VYHLÁŠKA 35/1984 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

§ 1

(k

§ 3b zákona

)

Pripojením pozemných komunikácií na diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a zriadením

zjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti sa nesmie ohroziť

dotknutá pozemná komunikácia a bezpečnosť cestnej premávky na nej, a to najmä zvádzaním

a odtekaním vôd na cestné teleso, ich technickým spracovaním alebo umiestnením.

§ 2

(k

§ 3c zákona

)

(1)

Orgány štátneho odborného dozoru sú povinné zistiť najmä

a)

či sa spôsobom užívania diaľníc, ciest a miestnych komunikácií alebo činnosťou na

nich, prípadne činnosťou v ich okolí a v ochranných cestných pásmach neporušujú ustanovenia

zákona, vykonávacích predpisov k nemu vydaných a rozhodnutí cestných správnych orgánov,

b)

či spôsob užívania komunikácie, prípadne iné činnosti na nej a v jej okolí sa nevykonávajú

v rozpore s podmienkami určenými v povolení cestného správneho orgánu,

c)

či stavebné práce podliehajúce povoleniu príslušného stavebného úradu sa nevykonávajú

v rozpore s týmto povolením alebo sa nevykonávajú spôsobom ohrozujúcim záujmy, ktorých

ochranu vykonáva štátny odborný dozor.

(2)

Orgány štátneho odborného dozoru sú pri plnení svojich úloh oprávnené

a)

zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie

v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej,

b)

vstupovať na stavby v okolí komunikácie, pokiaľ na vstup nie je potrebné povolenie

podľa osobitných predpisov,

1

)

nazerať do stavebnej dokumentácie a vykonávať zápisy do stavebných denníkov v prípadoch,

keď nedodržaním schválenej dokumentácie alebo spôsobom stavebnej činnosti sú ohrozené

oprávnené záujmy dotknutej komunikácie.

(3)

Na odstránenie zisteného ohrozenia môže orgán štátneho odborného dozoru najmä

a)

vyzvať na zjednanie nápravy zodpovednú osobu alebo organizáciu ústnym prerokovaním,

písomným oznámením, záznamom do stavebného denníka alebo zápisom do protokolu s uložením

záväznej lehoty,

b)

ústne, písomným oznámením, záznamom do stavebného denníka alebo zápisom do protokolu

zakázať pokračovať v ohrozujúcom konaní a činnostiach.

(4)

Ústredné orgány štátnej správy vo veciach dopravy republík v rámci hlavného štátneho

odborného dozoru dozerajú, ako orgány a organizácie dodržiavajú ustanovenia zákona

a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako sa dodržiavajú rozhodnutia príslušných

cestných správnych orgánov, ako sa plnia povinnosti správcov a užívateľov ciest, miestnych

komunikácií a účelových komunikácií a ako plnia úlohy poverené organizácie. Ak zistia

závady, môžu uložiť príslušnému štátnemu odbornému dozoru opatrenia potrebné na ich

odstránenie.

§ 3

(k

§ 4a zákona

)

(1)

Cesty sa podľa dopravného významu rozdeľujú na

a)

cesty I. triedy, ktoré majú význam pre medzinárodnú, celoštátnu alebo republikovú

dopravu; označujú sa číslami od 1 do 99,

b)

cesty II. triedy, ktoré majú význam pre dopravu medzi krajmi a okresmi; označujú

sa číslami od 100 do 999,

c)

cesty III. triedy, ktoré majú miestny význam pre účelné doplnenie cestnej siete;

označujú sa štvormiestnymi až päťmiestnymi číslami podľa čísel najbližšej cesty II.

triedy, výnimočne aj cesty I. triedy.

(2)

Ak to vyžaduje premávková potreba, môžu sa dôležité cesty budovať ako rýchlostné

komunikácie prístupné len pre rýchlu motorovú dopravu.

§ 4

(k

§ 4a zákona

)

(1)

Prejazdným úsekom cesty sa rozumie úsek cesty vedúcej v území zastavanom alebo určenom

na súvislé zastavanie; hranica tohto územia sa určí obdobne ako pri cestných ochranných

pásmach (

§ 15 ods. 2

). Šírkou prejazdného úseku je šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami

chodníkov (zelených pásov a podobne); ak prechádza v obci cesta s priekopami (svahmi,

múrmi, terasami), je šírka prejazdného úseku určená ohraničením cestného telesa (

§ 8 ods. 1

). Na námestiach a podobných priestranstvách je šírkou prejazdného úseku šírka pruhu

odlíšeného od okolitého povrchu vozovky druhom alebo materiálom vozovky, prípadne

plochými rigolmi, a ak niet ani týchto, šírka pruhu zodpovedajúceho šírke vozovky

s krajnicami v nadväzujúcich úsekoch cesty.

(2)

Správca komunikácie udržiava prejazdný úsek cesty v rozsahu zodpovedajúcom spôsobu

údržby priľahlej voľnej trate; údržbu presahujúcu tento rozsah zabezpečuje miestny

národný výbor.

