ZÁKON 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje

a)

pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci

s príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou

stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát“),

kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní

služieb

1

)

(ďalej len „vyslanie“), identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a

b)

povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.

2

)

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na vymáhanie pokút, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.

3

)

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

príslušným orgánom iného členského štátu orgán oprávnený podľa práva iného členského

štátu poskytovať cezhraničnú spoluprácu alebo požadovať cezhraničnú spoluprácu pri

kontrole dodržiavania pravidiel vyslania, pri identifikácii vyslania alebo pri vymáhaní

pokút,

b)

pravidlami vyslania pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa osobitného

predpisu

4

)

a povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa podľa tohto zákona

a podľa osobitného predpisu,

5

)

c)

pokutou peňažná administratívna sankcia vrátane jej príslušenstva za porušenie pravidiel

vyslania uložená v inom členskom štáte domácemu zamestnávateľovi alebo uložená v Slovenskej

republike hosťujúcemu zamestnávateľovi.

§ 3

Identifikácia vyslania

(1)

Na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná

celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno

vychádzať najmä zo skutočností podľa odsekov 2 a 3. Skutočnosti podľa odsekov 2 a

3 nemožno posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na

osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje.

(2)

Na účely zistenia, či zamestnávateľ v inom členskom štáte vykonáva okrem vnútorného

riadenia a administratívnych činností aj iné podstatné činnosti, sa vykoná celkové

posúdenie skutočností charakterizujúcich činnosti, ktoré zamestnávateľ vykonáva v

inom členskom štáte a v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní dlhšie časové obdobie.

Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti

a)

miesto, kde má zamestnávateľ sídlo, správu a administratívne priestory,

b)

miesto, kde zamestnávateľ platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia,

c)

miesto, kde má zamestnávateľ povolenie na výkon činnosti alebo kde je registrovaný

v obchodnej komore alebo v profesijnej organizácii,

d)

miesto, kde zamestnávateľ vykonáva hlavný predmet podnikania a kde zamestnáva zamestnancov,

ktorí vykonávajú administratívne práce,

e)

miesto, kde zamestnávateľ prijíma zamestnancov do pracovnoprávneho vzťahu, a miesto,

z ktorého sú vysielaní,

f)

rozhodné právo vzťahujúce sa na pracovné zmluvy a iné zmluvy uzatvorené zamestnávateľom,

g)

počet zrealizovaných zmlúv v rámci podstatných činností vykonávaných zamestnávateľom

a výška obratu v inom členskom štáte s prihliadnutím na to, či ide o novozaloženého

zamestnávateľa.

(3)

Na účely zistenia, či zamestnanec počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej

republike a či bežne pracuje v inom členskom štáte, sa vykoná celkové posúdenie skutočností

charakterizujúcich prácu a situáciu zamestnanca. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť

najmä tieto skutočnosti

a)

či zamestnanec vykonáva prácu v Slovenskej republike po obmedzenú dobu,

b)

miesto, kde zamestnanec bežne pracuje,

c)

dátum začiatku vyslania,

d)

či sa zamestnanec po skončení vyslania vracia do iného členského štátu, z ktorého

bol vyslaný, alebo má v tomto inom členskom štáte pokračovať vo výkone práce,

e)

povaha vykonávaných činností,

f)

či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady výdavkov na dopravu, stravovanie

a ubytovanie a akým spôsobom ich poskytuje,

g)

predchádzajúce doby, počas ktorých pracovné miesto bolo opakovane obsadzované tým

istým zamestnancom alebo iným zamestnancom.

§ 4

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa

(1)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

a)

svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno, meno

a priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

b)

svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c)

predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d)

meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, číslo cestovného dokladu

alebo číslo dokladu totožnosti a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e)

deň začatia a skončenia vyslania,

f)

miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,

g)

názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom

vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h)

meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností

a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá

sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „domáca

kontaktná osoba“),

i)

či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť

aj údaje podľa písmena d) nahrádzaného vyslaného zamestnanca.

