VYHLÁŠKA 364/2012 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

§ 1

(1)

Množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich

s normalizovaným užívaním budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budovy

(ďalej len „výpočet“). Výpočet je založený na energetickom hodnotení podľa

§ 4a zákona

(ďalej len „hodnotenie“) so zohľadnením charakteristík budovy a vplyvov na jej energetickú

hospodárnosť podľa

§ 3 ods. 3 a 4 zákona

.

(2)

Pre každé miesto spotreby energie v budove a pre každý energetický nosič v budove

sa potreba energie určuje hodnotením. Súčet hodnôt potreby energie pre jednotlivé

miesta spotreby energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo

vnútornom priestore budovy vymedzenom hranicou budovy, ktoré súvisia s normalizovaným

užívaním budovy, je celková potreba energie budovy. Hranicu budovy vymedzujú obalové

konštrukcie teplovýmenného obalu budovy podľa technickej normy.

1

)

(3)

Potreba energie určená pre jednotlivé miesta spotreby energie, celková potreba energie

budovy a primárna energia (

§ 3 ods. 2 zákona

) sú číselnými údajmi v kWh/m

2

celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok. Zistené hodnoty sa na účel zatriedenia

budovy do energetickej triedy podľa

§ 3 ods. 7 zákona

zaokrúhľujú na najbližšie celé číslo podľa pravidiel matematického zaokrúhľovania.

(4)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, postup výpočtu je rovnaký pre projektové hodnotenie

aj pre normalizované hodnotenie budov podľa

prílohy č. 1

.

(5)

Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa

§ 4 ods. 3 zákona

obsahuje splnenie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti

a)

stavebných konštrukcií a na potrebu tepla na vykurovanie podľa slovenskej technickej

normy

2

)

(ďalej len „technická norma“), ak sa má uskutočniť významná obnova celého obalu existujúcej

budovy, alebo

b)

stavebných konštrukcií podľa technickej normy,

2

)

ak sa má uskutočniť významná obnova len stavebných konštrukcií tvoriacich časť obalu

existujúcej budovy.

(6)

Celková podlahová plocha budovy sa zistí z vonkajších rozmerov budovy podľa technickej

normy

1

)

bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií

a)

z projektovej dokumentácie pri projektovom hodnotení alebo

b)

zmeraním skutočných rozmerov budovy pri normalizovanom hodnotení a pri prevádzkovom

hodnotení.

(7)

Celková podlahová plocha podlaží s upravovaným vnútorným prostredím miestností sa

určí z vonkajších rozmerov budovy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií,

najmä ríms, miestnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa a plochy balkónov, lodžií

a terás. Ak svetlá výška miestností prechádza cez dve štandardné podlažia alebo viac

takýchto podlaží, najmä schodištia a galérie, celková podlahová plocha podlažia sa

vyráta ako súčet podlahovej plochy miestnosti a plôch, ako keby miestnosť bola v rovine

každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.

(8)

Ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej

podlahovej plochy celej budovy, zatriedi sa budova do kategórie podľa

§ 3 ods. 5 zákona

podľa prevládajúceho účelu užívania.

(9)

Celková podlahová plocha častí budovy so zmiešaným účelom užívania alebo častí bez

chladenia a núteného vetrania sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej

vonkajšími stavebnými konštrukciami a polovičnou hrúbkou vnútorných stavebných konštrukcií

ohraničujúcich časť budovy. Celková podlahová plocha priestorov ohraničených iba vnútornými

stavebnými konštrukciami sa určí z rozmerov vymedzených polovičnou hrúbkou vnútorných

stavebných konštrukcií vymedzujúcich túto časť budovy.

(10)

Celková podlahová plocha bytu alebo samostatnej časti budovy (ďalej len „byt“) na

účel energetickej certifikácie sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej

vertikálnou vonkajšou konštrukciou, vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytmi

uvažovanými ich polovičnou hrúbkou a vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytom

a spoločnými priestormi budovy uvažovanými ich celou hrúbkou.

(11)

Ak predmetom hodnotenia je budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na

inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie vplyvu charakteristiky

stavebnej konštrukcie budovy podľa

§ 3 ods. 3 písm. a) zákona

zohľadní, či budovy boli navrhnuté a postavené alebo dodatočne zmenené na spoločnú

prevádzku alebo na nezávislé užívanie so samostatnou prevádzkou.

