SK
vyhlasuje úplné znenie zákona z 18. decembra 1959 č. 76 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných Ústavou Československej socialistickej republiky z 11. júla 1960 č. 100 Zb. v znení ústavného zákona z 20. apríla 1990 č. 101 Zb., ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. v znení ústavného zákona z 20. decembra 1970 č. 125 Zb., ústavným zákonom o zmenách v sústave federálnych ústredných orgánov štátnej správy, na čele ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, z 19. júla 1990 č. 296 Zb., zákonom z 5. júna 1969 č. 59 Zb., zákonom z 18. decembra 1969 č. 150 Zb., zákonom zo 17. novembra 1970 č. 100 Zb., zákonom z 21. júna 1978 č. 65 Zb., zákonom zo 14. marca 1990 č. 74 Zb., zákonom z 15. mája 1991 č. 228 Zb., zákonom z 30. januára 1992 č. 77 Zb. a zákonom z 23. apríla 1992 č. 226 Zb. ZÁKON 361/1992 Z. z. o niektorých služobných pomeroch vojakov
Table of Provisions (63)
Statutory Text (63 Articles)
§ 1
Zákon upravuje niektoré právne pomery občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
konajúcich službu v ozbrojených silách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
od začiatku výkonu a po celú dobu trvania aj po ukončení ich vojenskej činnej služby.
§ 2
(1)
Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu
vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.
(2)
Vojaci sú povinní zložiť prísahu
„Ja, vojak ozbrojených síl, vedomý si svojich občianskych a vlasteneckých povinností,
slávnostne vyhlasujem, že budem verný Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Budem vojakom statočným a disciplinovaným a budem plniť ustanovenia vojenských poriadkov.
Svedomite sa budem učiť ovládať vojenskú techniku a zbrane a pripravovať sa na obranu
slobody a nezávislosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Pre obranu vlasti som pripravený nasadiť aj svoj život.
Tak prisahám!“.
§ 2a
Petičné právo
Petičné právo vojakov v činnej službe vo veciach súvisiacich s výkonom služby (
§ 11 ods. 1
) sa obmedzuje na žiadosti, návrhy a sťažnosti jednotlivých osôb.
§ 2b
(1)
Zákazom činnosti politických strán a politických hnutí (ďalej len „strany a hnutia“)
1
)
v ozbrojených silách sa na účely tohto zákona rozumie najmä zákaz usporadúvania politických
zhromaždení, vykonávania politickej agitácie vo vojenských objektoch a pri činnosti
ozbrojených síl mimo vojenských objektov. Právo vyjadriť v rozhovore politické presvedčenie
zostáva nedotknuté.
(2)
Vojaci z povolania nesmú byť členmi strán a hnutí.
(3)
Pri politickej činnosti nesmú vojaci v činnej službe a v zálohe nosiť vojenskú rovnošatu.
(4)
V zamestnaní (
§ 11 ods. 3
) nesmú vojaci v činnej službe vykonávať politickú agitáciu; nadriadení nesmú ovplyvňovať
vojakov v činnej službe svojimi politickými názormi a brániť im vo vyjadrovaní politického
presvedčenia.
§ 2c
(1)
Združovanie vojakov v činnej službe v združeniach, ktoré nemajú politický charakter
(ďalej len „združenia“), sa spravuje osobitnými zákonmi,
2
)
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Činnosť v združeniach môžu vojaci v činnej službe vykonávať iba mimo zamestnania.
(3)
Pri činnosti v združeniach mimo vojenských objektov nesmú vojaci v činnej službe
a v zálohe nosiť vojenskú rovnošatu, pokiaľ Federálne ministerstvo obrany alebo Federálne
ministerstvo vnútra neustanoví inak.
(4)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra sú oprávnené pozastaviť
a)
členstvo vojaka v činnej službe v združení, pokiaľ jeho činnosť v združení narušuje
službu alebo je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b)
činnosť združenia vojakov v činnej službe, pokiaľ narušuje službu alebo je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 3
(1)
Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom morálnych kvalít, vojenských znalostí,
skúseností a schopností veliť vojskám alebo vykonávať funkcie v štáboch a zariadeniach
ozbrojených síl.
(2)
Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím na ich morálne a odborné kvality, výsledky
služobnej činnosti, zásluhy, funkčné zaradenie a dĺžku vojenskej služby.
§ 4
Ustanovujú sa tieto hodnosti
a)
mužstva: vojak a slobodník,
b)
poddôstojníkov: desiatnik, čatár, rotný,
c)
práporčíkov: rotmajster, nadrotmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,
d)
dôstojníkov: podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,
e)
generálov: generálmajor, generálporučík, generálplukovník, armádny generál.
§ 5
Vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti
(1)
Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do vyšších
hodností, prislúcha hodnosť vojaka.
(2)
Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov s potrebnými duševnými
schopnosťami a telesnou zdatnosťou, ktorí spĺňajú odborné požiadavky ustanovené všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými Federálnym ministerstvom obrany a Federálnym
ministerstvom vnútra.
(3)
Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Do hodností dôstojníkov,
práporčíkov a poddôstojníkov vymenúvajú a povyšujú minister obrany Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo orgány nimi na to splnomocnené.
§ 6
Odňatie vyššej hodnosti
(1)
Vyššia hodnosť
a)
sa odníme vojakovi za obzvlášť závažné porušenie povinností a konanie smerujúce proti
ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej ozbrojeným silám,
b)
sa môže odňať vojakovi, ktorý sa dopustil závažného konania, ktoré je v rozpore s
ustanovením vojenskej prísahy, morálnymi a odbornými požiadavkami kladenými na príslušníka
ozbrojených síl.
(2)
Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.
(3)
Odňatie hodnosti navrhujú komisie zriadené ministrom obrany Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Generálom odníma hodnosť prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na
návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ostatným vojakom odnímajú
hodnosť minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a minister vnútra
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, práporčíkom a poddôstojníkom aj orgány
nimi na to splnomocnené.
(5)
Ustanovenia Trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.
§ 7
Udeľovanie hodnosti
(1)
Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to
vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.
(2)
Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.
(3)
Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto
hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu platu alebo dávok nemocenskej
starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia.
(4)
Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.
§ 8
Zrušený
§ 9
(1)
Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný
výstroj, pokiaľ minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo minister
vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky neurčí inak.
(2)
Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnania občiansky odev.
(3)
Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister obrany
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorí určia aj zásady pre nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi mimo činnej
služby a určia pritom ich práva a povinnosti.
§ 10
(1)
Vojaci sa vyberajú a ustanovujú do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl podľa
odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností so zreteľom na osobné vlastnosti,
občiansku bezúhonnosť a zodpovedajúce vzdelanie a prax. Minister obrany Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
ustanovia, do ktorých funkcií sa ustanovenie spája s podmienkou výberového konania.
Výberové konanie vyhlasuje minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zároveň určí komisiu,
ktorá vyberie vojakov z povolania pre výkon ustanovenej funkcie. Podrobnosti ustanoví
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym
predpisom.
(2)
Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú ich z nich prezident Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo orgány nimi na
to splnomocnené. Vojakov možno ustanoviť len do voľných funkcií.
(3)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovuje
a)
na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky náčelníka Generálneho
štábu Česko-slovenskej armády, veliteľa vojenských veliteľstiev Západ, Stred a Východ,
veliteľa letectva a protivzdušnej obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a náčelníka Civilnej obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;
b)
na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ministra dopravy
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky veliteľa železničného vojska,
c)
na návrh ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky veliteľa vojsk
ministerstva vnútra.
