritický subjekt na poskytnutie limitovanej informácie,

l)

poskytuje súčinnosť Komisii a ministerstvu vnútra pri organizovaní poradnej misie

s cieľom posúdiť opatrenia, ktoré uvedený kritický subjekt zaviedol na splnenie svojich

povinností, predkladá ministerstvu vnútra relevantné časti posúdenia rizika kritickým

subjektom, zoznam prijatých opatrení kritického subjektu podľa

§ 10

, spolu so závermi kontrol, prípadne iných podkladov získaných podľa

§ 16

zaslaných mu kritickým subjektom,

m)

vypracúva zameranie kontrolnej činnosti a kontroluje plnenie povinností a dohliada

na plnenie opatrení kritických subjektov na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov,

n)

predkladá ministerstvu vnútra do 31. marca súhrnnú správu o kontrole kritických subjektov

za predchádzajúci kalendárny rok,

o)

prejednáva priestupky a iné správne delikty na úseku kritickej infraštruktúry,

p)

oznamuje bez zbytočného odkladu ministerstvu vnútra všetky incidenty,

q)

je oprávnený vyzvať kritický subjekt na poskytnutie informácií, podkladov a vysvetlení,

ktoré sa týkajú odolnosti kritickej infraštruktúry, ktorú kritický subjekt prevádzkuje,

a ktorá môže byť nepriaznivo ovplyvnená zahraničnou investíciou podľa osobitného predpisu,

6

)

r)

podieľa sa na vytváraní partnerstiev na národnej a medzinárodnej úrovni na úseku

kritickej infraštruktúry a podporuje ich.

§ 7

Stratégia

(1)

Stratégia obsahuje najmä

a)

strategické ciele a priority na účely zvýšenia celkovej odolnosti kritických subjektov

s prihliadnutím na cezhraničné a medzisektorové závislosti a vzájomné závislosti,

b)

rámec riadenia na dosiahnutie strategických cieľov a priorít vrátane opisu úloh a

zodpovedností orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, kritických

subjektov a iných zainteresovaných strán zapojených do vykonávania stratégie,

c)

opis opatrení nevyhnutných na zvýšenie celkovej odolnosti kritických subjektov vrátane

opisu posúdenia rizika,

d)

opis procesu, ktorým sa kritické subjekty identifikujú, vrátane určenia prahových

hodnôt pre kritériá významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3

pre každý sektor a podsektor a pre každú základnú službu podľa

prílohy č. 1

,

e)

opis procesu, ktorým sa podporujú kritické subjekty v súlade s týmto zákonom vrátane

opatrení na posilnenie spolupráce medzi verejným sektorom a súkromným sektorom,

f)

zoznam orgánov štátnej správy a príslušných zainteresovaných strán okrem kritických

subjektov zapojených do vykonávania stratégie,

g)

rámec pre koordináciu medzi orgánmi štátnej správy podľa tohto zákona a orgánmi štátnej

správy na úseku kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu

7

)

na účely zdieľania informácií o kybernetických bezpečnostných rizikách, kybernetických

hrozbách, kybernetických bezpečnostných incidentoch a nekybernetických rizikách, hrozbách

a incidentoch a vykonávanie úloh dohľadu,

h)

opis už zavedených opatrení, ktoré sú zamerané na uľahčenie vykonávania povinností

malými a strednými podnikmi, ktoré sú identifikované ako kritické subjekty.

(2)

Aktualizácia stratégie sa vykonáva podľa potreby, najmenej raz za štyri roky.

§ 8

Posúdenie rizika ústredným orgánom

(1)

Ústredný orgán predkladá ministerstvu vnútra správy o posúdení rizika v sektoroch

a podsektoroch podľa

prílohy č. 1

. Posúdenie rizika sa vykonáva podľa potreby, najmenej raz za štyri roky. Ústredný

orgán aktualizuje posúdenie rizika vždy, keď dôjde k zmene v posudzovaných rizikách

podľa odseku 3, ktoré majú alebo môžu mať významný vplyv na poskytovanie základných

služieb uvedených v

prílohe č. 1

kritickými subjektmi, a bez zbytočného odkladu o tom predloží správu ministerstvu

vnútra.

(2)

Posúdenie rizika sa využíva pri identifikovaní kritických subjektov podľa

§ 9

a na pomoc kritickým subjektom pri prijímaní ich opatrení podľa

§ 10

.

(3)

Pri posudzovaní rizika sa zohľadňujú všetky relevantné prírodné riziká a riziká spôsobené

ľudskou činnosťou vrátane rizík medzisektorovej povahy alebo rizík cezhraničnej povahy,

nehôd, prírodných katastrof, ohrození verejného zdravia, hybridných hrozieb alebo

iných hrozieb vrátane trestných činov terorizmu. Posúdenie rizika obsahuje aspoň

a)

všeobecné posúdenie rizika vykonané podľa osobitného predpisu,

8

)

b)

relevantné posúdenia rizík vykonané podľa osobitných predpisov,

9

)

c)

analýzu rizík podľa všeobecného predpisu o kybernetickej bezpečnosti,

7)

d)

relevantné riziká vyplývajúce z miery, v akej sektory a podsektory uvedené v

prílohe č. 1

závisia jeden od druhého, a to aj z miery, v akej závisia od subjektov nachádzajúcich

sa v iných členských štátoch a tretích krajinách, a vplyv, ktorý môže mať významné

narušenie v jednom sektore a podsektore na iné sektory a podsektory vrátane akýchkoľvek

významných rizík pre obyvateľov Slovenskej republiky a vnútorný trh Európskej únie;

na tento účel ústredné orgány podľa potreby spolupracujú s príslušnými orgánmi iných

členských štátov a s príslušnými orgánmi tretích krajín,

e)

prahové hodnoty incidentov, ktoré zohľadnia najmä počet a podiel používateľov dotknutých

narušením, trvanie narušenia a geografické územie dotknuté narušením s prihliadnutím

na to, či je toto územie geograficky izolované, a

f)

informácie o incidentoch oznámených podľa

§ 14

.

(4)

Ústredný orgán sprístupňuje relevantné časti posúdenia rizika v príslušnom sektore

a podsektore podľa

prílohy č. 1

kritickým subjektom na účely vykonania posúdenia rizík kritickým subjektom podľa

§ 11

, prijímania opatrení na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov podľa

§ 10

a oznamovania incidentov podľa

§ 14

. Ústredný orgán bez zbytočného odkladu sprístupní kritickým subjektom relevantné

časti posúdenia rizika podľa prvej vety aj vtedy, keď dôjde k aktualizácii posúdenia

rizika podľa odseku 1 tretej vety a súčasne určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia

ako šesť mesiacov, v ktorej sú kritické subjekty povinné aktualizovať bezpečnostný

plán.

(5)

Posúdenie rizika podľa odsekov 1 až 4 sa v sektore energetika, podsektore jadrová

energetika vykonáva v takom rozsahu, v akom nie je posúdenie rizika vykonávané iným

spôsobom.

§ 9

Identifikácia kritických subjektov a kritických subjektov osobitného európskeho významu

(1)

Ústredný orgán identifikuje subjekt ako kritický subjekt, ak

a)

subjekt poskytuje jednu alebo viacero základných služieb podľa

prílohy č. 1

,

b)

subjekt pôsobí a jeho kritická infraštruktúra sa nachádza na území Slovenskej republiky

a

c)

incident u kritického subjektu by mal na základe splnenia aspoň jedného kritéria

významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3

významný rušivý vplyv na poskytovanie jednej alebo viacerých základných služieb kritickým

subjektom alebo na poskytovanie iných základných služieb v sektoroch a podsektoroch

uvedených v

prílohe č. 1

, ktoré závisia od uvedenej základnej služby alebo od uvedených základných služieb.

