VYHLÁŠKA 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)

technicko-bezpečnostnej skúške stavieb,

b)

stavebno-technických požiadavkách na projektovanie dráh a na ich výstavbu a prevádzku,

c)

technických parametroch dráh.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie na

a)

železničnej dráhe, električkovej dráhe, špeciálnej dráhe a pozemnej lanovej dráhe

1.

traťou súbor stavebno-technických zariadení dopravnej cesty určenej na pohyb dráhového

vozidla,

2.

rozchodom koľaje najkratšia vzdialenosť medzi pojazdnými hranami dvoch oproti sebe

ležiacich koľajnicových pásov meraná v stanovenej výške pod temenami koľajnicových

pásov,

3.

traťovou značkou značka určená na informovanie o traťových pomeroch a na označenie

dôležitých miest na trati, ktoré nie sú označené inak,

b)

železničnej dráhe

1.

železničným spodkom zemné teleso, stavby železničného spodku a zariadenia železničného

spodku,

2.

zemným telesom časť železničného spodku vybudovaná zo zemín alebo skalných hornín

do tvaru závislého od polohy nivelety voči terénu a od vlastností materiálov, ktoré

ju tvoria,

3.

stavbou železničného spodku konštrukcia, ktorá nahrádza sčasti alebo úplne zemné

teleso, zvyšuje jeho stabilitu alebo ho chráni; stavbami železničného spodku sú najmä

odvodňovacie zariadenia, priepusty, mosty, objekty podobné mostom, tunely, oporné

múry, zárubné múry, obkladné múry, galérie, ochranné a regulačné stavby, priechody,

požiarne zariadenia, ochranné zariadenia proti padaniu cudzích predmetov a proti vode,

4.

zariadením železničného spodku zariadenie, ktoré dopĺňa zemné teleso alebo stavby

železničného spodku alebo ich nahrádza, najmä nástupištia, rampy a zvýšené skládky,

účelové komunikácie a dopravné plochy, zarážadlá, prehliadkové a čistiace jamy, oplotenia

a zábradlia a protihlukové steny,

5.

pláňou železničného spodku vrchná ohraničujúca plocha zemného telesa, ktorá tvorí

rozhranie medzi železničným spodkom a železničným zvrškom; pri chýbajúcej podkladovej

vrstve je totožná so zemnou pláňou,

6.

železničným zvrškom jazdná dráha, ktorá nesie a vedie dráhové vozidlá a je uložená

na železničnom spodku; tvorí ho koľaj, výhybky, koľajové križovatky, koľajové lôžko

a zvláštne konštrukcie,

7.

priechodným prierezom obrys obrazca v rovine kolmej na pozdĺžnu os koľaje, ktorého

os je kolmá na spojnicu temien koľajnicových pásov a prechádza osou koľaje a ktorý

vymedzuje najmenšie vzdialenosti zvonka situovaných stavieb, zariadení a predmetov

od osi koľaje a od spojnice temien koľajnicových pásov tak, že vzniká v pozdĺžnom

smere nad koľajou voľný priestor na bezpečný priechod dráhových vozidiel stanoveného

obrysu pri dodržaní prevádzkových tolerancií infraštruktúry, okrem prípadov, keď z

prevádzkových dôvodov prichádza ku styku týchto zariadení s koľajovým vozidlom,

8.

železničným priecestím križovanie železničnej dráhy s pozemnou komunikáciou na úrovni

koľají, okrem úrovňových priechodov, určených na pohyb osôb alebo na manipuláciu so

zásielkami v obvode železničnej dopravne, a úrovňových križovaní účelových komunikácií

s vlečkovým koľajiskom v uzavretom areáli prevádzkovateľa vlečky,

9.

šírou traťou trať medzi dvoma susednými dopravňami s koľajovým rozvetvením ohraničená

vchodovými návestidlami týchto dopravní,

10.

traťovou rýchlosťou najvyššia dovolená rýchlosť pre jazdu dráhových vozidiel,

11.

dopravňou miesto na dráhe určené na riadenie dopravy; dopravne s koľajovým rozvetvením

sú železničné stanice, výhybne a odbočky; dopravne bez koľajového rozvetvenia sú hlásnice,

hradlá a oddielové návestidlá s automatickou činnosťou,

12.

železničnou stanicou dopravňa s koľajiskom umožňujúcim križovanie, predchádzanie

vlakov, prepravu cestujúcich, batožín a nákladu; pri väčšom koľajovom vybavení rozraďovanie

a zostavovanie súprav dráhových vozidiel,

13.

železničnou zastávkou miesto spravidla na šírej trati určené na nástup a výstup cestujúcich,

14.

staničnou budovou budova na poskytovanie dopravných a prepravných služieb cestujúcim

a dopravcom,

15.

trakčným vedením súhrnné označenie pre vrchné trolejové vedenie a spätné vedenie,

pričom odber prúdu z vrchného trolejového vedenia môže byť zabezpečený kontaktom s

trolejovým drôtom alebo prúdovou koľajnicou, ktorý umožní plynulú dodávku elektrickej

energie pre dráhové vozidlá aj pri traťovej rýchlosti,

c)

špeciálnej dráhe prúdovou koľajnicou časť prívodného vedenia určeného na napájanie

elektrických hnacích dráhových vozidiel,

d)

električkovej dráhe

1.

spodkom električkovej trate zemné teleso a stavby spodku električkovej trate, ktoré

ho úplne alebo čiastočne nahrádzajú, vrátane odvodňovacích a ochranných stavieb a

zariadení spodku električkovej trate,

2.

pláňou električkovej trate rozhranie medzi spodkom a zvrškom električkovej trate,

3.

zvrškom električkovej trate konštrukcia jazdnej dráhy dráhových vozidiel, ktorá ich

nesie, aj vedie, a je tvorená koľajnicami, výhybkami, koľajovými križovatkami a konštrukčnými

prvkami, ktoré dopĺňajú jeho základnú konštrukciu,

4.

stavbou spodku električkovej trate konštrukcia, ktorou sú priepusty, mosty a konštrukcie

podobné mostom, tunely, oporné múry, zárubné múry, obkladné múry, odvodňovacie zariadenia,

ochranné a regulačné stavby,

5.

podkladom koľajnicového zvršku električkovej trate konštrukčná časť zvršku električkovej

trate, ktorá prenáša zaťaženie z koľajového zvršku na spodok električkovej trate,

6.

krytom električkovej trate časť zvršku električkovej trate, ktorá umožňuje pohyb

nekoľajových vozidiel po električkovej trati,

e)

pozemnej lanovej dráhe

1.

spodkom pozemnej lanovej dráhy zemné teleso, mosty a konštrukcie podobné mostom,

tunely, ochranné stavby a zariadenia,

2.

zvrškom pozemnej lanovej dráhy koľajnice, výhybky, drobné koľajivo, koľajnicové podpery,

prídržnice, zariadenie proti putovaniu koľaje, traťové a vodiace kladky.

§ 3

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb

(1)

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb sa vykonáva na stavbe dráhy, jej samostatnej

časti alebo na niektorej jej súčasti v rozsahu uvedenom v

prílohe č. 1

.

(2)

Postup a požiadavky na vykonávanie zaťažovacej skúšky na stavbách a rekonštrukciách

mostov a konštrukciách podobných mostom ustanovuje technická norma

1

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Pred začatím technicko-bezpečnostnej skúšky sa overuje, či

a)

určené technické zariadenie je spôsobilé na prevádzku podľa osobitného predpisu,

2

)

b)

priechodný prierez vyhovuje požiadavkám podľa technických noriem

3

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami,

c)

únosnosť pláne železničného spodku vyhovuje bezpečnej prevádzke.

§ 4

(1)

Stavbu železničnej trate a vlečky je možné podľa tejto vyhlášky projektovať a realizovať

do rýchlosti 200 km/h.

(2)

Novo stavané vlečky je možné pripájať len do staničných koľají železničných tratí,

okrem hlavných koľají.

(3)

Súčasti železničnej dráhy, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej,

sú uvedené v

prílohe č. 2

.

§ 5

Priestorové usporiadanie dráhy

(1)

Technické požiadavky na stavbu železničnej dráhy sa určujú priechodným prierezom

uvedeným v technických normách

3

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Priestorové usporiadanie dráhy ohraničujú rozmerové parametre tratí, mostov, konštrukcií

podobných mostom a tunelov pre priechodnosť dráhových vozidiel po tejto dráhe ustanovené

v technických normách

3

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Stavby a zariadenia, ktoré sú súčasťou dráhy, nesmú zasahovať do priechodného prierezu,

okrem zariadení, ktoré majú vo vnútri priechodného prierezu presne vymedzený bezpečný

priestor na obrys vozidla.

(4)

Osová vzdialenosť koľají na tratiach podľa jednotlivých rozchodov koľají je uvedená

v

prílohe č. 3

.

(5)

Rozmery vrát nad koľajami sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 6

Zaťaženie koľají

(1)

Zaradenie tratí do kategórie zaťaženia sa vykonáva podľa požiadaviek stanovených

technickou normou

4

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Najmenšou kategóriou zaťaženia pre železničné trate je pre

a)

hlavné trate s rozchodom koľaje 1 435 mm D4 a pre vedľajšie trate s rozchodom koľaje

1 435 mm C3,

b)

trate s rozchodom koľaje 1520 mm 24,5 t na nápravu a 9,0 t/m,

c)

trate s rozchodom koľaje 1 000 a 760 mm podľa predpisov prevádzkovateľa dráhy.

(3)

Kategória zaťaženia pre vlečku je rovnaká ako kategória zaťaženia pre dráhu, do ktorej

je vlečka zaústená.

§ 7

Geometrické usporiadanie koľají

(1)

Železničné trate sa navrhujú na traťovú rýchlosť, ak je to možné, v čo najdlhších

priamych úsekoch a svojou konštrukciou a stavom zaručujú bezpečnú a plynulú jazdu.

(2)

Požiadavky na polomery oblúkov železničných koľají sú uvedené v

prílohe č. 5

a spĺňajú požiadavky technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Dopravne s koľajovým rozvetvením a zastávky sa zriaďujú v priamej koľaji, v stiesnených

podmienkach v oblúkoch s polomerom najmenej 600 m.

(4)

Na plynulý smerový prechod medzi priamym úsekom koľaje a oblúkom alebo medzi dvoma

oblúkmi sa zriaďuje prechodnica podľa technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(5)

Na plynulý výškový prechod medzi úsekom koľaje bez prevýšenia a úsekom koľaje s prevýšením

alebo medzi úsekmi koľaje s rôznymi hodnotami prevýšenia sa zriaďuje vzostupnica podľa

technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(6)

Traťová koľaj sa výškovo vedie podľa technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Koľaje v dopravniach s koľajovým rozvetvením a manipulačné koľaje vlečiek sa zriaďujú,

ak je to možné, v čo najdlhších vodorovných úsekoch. Prípustný sklon koľají v dopravniach

s koľajovým rozvetvením a manipulačných koľají na vlečkách je najviac 1 ‰, v opodstatnených

prípadoch najviac 2,5 ‰. Na koľajach, kde nebudú odstavované dráhové vozidlá bez zaveseného

hnacieho vozidla, je prípustný aj väčší sklon koľají. Zhlavie dopravne s koľajovým

rozvetvením sa môže navrhnúť až do hodnoty smerodajného sklonu. Podrobnosti geometrického

usporiadania koľaje ustanovuje technická norma

5

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(8)

Na koľajach so sklonom väčším ako 40 ‰ sa zriaďuje ozubnica.

(9)

Železničné dráhy sa zriaďujú s normálnym rozchodom koľaje 1 435 mm alebo so širokým

rozchodom koľaje 1 520 mm.

(10)

Hodnota rozchodu koľaje v oblúkoch s malým polomerom sa zväčšuje o hodnotu rozšírenia

rozchodu koľaje podľa technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(11)

Na zníženie účinku odstredivej sily pri jazde dráhových vozidiel sa v závislosti

od veľkosti polomeru oblúka zriaďuje prevýšenie koľaje, a to zvýšením polohy vonkajšieho

koľajnicového pásu oproti vnútornému pásu tak, aby vyhovovalo rýchlosti všetkých druhov

dráhových vozidiel, ktoré sa budú na danej trati prevádzkovať v súlade s technickou

normou

5

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

§ 8

(1)

Tvar a rozmery železničného spodku sa navrhujú podľa vzájomnej polohy terénu a nivelety

koľaje a geotechnických vlastností podložia a materiálov, z ktorých má byť železničný

spodok vybudovaný v súlade s technickými normami

6

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sú vrstvy materiálov medzi pláňou železničného

spodku a zemnou pláňou, ktoré zlepšujú vodný a teplotný režim zemného telesa železničného

spodku, zvyšujú stabilitu zemného telesa a prenášajú účinky prevádzkového zaťaženia

a tiaže železničného zvršku na zemnú pláň.

