ZÁKON 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje

a)

práva a povinnosti prevádzkovateľov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd

vrátane znášania s tým spojených nákladov,

b)

úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd,

c)

zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

(2)

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody

spôsobenú bez ohľadu na zavinenie týmito pracovnými činnosťami

a)

prevádzkovaním zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu podľa osobitného

predpisu

1

)

okrem zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie

nových výrobkov a procesov,

b)

zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov s výnimkou aplikácie čistiarenského

kalu do pôdy v súlade s osobitným predpisom,

2

)

ktoré vyžadujú súhlas podľa osobitného predpisu

3

)

alebo registráciu podľa osobitného predpisu,

4

)

c)

cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,

5

)

d)

vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje

povolenie podľa osobitného predpisu

6

)

vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

e)

vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo

injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžadujú povolenie podľa

osobitného predpisu

6

)

vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

f)

odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa osobitného predpisu

7

)

vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

g)

výrobou, používaním, uskladňovaním, spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného

prostredia a vnútropodnikovou prepravou

1.

nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov podľa osobitného

predpisu,

8

)

2.

prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,

9

)

3.

biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,

10

)

h)

prepravou nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou

dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou alebo leteckou dopravou

podľa osobitných predpisov,

11

)

i)

prevádzkou veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia,

12

)

j)

používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich

prepravy podľa osobitného predpisu,

13

)

k)

zámerným uvoľňovaním geneticky modifikovaných organizmov podľa osobitného predpisu,

14

)

l)

nakladaním s ťažobným odpadom podľa osobitného predpisu,

14a

)

m)

prevádzkovaním trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa

osobitného predpisu.

14b

)

(3)

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody

na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených

biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti, ako

je uvedená v odseku 2.

(4)

Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu ani na bezprostrednú hrozbu takejto

škody spôsobenú

a)

vojnou

15

)

alebo vojnovým stavom,

16

)

b)

prírodným javom výnimočnej, neovplyvniteľnej a neodvrátiteľnej povahy,

c)

činnosťou s jadrovým rizikom, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,

17

)

ako aj udalosťou alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť alebo náhradu škody

vzťahujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy,

18

)

ktorou je Slovenská republika viazaná,

d)

znečistením difúzneho charakteru, pri ktorom nie je možné určiť príčinnú súvislosť

medzi environmentálnou škodou a pracovnou činnosťou jednotlivých prevádzkovateľov.

(5)

Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých

a)

hlavným účelom je slúžiť obrane štátu alebo medzinárodnej bezpečnosti,

b)

výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.

19

)

(6)

Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ak od emisie, udalosti alebo

havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynie viac ako 30 rokov.

§ 2

Základné pojmy

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

environmentálnou škodou škoda na

1.

chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na

dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených

biotopov s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom

konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom,

20

)

2.

vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny

stav vôd

21

)

alebo na ekologický potenciál vôd s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v

osobitnom predpise,

22

)

alebo

3.

pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov

na zdravie

23

)

v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo

mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch,

b)

bezprostrednou hrozbou environmentálnej škody dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej

budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode,

c)

škodou merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií

prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo,

d)

pracovnou činnosťou činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, obchodu alebo

podnikania bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú povahu alebo jej ziskový či neziskový

charakter,

e)

prevádzkovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva

alebo riadi pracovnú činnosť alebo na ktorú boli podľa osobitného predpisu

24

)

prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti,

vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej

na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia,

f)

prírodným zdrojom chránené druhy, chránené biotopy, voda a pôda,

g)

funkciou prírodného zdroja funkcia, ktorú plní prírodný zdroj v prospech iného prírodného

zdroja alebo verejnosti,

h)

chránenými druhmi a chránenými biotopmi

1.

chránené druhy európskeho významu

25

)

uvedené v osobitnom predpise,

26

)

2.

druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky,

27

)

na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise

28

)

a ich chránené biotopy,

29

)

3.

miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu uvedených

v osobitnom predpise,

30

)

4.

chránené biotopy európskeho významu

31

)

uvedené v osobitnom predpise,

32

)

i)

vodou všetky vody podľa osobitného predpisu,

33

)

j)

pôdou poľnohospodárska pôda,

34

)

lesné pozemky,

35

)

zastavané plochy a nádvoria

36

)

a ostatné plochy,

37

)

k)

základným stavom stav prírodného zdroja a jeho funkcií v čase vzniku environmentálnej

škody, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe

dostupných informácií,

l)

stavom ochrany, ak ide o

1.

chránený biotop, súhrn vplyvov pôsobiacich na chránený biotop a jeho typické druhy,

ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkcie, ako

aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov, v závislosti od konkrétneho prípadu, na

území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom rozsahu,

2.

chránený druh, súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný chránený druh, ktoré môžu ovplyvniť

jeho dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie, v závislosti od konkrétneho prípadu,

na území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom areáli,

m)

priaznivým stavom chráneného biotopu stav, keď

1.

jeho prirodzený areál a plocha, ktorú pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,

2.

existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie,

a je pravdepodobné, že budú aj v blízkej budúcnosti naďalej existovať, a

3.

stav jeho typických druhov je priaznivý v súlade s písmenom n),

n)

priaznivým stavom chráneného druhu stav, keď

1.

údaje o dynamike populácie príslušného chráneného druhu naznačujú, že sa tento druh

sám dlhodobo udržiava vo svojom chránenom biotope ako životaschopný prvok,

2.

prirodzený areál chráneného druhu sa nezmenšuje a ani sa pravdepodobne v blízkej

budúcnosti nezmenší a

3.

existuje a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatočne veľký chránený biotop

na dlhodobé udržanie jeho populácie,

o)

emisiou uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného

prostredia v dôsledku ľudskej činnosti,

p)

obnovou vrátane prirodzenej obnovy, ak ide o

1.

environmentálnu škodu na chránených druhoch a chránených biotopoch a na vode, návrat

poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií do základného stavu,

2.

environmentálnu škodu na pôde, odstránenie akéhokoľvek závažného rizika nepriaznivých

účinkov na zdravie,

r)

preventívnym opatrením opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie

alebo opomenutie spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody a ktorého

účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať,

s)

nápravným opatrením akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov

alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených

prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady

za tieto zdroje alebo funkcie,

t)

nákladmi náklady potrebné na zabezpečenie náležitej a účinnej prevencie a nápravy

environmentálnej škody vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej

hrozby environmentálnej škody a alternatívnych opatrení, nákladov na súvisiacu administratívu,

právne služby a na vymáhanie náhrady nákladov, nákladov na zber údajov a ďalších všeobecných

nákladov, ako aj nákladov na monitorovanie a kontrolu environmentálnou škodou dotknutého

alebo ohrozeného miesta,

u)

stranou pôvodu štát, na ktorého území sa vykonáva pracovná činnosť, ktorá spôsobila

environmentálnu škodu presahujúcu hranice štátov alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej

škody presahujúcu hranice štátov,

v)

dotknutou stranou štát, na ktorého území vznikla environmentálna škoda alebo bezprostredná

hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou vykonávanou na území strany

pôvodu, ktorá nie je dotknutou stranou.

