35/1983 Z. z. PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

§ 1

(1)

Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch

a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa

socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi

predpismi.

(2)

Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí

sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(3)

Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia

svojich voličov odvolaní.

§ 2

Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných

obvodov. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie

potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým

s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové

a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií a vedú ich

k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej

hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti

republiky.

§ 3

(1)

Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej

účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov

na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak

zapájajú v najširšej miere do správy štátu.

(2)

Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s

nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi

a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.

§ 4

(1)

Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s orgánmi Národného frontu a organizáciami

v ňom združenými, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým

zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.

(2)

Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a

uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú

si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi

družstvami.

(3)

Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú

s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú

orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe,

plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

§ 5

(1)

Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže

zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.

(2)

Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.

§ 6

(1)

Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných

obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné

upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej

činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie

Zákona o rodine

a na všestrannú ochranu občianskych práv.

(2)

Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so

stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.

(3)

Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode

národného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej

činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na

nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach

v lehote ním určenej.

(4)

Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v

rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných

náčelníkov. Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné

a podriadené len vyšším náčelníkom.

§ 6a

(1)

Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí

verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného

výboru.

(2)

Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku,

upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie.

Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných

na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len

v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste

v blokovom konaní.

(3)

Podmienky zriaďovania inšpekcií verejného poriadku národných výborov, ich úlohy,

ako aj práva a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda nariadením.

§ 6b

(1)

Národné výbory môžu združovať na základe zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi,

družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo

činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie

prostriedkov a činností").

(2)

Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických

organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záujem.

(3)

Ak nedôjde k dohode, môžu národné výbory uložiť socialistickým organizáciám povinnosť

uzavrieť zmluvu o združení prostriedkov a činností. Toto oprávnenie majú národné výbory

aj vtedy, keď sa na združovaní prostriedkov a činností samy nezúčastnia.

(4)

Pri združovaní prostriedkov a činností postupujú národné výbory podľa zásad ustanovených

vládou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda").

§ 7

(1)

Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám a voči organizáciám

riadeným alebo spravovaným národnými výbormi vyšších stupňov vykonávajú národné výbory

štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania a ochrany

podmienok zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb, verejného poriadku,

požiarnej ochrany, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho pôdneho

a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy ustanovujú,

v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného výboru.

(2)

Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť ústredne riadených hospodárskych,

družstevných a ostatných organizácií a organizácií riadených alebo spravovaných národnými

výbormi vyšších stupňov, ak ide o poskytovanie služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu

a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, verejné a závodné

stravovanie a rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie

§ 6 ods. 3 druhej a tretej vety

platí obdobne.

(3)

Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené

alebo spravované národnými výbormi vyšších stupňov sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného

ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať

s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených

osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach,

ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu,

mesta a obce.

(4)

Národné výbory iniciatívne upozorňujú ústredne riadené hospodárske a družstevné organizácie

na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich

vyjadrenia k týmto upozorneniam.

§ 8

V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné

výbory a v krajoch krajské národné výbory.

§ 9

(1)

V obci, ktorú na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor ako

strediskovú obec (ďalej len „stredisková obec"), vykonáva miestny národný výbor rozšírenú

pôsobnosť.

(2)

So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí;

o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.

(3)

Krajský národný výbor môže na návrh okresného národného výboru určiť, že miestny

národný výbor pre niekoľko obcí má pôsobnosť ako miestny národný výbor v strediskovej

obci.

§ 10

(1)

Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach

mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.

(2)

Mestské národné výbory sa členia na kategórie.

(3)

V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a

mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou

hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných

kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké

mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných

výborov vláda.

(4)

V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov

a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami

osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a

potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory

druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor.

(5)

V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.

§ 11

(1)

V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.

(2)

V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský

obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.

§ 12

*)

V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného

mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený

priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru

hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.

§ 12a

V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory,

v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne národné výbory. Národný výbor hlavného

mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú

úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich

na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje

zákon Slovenskej národnej rady.

**)

§ 13

(1)

Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť

svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor

tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby

a)

miestny alebo mestský národný výbor mal najmenej

9 poslancov v obciach do 300 obyvateľov,

11 poslancov v obciach do 600 obyvateľov,

17 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,

25 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,

40 poslancov v obciach do 10 000 obyvateľov,

b)

miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor mal najmenej

25 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,

30 poslancov v obciach do 2 500 obyvateľov,

35 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,

50 poslancov v obciach do 10 000 obyvateľov,

60 poslancov v obciach do 20 000 obyvateľov,

80 poslancov v obciach do 50 000 obyvateľov,

85 poslancov v obciach nad 50 000 obyvateľov;

c)

okresný národný výbor mal najmenej

60 poslancov v okresoch do 80 000 obyvateľov,

80 poslancov v okresoch s väčším počtom obyvateľov;

d)

krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;

e)

mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej

80 poslancov.

(2)

Obvodný národný výbor určí počet svojich poslancov podľa odseku 1 písm. b).

§ 14

(1)

Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru,

zvlášť sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena

ktorých bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a

udržiava s nimi stále spojenie.

(2)

Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti, a to

a)

poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru v meste Košiciach

a mestského národného výboru najmenej dvakrát ročne,

b)

poslanec iného národného výboru, ako národného výboru uvedeného v písmene a), najmenej

raz ročne.

§ 15

(1)

Poslanec národného výboru je oprávnený najmä

a)

predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;

b)

vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj

mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať

bezodkladne a ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;

c)

požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia

môže požadovať aj od vedúcich organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných

národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;

d)

odporúčať vedúcim organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom

opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný

výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii alebo zariadeniu vhodné

opatrenia na nápravu;

e)

požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor

neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej

funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;

f)

zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;

g)

zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich

sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti,

oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali, príslušným orgánom a organizáciám;

h)

požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej

arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.

(2)

Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné

a)

poskytovať poslancovi pomoc pri plnení jeho úloh;

b)

zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení

najneskôr do 30 dní;

c)

informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov

občanov, ktoré im postúpil.

