SK
ZÁKON 355/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Statutory Text (5 Articles)
Čl. I
Zákon č.
507/2023 Z. z.
o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín
podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov sa mení a dopĺňa takto
1.
V § 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem Slovenskej republiky, ak
má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo v takomto právnom usporiadaní, a okrem
ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných štátnych orgánov,
miestnej štátnej správy a územnej samosprávy“.
2.
V § 2 písmeno r) znie
„r)
verejnoprávnym subjektom subjekt zriadený zákonom, subjekt zriadený na základe zákona
alebo subjekt so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou
účasťou obcí alebo vyšších územných celkov, alebo nimi zriadený alebo založený iný
subjekt alebo organizácia, ak
1.
nevykonávajú obchodnú činnosť ani inú podnikateľskú činnosť a ich hlavným účelom
je zabezpečenie riadenia alebo investovanie majetku štátu, majetku obcí alebo majetku
vyšších územných celkov prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy tohto
majetku a vykonávania investičných činností súvisiacich s týmto majetkom,
2.
zodpovedajú štátu, obciam alebo vyšším územným celkom za svoje celkové výsledky a
každoročne im podávajú informácie o svojej činnosti, a
3.
ich majetok prechádza po zániku na štát, obce alebo vyššie územné celky a ak subjekt
rozdeľuje zisk, tento zisk plynie výlučne štátu, obciam alebo vyšším územným celkom
a žiadna jeho časť neplynie inému subjektu alebo fyzickej osobe (ďalej len „súkromná
osoba“),“.
3.
V § 2 písmeno ak) znie
„ak)
zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného
subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na
príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená
namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmov právnických osôb a daň vyrubená v
súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z
viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného
subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi
vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,“.
4.
V § 2 sa za písmeno ap) vkladá písmeno aq), ktoré znie
„aq)
vzájomným poisťovacím spolkom regulovaná poisťovňa, ktorú vlastnia výlučne jej poistenci,“.
5.
V § 2 písmeno at) znie
„at)
prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona,“.
6.
§ 2 sa dopĺňa písmenami au) až br), ktoré znejú
„au)
novým prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej
skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného
pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené
zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka,
av)
kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom
1.
refundovateľný daňový zápočet, ktorý sa má vyplatiť v hotovosti alebo v iných peňažných
ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu
vznikol nárok na refundovateľný daňový zápočet podľa právnych predpisov štátu, ktorý
daňový zápočet udeľuje, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa
kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,
alebo
2.
daňový zápočet, ktorý je čiastočne refundovateľný, ak sa jeho časť vypláca v hotovosti
alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa,
keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný daňový zápočet,
okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej
dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,
aw)
nekvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý je úplne
refundovateľný alebo čiastočne refundovateľný a nie je kvalifikovaným refundovateľným
daňovým zápočtom,
ax)
kvalifikovanou imputačnou daňou zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo
stálej prevádzkarni hlavného subjektu, alebo ktorú základný subjekt alebo stála prevádzkareň
hlavného subjektu zaplatili, a ktorá je pri vyplatení podielu na zisku (dividendy)
základným subjektom alebo hlavným subjektom stálej prevádzkarne refundovateľná alebo
započítateľná skutočnému vlastníkovi podielu na zisku (dividendy) v rozsahu v akom
je refundácia splatná, alebo zápočet poskytnutý
1.
iným štátom ako štátom, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,
2.
skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorý podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby
rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej
dividendy podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila
zahrnutá daň,
3.
fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v štáte,
v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň, a ktorá podlieha zdaneniu vo
výške nominálnej sadzby dane rovnajúcej sa alebo presahujúcej nominálnu sadzbu dane
uplatniteľnú na aktívny príjem, alebo
4.
verejnoprávnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému
fondu, investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo
veľkej vnútroštátnej skupiny alebo životnej poisťovni, ak sa dividenda prijíma v spojení
s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu obdobným spôsobom ako dividenda
prijatá dôchodkovým fondom, pričom nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sa
nachádzajú v štáte, v ktorom sú založené a riadené, investičný subjekt sa nachádza
v štáte, v ktorom je založený a regulovaný, a životná poisťovňa sa nachádza v štáte,
v ktorom je umiestnená,
ay)
nekvalifikovanou refundovateľnou imputačnou daňou daň iná ako kvalifikovaná imputačná
daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú základný subjekt zaplatil a ktorá
je
1.
refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt,
v súvislosti s touto dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej
povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo
2.
refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi,
az)
obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý sa v štáte,
v ktorom sa daňový zápočet poskytuje, môže použiť na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej
sa zahrnutých daní držiteľa daňového zápočtu a ktorý u držiteľa daňového zápočtu spĺňa
zákonný štandard prevoditeľnosti a štandard obchodovateľnosti,
ba)
pôvodným príjemcom daňového zápočtu základný subjekt, ktorý vykonáva činnosti, na
základe ktorých sa poskytuje daňový zápočet,
bb)
nadobúdateľom daňového zápočtu základný subjekt, na ktorého pôvodný príjemca daňového
zápočtu prevádza daňový zápočet,
bc)
držiteľom daňového zápočtu pôvodný príjemca daňového zápočtu alebo nadobúdateľ daňového
zápočtu, pričom pôvodný príjemca daňového zápočtu a nadobúdateľ daňového zápočtu sú
závislé osoby, ak
1.