(3)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sa navrhujú tak, aby umožnili zabezpečenie predpísaných

geometrických parametrov koľaje a zaistili požadovanú deformačnú odolnosť v úrovni

pláne železničného spodku podľa technických noriem

7

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

Šírkové usporiadanie pláne železničného spodku je uvedené v

prílohe č. 6

.

(5)

Železničný spodok sa vybuduje tak, aby statické a dynamické účinky vyvolané prevádzkou

dráhových vozidiel a klimatickými vplyvmi nespôsobovali trvalé deformácie a nenarušovali

jeho stabilitu. Železničný spodok je potrebné chrániť pred nepriaznivými účinkami

povrchových a podzemných vôd vhodným odvodňovacím zariadením.

(6)

Umiestnenie a uloženie káblových vedení pozdĺž koľají v železničnom spodku sa navrhuje

s ohľadom na stavby a zariadenia železničného spodku a železničných priecestí a umožňuje

aj mechanizovanú strojnú údržbu železničného spodku, stavieb železničného spodku a

zariadení železničného spodku.

§ 9

(1)

Priestorová úprava na mostoch a konštrukciách podobných mostom musí vyhovovať mostnému

priechodnému prierezu.

(2)

Mosty a konštrukcie podobné mostom sa navrhujú pre zaťaženie normatívnym zaťažovacím

vlakom. Normové zaťaženie mostov a konštrukcie podobné mostom stanovuje technická

norma

8

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami. Súčiniteľ

kategórie a zaťaženie prevádzkou pre trate určí manažér infraštruktúry.

(3)

Zaťažiteľnosť mostov a konštrukcií podobných mostom zodpovedá určenej kategórii zaťaženia

podľa technickej normy

4

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami a požiadavkám

stanoveným technickými normami

9

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

Konštrukčné zásady a parametre priestorového usporiadania mostov i objektov podobných

mostom vrátane spôsobu ich realizácie a konštrukčné zásady stavieb tunelov a galérií

sú uvedené v technických normách

10

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(5)

V miestach, kde môže byť prevádzkovanie dráhy a železničnej dopravy ohrozované padaním

cudzích predmetov, sa budujú galérie alebo iné ochranné stavby. Pre galérie platí

rovnaké priestorové usporiadanie ako pre tunely.

(6)

Priestorovým a konštrukčným usporiadaním stavieb železničného spodku sa umožní umiestnenie

inžinierskych sietí v súlade s technickými normami

11

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Prístup cestujúcich k nástupišťu môže byť realizovaný v úrovni alebo mimo úrovne

koľají formou podchodu alebo lávky. Prístup k modernizovaným a obnoveným nástupištiam

na tratiach s traťovou rýchlosťou do 160 km/h sa navrhuje úrovňový podľa podmienok

osobitného predpisu

11a

)

a na základe posúdenia podľa osobitného predpisu,

11b

)

inak mimoúrovňový. Modernizované a rekonštruované nástupištia sa navrhujú spravidla

s výškou nástupnej hrany 550 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov, v odôvodnených

prípadoch najmenej od 300 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov podľa osobitného

predpisu.

11c

)

Nástupištia sa označia bezpečnostným a orientačným značením aj pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie.

12

)

(8)

Na manipuláciu s kusovými a vozňovými zásielkami sa zriaďujú vo vybraných železničných

staniciach verejne prístupné dopravné plochy na vykládku a nakládku vozňových zásielok

a čelné alebo bočné rampy pre kusové zásielky.

(9)

Požiadavky na priestorové usporiadanie nástupíšť, rámp a manipulačných priestorov

sú uvedené v technickej norme

13

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami a

prílohe č. 7

; požiadavky na odvodňovacie zariadenia, zábradlia nástupíšť a oplotenia sú stanovené

v technických normách

14

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

§ 10

Železničné tunely

(1)

Tunely sa navrhujú tak, aby svojou konštrukciou a priestorovým usporiadaním zaručovali

bezpečnosť železničnej prevádzky, protipožiarnu bezpečnosť, bezpečnosť úniku osôb

pri nehode a bezpečnosť výkonu stavebných a udržiavacích prác v priestore tunela.

(2)

Na stavbu tunelov sa použijú stavebné výrobky, prvky stavieb, výrobky, materiály

a požiarne konštrukcie s príslušnou požiarnou odolnosťou

14a

)

a príslušnou triedou reakcie na oheň podľa osobitného predpisu.

15

)

V priestoroch pod koľajou sa vyhotovujú štrbinové odvodňovacie žľaby a šachty na

odvedenie odpadových vôd alebo na odvedenie horľavých a toxických kvapalín z dráhových

vozidiel so zabránením šírenia požiaru sifónovými klapkami.

(3)

Na zvýšenie bezpečnosti v tuneloch sa zriaďuje prevádzkové osvetlenie, núdzové osvetlenie

únikové značenie, únikové chodníky, bezpečné oblasti, prístupy do bezpečných oblastí,

komunikačné prostriedky v bezpečných oblastiach, miesta na hasenie požiaru a núdzová

komunikácia, ktoré spĺňajú podmienky osobitného predpisu.

16

)

(4)

Pri dvojrúrových a viacrúrových tuneloch alebo medzi dvomi samostatnými tunelmi môžu

byť núdzové východy nahradené priechodovými chodbami medzi tunelmi alebo samostatnými

tunelovými rúrami s predpísanými rozmermi.

17

)

(5)

Pre potreby bezpečného pohybu osôb pri výkone stavebných, udržiavacích a diagnostických

prác a pri výkone povinností správcu tunela sa navrhuje primerané priestorové usporiadanie

tunela v súlade s bezpečnostnými a hygienickými predpismi a ďalšie potrebné vybavenie

tunela. Priestorové usporiadanie a vybavenie tunela je v súlade s presne zadefinovanými

požiadavkami prevádzkovateľa dráhy na výkon stavebno-udržiavacích a dohliadacích prác

v tuneli a s kritériami na možnosť obmedzenia dopravy. V existujúcich tuneloch sú

možnosti a podmienky na výkon týchto prác presne zdokumentované, vyhodnotené a na

ich základe je presne a podrobne stanovený režim jednotlivých činností a kritériá

na ich výkon.

§ 11

Križovanie železničných dráh s pozemnými komunikáciami

(1)

Pri stavbe železničného priecestia sa dodržiavajú technické požiadavky týkajúce sa

dĺžky a šírky priecestia, voľnej výšky nad vozovkou na elektrifikovaných tratiach

a najmenšej vzdialenosti koľajnicového styku od konštrukcie priecestia, a to v závislosti

od druhu pozemnej komunikácie a počtu koľají umiestnených na priecestí. Stavebná úprava

priecestia je navrhnutá tak, aby zodpovedala zaťaženiu cestnej premávky a zaručovala

bezpečnosť prevádzky železničnej dopravy. Konštrukcia vozovky na železničnom priecestí

svojou úpravou vyhovuje užívateľom pozemnej komunikácie a železničnej prevádzke. Technické

parametre železničného priecestia sú definované v technických normách

18

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Koľajnice na železničnom priecestí sú rovnakého tvaru ako v priľahlej koľaji. V koľaji

na železničnom priecestí sa nesmú zriaďovať koľajnicové styky ani zvary. Koľajnicový

styk je vo vzdialenosti najmenej 3,5 m od okraja konštrukcie priecestia, ktorá bude

mať z obidvoch strán ochranný nábeh v osi koľaje podľa technických noriem

18

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Požiadavky na vybudovanie úrovňového križovania pozemných komunikácií so železničnými

traťami sú uvedené v

prílohe č. 8

.

(4)

Priecestia sa označujú dopravnými značkami podľa osobitného predpisu.

19

)

(5)

V mieste križovania železničnej dráhy s priechodom pre chodcov a cyklistov zabezpečeným

svetelným zabezpečovacím zariadením sa svetelná signalizácia dopĺňa zvukovou signalizáciou.

(6)

Umiestnenie označenia a zabezpečenie priecestia vrátane potrebných vedení, výpočet

dopravného momentu a spôsob vyhodnotenia rozhľadových a miestnych pomerov na priecestí

spĺňa ustanovené požiadavky podľa osobitného predpisu

20

)

a podľa technických noriem

18

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

§ 12

(1)

Železničný zvršok je konštruovaný tak, aby zaisťoval bezpečnú a plynulú jazdu dráhového

vozidla pri najväčšej stanovenej hmotnosti na nápravu a najvyššej traťovej rýchlosti

podľa požiadaviek technických noriem.

5

)

(2)

Na železničných tratiach sa spravidla zriaďuje bezstyková koľaj.

(3)

Koľajové lôžko sa buduje priepustné a zabezpečuje pružné uloženie koľajového roštu

a dostatočný odpor proti jeho priečnemu a pozdĺžnemu posunu. Vlastnosti materiálu

koľajového lôžka stanovuje technická norma

21

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

Tvary a rozmery koľajového lôžka spĺňajú požiadavky uvedené v

prílohe č. 9

.

(5)

V oblúkoch s bezstykovou koľajou na normálnom rozchode a širokom rozchode s polomerom

oblúka menej ako 600 m sa koľajové lôžko na vonkajšej strane oblúka rozširuje a nadvyšuje

na účel zväčšenia priečneho odporu.

(6)

Ak to vyžaduje elektrické silové alebo zabezpečovacie zariadenie stanovené technickou

normou

22

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami, konštrukcia

železničného zvršku umožňuje vedenie signálneho prúdu koľajových obvodov a spätných

trakčných prúdov a funkčnosť zariadení na zisťovanie voľnosti koľají.

§ 13

(1)

Konštrukcie výhybiek, koľajových spojok a koľajových križovatiek slúžia na zaistenie

plynulej a bezpečnej jazdy dráhového vozidla požadovanou rýchlosťou.

(2)

Výhybky vložené v dopravných koľajach a koľajach zabezpečujúcich bočnú ochranu vlakovej

cesty sa zabezpečujú zabezpečovacím zariadením podľa

§ 24

.

(3)

Na výhybkách je zabezpečená funkcia ovládania a zaistenia pohyblivých častí v koncových

polohách.

(4)

Použitie výhybiek s ohľadom na požadovanú rýchlosť je uvedené v

prílohe č. 10

.

(5)

Výhybka, ktorou sa uskutočňuje styk vlečky so železničnou traťou, sa zriaďuje tak,

aby umožňovala jazdu dráhových vozidiel traťovou rýchlosťou určenou pre železničnú

trať.

(6)

Prípady, v ktorých sa výhybky nemôžu ponechať v prevádzke bez osobitných bezpečnostných

opatrení, sú uvedené v

prílohe č. 11

.

§ 14

Označovanie zariadení železničnej dráhy

(1)

Koľaje, výhybky, koľajové križovatky, návestidlá a ďalšie zariadenia na zabezpečenie

pohybu dráhových vozidiel na železničnej dráhe sú viditeľne označené.

(2)

Každá dopravňa na železničnej trati alebo stanovište sa označuje názvom alebo abecedno-číselným

označením. V jednej dopravni sa nesmie opakovať rovnaké abecedno-číselné označenie

týchto zariadení. Systém označenia zariadení dráhy je jednotný vo všetkých dopravniach

dráhy.

(3)

Železničné trate sa označujú traťovými značkami a značkami na zaistenie projektovanej

polohy koľaje.

(4)

Značky na prevádzkovú a stavebno-technickú orientáciu na dráhe svojím vyhotovením

a umiestnením vyznačujú na traťovom úseku dôležité miesta, dôležité stavby a zariadenia

železničnej dráhy, alebo ich kilometrickú polohu.

(5)

Párne staničníky, ktoré udávajú kilometrickú polohu v celých kilometroch alebo v

celých kilometroch a ich párnych desatinách, sa umiestňujú vpravo v smere stúpajúceho

staničenia trate. Nepárne staničníky, ktoré udávajú kilometrickú polohu len v celých

kilometroch a ich nepárnych desatinách, sa umiestňujú vľavo v smere stúpajúceho staničenia

trate.

(6)

Na elektrifikovaných tratiach sa staničníky umiestňujú v smere stúpajúceho staničenia

trate na stožiare trakčného vedenia alebo na iné pevné zariadenia tak, aby bola medzi

nimi zachovaná vzdialenosť 100 až 150 m, a udávajú kilometrickú polohu stožiara trakčného

vedenia v celých kilometroch a ich tisícinách. Na dvojkoľajných alebo viackoľajných

elektrifikovaných tratiach sa staničníky umiestňujú na stožiare trakčného vedenia

striedavo na vonkajšej strane krajných traťových koľají.

(7)

Na elektrifikovanej trati, kde nie sú postavené stožiare trakčného vedenia pozdĺž

trate, najmä tunely, zárubné múry, galérie, sa staničníky môžu osadzovať ako tabule

na pevné zariadenia a na viackoľajných tratiach obojstranne.

(8)

Hraničné znaky na označenie hraníc železničných pozemkov

23

)

sa umiestňujú v lomových bodoch na hranici pozemku a v priamom úseku hranice pozemku

vo vzdialenosti najviac 100 m od seba.