(4)
Minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže poveriť vojakov z
povolania dočasným výkonom funkcií v ustanovovacej právomoci prezidenta Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ak sú také funkcie voľné a ich obsadenie nestrpí odklad.
(5)
Ustanovenie odsekov 2 až 4 sa nevzťahuje na funkcie, do ktorých sú vojaci ustanovovaní
podľa osobitných predpisov.
3
)
(6)
Vojaci z povolania môžu byť ustanovení z vyšších funkcií do nižších
a)
pri znížení počtov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien,
b)
zo zdravotných dôvodov podľa odporúčania vojenskej lekárskej komisie,
c)
na základe výsledku hodnotenia,
d)
na vlastnú žiadosť,
e)
ak nespĺňajú podmienku plánovaného vzdelania na výkon funkcie a jeho získanie odmietajú
alebo začaté štúdium bez závažných dôvodov nedokončili.
Pri ustanovení vojaka z povolania do nižšej funkcie z dôvodov uvedených v písmenách
a) a b) sa mu zachová po dobu jedného roka plat z predchádzajúcej vykonávanej funkcie,
pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.
§ 10a
Odvolanie z funkcie
Vojaci sa odvolávajú z funkcie, do ktorej boli ustanovení, vždy pred ustanovením do
inej funkcie, pri vyslaní na interné štúdium a pred prepustením z vojenskej činnej
služby. Z funkcie nemožno odvolať pri pozbavení výkonu funkcie alebo prerušení výkonu
funkcie.
§ 10b
Pozbavenie výkonu funkcie
(1)
Pri dôvodnom podozrení zo závažného porušenia služobných povinností alebo zo spáchania
trestného činu, pokiaľ by ďalšie ponechanie vo funkcii ohrozovalo dôležitý záujem
služby (
§ 11 ods. 1
), môže byť vojak dočasne pozbavený výkonu funkcie veliteľom, ktorý ho do funkcie
ustanovil, alebo iným svojím priamym nadriadeným najmenej o dva stupne vyšším. Veliteľ,
ktorý vojaka do funkcie ustanovil, do siedmich dní buď rozhodnutie potvrdí s uvedením
doby trvania pozbavenia, alebo ho zruší.
(2)
Dočasne pozbaviť výkonu funkcie možno najdlhšie na dobu nepresahujúcu tri mesiace,
a ak sú dôvody pozbavenia výkonu funkcie predmetom trestného stíhania vojaka, do doby
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
§ 10c
(1)
Vojakom z povolania sa preruší výkon funkcie na dobu nepresahujúcu tri mesiace, a
dlhšie len so súhlasom ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pri vojenskoodbornej
nespôsobilosti na základe hodnotenia, pri skončení funkčného obdobia vo volených funkciách
4
)
a pri vylúčení zo štúdia alebo zanechaní štúdia, ak sa súčasne nerozhodlo o ich ustanovení
do inej funkcie alebo o prepustení zo služobného pomeru.
(2)
Vojačkám z povolania sa do nástupu materskej dovolenky preruší výkon funkcie, ak
ju z dôvodu tehotenstva nemôžu vykonávať.
(3)
Vojakom z povolania možno prerušiť výkon funkcie
a)
pri štúdiu v kurzoch presahujúcich dobu piatich mesiacov;
b)
pri plnení úloh v zahraničí nesúvisiacich s výkonom funkcie, do ktorej sú ustanovení,
ak presahuje dobu troch mesiacov;
c)
pri neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz dlhšiu ako tri mesiace najdlhšie
do uplynutia podpornej doby;
d)
po dobu materskej (ďalšej materskej) dovolenky;
e)
po dobu dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti dlhšej ako 30 dní.
(4)
Vojakom z povolania prerušuje výkon funkcie minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky alebo minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo orgány
nimi na to splnomocnené.
(5)
Po dobu prerušenia výkonu funkcie podľa odsekov 1 a 2 plnia vojaci z povolania úlohy
podľa rozhodnutia veliteľa, ktorý o prerušení rozhodol.
§ 10d
(1)
Pri prerušení výkonu funkcie možno jej výkonom poveriť iného vojaka z povolania alebo
do nej ustanoviť iného vojaka z povolania. Oprávnenie na to má veliteľ, ktorý o prerušení
rozhodol.
(2)
Ak vojak nemôže vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený, po dobu presahujúcu
jeden mesiac a ak nejde o prerušenie výkonu funkcie podľa
§ 10c
, možno výkonom tejto funkcie poveriť iného vojaka. Ustanovenie druhej vety odseku
1 platí obdobne.
§ 10e
Hodnotenie
(1)
Hodnotenie je jedným z podkladov pre rozhodovanie vo veciach priebehu služby vojaka.
Hodnotenie spracúva najbližší nadriadený veliteľ najmenej raz za dva roky a pri skončení
vojenskej činnej služby. Hodnotí sa vojenskoodborná spôsobilosť a služobné výsledky.
S výsledkom hodnotenia musí byť vojak oboznámený.
(2)
Proti hodnoteniu má vojak právo odvolať sa do siedmich dní od oboznámenia sa s hodnotením.
O odvolaní rozhoduje nadriadený veliteľa, ktorý hodnotenie spracoval.
(3)
Pri skončení vojenskej činnej služby má vojak právo na vydanie písomného vyhotovenia
hodnotenia, v ktorom sa musí zhodnotiť celý priebeh služby.
§ 11
Služba a zamestnanie
(1)
Služba zahŕňa výkon zamestnania a všetky ostatné úkony, ktoré je vojak povinný plniť
na zabezpečenie pripravenosti ozbrojených síl; trvá po celú dobu vojenskej činnej
služby. Služba vojakov vychádza z požiadavky pripravenosti ozbrojených síl, ktorou
sa rozumie ich schopnosť bezprostredne plniť ustanovené úlohy.
(2)
Pohotovosťou sa rozumie prítomnosť vojakov vo vojenských objektoch alebo na miestach
určených na plnenie ustanovených úloh. Dosiahnuteľnosťou sa rozumie povinnosť vojakov
hlásiť svojmu veliteľovi miesto pobytu v čase mimo zamestnania a ich pripravenosť
na určený signál a v určenom čase dostaviť sa na určené miesto. Pohotovosť a dosiahnuteľnosť
nariaďuje veliteľ.
(3)
Zamestnanie je činnosť vojaka presne vymedzená miestom a časom; jeho obsahom je plnenie
povinností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je vojak ustanovený alebo pre ktorú
sa pripravuje.
(4)
Čas zamestnania vojaka z povolania je najviac 43 hodín v týždni. Do času zamestnania
sa zahŕňa tiež výkon nepretržitej smeny. Na základe rozhodnutia veliteľa je vojak
z povolania povinný vykonávať zamestnanie aj nad tento čas. Za čas zamestnania presahujúci
43 hodín v týždni možno udeliť náhradné voľno; za čas zamestnania presahujúci 48 hodín
v týždni a za čas zamestnania v dňoch pracovného pokoja patrí náhradné voľno. Ustanovenie
predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na nepretržitý vojenský výcvik; za každé ukončené
tri dni takéhoto zamestnania patrí jeden deň náhradného voľna. Náhradné voľno určí
veliteľ tak, aby sa poskytlo v iný pracovný deň do jedného mesiaca od vzniku nároku.
