ZÁKON 350/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 21/2007

Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z.,

zákona č. 120/2010 Z. z. a zákona č. 145/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 písmeno b) znie

„b)

podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu

jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)

1.

v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,

2.

pri mierovom využívaní jadrovej energie,

3.

pri preprave rádioaktívneho materiálu,

4.

pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového

paliva,

5.

pri fyzickej ochrane pri preprave rádioaktívneho materiálu a

6.

pri havarijnom plánovaní,“.

2.

V § 1 ods. 1 písmeno e) znie

„e)

podmienky sústavného zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti aj za splnenia podmienok

podľa osobitných predpisov,

1aa

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie

„

1aa

) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných

požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

3.

V § 1 ods. 1 písmeno j) znie

„j)

priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.“.

4.

V § 2 písmená e) a f) znejú

„e)

jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného

zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych

látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia

a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach

alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,

f)

jadrovým zariadením, okrem siedmej časti tohto zákona, súbor civilných stavebných

objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii,

určených na

1.

výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou

je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali

riadenú štiepnu reťazovú reakciu,

2.

nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg

1ab

) okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál

používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče,

1ac

) zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,

3.

nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,

4.

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo

5.

obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1ab a 1ac znejú

„1ab)

Čl. 2 ods. 13 nariadenia Komisie (Euratom) č.

302/2005

z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu (Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).

1ac)

Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

§ 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z.“.

5.

V § 2 písm. h) druhý bod znie

„2.

s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia

a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov,

1ad

) opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu, nepoužívaných rádioaktívnych

žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi

odpadmi z jadrových zariadení,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1ad znie

„1ad)

§ 2 ods. 2 písm. t) zákona č. 355/2007 Z. z.“.

6.

V § 2 písmeno i) znie

„i)

prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu,

rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych

rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu

a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením

v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými

jadrovými zariadeniami,“.

7.

V § 2 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie

„m)

systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry,

postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť

potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do

úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny

vplyv na jadrovú bezpečnosť,“.

Doterajšie písmená m) až v) sa označujú ako písmená n) až w).

8.

V § 2 písmeno o) znie

„o)

ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie

rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho

odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,“.

9.

§ 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie

„x)

kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov

schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré

zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným.“.

10.

V § 3 odsek 1 znie

„(1)

Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými

stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

1b

) a v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie.“.

11.

V § 3 odsek 4 znie

„(4)

Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné

aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným

aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov,

rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich

vykonávajú.“.

12.

V § 3 ods. 9 sa slová „založená alebo zriadená“ nahrádzajú slovami „založená, zriadená

alebo poverená“.

13.

V § 3 odsek 14 znie

„(14)

Za dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie

by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie

alebo zničenie jadrového zariadenia a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti

3b

) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa nezverejňuje

podľa osobitného predpisu.

3c

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3b a 3c znejú

„3b)

Čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie

č. 43/2006 Z. z.).

3c)

§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona

č. 145/2010 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3d sa vypúšťa.

14.

§ 3 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie

„(15)

Dokumentáciou obsahujúcou citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe

č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s),

w) a prílohe č. 2 bode A písm. b), bode B písm. b).“.

15.

V § 4 ods. 1 písmeno a) znie

„a)

vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby verejnosť

a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých aspektoch

využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,“.

16.

V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenami l) až o), ktoré znejú

„l)

hodnotí s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky jedenkrát za desať

rokov výkon štátneho dozoru a svoje činnosti s cieľom zvyšovať jadrovú bezpečnosť

jadrových zariadení,

m)

pozýva misie na medzinárodné partnerské posúdenie výkonu štátneho dozoru nad jadrovou

bezpečnosťou podľa písmena l) a ich výsledky oznamuje členským štátom a Európskej

komisii,

n)

predkladá s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a držiteľmi povolenia

Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného

v prílohe č. 4 štvrtom bode, prvýkrát najneskôr do 22. júla 2014 a následne každé

tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná,

7a

) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu

povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,

o)

udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou na základe

prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných

jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie

„7a)

Dohovor o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 163/1997 Z. z.).“.

17.

V § 4 ods. 2 písm. a) druhom bode sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

18.

V § 4 ods. 2 písm. a) bode 13 sa slová „písm. u)“ nahrádzajú slovami „písm. v)“.