§ 16

(1)

Poslanec národného výboru je povinný najmä

a)

aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré

bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore

a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami,

s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;

b)

podávať voličom správy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov

a pripomienok;

c)

udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;

d)

uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;

e)

úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a

skúsenosti v práci národného výboru.

(2)

Poslanec miestného národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného

výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode.

§ 17

(1)

Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach

ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva).

Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie a

poskytnúť mu za tým účelom potrebné pracovné voľno; to platí aj o členoch komisií

národných výborov, ktorí nie sú poslancami.

(2)

Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný

pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú

odmenu. Ostatní poslanci a členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, dostanú od národného

výboru náhradu ušlého zárobku; vláda ustanoví, v ktorých prípadoch môžu od národného

výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im

vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov

v pracovnom pomere.

(3)

Podrobnejšiu úpravu odmien a náhrad ustanoví vláda.

§ 18

Prvoradou úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho

rozvoja je najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného

prostredia, o zlepšovanie úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského

života, o výchovu mládeže, o utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu

a rekreácie a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov. Národné

výbory sa starajú o súladný rozvoj ich územného obvodu, o účelné hospodárenie s pracovnými

silami, o zvyšovanie efektívnosti investičnej výstavby, o hospodárne využívanie prírodných,

finančných a hmotných zdrojov a o dodržiavanie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov.

§ 19

Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku

- utvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,

- oblastného plánovania,

- územného plánovania a stavebného poriadku,

- pracovných síl,

- ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,

- ochrany a využívania nerastného bohatstva,

- poľnohospodárstva,

- lesného a vodného hospodárstva,

- energetiky,

- hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi,

- financií a správy a ochrany národného majetku,

- zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu,

- služieb,

- dopravy a cestného hospodárstva,

- školstva,

- kultúry a informácií,

- zdravotníctva,

- sociálneho zabezpečenia,

- obrany štátu,

- ochrany verejného poriadku,

- požiarnej ochrany,

- všeobecnej vnútornej správy.

§ 20

(1)

Národné výbory spravujú organizácie a zariadenia v odvetviach (úsekoch)

- školstva, najmä predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a školy pre

mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, školské výchovné zariadenia a školské účelové

zariadenia,

- kultúry a ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,

- zdravotníctva, najmä ústavy národného zdravia,

- sociálneho zabezpečenia, najmä ústavy a iné zariadenia sociálnej starostlivosti,

- vnútornej správy, najmä archívy národných výborov a inšpekcie verejného poriadku,

- požiarnej ochrany, najmä verejné požiarne útvary.

(2)

V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1

sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády

a národného výboru vyššieho stupňa a v otázkach ich odborného vedenia aj smernicami

ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) a národného výboru vyššieho stupňa.

§ 21

Na plnenie svojich úloh môžu národné výbory zriaďovať a riadiť organizácie alebo zariadenia

obstarávajúce

- verejnoprospešné služby (čistenie mesta a odvoz pevných domových odpadov, správu

a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou z verejných vodovodov,

odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a pod.),

- správu a údržbu domového majetku,

- miestne stavebníctvo,

- miestne dopravné služby a verejnú osobnú a nákladnú automobilovú dopravu,

- výstavbu, údržbu a správu ciest a miestnych komunikácií,

- platené služby (pranie a čistenie, opravárske činnosti vrátane autoopravárstva,

zhotovenie vecí na zákazku, osobné služby, ubytovacie služby, verejné stravovanie,

rekreácie a cestovný ruch, pohrebníctvo a pod.),

- miestnu výrobu,

- zásobovanie tuhými palivami,

- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,

- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti,

- zber druhotných surovín,

- iné špecializované činnosti (centralizovaná výroba pokrmov pre verejné a závodné

stravovanie a pod.).

§ 22

(1)

Riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti,

zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych

predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho

práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie

potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti

a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.

(2)

Hlavné úlohy hospodárskej organizácie riadenej národným výborom, zásady jej riadenia

a vnútornej organizácie ustanoví štatút, ktorý podľa zásad schválených vládou vydá

národný výbor, ktorý organizáciu riadi; podrobnosti o vnútornej organizácii upraví

organizačný poriadok, ktorý podľa zásad ustanovených v štatúte vydá riaditeľ (vedúci)

organizácie.

(3)

Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu

svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom

záujme.

(4)

Ak obstarávajú činnosť uvedenú v

§ 21

rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje

sa na ne ustanovenie

§ 20 ods. 2

.

§ 22a

Riaditeľ (vedúci) organizácie (zariadenia) zriadenej na plnenie úloh podľa

§ 21

zodpovedá za jej činnosť rade národného výboru.

§ 22b

(1)

Miestne národné výbory, obvodné národné výbory a mestské národné výbory môžu udeľovať

jednotlivým občanom povolenia na poskytovanie služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu

občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky ich povoľovania,

obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby

a odnímanie udelených povolení upraví vláda nariadením.

(2)

Predaj tovaru občanmi upravujú osobitné predpisy.

1

)

§ 23

(1)

Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných

národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených

a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné

a ostatné organizácie a organizácie riadené a spravované národnými výbormi plnia svoje

povinnosti podľa tohto zákona na zabezpečenie potrieb ekonomického a sociálneho rozvoja

územných obvodov národných výborov. Kontrolujú tiež, ako uvedené organizácie plnia

svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej

správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.

(2)

Národné výbory kontrolujú, ako ústredne riadené štátne, družstevné a ostatné organizácie

plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi vzťahy k rozpočtom

národných výborov.

§ 24

(1)

Národné výbory môžu

a)

zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu a predkladať ho iným orgánom;

b)

udeľovať čestné občianstvo obce (mesta), ceny národného výboru v rozsahu a za podmienok

určených vládou a iné verejné uznania.

(2)

Ak nie je predpísané používanie štátneho znaku, môžu mestské (obvodné) národné výbory

a nimi riadené a spravované organizácie používať mestský znak. Iné orgány a organizácie

môžu používať mestský znak len so súhlasom príslušného národného výboru.

§ 24a

(1)

Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje územné obvody všeobecne

záväzné nariadenia.

(2)

Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných

výborov vyšších stupňov.

(3)

Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť vyhlásené. Vyhlásenie sa vykoná

tak, že sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru vyvesí na jeho úradnej tabuli.