(9)

Značky na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa umiestňujú v priamej koľaji vo

vzdialenosti najviac 100 m od seba, na elektrifikovanej trati vo vzdialenosti stožiarov

trakčného vedenia. V oblúku sa značky umiestňujú v závislosti od veľkosti polomeru

oblúka vo vzdialenosti 20 až 50 m od seba. Najväčšia vzdialenosť od osi koľaje je

10 m. Značky na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa osadzujú na stavby a stabilné

zariadenia, najmä na podpery trakčného vedenia, mosty a konštrukcie podobné mostom,

zárubné múry, protihlukové steny a tunelové rúry.

§ 15

Železničné stanice a železničné zastávky

(1)

Železničná stanica pozostáva z verejnej časti, ktorá slúži cestujúcim a verejnosti,

a neverejnej časti, ktorá pozostáva z prevádzkových priestorov.

(2)

Železničná stanica svojím stavebným usporiadaním a vybavením zaisťuje podmienky na

prepravu cestujúcich stanovené projektom v súlade s technickými normami

24

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami vrátane

bezpečného prístupu a užívania osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

12

)

Minimálne požiadavky na vybavenie železničných staníc a železničných zastávok sú

uvedené v

prílohe č. 12

.

§ 16

(1)

Podzemné konštrukcie sa navrhujú na najnepriaznivejšiu kombináciu zaťaženia pri výstavbe

dráhy a pri jej prevádzkovaní.

(2)

Ak nie sú realizované iné opatrenia na zabránenie vniknutia vody do podzemných priestorov

dráhy, vstupy z voľného priestranstva sa umiestnia najmenej 0,6 m nad úrovňou najvyššej

dosiahnutej povodňovej hladiny v mieste, najmenej však storočnej vody.

(3)

Podzemné železničné stanice (ďalej len „stanice“) a podzemné železničné zastávky

(ďalej len „zastávky“) sa zriaďujú v priamej koľaji alebo v oblúku podľa technickej

normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami. Svojím

stavebným usporiadaním a vybavením zaisťujú podmienky na prepravu cestujúcich stanovené

projektovou dokumentáciou.

(4)

Konštrukčné usporiadanie železničného zvršku v staniciach, zastávkach alebo v tuneloch

sa rieši prostredníctvom prednostnej aplikácie pevnej jazdnej dráhy.

(5)

Priestory a zariadenia slúžiace cestujúcim, ako aj výťahy, pohyblivé schody a pohyblivé

chodníky umožňujú prístup a užívanie osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

12

)

(6)

Pevné schodiská pre cestujúcich sa zriaďujú v sklone podľa príslušnej technickej

normy

14

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami. Výška

stupňa môže byť najviac 160 mm. Prvý a posledný stupeň schodiskového ramena sa farebne

odlišuje. Hrany stupňov pevných schodísk sú upravené proti pošmyknutiu. Ak je pevné

schodisko pre cestujúcich jedinou prístupovou cestou na nástupište, umožňuje užívanie

aj osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

12

)

(7)

Požiadavky dopravného zariadenia sú uvedené v

prílohe č. 13

. Pohyblivé schody a pohyblivé chodníky sa navrhujú podľa technickej normy

25

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(8)

Údaje o prevádzkovom stave výťahov a pohyblivých schodov v staniciach a zastávkach

sa signalizujú na pracovisko so stálou službou v čase dopravnej prevádzky.

(9)

Vstupy do staníc a zastávok a výstupy z nich a ostatné verejné priestory v staniciach

a zastávkach sa zreteľne vyznačia.

§ 17

Požiarne zabezpečenie

(1)

Podzemné objekty sú rozdelené na požiarne úseky. Nástupištia, nadväzujúce komunikačné

priestory, staničné haly, vestibuly, podchody, pohyblivé schody, tunel v stanici a

priestory bez požiarneho rizika tvoria jeden požiarny úsek. V staniciach a zastávkach

sú priestory s požiarnym rizikom požiarne oddelené od verejných prepravných priestorov.

(2)

Na výstavbu podzemných objektov sa používajú stavebné výrobky, prvky stavieb, výrobky,

materiály a konštrukcie s požadovanou požiarnou odolnosťou podľa osobitného predpisu

14a

)

a triedou reakcie na oheň podľa osobitného predpisu.

15

)

Použitie stavebných výrobkov, prvkov stavieb, výrobkov a materiálov s nižšou triedou

reakcie na oheň ako A1 alebo A2 je podmienené technologickou nevyhnutnosťou.

(3)

V podzemných objektoch sa zabezpečuje prívod vody k hadicovým zariadeniam a nadzemným

hydrantom.

26

)

(4)

V podzemných objektoch sa zriaďuje elektrická požiarna signalizácia. Priestory sú

vybavené líniovými a bodovými hlásičmi požiaru s napojením na technické alebo požiarne

zariadenie. Hlavná a vedľajšia ústredňa elektrickej požiarnej signalizácie sú umiestnené

v prevádzkovom priestore s trvalou obsluhou.

(5)

V staniciach a zastávkach sa inštaluje zariadenie na odvod tepla a splodín horenia

proti požiaru.

(6)

Núdzové osvetlenie únikových ciest má na čas evakuácie a zdolávania požiaru zabezpečenú

trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari podľa osobitného predpisu.

26a

)

(7)

Elektrické zariadenia v prevádzke počas požiaru musia mať zabezpečenú trvalú dodávku

elektrickej energie pri požiari podľa osobitného predpisu

26a

)

najmenej na čas evakuácie a zdolávania požiaru. Trvalá dodávka elektrickej energie

je zabezpečená najmenej z dvoch na sebe nezávislých napájacích zdrojov.

(8)

Použité káble nechránené proti priamym účinkom požiaru vedené cez požiarne úseky

staničných hál, vestibulov, nadväzujúcich komunikačných priestorov, podchodov a chránených

únikových ciest musia mať triedu reakcie na oheň podľa osobitného predpisu.

15

)

(9)

K určeným vstupom do staníc a zastávok sa zriaďuje prístup pre hasičské jednotky

a ostatné záchranné zložky.

27

)

Pred začatím vykonávania zásahu hasičských jednotiek sa zabezpečí odpojenie dodávky

elektrickej energie podľa osobitného predpisu

28

)

so zabezpečením trvalej dodávky elektrickej energie pri požiari pre zariadenia v

prevádzke počas požiaru podľa osobitného predpisu.

26a

)

§ 18

Elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia staníc a zastávok

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia a ostatné elektrické silnoprúdové zariadenia

sa vyhotovujú a usporadúvajú tak, že vytvárajú v prevádzke bezpečný systém a spĺňajú

požiadavky uvedené v

§ 25

.

(2)

Trakčné vedenie sa elektricky izoluje od stavby dráhy. Izolačné vzdialenosti medzi

živými časťami trakčného vedenia a stavbami sa navrhujú a zhotovujú tak, že spĺňajú

technické a bezpečnostné parametre trolejových vedení pre elektrickú trakciu podľa

technickej normy

29

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Spôsob ochrany osôb pred nebezpečným dotykovým napätím sa navrhuje a zhotovuje tak,

že sú splnené technické a bezpečnostné parametre na zaistenie bezpečnosti a ochrany

pred zásahom elektrickým prúdom podľa technických noriem

30

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

Izolované vedenia a elektrické zariadenia, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a plynulosť

prevádzky dopravy na dráhe, musia mať vodiče s medenými jadrami.

(5)

Elektrické stanice sa napájajú z dvoch od seba nezávislých elektrických zdrojov distribučnej

sústavy.

(6)

Rozvádzače núdzového napájania, ktoré neslúžia na trvalú dodávku elektrickej energie

pri požiari, musia mať možnosť pripojenia z dvoch polí hlavného rozvádzača.

§ 19

Osvetlenie staníc a zastávok

(1)

Osvetlenie staníc a zastávok sa realizuje tak, aby nedošlo k oslneniu osoby, ktorá

vedie dráhové vozidlo, a nedošlo k zámene návestných znakov. Parametre osvetlenia

staníc a zastávok určí manažér infraštruktúry.

(2)

Osvetlenie vnútorných priestorov stanice a zastávky sa zaisťuje prevádzkovým osvetlením.

Prevádzkové osvetlenie určené na bežnú prevádzku stanice alebo zastávky je možné prevádzkovať

vo viacerých stupňoch intenzity alebo s plnou intenzitou. Vo všetkých prevádzkových

režimoch sa dodržiava požadovaná rovnomernosť osvetlenia v danom priestore. Veľkoplošné

svietidlá nad zhromažďovacím priestorom v stanici a zastávke sa vyplnia materiálom,

ktorý pri požiari neodpadáva a neodkvapkáva.

(3)

Zriaďuje sa náhradné osvetlenie, núdzové osvetlenie a únikové núdzové osvetlenie,

ktoré má napájanie zálohované z akumulátorového zdroja.

(4)

Verejné priestory stanice alebo zastávky, tunely, únikové cesty, prevádzkovo dôležité

priestory vrátane zariadení potrebných na zásah obsluhy alebo jednotiek záchranného

systému sú vybavené núdzovým osvetlením podľa technických a bezpečnostných parametrov

technickej normy

31

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami, so zohľadnením

požiadaviek podľa

§ 17

na núdzové osvetlenie únikových ciest.

(5)

Rozmiestnenie svietidiel osvetľujúcich únikové cesty spoľahlivo vyznačuje únikovú

trasu.

(6)

Osvetlenie verejných priestorov stanice alebo zastávky so združeným osvetlením je

automaticky ovládané riadiacim systémom osvetlenia. Združené osvetlenie vnútorných

priestorov v stanici alebo zastávke, prevádzkové osvetlenie a núdzové osvetlenie v

tuneli umožňuje samostatné diaľkové ovládanie z miesta určeného manažérom infraštruktúry.

(7)

Pre svetelný prechod medzi tunelom a úsekom trate na povrchu sa zriaďuje adaptačné

pásmo, ktoré je v činnosti za denného svetla. Rozdiel intenzity medzi jednotlivými

úsekmi adaptačného pásma nesmie byť väčší ako 1:10. Medzi posledným úsekom tunela

a voľným priestranstvom sa nemusí dodržať uvedený rozdiel intenzity, ak je dosiahnutá

priemerná zraková pohoda. Obdobne sú usporiadané vstupy a výstupy pre cestujúcich

v staniciach umiestnených pod zemou.

(8)

V podzemí sa adaptačné pásma zriaďujú v staniciach na vjazde a výjazde. Rozdiel intenzity

medzi nadväzujúcimi úsekmi nesmie byť väčší ako 1:7. Adaptačné pásma v podzemí sa

nezriaďujú v prípadoch určených projektom.

(9)

Hodnoty intenzity osvetlenia vybraných priestorov sú uvedené v

prílohe č. 14

.

§ 20

Zariadenie na vetranie a vykurovanie podzemných priestorov

(1)

Vo všetkých podzemných priestoroch sa zaisťuje výmena vzduchu vetraním. Kde nie je

možné zabezpečiť prirodzené vetranie, zriaďuje sa vetranie nútené.

(2)

Samostatným vzduchotechnickým zariadením je zariadenie na odvod tepla a splodín horenia.

Vzduchotechnické zariadenie zabezpečuje odvod tepla a splodín horenia z požiaru dráhového

vozidla v stanici alebo zastávke.

(3)

Vzduchotechnické zariadenia nesmú pri požiari šíriť teplo a splodiny horenia medzi

požiarnymi úsekmi.

(4)

Vzduchotechnické šachty, štôlne a kanály na vedenie vzduchu, v ktorých sú umiestnené

technologické zariadenia, sú vybavené umelým osvetlením a odvodnením. Ak je potrebné

vykonať revízie a opravy priestorov a v nich umiestnených zariadení, svetlá šírka

a výška umožňuje do nich núdzový prístup.

(5)

Vo vzduchotechnických šachtách, štôlňach a kanáloch sa umiestňujú káble a zariadenia

zaisťujúce činnosť zariadenia vzduchotechniky. Ďalšie vedenia a zariadenia možno do

týchto priestorov umiestniť len za podmienok stanovených prevádzkovateľom dráhy.

(6)

Vzduchotechnické zariadenie zabezpečuje, aby rýchlosť vzduchu pri prejazde dráhového

vozidla stanicou alebo zastávkou nepresiahla hodnotu 10 m/s vo vzdialenosti 10 m od

začiatku alebo konca nástupišťa.

(7)

Rozvody vzduchotechnického potrubia s prierezovou plochou viac ako 0,04 m

2

majú v mieste prestupu požiarnou deliacou konštrukciou umiestnený požiarny uzáver.

(8)

Údaje o prevádzkovom stave vzduchotechnického zariadenia sú signalizované na pracovisko

so stálou službou v čase dopravnej prevádzky.

§ 21

Zásobovanie vodou a kanalizácia staníc a zastávok

(1)

Stanice a zastávky sú vybavené vodovodmi s pitnou vodou a napojené na kanalizáciu.

(2)

Vodovodné zariadenia zaisťujú dodávku vody v množstve najvyššej spotreby hygienických,

technologických a požiarnych zariadení.

