ZÁKON 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel a predmet úpravy

(1)

Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina

a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,

1

)

a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva

1a

)

alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.

(2)

Tento zákon vytvára podmienky na

a)

všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov

1b

)

v krajine,

b)

zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,

c)

účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,

d)

manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek,

e)

znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,

f)

zabezpečenie funkcií vodných tokov,

g)

bezpečnosť vodných stavieb,

h)

využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný

záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa

§ 3 ods. 4

.

(3)

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní,

oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie

povinností podľa tohto zákona.

(4)

Tento zákon upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich

sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu

a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.

1c

)

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

a)

riekou je útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktorá však

môže časťou svojej trasy tiecť pod zemou,

b)

jazerom je útvar stojatej vnútrozemskej vody,

c)

vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná

voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných

vôd,

d)

vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo

pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického

režimu,

e)

útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero,

nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo

pásmo pobrežnej vody,

f)

útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora

alebo hydrogeologických kolektorov,

g)

výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením

ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (

§ 81 ods. 2

),

h)

umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou,

i)

vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je

odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných

vôd,

j)

odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych

a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití

zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov

a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú

vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží

osobitne vhodných na chov rýb,

k)

splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského

metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných

podobných zariadení,

l)

priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností,

ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku,

m)

komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú

odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade

jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete

2

)

aj vodu z povrchového odtoku,

n)

recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová

voda a osobitná voda (

§ 3 ods. 5

) vypúšťajú,

o)

čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd

a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo

pred ich iným použitím,

p)

primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym

procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou

zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli päťdenná

biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky,

q)

sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi

s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia

odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

vo vypúšťaných odpadových vodách,

r)

primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd,

ktorým sa zabezpečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky určené podľa

tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

s)

ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického

znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní

(BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom

za deň,

t)

priamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných

vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie,

u)

nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vnikanie znečisťujúcich látok priesakom

do podzemných vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie,

v)

jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého

sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce prioritné nebezpečné látky, ak sa výrobná prevádzka

alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti

vykonávacieho predpisu (

§ 81 ods. 1

) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto

výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia,

w)

novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa

budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce prioritné nebezpečné látky a ktoré bude uvedené

do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (

§ 81 ods. 1

) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto

výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj

jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská

kapacita prioritných nebezpečných látok o viac ako 20 %,

x)

využiteľným zdrojom podzemnej vody je celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do

útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov

ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené

v

§ 5

tak, aby sa zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek

výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov,

y)

prioritnou látkou je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich

látok uvedená v

ZOZNAME II prílohy č. 1

, ktorá predstavuje významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného

prostredia; medzi takéto látky patria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické,

perzistentné a schopné bioakumulácie,

z)

nebezpečnou látkou je látka alebo skupina látok, ktoré sú toxické, perzistentné a

schopné bioakumulácie, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň

obavy ako látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie,

aa)

znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce

látky sú najmä látky uvedené v

ZOZNAME I prílohy č. 1

,

ab)

hodnotou emisného limitu je množstvo vyjadrené určitými špecifickými parametrami,

napríklad množstvom, koncentráciou alebo úrovňou emisie, ktoré sa nesmú prekročiť

počas jedného alebo viacerých časových období (ďalej len "limitná hodnota znečistenia");

limitnú hodnotu znečistenia možno určiť aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie

látok najmä pre látky identifikované ako prioritné látky,

ac)

kvalitatívnym cieľom je hodnota ukazovateľa, pri ktorej je zabezpečený priaznivý

stav povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, povrchovej vody určenej na závlahy,

povrchovej vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a na odber povrchovej

vody,

ad)

environmentálnou normou kvality je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo

skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých organizmoch, ktorú

nemožno v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť,

ae)

znečisťovaním je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody

alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie,

kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných

ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie

estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania,

af)

ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie

s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd,

ag)

eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu,

ktoré má za následok zvýšený rast cyanobaktérií, rias a vyšších vodných rastlín, čím

môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability, k zníženiu biodiverzity

a kvality vody,

ah)

hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia povrchovej vody

produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorá sa

využíva na výrobu elektrickej energie; hydroenergetický potenciál vodného toku je

súčasťou vodného toku,

ai)

energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu

vodného toku,

aj)

vodohospodárskou službou je každá služba, ktorá sa poskytuje pre domácnosti, verejné

inštitúcie alebo hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie, zachytávanie, úprava

a dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd

s následným vypúšťaním do povrchových vôd,

ak)

využívaním vody je vykonávanie činností v rámci vodohospodárskych služieb a činností

spojených s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú významný dopad na stav vôd (ďalej

len „nakladanie s vodami“),

al)

hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť

a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že

gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie

množstvo podzemnej vody,

am)

najlepšou dostupnou technikou je technika zodpovedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu

stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania, ktorá je ekonomicky

a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného

prostredia,

an)

normou kvality podzemných vôd je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako

obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok alebo ako

indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť presiahnutá z dôvodu

ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,

ao)

prahovou hodnotou je norma kvality podzemných vôd určená podľa

§ 4c

,

ap)

významným a trvalo vzostupným trendom je každý štatisticky a environmentálne významný

nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora

znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa podľa

§ 4c

určí potreba zvrátenia jeho trendu,

aq)

vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd je priame alebo nepriame vnášanie

znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou,

ar)

pozaďovou úrovňou je koncentrácia látky alebo hodnota indikátora v útvare podzemných

vôd zodpovedajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropogénnym zmenám v porovnaní

s nenarušenými podmienkami,

as)

základnou úrovňou je priemerná hodnota meraná aspoň počas referenčných rokov 2007

a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd podľa

§ 4b ods. 2 písm. c)

a

§ 13 ods. 3 písm. f)

a ustanovených podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa

§ 81 ods. 2 písm. a)

, alebo ak ide o látky identifikované po uplynutí týchto referenčných rokov, počas

prvého obdobia, pre ktoré je dostupné reprezentatívne referenčné obdobie monitorovaných

údajov,

at)

kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd na základe

najlepších dostupných techník

3a

)

alebo príslušných hodnôt emisného limitu alebo pri difúznych vplyvoch regulácií,

ak je to účelné, uplatňovanie najlepších environmentálnych postupov podľa osobitných

predpisov,

3b

)

au)

reguláciou emisií je určenie opatrení vyžadujúcich špecifické zníženie emisií, napríklad

stanovením limitnej hodnoty emisií alebo inak určených limitov, alebo určenie podmienok

ovplyvňujúcich účinky alebo iných charakteristík emisií alebo prevádzkových podmienok,

ktoré ovplyvňujú emisie,

av)

meliorácie sú súbor činností, stavieb a zariadení zaisťujúcich zlepšenie prírodných

podmienok využívania pôdy úpravou vodných pomerov v pôde,

aw)

plochou povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu je pre podzemnú

vodu vymedzená časť vodného útvaru prislúchajúca miestu tvorby a akumulácie zdrojov

podzemnej vody a pre povrchovú vodu územie nad miestom odberu vymedzené hydrologickými

charakteristikami,

ax)

manažmentom rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu

je systematický proces, ktorý pozostáva z analýzy rizík, ktorá identifikuje pravdepodobnosť

výskytu a závažnosť nežiaducich následkov nebezpečných udalostí, z posúdenia a vyhodnotenia

rizík, ktorým sa určuje miera rizík a vypracovanie opatrení na ich zmiernenie alebo

odstránenie, a riadenia rizík ktorým sa prijímajú, zavádzajú a kontrolujú opatrenia

na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík,

ay)

revitalizáciou vodného toku (ďalej len „revitalizácia“) je súbor prírode blízkych

opatrení vykonávaných za účelom úplného alebo čiastočného odstránenia nežiadúcich

dôsledkov úpravy vodného toku,

az)

prírode blízke opatrenia sú všetky opatrenia, ktoré sa realizujú na upravených vodných

tokoch s cieľom dosiahnutia ich dobrého ekologického stavu,

ba)

tepelným potenciálom je schopnosť vôd poskytnúť tepelnú energiu pre využitie tepelnými

čerpadlami a je súčasťou vôd.

§ 3

Rozdelenie vôd

(1)

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

(2)

Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné

vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa

§ 4a ods. 6

výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú

na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom

stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“). Za

vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.

(3)

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia

a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd

slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového

prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody

aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,

4

)

činnosťou vykonávanou banským spôsobom

5

)

alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

(4)

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na

účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.

6

)

Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

(5)

Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych

stolových vôd podľa osobitného predpisu,

7

)

a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu

8

)

(ďalej len „osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.

(6)

Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody

a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis

9

)

neustanovuje inak.

(7)

Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú

čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne

ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

(8)

Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej

každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho

bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je

to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

DRUHÁ ČASŤ

ZISŤOVANIE VÝSKYTU, MNOŽSTVA A STAVU VÔD

§ 4

Zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd

(1)

Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich

na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného

využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plánov manažmentu

správneho územia povodia (ďalej len „plán manažmentu povodia“), výkon štátnej vodnej

správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd. Zisťovanie množstva,

režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa

komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

(2)

Súčasťou zisťovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich

na kvalitu povrchových vôd je

a)

identifikácia útvarov povrchových vôd,

b)

určovanie útvarov povrchových vôd na rôzne spôsoby používania, najmä na

1.

odbery povrchových vôd pre pitnú vodu,

10

)

2.

kúpanie,

3.

život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

c)

monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na

kvalitu povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Ministerstvom životného prostredia

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania

vôd,

d)

monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na

kvalitu povrchových vôd v chránených územiach podľa ministerstvom schválených programov

monitorovania vôd; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných

oblastiach sú uvedené v

prílohe č. 2

,

e)

vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o povrchových vodách a o nakladaní

s nimi.

(3)

Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov

pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity

povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v programoch monitorovania

vôd schválených ministerstvom.

(4)

Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov

pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej

ministerstvom

11

)

(ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov.

(5)

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorí spravujú

monitorovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových

vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, sú oprávnení

a)

zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a objekty

monitorovacích miest kvality povrchových vôd na cudzej nehnuteľnosti,

b)

vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním

monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a monitorovacích miest kvality povrchových

vôd,

c)

vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej

spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpečenia ich správy a údržby,

ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o

lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,

11a

)

d)

vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom

činností podľa odseku 2 písm. c) a d) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke

právo obmedzené alebo vyvlastnené; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitného

predpisu.

11b

)

(6)

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

11c

)

možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom

Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d)

za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

11d

)

(7)

Ten, kto nakladá s povrchovými vodami, odpadovými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu

povrchových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia

informačných systémov

12

)

na žiadosť poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytnú

údaje o povrchových vodách, odpadových vodách a osobitných vodách ustanovené vo všeobecne

záväznom právnom predpise podľa

§ 81 ods. 2 písm. a)

. Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu

13

)

nie je tým dotknutá.

(8)

Na monitorovanie kvality povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd a v chránených

územiach podľa schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek

vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.

§ 4a

Hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd

(1)

Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov

pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných

na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich

ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na

podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality

povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch

povrchových vôd.

(2)

Súčasťou hodnotenia stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenia

vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je hodnotenie

a)

ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchových vôd,

b)

množstva povrchových vôd,

c)

kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd.

(3)

Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý

je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.

Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený ekologickým

potenciálom.

(4)

Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov,

ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologickými prvkami

kvality, prvkami podporujúcimi biologické prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické

prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce

látky.

(5)

Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický

stav a chemický stav aspoň dobrý.

(6)

Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený

všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 1 písm. f)

. Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd,

v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne

normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 1 písm. f)

.

(7)

Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého

vodného útvaru určený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 1 písm. g)

.

(8) Hodnotením množstva povrchových vôd je hodnotenie hydrologického režimu povrchových

vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov.

(9)

Hodnotením kvality povrchových vôd je hodnotenie dlhodobých zmien a krátkodobých

zmien kvality vody, hodnotenie trendov v kvalite vody, hodnotenie kvality vody vo

vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

(10)

Najvyšším odborným metodickým orgánom na zabezpečovanie kvality odberov vzoriek a

analytických skúšok vôd a súvisiacich matríc je Národné referenčné laboratórium pre

oblasť vôd na Slovensku.

(11)

Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd určené Národným referenčným laboratóriom pre

oblasť vôd na Slovensku sú pri zohľadnení osobitných predpisov záväzné pre akreditované

laboratóriá a pre subjekty, ktoré ich vykonávajú pre činnosť orgánov štátnej správy.

Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd sú prístupné verejnosti.

(12)

Ministerstvo zabezpečuje hodnotenie povrchových vôd prostredníctvom poverenej osoby.

§ 4b

Zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd

(1)

Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady

potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a

spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie

informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu podzemných vôd sa vykonáva v útvaroch podzemných

vôd a v hydrogeologických rajónoch hydrogeologickým prieskumom.

(2)

Súčasťou zisťovania výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd je

a)

identifikácia zdrojov podzemných vôd,

b)

identifikácia útvarov podzemných vôd tak, aby boli časťami správnych území povodí

a čiastkových povodí,

c)

monitorovanie množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd

podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd a programov monitorovania

vôd, ktoré sú vykonávané v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v miestach bodových

zdrojov znečistenia,

d)

vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o podzemných vodách a o nakladaní

s nimi,

e)

sledovanie vplyvov pôsobiacich na kvalitu podzemných vôd.

(3)

Zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality podzemných vôd v zraniteľných

oblastiach sú uvedené v

prílohe č. 2

.

(4)

Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch

podzemných vôd podľa odseku 2 písm. c) ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity

podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v programoch monitorovania

vôd schválených ministerstvom v súlade s požiadavkami všeobecne záväzného právneho

predpisu podľa

§ 81 ods. 2 písm. a)

. Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných

vôd prostredníctvom poverenej osoby.

(5)

Poverená osoba, ktorá spravuje monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie

miesta kvality podzemných vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje

ministerstvo, je oprávnená

a)

zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích

miest kvality podzemných vôd na cudzej nehnuteľnosti,

b)

vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním

objektov monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích miest kvality

podzemných vôd,

c)

vykonávať nevyhnutné úpravy terénu alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej

spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpečenia ich správy a údržby,

ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o

lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,

11a

)

d)

vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom

činností podľa odseku 2 písm. c) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke

právo obmedzené alebo vyvlastnené; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitného

predpisu.

11b

)

(6)

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

11c

)

možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom

Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d)

za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

11d

)

(7)

Ten, kto nakladá s podzemnými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu podzemných vôd,

orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov

12

)

na žiadosť poverenej osoby poskytnú údaje o podzemných vodách ustanovené všeobecne

záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. a)

. Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu

13

)

nie je tým dotknutá.

(8)

Na monitorovanie kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa ministerstvom

schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická

osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.

§ 4c

Hodnotenie stavu podzemných vôd

(1)

Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie podkladov potrebných na tvorbu

vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany,

na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ

medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v

útvaroch podzemných vôd.

(2)

Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý

je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je

horší.

(3)

Súčasťou hodnotenia stavu podzemných vôd je

a)

hodnotenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

b)

hodnotenie chemického stavu podzemných vôd.

(4)

Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny

stav a chemický stav klasifikovaný aspoň ako dobrý.

(5)

Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných

vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho

stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných

vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa

§ 81 ods. 1 písm. h)

.

(6)

Súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd je

a)

hodnotenie hydrologického režimu podzemných vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien

a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov,

b)

bilancovanie množstva podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“).

(7)

Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa považuje za dobrý, ak

a)

stanovené využiteľné zdroje podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným

ročným odoberaným množstvom,

b)

nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd

v útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,

c)

nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom

hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,

d)

nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín

podzemnej vody,

e)

nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu

pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané

zmenami prúdenia podzemných vôd,

f)

sa zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, vyskytujú

dočasne alebo trvale len v priestorovo ohraničenej oblasti,

g)

zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťujúcich látok a neindikujú jasne

identifikovateľný trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi

a ktorý mohol viesť k takémuto vstupu znečisťujúcich látok.

(8)

Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi

látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných

vôd sa používajú tieto kritériá

a)

normy kvality podzemných vôd podľa

prílohy č. 1a

,

b)

prahové hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 1 písm. j)

.

(9)

Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd vrátane zohľadnenia presiahnutia

noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích

miestach sa vykoná postupom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa

§ 81 ods. 1 písm. i)

. Súhrn hodnotenia chemického stavu sa zverejní v plánoch manažmentu povodí postupom

ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa

§ 81 ods. 2 písm. b)

.

(10)

Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený

podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 1 písm. i)

.

(11)

Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť v súlade s podmienkami podľa odseku

13 pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia,

ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru podzemných

vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého

chemického stavu podzemnej vody, minimálne na základe Zoznamu znečisťujúcich látok

alebo iónov a ich ukazovateľov uvedeného v

prílohe č. 1b

. Ak výsledky monitorovania v reprezentatívnych monitorovacích miestach prekročia

prahové hodnoty, naznačí to riziko nesplnenia jednej z podmienok alebo viacero podmienok

na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd ustanovenom vo všeobecne záväznom

predpise vydanom podľa

§ 81 ods. 1 písm. i)

.

(12)

Prahové hodnoty pre klasifikáciu dobrého chemického stavu sú založené na ochrane

útvarov podzemných vôd podľa odseku 13, pričom sa musí vziať do úvahy najmä ich vplyv

na súvisiace povrchové vody a od nich priamo závislé suchozemské ekosystémy a mokrade

a vzájomné vzťahy s nimi a okrem iného zohľadnení toxikologických poznatkov a ekotoxikologických

poznatkov.

(13)

Pri určení prahových hodnôt sa musia vziať do úvahy tieto podmienky

a)

rozsah vzájomného pôsobenia medzi podzemnými vodami a s nimi spojenými vodnými a

závislými suchozemskými ekosystémami,

b)

zasahovanie do skutočného alebo potenciálneho oprávneného využívania alebo funkcií

podzemných vôd,

c)

každá znečisťujúca látka, ktorá charakterizuje útvar podzemných vôd ako rizikový,

pričom sa berie do úvahy minimálne Zoznamu znečisťujúcich látok alebo iónov a ich

ukazovateľov uvedený v

prílohe č. 1b

,

d)

hydrogeologická vlastnosť vrátane informácií o pozaďových úrovniach a o vodnej bilancii,

e)

pôvod znečisťujúcich látok, ich možný prirodzený výskyt, toxikologická tendencia

a tendencia rozptylu, stálosť a potenciál bioakumulácie,

f)

pozaďová úroveň látok, iónov alebo ich indikátorov zvýšená z prirodzených hydrogeologických

dôvodov,

g)

zozbierané údaje z monitorovania podzemných vôd overené pomocou kontrolného mechanizmu

založeného na vyhodnotení kvality týchto údajov, možnostiach analytických metód a

na pozaďových úrovniach látok, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo ako výsledok

ľudskej činnosti.

(14)

Prahové hodnoty podzemných vôd ustanoví ministerstvo na celoštátnej úrovni, na úrovni

správneho územia povodia, časti medzinárodného správneho územia povodia alebo na úrovni

útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Zoznam prahových hodnôt

a zoznam útvarov podzemných vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa

§ 81 ods. 1 písm. j)

.

(15)

V útvaroch podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty,

a pre útvary podzemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu,

stanoví ministerstvo prahové hodnoty v spolupráci s týmito členskými štátmi. Ak útvar

podzemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Európskej únie,

ministerstvo ustanoví prahové hodnoty v spolupráci s týmito nečlenskými štátmi.

(16)

Prahové hodnoty určené prvýkrát k 22. decembru 2008 sa zverejnia v plánoch manažmentu

povodí postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. b)

.

(17)

Pre zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia zoznam prahových

hodnôt možno zmeniť a doplniť, ak nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách

znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia indikuje potrebu

a)

stanoviť prahovú hodnotu pre ďalšiu látku,

b)

zmeniť stanovenú prahovú hodnotu a doplniť ju do zoznamu alebo

c)

uviesť opätovne do zoznamu odstránenú prahovú hodnotu.