jeden z nich vlastní, priamo alebo nepriamo, aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích
práv na druhom z nich, alebo iná osoba vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50 % hodnoty
alebo celkových hlasovacích práv na oboch, alebo
2.
na základe súvisiacich skutočností a okolností jeden ovláda druhého alebo obaja sú
pod kontrolou tej istej osoby alebo tých istých osôb,
bd)
zákonným štandardom prevoditeľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard,
na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet
na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie
daňového zápočtu alebo do 15 mesiacov od konca tohto účtovného obdobia,
be)
zákonným štandardom prevoditeľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na
základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú
osobu v účtovnom období, v ktorom nadobudol daňový zápočet a tento prevod nepodlieha
prísnejším zákonným obmedzeniam ako u pôvodného príjemcu daňového zápočtu,
bf)
štandardom obchodovateľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe
ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevedie daňový zápočet na nezávislú osobu
za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje, do 15
mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie
daňového zápočtu; to platí, aj ak sa daňový zápočet neprevedie alebo sa prevedie na
závislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje
a ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v období 15 mesiacov od konca účtovného
obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu,
bg)
štandardom obchodovateľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe
ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu nadobudne daňový zápočet od nezávislej osoby
za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje,
bh)
obchodovateľnou minimálnou cenou 80 % čistej súčasnej hodnoty daňového zápočtu,
bi)
čistou súčasnou hodnotou hodnota určená na základe výnosov do splatnosti dlhového
nástroja emitovaného štátom, ktorý poskytol daňový zápočet, s rovnakou alebo obdobnou
lehotou splatnosti, najviac do päť rokov, pričom tento dlhový nástroj bol emitovaný
v tom istom účtovnom období, v ktorom sa daňový zápočet previedol, alebo v účtovnom
období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, ak sa daňový
zápočet nepreviedol,
bj)
materským subjektom hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový
materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt,
bk)
medzistupňovým materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy
vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov
alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za medzistupňový materský subjekt sa nepovažuje
hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stála prevádzkareň,
investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,
bl)
čiastočne vlastneným materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo
nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu
priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi
tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za čiastočne
vlastnený materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, stála prevádzkareň,
investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,
bm)
pravidlom zahrnutia príjmov postup, podľa ktorého materský subjekt nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej
dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,
bn)
kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov pravidlo zahrnutia príjmov zavedené štátmi,
ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,
bo)
pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky postup, podľa ktorého základný subjekt nadnárodnej
skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel
na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,
ak dorovnávacia daň nebola vypočítaná a uhradená podľa pravidla zahrnutia príjmov,
bp)
kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky pravidlo pre nedostatočne
zdanené zisky zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,
bq)
vnútroštátna dorovnávacia daň postup, podľa ktorého nízko zdanené základné subjekty
vypočítajú a uhradia dorovnávaciu daň v štáte, v ktorom sa nachádzajú,
br)
kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vnútroštátna dorovnávacia daň zavedená
štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií.“.
7.
V § 3 ods. 3 úvodnej vete sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.
8.
V § 3 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú
„(4)
Činnosti subjektu, ktorého 100 % hodnoty vlastní priamo alebo nepriamo nezisková
organizácia alebo neziskové organizácie, sa považujú za doplnkové činnosti podľa odseku
3 písm. b) druhého bodu, ak úhrnné výnosy všetkých subjektov nadnárodnej skupiny podnikov
alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, okrem výnosov neziskovej organizácie alebo subjektu,
ktorý je vylúčeným subjektom podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), sú za účtovné
obdobie nižšie ako 750 000 000 eur alebo nižšie ako 25 % výnosov nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Ak účtovné obdobie nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov,
prahová hodnota výnosov sa upraví podľa odseku 2.
(5)
Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa § 2 písm. r), sa
nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej
skupiny ani za člena tejto skupiny.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 6.
9.
§ 5 vrátane nadpisu znie
㤠5
Oprávnený príjem alebo oprávnená strata
(1)
Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata
základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa
účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného
materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie
a upravené podľa § 6 až 15.
(2)
Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane
určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva
za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného
účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné
narušenie hospodárskej súťaže, ak
a)
finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,
b)
informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a
c)
trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady
alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo
tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej
účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu
týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej
účtovnej závierky.
(3)
Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa
odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku
a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto
výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí,
ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu
základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov
pred zmenou účtovnej hodnoty.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
10.
V § 6 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie
„4.
nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň vykázaná ako náklad,“.
11.