(5)
Rozvrhnutie času zamestnania v týždni určuje veliteľ tak, aby dni nepretržitého odpočinku
v týždni pripadli podľa možnosti na sobotu a nedeľu; pokiaľ to povaha zamestnania
vyžaduje, môže sa rozvrhnúť nerovnomerne.
(6)
Dĺžka nepretržitej smeny nesmie presiahnuť 24 hodín. Vojak má najdlhšie po každých
šiestich hodinách nepretržitého výkonu smeny nárok na prestávku na jedenie a oddych
v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o smenu, ktorej výkon sa nemôže prerušiť, musí
sa vojakom zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych. Prestávky na jedenie a oddych
sa započítavajú do času smeny. Medzi dvoma smenami sa ustanovuje čas nepretržitého
odpočinku tak, aby medzi koncom nepretržitej smeny a začiatkom nasledujúceho zamestnania
bolo najmenej 12 hodín a v osobitných alebo režimových prevádzkach aspoň šesť hodín.
§ 12
(1)
Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku v dĺžke 21 dní za každých
deväť mesiacov služby. Riadnu dovolenku možno čerpať po splnení najmenej troch mesiacov
služby, pričom za každé tri mesiace možno čerpať jej pomernú časť. Nástup riadnej
dovolenky určuje veliteľ tak, aby sa vyčerpala do konca služby. Riadna dovolenka sa
prerušuje, ak je vojak v čase dovolenky uznaný za neschopného na službu pre chorobu
alebo úraz; ak táto neschopnosť trvá do konca služby a vojak z tohto dôvodu riadnu
dovolenku nevyčerpal, nárok na ňu zaniká.
(2)
Vojakom v základnej (náhradnej) službe a na vojenskom cvičení sa udeľuje osobitná
dovolenka v dĺžke dvoch dní pri úmrtí rodičov, manžela, druha, detí, súrodencov, pestúnov,
osvojiteľov a na vlastnú svadbu a v iných závažných prípadoch; osobitnú dovolenku
možno udeliť v dĺžke až siedmych dní pri živelnej pohrome, ktorá postihla osoby vojakovi
blízke.
5
)
Vojakom v základnej službe prijatým na štúdium na vojenskej škole a vojakom v základnej
službe pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa udeľuje osobitná dovolenka
v dĺžke 14 dní.
(3)
Vojakom v základnej (náhradnej) službe možno udeliť dovolenku bez nároku na peňažné
náležitosti v dĺžke do 30 dní za celú dobu služby zo zvlášť závažných rodinných a
osobných dôvodov.
(4)
Riadna a osobitná dovolenka sa započítava do doby služby. Dovolenka bez nároku na
peňažné náležitosti sa do doby služby nezapočítava. Do času dovolenky sa započítavajú
dni pracovného pokoja.
6
)
§ 12a
(1)
Vojaci z povolania majú nárok na riadnu dovolenku v dĺžke 37 dní v kalendárnom roku.
Do doby dovolenky sa započítava päť sobôt a päť nedieľ. Sviatky
7
)
sa do dĺžky dovolenky nezapočítavajú. Vojakom z povolania, ktorí neboli v služobnom
pomere vojaka z povolania po celú dobu kalendárneho roka, patrí pomerná časť riadnej
dovolenky, ktorá sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru
v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina riadnej dovolenky. Ak služobný pomer vznikne
najneskôr alebo ak zanikne najskôr 15. deň v mesiaci, patrí vojakovi z povolania pomerná
časť riadnej dovolenky aj za tento kalendárny mesiac.
(2)
Nástup riadnej dovolenky určuje veliteľ podľa určených úloh a s prihliadnutím na
požiadavku vojaka z povolania tak, aby ju vojak z povolania mohol vyčerpať spravidla
do konca kalendárneho roka. Veliteľ je povinný udeliť vojakovi z povolania v príslušnom
kalendárnom roku najmenej dva týždne z jeho nároku na riadnu dovolenku. Plánovaný
nástup riadnej dovolenky oznámi veliteľ vojakovi z povolania najneskôr do 15. januára
kalendárneho roka. Riadnu dovolenku nevyčerpanú v kalendárnom roku je veliteľ povinný
poskytnúť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
(3)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže veliteľ zmeniť vojakovi z povolania pôvodne
určený nástup riadnej dovolenky alebo ho z nej odvolať; vojak z povolania má nárok
na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli. Udelenie riadnej dovolenky
v inom než pôvodne určenom termíne oznámi veliteľ vojakovi z povolania najneskôr 14
dní pred jej nástupom; so súhlasom vojaka z povolania možno túto lehotu skrátiť.
(4)
Riadna dovolenka sa prerušuje, ak vojak z povolania je v čase čerpania riadnej dovolenky
uznaný za neschopného na službu pre chorobu alebo úraz, ak je mu udelená krátka dovolenka
na ošetrovanie člena rodiny, a u vojačky z povolania dňom nástupu materskej dovolenky.
(5)
Ak riadna dovolenka alebo jej časť nebola vyčerpaná ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí vojakovi z povolania náhrada v pomernej výške platu zodpovedajúca počtu
dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Obdobne sa postupuje pri prepustení vojaka z povolania
zo služobného pomeru, ktorý nevyčerpal riadnu dovolenku alebo jej časť. Ak vojak z
povolania zomrie, vyplatí sa náhrada za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť pozostalému
manželovi, a ak ho niet, rovným dielom osobám, ktoré boli na vojaka odkázané výživou.
(6)
Ak služobný pomer vojaka z povolania zanikne z dôvodov uvedených v
§ 26 ods. 1 písm. d)
,
f) a g)
,
ods. 2 písm. e)
alebo odňatím vojenskej hodnosti po vyčerpaní riadnej dovolenky alebo jej časti,
na ktorú mu nevznikol nárok, je povinný vrátiť plat vyplatený za túto dobu.
(7)
Riadna dovolenka sa kráti pri neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, pri
udelení dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti a pri udelení ďalšej materskej
dovolenky za prvých 120 dní a za každých ďalších 30 dní o jednu dvanástinu. Riadna
dovolenka sa nekráti pri neschopnosti na službu pre pracovný úraz alebo chorobu z
povolania.
(8)
Riadnu dovolenku možno krátiť za každý deň neospravedlnenej neprítomnosti vojaka
z povolania v zamestnaní o jeden až tri dni, najviac o 22 dní v kalendárnom roku.
Pri neprítomnosti vojaka z povolania v zamestnaní z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody
sa riadna dovolenka kráti za každých 30 dní neprítomnosti o jednu dvanástinu.
