VYHLÁŠKA 34/1965 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách

§ 1

Všeobecné ustanovenie

Konanie o regresných náhradách sa spravuje všeobecnými predpismi o správnom konaní,

pokiaľ sa v zákone

č. 33/1965 Zb.

o regresných náhradách (ďalej len „zákon“) alebo v tejto vyhláške neustanovuje inak.

§ 2

O regresných náhradách rozhodujú obvodné úrady.

1

)

§ 4

(1)

Dokiaľ sa o regresných náhradách právoplatne nerozhodlo, rozhodujú orgány uvedené

v

§ 2

aj o znížení alebo odpustení regresnej náhrady a o povolení splátok alebo o inom

odložení splatnosti; robia tak spravidla pri rozhodovaní o veci samej. Prirážku k

regresnej náhrade podľa

§ 4 ods. 1 zákona

možno ukladať len súčasne s rozhodnutím o regresnej náhrade, pokiaľ nejde o prípady

uvedené v ustanovení

§ 42 ods. 2

.

(2)

Právoplatne priznané pohľadávky z regresných náhrad odpúšťať alebo sčasti odpúšťať,

povoľovať splátky na také pohľadávky alebo povoľovať iné odloženie ich splatnosti,

upúšťať od ich vymáhania alebo robiť s nimi iné dispozície patrí finančnému odboru

okresného národného výboru, ktorý pohľadávku spravuje (

§ 31

), a to len z dôvodov ustanovených v predpisoch o správe národného majetku.

§ 8

(1)

Na prípravu podkladov a na uplatnenie regresnej náhrady (ďalej len „prerokovanie

regresnej náhrady“) je miestne príslušný okresný ústav národného zdravia, v obvode

ktorého došlo k poškodeniu zdravia, ktoré je dôvodom povinnosti na regresnú náhradu.

(2)

Pri chorobách z povolania je príslušný okresný ústav národného zdravia, v obvode

ktorého poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých choroba z povolania

vzniká; tento okresný ústav národného zdravia prerokuje regresnú náhradu čo do povinnosti

všetkých zúčastnených organizácií (

§ 2 ods. 4 zákona

).

(3)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)

môže zo závažných dôvodov na prerokúvanie regresných náhrad určiť okresný ústav národného

zdravia, ktorý by inak nebol na to príslušný.

§ 9

(1)

Na rozhodovanie o regresnej náhrade je miestne príslušný obvodný úrad, v obvode ktorého

pôsobí ústav národného zdravia, ktorý ako príslušný alebo na to určený regresnú náhradu

prerokoval (

§ 8

).

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže pri opatreniach podľa

§ 8 ods. 3

ustanoviť odchýlky aj čo do miestnej, prípadne vecnej príslušnosti na rozhodovanie

o regresných náhradách, najmä pokiaľ si to vyžiada sústava riadenia zdravotníctva

veľkých miest.

§ 11

(1)

Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní regresných

náhrad i pri rozhodovaní o nich (

§ 6 zákona

).

(2)

Riadenie regresnej činnosti sa vykonáva na všetkých stupňoch v najužšej spolupráci

s orgánmi Revolučného odborového hnutia a s orgánmi sociálneho zabezpečenia.

§ 12

(1)

Orgány a organizácie poskytujú v medziach svojej pôsobnosti orgánom regresného konania

potrebnú pomoc pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona i z predpisov vydaných na jeho

vykonanie (

§ 10 zákona

), a to nielen pomoc uloženú v týchto predpisoch (napr. hlásenie úrazov), ale i pomoc

vyžiadanú osobitne. Najmä orgány dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou

a ochranou zdravia pri práci, orgány štátneho odborného dozoru a národné výbory, ak

ich o to požiadajú, urýchlene predkladajú podklady, oznamujú potrebné údaje a podávajú

odborné vyjadrenia.

(2)

Organizácie a občania, ktorých povinnosť na regresnú náhradu sa prerokúva, sú povinní

poskytovať potrebnú súčinnosť v regresnom konaní v lehote, ktorú im orgány regresného

konania na to určili, najmä oznámiť svoje stanovisko k požiadavke, k jej podkladom

a k spôsobu ich zistenia, oznámiť požadované údaje a predložiť požadované poklady.

Organizácia, ktorá sa chce zbaviť povinnosti na regresnú náhradu, musí v lehote určenej

orgánom regresného konania označiť dôkazné prostriedky o rozhodujúcich okolnostiach

(

§ 2 ods. 2 a 3 zákona

), a pokiaľ je to v jej moci, tieto dôkazné prostriedky predložiť.