(12)

Na hodnotenie potreby energie sa použijú údaje o polohe, orientácii a vplyve vonkajších

klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy podľa

§ 3 ods. 3 písm. b) zákona

pri

a)

projektovom hodnotení údaje uvedené v technickej norme,

3

)

b)

prevádzkovom hodnotení údaje získané v mieste budovy.

(13)

Na hodnotenie potreby energie pre vnútorné prostredie budovy podľa

§ 3 ods. 3 písm. c) zákona

sa použijú hodnoty teploty vzduchu podľa technickej normy ako v odseku 11 písm. a),

alebo priemerné hodnoty teploty vzduchu podľa

prílohy č. 1a tabuľky č. 1

.

§ 2

(1)

Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „globálny

ukazovateľ“) je primárna energia,

4

)

ktorá sa určí z množstva dodanej energie

5

)

do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby

v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie

podľa

prílohy č. 2

.

(2)

Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez

systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na uspokojenie potrieb energie v budove

na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie vrátane účinnosti

zdrojov, distribúcie, odovzdávania, automatizácie a riadenia budovy so zohľadnením

energie z obnoviteľných zdrojov

6

)

na mieste.

(3)

Za energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste sa považuje len energia zo

zariadení umiestnených

a)

vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím ohraničených hranicami budovy,

b)

na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou,

c)

mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy,

d)

mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou, ak sa energia z týchto zariadení

využíva v budove.

(4)

Za energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v blízkosti sa považuje energia zo zariadení

umiestnených mimo pozemku užívanom s budovou.

(5)

Pri potrebe tepelnej energie v budove sa zohľadní tepelná energia potrebná na vykurovanie,

chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa na mieste.

(6)

Pri potrebe elektrickej energie sa zohľadní elektrická energia z obnoviteľných zdrojov

nachádzajúcich sa na mieste.

(7)

Pri prevádzkovom hodnotení sa skutočné množstvo spotrebovanej energie na vykurovanie

za časové obdobie určí podľa nameraných hodnôt spotreby energie, alebo ako súčin množstva

spotrebovaného energetického nosiča a jeho výhrevnosti. Výhrevnosť je pre jednotlivé

energetické nosiče uvedená v

prílohe č. 2

.

(8)

Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických

nosičov s využitím prepočítacích faktorov podľa

prílohy č. 2

. Množstvo oxidu uhličitého emitovaného do ovzdušia sa vyjadruje v kg/m

2

celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok.

(9)

Výsledky výpočtu globálneho ukazovateľa sa uvádzajú podľa

prílohy č. 4 tabuľky č. 8

.

§ 3

(1)

Energetický certifikát obsahuje energetické hodnotenie pre jednotlivé kategórie budov

podľa

§ 3 ods. 5 zákona

a účel potreby energie určenej číselným rozpätím energetických tried podľa

§ 3 ods. 7 zákona

. Škály hodnotenia pre jednotlivé miesta spotreby energie v budove, pre celkovú potrebu

energie budovy v budove a globálny ukazovateľ sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(2)

Budovu v každej kategórii treba zatriediť do energetickej triedy podľa

prílohy č. 3

. Ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu s účelom užívania, ktorý nie je uvedený

v

§ 3 ods. 5 zákona

, treba zatriediť podľa najbližšie podobného účelu užívania so zohľadnením vnútorných

podmienok a vnútornej prevádzky budovy.

(3)

Budovu so zmiešaným účelom užívania treba zatriediť do energetickej triedy podľa

škály hodnotenia, ktorá sa určí váženým priemerom z hodnôt pre jednotlivé kategórie

budov podľa celkovej podlahovej plochy častí budovy a účelov ich užívania.

(4)

Energetický certifikát bytu obsahuje číselné hodnotenie stavebných konštrukcií vymedzujúcich

byt a hodnotenie jeho systémov vykurovania a prípravy teplej vody.