§ 12b
(1)
Vojaci z povolania majú nárok na krátku dovolenku v dĺžke
a)
jeden deň pri narodení dieťaťa manželke (družke) vojaka na jej prevoz do zdravotníckeho
zariadenia a späť, pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia
a pri návrate z neho pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie,
ošetrenie alebo liečenie;
b)
jeden deň na účasť na svadobnom obrade dieťaťa alebo rodiča vojaka;
c)
dva dni na vlastnú svadbu, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade;
d)
jeden deň pri sťahovaní vojaka v mieste, kde koná službu, dva dni pri sťahovaní do
miesta vzdialeného do 500 km a tri dni do miesta vzdialeného nad 500 km od miesta,
kde koná službu, ak ide o sťahovanie v záujme ozbrojených síl;
e)
dva dni mesačne po dobu troch mesiacov pred prepustením zo služobného pomeru na vyhľadávanie
občianskeho zamestnania;
f)
jeden deň na účasť na pohrebe rodiča, súrodenca, prarodiča a vnuka vojaka, rodiča,
súrodenca a prarodiča jeho manželky, manžela súrodenca vojaka alebo inej osoby, ktorá
žila s vojakom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, a ďalší jeden deň, ak vojak obstaráva
pohreb týchto osôb;
g)
tri dni pri úmrtí manželky, družky alebo dieťaťa vojaka, z toho jeden deň na účasť
na pohrebe týchto osôb;
h)
najviac sedem po sebe idúcich kalendárnych dní pri ošetrovaní člena rodiny, ktorý
je výlučne odkázaný na pomoc vojaka, pokiaľ potreba ošetrovania trvá;
i)
najviac 13 po sebe idúcich kalendárnych dní pri ošetrovaní dieťaťa vo veku do 10
rokov, ktoré je výlučne odkázané na pomoc vojaka, ak nie je v domácnosti, v ktorej
dieťa žije, niekto iný, kto by sa o dieťa mohol starať, pokiaľ potreba ošetrovania
trvá.
(2)
Krátka dovolenka v celkovej dĺžke do 10 dní v kalendárnom roku môže byť udelená na
návštevu rodiny alebo detí ženatým vojakom z povolania (rozvedeným alebo ovdoveným
s deťmi), ktorí nemajú v mieste zamestnania byt a nemôžu denne dochádzať k rodine
alebo deťom, ktoré sú na nich odkázané výživou, alebo slobodným (rozvedeným, ovdoveným)
na návštevu rodičov, pokiaľ k nim nemôžu denne dochádzať, alebo z iných vážnych dôvodov,
najmä na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových záležitostí, ktoré
vyžadujú osobnú účasť vojaka z povolania a ktoré nemožno vybaviť v mimopracovnom čase.
(3)
Krátka dovolenka v nevyhnutne potrebnom rozsahu sa vojakom z povolania udelí z dôvodu
výkonu verejnej funkcie a občianskej povinnosti, ako aj z dôvodu plnenia iných úkonov
vo všeobecnom záujme za podmienok ustanovených predpismi o poskytovaní plateného voľna
s náhradou mzdy.
8
)
§ 12c
(1)
Vojaci z povolania majú nárok na osobitnú dovolenku v dĺžke siedmich kalendárnych
dní, ak po celý kalendárny rok vykonávajú zdraviu škodlivú alebo zvlášť obťažnú službu.
Ak vykonávali túto službu len po časť kalendárneho roka, najmenej v dĺžke šiestich
mesiacov, patrí im pomerná časť osobitnej dovolenky. Osobitná dovolenka sa musí vždy
vyčerpať v príslušnom kalendárnom roku, a to prednostne. Za nevyčerpanú osobitnú dovolenku
sa neposkytuje náhrada.
(2)
V roku, keď bola vojakom z povolania udelená preventívna rehabilitácia alebo kúpeľné
liečenie mimo riadnej dovolenky, nárok na osobitnú dovolenku zaniká.
(3)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Federálnym
ministerstvom práce a sociálnych vecí, Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky
a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovia všeobecne záväzným právnym
predpisom, ktorá služba je zdraviu škodlivá alebo zvlášť obťažná.
§ 12d
Vojakom z povolania možno na ich žiadosť udeliť z rodinných alebo iných závažných
dôvodov dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti. Túto dovolenku udeľuje minister
obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo minister vnútra Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo nimi na to splnomocnené orgány. Doba tejto dovolenky
presahujúca 30 dní sa nezapočítava do doby služby.
§ 13
(1)
Každý vojak je povinný zachovávať vojenskú disciplínu a upevňovať ju.
(2)
Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených k uvedomelej vojenskej disciplíne.
Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne
tresty. Táto vojenská disciplinárna právomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského
poriadku a disciplíny.
§ 14
Rozsah vojenskej disciplinárnej právomoci
Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú
a)
vojaci v činnej službe,
b)
osoby, ktoré sa povolaním do zvláštnej služby stali príslušníkmi ozbrojených síl,
c)
osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,
d)
vojaci mimo činnej služby pre disciplinárne priestupky spáchané vo vojenskej rovnošate,
e)
osoby, ktoré mali nastúpiť vojenskú činnú službu, pre nenastúpenie tejto služby,
pokiaľ nejde o trestný čin,
f)
vojnoví zajatci.
§ 15
Odmeny za disciplínu
(1)
Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských
povinností.
(2)
Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného
odznaku a mimoriadne povýšenie.
§ 16
Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči
vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu,
pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona.
(2)
Disciplinárnym priestupkom je tiež konanie označené za priestupok v osobitných zákonoch.
9
)
§ 17
Disciplinárne tresty
(1)
Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, prísne pokarhanie, zákaz vychádzok, väzenie,
odňatie hodnosti slobodníka, odňatie poddôstojníckej hodnosti, zníženie hodnosti o
jeden stupeň.
(2)
Mužstvu sa môžu ukladať tieto disciplinárne tresty: pokarhanie, prísne pokarhanie,
zákaz vychádzok do 21 dní, väzenie do 14 dní a odňatie hodnosti slobodníka. Ženám
sa disciplinárny trest väzenia neukladá.
(3)
Poddôstojníkom v základnej (náhradnej) službe a na vojenskom cvičení sa môžu ukladať
tieto disciplinárne tresty: pokarhanie, prísne pokarhanie, zákaz vychádzok do 14 dní,
zníženie hodnosti o jeden stupeň a odňatie poddôstojníckej hodnosti.
(4)
Poddôstojníkom v ďalšej službe, práporčíkom, dôstojníkom a generálom sa môžu ukladať
tieto disciplinárne tresty: pokarhanie, prísne pokarhanie a zníženie hodnosti o jeden
stupeň.
(5)
Za disciplinárne priestupky uvedené v
§ 16 ods. 2
sa ukladajú sankcie a ochranné opatrenia podľa osobitných zákonov.
§ 17a
Trest väzenia
(1)
Trest väzenia sa vykonáva vo väznici vojenského útvaru. Nástup trestu určí veliteľ
po lekárskej prehliadke, ktorej je potrestaný povinný sa podrobiť.
(2)
Výkon trestu väzenia spočíva v obmedzení osobnej slobody pobytom vo väznici vojenského
útvaru a v nariadení pracovnej činnosti, ktorá sa vykonáva najviac osem hodín denne.
Vo výkone trestu je potrestaný strážený. Raz za deň má potrestaný právo na vychádzku
v objekte vojenského útvaru so sprevádzaním v trvaní 50 minút.
(3)
Výkon trestu väzenia sa prerušuje v dňoch sviatkov a volieb do Federálneho zhromaždenia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady a pre chorobu alebo úraz. Veliteľ, ktorý trest uložil, môže výkon trestu väzenia
prerušiť z dôvodov zabezpečenia výcviku alebo iných závažných dôvodov.
(4)
Trest väzenia alebo zvyšok trestu po prerušení sa musí nastúpiť do 30 dní od jeho
vyhlásenia, inak sa nevykoná.