(2)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný bezodkladne v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce každú zmenu údajov podľa odseku 1.

(3)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce podľa odseku

1 písm. f)

a)

uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným

zamestnancom,

b)

viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa

osobitného predpisu,

6

)

c)

uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas

vyslania.

(4)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti

a)

predložiť dokumenty podľa odseku 3,

b)

doručiť dokumenty podľa odseku 3 aj po skončení vyslania,

c)

predložiť preklad dokumentov podľa odseku 3 alebo ich častí do slovenského jazyka

v primeranej lehote určenej inšpektorátom práce.

(5)

Hosťujúci zamestnávateľ podáva oznámenie podľa odsekov 1 a 2 a odôvodnené oznámenie

podľa osobitného predpisu

6a

)

na formulári, ktorého vzor určí Národný inšpektorát práce, alebo prostredníctvom

registračného portálu dostupného na webovom sídle Národného inšpektorátu práce.

(6)

Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce

na základe jeho žiadosti poskytnúť podklady a informácie na účely

§ 5 ods. 1 písm. a)

.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na hosťujúceho zamestnávateľa, ak je vyslaným

zamestnancom vodič v oblasti cestnej dopravy.

§ 4a

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov v oblasti cestnej

dopravy

(1)

Ak je vyslaným zamestnancom vodič v oblasti cestnej dopravy, hosťujúci zamestnávateľ

je povinný najneskôr v deň vyslania oznámiť Národnému inšpektorátu práce na jednotnom

formulári prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu

7

)

a)

svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno, meno

a priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

b)

svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, register, v ktorom je zapísaný,

a číslo licencie Spoločenstva,

7a

)

c)

meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností

a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá

sa počas vyslania bude nachádzať na území iného členského štátu, v ktorom je hosťujúci

zamestnávateľ usadený (ďalej len „zahraničná kontaktná osoba“),

d)

meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, štátne občianstvo a číslo

vodičského preukazu vyslaného zamestnanca,

e)

dátum vzniku pracovného pomeru vyslaného zamestnanca a rozhodné právo vzťahujúce

sa na jeho pracovnú zmluvu,

f)

deň začatia a skončenia vyslania,

g)

evidenčné číslo motorového vozidla použitého pri vyslaní,

h)

údaj o tom, či sa dopravné služby vykonávajú ako preprava tovaru alebo preprava osôb

a ako medzinárodná preprava alebo kabotážna preprava.

(2)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť Národnému inšpektorátu práce

na jednotnom formulári prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu

7

)

každú zmenu údajov podľa odseku 1.

(3)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby vyslaný zamestnanec, ktorým je

vodič v oblasti cestnej dopravy, počas vyslania pri sebe uchovával

a)

kópiu oznámenia podľa odseku 1,

b)

doklad potvrdzujúci, že dopravné služby sa uskutočňujú v Slovenskej republike, najmä

elektronický nákladný list alebo doklad podľa osobitného predpisu,

7b

)

c)

záznamy tachografu vrátane označenia iných členských štátov, v ktorých sa vyslaný

zamestnanec nachádzal pri vykonávaní dopravných služieb, v súlade s požiadavkami na

evidenciu a vedenie záznamov podľa osobitných predpisov.

7c

)

(4)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný po skončení vyslania na žiadosť Národného inšpektorátu

práce najneskôr do ôsmich týždňov odo dňa doručenia žiadosti zaslať na jednotnom formulári

prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu

7

)

a)

kópie dokladov podľa odseku 3 písm. b) a c),

b)

kópiu pracovnej zmluvy alebo iného dokladu potvrdzujúceho pracovnoprávny vzťah s

vyslaným zamestnancom, ktorým je vodič v oblasti cestnej dopravy,

c)

doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi, ktorým je vodič v oblasti cestnej

dopravy, za prácu vykonanú počas vyslania,

d)

evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca, ktorým je vodič v oblasti cestnej

dopravy, v rozsahu podľa osobitného predpisu.

