VYHLÁŠKA 34/1963 Z. z. o hygienickej ochrane pred ionizujúcim žiarením a o hospodárení so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

§ 1

Úvodné ustanovenie

Stále širšie využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na všetkých úsekoch národného

hospodárstva, umožnené súčasným rozvojom vedy a techniky, vyžaduje, aby všetkým občanom,

najmä osobám pracujúcim s týmito zdrojmi, bola zabezpečená zvýšená ochrana zdravia

pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Preto sa touto vyhláškou určujú zásady

hygienickej ochrany pred týmto žiarením a súčasne vytvárajú predpoklady pre bezpečné

a účelné hospodárenie s rádioaktívnymi látkami.

§ 2

Výklad pojmov

V tejto vyhláške sa rozumie pod pojmom

„ionizujúce žiarenie“ - také elektromagnetické alebo korpuskulárne žiarenie, ktoré

pri prechode hmotou vytvára priamo alebo nepriamo páry ionov; sem patrí najmä žiarenie

gama, žiarenie röntgenové, častice alfa, beta a neutróny;

„zdroj žiarenia“ - rádioaktívny žiarič alebo zariadenie (prístroj), ktoré rádioaktívny

žiarič obsahuje alebo pri ktorého prevádzke vzniká ionizujúce žiarenie o energii väčšej

ako 5 kiloelektrónvoltov;

„rádioaktívny žiarič“ - akákoľvek rádioaktívna látka, ak jej špecifická aktivita a

úhrnná aktivita prevyšujú v jednotlivých triedach tieto hodnoty

Trieda (skupina) rádioaktívnych izotopov

Špecifická aktivita (µc/q)

Úhrnná aktivita(µc/

*)

A

0,002

0,1

B

0,02

1

C

0,2

10

D

2

100

Rozdelenie rádioaktívnych izotopov do jednotlivých tried je v

prílohe 2

;

„uzavretý žiarič“ - rádioaktívny žiarič bezpečne uzavretý v pevnom a neaktívnom puzdre,

ktoré za predpokladaných podmienok použitia zachováva skúškami overenú tesnosť a nezávadnosť

na povrchové zamorenie; uzavretý žiarič musí byť sprevádzaný osvedčením (

§ 22

);

„otvorený žiarič“ - rádioaktívny žiarič nevyhovujúci podmienkam uzavretého žiariča;

„rádioaktívne odpady“ - odpady obsahujúce rádioaktívne látky v miere prevyšujúcej

pri tekutých odpadoch najvyššie prípustné koncentrácie rádioaktívnych látok v pitnej

vode (

tabuľka 1 v prílohe 1

), pri plynných odpadoch desaťnásobok najvyšších prípustných koncentrácií vo vonkajšom

ovzduší (

tabuľka 1 v prílohe 1

), pri tuhých odpadoch hodnoty špecifickej aktivity, uvedené v tomto paragrafe pre

jednotlivé triedy rádioaktívnych izotopov;

„relatívna biologická účinnosť žiarenia“ - údaj, koľkokrát väčšie biologické pôsobenie

má absorbovaná dávka určitého druhu žiarenia ako rovnako veľká absorbovaná dávka röntgenového

žiarenia alebo žiarenia gama; udáva sa číslom;

„dávka žiarenia“ - absorbovaná dávka

**)

násobená relatívnou biologickou účinnosťou daného druhu žiarenia; vyjadruje sa v

jednotkách rem;

„pracovisko so zdrojmi žiarenia“ - vymedzený priestor, v ktorom sa používa zdroj žiarenia

a kde osoby tam pracujúce môžu byť vystavené dávke žiarenia prevyšujúcej 0,5 rem za

rok, a to buď z vonkajšieho zdroja žiarenia, alebo z vnútornej kontaminácie rádioaktívnymi

látkami.

§ 3

Všeobecné ustanovenia

Každý, kto používa zdroje žiarenia alebo kto môže svojou činnosťou ovplyvniť ich pôsobenie

na ľudský organizmus, je povinný urobiť v medziach svojej pôsobnosti všetky opatrenia

určené na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Je

tiež povinný používať zdroje žiarenia len v najnutnejšom rozsahu a najmä sa starať

o to, aby pracovníci i ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení

účinkom ionizujúceho žiarenia a aby dávky tohto žiarenia alebo koncentrácie rádioaktívnych

látok v životnom a pracovnom prostredí neprevýšili hodnoty určené v

prílohe 1 tejto vyhlášky

.

§ 4

Rozsah platnosti

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú

a)

na používanie zariadení (prístrojov) obsahujúcich uzavreté žiariče účinne zabezpečené

pred akýmkoľvek kontaktom, ak intenzita dávky žiarenia na ktoromkoľvek mieste vo vzdialenosti

10 cm od povrchu zariadenia (prístroja) neprevýši 0,1 mrem/hod. a ak zariadenie (prístroj)

bolo v prototype kladne posúdené hlavným hygienikom Československej socialistickej

republiky,

b)

na ťažbu a úpravu rádioaktívnych surovín v objektoch Ústrednej správy výskumu a ťažby

rádioaktívnych surovín s výnimkou ustanovení

§ 3 až 7

a

16 až 18

, ktoré platia v týchto objektoch v plnom rozsahu, pokiaľ nie je v odôvodnených prípadoch

určené ináč (

§ 30

).

(2)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže vyňať z pôsobnosti

vyhlášky používanie niektorých zdrojov žiarenia, ktoré s ohľadom na spôsob, vyhotovenie

a používanie zaručujú, že osoby, ktoré ich použijú, nebudú vystavené dávkam žiarenia

vyšším ako 0,5 rem za rok.