(3)

Vodovodná a kanalizačná sústava je vybavená konštrukciou, ktorá obmedzuje šírenie

blúdivých prúdov a je izolovaná od vonkajších sústav.

(4)

Potrubie v tuneli umožňuje odber vody na požiarne účely. Odberné miesta v podzemných

objektoch sa umiestňujú v úrovni čela nástupišťa na oboch koncoch stanice alebo zastávky,

a to tak, aby k nim bol neobmedzený prístup aj počas železničnej prevádzky.

(5)

Vzájomná vzdialenosť dvoch nadzemných hydrantov umiestnených v tuneli je najviac

100 m a hadicové zariadenia umiestnené na nástupištiach sú umiestnené tak, aby v každom

mieste požiarneho úseku bolo možné hasiť najmenej jedným prúdom vody.

26

)

(6)

V stanici a zastávke je inštalované vodovodné potrubie spojujúce úroveň nástupišťa

s povrchom.

(7)

V najnižšie položených miestach technických priestorov, tunelov, šácht, pohyblivých

schodov, výťahov a pri vstupoch do objektov sú vybudované zberné šachty na odvedenie

alebo odčerpanie odpadových vôd.

(8)

Činnosť čerpadiel je samočinne závislá od úrovne hladiny vody v čerpacej šachte.

Údaje o prevádzkovom režime čerpadiel sú signalizované na pracovisko so stálou službou

v čase dopravnej prevádzky.

(9)

Prečerpávacie stanice majú zaistené napájanie elektrickou energiou z dvoch polí hlavného

rozvádzača s možnosťou zastupiteľnosti.

(10)

Čerpacie šachty a technické priestory prečerpávacích staníc sú odvetrané. Prestupy

medzi šachtami a technickými priestormi prečerpávacích staníc odpadových splaškových

vôd sú oddelené od okolia prachotesnými uzávermi.

§ 22

(1)

Oznamovacie a zabezpečovacie vedenie, optické alebo metalické, zabezpečuje spoľahlivé

fyzické spojenie častí oznamovacích a zabezpečovacích zariadení.

(2)

Oznamovacie a zabezpečovacie optické káblové vedenia sa používajú dielektrické s

jednovidovými vláknami, a to vyhotovenie G. 652 alebo G. 655.

(3)

Optické káblové vedenia sa umiestňujú do ochranných HDPE rúrok s vonkajším priemerom

40 mm a vnútorným priemerom 33 mm alebo s vonkajším priemerom 50 mm a vnútorným priemerom

40 mm modrej farby. Pri pokládke do tvárnic sa použijú ochranné HDPE rúrky s vonkajším

priemerom 32 mm a vnútorným priemerom 27 mm modrej farby.

(4)

Oznamovacie a zabezpečovacie metalické vedenie je chránené pred mechanickým poškodením,

nebezpečným a rušivým vplyvom súbežných a križujúcich silových vedení, pred nebezpečným

a rušivým vplyvom trakčného vedenia, pred vplyvom blúdivých prúdov, ako aj pred nebezpečným

a rušivým vplyvom atmosférickej elektriny.

(5)

Oznamovacie a zabezpečovacie vedenia môžu byť úložné alebo závesné.

(6)

Ochrana oznamovacieho a zabezpečovacieho vedenia je uvedená v technickej norme

32

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie, ktoré je informačným systémom, je navrhované

a používané podľa osobitného predpisu.

32a

)

§ 23

(1)

Oznamovacie zariadenie umožňuje spoľahlivé spracovanie a prenos príkazov, povelov

a informácií na zabezpečenie prevádzky dráhy a dopravy na dráhe a umožňuje záznam

prenášaných informácií; môže byť usporiadané do samostatných pevných alebo virtuálnych

okruhov. Navrhovanie a podmienky použitia oznamovacieho zariadenia určujú technické

normy

33

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Na prenos informácií pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe sa môžu používať

rádiové oznamovacie zariadenia, ktoré spĺňajú podmienky osobitného predpisu.

34

)

(3)

Oznamovacie zariadenia nesmú byť zdrojom nepovolených úrovní rušenia zabezpečovacích

ani iných elektrických zariadení, rušené inými zariadeniami nad povolenú úroveň a

preukázateľne odolné rušeniu nižšiemu, ako sú ustanovené limity.

§ 24

(1)

Zabezpečovacie zariadenie sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby

a)

zaisťovalo bezpečnú prevádzku dráhy a prevádzkovanie dopravy na dráhe a umožňovalo

riadenie dopravy na dráhe,

b)

boli rozsah a kvalita technických prostriedkov zabezpečenia dopravne s koľajovým

rozvetvením a trate s ohľadom na traťovú rýchlosť v súlade s

prílohou č. 15

,

c)

prenášalo na vedúce dráhové vozidlo informácie o poveloch zakazujúcich, povoľujúcich

alebo obmedzujúcich jazdu, ak je traťová rýchlosť vyššia ako 120 km/h, alebo bez ohľadu

na rýchlosť, ak ide o trať zaradenú do systému transeurópskych železníc,

d)

zabezpečovalo využitie traťovej rýchlosti na trati a na hlavných koľajach dopravne

s koľajovým rozvetvením, ak je traťová rýchlosť vyššia ako 60 km/h,

e)

zabezpečovalo požadovanú dopravnú priepustnosť dráhy,

f)

umožňovalo diaľkové ovládanie jednotlivých objektov zabezpečovacích zariadení.

(2)

Podrobnosti o navrhovaní, konštrukcii a vybavení zabezpečovacích zariadení obsahujú

technické normy

35

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Elektrické obvody a konštrukčné diely zabezpečovacieho zariadenia, ktorých funkciou

je priame zaisťovanie bezpečnosti jazdy dráhového vozidla a bezpečného posunu, sa

navrhujú, dimenzujú, vyhotovujú a istia tak, aby túto funkciu plnili bezpečne, vyhovovali

stanovenej úrovni bezpečnosti a spoľahlivosti pri prevádzkových stavoch zariadení

a pri poruchových stavoch spôsobených uvažovanými poruchami, ako aj pri ostatných

vplyvoch.

(4)

Pre zabezpečovacie zariadenia sa zaisťuje plynulá dodávka elektrickej energie podľa

technickej normy

35a

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami. Zabezpečovacie

zariadenie musí správne pracovať v rozsahu dovolených odchýlok napätia zdroja energie

podľa technickej normy

35b

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(5)

Časti zabezpečovacích zariadení a vedení, ktoré majú bezpečnostnú funkciu, majú bezpečnostné

uzávery.

(6)

Spôsob ochrany pred zásahom elektrickým prúdom, spôsob overovania nových zariadení

a kritériá zaistenia bezpečnosti prevádzkovania dopravy na dráhe stanovujú technické

normy

36

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Zabezpečovacie zariadenia nesmú byť zdrojom nepovolených úrovní rušenia oznamovacích

ani iných elektrických zariadení, nesmú byť rušené inými zariadeniami nad povolenú

úroveň a nesmú preukázateľne odolať rušeniu nižšiemu, ako sú stanovené limity.

§ 25

Pevné elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia, najmä napájacie stanice, spínacie stanice, trakčné

vedenia, elektrické predkurovacie zariadenia, a silnoprúdové zariadenia, najmä vonkajšie

osvetlenie, elektrický ohrev výmen, napájanie zabezpečovacích zariadení, elektroinštalácie

budov, sa vyhotovujú tak, aby tvorili bezpečný a kompatibilný systém a spĺňali požiadavky

a)

ochrany osôb pred zásahom elektrickým prúdom,

b)

nerušeného rozhlasového a televízneho príjmu, ako aj prevádzky rádiokomunikačných

a telekomunikačných zariadení,

c)

ochrany pred účinkami blúdivých prúdov spätnej prúdovej cesty trakčného vedenia,

d)

plynulej prevádzky dráhy pri požadovanom prevádzkovom zaťažení a stanovených rýchlostiach,

e)

ochrany pred účinkami klimatických vplyvov, prúdového preťaženia a prepätia,

f)

spoľahlivosti dodávky elektrickej energie aj pri predpokladaných poruchách alebo

údržbe podľa technickej normy

35a

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami,

g)

elektromagnetickej kompatibility.

(2)

Intenzita osvetlenia elektrických osvetľovacích zariadení zaručuje bezpečnosť prepravovaných

osôb a osôb, ktoré sa zúčastňujú na prevádzke dráhy a na prevádzke dopravy na dráhe

podľa technickej normy

37

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami. Osvetlením

koľajiska v staniciach a zastávkach, ako aj v iných priestoroch v ochrannom pásme

dráhy nesmie dôjsť k oslneniu osoby vedúcej dráhové vozidlo ani k zámene návestných

znakov.

(3)

Trakčné vedenie sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby konštrukcia vrchného trolejového

vedenia zabezpečovala výšku trolejového drôtu v stanovených limitoch v rozsahu uvažovaných

krajných teplôt vodičov. Výška trolejového drôtu je uvedená v

prílohe č. 16

.

(4)

V zóne vrchného trolejového vedenia a zóne zberača prúdu sa prijímajú osobitné opatrenia

pred zásahom elektrickým prúdom. Správcom ochranných zariadení umiestnených na mostoch

a konštrukciách mostom podobným nad vrchným trolejovým vedením, ktoré slúžia ako ochrana

pred zásahom elektrickým prúdom je vlastník stavby, na ktorom sú ochranné zariadenia

umiestnené. Rozmery zón vrchného trolejového vedenia a zóny zberača prúdu sú uvedené

v

prílohe č. 16

.

(5)

Elektricky vodivé podzemné zariadenia, najmä potrubia, káble, ktoré je potrebné uložiť

súbežne s dráhou alebo ktoré križujú elektrifikovanú dráhu s jednosmernou trakčnou

elektrickou sústavou, sa musia chrániť pred koróziou blúdivými prúdmi podľa technickej

normy

38

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami; ak je

to možné, umiestnia sa v takej vzdialenosti, že ich netreba ukoľajňovať.

(6)

Vodovodné alebo iné potrubia môžu križovať elektrifikovanú železničnú dráhu len pod

úrovňou koľají.

(7)

Zriaďovanie a prevádzkovanie elektrických silnoprúdových zariadení ustanovujú technické

normy

36

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(8)

Zariadenia diaľkového riadenia napájania pevných elektrických trakčných a silnoprúdových

zariadení

a)

spoľahlivo prenášajú povely z riadiaceho pracoviska do riadeného objektu; zadanie

povelu pozostáva najmenej z dvoch úkonov; pri poruche nesmie zariadenie samočinne

vydávať pokyny,

b)

spoľahlivo prenášajú analógové a číslicové informácie o stave riadeného objektu na

riadiace pracovisko,

c)

sú vybavené signalizáciou stavov a poruchovou signalizáciou na úrovni, ktorá zabezpečuje

kvalifikovaný a bezpečný proces riadenia z miestneho stanovišťa obsluhy, ako aj z

riadiaceho centra, vybaveného riadiacim systémom s plne zálohovanými časťami kľúčovými

pre spoľahlivú a bezpečnú prevádzku diaľkového riadenia,

d)

umožňujú prepnutie režimu z diaľkového riadenia na miestne riadenie a naopak,

e)

nie sú ovplyvňované signálmi diaľkového riadenia energetických zariadení alebo vyššími

harmonickými frekvenciami energetickej siete, induktívnymi, kapacitnými alebo elektromagnetickými

vplyvmi z prevádzky elektrických zariadení a naopak, samo nesmie negatívne ovplyvňovať

iné elektrické zariadenia,

f)

sú zabezpečené nepretržitým napájaním batériami zabezpečujúcimi napájanie najmenej

30 minút po výpadku elektrického prúdu; ak ide o riadiace centrá a riadené objekty

veľkého významu, náhradný zdroj elektrickej energie musí zabezpečiť náhradné napájanie

najmenej 12 hodín,

g)

sú navrhované a používané podľa osobitného predpisu.

32a

)

(9)

Na elektrifikovaných železničných dráhach sa používa

a)

striedavá jednofázová sústava 25 kV/50 Hz; na pohraničných tratiach alebo staniciach

môže byť použitá striedavá jednofázová sústava 15 kV/16 ,7 Hz,

b)

jednosmerná sústava 3 kV; na železničných dráhach úzkeho rozchodu môže byť použitá

jednosmerná sústava 1,5 kV alebo ponechaná sústava s nižším napätím.

(10)

Zariadenia napájané z trakčného vedenia sú navrhované tak, že správne a bezpečne

pracujú v rozsahu dovolených odchýlok napätia podľa technickej normy

38a

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(11)

Trakčné napájacie stanice na napájanie hlavných tratí sa napájajú dvomi nezávislými

vedeniami distribučnej sústavy.

§ 26

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti železničnej dráhy

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti železničnej dráhy sú určené stavebno-technickými

parametrami a prípustnými opotrebovaniami súčastí dráhy za prevádzky, ktoré neohrozia

funkčnosť ich častí alebo komponentov.