Tento spôsob vyhlásenia je podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia národného

výboru. Okrem toho sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru uverejní spôsobom

v mieste obvyklým a všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov

aj na úradných tabuliach miestnych národných výborov, obvodných národných výborov

a mestských národných výborov.

(4)

Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť pätnástym dňom nasledujúcim

po dni jeho vyhlásenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vo

výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, môže národný výbor

ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť už dňom

vyhlásenia.

(5)

Všeobecne záväzné nariadenia národného výboru musia byť každému prístupné na národnom

výbore, ktorý ich vydal. Na miestnych národných výboroch, obvodných národných výboroch

a mestských národných výboroch musia byť prístupné aj všetky všeobecne záväzné nariadenia

národných výborov vyšších stupňov, ktoré sa vzťahujú na ich územné obvody.

§ 25

(1)

Miestny národný výbor vytvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov

občanov, podmienky zdravého spôsobu života a práce v obci, organizuje výstavbu obce,

stará sa o jej zveľaďovanie a vzhľad, rozvíja kultúrny a spoločenský život a chráni

verejný poriadok a práva občanov. Na všetkých úsekoch svojej práce vytvára podmienky

pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva.

(2)

Miestny národný výbor

a)

spravuje základnú školu, školské zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti

v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, miestnu ľudovú knižnicu a podľa miestnych

podmienok ďalšie kultúrne zariadenia;

b)

spravuje miestne komunikácie a verejné osvetlenie a obstaráva podľa miestnych podmienok

ďalšie verejnoprospešné alebo iné služby pre obyvateľstvo (

§ 21

), a to aj pre obyvateľstvo spádového územia;

c)

dáva súhlas k rozmiestneniu predajní, určuje čas predaja a robí ďalšie opatrenia

na zabezpečenie riadneho zásobovania obyvateľstva;

d)

vykonáva štátnu správu na ďalších vymedzených úsekoch, najmä na úseku evidencie obyvateľstva,

vedenia matrík, požiarnej ochrany, výstavby, hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi,

ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho a lesného

fondu.

(3)

Ak iné štátne orgány robia opatrenia, ktoré sa dotýkajú záujmov obce, sú povinné

si vyžiadať stanovisko miestneho národného výboru.

§ 25a

Miestny národný výbor v strediskovej obci okrem pôsobnosti, ktorá mu patrí podľa

§ 25

,

a)

zriaďuje, riadi a zrušuje drobné prevádzkárne a podľa podmienok aj podnik služieb

poskytujúci základné služby občanom a zariadenie alebo organizáciu správy a údržby

domového majetku, ak je to vzhľadom na rozsah tohto majetku účelné;

b)

vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja okresu, strednodobých a vykonávacích hospodárskych

plánov a k rozpočtu okresného národného výboru; okresný národný výbor je povinný tieto

návrhy prerokovať s miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a informovať

ich o schválených koncepciách, hospodárskych plánoch a rozpočte a o ich plnení;

c)

vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov

1.

vyžaduje správy o ich činnosti týkajúcej sa životných podmienok obyvateľstva obce

a úloh miestneho národného výboru pri zabezpečovaní rozvoja územného obvodu,

2.

požaduje od organizácií vykonanie nápravy pri zistení nedostatkov v ich činnosti,

ak bola porušená socialistická zákonnosť alebo celospoločenské záujmy a tým ohrozené

oprávnené potreby alebo životné podmienky obyvateľstva obce; organizácie sú povinné

oznámiť národnému výboru v lehote, ktorú im určil, ako a dokedy zabezpečia odstránenie

nedostatkov,

3.

požaduje od organizácie uloženie kárneho opatrenia alebo iného postihu pracovníkovi

zodpovednému za nedostatky, ktoré neboli odstránené v lehote oznámenej organizáciou

národnému výboru,

4.

dáva súhlas na umiestnenie a začatie činnosti nových prevádzkární alebo zariadení

služieb a na rozšírenie, obmedzenie alebo zrušenie poskytovaných služieb a po prerokovaní

s organizáciou a s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia určuje čas poskytovania

služieb občanom,

5.

vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich prevádzkární a zariadení;

pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch v činnosti prevádzkární alebo zariadení

môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;

d)

vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám

1.

má oprávnenia uvedené v ustanovení písm. c) v bodoch 1 až 4,

2.

navrhuje okresnému národnému výboru pozastavenie výkonu uznesenia alebo iného opatrenia

jednotného roľníckeho družstva, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami

jednotného roľníckeho družstva, so zmluvou o spolupráci alebo o zriadení spoločného

poľnohospodárskeho podniku,

3.

vyjadruje sa k vydaniu povolenia jednotnému roľníckemu družstvu na vykonávanie pridruženej

výroby na území strediskovej obce,

4.

navrhuje okresnému národnému výboru, aby požiadal o zvolanie mimoriadnej členskej

schôdze (zboru zástupcov) jednotného roľníckeho družstva na prerokovanie závažných

otázok dotýkajúcich sa záujmov strediskovej obce.

§ 26

Mestský národný výbor

(1)

Mestský národný výbor zabezpečuje plánovitý rozvoj mesta a zúčastňuje sa na riešení

oblastných proporcií. Organizuje výstavbu mesta, vytvára podmienky zdravého spôsobu

života a práce v meste, rozvíja kultúrnu a politickovýchovnú prácu a chráni verejný

poriadok a práva občanov.

(2)

Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (

§ 25 ods. 2 a 3

), môže podľa potreby zriaďovať, riadiť alebo spravovať organizácie a zariadenia potrebné

na uspokojovanie potrieb občanov. Mestský národný výbor prvej kategórie zriaďuje,

riadi alebo spravuje najmä organizácie obstarávajúce platené služby, verejnoprospešné

služby a správu a údržbu domového majetku.

(3)

Mestský národný výbor vykonáva aj pôsobnosť, ktorá patrí miestnemu národnému výboru

v strediskovej obci (

§ 25a

).