V § 6 ods. 1 písm. h) sa slová „zahrnutého v zisku“ nahrádzajú slovami „alebo sumou
výnosu zahrnutých v zisku“.
12.
V § 6 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú
„(3)
Ak podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku sú prijaté alebo
vzniknuté v súvislosti so zloženým finančným nástrojom, ktorý má kapitálovú zložku
a dlhovú zložku, vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b) je iba časť podielu
na zisku (dividendy) alebo iného rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti
s kapitálovou zložkou tohto zloženého finančného nástroja.
(4)
Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté
v súvislosti s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b),
ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny
podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom
je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné
formy rozdelenia zisku. Ak platba v súvislosti s finančným nástrojom je u držiteľa
finančného nástroja vykázaná odlišne, na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo
oprávnenej straty sa zohľadní spôsob vykázania finančného nástroja vo finančných výkazoch
emitenta finančného nástroja.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
13.
§ 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie
„(6)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo
strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom podľa odseku 2 písm. c) budú
zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate základného
subjektu z finančného účtovníctva, ak
a)
kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie
kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,
b)
kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke
v inom úplnom výsledku, a
c)
zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého
pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky považuje za efektívny zabezpečovací
nástroj.“.
14.
Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov znejú
㤠6a
Rozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom
(1)
Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym
podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu
je
a)
kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,
1.
ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala
za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte,
v ktorom transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a
peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke
nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a
2.
pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície
investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem
kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet
použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,
b)
výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových
strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt,
okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,
c)
úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia
investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.
(2)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho
podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva
zisk alebo stratu, ktoré vznikli
a)
na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho
podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej
hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov
zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe
realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov
zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,
b)
v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve
vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,
c)
z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté
v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a
pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.
(3)
Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich
sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.
(4)
Vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného
vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré
nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej
skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody
v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov.
Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu
vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je
a)
suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu
okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a
b)
súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho
podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného
vlastníckeho podielu.
(5)
Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú
sumu o
a)
daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,
b)
súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho
podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,
c)
zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,
d)
sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.
(6)
Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži
na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky
znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a
d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených
zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej
výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného
vlastníckeho podielu podľa odseku 4.
(7)
Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely
finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania,
použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt
môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období,
v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník
kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje
o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie
sumy ročnej návratnosti investície.
(8)
Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej
metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného
pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek
podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich
vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej
úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu
alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania
investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho
podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec
zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného
vlastníckeho podielu.
(9)
Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak
sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila
v súvislosti s vlastníckym podielom strata.
§ 6b
Daňové zápočty
(1)
Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna
hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného
daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom
období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.
(2)
Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný
daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú
podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku
alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov
počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte
oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.
(3)
Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia,
pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu
ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto
daňového zápočtu.
(4)
Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový
zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky
pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového
zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu
jeho predajnú cenu.
(5)
Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový
zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky
pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou
prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom
daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý
sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu
posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou
hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas
zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.
(6)
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet
na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou
hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere
podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej
hodnoty.
(7)
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,
zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja
zisk alebo stratu z predaja, pričom zisk alebo strata z predaja sa rovná rozdielu
medzi predajnou cenou a súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného
prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.
(8)
Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia,
nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu
v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu, pričom táto strata sa rovná rozdielu
medzi súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného
daňového zápočtu a sumou použitého daňového zápočtu.
(9)
Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný
prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty
základného subjektu nepovažuje za príjem.
§ 6c
Odpustený dlh
(1)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku
alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného
dlhu, ak
a)
dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,
6
) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky
voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného
subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že
majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,
b)
možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť
svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo
c)
záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú
hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).
(2)
Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi
bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.
(3)
Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo
oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi,
ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm
a)
suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku
bezprostredne pred odpustením dlhu,
b)
suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti
s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie
„
6
) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
15.
V § 8 ods. 2 sa slová „v ktorom“ nahrádzajú slovami „za ktoré“.
16.
V § 8 ods. 4 a § 30 ods. 9 sa slovo „účtovom“ nahrádza slovom „účtovnom“.
17.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie
„(4)
Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo
oprávnenej straty vylúči sumu nákladu prislúchajúcu krytiu záväzkov z poistných zmlúv
súvisiacich s vylúčenými dividendami podľa § 6 ods. 2 písm. b) z finančných nástrojov
držaných v mene poistencov alebo s vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutými v súvislosti
s vlastníckym podielom podľa § 6 ods. 2 písm. c) z finančných nástrojov držaných v
mene poistencov.“.
18.
Za § 12 sa vkladajú §12a a 12b, ktoré vrátane nadpisov znejú
㤠12a
Kompenzácia na základe akcií
(1)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov sa suma vykázaná vo finančných
výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií,
nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich zdaniteľného príjmu.
(2)
Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou,
ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1
v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného
subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného
účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.