§ 5

Povinnosti závodov a zariadení

V záujme zabezpečenia účinnej ochrany pred ionizujúcim žiarením sú závody a zariadenia

povinné - bez ujmy ostatných povinností ustanovených touto vyhláškou - najmä

a)

používať zdroje žiarenia len v najnutnejšej miere,

b)

preberať zdroje žiarenia, len ak sú vytvorené predpoklady pre ich zdravotne nezávadnú

prepravu a skladovanie, a používať ich len ak sú vytvorené predpoklady pre ich zdravotne

nezávadné používanie, prípadne zneškodňovanie; pritom sú tiež povinné dbať o ochranu

vonkajšieho prostredia,

c)

riadne udržiavať zdroje žiarenia, ako aj ochranné zariadenia a pomôcky a meracie

prístroje,

d)

zabezpečiť sústavný dohľad nad dodržiavaním opatrení na ochranu pred ionizujúcim

žiarením na pracoviskách; výkonom tohto dohľadu sú povinné poveriť pracovníkov osobitne

školených vo veciach hygieny práce a ochrannej dozimetrie,

e)

dodržiavať pri používaní zdrojov žiarenia predpisy o hygienickej ochrane práce a

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zabezpečovať ich dodržiavanie,

f)

vykonávať merania potrebné pre kontrolu prípustných dávok žiarenia, koncentrácií

rádioaktívnych látok a znečistenia (kontaminácia) povrchov pracovísk, ochranných odevov

a tiel pracujúcich s rádioaktívnymi látkami a viesť prehľad o týchto údajoch,

g)

zamestnávať pri práci so zdrojmi žiarenia len pracovníkov plne na to spôsobilých

(

§ 7 a 8

) a starať sa o zvyšovanie ich kvalifikácie na túto prácu, najmä ich inštruovať o

správnych spôsoboch práce a o konkrétnych opatreniach na ochranu pred ionizujúcim

žiarením,

h)

dbať na to, aby sa zamestnanci podrobovali predpísaným preventívnym vstupným a periodickým

lekárskym prehliadkam,

*)

umožňovať im účasť na týchto prehliadkach a uskutočňovať závery vyplývajúce z týchto

prehliadok; sú tiež povinné informovať zdravotnícke zariadenia vykonávajúce tieto

prehliadky o dávkach žiarenia, ktoré dostali pracovníci na ich pracoviskách, ako aj

o bližších okolnostiach prevádzky, ktoré môžu mať význam pre hodnotenie zdravotného

stavu pracujúcich (dosahované koncentrácie rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk,

nehody na pracovisku a pod.),

ch)

poskytovať pracovníkom odevy a pomôcky potrebné pre ochranu pred ionizujúcim žiarením

a umožňovať im riadnu osobnú očistu po ukončení práce s rádioaktívnymi látkami,

i)

dbať na to, aby na pracoviská so zdrojmi žiarenia mali prístup len oprávnené osoby,

j)

zasielať orgánom hygienickej a protiepidemickej služby každoročne k 1. januáru prehľad

dávok žiarenia, ktoré dostali jednotliví pracovníci so zdrojmi žiarenia v uplynulom

roku,

k)

neodkladne upovedomiť orgány hygienickej a protiepidemickej služby o všetkých prípadoch,

kedy boli prekročené najvyššie prípustné dávky žiarenia u pracujúcich alebo kedy došlo

k nehodám pri práci s rádioaktívnymi žiaričmi,

l)

neodkladne hlásiť orgánom hygienickej a protiepidemickej služby a orgánom Verejnej

bezpečnosti stratu alebo odcudzenie zdroja žiarenia.

§ 6

Povinnosti pracovníkov

Pracovníci, ktorí pracujú na pracoviskách so zdrojmi žiarenia, sú povinní - bez ujmy

ostatných povinností ustanovených touto vyhláškou - najmä

a)

poznať a dodržiavať predpisy o hygienickej ochrane práce a o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci, najmä predpisy o používaní zdrojov žiarenia

**)

a zachovávať pracovný poriadok,

b)

postupovať pri práci tak, aby oni sami, ich spolupracovníci i ostatné osoby boli

čo najmenej ohrození škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia, a dôsledne používať

pridelené ochranné odevy a pomôcky,

c)

zaobchádzať so zdrojmi žiarenia, s ochrannými pomôckami a zariadeniami a s meracími

prístrojmi šetrne a správnym spôsobom,

d)

sústavne zvyšovať svoju kvalifikáciu pre prácu so zdrojmi žiarenia a prehlbovať znalosti

spôsobov ochrany pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia,

e)

oznamovať vedúcemu pracoviska všetky závady, ohrozujúce ochranu pred ionizujúcim

žiarením,

f)

podrobovať sa predpísaným preventívnym vstupným a periodickým lekárskym prehliadkam.

§ 7

Spôsobilosť pracovníkov

(1)

Prácu so zdrojmi žiarenia môžu vykonávať iba osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov veku,

sú pre túto prácu telesne i duševne spôsobilé a vyhovujú i ostatným podmienkam ustanoveným

touto vyhláškou. Osoby staršie ako 16 rokov, pokiaľ nedovŕšili 18 rokov, prípadne

vek, ktorý ustanovujú osobitné predpisy, môžu pracovať so zdrojmi žiarenia v rámci

výučby, avšak len za zvláštnych podmienok, schválených na žiadosť príslušného ústredného

orgánu hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky v spolupráci s

Ústrednou radou odborov.

(2)

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia nesmú pracovať tehotné ženy; na pracoviskách

s otvorenými žiaričmi nesmú pracovať ani dojčiace ženy. Ženy v generačnom období života

nesmú byť zamestnávané prácami, pri ktorých je nebezpečenstvo ožiarenia dávkami prevyšujúcimi

najvyššie prípustné hodnoty.

(3)

Predpisy, ktoré ustanovujú pre niektoré druhy práce, prípadne pre prácu žien, vyššiu

vekovú hranicu alebo prísnejšie podmienky, ako je ustanovené touto vyhláškou, nie

sú dotknuté.