(2)

Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví.

(3)

Závažnosť nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa

odseku 1 písm. a) prvého bodu sa určuje a posudzuje na základe základného stavu a

kritérií uvedených v

prílohe č. 1

.

(4)

Závažnosť nepriaznivých účinkov na vode podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa určuje

a posudzuje podľa osobitných predpisov.

38

)

(5)

Základný stav sa zisťuje na základe najlepších dostupných informácií. Vychádza sa

pritom najmä z dokumentácie vyhotovenej, uchovávanej alebo šírenej podľa osobitných

predpisov,

39

)

z výsledkov monitoringu, prieskumných prác, odborných posudkov a z odbornej literatúry.

DRUHÁ ČASŤ

PREVENTÍVNA ČINNOSŤ A NÁPRAVNÁ ČINNOSŤ

§ 3

Spoločné ustanovenia

(1)

Prevádzkovateľ je povinný predchádzať vzniku environmentálnej škody a bezprostrednej

hrozbe environmentálnej škody.

(2)

Za environmentálnu škodu zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý ju spôsobil pracovnou činnosťou

podľa

§ 1 ods. 2 a 3

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej

škody zodpovedá prevádzkovateľ; v prípade pochybností môže požiadať okresný úrad alebo

Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len „príslušný orgán“) o konzultáciu.

Podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti konať podľa

tohto zákona.

(4)

Zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu prechádza na jeho právneho

nástupcu.

(5)

Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu,

v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých

prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno

rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne

alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(6)

Ak sa preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijímajú a vykonávajú na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody

alebo pôvodca vzniku environmentálnej škody, na obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti

sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40

)

Po vykonaní preventívnych opatrení sú tí, ktorí ich vykonali, povinní uviesť nehnuteľnosti

do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu

využívaniu nehnuteľnosti. Ak vykonaním preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení

vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.

41

)

(7)

Ak prevádzkovateľ nesplní povinnosti podľa

§ 4 ods. 1

alebo

§ 5 ods. 1 písm. b)

a

c)

, je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť alebo umiestnenie

technologických zariadení alebo iných technických prostriedkov na tejto nehnuteľnosti

príslušnému orgánu, ktorý prijíma a vykonáva preventívne opatrenia podľa

§ 4 ods. 3 písm. c)

alebo nápravné opatrenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

, alebo ním poverenej osobe podľa

§ 4 ods. 4.

(8)

Umožniť vstup na nehnuteľnosť na účel prijatia a vykonania preventívnych opatrení

alebo nápravných opatrení prevádzkovateľom, príslušným orgánom alebo ním poverenou

osobou sa vzťahuje aj na vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej

majú byť prijaté a vykonané tieto preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia.

(9)

Ak prevádzkovateľ, vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej majú

byť prijaté alebo vykonané preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, neumožní

vstup na nehnuteľnosť podľa odseku 7 alebo 8, sú príslušný orgán, ním poverená osoba

alebo prevádzkovateľ za účasti príslušného orgánu oprávnení voľne a kedykoľvek vstupovať

na nehnuteľnosť, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov

prevádzkovateľa v spolupráci s orgánom Policajného zboru.

§ 4

Preventívne opatrenia

(1)

Pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody je prevádzkovateľ povinný bezodkladne

prijať a vykonať preventívne opatrenia.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné

údaje a okolnosti konkrétneho prípadu, ak sa napriek prijatým a vykonaným preventívnym

opatreniam nepodarilo odstrániť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo

ak sa prevádzkovateľ domnieva, že sa napriek prijatiu a vykonaniu preventívnych opatrení

nepodarí odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody. Ak je v konkrétnom

prípade ohrozené aj územie iného štátu podľa

§ 14

, prevádzkovateľ zároveň oznámi všetky potrebné údaje aj Ministerstvu životného prostredia

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa

podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.

42

)

(3)

Príslušný orgán je oprávnený

a)

požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie o bezprostrednej

hrozbe environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku

bezprostrednej hrozby environmentálnej škody vyplývajúcej z jeho pracovnej činnosti,

b)

rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia,

ak prevádzkovateľ neprijal a nevykonal preventívne opatrenia na odvrátenie bezprostrednej

hrozby environmentálnej škody, a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť

pri prijímaní a vykonávaní preventívnych opatrení, alebo

c)

prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ

1.

neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) povinnosť podľa odseku

1 alebo

2.

nie je známy alebo nemá právneho nástupcu, alebo

3.

nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť podľa

§ 11 ods. 3

.

(4)

Preventívne opatrenia podľa odseku 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

môže príslušný orgán prijať a vykonať sám alebo prostredníctvom poverenej osoby.

§ 5

Nápravná činnosť

(1)

Ak vznikne environmentálna škoda, prevádzkovateľ je povinný

a)

oznámiť bezodkladne vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu a pri pravdepodobnom

vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov podľa

§ 14

aj ministerstvu,

b)

prijať a vykonať všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu,

odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok alebo iných škodlivých

faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým

účinkom na zdravie alebo ďalšiemu zhoršeniu funkcií prírodných zdrojov (ďalej len

„zmierňujúce opatrenia“),

c)

vypracovať bezodkladne návrh nápravných opatrení podľa

§ 6 až 10

a podať žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení príslušnému orgánu.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 písm. a) nenahrádza oznámenie prevádzkovateľa podľa osobitných

predpisov.

42

)

(3)

Príslušný orgán je oprávnený

a)

požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol doplňujúce informácie o environmentálnej

škode, ku ktorej došlo,

b)

rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia vrátane

zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c),

a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných

opatrení,

c)

prijať a vykonať nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ

1.

neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) zmierňujúce opatrenia

alebo nápravné opatrenia a povinnosti na zmiernenie a nápravu environmentálnej škody

alebo

2.

nie je známy, alebo nemá právneho nástupcu, alebo

3.

nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia podľa

§ 11 ods. 4

.

§ 6

Náprava environmentálnej škody

(1)

Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch

a vode je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných

rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy,

doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy.