(18)

Prahové hodnoty podzemných vôd ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu, ak zodpovedajúce

znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia neohrozujú

dotknutý útvar podzemných vôd. Zmeny v zozname prahových hodnôt sa uvedú v aktualizovanom

pláne manažmentu povodia.

(19)

V ohrozených útvaroch podzemných vôd zaradených do skupiny útvarov podzemných vôd,

ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu, sa identifikuje akýkoľvek významný

a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich

látok alebo ukazovateľov znečistenia a definuje sa počiatočný bod zvrátenia tohto

trendu postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. m)

.

(20)

Trendy obsahu znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú významné riziko poškodenia

kvality vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo

skutočného alebo potenciálneho využitia vodného prostredia, sa zvrátia prostredníctvom

programu opatrení podľa

§ 15

s cieľom postupne znižovať znečisťovanie a zabrániť zhoršeniu kvality podzemných

vôd. Stanovenie trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a postupy

na ich zvrátenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa

§ 81 ods. 2 písm. m)

.

(21)

Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem

kvality podzemných vôd uvedených v

prílohe č. 1a

a prahových hodnôt podľa odsekov 11 až 16 na základe identifikovaného trendu a s

ním spojeného rizika pre životné prostredie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného

podľa

§ 81 ods. 2 písm. m)

.

(22)

Spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru

alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podliehajú

významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo

došlo k zvráteniu tohto trendu, a tiež dôvody na určenie počiatočných bodov zvrátenia

trendu sa zhrnú v plánoch manažmentu povodia.

(23)

Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov útvarov podzemných

vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov, najmä mrakov, ktoré

sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné dodatočne

vykonať hodnotenie trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom

overiť, či sa mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický

stav útvarov podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nespôsobujú

riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú

v plánoch manažmentu povodí.

(24)

Ak sa útvar podzemných vôd, v ktorom je prekročená norma kvality podzemných vôd alebo

prahová hodnota v jednom alebo vo viacerých monitorovacích miestach, označí za útvar

v dobrom chemickom stave, v pláne manažmentu povodí sa prijmú nevyhnutné opatrenia

na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemných

vôd.

§ 4d

Obmedzenie vlastníckeho práva

(1)

Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na výkon činností podľa

§ 4 ods. 5 písm. a) a b)

a

§ 4b ods. 5 písm. a) a b)

, možno vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu obmedziť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, ak účel nemožno dosiahnuť dohodou.

(2)

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní písomne

oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah,

spôsob vykonávania, čas trvania a začatie vykonávania činností podľa

§ 4 ods. 5

a

§ 4b ods. 5

najmenej 15 dní pred začatím činností.

(3)

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní dbať

na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka

nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.

(4)

Na náhradu škody spôsobenej činnosťami podľa

§ 4 ods. 5

a

§ 4b ods. 5

sa vzťahuje všeobecný predpis o náhrade škody.

13a

)

Ak dôjde k sporu o náhrade škody, rozhodne súd.

(5)

Primeraná náhrada podľa odseku 1 patrí vo výške podľa dohody poverenej osoby alebo

správcu vodohospodársky významných vodných tokov s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej

súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o

výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.

§ 5

Environmentálne ciele

(1)

Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne

ciele pre

a)

útvary povrchových vôd,

b)

útvary podzemných vôd,

c)

chránené územia, ktorými sú

1.

územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu,

2.

územia s vodou určenou na kúpanie,

3.

územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

4.

chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska

oblasť“),

5.

ochranné pásma vodárenských zdrojov,

6.

referenčné lokality,

7.

citlivé oblasti,

8.

zraniteľné oblasti,

9.

chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu.

14

)

(2)

Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na

a)

zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody,

b)

ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý

stav povrchových vôd do 22. decembra 2015,

c)

ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom

dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015,

d)

postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné

ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

(3)

Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na

a)

zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie

zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd,

b)

ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy

medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav

podzemných vôd do 22. decembra 2015,

c)

zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je

spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej

vody.

(4)

Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento

zákon alebo osobitný predpis

15

)

neustanovuje prísnejšie požiadavky.

(5)

Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych

cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.

§ 6

Vodná bilancia

(1)

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou

bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

(2)

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí

alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

(3)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných

vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich

kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných

množstiev vôd.

(4)

Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré

možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a

ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok

zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne

množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý

uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických

podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie

kvalitatívneho stavu vôd.

(5)

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v

množstve nad 15 000 m

3

ročne alebo nad 1 250 m

3

mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú

vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa

§ 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu

,

písm. b) prvého bodu

a

písm. h) až j)

alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje

určené v povolení podľa

§ 21 ods. 2 písm. b) a c)

raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných

vodných tokov.

(6)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných

vôd v množstve nad 10 000 m

3

ročne alebo nad 1 000 m

3

mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody

alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia

podľa

§ 21 ods. 1 písm. c)

, je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení

podľa

§ 21 ods. 2 písm. d)

raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných

vodných tokov.

(7)

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej

obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s

-1

, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník

pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s

-1

, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako

predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú

v záverečnej správe,

16

)

je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej

osobe.

§ 7

Vody určené na odbery vôd na ľudskú spotrebu

(1)

Voda určená na ľudskú spotrebu je všetka voda v pôvodnom stave v mieste odberu alebo

po jej úprave na pitnú vodu. Vodárenskými zdrojmi sú miesta v útvaroch povrchových

vôd a v útvaroch podzemných vôd, z ktorých sú vody odoberané v pôvodnom stave alebo

po ich úprave využívané na zásobovanie pitnou vodou, alebo umožňujúce odber vôd na

takýto účel, ktorých priemerná denná produkcia je najmenej 10 m

3

vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok alebo zásobujú viac ako 50 osôb.

(2)

Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.

(3)

Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu

vody podľa vykonávacieho predpisu;

10

)

ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené

vo vykonávacom predpise,

10

)

sa nemusia dodržať pri

a)

prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,

b)

plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden

rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.

(5)

Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd určených na

odbery vôd pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva program opatrení a časový rozvrh

ich realizácie.

(6)

Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.

17

)

§ 7a

Kvalita vody určená na ľudskú spotrebu

(1)

Na dodávku, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu sa uplatňuje prístup

založený na manažmente rizík,

17a

)

ktorý sa vzťahuje na celý vodárenský dodávateľský reťazec. Vodárenský dodávateľský

reťazec zahŕňa plochu povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu, miesta odberu

vody, úpravu vody, akumuláciu vody a distribúciu vody.

(2)

Ministerstvo riadi proces manažmentu rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody

na ľudskú spotrebu a zabezpečuje podklady na vykonávanie manažmentu rizík v súvislosti

s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu prostredníctvom

poverenej osoby. Poverená osoba je oprávnená vyžiadať od vlastníka vodárenského zdroja

alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja podklady v súvislosti s charakteristikou

plôch povodia na účely manažmentu rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody

na ľudskú spotrebu. Podrobnosti procesu manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia

pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu ministerstvo ustanoví všeobecne

záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. o)

.

(3)

Na základe výsledku posúdenia rizika vykonaného v súlade so všeobecne záväzným právnym

predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. o)

ministerstvo podľa potreby prijme opatrenia riadenia rizika zamerané na predchádzanie

identifikovaným rizikám alebo ich kontrolu, a to počnúc preventívnymi opatreniami

v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa

§ 81 ods. 2 písm. o)

a v súlade s

§ 5 ods. 2

a

3.

Znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi pitnej vody a ďalšími príslušnými zainteresovanými

stranami prijmú preventívne alebo zmierňujúce opatrenia v súlade s ustanoveniami tohto

zákona. Ak sa látka alebo zlúčenina zahrnutá v zozname sledovaných látok alebo zlúčenín

zistí v koncentráciách presahujúcich odporúčané hodnoty ustanovené v zozname sledovaných

látok alebo zlúčenín, prijmú sa preventívne opatrenia alebo zmierňujúce opatrenia

alebo sa zavedie primerané monitorovanie v plochách povodia pre miesta odberu vody

na ľudskú spotrebu, alebo v surovej vode.

17b

)

(4)

Manažment rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na

ľudskú spotrebu sa po prvýkrát vykoná do 12. júla 2027. Manažment rizík v súvislosti

s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu sa preskúmava

v pravidelných intervaloch, ktoré nie sú dlhšie ako šesť rokov a zohľadňujú sa požiadavky

ustanovené v

§ 4

a

4b

a v prípade potreby sa aktualizuje.

(5)

Súbor údajov obsahujúci informácie súvisiace s manažmentom rizík v súvislosti s plochami

povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, vykonaným podľa odseku

3 spracuje poverená osoba na základe údajov získaných v lehotách podľa odseku 4.

(6)

Informácie zo súboru údajov podľa odseku 5, informácie o plochách povodia pre miesta

odberu vody na ľudskú spotrebu podľa

§ 81 ods. 2 písm. o)

a výsledky monitorovania vykonaného podľa

§ 81 ods. 2 písm. o)

sú prístupné pre vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského

zdroja, pre okresné úrady, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

17c

)

(ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a príslušné regionálne úrady verejného

zdravotníctva.

17d

)

Zároveň sa vytvorí prístup k týmto informáciám pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu

agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

(7)

Dodávateľ pitnej vody,

17e

)

ktorý monitoruje surovú vodu, je povinný informovať poverenú osobu, okresné úrady

a príslušný úrad verejného zdravotníctva o trendoch a neobvyklých množstvách alebo

koncentráciách sledovaných ukazovateľov.

(8)

Ministerstvo môže na základe informácií zozbieraných z manažmentu rizík v súvislosti

s plochami povodia požiadať úrad verejného zdravotníctva o zmenu v programe monitorovania

17f

)

dodávateľa pitnej vody, a to o

a)

vykonanie ďalšieho monitorovania vody pre určité ukazovatele,

b)

zníženie početnosti monitorovania ukazovateľa, alebo vypustenie ukazovateľov zo zoznamu

ukazovateľov podľa osobitného predpisu,

17g

)

ak

1.

ukazovateľ nie je základným ukazovateľov podľa osobitného predpisu,

17g

)

2.

žiadny faktor, ktorý sa dá odôvodnene predpokladať, pravdepodobne nespôsobí zhoršenie

kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

(9)

Ak sa dodávateľovi pitnej vody povolí znížiť početnosť monitorovania ukazovateľa,

alebo ukazovateľa vypustiť zo zoznamu sledovaných ukazovateľov podľa odseku 8, ministerstvo

zabezpečí primerané monitorovanie týchto ukazovateľov v súlade s odsekom 4.

§ 8

Vody určené na kúpanie

(1)

Identifikáciu vôd určených na kúpanie

18

)

každoročne vykoná ministerstvo v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie vôd podľa odseku 1 vyhlasuje

vody určené na kúpanie.

(3)

Ak vody určené na kúpanie nespĺňajú požiadavky na kvalitu vody, orgán štátnej vodnej

správy uloží v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva

19a

)

opatrenia smerujúce k splneniu týchto požiadaviek.

(4)

Pri zistení znečistenia, ktoré má vplyv na kvalitu vody určenej na kúpanie, orgán

štátnej vodnej správy na základe vyhodnotenia zdroja znečistenia uloží v spolupráci

s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pôvodcovi znečistenia

opatrenia na zníženie nebezpečenstva znečistenia vôd určených na kúpanie.

(5)

Ministerstvo zabezpečí, aby do konca kúpacej sezóny v roku 2015 boli všetky vody

určené na kúpanie klasifikované aspoň ako dostatočné. Na zabezpečenie zvýšenia počtu

vôd určených na kúpanie klasifikovaných ako výborné alebo dobré uloží orgán štátnej

vodnej správy opatrenia, ktorými sa zlepšuje stav vôd určených na kúpanie, najmä opatrenia

podľa

§ 36 ods. 8

,

15

a

17

.

(6)

Ak voda určená na kúpanie je dočasne klasifikovaná ako nevyhovujúca, orgán štátnej

vodnej správy určí, bez ohľadu na požiadavky uvedené v odseku 5, príčiny a dôvody

nedosiahnutia kvalitatívneho klasifikovania vody určenej na kúpanie ako dobrá a navrhne

primerané opatrenia na zamedzenie, zníženie alebo odstránenie príčin znečistenia;

taká voda zostáva naďalej vodou určenou na kúpanie.

(7)

Ministerstvo v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva zabezpečuje vytvorenie,

revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilov vôd určených na kúpanie.

§ 9

Vody určené na závlahy

(1)

Vody určené na závlahy nesmú negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí a zvierat, pôdu,

úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd. Kvalitatívne ciele povrchových vôd

určených na závlahy sú ustanovené vo vykonávacom predpise.

10

)

(2)

Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa druhu zavlažovaných plodín určuje

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

pôdohospodárstva“).

§ 10

Vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb

(1)

Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu

vody a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové vody podľa osobitného

predpisu.

10

)

(2)

Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva.

Ak povrchové vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb,

orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody

podľa odseku 1.

(3)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených

na hospodársky chov rýb

20

)

a v rybochovných zariadeniach.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody osobitne ustanovené vykonávacím predpisom (

§ 81 ods. 1

) sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná

pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

TRETIA ČASŤ

VODNÉ PLÁNOVANIE

§ 11

Správne územie povodí a ich vodohospodársky manažment

(1)

Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zákona súčasťou povodia Dunaja a povodia

Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové

povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené

územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných

vôd.

(2)

Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda

vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári

alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého

celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného

toku.

(3)

Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných

povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie

povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len

„vodohospodársky manažment povodia“).

(4)

Správne územie povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja je na území Slovenskej

republiky vymedzené

a)

čiastkovým povodím Dunaja,

b)

čiastkovým povodím Moravy,

c)

čiastkovým povodím Váhu,

d)

čiastkovým povodím Hrona,

e)

čiastkovým povodím Ipľa,

f)

čiastkovým povodím Slanej,

g)

čiastkovým povodím Bodrogu,

h)

čiastkovým povodím Hornádu,

i)

čiastkovým povodím Bodvy.

(5)

Správne územie povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly je na území Slovenskej

republiky vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.

(6)

Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment povodí je ministerstvo.

(7)

Vodohospodárskym manažmentom povodí sa na účely tohto zákona rozumie

a)

vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s

hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí ministerstvo,

b)

odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu povodí,

c)

sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch,

d)

identifikácia plošného znečisťovania vôd,

e)

spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie

retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní,

f)

koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov

územného systému ekologickej stability,

g)

spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie

vôd,

h)

zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických

podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov

štátnej vodnej správy,

i)

správa vodohospodársky významných vodných tokov,

j)

starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality

vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len

„vodné pomery“),

k)

zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov

povodní a sucha.

(8)

Starostlivosťou o odkryté podzemné vody podľa odseku 7 písm. j) sa na účely tohto

zákona rozumie

a)

vedenie evidencie odkrytých podzemných vôd,

b)

sledovanie výskytu, množstva a kvality odkrytých podzemných vôd na základe výsledkov

ich monitorovania; ten, kto vykonáva činnosť, ktorou sa odkrýva hladina podzemných

vôd, zabezpečuje prostredníctvom akreditovaného laboratória monitorovanie odkrytých

podzemných vôd na vlastné náklady, a to aj po ukončení činnosti v rozsahu a lehote,

ktorú určí orgán štátnej vodnej správy v povolení na niektoré činnosti podľa

§ 23

, a výsledky tohto monitorovania poskytuje orgánom štátnej vodnej správy,

c)

oznamovanie orgánu štátnej vodnej správy zistenie ohrozenia alebo znečistenia odkrytej

podzemnej vody spôsobené vplyvmi ľudskej činnosti a predkladanie návrhov opatrení

na nápravu,

d)

sledovanie dodržiavania povinností a podmienok určených v rozhodnutiach, vyjadreniach

a súhlasoch orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd,

e)

evidovanie rozhodnutí, vyjadrení a súhlasov orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú

odkrytých podzemných vôd.

(9)

Vodohospodársky manažment povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných

tokov.

(10)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho

manažmentu povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o

odkryté podzemné vody.

§ 12

Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí

(1)

Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je

sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely

a)

všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov,

c)

poskytovania vodohospodárskych služieb,

d)

ochrany pred škodlivými účinkami vôd.

(2)

V rámci vodného plánovania sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z

plánov manažmentu povodí, ktorými sú

a)

Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí

podľa

§ 11 ods. 4

,

b)

Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia

Dunajca a Popradu podľa

§ 11 ods. 5

.

(3)

Súčasťou Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych

cieľov (ďalej len "program opatrení").

(4)

Návrh plánu manažmentu povodia, návrh Vodného plánu Slovenska a ich aktualizácie,

návrhy koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve sú predmetom posudzovania

podľa osobitného predpisu.

20a

)

§ 13

Plán manažmentu povodia

(1)

Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania

v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových

vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje

environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia.

Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným

plánom.

(2)

Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby

a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej

vodnej správy, samosprávnymi krajmi, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy a

ďalšími zainteresovanými subjektmi, najmä zástupcami obcí, priemyselnej sféry, poľnohospodárskej

sféry, vodárenských spoločností, ochrany rybárstva a iných organizácií, ktorých predmetom

činnosti je ochrana vôd a vodných ekosystémov.

(3)

Na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu plánu manažmentu povodia sa určuje

tento časový a vecný postup

a)

do 22. decembra 2004 vykonať analýzy charakteristík čiastkového povodia, zhodnotiť

dopady ľudských činností na stav povrchových vôd a podzemných vôd a vypracovať ekonomické

analýzy nakladania s vodami; v prípade potreby ich aktualizovať do 22. decembra 2013

a následne každých šesť rokov,

b)

do 31. decembra 2006 vypracovať a zverejniť časový a vecný harmonogram prípravy návrhu

plánu manažmentu povodia a určiť spôsob a formu sprístupnenia verejnosti,

c)

do 31. decembra 2007 vypracovať a zverejniť identifikáciu významných vodohospodárskych

problémov, ktoré sa týkajú nakladania s vodami, určiť výrazne zmenené vodné útvary,

navrhnúť menej prísne environmentálne ciele, prípadne navrhnúť predĺženie lehôt ich

dosiahnutia,

d)

do 31. decembra 2008 vypracovať a zverejniť návrh plánu manažmentu povodia a sprístupniť

ho verejnosti,

e)

vypracovať konečný návrh plánu manažmentu povodia a zabezpečiť jeho schválenie do

22. decembra 2009,

f)

vytvoriť a zaviesť programy monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných

vôd a chránených území.

(4)

Ministerstvo sprístupní na účely predloženia písomných pripomienok, aktívnej účasti

a konzultácií v lehote šiestich mesiacov verejnosti, užívateľom vôd, samosprávnym

krajom, obciam a dotknutým orgánom štátnej správy

a)

časový a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu manažmentu povodia,

b)

identifikované významné vodohospodárske problémy,

c)

návrh plánu manažmentu povodia.

(5)

Ministerstvo na požiadanie umožní prístup subjektom podľa odseku 4 k podkladom a

k informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodí.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa vzťahujú aj na aktualizované plány manažmentu povodí.

(7)

Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo.

Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska

a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých

šesť rokov.

§ 14

Vodný plán Slovenska

(1)

Vodný plán Slovenska je dokument vodného plánovania na ochranu a zlepšenie stavu

povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne

využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej

stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.

(2)

Vypracovanie Vodného plánu Slovenska zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s dotknutými

ústrednými orgánmi štátnej správy. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie

Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia

Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

21

)

(3)

Vodný plán Slovenska schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"). Schválený

Vodný plán Slovenska sa prehodnocuje a aktualizuje najmenej každých šesť rokov od

jeho prvého schválenia, ktoré sa musí zabezpečiť do 22. decembra 2009.

§ 15

Program opatrení

(1)

Program opatrení vychádza z analýz, ktoré sa vykonávajú v rámci vodného plánovania

podľa

§ 13 ods. 3 písm. a)

, z výsledkov monitorovania vôd, hodnotenia stavu vôd a z určených environmentálnych

cieľov. Program opatrení obsahuje opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych

cieľov. Pre jednotlivé opatrenia sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a

spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť

predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných pomerov v danom vodnom útvare.