6

)

§ 5

Poskytovanie informácií a iné formy spolupráce

(1)

Národný inšpektorát práce v spolupráci s inšpektorátom práce na základe odôvodnenej

žiadosti príslušného orgánu iného členského štátu podanej na jednotnom formulári prostredníctvom

mechanizmu podľa osobitného predpisu

7

)

týkajúcej sa domáceho zamestnávateľa bezplatne

a)

poskytne príslušnému orgánu iného členského štátu informácie na účely identifikácie

vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania a ďalšie informácie súvisiace

s vyslaním vrátane dokladov podľa

§ 4a ods. 4

(ďalej len „skutočnosti súvisiace s vyslaním“),

b)

prešetrí skutočnosti súvisiace s vyslaním,

c)

doručí písomnosti súvisiace s vyslaním.

(2)

Národný inšpektorát práce poskytne informácie podľa odseku 1 písm. a)

a)

v odôvodnených naliehavých prípadoch bezodkladne, najneskôr do dvoch pracovných dní

odo dňa prijatia žiadosti, ak na poskytnutie informácií postačuje nahliadnuť do príslušného

registra,

b)

v ostatných prípadoch do 25 pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti, ak s príslušným

orgánom iného členského štátu nedohodne kratšiu lehotu.

(3)

Ak nie je možné vybaviť žiadosť podľa odseku 1 alebo ak nie je možné dodržať lehotu

podľa odseku 2, Národný inšpektorát práce bezodkladne informuje príslušný orgán iného

členského štátu.

(4)

Národný inšpektorát práce aj bez žiadosti podľa odseku 1 bezodkladne informuje príslušný

orgán iného členského štátu o skutočnostiach súvisiacich s vyslaním, ak sú pochybnosti

o dodržiavaní pravidiel vyslania domácim zamestnávateľom.

(5)

Národný inšpektorát práce môže požiadať príslušný orgán iného členského štátu o poskytnutie

cezhraničnej spolupráce v rozsahu podľa odseku 1 týkajúcej sa hosťujúceho zamestnávateľa.

(6)

Informácie poskytnuté príslušným orgánom iného členského štátu na základe žiadosti

podľa odseku 5 môže Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce použiť len na účel,

na ktorý sa poskytli.

§ 6

Doručovanie rozhodnutia o uložení pokuty a vymáhanie pokuty uloženej hosťujúcemu zamestnávateľovi

(1)

Rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiacu písomnosť doručuje inšpektorát práce

hosťujúcemu zamestnávateľovi prostredníctvom domácej kontaktnej osoby alebo zahraničnej

kontaktnej osoby. Ak hosťujúci zamestnávateľ neurčil domácu kontaktnú osobu alebo

zahraničnú kontaktnú osobu alebo ak nebolo možné domácej kontaktnej osobe alebo zahraničnej

kontaktnej osobe doručiť rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiacu písomnosť,

môže inšpektorát práce doručiť hosťujúcemu zamestnávateľovi rozhodnutie o uložení

pokuty a s ním súvisiacu písomnosť na adresu oznámenú podľa

§ 4 ods. 1 písm. a)

alebo

§ 4a ods. 1 písm. a)

. Ak nebolo možné doručiť rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiacu písomnosť

podľa prvej vety alebo podľa druhej vety, Národný inšpektorát práce požiada príslušný

orgán iného členského štátu o doručenie rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej

písomnosti hosťujúcemu zamestnávateľovi. Ak príslušný orgán iného členského štátu

nemôže doručiť rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiacu písomnosť hosťujúcemu

zamestnávateľovi, rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiaca písomnosť sa dňom

oznámenia tejto skutočnosti príslušným orgánom iného členského štátu Národnému inšpektorátu

práce považujú za doručené. Ustanovenia prvej vety až štvrtej vety sa vzťahujú rovnako

na doručovanie rozhodnutia Národného inšpektorátu práce o uložení pokuty a s ním súvisiacej

písomnosti.