(3)
Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných
výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu,
za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu
medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá
bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v
predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu
na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu
alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie
v týchto účtovných obdobiach prijalo.
(4)
Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné
subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom
sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku
na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje
vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty základného subjektu.
§ 12b
Použitie postupov konsolidácie
(1)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej daňovej
konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie na elimináciu výnosov, nákladov,
ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektami.
(2)
V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo
uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty zohľadňovali vždy jedenkrát.“.
19.
V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú
„c)
zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom
alebo obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom, ktoré sa vykázali ako zníženie
nákladov na splatnú daň z príjmov,
d)
oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a.“.
20.
V § 17 ods. 2 písm. b) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „to neplatí, ak ide o kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný
prevoditeľný daňový zápočet,“.
21.
V § 17 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie
„e)
zápočtu alebo refundácie v súvislosti s daňovým zápočtom iným ako kvalifikovaný refundovateľný
daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, ktorý sa nevykázal
ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov.“.
22.
V § 18 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie
„c)
náhradnou odloženou daňovou pohľadávkou
1.
odložená daňová pohľadávka v sume dane z príjmov zaplatenej v zahraničí, ktorá sa
započíta na úhradu dane z príjmov v Slovenskej republike a prenesie do budúcich období,
alebo v sume súčinu daňovej straty základného subjektu pred započítaním príjmov zo
zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov podľa toho, ktorá suma je nižšia, ak
1a.
podľa daňových predpisov sa zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí započítava s
daňovou stratou zo zdrojov na území Slovenskej republiky pred uplatnením zápočtu dane
z príjmov zaplatenej v zahraničí,
1b.
za príslušné účtovné obdobie základný subjekt dosiahol daňovú stratu zo zdrojov na
území Slovenskej republiky, ktorá sa čiastočne alebo úplne započítava so zdaniteľným
príjmom zo zdrojov v zahraničí, a
1c.
podľa daňových predpisov sa zápočet dane z príjmov zaplatenej v zahraničí môže preniesť
do budúcich období a započítať s daňou z príjmov vypočítanou z príjmov, ktoré sa zahŕňajú
do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,
2.
súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa daňových
predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z
príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane z príjmov v budúcich obdobiach príjem
plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov
v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.“.
23.
V § 18 ods. 2 písm. a) a b) sa za slovami „daň z príjmov“ vypúšťa čiarka a slová
„ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch“ sa nahrádzajú slovami „vykázaný vo finančnom
účtovníctve“.
24.
V § 18 ods. 5 písm. e) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „to neplatí, ak ide o náhradnú odloženú daňovú pohľadávku.“.
25.
Za § 18 sa vkladá §18a, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠18a
Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty
(1)
Podávajúci subjekt sa môže odchylne od § 18 rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky
z oprávnenej straty (ďalej len „oprávnená odložená pohľadávka“), ktorá sa za každé
účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta
ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné obdobie a minimálnej sadzby dane.
(2)
Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie
použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich
účtovných období.
(3)
Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní
v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený
príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo
v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky, podľa toho, ktorá z týchto súm
je nižšia.
(4)
Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky prestane uplatňovať,
zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého
účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane
uplatňovať.
(5)
Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz
a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane
za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti
tohto zákona, ak § 44a neustanovuje inak.
(6)
Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti,
ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej
skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu
s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa § 15 ods. 3.“.
26.
V § 19 ods. 9 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane
zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo majetkom základného
subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé rozdelenie zisku
považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.“.
27.
Nadpis § 20 znie: „Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach
po podaní oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a zmeny sadzby dane“.
28.
V § 23 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „bez ohľadu na oceňovacie rozdiely
z dôvodu precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení na reálnu hodnotu
10a
)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie
„
10a
) Napríklad Medzinárodný účtovný štandard 16 Prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) 2023/1803
z 13. augusta 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 237, 26.
9. 2023) v platnom znení.“.
29.
V § 23 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 8, ktoré znejú
„(6)
Odchylne od odseku 4 písm. a) základný subjekt, ktorý prenajíma majetok nachádzajúci
sa v Slovenskej republike na základe operatívneho prenájmu,
10a
) zohľadní pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku sumu vypočítanú ako rozdiel
medzi účtovnou hodnotou uznaného hmotného majetku prenajatého na základe operatívneho
prenájmu a priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku
10a
) na začiatku účtovného obdobia a na konci účtovného obdobia, pričom, ak
a)
nájomca nie je základný subjekt, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku
je nediskontovaná splatná suma platieb nájomného, vrátane akéhokoľvek predĺženia prenájmu,
ktoré by sa zohľadnilo pri určovaní práva nájomcu na užívanie majetku podľa štandardu
finančného účtovníctva pri stanovení zisku alebo straty prenajímateľa z finančného
účtovníctva,
b)
ide o hmotný majetok využívaný na krátkodobý operatívny prenájom, ktorého trvanie
vo vzťahu k jednému nájomcovi je 30 dní alebo menej počas účtovného obdobia, priemernou
hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nulová suma,
c)
základný subjekt prenajíma podstatnú časť uznaného hmotného majetku a zvyšnú časť
tohto majetku využíva, účtovná hodnota uznaného hmotného majetku sa určí na základe
rozsahu použitia tohto majetku.