19.

V § 4 ods. 2 písm. f) druhom bode sa slová „písm. u)“ nahrádzajú slovami „písm. v)“.

20.

V § 4 ods. 2 písm. g) druhom bode sa slová „písm. u) alebo písm. v)“ nahrádzajú slovami

„písm. v) alebo písm. w)“.

21.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa slovo „zabezpečovania“ nahrádza slovom „manažérstva“.

22.

V § 4 ods. 3 písm. i) sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

23.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie

„9)

Nariadenie Rady (ES) č.

428/2009

z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozu, prepravy,

sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú.

v. EÚ L 134, 29. 5. 2009).“.

24.

V § 7 ods. 4 sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

25.

V § 8 ods. 2 sa slová „ods. 2 a 7“ nahrádzajú slovami „ods. 2 písm. e) a f)“.

26.

V § 10 ods. 1 písmeno f) znie

„f)

dodržiavať technické, organizačné, personálne, finančné a administratívne požiadavky

ustanovené týmto zákonom, ako aj oznamovacie povinnosti voči úradu,“.

27.

V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno j).

Doterajšie písmená k) až r) sa označujú ako písmená j) až q).

28.

V § 10 ods. 1 písm. j) sa slová „písm. v)“ nahrádzajú slovami „písm. w)“.

29.

V § 10 ods. 1 písm. k) sa slová „písm. u)“ nahrádzajú slovami „písm. v)“.

30.

V § 10 ods. 1 písmeno l) znie

„l)

informovať verejnosť prostredníctvom svojho webového sídla, tlače alebo iným verejnosti

prístupným spôsobom vždy k 30. aprílu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

za uplynulý kalendárny rok,“.

31.

V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú

„r)

zabezpečiť systematickú analýzu prevádzkových udalostí a skúseností, vývoja medzinárodných

bezpečnostných štandardov a nových vedomostí získaných prostredníctvom výskumu a vývoja

a tieto používať na zlepšovanie bezpečnosti svojho jadrového zariadenia a svojej činnosti,

s)

zabezpečiť, aby pred prijatím opatrenia vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti bola vykonaná

analýza a konzultácia s odborníkmi z príslušnej oblasti, ktorí sa nepodieľali na tvorbe

opatrenia alebo analýzy k nemu, tak, aby boli opatrenia kvalifikované a aby boli zohľadnené

všetky bezpečnostné aspekty navrhovaného opatrenia,

t)

bezodkladne informovať úrad o takých vnútorných opatreniach, ktoré majú vplyv na

povolené činnosti a ich realizácia môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, ako aj o prerušení

činností, ktoré sú opísané v dokumentácii k povoleniu a o dôvodoch takéhoto prerušenia.“.

32.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie

„21)

Čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C

84, 30. 3. 2010).

Nariadenie Rady (Euratom) č.

2587/1999

zo dňa 2. decembra 1999, ktorým sa vymedzujú investičné projekty, ktoré treba oznamovať

Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú

energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2; Ú. v. ES L 315, 9.12. 1999).

Nariadenie Komisie (ES) č.

1209/2000

zo dňa 8. júna 2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva pre atómovú energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2; Ú. v.

ES L 138, 9. 6. 2000) v platnom znení.“.

33.

§ 20 vrátane nadpisu znie

㤠20

Vyraďovanie

(1)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný po ukončení prevádzky jadrového zariadenia

zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na etapu vyraďovania zodpovedá za vyraďovanie.

(2)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia

na účel ukončenia prevádzky predložiť úradu koncepčný plán vyraďovania podľa aktuálnych

poznatkov k momentu odstavenia jadrového zariadenia.

(3)

Úrad vydá povolenie na etapu vyraďovania na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou

uvedenou v prílohe č. 1 bode D.

(4)

Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území

vymedzenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie

a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.

(5)

Vyňať jadrové zariadenie, jeho územie alebo ich časti z pôsobnosti tohto zákona na

základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania doloženej dokumentáciou

uvedenou v prílohe č. 1 bode F je možné na

a)

neobmedzené využitie, ak sú splnené kritériá podľa osobitných prepisov,

1aa

) alebo

b)

obmedzené využitie, ak sú zabezpečené inštitucionálne opatrenia.

(6)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný vytvoriť evidenciu informácií potrebných

na bezpečné vyraďovanie a tieto informácie využívať pri prechode jadrového zariadenia

z prevádzky do etapy vyraďovania a počas celého vyraďovania; tieto informácie je povinný

uchovávať aj po skončení vyraďovania.