(2)

Prevádzková spôsobilosť železničnej dráhy sa overuje periodickými prehliadkami, mimoriadnymi

prehliadkami a meraniami na železničnej dráhe podľa

prílohy č. 17

. Prehliadka železničných priecestí sa vykonáva za účasti správcu ciest, zástupcov

cestného správneho orgánu, obce alebo samosprávneho kraja a príslušníkov Policajného

zboru.

(3)

Geometrické charakteristiky a geometrická poloha koľají a výhybiek spĺňajú požiadavky

technickej normy

5

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

V prevádzkovanej koľaji nesmie byť bez opatrení, ktoré zabezpečia bezpečnú prevádzku

dráhy a prevádzkovanie dopravy na dráhe, ponechaná koľajnica s lomami, trhlinami alebo

akokoľvek inak poškodená koľajnica.

(5)

Opotrebovanie koľajníc a výhybiek nesmie oslabovať ich prierez nad stanovené limity.

Únosnosť oslabených prierezov sa určí statickým výpočtom.

(6)

Koľajnicové podklady koľají a výhybiek nesmú byť poškodené a opotrebované v rozsahu,

ktorý by spôsobil narušenie trvanlivosti spojenia upevňovadiel a rámovej tuhosti koľaje

a výhybky.

(7)

Stav a znečistenie koľajového lôžka, podvalového podložia a systému odvodnenia nesmie

spôsobovať narastanie porúch v geometrickej polohe koľaje, znižovať deformačnú odolnosť

a stabilitu zemného telesa.

(8)

Železničný zvršok v miestach koľajových obvodov trvale vykazuje najvyššie hodnoty

mernej zvodovej admitancie medzi

a)

koľajnicovými pásmi tej istej koľaje 0,67 S/km,

b)

koľajou a zemou 1,50 S/km.

(9)

Stav pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení, stupeň opotrebovania

ich súčastí nemôže obmedzovať prevádzkové vlastnosti týchto zariadení a prevádzkové

vlastnosti zariadení, ktoré sú týmito zariadeniami napájané. Ustanovenie sa týka aj

zariadení na diaľkové riadenie procesu napájania pevných elektrických trakčných a

silnoprúdových zariadení.

(10)

Stupeň opotrebovania a zníženia spoľahlivosti častí zabezpečovacích zariadení nemôže

obmedziť ich prevádzkové vlastnosti.

(11)

Dokumentácia na zaistenie prevádzkovej spôsobilosti dráhy podľa

prílohy č. 18

sa eviduje, aktualizuje a archivuje najmenej počas piatich rokov.

§ 27

Súčasti špeciálnej dráhy

Súčasti špeciálnej dráhy sú uvedené v

prílohe č. 19

.

§ 28

(1)

Stavebné a technické požiadavky na stavbu špeciálnej dráhy sú primerane určené požiadavkami

na železničnú dráhu, môžu byť použité aj požiadavky podľa technických noriem

39

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Stavebné a technické požiadavky podľa odseku 1 a ustanovenia technických noriem sa

uplatňujú v rozsahu zodpovedajúcom účelu, technickým podmienkam a základným parametrom

jednotlivých druhov špeciálnej dráhy.

§ 29

Priestorové usporiadanie špeciálnej dráhy

(1)

Špeciálne dráhy sa zriaďujú spravidla dvojkoľajové s pravostrannou prevádzkou.

(2)

Špeciálne dráhy sú spojené s odstavným priestorom dvomi spojovacími koľajami vybavenými

obojsmerným traťovým zabezpečovacím zariadením, s dielňami na opravu vozidiel a opravovňami

aspoň jednokoľajnou spojkou vybavenou obojsmerným traťovým zabezpečovacím zariadením.

(3)

Na špeciálnej dráhe je možné zriadiť miesta s usporiadaním koľají umožňujúcim obrat

dráhových vozidiel pre dvojkoľajovú prevádzku aj mimo koncovej stanice.

(4)

Užitočná dĺžka koľají na obrat dráhových vozidiel zodpovedá dvojnásobku dĺžky najdlhšieho

dráhového vozidla na dráhe zväčšenej o manipulačný priestor na bezpečný obrat jednotlivých

alebo dvoch spojených dráhových vozidiel.

(5)

Kruhový tunel pre koľaje špeciálnej dráhy má najmenší priemer taký, aby splnil požiadavky

na najnižšiu výšku trolejového vedenia 4 400 mm od spojnice temien koľajnicových pásov

pri dodržaní podmienok a priechodného prierezu.

(6)

V tuneli a v podjazdoch sa dodržiava v priamej koľaji najmenej taká výška, aby výška

vedenia trolejového drôtu bola najmenej 4 400 mm od spojnice temien koľajnicových

pásov.

(7)

Pozdĺž koľaje na povrchu sa zriaďuje chodník pre priechod osôb. V tuneli sa zriaďuje

chodník alebo odstupová rampa. V miestach, kde je cesta alebo rampa preložená na protiľahlú

stranu, sa zriaďuje bezpečný prechod cez koľaje.

(8)

Vzdialenosť osí hlavných koľají v dvojkoľajných tuneloch bez medziľahlých podpier

v staniciach je najmenej 3 500 mm v priamej koľaji a v oblúku s polomerom väčším ako

4 000 m. Hodnoty na zväčšenie vzdialenosti osi koľají v oblúku s polomerom menším

ako 4 000 m stanovuje technická norma

39

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(9)

Vzdialenosť osí koľaje na povrchu v priamej koľaji a v oblúku s polomerom väčším

ako 250 m je najmenej 3 500 mm, v manipulačných koľajach a v dvojitých koľajových

spojkách najmenej 4 000 mm.

§ 30

Geometrické usporiadanie koľaje špeciálnej dráhy

(1)

Polomer smerového oblúka hlavnej koľaje je najmenej 500 m. Polomer oblúka môže byť

zmenšený až na 300 m, a to podľa podmienok stavebného povolenia stanovených s prihliadnutím

na miestne podmienky. Polomer oblúka môže byť zmenšený až na 150 m pri obmedzenom

priestore a zvlášť zložitých podmienkach v zastavanom území, a to podľa určených podmienok.

(2)

Koľaje určené na obrat a odstavovanie dráhových vozidiel sa zriaďujú v priamej koľaji

alebo v oblúku s polomerom najmenej 800 m. Oblúky ostatných koľají nesmú mať polomer

menší ako 150 m.

(3)

Pozdĺžny sklon koľaje na trati, v tuneli alebo v zakrytom priestore nie je väčší

ako 40 ‰ a nesmie byť menší ako 3 ‰. Pozdĺžny sklon koľaje na povrchu nie je väčší

ako 25 ‰.

(4)

Najväčší povolený pozdĺžny jednostranný sklon koľaje v stanici na povrchu je 1,5

‰. Pozdĺžny jednostranný sklon koľaje v stanici, v tuneloch alebo v zakrytom priestore

je 3 ‰.

(5)

Koľaje na obrat a odstavovanie dráhových vozidiel v podzemí majú sklon najviac 3

‰. Stúpanie koľají sa zriaďuje smerom k hlavnej koľaji.

(6)

Polomer zakružovacieho oblúka lomu nivelety koľaje je najmenej 1 000 m.

(7)

Rozchod koľaje je 1 000 mm alebo 1 435 mm.

(8)

V oblúkoch s polomerom menším ako 300 m sa rozchod koľaje zväčšuje o hodnotu rozšírenia.

Zmena rozchodu je rovnomerná.

(9)

Medzi neprevýšenou a prevýšenou časťou koľaje je plynulý prechod vzostupnicou s rovnakým

sklonom.

§ 31

Stavby a zariadenia koľajového spodku a koľajový zvršok

(1)

Konštrukcia všetkých častí trate umožňuje bezpečnú a plynulú jazdu najvyššou traťovou

rýchlosťou.

(2)

Koľajový spodok a koľajový zvršok traťovej koľaje, spojovacie koľaje do depa a skúšobné

koľaje vyhovujú normovému zaťaženiu a rýchlosti najmenej 80 km/h, pri ostatných koľajach

rýchlosti najmenej 40 km/h.

(3)

Koľajový spodok tvorí spoľahlivý podklad pre koľajový zvršok a je riadne odvodnený.

(4)

Stavby koľajového spodku zodpovedajú priestorovému usporiadaniu a miestnym geologickým

a hydrologickým podmienkam a sú odolné proti teplotným zmenám.

(5)

Podzemné konštrukcie sú dimenzované pre najnepriaznivejšie kombinácie jednotlivých

druhov zaťažení pri stavbe dráhy a prevádzkovaní dopravy na dráhe.

(6)

Stavby dráhy sa chránia proti prenikaniu spodných vôd, vnikaniu povrchových vôd a

účinkom týchto vôd, korozívnym účinkom prostredia, účinkom blúdivých prúdov, poveternostným

vplyvom a prípadným ďalším vplyvom znižujúcim životnosť a prevádzkovú spoľahlivosť

stavby.

(7)

Konštrukcia koľajového zvršku umožňuje zriadenie zabezpečovacieho zariadenia a umiestnenie

komponentov zabezpečovacieho zariadenia.

(8)

Koľajový zvršok sa zriaďuje v tuneloch spravidla ako pevná jazdná dráha s bezstykovou

koľajou.

§ 32

Požiadavky na usporiadanie výhybiek

(1)

Výhybky v hlavných koľajach na odbočenie na inú trať umožňujú pri jazde do odbočky

rýchlosť najmenej 60 km/h, ostatné výhybky umožňujú rýchlosť pri jazde do odbočky

najmenej 40 km/h.

(2)

Výhybky prechádzané vlakmi s cestujúcimi sa zriaďujú tak, aby boli spravidla prechádzané

po hrote.

(3)

Konštrukcia výhybky umožňuje ručné i ústredné stavanie a osadenie potrebných komponentov

zabezpečovacieho zariadenia.

(4)

Ústredne ovládané výhybky v koľajach na povrchu sú vybavené zariadením na ohrev.

§ 33

Traťové značky

(1)

Značky na prevádzkovú a stavebnotechnickú orientáciu na dráhe (kilometrovníky, hektometrovníky)

svojím prevedením a umiestnením vyznačujú kilometrickú polohu koľají od začiatku do

konca príslušnej trate pre každú koľaj samostatne.

(2)

Kilometrovníky a hektometrovníky sa osadzujú vždy vpravo od koľaje v smere jazdy

vlaku.

§ 34

Usporiadanie a vybavenie staníc

Na požiadavky stavebného a priestorového usporiadania a vybavenia staníc špeciálnych

dráh sa primerane vzťahuje

§ 16

.

§ 35

Osvetlenie

Na požiadavky osvetlenia sa primerane vzťahuje

§ 19

.

§ 36

Elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia

Pevné elektrické trakčné zariadenia a ostatné elektrické silnoprúdové zariadenia sa

vyhotovujú a usporiadajú tak, aby vytvárali v prevádzke bezpečný systém a spĺňali

požiadavky uvedené v

§ 18

a

26

.

§ 37

Oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia

(1)

Oznamovacie zariadenie umožňuje spoľahlivé spracovanie a prenos príkazov, povelov

a informácií pre organizáciu a riadenie dráhovej dopravy na špeciálnych dráhach. Požiadavky

na oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia sú určené pre železničnú dráhu podľa §

22 až 24.

(2)

Zabezpečovacie zariadenie umožňuje zaistenie bezpečnosti chodu dráhového vozidla

na šírej trati a v dopravniach, zvyšovanie bezpečnosti posunu a plné využitie traťovej

rýchlosti na tratiach a hlavných koľajach dopravní.

§ 38

Povrchové úseky špeciálnej dráhy

(1)

Pri stavbe povrchových úsekov špeciálnej dráhy je možné použiť v primeranom rozsahu

ustanovenia všeobecných technických podmienok železničných dráh.

(2)

Križovanie špeciálnej dráhy s pozemnými komunikáciami sa prednostne rieši ako mimoúrovňové,

úrovňové križovanie je možné zriadiť len v osobitných prípadoch. Požiadavky zriadenia

sú uvedené v

prílohe č. 8

.

§ 39

(1)

Technické požiadavky schopnosti prevádzky špeciálnej dráhy sú určené stavebnotechnickými

parametrami a dovolenou toleranciou za prevádzky pri stavbe dráhy a funkčnosti ich

komponentu.

(2)

Najväčšie prípustné odchýlky od rozchodu koľají v podzemí pri opotrebení koľajníc

sú mínus 5 mm, plus 20 mm, pri koľaji na povrchu mínus 5 mm, plus 35 mm a pri traťových

spojkách v podzemí mínus 5 mm, plus 30 mm.

(3)

Odchýlka od vzájomnej výškovej polohy koľajnicových pásov nesmie byť za prevádzky

väčšia ako

a)

pri trati v podzemí mínus 4 mm a plus 4 mm,

b)

pri trati na povrchu mínus 10 mm a plus 10 mm.

(4)

Na tratiach nesmú byť ponechané koľajnice, výhybky a koľajové kríženia, pri ktorých

prevádzkovým opotrebovaním došlo k zníženiu ich únosnosti pod požadovanú hranicu.