(2)

Program opatrení musí obsahovať základné opatrenia a tam, kde je to potrebné, aj

doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť.

Doplnkové opatrenia sú opatrenia navrhnuté dodatočne k základným opatreniam na dosiahnutie

environmentálnych cieľov. Zoznam základných opatrení a zoznam doplnkových opatrení

ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa

§ 81 ods. 2 písm. b)

.

(3)

Výkon základných opatrení podľa odseku 2 nesmie viesť priamo alebo nepriamo k zvýšeniu

znečistenia povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať, ak výkon základných

opatrení by mal za následok zvýšené znečistenie životného prostredia.

(4)

Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov prijaté v programe opatrení sa

musia realizovať do troch rokov odo dňa schválenia Vodného plánu Slovenska a odo dňa

schválenia plánu manažmentu povodia.

(5)

Programy opatrení sa musia preveriť a podľa potreby aktualizovať do 22. decembra

2015 a následne každých šesť rokov. Nové alebo aktualizované opatrenia sa musia realizovať

do troch rokov odo dňa ich ustanovenia.

(6)

Orgán štátnej vodnej správy môže z opatrení na zabránenie alebo na obmedzenie vstupu

znečisťujúcich látok do podzemných vôd povoliť vyňatie vstupov znečisťujúcich látok

do podzemných vôd, ak takéto vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd nebude

ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre daný útvar

podzemnej vody a ak sa vykoná účinné monitorovanie daných útvarov podzemných vôd;

pri povoľovaní sa určia aj podmienky vyňatia vstupov znečisťujúcich látok do podzemných

vôd. Evidenciu týchto povolení vedie orgán štátnej vodnej správy.

(7)

Vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré možno vyňať podľa odseku 6,

sú také vstupy, ktoré

a)

sú výsledkom spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého

kolektora podzemnej vody,

b)

sú výsledkom injektáže vody, ktorá obsahuje látky pochádzajúce z výkonu prieskumu

a ťažby ropných látok alebo z banských činností a injektáže technologickej vody do

geologických štruktúr, z ktorých sa vyťažili ropné alebo iné látky, alebo do geologických

štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto

injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky, ktoré vznikajú pri prieskume, pri

ťažbe ropných látok alebo pri banských činnostiach,

c)

sú výsledkom spätnej injektáže podzemnej vody čerpanej z baní a z lomov alebo súvislosti

s výstavbou alebo údržbou stavieb pri stavebných prácach,

d)

sú spôsobené injektážou zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu na účely

skladovania v geologických štruktúrach, alebo sú spôsobené vtláčaním prúdu oxidu uhličitého

na účely trvalého ukladania do geologického prostredia, ak je toto vtláčanie vykonávané

v súlade s osobitným predpisom,

21a

)

alebo je vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto osobitného predpisu, ktoré sú kvôli

prírodným pomerom trvalo nevhodné na iné účely, alebo v iných geologických štruktúrach,

ak je potreba zaistenia bezpečnosti zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak sa

injektáž vykonáva spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality

podzemnej vody v geologickej štruktúre v súčasnosti aj v budúcnosti,

e)

sú spôsobené konštrukčnými, inžinierskymi a stavebnými prácami alebo inými činnosťami,

pri ktorých dochádza k styku s podzemnou vodou a uskutočňujú sa v súlade so všeobecne

záväznými pravidlami pre ich výkon,

f)

sú potrebné na vedecké účely na charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu

vodných útvarov v množstvách, ktoré nepredstavujú súčasné alebo budúce nebezpečenstvo

zhoršenia chemického stavu ovplyvneného útvaru podzemnej vody,

g)

nepredstavujú z hľadiska množstva a obsahu akékoľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo

zhoršenia kvality ovplyvnených podzemných vôd,

h)

sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene

nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť,

i)

sú výsledkom umelého zvyšovania ich množstva, spôsobeného dopĺňaním alebo nadlepšovaním

útvarov podzemných vôd, povoleného podľa

§ 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu

,

j)

sa považujú za také, ktorým sa z technického hľadiska nedá zabrániť alebo sa nedajú

obmedziť bez použitia

1.

opatrení, ktoré by zvýšili riziká pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia,

alebo

2.

neprimerane nákladných opatrení na odstránenie množstva znečisťujúcich látok z kontaminovanej

pôdy alebo podložia alebo iných spôsobov kontroly ich priesaku do pôdy alebo podložia,

k)

sú výsledkom zásahov do povrchových vôd, ktorých cieľom je aj zmierniť účinky povodní

a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej

úrovni; takéto zásahy sa vykonávajú podľa

§ 5 ods. 3

,

§ 23

,

§ 48

a

49

.

(8)

Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov podpory regionálneho

rozvoja

22

)

a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vychádzať z Vodného plánu Slovenska.

§ 16

Osobitosti určovania environmentálnych cieľov

(1)

Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého

stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené

v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.

(2)

Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak

a)

zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách,

ktoré presiahnu túto lehotu,

b)

opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov podľa časového harmonogramu si vyžadujú

neprimerané náklady na ich realizáciu,

c)

prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote.

(3)

Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch

prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa

§ 13 ods. 5

s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne

ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného

dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie

stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou

plánu manažmentu povodí s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného

stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.

(4)

Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa preverujú každých šesť rokov, možno

určiť pre útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav

alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov

je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje neprimerané náklady; tento spôsob

určenia platí, ak

a)

environmentálne potreby a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou

činnosťou nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou

voľbou, ktorá nepredstavuje neprimerané náklady,

b)

sa zaručí, že

1.

povrchová voda dosiahne najlepší možný ekologický stav a chemický stav s ohľadom

na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo

znečisťovania,

2.

zmeny dobrého stavu podzemnej vody vzhľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť

kvôli danej ľudskej činnosti alebo znečisťovaniu, budú najmenšie možné,

c)

nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť

zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania

povrchových vôd a podzemných vôd prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie

emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

(6)

Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

a)

dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného

pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého

sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak

sú súčasne splnené všetky tieto podmienky

1.

uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu

útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie

environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej

vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,

2.

plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno

okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,

3.

program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných

okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej

vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,

4.

každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne

ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej

vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,

5.

súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie

v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,

b)

ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu

alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru

povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností

útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak

sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu

na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a

sú splnené súčasne všetky tieto podmienky

1.

uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav

útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,

2.

dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú

menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (

§ 13

) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,

3.

dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo

prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú

prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti

alebo trvalo udržateľného rozvoja a

4.

očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov

technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami,

ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

(7)

Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne

ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potrebné

a)

preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych cieľov,

b)

posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,

c)

prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania vôd,

d)

určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak

je to potrebné, zaviesť prísnejšie environmentálne normy kvality; ak nemožno environmentálne

ciele splniť z dôvodov podľa odseku 6 písm. a), doplnkové opatrenia sa nemusia prijať,

e)

sprísniť environmentálne normy kvality.

(8)

Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.

(9)

Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určovaní výrazne zmenených vodných útvarov

nesmú natrvalo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných

vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov

1 až 7 sa musia uskutočniť také opatrenia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa

predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.

(10)

K neúspechu pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu

alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvarov

povrchovej vody alebo podzemnej vody dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností

útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvaru podzemnej vody, alebo k nezabráneniu

zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku

nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka alebo ich zmien môže dôjsť

len na základe výnimky z environmentálnych cieľov podľa odseku 6 písm. b) (ďalej len

„výnimka“), ktorú povolí orgán štátnej vodnej správy na základe žiadosti po splnení

podmienok odseku 6 písm. b) prvého až štvrtého bodu.

§ 16a

Postup pri uplatňovaní výnimky

(1)

Ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych

cieľov podľa

§ 16 ods. 6 písm. b)

, je povinný pred jej povolením požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného

stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej vodnej správy určí, či sa pred povolením

činnosti vyžaduje výnimka.

(2)

K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu

činnosti.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy požiada do siedmich dní od doručenia žiadosti poverenú

osobu o vydanie odborného stanoviska, ktorého predmetom je určenie, či pri realizácii

činnosti môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov dotknutých vodných útvarov.

Odborné stanovisko poverenej osoby je podkladom pre vydanie záväzného stanoviska.

Poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa.

(4)

Orgán štátnej vodnej správy môže vydať záväzné stanovisko aj bez odborného stanoviska

poverenej osoby, ak z predloženej žiadosti a projektovej dokumentácie vyplýva, že

povaha činnosti si nevyžaduje jej posúdenie odborným stanoviskom; v takom prípade

vydá záväzné stanovisko do siedmich dní od doručenia žiadosti.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy zverejní záväzné stanovisko na svojom webovom sídle a

súčasne na webovom sídle ministerstva po dobu 30 dní.

(6)

Žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení činnosti, ak zo záväzného

stanoviska vyplýva, že sa nevyžaduje výnimka.

(7)

K žiadosti o povolenie výnimky žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu činnosti

a správu o splnení podmienok podľa

§ 16 ods. 6 písm. b) prvého až štvrtého bodu

(ďalej len „správa“). Informáciu o podaní žiadosti o povolenie výnimky spolu s dokumentmi

podľa prvej vety zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle a súčasne

na webovom sídle ministerstva.

(8)

Verejnosť môže orgánu štátnej vodnej správy doručiť písomné stanovisko k správe v

lehote do 15 dní od zverejnenia dokumentov na webovom sídle orgánu štátnej vodnej

správy alebo na webovom sídle ministerstva podľa odseku 7.

(9)

Doručením písomného stanoviska sa verejnosť stáva účastníkom konania o povolení výnimky.

Účastníkom konania je aj správca vodohospodársky významného vodného toku a správca

drobného vodného toku, ak sa činnosť týka drobného vodného toku.

(10)

Orgán štátnej vodnej správy povolí výnimku, ak sú v súvislosti s činnosťou žiadateľa

splnené podmienky podľa

§ 16 ods. 6 písm. b)

.

(11)

Rozhodnutie o povolení výnimky trvalo zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom

webovom sídle a na webovom sídle ministerstva.

(12)

Orgán povoľujúci činnosť nesmie takúto činnosť povoliť bez povolenia výnimky orgánom

štátnej vodnej správy podľa odseku 10.

ŠTVRTÁ ČASŤ

NAKLADANIE S VODAMI

§ 17

Základné povinnosti pri nakladaní s vodami

(1)

Nakladanie s vodami je

a)

odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely jej použitia,

b)

odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných

vôd,

d)

vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd,

e)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

f)

používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu

a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,

g)

vykonávanie iných činnosti, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných

vôd,

h)

činnosť ovplyvňujúca vodné pomery,

i)

využívanie tepelného potenciálu vôd,

j)

používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku

alebo iných nevyhradených nerastov,

k)

iná činnosť, ktorá má významný vplyv na stav vody.

(2)

Ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie

na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok

a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a

záujmy chránené osobitnými predpismi;

23

)

je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných stavieb.

(3)

Ten, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii

výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.

(4)

Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté prioritné

látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom

zastaviť ich vypúšťanie alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.

(5)

Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania

niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať

za následok poškodzovanie

24

)

iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.

§ 17a

Preprava vody na osobnú spotrebu a preprava vody na poskytnutie humanitárnej pomoci

a pomoci v núdzových stavoch

(1)

Využívanie vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na územní Slovenskej

republiky na prepravu dopravnými prostriedkami alebo potrubím cez hranice Slovenskej

republiky sa zakazuje

1c

)

okrem prípadov uvedených v odsekoch 2 až 5.

(2)

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky

cez hranice Slovenskej republiky je možná len na osobnú spotrebu a na poskytnutie

humanitárnej pomoci

24a

)

a pomoci v núdzových stavoch.

24b

)

(3)

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky

cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu je možná na použitie na pitné

účely v objeme najviac 20 litrov na osobu.

(4)

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky

cez hranice Slovenskej republiky na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových

stavoch je možná len za splnenia podmienok

a)

výber vodného útvaru na odber vody musí byť uskutočnený s ohľadom na jeho stav, ktorý

sa nesmie odberom vody zhoršiť,

b)

musí byť zachované prednostné určenie vodného útvaru na odber vody na pitné účely

pre obyvateľov Slovenskej republiky,

c)

odberom vody z vodného útvaru nesmie byť ohrozené zabezpečenie súčasnej potreby a

výhľadovej potreby vody pre obyvateľov na pitné účely a na iné využívanie vody z dotknutého

vodného útvaru.

(5)

Poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch podľa odseku 4 sa obmedzuje

na čas nevyhnutný na ich zabezpečenie.

§ 18

Všeobecné užívanie vôd

(1)

Každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej

vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie

osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste,

ktoré je na to vhodné, jednoduchým vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo

neznemožní rovnaké používanie iným osobám.

(2)

Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie

povrchovej vody jednoduchými vodnými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach

ani na zmenu jej prirodzeného odtoku občasne tečúcich nesústredených vôd na účely

ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.

(3)

Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých

sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako

10 l/min. a prenosné nádoby.

(4)

Jednoduchým vodným zariadením na odbery povrchových vôd je prenosná nádoba. Jednoduchým

vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na

zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.

(5)

Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná

bezchybnosť, poškodzovať životné prostredie a prírodné dedičstvo, zhoršovať odtokové

pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné

užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.

(6)

Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť

alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb

a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírody a krajiny a ak to vyžaduje zabezpečenie

funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom. Pôsobnosť orgánov na

ochranu zdravia podľa osobitného predpisu

25

)

nie je tým dotknutá.

§ 19

Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva

(1)

Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na

prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochrannom pásme I. stupňa a v ochrannom

pásme II. stupňa vodárenského zdroja, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov

rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel

so spaľovacími motormi. O výnimke zo zákazu plavby, státia a kotvenia plavidiel na

povrchových vodách a odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť a rekreačnú činnosť

rozhoduje orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s Dopravným úradom

25a

)

a správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Na povrchových vodách nachádzajúcich

v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja je zakázaná plavba, státie a kotvenie

plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá

a)

správcu vodohospodársky významných vodných tokov, polície, ozbrojených síl Slovenskej

republiky, hasičských jednotiek, Dopravného úradu, ak sa používajú na služobné účely,

b)

použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, výstavbou, opravami a s údržbou vodných

stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,

c)

použité na meranie vo vodných tokoch,

d)

použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri

príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom

zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,

e)

osôb, ktoré majú povolenie na osobitné užívanie vôd podľa

§ 21 ods. 1 písm. e)

,

f)

užívateľa, ktorý zabezpečuje hospodárenie v rybárskych revíroch.

25b

)

(4)

Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo

zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné

prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody

(odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky

prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.

(5)

Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo

vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená

jeho riadna prevádzka.

26

)

Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemická

spotreba kyslíka za päť dní a nerozpustené látky.

(6)

Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových

vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo

zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením

na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky. Prevádzkovateľ

plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o znečisťujúcich

látkach.

(7)

Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo

prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou,

ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

(8)

Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov,

ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť,

prípadne zakázať používanie vôd na plavbu.

(9)

Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu

27

)

nie je tým dotknutá.

(10)

V pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb vrátane ich

kotviacich prvkov sa zakazuje plavba, státie a kotvenie plavidiel s výnimkou plavidiel

slúžiacich na obsluhu chovov.

§ 20

Používanie banských vôd

(1)

Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa

v banskej činnosti

28

)

sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nepotrebuje pri svojej

banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné

používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy

vydal povolenie na ich používanie.

(3)

Do banských vôd možno vypúšťať iné vody,

29

)

ktoré vznikli použitím banských vôd a ktoré obsahujú nerozpustné látky pochádzajúce

z vybagrovaného materiálu, len po ich predchádzajúcej úprave, ktorou sa dosiahne limitná

hodnota znečistenia ustanovená vo vykonávacom predpise

30

)

(

§ 81 ods. 1

) pre priemyselné odpadové vody z ťažby a spracovania kameniva.

(4)

Orgán štátnej vodnej správy určí spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd

30a

)

do povrchových vôd; vypúšťanie banských vôd do podzemných vôd len za podmienok ustanovených

v

§ 15 ods. 6

a

ods. 7 písm. g)

.

(5)

Podzemné vody odkryté činnosťou vykonávanou banským spôsobom nie sú banskými vodami.

§ 21

Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)

Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa

§ 18 až 20

a)

pri povrchových vodách na

1.

ich odber,

2.

ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,

3.

využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku,

4.

využívanie ich tepelného potenciálu bez ich priameho odberu,

b)

pri podzemných vodách na

1.

ich odber,

2.

ich akumuláciu,

3.

ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,

4.

umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,

5.

využívanie ich tepelného potenciálu bez ich priameho odberu,

c)

na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd,

d)

na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,

e)

na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo

na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,

f)

na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia

znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne

do povrchových vôd,

g)

na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky

nad päť dní a pri zakladaní stavieb,

h)

na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,

i)

na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku,

štrku alebo iných nevyhradených nerastov,

j)

na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.

(2)

Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby,

je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním

v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.

Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám

a právnickým osobám na určitý čas. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah,

čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva,

pričom v povolení

a)

na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový

interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného

odberu,

b)

na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v

§ 6 ods. 5

určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v

prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja; ak meracie zariadenie nemožno

z technických alebo prevádzkových dôvodov inštalovať, alebo dôjde k poruche meradla,

odoberané množstvo sa odvodí podľa spotreby elektrickej energie na pohon čerpadiel,

a ak nemožno určiť množstvo ani týmto spôsobom, vychádza sa z množstva odberu podľa

vydaného povolenia,

c)

na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne

monitorovať kvalitu týchto vôd,

d)

na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd určí miesto

a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd, osobitných vôd alebo

geotermálnych vôd a prípustné hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov

(ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z

odľahčovacích objektov podľa

§ 36 ods. 13

a vypúšťania vôd do toho istého hydrogeologického kolektora podľa

§ 37 ods. 7

; pri vypúšťaní odpadových vôd aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne

hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.

(3)

Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na

a)

odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd,

b)

vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel,

c)

jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd počas vykonávania záchranných

prác pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti,

d)

cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky;

takéto užívanie vôd pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej vodnej správy

a s Dopravným úradom, a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného toku,

e)

zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky a

na zásah ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu podľa

osobitného predpisu.

31

)

(4)

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na

a)

odber povrchových vôd alebo podzemných vôd najviac na desať rokov,

b)

vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových

vôd najviac na desať rokov,

c)

vypúšťanie odpadových vôd s obsahom prioritných nebezpečných látok do povrchových

vôd najviac na šesť rokov,

d)

vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do podzemných vôd

najviac na šesť rokov,

e)

vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd s

obsahom znečisťujúcich látok najviac na desať rokov,

f)

vzdúvanie a iný spôsob akumulácie povrchových vôd najviac na desať rokov,

g)

akumuláciu podzemných vôd najviac na desať rokov,

h)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku najviac na desať rokov,

i)

osobitné užívanie vôd pre využitie ich tepelného potenciálu najviac na desať rokov.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky,

za ktorých bolo povolenie vydané.

(6)

Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického

potenciálu vodného toku a na využívanie tepelného potenciálu povrchových vôd alebo

podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu

a)

vôd z vodného toku prietokom vody v celom vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné

užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov

v ňom (ďalej len „minimálny zostatkový prietok“),

b)

podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie

vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna

hladina podzemných vôd“) a ministerstvom schválenou záverečnou správou

31a

)

s výpočtom množstiev podzemnej vody,

c)

povrchovej vody a podzemnej vody stanoviskom správcu vodného toku a stanoviskom správcu

vodohospodársky významného vodného toku.

(8)

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody z domovej studne na uspokojovanie osobných potrieb

domácností a pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu

a odseku 1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne

15 000 m

3

ročne alebo 1 250 m

3

mesačne, netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom

množstiev podzemnej vody podľa odseku 7 písm. b).

(9)

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 8 z jedného vodného útvaru podzemnej

vody viacerými odbernými miestami pre jedného odberateľa netreba rozhodnutie ministerstva

o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, ak súčet odobratého

množstva podzemnej vody z týchto odberných miest nepresiahne 15 000 m

3

ročne alebo 1 250 m

3

mesačne.