(2)

Primeranosť možností nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, chránených

biotopoch a vode sa vyhodnotí použitím najlepších dostupných technológií so zohľadnením

týchto kritérií

a)

účinok na zdravie a bezpečnosť,

b)

náklady na realizáciu,

c)

pravdepodobnosť úspechu,

d)

rozsah, v akom sa zabráni budúcim environmentálnym škodám a predíde vedľajším škodám,

ako následku realizácie danej možnosti,

e)

rozsah prospechu pre všetky zložky prírodného zdroja alebo jeho funkcie,

f)

rozsah zohľadnenia spoločenských, ekonomických a kultúrnych záujmov a ostatných faktorov

špecifických pre dané miesto,

g)

čas potrebný na to, aby náprava environmentálnej škody bola účinná,

h)

rozsah obnovenia miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

i)

geografické prepojenie s poškodeným miestom.

(3)

Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je zabezpečiť odstránenie znečistenia

pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie.

(4)

Ak ide o environmentálnu škodu na chránených druhoch a chránených biotopoch, návrh

nápravných opatrení vyhotovuje autorizovaná osoba.

42a

)

(5)

Ak nápravná činnosť zahŕňa aj uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov, pri uzavretí

a rekultivácii skládky odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.

42b

)

§ 7

Primárna náprava

(1)

Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou

škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo

do takmer základného stavu (ďalej len „primárne nápravné opatrenia“).

(2)

Pri výbere primárnych nápravných opatrení sa zvažujú možnosti týchto opatrení so

zreteľom na obnovu prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu prostredníctvom

prirodzenej obnovy alebo prostredníctvom obnovy v čo najkratšom čase.

(3)

Ak sa zvolia primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodené

chránené druhy alebo chránené biotopy, alebo vodu do základného stavu alebo ktoré

ich navrátia do základného stavu pomalšie, musia sa zároveň prírodné zdroje alebo

funkcie prírodných zdrojov, ku ktorých strate dôjde následkom takého rozhodnutia,

vykompenzovať rozsiahlejšími doplnkovými opatreniami alebo kompenzačnými opatreniami

na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov alebo funkcií prírodných zdrojov,

akú mali pred ich poškodením spôsobeným environmentálnou škodou. Tieto rozsiahlejšie

doplnkové nápravné opatrenia alebo kompenzačné nápravné opatrenia sa určia v súlade

s postupom podľa

§ 8 ods. 4

a

§ 9 ods. 4

.

§ 8

Doplnková náprava

(1)

Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla

obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi

nápravnými opatreniami (ďalej len „doplnkové nápravné opatrenia“).

(2)

Účelom doplnkových nápravných opatrení je zabezpečiť podobnú úroveň prírodných zdrojov

a ich funkcií, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do základného

stavu.

(3)

Doplnkové nápravné opatrenia možno prijať a vykonať aj na inom mieste, než na akom

bola spôsobená environmentálna škoda, ktoré by malo byť, ak je to možné a vhodné,

geograficky spojené s miestom, na ktorom bola spôsobená environmentálna škoda. Pri

určení náhradného miesta sa berú do úvahy záujmy verejnosti dotknutej environmentálnou

škodou.

(4)

Pri výbere doplnkových nápravných opatrení sa zohľadní použitie prístupov ekvivalencie

prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom sa najprv zohľadnia opatrenia, ktoré

zabezpečia prírodné zdroje alebo funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je

typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie

je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená

kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných

opatrení.

§ 9

Kompenzačná náprava

(1)

Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú na kompenzáciu dočasných

strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali odo dňa vzniku environmentálnej

škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodných zdrojov

alebo ich funkcií (ďalej len „kompenzačné nápravné opatrenia“). Kompenzačná náprava

nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

(2)

Dočasnými stratami sú straty spôsobené skutočnosťou, že prírodné zdroje alebo ich

funkcie poškodené environmentálnou škodou nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo

poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne

opatrenia alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať; nezahŕňajú finančnú kompenzáciu

pre verejnosť.

(3)

Účelom kompenzačných nápravných opatrení je kompenzácia dočasných strát prírodných

zdrojov alebo ich funkcií pred ich obnovením.

(4)

Kompenzačné nápravné opatrenia spočívajú v dodatočných zlepšeniach chránených druhov,

chránených biotopov alebo vôd buď na poškodenom mieste, alebo na náhradnom mieste.

(5)

Pri výbere kompenzačných nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie

prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom najprv je potrebné

vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo ich funkcie rovnakého

typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov

alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo

funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa

kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

§ 10

Náprava environmentálnej škody na pôde

(1)

Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov

znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok,

prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch

(ďalej len „analýza rizík“); ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej

pôde, použijú sa pri analýze rizík aj ustanovenia osobitného predpisu.

43

)

(2)

Za vykonanie analýzy rizík zodpovedá prevádzkovateľ; pri jej vykonaní postupuje podľa

osobitného predpisu.

44

)

Ak prevádzkovateľ nezabezpečil vykonanie analýzy rizík alebo ak koná príslušný orgán

podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

, zabezpečí analýzu rizík príslušný orgán.

(3)

Pri analýze rizík sa berie do úvahy druh pôdy podľa

§ 2 ods. 1 písm. j)

, typ a koncentrácia škodlivých látok, prípravkov a organizmov alebo mikroorganizmov,

ich rizikovosť a možnosť rozptýlenia. Spôsob využívania pôdy sa zistí podľa osobitných

predpisov

45

)

účinných v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde; ak takýto spôsob

využívania pôdy nie je možné zistiť, spôsob využívania konkrétneho územia sa určuje

podľa charakteru oblasti, v ktorej došlo k vzniku tejto environmentálnej škody, pričom

sa do úvahy berie predpokladaný vývoj územia, na ktorom došlo k vzniku environmentálnej

škody na pôde.

(4)

Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť

odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie

ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne

závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce

využívanie schválené v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak

sa v čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, zohľadní

sa táto zmena v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu nápravných

opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy.

TRETIA ČASŤ

NÁKLADY NA PREVENCIU ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD A NÁPRAVU ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD

§ 11

Znášanie nákladov

(1)

Náklady na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona

znáša prevádzkovateľ s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

(2)

Vykonaním preventívnych opatrení príslušným orgánom podľa

§ 4 ods. 3 písm. c)

alebo nápravných opatrení podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

a zabezpečením analýzy rizík príslušným orgánom podľa

§ 10 ods. 2

nie je dotknutá povinnosť prevádzkovateľa znášať náklady na tieto opatrenia.

(3)

Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie

je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ

preukáže, že environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody

a)

bola spôsobená treťou osobou a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla

napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať,

aby zabránil vzniku environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby spôsobenej

treťou osobou, alebo

b)

vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu, pokynu alebo povolenia na vykonávanie

pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy

46

)

v čase pred vznikom environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby environmentálnej

škody.