§ 8

Odborná spôsobilosť

(1)

Vedúci pracoviska preukáže pred začatím práce so zdrojmi žiarenia svoju odbornú spôsobilosť

skúškou pred komisiou, ktorú ustanovuje krajský národný výbor v dohode s krajskou

odborovou radou; komisii predsedá krajský hygienik, prípadne ním určený odborný pracovník

hygienickej a protiepidemickej služby. Jej ďalšími členmi sú zástupca krajskej odborovej

rady alebo krajského výboru príslušného odborového sväzu a odborníci z praxe. Komisia

môže upustiť od vykonania skúšky u osôb, ktorých odborná spôsobilosť je nesporná.

O skúške, prípadne o tom, že od skúšky bolo z uvedených dôvodov upustené, vydá komisia

osvedčenie.

(2)

Pracovníci musia pred začatím práce so zdrojmi žiarenia a ďalej pravidelne najmenej

raz za šesť mesiacov preukázať skúškou vedúcemu pracoviska odbornú spôsobilosť v bezpečnom

zaobchádzaní so zdrojmi žiarenia pri plánovanom spôsobe ich používania. O skúške sa

vykoná záznam, ktorý musí byť uložený na pracovisku.

(3)

Ak má orgán, ktorý vykonáva dozor (

§ 28

), pochybnosti o odbornej spôsobilosti osôb, ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia, môže

im uložiť, aby sa podrobili preskúšaniu svojich znalostí pred komisiou uvedenou v

odseku 1.

(4)

Skúškami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa zisťuje, či sú pracovníci oboznámení so spôsobmi

ochrany proti druhu používaného alebo vznikajúceho ionizujúceho žiarenia pri práci,

s bezpečnými spôsobmi zaobchádzania so zdrojmi žiarenia, s predpismi pre ochranu pred

ionizujúcim žiarením na pracovisku, s pracovným poriadkom a so zásadami ochrany okolia

pracoviska i postupu v nepredvídaných prípadoch.

(5)

Vedúci pracoviska, príp. vedúci závodu je povinný vylúčiť z ďalšej práce so zdrojmi

žiarenia pracovníkov, ktorí závažným spôsobom porušujú predpisy pre ochranu pred ionizujúcim

žiarením; na to sú oprávnené aj orgány vykonávajúce dozor (

§ 28

).

§ 9

Výstavba a vybavenie pracovísk so zdrojmi žiarenia

(1)

Pri výstavbe pracovísk so zdrojmi žiarenia musia sa dodržať všeobecné hygienické

požiadavky ustanovené pre výstavbu priemyslových podnikov

*)

a požiadavky ustanovené záväznými technickými normami na vykonávanie ochrany pred

ionizujúcim žiarením.

(2)

Stavebný materiál a konštrukcie stien, zástien a krytov a vybavenie a vnútorné rozmiestnenie

pracoviska musia sa voliť tak, aby sa pri plánovanom spôsobe práce so zdrojmi žiarenia

(včítane i predvídateľných nehôd) zabezpečila dostatočná ochrana osôb na pracovisku

a osôb zdržujúcich sa v blízkosti pracoviska a aby sa podľa povahy pracoviska umožnila

čo najrýchlejšia a najúčinnejšia očista pracoviska a osôb od rádioaktívnych látok.

(3)

Pracovisko musí byť vybavené všetkými potrebnými pomôckami pre ochranu pred ionizujúcim

žiarením a dostatočným množstvom vhodných prístrojov pre meranie dávok alebo dávkových

intenzít všetkých druhov žiarenia, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť. Pracovisko s

otvorenými žiaričmi musí byť okrem toho vybavené prístrojmi pre meranie rádioaktívnej

kontaminácie pracovísk a osôb a v prípadoch bližšie vymedzených technickými normami

a prístrojmi pre meranie koncentrácií rádioaktívnych látok v ovzduší pracovísk a v

odpadových vodách.

(4)

Projektová dokumentácia pracovísk so zdrojmi žiarenia musí byť v rozsahu nevyhnutnom

pre posúdenie všetkých okolností súvisiacich s ochranou pracovníkov a okolia pracoviska

predložená na schválenie orgánom hygienickej a protiepidemickej služby a prejednaná

s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri práci. Typové podklady pracovísk so zdrojmi žiarenia nesmú byť vydané bez kladného

posudku hlavného hygienika Československej socialistickej republiky.

§ 10

(1)

K trvalým prácam so zdrojmi žiarenia musia byť určené stále pracoviská so zdrojmi

žiarenia. Prechodné práce so zdrojmi žiarenia, t. j. práce, ktoré majú byť vykonávané

za krátku dobu, vopred vymedzenú, môžu byť vykonávané aj na bežných pracoviskách (prechodných

pracoviskách), závod (zariadenie) však musí pre tieto práce vyhradiť potrebný priestor

alebo iným opatrením zabezpečiť, aby pracovníci, ktorí so zdrojmi žiarenia priamo

nepracujú, neboli vystavení ionizujúcemu žiareniu v hodnote prevyšujúcej 5 mrem za

8 hodín alebo koncentráciám rádioaktívnych látok vo vzduchu, prevyšujúcim desaťnásobok

najvyšších prípustných koncentrácií týchto látok vo vonkajšom ovzduší (

príloha 1

). Prechodné práce s otvorenými žiaričmi môžu byť vykonávané iba tam, kde je zabezpečená

dostatočná očista priestorov od rádioaktívnych látok a osobná očista pracovníkov,

a zabezpečené, že nedôjde k rozšíreniu rádioaktivity do okolia.

(2)

Stále pracoviská so zdrojmi žiarenia a prechodné pracoviská s otvorenými žiaričmi

môžu byť uvedené do prevádzky a zrušené len so súhlasom orgánov hygienickej a protiepidemickej

služby. Zriadenie prechodných pracovísk s ostatnými zdrojmi žiarenia oznámi vedenie

závodu (zariadenia) neodkladne krajskému hygienikovi. Súhlas s uvedením do prevádzky

môže sa vydať až po ukončení všetkých stavebných a inštalačných prác, po dokonalom

uprataní a po zabezpečení všetkých podmienok pre nezávadnú a bezpečnú prácu so zdrojmi

žiarenia. Tieto pracoviská môžu byť zrušené len vtedy, ak sa preukáže, že zdroje žiarenia

boli z pracoviska odstránené, a prípadne, že kontaminácia povrchov pracoviska rádioaktívnymi

látkami bola znížená na prípustné hodnoty (

§ 12

). Súhlas s uvedením do prevádzky alebo so zrušením pracoviska sa vykonáva formou

zápisnice o prehliadke, prípadne o premeraní pracoviska. Ustanovenie

§ 20

nie je tým dotknuté.