(10)

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a odseku

1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne 15 000 m

3

ročne alebo 1 250 m

3

mesačne alebo pri povoľovaní na osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 písm. b) piateho

bodu je orgán štátnej vodnej správy viazaný výsledkami predchádzajúceho zisťovania

postupom podľa

§ 37 ods. 1.

§ 22

Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie

vôd treťou osobou

(1)

Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce

z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený s vlastníctvom

majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok

naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší

nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu

alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie

vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

(2)

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej

vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej

osobe.

(3)

Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán

štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania

takého zdroja.

§ 23

Povolenie na niektoré činnosti

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na

a)

vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej

len „koryto“), na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach,

31aa

)

b)

ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna

z pozemkov tvoriacich koryto,

c)

zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd,

d)

odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených

nerastov.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 písm. a), b) a c) nie je potrebné, ak tieto činnosti zabezpečuje

správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku alebo v súvislosti s revitalizáciou

podľa

§ 46

; správca vodného toku pri zabezpečovaní týchto činností prihliada na povinnosti podľa

§ 48 ods. 7.

(3)

Ten, kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení

zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu

odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

§ 24

Zmena alebo zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné

užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak

a)

pri výkone povolenia na osobitné užívanie vôd dôjde k závažnému alebo opakovanému

porušeniu povinností určených týmto zákonom alebo určených na jeho základe,

b)

oprávnený nevyužíva vydané povolenie na osobitné užívanie vôd bez vážneho dôvodu

dlhšie ako dva roky,

c)

rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu

oprávneného,

d)

si to vyžaduje plnenie plánu manažmentu povodí, programu opatrení a plnenie opatrení

na dosiahnutie kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových vôd určených na odber vody

pre pitnú vodu, vôd určených na kúpanie a vôd vhodných pre život a reprodukciu pôvodných

druhov rýb,

e)

v dôsledku ním vydaného povolenia dôjde k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa

§ 5

.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie

vôd, ak dôjde k zmene

a)

kvalitatívnych cieľov alebo limitných hodnôt znečistenia,

b)

podmienok rozhodujúcich na vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd.

(3)

Na konanie o zmene alebo zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd sa vzťahujú ustanovenia

§ 21

a

22

primerane.

§ 25

Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd Povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b)

zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

ktorej bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak nedošlo k prechodu oprávnenia

na ďalšieho nadobúdateľa podľa

§ 22 ods. 1

,

c)

zánikom vodnej stavby umožňujúcej osobitné užívanie vôd, ak orgán štátnej vodnej

správy do jedného roka po zániku vodnej stavby neurčí lehotu na jej obnovenie; v takomto

prípade povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká uplynutím tejto lehoty.

§ 26

Povolenie na vodné stavby

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej

zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje

inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné

užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav

na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje

identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je

jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie.

Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného

oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota

na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán

štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len

na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia

sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky

na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona.

32

)

(3)

Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom.

33

)

Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie

o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní

postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad

príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj, ak ide o stavby

a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona.

33a

)

Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej

stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby.

34

)

Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach

vyvlastnenia.

(4)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je

súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere.

35

)

Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia.

36

)

Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný

vodovod

32a

)

alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu

32b

)

je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.

32c

)

Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu

je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.

32d

)

(5)

Pri povoľovaní, výstavbe, užívaní a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne

sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy

rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej

vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná

stavba musí zabezpečiť ochranu rybárstva a obojsmernú prirodzenú migráciu rýb a iných

vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené

mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb a vodné

stavby, ak to nemožno zabezpečiť z dôvodov podľa

§ 16 ods. 6

. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej

vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby

a)

jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností

vody pre viacerých užívateľov,

b)

uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí

dohody o jej budúcej prevádzke.

(6)

Na povoľovanie odkalísk, ktoré slúžia ako úložisko na ukladanie ťažobného odpadu,

sa vzťahuje osobitný predpis.

36a

)

(7)

Ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto,

vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby, ktoré sa

zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu

vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme

potrebnú nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť

podľa osobitného predpisu.

37

)

(8)

Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete

verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne

o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia

stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety sa vymedzuje pásmo

ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej

kanalizácie podľa osobitného predpisu

37a

)

v súlade so schváleným územným plánom, ak existuje, a záväzným stanoviskom orgánu

územného plánovania.

37bb

)

Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku a povinnosti s nimi

súvisiace

37a

)

sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku.

(9)

Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom

náhrada podľa osobitného predpisu.

37

)

V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

(10)

Ak zanikne alebo sa zruší povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej

správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby,

ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

(11)

Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely

úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou

cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta

vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy.

Na ohlásenie odstránenia alebo zmeny vodnej stavby sa primerane použijú ustanovenia

osobitných predpisov;

37aaa

)

prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku.

(12)

Vodná stavba neplní svoju funkciu, najmä ak

a)

vodná stavba naďalej neplní žiaden z účelov, na ktorý bola zriadená alebo na ktorý

bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, a neplní ani funkciu súvisiacu s ochranou

pred povodňami alebo

b)

zaniklo povolenie na osobitné užívanie vôd.

(13)

Odstránením alebo zmenou vodnej stavby na základe ohlásenia podľa odseku 11 nesmie

nastať významné zhoršenie ekologických funkcií vodného toku, výrazné zhoršenie ekologického

stavu vodného toku podľa

§ 4a ods. 4

, ani zhoršenie ochrany pred povodňami.

(14)

Ak subjekt, v prospech ktorého bolo vydané povolenie zanikol a vodná stavba neprešla

na ďalšieho nadobúdateľa (

§ 22 ods. 1

), návrh na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu,

môže predložiť správca vodného toku orgánu štátnej vodnej správy ohlásením.

(15)

Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa

podmienky podľa odsekov 11 až 14 alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí

lehoty stanovenej orgánom štátnej vodnej správy na ich doplnenie alebo odstránenie,

orgán štátnej vodnej správy určí, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len

na základe rozhodnutia o stavebnom zámere.

§ 26a

Ohlásenie uskutočnenia revitalizácie

(1)

Ak sa revitalizáciou nezriaďuje nová vodná stavba, postačuje na uskutočnenie revitalizácie

(

§ 46

) ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Ohlásenie uskutočnenia revitalizácie obsahuje

a)

meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka (investora),

b)

údaj o vodnom toku, na ktorom sa má revitalizácia uskutočniť,

c)

účel, rozsah a riečny kilometer revitalizácie a ich jednoduchý technický opis,

d)

druh pozemku

37aab

)

a parcelné číslo pozemku,

e)

zabezpečovanie činnosti odborne spôsobilou právnickou osobou,

f)

vyjadrenie vlastníkov dotknutých pozemkov a nehnuteľností.

(3)

Prílohou ohlásenia je

a)

doklad preukazujúci majetkovoprávne usporiadanie dotknutých pozemkov,

b)

situačný výkres v troch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie jednotlivých úsekov

vodného toku s riečnymi kilometrami a rozsah navrhovanej činnosti na vodnom toku a

dotknutých pozemkov,

c)

projektová dokumentácia obsahujúca technický opis navrhovanej činnosti revitalizácie

a dokumentácia navrhovanej činnosti v troch vyhotoveniach vypracovaných odborne spôsobilou

osobou,

d)

súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku, ak revitalizáciu neuskutočňuje

správca toku,

37aac

)

e)

súhlasné záväzné stanovisko organizácie ochrany prírody a krajiny a poverenej osoby,

f)

súhlasné záväzné stanovisko ministerstva dopravy, ak sa revitalizácia uskutočňuje

na vodnom toku, ktorý je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou

cestou.

(4)

Ak ohlásenie uskutočnenia revitalizácie nespĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3 ani

po uplynutí lehoty stanovenej orgánom štátnej vodnej správy na jeho doplnenie alebo

odstránenie nedostatkov, orgán štátnej vodnej správy určí, že revitalizáciu ohlásenú

stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe povolenia.

§ 27

Súhlas

(1)

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie

stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto

zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je

potrebný, ak ide o

a)

stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty

ochrannej hrádze,

b)

ropovody a iné líniové produktovody na prepravu znečisťujúcich látok, diaľnice, cesty

a miestne komunikácie,

c)

sklady, nádrže a skládky znečisťujúcich látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie

látok v zemských dutinách,

d)

stavby veľkokapacitných fariem, ktorými sú farmy s kapacitou ustajnených zvierat

väčšou ako 400 ks dojníc, 600 ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho

dobytka, 5 000 ks výkrmu ošípaných, produkčné farmy s kapacitou 700 ks prasníc s odchovom

prasiatok do 30 kg živej váhy, 800 ks oviec, 50 000 ks nosníc, 10 000 ks brojlerov

a 100 000 ks mládok,

e)

umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách

a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na

pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe

vodného toku,

f)

leteckú aplikáciu hnojív,

37aa

)

prípravkov na ochranu rastlín

37ab

)

a biocídnych výrobkov v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach

vodárenských zdrojov pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku

1 písm. c) vychádza z ustanovení

§ 39 ods. 2

a

4

a môže požadovať vykonanie predchádzajúceho zisťovania postupom podľa

§ 37 ods. 1

.

(4)

Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti,

ktoré sú potrebné pri cvičení hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl

Slovenskej republiky; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s

orgánom štátnej vodnej správy a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj

so správcom vodného toku.

(5)

Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných

predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

§ 28

Vyjadrenie

(1)

Orgán štátnej vodnej správy sa v prerokovaní stavebného zámeru

37cc

)

vyjadruje k tomu, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska

ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno zhotoviť a užívať. Vo vyjadrení

si môže vyhradiť posúdenie projektu stavby.

37bc

)

(2)

Vyjadrenie je potrebné aj na

a)

pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú

vplyv na nakladanie s vodami,

b)

neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť

množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,

c)

zariadenia, najmä premiestniteľné zariadenia, mobilné zariadenia, zariadenia na zhodnotenie

odpadu, čerpacie stanice pohonných hmôt, ak nie sú stavbami, kompostárne, ak tieto

zariadenia môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných

vôd,

d)

ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny

podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd a na ťažbu piesku a

štrku a na zemné práce v inundačných územiach,

31aa

)

e)

určenie prieskumného územia, zväčšenie prieskumného územia alebo predĺženie doby

platnosti prieskumného územia,

37b

)

f)

určenie, zmenu, zrušenie dobývacieho priestoru

37c

)

alebo chráneného ložiskového územia,

37d

)

g)

povolenie, zmenu, ukončenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom,

37e

)

h)

geologické práce

38

)

a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských

zdrojov,

i)

schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho

plánu

39

)

v chránených vodohospodárskych oblastiach, v inundačných územiach a v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov,

j)

účely prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.

39a

)

(3)

Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas

orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

§ 29

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach

právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa

v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní výskytu

a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon

štátnej vodnej správy.

(2)

Evidencia o vodách sa člení na evidenciu

a)

vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou,

c)

práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,

d)

chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných

rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia v odseku

2.

(4)

Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až

do času, kým sa nepreukáže ich zmena.

(5)

Evidencia o vodách je prístupná verejnosti. Každý má právo robiť si z nej výpisy

u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy.

PIATA ČASŤ

OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV

§ 30

Všeobecné povinnosti

(1)

Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných

vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

(2)

Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je

povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na

výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať

škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej

vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom, správcom alebo nájomcom poľnohospodárskych

pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených

v odseku 2.

§ 31

Chránená vodohospodárska oblasť

Chránenú vodohospodársku oblasť upravuje osobitný zákon.

40

)

§ 32

Ochranné pásma vodárenských zdrojov

(1)

Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov,

ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku

orgánu na ochranu zdravia.

44

)

Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné

pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú

vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma

sú súčasne pásmami hygienickej ochrany.

(2)

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré

slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného

zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja

pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže

orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

(3)

Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere

ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie

stupne ochranných pásiem sa neurčujú.

(4)

Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto

má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského

zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem

je povinný podať správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník

vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu

na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja sú záverečná správa z podrobného

hydrogeologického prieskumu a geometrický plán, ak sa pozemky tvoriace ochranné pásmo

vodárenského zdroja I. stupňa rozdeľujú alebo zlučujú.

(5)

Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a

spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú

množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako

aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú

v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných

pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku,

s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

(6)

Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu,

ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť

45a

)

ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského

zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na

vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody

o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade.

Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku

podľa osobitného predpisu.

46

)

Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto

náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel

nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa

§ 30 ods. 2 a 3

. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

37

)

(7)

Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný

uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského

zdroja; pri vodárenských nádržiach správca vodohospodársky významných vodných tokov

alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.

(8)

V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami

rozhoduje súd.

(9)

Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského

zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené

v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané

rozhodnutie zruší. Pri zmene hraníc ochranných pásiem I. stupňa subjekty uvedené v

odseku 4 prikladajú k žiadosti geometrický plán za podmienok podľa odseku 4.

(10)

Vlastník poľnohospodárskych a lesných pozemkov nie je oprávnený pohľadávky voči povinným

subjektom uvedeným v odseku 6 postúpiť, poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu,

ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty.

(11)

Ochranné pásma sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného

využívania územia.

46aa

)

§ 32a

Referenčná lokalita

(1)

Referenčná lokalita vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej

činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenčnej lokality tvorí

základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových

vôd. Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým miestom označeným

riečnym kilometrom.

(2)

Kritériami, podľa ktorých sa určuje referenčná lokalita, sú

a)

stav koryta brehov a pobrežnej zóny,

b)

hydrologický režim,

c)

využívanie územia,

d)

kvalita vôd daná fyzikálno-chemickými ukazovateľmi,

e)

prítomnosť introdukovaných druhov alebo intenzívny chov rýb.

(3)

Povodím referenčnej lokality je časť územia čiastkového povodia, z ktorého celý povrchový

odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do odberového miesta referenčnej lokality.

(4)

V referenčnej lokalite je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá by narušila

jestvujúci stav. V povodí referenčnej lokality je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť,

ktorá by narušila jestvujúci stav, okrem vykonávania činností podľa osobitného predpisu.

46a

)

(5)

Referenčná lokalita sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na viditeľnom mieste

na jednom z brehov vodného toku v konkrétnom riečnom kilometri.

(6)

Zámer vyhlásiť referenčnú lokalitu je ministerstvo povinné písomne oznámiť vlastníkovi,

správcovi a nájomcovi pozemku, ktorého sa zámer týka. Oznámenie o zámere obsahuje

základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie referenčnej lokality, obmedzenia vyplývajúce

z vyhlásenia referenčnej lokality a návrh dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia

náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.

(7)

Ak do 90 dní od oznámenia zámeru podľa odseku 6 nedôjde k uzavretiu dohody o určení

výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, ministerstvo

je oprávnené podať na súd návrh na rozhodnutie o výške a spôsobe poskytnutia náhrady

za obmedzenie vlastníckych práv.

§ 33

Citlivé oblasti

(1)

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

a)

v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín podľa

§ 2 písm. ag)

k nežiaducemu stavu kvality vôd,

b)

ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje,

c)

ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných

odpadových vôd.

(2)

Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti v časových úsekoch

nie dlhších ako štyri roky.

§ 34

Zraniteľné oblasti

(1)

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody

zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia

dusičnanov vyššia ako 50 mg.l

-1

alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

(2)

Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v

prílohe č. 4

.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch

nie dlhších ako štyri roky.

§ 35

Ochrana vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

(1)

Ochrana vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje

na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní,

manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi

obrábania pôdy.

(2)

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi

z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorý

vypracúva ministerstvo pôdohospodárstva. Základné požiadavky na vypracovanie Kódexu

správnej poľnohospodárskej praxe sú uvedené v

časti A prílohy č. 5

.

(3)

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym

znečisťovaním uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov,

prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností.

Základné požiadavky na vypracovanie Programu poľnohospodárskych činností sú uvedené

v

časti B prílohy č. 5

.

(4)

Ministerstvo pôdohospodárstva vydá a pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskej

činnosti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania

kvality vôd a kontroluje jeho plnenie.

§ 36

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)

Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd

musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované

limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti

zdroja znečistenia.

(2)

Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných

obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde

výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje

neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané

systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní

odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy

alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného

systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých

čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými

vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu,

46b

)

pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

(3)

Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších

ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez

primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem

verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami,

ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových

vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové

vody a podzemné vody v súlade s

§ 5

. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje

podľa osobitného predpisu

46b

)

, pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

(4)

Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa

odsekov 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená

do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať

nebude. Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie

odvozom do čistiarne odpadových vôd a na výzvu obce

47

)

alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac

za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej

kanalizácie,

47a

)

obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.

47b

)

Ten, kto vykonáva odvoz odpadových vôd, je povinný vydať doklad o odvoze tomu, kto

o odvoz požiadal; doklad o odvoze odpadových vôd obsahuje meno, priezvisko a adresu

toho, komu bol odvoz odpadových vôd vykonaný, dátum odvozu, miesto umiestnenia žumpy,

množstvo vyvezených odpadových vôd, názov osoby, ktorá odvoz odpadových vôd vykonala

a adresu čistiarne odpadových vôd.

(5)

Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá,

že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových

vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.

(6)

V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú

verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov,

v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí

vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách

nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Národného programu

Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady

91/271/EHS

o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES, nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1882/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 1137/2008.

(7)

Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané

do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne

primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických

podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi

nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže,

že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.

(8)

Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán

štátnej vodnej správy s ohľadom na reguláciu emisií viazaný ustanovenými ukazovateľmi

vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách

a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na

potrebu

a)

zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov,

ochranu rybárstva a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,

b)

znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania

odpadových vôd.

(9)

Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených

orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 8 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi,

ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.

(10)

Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia

v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie,

pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd

možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť

účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň

ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia

v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej

správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia

prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty

znečistenia.

(11)

Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť

ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických

zariadení atómových elektrární.

(12)

Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv

vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán

štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných

vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas

a)

skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,

b)

opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov

najviac na šesť mesiacov,

c)

porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových

vôd.

(13)

Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci

povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových

dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne

pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na

recipient podľa vykonávacieho predpisu.

10

)

Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný

rozsah.

(14)

Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu

alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou

sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany

vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných

zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.

(15)

Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je

zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé

vplyvy na životné prostredie.

(16)

Ustanovenie odseku 8 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované

podľa

§ 21 ods. 1 písm. f)

, ak vypúšťané vody obsahujú znečisťujúce látky.

(17)

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak

sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového

odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť

kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia,

ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

(18)

Malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov predstavuje súbor objektov

a zariadení na čistenie splaškových odpadových vôd pred ich vypúšťaním do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd, alebo pred ich iným použitím s veľkosťou do 50 ekvivalentných

obyvateľov a prítokom menším ako 10 m

3

/deň.

(19)

Podrobnosti o kategóriách malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

minimálnej účinnosti malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd

do povrchových vôd a do podzemných vôd, o prevádzke malej čistiarne odpadových vôd

do 50 ekvivalentných obyvateľov, prevádzkovom denníku a revíznom technikovi na kontrolu

stavu a funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

o osvedčení pre revízneho technika a o minimálnych požiadavkách na vzdelanie a prax

pre revízneho technika ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.

§ 37

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných

vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená

osoba.

48

)

Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

a)

preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti,

b)

zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality

v konkrétnej oblasti,

c)

preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných

vôd.

(2)

Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad.

(3)

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom akýchkoľvek nebezpečných látok

do podzemných vôd je zakázané. Pri identifikácii takýchto látok sa musia brať do úvahy

najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok

uvedených v

prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1

, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v

siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1

, ak sa považujú za nebezpečné.

(4)

Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné

podľa

prílohy č. 1

, a odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom iných znečisťujúcich látok, ktoré

nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v

prílohe č. 1

, ale predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemnej vody, možno

nepriamo vypúšťať do útvaru podzemnej vody, len ak sa vykonajú účinné opatrenia na

obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd na základe predchádzajúceho

zisťovania. Ten, kto nepriamo vypúšťa takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný

vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo

významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách.