§ 5

(k

§ 4a zákona

)

(1)

Novovybudovaná cesta sa zaradí do cestnej siete. Miestna komunikácia alebo účelová

komunikácia alebo ich časti sa zaradia do cestnej siete, ak sú potrebné na účelné

usporiadanie tejto siete, najmä na dosiahnutie jej súvislosti alebo na pripojenie

obce na cestnú sieť.

(2)

Cesta alebo jej časť sa vyradí z cestnej siete, ak nie je potrebná na účelné usporiadanie

tejto siete, najmä v dôsledku inej investičnej výstavby alebo zmeny dopravných pomerov.

(3)

Vyradená cesta alebo jej časť sa môže

a)

zaradiť ako miestna komunikácia do siete miestnych komunikácií dotknutej obce,

b)

prevziať v súlade s osobitnými predpismi

2

)

ako účelová komunikácia do správy a užívania socialistickou organizáciou, ktorá ju

môže využiť,

c)

využiť ako cestný pomocný pozemok na účely cestného hospodárstva,

d)

zrušiť, ak sa nemôže využiť žiadnym zo spôsobov uvedených pod písmenami a) až c);

v takom prípade sa musí podľa povahy veci primeraným a hospodárnym spôsobom rekultivovať,

predovšetkým na účely poľnohospodárskej výroby.

(4)

Spory o tom, či vyradená cesta alebo jej časť patrí do siete miestnych komunikácií,

prípadne či sa má komunikácia zaradiť do siete miestnych komunikácií, rozhoduje okresný

národný výbor.

§ 6

(k

§ 4b zákona

)

(1)

Sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné

komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré

a)

sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie,

b)

navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné,

c)

spájajú obec so železničnou stanicou, železničnou zastávkou, letiskom alebo prístavom,

pokiaľ ako účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení,

d)

spájajú obec s cintorínom.

(2)

Miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové komunikácie;

pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií vychádza miestny národný

výbor v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti tohto zaradenia

vždy podľa miestnych pomerov, najmä podľa toho, do akej miery sa komunikácia verejne

užíva a ako je pre toto užívanie komunikačne potrebná.

(3)

Miestny národný výbor vyradí miestnu komunikáciu alebo jej časť zo siete miestnych

komunikácií, ak nie je potrebná na účelné usporiadanie tejto siete, najmä v dôsledku

inej investičnej výstavby alebo zmeny dopravných pomerov, alebo ak sa ukáže, že slúži

prevažne ako účelová komunikácia.

(4)

Vyradená miestna komunikácia alebo jej časť sa môže

a)

prevziať ako účelová komunikácia do správy a užívania socialistickou organizáciou,

ktorá ju môže využiť,

b)

využiť ako cestný pomocný pozemok,

c)

zrušiť, ak sa nemôže využiť žiadnym zo spôsobov uvedených pod písmenami a) a b);

v takom prípade sa musí podľa povahy veci primeraným a hospodárnym spôsobom rekultivovať,

predovšetkým na účely poľnohospodárskej výroby.

§ 7

(k

§ 4b zákona

)

(1)

Miestne komunikácie sa rozdeľujú na

a)

miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce

technicky všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná

verejná doprava, zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie),

b)

miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a

komunikácie pokiaľ vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel,

c)

miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie,

pokiaľ sú aspoň obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami,

d)

miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými

vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné

chodníky, schody a podobne).

(2)

Ak to vyžaduje premávková potreba, môžu sa dôležité miestne komunikácie budovať ako

rýchlostné komunikácie prístupné len pre rýchlu motorovú dopravu.

§ 8

(k

§ 5 zákona

)

(1)

Cestný pozemok tvorí teleso diaľníc, ciest a miestnych komunikácií a cestné pomocné

pozemky. Teleso diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou obrubou

chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop

a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných

múrov a tarasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladových a zárubných múrov, prípadne

vonkajšími hranami zárezov nad týmito múrmi.

(2)

Súčasťami

3

)

diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je

komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov,

ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry,

tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie

zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky,

staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy

pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou

svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov),

zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a

hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a

vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie

a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

(3)

Súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská,

zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové

lávky.

(4)

Kanalizácia včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie.

(5)

O súčastiach prejazdných úsekov ciest v mestách a v obciach platia ustanovenia odsekov

2 až 4; súčasťami prejazdných úsekov, s výnimkou na mostoch, však nie sú priľahlé

chodníky, zábradlia, reťaze a iné zariadenia na zaistenie a zabezpečenie priechodov

pre chodcov a stromovia, aj keď sú na telese prejazdných úsekov.