(7)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6, ak

k jadrovému zariadeniu, ktoré prevádzkoval, získa povolenie na etapu vyraďovania.

Ak získa povolenie na etapu vyraďovania iná osoba ako držiteľ povolenia na prevádzku,

je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6 držiteľ povolenia na etapu vyraďovania

na základe zmluvy uzavretej s držiteľom povolenia na prevádzku a ten je povinný takúto

zmluvu uzavrieť.

(8)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred prechodom tohto jadrového zariadenia

do etapy vyraďovania vyviezť vyhoreté jadrové palivo do jadrového zariadenia určeného

na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.

(9)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi počas

uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas jeho prevádzky tak, aby nedochádzalo

k neodôvodnenému nahromadeniu rádioaktívnych odpadov a je povinný zabezpečiť do ukončenia

prevádzky jadrového zariadenia spracovanie rádioaktívnych odpadov do pevnej formy.

(10)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe

č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29 sa vypúšťa.

34.

V nadpise šiestej časti sa slovo „zabezpečovanie“ nahrádza slovami „systém manažérstva“.

35.

§ 23 vrátane nadpisu znie

㤠23

Jadrová bezpečnosť

(1)

Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto

zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

(2)

Držiteľ povolenia je povinný

a)

udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, vrátane

vhodných pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti

vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,

b)

plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť a pravidelne

vyhodnocovať požiadavky na jadrovú bezpečnosť na účel zvyšovania jadrovej bezpečnosti

na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,

c)

pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien

jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej

dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými

zmenami,

d)

bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi

povolenej činnosti,

e)

počas prevádzky a počas etapy vyraďovania jadrového zariadenia zvyšovať jadrovú bezpečnosť

na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň a vykonávať pravidelné, komplexné a systematické

hodnotenie jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti

hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov

a na elimináciu ich výskytu v budúcnosti,

f)

vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena e) v intervaloch a v rozsahu

ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad,

g)

na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu

a skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia

byť v súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy

aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,

h)

realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. v) po vydaní súhlasu úradu

a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch

21

) aj po stanovisku Európskej komisie,

i)

realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. w) len po ich predchádzajúcom

ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu,

j)

viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. v) alebo

w),

k)

vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby

1.

zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení povinnosti

podľa § 10 ods. 1 písm. s) a

2.

pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,

l)

vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol udržiavaný

na najnižšej možnej úrovni,

m)

vykonať

1.

pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,

2.

následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné hodnotenie

nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena nemá žiadny vplyv

na jadrovú bezpečnosť,

3.

hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,

n)

vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach

s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov

hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni

riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,

o)

vyhodnocovať prevádzkové skúsenosti na účel identifikácie skrytého narušenia úrovne

jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov a možných trendov k znižovaniu

jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,

p)

zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových

skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,

q)

vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej

väzby z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli

kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,

r)

pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby

na účel splnenia cieľov podľa písmena q) na základe ukazovateľov a kritérií určených

držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

s)

udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľali

na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej informácie

o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade prevádzkových udalostí.

(3)

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa §

5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia

podľa § 5 ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať

pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu,

kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej

bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre,

rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti

od druhu jadrového zariadenia.

(5)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví

a)

podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a personálnych

požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní,

výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska,

b)

kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,

c)

podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,

d)

podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,

e)

rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a

parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.“.

36.

§ 25 vrátane nadpisu znie

㤠25

Systém manažérstva kvality

(1)

Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia

na činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť,

zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva kvality, dodržiavať

dokumentáciu systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho efektívnosť, a to

aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo pre držiteľa

povolenia tretia osoba.

(2)

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky

na kvalitu jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej

energie vrátane dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do

bezpečnostných tried.

(3)

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce

jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám,

pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.

(4)

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu

činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

(5)

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické

a ľudské zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto

zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.

(6)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách

na

a)

rozsah, obsah, hierarchiu, štruktúru a preskúmavanie systému manažérstva kvality

žiadateľa o povolenie a držiteľa povolenia,

b)

rozsah, obsah, hierarchiu a štruktúru jeho dokumentácie,

c)

zabezpečenie kvality jadrových zariadení,

d)

zabezpečenie kvality vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania.“.