§ 13

(1)

Organizácie (ich organizačné zložky), v ktorých došlo k poškodeniu zdravia, sú povinné

(

§ 10 zákona

) hlásiť okresnému ústavu národného zdravia každý úraz, o ktorom sa podľa predpisov

o registrácii pracovných úrazov spisuje záznam o úraze. Hlásenie sa vykonáva zaslaním

odpisu záznamu o úraze.

(2)

Zdravotnícke zariadenia sú povinné hlásiť úrazy a choroby z povolania a iné poškodenie

zdravia osôb, ktoré prijali do liečenia, pokiaľ nemajú bezpečne zistené, že prípad

sa už na regresné účely ohlásil. Ťažké, hromadné a smrteľné úrazy hlásia všetky bez

výnimky, rovnako aj choroby z povolania. Z ostatných úrazov hlásia len tie úrazy,

pri ktorých okolnosti nasvedčujú, že ich niekto zavinil; v rovnakom rozsahu hlásia

aj iné poškodenia zdravia (napr. akútne otravy chemickými škodlivinami, infekcie a

iné).

(3)

Vyššie odborové orgány a pri nich ustanovení inšpektori bezpečnosti práce zasielajú

okresnému ústavu národného zdravia odpis správy o príčinách smrteľných, ťažkých a

hromadných pracovných úrazov, vyšetrenia ktorých sa zúčastnili. Túto povinnosť majú

aj iné orgány, ktoré sa zaoberajú vyšetrovaním pracovných úrazov a chorôb z povolania

a zisťovaním ich príčin (orgány štátnej banskej správy, Ústav technického dozoru a

jeho inšpektoráty, výrobné poľnohospodárske správy, orgány hygienickej služby a iné).

(4)

Orgány Verejnej bezpečnosti oznamujú výsledky vyšetrovaní, ktoré vykonali o úrazoch

a chorobách z povolania alebo iných poškodeniach zdravia.

(5)

Podávatelia hlásení musia čo najpresnejšie uviesť, ako k úrazu, chorobe z povolania

alebo inému poškodeniu zdravia došlo, a to organizácie uvedené v odseku 1 úplným a

pravdivým vyplnením záznamu o úraze, zdravotnícke zariadenia uvedené v odseku 2 podľa

údajov poškodeného, pokiaľ dotaz na vec bol podľa okolností možný, orgány uvedené

v odseku 3 a 4 podľa vlastného zistenia a s pripojením rozboru príčin. O príčinách

chorôb z povolania sa zdravotnícke zariadenia vyjadria aj podľa svojej znalosti pracoviska.

(6)

O tom, v akej lehote a ktorému okresnému ústavu národného zdravia sa zasielajú záznamy

o úraze podľa odseku 1, platia predpisy o registrácii pracovných úrazov.

2

)

Hlásenia podľa odsekov 2 až 4 sa zasielajú okresnému ústavu národného zdravia príslušnému

na prerokovanie regresnej náhrady podľa

§ 8

.

(7)

Súdy a orgány prokuratúry plnia voči príslušnému ústavu národného zdravia (

§ 8

) povinnosti, ktorými sa poškodenej socialistickej organizácii zabezpečuje v trestnom

konaní príležitosť na uplatnenie jej majetkových práv. Aj keď sa tieto práva v trestnom

konaní neuplatnili, súdy zasielajú tomuto ústavu zprávu o výsledku trestného stíhania

pre trestný čin, ktorým bol niekto usmrtený alebo poranený, a prokuratúry v takých

veciach zprávu o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci inému orgánu.

§ 14

(1)

Zdravotnícke zariadenia sú povinné hlásiť príslušnému ústavu národného zdravia (

§ 8

) aj údaje potrebné pre výpočet nákladov liečenia, a to hneď po skončení liečenia.

Takisto musia hlásiť smrť poškodeného, aj keď nastala neskôr, avšak v príčinnej súvislosti

s úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením zdravia (

§ 13 ods. 2

).

(2)

Orgány vykonávajúce výplatu dávok nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia v

chorobe (závody, v ktorých sa nemocenské poistenie vykonáva, orgány Revolučného odborového

hnutia, orgány výrobného družstevníctva, orgány jednotných roľníckych družstiev a

orgány národných výborov) hlásia príslušnému okresnému ústavu národného zdravia výšku

dávok nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) vyplácaných pri úraze, chorobe

z povolania a iných poškodeniach zdravia (

§ 13 ods. 2

), a to hneď po skončení výplaty.

(3)

Odbory sociálneho zabezpečenia okresných národných výborov sú povinné hlásiť okresnému

ústavu národného zdravia príslušnému na prerokovanie regresnej náhrady (

§ 8

) ihneď každé právoplatné rozhodnutie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,

ktorým sa vyslovila invalidita alebo čiastočná invalidita vzniknutá z úrazu, choroby

z povolania alebo iného poškodenia zdravia.