(4)

Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie

je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ

preukáže, že environmentálna škoda vznikla v dôsledku

a)

emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej

v

§ 1 ods. 2

, pričom rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s

osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie

47

)

a platné ku dňu emisie alebo udalosti, a zároveň preukáže, že nezavinil environmentálnu

škodu,

b)

emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone pracovnej

činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy

a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať

za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu, a zároveň preukáže, že nezavinil

environmentálnu škodu,

c)

konania tretej osoby a škoda vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko

úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vzniku environmentálnej škody

spôsobenej treťou osobou, alebo

d)

splnenia záväzného príkazu, pokynu orgánu verejnej správy alebo povolenia na vykonávanie

pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy v čase pred vznikom environmentálnej

škody.

§ 12

Náhrada nákladov

(1)

Príslušný orgán rozhodne o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné

opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný

orgán vykonal preventívne opatrenia podľa

§ 4 ods. 3 písm. c)

alebo nápravné opatrenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

.

(2)

Ak je prevádzkovateľ v konkurze, náhrada nákladov podľa odseku 1 je pohľadávkou zabezpečeného

veriteľa a vymáha sa v konkurznom konaní.

24

)

(3)

Prevádzkovateľ má podľa

§ 11 ods. 3 písm. a)

a

odseku 4 písm. c)

právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia

alebo nápravné opatrenia, voči tretej osobe, ktorá spôsobila environmentálnu škodu

alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody; náhradu si uplatňuje podľa osobitného

predpisu.

41

)

(4)

Prevádzkovateľ má podľa

§ 11 ods. 3 písm. b)

a

odseku 4 písm. d)

právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia

alebo nápravné opatrenia, voči orgánu verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz,

pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti.

(5)

Orgán verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie

pracovnej činnosti podľa odseku 4, je povinný nahradiť prevádzkovateľovi vynaložené

náklady.

§ 13

Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu

(1)

Prevádzkovateľ pracovnej činnosti podľa

§ 1 ods. 2

je povinný zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu

vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie

environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, a to nepretržite

po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu

škodu je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť formou uzatvorenia zmluvy o poistení zodpovednosti

za environmentálnu škodu alebo formou zmluvného zabezpečenia vyhovujúceho spôsobu

finančného krytia tejto zodpovednosti napríklad zárukou banky alebo účelovo viazaným

účtom.

(2)

Výška finančného krytia musí zodpovedať výške predpokladaných nákladov na nápravnú

činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej

škody.

(3)

Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 100 dní od povolenia pracovnej činnosti preukázať

príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu

škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na

odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých

jeho zmenách.

(4)

Prevádzkovateľ pracovnej činnosti je povinný preukázať príslušnému orgánu spôsob

finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných

nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej

škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ENVIRONMENTÁLNE ŠKODY PRESAHUJÚCE HRANICE ŠTÁTOV

§ 14

Environmentálne škody presahujúce hranice štátov

(1)

Ak vznikne environmentálna škoda presahujúca hranice štátov alebo bezprostredná hrozba

environmentálnej škody presahujúca hranice štátov, pri ktorej je Slovenská republika

stranou pôvodu alebo dotknutou stranou, postupuje sa primerane podľa ustanovení druhej

a tretej časti zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

neustanovuje inak alebo ak sa strana pôvodu a dotknutá strana nedohodnú inak.

(2)

Podľa odseku 1 sa postupuje, len ak je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou

pôvodu a dotknutou stranou.

(3)

Ak je Slovenská republika stranou pôvodu, ministerstvo po doručení oznámenia podľa

§ 4 ods. 2

alebo

§ 5 ods. 1 písm. a)

bezodkladne informuje dotknutú stranu a dohodne s ňou ďalší postup.

(4)

Ak je Slovenská republika dotknutou stranou, príslušný orgán, ktorý zistil vznik

environmentálnej škody, oznámi to ministerstvu s uvedením dostupných údajov, najmä

o

a)

mieste a čase vzniku alebo zistenia environmentálnej škody,

b)

pracovnej činnosti alebo udalosti v strane pôvodu, ktorá ju spôsobila, ak je známa

alebo pravdepodobná,

c)

charaktere a pravdepodobnom rozsahu environmentálnej škody,

d)

dosiaľ prijatých preventívnych opatreniach alebo nápravných opatreniach vrátane zmierňujúcich

opatrení,

e)

ďalších konkrétnych okolnostiach týkajúcich sa miesta vzniku environmentálnej škody

a jeho okolia.

(5)

Ustanoveniami odsekov 3 a 4 nie je dotknutá oznamovacia povinnosť podľa osobitných

predpisov.

48

)

(6)

Ak sa ministerstvo dozvie o vzniku environmentálnej škody z oznámenia podľa odseku

5, z oznámenia strany pôvodu alebo iným hodnoverným spôsobom, bezodkladne vstúpi do

kontaktu so stranou pôvodu a o tejto environmentálnej škode informuje aj Európsku

komisiu a ďalej postupuje podľa odseku 1.

PIATA ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA

§ 15

Orgány štátnej správy

Štátnu správu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vykonávajú

a)

ministerstvo,

b)

okresný úrad v sídle kraja,

49

)

c)

okresný úrad,

49

)

d)

Slovenská inšpekcia životného prostredia.

49

)

§ 16

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych

škôd.

(2)

Ministerstvo

a)

vykonáva štátny dozor vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej

len „štátny dozor“),

b)

prevádzkuje informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa

§ 20

,

c)

vymáha náhradu nákladov, ktoré vznikli štátu v súvislosti s preventívnymi opatreniami

a nápravnými opatreniami,

d)

vymáha náhradu nákladov, ktoré vznikli štátu vznikom environmentálnej škody presahujúcej

hranice štátov alebo jej bezprostrednej hrozby podľa

§ 14

,

e)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti zisťovania, posudzovania, prevencie

a nápravy environmentálnych škôd a odporúča prijatie preventívnych opatrení a nápravných

opatrení strane pôvodu,

f)

podáva správy Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona podľa

prílohy č. 2

,

g)

zabezpečuje koordináciu úloh v oblasti prevencie a nápravy environmentálnych škôd

s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi Európskej únie.

§ 17

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja

a)

vykonáva štátny dozor,

b)

rozhoduje v pochybnostiach o tom, ktorý okresný úrad je príslušným na konanie podľa

tohto zákona, ak environmentálna škoda zasahuje do územia v obvode pôsobnosti dvoch

alebo viacerých okresných úradov.