(7)
Ak uznaný zamestnanec vykonával prácu pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú
vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom období najviac polovicu
svojho pracovného času, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatých mzdových nákladov
zohľadní len pomernú časť uznaných mzdových nákladov pripadajúcu na pracovný čas tohto
zamestnanca strávený v Slovenskej republike.
(8)
Ak sa uznaný hmotný majetok nachádzal v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom
období najviac polovicu tohto obdobia, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatého
hmotného majetku zohľadní len pomernú časť účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku
pripadajúcu obdobiu, v ktorom sa tento majetok nachádzal v Slovenskej republike.“.
Doterajšie odseky 6 až 12 sa označujú ako odseky 9 až 15.
30.
V § 23 ods. 12 sa slová „odsekov 6 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 9 až 11“.
31.
V § 23 ods. 13 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 12“.
32.
V § 28 ods. 7 sa číslo „10“ nahrádza číslom „13“.
33.
V § 29 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie
„(3)
Na účely uplatnenia rozhodnutia podľa odseku 1 sa vzájomný poisťovací spolok, ktorý
vlastní podiel v investičnom subjekte, považuje za subjekt podliehajúci zdaneniu na
základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách
reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná
na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
34.
V § 29 ods. 4 sa slovo „účtovom“ nahrádza slovom „účtovnom“.
35.
V § 29 ods. 5 sa číslo „3“ nahrádza číslom „4“.
36.
Za § 30 sa vkladá §30a, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠30a
Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend
(1)
Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých
daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend,
sa rozumie
a)
režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia
príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia
zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,
b)
odpočítateľnou dividendou
1.
rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné
od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov štátu, v ktorom
sa nachádza, alebo
2.
patronátna dividenda členovi družstva,
c)
družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo
služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje
daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.
(2)
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,
ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený
príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov
po skončení účtovného obdobia, ak
a)
dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná
minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do
12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo
b)
možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným
materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu
oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.
(3)
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,
ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený
príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov
po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je
a)
fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,
b)
fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza
hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo
vo výške najviac 5 % na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo
c)
verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový
fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v
ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.
(4)
Zahrnuté dane hlavného materského subjektu iné ako dane z daňovo uznaných dividend
sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.
(5)
Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného
materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný
materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných
subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje
oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.
(6)
Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú
za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo
daňovej straty tieto dividendy znižujú daňovo uznaný výdavok alebo náklad.“.
37.
V § 32 ods. 1 úvodnej vete sa slová „efektívnej sadzby“ nahrádzajú slovom „dorovnávacej“.
38.
V § 32 ods. 1 písmeno b) znie
„b)
kvalifikovanou účtovnou závierkou
1.
finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej
závierky,
2.
individuálna účtovná závierka základného subjektu zostavená v súlade s prijateľným
štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva,
ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,
3.
finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavení správy podľa jednotlivých
štátov, ak základný subjekt nie je zahrnutý v konsolidovanej účtovnej závierke,“.
39.
V § 32 ods. 1 písmeno g) znie
„g)
kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti,
ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky
podľa § 15 ods. 1 a 2 a v súvislosti s hlavným materským subjektom, ktorý podlieha
režimu odpočítateľných dividend, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky
podľa § 30a ods. 2 a 3.“.
40.
V § 32 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie
„(2)
Ak sa vo finančných výkazoch základného subjektu používaných pri zostavovaní konsolidovanej
účtovnej závierky alebo v individuálnej účtovnej závierke základného subjektu vykazujú
zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia jeho vlastníckych
podielov, tieto finančné výkazy alebo táto individuálna účtovná závierka sa považujú
za kvalifikovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 písm. b), ak
a)
správy podľa jednotlivých štátov obsahujú úpravy účtovnej hodnoty majetku a záväzkov
z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu už za účtovné obdobie
začínajúce po 31. decembri 2022 alebo tieto úpravy obsahuje správa podľa jednotlivých
štátov prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu splnenia
zákonných požiadaviek na úpravu finančných výkazov alebo individuálnej účtovnej závierky,
b)
sa pri uplatnení odseku 3 písm. a) k zisku alebo strate základného subjektu pred
zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu,
pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021,
c)
sa pri uplatnení odseku 3 písm. b) k zisku alebo strate základného subjektu pred
zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu,
pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021; to platí,
ak sa vo finančných výkazoch v súvislosti so znížením hodnoty goodwillu nevykazuje
zánik odloženého daňového záväzku, vznik odloženej daňovej pohľadávky alebo zvýšenie
odloženej daňovej pohľadávky.“.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
41.