(4)

Mestský národný výbor ďalej

a)

vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov

1.

zaujíma stanovisko k návrhom koncepcií rozvoja a hospodárskych plánov organizácií

poskytujúcich služby,

2.

vydáva súhlas na umiestnenie organizácií alebo ich častí (závodu, prevádzkárne a

pod.) na území mesta,

3.

posudzuje programy sociálneho rozvoja organizácií z hľadiska ich nadväznosti na hospodársky,

sociálny a kultúrny rozvoj mesta a zaujíma k nim stanovisko;

b)

vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám

1.

má oprávnenia uvedené v ustanovení písmena a) v bodoch 2 a 3,

2.

zaujíma stanovisko k zámerom, koncepciám a iným opatreniam organizácií, pokiaľ sa

týkajú rozvoja a výstavby mesta a potrieb občanov,

3.

vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich závodov a prevádzkární

organizácií poskytujúcich služby obyvateľstvu; pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch

v činnosti závodov a prevádzkární môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;

c)

vyjadruje sa k návrhom záväzných stanovísk, ktoré vydávajú príslušné orgány štátnej

správy k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, najmä z hľadiska nárokov na

prírodné zdroje a bytovú výstavbu, vplyvu na tvorbu a ochranu životného prostredia,

ako aj k návrhom na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych

výrob, prípadne dáva na takéto zrušenie podnety.

(5)

Mestský národný výbor prvej kategórie vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie

vybraných investícií podľa osobitných predpisov.

(6)

Mestský národný výbor prvej kategórie a mestský národný výbor druhej kategórie vykonáva

v prípadoch ustanovených zákonom aj pôsobnosť, ktorá inak patrí okresnému národnému

výboru.

§ 26a

Národný výbor mesta Košíc a obvodné národné výbory v Košiciach majú pôsobnosť mestského

i okresného národného výboru. Rozdelenie pôsobnosti medzi Národným výborom mesta Košíc

a obvodnými národnými výbormi vykoná Národný výbor mesta Košíc vo svojom štatúte.

Národný výbor mesta Košíc môže po dohode s obvodnými národnými výbormi určiť na svojom

plenárnom zasadaní, že niektoré úlohy patriace do pôsobnosti obvodných národných výborov

bude z dôvodu účelnosti alebo z iného dôležitého dôvodu plniť niektorý obvodný národný

výbor aj v územných obvodoch ostatných obvodných národných výborov.

§ 27

Okresný národný výbor

(1)

Okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci,

najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami,

radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny. Vykonáva

periodické revízie hospodárenia národných výborov nižších stupňov, ako aj organizácií

a zariadení riadených a spravovaných týmito národnými výbormi.

(2)

Okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v

§ 19

.

(3)

Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní koncepcie

rozvoja okresu a vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja kraja, strednodobých a vykonávacích

hospodárskych plánov a rozpočtov krajského národného výboru; krajský národný výbor

prerokúva tieto návrhy s okresnými národnými výbormi a informuje ich o schválených

koncepciách, hospodárskych plánoch, o rozpočte a o ich plnení.

(4)

Okresný národný výbor vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných

investícií podľa osobitných predpisov a spolupracuje s krajským národným výborom pri

vypracúvaní záväzných stanovísk k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, pri

ktorých tieto stanoviská vydáva krajský národný výbor; ďalej spolupracuje s krajským

národným výborom pri zrušovaní zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych

výrob.

(5)

Okresný národný výbor riadi alebo spravuje okresnú správu ciest, okresný ústav národného

zdravia, zariadenia sociálneho zabezpečenia, ďalej školy a školské zariadenia, kultúrne

a kultúrno-výchovné organizácie a zariadenia v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Môže riadiť aj organizácie obstarávajúce niektoré z činností uvedených v

§ 21

, ak slúžia pre uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ich možno na tomto stupni

účelnejšie riadiť. Vykonáva periodické revízie hospodárenia organizácií a zariadení

ním riadených a spravovaných.

§ 28

Krajský národný výbor

(1)

Krajský národný výbor zabezpečuje proporcionálny rozvoj hospodárstva a kultúrnej,

zdravotníckej a sociálnej výstavby v kraji; za tým účelom vypracúva návrhy hospodárskych

plánov a návrhy oblastných plánov, v rámci ktorých usmerňuje správne proporcie v rozvoji

kraja. Zúčastňuje sa na ďalších prácach na príprave štátnych plánov rozvoja národného

hospodárstva, úzko spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a predkladá im

iniciatívne návrhy na riešenie otázok dotýkajúcich sa rozvoja kraja.

(2)

Krajský národný výbor navrhuje príslušným orgánom zrušenie zastaraných a neefektívnych

prevádzkární a neperspektívnych výrob a jeho zaradenie do plánu, určuje spolu s príslušným

orgánom podmienky na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych

výrob a požaduje od príslušných orgánov uplatnenie postihu voči organizácii, ktorá

tieto podmienky neplní; vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných

investícií podľa osobitných predpisov.

(3)

Krajský národný výbor riadi okresné národné výbory, pomáha im a radí sa s nimi, zaoberá

sa ich podnetmi a upozorneniami, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej

disciplíny a vykonáva periodické revízie ich hospodárenia.

(4)

Pri výkone štátnej správy sa krajský národný výbor zameriava predovšetkým na určenie

základných úloh, riešenie koncepčných otázok a na dozor nad plnením zákonov a smerníc

ústredných orgánov.

(5)

Krajský národný výbor môže riadiť hospodárske organizácie a spravovať rozpočtové

a príspevkové organizácie, ktoré slúžia uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo

krajov, ak riadenie alebo správa je na tomto stupni účelnejšia; ďalej môže riadiť

alebo spravovať organizácie poskytujúce zvlášť špecializované služby. Vykonáva periodické

revízie hospodárenia organizácií ním riadených a spravovaných.

§ 29

Národný výbor zostavuje a schvaľuje

a)

strednodobý hospodársky plán,

b)

vykonávací hospodársky plán,

c)

strednodobý rozpočtový výhľad,

d)

rozpočet.

§ 30

(1)

Pri spracovaní svojho hospodárskeho plánu krajský národný výbor vychádza z úloh a

prostriedkov určených v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a v štátnom rozpočte

Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), ako aj z vlastného

dlhodobého výhľadu opretého o technicko-ekonomické koncepcie a štúdie. Krajským národným

výborom sú v strednodobom a vykonávacom štátnom pláne určené záväzné úlohy iba v nevyhnutnom

rozsahu; v štátnom rozpočte sú určené finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov

(súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie), prípadne ďalšie záväzné limity.