Takéto opatrenia musia zohľadniť minimálne najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších

environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník. Tento postup sa nevzťahuje

na vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd podľa

§ 15 ods. 7

.

(5)

Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z

osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce

zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachádzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

(6)

Vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v

§ 36 ods. 14

a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární

do podzemných vôd je zakázané.

(7)

Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej

správy povoliť vypúšťanie osobitných vôd alebo odpadových vôd, ktoré vznikli využitím

tepelného potenciálu vôd do toho istého hydrogeologického kolektora, z ktorého sa

odobrali, za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie

environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody.

(8)

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane

ustanovenia

§ 36 ods. 7 až 10

.

(9)

Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí postup podľa

§ 36 ods. 13

; postup podľa odsekov 1, 3 a 4 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných

vôd.

(10)

Orgán štátnej vodnej správy je pri vydávaní povolenia na vypúšťanie odpadových vôd

a osobitných vôd do podzemných vôd viazaný najmä

a)

normami kvality podzemných vôd,

b)

prahovými hodnotami,

c)

výsledkami hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd,

d)

výsledkami hodnotenia trendov obsahu znečisťujúcich látok alebo skupiny znečisťujúcich

látok v podzemných vodách.

§ 38

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

(1)

Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných

látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v

ZOZNAME II prílohy č. 1

a ďalších znečisťujúcich látok uvedených v

ZOZNAME III prílohy č. 1

do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných

vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich

látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa

a)

nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov

pri ich prevádzkovaní,

b)

neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,

c)

neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z

verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.

(3)

Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom

prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do

verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie

§ 36 ods. 8

.

(4)

Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných

látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie

možno vydať najviac na šesť rokov.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových

vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a

ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky,

za ktorých sa toto povolenie vydalo.

(6)

Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných

odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných

látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia

§ 24

a na jeho zánik platia primerane ustanovenia

§ 25

.

§ 39

Zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami

(1)

Za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný

proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú,

prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním

na pohon motorových vozidiel.

(2)

Ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy,

49

)

ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska

ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi

látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito

látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi

nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.

Takýmito opatreniami sú najmä

a)

umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami

tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku

týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo

ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,

b)

používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania

so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,

c)

zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými

predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie so znečisťujúcimi

látkami z hľadiska ochrany vôd,

d)

pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží

a prostriedkov na prepravu znečisťujúcich látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu

a opravu,

e)

vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku

znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky

orgánu štátnej vodnej správy,

f)

ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru znečisťujúcej látky a spôsobu zaobchádzania

s ňou.

(3)

Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami,

ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v

prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1

, alebo ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v

siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1

, ak sa považujú za nebezpečné, je povinný vykonať tieto opatrenia

a)

vyhodnotiť rozsah znečistenia,

b)

pravidelne sledovať koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorá spôsobila ohrozenie v

podzemných vodách, a výsledky nahlasovať každoročne orgánu štátnej vodnej správy a

na požiadanie aj poverenej osobe,

c)

vypracovať rizikovú analýzu, ak sa zistí riziko ohrozenia stavu vôd a stúpajúce trendy

znečisťujúcich látok v podzemných vodách,

d)

vykonať opatrenia na zvrátenie stúpajúcich trendov koncentrácie znečisťujúcich látok

podzemných vôd a opatrenia na nápravu, ak sa rizikovou analýzou preukáže riziko ohrozenia

ľudského zdravia alebo životného prostredia.

(4)

Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými

znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi

látkami v množstve väčšom ako 1 m

3

alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako

0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3

m

3

, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia

a)

zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich

látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný

plán"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním

zamestnancov,

b)

vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie

úniku znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami

alebo zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 4,

povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.

(6)

Ak je zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami spojené so zvýšeným nebezpečenstvom

ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, môže orgán štátnej vodnej

správy uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami v množstve menšom, ako

je ustanovené v odseku 4, vykonať opatrenia podľa odseku 4, prípadne uložiť aj povinnosť

monitorovať vplyv zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami na podzemné vody.

(7)

Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá

osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

(8)

S použitými obalmi znečisťujúcich látok sa zaobchádza ako so znečisťujúcimi látkami.

(9)

Ten, kto zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami, je povinný viesť záznamy

o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi,

obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu

a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu

štátnej vodnej správy najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka a na požiadanie poverenej

osobe.

(10)

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť

použitie znečisťujúcich látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

a)

na úpravu a udržiavanie vodného toku,

b)

na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,

c)

na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,

d)

na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,

e)

na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,

f)

ako indikátorové látky pri

1.

meraní prietoku vody a zisťovaní smeru prúdenia vody,

2.

hydrodynamických skúškach podzemných vôd.

(11)

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných

vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli

vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

§ 40

Znižovanie znečisťovania vôd

(1)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom znečisťujúcich látok alebo osobitné vody

s obsahom znečisťujúcich látok, alebo kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo

skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie,

je povinný vykonať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich

látok vo vypúšťaných odpadových vodách.

(2)

Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne

znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie

alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.

§ 41

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len

"mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné

ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez

povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú

najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine,

výskytom uhynutých rýb

49a

)

alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo

podzemnou vodou.

(2)

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu

spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného

prostredia

50

)

(ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového

volania 112,

51

)

alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných

vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky

v Bratislave.

(3)

Okresný úrad, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko integrovaného záchranného

systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

(4)

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie

v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť

s jeho prevádzkovaním.

(5)

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na

zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých

následkov.

(6)

Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú

a)

neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku

alebo okresnému úradu,

b)

čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia

a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé

následky boli čo najmenšie.

(7)

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú

a)

likvidácia uniknutých znečisťujúcich látok,

b)

sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku znečisťujúcich

látok do zeme,

c)

uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

(8)

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd

riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

(9)

Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie

jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť

o ich uložení.

(10)

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho

riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená

vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak

je známy, správcu vodného toku, užívateľa rybárskeho revíru, poverenej osoby, záchranných

zložiek integrovaného záchranného systému,

52

)

obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže

inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

(11)

Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd,

je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú

pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov mimoriadneho zhoršenia

vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok,

uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu

na vodných stavbách.

§ 42

Opatrenia na nápravu

(1)

Ten, kto spôsobí poškodenie

53

)

povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej

len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s

tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,

54

)

s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti.

Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmto nie sú dotknuté. Na

pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahujú aj

ustanovenia

§ 41 ods. 5 až 8

.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce

k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

(3)

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie

opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho

prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

(4)

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho

rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na

vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

(5)

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca

poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na

nevyhnutný čas za primeranú náhradu.

55

)

Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, ktorí vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť

nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda,

na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

ŠIESTA ČASŤ

VODNÉ TOKY

§ 43

Vodné toky

(1)

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom

povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý

je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody

v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým

režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj

povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

(2)

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako

vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,

56

)

je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný

v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú

vody až po brehovú čiaru.

(3)

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením

tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto

upraveného vodného toku.

(4)

Upraveným korytom je koryto pôvodne prirodzeného vodného toku, ktorého trasa, pozdĺžny

profil alebo priečny profil boli cielenou ľudskou činnosťou pozmenené.

(5)

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je

voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

(6)

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami,

po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého

územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

(7)

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

(8)

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto

a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných

podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

§ 44

Členenie vodných tokov

(1)

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

a)

vodohospodársky významné vodné toky,

b)

drobné vodné toky.

(2)

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

a)

vodárenské toky,

b)

ostatné vodné toky.

(3)

Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov vydáva

ministerstvo, ktoré zabezpečuje aj evidenciu vodných tokov a ich povodí.

§ 45

Zmeny koryta

(1)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného

vodného toku, správca vodného toku ponechá vodný tok v novom koryte, ak je nové koryto

umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu a súčasne vymedzí hranice nového koryta.

Ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve, správca

vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník pozemku

požiada v lehote do troch rokov od zmeny koryta a orgán štátnej vodnej správy o tom

rozhodne, v opačnom prípade môže požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol

o jeho ponechaní v novom koryte. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku

nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok

nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa

osobitného predpisu.

37

)

(2)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného

toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný

vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným

prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravený

vodný tok neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

§ 46

Revitalizácia

(1)

Cieľom revitalizácie je zlepšenie ekologického stavu vodných tokov prostredníctvom

podpory prirodzených procesov, ktoré vedú k obnove a zachovaniu biodiverzity riečneho

ekosystému alebo k adaptácii na zmenu klímy.

(2)

Revitalizácia sa uskutočňuje na základe projektovej dokumentácie, ktorá je vypracovaná

na základe štúdie revitalizácie. Za uskutočnenie revitalizácie je zodpovedný správca

príslušného toku. Ak sa revitalizáciou zriaďuje nová vodná stavba, je na jej uskutočnenie

potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere.

(3)

Vykonávanie činností podľa odsekov 1 a 2 je vo verejnom záujme.

(4)

Ak o tom rozhodne vláda, revitalizácia môže byť významnou investíciou podľa osobitného

predpisu.

56b

)

§ 47

Ochrana vodných tokov a ich korýt

(1)

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta

zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody

v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety

na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.

(2)

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

(3)

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených

vo vodnom toku a v inundačnom území sú povinní na vlastné náklady

a)

dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok

vôd,

b)

zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,

c)

odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku brániace jeho nehatenému odtoku.

SIEDMA ČASŤ

SPRÁVA VODNÝCH TOKOV

§ 48

Správa vodných tokov

(1)

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých

funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať alebo zlepšovať stav vôd. Správca

vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

3

)

(2)

Správu vodných tokov vykonávajú

a)

správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia

ministerstva,

b)

správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných

vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa

§ 51 ods. 1

.

(3)

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

11c

)

vykonáva správu vodných tokov právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom

je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(4)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov

je povinný

a)

prevziať správu a zabezpečiť údržbu zriaďovaných a budovaných súčastí vodnej cesty

a ďalšieho majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu podľa osobitného predpisu,

56a

)

b)

poskytovať súčinnosť Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri tvorbe

podkladov na spracovanie koncepcií v oblasti sledovaných vodných ciest a výhľadovo

sledovaných vodných ciest.

(5)

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti

a)

sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií

vodného toku,

b)

udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť

a hĺbku vody,

c)

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch

tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali

prírodné podmienky,

d)

spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,

e)

udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné

ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

f)

zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g)

prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného

toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní,

prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,

h)

zabezpečovať revitalizácie vrátane údržby po realizovaných revitalizáciách,

i)

poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,

j)

vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií

vodného toku,

k)

sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo

vodnom toku,

l)

sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia

vôd,

m)

poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie

a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,

n)

oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom

toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať

opatrenia na ich odstránenie,

o)

zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu

57

)

a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,

p)

umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,

q)

zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu

58

)

za náhradu,

r)

viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve

štátu a v správe správcu vodného toku,

s)

oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,

t)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú

vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach,

u)

vydávať súhlas na státie plávajúceho zariadenia

58a

)

na vodnom toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa

osobitného predpisu,

58b

)

v)

vydávať súhlas na zriadenie požičovne plavidiel,

w)

vydávať súhlas na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska.

(6)

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených

v odseku 4 tvoria tieto činnosti

a)

vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,

b)

spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach

pri zostavovaní plánov manažmentu povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných

tokov v povodí,

c)

navrhovať orgánu štátnej vodnej správy určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží

a sledovať dodržiavanie podmienok ochrany v nich,

d)

vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný

vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb

na vodnom toku,

e)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných

tokov čiastkového povodia,

f)

vytvárať podmienky na odber povrchových vôd na použitie pre pitné účely.

(7)

Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných

vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému,

ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených

častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny;

činnosti podľa odseku 5 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach

58c

)

mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody.

58d

)

§ 49

Oprávnenia pri správe vodných tokov

(1)

Správca vodného toku je oprávnený

a)

pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na

to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,

59

)

b)

v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na

pobrežných pozemkoch,

59a

)

c)

v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto

ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (

§ 23

),

d)

v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu

s vodnými stavbami.

(2)

Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca

vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia

brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10

m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej

hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

(3)

Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku

pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

(4)

Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný

ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

(5)

Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou

60

)

a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.

(6)

Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane

môžu vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca

vodného toku výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.

(7)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený zabezpečovať výstavbu

verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa osobitného predpisu.

60aa

)

§ 50

Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov

(1)

Vlastník pobrežného pozemku je povinný

a)

umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,

b)

dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd

vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť

riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,

c)

umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích

zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.

(2)

Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza.

Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej

súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať

vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.

(4)

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať

breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody,

sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín

alebo ukladanie splavenín.

(5)

V prípade pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej

vodnej správy.

§ 51

Prevod správy drobného vodného toku

(1)

Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho

uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok

prevažne slúži.

(2)

Rozhodnutím podľa odseku 1 možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného

úseku previesť na správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu,

60a

)

ak pozemkami, ktoré spravuje, preteká viac ako jedna polovica celkovej dĺžky drobného

vodného toku alebo jeho uceleného úseku.

(3)

Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu

alebo do výpožičky

61

)

a)

obci, v ktorej sa nachádza,

b)

koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe,

c)

právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, s ktorej činnosťou drobný vodný

tok súvisí.

ÔSMA ČASŤ

VODNÉ STAVBY

§ 52

Vodné stavby

(1)

Vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné

užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší

objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri

prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií, prejazdných úsekov ciest II.

a III. triedy

61aa

)

cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy

61ab

)

a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä

a)

stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav

s tým spojených,

b)

stavby na ochranu pred povodňami,

c)

priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze,

vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku

a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,

d)

studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne

slúžiace na účely zásobovania vodou,

e)

stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné

stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie

do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce

čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,

f)

hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov

pred vodnou eróziou,

g)

stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,

h)

stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,

i)

odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,

j)

vodovodné prípojky, ak

1.

slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,

2.

slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,

3.

sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,

4.

sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5

l za sekundu,

k)

kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak

1.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych

stavieb,

2.

slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje

samostatnú stokovú sieť,

3.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce

čistenie,

4.

sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm,

l)

stavby umožňujúce využívanie tepelného potenciálu povrchových vôd alebo podzemných

vôd,

m)

stavby na účely realizácie revitalizácií.

(2)

V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej

vodnej správy.

§ 52a

Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných

vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo

založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa

§ 52 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

c)

a

g)

vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu

a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa

§ 52 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

c)

a

g)

vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie

sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie

práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca

61ac

)

vodnej stavby do 31. decembra 2045.

§ 53

Povinnosti vlastníka vodnej stavby

(1)

Vlastník vodnej stavby podľa

§ 52 ods. 1 písm. a) až c)

a

g) až i)

je povinný

a)

udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak,

aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej

cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom

chránených záujmov,

b)

zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,

c)

udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v

ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom

toku,

d)

osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule

alebo plavebné znaky,

e)

odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,

f)

dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku, napríklad pri nepriaznivých

účinkoch sucha a povodní, poruchách technických zariadení a iných prevádzkových poruchách,

g)

zabezpečovať ochranu rybárstva a obojsmernú prirodzenú migráciu rýb a iných vodných

živočíchov, to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta

vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb,

h)

vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu

štátnej vodnej správy,

i)

dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný

poriadok vodnej stavby.

(2)

Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov je povinný

vykonávať raz za rok bez diaľkového monitoringu a raz za dva roky s diaľkovým monitoringom

technickú revíziu a výsledky týchto revízií odovzdávať do 30. januára nasledujúceho

roka orgánu štátnej vodnej správy. Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov je povinný odstrániť nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej technickej

revízie. Technickú revíziu vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov uskutočňuje prostredníctvom revízneho technika. Revízny technik je oprávnená

osoba s osvedčením na kontrolu stavu a funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do

50 ekvivalentných obyvateľov. Osvedčenie pre revízneho technika vydáva osoba poverená

ministerstvom [

§ 59 ods. 1 písm. z)

] fyzickej osobe po absolvovaní preškolenia s periodickým overením znalostí a splnenia

požiadavky na vzdelanie a prax.

(3)

Vlastník vodnej stavby podľa

§ 52 ods. 1 písm. l)

je povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku

tak, aby nespôsobila zhoršenie stavu útvarov podzemných vôd alebo povrchových vôd,

neohrozila bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených

záujmov.

§ 53a

Povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, a povinnosti

a oprávnenia vlastníka hydromelioračnej stavby

(1)

Vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba

umiestnená, je povinný

a)

strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na svojom pozemku,

b)

strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti

v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, na ktorých je hydromelioračná stavba alebo

jej časť umiestnená, v súvislosti s jej prevádzkou, údržbou, opravou alebo stavebnou

úpravou,

c)

pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú

stavbu alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť,

bezpečnosť, spoľahlivosť a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak

zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou spôsobil,

d)

ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej

časti vzniknuté závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo

jej časti.

(2)

Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo osoby, s ktorými má

vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby upravený právny vzťah, sú

v súvislosti s prevádzkou, údržbou, opravou alebo stavebnou úpravou hydromelioračnej

stavby alebo jej časti oprávnení vstupovať na pozemky, na ktorých je hydromelioračná

stavba alebo jej časť umiestnená a v nevyhnutnej miere vstupovať na pozemky do vzdialenosti

5 m na obidve strany od líniovej časti hydromelioračnej stavby. Vlastník, správca

alebo užívateľ hydromelioračnej stavby činnosti vykonávané osobami, s ktorými má upravený

právny vzťah, riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.

(3)

Pri povoľovaní uskutočnenia, stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej

stavby mimo zastavaného územia obce, orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach,

za akých ich možno vykonať na cudzom pozemku. Oprávnenia vlastníka, správcu alebo

užívateľa hydromelioračnej stavby na uskutočnenie, stavebnú úpravu alebo zmenu časti

hydromelioračnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej

vodnej správy.

(4)

Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo kanála, ktorý je súčasťou

hydromelioračnej stavby, nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou.

60

)

(5)

Na kanál, ktorý je súčasťou hydromelioračnej stavby, sa v primeranej miere vzťahujú

ustanovenia

§ 43 ods. 2

a

5 až 8

,

§ 47

a

§ 49 ods. 1 písm. b)

a

c)

.

§ 54

Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom

(1)

Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich

s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

(2)

Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných

pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení

je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť

vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 55

Ochrana vodných stavieb

(1)

Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z

ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske

zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať

ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku

vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané; zákaz jazdenia

motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného

toku a orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu,

môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany

vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých

stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný

poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade

škody.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej

prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

§ 56

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť

zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže

spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej

alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb,

meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní

a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním

vodných stavieb do kategórií (

§ 56 ods. 5

).

(2)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby,

jej uskutočnenia alebo zmeny a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do

neškodného stavu.

(3)

Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do

I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby,

riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo

vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií

vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného

technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.

(4)

Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem

takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší

ako 1 000 m

3

, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej

stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q

100

je väčší ako 10 m

3

.s

-1

. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené

hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice

vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných

tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.

(5)

Ministerstvo na základe odborného posudku štátnej organizácie, ktorá je poverená

výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a na základe žiadosti stavebníka

alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo nezaradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch

kategórií najneskôr pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere na vodnú stavbu. Ministerstvo

na základe žiadosti vlastníka vodnej stavby vyradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej

zo štyroch kategórií. Orgán štátnej vodnej správy príslušný na povolenie vodnej stavby

môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok na určenie príslušnej kategórie,

aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.

(6)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník,

prípadne stavebník vodnej stavby.

(7)

Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník

povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie,

ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva

odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej

len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej

spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom.

Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie je ich vlastník alebo stavebník

povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej

osoby.

(8)

Pri zmene vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až

IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou,

ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej

stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného

technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.