V § 32 ods. 3 úvodnej vete sa za slová „príslušné účtovné obdobie“ vkladajú slová
„v súlade s § 32a“.
42.
V § 32 ods. 4 až 8 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.
43.
V § 32 ods. 5 sa za slová „subjektu pred zdanením“ vkladajú slová „a prislúchajúca
suma zahrnutých daní“ a slová „túto sumu“ sa nahrádzajú slovami „tieto sumy“.
44.
V § 32 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie
„(6)
Ak hlavný materský subjekt podlieha režimu odpočítateľných dividend, suma jeho zisku
alebo straty pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu,
v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu rozdeliť kvalifikovanej
osobe.“.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.
45.
Za § 32 sa vkladajú §32a až 32c, ktoré vrátane nadpisov znejú
㤠32a
Hybridné opatrenia
(1)
Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných
subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti
s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie
a)
hybridným opatrením opatrenie vedúce k
1.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),
2.
dvojitej strate, alebo
3.
dvojitému uznaniu dane,
b)
opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie,
na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú
formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže
v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty
týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom
1.
nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke
iného základného subjektu, alebo
2.
sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného
príjmu iného základného subjektu,
c)
opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt
vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom
1.
tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo
strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo
2.
opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu
iného základného subjektu v druhom štáte,
d)
opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako
jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich
rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej
sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov
na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré
1.
vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu
nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému
subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,
2.
vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok
každého takéhoto základného subjektu,
e)
základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona,
spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní
na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa
jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom
štáte,
f)
účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka
subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej
správy podľa jednotlivých štátov.
(2)
Na účely odseku 1
a)
základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni
1.
je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,
2.
plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne od plnenia práv
alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb,
ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo
3.
nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,
b)
k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku
1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom
1.
suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad
stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými
do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava
účtovného uznania alebo by sa vykonala táto úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo
bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti
s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo
2.
platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo
strate základného subjektu, pričom nie je zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate
pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný
subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty
v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve
základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,
c)
opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého
bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom
zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,
d)
opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého
bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom
alebo príjmom, ktorý je zahrnutý
1.
v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v
účtovnej závierke a
2.
v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet príslušného
výdavku (nákladu) alebo straty,
e)
výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného
subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke
vlastníkov základného subjektu.
(3)
Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov
na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými
opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia
a)
zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady)
alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez
zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a
b)
z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho
k dvojitému uznaniu dane.
(4)
Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu
všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich
účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku
3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného
zo základných subjektov.
§ 32b
Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov
(1)
Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa
za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak
a)
priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný
oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako
1 000 000 eur,
b)
efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo
c)
čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených
príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa § 23.
(2)
Na účely odseku 1
a)
suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného
príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v
§ 31 ods. 2,
b)
efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa § 21 ods. 1.
§ 32c
Zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty
(1)
Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie
a)
nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého
majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej
účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti,
ak
1.
konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa § 2 písm. i) prvého bodu
alebo tretieho bodu,
2.
konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a
3.
finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých
štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného
štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie
ako 50 000 000 eur,
b)
relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre
podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu
alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu
správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.
11a
)
(2)
Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených
výpočtov podľa § 32b sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť,
že
a)
suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov
určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,
b)
oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov
určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov
a
c)
suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej
dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých
štátov.
(3)
Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný
subjekt.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie
„
11a
) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
46.
V § 39 ods. 6 sa slová „nie je povinný oznámiť“ nahrádzajú slovom „neoznámi“ a slovo
„podal“ sa nahrádza slovom „oznámil“.
47.
V § 42 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 4, § 6 ods. 3, § 8, 29 a 30“ nahrádzajú slovami
„§ 3 ods. 6, § 6 ods. 5 a 6, § 6a, § 8, § 12a, § 12b, § 29 a 30“ a slová „v ktorom“
sa nahrádzajú slovami „za ktoré“.
48.
V § 42 ods. 3 sa za slová „subjektu podľa“ vkladá slovo „§ 6c,“ slová „ods. 2 a §
31 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „ods. 2, § 31 ods. 1 a § 32c“ a slová „neoznámi ukončenie
jeho uplatňovania“ sa nahrádzajú slovami „oznámi jeho opätovné uplatnenie“.
49.
V § 44 ods. 4 sa slová „30. novembra“ nahrádzajú slovami „po 30. novembri“ a za slová
„hodnoty prevádzaného majetku“ sa vkladá slovo „u“.
50.
§ 44 sa dopĺňa odsekmi 5 až 10, ktoré znejú
„(5)
Na účely odseku 4 sa účtovnou hodnotou majetku pri prevode rozumie účtovná hodnota
prevedeného majetku v deň prevodu upravená o odpisy a kapitalizované náklady určené
po prevode majetku do začiatku prechodného roka u nadobúdajúceho základného subjektu
podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky
hlavného materského subjektu.