§ 18
Ukladanie disciplinárnych trestov
(1)
Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú
na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie,
napomenutie a pod.).
(2)
Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia,
okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému
účinku trestu na previnilého a na morálny stav jednotky.
(3)
Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred
uložením trestu.
(4)
Ukladať tresty a ochranné opatrenia za disciplinárne priestupky uvedené v
§ 16 ods. 2
môžu len velitelia útvarov a vyšší velitelia na mieste orgánov uvedených v osobitných
zákonoch.
9
)
(5)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu musí mať písomnú formu a musí byť obvinenému
vyhlásené včítane poučenia o jeho práve na odvolanie.
§ 19
Zrušený
§ 20
Odvolanie
(1)
Proti uloženému disciplinárnemu trestu sa možno odvolať, a to do dvoch dní od doručenia
rozhodnutia; lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po dni doručenia rozhodnutia.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
(3)
Odvolanie možno podať najbližšiemu nadriadenému toho, kto trest uložil. Nadriadený
môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti. Proti rozhodnutiu
nadriadeného o odvolaní sa nemožno odvolať.
§ 21
(1)
Za disciplinárny priestupok možno uložiť disciplinárny trest najskôr nasledujúci
deň po jeho spáchaní, najneskôr však do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho spáchaní dozvedel
nadriadený veliteľ vojaka. Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného
roka odo dňa, keď bol spáchaný.
(2)
Disciplinárny trest možno zahladiť.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o uložení trestu a ochranného opatrenia podľa osobitných
zákonov je vykonateľné podľa správneho poriadku
10
)
aj u osôb, ktoré prestali podliehať vojenskej disciplinárnej právomoci.
§ 21a
Amnestiu vo veciach priestupkov osôb podliehajúcich vojenskej disciplinárnej právomoci
udeľuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 22
(1)
Na prejednávanie disciplinárnych priestupkov uvedených v
§ 16 ods. 2
sa použijú ustanovenia osobitných zákonov
9
)
s odchýlkami ustanovenými týmto zákonom.
(2)
Pokuty a náhrady trov konania uložené podľa
§ 16 ods. 2
sú príjmami štátneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Podrobnejšiu úpravu vojenského disciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok,
ktorý vydá prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 23
Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
bezvýhradne tejto republike oddaných, s potrebnou telesnou aj duševnou zdatnosťou,
ktorí spĺňajú morálne a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi a zložia
vojenskú prísahu.
§ 24
(1)
Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú
službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú
žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.
(2)
Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného
zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere
vojaka z povolania.
§ 25
Vznik, prerušenie a zánik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vojaka z povolania sa uzaviera písomnou formou na dobu najmenej 10
rokov; vzniká dňom, ktorý sa dojednal dohodou medzi občanom a príslušným orgánom ozbrojených
síl. Služobný pomer vojaka z povolania zaniká prepustením z tohto služobného pomeru,
odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska alebo úmrtím.
(2)
Služobný pomer vojaka z povolania sa prerušuje po dobu výkonu poslaneckého mandátu
v zákonodarných zboroch alebo po dobu výkonu volenej platenej funkcie v obecnom zastupiteľstve.
§ 26
Prepustenie zo služobného pomeru
(1)
Zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci
a)
ktorých uznala vojenská lekárska komisia za neschopných na vojenskú činnú službu
zo zdravotných dôvodov,
b)
u ktorých vojenská lekárska komisia určila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu
zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie,
c)
pre ktorých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl alebo pri ich reorganizácii
iné služobné zaradenie,
d)
ktorí boli právoplatne odsúdení súdom za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody,
e)
ktorí majú na základe uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
prejsť k civilným orgánom alebo organizáciám na funkcie neplánované pre vojakov z
povolania,
f)
na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku,
g)
ak nedošlo k dohode o predĺžení záväzku o ďalšiu službu.
11
)
(2)
Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov
a)
ktorí vo vojenskej činnej službe dosiahli vekovú hranicu ustanovenú v brannom zákone,
b)
ktorí spĺňajú podmienky nároku na starobný dôchodok,
c)
na vlastnú žiadosť z dôvodov hodných osobitného zreteľa pred splnením záväzku,
d)
ktorí boli právoplatne odsúdení súdom pre trestný čin, ak nejde o prípad uvedený
v odseku 1 písm. d),
e)
pre služobnú nespôsobilosť,
f)
ktorí porušili zákazy ustanovené zákonom
12
)
pre vojakov z povolania.
(3)
Vojaci z povolania, ktorí dosiahli vekovú hranicu ustanovenú na zotrvanie vo vojenskej
činnej službe, môžu byť so svojím súhlasom ponechaní podľa potrieb ozbrojených síl
v služobnom pomere nad ustanovenú vekovú hranicu na základe rozhodnutia ministra obrany
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ministra vnútra Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo orgánov nimi na to splnomocnených. Zo služobného pomeru
sa podľa odseku 2 písm. a) prepustia vojaci, ktorí s ponechaním v ňom nad ustanovenú
vekovú hranicu nesúhlasia.
(4)
O prepustení vojaka z povolania podľa odseku 2 písm. d) a písm. f) sa môže rozhodnúť
iba do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dôvod na prepustenie zistil, najneskoršie však
do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(5)
Návrhy na prepustenie vojakov z povolania podľa odseku 2 písm. d) a písm. f) posudzujú
komisie zriadené ministrom obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ministrom
vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(6)
Vojak z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru, sa písomne upovedomí
o prepustení zo služobného pomeru najmenej tri mesiace vopred, ak dohoda neustanovuje
inak. Rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru sa musí vyhotoviť písomne a musí
sa v ňom uviesť dôvod prepustenia a skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom.
§ 26a
Zákaz prepustenia
(1)
Vojak z povolania nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to
je v dobe
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného na službu pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opitosti alebo zneužitím omamného
prostriedku,
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia poskytovaného
počas dočasnej neschopnosti na výkon služby až do dvoch mesiacov od jeho skončenia;
pri ochorení na tuberkulózu alebo chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o 12
mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, alebo
c)
keď je vojačka z povolania tehotná alebo keď sa vojačka z povolania alebo vojak z
povolania samostatne trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky.
(2)
Ak by sa mal služobný pomer skončiť v ochrannej dobe, trojmesačná lehota uvedená
v
§ 26 ods. 6
po dobu trvania dôvodov podľa odseku 1 sa neskončí, pokiaľ vojak z povolania písomne
nevyhlási, že na jej dodržaní netrvá.
(3)
Zákaz prepustenia v ochrannej dobe sa nevzťahuje na vojakov z povolania, ktorí spĺňajú
podmienky nároku na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok a na dôvody
prepustenia podľa
§ 26 ods. 1 písm. d)
a
ods. 2 písm. c), d)
a
f)
.
§ 27
(1)
O prijatí do služobného pomeru a o prepustení z neho rozhodujú u vojakov z povolania
vo svojej pôsobnosti minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a
minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; u práporčíkov z povolania
orgány splnomocnené na to príslušnými ministrami.
(2)
O prepustení podľa
§ 26 ods. 2 písm. c)
a o prerušení služobného pomeru podľa
§ 25 ods. 2
rozhodujú vo svojej pôsobnosti minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 28
(1)
Vojaci z povolania sú povinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb
ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať
odborné znalosti i telesnú zdatnosť.