(2)

Ak sú splnené kritériá pre identifikáciu kritického subjektu podľa odseku 1, po zohľadnení

stratégie podľa

§ 7

a posúdení rizika ústredným orgánom podľa

§ 8

, ústredný orgán je povinný najneskôr do 30 dní po identifikácii subjektu ako kritického

subjektu písomne oznámiť kritickému subjektu, že bol identifikovaný ako kritický subjekt.

Ústredný orgán v oznámení uvedie deň, ku ktorému sa subjekt identifikuje ako kritický

subjekt, ktorú základnú službu alebo základné služby podľa

prílohy č. 1

kritický subjekt poskytuje, do ktorého sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

sa kritický subjekt zaraďuje a splnenie kritéria významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3.

Kritický subjekt je povinný dodržiavať povinnosti podľa tohto zákona odo dňa uvedeného

v oznámení o identifikovaní ako kritického subjektu, ak nie je v tomto zákone ustanovené

inak (

§ 10 ods. 1

a

§ 11 ods. 1

).

(3)

Ústredný orgán písomne informuje kritické subjekty v sektore financie a v sektore

digitálnej infraštruktúry, že sa na ne nevzťahujú povinnosti uvedené v

§ 19 ods. 3.

(4)

Ústredný orgán do 30 dní po identifikácii subjektu ako kritického subjektu oznámi

orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu

7

)

údaje týkajúce sa identifikovaných kritických subjektov podľa odseku 2 v rozsahu

údajov vedených v zozname kritických subjektov podľa

§ 6 písm. f)

. Ústredný orgán do 30 dní po identifikácii subjektu ako kritického subjektu oznámi

orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu

7

)

údaje týkajúce sa kritických subjektov uvedených v

odseku 3

v rozsahu údajov vedených v zozname kritických subjektov podľa

§ 6 písm. f)

s tým, že nemajú povinnosti kritických subjektov podľa tohto zákona.

(5)

Ústredný orgán podľa potreby, najmenej raz za štyri roky preskúmava a aktualizuje

zoznam kritických subjektov podľa

§ 6 písm. f)

jeho dopĺňaním o ďalšie identifikované kritické subjekty, alebo ich vyraďovaním z

tohto zoznamu kritických subjektov. Ak aktualizácia podľa prvej vety vedie k identifikácii

ďalších kritických subjektov, postupuje ústredný orgán podľa odseku 1 až 4. Ak aktualizácia

podľa prvej vety vedie k vyradeniu kritických subjektov zo zoznamu kritických subjektov,

postupuje ústredný orgán podľa poslednej vety. Ak sa kritický subjekt domnieva, že

nespĺňa aspoň jedno kritérium pre identifikáciu kritického subjektu podľa odseku 1,

môže písomne požiadať ústredný orgán o preverenie splnenia kritérií podľa odseku 1.

Kritický subjekt v žiadosti podľa štvrtej vety poskytne ústrednému orgánu údaje, doklady

a vysvetlenia potrebné na posúdenie splnenia kritérií podľa odseku 1. Ak kritický

subjekt neuvedie v žiadosti podľa štvrtej vety údaje, doklady a vysvetlenia potrebné

na posúdenie splnenia kritérií podľa odseku 1, ústredný orgán žiadosť odloží a písomne

o tom informuje kritický subjekt. Ústredný orgán je povinný preveriť žiadosť podľa

štvrtej vety, ak obsahuje údaje, doklady a vysvetlenia potrebné na posúdenie splnenia

kritérií podľa odseku 1 a písomne sa k nej vyjadriť najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti kritického subjektu. Ak nie je splnené aspoň jedno kritérium pre

identifikáciu kritického subjektu podľa odseku 1, ústredný orgán vyradí subjekt zo

zoznamu kritických subjektov a najneskôr do 30 dní po jeho vyradení informuje o tejto

skutočnosti kritický subjekt a o tom, že sa naň nevzťahujú povinnosti podľa tohto

zákona odo dňa doručenia tohto oznámenia.

(6)

Kritickým subjektom osobitného európskeho významu je subjekt,

a)

ktorý bol identifikovaný ako kritický subjekt podľa odseku 1,

b)

ktorý poskytuje rovnaké alebo podobné základné služby podľa

prílohy č. 1

do šiestich alebo viacerých členských štátov alebo v šiestich alebo viacerých členských

štátoch, a

c)

ktorému bolo oznámené, že bol identifikovaný ako kritický subjekt osobitného európskeho

významu podľa odseku 8.

(7)

Kritický subjekt, ktorý poskytuje základné služby podľa

prílohy č. 1

do šiestich alebo viacerých členských štátov alebo v šiestich alebo viacerých členských

štátoch, je povinný informovať o tejto skutočnosti ústredný orgán bez zbytočného odkladu.

Ústredný orgán o skutočnosti podľa predchádzajúcej vety informuje ministerstvo vnútra

bez zbytočného odkladu. Ministerstvo vnútra oznámi Komisii údaje týkajúce sa kritických

subjektov podľa prvej vety bez zbytočného odkladu a súčasne aj uvedie, či poskytované

služby sú základnými službami podľa

prílohy č. 1

.

(8)

Ak Komisia oznámi ministerstvu vnútra, že kritický subjekt podľa odseku 7 sa považuje

za kritický subjekt osobitného európskeho významu, ministerstvo vnútra bezodkladne

oznámi túto skutočnosť ústrednému orgánu. Ústredný orgán na základe informácie poskytnutej

ministerstvom vnútra podľa prvej vety je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dotknutému

kritickému subjektu, že bol identifikovaný ako kritický subjekt osobitného európskeho

významu a že sa naň vzťahujú povinnosti určené pre takýto subjekt podľa tohto zákona,

a to odo dňa doručenia tohto oznámenia. Ústredný orgán vyznačí v zozname kritických

subjektov podľa

§ 6 písm. f)

poznámku, že kritický subjekt bol identifikovaný ako kritický subjekt osobitného

európskeho významu, a bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť ministerstvu vnútra.

(9)

Ak kritický subjekt alebo kritický subjekt osobitného európskeho významu poskytuje

základné služby vo viacerých sektoroch a podsektoroch v pôsobnosti viac ako jedného

ústredného orgánu podľa

prílohy č. 1

, každý z týchto ústredných orgánov uplatňuje voči kritickému subjektu práva a povinnosti

samostatne, a to len v rozsahu základných služieb, ktoré sú v pôsobnosti konkrétneho

ústredného orgánu podľa

prílohy č. 1

.

(10)

Ak nie je splnené kritérium pre identifikáciu kritického subjektu osobitného európskeho

významu uvedené v odseku 6 písm. b), ústredný orgán bez zbytočného odkladu informuje

ministerstvo vnútra o tejto skutočnosti spolu so svojím stanoviskom. Ministerstvo

vnútra oznámi Komisii údaje týkajúce sa takéhoto kritického subjektu osobitného európskeho

významu spolu so stanoviskom ústredného orgánu na účel vykonania konzultácií. Ak po

vykonaní konzultácií dospeje Komisia k záveru, že dotknutý subjekt sa už nepovažuje

za kritický subjekt osobitného európskeho významu, je ústredný orgán na základe informácie

poskytnutej ministerstvu vnútra bez zbytočného odkladu povinný informovať dotknutý

kritický subjekt, že už nie je považovaný za kritický subjekt osobitného európskeho

významu a že sa naň nevzťahujú povinnosti určené pre takýto subjekt podľa tohto zákona,

a to odo dňa doručenia tohto oznámenia.