(3)

K uvedeniu stáleho pracoviska so zdrojmi žiarenia do prevádzky je potrebný tiež súhlas

orgánov dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri

práci a orgánov požiarnej inšpekcie. Tiež všetky zamýšľané zmeny stavu, za ktorého

bol vydaný súhlas s trvalou alebo prechodnou prevádzkou pracoviska so zdrojmi žiarenia,

musia byť prejednané s týmito orgánmi.

§ 11

(1)

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia sa dodržiavať všeobecné hygienické požiadavky,

určené pre prevádzku a udržiavanie priemyslových podnikov.

*)

(2)

Pri práci so zdrojmi žiarenia je potrebné zachovávať úzkostlivú čistotu a poriadok.

Všetky pracovné úkony s týmito zdrojmi, najmä s rádioaktívnymi žiaričmi, musia sa

vopred nacvičiť modelove bez zdroja žiarenia tak, aby ohrozenie žiarením pri práci

bolo čo najmenšie.

(3)

Pred začatím prác, pri ktorých vzniká nebezpečenstvo vonkajšieho ožiarenia osôb,

musí byť overená účinnosť ochrany meraním dávkových intenzít v mieste pobytu pracovníka.

Táto kontrola musí byť pravidelne opakovaná, a to najmä pri zmenách v pracovnom postupe

alebo v usporiadaní ochrany. Meranie osobných dávok žiarenia musí sa vykonávať vhodným

spôsobom u všetkých pracujúcich tam, kde stupeň expozície je taký, že by mohol viesť

k dávkam vyšším ako jedna desatina najvyšších prípustných dávok (

príloha 1

).

§ 12

(1)

Ak dôjde na pracovisku ku zvýšeniu žiarenia alebo rozptylu rádioaktívnych látok (napr.

pri nehode, poškodení uzavretých žiaričov, zlyhaní ochranných opatrení a pod.) je

nevyhnutné

a)

upovedomiť o tom ihneď vedúceho pracoviska a pracovníka povereného dohľadom na ochranu

[

§ 5 písm. d)

],

b)

ihneď uzavrieť alebo ohradiť priestor, kde boli rozptýlené rádioaktívne látky, a

zamedziť k nemu prístup nepovolaným osobám; osobám určeným pre dekontaminačné práce

je povolený prístup na toto miesto len ak sú dodržané potrebné opatrenia a ak na ne

dozerá pracovník zabezpečujúci ochrannú dozimetriu,

c)

aby vedúci pracoviska vyšetril, či mohlo dôjsť k vnútornej kontaminácii pracovníkov

rádioaktívnymi látkami. Ak nie je možné vnútornú kontamináciu spoľahlivo vylúčiť,

musia sa vykonávať opatrenia podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva pre prvú pomoc

pri nehode so zdrojmi žiarenia. Vedúci pracoviska musí súčasne neodkladne upovedomiť

o takejto nehode najbližšie zdravotnícke zariadenie a orgány hygienickej a protiepidemickej

služby. Rovnako sa postupuje pri prežiarení pracovníkov,

d)

ak je možné vnútornú kontamináciu spoľahlivo vylúčiť, neodkladne vykonať dekontamináciu

pokožky vhodnými metódami na najnižšie hodnoty, ktoré možno dosiahnuť opakovanými

postupmi bez porušenia povrchu kože,

e)

dekontaminovať ostatné kontaminované povrchy opakovanými vhodnými metódami na najnižšie

dosiahnuteľné hodnoty kontaminácie.

*)

Pracovný odev kontaminovaný nad tieto hodnoty je potrebné vymeniť, uložiť do vhodného

obalu a pred ďalším použitím riadne dekontaminovať,

f)

zachovávať ešte ďalšie pokyny, ktoré podľa povahy pracoviska určí vedenie závodu

(zariadenia) so schválením orgánov hygienickej a protiepidemickej služby,

g)

o nehode a jej likvidácii urobiť osobitný záznam, ktorý overí vedúci pracoviska a

pracovník poverený dohľadom na ochranu.

(2)

Predmety, ktoré opúšťajú pracovisko so zdrojmi žiarenia (prístroje, nástroje, pracovné

odevy a pod.) nesmú byť kontaminované na povrchu viac, ako je uvedené v odseku 1 písm.

e). To sa nevzťahuje na predmety, ktoré opúšťajú pracovisko predpísaným spôsobom ako

rádioaktívne odpady (

§ 16 až 19

).

§ 13

(1)

Zdroje žiarenia, materiály, nástroje a pomôcky, ktoré sa používajú pri práci s týmito

zdrojmi, obaly a dopravné prostriedky pre prepravu rádioaktívnych žiaričov, pracoviská

a objekty pre prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou röntgenových pracovísk

v zdravotníctve a predmetov na nich používaných musia sa označiť predpísaným varovným

symbolom nebezpečenstva ionizujúceho žiarenia viditeľným na bezpečnú vzdialenosť.

**)

(2)

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musia byť uložené a nadriadeným orgánom a orgánom

vykonávajúcim dozor (

§ 28

) na vyžiadanie predložené tieto doklady

a)

povolenie na odber, skladovanie a používanie zdrojov žiarenia,

b)

súhlas (zápis) dozorných orgánov s uvedením pracoviska do prevádzky, ako aj rozhodnutia

vydané v rámci dozoru nad pracoviskom,

c)

prevádzkové záznamy o používaní, prípadne o pohybe zdrojov žiarenia a osvedčenie

používaných žiaričov,

d)

záznamy o odstraňovaní rádioaktívnych odpadov,

e)

doklady o vykonaní predpísaných lekárskych prehliadok pracovníkov a o skúškach odbornej

spôsobilosti (

§ 8

),

f)

záznamy o dávkach žiarenia, ktoré pracujúci dostali, a údaje o meraní koncentrácie

rádioaktívnych látok v ovzduší.