(6)

Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií nie sú najmä hrádze vodných nádrží,

rybníkov a brehy vodných tokov, po ktorých komunikácia prebieha, vodohospodárske objekty

pod mostmi, priepusty, podchody či iné zariadenia budované pri vykonávaní melioračných

úprav, prechody na susedné nehnuteľnosti, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej

verejnej dopravy, autobusové stanice, úrovňové priecestia železníc bez závor do vzdialenosti

2, 5 metra od osi krajnej koľajnice a úrovňové priecestia železníc so závorami vo

vzdialenosti medzi závorami, zariadenia na zabezpečenie priecestí železníc, koľajové

pásy mestskej, prípadne železničnej dopravy v úrovni vozovky vo vzdialenosti 0,5 metra

od vonkajšej hrany koľajnice, zvláštne telesá železníc, trolejové vedenia, nástupné

ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, verejné osvetlenia, energetické, telekomunikačné,

tepelné a iné vedenia, čerpacie stanice pohonných látok a melioračné zariadenia.

(7)

Dopravné značky a zariadenia s výnimkou svetelných signalizačných zariadení slúžiacich

na riadenie dopravy zriaďujú a udržiavajú správcovia komunikácií. Dopravné značky

na priecestiach zriaďuje dráhový podnik, ktorý ich odovzdáva do údržby správcovi komunikácií

a prípadné zmeny je povinný správcovi komunikácií ohlásiť. O druhu, úprave a umiestnení

dopravných značiek a zariadení platia osobitné predpisy.

4

)

§ 9

(k

§ 6 zákona

)

Užívatelia nesmú diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie znečisťovať a poškodzovať;

najmä je zakázané

a)

znečisťovať alebo inak poškodzovať dopravné značenie,

b)

prechádzať cestné priekopy,

c)

jazdou rozrušovať dočasné skládky na cestnom telese pri vykonávaní údržby,

d)

používať snehové reťaze v úsekoch, kde nie je vozovka dostatočne pokrytá snehovou

vrstvou,

e)

používať s výnimkou ozbrojených síl a ozbrojených zborov pásové vozidlá a iné vozidlá,

ktorých kolesá nie sú opatrené pneumatikami alebo gumovými obručami,

f)

vchádzať na vozovku s neočistenými vozidlami,

g)

otáčať záprahy a poľnohospodárske stroje na vozovke, krajnici a priekopách pri vykonávaní

poľných prác,

h)

poškodzovať súčasti komunikácií, smerové stĺpiky, zásnežky, zábradlia, cestnú zeleň

a iné vybavenie a zariadenie komunikácie,

i)

zasahovať do odtokových pomerov na cestnom telese i v jeho okolí,

j)

zasahovať do rozhľadových pomerov,

k)

hnať dobytok po diaľnici, ceste a miestnej komunikácii budovanej ako rýchlostná komunikácia

alebo cez ňu a jej súčasti,

l)

používať stroje a zariadenia, ktoré môžu spôsobiť poškodenie komunikácie,

m)

vypúšťať splašky na komunikáciu a znečisťovať ju prepravovanými materiálmi a predmetmi.

§ 10

(k

§ 7 zákona

)

(1)

Premávka na diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách môže byť čiastočne alebo

úplne uzavretá, prípadne môže byť nariadená obchádzka najmä

a)

pri vykonávaní prác na komunikáciách,

b)

pri zvláštnom užívaní komunikácie,

c)

pri živelnej pohrome,

d)

na zaistenie bezpečnostných opatrení,

e)

ak to nevyhnutne vyžaduje stav komunikácie a jej ochrana.

(2)

Cestný správny orgán je povinný sa starať, aby uzávierka bola vždy obmedzená na najkratší

možný čas. Pri dlhodobých uzávierkach diaľníc, ciest a miestnych komunikácií treba

dbať na to, aby obchádzka bola čo najvýhodnejšia a aby zodpovedala požiadavkám plynulej

a bezpečnej dopravy, a to aj s ohľadom na ochranu životného prostredia.

(3)

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke vydáva

a)

pri diaľniciach - Federálne ministerstvo dopravy,

b)

pri cestách I. triedy - krajský národný výbor,

c)

v ostatných prípadoch cestný správny orgán, ktorému podľa § 3 zákona patrí výkon

štátnej správy vo veciach dotknutej komunikácie; ak sa uzávierka alebo obchádzka týka

viacerých územných obvodov, vydáva rozhodnutie ten cestný správny orgán, ktorého územia

sa uzávierka prevažne dotýka, a to po dohode s ostatnými príslušnými cestnými správnymi

orgánmi.

(4)

Žiadosť o povolenie uzávierky diaľnice alebo cesty I. triedy musí obsahovať

a)

presné označenie miesta uzávierky podľa staničenia diaľnice alebo cesty I. triedy,

b)

čas trvania uzávierky s prípadným možným prerušením v dňoch pracovného voľna a cez

nedele,

c)

dôvod uzávierky s uvedením rozsahu prác,

d)

návrh trasy obchádzky včítane grafickej prílohy a údajov týkajúcich sa zvýšenej spotreby

pohonných látok v dôsledku uzávierky,

e)

harmonogram prác vo dvoch vyhotoveniach, pokiaľ sa uzávierka požaduje na dlhší čas

ako tri dni; jedno vyhotovenie sa postupuje príslušnému dopravnému inšpektorátu. Harmonogram

musí obsahovať množstvo a časový priebeh jednotlivých druhov prác, počet a nasadenie

pracovníkov (smennosť), druhy, počet a nasadenie rozhodujúcich mechanizmov včítane

vozidiel, konkrétny rozpis zabezpečeného materiálového pokrytia a prípadné ďalšie

skutočnosti,

f)

vyhlásenie žiadateľa o tom, že dodávateľ je pripravený na vykonanie prác v predpokladanom

rozsahu a požadovanom čase z hľadiska zabezpečenia dostatočným počtom pracovníkov,

mechanizačných prostriedkov a materiálov,

g)

meno pracovníka zodpovedného za organizáciu a zabezpečenie prác, ktoré sa budú vykonávať

pod ochranou uzávierky, adresu a číslo telefónu jeho pracoviska i bydliska,

h)

stanovisko správcu komunikácie.