§ 4

(1)

Na účely zatrieďovania budov do energetických tried pre každú kategóriu budov podľa

§ 3 ods. 5 zákona

a pre každé miesto spotreby energie v budove referenčné hodnoty R zodpovedajú referenčným

hodnotám Rr a Rs. Referenčná hodnota Rs je priemerná hodnota potreby energie pre každú

kategóriu budov patriacich do existujúceho fondu budov v Slovenskej republike a miesto

spotreby energie v budove.

(2)

Referenčná hodnota R

r

je hraničnou hodnotou určenou ako polovica z hodnoty R

s

. Pre budovy so zmiešaným účelom užívania sa referenčná hodnota Rr určí váženým priemerom

z hodnôt pre jednotlivé kategórie budov podľa celkovej podlahovej plochy budovy a

účelov užívania jednotlivých častí budovy.

(3)

Referenčné hodnoty Rr a Rs sú na hodnotenie ukazovateľa potreby energie v budove

súčtom referenčných hodnôt určených pre jednotlivé účely spotreby energie, pričom

referenčná hodnota Rr je hornou hranicou energetickej triedy B a referenčná hodnota

Rs je hornou hranicou energetickej triedy D.

(4)

Referenčné hodnoty Rr a Rs sú určené na hodnotenie primárnej energie osobitne pre

jednotlivé kategórie budov so zohľadnením

§ 3 ods. 6 zákona

pre všetky energetické triedy.

(5)

Referenčná hodnota Rr na hodnotenie primárnej energie je určená hornou hranicou energetickej

triedy B.

(6)

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa

§ 4b ods. 2 písm. b) zákona

je určená hornou hranicou energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ.

(7)

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou

energie podľa

§ 4b ods. 1 písm. a) a b) zákona

je určená hornou hranicou energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ.

(8)

V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty globálneho

ukazovateľa takto

a)

ak je globálny ukazovateľ menší alebo rovný 0,5 Rr, budova patrí do energetickej

triedy A1,

b)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5 Rr, ale rovný alebo menší ako Rr, budova

patrí do energetickej triedy B,

c)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rr, ale rovný alebo menší ako 0,5 násobok súčtu

Rr a Rs, budova patrí do energetickej triedy C,

d)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5 násobok súčtu Rr a Rs, ale rovný alebo menší

ako Rs, budova patrí do energetickej triedy D,

e)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rs, ale rovný alebo menší ako 1,25 Rs, budova

patrí do energetickej triedy E,

f)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,25 Rs, ale rovný alebo menší ako 1,5 Rs, budova

patrí do energetickej triedy F a

g)

ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,5 Rs, budova patrí do energetickej triedy G.

(9)

Hodnota ukazovateľa pre každé miesto spotreby energie v budove a celkovú potrebu

energie budovy podľa odseku 8 písm. a) je hornou hranicou energetickej triedy A.

(10)

Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ pre budovy s takmer

nulovou potrebou energie je pri požadovanom zabezpečení energie z obnoviteľných zdrojov

na mieste 0,25 Rr.

(11)

Ak budova s takmer nulovou potrebou energie odvádza alebo uskladňuje energiu, zaradí

sa do podtriedy A0

+

.

(12)

Stavebné konštrukcie a prvky tvoriace ich časť, ktoré vytvárajú obalovú konštrukciu

budovy, musia spĺňať požiadavky podľa technickej normy.

2

)

(13)

Podľa hodnoty ukazovateľa potreby energie pre miesto spotreby energie, celkovej potreby

energie budovy budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov

a podľa globálneho ukazovateľa budovy patrí do energetickej triedy A0 až G v každej

kategórii budov. Horné hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried

ukazovateľa celkovej potreby energie budovy sú súčtom horných hraničných hodnôt rozpätí

určených pre jednotlivé miesta spotreby energie podľa odseku 8. Pre budovy so zmiešaným

účelom užívania sú horné hranice súčtom hraničných hodnôt pre jednotlivé kategórie

budov určené váženým priemerom podľa celkovej podlahovej plochy jednotlivých častí

budovy.

(14)

Minimálnu požiadavku pre globálny ukazovateľ určený ako horná hranica energetickej

triedy podľa úrovne výstavby musia dosiahnuť nové budovy a významne obnovené budovy.

Ak to nie je pri významne obnovovanej budove technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné,

stavebné konštrukcie a prvky tvoriace ich časť, ktoré vytvárajú obalovú konštrukciu

budovy, musia spĺňať aspoň požiadavky určené podľa technickej normy

2

)

pre jednotlivé energetické úrovne výstavby.