(3)

Na pracoviskách so zdrojmi žiarenia musí byť na prístupnom mieste vyvesený pracovný

poriadok a pokyny o postupe pri nehode (

§ 12 ods. 1

).

§ 14

Výroba zariadení so zdrojmi žiarenia

(1)

Zariadenia obsahujúce rádioaktívne žiariče a zariadenia, pri používaní ktorých vzniká

ionizujúce žiarenie, nesmú sa sériove vyrábať, prípadne hromadne dovážať, ak nebol

ich prototyp kladne posúdený hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky.

Toto ustanovenie sa vzťahuje i na zariadenia, ktoré sa používajú pre prácu so zdrojmi

žiarenia a ktorých konštrukcia môže ovplyvniť stupeň ochrany pred žiarením.

(2)

Zariadenia uvedené v odseku 1, pokiaľ sú určené pre prácu i mimo pracoviska so zdrojmi

žiarenia, musia svojou konštrukciou, spôsobom inštalácie a spôsobom používania zabezpečovať,

že osoby, ktoré ich budú používať, nebudú vystavené väčšiemu vonkajšiemu ožiareniu

ako 0,5 rem za rok. Tieto zariadenia nesmú obsahovať otvorené žiariče.

§ 15

Preprava rádioaktívnych žiaričov

(1)

Rádioaktívne žiariče musia sa prepravovať v pevných a nepriepustných obaloch, ktoré

zabraňujú úniku obsahu za predvídateľných okolností. Obaly, v ktorých sa rádioaktívne

žiariče prepravujú, musia sa vhodne označiť; na povrchu nesmú byť kontaminované.

(2)

Preprava rádioaktívnych žiaričov medzi miestne odlúčenými pracoviskami, pokiaľ sa

nevykonáva prostriedkami hromadnej prepravy (odsek 5), musí sa vykonávať motorovým

dvojstopovým vozidlom vybaveným tak, aby bola počas prepravy vylúčená strata žiariča.

(3)

Otvorené žiariče môžu sa prepravovať najmenej vo dvoch bezpečne uzavretých ochranných

obaloch. Pri preprave otvorených tekutých žiaričov musí sa medzi oba ochranné obaly

umiestniť náplň z vhodného materiálu, ktorý je schopný absorbovať celé množstvo prepravovanej

rádioaktívnej látky.

(4)

Na mieste vodiča, prípadne iných osôb, ktoré sa prepravujú súčasne s rádioaktívnymi

žiaričmi, nesmie intenzita žiarenia prekročiť 50 mrem za 8 hodín. Ak však ide o osoby,

ktoré pracujú so zdrojmi žiarenia alebo ktoré rádioaktívne látky pravidelne prevážajú,

musí sa zabezpečiť, aby sa u nich neprekročili najvyššie prípustné dávky žiarenia

pre pracujúcich so zdrojmi žiarenia (

príloha 1

); na tieto osoby sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky týkajúce sa pracujúcich so

zdrojmi žiarenia.

Na povrchu vozidla nesmie intenzita žiarenia na žiadnom mieste prekročiť 200 mrem

za 1 hodinu. Ak zastaví vodič počas prepravy rádioaktívnych látok kdekoľvek vozidlo,

je povinný zabezpečiť jeho stráženie poučenou osobou. Vozidlo sa musí na nápadnom

mieste viditeľne označiť a opatriť nápisom; nápis musí obsahovať výzvu, aby v prípade

nehody bolo rýchle upovedomené najbližšie oddelenie Verejnej bezpečnosti a hygienicko-epidemiologická

stanica, a výstrahu pred akýmkoľvek zaobchádzaním s havarovaným vozidlom.

(5)

Podrobnosti o preprave rádioaktívnych látok v prostriedkoch hromadnej prepravy a

poštou upraví Ministerstvo dopravy a Ústredná správa spojov v dohode s hlavným hygienikom

Československej socialistickej republiky.

§ 16

(1)

Závody (zariadenia) nesmú bez súhlasu orgánov hygienickej a protiepidemickej služby

vypúšťať do ovzdušia rádioaktívne žiariče a rádioaktívne odpady alebo ich ukladať

do pôdy; súhlas na ukladanie týchto žiaričov do pôdy vydávajú orgány hygienickej a

protiepidemickej služby v dohode s vodohospodárskymi orgánmi. Odstraňovať rádioaktívne

odpady vypúšťaním do vôd možno len s povolením vodohospodárskych orgánov podľa predpisov

o vodnom hospodárstve.

*)

(2)

Základným vodidlom pri rozhodovaní orgánov podľa odseku 1 je nutnosť zabezpečiť,

aby ovzdušie okolia, v ktorom žije obyvateľstvo a v ktorom sa nachádzajú požívatiny

a pitné vody, ako aj vody povrchové boli znečisťované rádioaktívnymi látkami čo najmenej

a aby v žiadnom prípade neboli v dôsledku používania zdrojov žiarenia znečistené nad

prípustné hodnoty (

príloha 1

). V povrchových vodách sú najvyššie prípustné koncentrácie rádioizotopov rovnaké

ako v pitnej vode. Akékoľvek ohrozovanie podzemných zdrojov pitných vôd rádioaktívnym

znečisťovaním je neprípustné.