(5)

Pri žiadosti o povolenie uzávierky, prípadne pri rozhodnutí o obchádzke cesty II.

a III. triedy a miestnych komunikácií sa postupuje podľa odseku 4 s prihliadnutím

na miestne potreby a podmienky.

(6)

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke sa vydáva po dohode s príslušným dopravným

inšpektorátom a po prerokovaní

a)

s dotknutými národnými výbormi,

b)

s príslušnou vojenskou správou,

c)

s prevádzkovateľom hromadnej verejnej dopravy, ak ide o komunikáciu, na ktorej sa

táto doprava pravidelne vykonáva, prípadne s inými veľkými prevádzkovateľmi cestnej

dopravy, ktorých sa uzávierka osobitne dotýka.

(7)

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke sa musí ihneď oznámiť okresnej inšpekcii

požiarnej ochrany a záchrannej službe. Uzávierka a obchádzka sa musia označiť predpísaným

spôsobom. Na označení uzávierky treba uviesť aj čas jej trvania, ak presahuje tri

dni. Ak ide o uzávierku ciest určených na prepravu nadmieru ťažkých alebo rozmerných

predmetov oznámi príslušný národný výbor svoje rozhodnutie všetkým krajským národným

výborom a ústredným orgánom štátnej správy vo veciach dopravy republík.

(8)

Označenie uzávierky a obchádzky zabezpečuje žiadateľ na svoje náklady a zodpovedá

za stav tohto označenia po dobu uzávierky a obchádzky.

(9)

Ak sa má uzávierka alebo obchádzka časovo alebo miestne rozšíriť, treba podať novú

žiadosť a vydať nové rozhodnutie.

(10)

V prípade nebezpečenstva z omeškania (živelnej pohromy, dopravnej nehody, zrútenia

alebo poškodenia objektov, havárii energetických, plynárenských či teplárenských zariadení

a podobne) sa musí príslušná časť komunikácie bezodkladne uzavrieť a označiť aspoň

provizórnym spôsobom.

§ 11

(k

§ 8 zákona

)

(1)

Na zvláštne užívanie diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie

príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku

podľa osobitných predpisov.

5

)

Takým užívaním je najmä

a)

preprava nadmieru ťažkých alebo rozmerných predmetov a používanie vozidiel, ktorých

rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru ustanovenú osobitnými predpismi,

6

)

b)

umiestňovanie zariadení alebo predmetov na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii,

najmä predajných, reklamných alebo zábavných,

c)

umiestňovanie, skladanie a nakladanie predmetov, zariadení alebo materiálu na diaľnici,

ceste a miestnej komunikácii, neslúžiacich na údržbu a opravy týchto komunikácií,

ak sa nemajú bezodkladne odstrániť,

d)

usporadúvanie akcií, umiestňovanie vecí a zariadení (napríklad hospodárskych, kultúrnych,

zábavných, skladov, predajní, používanie reproduktorov, nevhodných svetelných zdrojov)

v blízkosti diaľnice alebo cesty, ak by sa ich prevádzkou alebo umiestnením, prípadne

prevádzkovým ruchom nimi vyvolaným mohla ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej

premávky,

e)

hnanie stáda dobytka po ceste a miestnej komunikácii,

f)

vláčenie kmeňov alebo iných predmetov, ktorými by sa mohla cesta alebo miestna komunikácia

poškodiť,

g)

zriaďovanie, vykonávanie plánovanej opravy a údržby nadzemných a podzemných vedení

každého druhu.

(2)

V prípade uvedenom v odseku 1 písmeno a) udeľuje povolenie po dohode s príslušným

dopravným inšpektorátom,

a)

ak ide iba o dopravu po diaľnici, Federálne ministerstvo dopravy,

b)

ak ide o dopravu po cestách presahujúcu územný obvod jedného okresu alebo ak ide

o dopravu medzi krajmi, krajský národný výbor, v územnom obvode ktorého táto doprava

začína,

c)

v ostatných prípadoch cestný správny orgán, ktorému podľa ustanovení § 3 zákona patrí

správa dotknutej komunikácie.

Dopravca je však povinný vyžiadať si súhlas na prepravu, ak sa povoľovaná preprava

dotýka

a)

železnice, od príslušného dráhového orgánu,

b)

diaľnice, od Federálneho ministerstva dopravy,

c)

trolejového vedenia mestskej koľajovej, prípadne trolejbusovej dráhy, od správcu

toto zariadenia.