(4)

Posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru podávajú na žiadosť

príslušného ústavu národného zdravia alebo orgánu rozhodujúceho o regresnej náhrade

odborné vyjadrenie o invalidite alebo čiastočnej invalidite osôb, u ktorých sa tento

stav pre účely sociálneho zabezpečenia nezisťuje (

§ 39 ods. 3

). K žiadosti o toto odborné vyjadrenie treba pripojiť potrebnú lekársku dokumentáciu.

Ak sa vyskytnú pochybnosti o správnosti vydaného vyjadrenia, môže orgán rozhodujúci

o regresnej náhrade alebo príslušný ústav národného zdravia požiadať krajského vedúceho

lekára sociálneho zabezpečenia o preskúmanie tohto vyjadrenia.

(5)

Orgány uvedené v predchádzajúcich odsekoch sú povinné ihneď hlásiť príslušnému ústavu

národného zdravia aj každú zmenu ohlásených skutočností. Orgány sociálneho zabezpečenia

hlásia však bez osobitnej žiadosti zmenu invalidity (jej stupňa) len pri takých poškodeniach

zdravia, pre ktoré Ministerstvo zdravotníctva vyžiadalo také hlásenia všeobecne od

Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia.

3

)

§ 15

(1)

Okresný ústav národného zdravia je povinný zistiť rozhodujúce skutkové okolnosti

prerokúvaného prípadu čo najpresnejšie, najúplnejšie a najúčelnejšie. Za tým účelom

vykoná potrebné vyšetrenia, vypočuje svedkov, ktorí môžu prispieť k objasneniu veci,

v nevyhnutných prípadoch si obstará odborné vyjadrenia, vyžiada si potrebné spisy,

záznamy a doklady, prípadne si obstará iné podklady. Pritom používa súčinnosť odborových

orgánov, prípadne pomoc orgánov, organizácií a občanov podľa

§ 12

.

(2)

Pri zisťovaní podkladov má okresný ústav národného zdravia všetky práva a povinnosti

vyplývajúce z predpisov o správnom konaní a z osobitných predpisov o konaní v regresných

veciach.

(3)

Na zistenie skutkového stavu je okresný ústav národného zdravia oprávnený robiť aj

vyšetrenia v organizáciách i na iných miestach.

§ 16

Evidencia regresných vecí

(1)

Okresný ústav národného zdravia vedie podľa došlých hlásení a výsledkov konaní evidenciu

regresných náhrad; jej súčasťou je aj úschova hlásení a podkladov umožňujúca riadnu

kontrolu odložených prípadov.

(2)

Orgány príslušné na rozhodovanie o regresných náhradách vedú evidenciu o prípadoch,

ktoré im boli predložené na rozhodnutie.

(3)

Evidencia sa vedie podľa jednotných zásad ustanovených Ministerstvom zdravotníctva

(

§ 6 zákona

).

4

)

§ 17

Dôležitou metódou prípravy podkladov je prerokúvanie väčšieho počtu regresných náhrad

naraz s organizáciami, ktoré vykazujú veľkú pracovnú úrazovosť. Okresné ústavy národného

zdravia organizujú toto prerokúvanie tak, aby sa regresné náhrady prerokúvali čo najrýchlejšie

a aby sa čo najviac posilnil ich výchovný účel; na to využívajú najmä účasť závodných

i vyšších zložiek Revolučného odborového hnutia.

§ 18

(1)

Ak okresný ústav národného zdravia dospeje podľa výsledkov vyšetrovania k názoru,

že občan alebo organizácia sú povinní na regresnú náhradu, oznámi im to s konkrétnym

odôvodnením tejto povinnosti a výšky požadovanej regresnej náhrady. Súčasne ich vyzve,

aby do 15 dní regresnú náhradu zaplatili, prípadne uznali povinnosť na jej zaplatenie

čo do dôvodu aj výšky, alebo aby sa v tejto lehote vyjadrili k požiadavke a jej podkladom

a k spôsobu ich zistenia.

(2)

Regresné náhrady, ktoré organizácia uznala čo do dôvodu pri prerokúvaní regresných

náhrad podľa

§ 17

, vyčísli okresný ústav národného zdravia naraz s odkazom na dosiahnuté uznanie dôvodu.

(3)

Ak občan alebo organizácia použije príležitosť na vyjadrenie podľa odseku 1 a oznámi

svoje námietky, je okresný ústav národného zdravia povinný vyšetriť tieto námietky

a vykonať ponúkané dôkazy, pokiaľ majú význam pre posúdenie povinnosti na regresnú

náhradu alebo pre jej výšku a nie sú zbytočné vzhľadom na podklady už bezpečne zistené.