§ 17

(1)

Spôsob zneškodňovania rádioaktívnych odpadov, či už vznikajú na pracoviskách so zdrojmi

žiarenia alebo iným spôsobom (napr. pri nehode), schvaľujú orgány hygienickej a protiepidemickej

služby, a ak ide o odpady tekuté alebo ak je zneškodňovaním ovplyvnená akosť vody,

vodohospodárske orgány v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

(2)

Závod (zariadenie), pri činnosti ktorého môže byť okolie ohrozené náhlym rozptýlením

rádioaktívnych látok, je povinný pred začatím prevádzky vypracovať plán účinných opatrení

na rýchle odstránenie následkov nehody, ku ktorej by mohlo dôjsť, a zabezpečiť ho

v spolupráci s okresným národným výborom, krajským hygienikom, krajskou správou Ministerstva

vnútra - správou Verejnej bezpečnosti a s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia

nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Všetky takéto nehody je potrebné neodkladne

oznámiť týmto orgánom, a pokiaľ dôjde k ovplyvneniu podzemných a povrchových vôd,

aj príslušnému vodohospodárskemu orgánu.

§ 18

(1)

Rádioaktívne odpady sa nesmú vypúšťať priamo do povrchových vôd.

(2)

Pri posudzovaní tekutých rádioaktívnych odpadov berie sa do úvahy iba ich aktivita

spôsobená v závode. Pre zníženie rádioaktivity odpadových vôd pred vypúšťaním zo závodu

sa pripúšťa ich riedenie len inými odpadovými vodami.

(3)

Do verejnej kanalizácie sa môžu vypúšťať rádioaktívne odpady s koncentráciou rádioaktívnych

látok, ktorá neprevyšuje stonásobok najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych

látok v pitnej vode, a to len vtedy, ak sa zabezpečí najmenej stonásobné zriedenie

týchto odpadových vôd pri bezdažďovom odtoku ešte pred vyústením kanalizácie do čistiacej

stanice alebo do povrchového vodotoku. Ak je zabezpečené len nižšie riedenie odpadových

vôd pred vyústením do kanalizácie, musí byť koncentrácia rádioaktívnych látok v odpadoch

úmerne nižšia.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na odpady vypúšťané do verejnej kanalizácie z

kanalizácie závodu alebo zariadenia (napr. nemocnice). V takom prípade musí byť úsek

závodnej kanalizácie, v ktorom prechádzajú odpady o vyššej aktivite, ako je stonásobok

najvyšších prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v pitnej vode, zvlášť označený

v pláne kanalizácie zariadenia ako „aktívna kanalizácia“ a práce a opravy sa musia

na ňom vykonávať výlučne pod dozimetrickou kontrolou.

(5)

S kalom, ktorý vzniká v čistiarenských zariadeniach, musí sa zaobchádzať ako s rádioaktívnym

odpadom, ak prevyšuje jeho špecifická a úhrnná aktivita hodnoty ustanovené v

§ 2

.

(6)

Vodohospodárske orgány môžu pri tekutých odpadoch povoliť v dohode s krajským hygienikom

vo zvlášť odôvodnených prípadoch výnimku z ustanovenia odseku 1; koncentrácie odpadov

však nesmú v týchto prípadoch prevyšovať desaťnásobok najvyššej prípustnej koncentrácie

v pitnej vode. Ináč môže odchýlky od ustanovení predchádzajúcich odsekov povoliť krajský

hygienik v dohode s príslušným vodohospodárskym orgánom. Ustanovenie

§ 16 ods. 2

nie je tým dotknuté.

§ 19

(1)

Rádioaktívne odpady, ktoré sa neodstránia podľa predchádzajúcich ustanovení alebo

uskladnením na pracovisku, ako sú koncentrované tekuté odpady, znečistený filtračný

materiál a kontaminované predmety, musia sa vhodne upraviť a odviesť do ústredného

odpadišťa. Výnimky povoľuje v odôvodnených prípadoch krajský hygienik.

(2)

Odvoz a uskladnenie rádioaktívnych odpadov na ústrednom odpadišti zabezpečuje Ústav

pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia, ktorú tým poverí

Ministerstvo chemického priemyslu. Spôsob a podmienky odovzdávania rádioaktívnych

odpadov pre odvoz určí tento ústav so súhlasom hlavného hygienika Československej

socialistickej republiky.

(3)

Každý, kto ukladá alebo ešte pred účinnosťou tejto vyhlášky uložil rádioaktívne odpady

do zeme, je povinný neodkladne oznámiť miesto uloženia odpadu, jeho množstvo a druh

krajskému národnému výboru, ktorý tieto údaje eviduje, prípadne vykonáva ďalšie opatrenia.

§ 20

(1)

Na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov a na používanie zdrojov žiarenia je

potrebné osobitné povolenie krajského hygienika.

*)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky je oprávnený rozšíriť platnosť

povolenia na používanie zdrojov žiarenia pre viac krajov alebo pre všetky kraje.

(2)

V jednom povolení môže sa spojiť oprávnenie ako na odber a skladovanie, tak aj na

používanie zdrojov žiarenia. Na pravidelný a plánovaný odber zdrojov žiarenia od Ústavu

pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov môže sa vydať jedno povolenie na celé

plánované množstvo a pre všetky čiastkové odbery v tom istom roku.

(3)

Povolenie podľa odseku 1 musí mať i organizácia, ktorej bolo udelené oprávnenie na

výrobu a distribúciu rádioaktívnych žiaričov (

§ 26 ods. 1

).

(4)

Ustanovenie odseku 1 sa netýka Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov

a Ústavu jadrového výskumu Československej akadémie vied.

(5)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odber, skladovanie a používanie

a)

zlúčením prírodného uránu a tória do množstva 1000 gramov prírodného uránu alebo

tória,

b)

prírodných liečivých vôd, ktoré obsahujú rádioaktívne látky prírodného pôvodu,

c)

hodiniek a palubných prístrojov, ako aj iných podobných výrobkov, ktoré obsahujú

rádioaktívny žiarič, alebo prístrojov, pri prevádzke ktorých vzniká ionizujúce žiarenie,

ktoré s ohľadom na spoľahlivú bezpečnosť používania vyhlási hlavný hygienik Československej

socialistickej republiky.