§ 18

Okresný úrad

(1)

Okresný úrad

a)

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych

škôd podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov

50

)

okrem ustanovenia uvedeného v

§ 19 písm. b)

,

b)

prijíma a eviduje oznámenia podľa

§ 4 ods. 2

,

§ 5 ods. 1 písm. a)

, informuje o nich ministerstvo a prijíma a eviduje kópie zmlúv podľa

§ 13 ods. 3

alebo

4

,

c)

prijíma oznámenia a koná podľa

§ 26

,

d)

vykonáva konzultácie podľa

§ 24

,

e)

schvaľuje návrh nápravných opatrení podľa

§ 6 až 10

,

f)

rozhoduje podľa

§ 3 ods. 5

,

§ 4 ods. 3 písm. b)

,

§ 5 ods. 3 písm. b)

,

§ 11 ods. 3

a 4,

§ 12 ods. 1

,

g)

prijíma a vykonáva preventívne opatrenia a nápravné opatrenia podľa

§ 4 ods. 3 písm. c)

a

§ 5 ods. 3 písm. c)

,

h)

vykonáva štátny dozor,

i)

ukladá pokuty podľa

§ 22

.

(2)

Pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

postupuje okresný úrad podľa

§ 6 až 10

.

(3)

Prijatie a vykonanie preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa odseku 1

písm. g) zabezpečí okresný úrad sám alebo prostredníctvom odborne a technicky spôsobilej

právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa.

51

)

§ 19

Slovenská inšpekcia životného prostredia

Slovenská inšpekcia životného prostredia

a)

vykonáva štátny dozor,

b)

plní úlohy podľa

§ 18 ods. 1 písm. b) až e)

a

odsekov 2 a 3

, ak environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody bola

výlučne spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,

52

)

c)

ukladá pokuty podľa

§ 22

.

§ 20

Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd

(1)

Zriaďuje sa informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len

„informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií

na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

53

)

(2)

Informačný systém obsahuje informácie o

a)

type environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby, mieste a dátume jej

vzniku alebo zistenia, jej rozsahu a dátume začatia a skončenia konania podľa šiestej

časti tohto zákona,

b)

názve alebo mene a priezvisku, adrese a kóde prevažujúcej činnosti

54

)

prevádzkovateľa,

c)

prijatých a vykonaných preventívnych opatreniach alebo nápravných opatreniach vrátane

zmierňujúcich opatrení a výsledku nápravy environmentálnej škody,

d)

nákladoch na preventívne opatrenia a nákladoch na nápravné opatrenia podľa tohto

zákona

1.

vynaložených priamo prevádzkovateľom, ak sú tieto údaje k dispozícii,

2.

získaných dodatočne od prevádzkovateľa priamo alebo z finančného krytia jeho zodpovednosti

podľa

§ 13

,

3.

nezískaných od prevádzkovateľa s uvedením dôvodov, pre ktoré neboli získané späť,

4.

vynaložených zo štátneho rozpočtu,

e)

prevádzkovateľoch alebo ďalších osobách, ktoré využili súdne konanie a výsledok tohto

konania,

f)

stave životného prostredia a odkaz na miesta, kde možno získať potrebné údaje na

zistenie základného stavu podľa

§ 2 ods. 5

a ďalšie informácie o životnom prostredí zhromažďované, uchovávané a šírené podľa

tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

39

)

(3)

Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo. Ministerstvo

môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.

55

)

(4)

Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami sú

povinné na výzvu prevádzkovateľa informačného systému poskytovať mu bezplatne údaje

a informácie podľa odseku 2 získané prostredníctvom verejných prostriedkov, ktorými

disponujú. Tieto orgány a právnické osoby majú právo na bezplatné informácie a údaje

z informačného systému, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.

§ 21

Štátny dozor

(1)

Štátnym dozorom sa zisťuje, ako prevádzkovatelia plnia povinnosti ustanovené týmto

zákonom a rozhodnutiami vydanými na jeho základe.

(2)

Pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti

v štátnej správe,

56

)

ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti prevádzkovateľa, je oprávnený

podľa závažnosti zistených skutočností písomne nariadiť

a)

zachovanie pôvodného stavu až do objasnenia veci alebo zdokumentovania stavu v čase

výkonu kontroly,

b)

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov ihneď alebo v lehote ním určenej vrátane

zákazu alebo obmedzenia vykonávania určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom

a s rozhodnutiami vydanými na jeho základe; odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení

opatrení nemá odkladný účinok.

(4)

Zamestnanec orgánu štátnej správy vykonávajúci štátny dozor je na tento účel oprávnený

v nevyhnutnom rozsahu

a)

vykonávať potrebné zisťovania,

b)

odobrať potrebné vzorky,

c)

používať technické prostriedky, ak ich použitie nezakazuje osobitný predpis,

43

)

na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných

na zdokumentovanie zistených skutočností potrebných na výkon štátneho dozoru,

d)

v sprievode povereného zamestnanca prevádzkovateľa a v súlade s pokynmi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prevádzkovateľa platnými pre jeho pracoviská

a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na nehnuteľnosti, do prevádzkových priestorov,

stavieb, zariadení a iných priestorov prevádzkovateľa; ak prevádzkovateľ bezodkladne

nezabezpečí povereného zamestnanca, ktorý má poskytnúť súčinnosť zamestnancovi orgánu

štátnej správy, je zamestnanec orgánu štátnej správy oprávnený voľne a kedykoľvek

vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov

prevádzkovateľa v súčinnosti s orgánom Policajného zboru.

(5)

Prevádzkovateľ je povinný

a)

zamestnancovi orgánu štátnej správy vykonávajúcemu štátny dozor

1.

umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, video

dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností

súvisiacich s plnením úloh kontrolovaného subjektu podľa tohto zákona,

2.

poskytnúť úplné a pravdivé informácie súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych

škôd,

b)

zdržať sa konania, ktoré obmedzil alebo zakázal orgán štátneho dozoru,

c)

bezodkladne zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť zamestnancovi

orgánu štátnej správy vykonávajúcemu štátny dozor.

§ 22

Správne delikty

(1)

Pokutu do 6 638,78 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

a)

neoznámil príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti o bezprostrednej hrozbe

environmentálnej škody podľa

§ 4 ods. 2

,

b)

neposkytol príslušnému orgánu na požiadanie potrebné informácie o bezprostrednej

hrozbe environmentálnej škody podľa

§ 4 ods. 3 písm. a)

,

c)

neposkytol podľa

§ 5 ods. 3 písm. a)

na požiadanie príslušného orgánu doplňujúce informácie o environmentálnej škode,

ku ktorej došlo,

d)

nepreukázal príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu

škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na

odstránenie environmentálnej škody alebo príslušný orgán bezodkladne písomne neinformoval

o všetkých jeho zmenách podľa

§ 13 ods. 3 alebo 4

,

e)

neposkytol úplné a pravdivé informácie podľa

§ 21 ods. 5 písm. a) druhého bodu

súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd.