Okrem toho nesmú byť na trati ponechané koľajnice, ktoré by svojimi závadami mohli

ohroziť bezpečné prevádzkovanie dráhovej dopravy. Stupeň prevádzkového opotrebenia

a neprípustnej chyby koľajnice obsahuje technická norma

39

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(5)

Jednotlivé časti výhybiek spĺňajú pri prevádzkovaní dráhovej dopravy tieto požiadavky

a)

temeno hlavy jazyka nesmie byť znížené proti opornici o 3 mm a viac v mieste, kde

je šírka temena 50 mm a väčšia,

b)

uzáver výhybky sa nesmie dať uzavrieť, ak dráhové vozidlo prechádza cez výhybku rýchlosťou

viac ako 60 km . h

-1

, medzera medzi jazykom a opornicou v mieste prvého záveru je väčšia ako 3,5 mm a

pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou nižšou ako 60 km . h

-1

väčšia ako 5 mm,

c)

medzera medzi stojinou priľahlého jazyka a jazykovou opierkou nesmie byť väčšia ako

4 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou viac ako 60 km . h

-1

, pri rýchlosti nižšej ako 60 km . h

-1

6 mm,

d)

do vzdialenosti 1 500 mm od hrotu jazyka nesmú byť vydrobené vodorovné plochy so

šírkou 6 mm a väčšou; podrobnosti stanoví technická norma

38

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami,

e)

najväčšie zvislé opotrebenie srdcovky v mieste, kde šírka klinu srdcovky je 40 mm

a väčšia, môže byť 9 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou viac ako 40 km/h a

12 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou nižšou ako 40 km/h,

f)

vzdialenosť prechádzanej hrany srdcovky od vodiacej hrany prídržnice nesmie byť menšia

ako 1 392 mm a vzdialenosť medzi vodiacou hranou prídržnice a vodiacou hranou krídlovej

koľajnice nesmie byť väčšia ako 1 357 mm,

g)

jazyky, opornice, srdcovky alebo spojovacie tyče nesmú mať lomy,

h)

pri prídržnici nesmie byť poškodená viac ako jedna spojovacia skrutka.

(6)

Konštrukcia pre uloženie koľají a výhybiek nesmie byť poškodená alebo opotrebovaná

v rozsahu, ktorý nezaručuje požadovanú súdržnosť upevňovadiel a pevnosť koľajového

roštu.

(7)

Technická dokumentácia je vedená tak, aby obsahovala rozhodujúce a aktuálne technické

údaje o dráhe.

§ 40

(1)

Doprava na špeciálnej dráhe je prevádzkovaná len na trati s koľajovým zvrškom nachádzajúcim

sa v technickom stave, v ktorom odoláva bez trvalej deformácie statickým a dynamickým

silám, ktoré vyvíja pri traťovej rýchlosti najťažší vlak prevádzkovaný na trati.

(2)

Na zaistenie prevádzkyschopnosti dráhy a bezpečnosti dráhovej dopravy sa robia pravidelné

prehliadky a merania stavieb dráh ustanovené v

prílohe č. 20

.

(3)

Záznamy o vykonaných prehliadkach a meraniach sa archivujú po dobu najmenej päť rokov.

§ 42

Súčasti električkovej dráhy

Súčasti električkovej dráhy sú uvedené v

prílohe č. 21

.

§ 43

Priestorové usporiadanie

(1)

Trať električkovej dráhy sa umiestňuje na vlastnom telese dráhy alebo na pozemnej

komunikácii podľa technických noriem

39

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Umiestnenie trate električkovej dráhy na pozemnej komunikácií nesmie ohrozovať bezpečnosť

a plynulosť premávky na pozemnej komunikácií ani prevádzkovanie dopravy na električkovej

dráhe.

(3)

Stavby a pevné zariadenia, ktoré sú súčasťou električkovej dráhy, a ani iné predmety

nesmú zasahovať do priechodného prierezu okrem zariadení, ktoré menia svoju polohu

v súčinnosti s dráhovými vozidlami, napríklad zavesenie trolejového vedenia, ak majú

tieto zariadenia vnútri priechodného prierezu presne vymedzený dotyk s časťami vozidiel,

pre ktoré sú určené, a ak sa nemôžu dostať do styku s inými časťami vozidiel.

(4)

Priestorové usporiadanie električkovej dráhy na pozemnej komunikácii je definované

v

prílohe č. 22

.

(5)

Výška priechodného prierezu je 4 500 mm. Menšia výška je prípustná len na už postavených

objektoch v traťových úsekoch električkovej dráhy, ktoré sú vybudované na samostatnom

telese okrem úrovňových križovaní s inými pozemnými komunikáciami. Na príslušnom traťovom

úseku sa však zaisťuje bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie električkovej trate a

dráhovej dopravy v celom rozsahu povolenej rýchlosti.

(6)

Vzdialenosť osí dvoch súbežných koľají v priamom smere a v smerovom oblúku s polomerom

1 000 m a väčším je najmenej 3 000 mm. Ak sú stožiare trolejového vedenia uprostred

osí dvoch súbežných koľají, vzdialenosť osí je 4 000 mm. V oblúkoch s polomerom menším

ako 1 000 m je vzdialenosť osí dvoch súbežných koľají električkovej trate zväčšená

podľa stanovených podmienok v technických normách

39

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa uplatnia, ak tomu nebráni zložitosť miestnych podmienok

v zastavanom území alebo štátom chránenom území, alebo nepriaznivé hydrogeologické

podmienky. Ak nemožno parametre uvedené v týchto bodoch dodržať, bezpečnosť a plynulosť

prevádzkovania električkovej trate a doprava na električkovej dráhe sa zaisťuje zodpovedajúcim

stavebno-technickým riešením a organizačnými opatreniami schválenými príslušným dráhovým

správnym úradom.

(8)

Trať električkovej dráhy umiestnená na pozemnej komunikácii je vedená na vyhradenom

električkovom páse alebo pruhu, fyzicky oddelenom zvýšenou obrubou, zeleným pásom

alebo iným spôsobom v šírke vyhovujúcej priechodnému prierezu trate električkovej

dráhy. Toto usporiadanie sa nevzťahuje na miesta križovania električkovej dráhy a

pozemnej komunikácie. Ak je električková trať umiestená v úrovni pozemnej komunikácie,

vyhradí sa pre ňu, ak to umožňuje šírka komunikácie, samostatný električkový koľajový

pás.

(9)

Trate električkových dráh sa zriaďujú spravidla dvojkoľajné s pravostrannou prevádzkou.

(10)

Na prechodoch cez električkový pás alebo pruh ležiaci v strede pozemnej komunikácie,

je pre chodcov upravený dostatočný vyčkávací priestor v električkovom páse alebo jazdnom

pruhu.

(11)

Priechodný prierez, jeho rozšírenie v oblúkoch, priestorové usporiadanie dvojkoľajnej

a viackoľajnej trate električkovej dráhy, umiestnenie ochranných výklenkov na mostoch,

v tuneloch a oporných múroch stanovujú technické normy

39

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 44

Geometrické usporiadanie koľají

(1)

Smerové usporiadanie koľaje električkovej trate zaručuje bezpečnú a plynulú jazdu

samostatných dráhových vozidiel alebo električkových súprav traťovou rýchlosťou.

(2)

Oblúky električkovej trate majú čo najväčšie polomery a ich veľkosť zodpovedá najvyššej

dovolenej rýchlosti električkovej trate alebo úseku trate. Najmenší prípustný polomer

oblúka na električkovej trati je 25 m, pri obratisku, križovatke a dočasnej preložke

trate električkovej dráhy je polomer oblúka najmenej 20 m.

(3)

Na plynulý prechod medzi úsekmi v priamej koľaji a oblúkom alebo medzi dvomi nadväzujúcimi

oblúkmi trate električkovej dráhy sa zriaďuje prechodnica.

(4)

V závislosti od veľkosti polomeru smerového oblúku sa na zníženie účinku odstredivej

sily zriaďuje prevýšená koľaj, a to zvýšením vonkajšieho koľajnicového pásu oproti

vnútornému koľajnicovému pásu tak, aby to vyhovovalo najvyššej dovolenej rýchlosti

traťového úseku električkovej trate.

(5)

Na priamom úseku trate električkovej dráhy sú temená oboch koľajnicových pásov v

rovnakej úrovni okrem miest, kde to vyžaduje priečny alebo pozdĺžny sklon vozovky.

(6)

Plynulý výškový prechod medzi úsekom električkovej koľaje bez prevýšenia a úsekom

koľaje s prevýšením sa upravuje vzostupnicou s jednotným sklonom.

(7)

Rozchod koľaje električkovej trate je 1 435 mm a 1 000 mm. Nové električkové dráhy

sa zriaďujú iba s rozchodom koľaje 1 435 mm. Pri obnove a rozšírení existujúceho systému

električkovej dráhy je možné použiť aj rozchod koľaje 1 000 mm.

(8)

Rozchod koľaje električkovej trate sa v určených oblúkoch zväčší o hodnotu rozšírenia

rozchodu koľaje, a to posunutím vnútorného koľajnicového pásu ku stredu oblúka. Zmena

rozšírenia rozchodu koľaje je plynulá. Rozšírenie rozchodu koľaje má plnú hodnotu

v celej dĺžke kružnicového oblúku.

(9)

Pozdĺžny sklon koľaje novovybudovanej trate električkovej dráhy nemôže byť väčší

ako 70 ‰ vzhľadom na bezpečnosť prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej

dráhe. Na prevádzkovaných tratiach je možné ponechať aj väčší pozdĺžny sklon koľaje,

najviac však 90 ‰. S ohľadom na zaistenie bezpečnej prevádzky električkovej dráhy

a dopravy na električkovej dráhe sa navrhuje pozdĺžny sklon koľaje čo najmenší.

(10)

Geometrické usporiadanie koľaje električkovej trate stanovujú technické normy

39

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 45

Spodok električkovej trate

(1)

Tvar a rozmery spodku trate električkovej dráhy sa navrhujú v závislosti od miestnych

podmienok na trase trate električkovej dráhy a vlastnostiach podložia a materiálov,

z ktorých má byť spodok trate električkovej dráhy vybudovaný, na usporiadaní električkovej

trate a na zvršku električkovej trate, ktorý je pre električkovú dráhu navrhovaný.

(2)

Spodok električkovej trate zaisťuje jeho funkčnú spôsobilosť počas celej doby jeho

predpokladanej životnosti na navrhované prevádzkové zaťaženie električkovej trate.

Svojou únosnosťou vyhovuje navrhovanému zaťaženiu električkovej dráhy a premávke na

pozemnej komunikácii v súlade s technickými normami

6

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Spodok trate električkovej dráhy zabezpečuje stabilné a pružné uloženie koľajového

zvršku a odvedenie priesakových vôd.

(4)

Pláň a stavby spodku trate električkovej dráhy sa chránia pred účinkami klimatických

vplyvov, chemických rozmrazovacích prostriedkov, spodnej vody a blúdivých prúdov alebo

aj ďalších vplyvov, ktoré môžu znižovať bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb a zariadení

električkovej trate.

(5)

V celej dĺžke tunelov a mostov električkovej dráhy sa zriaďuje chodník na bezpečný

prechod osôb, ktoré zabezpečujú prevádzku električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy

na električkovej dráhe. Zaťaženie mostov a konštrukcií podobných mostom a požiadavky

na umiestnenie výklenkov stanovujú technické normy

40

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(6)

Ak to vyžadujú miestne podmienky, tunely sú vybavené osvetlením a núdzovým vetraním.

Osvetlenie sa upravuje tak, aby nemohlo dôjsť k zámene návestných znakov a aby nemohlo

oslniť osoby riadiace dráhové vozidlo.

(7)

Na električkové tunely, podzemné električkové stanice a podzemné električkové zastávky

sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 10

,

16 až 21

.

§ 46

Zvršok električkovej trate

(1)

Zvršok trate električkovej dráhy sa navrhuje tak, aby svojím konštrukčným usporiadaním

zaisťoval bezpečnú a plynulú jazdu dráhového vozidla traťovou rýchlosťou pri najväčšom

prevádzkovom zaťažení, na ktorý je traťový úsek konštruovaný podľa technických noriem

6

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami. Ak zvrškom

trate električkovej dráhy prechádzajú cestné vozidlá, spĺňa podmienky bezpečnej a

plynulej cestnej prevádzky na pozemnej komunikácii.

(2)

Kryt električkovej trate svojou konštrukciou spĺňa požiadavky bezpečnej prevádzky

električkovej dráhy a prevádzkovania dopravy na električkovej dráhe. Svojím vyhotovením

nesmie kryt električkovej trate obmedzovať účinnosť koľajnicovej brzdy dráhového vozidla.

(3)

Pre zvršok električkovej trate je možné použiť žliabkové a širokopätné koľajnice.

Tvar použitých koľajníc v celej sieti pri styku s kolesom schváleného profilu zabezpečuje

podmienky pre bezpečný chod dráhového vozidla bez negatívneho vplyvu na vzájomné opotrebenie,

úroveň emisií hluku a na akosť chodu.