(9)

Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby

alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný

a)

určiť a ohlásiť orgánu štátnej vodnej správy odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom

ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,

b)

informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe orgán štátnej vodnej správy,

c)

informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe aj ministerstvom poverenú štátnu

organizáciu, ktorá vedie evidenciu podľa odseku 3, ak ide o vodné stavby zaradené

do kategórií vodných stavieb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,

d)

prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných

stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách

zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III.

a IV. kategórie raz za štyri roky,

e)

zaslať dokumenty o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa

§ 81 ods. 2 písm. h)

orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 56a

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré

musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej

organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (

§ 56 ods. 5

), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej

stavby uvedenej v

§ 56 ods. 4

, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu (ďalej len "osvedčenie o odbornej spôsobilosti"). Vydaním osvedčenia o odbornej

spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym

znakom.

(2)

Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a

praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje

ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia

Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom

štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu.

(3)

Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú

a)

vzdelanie,

b)

odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví, ktorou je súhrn takých znalostí

a skúseností získaných pri výkone predchádzajúcich pracovných činností, ktoré môže

odborne spôsobilá osoba využiť pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu

(ďalej len "odborná prax"),

c)

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

d)

bezúhonnosť,

e)

úspešné vykonanie odbornej skúšky.

(4)

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje

a)

dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom

študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných

stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného

prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu

61a

)

a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo

b)

dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom

alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu

a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným

zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu

61a

)

a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.

(5)

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje

a)

dokladom o nadobudnutí úplného stredného odborného vzdelania získaného absolvovaním

vzdelávacích programov zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku

vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám

životného prostredia a dokladom o získaní minimálne desaťročnej odbornej praxe,

b)

dokladom o nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacieho

programu akreditovaného podľa osobitného predpisu

61b

)

v študijných odboroch zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku

vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám

životného prostredia a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe,

c)

dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom

študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných

stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného

prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu

61a

)

a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo

d)

dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom

alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu

a prevádzku vodných stavieb alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného

prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu

61a

)

a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.

(6)

Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje

aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa

právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.

61c

)

(7)

Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého

skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o

odbornej spôsobilosti, za trestný čin proti životnému prostrediu. Bezúhonnosť sa preukazuje

výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

22aa

)

Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

§ 56b

Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1)

Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia o odbornej

spôsobilosti

a)

písomne požiada o jeho zrušenie,

b)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom

činnosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo za trestný čin ohrozenia životného

prostredia,

c)

prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak

a)

sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje

nepravdivé alebo neúplné údaje,

b)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje

povinnosti ustanovené týmto zákonom,

c)

sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti počas piatich rokov nezúčastnil aspoň

jedenkrát školenia organizovaného ministerstvom alebo prostredníctvom štátnej organizácie,

ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,

d)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti päť rokov nevykonával odborný technicko-bezpečnostný

dohľad.

(3)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti

alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

§ 56c

Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)

Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len

„evidencia osvedčení") a ich zmien prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená

na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

(2)

Evidencia osvedčení obsahuje

a)

meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,

b)

špecifikáciu držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre

1.

štátnu organizáciu poverenú na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (

§ 56 ods. 5

),

2.

vlastníka vodnej stavby,

c)

dátum vykonania skúšky.

(3)

Evidencia osvedčení je verejne prístupná.

§ 56d

Povinnosti odborne spôsobilej osoby

Odborne spôsobilá osoba pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná

a)

overiť minimálne raz ročne správnosť realizovaných meraní a pozorovaní priamo na

vodnej stavbe a na jej hlavných objektoch,

b)

požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného

dozoru pri zistení bezprostredného ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby, ak vlastník

vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu,

c)

raz ročne poskytovať štátnej organizácii, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu, informácie o vodných stavbách, nad ktorými zabezpečuje výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu vrátane elektronickej kópie ním vypracovaných dokumentov dohľadu, ktoré štátna

organizácia poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sprístupní

v elektronickej forme orgánom štátnej vodnej správy,

d)

poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného

dozoru na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,

e)

poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity,

f)

informovať štátnu organizáciu poverenú výkonom odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu, ktorá na základe poverenia ministerstva vedie zoznam odborne spôsobilých

osôb o zmene údajov podľa

§ 56c ods. 2

,

g)

zúčastniť sa aspoň jedenkrát počas piatich rokov školenia podľa

§ 56b ods. 2 písm. c)

; zohľadňuje a uznáva sa aj školenie s rovnocenným obsahom, ktorý odborne spôsobilá

osoba absolvuje v iných členských štátoch Európskej únie.

§ 56e

Povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu

Štátna organizácia, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu nad stavbami I. a II kategórie, je povinná

a)

poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného

dozoru na vodných stavbách I. a II. kategórie na požiadanie orgánov štátnej vodnej

správy,

b)

poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity na vodných stavbách I. a II.

kategórie,

c)

požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného

dozoru, ak sa zistí bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vodnej stavby a ak vlastník

vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu.

§ 57

Manipulačný poriadok vodnej stavby

(1)

Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom

užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka

vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.

(2)

Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo

kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať

len podľa schváleného manipulačného poriadku. Takými vodnými stavbami sú

a)

vodné nádrže vrátane suchých nádrží (poldrov), do ktorých voda priteká z vodného

toku alebo odteká do vodného toku,

b)

hate s výpustným zariadením,

c)

odkaliská vytvorené hrádzovým systémom,

d)

kanále a odberné zariadenia okrem odberných zariadení, ktoré sú súčasťou úpravní

vôd, ktorými sa odvádza alebo odoberá voda v množstve, ktoré ovplyvňuje vodohospodársku

bilanciu príslušného úseku vodného toku o viac ako 20 % priemerného ročného prietoku,

e)

výpustné zariadenia okrem výpustných zariadení, ktoré sú súčasťou čistiarní odpadových

vôd, ktorými sa vypúšťajú do vodného toku odpadové vody, osobitné vody alebo podzemné

vody, ktoré môžu ovplyvniť množstvo alebo zhoršiť kvalitu vody v recipiente o viac

ako 20 % v príslušných ukazovateľoch, a je možné zabezpečiť riadené vypúšťanie týchto

vôd,

f)

čerpacie stanice vnútorných vôd a závlahových systémov,

g)

vodné elektrárne,

h)

plavebné kanále a preplavovacie zariadenia (plavebné komory).

(3)

Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody a

ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi

inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok

vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

(4)

Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných

poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok

vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie

orgánu štátnej vodnej správy.

DEVIATA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY

§ 58

Základné ustanovenia

Orgány štátnej vodnej správy sú

a)

ministerstvo,

b)

okresné úrady v sídle kraja,

c)

okresné úrady,

d)

inšpekcia,

e)

obce.

§ 59

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva

a)

vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,

b)

zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd,

hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie

environmentálnych cieľov podľa

§ 4

,

4a až 4c

a

§ 5

,

c)

zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania

podľa

§ 13 ods. 3 písm. b)

,

d)

vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality

povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (

§ 7 ods. 5

),

e)

vykonáva v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva identifikáciu vôd určených

na kúpanie podľa

§ 8 ods. 1

, ukladá opatrenia na zvýšenie počtu vôd určených na kúpanie, klasifikovaných ako

výborné alebo dobré podľa

§ 8 ods. 5 a 6

, zabezpečuje v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva vytvorenie, revíziu, aktualizáciu

a zachovanie profilov vôd určených na kúpanie podľa

§ 8 ods. 7

a spolupracuje a koordinuje so susednými štátmi plnenie požiadaviek na kvalitu vody

určenej na kúpanie pri cezhraničných vplyvoch,

f)

zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej

schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie podľa

§ 11 ods. 7 písm. e)

,

g)

zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich

koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (

§ 13 a 14

),

h)

vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi

činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve

štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,

i)

vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť

nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (

§ 28 ods. 1

),

j)

pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných

oblastí (

§ 33 ods. 3

a

§ 34 ods. 3

),

k)

poveruje právnickú osobu na určovanie zmiešavacej zóny,

61d

)

l)

zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (

§ 44 ods. 3

),

m)

rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno

previesť do správy inej štátnej organizácie (

§ 51 ods. 1

),

n)

ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu

a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu

organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami

zaradenými do I. a II. kategórie (

§ 56

) a ďalšími úlohami podľa

§ 56 až 56e

,

o)

overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou

skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie evidenciu odborne spôsobilých

osôb (

§ 56a až 56c

),

p)

vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (

§ 67

),

r)

vyjadruje sa podľa

§ 28 ods. 2 písm. j)

ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,

s)

vypracúva každé dva roky situačné správy o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd

a čistiarenských kalov v Slovenskej republike,

t)

určuje spôsob výpočtu prielomovej vlny

61e

)

z vodnej stavby a poverenú osobu na jej výpočet,

u)

vykoná ekonomickú analýzu využívania vôd a vypracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky

a predloží vláde na schválenie podľa

§ 78a

,

v)

vedie sumárnu evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,

w)

zabezpečuje spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania morskej stratégie s členskými

štátmi Európskej únie, pod ktorých právomoc patria morské regióny alebo subregióny,

x)

poveruje právnickú osobu vypracovaním odborného stanoviska podľa

§ 16a ods. 3 až 5

,

y)

rozhoduje v pochybnostiach o miestnej príslušnosti okresného úradu v sídle kraja

na vydanie záväzného stanoviska podľa

§ 16a ods. 1

alebo na konanie o povolení výnimky podľa

§ 16a ods. 10

,

z)

poveruje odborne spôsobilú osobu na vydanie osvedčenia pre revízneho technika na

kontrolu stavu a funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

aa)

poveruje právnickú osobu vykonávaním a zabezpečovaním podkladov na manažment rizík

v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu

(

§ 7a ods. 2

).

(2)

Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii

vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými

orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných

aktov Európskej únie najmä v oblasti

a)

určenia úloh v rámci vodného plánovania podľa odseku 1,

§ 14 ods. 2 a 3

,

§ 60 ods. 1 písm. a) prvého bodu

a

§ 60 ods. 4

,

b)

vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských

činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických

analýz nakladania s vodami podľa

§ 13 ods. 3 písm. a)

,

c)

vytvárania a zavádzania programov monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných

vôd a chránených území podľa

§ 13 ods. 3 písm. b)

,

d)

vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia

alebo ich aktualizácie podľa

§ 13 ods. 3 písm. d)

a

§ 13 ods. 5

,

e)

dosahovania pokroku pri realizácii plánovaných programov opatrení do troch rokov

od ich zverejnenia alebo od ich aktualizácie podľa

§ 15 ods. 4 a 5

,

f)

spolupráce a koordinácie pri vypracúvaní morskej stratégie s členskými štátmi Európskej

únie, ktoré majú more,

g)

spolupráce a koordinácie pri určení prahových hodnôt podzemných vôd s členskými štátmi

Európskej únie a s nečlenskými štátmi Európskej únie,

h)

oznamovania

1.

doplnkov k programu monitorovania a predbežného programu opatrení,

2.

súpisov emisií, vypúšťaní a únikov prioritných látok a znečisťujúcich látok vrátane

príslušných referenčných období v súlade s požiadavkami na predkladanie správ,

3.

informácií o prekročení environmentálnych noriem kvality a informácií o opatreniach

prijatých v súvislosti s cezhraničným znečisťovaním,

4.

výsledkov monitorovania látok zo zoznamu sledovaných látok podľa osobitného predpisu,

61f

)

i)

vykonávania manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody

určenej na ľudskú spotrebu (

§ 7a ods. 4

).

§ 60

Okresný úrad v sídle kraja

(1)

Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona

1.

ak ide o medzinárodné vody alebo hraničné vody,

2.

ako špeciálny stavebný úrad, ak ide o

2a.

vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje

územie dvoch obvodov alebo viacerých obvodov,

3a.

vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd,

4a.

vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou

spojené osobitné užívanie vôd,

b)

udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú

činnosť (

§ 19 ods. 2

),

c)

dáva súhlasy (

§ 27

) a vyjadrenia (

§ 28

) vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich

sa hraničných vôd,

d)

vedie evidenciu o vodách (

§ 29

),

e)

rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný

vodný tok a jeho prítoky (

§ 57 ods. 4

),

f)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach

na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (

§ 66

),

g)

vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (

§ 69 ods.1

),

h)

vyjadruje sa podľa

§ 28 ods. 2 písm. j)

ku Koncepcii územného rozvoja regiónu a územnému plánu mikroregiónu,

i)

vydáva záväzné stanovisko podľa

§ 16a ods. 1

,

j)

povoľuje výnimku podľa

§ 16a ods. 10

,

k)

vyjadruje sa podľa

§ 28 písm. e)

k prieskumným územiam.

(2)

V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej

stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania

s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

(3)

Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu

vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh,

povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Okresný úrad v sídle kraja koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu

povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5)

Okresný úrad v sídle kraja si môže vyhradiť pôsobnosť okresného úradu vo veciach

rozhodovania podľa odseku 4.

(6)

Okresný úrad v sídle kraja môže vyhláškou

a)

vyhlásiť vodu určenú na kúpanie a uložiť opatrenia na nápravu (

§ 8 ods. 3 až 6

),

b)

určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných

druhov rýb, a uložiť opatrenia (

§ 10 ods. 2

),

c)

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (

§ 19 ods. 8

).

§ 61

Okresný úrad

Okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (

§ 15 ods. 6

,

§ 20 ods. 4

,

§ 21

,

§ 22 ods. 3

,

§ 23 ods. 1

,

§ 24

,

§ 25 písm. c)

,

§ 26

, ak koná ako špeciálny stavebný úrad,

§ 27 ods. 1 písm. e) a f)

,

§ 30 ods. 3

,

§ 32

,

§ 38

,

§ 39 ods. 5

a

6

,

§ 42 ods. 2

,

§ 43 ods. 8

,

§ 45 ods. 1

,

§ 49 ods. 3

,

§ 50 ods. 3

,

§ 52 ods. 2

,

§ 55 ods. 2 a 3

,

§ 57 ods. 1

a

3

,

§ 66 ods. 5

,

§ 74 ods. 1 a 2

,

§ 77 ods. 3 písm. b)

a

§ 80 ods. 7 a 8)

a vydáva vyjadrenia (

§ 28

) a súhlasy podľa

§ 27 ods. 1 písm. a) až d)

, ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,

b)

vedie evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,

c)

je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (

§ 26 ods. 3

),

d)

vedie evidenciu o vodách (

§ 29 ods. 3

),

e)

povoľuje použitie znečisťujúcich látok na vymedzené účely (

§ 39 ods. 10

),

f)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [

§ 63 ods. 1

a

odsek 2 písm. c) a d)

],

g)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (

§ 66 ods. 1 až 5

),

h)

prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [

§ 77 ods. 3 písm. b)

],

i)

môže vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových

vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (

§ 18 ods. 6

),

j)

vyjadruje sa podľa

§ 28 ods. 2 písm. j)

k územným plánom obcí a územným plánom zón,

k)

spolupracuje s inšpekciou podľa osobitného predpisu,

61g

)

l)

vydáva stanovisko pre úrad verejného zdravotníctva alebo pre regionálny úrad verejného

zdravotníctva k manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou,

61h

)

m)

vydáva stanovisko pre úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného

zdravotníctva k zmene v programe monitorovania.

17f

)

§ 62

Inšpekcia

(1)

Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva

hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

(2)

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

a)

vypúšťaním odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd,

b)

prevádzkou čistiarní odpadových vôd,

c)

ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním znečisťujúcimi látkami,

d)

dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

e)

plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy

na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

f)

vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním so znečisťujúcimi

látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti s Dopravným úradom.

(3)

Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia

vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené

podľa

§ 41 ods. 3

. Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia.

(4)

Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať

a)

spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (

§ 41 ods. 10

),

b)

potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho

zhoršenia vôd (

§ 41 ods. 10

).

(5)

Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi

mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia

vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (

§ 41 ods. 8

).

(6)

Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy

a)

schvaľuje havarijný plán [

§ 39 ods. 4 písm. a)

],

b)

rozhoduje o uložení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (

§ 41 ods. 9

),

c)

ukladá pokuty (

§ 74 ods. 3

),

d)

rozhoduje o uložení opatrení pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru (

§ 67 ods. 3

),

e)

rozhoduje o uložení povinnosti alebo opatrenia pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi

látkami alebo s prioritnými nebezpečnými látkami (

§ 39 ods. 5

a

6

).

(7)

Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych

hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.

(8)

Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri

cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného

varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane

a trvalom využívaní Dunaja.

(9)

Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a

poskytuje im odbornú pomoc.

§ 63

Obec

(1)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

a)

povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby

jednotlivých občanov (domácností) podľa

§ 21 ods. 1 písm. a)

a

b)

a ak koná ako špeciálny stavebný úrad tak aj o zhotovení, zmene, odstránení a kolaudácii

vodných stavieb, ktoré súvisia s odberom povrchových vôd a podzemných vôd (

§ 26

),

b)

v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych

veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,

c)

pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (

§ 50 ods. 5

),

d)

uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie

alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia

nevyžadujú povolenie (

§ 55 ods. 3

).

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže okresný úrad vyhradiť rozhodovanie, najmä

ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských

zdrojov.

(3)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy

a)

dáva vyjadrenie podľa

§ 28

k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie

k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,

b)

vedie evidenciu o vodách (

§ 29

),

c)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov (

§ 66 ods. 1

),

d)

prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [

§ 77 ods. 3 písm. a)

],

e)

zasiela údaje o povolenom množstve odberov podzemných vôd orgánu štátnej vodnej správy

do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti povolenia.

(4)

Obec môže všeobecne záväzným nariadením upraviť, obmedziť alebo zakázať všeobecné

užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (

§ 18 ods. 6

).

§ 64

Ministerstvo pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva

a)

určuje vody na závlahy a podmienky na ich využitie (

§ 9 ods. 2

),

b)

vydáva Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (

§ 35 ods. 2

),

c)

zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu poľnohospodárskych činností

vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocuje (

§ 35 ods. 3 a 4

).

§ 65

Podklady na výkon štátnej vodnej správy

Orgány štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov,

vyjadrení a pri inom rozhodovaní sú povinné vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu

a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu

opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu,

z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z programu znižovania znečisťovania

vôd znečisťujúcimi látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve.

§ 66

Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy

(1)

Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne

záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(2)

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa

dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať

spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť

vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.

(4)

Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú

technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť

osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných

stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné

opatrenia na ich bezpečnosť.

(5)

Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru

a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(6)

Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom znečisťujúcich

látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku znečisťujúcich látok do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a ak hrozí nebezpečenstvo

poškodenia životného prostredia alebo ohrozenia prírodného dedičstva, môže orgán štátnej

vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia

nedostatkov alebo ich príčin.

§ 67

Hlavný štátny vodoochranný dozor

(1)

Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú

ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie

a povinnosti z nich vyplývajúce.

(2)

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru, ako orgány štátnej

vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho vykonanie.

(3)

Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov

1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie

opatrení kontrolovaným subjektom.

(4)

Na výkon hlavného štátneho vodoochranného dozoru sa vzťahujú aj ustanovenia

§ 66

a

68

.

§ 68

Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor

(1)

Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej

činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné

povolenie podľa osobitných predpisov,

59

)

vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne

vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do

príslušných podkladov; poverený zamestnanec inšpekcie je na tento účel oprávnený vstupovať

za účasti zástupcu Dopravného úradu aj na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia

a má právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.

(2)

Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať

sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať

mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa

dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov

informovať prevádzkovateľa.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverených zamestnancov správcu vodohospodársky

významných vodných tokov pri kontrole vykonávanej podľa

§ 79 ods. 7

.

(4)

Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.

62

)

§ 69

Vodná stráž

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo jeho časti na návrh správcov

vodných tokov, vlastníkov vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd,

vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže

majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný

dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

(2)

Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne

spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie okresný úrad v

sídle kraja.

(3)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.

63

)

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti

fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

22aa

)

Údaje podľa tretej vety okresný úrad v sídle kraja bezodkladne zašle v elektronickej

podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(4)

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na okresnom

úrade v sídle kraja.

(5)

Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja sľub tohto

znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje

povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.