(2)

Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

a)

bezodkladne neprijal a nevykonal preventívne opatrenia podľa

§ 4 ods. 1

pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody,

b)

neprijal a nevykonal preventívne opatrenia podľa

§ 4 ods. 3 písm. b)

,

c)

sa neriadil pokynmi príslušného orgánu pri prijímaní a vykonávaní preventívnych opatrení

podľa

§ 4 ods. 3 písm. b)

,

d)

neoznámil vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu alebo ministerstvu pri

pravdepodobnom vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov podľa

§ 5 ods. 1 písm. a)

,

e)

neprijal a nevykonal zmierňujúce opatrenia podľa

§ 5 ods. 1 písm. b)

,

f)

nevypracoval návrh nápravných opatrení podľa

§ 5 ods. 1 písm. c)

,

g)

neprijal a nevykonal nápravné opatrenia vrátane zmierňujúcich opatrení podľa

§ 5 ods. 3 písm. b)

,

h)

sa neriadil pokynmi príslušného orgánu pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení

podľa

§ 5 ods. 3 písm. b)

,

i)

nezabezpečil finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane

predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej

škody podľa

§ 13 ods. 1 a 2

,

j)

neumožnil zamestnancovi orgánu štátnej správy vykonávajúcemu štátny dozor používanie

technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových

záznamov podľa

§ 21 ods. 5 písm. a) prvého bodu

potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností súvisiacich s plnením úloh kontrolovaného

subjektu podľa tohto zákona,

k)

nevykonal nariadenia orgánu štátneho dozoru podľa

§ 21 ods. 3

,

l)

nezdržal sa konania, ktoré obmedzil alebo zakázal orgán štátneho dozoru podľa

§ 21 ods. 5 písm. b)

.

(3)

Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán právnickej osobe alebo fyzickej osobe

– podnikateľovi, ktorá prijala a vykonala preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia

na nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej

škody, ak neuviedla nehnuteľnosť do pôvodného stavu alebo do stavu zodpovedajúcemu

predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti podľa

§ 3 ods. 6

.

(4)

Konanie o uložení pokuty možno začať v lehote do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný

orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do desatich rokov odo dňa, keď

k porušeniu povinnosti došlo.

(5)

Pri ukladaní pokuty príslušný orgán prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho

konania, na rozsah ohrozenia zdravia a životného prostredia, prípadne na mieru ich

poškodenia.

(6)

Príslušný orgán môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby

v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za

ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná,

môže mu príslušný orgán uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v

odseku 1. Ďalšiu pokutu môže príslušný orgán uložiť prevádzkovateľovi v lehote do

jedného roka odo dňa, keď mal prevádzkovateľ vykonať opatrenia na nápravu uložené

v rozhodnutí o uložení pokuty.

(7)

Ak prevádzkovateľ opätovne poruší počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia

o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená, alebo

nesplní opatrenie na nápravu, uloží mu príslušný orgán ďalšiu pokutu až do dvojnásobku

sumy ustanovenej v odsekoch 1 až 3.

(8)

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola

uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

(9)

Výnos z pokuty je príjmom Environmentálneho fondu.

57

)

ŠIESTA ČASŤ

KONANIE

§ 23

Spoločné ustanovenia

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

58

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Všeobecný predpis o správnom konaní

58

)

sa nevzťahuje na postup podľa

§ 4 ods. 3 písm. a)

a

§ 5 ods. 3 písm. a)

,

§ 24

a

26

.

§ 24

Konzultácie

(1)

Príslušný orgán sa v konzultácii podľa

§ 3 ods. 3

vyjadruje najmä k tomu, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo

či vznikla environmentálna škoda.

(2)

Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada stanovisko dotknutého orgánu.

(3)

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré príslušný orgán

oznámi prevádzkovateľovi v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o konzultáciu.

§ 25

Účastníci konania

(1)

Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

(2)

Účastníkom konania podľa

§ 27 a 28

je aj

a)

vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou

škodou alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné

opatrenia,

b)

obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa

budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c)

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo

povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté.

(3)

Účastníkom konania podľa

§ 27

je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných

predpisov,

59

)

ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny

alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana životného prostredia (ďalej

len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa

§ 26 ods. 1

a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich

dní od doručenia upovedomenia podľa

§ 26 ods. 5

.

§ 26

Oznámenie

(1)

Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou

škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy

alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia

(ďalej len „oznamovateľ“) sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce

tomu, že došlo k environmentálnej škode.

(2)

Oznámenie sa podáva v písomnej forme a obsahuje najmä

a)

meno prevádzkovateľa, ktorého činnosťou vznikla environmentálna škoda, ak je oznamovateľovi

známy,

b)

miesto, na ktorom vznikla environmentálna škoda,

c)

opis zistených skutočností,

d)

dôkazy potvrdzujúce obsah oznámenia,

e)

meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu oznamovateľa, ak je oznamovateľom fyzická

osoba,

f)

názov a sídlo oznamovateľa a meno a priezvisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom

oznamovateľa, ak je oznamovateľom právnická osoba.

(3)

Príslušný orgán oznámenie preskúma, podľa potreby si vyžiada ďalšie údaje od oznamovateľa

a stanoviská od dotknutých orgánov a požiada prevádzkovateľa o vyjadrenie k oznámeniu

a k predloženým údajom a stanoviskám.

(4)

Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný

orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa.

(5)

Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že environmentálna škoda vznikla, príslušný

orgán postupuje podľa

§ 5 ods. 3

a

§ 6 až 10

, pričom o svojom postupe písomne upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa.

§ 27

Konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení

(1)

Konanie o uložení povinnosti vykonať preventívne opatrenia podľa

§ 4 ods. 3 písm. b)

a konanie o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b)

začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia podľa

§ 26

.

(2)

V konaní príslušný orgán zisťuje, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej

škody alebo či vznikla environmentálna škoda a ktorý prevádzkovateľ ju spôsobil; ak

ide o environmentálnu škodu uvedenú v

§ 1 ods. 3

, zisťuje príslušný orgán aj zavinenie prevádzkovateľa. Príslušný orgán si podľa potreby

vyžiada od dotknutého orgánu (

§ 32 ods. 2

) stanovisko.

(3)

Príslušný orgán okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní

60

)

konanie zastaví, ak

a)

zistí, že nedošlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo environmentálna

škoda nevznikla, alebo

b)

prevádzkovateľ nie je známy.

(4)

Ak v konaní o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia nie je možné pri doplnkových

nápravných opatreniach alebo kompenzačných nápravných opatreniach použiť výber prístupov

uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, príslušný orgán

použije alternatívne techniky oceňovania.

(5)

Pri postupe podľa odseku 4 príslušný orgán uloží povinnosť vykonať peňažné ocenenie

na určenie rozsahu doplnkových nápravných opatrení a kompenzačných nápravných opatrení.