(2)

V rámci záväzných úloh a limitov určených štátnym plánom a na podklade finančných

vzťahov k rozpočtom národných výborov určených štátnym rozpočtom určí krajský a okresný

národný výbor národným výborom nižších stupňov záväzné úlohy a limity, prípadne rozširuje

ich okruh, a upravuje finančné vzťahy k ich rozpočtom; na ich podklade vypracujú národné

výbory všetkých stupňov svoje hospodárske plány a rozpočty.

(3)

Na zabezpečenie hlavných cieľov komplexného rozvoja miest, v ktorých pôsobia mestské

národné výbory prvej kategórie, krajské národné výbory určujú pre tieto mestské národné

výbory záväzné úlohy a v rámci finančných vzťahov k rozpočtom okresných národných

výborov záväzné limity, najmä v oblasti investícií. V prípadoch určených vládou určujú

krajské národné výbory tieto záväzné úlohy a záväzné limity aj pre mestské národné

výbory druhej kategórie.

§ 31

(1)

Rozpočet národného výboru obsahuje v ustanovenom členení príjmy a výdavky národného

výboru a jeho rozpočtových organizácií vrátane finančných vzťahov k jeho hospodárskym

a príspevkovým organizáciám.

(2)

Rozpočet musí byť vyrovnaný.

(3)

Miestne a mestské národné výbory prerokúvajú svoje rozpočty s občanmi.

§ 32

(1)

Príjmy národného výboru tvoria najmä

a)

príjmy z hospodárstva národného výboru, predovšetkým príjmy od hospodárskych organizácií

ním riadených;

b)

výnosy daní a poplatkov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

c)

dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho

stupňa;

d)

ostatné príjmy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

e)

dobrovoľné príspevky od iných národných výborov, štátnych, družstevných a spoločenských

organizácií;

f)

úvery.

(2)

Príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou účelových subvencií zo štátneho

rozpočtu a príjmov, ktorých účelovosť je ustanovená právnymi predpismi alebo orgánom,

ktorý ich poskytuje.

§ 33

(1)

Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré

prevzal, záväzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody

do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.

(2)

Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom

rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých

záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.

§ 34

Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho

hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.

§ 35

Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve,

ktorý slúži na plnenie ich úloh.

§ 36

Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom,

alebo národný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý z účelov

uvedených v

§ 21

, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie, ktorá

nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorá

organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok,

ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.

§ 37

- zrušený

§ 38

V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania

ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského

života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie ďalej

v otázkach zriaďovania a riadenia svojich hospodárskych organizácií (

§ 21 a 22

), v otázkach správy majetku (

§ 35 a 36

) a združovania prostriedkov a činností (

§ 6b

), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (

§ 29 až 33

) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (

§ 34

) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne, spravujúc sa len zákonmi a

inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády.

§ 39

(1)

Národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného

ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie

a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového

majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva. Zriaďuje si výkonné

a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány

národného výboru sú mu zo svojej činnosti zodpovedné.

(2)

Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené

a)

schvaľovať dlhodobé koncepcie rozvoja územného obvodu národného výboru; ak ide o

krajský národný výbor, schvaľovať aj návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy

strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;

b)

schvaľovať strednodobé a vykonávacie hospodárske plány národného výboru a hodnotiť

ich plnenie; určiť celkové vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;

c)

schvaľovať volebné programy Národného frontu, kontrolovať ich plnenie a hodnotiť

výsledky socialistickej súťaže organizovanej národnými výbormi;

d)

schvaľovať územné plány a prerokúvať dlhodobé koncepcie a návrhy strednodobých plánov

rozvoja poľnohospodárskej výroby; ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať tiež

dlhodobé koncepcie rozvoja lesného hospodárstva;

e)

schvaľovať plány rozvoja kultúry, ročné plány kultúrnovýchovnej činnosti a prerokúvať

návrhy strednodobých plánov rozvoja telesnej výchovy a športu;

f)

schvaľovať rozpočet a záverečný účet národného výboru;

g)

ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, prijímať

k nim stanoviská a určovať podmienky na ich realizáciu podľa osobitných predpisov;

h)

schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností;

ch)

zriaďovať, zlučovať a zrušovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie a zariadenia

národného výboru; ak ide o hospodárske organizácie, určiť im aj predmet činnosti a

schvaľovať ich štatúty;

i)

rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto zmien;

j)

určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;

k)

zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu

práce medzi nimi;

l)

voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej

predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať

ich z funkcie;

m)

voliť predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly národného výboru

a odvolávať ich z funkcie, ako aj schvaľovať plán činnosti tohto výboru; prerokúvať

výsledky dôležitých kontrol a návrhy na opatrenia;

n)

ustanovovať vedúcich odborov národného výboru a hygienika a odvolávať ich z funkcie,

a to po vyjadrení národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o vedúceho odboru krajského

národného výboru alebo krajského hygienika, po vyjadrení príslušného ministerstva

(ústredného orgánu štátnej správy);

o)

uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach národného výboru a prerokúvať rozbory

účinnosti všeobecne záväzných nariadení národného výboru, ako aj rozbory zákonnosti

a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov nižších stupňov;

p)

schvaľovať rokovací poriadok plenárneho zasadania, rady, výboru ľudovej kontroly,

komisií, ako aj organizačný poriadok národného výboru; riadi sa pritom vzorovým rokovacím

poriadkom a vzorovým organizačným poriadkom, ktoré vydá vláda;

r)

rozhodovať o prijatí pôžičky alebo úveru;

s)

ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu okresného

súdu;

t)

ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu krajského

súdu;

u)

prerokúvať správy o stave socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku,

ktoré mu predkladajú súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti a správy

iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, o ich činnosti

týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov;

v)

uznášať sa o prenesení pôsobnosti národného výboru na národné výbory nižších stupňov

podľa osobitných predpisov;

x)

hodnotiť úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu a tvorbu a ochranu životného prostredia;

y)

hodnotiť úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému

výboru, organizáciám a zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom;

z)

udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania, ako aj udeľovať ceny

národného výboru.