(2)

Ak sa nepodarilo vymôcť pokutu uloženú v Slovenskej republike hosťujúcemu zamestnávateľovi

alebo ani jej časť do šiestich mesiacov odo dňa začatia jej vymáhania, inšpektorát

práce upustí od výkonu rozhodnutia alebo podá návrh na zastavenie exekúcie, ak bol

výkon rozhodnutia uskutočňovaný podľa osobitného predpisu;

8

)

Národný inšpektorát práce požiada o výkon rozhodnutia príslušný orgán iného členského

štátu. Prijatím žiadosti Národného inšpektorátu práce o výkon rozhodnutia príslušným

orgánom iného členského štátu zaniká pohľadávka Slovenskej republiky.

(3)

Ak bolo rozhodnutie o uložení pokuty, o ktorého výkon požiadal Národný inšpektorát

práce podľa odseku 2, napadnuté v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky,

Národný inšpektorát práce túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu iného

členského štátu. Národný inšpektorát práce oznámi príslušnému orgánu iného členského

štátu aj iné dôležité skutočnosti týkajúce sa žiadosti o výkon rozhodnutia.

§ 7

Doručovanie rozhodnutia o uložení pokuty a vymáhanie pokuty uloženej domácemu zamestnávateľovi

(1)

Národný inšpektorát práce na základe žiadosti príslušného orgánu iného členského

štátu podanej na jednotnom formulári prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu

7

)

a)

doručí domácemu zamestnávateľovi rozhodnutie o uložení pokuty vydané v inom členskom

štáte alebo

b)

zabezpečí vymáhanie pokuty uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vydaným

v inom členskom štáte.

(2)

Národný inšpektorát práce bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca od

prijatia žiadosti podľa

a)

odseku 1 písm. a), doručí domácemu zamestnávateľovi rozhodnutie o uložení pokuty,

b)

odseku 1 písm. b), doručí domácemu zamestnávateľovi žiadosť o vymáhanie pokuty.

(3)

Národný inšpektorát práce odmietne žiadosť podľa odseku 1, ak žiadosť nie je úplná

alebo ak zjavne nezodpovedá príslušnému rozhodnutiu. Národný inšpektorát práce môže

odmietnuť žiadosť podľa odseku 1 písm. b), ak je zrejmé, že vymáhanie pokuty by bolo

nehospodárne.

(4)

Ak sa neuplatní postup podľa odseku 3, Národný inšpektorát práce postúpi žiadosť

podľa odseku 1 písm. b) inšpektorátu práce; pokuta uložená v inom členskom štáte sa

považuje za pohľadávku Slovenskej republiky, ktorú spravuje a vymáha

9

)

inšpektorát práce. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie priložené k žiadosti podľa

odseku 1 písm. b) je exekučným titulom

10

)

a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu.

11

)

(5)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa predkladá orgánu určenému

v tomto rozhodnutí alebo orgánu určenému právnymi predpismi iného členského štátu,

v ktorom bola pokuta uložená.

(6)

Národný inšpektorát práce informuje bez zbytočného odkladu príslušný orgán iného

členského štátu o

a)

úkonoch, ktoré sa uskutočnili na základe jeho žiadosti podľa odseku 1, a o dátume

doručenia rozhodnutia,

b)

dôvodoch odmietnutia žiadosti.

(7)

Ak po prijatí žiadosti podľa odseku 1 písm. b) došlo k napadnutiu rozhodnutia v súlade

s právnymi predpismi iného členského štátu, v ktorom bola pokuta uložená, inšpektorát

práce odloží výkon rozhodnutia alebo podá podnet na odklad exekúcie, ak bol výkon

rozhodnutia uskutočňovaný podľa osobitného predpisu.

8

)

(8)

Pokutu uloženú v inej mene ako euro prevedie inšpektorát práce do meny euro podľa

referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo

Národnou bankou Slovenska

12

)

platného v deň uloženia pokuty.