(3)

Žiadosť o povolenie podľa odseku 1 písmeno a) sa musí podať spravidla štyri týždne

vopred, a pokiaľ nejde o zvlášť mimoriadne prepravy musí obsahovať

a)

účel, rozsah a čas dopravy, či sa bude opakovať a podobne,

b)

návrh dopravnej trasy,

c)

druh, typ, prípadne poznávaciu značku vozidiel, ktoré sa majú použiť,

d)

údaje o hmotnosti, počte, zaťažení, rázvore náprav, o počte, rozmeroch, hustení a

type pneumatík jednotlivých náprav, o najmenšom polomere otáčania vozidla alebo súpravy

a tomu zodpovedajúcemu najmenšiemu vonkajšiemu polomeru otáčania,

e)

obrysový nákres vozidla alebo súpravy s vyznačením všetkých rozmerov a umiestnenie

nákladu.

(4)

V povolení podľa odseku 1 písmeno a) sa môže nariadiť najmä trasa, spôsob a čas povolenej

dopravy, rýchlosť jazdy, opatrenie na zabezpečenie ostatnej premávky, vozoviek, mostov

alebo železničných priecestí; povolenie musí mať vodič pri sebe.

(5)

Prepravy vozidiel a nákladov s celkovou hmotnosťou vyššou ako 60 ton alebo nadmerných

rozmerov možno povoliť len výnimočne, pokiaľ žiadateľ preukáže, že nie je technicky

reálne znížiť hmotnosť prepravy ani použiť iný spôsob prepravy, a že zaťažiteľnosť

mostov a nosnosť vozoviek overená štatistickým posúdením umožní realizáciu prepravy;

bez týchto podkladov nie je príslušný cestný správny orgán oprávnený povolenie vystaviť.

V prípade nevyhnutnosti prepravy presahujúcej územný obvod jedného kraja povolí príslušný

krajský národný výbor prepravu podľa podkladov odovzdávaných ústrednými orgánmi štátnej

správy vo veciach dopravy republík podľa § 3 ods. 3 písm. f) zákona. Týmito podkladmi

sa rozumejú najvhodnejšie trasy (raz ročne aktualizované) znázornené v krajských cestných

mapách (nosnosť mostov, úrovňové železničné priecestia, podcestné výšky), pasport

ciest a mostov týchto trás, údaje o intenzite dopravy a metodika postupu pre posudzovanie

nosnosti mostov. Realizáciu prepravy treba prerokovať s príslušným cestným správnym

orgánom v dostatočnom predstihu tak, aby žiadateľ zaistil preverenie a zabezpečenie

určenej trasy oprávnenými organizáciami.

(6)

Na základe plnenia podmienok uložených pri konaní o povolenie nadmerných prepráv

povoľujúcim orgánom oznámi dopravca príslušnému stavebnému úradu potrebu vykonania

nevyhnutných úprav na pozemných komunikáciách, ktoré vykoná na svoje náklady. V oznámení

sa uvedie čas, miesto, účel, rozsah a jednoduchý technický opis úprav. Ak sa nevyhnutné

úpravy dotýkajú vodných tokov, dopravca postupuje podľa osobitných predpisov.

7

)

Opatrenia na susednom pozemku, alebo na stavbe, ktoré súvisia s nevyhnutnými úpravami,

sa spravujú osobitnými predpismi.

8

)

§ 12

(k

§ 9 zákona

)

(1)

Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií,

ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému

stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam,

ktoré môže vodič predvídať.

(2)

Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti

týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani

pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam

vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti

sú najmä

a)

ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky,

nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné

značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b)

znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie

alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,

c)

ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody

na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia

na odvodnenie komunikácie.

(3)

Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľníc, ciest a miestnych

komunikácií, na ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len

vopred určené dopravne dôležité miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty,

autobusové zastávky a pod.).

(4)

Schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch

ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký

stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému

stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

(5)

Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov

a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady

obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri

zvýšenej opatrnosti chodcov.

(6)

Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť,

prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä

a)

fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,

b)

víchrice a mimoriadne vodné zrážky,

c)

povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,

d)

vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,

e)

hmly a odmäky,

f)

mrznúci dážď a mrholenie.

§ 13

(k

§ 9a zákona

)

(1)

Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita,

stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno

odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie

z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné

zariadenia a pod.).

(2)

Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú

ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové

oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie

komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

§ 14

(k

§ 10 zákona

)

(1)

Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností a prevádzkovatelia všetkých

výrobných, stavebných, hospodárskych a iných činností nesmú diaľnice, cesty a miestne

komunikácie a premávku na nich ohrozovať najmä pri

a)

ťažbe dreva a pri hospodárení v lesoch,

b)

prevádzke píl a skládok dreva,

c)

ťažbe kameňa, štrku, piesku a hliny,

d)

podzemných prácach,

e)

stavebnej činnosti každého druhu,

f)

poľnohospodárskej činnosti,

g)

úpravách vodných tokov a pri ich údržbe,

h)

úpravách odtokových pomerov.