(3)

Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej

otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.

§ 40

Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života

obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie

občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o

iné závažné územné zmeny.

§ 41

Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok

týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.

§ 42

(1)

Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne

národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.

(2)

Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia

rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa

alebo jeho rada, prípadne vláda, je predseda národného výboru povinný zvolať národný

výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.

(3)

Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami

a poslancami; pritom úzko spolupracuje s národnými výbormi nižších stupňov, orgánmi

Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, štátnymi orgánmi a organizáciami,

ktorých činnosti sa týka vec, ktorá sa má na plenárnom zasadaní prerokovať. Návrhy

môžu prekladať rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie

predložených návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojho výboru ľudovej kontroly,

prípadne pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia.

S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci

včas oboznámení.

§ 43

(1)

Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste

a čase rokovania a o navrhnutom programe.

(2)

Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, poslanec Slovenskej

národnej rady alebo poslanec Federálneho zhromaždenia, prípadne zástupca vlády, musí

sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.

§ 44

Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

§ 45

(1)

Plenárne zasadanie národného výboru vedie jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom

podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda

národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného

výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.

(2)

Úlohy predsedu Národného výboru mesta Košíc plní primátor mesta Košíc a úlohy podpredsedov

tohto národného výboru plnia námestníci primátora. Primátor ako predstaviteľ mesta

má právo používať primátorské insígnie.

§ 46

(1)

Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje

plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré

svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.

(2)

Rada národného výboru najmä

a)

rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru,

rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne

návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád;

organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;

b)

hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom,

vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti;

vymenúva a odvoláva aj hlavných kontrolórov týchto organizácií;

c)

pripravuje návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích

oblastných plánov;

d)

koordinuje prípravu záväzných stanovísk pripravovaných orgánmi národného výboru;

e)

navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností;

f)

ak ide o radu krajského národného výboru, navrhuje zrušenie neefektívnych a zastaraných

prevádzkární a neperspektívnych výrob a podľa potreby určuje podmienky ich zrušenia;

g)

určuje po dohode s ústredne riadenými hospodárskymi a družstevnými organizáciami

podiel týchto organizácií na komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územného obvodu;

h)

riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a utvára podmienky pre ich prácu;

zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie ich návrhov, podnetov a pripomienok;

ch)

utvára priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru;

i)

riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a

dbá o racionalizáciu činnosti odborov; určuje pracovnú náplň odborov, ich vnútornú

organizáciu a počty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrovej práci, stará sa o

rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov;

j)

kontroluje a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných

výborov nižších stupňov;

k)

riadi riaditeľov (vedúcich) organizácií (zariadení) obstarávajúcich činnosti uvedené

v

§ 21

.

(3)

Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne

záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratí platnosť, ak nebude schválené na najbližšom

zasadnutí národného výboru.

§ 47

(1)

Rada je podriadená a zodpovedná plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže

radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať. Rada podáva na každom riadnom plenárnom

zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.

(2)

Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov

nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.

§ 48

(1)

Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom

od 600 obyvateľov

5-7 členov,

od 600 do 1 500 obyvateľov

7-9 členov,

od 1 500 do 5 000 obyvateľov

9-11 členov,

od 5 000 do 10 000 obyvateľov

10-13 členov,

od 10 000 do 20 000 obyvateľov

11-14 členov,

nad 20 000 obyvateľov

12-15 členov.

(2)

Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.

(3)

Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.

§ 49

(1)

Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a

ďalší členovia volení národným výborom z poslancov na celé volebné obdobie.

(2)

Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený

národný výbor nezvolí radu.

§ 50

Rada rozhoduje vždy v zbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou

hlasov všetkých svojich členov.

§ 50a

Predseda, podpredsedovia a tajomník národného výboru plnia úlohy koordinačnej a kontrolnej

povahy, ktorými ich poverí rada národného výboru a ktoré nevyžadujú kolektívne rozhodovanie.

§ 51

(1)

Predseda vedie schôdze rady a spolu s tajomníkom podpisuje jej uznesenia; medzi schôdzami

rady koordinuje činnosť podpredsedov a tajomníka národného výboru.

(2)

Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje

všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom

predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.

§ 52

(1)

Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady;

dbá tiež o účelnú organizáciu práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich

práce.

(2)

V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom národného výboru plní tajomník úlohy

vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov národného výboru, s výnimkou

pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly.

§ 53

Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah

svojich úloh.

§ 54

(1)

Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú

svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych

podmienok, potrieb a záujmov občanov.

(2)

Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií a zariadení riadených

alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia.

Dozerajú aj na prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej

zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov;

ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií

a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, požadujú ich odstránenie.

Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú

a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho

pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady. Pri

svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s

nimi.

(3)

Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v

§ 38

a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru.

Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného

výboru (

§ 39

) alebo jeho rade (

§ 46

). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia

aj úlohy odborov.

§ 55

(1)

Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých,

ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.

(2)

Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie

a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak

predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného

výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.

(3)

Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.

§ 56

(1)

Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru

vyššieho stupňa.

(2)

Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo

veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

§ 57

(1)

V prípadoch ustanovených zákonom zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí

rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií, prípadne plniť ďalšie

úlohy na úsekoch, pre ktoré sú zriadené.

(2)

Národný výbor volí členov správnej komisie z radov svojich poslancov a ďalších občanov,

predovšetkým tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom správnej

komisie je poslanec národného výboru; riadi a organizuje prácu správnej komisie a

dbá o plnenie jej uznesení.

(3)

Správna komisia sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov, ak osobitný zákon

neustanovuje inak.

(4)

Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného

výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená

príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

§ 58

Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne národné

výbory v strediskových obciach zriaďujú výbory ľudovej kontroly; po prerokovaní s

výborom ľudovej kontroly príslušného okresného národného výboru ich môžu zriadiť aj

ostatné miestne národné výbory.