(2)
Ak vojak z povolania požiada o premiestnenie zo závažných dôvodov, možno žiadosti
vyhovieť, ak to dovoľuje záujem služby. Žiadosti sa predkladajú do konca februára
kalendárneho roka. V naliehavých prípadoch možno žiadosť predložiť kedykoľvek. O žiadosti
rozhodne minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a minister vnútra
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené do
60 dní od jej doručenia veliteľovi; v odôvodnených prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
o 30 dní. O predĺžení lehoty je veliteľ povinný žiadateľa písomne informovať.
(3)
Vojakom z povolania zabezpečujú orgány Federálneho ministerstva obrany alebo Federálneho
ministerstva vnútra byt v mieste ich služobného zaradenia. Ustanovenia zákona o hospodárení
s bytmi zostávajú nedotknuté.
§ 28a
(1)
Vojakom z povolania sa môže na upevnenie ich fyzickej zdatnosti, telesného a duševného
zdravia poskytnúť preventívna rehabilitácia v dĺžke 14 kalendárnych dní v roku.
(2)
Vojakom z povolania s oslabeným zdravotným stavom sa môže na základe lekárskeho odporúčania
poskytnúť preventívna rehabilitácia formou kúpeľného liečenia alebo starostlivosti
v ozdravovniach spojená s časťou riadnej dovolenky.
(3)
Podmienky poskytovania a spôsob preventívnej rehabilitácie určia vo svojej pôsobnosti
minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a minister vnútra Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 29
(1)
Vojakom z povolania nie je dovolené vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť na základe
pracovného alebo obdobného pomeru ani prevádzkovať živnosť alebo inú podnikateľskú
činnosť.
13
)
(2)
Vojaci z povolania nesmú byť členmi riadiacich a kontrolných orgánov právnických
osôb, pokiaľ cieľom činnosti týchto právnických osôb je dosahovanie zisku.
§ 29a
(1)
Príprava vojakov z povolania sa uskutočňuje štúdiom na vojenských školách alebo iných
školách v Českej republike a Slovenskej Republike, na školách v zahraničí alebo v
iných vzdelávacích zariadeniach podľa potrieb ozbrojených síl.
(2)
Na štúdium môžu byť vyslaní vojaci z povolania na základe dohody s Federálnym ministerstvom
obrany alebo Federálnym ministerstvom vnútra. Dohoda musí mať písomnú formu a musí
v nej byť uvedená škola, odbor štúdia, doba, po ktorú sa vojak z povolania zaväzuje
zotrvať po skončení štúdia v služobnom pomere, a celková suma, ktorú možno od vojaka
z povolania požadovať ako náhradu nákladov za nesplnenie záväzku. Povinnosť na náhradu
nevznikne, ak vojak z povolania zomrel alebo bol prepustený zo služobného pomeru podľa
§ 26 ods. 1 písm. a) až c)
,
e)
a
ods. 2 písm. a) a b)
tohto zákona.
(3)
Vojaci z povolania môžu študovať na školách aj bez dohody s Federálnym ministerstvom
obrany alebo Federálnym ministerstvom vnútra, ak toto štúdium nie je na prekážku plneniu
ich služobných povinností.
(4)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia všeobecne
záväzným právnym predpisom obsah dohody o vyslaní na štúdium, podrobnosti o priebehu
služby vojakov z povolania po dobu štúdia, podmienky zníženia alebo odpustenia náhrady
nákladov a v súčinnosti s Federálnym ministerstvom financií výšku náhrady nákladov
za nesplnenie záväzku.
§ 30
(1)
Vojaci z povolania ozbrojených síl môžu byť pridelení mimo ozbrojených síl právnickým
osobám do funkcií na plnenie úloh obranného charakteru s ponechaním vo vojenskej činnej
službe.
(2)
Počet týchto funkcií určí Rada obrany štátu z počtov ozbrojených síl a zároveň určí,
či sa započítavajú do počtov právnické osoby. Pridelenie vykonáva minister obrany
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Minister vnútra Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky po predchádzajúcom súhlase vojaka z povolania s týmto personálnym
opatrením.
(3)
Výpočet a výplata peňažných náležitostí prideleným vojakom z povolania sa vykonáva
podľa predpisov platných pre vojakov z povolania. V prípadoch, keď to určí Rada obrany
štátu, zúčtujú sa finančné prostriedky na úhradu peňažných náležitostí z rozpočtu
Federálneho ministerstva obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra.
(4)
Federálne ministerstvo obrany alebo Federálne ministerstvo vnútra poskytuje prideleným
vojakom z povolania preventívnu a liečebnú starostlivosť, vecné a peňažné dávky nemocenskej
starostlivosti v ozbrojených silách, sociálne a naturálne náležitosti podľa predpisov
v nich platných.
(5)
Personálne práce s pridelenými vojakmi z povolania sa vykonávajú podľa predpisov
platných pre vojakov z povolania.
(6)
Disciplinárnu právomoc nad pridelenými vojakmi z povolania majú ich nadriadení vojaci
z povolania. Pokiaľ nadriadenými vojakov z povolania sú civilné osoby, predkladajú
sa návrhy na výkon disciplinárnej právomoci ministrovi obrany Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo ministrovi vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(7)
Spätné zaradenie vojakov z povolania do pôsobnosti Federálneho ministerstva obrany
alebo pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra a prepustenie zo služobného pomeru
vykonáva minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo minister
vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po prerokovaní so štatutárnym zástupcom
právnických osôb.
§ 31
(1)
Vojakom z povolania prepúšťaným zo služobného pomeru podľa
§ 26 ods. 1 písm. a) až c)
,
f) a g)
alebo
ods. 2 písm. a)
a
c) až f)
, ktorí zotrvali v služobnom pomere vojaka z povolania najmenej päť rokov, možno umožniť
na náklady Federálneho ministerstva obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra v
trvaní do troch mesiacov pred prepustením rekvalifikáciu za predpokladu, že nedošlo
ku skráteniu tejto lehoty podľa
§ 26 ods. 6
tohto zákona.
(2)
Rekvalifikácia podľa tohto zákona je prípravou na nové pracovné zaradenie a spočíva
v zmene doterajšej kvalifikácie. Vykonáva sa na žiadosť prepúšťaného vojaka. O absolvovaní
rekvalifikácie vydá Federálne ministerstvo obrany alebo Federálne ministerstvo vnútra
doklad.
§ 31a
Zrušený
§ 32
Vojaci v ďalšej službe podľa § 37 ods. 2 písm. b) branného zákona sú materiálne zabezpečení
ako vojaci z povolania. Ustanovenia týkajúce sa vojakov z povolania podľa tohto zákona
sa na nich vzťahujú s výnimkou ustanovenej doby trvania služobného pomeru v
§ 25
, vysielania na štúdium podľa
§ 29a a 30
. Podľa
§ 28 ods. 3
možno vojakovi v ďalšej službe zabezpečiť byt alebo ubytovanie.
§ 33
Výsluhový príspevok
(1)
Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa
§ 26 ods. 1 písm. a) až c)
a
e) až g)
a
ods. 2
patrí výsluhový príspevok
a)
po dobu jedného roka od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 20 % platu, ak
konali službu v ozbrojených silách po dobu kratšiu ako 10 rokov;
b)
po dobu dvoch rokov od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 30 % platu, ak konali
službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov;
c)
do 60 rokov veku vo výške 30 % platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu
najmenej 20 rokov. Táto výmera sa zvyšuje za 21. a každý ďalší ukončený rok služby
o 1 % platu.