(2)

Bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho orgánu je zakázaná akákoľvek stavebná

činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne komunikácie alebo premávku

na nich alebo ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v potrebnej modernizácii

dotknutého úseku komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala podmienky

bezpečnej a plynulej premávky na komunikáciách.

(3)

Vlastníci, správcovia alebo užívatelia poľnohospodárskych a lesných pozemkov sú povinní

na vlastné náklady robiť opatrenia na zamedzenie zosunu a splavenia pôdy na komunikácii

a do cestných odvodňovacích zariadení

9

)

okrem prípadov spôsobených prírodnými vplyvmi.

(4)

Na cestný pozemok diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sa nesmú vyviesť žiadne

odvodňovacie systémy (melioračné, odpadové vody a pod.), ktoré by vyvolávali podmáčanie

cestného pozemku.

(5)

Pri údržbe a úpravách vodných tokov sú povinní ich správcovia na vlastné náklady

robiť všetky zabezpečovacie opatrenia na zamedzenie ohrozenia a škôd na komunikáciách

účinkom vôd.

(6)

Prevádzkovatelia lomov, štrkovísk, pieskovní, skládok sypkých látok a skládok odpadkov

a silážnych objektov sú povinní dodržiavať podmienky určené cestným správnym orgánom

a na vlastné náklady vykonávať všetky opatrenia na zamedzenie znečisťovania komunikácií

z týchto prevádzok.

(7)

Vozidlá uskutočňujúce po pozemných komunikáciách prepravu sypkých a odpadových materiálov

na skládky alebo zo skládok a prevádzok v blízkosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

musia sa nakladať a prepravovať spôsobom, ktorý vylúči znečistenie pozemnej komunikácie.

§ 15

(k

§ 11 zákona

)

(1)

Cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách

I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie;

vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov.

10

)

(2)

Hranice územia zastavaného alebo územia určeného na súvislé zastavanie vyplývajú

z územnoplánovacej dokumentácie, inak túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého

zastavania Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s okresným národným výborom,

ak ide o diaľnice, okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom

a miestnym národným výborom, ak ide o cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne

komunikácie. Príslušný cestný správny orgán pritom prihliadne na to, či súvislé zastavanie

je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko či sa celkom alebo sčasti obmedzuje

len na jednu jej stranu; stavebné medzery až do 200 metrov spravidla neprerušujú súvislé

zastavanie.

(3)

Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách

komunikácie vo vzdialenosti

a)

100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako

rýchlostná komunikácia,

b)

50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy,

c)

25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako

rýchlostná komunikácia,

d)

20 metrov od osi vozovky cesty III. triedy,

e)

15 metrov od osi vozovky miestnej komunikácie I. a II. triedy.

Na smerovo rozdelených cestách a miestnych komunikáciách sa tieto vzdialenosti merajú

od osi priľahlej vozovky.

(4)

V okolí úrovňového kríženia ciest s inými pozemnými komunikáciami a s dráhami sú

hranice cestných ochranných pásiem určené zvislými plochami, ktorých poloha je daná

stranami rozhľadových trojuholníkov.

11

)

Ak by však takto určené cestné ochranné pásmo bolo užšie ako cestné ochranné pásmo

určené podľa odseku 3, platí aj pre okolie úrovňových krížení ustanovenie odseku 3.

§ 16

(k

§ 11 zákona

)

(1)

V cestných ochranných pásmach je zakázané

a)

vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo

povolenie stavby,

b)

robiť na objektoch a zariadeniach postavených pred vznikom cestného ochranného pásma

úpravy na predĺženie ich životnosti, ak sa počíta s ich budúcim odstránením,

c)

robiť akékoľvek zemné úpravy, ktorými by sa úroveň terénu znížila alebo zvýšila k

nivelete vozovky komunikácií,

d)

zriaďovať skladiskové a letiskové plochy, spevnené aj nespevnené,

e)

hospodáriť v lesoch spôsobom odporujúcim zásadám vopred dohodnutým s príslušným cestným

správnym orgánom,

f)

v okolí úrovňových krížení ciest s inými pozemnými komunikáciami a s dráhami a na

vnútornej strane oblúkov ciest s polomerom 500 metrov a menším tiež vysádzať alebo

obnovovať stromy alebo vysoké kry a pestovať také kultúry, ktoré by svojím vzrastom

a s prihliadnutím na úroveň terénu rušili rozhľad potrebný pre bezpečnú dopravu.

(2)

Obmedzenia podľa odseku 1 sa nevzťahujú na súčasti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,

na označníky zastávok, na zastávky a čakárne hromadnej verejnej dopravy, na čerpacie

stanice pohonných látok, na telekomunikačné a energetické vedenia, na stavby a zariadenia

súvisiace s úpravou odtokových pomerov, na meračské značky, na signály a ich zariadenia

na mapovanie a na stavby a zariadenia slúžiace obrane štátu, pokiaľ sú umiestnené

v súlade s osobitnými predpismi tak, aby nezhoršovali bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky a nesťažovali údržbu komunikácie.