(6)

Závody (zariadenia), ktoré používajú žiariče uvedené v odseku 5 písm. a) alebo ich

skladujú, sú povinné toto ohlásiť do 30 dní krajskému hygienikovi.

§ 21

(1)

Povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov môže sa vydať len vtedy,

ak je zaručená ich bezpečná preprava a bezpečné uskladnenie. V povolení sa musí uviesť

druh, množstvo a forma odoberaných (skladovaných) rádioaktívnych látok, ako aj označenie

a presná adresa organizácie a mená osôb, ktoré za odber a skladovanie rádioaktívnych

žiaričov zodpovedajú.

(2)

Povolenie na používanie zdrojov žiarenia smie sa vydať len vtedy, ak sa splnia všetky

podmienky pre bezpečné zaobchádzanie s nimi. V povolení sa musí určiť na aký účel,

za akých podmienok a na akú dobu sa vydáva, a musí sa uviesť druh zdroja žiarenia,

prípadne jeho aktivita, označenie miesta použitia a meno zodpovedného vedúceho pracoviska.

(3)

Povolenie podľa

§ 20 ods. 1

môže sa odobrať, ak sa zistia závažné nedostatky v skladovaní, v používaní alebo

v evidencii zdrojov žiarenia. Povolenie stráca platnosť, ak dôjde ku zmene podmienok,

za ktorých sa udelilo; v pochybnostiach rozhoduje krajský hygienik.

§ 22

Osvedčenie uzavretých žiaričov

(1)

Uzavretý žiarič sa musí opatriť značkou a výrobným číslom a sprevádzať osvedčením,

pokiaľ v osobitných prípadoch nie je toto označenie a osvedčenie nahradené osvedčením

hromadným; ak sa nevyhovie týmto podmienkam, žiarič sa považuje za otvorený.

(2)

Osvedčenie uzavretého žiariča obsahuje

a)

evidenčné číslo osvedčenia,

b)

údaj o druhu a množstve rádioaktívnej látky s uvedením dňa, na ktorý sa udané množstvo

vzťahuje,

c)

údaj o chemickej a fyzikálnej forme rádioaktívnej látky,

d)

výrobné číslo, značku a meno výrobcu alebo zahraničného dodávateľa uzavretého žiariča,

e)

údaj o spôsobe uzavretia žiariča,

f)

údaj o materiáli a hrúbke stien obalu žiariča,

g)

vonkajšie rozmery obalu žiariča,

h)

rozmery rádioaktívnej látky a opis jej umiestnenia v obale,

ch)

údaj o druhu a výsledku vykonaných skúšok na tesnosť a na kontamináciu obalu,

i)

obmedzenie v zaobchádzaní s uzavretým žiaričom, prípadne v jeho použití,

j)

dobu platnosti osvedčenia,

k)

adresu odberateľa,

l)

dátum vystavenia osvedčenia a pečiatku s podpisom organizácie, ktorá osvedčenie vystavila.

(3)

Uzavreté žiariče, ktoré z technických dôvodov nemôžu sa opatriť značkou a výrobným

číslom (niektoré lekárske rádiofory), musia sa opatriť hromadným osvedčením. Toto

hromadné osvedčenie sa vystavuje pre všetky žiariče toho istého typu a tej istej veľkosti,

ktoré obsahujú rovnaké množstvo tej istej rádioaktívnej látky a sú v držaní tej istej

organizácie. Hromadné osvedčenie obsahuje údaje uvedené v odseku 2, pričom namiesto

údajov o výrobnom čísle a značke [písmeno d)] sa uvádza počet jednotlivých žiaričov,

pre ktoré je toto osvedčenie vystavené.

(4)

Osvedčenie uzavretého žiariča vydáva Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov

alebo iná organizácia, ktorá je oprávnená na výrobu a distribúciu uzavretých žiaričov

podľa

§ 26

. Ak ide o dovezené uzavreté žiariče, je dovážajúci podnik zahraničného obchodu povinný

obstarať u zahraničného dodávateľa údaje pre vystavenie osvedčenia uvedené v odseku

2 písm. b) až d) a f) až i) podľa možnosti aj písm. e). Ústav pre výskum, výrobu a

využitie rádioizotopov, prípadne iná poverená organizácia vedie evidenciu o vydaných

osvedčeniach.

§ 23

Osvedčenie otvoreného žiariča

(1)

Otvorený žiarič musí byť pri odovzdávaní sprevádzaný osvedčením o povahe rádioaktívnej

látky.

(2)

Osvedčenie otvoreného žiariča obsahuje

a)

evidenčné číslo osvedčenia,

b)

údaj o druhu a množstve rádioaktívnej látky a prímesí a o špecifickej aktivite s

uvedením dňa, na ktorý sa uvedené množstvo vzťahuje,

c)

údaj o chemickej forme rádioaktívnej látky a nerádioaktívnych prímesí,

d)

údaj o druhu obalu rádioaktívnej látky,

e)

poučenie o bezpečnom otváraní vonkajších obalov, najmä so zreteľom na nebezpečenstvo

ich kontaminácie,

f)

adresu odberateľa,

g)

deň vystavenia osvedčenia a pečiatku s podpisom organizácie, ktorá osvedčenie vystavila.

(3)

Osvedčenie otvoreného žiariča vystavuje Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov

alebo iná organizácia, ktorá otvorený žiarič odovzdáva. Ústav pre výskum, výrobu a

využitie rádioizotopov, prípadne iná organizácia odovzdávajúca otvorené žiariče vedie

evidenciu o vydaných osvedčeniach. Ak ide o dovezené otvorené žiariče, je dovážajúci

podnik zahraničného obchodu povinný obstarať od zahraničného dodávateľa údaje pre

vystavenie osvedčenia uvedené v odseku 2 písm. b) až d).

§ 24

Evidencia rádioaktívnych žiaričov

(1)

Závody (zariadenia) sú povinné viesť evidenciu o príjme, pohybe a použití rádioaktívnych

žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v

§ 20 ods. 5

, zaznamenávať údaje o ich zneškodňovaní a ihneď hlásiť nadobudnutie každého takého

žiariča Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.