Ak je možné oceniť prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené alebo zničené environmentálnou

škodou, ale náhradné prírodné zdroje alebo ich funkcie nie je možné oceniť v primeranom

čase alebo za primeranú cenu, môže príslušný orgán určiť nápravné opatrenia, ktorých

náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote environmentálnou škodou poškodených

alebo zničených prírodných zdrojov alebo ich funkcií.

(6)

Príslušný orgán ukladá povinnosť vykonať doplnkové nápravné opatrenia a kompenzačné

nápravné opatrenia tak, aby tieto nápravné opatrenia zabezpečovali dodatočné prírodné

zdroje alebo ich funkcie, pričom zohľadňuje čas potrebný na dosiahnutie základného

stavu napríklad tak, že dlhší čas do dosiahnutia základného stavu vyváži zvýšením

množstva kompenzačných nápravných opatrení.

(7)

Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný

orgán nemôže zabezpečiť, že sa pre všetky z nich súčasne prijmú nápravné opatrenia,

príslušný orgán rozhodne, ktorá environmentálna škoda sa musí napraviť ako prvá. Pri

prijímaní takého rozhodnutia sa zohľadní najmä povaha, rozsah a závažnosť jednotlivých

prípadov environmentálnej škody a možnosť prirodzenej obnovy, ako aj riziká pre zdravie.

(8)

Príslušný orgán v prípadoch podľa odseku 7 môže rozhodnúť, že sa neprijmú žiadne

ďalšie nápravné opatrenia, ak

a)

už prijaté a vykonané nápravné opatrenia zabezpečia, že neexistuje riziko nepriaznivých

účinkov na zdravie, vodu alebo chránené druhy a chránené biotopy,

b)

náklady nápravných opatrení, ktoré by sa mali prijať na dosiahnutie základného stavu

alebo podobnej úrovne, by boli neprimerané environmentálnym prínosom, ktoré sa majú

dosiahnuť.

§ 28

Konanie o schválení návrhu nápravných opatrení

(1)

Návrhom na začatie konania o schválení návrhu nápravných opatrení je písomná žiadosť

o schválenie návrhu nápravných opatrení podľa

§ 5 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení obsahuje popri všeobecných náležitostiach

podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní

61

)

návrh nápravných opatrení v členení na primárne opatrenia, doplnkové opatrenia a

kompenzačné opatrenia podľa

§ 7 až 9

a analýzu rizík podľa

§ 10

, ak vznikla environmentálna škoda na pôde.

(3)

Príslušný orgán pri rozhodovaní o schválení nápravných opatrení oboznámi o začatí

konania všetkých známych účastníkov konania a dotknuté orgány a nariadi ústne pojednávanie

spojené s miestnym zisťovaním; zároveň ich upozorní, že svoje pripomienky a stanoviská

môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne v konaní neprihliadne.

(4)

Od miestneho zisťovania alebo od ústneho pojednávania môže príslušný orgán upustiť,

ak sú mu dobre známe pomery a okolnosti vzniku environmentálnej škody a zároveň žiadosť

o schválenie návrhu nápravných opatrení poskytuje dostatočný podklad na posúdenie

veci.

(5)

Príslušný orgán upovedomí účastníkov konania o začatí konania najmenej sedem pracovných

dní pred konaním ústneho pojednávania. Ak príslušný orgán upustí od ústneho pojednávania,

určí, dokedy môžu účastníci konania a dotknuté orgány podať svoje pripomienky a stanoviská,

a upozorní ich, že sa na neskoršie podané pripomienky a stanoviská neprihliadne.

(6)

Pri environmentálnej škode týkajúcej sa rozsiahleho územia alebo s počtom účastníkov

nad 50 príslušný orgán upovedomí účastníkov o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej

15 dní pred začatím ústneho pojednávania; ak sa ústne pojednávanie nekoná, príslušný

orgán upovedomí účastníkov najmenej 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie pripomienok

a stanovísk podľa odseku 5.

(7)

Príslušný orgán upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné

oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v akej môžu uplatniť svoje pripomienky

a stanoviská účastníci konania. Ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje na riadne

posúdenie dlhší čas, príslušný orgán na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím primerane

predĺži. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko,

má sa za to, že s navrhovanými nápravnými opatreniami z hľadiska ním sledovaných záujmov

súhlasí.

(8)

Ak v konaní o schválení návrhu doplnkových nápravných opatrení alebo kompenzačných

nápravných opatrení nemožno použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu

prírodných zdrojov alebo ich funkcií, uplatní sa postup podľa

§ 8 ods. 4

alebo

§ 9 ods. 5

.

§ 29

Konanie o znášaní nákladov

(1)

Návrhom na začatie konania o znášaní nákladov je písomná žiadosť prevádzkovateľa,

ktorá popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom

konaní

61

)

obsahuje informácie potvrdzujúce skutočnosti podľa

§ 11 ods. 3 alebo 4

.

(2)

Žiadosť podľa

§ 11 ods. 3

môže prevádzkovateľ podať v čase bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, a

ak už environmentálna škoda vznikla, tak v lehote do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o uložení nápravných opatrení podľa

§ 27

alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa

§ 28

.

(3)

Žiadosť podľa

§ 11 ods. 4

môže prevádzkovateľ podať v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

o uložení nápravných opatrení podľa

§ 27

alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa

§ 28

.

(4)

V rozhodnutí podľa

§ 11 ods. 3 písm. b)

a

odseku 4 písm. a), b)

a

d)

príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe vrátenia prevádzkovateľom vynaložených

nákladov alebo ich časti.

§ 30

Konanie o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody

(1)

Návrhom na začatie konania o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody

je písomná žiadosť jedného prevádzkovateľa alebo viacerých prevádzkovateľov.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 popri všeobecných náležitostiach podania podľa osobitného

predpisu

61

)

obsahuje informácie o vzniku environmentálnej škody a návrh na určenie rozsahu podielu

zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody prevádzkovateľov, ktorí podali žiadosť

podľa odseku 1.

(3)

Podaním návrhu na začatie konania nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa vykonať

nápravné opatrenia podľa druhej časti zákona.

(4)

Ak si prevádzkovateľ neplní povinnosti podľa odseku 3, príslušný orgán postupuje

podľa

§ 5 ods. 3 písm. c) prvého bodu

.

(5)

Príslušný orgán môže podľa potreby spojiť konanie o určení rozsahu podielu na vzniku

environmentálnej škody s konaním o náhrade nákladov podľa

§ 31

.

§ 31

Konanie o náhrade nákladov

(1)

Konanie o povinnosti nahradiť náklady začína príslušný orgán z vlastného podnetu,

ak konal podľa

§ 4 ods. 3 písm. c)

a

§ 5 ods. 3 písm. c)

.