(3)

Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa

podáva už v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených

prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy

majetkovej správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu

súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať

na podmienky.

§ 17

(k

§ 13 zákona

)

(1)

Cestné pomocné pozemky sú pozdĺž všetkých diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

I. až III. triedy mimo súvisle zastavaného územia. Cestným pomocným pozemkom môže

byť aj iné vymedzené priľahlé územie.

(2)

Pri zriaďovaní cestných pomocných pozemkov, pokiaľ sú súčasťou poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, sa postupuje v súlade s osobitnými predpismi.

12

)

(3)

Šírka pruhu cestného pomocného pozemku má byť 60 centimetrov po oboch stranách vonkajšieho

okraja telesa diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie; väčšia šírka sa môže určiť,

ak je výnimočne potrebná na dôležité účely správy alebo údržby komunikácie a ak sa

tým neohrozia záujmy poľnohospodárskej výroby. Hranice cestného pozemku sa osádzajú

medzníkmi.

(4)

Cestné pomocné pozemky slúžia najmä na

a)

zabezpečenie miesta na skladanie cestných údržbových látok a materiálov získaných

pri čistení komunikácie,

b)

zabezpečenie miesta pre skládku zásnežiek a pre výsadbu trvalých zásnežiek v podobe

živých plotov,

c)

zabezpečenie prístupu k svahom cestných násypov a zárezov z vonkajšej strany,

d)

ochranu svahov cestných násypov a zárezov pred poškodzovaním pri užívaní susedných

nehnuteľností,

e)

pestovanie cestnej zelene, ak tomu nebráni využitie na účely uvedené pod písmenami

a) až d).

§ 18

(k

§ 14 zákona

)

(1)

Na pomocných cestných pozemkoch a na iných pozemkoch tvoriacich súčasť diaľníc, ciest

a miestnych komunikácií (

§ 8 ods. 2

) sa vysadzuje a udržiava vhodná cestná zeleň, najmä traviny, kvetinová výsadba, kry

a stromovie. Ošetrovanie cestnej zelene zabezpečuje príslušný správca komunikácie.

(2)

Výsadba a druh cestnej zelene sa určuje s ohľadom na bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky, na zlepšenie životného prostredia a rázu krajiny, na údržbu komunikácií

a s ohľadom na možnosti udržiavania zelene.

(3)

Výsadbou cestnej zelene sa nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, pokiaľ ide

o rozhľadové pomery, alebo sťažiť údržba komunikácie, prípadne sťažiť použitie pozemku

na účely správcu komunikácie; nemá sa sťažiť ani obhospodarovanie susedných poľnohospodárskych

pozemkov.

(4)

Pri novobudovaných diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách musí byť výsadba

a druh zelene vždy súčasťou stavby.

(5)

Ovocné stromovie možno vysádzať len tam, kde je to vhodné s ohľadom na pôdne a klimatické

pomery a na možnosti riadneho obhospodarovania.

(6)

O výsadbe a voľbe druhu cestnej zelene a o jej prípadnej likvidácii rozhoduje cestný

správny orgán.

§ 19

(k

§ 18 zákona

)

(1)

Zriadenie úrovňového kríženia cesty a miestnej komunikácie s dráhou možno povoliť

iba v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

13

)

(2)

Výstavba mimoúrovňového kríženia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie s dráhou

patrí investorovi neskoršie realizovanej akcie, pokiaľ nie je dohodou ustanovené inak.

Po dokončení výstavby patrí správa nadcestia pozemnej komunikácie nad dráhou orgánu,

ktorému podľa § 3 zákona patrí správa dotknutej komunikácie. Správa nadcestia dráhy

nad pozemnou komunikáciou patrí dráhovému podniku.

(3)

Dráhový podnik je povinný udržiavať v riadnom stave cestu alebo miestnu komunikáciu

na priecestí bez závor do vzdialenosti 2,5 metra od osi krajnej koľajnice, na priecestí

so závorami v úseku medzi závorami, a to v celej šírke telesa pozemnej komunikácie.

Šírka komunikácie na priecestí má zodpovedať šírke priľahlých úsekov pozemnej komunikácie;

kde to tak nie je, musí sa priecestie pri rekonštrukcii primerane rozšíriť.

(4)

Pri cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy je dráhový podnik povinný ďalej

zabezpečiť

a)

takú úpravu priecestia a priľahlých úsekov pozemnej komunikácie, aby prechádzanie

cestných vozidiel bolo plynulé,

b)

také opatrenia na priecestiach v súvisle zastavanom území, aby chodci pri prechode

dráhy neboli nútení používať vozovku pozemnej komunikácie,

c)

také umiestnenie dráhových zariadení, aby nebránili potrebnému rozhľadu užívateľov

pozemnej komunikácie a nezasahovali do priestoru nad jej vozovkou do výšky 5 metrov

(netýka sa trolejového vedenia); zariadenia, ktoré nezodpovedajú týmto požiadavkám,

musia sa pri rekonštrukcii premiestniť. Zlepšenie rozhľadu pri strážnych domčekoch

treba zabezpečiť aspoň odstránením nepriehľadných plotov a vysokých porastov.

