ZÁKON 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov

§ 1

Tento zákon upravuje

a)

daň z príjmov fyzických osôb,

b)

daň z príjmov právnických osôb,

c)

spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

§ 2

Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktorým plynú príjmy podliehajúce

dani podľa tohto zákona (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú

povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

(ďalej len „bydlisko“) alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá

sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy

plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle

nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov

na území Slovenskej republiky (

§ 22

).

(4)

Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky, sú tí, ktorí

sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v

niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia

alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou

daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej

činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových

obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.

§ 3

Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú

a)

príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (

§ 6

),

b)

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (

§ 7

),

c)

príjmy z kapitálového majetku (

§ 8

),

d)

príjmy z prenájmu (

§ 9

),

e)

ostatné príjmy (

§ 10

).

(2)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj

zámenou vrátane zisteného majetkového prírastku podľa osobitného predpisu

1a

)

nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa tohto zákona zdanené.

1a

)

(3)

Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, a to

podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)

Predmetom dane nie sú

a)

príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona,

1

)

dedením,

2

)

vydaním

3

)

alebo darovaním

4

)

nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich

plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa

§ 6

alebo podľa

§ 7

,

b)

úvery a pôžičky.

§ 4

Oslobodenie od dane

(1)

Od dane je oslobodený príjem

a)

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov,

ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov

bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže,

že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako dva roky) pričom v prípade,

ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v

priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov,

do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve

poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto

bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa

§ 9 ods. 4

ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto

byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú

činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z

jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom

ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

b)

z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak

doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov, pričom v prípade, ak ide o

predaj takýchto nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom

rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do

tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú boli takéto nehnuteľnosti vo vlastníctve

poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností,

ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem

z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa

§ 9 ods. 4

ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie

je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji

nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna

zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti

daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja,

ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník

využíval na uvedené činnosti;

c)

z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových

vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden

rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom

podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom [

§ 9 ods. 1 písm. b)

], alebo ich evidoval podľa

§ 9 ods. 4

ako majetok využívaný na prenájom [

§ 9 ods. 1 písm. b)

], a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem,

ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej

v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až

po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len

sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti

príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru,

v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti;

d)

z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky;

predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových

listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských cenných papierov prijatých

na trh burzy cenných papierov

6

)

vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený

od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa

§ 10 ods. 5

v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem

z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval,

5

)

a príjem z kapitálového majetku (

§ 8

);

e)

z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných

predpisov,

3

)

prijatý touto osobou úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným

konaním o nápravách krívd prijaté oprávnenou osobou a prijaté náhrady oprávnenej osoby

podľa osobitných predpisov;

3

)

f)

z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární,

tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení

na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica

doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných

látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení

na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny

do inštalovaného výkonu 10 MW; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom

roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich

piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia

rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;

g)

z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky

zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií

na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť,

z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,

7

)

z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka

8

)

a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní

na spaľovanie nebezpečných odpadov, ktorý prevyšuje výdavky súvisiace s týmto príjmom;

h)

z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach,

ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje

päť rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo

z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval,

5

)

a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti;

od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom

prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach

v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až

po piatich rokoch od ich nadobudnutia;

i)

z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu;

9

)

j)

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;

9

)

k)

poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,

10

)

nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

11

)

a z poistenia v nezamestnanosti

12

)

a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych

dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;

l)

prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,

13

)

m)

získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako

náhrada za uvoľnenie bytu vyplatená užívateľovi bytu, ak náhradu použil alebo použije

na uspokojenie bytovej potreby, najneskôr do dvoch rokov nasledujúcich po roku, v

ktorom náhradu prijal, pričom za uspokojenie svojej bytovej potreby sa považuje

1.

výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba rodinného domu alebo bytového domu,

2.

nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

3.

nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo

bytového domu,

4.

nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový

dom,

5.

nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových

priestorov na byt,

6.

úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

7.

stavebná úprava bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

8.

údržba alebo stavebná úprava rodinného domu, bytového domu alebo bytu vo vlastníctve

a bytu v nájme a v užívaní,

9.

prestavba nebytových priestorov na byt,

10.

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo vyporiadanie spoludedičov,

ak predmetom vyporiadania je úhrada podielu spojeného so získaním bytu, rodinného

domu alebo bytového domu,

11.

splatenie úveru alebo pôžičky použitej daňovníkom na účely podľa bodov 1 až 10,

n)

z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe

alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

(2)

Od dane sú oslobodené aj

a)

dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

14

)

štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi

15

)

a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;

16

)

b)

plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce

17

)

s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy

podľa

§ 7

;

c)

plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej

služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských

škôl podľa osobitných predpisov;

18

)

d)

plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo

územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

19

)

a plnenia poskytované v cudzej mene zamestnancom

19a

)

plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie

Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií;

e)

sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona,

20

)

sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona,

20a

)

sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených

bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných

predpisov;

20b

)

f)

disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;

21

)

g)

plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;

22

)

h)

časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej

služby;

23

)

i)

vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek

požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku;

24

)

j)

odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických

materiálov z ľudského organizmu;

k)

plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého

veku a z dôchodkového poistenia;

l)

prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti

za škodu s výnimkou platieb prijatých ako

1.

náhrada za stratu príjmu,

2.

náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa

§ 9 ods. 4

,

3.

náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou

činnosťou (

§ 7

) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (

§ 9

),

4.

náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok

využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť;

m)

štipendiá

25

)

zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky

z prostriedkov nadácií a občianskych združení

26

)

vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky

27

)

z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a zo štátnych fondov vrátane nepeňažného

plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou

28

)

s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom

činností, z ktorých plynú príjmy podľa

§ 6 a 7

;

n)

prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom

od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich

zamestnancov a ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť

je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (

§ 7

); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane

v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v

§ 12 ods. 10

v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky;

cenou alebo výhrou sa rozumie

1.

cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami

súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny

zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2.

výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3.

cena zo športovej súťaže;

o)

úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného

predpisu;

29

)

p)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;

30

)

r)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu

menu;

31

)

s)

výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;

30

)

t)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane;

32

)

u)

peňažné náhrady z garančného fondu,

12

)

v)

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)

Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) po zániku a

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

32a

)

do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo b) sa započítava doba, počas ktorej

bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

§ 5

Základ dane

(1)

Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej

len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (

§ 6 až 10

) nie je ustanovené inak.

(2)

Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac

druhov príjmov uvedených v

§ 6 až 10

, je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s

použitím ustanovenia odseku 1.

(3)

Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa

§ 9 ods. 4

výdavky presiahnu príjmy uvedené v

§ 7

a

9

, rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa

§ 23

(ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa

jednotlivých druhov príjmov uvedených v

§ 7 až 10

s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa zníži o príjmy, o

ktorých daňovník účtuje,

5

)

ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom

období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených

podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v

§ 7 až 10

v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení

§ 34

.

(4)

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (

§ 6

) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za

ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období.

U daňovníka s príjmami podľa

§ 7

a

9

sa prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku,

v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené

výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené,

že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa

§ 13 ods. 9

a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou

podľa

§ 36

zo samostatného základu dane.

(6)

Príjmy uvedené v

§ 8 až 10

, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného

z nich.

(7)

Ak daňovník nepoužije príjmy oslobodené od dane podľa

4 ods. 1 písm. m)

v súlade s

§ 4 ods. 1 písm. m)

, tieto príjmy sú základom dane v tom zdaňovacom období, do ktorého konca ich mal

použiť v súlade s

§ 4 ods. 1 písm. m)

. Ak daňovník použije alebo používal rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho

časť, na ktorých obstaranie použil príjmy oslobodené od dane podľa

§ 4 ods. 1 písm. m)

, na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom do piatich

rokov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mal daňovník príjem oslobodený od

dane podľa

§ 4 ods. 1 písm. m)

, musí zahrnúť do základu dane tú časť príjmov, ktorá zodpovedá pomeru, v akom tento

rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť používa na podnikanie alebo inú

samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom. V takomto prípade sa pomerná časť

príjmov oslobodených od dane podľa

§ 4 ods. 1 písm. m)

zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa používal rodinný dom

alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú

činnosť alebo na prenájom.

§ 6

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)

Príjmami zo závislej činnosti sú

a)

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného

pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri

výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa,

ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;

b)

príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným

a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce

pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;

c)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;

d)

odmeny obvinených vo väzbe

33

)

a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného

predpisu;

34

)

e)

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu;

35

)

f)

príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie,

aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník

nevykonáva alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu;

g)

obslužné.

36

)

(2)

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa ďalej označuje ako

„zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Zamestnávateľom na účely tohto

zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v

§ 2 ods. 2

alebo v

§ 17 ods. 2

, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď príjem za túto

prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo

s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný

príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v

§ 2 ods. 2

alebo v

§ 17 ods. 2

. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je

preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov

celá úhrada.

(3)

Príjmami podľa odsekov 1 a 9 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové

príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej

forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej

činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú

prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

(4)

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a f) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom

mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom

dane (

§ 36

). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa,

u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov

na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou

sadzbou dane (

§ 36

).

(6)

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie

na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý

aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za

kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla

u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto

ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

(7)

Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane okrem príjmov, ktoré

nie sú predmetom dane podľa

§ 3 ods. 4

, nie je

a)

náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti

do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,

37

)

ani vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné

ustanovené týmito predpismi;

37

)

b)

hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných

predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania

(napr. pracovné odevy, uniformy);

c)

suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal,

alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za

zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

d)

suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom

38

)

na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;

e)

hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií

a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným

predpisom.

39

)

(8)

Od dane sú oslobodené okrem príjmov uvedených v

§ 4

aj

a)

nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako

1.

suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou

alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané

zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,

2.

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku

alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,

3.

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu

na pracovisku,

4.

použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného

alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto

plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto

zákona považujú za vyživované osoby (

§ 12

),

5.

zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa,

ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná

suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi v kalendárnom roku nepresiahne 50 000 Sk;

ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahne 50 000 Sk, peňažné

zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,

6.

poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov

40

)

(ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca,

7.

príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca

podľa osobitného predpisu;

41

)

8.

plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu

35

)

poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne od jedného zamestnávateľa;

do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho

fondu uvedených v tomto odseku,

b)

príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane

poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi

(manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované

osoby (

§ 12

);

c)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej

bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú na ich členské

podiely;

d)

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu

42

)

za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich

zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;

e)

príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkom

uvedeným v

§ 2 ods. 3

od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy uvedené

v

§ 22 ods. 1 písm. d) bode 3

a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (

§ 22 ods. 2

);

f)

náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným

rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.

(9)

Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú

a)

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov

Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi

43

)

a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky;

b)

odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych

združeniach

26

)

a v iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.

(10)

Príjmami podľa odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované

v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,

43

)

s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.

(11)

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti

s výkonom funkcie.

(12)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné

požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o

a)

povinné poistné,

40

)

ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca,

na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

b)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného

predpisu

41

)

najviac 10 % príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.

§ 7

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)

Príjmami z podnikania sú

a)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

44

)

b)

príjmy zo živnosti,

45

)

c)

príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

46

)

d)

podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti

na zisku podľa odsekov 5 a 6.

(2)

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených

v

§ 6

, sú príjmy

a)

z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva

vrátane práv príbuzných autorskému právu,

47

)

a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných

diel na vlastné náklady,

b)

z činností,

48

)

ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,

c)

znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.

49

)

(3)

Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj

a)

príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

b)

úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti

s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)

príjem z predaja podniku alebo jeho časti (

§ 23 ods. 18

) na základe zmluvy o predaji podniku,

50

)

d)

výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.

(4)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou

uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie (

§ 24

). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov

podľa

§ 6 až 10

, a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa

§ 6 až 10

, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa

§ 7

sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa

základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa

§ 13 ods. 8

. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia

§ 23 až 34

. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku

7. Príjmy uvedené v

§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3

plynúce daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v

tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(5)

Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti

je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa

§ 23 až 33

. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa

spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.

51

)

Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa

§ 23 až 33

daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane.

Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na

likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti

spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(6)

Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je

časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa

§ 23 až 33

pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v

akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy,

inak rovnakým dielom.

52

)

Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa

§ 23 až 33

daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ

dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na

likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti

komplementára v komanditnej spoločnosti.

(7)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné,

40

)

ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár

komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné nie je nákladom verejnej

obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Poistné platené verejnou obchodnou

spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u

spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(8)

Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky,

ak

a)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou

umeleckých výkonov

53

)

a súčasne

b)

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.

(9)

Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v

§ 11 ods. 2

vo výške

a)

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

44

)

b)

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov podľa odseku 8,

c)

25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského

oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a

c).

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch

v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(10)

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky

výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu

boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí,

zo štátnych fondov a z Národného úradu práce

17

)

a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške, ak sú tieto dotácie, podpory

a príspevky zahrňované do príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je

povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov

uvedených v odsekoch 1 a 2.

(11)

O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,

ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia,

účtuje

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

jeden z manželov.

(12)

Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 11 sa

rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(13)

Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v odseku 11 sa zdaňuje

tomu manželovi, ktorý o nich účtoval.

5

)

(14)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej

činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť

rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce,

najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou

dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na

tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach,

sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom

období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane.

Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí

príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa

použije sadzba dane najmenej vo výške 10 %.

§ 8

Príjmy z kapitálového majetku

(1)

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa

§ 6 ods. 1

alebo

§ 7 ods. 1 písm. d)

, sú

a)

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti

(dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z

účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia

z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na

majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev,

54

)

b)

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných

prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v

§ 7 ods. 3

,

c)

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného

vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d)

podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie

vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky,

e)

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia

s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia

podľa osobitného predpisu

41

)

znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije

§ 10 ods. 3 písm. e)

,

f)

výnosy zo zmeniek.

(2)

Príjmom z kapitálového majetku je aj

a)

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou

cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; pri vrátení zamestnaneckej akcie

z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení;

v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty

cena spätného nákupu,

b)

príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.

(3)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo

zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou

sadzbou dane (

§ 36

); v prípade štátnych dlhopisov predávaných pod ich menovitú hodnotu, ktorých výnos

je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou

obstarania u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy

plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa

§ 5 ods. 2

.

(4)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku

2 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým

základom dane).

(5)

Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej

banky

55

)

len od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb, sú

samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

§ 9

Príjmy z prenájmu

(1)

Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v

§ 6 až 8

, sú príjmy

a)

z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),

b)

z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu podľa

§ 10 ods. 1 písm. b)

.

(2)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové

výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (

§ 24

). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia

§ 23 až 34

. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 3

, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

) s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Príjem z prenájmu nebytových priestorov,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv,

55a

)

je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

(3)

Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku

1. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky

výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov

z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu

o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(4)

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené

daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a)

príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b)

hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c)

tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,

d)

zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom.

(5)

Evidenciu podľa odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne

právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.

56

)

(6)

Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne

vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať

v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť

daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,

5

)

je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

§ 10

Ostatné príjmy

(1)

Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, ak nejde o príjmy podľa

§ 6 až 9

, sú najmä

a)

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b)

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť

vykonávanú v rámci podnikania [

§ 7 ods. 1 písm. a)

],

d)

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov

s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

e)

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti

alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

f)

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských

práv a práv príbuzných autorskému právu,

57

)

g)

prijaté výživné, dôchodky

58

)

a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm. m) a v

§ 4

,

h)

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej

spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na

likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

i)

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou

spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

alebo pri zániku členstva v družstve,

j)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a

žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v

§ 4

,

k)

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

l)

podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,

m)

dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.

41

)

(2)

Od dane sú okrem príjmov uvedených v

§ 4

oslobodené aj

a)

príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom

období 10 000 Sk,

b)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia

vydaného podľa osobitných predpisov

59

)

v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.