(2)

Rozhodnutie o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné

opatrenia obsahuje popri všeobecných náležitostiach rozhodnutia

62

)

a)

určenie výšky náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

b)

určenie spôsobu vrátenia náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné

opatrenia,

c)

určenie lehoty na náhradu nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

d)

číslo bankového účtu, na ktorý má byť suma náhrady nákladov zaplatená.

(3)

Ak prevádzkovateľ alebo iná povinná osoba uvedená v rozhodnutí podľa odseku 2 neuhradí

určenú náhradu nákladov v určenej lehote alebo ju uhradí len sčasti, príslušný orgán

postúpi vec ministerstvu na vymáhanie.

(4)

Ministerstvo nebude vymáhať náhradu všetkých nákladov, ak by náklady na ich vymáhanie

boli vyššie ako vymožiteľná suma alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať;

túto skutočnosť vyznačí v spise.

(5)

Pri vymáhaní náhrady nákladov podľa odseku 4 sa postupuje podľa osobitného predpisu.

63

)

(6)

Príslušný orgán nezačne konanie o náhrade nákladov po uplynutí piatich rokov odo

dňa, keď boli preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijaté a vykonané, a

ak nie je možné tento deň jednoznačne určiť, tak odo dňa, keď bol identifikovaný prevádzkovateľ

alebo zodpovedná tretia osoba.

(7)

Ak boli príslušnému orgánu na účel financovania preventívnych opatrení alebo nápravných

opatrení poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu, uhradená alebo vymožená

suma náhrady nákladov je príjmom Environmentálneho fondu.

§ 32

Stanovisko

(1)

Stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, súhlas, vyjadrenie alebo

iný správny úkon dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi.

64

)

Obsah stanoviska je pre príslušný orgán záväzný a bez zosúladenia stanoviska s inými

stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

(2)

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej

osobitným predpisom.

64

)

Vo svojom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe

ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.

(3)

Dotknutý orgán je viazaný obsahom stanoviska, ktoré vo veci vydal. Ak dotknutý orgán

vydá neskoršie stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce stanovisko sa neskorším

stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov.

(4)

V prípade rozporu medzi dotknutými orgánmi vyplývajúceho zo stanovísk dotknutých

orgánov príslušný orgán preruší konanie; rozpor riešia orgány nadriadené dotknutým

orgánom dohodou. Ak sa vzniknutý rozpor nepodarí dohodou orgánov odstrániť, rozhodne

o riešení rozporu ministerstvo po jeho prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi

štátnej správy.

(5)

Ak účastník konania podá námietky smerujúce proti obsahu stanoviska, príslušný orgán

preruší konanie a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý

orgán stanovisko nezmení, príslušný orgán si vyžiada potvrdenie alebo zmenu stanoviska

od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania

neplynú lehoty na rozhodnutie veci príslušným orgánom.

(6)

Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu stanoviska,

odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého

orgánu príslušného na vydanie stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom k obsahu

odvolania od dotknutého orgánu predloží odvolací orgán orgánu, ktorý je nadriadeným

orgánom dotknutého orgánu, a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu stanoviska.

Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

(7)

Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu stanoviska dotknutého

orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod

na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenie

§ 33

Ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená

pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,

52

)

a zároveň aj inou pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa,

príslušným orgánom je okresný úrad.

Prechodné ustanovenia

§ 34

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá vznikla pred dňom účinnosti

tohto zákona,

b)

škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá síce vznikla po dni účinnosti

tohto zákona, ale bola spôsobená konkrétnou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončená

pred dňom účinnosti tohto zákona.

Záverečné ustanovenie

§ 35

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený

v

prílohe č. 3

.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997

Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona

č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001

Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,

zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona

č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003

Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z.,

zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona

č.199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004

Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z.,

zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona

č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004

Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona

č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005

Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z.,

zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona

č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č.14/2006

Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z.,

zákona č.124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona

č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007

Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z.,

zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona

č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007

Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z. a zákona č. 358/2007 Z. z. sa dopĺňa takto

V sadzobníku správnych poplatkov v časti X. Životné prostredie sa za položku 171l

vkladajú položky 171m až 171o, ktoré znejú

„Položka 171 m

Podanie žiadosti o konzultáciu39m)........................................................1

000 Sk

Položka 171n

Podanie žiadosti o schválenie návrhu nápravných opatrení39n) ..........1 000 Sk

Položka 171o

Podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o znášaní nákladov39o) ....... 1 000 Sk“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 39m až 39o znejú

„39m)

§ 3 ods. 3 zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39n)

§ 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 359/2007 Z. z.

39o)

§ 29 ods. 1 zákona č. 359/2007 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č.

543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004

Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z.,

zákona č. 479/2005 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom p), ktoré znie

„p)

vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych

škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa osobitného predpisu.

37a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie

„37a)

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 68 písm. f) sa slová „d) až f) a k)“ nahrádzajú slovami „d) až f), k) a p)“.

Čl. IV

Zákon č.

220/2004 Z. z.

o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o

integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 8 odsek 6 znie

„(6)

Opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo

na odstránenie takého poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje

osobitný predpis,

7

) ukladá orgán štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania

životného prostredia

7a

) s prihliadnutím na limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde podľa

prílohy č. 2 a s prihliadnutím na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa odsekov

4 a 5.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 7a znejú

„7)

§ 2 ods. 4 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7a)

§ 28 zákona č. 245/2003 Z. z. v znení zákona č. 532/2005 Z. z.“.

2.

V § 23 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie

„e)

je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy

v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na pôde podľa

osobitného predpisu,

13a

)“.

Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená f) až j).

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie

„13a)

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č.

364/2004 Z. z.

o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona

č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z. a zákona č. 532/2005 Z. z. sa dopĺňa takto

§ 73 sa dopĺňa odsekom 19, ktorý znie

„(19)

Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach

podľa osobitného predpisu.

66c

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 66c znie

„66c)

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VI

Zákon č.

326/2005 Z. z.

o lesoch sa dopĺňa takto

V § 60 ods. 2 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie

„i)

je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany pôdy v konaniach týkajúcich

sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na lesných pozemkoch podľa osobitného

predpisu,

87a

)“.

Doterajšie písmená i) až k) sa označujú ako písmená j) až l).

Poznámka pod čiarou k odkazu 87a znie

„87a)

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VII

Zákon č.

126/2006 Z. z.

o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

295/2007 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa na konci pripája táto veta: „Zákon č. 359/2007

Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.".

2.

V § 10 ods. 10 sa za slovo „povoľovaní" vkladajú slová „a v konaniach podľa osobitného

predpisu

22a

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie

„22a)

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem ustanovenia

čl. I § 13

, ktoré nadobúda účinnosť 1. júla 2012, a ustanovenia

čl. I § 20

, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2008.