(9)

Pokuta vymožená podľa odseku 4 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 8

Úlohy Národného inšpektorátu práce a inšpektorátu práce

(1)

Národný inšpektorát práce

a)

vedie evidenciu informácií podľa

§ 4 ods. 1

a

§ 4a ods. 1

a sprístupňuje ju inšpektorátom práce a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny,

b)

podáva žiadosti podľa

§ 5 ods. 5

a

§ 6 ods. 1 a 2

na jednotnom formulári prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu,

7

)

c)

informuje Európsku komisiu o pretrvávajúcich problémoch pri výmene informácií s inými

členskými štátmi,

d)

prijíma s pomocou Európskej komisie opatrenia na podporu cezhraničnej výmeny zamestnancov

plniacich úlohy pri cezhraničnej spolupráci,

e)

zverejňuje na svojom webovom sídle vzor formulára podľa

§ 4 ods. 5.

(2)

Inšpektorát práce podáva Národnému inšpektorátu práce podnet na

a)

podanie žiadosti príslušnému orgánu iného členského štátu o

1.

poskytnutie cezhraničnej spolupráce podľa

§ 5 ods. 5

,

2.

doručenie rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiacej písomnosti podľa

§ 6 ods. 1

,

3.

výkon rozhodnutia podľa

§ 6 ods. 2

,

b)

informovanie príslušného orgánu iného členského štátu o skutočnostiach súvisiacich

s vyslaním podľa

§ 5 ods. 4

, ak má pochybnosti o dodržiavaní pravidiel vyslania domácim zamestnávateľom.

§ 9

Spoločné ustanovenia

(1)

Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce na účely tohto zákona spracúvajú osobné

údaje v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom

13

)

bez súhlasu dotknutých osôb.

(2)

Inšpektorát práce príslušný na účely

§ 4 ods. 6

,

§ 5 ods. 1

a

§ 7 ods. 4

je ten, v ktorého územnom obvode má domáci zamestnávateľ sídlo, ak ide o právnickú

osobu, alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu.

(3)

Na doručovanie písomností podľa

§ 5 ods. 1 písm. c)

,

§ 6

a

7

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

14

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby sú v rozsahu

svojej pôsobnosti povinné poskytnúť na požiadanie Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu

práce súčinnosť na účely

§ 5 ods. 1 písm. a)

.

§ 10

Prechodné ustanovenie

Ustanovenia

§ 6

a

7

sa nevzťahujú na rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 18. júnom 2016.

§ 11

Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Čl. II

Zákon č.

311/2001 Z. z.

Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona

č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004

Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z.,

zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona

č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009

Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z.,

zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona

č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012

Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013

Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z.,

zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z. a zákona č. 61/2015 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

V § 5 ods. 2 sa slová „vysielajú na výkon prác z územia“ nahrádzajú slovami „usadení

v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody

o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát Európskej únie“),

vysielajú na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného“.

2.

V § 5 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú

„(4)

Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

a)

vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy

medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom

tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas

doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

b)

vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami,

ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania

pracovnoprávny vzťah, alebo

c)

dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom

a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

(5)

Vysielajúci zamestnávateľ je

a)

hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej

únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného

členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,

b)

domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci

zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na

územie iného členského štátu Európskej únie.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 6 až 8.

3.

V § 5 odsek 6 znie

„(6)

Vyslaný zamestnanec je

a)

hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu

v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom

štáte Európskej únie,

b)

domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu

v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje

v Slovenskej republike.“.

4.

V § 5 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 až 10, ktoré znejú

„(8)

Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže

podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán

inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

(9)

Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 4

písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej

časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“),

ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Dodávateľ služby je povinný

poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola

vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok,

ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol; na

dodávateľa služby neprechádza zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok.

Dodávateľ služby je povinný informovať hosťujúceho zamestnávateľa o vyplatení mzdy

podľa druhej vety. Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods.

10 a § 58a ods. 4.