(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne

vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu

uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým

základom dane)

a)

pri príjmoch z predaja tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných

papierov

6

)

vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky

podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,

b)

pri príjmoch podľa odseku 1 písm. j) a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je

príjem neznížený o výdavky,

c)

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u

spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva s výnimkou, ak je vkladom majetok,

pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) až e)

a

h)

, je v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, rozdiel

1.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa

§ 29 ods. 1 písm. c)

a jeho obstarávacou cenou podľa

§ 29 ods. 1 písm. a)

, alebo

2.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa

§ 29 ods. 1 písm. a)

a jeho zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo

3.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa

§ 29 ods. 1 písm. c)

a jeho zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo

4.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa

§ 29 ods. 1 písm. c)

a jeho cenou podľa

§ 29 ods. 1 písm. d)

, alebo

5.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu a úhrnu cien obstarania cenných papierov

a obchodného podielu,

d)

pri predaji osobných dopravných prostriedkov, o ktorých daňovník účtoval,

5

)

s limitovanou vstupnou cenou podľa

§ 24 ods. 2 písm. a)

alebo limitovaným nájomným podľa

§ 24 ods. 3 písm. f)

, je zostatková cena a časť predajnej ceny podľa

§ 23 ods. 20

,

e)

je dôchodok podľa osobitných predpisov

58

)

po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku;

toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných

Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne

po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to

aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa

§ 6

,

f)

pri výhrách v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe

povolenia vydaného podľa osobitného predpisu

59

)

je suma prevyšujúca 300 000 Sk,

g)

pri príjmoch podľa odseku 1 písm. l) je podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch

vypomáhajúcich osôb znížený o podiel na spoločne vynaložených výdavkoch (

§ 11 ods. 3

) a o výdavok podľa

§ 24 ods. 3 písm. p)

.

(4)

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1

písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu,

alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom

zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.

(5)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

a)

kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,

b)

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania,

60

)

ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,

c)

zostatková cena podľa

§ 29 ods. 2

, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom (

§ 9

), alebo ho evidoval podľa

§ 9 ods. 4

ako majetok využívaný na prenájom,

d)

cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,

e)

finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie,

opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou

výdavkov na osobné účely daňovníka,

f)

zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

60

)

ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,

g)

výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,

h)

výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník

obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(6)

Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú

si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo

nadobúdacia cena podielu.

(8)

Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období,

v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných

papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti

s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena

družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak

tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do

výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9)

Ak daňovník pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne

vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50 % z týchto príjmov.

(10)

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až k) a m) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom

dane) podľa

§ 5 ods. 2

.

(11)

Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený

podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a

zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným

základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu,

zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou

dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v

§ 7

. U daňovníkov (

§ 2 ods. 2

), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú

prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v

§ 7

. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí,

sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa

§ 5 ods. 2

. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú

za príjmy uvedené v

§ 6

.

(12)

Zistené majetkové prírastky, ktoré sú predmetom dane, sú samostatným základom dane

na vyrubenie dane sadzbou podľa

§ 13 ods. 9

.

§ 11

Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou,

a vypomáhajúcej osoby

(1)

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva

k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych

podielov.

61

)

(2)

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej

zárobkovej činnosti (

§ 7

) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa

§ 15

, na základe písomnej zmluvy o združení

62

)

alebo písomného vyhlásenia o združení sa

63

)

a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú

medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako

sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (

§ 7

) na základe písomnej zmluvy o združení

62

)

medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

(3)

Príjmy podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

a

§ 7 ods. 2

s výnimkou príjmov účastníkov združenia

62

)

a spoločníkov pozemkových spoločenstiev

63

)

a príjmov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. a) a b)

, ktoré sa zdaňujú podľa

§ 15

, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti

64

)

s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa

rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a

výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou

dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku

(manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (

§ 12

).

§ 12

Zníženie základu dane

(1)

Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu

darov podľa odseku 10.

(2)

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy

a)

38 760 Sk ročne na daňovníka; táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné

zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok tak,

aby sa suma tejto nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim

rokom neznížila;

b)

16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti

64

)

s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti

64

)

nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje

na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu občana s ťažkým

zdravotným postihnutím, alebo ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie

sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté,

ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

c)

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti,

64

)

ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky

15

)

a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

d)

8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

e)

16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého

jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných

predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných

dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.

(3)

Ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je aj držiteľom preukazu

občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo

písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo

invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok,

výsluhový dôchodok,

65

)

výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov,

66

)

invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(4)

Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 2 písm. a), ak daňovník je

na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu

rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia

rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku

65

)

alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov

66

)

(ďalej len „dôchodky“) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho

obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm.

a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa

odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu

medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa

odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.

(5)

Daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt sa základ dane

neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.

(6)

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa

druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie

uplatniť) sa považuje

a)

maloleté dieťa,

b)

plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a

1.

sústavne sa pripravuje na budúce povolanie

67

)

štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo

2.

nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na

budúce povolanie, alebo

4.

na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(7)

Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti

64

)

s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa

odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto

zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa odseku 2

písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť

nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa

s ním žije v spoločnej domácnosti.

64

)

(8)

Ak v rámci jednej domácnosti

64

)

vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely

dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po

časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní

alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(9)

Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až

e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom

období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý

kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane

na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom

sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom

bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(10)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam

a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy

a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu,

na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne,

zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané

cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota

darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo

základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako

dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov

bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

(11)

Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,

ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých

verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 určená v rovnakom pomere,

v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa

§ 7 ods. 5

.

(12)

Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti,

ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých

komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára

v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová

strata podľa

§ 7 ods. 6

.

§ 13

Sadzba dane

(1)

Daň je zo základu dane zníženého podľa

§ 12

, zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol

nad Sk

do Sk

–

90 000

10 %

90 000

180 000

9 000 Sk + 20 % zo sumy presahujúcej 90 000 Sk

180 000

396 000

27 000 Sk + 28 % zo sumy presahujúcej 180 000 Sk

396 000

564 000

87 480 Sk + 35 % zo sumy presahujúcej 396 000 Sk

564 000

a viac

146 280 Sk + 38 % zo sumy presahujúcej 564 000 Sk.

(2)

Daň vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje o sumy podľa

§ 35 ods. 16

.

(3)

Daňovník, ktorý má príjmy len podľa

§ 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c)

, ktorého daň zo základu dane zníženého podľa

§ 12

vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia ako daň vypočítaná sadzbou podľa

§ 21 ods. 1

, môže znížiť daň o tento rozdiel, ak sumu, o ktorú znížil daň, vynaloží najneskôr

do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil

zníženie dane, na obstaranie hmotného investičného majetku, o ktorom bude účtovať

ako o majetku využívanom na podnikanie [

§ 7 ods. 1 písm. a), b) a c)

] najmenej tri zdaňovacie obdobia. To platí aj vtedy, ak dedič daňovníka pokračuje

v podnikaní daňovníka a vynaloží sumu, o ktorú si daňovník znížil daň do konca tretieho

zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane pôvodný

daňovník.

(4)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich

je aj čiastkový základ dane z príjmov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a), b), alebo c)

, si môže uplatniť zníženie dane podľa odseku 3 v pomere zodpovedajúcom pomeru čiastkového

základu dane z príjmov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c)

k základu dane.

(5)

Výška sumy, o ktorú si daňovník môže znížiť daň podľa odsekov 3 a 4, zistená z daňového

priznania sa nemení, ak správca dane dodatočne zistí, že daň vypočítaná podľa odseku

1 je vyššia, ako daň uvedená v daňovom priznaní.

(6)

Ak daňovník v ustanovenej lehote nevynaloží sumu, o ktorú si znížil daň alebo časť

tejto sumy, na obstaranie hmotného investičného majetku podľa odseku 3, je povinný

túto sumu alebo časť sumy vrátiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, do konca ktorého bol povinný túto sumu vynaložiť a zaplatiť

úrok z tejto sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska

platnej ku koncu tohto zdaňovacieho obdobia. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí,

správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa

§ 55

.

(7)

Možnosť zníženia dane podľa odseku 3 sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatní postup

podľa

§ 7 ods. 14

alebo uplatní zníženie dane podľa odseku 8.

(8)

Daň zo základu dane z príjmov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a)

zníženého podľa

§ 12

, vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu. Tento základ dane sa neznižuje

podľa

§ 12

, ak daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa

§ 12

z ostatných druhov príjmov uvedených v

§ 6 až 10

.

(9)

Daň vyrubená zo zistených majetkových prírastkov, ktoré sú predmetom dane (

§ 3 ods. 2

), je 38 %.

§ 15

Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti

(1)

Daňovník, ktorý má príjmy podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)

alebo

ods. 2 písm. a)

okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný

spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné

zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.

(2)

Paušálnu daň môže platiť daňovník,

a)

ktorý má príjmy z činnosti podľa odseku 1 a

b)

ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období

s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (

§ 36

) nepresiahol 2 000 000 Sk a

c)

ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v

§ 7

s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou

dane (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v

§ 8 až 10

nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré

sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane a

d)

ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty

68

)

a

e)

ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane.

69

)

(3)

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej

dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a)

príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom,

70

)

b)

hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,

c)

pohľadávkach a záväzkoch,

d)

prijatých a vydaných účtovných dokladoch.

5

)

(4)

Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov

70

)

uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.

56

)

(5)

Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období

a)

úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou

sadzbou dane (

§ 36

) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 2 000 000 Sk, alebo

b)

daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v

§ 7

s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou

dane (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v

§ 8 až 10

presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným

základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane, alebo

c)

sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,

68

)

alebo

d)

sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane,

69

)

je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu

5

)

alebo evidenciu podľa

§ 7 ods. 9

a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa

§ 5

, podať daňové priznanie podľa

§ 38

a zaplatiť daň podľa

§ 13

. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie

obdobie.

(6)

Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania

k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane

potvrdenie podľa osobitného predpisu.

72

)

(7)

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové

priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom

priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých

v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný

podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie

paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku

1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej

však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) a b)

a

ods. 2 písm. a)

okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k

paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu

daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

(8)

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo

44

)

nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo

ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho

obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne

sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a

e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo

44

)

alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu

daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) a b)

okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Daňovník, ktorý skončil podnikanie

v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, a v nasledujúcom zdaňovacom období

tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu,

lesné a vodné hospodárstvo alebo mu vznikne živnostenské oprávnenie, zaplatí daň na

bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom

období, najmenej však 3 000 Sk. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote

ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie

obdobie.

(9)

Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je

2 %

z príjmov do

500 000 Sk

2,25 %

z príjmov do

1 000 000 Sk

2,5 %

z príjmov do

1 500 000 Sk

2,75 %

z príjmov do

2 000 000 Sk.

(10)

Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(11)

Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa

§ 35 ods. 16

.

(12)

Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia

§ 38 až 40

.

(13)

Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy

podľa

§ 6

alebo aj iné druhy príjmov uvedených v

§ 8 až 10

a úhrn príjmov uvedených v

§ 8 až 10

nepresiahol 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na

zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov

podľa

§ 38

a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa

§ 13

.

(14)

Príjmom podľa odseku 1 je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej

spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota.

Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota,

sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(15)

V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne platiť paušálnu daň, je príjmom

podľa odseku 1 aj suma vytvorenej rezervy uznaná za daňový výdavok podľa

§ 24 ods. 2 písm. h)

, ak v tomto zdaňovacom období pominuli dôvody, pre ktoré bola táto rezerva vytvorená.

§ 16

Úľava na paušálnej dani

(1)

Daňovníkovi s príjmami podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)

dosiahnutými z činnosti podľa

§ 15 ods. 1

, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo

44

)

nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské

oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (

§ 15

) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania

činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania

činnosti, ak

a)

daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite

aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci

zamestnanie, alebo

b)

daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích

období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite

evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania

hľadajúci zamestnanie, alebo

c)

daňovník sa pred začatím vykonávania činnosti pripravoval sústavne na budúce povolanie

štúdiom alebo predpísaným výcvikom

67

)

a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti

nepresiahla 6 mesiacov.

(2)

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa

§ 15 ods. 1

počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa

mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm.

a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v

lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto

lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa

§ 55

.

§ 17

Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie

sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť,

ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj

na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť,

ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (

§ 22

).

§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom

(ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona

je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a

v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia

predmetného plnenia.

(2)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu

1

)

, príjmy získané na základe vyhlásenia podľa

§ 48

, dedením

2

)

alebo darovaním

4

)

nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich

plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa

§ 12 ods. 10

a

§ 20 ods. 7

, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(3)

Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy

73

)

sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov,

z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

(4)

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,

74

)

sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a

to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov

z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

(5)

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia

právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií,

politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,

neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých

nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, daňovníci,

ktorých príjmy sú oslobodené od dane podľa

§ 19 ods. 1 písm. d)

, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá,

obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové

dôchodkové poisťovne,

41

)

zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov,

Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská

televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

(6)

Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska

75

)

a Fondu národného majetku Slovenskej republiky

76

)

sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

(7)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je

aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.

(8)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj

časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.

§ 19

Oslobodenie od dane

(1)

Od dane sú oslobodené

a)

príjmy daňovníkov uvedených v

§ 18 ods. 5

plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú

konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným

predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z

činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného

účelu,

77

)

a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých

sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

),

b)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej

výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

c)

príjmy daňovníkov uvedených v

§ 18 ods. 5

, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník

využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý

príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené

príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu.

Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia

v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným

do základu dane,

d)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných

elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu,

zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia

ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou

prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav,

zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a

elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po

prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za

prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované,

ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

e)

príjmy štátnych fondov, príjmy Úradu pre finančný trh

78a

)

a príjmy Fondu ochrany vkladov,

78

)

ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi

79

)

okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

),

f)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného

predpisu,

9

)

g)

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,

9

)

h)

príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí,

i)

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Od dane sú oslobodené aj

a)

členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín

prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi

združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

b)

výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných

cirkví a náboženských spoločností,

c)

výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu,

30

)

d)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu

menu,

31

)

e)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov,

30

)

f)

príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení

na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na

recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu

nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky

skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,

7

)

z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka

8

)

a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní

na spaľovanie nebezpečných odpadov,

g)

príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky

za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami

vlastníkov bytov,

h)

príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti

s plnením ich hlavných úloh

80

)

s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

),

i)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,

32

)

j)

príjmy vysokých škôl a fakúlt

80

)

a príjmy základných škôl a stredných škôl a školských zariadení

80a

)

získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných

úloh s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

§ 20

Zistenie základu dane

(1)

Základ dane sa zistí podľa

§ 23 až 34

.

(2)

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo zrušením konkurzu alebo

zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

81

)

v zdaňovacom období podľa

§ 49

, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu,

5

)

upravený podľa

§ 23

. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia

odseku 12 a

§ 34

.

(3)

Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy

73

)

sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.

(4)

Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa

§ 23 až 33

. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov,

ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov

a komplementárov.

82

)

Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej

spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(5)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,

je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca

na spoločníka podľa

§ 23 ods. 11

.

(6)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti,

je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej

na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom

pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov

medzi jednotlivých komplementárov.

52

)

(7)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane

poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej

republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota

poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo

základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania,

kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu

mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke,

ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a

náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja

bývania na výstavbu nájomných bytov.

(8)

Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých

jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, a na daňovníkov uvedených

v

§ 18 ods. 5

.

(9)

Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 sa rozdeľuje

medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane

podľa odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých

komplementárov v rovnakom pomere, v akom sa delí základ dane podľa odseku 6.

(10)

Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka,

ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých

komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.

(11)

Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka,

ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých

verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 stanovená v rovnakom pomere,

v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa

§ 23 ods. 11

.

(12)

Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných

miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva

v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého

povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa

§ 24 ods. 3 písm. a)

.

§ 21

Sadzba dane

(1)

Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 25 % zo základu dane zníženého o položky

odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

(2)

Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z

rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu

tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je l5 %.

(3)

Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel

zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou

12

)

a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím

12

)

predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18 %.

Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou

pracovnou schopnosťou

12

)

a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím

12

)

v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej

republiky.

§ 22

Zdroj príjmov

(1)

Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie

a)

z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane príjmov z nakladania

s jej majetkom;

b)

zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene d) bode 3, ktorá sa vykonáva

na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou

vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;

c)

z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej

a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej

republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a);

d)

z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území

Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych prevádzkarní

daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä

1.

odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného

vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických

a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2.

odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo

práva príbuzného autorskému právu,

3.

príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej

podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky

bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,

4.

podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných

spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku

sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými

osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch (

§ 23

) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad) podľa

§ 25 ods. 1 písm. w)

,

5.

časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,

6.

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách,

z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch a z cenných papierov,

7.

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

8.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

9.

výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a

zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

10.

výživné, dôchodky a podobné plnenia,

11.

príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí vrátane bytov umiestnených na území

Slovenskej republiky,

12.

príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z cenných

papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z majetkových

práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu

na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej

republiky.