Obsah novozistených skutkových okolností sa musí účastníkovi oznámiť a musí sa mu

dať možnosť vyjadriť sa k nim, a ak nestačí oznámenie tohto obsahu, musí sa dať účastníkovi

možnosť oboznámiť sa s nimi nahliadnutím do spisov alebo inak.

§ 19

Orgán rozhodujúci o regresnej náhrade musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z úplného

a objektívneho zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ na to nedostačujú zistené podklady,

vykoná sám potrebné zistenia a obstará si aj iné potrebné podklady. Podklady zisťuje

rozhodujúci orgán spôsobom uvedeným v

§ 15

a podľa potreby využíva súčinnosť, prípadne pomoc orgánov, organizácií a občanov

podľa

§ 12

. Ustanovenie

§ 18 ods. 3

platí aj v týchto prípadoch.

§ 20

(1)

Ak okresný ústav národného zdravia podľa výsledkov vykonaného vyšetrenia, prípadne

už na základe hlásenia zistí, že povinnosť na regresnú náhradu nie je daná, regresnú

náhradu neuplatní a vec odloží. Ak už bola vydaná výzva na zaplatenie, poznamená stručne

dôvody odloženia. Rozhodnutie (

§ 26

) sa v odkladaných prípadoch nevydáva. Odloženie nebráni pokračovať v konaní, ak sa

zistí, že sú dôvody na uplatnenie regresnej náhrady, pokiaľ však ešte nedošlo k zániku

práva (

§ 7 zákona

).

(2)

V ostatných prípadoch po uplynutí lehoty na zaplatenie, prípadne po došetrení veci

vzhľadom na oznámené námietky, predloží vec na rozhodnutie.

§ 21

(1)

V konaní o regresných náhradách je okresný ústav národného zdravia účastníkom.

(2)

Orgán rozhodujúci o regresnej náhrade musí poskytnúť účastníkom príležitosť, aby

sa mohli vyjadriť k celému podkladu pre rozhodnutie a k spôsobu jeho zistenia. Nemusí

tak urobiť, ak sa im táto príležitosť poskytla už skôr (

§ 18

) a skutkový základ pre rozhodnutie sa nezmenil.

(3)

Aj keď to nie je potrebné na splnenie povinnosti uvedenej v predchádzajúcom odseku,

orgán rozhodujúci o regresnej náhrade prerokuje vec za súčasnej prítomnosti účastníkov,

kedykoľvek je ústne rokovanie potrebné v záujme úplného zistenia skutkového podkladu,

posilnenia výchovného účinku alebo väčšej presvedčivosti konania a rozhodnutia.

§ 22

(1)

Na otázky vecnej príslušnosti prihliada rozhodujúci orgán v každom období konania.

Na miestnu nepríslušnosť prihliada len vtedy, ak bola uplatnená najneskôr v odpovedi

na výzvu podľa

§ 18

. Ak je nepríslušný, postúpi vec príslušnému orgánu.

(2)

Ak nejde o prípady uvedené v odseku 1, rozhodne orgán rozhodujúci o regresnej náhrade

vždy vo veci samej.

§ 23

(1)

Priznaná regresná náhrada sa musí zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia;

na túto lehotu sa v rozhodnutí upozorní. Úroky z omeškania sa nepožadujú.

(2)

Rozhodnutím možno vysloviť aj inú splatnosť náhrady, najmä platenie v splátkach alebo

odloženie splatnosti na neskorší určený dátum, ak sú tu okolnosti, ktoré znemožňujú

platiť ihneď, prípadne naraz, alebo ak treba v medzidobí posúdiť, či povinný splnil

podmienky, na ktoré sa viazalo povolenie zníženia alebo odpustenia regresnej náhrady

(

§ 24 ods. 5

).

(3)

Povoliť splátky alebo inak odložiť splatnosť podľa predchádzajúceho odseku možno

aj bez žiadosti. Na žiadosť občana sa povolia splátky vždy, ak jeho povinnosť na regresnú

náhradu presahuje sumu 1000 Kčs.

§ 24

a)

organizáciám

(1)

Organizácii sa ukladá regresná náhrada v plnej výške.

(2)

Regresnú náhradu možno organizácii znížiť len celkom výnimočne a len na jej žiadosť,

ak sú dané pre to osobitné okolnosti hodné mimoriadneho zreteľa.

(3)

Znížiť nemožno regresnú náhradu spočívajúcu len v náhrade nákladov liečenia a dávok

nemocenského poistenia. Pevnú sumu regresnej náhrady pri čiastočnej invalidite a invalidite

alebo smrti možno - s výnimkou ustanovenia odseku 6 - znížiť najviac o polovicu. Zníženie

je vylúčené v prípadoch, v ktorých by sa mohla uložiť prirážka k regresnej náhrade

podľa

§ 4 ods. 1 zákona

.