§ 10

Opatrenia na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov

(1)

Kritický subjekt je povinný do desiatich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o jeho

identifikovaní ako kritického subjektu podľa

§ 9 ods. 2

prijať a následne dodržiavať bezpečnostný plán, ktorý obsahuje popis a umiestnenie

kritickej infraštruktúry prostredníctvom GPS súradníc a technické opatrenia, organizačné

opatrenia, personálne opatrenia a kontrolné opatrenia na zabezpečenie odolnosti kritickej

infraštruktúry, najmä opatrenia potrebné na

a)

predchádzanie vzniku incidentov s náležitým zohľadnením opatrení na znižovanie rizika

katastrof a adaptáciu na zmenu klímy,

b)

zabezpečenie primeranej fyzickej ochrany a ochrany prostredníctvom mechanických zábranných

prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov,

c)

reakciu na incidenty, odolávanie incidentom a zmierňovanie ich následkov vrátane

protokolov riadenia rizík a krízového riadenia a postupov spojených s bezpečnostnými

varovaniami,

d)

zotavenie sa z incidentov s náležitým zohľadnením opatrení na zabezpečenie kontinuity

činností a identifikácie alternatívnych dodávateľských reťazcov na obnovenie plynulého

poskytovania základnej služby,

e)

zabezpečenie primeraného riadenia bezpečnosti v súvislosti so zamestnancami a externými

pracovníkmi s náležitým zohľadnením opatrení, najmä určenie kontaktnej osoby, určenie

kategórií oprávnených osôb podľa

§ 12 ods. 2

, určenie kategórií osôb, u ktorých sa vyžaduje preukázanie totožnosti a bezúhonnosť,

určenie prístupových práv ku kritickej infraštruktúre a k limitovaným informáciám,

f)

zvyšovanie informovanosti príslušných zamestnancov o opatreniach uvedených v písmenách

a) až e), s náležitým zohľadnením kurzov odbornej prípravy, informačných materiálov

a cvičení, a určenie požiadaviek na odbornú prípravu a kvalifikácie.

(2)

Opatrenia na zabezpečenie odolnosti kritického subjektu podľa odseku 1 zohľadnia

posúdenie rizika kritickým subjektom podľa

§ 11

a posúdenie rizika ústredným orgánom podľa

§ 8 ods. 4.

(3)

Ak sa na účel zabezpečenia odolnosti kritického subjektu podľa odseku 1 využíva kamerový

systém, kritický subjekt monitoruje kritickú infraštruktúru a jej bezprostredné okolie

v rozsahu nevyhnutnom

10

)

na dosiahnutie tohto účelu, čo kritický subjekt riadne odôvodní v bezpečnostnom pláne,

kde zohľadní umiestnenie kritickej infraštruktúry a súvisiace riziká. Kritický subjekt

je povinný kamerové záznamy uchovávať po dobu siedmich dní od ich zaznamenania. Kamerové

záznamy kritický subjekt poskytne na iný účel len súdom, orgánom činným v trestnom

konaní a spravodajskej službe.

11

)

(4)

Ak kritické subjekty vypracovali dokumenty alebo prijali opatrenia na plnenie povinností

podľa osobitných predpisov,

12

)

ktoré sú relevantné pre opatrenia podľa odseku 1, môžu uvedené dokumenty a opatrenia

použiť na splnenie požiadaviek ustanovených v odseku 1. Ústredný orgán môže vyhlásiť

takéto dokumenty alebo opatrenia prijaté kritickým subjektom na zvýšenie odolnosti,

ktorými sa vhodne a primerane riešia technické, bezpečnostné a organizačné opatrenia

uvedené v odseku 1, za úplne alebo čiastočne v súlade s povinnosťami podľa odseku

1. Ak ústredný orgán takéto dokumenty alebo opatrenia podľa druhej vety nevyhlási

za súladné s povinnosťami podľa odseku 1, oznámi kritickému subjektu, že je povinný

prijať opatrenia podľa odseku 1, a určí na to primeranú lehotu, ktorá nemôže byť kratšia

ako tri mesiace a dlhšia ako desať mesiacov.

(5)

Kritický subjekt je povinný prehodnocovať v prípade potreby, najmenej raz za štyri

roky bezpečnostný plán a ak je to potrebné, zaviesť aktualizované bezpečnostné opatrenia

kritických subjektov na zabezpečenie odolnosti. Kritický subjekt aktualizuje bezpečnostný

plán aj vtedy, ak sú mu ústredným orgánom sprístupnené relevantné časti posúdenia

rizika podľa

§ 8 ods. 4

vrátane ich aktualizácie, a to v lehote určenej ústredným orgánom.

§ 11

Povinnosti kritického subjektu

(1)

Kritický subjekt je povinný do deviatich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o jeho

identifikovaní ako kritický subjekt podľa

§ 9 ods. 2

vykonať posúdenie rizika kritickým subjektom a následne ho vykonávať v prípade potreby,

najmenej raz za štyri roky na základe posúdenia rizika sprístupneného ústredným orgánom

podľa

§ 8 ods. 4

a iných relevantných informačných zdrojov s cieľom posúdiť všetky relevantné riziká,

ktoré by mohli narušiť poskytovanie ich základných služieb.

(2)

V posúdení rizika kritickým subjektom sa zohľadňujú všetky relevantné prírodné riziká

a riziká spôsobené ľudskou činnosťou vrátane rizík medzisektorovej povahy alebo cezhraničnej

povahy, nehôd, prírodných katastrof, ohrození verejného zdravia a hybridných hrozieb

alebo iných hrozieb alebo trestných činov terorizmu. V posúdení rizika kritickým subjektom

sa zohľadňuje miera, v akej iné sektory a podsektory podľa

prílohy č. 1

závisia od základnej služby, ktorú poskytuje kritický subjekt, a miera, v akej uvedený

kritický subjekt závisí od základnej služby poskytovanej inými subjektmi v takýchto

iných sektoroch a podsektoroch, v prípade potreby aj v susedných členských štátoch

a tretích krajinách.

(3)

Ak už kritický subjekt uskutočnil iné posúdenia rizika alebo vypracoval dokumenty

na plnenie povinností podľa osobitných predpisov,

12

)

ktoré sú relevantné pre jeho posúdenie rizika kritickým subjektom, môže tieto posúdenia

a dokumenty použiť na splnenie požiadaviek ustanovených v tomto zákone. Ústredný orgán

môže vyhlásiť takéto posúdenie rizika uskutočnené kritickým subjektom, ktoré sa zaoberá

rizikami a mierou závislosti podľa odseku 2, za úplne alebo čiastočne v súlade s povinnosťami

podľa tohto zákona. Ak ústredný orgán posúdenie rizika podľa druhej vety nevyhlási

za súladné s povinnosťami podľa odseku 2, oznámi kritickému subjektu, že je povinný

vykonať posúdenie rizika kritickým subjektom, a určí na to primeranú lehotu, ktorá

nemôže byť kratšia ako šesť mesiacov a dlhšia ako deväť mesiacov.