(2)

Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon

činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v

§ 2 ods. 3

alebo v

§ 17 ods. 3

vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä

miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie

alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania

stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie

ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb

uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre

neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností

presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanástich

kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj

osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle

uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.

(3)

Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej

spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi podľa

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých

týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije

§ 53 ods. 2

.

§ 23

Základ dane

(1)

Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom

dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (

§ 24

), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období.

Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

(2)

Pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1 sa vychádza

a)

u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva

5

)

alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa

§ 9 ods. 4

, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)

u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva

5

)

z hospodárskeho výsledku.

(3)

Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri

zisťovaní základu dane sa

a)

zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo

ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,

b)

zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,

c)

zvýši o sumy podľa

§ 24 ods. 3

, ak neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom

sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

d)

zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca

zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,

e)

zníži o sumy podľa

§ 24 ods. 3

, ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom

sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,

f)

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy

podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,

g)

zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa

§ 24 ods. 3

, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(4)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a)

príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená,

b)

príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri

následnom znížení základného imania,

c)

suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa

doterajších predpisov,

d)

daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok

na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu,

68

)

vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave

podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť

vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného

účtovníctva aj cenu zásob,

e)

výnos z dlhopisov

30

)

alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov

a pri ich splatení s výnimkou predaja dlhopisov osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo

sídlo na území Slovenskej republiky,

f)

suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky

vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,

g)

výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,

h)

príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa

§ 24

,

i)

strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola

určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou

sumou.

(5)

Súčasťou základu dane podľa odseku 1 je aj nepeňažný príjem.

(6)

Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými

osobami (ďalej len „rozdiel“) vypočítaný podľa odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto

zákona je

a)

závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba,

b)

tuzemskou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou

osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,

c)

zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská

právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,

d)

majetkovým prepojením viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac

ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi

osobami

83

)

navzájom,

e)

personálnym prepojením účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom

blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(7)

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri

obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté

služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných

obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola

dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení

výšky úroku z úveru a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok zahrnovaný

do daňových výdavkov maximálne vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej

banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.

(8)

Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky

úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú

zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby

v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(9)

Súčasťou základu dane podľa odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými

závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk,

ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.

(10)

Základ dane stálej prevádzkarne (

§ 22 ods. 2

) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

) vykázaný podľa odseku 1 nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej

činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom

na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch

6 a 7. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj

pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo

porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade,

ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako možno použiť metódu rozdelenia

celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným

zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy

určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu

určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej

počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu

zdaňovacieho obdobia.

(11)

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (

§ 23 až 33

). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje

zisk

52

)

podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,

základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej

obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.

(12)

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (

§ 7

a

§ 49 ods. 4

a

7

) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (

§ 7

) alebo prenájmu (

§ 9

), upraví daňovník, ktorý

a)

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa

§ 9 ods. 4

, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek,

výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa

§ 24

, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v

§ 24 ods. 2 písm. s)

a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej

veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji

nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena,

za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých

do základu dane;

b)

účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných

položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období

a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím

likvidácie alebo konkurzu;

c)

uplatňuje výdavky podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených

v

§ 24 ods. 2 písm. s)

.

(13)

Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby podľa odseku 12 skončením podnikania,

inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa tohto zákona je zánik oprávnenia,

osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania

do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania,

inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(14)

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa

§ 24

na spôsob podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou,

5

)

upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto

zmene.

(15)

Do základu dane daňovníkov podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy

z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch

a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou

sadzbou (

§ 36

), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená.

(16)

Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania

84

)

v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona

sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní

úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním

úveru.

(17)

Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom podľa

§ 24 ods. 3

, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.

(18)

Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj

rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky,

upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch

a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do

výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov

aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom

podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa

§ 24

. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období,

v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku. Obdobne sa postupuje pri vklade

podniku alebo jeho časti do základného imania.

(19)

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa

§ 7

a

9

, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa

§ 9 ods. 4

, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení

pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú

daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky

alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto

vyššia cena.

(20)

Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou

cenou podľa

§ 24 ods. 2 písm. a)

zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá

zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku.

Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa

§ 24 ods. 3 písm. f)

sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného

limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných

prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného

imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(21)

Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi

a)

vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo

vkladu člena družstva podľa

§ 29 ods. 1 písm. c)

v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, a jeho

1.

vstupnou cenou podľa

§ 29 ods. 1

, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa

§ 27

,

2.

zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

u fyzickej osoby (

§ 2

) alebo právnickej osoby (

§ 17

), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

3.

obstarávacou cenou podľa

§ 29 ods. 1 písm. a)

, ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup podľa

§ 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu

;

b)

obstarávacou cenou podľa

§ 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu

a zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (

§ 2

), ak ide o majetok už odpisovaný touto fyzickou osobou;

c)

vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo

družstva a úhrnu cien obstarania cenných papierov a ceny obstarania zmenky, obchodného

podielu a pohľadávky v rozsahu uplatňovania

§ 24 ods. 2 písm. o) až r)

s výnimkou tých prípadov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa

§ 4 ods. 1 písm. d)

;

d)

cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa

§ 29 ods. 1 písm. d)

a jeho vyšším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej

spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) až c); rovnako sa postupuje aj

pri majetku ocenenom podľa

§ 29 ods. 1 písm. b)

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(22)

Súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi

a)

nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo

družstva podľa

§ 29 ods. 1 písm. c)

a jeho

1.

vstupnou cenou podľa

§ 29 ods. 1

, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa

§ 27

, pri ktorom možno pri predaji výdavky spojené s jeho obstaraním zahrnúť do daňových

výdavkov len do výšky príjmov z predaja [

§ 24 ods. 2 písm. e)

],

2.

zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (

§ 2

) a právnickej osoby (

§ 17

), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

3.

obstarávacou cenou podľa

§ 29 ods. 1 písm. a)

alebo jeho zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

, ak ide o majetok, ktorý už bol touto fyzickou osobou odpisovaný;

b)

nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo

družstva cenných papierov, zmeniek, obchodného podielu a hodnoty pohľadávok v rozsahu

uplatňovania

§ 24 ods. 2 písm. o) až r)

;

c)

cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa

§ 29 ods. 1 písm. d)

a jeho nižším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej

spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) a b); rovnako sa postupuje aj

pri majetku ocenenom podľa

§ 29 ods. 1 písm. b)

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(23)

Súčasťou základu dane daňovníka podľa

§ 2 ods. 2

a

§ 17 ods. 2

je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu,

ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata odpočítavaná v zahraničí. Pri

jeho zisťovaní sa postupuje podľa

§ 23 ods. 1

s výnimkou výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných

zákonov platných v zahraničí, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu

ustanovenom v týchto zákonoch.

(24)

Pri zrušení daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva bez likvidácie

sa základ dane ku dňu jeho zániku upraví o zostatky vytvorených rezerv a opravných

položiek vrátane opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, príjmov budúcich

období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období

s výnimkou tých položiek, ktoré preberá právny nástupca zaniknutej spoločnosti, ak

sa preukázateľne vzťahujú k právam a záväzkom tejto spoločnosti.

(25)

Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je

aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok

na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu,

68

)

okrem dane, ktorá sa podľa odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane.

(26)

Základ dane daňovníka, ktorý uhrádza platby osobe s bydliskom alebo so sídlom na

území so zvýhodneným daňovým režimom určeným podľa kritérií ustanovených všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorých

účelom je obchádzanie režimu zdanenia určeného týmto zákonom, sa upraví o sumy podľa

podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré vydá Ministerstvo

financií Slovenskej republiky.

(27)

Pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti na základe

písomnej dohody veriteľa a dlžníka alebo na základe písomného oznámenia veriteľa o

trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti, pri uplatnení odpisu

takejto pohľadávky veriteľom do daňových výdavkov podľa

§ 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu

zahrnie dlžník odpustenú sumu záväzku do základu dane v tom zdaňovacom období, v

ktorom má veriteľ podľa písomnej dohody zahrnúť odpis takejto pohľadávky do daňových

výdavkov alebo v ktorom mu bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania

pohľadávky.

(28)

Základ dane sa pri rozpustení opravných položiek, rozpustení rezerv a účtovaní zostatkov

ostatných účtov nákladov na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku

68a

)

zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za

daňový výdavok podľa tohto zákona.

§ 23a

Úprava základu dane zahraničných závislých osôb

(1)

Pri zisťovaní rozdielu podľa

§ 23 ods. 7

sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných

vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by vznikli medzi

nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných

podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Pri overovaní porovnateľnosti podmienok sa

porovnávajú najmä vlastnosti majetku alebo služby, ktorá je predmetom obchodného alebo

finančného vzťahu, zmluvné podmienky obchodného alebo finančného vzťahu, ekonomické

prostredie trhu, v ktorom sa uskutočňuje obchodný alebo finančný vzťah a obchodná

stratégia obchodného alebo finančného vzťahu. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi

nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno urobiť také úpravy, ktoré odstránia vplyv

týchto rozdielov.

(2)

Na účely tohto zákona

a)

kontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi zahraničnými závislými

osobami;

b)

nekontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi nezávislými osobami;

c)

kontrolovaná cena prevodu je cena, ktorú použili zahraničné závislé osoby vo vzájomných

obchodných alebo finančných vzťahoch;

d)

obvyklá trhová cena je cena, ktorú používajú nezávislé osoby v porovnateľných obchodných

alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok;

e)

obchodné rozpätie je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou v

obchodnej organizácii alebo rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na výrobu výrobku

alebo poskytnutie služby a jeho predajnou cenou u výrobcu alebo poskytovateľa služby.

(3)

Na zistenie rozdielu podľa

§ 23 ods. 7

sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny podľa odseku 4 alebo

z porovnávania zisku podľa odseku 5, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy,

ktoré nie sú uvedené v odseku 4 alebo 5, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého

vzťahu podľa odseku 1.

(4) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú

a)

metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny, pri ktorej sa porovnáva kontrolovaná cena

prevodu majetku alebo služby kontrolovaného obchodu s cenou prevodu majetku alebo

služby v porovnateľnom nekontrolovanom obchode za porovnateľných podmienok;

b)

metóda opakovanej predajnej ceny, ktorá vychádza z ceny, za ktorú sa tovar alebo

služba zakúpená od zahraničnej závislej osoby opätovne predáva nezávislej osobe, pričom

za obvyklú trhovú cenu sa považuje cena uplatnená pri predaji tovaru alebo služby

nezávislej osobe znížená o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje predávajúci v porovnateľných

nekontrolovaných obchodoch, alebo o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje nezávislá osoba

v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, upravená o ostatné náklady vzťahujúce

sa na nákup tovaru alebo služby;

c)

metóda zvýšených nákladov, ktorá vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov

dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v kontrolovanom obchode, zvýšených o sumu

obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom nekontrolovanom

obchode alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom

obchode za porovnateľných podmienok.

(5)

Ak nemožno spoľahlivo použiť metódy podľa odseku 4, použijú sa metódy vychádzajúce

z porovnávania zisku, a to

a)

metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z kontrolovaných

obchodov, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu

nezávislého vzťahu podľa odseku 1;

b)

metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z kontrolovaného

obchodu vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou

prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch.

(6)

Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy

podľa odseku 3. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatní sa

táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže

dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.

(7)

Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa

§ 23 ods. 7

preverujú územné finančné orgány

84a

)

pri daňovej kontrole,

84b

)

pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti

ocenenia. Na daňové konanie vrátane opravných prostriedkov a lehôt na vyrubenie alebo

vrátenie dane sa vzťahuje osobitný predpis.

84b

)

§ 24

(1)

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve

5

)

daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa

§ 9 ods. 4

. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,

85

)

preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto

limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad)

možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto

zákone.

(2)

Daňové výdavky podľa odseku 1, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok

ustanovených v tomto zákone, sú

a)

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (

§ 26 až 33

) s výnimkou uvedenou v

§ 25

; z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako

na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov

zahŕňajú takto

1.

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie

34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a

34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 800 000 Sk, ktorá

sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (

§ 29

),

2.

z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné

a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk

najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu

(

§ 29

),

3.

z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou

cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % z obstarávacej ceny, ktorá

sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (

§ 29

);

b)

zostatková cena (

§ 29 ods. 2

) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou

alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa k predanej alebo likvidovanej časti

hmotného majetku s výnimkou zostatkovej ceny zahrnovanej do výšky príjmov z predaja

alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, ak ide o

1.

prístroje určené pre domácnosť (kód Klasifikácie produkcie 29.7),

2.

televízne prijímače, rozhlasové prijímače a prístroje na záznam a reprodukciu zvuku

alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3), ktoré sa nevyužívajú na zabezpečovanie

príjmov formou poskytovania služieb alebo sa nepoužívajú na účely zabezpečovania ochrany

majetku daňovníka,

3.

nábytok (kód Klasifikácie produkcie 36.1),

4.

hudobné nástroje (kód Klasifikácie produkcie 36.3),

5.

zariadenia určené na stolové alebo spoločenské hry (kód Klasifikácie produkcie 36.50.4),

6.

nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely (kód Klasifikácie produkcie

36.63.74),

7.

umelé kvetiny (kód Klasifikácie produkcie 36. 63.77),

8.

osobné automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2), nákladné terénne automobily

(kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54), motocykle a prívesné vozíky k motocyklom

(kód Klasifikácie produkcie 35.41.1),

9.

osobné dopravné prostriedky (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) odpisované

podľa

§ 24 ods. 2 písm. a) druhého a tretieho bodu

vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté pred rokom 2000 a nevzťahuje sa na tieto osobné

dopravné prostriedky limit odpisovania,

zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou

nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením sa v súlade s osobitným

predpisom zahrnie do obstarávacej (vstupnej, zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej)

ceny;

5

)

c)

zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody;

d)

zostatková cena (

§ 29 ods. 2

) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov

87

)

aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie;

e)

pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa

§ 27

výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného

v

§ 27 ods. 1 písm. e), f) a g)

a

§ 27 ods. 2 písm. b)

a

d)

a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť

len do výšky príjmu z predaja;

f)

výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov;

88

)

g)

výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia

podľa osobitných predpisov;

89

)

h)

vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu

90

)

alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom)

podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného

rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac

do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej

ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva

tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých

sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998; pri

nájomnej zmluve podľa odseku 4 môže nájomca na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom

tvoriť rezervu na opravu hmotného majetku za rovnakých podmienok zo vstupnej (obstarávacej)

ceny evidovanej u prenajímateľa počas trvania nájomnej zmluvy a po jej ukončení a

prechode vlastníckych práv na nájomcu, zvýšenej o technické zhodnotenie vykonané,

uhradené a odpisované nájomcom [

§ 26 ods. 6 písm. e)

];

i)

výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené

na

1.

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2.

starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a

na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia,

91

)

3.

vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu

žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán

štátnej správy,

4.

príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným

predpisom,

92

)

5.

mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi

predpismi;

93

)

6.

príspevok maximálne vo výške 1 000 Sk ročne na ubytovanie v zariadeniach cestovného

ruchu na území Slovenskej republiky počas dovolenky zamestnanca alebo osoby samostatne

zárobkovo činnej, ktoré sú podľa tohto zákona daňovníkmi dane z príjmov fyzických

osôb podľa

§ 2 ods. 1

a majú príjmy podľa

§ 6 ods. 1 písm. a) a b)

alebo príjmy podľa

§ 7 ods. 1 písm. a), b) a c)

;

j)

výdavky (náklady) na pracovné cesty,

94

)

a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,

94

)

pritom

1.

na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky

spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,

2.

ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa

§ 6

motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov

za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady,

3.

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné

podľa osobitného predpisu,

94

)

4.

stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa

§ 6

;

5.

ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa

§ 7

vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom

na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov

za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady;

k)

daňovníkom nezavinené škody

1.

vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou

nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia),

2.

spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody

uplynul najmenej jeden kalendárny rok;

l)

výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú

pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;

m)

výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany;

95

)

n)

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti

štátu;

96

)

o)

výdavky vo výške úhrnu cien obstarania

5

)

cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju,

pri

1.

cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak

cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 %

od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,

2.

ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná

podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie

sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými

papiermi na základe osobitného zákona;

97

)

Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania

a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze

cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia

bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných

v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja;

p)

výdavky vo výške ceny obstarania

1.

obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou ceny obstarania

podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o),

2.

zmenky, o ktorej je účtované

5

)

ako o cennom papieri,

pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja posudzovaná za každý predaj jednotlivo;

r)

hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena

obstarania

5

)

pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom

alebo postupníkom pri jej následnom postúpení; s výnimkou menovitej hodnoty postúpenej

pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky

1.

na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní alebo

vyrovnacom konaní,

2.

na tvorbu opravnej položky podľa

§ 25 ods. 1 písm. v) tretieho bodu

,

3.

na tvorbu opravnej položky k pochybným a stratovým pohľadávkam v bankovníctve podľa

osobitného predpisu

90

)

alebo

4.

na odpis menovitej hodnoty pohľadávky podľa

§ 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu

, ktoré sa zahŕňajú do výdavkov (nákladov) do výšky účtovanej

68a

)

v nákladoch,

s)

výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok

vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky

68a

)

bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého

bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného

účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil

spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach

už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval

v sústave podvojného účtovníctva,

1.

u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

2.

na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

3.

ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4.

ktorá nepresahuje 1 000 Sk za každú pohľadávku jednotlivo, ak sa trvale upúšťa od

jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

5.

ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie

trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia

zastaví,

6.

ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť

opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100

% nominálnej hodnoty pohľadávky;

7.

pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti, pri ktorej

je zo všetkých okolností zrejmé, že nebude zaplatená alebo nebude zaplatená väčšia

časť jej menovitej hodnoty, ak sú súčasne splnené tieto podmienky

a)

veriteľ a dlžník sú daňovníci so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky

a majú uzatvorenú písomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo

dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky

alebo jej časti,

b)

od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov; ak ide o pohľadávky, ktorých

splatnosť nastala do 31. decembra 2002, odpis takejto pohľadávky sa zahrnie do výdavkov

(nákladov) postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích

období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej

24 mesiacov, a to vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva

za zdaňovacie obdobie, počnúc zdaňovacím obdobím, keď bolo o trvalom upustení účtované

68a

)

v nákladoch, ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento

odpis v pomernej výške, ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok, zahrnie

sa tento odpis vo výške pripadajúcej na zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok,

c)

o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky bolo účtované

68a

)

v nákladoch, počnúc 1. januárom 2003.

t)

výdavok vo výške odvodu z výťažku;

59

)

u)

výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami

daňovníka, a to formou

1.

inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych

nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete,

v satelitnom a káblovom vysielaní,

2.

zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,

3.

propagácie a vystavovania exponátov,

4.

priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;

v)

výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu,

prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba

v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné

cesty,

94

)

podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa

postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,

98

)

w)

výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho

rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce

17

)

zahrnované do príjmov.

(3)

Daňovými výdavkami podľa odseku 1 len po zaplatení sú

a)

príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;

b)

poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;

c)

poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok

na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov

tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami

podľa

§ 7

a

§ 10 ods. 1 písm. l)

, poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok

na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom

podľa osobitného predpisu

40

)

s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými

prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky,

5

)

ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) v období, keď sa o nej účtuje

d)

daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri

zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu

a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou

uvedenou v

§ 25

a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej

hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmu,

1.

ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie

podľa osobitného predpisu

68

)

s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný

majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom

o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku

a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu

zásob,

2.

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje

nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje

na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa

§ 29 ods. 4

;

e)

úhrady podľa

§ 22 ods. l písm. c) a písm. d) bodov l a 2

plynúce daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

;

f)

nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave

jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie;

pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako

na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov

zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka

takto

1.

pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie

produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie

34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 950 000

Sk,

2.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s

dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,

3.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s

dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného,

a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

g)

úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1);

h)

odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe

mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,

99

)

ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu,

100

)

s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia,

ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej

osobe a s výnimkou provízie podľa

§ 25

; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške

rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný

tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru;

i)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov

podľa osobitného predpisu

41

)

do výšky 3 % úhrnu zúčtovaných miezd

41a

)

poistencov a náhrady miezd poistencov, alebo do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd

41a

)

poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce

zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa

osobitného predpisu

41b

)

do kategórie 3 alebo 4;

j)

úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho

časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom,

101

)

k)

úroky z úverov a pôžičiek s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené

v súlade s osobitnými predpismi na tento účel;

l)

dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na

podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % zo základu dane;

m)

provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým

príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky

je najmenej vo výške vyplatenej provízie,

n)

mzdové náklady vrátane náhrady mzdy a príjmy spoločníkov obchodnej spoločnosti a

členov družstva zo závislej činnosti z tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,

o)

odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím

podľa osobitného predpisu,

12

)

p)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré podľa osobitného predpisu

41

)

platí daňovník s príjmami podľa

§ 7

a

§ 10 ods. 1 písm. l)

najviac do výšky 10 % z tohto príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.

(4)

Pri splnení podmienok ustanovených v odseku 3 písm. f) sa nájomné pri dojednaní práva

kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov, ak

a)

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej

v

§ 30

, najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy

prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako

celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku

3 písm. f) s výnimkou prípadu, ak pôvodným nájomcom je fyzická osoba, ktorá uplatňuje

výdavky podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

alebo platí paušálnu daň (

§ 15

), alebo fyzická osoba, ktorá nemá príjmy podľa

§ 7

alebo

9

, a

b)

bez zbytočného odkladu po skončení doby nájmu podľa písmena a) dôjde k prevodu vlastníckych

práv k predmetu nájmu z vlastníka (prenajímateľa) na doterajšieho nájomcu, pričom

kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri

rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona, a

c)

po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník uvedený v

§ 2

bude o odkúpenej veci účtovať

5

)

ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

alebo na prenájom, alebo ho bude evidovať podľa

§ 9 ods. 4

.

Ak došlo k porušeniu podmienok podľa písmen a) až c), do daňových výdavkov sa uzná

nájomné do výšky odpisu podľa

§ 31

alebo

§ 32

v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok; za porušenie podmienok

podľa písmen a) až c) sa nepovažujú prípady, ak k skončeniu nájomnej zmluvy došlo

bez úmyselného zavinenia daňovníka.

(5)

Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy vrátane nájomnej

zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci po skončení doby nájmu nájomcovi v

iných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4 písm. a) až c), uznáva sa nájomné do daňových

výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia ako zostatková cena, ktorú

by vec mala pri odpisovaní podľa

§ 31 alebo 32

tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia ako zostatková cena vypočítaná zo vstupnej

ceny u prenajímateľa počas doby odpisovania tohto majetku, uzná sa zaplatené nájomné

do daňových výdavkov len do výšky odpisu podľa

§ 31 alebo 32

.

(6)

Za cenu obstarania obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve sa

na účely tohto zákona považuje hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu

spoločníka alebo člena družstva vrátane emisného ážia, alebo cena obstarania majetkovej

účasti v prípade odplatného obstarania podielu, alebo cena stanovená na účely dane

z dedičstva alebo z darovania v prípade nadobudnutia podielu dedením alebo darovaním.

Za splatený nepeňažný vklad sa nepovažuje zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti

na základe rozhodnutia valného zhromaždenia.

102

)

§ 25

(1)

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením

a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval,

5

)

výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a)

výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (

§ 26

) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (

§ 27

) vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich

vstupnej ceny;

b)

výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek;

c)

výdavky vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej

spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. o) a p)

a s výnimkou kladného rozdielu medzi cenou obstarania cenného papiera a hodnotou

zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera, ale len v prípade, ak bol cenný papier

vydaný za vyššiu cenu, ako je jeho menovitá hodnota;

d)

výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických

osôb za výkon funkcie;

e)

výdavky na vyplácané podiely na zisku;

f)

penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, zvýšenie dane, prirážky k

poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia

dane a cla;

g)

prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov;

103

)

h)

prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd;

104

)

i)

výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané

do základu dane;

j)

výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi

91

)

,

94

)

a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,

105

)

ako aj výdavky poskytnuté na získanie neoprávneného prospechu;

k)

výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo

iných osôb s výnimkou

§ 23 ods. 4 písm. f)

;

l)

tvorba rezervných a ostatných účelových fondov, ak osobitný predpis neustanovuje

inak;

m)

vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní obchodnej spoločnosti

alebo družstva;

n)

manká a škody

5

)

presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. k)

; pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú

na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky

odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný

úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda;

o)

zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou

uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. b) a c)

;

p)

výdavky na technické zhodnotenie (

§ 33 ods. 1

);

r)

dane zaplatené za iného daňovníka s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 3 písm. d)

;

s)

daň z dedičstva, daň z darovania, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických

osôb;

t)

výdavky na reprezentáciu s výnimkou uvedenou v

§ 34 ods. 1

;

u)

výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby

daňovníka, jeho majetku nevloženého do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku

blízkych osôb daňovníka;

v)

tvorba opravných položiek

5

)

s výnimkou

1.

opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa

§ 24 ods. 1

,

2.

opravnej položky k nadobudnutému majetku zahrnovanej do výdavkov alebo príjmov v

súlade s účtovnými predpismi,

5

)

pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania

rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

3.

opravných položiek tvorených k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že

ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov, pričom

ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba

dlhšia ako 24 mesiacov, kedy sa do výdavkov zahrnie opravná položka do výšky 50 %

hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva alebo do výšky 75 % hodnoty pohľadávky bez

jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov;

toto ustanovenie o možnosti tvorby opravnej položky do výšky 50 % a 75 % sa nepoužije

na banky, pobočky zahraničných bánk a na poisťovne;

w)

úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových

certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, ktorých vydaním

získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len „úvery a pôžičky“), poskytnutých

závislými osobami podľa

§ 23 ods. 6

, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť,

z ktorých úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku, a to vo výške, o ktorú stav pôžičiek

a úverov počas zdaňovacieho obdobia poskytnutých týmito osobami presahuje

1.

šesťnásobok výšky vlastného imania

5

)

vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu,

za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo

poisťovňa; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto

vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého

zdaňovacieho obdobia;

2.

štvornásobok výšky vlastného imania

5

)

vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu,

za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch; u nového daňovníka, ktorý

vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška

vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;

x)

výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu

akcií pri následnom znížení základného imania;

y)

výdavok na zvýšenie vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení

základného imania spoločnosti;

z)

daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v

§ 24 ods. 3 písm. d)

.

(2)

Za daňové výdavky nemožno uznať

a)

odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych

zmlúv alebo podobných zmlúv

97

)

s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 3 písm. h)

a

m)

,

b)

výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových

prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie

produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou

poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,

c)

nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v

§ 24 ods. 3

.

§ 26

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

(1)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného

majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý

je evidovaný v majetku daňovníka,

5

)

do daňových výdavkov vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného podľa

§ 9 ods. 4

. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v

§ 30, § 31 alebo § 32

, nehmotného majetku v

§ 26 ods. 8

s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa

§ 27

.

(2)

Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú

a)

samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné

technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické

funkcie dlhšie ako jeden rok;

b)

budovy a stavby

106

)

s výnimkou

1.

prevádzkových banských diel,

2.

drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby

a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

107

)

c)

pestovateľské celky trvalých porastov

108

)

podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky;

d)

zvieratá podľa prílohy č. 2 a základné stádo;

5

)

e)

iný majetok podľa odseku 6.

(3)

Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Samostatnými hnuteľnými vecami

sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové

predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok,

aj keď sú s ňou pevne spojené.

(4)

Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného

alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samostatne tak, aby boli preukázateľne

zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru,

o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane

údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách

jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru vecí, o sume odpisov vrátane

ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(5)

Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa

odseku 2 sú

a)

ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej

90 stromov na 1 ha,

b)

ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej

1000 kríkov na 1 ha,

c)

chmeľnice a vinice.

(6)

Iným majetkom na účely tohto zákona sú výdavky

a)

na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do

vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

b)

na technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

109

)

c)

na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 30 000 Sk,

d)

na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk,

e)

na technické zhodnotenie vyššie ako 30 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom

na prenajatom majetku,

f)

hradené nájomcom, ktoré podľa osobitných predpisov

5

)

tvoria súčasť ocenenia hmotného majetku prenajatého zo zahraničia na základe nájomnej

zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ak prenajímateľ má bydlisko alebo sídlo

v zahraničí.

(7)

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva,

110

)

autorské práva

111

)

vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované

informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky

využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické

funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené

vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj,

5

)

zriaďovacie výdavky

5

)

vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie

ako 30 000 Sk.

(8)

Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade

s účtovnými predpismi.

5

)

(9)

Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť

a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje

výdavky podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

alebo ak platí paušálnu daň (

§ 15

) a daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie

príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.

(10)

Ročný odpis podľa

§ 31 alebo § 32

možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka alebo hmotného

majetku evidovaného podľa

§ 9 ods. 4

k 31. decembru príslušného zdaňovacieho obdobia vrátane prípadov uvedených v odseku

12 písm. d), e), f) a g). Ročný odpis z nehmotného majetku sa uplatní vo výške vypočítanej

podľa osobitného predpisu.

5

)

(11)

Odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu podľa

§ 31 a 32

možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka

a)

k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak sa v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia

1.

vyradí majetok predajom alebo vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva pred

koncom zdaňovacieho obdobia pri dodržaní

§ 24 ods. 2 písm. b)

s výnimkou daňovníkov uplatňujúcich odpisy podľa

§ 30 ods. 6 a 7

,

2.

prevedie majetok štátu na iné právnické osoby alebo fyzické osoby podľa osobitných

predpisov,

112

)

3.

skončí podnikanie alebo iná samostatná zárobková činnosť (

§ 7

) alebo prenájom (

§ 9

), daňovník sa zruší bez likvidácie, vstúpi do likvidácie alebo sa vyhlási konkurz,

4.

predčasne skončí nájomná zmluva pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci;

5.

prevedie hmotný majetok štátu v dôsledku delimitácie na inú rozpočtovú organizáciu

alebo príspevkovú organizáciu

77

)

alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu zriadenú obcou;

77

)

b)

k 31. decembru, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobudne hmotný majetok už odpisovaný

pôvodným vlastníkom podľa odseku 12 písm. a), b) a c).

(12)

V odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku začatom pôvodným vlastníkom pokračuje

a)

právny nástupca daňovníka, a to aj v prípade, ak bol majetok nadobudnutý odplatným

prevodom podľa osobitného predpisu,

1

)

b)

daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie

štátnych organizácií

113

)

alebo rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií zriadených obcou

77

)

,

c)

daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý

sa využíva na skončenie činnosti počas likvidácie,

d)

nájomca pri súbore hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí (

§ 28 ods. 2

),

e)

daňovník, ktorý nadobudol právo na použitie hmotného hnuteľného majetku zmluvou o

výpožičke

114

)

počas zabezpečenia záväzku prevodom práva

115

)

k tomuto hmotnému hnuteľnému majetku,

f)

manžel (manželka), ktorý účtuje

5

)

o hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa

§ 9 ods. 4

, o ktorom už účtovala

5

)

alebo viedla evidenciu podľa

§ 9 ods. 4

manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom), a daňovník, ktorý preradí

majetok z osobného užívania do majetku určeného na podnikanie s výnimkou prípadov

uplatnenia odpisu podľa odseku 11 písm. a) tretieho bodu, keď sa uplatní odpis vo

výške jednej polovice z ročného odpisu,

g)

aj nájomca, ktorý odkúpil prenajatý hmotný majetok od prenajímateľa a o jeho obstarávaciu

cenu zvýšil vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu už odpisovaného iného majetku pri použití

ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu alebo koeficientu pre zvýšenú

zostatkovú cenu.

§ 27

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

(1)

Z odpisovania sú vylúčené

a)

pozemky,

b)

pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré

nedosiahli plodonosnú starobu,

c)

hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,

d)

ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,

e)

umelecké diela,

111

)

ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

f)

predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových

objektoch, stále výstavné a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne

iné zbierky,

g)

hnuteľné kultúrne pamiatky

116

)

a ich súbory,

h)

povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia

vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel.

(2)

Z odpisovania je ďalej vylúčený

a)

hmotný majetok prevzatý povinne bezodplatne podľa osobitných predpisov

87

)

a preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou

alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,

117

)

b)

bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom

kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia

sumu 30 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu,

5

)

c)

nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo

členský vklad do základného imania družstva, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr.

know-how, obchodná značka), a aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej

spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych

práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

d)

inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,

5

)

e)

hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom

práva

115

)

počas zabezpečenia tohto záväzku len za predpokladu, že na základe zmluvy o výpožičke

114

)

ho naďalej odpisuje pôvodný vlastník,

f)

hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií, podpôr a príspevkov

zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, z Národného úradu práce

17

)

a zo zdravotných poisťovní

10

)

nezahrnovaných do príjmov s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku príspevkových

organizácií a ostatných organizácií hospodáriacich ako príspevkové organizácie;

117a

)

ak sa na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku použili aj vlastné prostriedky,

tento majetok je vylúčený z odpisovania v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej

dotácie, podpory a príspevku zahrnutých do príjmov k celkovej obstarávacej cene tohto

majetku.