(15)

Horná hranica energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ určuje nízkoenergetickú

úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ určuje

ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny

ukazovateľ určuje úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.

(16)

Pre nové budovy alebo významne obnovené budovy zásobované teplom a teplou vodou z

centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorom vplyvom účinnosti zdroja a faktora

primárnej energie určeného podľa osobitného predpisu

6a

)

sa nesplní globálny ukazovateľ, sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho

ukazovateľa splnením ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby.

Rovnako sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho ukazovateľa splnením

ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby v prípade, ak sú

budovy zásobované teplom a teplou vodou z existujúceho zdroja, pri ktorej sa vplyvom

účinnosti zdroja a faktora primárnej energie nesplní globálny ukazovateľ. Horná hranica

energetickej triedy B pre ukazovateľ celkovej potreby energie budovy určuje nízkoenergetickú

úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A pre ukazovateľ celkovej potreby

energie budovy určuje ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.

(17)

Ak sa nehodnotí v budove potreba energie na vetranie a na chladenie, hraničné hodnoty

sa nezahrnú do súčtu na určenie horných hraničných hodnôt rozpätia jednotlivých energetických

tried ukazovateľa celkovej potreby energie budovy v budove.

§ 5

(1)

Opatrenia navrhované v energetickom certifikáte musia byť nákladovo efektívnym zlepšením

energetickej hospodárnosti budovy (

§ 4 ods. 4 a 5 zákona

) s plánovanou návratnosťou vložených investícií na energiu a jej úspory za menej

ako 15 rokov, ale ak sú nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby,

7

)

môžu byť aj s dlhšou návratnosťou (

§ 4b ods. 3 a 4 zákona

).

(2)

Opatrenia podľa odseku 1 majú za cieľ dosiahnuť požadovanú energetickú hospodárnosť

budov a dosiahnuť aj ďalšie zníženie potreby energie v budovách. Tieto opatrenia môžu

byť rozdielne pre nové budovy a pre významne obnovené budovy vrátane ich rozšírenia

o nadstavby, prístavby a vstavby.

(3)

Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31.

decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ; významne

obnovovaná budova musí túto požiadavku splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky

uskutočniteľné.

(4)

Pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri

2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou

požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Pri významnej

obnove budovy sa musí požiadavka na takmer nulovú potrebu energie splniť, ak je to

technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

§ 6

(1)

Na titulnej strane energetického certifikátu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou

spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa

§ 6 ods. 2 písm. a) zákona

a odtlačok jej pečiatky. Ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac osôb s

odbornou spôsobilosťou podľa

§ 6 ods. 2 zákona

, uvádzajú sa v energetickom certifikáte všetky spolu s uvedením údajov podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) zákona

a s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii, ich podpisy a odtlačky

ich pečiatok.

(2)

Energetický certifikát spolu so správou podľa odseku 3 sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach,

z ktorých jedno patrí vlastníkovi budovy a druhé je súčasťou registratúry oprávnenej

osoby podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) zákona

s lehotou uloženia 10 rokov. Ostatným oprávneným osobám, ktoré sa podieľali na energetickej

certifikácii, sa vydá kópia energetického certifikátu, ktorú uchovávajú na čas platnosti

energetického certifikátu.

(3)

Prílohou energetického certifikátu je správa, ktorá obsahuje vstupné údaje o budove,

údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné

výsledky podľa

prílohy č. 4 tabuliek č. 1 až 8

. Ak ide o budovu so zmiešaným účelom užívania, údaje sa uvedú pre každý účel užívania

budovy samostatne. Údaje zo správy sú podkladom na vytvorenie databázy informácií

a uskutočňovanie kontroly energetických certifikátov podľa

§ 9 ods. 3 písm. e) zákona

.

(4)

Vzor energetického certifikátu je uvedený v

prílohe č. 5

.

(5)

Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický

certifikát, je oprávnená vyhotoviť na žiadosť vlastníka budovy duplikát energetického

certifikátu s označením „Duplikát“, ak došlo k strate pôvodného energetického certifikátu

počas jeho platnosti.

(6)

Vzor energetického štítku je uvedený v

prílohe č. 6

.