(2)
Vojakom z povolania, ktorých služobný pomer zanikol z iného než v odseku 1 uvedeného
dôvodu, môže minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo minister
vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky priznať výsluhový príspevok vo výmere
podľa odseku 1, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(3)
Najvyššia výmera výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania nesmie prekročiť najvyššiu
výmeru starobného dôchodku.
14
)
(4)
Pri súbehu výsluhového príspevku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami,
ktoré nahrádzajú zárobok, sa výsluhový príspevok nekráti.
(5)
Pri súbehu výsluhového príspevku so starobným, invalidným, čiastočným invalidným
dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď
príspevok, alebo dôchodok.
(6)
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa osobitných
predpisov
15
)
patrí vyšší príspevok.
(7)
Priznaný výsluhový príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom
ako čiastočný invalidný dôchodok.
(8)
Po dobu pobytu príjemcu výsluhového príspevku v cudzine, po dobu väzby alebo výkonu
trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu
dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia.
16
)
(9)
Dobou konania služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku je doba
služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu
doby služby výkonného letca a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa
nebezpečnosti
16
)
a doba hodnotená ako doba služby podľa predpisov o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách.
17
)
(10)
Pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania zaniká doterajší nárok
na výsluhový príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného
pomeru.
§ 33a
Odchodné
(1)
Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa
§ 26 ods. 1 písm. a) až c)
a
e) až g)
a
ods. 2 písm. a) až c)
patrí odchodné vo výške
a)
jednonásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu menej ako 10 rokov,
b)
dvojnásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu najmenej 10 rokov,
c)
trojnásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu najmenej 15 rokov,
d)
štvornásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu najmenej 20 rokov,
e)
päťnásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu najmenej 25 rokov,
f)
šesťnásobku platu, pokiaľ konali službu po dobu najmenej 30 rokov.
(2)
Vojakom z povolania, ktorých služobný pomer zanikol z iného než v odseku 1 a v
§ 33b
uvedeného dôvodu, patrí odchodné vo výmere jednej štvrtiny súm uvedených v odseku
1.
(3)
Pre nárok na odchodné a jeho výšku sa započítava skutočne vykonaná doba činnej služby
v ozbrojených silách, doba služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a doba hodnotená
ako doba služby podľa predpisov o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách.
17
)
(4)
Vojakom z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, ktorí sú bezprostredne
po skončení služobného pomeru prijatí do služobného pomeru podľa osobitného zákona,
odchodné nepatrí, ak im tento osobitný zákon nárok na odchodné zachováva.
(5)
Ak sa vojakovi z povolania pri predchádzajúcom prepustení zo služobného pomeru vojaka
z povolania, policajta alebo príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vyplatilo
odchodné, vyplatí sa pri novom prepustení zo služobného pomeru odchodné znížené o
sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom prepustení.
§ 33b
Úmrtné
(1)
Ak služobný pomer vojaka z povolania zanikne úmrtím, patrí pozostalému manželovi
úmrtné vo výške odchodného, ktoré by vojak z povolania inak dostal podľa
§ 33a ods. 1
. Každému pozostalému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok patrí úmrtné vo výške
jedného platu.
(2)
Ak pozostalého manžela niet, poskytuje sa úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi,
pozostalým deťom, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.
(3)
Ak pozostalého manžela ani detí s nárokom na úmrtné podľa odsekov 1 a 2 niet, vyplatí
sa úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, v polovičnej výške rovným dielom osobám
v tomto poradí
a)
družke,
b)
rodičom,
c)
súrodencom,
d)
osobám, ktoré zomretého vojaka z povolania alebo jeho deti vychovali alebo sa o neho
starali pred úmrtím.
§ 33c
Organizácia a konanie
(1)
Výsluhový príspevok a úmrtné v pôsobnosti Federálneho ministerstva obrany priznáva
a vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. O odvolaní proti rozhodnutiu tohto
úradu rozhoduje Federálne ministerstvo obrany.
(2)
Odchodné v pôsobnosti Federálneho ministerstva obrany priznáva veliteľ, ktorý vojakovi
z povolania priznal plat. Odchodné vypláca útvar, ktorý vojakovi z povolania vyplatil
posledný plat. O odvolaní proti rozhodnutiu o nároku na odchodné rozhoduje priamy
nadriadený veliteľa, ktorý rozhodol o tomto nároku.
(3)
O výsluhovom príspevku v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra rozhoduje a túto
dávku vypláca orgán určený Federálnym ministerstvom vnútra. Odvolacím orgánom vo veciach
výsluhového príspevku je najbližší nadriadený orgánu určeného Federálnym ministerstvom
vnútra.
(4)
O odchodnom a úmrtnom v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra rozhoduje veliteľ
útvaru, v ktorom vojak z povolania naposledy konal službu. Odvolacím orgánom vo veciach
odchodného a úmrtného je služobný funkcionár najbližšie nadriadený veliteľovi útvaru,
ktorý rozhodol o nároku na dávku.
(5)
Pokiaľ v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené inak, platia
pre organizácie a konanie o dávkach podľa tohto zákona všeobecné záväzné právne predpisy
o organizácii a konaní v sociálnom zabezpečení.
16
)
§ 33d
Spoločné ustanovenia
(1)
Pre vymeranie dávok podľa tohto zákona je rozhodná platová tarifa a pravidelné príplatky
patriace vojakovi z povolania v poslednom kalendárnom mesiaci trvania služobného pomeru
a mesačný priemer premenlivých príplatkov, odmien a prémií vyplatených v kalendárnom
roku predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy.
Ak služobný pomer skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa uvedený mesačný
priemer z tohto kalendárneho roka.
(2)
Pre posudzovanie nárokov na dávky podľa tohto zákona, ich dodatočné priznanie, zmeny
výšky, zánik nároku na dávku a ich výplatu, obmedzenie výplaty a zníženie dávok, lehoty
pre výplatu dávok, zaokrúhľovanie výšky dávok, výplatu dávok oprávneným a iným príjemcom,
nárok na dávky a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine, postúpenie a zrážky z dávok
sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
16
)
pokiaľ v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch k nemu nie je ustanovené inak.
(3)
Povinnosti a zodpovednosť príjemcov dávok sa spravuje ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení.
16
)
(4)
Dohody o zrážkach z dávok sa môžu uzavrieť aj pre pohľadávky vojenských útvarov a
útvarov Federálneho ministerstva vnútra.
(5)
Dávky priznané podľa tohto dielu zákona sa nezdaňujú.
(6)
Minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a minister vnútra Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky môžu vo svojej pôsobnosti odstraňovať tvrdosti,
ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní ustanovení tohto dielu zákona.
(7)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia všeobecne
záväzným právnym predpisom podrobnosti o peňažných dávkach a organizácii a konaní
o nich.
§ 34
(1)
Vojak v činnej službe (ďalej len „vojak“) je oprávnený pri výkone poriadkovej, strážnej,
eskortnej a dozornej služby so strelnou zbraňou ju použiť len v týchto prípadoch
a)
aby v prípade nutnej obrany odvrátil útok vedený proti jeho osobe alebo mu bezprostredne
hroziaci alebo útok na život inej osoby,
b)
aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo stanovište, po
márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,
c)
aby zamedzil úteku ozbrojenej osoby alebo osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť
závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať,
d)
ak treba zneškodniť zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb.