§ 28

(1)

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke

právo alebo ktorý spravuje majetok štátu

118

)

alebo majetok obce

119

)

(ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odseku 2.

(2)

Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po

dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom

tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom

na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31.

decembra). Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým výdavkom

vo výške presahujúcej zaplatené nájomné. Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak

nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve

viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

(3)

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe

písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku

zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca

spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej

skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje

iný majetok uvedený v

§ 26 ods. 6 písm. f)

.

(4)

Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok [

§ 26 ods. 6 písm. d

)], ktorý nezvyšuje vstupnú cenu ani zostatkovú cenu majetku a odpisuje sa v rovnakej

odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.

(5)

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo

spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(6)

Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa

na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu

zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa

§ 24 ods. 2 písm. a)

sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.

(7)

Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol

právo užívania za odplatu.

(8)

Hmotný hnuteľný majetok pri prevode vlastníctva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom

práva

115

)

na veriteľa môže počas zabezpečenia záväzku prevodom práva odpisovať pôvodný vlastník

len za podmienky, že uzatvorí s veriteľom zmluvu o výpožičke

114

)

tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva.

§ 29

(1)

Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a)

obstarávacia cena,

120

)

ak sa majetok obstaral odplatne. Obstarávacou cenou sa ocení aj majetok pri preradení

z osobného užívania do podnikania upravenou o sumu odpisov vypočítanú podľa

§ 31

. Obstarávacou cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania

obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva, ak doba medzi nadobudnutím

a vkladom (predajom) nie je dlhšia ako

1.

jeden rok pri hnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa

§ 4 ods. 1 písm. c)

,

2.

dva roky pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa

§ 4 ods. 1 písm. a)

,

3.

päť rokov pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa

§ 4 ods. 1 písm. b)

;

b)

suma vo výške vlastných nákladov,

120

)

ak sa majetok vytvorí vlastnou činnosťou;

c)

reprodukčná obstarávacia cena,

120

)

zistená podľa osobitných predpisov

121

)

, alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou

cenou na účely tohto zákona je aj hodnota nepeňažného vkladu do základného imania

obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaná do obchodného registra.

121a

)

Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako

cena stavby zistená podľa osobitného predpisu

121

)

bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na

cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;

d)

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku

dedením alebo darovaním. Touto cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do

základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva rovnako

ako v odseku 1 písm. a) v prvom až treťom bode.;

e)

suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému

hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa.

115

)

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je aj technické zhodnotenie vykonané

v prvom roku odpisovania.

(2)

Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou

hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých

do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [

§ 24 ods. 2 písm. a)

].

(3)

Technické zhodnotenie okrem technického zhodnotenia odpisovaného samostatne nájomcom

a technického zhodnotenia plne odpísaného majetku na účely výpočtu ročnej výšky odpisu

podľa

§ 31 a 32

a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu zvyšuje vstupnú cenu

s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú

cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

(4)

Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o

a)

daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane

z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.

68

)

(5)

Súčasťou vstupnej ceny nie je daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu

nehnuteľností.

(6)

Pri zvýšení alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom

majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná

cena“), sa odpis stanoví z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej

ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa

§ 31 alebo § 32

.

§ 30

Postup pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku

(1)

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie

produkcie

122

)

do odpisových skupín uvedených v

prílohe č. 2

. Doba odpisovania je

Odpisová skupina

Doba odpisovania

1

4 roky

2

6 rokov

3

12 rokov

4

20 rokov

5

30 rokov

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa

prílohy č. 2

a doba jeho použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch

4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných

vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

(2)

Daňovník vykonáva rovnomerné odpisovanie (

§ 31

) alebo zrýchlené odpisovanie (

§ 32

). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok vlastník a nemožno

ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní

začatom pôvodným vlastníkom.

(3)

Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do výšky

zvýšenej vstupnej ceny.

(4)

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno

odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu,

že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej

však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať

za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej

ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia

§ 31 a 32

, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac

doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia

pri ukončení nájomnej zmluvy bez zavinenia nájomcu a prenajímateľa a pri postúpení

nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa

a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.

(5)

Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme

veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom, určenej podľa

§ 24 ods. 4 písm. b)

, doodpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a

pripadá na odpis prenajímanej veci podľa

§ 31

, odo dňa odovzdania prenajatej veci nájomcovi na užívanie. Podobný postup odpisovania

je aj pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).

(6)

Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak

nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných

stavieb

123

)

a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)

Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 –

len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, 29.56.23, 29.56.24) sa ročný

odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného

počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8)

Ročný odpis podľa odsekov 4, 6 a 7 sa určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace,

počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom

splnenia podmienok je mesiac, v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný)

5

)

do majetku daňovníka, a pri odpisovaní podľa odseku 4 súčasne kalendárny mesiac,

v ktorom bola prenajatá vec (hmotný majetok) poskytnutá nájomcovi v súlade so zmluvou

o kúpe prenajatej veci alebo v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé

používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia

odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie

v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na

zabezpečenie príjmov.

§ 31

Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku

(1)

Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto

ročné odpisové sadzby

Odpisová skupina

Ročná odpisová sadzba

v prvom roku odpisovania

v ďalších rokoch odpisovania

pre zvýšenú vstupnú cenu

1

14,2

28,6

25,0

2

8,5

18,3

16,7

3

4,3

8,7

8,4

4

3,1

5,1

5,0

5

1,4

3,4

3,4

(2)

Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku za príslušné zdaňovacie

obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej

sadzby.

(3)

Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy

tohto majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho

zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú

cenu.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

§ 32

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku

(1)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto

koeficienty pre zrýchlené odpisovanie

Koeficient pre zrýchlené odpisovanie

Odpisová skupina

v prvom roku odpisovania

v ďalších rokoch odpisovania

pre zvýšenú zostatkovú cenu

1

4

5

4

2

6

7

6

3

12

13

12

4

20

21

20

5

30

31

30

(2)

Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku

a)

v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu

pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu

medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania

a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

(3)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie

sa odpisy určujú

a)

v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku

a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú

cenu,

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného

majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre

zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej

ceny.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

§ 33

Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku

(1)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby,

prístavby a stavebné úpravy,

107

)

rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom

majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

(2)

Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku,

ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti

alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu

použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(3)

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti

hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval,

pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú

samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou

tvoria jeden majetkový celok.

§ 34

Položky odpočítateľné od základu dane

(1)

Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý

uplatňuje výdavky podľa

§ 7 ods. 9

alebo

§ 9 ods. 3

, a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v

§ 18 ods. 5

možno odpočítať

a)

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti

daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, z predajných, žrebovacích, výherných

a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v

§ 24 ods. 2 písm. u)

, najviac však vo výške 1 % zo základu dane,

b)

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom

alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje

300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane,

c)

preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu (ďalej len „nosič“)

s vlastnou úžitkovou hodnotou vo vlastníctve daňovníka poskytnutý na základe písomnej

zmluvy inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov tohto daňovníka,

ak obstarávacia cena nosiča nepresahuje sumu vstupnej ceny hmotného majetku odpisovaného

podľa tohto zákona [

§ 26 ods. 2 písm. a)

], najviac do výšky 2 % zo základu dane; za nosič sa považuje predmet, na ktorom je

umiestnený reklamný nápis alebo ochranná známka, ktorého hlavnou funkciou je reklama

tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, pričom

nápis alebo ochrannú známku nie je možné odstrániť bez znehodnotenia nosiča.

(2)

Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích

obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate

(úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe

nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej

daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do

skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej

časti straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu

dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o

pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane

prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150

000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Ak daňovník zanikne zrušením

bez likvidácie, môže prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú

daňovú stratu právny nástupca.

(3)

Možnosť odpočítavania daňovej straty sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí pri zdanení

príjmov postupujú podľa

§ 15

, na investičné (správcovské) fondy

73

)

a na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (

§ 18 ods. 5

). Daňovník, ktorý odpočítava daňovú stratu a začne zdaňovať príjmy osobitným spôsobom

podľa

§ 15

, po skončení zdaňovania príjmov týmto spôsobom pokračuje v odpočte straty tak, že

nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdaňovania

príjmov osobitným spôsobom podľa

§ 15

zaniká.

(4)

Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia

§ 23 až 33

, ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o

a)

príspevok jednému združeniu právnickej osoby, ktorého je daňovník členom (

§ 20 ods. 12

),

b)

položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1 a podľa

§ 12 ods. 10

a

§ 20 ods. 7

,

c)

príjmy, o ktorých daňovník účtuje,

5

)

ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

(5)

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu podľa odseku 2, zanikol v dôsledku

zrušenia bez likvidácie, neprechádza časť odpočítavanej daňovej straty na jeho právneho

nástupcu.

(6)

Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa

upraví o časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti

pripadajúcej na spoločníka.

(7)

Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa upraví

o časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého

komplementára.

§ 35

Úľavy na dani

(1)

Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky,

s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením

spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový

úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc

zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal

základ dane a daň, ak

a)

daňovníkom je spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného

imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1.

vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,

2.

vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak

zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti

prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,

3.

vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;

b)

podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní

spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej

75 %;

c)

predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je

1.

výroba tovaru, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver bol na územie

Slovenskej republiky len dovážaný alebo nebol vyrábaný, alebo výroba tovaru určená

na vývoz,

2.

poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód

Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi

vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie

produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie

produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72,

92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie

produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie

72.20.22);

d)

splní podmienky uvedené v odseku 4 a odseku 8 v prvej vete.

(2)

Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich

zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v

ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový

úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku

4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši

základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov

v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej

a)

5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1,

b)

2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.

(3)

Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu

20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj,

ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka.

5

)

(4)

Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 môže čerpať daňovník, ak

a)

použije prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do piatich rokov od

skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie

hmotného majetku a nehmotného majetku slúžiaceho predmetu jeho podnikania podľa odseku

1 písm. c),

b)

tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria

najmenej 60 % z jeho celkových tržieb,

c)

je jeho poskytnutie v súlade s osobitným predpisom.

123a

)

(5)

Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný

majetok podľa

§ 30 až 32

a nehmotný majetok podľa

§ 26 ods. 8

alebo

a)

technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli

odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v

zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku

na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,

b)

budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované

ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej

skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny,

c)

technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa

§ 30 až 32

,

d)

odpis ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať

daňový úver.

(6)

Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh

č. 2 a 3, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 %

súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 3.

(7)

Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný

podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou

č. 2 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa

§ 31

ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov uvedených pod nadpisom „v ďalších rokoch odpisovania“.

Ročná odpisová sadzba platná „pre zvýšenú vstupnú cenu“ sa použije len vtedy, ak technické

zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.

(8)

Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným

v osobitnom predpise.

124

)

Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za

ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový

úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (

§ 50

) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie,

písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do

31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok

čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové

priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (

§ 50

) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto

mesiaca.

(9)

Ak daňovník nesplní

a)

len podmienku podľa odseku 4 písm. a), nepoužitú sumu alebo jej časť získanú čerpaním

daňového úveru je povinný vrátiť najneskôr v zdaňovacom období, do ktorého konca bol

povinný prostriedky použiť, a zaplatiť úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby

Národnej banky Slovenska platnej ku koncu toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa vrátená

suma týka,

b)

aj ďalšie podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu

na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa

§ 55

zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru.

Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole

podľa osobitného predpisu.

125

)

(10)

Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže daňovú stratu, ktorá

vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát

uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích

období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový

úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia

§ 34

.

(11)

Zrušením daňovníka

126

)

nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas

čerpania daňového úveru.

127

)

(12)

Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči

128

)

s ekonomicky prepojeným (

§ 23 ods. 6

) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok podľa odsekov 1 a 2 sa kráti

v pomernej výške vypočítanej podľa odseku 13, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom

k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov právo na čerpanie daňového

úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo.

(13)

Pri výpočte nároku podľa odseku 12 sa použije pomer základného imania daňovníka,

ktorý si daňový úver uplatňoval, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia,

najviac však do výšky povinnej sumy vkladu podľa odsekov l a 2, k súčtu základného

imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy

vkladu základného imania podľa odsekov l a 2 a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý

sa s ním zlúčil podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa

vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

(14)

Daňovník uvedený v

§ 17

s výnimkou daňovníka uvedeného v odseku 3 si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom

období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie,

vynaložených na vývoj.

5

)

(15)

Zníženie dane podľa odseku 14 si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10 % dane

v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

(16)

Daňovníkovi uvedenému v

§ 2

a daňovníkovi uvedenému v

§ 17

v prípade, ak nevyužije zníženú sadzbu dane podľa

§ 21 ods. 3

, sa daň znižuje o

a)

sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,

12

)

b)

sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším

zdravotným postihnutím.

12

)

(17)

Na výpočet zníženia dane podľa odseku 16 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet

zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou

schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu

určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Úľava sa zaokrúhli na celé koruny

nadol.

§ 35a

Úľavy na dani

(1)

Daňovníkovi uvedenému v

§ 17 ods. 2

s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností,

a daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 3

podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej

zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri

sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých

sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len

„daňový úver“), vo výške 100 % dane na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích

období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník vykáže prvýkrát základ dane a

daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak

a)

hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania daňovníka, v prípade stálej

prevádzkarne hodnota majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, používaného

na podnikanie, k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1.

vo výške 4 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode,

2.

vo výške 3 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode,

ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti

prevyšujúcou 10 % podľa štatistiky Národného úradu práce k 31. decembru roka predchádzajúcemu

roku vzniku spoločnosti alebo stálej prevádzkarne,

3.

vo výške 2 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) druhom bode;

b)

podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní

právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 60 %;

c)

predmetom podnikania je

1.

výroba tovaru vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov

a komponentov,

2.

poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód

Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi

vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie

produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie

produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72,

92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie

produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie

72.20.22);

d)

tržby dosiahnuté z vykonávania činností podľa písmena c) počas doby čerpania daňového

úveru tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb;

e)

vznik daňovníka alebo zápis organizačnej zložky do obchodného registra je v lehote

do 31. decembra 2003;

f)

daňovník uplatňujúci nárok na čerpanie daňového úveru vykáže prvýkrát od svojho vzniku

alebo v prípade organizačnej zložky od zápisu do obchodného registra základ dane a

daň po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(2)

Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným

v osobitnom predpise.

124

)

Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za

ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový

úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (

§ 40

a

50

) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie,

písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do

31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok

čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom september roku, v ktorom bolo podané daňové

priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (

§ 40

a

50

) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto

mesiaca.

(3)

Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru uvedené v odseku 1, je povinný

zaplatiť daň pripadajúcu na prislúchajúci daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa

vypočíta podľa

§ 55

zo sumy neoprávnene zadržanej dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k porušeniu

podmienok čerpania daňového úveru. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú

ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.

125

)

(4)

Daňovník, ktorý čerpá daňový úver, môže daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia

bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový

úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne

nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver.

V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ďalšie podmienky ustanovenia

§ 34

o odpočte straty.

(5)

Zrušením daňovníka

126

)

nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas

čerpania daňového úveru.

127

)

(6)

Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči

128

)

s ekonomicky prepojeným (

§ 23 ods. 6

) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok na výšku daňového úveru sa kráti

o sumu vypočítanú podľa odseku 7, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu

došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov a pri nepeňažnom vklade vrátane vkladu

podniku daňovníka so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky právo

na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu

alebo k vkladu došlo.

(7)

Pri výpočte nároku podľa odseku 6 sa použije pomer základného imania právnickej osoby,

ktorá si daňový úver uplatňovala, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia,

najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu podľa odseku 1, k súčtu základného

imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy

peňažného vkladu, ktorú bol daňovník povinný vložiť podľa odseku 1, a sumy vlastného

imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia.

Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

(8)

Daňovník môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa

§ 30 až 32

a nehmotný majetok podľa

§ 26 ods. 8

, pričom odpisovanie nemôže prerušiť, alebo ak ide o majetok nadobudnutý počas čerpania

daňového úveru, môže odpisovať

a)

technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli

odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v

zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku

na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,

b)

budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované

ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej

skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 7 % z obstarávacej ceny,

c)

technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa

§ 30 až 32

.

(9)

Daňovník uvedený v odseku 1 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích

období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát

čerpal daňový úver podľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej

dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo

nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4 500 000 EUR, ak ide

o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, a o 3 000 000 EUR, ak ide o daňovníka

podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu.