(5)

Na cestách a miestnych komunikáciách užších ako 5 metrov sa musí na priecestí zachovať

voľná prejazdná šírka minimálne 5 metrov.

§ 20

(k

§ 18 zákona

)

(1)

Podzemné a nadzemné vedenia v súbehu s cestou v prejazdných úsekoch ciest cez mestá

a obce sa musia v súlade s osobitnými predpismi viesť tak, aby

a)

neohrozovali pozemné komunikácie a nenarúšali ich údržbu, a to ani pri údržbe a úpravách

týchto vedení,

b)

nebránili potrebným modernizačným úpravám cesty,

c)

nebránili dodatočným dopĺňajúcim stavbám kanalizácie a chodníkov.

(2)

V zastavanom území, kde nemožno meniť trasu podzemných vedení, môžu sa tieto vedenia

umiestňovať v zelených pásoch pozdĺž cesty alebo miestnej komunikácie, a ak nie je

zelený pás, pod dlažbou chodníka, ak sa preukáže, že iné technické riešenie bez neúmerne

vysokých nákladov nie je možné. Hlavný vodovodný rad alebo kanalizačné vedenie môže

sa uložiť do telesa cesty alebo miestnej komunikácie. Na základe povolenia cestného

správneho orgánu sa môže uložiť do telesa cesty alebo miestnej komunikácie podzemné

telekomunikačné vedenie.

(3)

V zastavanom území nie je dovolené zriaďovať kríženie podzemných vedení prekopom

na cestách a na miestnych komunikáciách I. a II. triedy. Výnimku z tohto zákazu môže

povoliť cestný správny orgán v prípadoch, keď sa z dôvodov prírodných podmienok v

mieste plánovaného kríženia možnosť pretlaku vylučuje a zmena trasy vedenia do iného

vhodnejšieho miesta je preukázateľne tiež vylúčená.

(4)

Ak investor stavby podzemného vedenia alebo jeho správca zdôvodňuje žiadosť o povolenie

prekopu cesty a miestnej komunikácie I. a II. triedy neprimerane vysokými nákladmi

na preloženie trasy vedenia do miesta vhodného pre pretlak, cestný správny orgán preskúma

túto žiadosť predovšetkým z hľadiska životnosti dotknutého telesa komunikácie a jej

vozovky a s ohľadom na následky porušenia celistvosti krytu vozovky rozhodne o dôvodnosti

žiadosti s ohľadom na celospoločenský záujem, ako aj na hospodárnosť údržby.

(5)

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, nie je pri haváriách povolenie potrebné, ale

vykonanie prác sa musí bezodkladne ohlásiť, aby sa mohli určiť podmienky na uvedenie

do pôvodného stavu.

(6)

Ak sú podmienky na povolenie prekopu splnené, cestný správny orgán vyzve investora

stavby vedenia alebo jeho správcu, aby najprv predložil písomný záväzok o tom, že

po dohodnutý čas bude priebežne a bez meškania zabezpečovať odstraňovanie závad, ktoré

vznikli z nedokonalého spojenia konštrukčných vrstiev vozovky alebo poklesom výplne

výkopu, a uhrádzať následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku týchto závad. Súčasťou

tohto písomného záväzku bude aj ustanovenie, že po uplynutí dohodnutého času uhradí

náklady na vynaloženú zvýšenú údržbu miesta narušeného prekopom.

§ 21

(k

§ 20 zákona

)

(1)

Pevnými prekážkami zabudovanými vo vozovke alebo v krajniciach ciest a miestnych

komunikácií sú odrazníky, betónové stĺpiky, stĺpy nadzemného vedenia, stromovie, pútače

každého druhu a ďalšie predmety a zariadenia pevne spojené so zemou.

(2)

Predmety tvoriace pevnú prekážku a umiestnené na vozovke a v krajniciach ciest alebo

miestnych komunikácií pred účinnosťou tejto vyhlášky sa musia odstrániť v týchto lehotách

a)

pri cestách I. triedy budovaných ako rýchlostné komunikácie do 30. 6. 1986,

b)

pri cestách I. a II. triedy do 31. 12. 1986,

c)

pri cestách III. triedy a pri miestnych komunikáciách I. a II. triedy do 31. 12.

1990.

(3)

Pre odstránenie stĺpov nadzemných vedení tvoriacich pevnú prepážku platia odlišné

lehoty dohodnuté ich správcami a správcami pozemných komunikácií do 30. 6. 1985. Ak

nedôjde k dohode, rozhodne po tomto termíne podľa miestnych podmienok príslušný cestný

správny orgán s ohľadom na realizačné podmienky správcu vedenia.

(4)

Odstrániť pevné prekážky sú povinní ich správcovia alebo vlastníci na svoje náklady.

§ 22

(k

§ 22 zákona

)

(1)

Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom,

staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch

a objektoch.

(2)

Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové

komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné

miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie.

(3)

O právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy.

14

)

§ 23

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy a spojov č.

136/1961 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

§ 24

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1984.