(2)
Vojak je povinný, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu možné, pred použitím strelnej
zbrane vyzvať k upusteniu od útoku alebo úteku zvolaním „Stoj“, „Stoj lebo strelím“
a podľa okolností použiť aj výstražný výstrel. Pri použití strelnej zbrane je povinný
dbať na potrebnú opatrnosť, neohrozovať život a nespôsobiť zranenie iným osobám a
čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje.
(3)
Vojak je povinný, pokiaľ to ohrozenie dovoľuje, pred použitím strelnej zbrane použiť
dohováranie, napomenutie alebo použiť hmaty a chvaty sebaobrany, služobného psa a
úder strelnou zbraňou.
(4)
Vojak je oprávnený použiť ten z prostriedkov uvedených v odsekoch 1, 2, 3, ktorý
umožňuje splnenie povinností a pritom čo najmenej ohrozuje život a zdravie osôb, proti
ktorým zakročuje. Zároveň dbá na to, aby sa tento prostriedok použil len primeraným
spôsobom a aby prípadná škoda nebola v zrejmom nepomere k významu chráneného záujmu.
(5)
Pri zákroku sa nesmie použiť strelná zbraň, úder strelnou zbraňou a služobný pes
proti žene, ktorej tehotenstvo je zjavne očividné, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou
telesnou vadou alebo chorobou a dieťaťu s výnimkou prípadu, keď to povaha útoku vedeného
týmito osobami proti chránenému záujmu alebo mimoriadnosť vzniknutej situácie podľa
odseku 1 písm. a) a b) nevyhnutne vyžaduje.
(6)
Použitie strelnej zbrane, služobného psa, hmatov a chvatov sebaobrany a úderu strelnou
zbraňou je vojak povinný bez meškania po ich použití hlásiť nadriadenému a o týchto
zákrokoch sa spíše na útvare záznam.
§ 34a
Náhrada škody
(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi
v činnej službe pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej a dozornej služby alebo
vojenskému policajtovi alebo v prospech Vojenského obranného spravodajstva na ich
žiadosť alebo s ich vedomím. Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len vtedy, ak
osoba škodu spôsobila úmyselne.
(2)
Ak u poškodeného došlo k ujme na zdraví alebo k smrti, postupuje sa podľa predpisov
o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch
a v akom rozsahu
a)
patrí poškodenému popri nárokoch podľa pracovnoprávnych predpisov jednorazové mimoriadne
odškodnenie;
b)
sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým
po poškodenom a kedy možno také odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného
odkázané výživou.
(3)
Štát uhrádza aj škodu, ktorú poškodený spôsobil v súvislosti s pomocou poskytnutou
podľa odseku 1.
(4)
Poškodenému sa uhrádza tiež škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím
pomoci podľa odseku 1. Pritom sa uhrádza skutočná škoda, a to uvedením do predošlého
stavu; ak to nie je možné alebo účelné, uhrádza sa škoda v peniazoch. Poškodenému
sa môže priznať tiež úhrada nákladov spojených s obstaraním novej veci ako náhrada
za poškodenú alebo zničenú vec.
(5)
Štát zodpovedá aj za škody spôsobené vojakmi v činnej službe v súvislosti s plnením
ich úloh ustanovených zákonom.
(6)
Náhradu škody poskytuje za vojakov v činnej službe, osobám a za osoby uvedené v odseku
1 v zastúpení štátu Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra.
§ 35
Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra
Československej socialistickej republiky môžu upraviť vo vzájomnej dohode vzťahy medzi
vojakmi v činnej službe a príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti.
§ 36
(1)
Služobný pomer poddôstojníkov z povolania podľa zákona č. 44/1949 Zb. zaniká 30.
septembrom 1960.
(2)
Poddôstojníci z povolania, pokiaľ splňujú podmienky pre prijatie za vojakov z povolania
podľa
§ 23
tohto zákona, budú na svoju žiadosť podanú do 10. júna 1960 prijatí od 1. októbra
1960 za práporčíkov z povolania.
(3)
Poddôstojníci z povolania, ktorí nepožiadajú o prijatie za práporčíkov z povolania
alebo ktorí podmienky pre prijatie nesplňujú, sú povinní splniť svoj záväzok na ďalšiu
službu.
(4)
Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky
a minister vnútra Československej socialistickej republiky.
§ 37
Vojakom, ktorí dosiahli hodnosť „staršina“, prislúcha 1. októbrom 1960 hodnosť „rotmajster“.
§ 38
Zrušený
§ 39
Zrušujú sa
1.
s účinnosťou od 1. mája 1960
a)
zákon
č. 72/1946 Zb.
o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí
niektorých osôb do československej brannej moci,
b)
zákon
č. 29/1947 Zb.
o likvidácii takzvaného vládneho vojska, ako aj o umiestňovaní a inom zaopatrení
jeho zamestnancov,
c)
zákon
č. 60/1947 Zb.
, ktorým sa mení zákon zo 6. marca 1946 č. 72 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov
dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej
brannej moci,
d)
zákon
č. 116/1947 Zb.
o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov ašpirantov
v zálohe,
e)
zákon
č. 134/1948 Zb.
, ktorým sa predlžuje platnosť predpisov o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov
a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej
moci,
f)
zákon
č. 59/1949 Zb.
o odňatí vojenskej hodnosti niektorým dôstojníkom a rotmajstrom a poddôstojníkom
vojska mimo činnej služby,
g)
zákon
č. 199/1949 Zb.
o udeľovaní titulov vyšších vojenských hodností,
h)
zákon
č. 85/1950 Zb.
o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených
zborov,
i)
§ 4 zákona
č. 88/1952 Zb.
o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,
j)
§ 3 a 5 zákona
č. 286/1948 Zb.
o národnej bezpečnosti;
2.
s účinnosťou od 1. októbra 1960
a)
zákon
č. 44/1949 Zb.
o úprave právnych pomerov súvisiacich s reorganizáciou veliteľského zboru vojska,
b)
§ 5 zákona
č. 88/1952 Zb.
o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
§ 40
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1960, s výnimkou ustanovenia
§ 4
, ktoré nadobúda účinnosť 1. októbrom 1960; vykonajú ho minister národnej obrany Československej
socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.
Ústava Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 nadobudla
účinnosť 11. júlom 1960, ústavný zákon č. 143/1968 Zb. z 27. októbra 1968 o československej
federácii nadobudol účinnosť 1. januárom 1969, ústavný zákon č. 296/1990 Zb. z 19.
júla 1990 o zmenách v sústave federálnych ústredných orgánov štátnej správy, na čele
ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nadobudol účinnosť
19. júlom 1990, zákon č. 59/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon č. 100/1970
Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1971, zákon č. 65/1978 Zb. nadobudol účinnosť 1.
januárom 1979, zákon č. 74/1990 Zb. nadobudol účinnosť 14. marcom 1990, zákon č. 228/1991
Zb. nadobudol účinnosť 24. júlom 1991, zákon č. 77/1992 Zb. nadobudol účinnosť 10.
marcom 1992 a zákon č. 226/1992 Zb. nadobudol účinnosť 13. májom 1992.