(4)

Za osobitnú okolnosť hodnú mimoriadneho zreteľa možno považovať buď krajne nepriaznivé

dôsledky, ktoré by malo pre organizáciu zaplatenie plnej regresnej náhrady (napr.

z hromadného úrazu zvlášť veľkého počtu osôb), alebo preukázane inak priaznivé výsledky

starostlivosti organizácie o zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto

výsledky sa posudzujú predovšetkým z hľadiska plnenia úloh určených plánom ozdravovacích

opatrení.

(5)

Ak sa organizácii povoľuje zníženie regresnej náhrady, možno toto povolenie viazať

na podmienku, že organizácia vykoná v určenej lehote určité opatrenia zamerané na

podstatné zníženie úrazovosti v určenom období. Táto podmienka sa musí ustanoviť,

ak sa znižuje regresná náhrada o viac ako 20 000 Kčs. Väčšiu zľavu možno tiež rozvrhnúť

na niekoľko období a čiastkové zľavy viazať na splnenie predpísaných podmienok v určenom

období.

(6)

Ak celkové zníženie regresných náhrad vzniknutých organizácii z poškodenia zdravia

v tom istom kalendárnom roku by presiahlo sumu 500 000 Kčs, možno zníženie povoliť

len po predchádzajúcom súhlase Ministerstva zdravotníctva, ktoré ho vydá v súčinnosti

s Ústrednou radou odborov.

§ 25

b)

občanovi

(1)

Proti občanovi patrí regresná náhrada len do výšky 10 000 Kčs; ak však občan spôsobil

poškodenie zdravia úmyselne alebo v opilosti, patrí proti nemu regresná náhrada do

výšky 20 000 Kčs, a to vrátane prirážky (

§ 4 ods. 1 zákona

).

(2)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno občanovi regresnú náhradu primerane znížiť

alebo odpustiť. Pritom sa berie zreteľ aj na občanove pomery, najmä na závažnosť dôsledkov,

aké by malo zaplatenie regresnej náhrady na jeho výživu a životnú úroveň alebo na

výživu a životnú úroveň jeho manžela, príbuzných v priamom pokolení alebo osôb, ktoré

s ním žijú v spoločnej domácnosti.

(3)

Ak má občan povinnosť na regresnú náhradu, pretože spôsobil niekomu poškodenie zdravia

úmyselne alebo v opilosti, možno mu regresnú náhradu znížiť, prípadne odpustiť len

celkom výnimočne, ak dôvody toho podľa odseku 2 zasluhujú mimoriadny zreteľ. Odpustenie

i zníženie je vylúčené v prípadoch, v ktorých by sa mohla občanovi uložiť prirážka

k regresnej náhrade podľa

§ 4 ods. 1 zákona

.

(4)

Pri znížení i odpustení regresnej náhrady treba starostlivo vyvažovať ohľad na povinného

so všeobecným záujmom na výchove občanov k zachovávaniu zásad socialistického poriadku.

(5)

Regresnú náhradu možno občanovi znížiť, prípadne odpustiť, aj keď sám o to nepožiadal.

§ 26

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí byť náležite odôvodnené a musí sa v ňom vždy

zaujať a odôvodniť stanovisko k námietkam a návrhom účastníkov. Odôvodnenie musí byť

presvedčivé, aby bola z neho zrejmá správnosť rozhodnutia a aby vychovávalo občanov

a organizácie k disciplinovanému plneniu povinností. Rozhodnutie musí vždy obsahovať

poučenie o odvolaní.

(2)

Rozhodnutie sa vydáva vždy písomne a účastník sa nemôže vzdať jeho doručenia.

§ 27

Odvolanie

(1)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na orgáne, ktorý

rozhodnutie vydal. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

(2)

Orgán, ktorý vydal rozhodnutie, môže sám vyhovieť podanému odvolaniu len vtedy, ak

mu vyhovie v plnom rozsahu a ak s tým súhlasia účastníci. Inak o odvolaní rozhodujú

orgány uvedené v § 3.

(3)

Ak rozhodnutie o regresnej náhrade vyžaduje odborné posúdenie a ak vec po tejto stránke

nebola dostatočne osvetlená už v predchádzajúcom konaní, odvolací orgán si obstará

odborné vyjadrenie príslušného orgánu dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri

práci, prípadne iného odborného orgánu alebo organizácie, krajského ústavu národného

zdravia a jeho prostredníctvom v najzávažnejších prípadoch Ministerstva zdravotníctva.