(6)
Na účely odseku 4 nadobúdajúci základný subjekt zohľadní odloženú daňovú pohľadávku
zaúčtovanú v súvislosti s prevodom majetku v rozsahu,
a)
v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by
sa považovala za zahrnutú daň,
b)
v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa § 19,
c)
odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odsekov 1 a 2, ale ktorá sa
zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z
predaja majetku sa zahrnul do zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.
(7)
Suma odloženej daňovej pohľadávky podľa odseku 6 nemôže presiahnuť súčin rozdielu
medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a
minimálnou sadzbou dane.
(8)
Odchylne od odseku 4, ak nadobúdajúci základný subjekt vykazuje nadobudnutý majetok
vo finančných výkazoch v reálnej hodnote a na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou
majetku podľa osobitného predpisu
8
) a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 by na účely tohto zákona pri použití minimálnej
sadzby dane vyčíslil odloženú daňovú pohľadávku, základ nadobudnutého majetku sa určí
na základe účtovnej hodnoty majetku vykázanej u nadobúdajúceho základného subjektu.
(9)
Na účely odsekov 1, 2 a 5 sa prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú
výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých
štátov podľa § 32, rozumie prvé účtovné obdobie, v ktorom sa na základné subjekty
nevzťahuje táto výnimka.
(10)
Na účely odseku 4 sa prechodným rokom rozumie prechodný rok u predávajúceho základného
subjektu, ktorým je prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt podlieha
zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla
zahrnutia príjmov, kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky alebo prvé
účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt neuplatňuje výnimku z výpočtu
dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa
§ 32 alebo podľa obdobnej výnimky v inom štáte.“.
51.
Za § 44 sa vkladá § 44a, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠44a
Nový prechodný rok
Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za
každé nasledujúce účtovné obdobie
a)
zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa § 17 ods. 4 pred začiatkom
nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,
b)
odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa
§ 16 ods. 1 písm. b) pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom
roku a v nasledujúcich účtovných obdobiach úprave podľa § 18 ods. 7 a 8,
c)
oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa § 18a pred začiatkom nového prechodného
roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový prechodný rok môže rozhodnúť o
uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a,
d)
na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok
a odložených daňových záväzkov podľa § 44 ods. 1 a 2,
e)
odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto
odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii po 30. novembri 2021 a pred začiatkom
nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti
s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň
podľa § 17 ods. 3 sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek
vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.“.
52.
V § 45 odsek 2 znie
„(2)
Základné subjekty vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo
vykazovanej mene.“.
53.
Za § 46 sa vkladá § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠46a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024
(1)
Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti
tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné
obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.
(2)
Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty podľa § 18a sa oznamuje
v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v
ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej
správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 v znení účinnom od 31. decembra 2024.
(3)
Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti
tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 18a ods. 5 rozumie
účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.
(4)
Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa
§ 39 ods. 2 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 40 ods. 2 uplynú pred 30.
júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane
a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.“.
54.
Slová „odložený náklad na daň“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú
slovami „náklad na odloženú daň“ v príslušnom tvare.
55.
Slová „splatné náklady na daň“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú
slovami „náklady na splatnú daň“ v príslušnom tvare.
Čl. II
Zákon č.
530/1990 Zb.
o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 194/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona
č. 355/1997 Z. z., zákona č. 361/1999 Z. z., zákona č. 103/2000 Z. z., zákona č. 329/2000
Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 430/2002 Z. z.,
zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona
č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009
Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 36/2013 Z. z.,
zákona č. 206/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona
č. 279/2017 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z. a zákona č. 389/2022 Z. z. sa dopĺňa takto
Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠19a
Štátne dlhopisy pre občanov
(1)
Štátne dlhopisy pre občanov sú štátne dlhopisy, ktoré sú v ich emisných podmienkach
označené ako „štátne dlhopisy pre občanov“.
(2)
Nadobudnutie štátnych dlhopisov pre občanov na primárnom trhu fyzickou osobou sa
nespoplatňuje.
(3)
Centrálny depozitár cenných papierov nespoplatňuje zriadenie, vedenie a zrušenie
účtu majiteľa, klientskeho účtu alebo držiteľského účtu v rozsahu evidencie štátnych
dlhopisov pre občanov, ktoré drží fyzická osoba, pričom zrušenie účtu majiteľa sa
nespoplatňuje, len ak na ňom boli evidované výlučne štátne dlhopisy pre občanov.
(4)
Ak banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného
obchodníka s cennými papiermi vedie v evidencii podľa osobitného predpisu
3fca
) údaje o fyzickej osobe ako majiteľovi štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú evidované
na držiteľskom účte,
3fcb
) vedenie evidencie údajov o majiteľoch štátnych dlhopisov pre občanov podľa osobitného
predpisu
3fcc
), vrátane zriadenia, vedenia a zrušenia akejkoľvek evidencie priradenej k tejto evidencii,
banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi ani pobočka zahraničného
obchodníka s cennými papiermi fyzickej osobe počas celej doby existencie príslušnej
emisie štátnych dlhopisov pre občanov v rozsahu evidencie štátnych dlhopisov pre občanov
nespoplatňuje.