(4)

Kritický subjekt je povinný ochraňovať kritickú infraštruktúru poskytujúcu základnú

službu pred narušením alebo zničením. Na ten účel je povinný

a)

udržiavať technológiu, ktorá zabezpečuje ochranu a funkčnosť kritickej infraštruktúry,

b)

oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s bezpečnostným plánom,

c)

precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za štyri roky modelovú situáciu hrozby

narušenia alebo zničenia kritickej infraštruktúry a poskytovania základnej služby,

d)

určiť kontaktnú osobu a oprávnenú osobu a rozsah ich oprávnení (

§ 12 ods. 2

),

e)

poskytnúť ústrednému orgánu a ministerstvu vnútra súčinnosť na základe žiadosti a

v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, údaje, doklady a vysvetlenia

potrebné na

1.

popis a umiestnenie kritickej infraštruktúry prostredníctvom GPS súradníc, posúdenie

splnenia kritérií pre identifikáciu podľa

§ 9 ods. 1

, zaradenie do sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

, ako aj ich vyradenie zo sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

; tú istú povinnosť majú aj subjekty, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že budú

identifikované podľa tohto zákona ako kritické subjekty alebo kritické subjekty osobitného

európskeho významu,

2.

posúdenie ochrany vrátane zabezpečenia ochrany kritickej infraštruktúry prevádzkovateľom

strážnej služby alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom,

3.

posúdenie rizika,

4.

správu zoznamu kritických subjektov,

5.

poskytnutie súčinnosti ústredným orgánom a ministerstvu vnútra na účely poradnej

misie,

f)

postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade rizika narušenia alebo zničenia kritickej

infraštruktúry a zabezpečiť obnovu kontinuity poskytovania základnej služby,

g)

oznámiť ústrednému orgánu všetky incidenty, ktoré významne narúšajú alebo majú potenciál

významne narušiť poskytovanie základných služieb,

h)

poskytnúť ústrednému orgánu a ministerstvu vnútra na základe žiadosti a v určenej

lehote limitovanú informáciu podľa

§ 5 písm. c)

alebo

§ 6 písm. k)

; kritický subjekt poskytne ústrednému orgánu a ministerstvu vnútra limitovanú informáciu

aj vtedy, ak je to potrebné vzhľadom k zabezpečeniu odolnosti kritického subjektu,

alebo z iných dôležitých dôvodov.

(5)

Kritický subjekt je povinný

a)

do 30 dní odo dňa vzniku danej skutočnosti písomne oznámiť ústrednému orgánu zmenu

v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na identifikáciu kritického subjektu a jeho

zaradenie do sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

,

b)

do 30 dní odo dňa vzniku danej skutočnosti písomne oznámiť ústrednému orgánu taký

prevod alebo prechod kritickej infraštruktúry na iný subjekt, ktorý môže mať vplyv

na poskytovanie základnej služby kritickým subjektom,

c)

do 30 dní odo dňa vzniku danej skutočnosti písomne oznámiť ústrednému orgánu vstup

do likvidácie, začatie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo iného

obdobného konania, exekúcie alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako aj začatie

výkonu záložného práva alebo iného obdobného práva vo vzťahu ku kritickému subjektu

alebo jeho majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc

orgánov Slovenskej republiky,

d)

na základe písomnej žiadosti ústredného orgánu poskytnúť ústrednému orgánu informácie,

podklady a vysvetlenia, ktoré sa týkajú odolnosti kritickej infraštruktúry, ktorú

kritický subjekt prevádzkuje, a ktorá môže byť nepriaznivo ovplyvnená zahraničnou

investíciou podľa osobitného predpisu.

6

)

(6)

Kritický subjekt osobitného európskeho významu plní všetky povinnosti kritického

subjektu podľa tohto zákona.

(7)

Ak sa u kritického subjektu osobitného európskeho významu uskutočňuje poradná misia,

ktorej účelom je posúdenie prijatých opatrení tohto subjektu podľa

§ 10

, je tento subjekt povinný

a)

na základe žiadosti ústredného orgánu poskytnúť ústrednému orgánu relevantné časti

posúdenia rizika kritickým subjektom podľa odseku 1 a zoznam prijatých relevantných

opatrení kritického subjektu podľa

§ 10

,

b)

na základe žiadosti ústredného orgánu poskytnúť poradnej misii prístup k informáciám,

systémom a zariadeniam súvisiacim s poskytovaním ich základných služieb s cieľom posúdenia

jeho opatrení podľa

§ 10

.

(8)

Ústredný orgán predloží Komisii prostredníctvom ministerstva vnútra podklady získané

podľa odseku 7 písm. a) spolu so závermi kontrol, prípadne iných podkladov získaných

podľa

§ 16

.

(9)

Ak sú súčasťou stanoviska Komisie po skončení poradnej misie u kritického subjektu

osobitného európskeho významu ďalšie opatrenia na zlepšenie jeho odolnosti, je kritický

subjekt osobitného európskeho významu povinný ich po oznámení ústredným orgánom splniť;

na účel ich splnenia ústredný orgán určí primeranú lehotu. Ústredný orgán prostredníctvom

ministerstva vnútra informuje Komisiu o prijatých opatreniach podľa prvej vety.

§ 12

Kontaktná osoba a oprávnená osoba kritického subjektu

(1)

Kontaktná osoba je oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje styk medzi kritickým subjektom,

ústredným orgánom, ministerstvom vnútra a medzi kritickými subjektmi pri zabezpečovaní

odolnosti kritickej infraštruktúry a pri zabezpečovaní kontinuity poskytovania základnej

služby, najmä výmenu informácií o riziku jej narušenia alebo zničenia.

(2)

Kritický subjekt určí rozsah oprávnení kontaktnej osoby a oprávnenej osoby tak, aby

zodpovedal ich vykonávaným činnostiam. V oprávnení sa zároveň určí, či im povoľuje

priamy alebo diaľkový prístup ku kritickej infraštruktúre, k limitovaným informáciám

alebo ku kontrolným systémom v nevyhnutnom rozsahu.

(3)

Oprávnená osoba kritického subjektu musí preukázať svoju totožnosť kritickému subjektu

a musí byť bezúhonná. Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba,

ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

Totožnosť a bezúhonnosť sa preukazuje pred vznikom oprávnenia podľa odseku 2.

(4)

Fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky, poskytne na účel preukázania

bezúhonnosti podľa odseku 3 kritickému subjektu výpis z registra trestov.

13

)

Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace.

(5)

Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, poskytne na účel

preukázania bezúhonnosti podľa odseku 3 kritickému subjektu výpis z registra trestov

vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad

v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná

príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené

príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom. Výpis z registra trestov

alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace,

musia byť opatrené osvedčením a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho

jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra trestov alebo

listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.

(6)

Oprávnená osoba je povinná počas doby platnosti oprávnení podľa odseku 2 bez zbytočného

odkladu oznámiť kritickému subjektu každú zmenu skutočností rozhodujúcich na posúdenie

bezúhonnosti, a to najneskôr do 14 dní po jej právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný

čin podľa odseku 3 druhej vety.

§ 13

Limitovaná informácia

(1)

Limitovanú informáciu upravuje osobitný predpis.

3

)

(2)

Citlivé informácie podľa osobitného predpisu

14

)

týmto nie sú dotknuté.