§ 28

Rozhodnutie o dôvode

Ak sa právoplatne rozhodlo o niektorej časti regresnej náhrady, je toto rozhodnutie

čo do dôvodu záväzné aj pre rozhodovanie o ostatných častiach regresnej náhrady z

udalosti, z ktorej sa táto náhrada odvodzuje.

§ 29

Predbežné opatrenie

Orgány rozhodujúce o regresnej náhrade môžu pred začatím konania alebo v jeho priebehu

urobiť v nevyhnutne potrebnom rozsahu opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie

účelu konania, najmä nariadiť zaistenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazu.

§ 30

Trovy konania

(1)

Trovy konania o regresných náhradách je povinný uhradiť účastník, ktorý bol uznaný

za povinného na regresnú náhradu. Inak ich znáša obvodný úrad, ktorý tiež až do rozhodnutia

o nich preddavkuje hotové výdavky. Trovy, ktoré v konaní vzniknú organizácii alebo

občanovi, ktorých povinnosť na regresnú náhradu sa prerokúva, znáša tento účastník

sám.

(2)

Trovy konania o regresných náhradách vrátane trov odvolacieho a vykonávacieho konania

sa ustanovujú paušálnou sumou 2% z priznanej regresnej náhrady, najmenej však 20 Kčs.

§ 31

Správa a vymáhanie pohľadávok

(1)

Okresný národný výbor spravuje pohľadávky z regresných náhrad, či už priznané alebo

len uznané, o ktorých rozhodli alebo by boli príslušné rozhodnúť jeho orgány alebo

okresný ústav národného zdravia. Okresný národný výbor vykonáva túto správu prostredníctvom

svojho finančného odboru. Táto správa sa však netýka pohľadávok z regresných náhrad,

ktoré sa vyporiadúvajú bez uplatnenia alebo ktoré uplatňujú orgány Ministerstva národnej

obrany a Ministerstva vnútra (

§ 12 zákona

).

(2)

Regresné náhrady spravované okresným národným výborom sa platia na účet tohto národného

výboru. Ak sa uznaná pohľadávka neplní, oznámi to okresný národný výbor bez meškania

okresnému ústavu národného zdravia (§ 20 ods. 3).

(3)

Rozhodnutie orgánov národného výboru alebo okresného ústavu národného zdravia o regresnej

náhrade vykonáva finančný odbor okresného národného výboru, a to podľa predpisov o

vymáhaní daňových pohľadávok. Regresné náhrady proti rozpočtovým, družstevným a spoločenským

organizáciám sa pritom vykonávajú rovnakým spôsobom ako proti štátnym hospodárskym

organizáciám.

§ 32

(1)

Výnos regresných náhrad spravovaný okresnými národnými výbormi (

§ 31

) je neplánovaným príjmom týchto národných výborov a plynie do fondu rezerv a rozvoja

ich hospodárstva. To platí aj o úhrade trov regresného konania (

§ 30

), a to i trov konania vo veciach uplatňovaných pred orgánmi národných výborov orgánmi

ministerstiev národnej obrany a vnútra (

§ 43

).

(2)

S výnosmi uvedenými v odseku 1 hospodári okresný národný výbor podľa

§ 8 zákona

a podľa predpisov pre používanie fondu rezerv a rozvoja svojho hospodárstva.

(3)

Výnos regresných náhrad použijú národné výbory v prvom rade na zriadenie, prípadne

lepšie technické vybavenie zdravotníckych zariadení a na opatrenia slúžiace ochrane

zdravých životných podmienok a na liečenie alebo predchádzanie úrazom a chorobám z

povolania, prípadne na nápravu ich následkov; ďalej na zriadenie, prípadne lepšie

technické vybavenie zariadení a opatrení slúžiacich ochrane života a zdravia osôb

v prevádzke organizácií alebo v ich okolí a na zariadenia a opatrenia slúžiace na

odstránenie závažných zdrojov úrazov a chorôb z povolania alebo závažných hygienických

závad.

(4)

Výnos regresných náhrad použijú národné výbory buď priamo, alebo ako príspevok socialistickým

organizáciám.

(5)

Zaplatené úhrady trov regresného konania používa okresný národný výbor v prvom rade

na úhradu hotových výdavkov regresného konania na všetkých stupňoch.

§ 33

Podiel vo výške 30% z výnosu regresných náhrad použijú okresné národné výbory na účely,

ktoré určí okresný národný výbor; pokiaľ okresný národný výbor neurobí také opatrenie

do konca roka nasledujúceho po ukončení roka, v ktorom sa výnos dosiahol, použije

okresný národný výbor i tento podiel bez obmedzenia.

§ 34

Na poskytnutie príspevku z výnosu regresných náhrad nemajú organizácie právny nárok.