(5)
Ak banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného
obchodníka s cennými papiermi vedie účet majiteľa, na ktorom sú pre fyzickú osobu
evidované štátne dlhopisy pre občanov, banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník
s cennými papiermi ani pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi zriadenie,
vedenie a zrušenie tohto účtu majiteľa nespoplatňuje v rozsahu štátnych dlhopisov
pre občanov počas celej doby existencie príslušnej emisie štátnych dlhopisov pre občanov,
pričom zrušenie účtu majiteľa sa nespoplatňuje, len ak na ňom boli evidované výlučne
štátne dlhopisy pre občanov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3fca až 3fcc znejú
„
3fca
) § 71h ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3fcb
) § 105a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3fcc
) § 105a ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. III
Zákon č.
595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona
č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004
Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona
č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007
Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z.,
zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona
č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009
Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z.,
zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona
č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011
Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z.,
zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012
Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z.,
zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona
č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014
Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z.,
zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona
č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015
Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z.,
zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona
č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017
Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z.,
zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona
č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018
Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona
č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019
Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z.,
zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona
č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020
Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z.,
zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona
č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021
Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.,
zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona
č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023
Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z.,
zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona
č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023
Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z.,
zákona č. 278/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto
1.
V § 7 ods. 1 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výnosov (príjmov)
zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa zahrnujú do osobitného
základu dane podľa § 51ea“.
2.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom r), ktoré znie
„r)
z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov pre občanov
39d
) a príjem z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, okrem výnosov (príjmov) zo štátnych
dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú
alebo boli obchodným majetkom daňovníka; rovnako sa posudzujú aj výnosy (príjmy) z
dlhopisov obdobných ako sú štátne dlhopisy pre občanov a príjmy z predaja týchto dlhopisov
vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39d znie
„
39d
) § 19a zákona č. 530/1990 Zb. v znení zákona č. 355/2024 Z. z.“.
3.
V § 15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie
„7.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,“.
4.
V § 15 sa písmeno b) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie
„4.
13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2.“.
5.
V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie
„p)
výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok
a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským
štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea.“.
6.
V § 33a ods. 1 písm. b) a § 45 ods. 1 sa slová „§ 7 a 51e“ nahrádzajú slovami „§
7, 51e a 51ea“.
7.
V § 43 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie
„d)
13 % z príjmov podľa odseku 3 písm. v).“.
8.
V § 43 ods. 3 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výnosov (príjmov)
zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov a pokladničných
poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore plynúcich daňovníkovi nezaloženému
alebo nezriadenému na podnikanie“.
9.
V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenom v), ktoré znie
„v)
výnos (príjem) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem)
z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie
alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie.“.
10.
V § 43 ods. 15 a 22 sa slová „písm. i) a l)“ nahrádzajú slovami „písm. i), l) a v)“.
11.
Za § 51e sa vkladá § 51ea, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠51ea
Osobitný základ dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov
a štátnych pokladničných poukážok
(1)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov
a štátnych pokladničných poukážok, výnosy (príjmy) vyplácané z dlhopisov a pokladničných
poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem výnosov (príjmov) vyplácaných
daňovníkovi podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v).
(2)
Výnosy (príjmy) podľa odseku 1 neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi, sú súčasťou
osobitného základu dane pri podaní daňového priznania
a)
podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu,
b)
podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) štvrtého bodu.“.
12.
Za § 52zzzb sa vkladá § 52zzzc, ktorý vrátane nadpisu znie
㤠52zzzc
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025
(1)
Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa uplatní na
výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov pre občanov a z dlhopisov obdobných štátnym
dlhopisom pre občanov vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý
je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyplácané po 31. decembri
2024.
(2)
Ustanovenia § 7 ods. 1 písm. h), § 17 ods. 3 písm. p), § 33a ods. 1 písm. b), § 43
ods. 3 písm. i) a v) a ods. 15 a 22, § 45 ods. 1 a § 51ea v znení účinnom od 1. januára
2025 sa uplatnia na výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných
poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej
únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
vyplácané po 31. decembri 2024.
(3)
Sadzba dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu a písm. b) štvrtého bodu a podľa §
43 ods. 1 písm. d) od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 16 % a uplatní sa na
výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov
a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyplácané od
1. januára 2025 do 31. decembra 2025.“.
Čl. IV
Zákon č.
235/2012 Z. z.
o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 338/2016
Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z.
a zákona č. 278/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto
1.
V § 5 ods. 6 sa za slovo „dlhopisu“ vkladajú slová „a výnos z dlhopisu vydaného členským
štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 15aa sa za slová „§ 18“ vkladajú slová „a 19a“.
3.
V § 8 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a sumu výnosu z dlhopisu
vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore“.
4.
V § 9 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a sumu výnosu z dlhopisu
vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 okrem článkov II a III, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. januára 2025.