§ 14

Oznamovanie incidentov a významnosť vplyvu na poskytovanie základnej služby

(1)

Kritický subjekt je povinný oznámiť ústrednému orgánu každý incident, ktorý spĺňa

prahové hodnoty incidentu podľa

§ 8 ods. 3 písm. e)

.

(2)

Oznamovanie incidentov sa vykonáva elektronicky spôsobom určeným ústredným orgánom

zverejneným na jeho webovom sídle.

(3)

Významnosť vplyvu na poskytovanie základnej služby sa posudzuje podľa týchto kritérií

a)

počet používateľov využívajúcich základnú službu, ktorú dotknutý subjekt poskytuje,

b)

miera, v akej iné sektory a podsektory uvedené v

prílohe č. 1

závisia od predmetnej základnej služby,

c)

vplyv, ktorý by mohli mať incidenty z hľadiska závažnosti a trvania na hospodárske

a spoločenské činnosti, životné prostredie, verejnú ochranu a bezpečnosť, alebo zdravie

obyvateľstva,

d)

trhový podiel subjektu na trhu s dotknutou základnou službou alebo dotknutými základnými

službami,

e)

geografická oblasť, ktorú by incident mohol ovplyvniť, vrátane akéhokoľvek cezhraničného

vplyvu, s prihliadnutím na zraniteľnosť súvisiacu so stupňom izolácie určitých typov

geografických oblastí, ako sú vzdialené regióny alebo horské oblasti, alebo

f)

význam subjektu z hľadiska zachovania dostatočnej úrovne základnej služby berúc do

úvahy dostupnosť alternatívnych spôsobov poskytovania danej základnej služby.

(4)

Ak to je z prevádzkového hľadiska možné, kritické subjekty sú povinné predložiť prvé

oznámenie o incidente najneskôr do 24 hodín po tom, ako nadobudnú vedomosť o incidente.

Ak incident trvá dlhšie ako jeden mesiac, kritické subjekty sú povinné predložiť aj

podrobnú správu o incidente najneskôr do jedného mesiaca odo dňa predloženia prvého

oznámenia o incidente.

(5)

V prvom oznámení o incidente kritický subjekt uvedie najmä

a)

predpokladanú alebo skutočnú príčinu vzniku incidentu,

b)

odhadovaný počet a podiel používateľov základnej služby dotknutých incidentom,

c)

čas trvania incidentu,

d)

geografické vymedzenie územia dotknutého incidentom a informáciu, či je toto územie

geograficky izolované,

e)

informáciu o možnom alebo existujúcom cezhraničnom presahu incidentu,

f)

predpokladaný spôsob odstránenia incidentu,

g)

iné významné skutočnosti týkajúce sa incidentu.

(6)

V podrobnej správe podľa odseku 4 kritický subjekt uvedie najmä, akým spôsobom sa

odstraňuje narušenie poskytovania základnej služby, či sa vyžaduje súčinnosť ústredného

orgánu alebo iných orgánov verejnej správy, predpokladaný čas začatia poskytovania

základnej služby a súčasne doplní údaje uvedené v prvom oznámení o incidente.

(7)

Ústredný orgán po doručení oznámenia podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu poskytne

dotknutému kritickému subjektu relevantné nadväzujúce informácie vrátane informácií,

ktoré by mohli podporiť účinnú reakciu uvedeného kritického subjektu na predmetný

incident. Ak je to vo verejnom záujme, ústredný orgán informuje verejnosť o významnom

narušení poskytovania základnej služby.

(8)

Ústredný orgán bez zbytočného odkladu oznamuje ministerstvu vnútra všetky incidenty.

(9)

Ministerstvo vnútra bez zbytočného odkladu oznámi

a)

incident oznámený ústredným orgánom spravodajským zložkám Slovenskej republiky,

15

)

a Národnému bezpečnostnému úradu,

b)

incident oznámený ústredným orgánom, ktorý má alebo môže mať významný rušivý vplyv

na kritické subjekty a kontinuitu poskytovania základných služieb do jedného členského

štátu alebo viacerých štátov členských štátov alebo v nich, jednotnému kontaktnému

miestu ostatných dotknutých členských štátov,

c)

incident oznámený ústredným orgánom, ktorý má alebo môže mať významný rušivý vplyv

na kritické subjekty a kontinuitu poskytovania základných služieb do šiestich alebo

viacerých členských štátov alebo v šiestich alebo viacerých členských štátoch, Komisii.

(10)

Postupy podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatnia na kritický subjekt v rozsahu, v akom

sa uplatňujú na oznamovanie incidentov v oblasti fyzickej ochrany jadrových zariadení

podľa osobitného predpisu.

16

)

§ 15

Podpora orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry kritickým subjektom

(1)

Orgány štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry podporujú kritické subjekty

pri zvyšovaní ich odolnosti.

(2)

Podpora podľa odseku 1 môže zahŕňať vypracúvanie poradenského materiálu a metodiky,

podporu v súvislosti s organizovaním cvičení na testovanie ich odolnosti a poskytovanie

poradenstva a odbornej prípravy zamestnancom kritických subjektov.

(3)

Ministerstvo vnútra a ústredné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie a osvedčené

postupy s kritickými subjektami pôsobiacimi v sektoroch a podsektoroch uvedených v

prílohe č. 1

.

(4)

Kritické subjekty môžu medzi sebou zdieľať informácie týkajúce sa záležitostí, ktoré

upravuje tento zákon; tým nie sú dotknuté povinnosti ustanovené osobitnými predpismi

týkajúce sa najmä utajovaných skutočností

17

)

a limitovaných informácií,

3

)

hospodárskej súťaže

18

)

a ochrany osobných údajov.

19

)

§ 16

Kontrola a audit

(1)

Pri výkone kontroly nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona postupuje ústredný orgán

ako pri výkone kontroly v štátnej správe podľa osobitného predpisu.

20

)

(2)

Na účely výkonu kontroly má kritický subjekt práva a povinnosti kontrolovaného subjektu

podľa osobitného predpisu.

20

)

(3)

V prípade dôvodného podozrenia, že kritický subjekt nedodržiava povinnosti podľa

tohto zákona vrátane prijatia požadovaných opatrení podľa

§ 10

, môže ústredný orgán vykonať u kritického subjektu aj audit alebo nariadiť jeho vykonanie

inou osobou

21

)

na základe písomného a odôvodneného poverenia; v poverení ústredný orgán určí rozsah

činností inej osoby, ktoré neprekročia rozsah pôsobnosti ústredného orgánu. Kritický

subjekt je povinný na odôvodnené požiadanie ústredného orgánu alebo inej osoby určenej

v poverení podľa prvej vety poskytnúť súčinnosť, najmä informácie, podklady a vysvetlenia

potrebné na posúdenie toho, či opatrenia prijaté týmto kritickým subjektom na zabezpečenie

jeho odolnosti spĺňajú požiadavky ustanovené v

§ 10

, ako aj na posúdenie toho, či kritický subjekt plní iné povinností podľa tohto zákona.

Náklady auditu vykonávaného podľa tohto odseku znáša ústredný orgán, ktorý vykonanie

auditu nariadil.