Príspevok nemožno poskytnúť na zariadenia a opatrenia bežnej povahy, ktoré má organizácia

zabezpečovať z vlastných prostriedkov. Podmienkou poskytnutia príspevku je to, že

organizácia nemôže zariadenie a opatrenie zabezpečiť včas z vlastných prostriedkov,

hoci ich účelne používa, a že nezanedbáva svoje povinnosti na úseku bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci.

§ 35

Pokiaľ sa príspevok poskytuje na žiadosť organizácie, prerokuje žiadosť okresný národný

výbor príslušný podľa prevádzky alebo pracoviska, pre ktoré sa má príspevok poskytnúť.

Ak nemôže tento národný výbor poskytnúť príspevok zo svojho podielu, postúpi žiadosť

krajskému národnému výboru.

§ 36

(1)

Národný výbor poskytujúci príspevok určí vždy účel použitia a lehotu, v ktorej sa

má použitie príspevku vykázať a vyúčtovať, prípadne určí aj iné podmienky.

(2)

Pokiaľ organizácia nepreukáže, že použila príspevok za určených podmienok, je povinná

príspevok vrátiť. O povinnosti na vrátenie príspevku rozhodne v správnom konaní národný

výbor, ktorý príspevok poskytol.

§ 37

(1)

Sadzba regresnej náhrady za náklady liečebno-preventívnej starostlivosti [

§ 3 písm. a) zákona č. 33/1965 Zb.

] sa ustanovuje

a)

za ústavnú starostlivosť (vrátane kúpeľnej starostlivosti) sumou 100 Kčs za každý

deň tejto starostlivosti bez zreteľa na druh zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa

táto starostlivosť poskytla;

b)

za ambulantnú starostlivosť sumou 10 Kčs za každý deň pracovnej neschopnosti (dni

ústavnej starostlivosti sa odpočítajú), a ak sa táto starostlivosť poskytuje bez súvislosti

s pracovnou neschopnosťou, paušálnou sumou 50 Kčs za každé ošetrenie (ordináciu alebo

návštevu); v oboch prípadoch však najmenej sumou 100 Kčs.

(2)

Ustanovenými sadzbami sú kryté náklady ústavnej a ambulantnej starostlivosti vrátane

liekov, obväzov a bežných liečebných a ortopedických pomôcok, ako aj nákladov dopravy

chorého alebo zdravotníckych pracovníkov. Liečebné a ortopedické pomôcky, ktoré nie

sú bežné (napr. protézy končatín, vozíky pre chorých), nie sú do ustanovených sadzieb

zahrnuté a počítajú sa osobitne, a to podľa príslušných cenníkov alebo sadzobníkov,

prípadne vo výške príspevkov na ne poskytnutých.

(3)

Za poskytnutú starostlivosť o chrup sa k ustanoveným sadzbám ústavnej, prípadne ambulantnej

starostlivosti pripočítava cena voľného drahého kovu, ako aj príplatky za korunky,

mostíky, fixačné dlahy a iné pevné zubné protézy, prípadne iné odplaty, pokiaľ ich

neuhradil sám poškodený, alebo pokiaľ je od nich oslobodený.

§ 38

Regresná náhrada pre dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) zahŕňa

len dávky patriace z dôvodu poškodenia zdravia a počíta sa skutočne vyplatenými sumami.

§ 39

(1)

Pevná suma regresnej náhrady pri invalidite alebo smrti postihnutého je 100 000 Kčs,

pri čiastočnej invalidite 50 000 Kčs.

(2)

Pevná suma uvedená v odseku 1 je náhradou všetkých dávok dôchodkového zabezpečenia,

ktoré by sa priznali z dôvodu invalidity (čiastočnej invalidity) alebo smrti poškodeného.

Pevná suma pri smrti poškodeného patrí aj v prípadoch, keď sa nepriznali žiadne dôchodky

pozostalých.

(3)

Pevné sumy podľa odseku 1 patria aj v prípadoch, keď poškodení, prípadne ich pozostalí

nemajú nárok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení alebo im také nároky nevznikli.

Pokiaľ sa invalidita poškodených pre účely dôchodkového zabezpečenia nezisťuje, považuje

sa za invaliditu alebo čiastočnú invaliditu taký ich dlhodobe nepriaznivý zdravotný

stav vzniknutý úrazom alebo iným poškodením zdravia (

§ 13 ods. 2

), ktorý by u osôb v pracovnom pomere zodpovedal podmienkam invalidity alebo čiastočnej

invalidity podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.

(4)

Pevná suma podľa predchádzajúcich ustanovení sa nedotýka regresných náhrad pre náklady

liečebno-preventívnej starostlivosti a pre dávky nemocenského poistenia. Nepožadujú

sa však náklady liečebno-preventívnej starostlivosti poskytnuté po priznaní invalidity

(čiastočnej invalidity), okrem ak by išlo o náklady uvedené v ustanovení § 37 ods.