(10)

Počas čerpania ďalšieho daňového úveru podľa odseku 9 ustanovenia odsekov 5, 6, 7

a 8 sa použijú rovnako ako v prípade čerpania daňového úveru podľa odseku 1.

(11)

Pri uplatňovaní daňového úveru podľa odsekov 1 až 9 musia byť splnené aj ustanovenia

osobitného predpisu.

123a

)

§ 35b

(1)

Daňovník uvedený v

§ 17 ods. 2

, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu

na dani podľa osobitného predpisu,

128a

)

ktorý bol založený po 1. decembri 2001 v súvislosti s vydaním rozhodnutia o poskytnutí

investičných stimulov

128b

)

a ktorý si neuplatňuje nárok na úľavu na dani podľa

§ 35

alebo

§ 35a

, môže si uplatniť nárok na zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len

„daňový úver“), ak splní podmienky ustanovené osobitným predpisom

128a

)

a podmienku uvedenú v odseku 5.

(2)

Nárok na daňový úver podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť do výšky dane vykázanej

v daňovom priznaní najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích

období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prvýkrát vykáže základ dane a daň pri

základe dane neznižovanom o daňovú stratu, najneskôr však počnúc tretím zdaňovacím

obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom

a)

nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, alebo bol vydaný súhlas stavebného

úradu na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu

alebo časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo

b)

daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.

(3)

Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu

zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu

uvedenú pre tento druh investičného stimulu v rozhodnutí o poskytnutí investičných

stimulov.

128c

)

(4)

Nárok na daňový úver uplatňuje daňovník každoročne v daňovom priznaní.

(5)

Nárok na daňový úver si môže uplatniť daňovník uvedený v odseku 1, ktorý v zdaňovacom

období, za ktoré si môže uplatniť nárok na úľavu na dani, nebude zrušený, s výnimkou

premeny daňovníka na inú právnu formu, a na ktorého nebude vyhlásený konkurz ani nebude

zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na daňovníka z dôvodu nedostatku majetku.

(6)

V zdaňovacom období, za ktoré daňovník uplatňuje nárok na daňový úver podľa odseku

2, daňovník je povinný uplatniť odpisy podľa

§ 26 až 33

, pričom počas uplatňovania úľavy na dani nemožno odpisovanie prerušiť (

§ 26 ods. 9

).

(7)

Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na úľavu na dani, môže daňové straty vykázané

za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré

si prvýkrát uplatňuje nárok na daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas

piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom

si poslednýkrát uplatnil nárok na daňový úver. V tom prípade sa na daňovníka nepoužije

§ 34

.

(8)

Ak daňovník nesplní podmienku uvedenú v odseku 5 alebo niektorú zo všeobecných podmienok

ustanovených osobitným predpisom,

128a

)

nárok na daňový úver zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznania

za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré si nárok na daňový úver uplatnil.

(9)

Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole

a ustanovenia o štátnej pomoci podľa osobitných predpisov.

128c

)

§ 35c

(1)

Daňovník uvedený v

§ 17 ods. 2

, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu

na dani podľa osobitného predpisu,

128a

)

môže si uplatniť nárok na daňový úver do výšky podľa odseku 2, ak splní podmienky

podľa osobitného predpisu

128a

)

a neuplatňuje si nárok na daňový úver podľa

§ 35

,

35a a 35b

.

(2)

Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový úver do výšky dane pripadajúcej na pomernú

časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí

koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

hodnoty investície, pre ktorú boli poskytnuté investičné stimuly podľa osobitného

predpisu,

128a

)

najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku

tejto investície obstaraného po vydaní rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov

do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na daňový úver, a

b)

súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za kalendárny

rok, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov podľa osobitného

predpisu,

128a

)

a hodnoty investície uvedenej v písmene a).

(3)

Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac počas desiatich bezprostredne

po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, počnúc prvým zdaňovacím obdobím nasledujúcim

po zdaňovacom období, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov

obsahujúce úľavu na dani, v ktorom vykáže základ dane a daň, najneskôr však počnúc

tretím zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom

a)

nadobudlo platnosť kolaudačné rozhodnutie alebo bol vydaný súhlas stavebného úradu

na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu alebo

časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo

b)

daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.

(4)

Na daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový úver podľa odsekov 1 až 3, vzťahuje

sa obdobne

§ 35b ods. 3 až 6

,

8 a 9

.

§ 36

Osobitná sadzba dane

(1)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky

daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (

§ 22 ods. 2

) je

a)

25 %

1.

z príjmov z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb,

riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností vykonávaných na území

Slovenskej republiky [

§ 22 ods. 1 písm. c)

],

2.

z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného

vlastníctva a z počítačových programov (softvér), za použitie návrhov alebo modelov,

plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov

[

§ 22 ods. 1 písm. d) bod 1

],

3.

z odmeny za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo

práva príbuzného autorskému právu [

§ 22 ods. 1 písm. d) bod 2

],

4.

z príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných

činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [

§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3

],

5.

z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných

knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z cenných papierov [

§ 22 ods. 1 písm. d) bod 6

] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d),

6.

z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene b);

b)

1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci.

(2)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky

daňovníkom uvedeným v

§ 2

a

17

, pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v písmene a) bodoch 2 a 3 znižuje

o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku

1 uvedené inak, je

a)

25 %

1.

z podielov na zisku tichého spoločníka,

2.

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným,

komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,

3.

z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej

spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, spoločníka v spoločnosti s ručením

obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;

b)

20 %

1.

z úrokov a iných výnosov plynúcich z vkladov prijímaných bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky

55

)

len od svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok ako od ostatných fyzických

osôb (

§ 8 ods. 5

),

2.

z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a z výhier z reklamných súťaží

a žrebovaní s výnimkou výhier z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na

základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov

59

)

v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru a s výnimkou výhier oslobodených

od dane podľa

§ 4

,

3.

z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami

súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových

súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa

§ 4

;

c)

15 %

1.

z výnosov z akcií a dočasných listov,

2.

z výnosov z podielových listov, z výnosov

30

)

z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných

poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených,

3.

z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov

v komanditných spoločnostiach,

4.

z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,

5.

z podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie

medzi členov pozemkových spoločenstiev [

§ 8 ods. 1 písm. a)

],

6.

z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia

s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia

podľa osobitného predpisu

41

)

znížené o zaplatené poistné [

§ 8 ods. 1 písm. e)

],

7.

z príjmov plynúcich fyzickým osobám z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na

vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a na

bežnom účte [

§ 8 ods. 1 písm. b)

] s výnimkou úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané

v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

ktoré sa zdaňujú podľa bodu 8, a s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa písmena e),

8.

z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z

peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku,

výhry alebo výnosu daňovník podľa

§ 17

s výnimkou bánk alebo pobočiek zahraničných bánk

55

)

a daňovníkov uvedených v bode 9, alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa

§ 7 ods. 3

, pričom daň vyberaná osobitnou sadzbou dane sa považuje za preddavok a celý príjem

sa zdaní ako súčasť základu dane podľa

§ 7

alebo podľa

§ 23 ods. 15

v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrazeniu preddavku, okrem prípadov, ak suma

preddavku presahuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, keď je odvedená

suma preddavku považovaná za splnenie daňovej povinnosti; pri vyberaní preddavku sa

postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa

§ 52 ods. 1 až 3

,

9.

z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z

bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník,

ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (

§ 18 ods. 4

), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku Slovenskej republiky

a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej)

spoločnosti a Národná banka Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová

povinnosť za splnenú,

10.

z príjmu za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení

domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby

a opráv;

55a

)

11.

z rozdielu pri spätnom nákupe zamestnaneckých akcií [

§ 8 ods. 2 písm. a)

].

d)

10 %

1.

z príjmov z prostriedkov sociálneho fondu [

§ 6 ods. 1 písm. e)

],

2.

z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov plynúcich zo zdrojov na území

Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne

v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (

§ 6 ods. 4

),

3.

z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak

ich úhrn nepresiahne od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (

§ 7 ods. 8

),

4.

z výnosov z dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby

a mestskej dopravy;

5.

z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu

41

)

[

§ 10 ods. 1 písm. m)

];

e)

5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z vkladov s dohodnutou

dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie, za podmienky,

že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tohto dohodnutého obdobia.

(3)

Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1

a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje

na celé koruny nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí

v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(4)

Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností

a od investičných fondov,

73

)

je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos

z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými (správcovskými) spoločnosťami

a investičnými fondmi, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou.

(5)

Ak plynú dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo od družstva

právnickej osobe, ktorá má najmenej 25 % podiel na základnom imaní týchto spoločností,

základ dane pre osobitnú sadzbu dane podľa odseku 2 písm. c) sa znižuje o sumu týchto

prijatých zdanených príjmov.

§ 37

Stanovenie prepočítacieho kurzu

(1)

Na daňové účely s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 a 3 sa používa kurz slovenskej koruny

k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), uplatnený v

účtovníctve daňovníka.

5

)

(2)

Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, použije sa s výnimkou uvedenou v odseku 3

jednotný kurz. Tento kurz sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za

obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených Národnou bankou Slovenska

posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Jednotný kurz sa použije aj na

príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov a na zápočet dane zaplatenej v zahraničí.

(3)

Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich

na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa

§ 36

, použije sa kurz vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi.

Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

§ 38

Daňové priznanie

(1)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

(2)

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je

povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu

124

)

každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov

fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého

ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, nepresiahli 10 000

Sk, ale vykazuje daňovú stratu (

§ 5 ods. 3

).

(3)

Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa

§ 6

, plynúce

a)

od viacerých zamestnávateľov,

b)

od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej

republike stálu prevádzkareň (

§ 22 ods. 2

), alebo

c)

zo zdrojov v zahraničí,

ak nejde o príjmy od dane oslobodené, príjmy vylúčené zo zdanenia podľa

§ 54

a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

). Priznanie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak nemožno zraziť preddavok na daň

alebo daň (

§ 41

) alebo ak nepožiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na

daň (

§ 44

), alebo nepredložil v ustanovenom termíne platiteľovi dane potrebné doklady (

§ 44 ods. 6

), alebo ak ide o platiteľa dane podľa

§ 44 ods. 9

.

(4)

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len

podľa

§ 6

a len od jedného platiteľa dane a nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

(5)

Daňovník, ktorý okrem príjmov podľa

§ 6

a príjmov zdaňovaných paušálnou daňou nemá v zdaňovacom období iné druhy príjmov,

postupuje podľa predchádzajúcich odsekov rovnako ako daňovník, ktorý má v zdaňovacom

období príjmy len podľa

§ 6

.

§ 39

Minimálna výška dane

Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne v zdaňovacom

období 100 Sk alebo ak celkové zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období nepresiahnu 10

000 Sk. To neplatí, ak sa daň alebo preddavky na daň vyberajú zrážkou.

§ 40

Platenie preddavkov na daň

(1)

Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla

10 000 Sk.

(2)

Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla

500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo

výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné

do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3)

Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné

preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej

daňovej povinnosti. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho

mesiaca.

(4)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich

je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov,

preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, ak tento čiastkový základ dane tvorí

viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej

činnosti a z funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky na daň vypočítané podľa

odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

(5)

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník

sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného

výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom znížená o sumu preddavkovo

vybranej dane [

§ 36 ods. 2 písm. c) ôsmy bod

]. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky

na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala

aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov

na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho

obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka

tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal

príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

(6)

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov

nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

(7)

Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho

obdobia alebo daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 3

, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa nevyberá preddavok na daň podľa

§ 41 ods. 7

, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky

na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce

na vyrubenie dane.

(8)

Proti rozhodnutiu o určení preddavkov na daň podľa odsekov 6 a 7 možno podať odvolanie.

(9)

Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie

je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom

došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi

dane.

129

)

(10)

Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v

predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v

§ 8

a

10

.

(11)

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na daňovníka,

ktorý platí paušálnu daň (

§ 15

), na príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane (

§ 36

) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa

§ 41

, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných

paušálnou daňou.

§ 41

Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane

130

)

vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej

len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej

činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi

za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá

osobitnou sadzbou (

§ 36

), znížený o

a)

sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

b)

sumy zrazené na povinné poistné,

c)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného

predpisu,

41

)

najviac do výšky 10 % úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov;

ak 10 % úhrnu týchto príjmov presahuje v kalendárnom mesiaci 1/12 sumy uvedenej v

§ 6 ods. 12 písm. b)

, najviac do výšky tejto jednej dvanástiny,

d)

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac

sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú časť

základu dane na manželku (manžela) podľa

§ 12 ods. 2 písm. c)

, na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa dôchodkov uvedených v

§ 12 ods. 4

, a na hodnotu darov (

§ 12 ods. 10

) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

(2)

Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100

Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, je

nad Sk

do Sk

-

7 500

10 %

7500

15000

750 Sk + 20 % zo sumy presahujúcej 7 500 Sk

15000

33000

2 250 Sk + 28 % zo sumy presahujúcej 15 000 Sk

33000

47000

7 290 Sk + 35 % zo sumy presahujúcej 33 000 Sk

47000

a viac

12 190 Sk + 38 % zo sumy presahujúcej 47 000 Sk.

(3)

Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní mzdy daňovníka

k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ dane vykonáva

vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.

Daňovníkovi, ktorého

a)

zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu

časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom

peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (

§ 44

) alebo pri podaní priznania (

§ 38

). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa

§ 6 ods. 4 a 5

, ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;

b)

plat a náhrada platu za dovolenku sa skladá z korunovej časti a z časti v cudzej

mene, pričom časť v cudzej mene je určená najviac do výšky a podľa podmienok určených

podľa osobitného predpisu,

131

)

preddavok sa zrazí pred rozdelením na korunovú časť a časť v cudzej mene. Uvedené

sa vzťahuje na zahraničných spravodajcov (korešpondentov) Tlačovej agentúry Slovenskej

republiky, Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zamestnancov generálnych zastupiteľstiev

Železníc Slovenskej republiky a vojakov v činnej službe Armády Slovenskej republiky

študujúcich na školách a v kurzoch v zahraničí, ktorí boli alebo sú na výkon práce

alebo štúdium v zahraničí vyslaní platiteľom dane so sídlom na území Slovenskej republiky.

(4)

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov

príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená

v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený

postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa

§ 6 ods. 4

.

(5)

Platiteľ dane, u ktorého daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu

dane, vypočíta zdaniteľnú mzdu z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných

požitkov, ktoré daňovníkovi vyplatil, znížením len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

a o povinné poistné.

(6)

Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po dni výplaty, úhrady alebo

pripísania mzdy daňovníkovi k dobru, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

(7)

Platiteľ dane nevyberie preddavok podľa predchádzajúcich odsekov zo zdaniteľnej mzdy,

ak

a)

je preukázateľné, že daňovník uvedený v

§ 2 ods. 3

platí preddavky, ktoré je podľa

§ 40

povinný platiť alebo ktoré mu na základe jeho žiadosti určil správca dane;

b)

ide o príjmy daňovníka uvedené v

§ 54 ods. 2

, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

§ 42

Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov

zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce na priznanie

nezdaniteľných častí základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte

preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali.

Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim

po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ

dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník

nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

(2)

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platiteľ

dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak

daňovník predloží doklad o preukázaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na

vyživované dieťa do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa

uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(3)

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých

platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane iba jeden platiteľ

dane, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, prihliadne

platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich

daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho

obdobia alebo ak si ich daňovník uplatní pri podaní priznania.

(5)

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane len vtedy, ak daňovník

podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára

alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

a)

aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí základu dane, prípadne

kedy a ako sa zmenili,

b)

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti

základu dane u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti základu dane

na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)

či je poberateľom dôchodkov uvedených v

§ 12 ods. 4

.

(6)

Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť

ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho

mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

(7)

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia príde k zmene platiteľa dane, u ktorého si daňovník

uplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňovník je povinný túto skutočnosť

potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení u platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňoval

nárok na nezdaniteľné časti základu dane ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

§ 43

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti

a z funkčných požitkov

(1)

Nárok na zníženie základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane

a)

predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu

dane podľa

§ 12 ods. 2 písm. b) a c)

;

b)

potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce

s daňovníkom v domácnosti

64

)

študuje;

c)

rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo

invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje

nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že poberá

invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok;

d)

predložením preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, ak je daňovník jeho držiteľom;

e)

rozhodnutím o priznaní dôchodkov uvedených v

§ 12 ods. 4

a dokladom o výplate týchto dôchodkov, ak je daňovník ich príjemcom a ak ročne neprevyšujú

hranicu ustanovenú v

§ 12 ods. 4

;

f)

rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne

o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť

alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie

dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že vyživuje v domácnosti

64

)

takéto dieťa;

g)

potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska daňovníka o tom, že

1.

spĺňa podmienky uvedené v

§ 12 ods. 6 písm. b) bodoch 2 až 4

na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

,

2.