(4)

Na účely posúdenia či kritický subjekt, ktorý je súčasne prevádzkovateľom základnej

služby podľa osobitného predpisu,

7

)

dodržiava povinnosti podľa tohto zákona, je kritický subjekt na základe žiadosti

ústredného orgánu povinný v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 dní,

poskytnúť

a)

informácie potrebné na posúdenie toho, či opatrenia prijaté týmto kritickým subjektom

na zabezpečenie ich odolnosti spĺňajú požiadavky ustanovené v

§ 10

,

b)

dôkazy o účinnom vykonávaní opatrení podľa

§ 10

vrátane výsledkov auditu vykonaného audítorom vybraným týmto kritickým subjektom

a na jeho náklady podľa osobitného predpisu.

22

)

(5)

Ústredný orgán, ktorý vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu

20

)

u kritického subjektu podľa odseku 4, je povinný do 30 dní od jej skončenia informovať

orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu

7

)

a súčasne môže požiadať o vykonanie kontroly týmto orgánom štátnej správy. Ministerstvo

vnútra a ústredné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie s orgánmi štátnej

správy podľa prvej vety.

(6)

Ústredný orgán pri výkone kontroly podľa odsekov 1, 2, 4 a 5, pri vykonávaní auditu

podľa odseku 3 a iná osoba pri vykonávaní auditu podľa odseku 3 postupujú objektívnym,

transparentným a primeraným spôsobom tak, aby boli riadne chránené práva a oprávnené

záujmy kritických subjektov.

§ 17

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku kritickej infraštruktúry sa dopustí fyzická osoba, ak poruší

povinnosť podľa

§ 12 ods. 6.

(2)

Priestupok podľa tohto zákona prejednáva ústredný orgán, v ktorého sektore a podsektore

podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok.

(3)

Za priestupok podľa odseku 1 ústredný orgán môže uložiť pokutu do 3 000 eur.

(4)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

§ 18

Iné správne delikty

(1)

Správnym deliktom na úseku kritickej infraštruktúry je porušenie niektorej z povinností

podľa

§ 9

,

§ 10

,

§ 11

,

§ 14

,

§ 16

alebo

§ 21 ods. 3

poslednej vety.

(2)

Ústredný orgán, v ktorého sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, môže uložiť kritickému

subjektu pokutu do 100 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa

§ 9 ods. 7

,

§ 10 ods. 3

,

§ 11 ods. 1

,

ods. 4 písm. a) až g)

a

ods. 5

,

§ 14 ods. 1

a

4

alebo

§ 16 ods. 4.

(3)

Ústredný orgán, v ktorého sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží kritickému subjektu

pokutu od 5 000 eur do 300 000 eur, ak poruší povinnosť podľa

§ 10 ods. 1

a

5

alebo

§ 11 ods. 7.

(4)

Ústredný orgán, v ktorého sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží právnickej osobe

alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 5 000 eur do 300 000 eur, ak poruší

povinnosť podľa

§ 21 ods. 3

poslednej vety.

(5)

Ústredný orgán, v ktorého sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu iných povinností podľa tohto zákona ako sú uvedené v odseku 2 až

4, môže uložiť kritickému subjektu, právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi

pokutu do 10 000 eur.

(6)

Ústredný orgán prihliada pri určení výšky pokuty na závažnosť, okolnosti, spôsob,

čas trvania a následky porušenia povinnosti.

(7)

Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty

za správne delikty podľa odseku 2 až 4 dôjde k opätovnému porušeniu povinnosti, za

ktorú bola pokuta za správne delikty podľa odseku 2 až 4 uložená, ústredný orgán,

v ktorého sektore a podsektore podľa

prílohy č. 1

došlo k porušeniu povinnosti, uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm podľa odsekov

2 až 4.

(8)

Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa ústredný orgán dozvedel o porušení

povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(9)

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení

pokuty.

(10)

Na ukladanie pokút sa vzťahuje Správny poriadok.

(11)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 19

(1)

Na identifikáciu kritického subjektu a kritického subjektu osobitného európskeho

významu a ich zaradenie a vyradenie zo sektora a podsektora podľa

prílohy č. 1

sa nevzťahuje Správny poriadok. Na doručovanie a počítanie lehôt podľa tohto zákona

sa vzťahuje Správny poriadok.

(2)

Subjekty v sektore energetika, podsektore jadrová energetika, ktoré poskytujú základné

služby podľa

prílohy č. 1

pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považujú za kritické subjekty ku dňu účinnosti

tohto zákona; postup podľa

§ 9 ods. 1

,

2

,

4 až 10

sa neuplatňuje. Subjekty v sektore energetika, podsektore jadrová energetika, ktoré

začnú poskytovať základné služby podľa

prílohy č. 1

po dni účinnosti tohto zákona, sa považujú za kritické subjekty podľa tohto zákona

ku dňu začatia poskytovania základnej služby podľa

prílohy č. 1

; postup podľa

§ 9 ods. 1

,

2

,

4 až 10

sa neuplatňuje. Kritické subjekty podľa prvej vety splnia povinnosť uvedenú v

§ 11 ods. 1

do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a povinnosť uvedenú v

§ 10 ods. 1

do desiatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Kritické subjekty podľa druhej

vety splnia povinnosť uvedenú v

§ 11 ods. 1

do deviatich mesiacov odo dňa začatia poskytovania základnej služby podľa

prílohy č. 1

a povinnosť uvedenú v

§ 10 ods. 1

do desiatich mesiacov odo dňa začatia poskytovania základnej služby podľa

prílohy č. 1.

Povinnosti podľa

§ 6 písm. a)

,

b)

,

f) tretieho až piateho bodu

,

písm. i)

,

j)

,

l) až n)

,

písm. p)

,

r)

,

§ 7

,

§ 9 ods. 8 až 10

a

§ 16

sa nevzťahujú na kritické subjekty podľa prvej a druhej vety v rozsahu, v akom sú

tieto povinnosti upravené podľa osobitného predpisu.

23

)

Orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu

24

)

oznámi ústrednému orgánu a orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu

7

)

údaje týkajúce sa kritických subjektov podľa prvej a druhej vety v rozsahu

§ 6 písm. f) prvéh

o a

druhého bodu

bez zbytočného odkladu.

(3)

Povinnosti podľa

§ 9 ods. 7 až 10

,

§ 10 až 14

a

§ 16

sa nevzťahujú na kritické subjekty v sektore digitálna infraštruktúra a v sektore

financie.

§ 20

(1)

Ministerstvo vnútra predloží Komisii údaje týkajúce sa určenia, zriadenia alebo zmeny

ústredných orgánov a jednotného kontaktného miesta podľa tohto zákona vrátane ich

úloh a povinností, ako aj o ich kontaktných údajoch prvýkrát najneskôr do troch mesiacov

od účinnosti tohto zákona.

(2)

Ústredné orgány predložia ministerstvu vnútra správy o posúdení rizika podľa sektorov

a podsektorov v

prílohe č. 1

vrátane určenia prahových hodnôt incidentov podľa

§ 8 ods. 3 písm. e)

a podklady k spracovaniu návrhu stratégie podľa sektorov a podsektorov v

prílohe č. 1

vrátane prahových hodnôt pre kritériá významnosti vplyvu podľa

§ 14 ods. 3

najneskôr do 31. augusta 2025.

(3)

Ministerstvo vnútra predloží návrh stratégie vláde najneskôr do 31. októbra 2025.

(4)

Vláda schváli stratégiu najneskôr do 17. januára 2026.

(5)

Ústredné orgány identifikujú kritické subjekty prvýkrát po schválení stratégie najneskôr

do 17. júla 2026.