1 písm. c) poskytované pri tejto invalidite prvý raz. Takisto sa nepožaduje vyplatené

pohrebné.

(5)

Právoplatným priznaním alebo dobrovoľným zaplatením pevnej sumy podľa odseku 1 je

prípad po regresnej stránke vybavený a na neskoršie zmeny, či už priaznivé alebo nepriaznivé,

sa neprihliada. Ak však poškodený prestal byť invalidným do jedného roka po tom, čo

bol uznaný invalidným, vráti sa povinnému občanovi alebo organizácii to, čo na pevnú

sumu regresnej náhrady zaplatili, po odpočítaní skutočne vyplatených dávok dôchodkového

zabezpečenia. Tieto účinky nemá púha zmena invalidity na čiastočnú invaliditu.

(6)

Nárok na vrátanie sumy podľa predchádzajúceho odseku zaniká, ak ho občan alebo organizácia

neuplatnili do 6 mesiacov po tom, čo sa výplata dôchodku poškodenému právoplatne zastavila.

O tomto nároku rozhodne regresná komisia okresného národného výboru.

§ 40

Osobitnými úpravami regresných náhrad z niektorých chorôb z povolania

7

)

môže sa výška regresných náhrad upraviť odchylne od ustanovení

§ 37 až 39

; aj konanie môže sa v týchto úpravách ustanoviť podľa

§ 11 zákona

odchylne od ustanovení oddielu I.

§ 41

(1)

Regresné náhrady z poškodení zdravia, z ktorých práceneschopnosť nevznikla, a z ľahkých

poškodení zdravia osôb, u ktorých sa práceneschopnosť nezisťuje, sa uplatňujú

a)

proti organizáciám len vtedy, ak sa pri jednej úrazovej príhode spôsobilo poškodenie

zdravia viac ako dvom osobám alebo ak ide o opakujúce sa úrazy svedčiace o nedostatku

disciplíny na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

b)

proti občanom len vtedy, ak občan spôsobil také poškodenie zdravia úmyselne alebo

síce len z nedbanlivosti, avšak opätovne v opilosti alebo inak za okolností svedčiacich

o osobitnom nedostatku zmyslu pre socialistický poriadok, alebo ak spôsobil poškodenie

zdravia viacerým osobám.

(2)

Za ľahké poškodenie zdravia podľa odseku 1 sa považuje také poškodenie, ktoré si

vyžiadalo len ambulantnú starostlivosť, a to s menej ako piatimi ošetreniami.

(3)

Obmedzenie uvedené v odseku 1 sa netýka prípadov, v ktorých sa nedbalo na predpisy

o uznávaní práceneschopnosti.

§ 42

(1)

Regresné náhrady proti organizáciám a občanom, pokiaľ sú poistení v Štátnej poisťovni

proti svojej regresnej zodpovednosti, vyporiadúvajú sa bez uplatnenia na rozhodujúcom

orgáne v prípadoch určených na základe dohody, ktorú uzavrie Ministerstvo zdravotníctva

s Ministerstvom financií. V tejto dohode sa upravia aj dispozície s výnosom takto

vyporiadaných regresných náhrad.

(2)

Podľa osobitnej úpravy uvedenej v odseku 1 sa nevyporiadúva prirážka k regresnej

náhrade podľa

§ 4 ods. 1 zákona

.

§ 43

(1)

Okresné národné výbory rozhodujú aj o regresných náhradách uplatňovaných orgánmi

ministerstiev národnej obrany a vnútra, pokiaľ sa podľa

§ 12 zákona

uplatňujú pred orgánmi národných výborov. Pritom postupujú podľa ustanovení tejto

vyhlášky; rozhodovacia právomoc okresných ústavov národného zdravia sa však na tieto

náhrady nevzťahuje.

(2)

Na rozhodovanie o regresných náhradách uvedených v odseku 1 sú miestne príslušné

orgány národných výborov, v obvode ktorých má sídlo orgán Ministerstva národnej obrany,

prípadne Ministerstva vnútra, ktorý je príslušný na uplatnenie regresnej náhrady.

§ 44

Až do ustavenia regresných komisií okresných národných výborov podľa tejto vyhlášky

rozhodujú regresné komisie týchto národných výborov v doterajšom zložení, najneskôr

však do 30. júna 1965. Až do ustavenia regresných komisií krajských národných výborov,

najneskôr do uvedenej lehoty sa použijú aj doterajšie predpisy o vybavovaní odvolaní.

§ 45

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

a Ústrednej rady odborov

č. 8/1962 Zb.

o regresných náhradách.

§ 46

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1965.