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo

je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok

bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku

na dôchodky uvedené v

§ 12 ods. 4

, na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok;

h)

potvrdením príjemcu o výške, účele a dátume poskytnutého daru (

§ 12 ods. 10

).

(2)

Nárok na uplatnenie zníženia úhrnu príjmov zo závislej činnosti alebo z funkčných

požitkov podľa

§ 41 ods. 1 písm. c)

preukazuje daňovník platnou zamestnaneckou zmluvou.

41

)

(3)

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) a v odseku 2 platia dovtedy, kým nedôjde

k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a

e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad

o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok,

pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných

osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu

dane.

§ 44

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa

dane, môže tohto platiteľa dane písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí

zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnnej sumy zdaniteľnej

mzdy, ktorú mu za zdaňovacie obdobie vyplatil. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné

zúčtovanie preddavkov, je povinný podať priznanie (

§ 38

).

(2)

Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu od viacerých platiteľov

dane, je povinný podať priznanie (

§ 38

).

(3)

Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane na žiadosť daňovníka uvedeného v

odseku 1. Ak daňovník v zdaňovacom období neuplatňoval nárok na nezdaniteľné časti

základu dane alebo sumu podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

, platiteľ dane na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov.

(4)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len u daňovníka,

ktorý nie je povinný podať priznanie podľa

§ 38

.

(5)

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na

nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), na nezdaniteľnú sumu u poberateľa dôchodkov

uvedených v

§ 12 ods. 4

a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník do 15.

februára podpíše písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,

a)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo

sú zdaňované paušálnou daňou, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

b)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej

činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou

(

§ 36

), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

c)

že manželka (manžel) žijúca v domácnosti

64

)

nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu

uvedenú v

§ 12 ods. 2 písm. c)

,

d)

sumu dôchodkov uvedených v

§ 12 ods. 4

, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v

§ 12 ods. 4

,

e)

hodnotu poskytnutých darov podľa

§ 12 ods. 10

.

(6)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe

údajov o zdaniteľnej mzde (

§ 41 ods. 1

), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (

§ 45

), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti

a z funkčných požitkov (

§ 43

) a dokladov o zaplatených príspevkoch na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí

zamestnanec podľa osobitného predpisu.

41

)

Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi

dane najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník požiada

platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a nepredloží platiteľovi

dane uvedené doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať priznanie (

§ 38

).

(7)

Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane vykoná platiteľ dane najneskôr do 31.

marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej

dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr

pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

(8)

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zráža platiteľ dane daňovníkovi

zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie

preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku

správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(9)

Ak daňovník nemôže požiadať platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov

z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa

§ 38

.

§ 45

Povinnosti platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane je povinný viesť pre daňovníkov s príjmami podľa

§ 6

mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 3 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie

za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

(2)

Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a)

meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce;

b)

rodné číslo daňovníka;

c)

bydlisko daňovníka;

d)

mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje nárok na zníženie

základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu

ich priznania;

e)

za každý kalendárny mesiac

1.

počet dní výkonu práce,

2.

úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch,

alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom

za zamestnanca,

3.

sumy oslobodené od dane,

4.

sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. a) a b)

,

5.

základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6.

súčet jednotlivých údajov uvedených v bodoch 2 až 5 za celé zdaňovacie obdobie,

7.

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), a daň vybratú z týchto príjmov.

(3)

Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v

§ 6 ods. 4

a pre daňovníkov s príjmami len podľa

§ 6 ods. 6

nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko

daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, bydlisko, údaj o trvaní pracovnej

činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo

v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za

zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto

evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky na zdanenie

osobitnou sadzbou dane podľa

§ 36

z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, a

o preddavkoch.

(4)

Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť

doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa

odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za

príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ dane je povinný kópie týchto dokladov uchovávať

po dobu ustanovenú osobitným predpisom.

5

)

§ 46

Zodpovednosť platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovníkovi, ktorému platiteľ dane zrazil vyššiu daň, ako je ustanovené, vráti platiteľ

dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok

vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky

vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom

mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo

vykonané ročné zúčtovanie preddavkov alebo ak nepodal priznanie. O vrátený preplatok

dane alebo preplatok na preddavku zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi

dane.

(2)

Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral od daňovníka daň v ustanovenej výške,

môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo

viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil daňovníkovi preddavok v ustanovenej

výške, môže tento nedoplatok dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr

do 31. marca nasledujúceho roka.

(3)

Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka,

môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v

ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke, alebo nebola zrazená vôbec.

(4)

Ak nemôže platiteľ dane nedoplatok na dani podľa odseku 3 a nedoplatok, ktorý vyplýva

z ročného zúčtovania preddavkov na daň, zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu

už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov

zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa bydliska daňovníka,

ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní

odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju platiteľ dane zistil. Tento daňovník

je povinný nedoplatok na dani a nedoplatok na dani vzniknutý jeho zavinením vrátane

príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho

obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto

nedoplatku daňovníkovi doručené. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane

konanie nezačne.

(5)

Platiteľ dane uplatní postup podľa odsekov 2, 3 alebo 4 aj vtedy, ak daňovníkovi,

ktorému sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a ktorý nebol povinný podať

priznanie, nebol zrazený preddavok na daň v správnej výške alebo nebol zrazený vôbec.

(6)

Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odsekov 2, 3 a 5 platiteľ

dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(7)

Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ

dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.

§ 47

Zaokrúhľovanie

(1)

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. To platí aj na zaokrúhľovanie sumy

zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane podľa

§ 48

.

(2)

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa zaokrúhľujú

na celé koruny nahor.

(3)

Ostatné preddavky na daň (

§ 40

) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

(4)

Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve

platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch

je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky

číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla, a táto číslica sa ďalej

upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného

čísla tak, že

a)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny;

b)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť,

zväčšuje sa o jednu.

§ 48

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1)

Po zaplatení dane v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

125

)

je daňovník oprávnený predložiť miestne príslušnému správcovi dane daňovníka alebo

jeho platiteľa dane, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, vyhlásenie, v ktorom

uvedie, že suma zodpovedajúca 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 20 Sk (ďalej

len „podiel zaplatenej dane“), sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku

3 (ďalej len „prijímateľ“).

(2)

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa

daň platí (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje

a)

presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to meno, priezvisko, rodné

číslo a adresu bydliska,

b)

sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c)

zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d)

identifikačné údaje prijímateľa, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu

formu, identifikačné číslo organizácie.

(3)

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a)

občianske združenie,

131a

)

b)

nadácia,

131b

)

c)

neinvestičný fond,

131c

)

d)

nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,

131d

)

e)

účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,

131e

)

f)

organizácia s medzinárodným prvkom,

131f

)

g)

Slovenský Červený kríž.

(4)

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ak predmetom jeho činnosti

sú

a)

rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,

b)

ochrana ľudských práv,

c)

ochrana a tvorba životného prostredia,

d)

ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,

e)

podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,

f)

poskytovanie sociálnej pomoci,

g)

zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

(5)

Správca dane podľa odseku 1 poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému

vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky

a)

daňovník predloží vyhlásenie správcovi dane podľa odseku 1 do 15 dní po uplynutí

lehoty na zaplatenie dane podľa osobitného predpisu;

125

)

ak ide o daňovníka, ktorému platiteľ dane vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, daňovník

predloží takéto vyhlásenie do konca apríla roku, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie

preddavkov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie,

b)

daňovník nemá do lehoty na podanie vyhlásenia podľa písmena a) nedoplatok na dani

[

§ 1 písm. a)

],

c)

daňovník, ktorému platiteľ dane vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, preukáže potvrdením

od platiteľa dane, ktoré je prílohou vyhlásenia, že daň za zdaňovacie obdobie, za

ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená,

d)

daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa len jednu právnickú osobu podľa odseku

3,

e)

prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom

registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky (ďalej len „komora“)

podľa osobitného predpisu,

131g

)

f)

prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 3, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené

v odseku 4,

g)

prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku,

v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa písmena k),

h) prijímateľ nemá nedoplatok na dani [

§ 1 písm. b)

],

i)

prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom

na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na

poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu

40

)

potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,

j)

prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo

tohto účtu,

k)

notár

131h

)

osvedčil prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa písmen

f), g), i) a j) a bez zbytočného odkladu oznámil komore na účely jeho zápisu do zoznamu

prijímateľov na nasledujúci rok identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku

2 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet,

a číslo tohto účtu.

(6)

Notár osvedčuje prijímateľovi splnenie podmienok podľa odseku 5 počnúc 1. septembrom

bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu

oznámiť identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky,

v ktorej má prijímateľ zriadený účet, a číslo tohto účtu komore. Komora vedie zoznamy

prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno

alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo

organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má

prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov,

a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel

zaplatenej dane.

(7)

Správca dane podľa odseku 1 je povinný do 60 dní po splnení podmienok podľa odseku

5 previesť sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa. Ak nebolo

preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej

podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje

správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku

5 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa

správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

125

)

(8)

Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 5 do poukázania

podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, nárok na podiel zaplatenej dane

zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane

správcom dane podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej

dane správcovi dane podľa odseku 1. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia

o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.

131i

)

(9)

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane podľa odseku 1 prijímateľovi nemožno

dodatočne upravovať. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou

poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1 % z upravenej daňovej povinnosti

sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

(10)

Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku

4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej

dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny

podľa osobitného predpisu.

131i

)

(11)

Z údajov správcov dane podľa odseku 1 o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k

31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa

uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli

prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka.

§ 49

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

(1)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon alebo osobitný predpis

124

)

neustanovuje inak.

(2)

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je

povinný podať v ustanovenej lehote

124

)

daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený

na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky

nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z

ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia

podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá

osobitnou sadzbou, len príjmy oslobodené od dane. Odborové organizácie nemusia podať

priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou dane, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane

podľa

§ 19 ods. 2 písm. a)

.

(3)

Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca.

Za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, podáva priznanie správca konkurznej

podstaty.

(4)

Ak zániku daňovníka predchádza jeho zrušenie s likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa

končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(5)

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu

do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.

132

)

Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom

daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra

druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.

(6)

Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku,

v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím

obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí

sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

(7)

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie

obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

(8)

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo

povolené vyrovnanie, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo povolením vyrovnania

a končí sa dňom zrušenia konkurzu, v prípade daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie,

končí sa 31. decembra roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a ďalej je zdaňovacím

obdobím kalendárny rok. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roku nasledujúceho

po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku

dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do

konkurzu.

(9)

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom

daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím

kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie

obdobie dňom skončenia konkurzného konania. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie

začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho

roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

(10)

Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie

podľa odseku 5 sa končí ku dňu podľa odseku 7.

(11)

Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 6 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie

podľa odseku 6 sa končí dňom podľa odseku 7.

(12)

Ak sa po skončení konkurzu

a)

začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu

do likvidácie a končí sa podľa odsekov 5 a 6,

b)

pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom

nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 6.

(13)

Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(14)

Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná

posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.

§ 50

Platenie preddavkov na daň

(1)

Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk,

platí, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12

dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Preddavok na daň za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná

celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(2)

Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk,

platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane

za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca

príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok na daň za štvrtý štvrťrok sa platí v

polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(3)

Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie

nepresiahla 50 000 Sk a daňovník v likvidácii, v konkurze alebo vyrovnaní v zdaňovacom

období podľa

§ 49 ods. 5, 6

,

8 a 9

, ak správca dane neurčí platenie preddavkov podľa odseku 11. Daň sa vyrovná v lehote

na podanie priznania.

(4)

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako premenou, splynutím

alebo rozdelením spoločnosti, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených

na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej

dane do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol,

kedy sú preddavky za toto obdobie splatné. Ak tento daňovník vznikol počas obdobia

posledných troch kalendárnych mesiacov pred koncom kalendárneho roka, neplatí v kalendárnom

roku, v ktorom vznikol, preddavky na daň. Daňovník, ktorý počas kalendárneho roka

a)

vznikol premenou zo zaniknutého daňovníka, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej

z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu,

v ktorom došlo k zániku daňovníka;

b)

vznikol splynutím zaniknutých daňovníkov, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej

zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu

obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov;

c)

zlúčil sa s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu

dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu,

v ktorom došlo k zániku daňovníka, a dane zlúčeného daňovníka za zdaňovacie obdobie

predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu;

d)

vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane zaniknutého

daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo

k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru prevzatého imania zaniknutej spoločnosti

daňovníkom.

(5)

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia,

daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak,

ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť

zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho

obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom

období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane,

ktorej výšku je povinný nahlásiť do 31. marca roku, za ktorý sú platené preddavky

na daň; pritom preddavky na daň pripadajúce na toto obdobie sú splatné v tomto termíne.

(6)

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň uvedená v priznaní podanom

za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré

sú platené preddavky na daň, vypočítaná zo sadzby podľa

§ 21

použitej v období, za ktoré bolo podávané priznanie, znížená o úľavy vyplývajúce

z tohto zákona a o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o zápočet preddavkovo vybranej

dane.

(7)

Do lehoty na podanie priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie

obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej

daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim

zdaňovacím obdobím.

(8)

Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané

toto priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov

na daň splatných do lehoty na podanie priznania vyrovná v lehote na podanie priznania

vo výške vypočítanej z dane uvedenej v priznaní.

(9)

Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa

priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník

je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku

zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky

na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi

vrátia.

(10)

Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúcemu na území Slovenskej

republiky činnosti podľa

§ 22 ods. 1 písm. c)

alebo stavebnú činnosť, alebo montážnu činnosť, ktoré sú podľa

§ 22 ods. 2

stálou prevádzkarňou, rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka

so sídlom na území Slovenskej republiky.

(11)

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie

na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8, a v prípade, ak daň uvedená

v priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím

správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie

preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej

výške dane, na ktorú sú platené.

(12)

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je

povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. V rovnakej lehote je povinný

zaplatiť preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4. Ustanovenia osobitného predpisu

125

)

o platení dane sa použijú aj na preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4.

§ 51

Zaokrúhľovanie

Základ dane uvedený v priznaní sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol, daň sa zaokrúhľuje

na stovky nahor. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na tisícky nadol. Penále sa zaokrúhľuje

na desiatky nadol.

§ 51a

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1)

Po zaplatení dane v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

125

)

je daňovník oprávnený predložiť miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie, v

ktorom uvedie, že suma zodpovedajúca 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako

250 Sk (ďalej len „podiel zaplatenej dane"), sa má poukázať ním určenej právnickej

osobe alebo právnickým osobám podľa odseku 3 (ďalej len „prijímateľ").

(2)

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa

daň platí (ďalej len „vyhlásenie"), obsahuje

a)

presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to obchodné meno alebo názov,

sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka,

b)

sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c)

zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d)

identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov, obchodné meno alebo názov, sídlo,

právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e)

uvedenie výšky sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.

(3)

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a)

občianske združenie,

131a

)

b)

nadácia,

131b

)

c)

neinvestičný fond,

131c

)

d)

nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,

131d

)

e)

účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,

131e

)

f)

organizácia s medzinárodným prvkom,

131f

)

g)

Slovenský Červený kríž.

(4)

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorého predmetom činnosti

je

a)

rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,

b)

ochrana ľudských práv,

c)

ochrana a tvorba životného prostredia,

d)

ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,

e)

podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,

f)

poskytovanie sociálnej pomoci,

g)

zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

(5)

Správca dane podľa odseku 1 poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému

vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky

a)

daňovník predloží vyhlásenie správcovi dane podľa odseku 1 do 15 dní po uplynutí

lehoty na zaplatenie dane podľa osobitného predpisu,

125

)

b)

daňovník nemá do lehoty na podanie vyhlásenia podľa písmena a) nedoplatok na dani

[

§ 1 písm. a)

],

c)

prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom

registri prijímateľov vedenom komorou podľa osobitného predpisu,

131g

)

d)

prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 3, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené

v odseku 4,

e)

prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku,

v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa písmena i),

f)

prijímateľ nemá nedoplatok na dani [

§ 1 písm. b)

],

g)

prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom

na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na

poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu,

40

)

potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,

h)

prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo

tohto účtu,

i)

notár

131h

)

osvedčil prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa písmen

d), e), g) a h) a bez zbytočného odkladu oznámil komore na účely jeho zápisu do zoznamu

prijímateľov na nasledujúci rok identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku

2 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet,

a číslo tohto účtu,

j)

daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa jednu právnickú osobu alebo viac právnických

osôb podľa odseku 3 s uvedením príslušných súm.