(4)

Koľajnice električkovej trate, ktoré nie sú zvárané, sú vodivo prepojené. Opotrebenie

koľajníc na prevádzkových tratiach nesmie presiahnuť miery uvedené v

prílohe č. 23

.

§ 47

Výhybky

(1)

Konštrukcia výhybiek, koľajových spojok a koľajových križovatiek električkovej trate

zaisťuje plynulú a bezpečnú jazdu dráhového vozidla traťovou rýchlosťou. Konštrukcia

výhybky električkovej trate súčasne umožňuje jej spoľahlivé stavanie a zabezpečenie.

(2)

Jazyky výhybiek na trati električkovej dráhy, ktoré sú prechádzané proti hrotu, sa

v koncových polohách zabezpečujú proti samovoľnému prestaveniu.

(3)

Prehliadky a opravy výhybiek sa vykonávajú podľa

prílohy č. 23

.

§ 48

Označenie električkovej trate

(1)

Traťové značky a značky určené na prevádzkovú a stavebno-technickú orientáciu projektovanej

polohy trate električkovej dráhy sa umiestňujú tak, aby neohrozovali bezpečnosť prevádzky

električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe ani bezpečnosť

premávky na pozemnej komunikácii.

(2)

Hraničné znaky na označenie hraníc pozemku električkovej dráhy sa na samostatnom

zemnom telese umiestňujú v lomových bodoch na hranici pozemku a v priamom úseku hranice

pozemku vo vzájomnej vzdialenosti najviac 200 m.

(3)

Kilometrovníky a párne hektometrovníky sa umiestňujú vpravo, nepárne hektometrovníky

vľavo v smere od nulového kilometra trate električkovej dráhy, ak je trať vedená na

samostatnom zemnom telese.

(4)

Značky trate električkovej dráhy na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa umiestňujú

podľa projektovej dokumentácie. Nesmú byť umiestnené v miestach, kde je možné predpokladať

možnosť porušenia ich stability. Svojím umiestnením umožňujú jednoduché a rýchle zameranie

kontrolovaných bodov.

§ 49

Vybavenie zastávok

(1)

Zastávky na električkovej dráhe sa umiestňujú tak, aby neohrozovali bezpečnosť prevádzky

električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe alebo premávku

na pozemnej komunikácii. Ich stavebná úprava umožňuje ľahký a bezpečný prístup cestujúcim.

(2)

Zastávky, ktoré slúžia verejnej osobnej doprave, sú vybavené

a)

nástupišťami, kde najmenšia šírka nástupišťa aj nástupného ostrovčeka je 1,7 m, výška

nástupišťa a nástupného ostrovčeka najmenej 100 mm, najviac 160 mm,

b)

bezbariérovým prístupom,

c)

osvetlením nástupíšť, prístreškov a ďalších krytých priestorov,

d)

dopravnou značkou a názvom zastávky.

(3)

Osvetlenie zastávok nesmie znižovať viditeľnosť návestných znakov, umožniť ich zámenu

alebo oslňovať vodiča električkového vozidla alebo cestného vozidla. Spôsob vyhotovenia,

umiestnenia a vybavenia zastávok trate električkovej dráhy stanovujú technické normy

41

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 50

Oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie

(1)

Oznamovacie zariadenie sa zriaďuje na zabezpečenie spoľahlivého prenosu informácií

počas prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej dráhe a informovanosti

cestujúcich.

(2)

Oznamovacie zariadenia a oznamovacie vedenia električkovej dráhy sa chránia pred

nebezpečným a rušivým účinkom súbežných alebo križujúcich silových vedení a trakčných

zariadení, proti účinkom atmosférickej elektriny, účinkom blúdivých prúdov a iným

negatívnym vplyvom.

(3)

Priestory a zariadenia v miestach, kde je to z hľadiska bezpečnosti prevádzky električkovej

dráhy a dopravy na električkovej dráhe potrebné, sa vybavujú signalizačným zariadením,

ktoré včas a účinne upozorní na ohrozenie bezpečnosti a ktoré svojím vyhotovením a

svojou činnosťou nebudú narušovať, obmedzovať alebo znemožňovať činnosť iných dráhových

zariadení.

(4)

Zabezpečovacie zariadenie svojím vyhotovením a funkciou zaisťuje bezpečnú prevádzku

električkovej dráhy a dopravu na električkovej dráhe a umožňuje plynulosť riadenia

dopravy na dráhe.

(5)

Zabezpečovacie zariadenie sa chráni pred rušivým a ohrozujúcim účinkom trolejového

vedenia a vplyvmi vyvolanými súbehom s prevádzkou na pozemných komunikáciách, ako

aj ďalším negatívnym vplyvom okolia.

§ 51

Pevné elektrické trakčné zariadenia

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia električkových dráh svojím vyhotovením vytvárajú

bezpečný a spoľahlivý systém zriadený v súlade s technickými normami

30

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Pevné trakčné zariadenia, ktoré tvoria trakčnú elektrickú sústavu,

a)

zabezpečujú požadovanú dopravnú priepustnosť napájaných tratí,

b)

zabezpečujú ochranu osôb pred zásahom elektrickým prúdom,

c)

sú chránené proti preťaženiu, účinkom skratových prúdov a proti prepätiu,

d)

zamedzujú vzniku a šíreniu blúdivých prúdov a sú odrušené.

(3)

Izolačný odpor jednosmerných napájacích prívodných káblov zodpovedá prevádzkovému

napätiu, ktorý v nových kábloch nemôže byť menší ako 5 MΩ na 1 km kábla.

(4)

Umiestnenie, technické riešenie a vybavenie pevných trakčných zariadení stanovujú

technické normy

42

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 52

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti električkovej dráhy sú určené stavebno-technickými

parametrami podľa technickej normy

39

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami, prípustným

opotrebovaním jednotlivých súčastí dráhy počas prevádzkovania a funkčnosťou ich častí.

(2)

Koľaje, výhybky a koľajové konštrukcie električkovej trate spĺňajú stanovený rozchod

koľaje a geometrickú polohu koľaje.

(3)

Koľajnice električkovej trate sa vymenia vtedy, ak majú poruchy, ktoré môžu ohroziť

bezpečnú prevádzku dráhy a dopravy na električkovej dráhe.

(4)

Konštrukcie na uloženie koľají a výhybiek električkovej trate nesmú byť poškodené

a opotrebované v rozsahu, ktorý by spôsobil narušenie trvanlivosti spojenia konštrukcie

a rámovej tuhosti koľaje a výhybky.

(5)

Výhybky, ktoré majú niektorú z porúch uvedených v

prílohe č. 23

, sa nemôžu prevádzkovať.

(6)

Odvodňovacie stavby a zariadenia električkovej dráhy zabezpečujú trvalé odvodnenie

povrchových a priesakových vôd tak, aby nebola znížená stabilita a únosnosť koľajového

zvršku alebo zemného telesa električkovej trate.

(7)

Kryt električkovej trate, ktorý tvorí súčasť pozemnej komunikácie, nesmie svojím

vyhotovením a stavom ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na pozemnej komunikácii.

(8)

Technické požiadavky prevádzkovej schopnosti električkovej dráhy sú evidované v technickej

dokumentácii, ktorá obsahuje

a)

výkresovú dokumentáciu, technické údaje o vedení trate, umiestnení stavieb a zariadení,

geometrické údaje o trati električkovej dráhy, konštrukčné, typové a výrobné údaje

o stavbách a zariadeniach a ich vek,

b)

záznamy o vykonaných prehliadkach, meraniach, skúškach a ich výsledkoch.

§ 53

(1)

Doprava na električkovej dráhe je prevádzkovaná len na trati s koľajovým zvrškom

nachádzajúcim sa v technickom stave, v ktorom odoláva bez trvalej deformácie statickým

silám a dynamickým silám, ktoré vyvíja pri traťovej rýchlosti najťažšia električka

prevádzkovaná na trati.

(2)

Prevádzková spôsobilosť električkovej dráhy a bezpečnosť prevádzkovania dopravy na

električkovej dráhe si vyžaduje pravidelné prehliadky, kontroly a merania dráhy ustanovené

v

prílohe č. 23

.

(3)

Výsledok prehliadky a meraní stavieb električkovej dráhy sa preukázateľne zaznamenáva.

Záznam obsahuje dátum prehliadky, predmet prehliadky, miesto prehliadky, druh prehliadnutého

zariadenia alebo stavby, zistený stav, meno a funkciu osoby, ktorá prehliadku vykonala.

Ak bola zistená porucha uvádza sa aj druh, miesto a rozsah poruchy.

(4)

Záznamy sa vyhotovujú tak, aby sa nemohli dodatočne opravovať alebo dopĺňať a archivujú

sa päť rokov.

§ 54

Súčasti trolejbusovej dráhy

Súčasti trolejbusovej dráhy sú uvedené v

prílohe č. 24

.

§ 55

Stavebné a technické požiadavky trolejbusovej dráhy

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti trolejbusovej dráhy sú určené stavebno-technickými

parametrami, prípustným opotrebovaním jednotlivých súčastí dráhy počas prevádzkovania

a funkčnosťou ich častí.

(2)

Umiestnenie trolejbusovej dráhy v priestore pozemnej komunikácie je vymedzené polohou

trolejového vedenia a dosahom zberačov trolejbusu podľa technických noriem

41

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Prevádzka trolejbusovej dráhy môže byť len na pozemnej komunikácii, ktorá vyhovuje

zaťaženiu dráhovým vozidlom, dynamickým účinkom vyvolaných jazdou, brzdeniu a rozjazdu

tohto vozidla.

(4)

Pozdĺžny sklon trolejbusovej dráhy v priestore pozemnej komunikácie má byť najviac

12 ‰.

(5)

Trolejbusová dráha sa môže križovať v jednej úrovni so železničnou dráhou, ktorá

nie je elektrifikovaná. S elektrifikovanou železničnou dráhou sa môže trolejbusová

dráha križovať v jednej úrovni len vo výnimočných prípadoch, pri dodržaní bezpečnostných

podmienok, na základe výnimky podľa

§ 102 ods. 1 písm. z)

zákona.

(6)

Bezpečnosť prevádzkovania dopravy na trolejbusovej dráhe si vyžaduje pravidelné prehliadky,

kontroly a merania trolejbusovej dráhy uvedené v

prílohe č. 25

.

(7)

Pre trolejbusové dráhy platia primerane ustanovenia

§ 49 až 53

.

§ 56

Súčasti lanovej dráhy

Súčasti lanovej dráhy sú uvedené v

prílohe č. 26

.

§ 57

Stavebné usporiadanie

(1)

Lanová dráha sa navrhuje a zriaďuje tak, aby čo najmenej zasahovala do životného

prostredia, v ktorom bude v prevádzke, čo najviac znížila možnosť vzniku porúch alebo

úrazov a umožnila rýchlu a účinnú likvidáciu mimoriadnych udalostí, ktoré vzniknú

v prevádzke.

(2)

Lanová dráha sa navrhuje a zriaďuje na zaťaženia, ktoré sa môžu pri prevádzke lanovej

dráhy vyskytnúť vrátane zahrnutia dynamických vplyvov, únavy materiálu a vplyvu prírodných

podmienok.

(3)

Lanová dráha môže byť vyrobená a postavená len z materiálov podľa technických noriem

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

Lanová dráha a jej súčasti sa zriaďujú tak, aby neboli ohrozované nebezpečenstvom

lavín, vysokou snehovou prikrývkou, extrémnou námrazou, zosuvmi, padaním skál a kamenia

alebo prívalmi vôd. Lanová dráha sa nemôže zriadiť v miestach s nepriaznivými geologickými

podmienkami.

(5)

Pozdĺžny sklon osi koľaje pozemnej lanovej dráhy nesmie prekročiť hodnoty stanovené

technickou normou

44

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(6)

Pozdĺžny profil visutej lanovej dráhy je určený výškovou polohou nosného alebo dopravného

lana pri ich prevádzkovom zaťažení v zvislej rovine trasy vzhľadom na terén a obvyklú

výšku snehovej pokrývky. Sklon nosného alebo dopravného lana visutej lanovej dráhy

sa navrhuje ako dotyčnica k priehybovej čiare nosného alebo dopravného lana obežného

systému a pri najnepriaznivejších podmienkach zaťaženia nesmie prekročiť hodnotu uvedenú

v technických normách

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(7)

Ovládacie a riadiace zariadenia sa projektujú a konštruujú v súlade s požiadavkami

technickej normy

45

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami a tak,

aby boli bezpečné a spoľahlivé aj pri nepriaznivých vplyvoch prostredia, najmä vlhkosti,

teplote a ich zmenách.