§ 59

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších

členov, ktorých volí a odvoláva plenárne zasadanie národného výboru z poslancov národného

výboru a ďalších občanov. K voľbe a odvolaniu podpredsedu, ak nie je poslancom národného

výboru, je potrebné vyjadrenie výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa,

a ak ide o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, vyjadrenie

Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky. Členstvo vo výbore ľudovej

kontroly národného výboru je nezlučiteľné s funkciou predsedu, podpredsedu, tajomníka,

predsedu komisie a vedúceho odboru príslušného národného výboru, národného výboru

nižšieho stupňa alebo s funkciou vedúceho organizácie riadenej alebo spravovanej príslušným

národným výborom.

(2)

Predsedom výboru ľudovej kontroly národného výboru je poslanec národného výboru;

má právo sa zúčastňovať na schôdzach rady s poradným hlasom. Predsedu výboru ľudovej

kontroly zastupuje podpredseda.

(3)

Odborné práce pre výbory ľudovej kontroly národných výborov obstaráva aparát. Počty

pracovníkov aparátu a náklady na ne určuje plenárne zasadanie národného výboru na

návrh výboru ľudovej kontroly, a to aj s prihliadnutím na úlohy, ktoré výbory ľudovej

kontroly národných výborov plnia na základe osobitných predpisov.

§ 60

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru sa schádza podľa potreby. Na svojich schôdzach

rozhoduje o zásadných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru. Výbor sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Uznesenia výboru ľudovej kontroly vydáva

jeho predseda. Predseda výboru ľudovej kontroly národného výboru je oprávnený pozastaviť

výkon uznesenia výboru, ak má za to, že uznesenie odporuje všeobecne záväznému právnemu

predpisu alebo uzneseniu národného výboru; vec predloží na rozhodnutie najbližšiemu

plenárnemu zasadaniu národného výboru.

(2)

O ostatných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru ľudovej kontroly národného výboru

rozhoduje predseda, podpredseda, prípadne ďalší poverení členovia a pracovníci výboru

v rozsahu im zverenej právomoci.

§ 61

(1)

Národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia (úseky) svojej pôsobnosti odbory.

(2)

Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare

platia ustanovenia o odboroch.

(3)

Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.

§ 62

Odbory v odvetviach a na úsekoch, pre ktoré sú zriadené,

a)

vykonávajú štátnu správu s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania

národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií;

b)

vedú po odbornej stránke organizácie a zariadenia riadené alebo spravované národným

výborom;

c)

spracúvajú odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a správnych

komisií a zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov.

§ 63

(1)

Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť.

Vo veciach uvedených v

§ 62 písm. a) a b)

, ak nejde o veci uvedené v

§ 38

, je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o odbor krajského

národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

(2)

Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.

(3)

Odbory informujú poslancov o svojej činnosti i o poznatkoch z činnosti organizácií

a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom.

(4)

Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s

voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.

§ 63a

Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra")

po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom predpoklady pre výkon funkcií, ktoré vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť.

Vymedzí najmä obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania a formy ďalšieho

zdokonaľovania, ak nie sú ustanovené osobitnými predpismi.

§ 63b

Osobitné orgány

V prípadoch ustanovených zákonom zriaďujú národné výbory na výkon štátnej správy v

príslušnom odvetví (úseku) osobitné orgány; zákon ustanoví aj postavenie a pôsobnosť

týchto orgánov.

§ 64

(1)

Mestské národné výbory a obvodné národné výbory, ako aj miestne národné výbory v

strediskových obciach zriaďujú občianske výbory. Miestne národné výbory v ostatných

obciach môžu zriaďovať občianske výbory, ak to vyžaduje rozľahlosť územia a osobitné

podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Občania volia členov občianskych výborov

na verejných zhromaždeniach na obdobie päť rokov.

(2)

Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v

činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä

pri zveľaďovaní obce (mesta), udržiavaní a ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného

poriadku a socialistického spolužitia. Občianske výbory sa podieľajú aj na tvorbe,

plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

(3)

Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých

svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy. Poverovať občianske

výbory plnením úloh môže iba plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.

(4)

Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v

ich činnosti vo volebných obvodoch.

(5)

Občianske výbory sa môžu obracať na radu a ostatné orgány národného výboru a na organizácie

riadené alebo spravované národným výborom so svojimi návrhmi, podnetmi a dotazmi;

tieto orgány a organizácie sú povinné sa zaoberať návrhmi, podnetmi a dotazmi občianskych

výborov a informovať ich o spôsobe vybavenia.

§ 65

(1)

Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb

a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný

výbor a jeho orgány poradné zbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.

(2)

Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia

vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.

§ 66

(1)

Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu

upravuje v medziach ústavných zákonov Slovenská národná rada zákonom.

(2)

Slovenská národná rada usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh.

Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce,

pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach

na zlepšenie ich výstavby a práce.

(3)

Slovenská národná rada umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov

a uznesení Slovenskej národnej rady k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole

pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Slovenskú národnú radu

s iniciatívnymi podnetmi.

§ 67

(1)

Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich

činnosť.

(2)

Vláda najmä

a)

zjednocuje činnosť ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k

národným výborom;

b)

zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v otázkach komplexného ekonomického

a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov;

c)

určuje plánom a rozpočtom krajským národným výborom úlohy a prostriedky, určuje systemizáciu

aparátu národných výborov a počty pracovníkov súhrnne za všetky odvetvia riadené národnými

výbormi;

d)

môže určiť krajským národným výborom záväzné úlohy a limity, ako aj orientačné ukazovatele

na zabezpečenie súladu medzi rozvojom ústredne riadených odvetví a hospodárstvom národných

výborov;

e)

rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných

výborov;

f)

rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky

vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej

správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom;

g)

kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy a hodnotí výsledky ich činnosti;

h)

prerokúva zásadné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých

krajov.

(3)

Vláda podáva Slovenskej národnej rade správy o činnosti národných výborov, o stave

plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných

výborov.