(6)

Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej

stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen

vodnej stráže je oprávnený

a)

vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné povolenie podľa

osobitných predpisov,

59

)

b)

zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných

stavieb,

c)

ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných

tokov a vodných stavieb,

d)

oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými

osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi,

e)

požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť

vlastnými silami alebo prostriedkami.

(7)

Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na ktorého návrh bol člen vodnej stráže

vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže riadne vykonáva svoju funkciu.

(8)

Členstvo vo vodnej stráži zaniká

a)

odvolaním člena vodnej stráže,

b)

smrťou člena vodnej stráže,

c)

vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,

d)

právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa

odseku 3.

§ 70

Vodohospodár

(1)

Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej

vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo

do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m

3

za deň, alebo zaobchádzajú so znečisťujúcimi látkami v množstve uvedenom v

§ 39 ods. 4

, sú povinní ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon.

Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

(2)

Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú

kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

(3)

Funkciu vodohospodára v pracovnom pomere môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba,

ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax; funkciu vodohospodára

môže na základe zmluvného vzťahu vykonávať aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická

osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

(4)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára

podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore technických vied alebo

prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie

technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne vysokoškolské vzdelanie

1. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná

prax. Požadovanou kvalifikáciou pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb je

vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa alebo úplné stredné odborné vzdelanie zamerané na

chov rýb.

(5)

Odborná prax podľa odseku 4 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického

smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z

povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti. Odborná

prax pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb je prevádzka rybníka alebo rybochovného

zariadenia.

(6)

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej

praxe podľa odseku 4.

(7)

Povinnosťou vodohospodára je najmä

a)

sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok

udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi

látkami,

b)

viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu

alebo inej ním určenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

c)

požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové

vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané

na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie

množstva a škodlivosti odpadových vôd,

d)

oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri

zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,

e)

vyjadrovať sa k plánom zmeny výroby a k projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách

stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd a zaobchádzanie

so znečisťujúcimi látkami.

DESIATA ČASŤ

OSOBITOSTI KONANIA

§ 71

Miestna príslušnosť

(1)

Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné

užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného užívania

vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.

(2)

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný okresný úrad v sídle kraja,

na území viacerých krajov, príslušný je okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom

obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť

určí ministerstvo.

§ 72

Súbeh rozhodnutí

Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších

rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej

správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy

príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.

§ 73

Postup v konaní

(1)

Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto

zákona a na vydanie súhlasu podľa

§ 48 ods. 5 písm. u) až w)

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

64

)

ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa

vzťahuje Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady,

ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie

vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia,

ktoré je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere, treba pripojiť aj doklady, ktoré

sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa Stavebného zákona, a údaje o hydrologických

veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu

štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného

rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.

(3)

Účastníkom vodoprávneho konania vo veci povolenia týkajúceho sa povrchových vôd,

podzemných vôd alebo pobrežných pozemkov vodného toku je vždy aj správca vodného toku.

Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa

§ 27 ods. 1 písm. e) a f)

je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca

vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba,

občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného

predpisu.

64a

)

(4)

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu

ovplyvniť vodné pomery v obci alebo na území viacerých obcí alebo sa týka veľkého

počtu účastníkov konania, orgán štátnej vodnej správy oznámi začatie konania, termín

a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, prostredníctvom ktorej pozve všetkých

jemu známych účastníkov konania, a ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach

a zároveň ho zverejní aj na svojom webovom sídle. V takýchto prípadoch je účastníkom

konania aj obec.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania.

Ak orgán štátnej vodnej správy nariadi ústne pojednávanie, doručí pozvanie na ústne

pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších

prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Ak orgán štátnej vodnej správy nenariadi

ústne pojednávanie, určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní, dokedy môžu

účastníci konania uplatniť svoje námietky alebo pripomienky a upozorní ich, že na

neskoršie podané námietky neprihliadne.

(6)

Orgán štátnej vodnej správy v konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej

stavby alebo stavby s počtom účastníkov nad 50, upovedomí účastníkov konania o začatí

vodoprávneho konania. Pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou vyhláškou najmenej

30 dní pred ústnym pojednávaním. Orgán štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky,

ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.

(7)

Ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti

iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje,

sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne

príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy

územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

(8)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených

účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne.

V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch

najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom

na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací

orgán.

(9)

Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie

účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku,

prípadne toho, kto podal námietky.

(10)

Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy

spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.

Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo

po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

(11)

Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení,

môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

(12)

Orgán štátnej vodnej správy môže, ak je to v záujme ochrany vôd, zmeniť alebo zrušiť

podmienky rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vodná stavba, a rozhodnutia, ktoré sa týkajú

zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami.

(13)

Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten,

kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.

(14)

Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť

v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.

(15)

V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo

zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj

podľa osobitného predpisu.

65

)

(16)

Na úkony vykonávané podľa

§ 4 ods. 6

,

§ 4b ods. 7

,

§ 16a ods. 1

,

§ 19 ods. 2

,

§ 22 ods. 2

,

§ 26 ods. 3

druhá veta,

§ 27 ods. 1 písm. a) až d)

,

§ 28

,

§ 36 ods. 12 písm. b) a c)

,

§ 39 ods. 10

,

§ 41 ods. 8

a

10

,

§ 51 ods. 1

,

§ 56 ods. 5

a

§ 62 ods. 3

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti.

(17)

Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 21 ods. 1 písm. a) až d)

,

f)

a

i)

,

§ 26

a

§ 36 ods. 13

, na vydanie rozhodnutia podľa

§ 32 ods. 9

,

§ 38

,

§ 39 ods. 10

,

§ 55 ods. 2

a

§ 57 ods. 1

, na vydanie súhlasu podľa

§ 27

a vyjadrenia podľa

§ 28

je v integrovanom povoľovaní

66

)

dotknutým orgánom.

(18)

Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom

66a

)

pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere alebo pri nariaďovaní

stavebných prác, ak si to vyhradí aj pri overovaní projektu stavby, pri kolaudácii

stavby, pri zmene v užívaní stavby, pri predčasnom užívaní stavby, pri dočasnom užívaní

stavby alebo pri odstránení stavby, ak vo veci nekoná ako špeciálny stavebný úrad.

Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa

§ 28

a súhlas podľa

§ 27 ods. 1 písm. a) až d)

tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.

66b

)

Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie sú dotknutou právnickou

osobou

66aa

)

v konaní o stavebnom zámere a ak si to vyhradí aj pri overovaní projektu stavby a

ich vyjadrenia sa považujú za záväzné vyjadrenia.

66aa

)

(19)

Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach

podľa osobitného predpisu.

66c

)

(20)

Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa

§ 28 ods. 2 písm. d)

sa považuje za záväzné stanovisko v konaní podľa osobitného predpisu.

66d

)

(21)

Záväzné stanovisko podľa

§ 16a ods. 1

a povolenie výnimky podľa

§ 16a ods. 10

sú podkladom ku konaniu podľa

§ 26

.

JEDENÁSTA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 74

Správne delikty

(1)

Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi,

ktorá

a)

odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore

s ním (

§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod

),

b)

odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore

s ním (

§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod

),

c)

užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné

vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé

zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy

alebo v rozpore s ním (

§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod

a

§ 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod

),

d)

využíva hydroenergetický potenciál vodného toku bez povolenia orgánu štátnej vodnej

správy alebo v rozpore s ním (

§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod

),

e)

vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných

nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy

alebo v rozpore s ním [

§ 21 ods. 1 písm. c)

a

§ 38 ods. 1

],

f)

vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá

znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia

horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a

pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [

§ 21 ods. 1 písm. d)

,

f) a g)

],

g)

využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov

vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej

vodnej správy alebo v rozpore s ním [

§ 21 ods. 1 písm. e)

],

h)

vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu

orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [

§ 23

a

§ 27 ods. 1 písm. e)

],

i)

porušuje povinnosti ustanovené v

§ 39

pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,

j)

znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených

v

§ 36 ods. 15

a

§ 39

pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,

k)

nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby,

ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa

§ 56 ods. 6

,

l)

prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej

správy alebo v rozpore s ním (

§ 57 ods. 1

),

m)

neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného

zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (

§ 68

),

n)

prepraví vodu odobratú z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky

cez hranice Slovenskej republiky v rozpore s

§ 17a

,

o)

nepreukáže zneškodňovanie odpadových vôd zo žumpy na výzvu obce alebo orgánu štátnej

vodnej správy (

§ 36 ods. 4

),

p)

vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových

vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach I. a II. stupňa vodárenských zdrojov,

na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, na odkrytých podzemných vodách

alebo vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom s dvojtaktným spaľovacím motorom

na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach III. stupňa vodárenských

zdrojov (

§ 19 ods. 2

),

r)

ako vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov nevykoná

prostredníctvom odborne spôsobilej osoby poverenej ministerstvom technickú revíziu

spôsobom podľa tohto zákona, výsledky tejto revízie neodovzdá do 30. januára nasledujúceho

roka orgánu štátnej vodnej správy, neodstráni nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej

technickej revízie (

§ 53 ods. 2

a

§ 80f ods. 3

) alebo nepožiada v určenej lehote orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia

na osobitné užívanie vôd (

§ 80f ods. 2

),

s)

neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené

orgánom štátnej vodnej správy.

(2)

Za porušenie povinností na úseku výstavby orgány štátnej vodnej správy, ako špeciálny

stavebný úrad ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.

67

)

(3)

Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch,

v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.

(4)

Pokuta je príjmom Environmentálneho fondu, ktorý je správcom tejto pohľadávky štátu.

§ 75

Pokuty

(1)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. a)

možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 1 eura za 1 m

3

a množstva nepovolene odobraných povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka

od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 1 000 eur.

(2)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. b)

možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 2 eur za 1m

3

a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka

od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 2 000 eur.

(3)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. e)

možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo

osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1

eura za 1 m

3

a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie

predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 2 000 eur.

(4)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. c)

a

j)

možno uložiť od 500 eur do 16 500 eur.

(5)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. f) až i)

možno uložiť od 700 eur do 6 600 eur.

(6)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. d)

,

k)

a

l)

možno uložiť od 700 eur do 66 300 eur.

(7)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. o)

,

r)

a

s)

možno uložiť od 500 eur do 3 300 eur.

(8)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. m)

a

p)

možno uložiť od 660 eur do 6 600 eur.

(9)

Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi

látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu

pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého

došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.

(10)

Pokutu podľa

§ 74 ods. 1 písm. n)

možno uložiť od 33 000 eur do 100 000 eur; súčasne sa zruší povolenie na užívanie

vôd.

§ 76

Ukladanie pokút

(1)

Pri ukladaní pokuty podľa

§ 75 ods. 3 až 7

a

9

sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých

sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili

o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

(2)

Pokuta podľa

§ 74 ods. 1 písm. s)

sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa

§ 74 ods. 1 písm. a) až l)

a

o) až r)

.

(3)

Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa

orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia

troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4)

Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil

porušenie povinností.

(5)

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán

štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

§ 77

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten,

kto

a)

vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových

vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach I. a II. stupňa vodárenských zdrojov,

na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách

alebo vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom s dvojtaktným spaľovacím motorom

na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach III. stupňa vodárenských

zdrojov (

§ 19 ods. 2

),

b)

odoberá povrchové vody alebo podzemné vody alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore

s ním [

§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod

a

písm. b) prvý bod

a

písm. c)

],

c)

vysádza, stína a odstraňuje stromy a kry v korytách, na pobrežných pozemkoch a v

inundačných územiach alebo ťaží riečny materiál z pozemkov tvoriacich koryto bez povolenia

orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [

§ 23 ods. 1 písm. a) a b)

],

d)

uskutočňuje, mení, užíva alebo odstraňuje vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej

vodnej správy alebo v rozpore s ním (

§ 26

),

e)

porušuje zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čím poškodzuje

alebo ohrozuje kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd (

§ 32

),

f)

umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných

vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd (

§ 39 ods. 11

),

g)

mení smer koryta, poškodzuje brehy, ukladá predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť

plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, alebo ukladá predmety

na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku (

§ 47 ods. 1

),

h)

poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí,

vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne hospodárske zvieratá,

jazdí po nich motorovými vozidlami (

§ 55 ods. 1

),

i)

poškodzuje ciachy, vodočty, vodomery a iné meracie zariadenia a poškodzuje plavebné

znaky a výstražné tabule (

§ 55 ods. 1

),

j)

znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody (

§ 36 ods. 15

a

§ 39 ods. 2

),

k)

mimoriadne zhorší vody (

§ 41 ods. 1

) a spôsobí malú škodu,

67a

)

l)

poruší povinnosť uloženú vyhláškou okresného úradu (

§ 60 ods. 6

a

§ 61 písm. i)

,

m)

poruší povinnosť uloženú všeobecne záväzným nariadením obce (

§ 63 ods. 4

),

n)

nevykoná uložené opatrenia na nápravu (

§ 42 ods. 2

), hoci ich mohol vykonať vlastnými silami,

o)

využíva hydroenergetický potenciál vodného toku bez povolenia orgánu štátnej vodnej

správy (

§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod

), alebo využíva tepelný potenciál povrchových vôd alebo podzemných vôd bez povolenia

orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [

§ 21 ods. 1 písm. a) štvrtý bod

a

písm. b) piaty bod

],

p)

nepreukáže zneškodňovanie odpadových vôd zo žumpy na výzvu obce alebo orgánu štátnej

vodnej správy (

§ 36 ods. 4

),

r)

nezabezpečí ako vlastník alebo stavebník vodnej stavby, ktorá podlieha kategorizácii

podľa

§ 56

, technicko-bezpečnostný dohľad odborne spôsobilou osobou,

s)

poruší zákaz plavby, státia alebo kotvenia plavidiel v pásme 100 m od okraja klietkových

chovov rýb a obdobných chovov rýb vrátane ich kotviacich prvkov (

§ 19 ods. 10

),

t)

ako vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov nevykoná

prostredníctvom odborne spôsobilej osoby poverenej ministerstvom technickú revíziu

spôsobom podľa tohto zákona, výsledky tejto revízie neodovzdá do 30. januára nasledujúceho

roka orgánu štátnej vodnej správy, neodstráni nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej

technickej revízie (

§ 53 ods. 2

a

§ 80f ods. 3

) alebo nepožiada v určenej lehote orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia

na osobitné užívanie vôd (

§ 80f ods. 2

).

(2)

Za priestupok podľa

a)

odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do 66 eur,

b)

odseku 1 písm. b), c), g), j) až n) možno uložiť pokutu do 100 eur,

c)

odseku 1 písm. a), d), e), h), i), o), p), r) až t) možno uložiť pokutu do 165 eur.

(3)

Priestupky podľa

a)

odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) prejednáva obec,

b)

odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l), n), o), p), r) až t) prejednáva okresný

úrad.

(4)

Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

68

)

(5)

Pokuty uložené za priestupky podľa

a)

odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) sú príjmom rozpočtu obce,

b)

odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l), o), p), r) až t) sú príjmom Environmentálneho

fondu,

c)

odseku 1 písm. n) sú príjmom štátneho rozpočtu.

(6)

Správcom pohľadávky štátu za pokutu uloženú podľa odseku 5 písm. b) je Environmentálny

fond.

DVANÁSTA ČASŤ

SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD

§ 78

Platby za užívanie vôd

(1)

Platbou za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada nákladov za poskytnuté

výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu

vodného toku a za využívanie energetickej vody.

(2)

Platby za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až d) je povinný platiť

ten, kto užíva povrchové vody. Platby za používanie vôd podľa odseku 3 písm. e) a

f) uhrádza štát vo výške ekonomicky oprávnených nákladov za tieto vodohospodárske

služby znížených o výšku príjmov z poplatkov za užívanie vôd vrátane poplatkov za

odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy podľa

§ 79 ods. 1

a

7

a poplatkov za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy podľa

odseku 6.

(3)

Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré

poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami

a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia za

a)

odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m

3

ročne alebo 1 250 m

3

mesačne; za odbery povrchových vôd z vodných tokov na zavlažovanie poľnohospodárskej

pôdy v množstve nad 50 000 m

3

ročne,

b)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku na vodných stavbách v správe

správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,

c)

odbery energetickej vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa

hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW,

d)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku na vodných stavbách uskutočnených

podľa medzinárodnej zmluvy,

61ab

)

e)

používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo

verejnom záujme,

f)

poskytovanie služieb v oblasti ochrany pred povodňami, správy povodí a zvereného

majetku štátu.

(4)

Výška platieb za užívanie povrchových vôd sa podľa

a)

odseku 3 písm. a) až c), okrem odberov povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej

pôdy, určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného

predpisu,

70

)

ktoré sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka,

ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú; výška finančnej náhrady

za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom

ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa

§ 79 ods. 7 až 9

,

b)

odseku 3 písm. d) určuje osobitným postupom,

c)

odseku 3 písm. e) a f) určuje podľa osobitného predpisu.

70a

)

(5)

Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody na

a)

napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a

živočíchov,

b)

protipožiarne opatrenia,

c)

prevádzku rybníkov a rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne

vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,

70b

)

alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,

70c

)

d)

zavlažovanie v záhradkárskych osadách,

e)

zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy pri výkone ekologickej poľnohospodárskej výroby

podľa osobitného predpisu.

70d

)

(6)

Platby podľa odseku 3 písm. a) až c), e) a f) a finančná náhrada za odbery povrchových

vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa platia správcovi vodného toku a sú jeho

príjmom. Platby podľa odseku 3 písm. d) sa platia správcovi vodných stavieb a sú jeho

príjmom.

§ 78a

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

(1)

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby zohľadňuje náklady na ochranu životného

prostredia a náklady na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí.

(2)

Pri určovaní výšky nákladov za vodohospodárske služby sa vychádza z ekonomickej analýzy

nakladania s vodami vypracovanej v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom

podľa

§ 81 ods. 2 písm. b)

. Na základe výsledkov ekonomickej analýzy ministerstvo vypracuje do roku 2010 návrh

cenovej politiky, ktorú predloží vláde na schválenie. Cenová politika musí dostatočne

motivovať užívateľov vôd k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov, čím sa prispeje

k dosiahnutiu environmentálnych cieľov a k zabezpečeniu návratnosti nákladov.

(3)

Na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby sa určuje primeraný

príspevok na rozličné spôsoby nakladania s vodami podľa

§ 17

, ktorý sa rozčleňuje najmä na priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo; pritom sa

môže prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady nákladov

za vodohospodárske služby, ako aj na geografické podmienky a klimatické podmienky

dotknutých regiónov.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 nesmú brániť financovaniu jednotlivých preventívnych opatrení

alebo opatrení na nápravu na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5)

Plán manažmentu povodia musí obsahovať informáciu o uplatňovaní postupov podľa odsekov

1 až 3.

(6)

Ak sa do úhrady nákladov za vodohospodárske služby nezahrnie primeraný príspevok

za niektorý zo spôsobov nakladania s vodami podľa odseku 3 a ak to neohrozí ochranu

vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd a

dosiahnutie environmentálnych cieľov, plán manažmentu povodia musí obsahovať dôvody,

pre ktoré sa primeraný príspevok nezahrnie do nákladov za vodohospodárske služby.

§ 79

Poplatky za užívanie vôd

(1)

Poplatkom za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada za

a)

odber podzemných vôd,

b)

vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd,

c)

vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd,

d)

vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd.

(2)

Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody

v množstve nad 15 000 m

3

za kalendárny rok alebo nad 1 250 m

3

za mesiac; za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve

nad 50 000 m

3

ročne.

(3)

Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri

a)

hydrogeologickom prieskume,

b)

čerpaní znečistených podzemných vôd na účel zníženia ich znečistenia,

c)

hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, ak sa tieto vody nepoužívajú

na iné účely,

d)

zakladaní stavieb,

e)

odvodnení pozemkov,

f)

prevádzke rybníkov, rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne

vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,

70b

)

alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,

70c

)

g)

odberoch v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém,

h)

odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy pri výkone ekologickej poľnohospodárskej

výroby podľa osobitného predpisu,

70d

)

i)

odberoch na účely využitia ich tepelného potenciálu, ak sa následne vypúšťajú do

podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd.