(6)

Notár osvedčuje prijímateľovi splnenie podmienok podľa odseku 5 počnúc 1. septembrom

bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu

oznámiť identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky,

v ktorej má prijímateľ zriadený účet, a číslo tohto účtu komore. Komora vedie zoznamy

prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno

alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo

organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má

prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov,

a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel

zaplatenej dane.

(7)

Správca dane podľa odseku 1 je povinný do 60 dní po splnení podmienok podľa odseku

5 previesť sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa. Ak nebolo

preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej

podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje

správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku

5 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa

správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

125

)

(8)

Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 5 do poukázania

podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, nárok na podiel zaplatenej dane

zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane

správcom dane podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej

dane správcovi dane podľa odseku 1. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia

o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.

131i

)

(9)

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane podľa odseku 1 prijímateľovi nemožno

dodatočne upravovať. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou

poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1 % z upravenej daňovej povinnosti

sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

(10)

Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku

4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej

dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny

podľa osobitného predpisu.

131i

)

(11)

Z údajov správcov dane podľa odseku 1 o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k

31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa

uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré sa prijímateľovi

poskytli. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka.

§ 52

Daň vyberaná zrážkou

(1)

Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane

(

§ 36

). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území

Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (

§ 56

) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych

dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania

dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich

príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa

daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30.

júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane

podľa

§ 36 ods. 4

. V prípade, ak dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho

dňa ich splatnosti podľa osobitného predpisu,

132a

)

považuje sa za deň pripísania úhrady v prospech daňovníka tento najneskorší termín

splatnosti. Za podiely na zisku alebo výnosy z akcií sa na účely tohto zákona nepovažujú

sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho

základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Pri znížení

základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby

uvedenej v

§ 36 ods. 2 písm. c)

, pričom ako prvé sú na účely tohto zákona zdaňované vklady uskutočnené z majetku

spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie.

(2)

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho

dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo

sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované

aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

, je súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa

dane neurčí inak.

(3)

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od

neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane

nezrazí daň v správnej výške.

(4)

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje

za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Platiteľom dane z príjmov uvedených v

§ 36 ods. 2 písm. c) v desiatom bode

je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

55a

)

alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových

priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.

55a

)

Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho

dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané

na účet fondu prevádzky, údržby a opráv.

55a

)

§ 53

Zabezpečenie dane

(1)

Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri

peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na zabezpečenie

dane ako preddavok na daň. Pri určovaní výšky zrážky preddavku na daň sa vychádza

zo sumy zabezpečovanej dane.

(2)

Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb zo zdaniteľných

príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú fyzické osoby a právnické

osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a zahraniční

platitelia dane (

§ 56

), ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka vrátane

daňovníkov, ktorým uplynutím času vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň,

povinné zrážať preddavok na daň vo výške 15 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej

republiky bydlisko alebo sídlo, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov,

keď sa zráža preddavok podľa

§ 41

. Ak ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára

komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, zráža sa preddavok na daň bez ohľadu

na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí

zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej podľa

§ 13

, ak ide o fyzickú osobu, a podľa

§ 21

, ak ide o právnickú osobu.

(3)

Preddavok na daň vo výške podľa sadzby dane uvedenej v

§ 21 ods. 1

zrazí platiteľ dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá,

osobitnou sadzbou dane a z platieb uhrádzaných na účely ustanovené všeobecne záväzným

právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky uhrádzaných

osobe s bydliskom alebo so sídlom na území so zvýhodneným daňovým režimom.

(4)

Preddavky na daň (zabezpečenie dane) zrážané fyzickým osobám alebo právnickým osobám

podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci

kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. O tejto skutočnosti je platiteľ dane

povinný predložiť oznámenie príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca

dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

(5)

Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa

§ 40

alebo

50

, preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať, ak správca dane nerozhodne inak.

(6)

Zrazením preddavku na daň podľa odsekov 2 a 3 môže správca dane považovať daňovú

povinnosť daňovníka za splnenú.

(7)

Platiteľ, ktorý nevykoná zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov,

alebo zrazí preddavok na daň v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu včas neodvedie,

zodpovedá za túto daň rovnako ako za ním nezaplatenú daň.

§ 54

Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí

(1)

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu

o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojitého zdanenia podľa

tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane

najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou

o zamedzení dvojitého zdanenia.

(2)

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 2

plynú zo zdrojov v zahraničí a boli v zahraničí preukázateľne zdanené, sú vyňaté

zo zdanenia v Slovenskej republike.

Z ostatných príjmov daňovníka sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia. Percento

daňového zaťaženia sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia.

V prípade, ak je to pre daňovníka výhodnejšie, použije sa pri zdanení týchto príjmov

postup podľa odseku 1.

(3)

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde sa zdaňovacie obdobie líši

od zdaňovacieho obdobia v Slovenskej republike, a v lehote na podanie priznania

124

)

nemá doklad o zaplatenej dani od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní

predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na

tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré je priznanie podané.

(4)

Ak daňovník zistí, že z dôvodu rozdielneho určenia základu dane správcom dane v zahraničí

je jeho daňová povinnosť v Slovenskej republike iná, ako priznal v priznaní, postupuje

podľa osobitného predpisu.

133

)

§ 55

Penále a úrok

(1)

Ak neboli preddavky na daň zaplatené v správnej výške v lehote ich splatnosti, je

daňovník alebo platiteľ dane, alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá je

povinná zrážať preddavok na daň podľa

§ 53

na zabezpečenie dane (ďalej len „daňový dlžník“), povinný zaplatiť za každý deň omeškania

penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy s výnimkou podľa odseku 5 a úrok vo výške ustanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane,

najdlhšie však v lehote na podanie priznania;

125

)

pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných

požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

a z funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí

zdaňovacieho obdobia s výnimkou podľa odseku 5.

(2)

Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník

je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % z dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny

mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovníkom v dodatočnom

priznaní, alebo ak rozdiel dane zistil platiteľ dane, vypočíta sa penále polovičnou

sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)

Správca dane vyrubí rozdiel dane, penále a úrok v lehote pre zánik práva vyrubenia

dane vyplývajúcej z osobitného predpisu

56

)

platobným výmerom, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia dvoch

kalendárnych rokov po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené s

výnimkou odseku 5. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného

výmeru.

(5)

Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (

§ 44 ods. 1

) a nie je povinný podať priznanie (

§ 38

), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (

§ 44 ods. 7

) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov

ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.

(6)

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej

povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti

aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené

inak.

(7)

Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie

obdobie.

§ 56

Zahraničný platiteľ dane

(1)

Platiteľom dane

130

)

podľa

§ 41

,

52 a 53

je aj daňovník uvedený v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň (

§ 22 ods. 2

) alebo tu zamestnáva svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní s výnimkou prípadov

poskytovania služieb uvedených v

§ 22 ods. 1 písm. c)

a zahraničných zastupiteľských úradov v tuzemsku.

(2)

V prípade uvedenom v

§ 6 ods. 2

v druhej vete a tretej vete nie je platiteľom dane daňovník uvedený v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 3

.

§ 56a

(1)

Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických

osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa

§ 48 ods. 11

a

§ 51a ods. 11

je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu podľa

§ 48 ods. 11

a

§ 51a ods. 11

zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom

vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia finančných prostriedkov, spôsob

použitia finančných prostriedkov, prípadne výrok audítora, ak to určuje osobitný predpis.

5

)

(2)

V prípade, ak prijímateľ podielu zaplatenej dane nesplní povinnosť podľa odseku 1,

komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie troch rokov počnúc

rokom, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti.

(3)

Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa

§ 46 ods. 4

a

§ 51a ods. 4

najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej

dane poukázaný, alebo ich použije v rozpore s týmto účelom, je povinný podiel zaplatenej

dane vrátiť do štátneho rozpočtu do 90 dní odo dňa vzniku stanovenej skutočnosti.

§ 57

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná, ustanovuje inak.

(2)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže

a)

vo vzťahu k zahraničiu vykonávať opatrenia k spôsobu započítavania dane zaplatenej

v zahraničí a opatrenia zabezpečujúce jednotný spôsob aplikácie ustanovení zmlúv o

zamedzení dvojitého zdanenia príjmov; toto opatrenie uverejňuje vo svojom publikačnom

orgáne a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o

jeho vydaní,

b)

ustanoviť na účely tohto zákona všeobecne záväzným právnym predpisom postup daňovníka

pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva

a naopak a podrobnosti k ustanoveniam tohto zákona,

c)

ustanoviť úrok za neplatenie dane alebo preddavkov na daň všeobecne záväzným právnym

predpisom najneskôr posledný deň pred začatím zdaňovacieho obdobia, od ktorého sa

úrok bude vypočítavať, najviac do výšky 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej

banky Slovenska.

§ 58

(1)

Na daňové povinnosti a odvodové povinnosti vrátane penále a úroku za rok 1999 a predchádzajúce

roky a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do

decembra 1999 sa použijú doterajšie predpisy.

(2)

Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenie uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia

až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie

vzťahuje.

(3)

Pri hmotnom majetku odpisovanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorého

nadobúdacia (vstupná) cena bola 20 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť

plne do výdavkov (nákladov) v roku 2000 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa

§ 31 alebo § 32

.

(4)

Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku vykonanej v

prílohe č. 2

, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný

vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období,

v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú

s výnimkou postupu podľa odseku 3.

(5)

Spôsob odpočtu straty podľa

§ 34 ods. 2

sa použije aj na daňovníkov, ktorí využili odpočet straty podľa predpisov platných

do 31. decembra 1999. Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov

a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa

§ 34 ods. 2

.

(6)

Za zdaňovacie obdobie roku 1999 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo

závislej činnosti a z funkčných požitkov vykoná podľa doterajších predpisov.

(7)

Daňovník, ktorý sa rozhodne na zdaňovacie obdobie roka 2000 uplatniť osobitný spôsob

zdaňovania príjmov podľa

§ 15

, oznámi túto skutočnosť do 31. januára 2000 miestne príslušnému správcovi dane. Priznanie

k paušálnej dani na zdaňovacie obdobie roka 2000 je daňovník povinný podať do 31.

marca 2000 a v tejto lehote je povinný paušálnu daň aj zaplatiť.

(8)

Ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. d)

a

§ 10 ods. 3 písm. a)

sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona.

V prípade cenných papierov obstaraných do 31. decembra 1999 sa postupuje podľa predpisov

platných do 31. decembra 1999.

(9)

Ustanovenie

§ 6 ods. 8 písm. a)

sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými po účinnosti

tohto zákona a v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, ak ich nesplatená suma ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepresiahne

50 000 Sk.

§ 58a

Daňovník, ktorému vznikol nárok na úľavu na dani podľa

§ 14 ods. 7

zákona účinného pred 1. januárom 2001 a ktorý sa po 31. decembri 2000 rozhodne pre

platenie paušálnej dane, môže si uplatniť úľavu na paušálnej dani v ďalších troch

rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku 2000, ak dodrží podmienky podľa

§ 14 ods. 7

zákona účinného pred 1. januárom 2001.

§ 58b

(1)

Ustanovenie

§ 24 ods. 2 písm. a)

o limitovaní odpisov dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky obstarané

po 31. decembri 1998. Rovnako sa postupuje aj v prípade

§ 25 ods. 2 písm. b)

.

(2)

Ustanovenie

§ 24 ods. 3 písm. f)

o limitovaní nájomného prenajatých dopravných prostriedkov sa použije na dopravné

prostriedky prenajaté na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 1998.

(3)

Nehmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2000, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena

bola 40 000 Sk a menej, doodpisuje daňovník v súlade s osobitným predpisom

5

)

alebo jeho zostatkovú cenu zahrnie plne do výdavkov (nákladov) roku 2000.

(4)

Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 pri odpisovaní ostatného nehmotného majetku

medzi zostatkovou cenou podľa

§ 29 ods. 2

a účtovnou zostatkovou cenou

5

)

nehmotného investičného majetku vysporiadajú daňovníci v základe dane najneskôr do

konca roku 2002.

(5)

Ustanovenie

§ 27 ods. 2 písm. f)

sa použije na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný zo štátneho rozpočtu a

štátnych fondov po 31. decembri 1999 a na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný

z rozpočtov obcí, Národného úradu práce

17

)

alebo zo zdravotných poisťovní

10

)

po 31. decembri 2000.

(6)

Do daňových výdavkov zdaňovacieho obdobia roku 2000 sa zahrnie aj technické zhodnotenie

hmotného majetku a nehmotného majetku neprevyšujúce v úhrne 20 000 Sk vykonané na

jednotlivom majetku počas zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2000.

(7)

Ustanovenie

§ 30 ods. 4

o možnosti zrýchleného odpisovania nehnuteľností prenajatých na základe zmluvy o

nájme veci s právom kúpy prenajatej veci môže daňovník použiť aj na zmluvy o nájme

veci s právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 1999.

(8)

Úľavu na dani podľa podmienok

§ 35 ods. 1 až 13

môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001.

§ 58c

(1)

Na daňové povinnosti za rok 2001 a ostatné predchádzajúce roky sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

(2)

Ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. d)

týkajúce sa oslobodenia plnení poskytnutých v cudzej mene zamestnancom

19a

)

plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie

Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií sa použije aj na plnenia,

na ktoré vznikol nárok do účinnosti tohto zákona, ak neboli do účinnosti tohto zákona

vyplatené.

(3)

Ustanovenia § 21 ods. 4 o minimálnej výške preddavkovo platenej dane sa použijú počnúc

zdaňovacím obdobím roku 2002.

(4)

Ustanovenie

§ 23 ods. 3 písm. c)

sa vzťahuje na daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní, ktorého termín podania

je po 1. januári 2002.

(5)

Nehmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena

bola 50 000 Sk a menej, odpisuje daňovník ďalej v súlade s osobitným predpisom alebo

jeho zostatkovú cenu zahrnie celkom do výdavkov (nákladov) roku 2003.

(6)

Hmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena

bola 30 000 Sk a menej, odpisuje daňovník ďalej spôsobom zvoleným pri zaradení do

užívania podľa

§ 31 alebo 32

alebo jeho zostatkovú cenu môže jednorazovo zahrnúť do výdavkov (základu dane) v

roku 2003.

(7)

Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k

odplatne nadobudnutému majetku podľa prílohy č. 2 a jej zostatkovou hodnotou v účtovníctve

sa podľa aktívneho alebo pasívneho charakteru zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka

najneskôr do konca roku 2004.

(8)

Ustanovenie

§ 52 ods. 1

o najneskoršom termíne zdanenia dividend, keď sa za termín vyplatenia, poukázania

alebo pripísania považuje deň splatnosti podľa osobitného predpisu,

132a

)

sa použije na dividendy, ktoré mali byť podľa tohto osobitného predpisu splatné po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(9)

Notár môže na zdaňovacie obdobie 2001 osvedčiť splnenie podmienok podľa

§ 48 ods. 5

do 31. januára 2002. Komora zverejní zoznam prijímateľov podľa

§ 48 ods. 6

v zdaňovacom období 2001 do 15. februára 2002. Podmienka podľa

§ 48 ods. 5 písm. e)

sa pre zdaňovaie oddobie 2001 považuje za splnenú, ak prijímateľ je uvedený v centrálnom

registri prijímateľov vedenom komorou podľa osobitného predpisu

131g

)

k 15. januáru 2002.

§ 58d

Ustanovenia

§ 35 ods. 4 písm. c)

a

§ 35a ods. 11

sa vzťahujú na daňovníka, ktorý si po prvýkrát uplatní daňový úver najskôr za zdaňovacie

obdobie roku 2002.

§ 58e

V roku 2002 sa lehota na podanie priznania k paušálnej dani ustanovená v

§ 15 ods. 7

predlžuje do 30. septembra 2002 daňovníkovi s príjmami podľa

§ 7 ods. 2 písm. a)

, ktorý v roku 2001 nemal takéto príjmy a nemohol podať priznanie k paušálnej dani

podľa znenia

§ 15 ods. 7

platného do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 58f

Prechodné ustanovenie

Ustanovenia tohto zákona sa použijú po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa končí

po 1. júni 2003.

§ 59

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon č.

286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 124/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 368/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 281/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 126/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona

č. 211/1997 Z. z., zákona č. 289/1997 Z. z., zákona č. 60/1998 Z. z., zákona č. 173/1998

Z. z., zákona č. 397/1998 Z. z., zákona č. 64/1999 Z. z. a zákona č. 304/1999 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

639/1992 Zb.

o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných

požitkov na mesačné obdobie v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 327/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 119/1998

Z. z.

§ 60

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem

§ 48

, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.