37.

V § 27 ods. 4 písmeno e) znie

„e)

na základe výsledkov analýz príčin prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave

rádioaktívnych materiálov, sformulovať závery, zvážiť dobrú prax v danej oblasti a

bezodkladne prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu udalosti a rozvoju

podmienok znižujúcich jadrovú bezpečnosť; o výsledkoch analýz a nápravných opatreniach

je držiteľ povolenia povinný preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,“.

38.

V § 28 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných

havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie

v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie

následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo

pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov

alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd

alebo havárií.“.

Doterajšie odseky 3 až 21 sa označujú ako odseky 4 až 22.

39.

V § 28 ods. 5 sa slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.

40.

V § 28 ods. 12 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“ a slová „písm. u)“

sa nahrádzajú slovami „písm. v)“.

41.

V § 28 odseky 13 až 16 znejú

„(13)

Havarijný plán podľa odseku 2

a)

písm. a) a b) schvaľuje úrad,

b)

písm. c) schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

c)

písm. d) schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky.

(14)

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením

havarijných plánov spracovaných podľa odseku 2 písm. d) na posúdenie úradom, požiada

o vyjadrenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(15)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky harmonogram prepravy najneskôr 10 dní pred uskutočnením

prepravy rádioaktívnych materiálov.

(16)

Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením

sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby

dotknuté havarijným plánom.“.

42.

V § 31 sa odsek 11 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

vyžadovať informácie preukazujúce plnenie povinností podľa § 23 ods. 2 písm. a).“.

43.

Nadpis nad § 34 znie

„Priestupky a iné správne delikty“.

44.

V § 34a ods. 4 písm. b) sa slovo „druhého“ nahrádza slovom „tretieho“.

45.

V § 34a ods. 4 písm. c) sa slovo „tretieho“ nahrádza slovom „štvrtého“.

46.

V § 34a ods. 4 písm. e) sa slovo „tretieho“ nahrádza slovom „štvrtého“.

47.

V § 34a ods. 5 písm. b) sa slová „druhého až štvrtého“ nahrádzajú slovami „tretieho

a štvrtého“.

48.

§ 36 znie

㤠36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č.

4.“.

49.

Za § 37ba sa vkladá § 37bb, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠37bb

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2011

(1)

Dokumentácia systému kvality schválená úradom pred 1. novembrom 2011 sa považuje

za dokumentáciu systému manažérstva kvality schválenú podľa predpisu účinného od 1.

novembra 2011.

(2)

Požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení

schválené úradom pred 1. novembrom 2011 sa považujú za schválené podľa predpisu účinného

od 1. novembra 2011.

(3)

Ak je potrebné dokumentáciu podľa odseku 1 alebo požiadavky podľa odseku 2 zmeniť,

držiteľ povolenia predkladá úradu na schválenie návrhy zmien podľa predpisu účinného

od 1. novembra 2011.“.

50.

§ 37c znie

㤠37c

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti

technických noriem a technických predpisov.

46

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 46 znie

„46)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

98/34/ES

z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem

a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.“.

51.

V prílohe č. 1 bode B písm. g) sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

52.

V prílohe č. 1 bode C písm. f) sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

53.

V prílohe č. 1 bode D písm. b) sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

54.

V prílohe č. 1 bode E písm. h) sa za slovo „systému“ vkladá slovo „manažérstva“.

55.

V prílohe č. 1 bod F znie

„F. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na vyňatie jadrového zariadenia

z pôsobnosti tohto zákona

a) konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prác

vykonaných počas vyraďovania,

b) súhrnné údaje o množstve a aktivite uložených alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych

odpadov a o množstve rádioaktívnych odpadov z vyraďovania a materiálov uvoľnených

do životného prostredia,

c) zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času

uchovávania,

d) záverečné hodnotenie radiačnej situácie objektov a územia,

e) inštitucionálne opatrenia na obmedzené využitie objektov a územia,

f) zmluva podľa § 20 ods. 7, ak si to okolnosti vyžadujú.“.

56.

V prílohe č. 2 bode A písm. e) treťom bode sa slovo „kvality“ nahrádza slovami „manažérstva

kvality“.

57.

Nadpis prílohy č. 4 znie

„Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“.

58.

Príloha č. 4 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie

„4. Smernica Rady

2009/71/Euratom

z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových

zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2011.