(4)

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo

osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m

3

za kalendárny rok alebo nad 1 000 m

3

za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli

znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise vydanom podľa

§ 81 ods. 1 písm. e)

a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m

3

za kalendárny rok alebo nad 1 000 m

3

za mesiac .

(5)

Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 4 sa nevzťahuje na vypúšťanie odpadových vôd

do povrchových vôd z

a)

prietočného chladenia turbín,

b)

odľahčovacích objektov stokovej siete.

(6)

Sledovanie limitných hodnôt v príslušných ukazovateľoch znečistenia podľa odseku

4 sa vykonáva odbermi vzoriek vypúšťaných odpadových vôd a ich rozbormi, ktoré uskutočňuje

akreditované laboratórium.

(7)

Poplatky za užívanie vôd podľa odsekov 1, 2 a 4, vrátane poplatkov za odbery podzemných

vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, sú príjmom správcu vodohospodársky významných

vodných tokov.

(8)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov koná vo veciach určovania výšky

poplatkov za užívanie vôd za kalendárny rok podľa osobitného predpisu,

71

)

určuje výšku preddavkov, sleduje platenie preddavkov, určuje výšku skutočných poplatkov,

vykonáva ročné zúčtovanie poplatkov, vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo výške

preplatkov a koná vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov a nedoplatkov

podľa osobitného predpisu.

72

)

Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných

vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.

(9)

Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto tieto vody

užíva v lehote určenej v osobitnom predpise;

73

)

ak nepredloží návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky

významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa

§ 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu

alebo

§ 21 ods. 1 písm. c)

.

(10)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený, na účely určovania

alebo preverovania výšky poplatkov, vykonávať kontrolu skutočného odoberania podzemných

vôd alebo vypúšťania odpadových vôd alebo osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do

povrchových vôd alebo vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd alebo vykonávať

kontrolné odbery a rozbory vzoriek vypúšťaných odpadových vôd v priebehu kalendárneho

roka.

(11)

Výkaz o výške nedoplatkov za užívanie vôd za predchádzajúci kalendárny rok možno

vymáhať výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

74

)

TRINÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 80

Prechodné ustanovenia

(1)

Práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa

považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.

(3)

Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti

vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma

vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

(4)

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrení a pri

vykonávaní ostatných opatrení podľa tohto zákona vychádzať z vodných plánov vydaných

podľa doterajších právnych predpisov až do doby schválenia nových vodných plánov.

(5)

Vodné toky, ktoré spravuje správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa

doterajších právnych predpisov, zostávajú v ich správe podľa tohto zákona. Vodné toky,

ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona spravujú iné štátne organizácie ako správca vodohospodársky

významného vodného toku podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe až do

doby prevzatia ich správy správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo

do prevedenia ich správy na základe rozhodnutia ministerstva (

§ 51 ods. 1

).

(6)

Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa

§ 21 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu

a

písm. b) druhého až štvrtého bodu

,

§ 21 ods. 1 písm. e) a f) tohto zákona

, sú povinné požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie povolenia na tieto činnosti

najneskoršie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak sa jeho činnosť

považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy v konaniach na základe oznámení o vypúšťaní odpadových

vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd alebo do verejnej

kanalizácie zaslaných do 30. novembra 2002 a v konaniach na základe oznámení o zaobchádzaní

so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami zaslaných do 1. júna 2003 postupuje

podľa doterajších predpisov.

(8)

Orgán štátnej vodnej správy pri rozhodovaní podľa odseku 7 môže vychádzať z výsledkov

predchádzajúceho zisťovania vykonaného podľa

§ 37 ods. 1 tohto zákona

.

(9)

Vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona, okrem konaní

podľa odseku 7, sa dokončia podľa tohto zákona.

(10)

Zaradenie vodných stavieb do kategórií na účely odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu podľa doterajších právnych predpisov zostávajú v platnosti.

§ 80a

(1)

Odbornú spôsobilosť prizná ministerstvo bez odbornej skúšky zamestnancom, ktorí sú

zapísaní v osobitnom zozname ako odborne spôsobilí na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu.

(2)

Činnosti vykonávané podľa

§ 21 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu

a

písmena b) druhého až štvrtého bodu

a

§ 21 ods. 1 písm. e) a f)

, o ktorých povolenie požiadali právnické osoby alebo fyzické osoby, sa považujú za

povolené podľa tohto zákona.

(3)

Právnické osoby alebo fyzické osoby-podnikatelia, ktorí vypúšťajú iné vody do banských

vôd, musia zabezpečiť ich predchádzajúcu úpravu postupom podľa

§ 20 ods. 3

do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti vykonávacieho predpisu (

§ 81 ods. 1

).

§ 80b

Neakreditované laboratóriá, ktoré vykonávali činnosti uvedené v

§ 36 ods. 6

a

§ 79 ods. 6

do 30. júna 2004, môžu vykonávať činnosti, na ktoré sa vyžaduje akreditácia podľa

tohto zákona do 31. decembra 2006.

§ 80c

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. novembra 2009

Návrh dohody o zriadení vecného bremena a o primeranej náhrade za jeho zriadenie podľa

§ 4d

predloží poverená osoba alebo správca vodohospodársky významných vodných tokov vlastníkovi

dotknutej nehnuteľnosti do jedného roka od účinnosti tohto zákona.

§ 80d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. januára 2015

(1)

Odborná spôsobilosť osôb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu získaná

do 14. januára 2015 zostáva v platnosti.

(2)

Začaté a právoplatne neukončené konania do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona

účinného do 14. januára 2015.

(3)

Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015,

ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra

2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť, to sa

nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.

(4)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov prevezme správu vodných tokov podľa

§ 80 ods. 5

druhej vety do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu

podľa

§ 51 ods. 1

.

(5)

Konania vo veciach poplatkov za odbery podzemných vôd a poplatkov za vypúšťanie odpadových

vôd začaté a právoplatne neukončené do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného

do 14. januára 2015.

(6)

Konania vo veciach vydania výkazu o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov za

odbery podzemných vôd za rok 2014 a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

za rok 2015 sa vykonajú podľa zákona účinného do 14. januára 2015.

§ 80e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2018

(1)

§ 16a

sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení

navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.

(2)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým boli vydané povolenia na odber podzemných

vôd podľa

§ 21 ods. 1

v znení účinnom do 14. marca 2018, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom v znení

účinnom od 15. marca 2018, sú povinné do 31. decembra 2022 požiadať o ich prehodnotenie,

inak tieto povolenia strácajú platnosť.

(3)

Konania začaté a právoplatne neukončené pred 15. marcom 2018 sa dokončia podľa doterajších

predpisov.

(4)

Obec alebo orgán štátnej vodnej správy môže žiadať predloženie dokladov o odvoze

odpadových vôd podľa

§ 36 ods. 4

v znení účinnom od 15. marca 2018 najskôr od 15. septembra 2020; do 15. septembra

2020 môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd vykonanom po 15. septembri

2018.

(5)

Do doby zverejnenia registra odborne spôsobilých osôb ministerstvom na svojom webovom

sídle žiadateľ predkladá preukázanie splnenia podmienok podľa

§ 16 ods. 6 písm. b)

bez oprávnenej osoby.

§ 80f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2021 sa dokončia podľa doterajších

predpisov. Kolaudačné konanie ku stavbe malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov, pre ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie podľa znenia účinného

do 31. decembra 2021, sa vykoná podľa doterajších predpisov.

(2)

Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov povolenej

podľa doterajších predpisov je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy do 31.

decembra 2032 o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd na vypúšťanie odpadových

vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd podľa

§ 21 ods. 1 písm. c)

so znením účinným od 1. januára 2022; zodpovednosť za nesplnenie podmienok prevádzky

a užívania malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov podľa znenia

účinného od 1. januára 2022 nesie jej vlastník.

(3)

Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov je povinný

zabezpečiť vykonávanie technickej revízie malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov a výsledky technickej revízie odovzdávať do 30. januára nasledujúceho roka

orgánu štátnej vodnej správy od 1. januára 2023.

§ 80g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 12. januára 2023

(1)

Subjekty uvedené v

§ 32 ods. 4

, ktorým boli vydané rozhodnutia o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja podľa

doterajších predpisov, sú povinné do 31. decembra 2027 požiadať o ich prehodnotenie.

(2)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo v rozhodnutiach vydaných podľa

doterajších predpisov používa pojem „pásmo hygienickej ochrany vodárenského zdroja“,

rozumie sa tým „ochranné pásmo vodárenského zdroja.

§ 80h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2023

(1)

Právnická osoba, ktorá podľa

§ 48 ods. 3

v znení účinnom od 1. mája 2023 nadobudla správu vodných tokov, a ich doterajší správca

sú povinní najneskôr do 31. mája 2023 vyhotoviť protokol o prechode správy vodných

tokov a bezodkladne ho zaslať Ministerstvu obrany Slovenskej republiky a ministerstvu.

(2)

Rozhodnutie ministerstva o prevode správy drobných vodných tokov a ich úsekov vydané

podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2023 zostáva v platnosti v časti, ktorá

sa týka správy vodných tokov a ich úsekov na iných územiach, ako sú územia potrebné

na zabezpečenie úloh obrany štátu,

11c

)

až do zrušenia rozhodnutia ministerstvom.

§ 81

(1)

Nariadenie, ktoré vydá vláda, ustanoví

a)

požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej

na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu

pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd (

§ 6 až 10

),

b)

citlivé oblasti a zraniteľné oblasti (

§ 33 a 34

),

c)

limitné hodnoty znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd

a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne

pre ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, a požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd

z odľahčovacích objektov a z povrchového odtoku (

§ 36 a 37

),

d)

limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom znečisťujúcich

látok, prioritných látok a prioritných nebezpečných látok vypúšťaných do povrchových

vôd,

e)

výšku neregulovaných platieb, výšku poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením

užívania vôd (

§ 78

a

79

),

f)

klasifikáciu dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu povrchových vôd

(

§ 4a ods. 6

),

g)

klasifikáciu dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd (

§ 4a ods. 8

),

h)

kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikáciu kvantitatívneho

stavu útvaru podzemných vôd (

§ 4c ods. 7

),

i)

kritériá hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd a klasifikáciu chemického

stavu podzemných vôd (

§ 4c ods. 10

),

j)

hodnoty prahových hodnôt a zoznam útvarov podzemných vôd (

§ 4c ods. 12

).

(2)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o

a)

zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových

a podzemných vôd, o vodnej bilancii, o hodnotení vplyvov na kvalitu povrchových vôd

a podzemných vôd a vedení evidencie o vodách (

§ 4 až 4c

,

§ 6

a

29

),

b)

vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze

a o vodnom plánovaní (

§ 4c ods. 9

,

§ 11, 12

,

15, 16

a

§ 78a ods. 2

),

c)

spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a

osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd (

§ 6

),

d)

využívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov (

§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod

),

e)

technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (

§ 32 ods. 7

),

f)

určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd,

g)

zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe

pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (

§ 39

a

41

),

h)

o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, o zaraďovaní vodných stavieb

do jednotlivých kategórií, o výkone technicko-bezpečnostného dozoru, vykonávaní skúšky

na získanie odbornej spôsobilosti a o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti na

výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (

§ 56 až 56d

),

i)

výkone vodnej stráže (

§ 69

),

j)

náležitostiach manipulačného poriadku,

k)

činnosti Národného referenčného laboratória pre oblasť vôd na Slovensku,

l)

inom použití podzemných vôd, o výkone starostlivosti o odkryté podzemné vody a o

následnom vodohospodárskom využití priestoru ložiska [

§ 3 ods. 4

a § 11 ods. 4 písm. j)],

m)

stanovení významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácií znečisťujúcich látok

v podzemných vodách a o postupoch na ich zvrátenie (

§ 4c ods. 20

),

n)

referenčných lokalitách a zoznam referenčných lokalít (

§ 32a

),

o)

manažmente rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na

ľudskú spotrebu.

(3)

Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (

§ 44

).

§ 82

Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú právne záväzné

akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 6

.

§ 83

Zrušuje sa zákon

č. 184/2002 Z. z.

o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení zákona č.

245/2003 Z. z.

§ 83a

Zrušovacie ustanovenie účinné od 15. októbra 2012

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

224/2005 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch

a o vodnom plánovaní.

§ 83b

Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2018

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

199/2008 Z. z.

, ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných

oblastiach v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky č.

462/2011 Z. z.

§ 83c

Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2019

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

279/2011 Z. z.

, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska obsahujúca program opatrení

na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej

národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona

č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001

Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,

zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona

č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení takto

§ 34 sa zrušuje.

Čl. III

Zákon č.

442/2002 Z. z.

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001

Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 525/2003 Z. z. sa mení

takto

1.

V § 5 ods. 2 sa slová „Ministerstvu pôdohospodárstva“ nahrádzajú slovami „Ministerstvu

životného prostredia“.

2.

V § 37 ods. 5 sa slová „Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky“

nahrádzajú slovom „ministerstvom“.

Čl. IV

Zákon č.

188/2003 Z. z.

o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona

č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 6 odsek 3 znie

„(3)

Ak sa zmenia vlastnosti čistených odpadových vôd, organizácia poverená Ministerstvom

životného prostredie Slovenskej republiky (ďalej len „poverená organizácia") určí

producentovi čistiarenského kalu odber vzoriek čistiarenského kalu a ich analýzu v

kratších časových intervaloch, ako je určené v odseku 2.“.

2.

V § 7 odsek 3 znie

„(3)

Projekt odborne posúdený poverenou organizáciou a Výskumným ústavom pôdoznalectva

a ochrany pôdy v prípade, ak čistiarenský kal alebo dnové sedimenty sú aplikované

do poľnohospodárskej pôdy, alebo Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene v prípade,

ak čistiarenský kal alebo dnové sedimenty sú aplikované do lesnej pôdy, schvaľuje

orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo príslušný orgán štátnej správy

lesného hospodárstva.“.

3.

V § 8 písmená f) a g) znejú

„f)

zaslať užívateľom pôdy vyplnené a podpísané potvrdenie o dodávke a aplikácii čistiarenského

kalu a dnových sedimentov poverenej organizácii, Výskumnému ústavu pôdoznalectva a

ochrany pôdy a Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave

(ďalej len „kontrolný ústav"), v prípade lesnej pôdy Lesníckemu výskumnému ústavu

vo Zvolene,

g)

zasielať evidované údaje uvedené v písmene a) do 31. januára kalendárneho roka za

predchádzajúci kalendárny rok poverenej organizácii.“.

4.

V § 10 písmeno a) znie

„a)

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),“.

5.

§ 11 vrátane nadpisu znie

㤠11

Povinnosti ministerstva a organizácií

(1)

Ministerstvo

a)

riadi výkon štátnej kontroly nad aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov

do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy,

b)

vykonáva kontrolu činností organizácií uvedených v § 8 písm. f) súvisiacich s aplikáciou

zákona,

c)

ukladá pokuty (§ 14),

d)

vypracúva raz za tri roky sektorovú správu o zavedení smerníc uvedených v prílohe

č. 1,

e)

poskytuje informácie o používaní čistiarenského kalu v poľnohospodárstve medzinárodným

inštitúciám, ktorých členom je Slovenská republika, alebo ak taká povinnosť vyplýva

z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Podrobnosti o obsahu projektu (§ 7 ods. 3) a podrobnosti postupu vyhotovovania potvrdenia

o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov [§ 8 písm. e) a f)

a § 9 písm. c)] ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

(3)

Poverená organizácia

a)

vedie evidenciu o kvalite a množstve vyprodukovaného čistiarenského kalu alebo dnových

sedimentov,

b)

vypracúva odborné posúdenia projektov z vodohospodárskeho hľadiska.

(4)

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

a)

vedie evidenciu o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej

pôdy,

b)

ukladá údaje o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej

pôdy do Geografického informačného systému o pôdach Slovenskej republiky,

c)

vypracúva odborné posúdenia projektov z pôdohospodárskeho hľadiska,

d)

eviduje projekty,

e)

zasiela ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka prehľad o množstve aplikovaného

čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a mieste ich aplikácie

za uplynulý kalendárny rok.

(5)

Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene

a)

vedie evidenciu o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do lesnej

pôdy,

b)

vypracúva odborné posúdenia projektov z lesníckeho hľadiska,

c)

eviduje projekty,

d)

zasiela ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka prehľad o množstve aplikovaného

čistiarenského kalu a dnových sedimentov do lesnej pôdy a mieste ich aplikácie za

uplynulý kalendárny rok.“.

Čl. V

Zákon č.

543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z. a zákona č. 205/2004

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 28 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo na územie európskeho významu (§ 27)“.

2.

V § 28 ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo na územiach európskeho významu“.

3.

V § 35 ods. 3 sa slová „písm. a), f), g) a i)“ nahrádzajú slovami „písm. a), f),

g), i) a k)“.

4.

V § 35 ods. 4 sa slová „písm. a) a f) až i)“ nahrádzajú slovami „písm. a), f) až

i) a k)“.

5.

V § 61 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na pozemkoch vo vlastníctve štátu“.

6.

V § 61 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „ak sa tento pozemok takto obhospodaruje

najmenej dva roky pred podaním žiadosti (odsek 5),“.

7.

V § 61 ods. 2 písmeno b) znie

„b)

hospodárenie na lesnom pozemku,

90

) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia

lesa

91

) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a

iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe;

bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní

následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch,

91a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 91a znie

„91a)

§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch

a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 244/1997

Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva.“.

8.

V § 61 ods. 3 druhá veta znie: „Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí

vlastníkovi náhrada podľa odseku 1 vrátane náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného

predpisu lesného hospodárskeho plánu.“.

9.

V § 61 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „a o oslobodenie od dane podľa osobitného

predpisu

92a

) za obdobie, za ktoré sa poskytuje“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 92a znie

„92a)

§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení

neskorších predpisov.“.

10.

V § 61 ods. 7 písmeno a) znie

„a)

lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom po skončení platnosti lesného hospodárskeho

plánu, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody, alebo

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nevydaní súhlasu,

nepovolení výnimky alebo rozhodnutia s určenými obmedzujúcimi podmienkami vykonávania

činnosti,“.

11.

V § 61 ods. 8 sa dopĺňajú písmená f) až i), ktoré znejú

„f)

ak bola náhrada uhradená predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku, na ktorom sa uplatňuje

náhrada podľa odseku 1, alebo

g)

ak vlastník (správca, nájomca) nepožiadal o udelenie výnimky na odstránenie následkov

mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, alebo

h)

ak obmedzenie užívania pozemkov vzniká podľa osobitných predpisov,

93

) alebo

i)

ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch

93a

) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí

lesov významných z hľadiska ochrany prírody.

93b

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 93a a 93b znejú

„93a)

§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.

93b)

§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

5/1995 Z. z.“.

12.

V § 61 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm.

b) až i)“.

13.

V § 61 sa vypúšťa odsek 10.

Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 10 a 11.

14.

V § 65 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „územie patriace do súvislej európskej

sústavy chránených území (§ 28), národný park, národné prírodné rezervácie a národné

prírodné pamiatky s výnimkou prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky a ich

ochranného pásma podľa § 24 a ak ide o“.

15.

V § 67 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o druhy podľa § 40 v

súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo,“.

16.

V § 81 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „a na určenie kompetencie

podľa § 67 písm. i)“.

17.

§ 104 sa dopĺňa odsekmi 25 až 27, ktoré znejú

„(25)

Konania, ktoré neboli dokončené do 31. júna 2004, dokončia orgány ochrany prírody

podľa doterajšieho právneho predpisu s výnimkou konaní podľa § 61.

(26)

Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa doterajších právnych

predpisov uplatnený do 31. júna 2004 sa uhradí podľa doterajších predpisov.

(27)

Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno v prípade lesných hospodárskych

plánov schválených do 31. júna 2004 uplatniť podľa § 61 ods. 7, ak sú k tomuto termínu

v týchto plánoch zaevidované obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody a nárok

na náhradu nebol uplatnený podľa doterajších právnych predpisov.“.

Čl. VII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.