(10)

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne

poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hosťujúci

zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu podľa odseku 2 písm.

c) alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť povinnosť podľa odseku

9 druhej vety. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich

zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.“.

Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 11.

5.

V § 5 odsek 11 znie

„(11)

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom

štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ pred

vyslaním informuje domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania

podľa prvej vety; informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky oznámi písomne.“.

6.

§ 5 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú

„(12)

Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní

služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie

na základe písomnej dohody. Dohoda podľa prvej vety musí obsahovať najmä

a)

deň začatia a skončenia vyslania,

b)

druh práce počas vyslania,

c)

miesto výkonu práce počas vyslania,

d)

mzdové podmienky počas vyslania.

(13)

Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) musí náležitosti podľa odseku 12 obsahovať dohoda

o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.“.

7.

Príloha č. 2 sa dopĺňa dvadsiatym prvým bodom, ktorý znie

„21.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice

96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie

(EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému

o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28. 5. 2014).“.

Čl. III

Zákon č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 125/2006 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z.,

zákona č. 308/2013 Z. z. a zákona č. 495/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 7b odsek 3 znie

„(3)

Postup podľa odseku 2 sa uplatní, len ak sa preukáže, že štatutárny orgán právnickej

osoby podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b) alebo fyzická osoba podľa odseku 2 písm.

a) alebo písm. b), alebo ich vedúci zamestnanec vedeli, že právnická osoba alebo fyzická

osoba, z ktorej by mala prejsť povinnosť zaplatiť pokutu alebo dodatočné platby podľa

odseku 2, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.“.

2.

§ 7b sa dopĺňa odsekmi 4 až 10, ktoré znejú

„(4)

Postup podľa odseku 2 sa neuplatní na právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,

na ktoré sa vzťahuje zákaz prijať prácu alebo službu podľa odseku 5.

(5)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo

službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická

osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne

zamestnáva, ak ide

a)

o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov

od prvého poskytnutia služby alebo

b)

o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

(6)

Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5,

bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb,

prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné

na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať,

či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

(7)

Kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom,

za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do

200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

(8)

Pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu

o výsledku kontroly a najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia zákazu.

(9)

Pokutu podľa odseku 7 nemožno uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá

je podnikateľom, ktorým bola za to isté porušenie už právoplatne uložená pokuta iným

kontrolným orgánom.

(10)

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Čl. IV

Zákon č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z., zákona č. 462/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 400/2009

Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z.,

zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona

č. 469/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 154/2013

Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z. a zákona č. 128/2015 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie

„8.

osobitného predpisu

3d

) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon

prác pri poskytovaní služieb,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3d znie

„3d)

§ 4 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov

na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 6 ods. 1 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie

„m)

zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o pracovných podmienkach podľa osobitného

predpisu

14

) a informácie o povinnostiach zamestnávateľa podľa osobitného predpisu,

14a

)“.

Doterajšie písmená m) až v) sa označujú ako písmená n) až w).

Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 14a znejú

„14)

§ 5 ods. 2 až 10 Zákonníka práce.

14a)

§ 5 ods. 10 Zákonníka práce.

§ 4 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2015 Z. z.“.

3.

V § 6 ods. 1 písm. o) sa slová „písmena m)“ nahrádzajú slovami „písmena n)“.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15aa sa dopĺňa touto citáciou

„Zákon č. 351/2015 Z. z.“.

5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18ad sa dopĺňa touto citáciou

„Zákon č. 351/2015 Z. z.“.

6.

V § 14 ods. 4 sa slová „vyjadriť alebo ho podpísať“ nahrádzajú slovami „nevyjadrí

alebo ho nepodpíše“.

7.

V § 17 ods. 1 sa za slová „odseku 2“ vkladá čiarka a slová „obrazovú podobu fyzickej

osoby“.

8.

V § 19 ods. 1 písm. a) sa za slovami „treťom bode“ spojka „a“ nahrádza čiarkou a

za slová „šiestom bode“ sa vkladajú slová „a ôsmom bode“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 18. júna 2016.