§ 67a

Na zabezpečenie riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom

a)

ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) predkladajú vláde

1.

návrhy koncepcií rozvoja odvetví (úsekov) riadených a spravovaných národnými výbormi,

2.

návrhy vo veciach, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti národných výborov, ak nie

sú zákonom splnomocnené na ich úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom (

§ 38

);

b)

ministerstvo vnútra

1.

organizuje jednotný postup ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) pri

príprave návrhov na rokovanie vlády a pri plnení opatrení prijatých vládou v otázkach

týkajúcich sa národných výborov,

2.

koordinuje vydávanie smerníc ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy), ktoré

sa týkajú národných výborov a nimi riadených alebo spravovaných organizácií,

3.

koordinuje prípravu podkladov na kontrolnú činnosť vlády z hľadiska dodržiavania

právnych predpisov a plnenia uznesení vlády v činnosti národných výborov, ako aj v

činnosti ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom,

4.

zabezpečuje v spolupráci s ostatnými ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy)

utváranie podmienok pre zvyšovanie politickej a odbornej úrovne pracovníkov národných

výborov,

5.

vykonáva rozbor činnosti národných výborov, organizuje výmenu skúseností z ich práce

a usmerňuje a vyhodnocuje súťaže národných výborov,

6.

usmerňuje organizovanie informačného systému národných výborov.

§ 68

(1)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej

správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov

a smerníc, kontrolujú výkon štátnej správy a dodržiavanie socialistickej zákonnosti,

zovšeobecňujú získané poznatky z tejto činnosti národných výborov a robia opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia

(úseky) riadené alebo spravované národnými výbormi, ďalej

a)

riadia po odbornej stránke činnosť národných výborov na základe vládou schválených

koncepcií rozvoja odvetví (úsekov);

b)

zabezpečujú odborné vedenie rozpočtových a príspevkových organizácií a zariadení

národných výborov;

c)

podieľajú sa na príprave návrhov strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov

a rozpočtov krajských národných výborov;

d)

zabezpečujú jednotný postup pri používaní právnych predpisov v činnosti národných

výborov;

e)

pomáhajú po odbornej stránke národným výborom a organizáciám nimi riadeným alebo

spravovaným zabezpečovať úlohy a zdokonalovať metódy činnosti;

f)

usmerňujú vedecko-technický rozvoj a racionalizáciu riadiacich a správnych činností;

g)

starajú sa o výchovu odborných kádrov národných výborov a organizácií a zariadení

nimi riadených alebo spravovaných.

(3)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach

a)

spracúvajú v spolupráci s krajskými národnými výbormi koncepciu rozvoja odvetvia

(odboru) a návrhy strednodobých plánov; prerokúvajú s nimi prípravu dôležitých investícií

a opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia závodov a prevádzkární a zmeny v zamestnanosti

obyvateľstva,

b)

zabezpečujú, aby nimi riadené orgány a organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými

výbormi, najmä s okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi

národnými výbormi v strediskových obciach a prerokúvali s nimi všetky závažné opatrenia

týkajúce sa rozvoja územných obvodov národných výborov.

§ 69 a 70

- zrušené

§ 71

Národný výbor vyššieho stupňa usmerňuje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov

nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi

pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského

rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich

iniciatívu.

§ 72

(1)

Plenárne zasadanie národného výboru môže nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť

alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému jeho uzneseniu.

Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí

sama rada.

(2)

Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon

pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom

zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie výboru ľudovej kontroly

národného výboru.

(3)

Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) môže zrušiť alebo zmeniť rada.

§ 73

(1)

Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu alebo všeobecne záväznému nariadeniu národného výboru

vyššieho stupňa, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o všeobecne

záväzné nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Slovenská národná rada.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takéhoto

všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na

jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného

výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Slovenskej národnej rade.

§ 74

(1)

Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne

záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa,

uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný

výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda také uznesenie zruší.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého

uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.

§ 75

Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí

nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.

§ 76

Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v

§ 62 písm. a) a b)

, ak nejde o veci uvedené v

§ 38

, nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor

(správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej

komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy.

§ 77

Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie

odboru vo veciach uvedených v

§ 38

zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne

záväzným právnym predpisom alebo s uznesením vlády.

§ 78

O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia

zákona o správnom konaní

.

§ 79

- zrušený

§ 80

(1)

Zrušujú sa

a)

zákon

č. 143/1949 Zb.

o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti jej orgánov;

b)

zákon

č. 65/1960 Zb.

o národných výboroch;

c)

ustanovenia § 6 a § 7 ods. 1 a 2 zákona

č. 32/1963 Zb.

o organizácii riadenia poľnohospodárstva;

d)

ustanovenia § 13 prvej a druhej vety a § 14 zákona

č. 34/1964 Zb.

o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov;

e)

ustanovenia § 29 druhej vety a § 42 druhej vety Hospodárskeho zákonníka

č. 109/1964 Zb.

;

f)

vládne nariadenie

č. 66/1960 Zb.

o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov

komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.;

g)

vládne nariadenie

č. 71/1960 Zb.

o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti

ich orgánov;

h)

vládne nariadenie

č. 102/1961 Zb.

o úprave pôsobnosti národných výborov podľa predpisov o využití nerastného bohatstva;

ch)

vládne nariadenie

č. 11/1962 Zb.

o prehĺbení organizácie riadenia poľnohospodárstva národnými výbormi;

i)

vládne nariadenie

č. 93/1961 Zb.

o spotrebiteľských radách;

j)

vládne nariadenie

č. 59/1959 Zb.

o občianskej kontrole prevádzkární;

k)

časť II vyhlášky

č. 83/1961 Zb.

o úlohách orgánov ROH a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci.

(2)

Nedotknutý zostáva zákon

č. 169/1949 Zb.

o vojenských újazdoch.

(3)

Doterajšie užšie komisie zriadené podľa osobitných predpisov sa spravujú ustanoveniami

o správnych komisiách (

§ 57

).

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácií a pôsobnosti národných

výborov v Slovenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon

SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákon SNR č. 130/1970 Zb. o územnom členení

Slovenskej socialistickej republiky a zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských

národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich

nadobudli účinnosť 1. januárom 1971, zákon SNR č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej

republike a o opatreniach s tým súvisiacich, nadobudol účinnosť 1. júnom 1971, zákon

SNR č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, nadobudol

účinnosť 1. augustom 1971, zákon SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej

socialistickej republike nadobudol účinnosť 27. októbrom 1971 a zákon SNR č. 159/1971

Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných

výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1972,

zákon SNR č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch v strediskových

obciach, nadobudol účinnosť 1. júlom 1982 a zákon SNR č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov

na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1983.