(6)

Ministerstvo vnútra predloží Komisii a Skupine pre odolnosť kritických subjektov

Komisie súhrnnú správu o prijatých oznámeniach podľa

§ 14 ods. 8

vrátane počtu oznámení, povahy oznámených incidentov a opatrení prvýkrát najneskôr

do 17. júla 2028.

§ 21

(1)

Rozhodnutia o určení prvku kritickej infraštruktúry a prvku európskej kritickej infraštruktúry

oznámené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do 17. júla 2026. Prevádzkovatelia

okrem kritických subjektov v sektore energetika, podsektore jadrová energetika plnia

povinnosti podľa doterajších predpisov do 17. júla 2026. Ústredné orgány v konaniach

o uložení pokuty postupujú podľa doterajších predpisov do 17. júla 2026. Ustanovenia

prvej vety až tretej vety neplatia, ak odsek 3 ustanovuje inak.

(2)

Pri určovaní prvku kritickej infraštruktúry a prvku európskej kritickej infraštruktúry

a ich vyraďovaní vládou sa do schválenia stratégie postupuje podľa doterajších predpisov.

(3)

Ak do 17. júla 2026 bolo prevádzkovateľovi podľa doterajších predpisov oznámené,

že je kritickým subjektom alebo kritickým subjektom európskeho významu podľa tohto

zákona, zostávajú rozhodnutia o určení prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry

podľa doterajších predpisov v platnosti do dňa predchádzajúcemu dňu, od ktorého sa

na takýto kritický subjekt alebo kritický subjekt európskeho významu vzťahujú povinnosti

podľa

§ 9 ods. 2

a

8

. Do konca lehoty podľa prvej vety plnia prevádzkovatelia okrem kritických subjektov

v sektore energetika, podsektore jadrová energetika povinnosti podľa doterajších predpisov.

Do konca lehoty podľa prvej vety postupujú ústredné orgány v konaniach o uložení pokuty

podľa doterajších predpisov. Prevádzkovatelia podľa prvej vety sú povinní postupovať

podľa bezpečnostných plánov prijatých podľa doterajších predpisov až do doby prijatia

bezpečnostných plánov podľa tohto zákona.

§ 22

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 2

.

§ 23

Zrušuje sa zákon č.

45/2011 Z. z.

o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z.

z., zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona

č. 72/2021 Z. z. a zákona č. 497/2022 Z. z.

Čl. II

Zákon č.

17/1992 Zb.

o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998

Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 332/2007 Z. z. a zákona č. 388/2021 Z.

z. sa mení takto

1.

§ 14 sa vypúšťa.

2.

§ 34a sa vypúšťa.

Čl. III

Zákon č.

211/2000 Z. z.

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z.,

zákona č. 207/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona

č. 546/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 382/2011

Z. z., zákona č. 341/2012 Z. z., zákona č. 340/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,

zákona č. 276/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 373/2021 Z. z., zákona

č. 395/2021 Z. z., zákona č. 251/2022 Z. z. a zákona č. 428/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 8 ods. 1 sa za slová „utajovanú skutočnosť“ vkladajú slová „alebo je limitovanou

informáciou“.

2.

V § 11 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

ide o bezpečnostnú dokumentáciu alebo o auditné správy na úseku kritickej infraštruktúry

alebo kybernetickej bezpečnosti.“.

3.

V § 21c ods. 1 písm. k) sa slová „citlivej informácie o kritickej infraštruktúre,

27kd

)“ nahrádzajú slovami „limitovanej informácie,

27kd

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27kd znie

„

27kd

) § 2 písm. h) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

§ 3a zákona č. 215/2004 Z. z. v znení zákona č. 367/2024 Z. z.“.

Čl. IV

Zákon č.

319/2002 Z. z.

o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z., zákona č. 545/2003

Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z.,

zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona

č. 306/2019 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa mení takto

V § 2 ods. 2 sa vypúšťa slovo „prvkov“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie

„

1c

) § 2 písm. a) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

Čl. IX

Zákon č.

452/2021 Z. z.

o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z., zákona č. 205/2023

Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z.,

zákona č. 334/2024 Z. z. a zákona č. 366/2024 Z. z. sa mení takto

1.

V § 15 ods. 7 sa slová „citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre.

51

)“ nahrádzajú slovami „limitovanou informáciou o kritickej infraštruktúre.

51

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 51 znie

„

51

) § 2 písm. h) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

2.

V § 25 ods. 5, § 26 ods. 3 písm. b) štvrtom bode, § 27 ods. 1 sa slová „prvkov kritickej

infraštruktúry“ nahrádzajú slovami „kritickej infraštruktúry,“ a slová „citlivých

informácií o kritickej infraštruktúre“ sa nahrádzajú slovami „limitovaných informácií

o kritickej infraštruktúre“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 63 znie

„

63

) § 2 písm. a) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č.

215/2004 Z. z.

o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z.

z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona

č. 192/2011 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 261/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 247/2015

Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,

zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona

č. 152/2017 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 90/2019

Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 364/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z.,

zákona č. 161/2024 Z. z. a zákona č. 166/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 sa za slovo „skutočností“ vkladajú slová „a limitovaných informácií“

a za slovo „skutočnostiam“ sa vkladajú slová „a limitovaným informáciám“.

2.

§ 2 sa dopĺňa písmenom v), ktoré znie

„v)

vedúcim v štátnom orgáne štatutárny orgán, v obci starosta, vo vyššom územnom celku

predseda a v inej právnickej osobe štatutárny orgán; ak je štatutárnym orgánom kolektívny

orgán, je vedúcim na účely tohto zákona ním písomne poverený člen kolektívneho orgánu.“.

3.

Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠3a

Limitovaná informácia

(1)

Vedúci môže určiť informáciu ako limitovanú, ak ďalej nie je ustanovené inak, ktorá

sa týka

a)

utajovanej skutočnosti, najmä okolností jej vzniku, spôsobu manipulácie s ňou alebo

jej technických parametrov a bezpečnostných parametrov,

b)

organizácie alebo činnosti orgánu verejnej moci alebo subjektu plniaceho úlohy v

oblasti zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky

podľa osobitného predpisu

1b

) a ktorá je spôsobilá jednotlivo alebo v spojení s inou informáciou ohroziť, obmedziť

alebo znemožniť plnenie týchto úloh,

c)

informácie o kritickej infraštruktúre, ktorej zverejnenie by na základe posúdenia

rizík ohrozilo poskytovanie základnej služby kritickým subjektom.

1c

)

(2)

Určiť informáciu ako limitovanú podľa odseku 1 písm. b) je možné len v oblastiach

podľa osobitného predpisu.

1d

)

(3)

Limitovanou informáciou je aj taká informácia, ktorú cudzia moc poskytla orgánu verejnej

moci alebo subjektu plniacemu úlohy v oblasti zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti

alebo obrany Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

1b

) v rámci medzinárodnej spolupráce a ktorá je označená spôsobom, z ktorého sú zrejmé

obmedzenia týkajúce sa jej zverejnenia alebo sprístupnenia alebo ktorá obsahuje osobitné

pravidlá manipulácie, z ktorých vyplývajú obmedzenia týkajúce sa jej zverejnenia alebo

sprístupnenia.

(4)

Na účely zabezpečenia ochrany kritickej infraštruktúry môže určiť limitovanú informáciu

aj kritický subjekt,

1e

) ktorý o tom bezodkladne informuje príslušný ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry.