(8)

Zabezpečovacie zariadenia v súčinnosti s ostatnými zariadeniami a stavbami lanovej

dráhy zaisťujú požadovanú bezpečnosť prevádzky lanovej dráhy aj v nepriaznivých prevádzkových

situáciách a spĺňajú požiadavky uvedené najmä v technických normách

46

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

§ 58

Priestorové usporiadanie

(1)

Priestorové usporiadanie lanovej dráhy spĺňa požiadavky ustanovené v technických

normách

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami a požiadavky

ustanovené v

prílohe č. 27

.

(2)

Pri súbehu lanových dráh alebo pri súbehu lanovej dráhy a lyžiarskeho vleku nesmú

byť vzdialenosti medzi priestormi vymedzenými pre bezpečný prejazd menšie, ako určujú

technické normy

43

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 59

Dopravná rýchlosť a časový interval medzi dráhovými vozidlami lanovej dráhy

(1)

Najvyššia dopravná rýchlosť dráhových vozidiel, ich najmenšia vzájomná vzdialenosť,

zrýchlenie a brzdiaci výkon poháňacieho zariadenia lanovej dráhy zaisťujú bezpečnosť

cestujúcich a spoľahlivú funkciu zariadení lanovej dráhy.

(2)

Najvyššie dovolené rýchlosti lanových dráh a najmenšie časové intervaly a rozostupy

medzi dráhovými vozidlami obežnej visutej lanovej dráhy určuje technická norma

43

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 60

Poháňacie zariadenie lanovej dráhy

Výkon poháňacieho zariadenia lanovej dráhy spĺňa požiadavky vyplývajúce z prevádzkových

podmienok lanovej dráhy. Poháňacie zariadenie lanovej dráhy spĺňa požiadavky technických

noriem

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami a

prílohy č. 28

.

§ 61

Brzdy poháňacieho zariadenia lanovej dráhy

(1)

Vyhotovenie brzdového systému poháňacieho zariadenia lanovej dráhy a brzdné účinky

brzdového systému ustanovujú technické normy

43

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Každá lanová dráha má najmenej dva na sebe nezávislé brzdové systémy, z ktorých každý

je schopný chod lanovej dráhy zastaviť, a to aj pri najväčšom povolenom zaťažení.

Jeden z brzdových systémov pôsobí priamo na poháňací kotúč.

(3)

Brzdové účinky sú stanovené tak, aby bola zaistená bezpečnosť cestujúcich, bezpečná

prevádzka vozidiel, lán a ostatných častí lanovej dráhy a súčasne sa dodrží veľkosť

spomalenia podľa technickej normy

46

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

§ 62

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel

(1)

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel spĺňajú požiadavky

technických noriem

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel visutej lanovej

dráhy sú uvedené v

prílohe č. 29

.

(3)

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel pozemnej lanovej

dráhy sú uvedené v

prílohe č. 30

.

(4)

Dovolené hodnoty tolerancií a opotrebenia kladiek sú okrem noriem uvedené v pokynoch

výrobcu lanovej dráhy pre obsluhu, údržbu a skúšky lanovej dráhy.

(5)

Pozdĺž pozemnej lanovej dráhy sa v celej dĺžke zriadi evakuačný chodník so šírkou

stanovenou technickými normami

43

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami. Evakuačný

chodník sa vedie mimo priechodného priestoru pozemnej lanovej dráhy.

§ 63

Lanové kotúče

(1)

Vyhotovenie lanových kotúčov, ich najmenšie prípustné priemery a vyhotovenie vyloženia

drážok lanových kotúčov ako aj ďalšie požiadavky na lanové kotúče sú obsiahnuté v

technických normách

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Vratné lanové kotúče majú priestorovú stabilitu, ktorá vylúči, že aj pri najnepriaznivejšom

zaťažení lanovej dráhy a náhlych zmenách zaťaženia nedôjde k vypadnutiu lana z kotúča.

§ 64

Napínacie zariadenie lán

(1)

Požiadavky na napínacie zariadenia lán stanovujú technické normy

47

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Napínacie zariadenie lán visutej lanovej dráhy zabezpečuje projektom určené základné

nemenné napnutie nosných, dopravných, ťažných alebo napínacích lán bez ohľadu na zaťaženie

lanovej dráhy.

(3)

Napínacie zariadenie lán visutej lanovej dráhy kompenzuje všetky priehyby lán vyvolané

najnepriaznivejším dovoleným zaťažením lanovej dráhy a zmenou teploty, ako aj trvalým

predlžovaním lana.

(4)

Napínacie zariadenie je ľahko prístupné pre kontrolu, obsluhu a údržbu.

§ 65

Usporiadanie staníc

Požiadavky stavebného a priestorového usporiadania stanice lanovej dráhy ustanovujú

technické normy

47

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

§ 66

Križovanie a súbeh lanovej dráhy navzájom s lyžiarskymi vlekmi a s inými komunikáciami

(1)

Požiadavky križovania a súbehu lanových dráh navzájom a lanových dráh s lyžiarskymi

vlekmi a inými dopravnými, energetickými alebo technickými zariadeniami stanovujú

technické normy

43

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2 ) Križovanie pozemnej lanovej dráhy s pozemnou komunikáciou alebo s inou dráhou

sa zriaďuje vždy mimoúrovňovo.

§ 67

Zariadenia a požiadavky na pravidelnú prevádzku v noci

(1)

Pre prevádzku v noci a pri záchranárskych prácach treba splniť požiadavky podľa technických

noriem

47

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Ak má byť na lanovej dráhe pravidelná prevádzka v noci, je vybavená zariadením na

osvetlenie staníc, všetkých jej priestorov a pracovísk, ktoré zaisťujú bezpečnú prevádzku

dráhy, alebo záchranné práce.

(3)

Všetky prevádzkové priestory, v ktorých sa nachádzajú zamestnanci prevádzkovateľa

dráhy a priestory určené pre cestujúcich, sú vybavené prevádzkovým a núdzovým osvetlením,

ktoré sa samočinne uvedie do prevádzky pri prerušení dodávky elektrickej energie z

verejnej siete.

(4)

Pri zabezpečovaní záchranárskych prác na lanovej dráhe sa použijú osvetľovacie zariadenia,

ktoré sú nezávislé na dodávke elektrickej energie z verejnej siete.

§ 68

Technické požiadavky na oceľové laná

(1)

Základné technické požiadavky pre kritériá výberu a použitie oceľových lán a uchytenia

ich koncov, konštrukcie lán, koeficienty bezpečnosti lán, záplety lán, skladovanie,

prepravu, montáž a napínanie lán, kritériá vyraďovania lán, kontrolu, opravu a údržbu

lán, magnetickú skúšku lán, ako aj kontrolu surovín určených na výrobu lán pred ich

spracovaním a skúšanie lán u výrobcu a v technickej skúšobni ustanovujú technické

normy

48

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Nosné laná sa vyrábajú s čo najmenším počtom spájaných spojov, s lanom je dodaná

schéma rozmiestnenia spájaných spojov v súlade s technickou normou

43

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

(3)

Pre ťažné, príťažné a dopravné laná sa môže použiť len lano šesťpramenné s prírodnou

alebo syntetickou vložkou, súbežnej konštrukcie a umŕtvené s rovnakým vinutím. V technicky

odôvodnených prípadoch sa môže použiť pre ťažné lano pozemných lanových dráh aj lano

osempramenné.

(4)

Laná pre záchranné zariadenia zabezpečujú evakuáciu osôb a svojou konštrukciou vyhovujú

použitému systému zariadenia.

§ 69

Elektrické zariadenia lanovej dráhy

(1)

Požiadavky na vyhotovenie a vybavenie elektrického zariadenia lanovej dráhy, ktoré

je určené na zabezpečenie prevádzky lanovej dráhy, ustanovujú technické normy

47

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Stanice lanovej dráhy sú vybavené uzamykateľným hlavným vypínačom, ktorý zabráni

nedovolenému uvedeniu poháňacieho zariadenia lanovej dráhy do chodu.

(3)

Elektrické zariadenia lanových dráh svojím spôsobom konštrukcie zodpovedajú charakteru

prostredia, v ktorom je lanová dráha v prevádzke.

§ 70

Oznamovacie a dorozumievacie zariadenia lanovej dráhy

(1)

Oznamovacie zariadenia, dorozumievacie zariadenia a informačné zariadenia lanovej

dráhy sa zabezpečia v súlade s požiadavkami technických noriem

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Na lanovej dráhe sa zriadi aspoň v jednej stanici účastnícka stanica verejnej telefónnej

siete alebo rádiotelefónnej siete. V každej stanici lanovej dráhy sa umiestňujú prenosné

rádiostanice, ktorých počet zodpovedá potrebám záchranných prác.

(3)

Na lanovej dráhe sa zabezpečí dorozumievanie medzi všetkými stanicami a poháňacou

stanicou a medzi dráhovými vozidlami sprevádzanými sprievodcom prevádzkovým telefónom.

(4)

Na visutej lanovej dráhe s dráhovými vozidlami nesprevádzanými sprievodcom sa umiestnia

na podpery trvale namontované reproduktory na informovanie cestujúcich na trati a

stanice sa vybavia najmenej dvoma ručnými zosilňovačmi zvuku.

(5)

Oznamovacie zariadenie, ktoré je závislé na dodávke elektrickej energie z verejnej

rozvodnej siete, pri prerušení dodávky elektrickej energie zabezpečuje spoľahlivú

prevádzku zariadenia z náhradného zdroja elektrickej energie najmenej po dobu zodpovedajúcu

požiadavkám technických noriem

43

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

§ 71

Zabezpečovacie zariadenie lanovej dráhy

(1)

Požiadavky vyhotovenia a vybavenia zabezpečovacieho zariadenia pre jednotlivé typy

lanovej dráhy ustanovujú technické normy

43

)

alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Lanová dráha je vybavená zabezpečovacími zariadeniami podľa

prílohy č. 31

.

§ 72

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti lanovej dráhy

(1)

Každá lanová dráha je vybavená potrebnými doplňujúcimi zariadeniami zabezpečujúcimi

bezpečnú prevádzku lanovej dráhy v súlade s požiadavkami technických noriem

47

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Visutá lanová dráha je vybavená doplňujúcimi zariadeniami podľa

prílohy č. 32

.

(3)

Na lanovej dráhe sa vykonajú pred uvedením do prevádzky, počas prevádzky a údržby

merania, kontroly a skúšky podľa technickej normy

49

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami.

(4)

V prevádzke sa vykonávajú tieto kontroly a skúšky

a)

denné kontroly,

b)

denný skúšobný chod,

c)

kontrola počas prevádzky,

d)

kontroly a skúšobné chody po mimoriadnych udalostiach.

(5)

Prevádzka lanovej dráhy sa zabezpečuje v súlade s technickou normou

47

)

alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami.

§ 73

Geodetické kontrolné merania na lanovej dráhe

(1)

Na visutej lanovej dráhe sa vykonajú geodetické kontrolné merania podľa

prílohy č. 33

.

(2)

Geodetické kontrolné merania zahŕňajú meranie

a)

vodorovnej vzdialenosti medzi podperami podľa technickej normy

50

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami,

b)

prevýšenia základov podpier podľa technickej normy

50

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami,

c)

vybočenia základov podpier z priamej osi trate lanovej dráhy,

d)

uhla medzi hlavnou podperou a osou trate lanovej dráhy,

e)

rozchodu lán v mieste uloženia uprostred batérie kladiek alebo klátikov,

f)

uhla medzi zvislou rovinou danou uložením lana do priľahlých krajných kladiek susedných

podpier a zvislou rovinou preloženou stredom drážiek kladiek v batérii.

(3)

Na pozemnej lanovej dráhe sa robia tieto meračské kontrolné úkony

a)

zistenie posunov značiek pre zistenie smeru a výšky koľaje,

b)

kontrola geometrickej polohy koľaje podľa značiek pre zabezpečenie smeru a výšky

koľaje.

(4)

Geodetické kontrolné merania vychádzajú z kontrolných výškových a smerových značiek

určených projektom. Nezmenená poloha týchto značiek sa pred meraním preskúša.

(5)

Geodetické kontrolné merania podľa predchádzajúcich odsekov sa považujú za vybrané

geodetické činnosti, ktoré sa vykonávajú podľa osobitných predpisov.

51

)

§ 74

Záchranné zariadenie lanovej dráhy

(1)

Požiadavky na realizáciu záchranných a evakuačných činností sú obsiahnuté v technických

normách

47

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými požiadavkami.

(2)

Každá visutá lanová dráha je vybavená záchranným zariadením podľa

prílohy č. 34

.

§ 75

Prechodné a záverečné ustanovenia

(1)

Železničné stanice vybudované pred 15. septembrom 2010 sa upravia podľa

§ 9 ods. 7

pri najbližšej rekonštrukcii alebo modernizácii.

(2)

Zariadenia lanovej dráhy, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 15. septembrom 2010,

sa upravia podľa požiadaviek uvedených v

§ 56 až 74

pri najbližšej rekonštrukcii alebo modernizácii.

(3)

Dokumentácia na realizáciu stavby dráhy, ktorej spracovanie bolo začaté pred nadobudnutím

účinnosti tejto vyhlášky, sa zosúladí s jej ustanoveniami.

§ 76

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2010