§ 6a

(1)

Na titulnej strane energetického certifikátu bytu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou

spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa

§ 6 ods. 2 písm. a) zákona

a odtlačok jej pečiatky.

(2)

Energetický certifikát bytu spolu s hodnotením a správou sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach,

z ktorých jedno patrí vlastníkovi bytu a druhé je súčasťou registratúry osoby s odbornou

spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov s lehotou uloženia

desať rokov.

(3)

Prílohou energetického certifikátu bytu je správa, ktorá obsahuje údaje o budove

a vstupné údaje o byte, údaje o použitých technických normách a technických podkladoch

podľa

prílohy č. 8

.

(4)

Vzor energetického certifikátu bytu a rozsah číselného hodnotenia stavebných konštrukcií

vymedzujúcich byt a hodnotenia systémov vykurovania a prípravy teplej vody v byte

podľa úrovní výstavby sú uvedené v

prílohe č. 9

.

(5)

Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický

certifikát bytu, vyhotoví na žiadosť vlastníka bytu duplikát energetického certifikátu

bytu s označením „Duplikát“, ak došlo k strate pôvodného energetického certifikátu

bytu počas jeho platnosti.

§ 7

(1)

Žiadosť o dotáciu podľa

§ 9a zákona

sa podáva ministerstvu v dvoch vyhotoveniach v zalepenej obálke označenej heslom

uvedeným v oznámení o podávaní žiadostí podľa

§ 9b ods. 3 zákona

.

(2)

Žiadosť musí obsahovať tieto údaje

a)

identifikačné údaje žiadateľa – obchodné meno alebo názov, adresa sídla alebo miesto

podnikania, identifikačné číslo organizácie, právna forma, meno a priezvisko s titulmi

štatutárneho zástupcu, zodpovedného zástupcu a konateľa,

b)

opis výskumu, vývoja alebo činnosti podľa

§ 9a ods. 1 zákona

, na ktorú má byť dotácia poskytnutá, s uvedením zámerov, cieľov a pravdepodobného

výsledku a času jeho dosiahnutia,

c)

celkový rozpočet v štruktúre podľa tabuľky uvedenej vo vzore žiadosti,

d)

čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti uvádzaných údajov a priložených dokladov.

(3)

Vzor žiadosti je uvedený v

prílohe č. 7

.

(4)

Prílohou k žiadosti je

a)

výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra nie starší ako tri mesiace

ku dňu podania žiadosti, ak ide o podnikateľa; ak žiadateľom je právnická osoba zriadená

zákonom, označenie zákona, ktorým bola zriadená,

b)

osvedčená fotokópia zriaďovacej listiny, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom;

to neplatí, ak ide o právnickú osobu zriadenú zákonom,

c)

čestné vyhlásenie, že žiadateľ zmluvne zabezpečí výskum a vývoj s právnickou osobou

so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá má v predmete podnikania zapísanú činnosť

v príslušnom odbore výskumu a ktorá je zároveň držiteľom osvedčenia o spôsobilosti

vykonávať výskum a vývoj (ďalej len „zodpovedný riešiteľ“); to neplatí, ak sa žiadateľ

sám zaoberá výskumnou a vývojovou činnosťou,

d)

osvedčenie žiadateľa alebo zodpovedného riešiteľa o spôsobilosti vykonávať výskum

a vývoj,

8

)

e)

doklady preukazujúce kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť žiadateľa alebo

zodpovedného riešiteľa,

f)

výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a zodpovedného

zástupcu a konateľa nie starší ako tri mesiace ku dňu podania žiadosti,

g)

výročná správa za predchádzajúci hospodársky rok, ak je žiadateľ povinný ju vypracovať;

inak účtovná závierka za predchádzajúci daňový rok,

h)

preukázanie splnenia podmienok podľa osobitného predpisu,

9

)

i)

čestné vyhlásenie, že žiadateľ nie je podnikom, ktorý sa za tri predchádzajúce hospodárske

roky ocitol vo finančných ťažkostiach,

j)

doklady preukazujúce spolufinancovanie v požadovanom pomere k dotácii.

(5)

Poskytovateľ môže v oznámení požadovať predloženie aj ďalších údajov alebo príloh

k žiadosti.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2013.