(5)

Za ochranu limitovanej informácie a dodržiavanie podmienok na jej označenie a manipuláciu

s ňou zodpovedá ten, kto ju za limitovanú informáciu určil.

(6)

Zákaz utajovania niektorých informácií podľa § 4 sa na limitovanú informáciu vzťahuje

rovnako.

(7)

Na oboznamovanie sa s limitovanou informáciou sa nevzťahujú ustanovenia o oprávnení

na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa druhej hlavy a tretej hlavy

druhej časti tohto zákona.

(8)

Limitovaná informácia sa označuje slovom „Limit“.

(9)

Limitovanú informáciu sprístupňuje ten, kto ju za limitovanú informáciu určil.

(10)

Limitovanú informáciu nemožno sprístupniť neurčitému okruhu osôb prostredníctvom

masovokomunikačných prostriedkov alebo iným obdobným spôsobom. Limitovaná informácia

sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu.

1f

)

(11)

Každý, kto sa oboznámi s limitovanou informáciou, je povinný zachovávať mlčanlivosť

o limitovanej informácii. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá počas doby ochrany

limitovanej informácie, a to aj po pominutí potreby a zániku dôvodu oboznamovať sa

s limitovanou informáciou, ak nedošlo k zbaveniu mlčanlivosti. O zbavení povinnosti

mlčanlivosti môže rozhodnúť ten, kto ju za limitovanú informáciu určil, ak v osobitných

predpisoch

1g

) nie je ustanovené inak.

(12)

Ten, kto určil limitovanú informáciu,

a)

vedie zoznam limitovaných informácií,

b)

rozhoduje o dobe trvania ochrany limitovanej informácie,

c)

prehodnocuje dôvody trvania určenia informácie za limitovanú informáciu najneskôr

pred uzatvorením spisu, k 31. decembru kalendárneho roka, v ktorom bola informácia

určená za limitovanú informáciu, alebo raz za kalendárny rok,

d)

zverejňuje na svojom webovom sídle zásady manipulácie s limitovanou informáciou a

oblasti ich vzniku.

(13)

Ten, kto určil informáciu za limitovanú informáciu, bezodkladne zruší toto určenie,

ak pominie dôvod určenia informácie za limitovanú informáciu a informuje o tom všetkých,

ktorým bola limitovaná informácia sprístupnená; povinnosť oznamovať zrušenie určenia

limitovanej informácie sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo

a Policajný zbor.

(14)

Základné princípy manipulácie s limitovanou informáciou zverejňuje úrad na svojom

webovom sídle; ak je limitovaná informácia označená cudzou mocou, za základné princípy

sa považujú pravidlá pre takúto informáciu určené cudzou mocou.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1b až 1g znejú

„

1b

) Napríklad zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov,

zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov, zákon č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.

1c

) § 5 písm. c) a § 6 písm. k) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1d

) § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú

oblasti utajovaných skutočností.

1e

) § 2 písm. c) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

1f

) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

1g

) Napríklad § 134 ods. 1 písm. k) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych

vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 41 až 43 zákona č. 500/2022 Z.

z.“.

4.

V § 8 odsek 1 znie

„(1)

Ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť vedúci.“.

5.

V § 31 ods. 6 sa slová „prístup k utajovaným skutočnostiam“ nahrádzajú slovami „oboznamovanie

sa s utajovanými skutočnosťami“.

6.

V § 39 ods. 1 sa za slovo „utajovaná“ vkladajú slová „alebo je určená ako limitovaná“.

7.

Doterajší text § 82 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Ak sa v § 3a uvádza úrad, rozumie sa tým aj Slovenská informačná služba, Vojenské

spravodajstvo a Policajný zbor.

(3)

Ak sa v § 3a uvádza vedúci, rozumie sa tým aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby,

riaditeľ Vojenského spravodajstva a prezident Policajného zboru.“.

Čl. VI

Zákon č.

578/2004 Z. z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006

Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 18/2007 Z. z.,

zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona

č. 653/2007 Z. z., zákona č. 206/2008 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008

Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z.,

zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona

č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011

Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012

Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z.,

zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona

č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 333/2014

Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z.,

zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona

č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 356/2016

Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 92/2017 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z.,

zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 4/2018 Z. z., zákona

č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018

Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 270/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z.,

zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 212/2019 Z. z., zákona

č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019

Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 158/2020 Z. z., zákona č. 243/2020 Z. z.,

zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 346/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 347/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona

č. 9/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021

Z. z., zákona č. 264/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z.,

zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č.

266/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 341/2022 Z. z., zákona č. 390/2022

Z. z., zákona č. 419/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z.,

zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 285/2023 Z. z., zákona č. 310/2023 Z. z., zákona

č. 125/2024 Z. z., zákona č. 201/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 309/2024

Z. z., zákona č. 360/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z. a zákona č. 363/2024 Z.

z. sa mení takto

V § 91 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „prvku“.

Čl. VII

Zákon č.

87/2018 Z. z.

o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020

Z. z., zákona č. 388/2021 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 32 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

k optimalizačnej štúdii k spracovaniu rádioaktívnych odpadov.“.

2.

V § 34 ods. 7 sa na konci pripája bodkočiarka a tieto slová: „okrem prípadov, v

ktorých ide o nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s osobitným predpisom

29aa

) a na proces spracovania bola úradom posúdená a schválená optimalizačná štúdia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29aa znie

„

29aa

) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3.

§ 163a vrátane nadpisu sa vypúšťa.

Čl. VIII

Zákon č.

95/2019 Z. z.

o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 287/2021 Z.

z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z.,

zákona č. 351/2022 Z. z. a zákona č. 301/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa citácia „zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej

infraštruktúre v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „zákon č. 367/2024

Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 1 ods. 2 sa za slová „informácie, ktoré sú podľa osobitných predpisov“ vkladajú

slová „limitovanou informáciou,

1c

) alebo sú“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1c a 2 znejú

„

1c

) § 2 písm. h) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a zmene a doplnení

niektorých zákonov.

§ 3a zákona č. 215/2004 Z. z. v znení zákona č. 367/2024 Z. z.

2

) Napríklad § 3 ods. 16 a 17 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 96/2017 Z.

z.“.

Čl. X

Zákon č.

497/2022 Z. z.

o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 95/2023 Z. z. sa mení takto

1.

V § 8 ods. 1 sa slová „skutočností

16

) a citlivých informácií.

17

)“ nahrádzajú slovami „skutočností,

16

) limitovaných informácií

16a

) a citlivých informácií.

17

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie

„

16a

) § 2 písm. h) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

§ 3a zákona č. 215/2004 Z. z. v znení zákona č. 367/2024 Z. z.“.

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa citácia „§ 2 písm. k) zákona č. 45/2011

Z. z. o kritickej infraštruktúre“.

3.

V § 12 sa vypúšťa odsek 4 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20a.

Čl. XI

Zákon č.

500/2022 Z. z.

o Vojenskom spravodajstve sa mení takto

1.

V § 7 ods. 7 písm. a) sa slová „prvky kritickej infraštruktúry“ nahrádzajú slovami

„kritickú infraštruktúru“.

2.

V § 7 ods. 10 sa slová „prvkov kritickej infraštruktúry“ nahrádzajú slovami „kritických

subjektov

5a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie

„

5a

) § 2 písm. c) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

Čl. XII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.