(2)

Celoštátnu evidenciu o dovoze, vývoze a pohybe týchto rádioaktívnych žiaričov v Československej

socialistickej republike vedie Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podľa

svojich záznamov o dodávkach rádioaktívnych látok a podľa hlásenia výrobných, distribučných,

vývozných a iných organizácií.

(3)

Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov podáva orgánom hygienickej a protiepidemickej

služby najmenej štvrťročne zprávu o dodávkach a iných prevodoch evidovaných žiaričov.

§ 25

Dovoz rádioaktívnych žiaričov

(1)

Dovoz rádioaktívneho žiariča môže sa uskutočniť len ak má dovážajúca organizácia

povolenie na odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov podľa

§ 20

alebo ak je zabezpečená priama preprava k odberateľovi, ktorý má povolenie na odber

rádioaktívneho žiariča podľa toho istého ustanovenia, alebo do Ústavu pre výskum,

výrobu a využitie rádioizotopov.

(2)

Každý uskutočnený dovoz rádioaktívnych žiaričov, ako aj prístrojov alebo zariadení

s priloženými alebo zamontovanými rádioaktívnymi žiaričmi oznámi dovážajúci podnik

Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov a súčasne obstará osvedčenie podľa

§ 22 alebo 23

.

(3)

Dovážajúci podnik zahraničného obchodu musí viesť presné záznamy o dovoze, skladovaní

a odovzdávaní rádioaktívnych žiaričov s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v

§ 20 ods. 5

.

§ 26

Výroba a distribúcia rádioaktívnych žiaričov

(1)

Rádioaktívne žiariče môžu vyrábať a distribuovať a uzavreté žiariče pripravovať,

upravovať, opravovať a distribuovať len Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov

a organizácie, ktorým na to dá oprávnenie Ministerstvo chemického priemyslu v dohode

s Ministerstvom zdravotníctva.

(2)

Rádioaktívne žiariče môžu sa vydať len organizáciám, ktoré majú povolenie na odber

a skladovanie rádioaktívnych žiaričov (

§ 20

).

*)

(3)

Držitelia rádioaktívnych žiaričov, pokiaľ nemajú oprávnenie na ich distribúciu, môžu

odovzdať rádioaktívne žiariče inej organizácii len po predchádzajúcom upovedomení

krajského hygienika, ktorý im vydal povolenie podľa

§ 20

.

§ 27

Nevyužité rádioaktívne žiariče

(1)

Nevyužité rádioaktívne žiariče musí držiteľ neodkladne hlásiť krajskému hygienikovi

a Ústavu pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov.

(2)

Za nevyužité sa považujú rádioaktívne žiariče, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa

§ 20

a

a)

držiteľmi ktorých sú fyzické osoby,

b)

držiteľmi ktorých sú organizácie, ktoré ich nepotrebujú na plnenie svojich úloh,

c)

pri ktorých nie je zistené, že ich držiteľ spracuje alebo že ich použije,

d)

ktoré sa za súčasného stavu nedajú použiť alebo

e)

pre používanie ktorých nemá držiteľ potrebné povolenie.

(3)

V pochybnostiach, či sa má niektorý rádioaktívny žiarič považovať za nevyužitý, rozhoduje

v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. b) a c) orgán nadriadený závodu (zariadeniu),

ktorý taký žiarič skladuje, a v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. d) a e) krajský

hygienik.

(4)

Ústav pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov vykonáva po vypočutí orgánu nadriadeného

držiteľovi nevyužitého rádioaktívneho žiariča potrebné opatrenia pre jeho využitie.

Držiteľ nevyužitého rádioaktívneho žiariča je povinný ho prenechať podľa pokynu Ústavu

pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov v určenej lehote určenému odberateľovi,

a to za cenu podľa platných cenových predpisov. Medzi organizáciami štátneho socialistického

sektora sa deje prevod podľa predpisov o správe národného majetku; ak je držiteľ fyzická

osoba, platia tu ustanovenia o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov organizáciami

socialistického sektora.

*)

Ustanovenie

§ 20 ods. 1

tým nie je dotknuté.

(5)

Pokiaľ pre niektoré rádioaktívne žiariče niet ďalšieho použitia, určí Ústav pre výskum,

výrobu a využitie rádioizotopov v dohode s krajským hygienikom ich bezpečné uloženie

alebo zneškodnenie.

§ 28

(1)

Dozor nad dodržiavaním potrebných opatrení chrániacich zdravie osôb pred škodlivými

účinkami ionizujúceho žiarenia vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej služby

v spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi, so Štátnou vodohospodárskou inšpekciou a

s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri práci.

(2)

Orgány vykonávajúce dozor podľa odseku 1 sú oprávnené vstupovať do všetkých objektov,

kde sa nachádzajú zdroje žiarenia, nahliadať do predpísaných dokladov a vyžadovať

vykonanie potrebných vyšetrení. Pritom orgány hygienickej a protiepidemickej služby

sú oprávnené vykonávať potrebné merania a odoberať v potrebnom rozsahu vzorky; môžu

tiež zhabať zdroje žiarenia, ktoré sa používajú v rozpore s ustanoveniami tejto vyhlášky,

alebo nariadiť ich zneškodnenie a nariadiť vyradenie osôb, ktorých zdravotný stav

alebo počínanie by mohlo narušiť ich vlastné zdravie a bezpečnosť alebo zdravie a

bezpečnosť ďalších osôb.

(3)

Orgány vykonávajúce kontrolu pracovísk so zdrojmi žiarenia sú povinné dodržiavať

pritom zásady ochrany pred ionizujúcim žiarením.

§ 29

(1)

V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva národnej obrany vykonáva úlohy

hygienickej a protiepidemickej služby Vojenský ústav hygieny, epidemiológie a mikrobiológie

v Prahe. Pokiaľ ide o ochranu vonkajšieho prostredia, vykonáva tento ústav svoju pôsobnosť

v dohode s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

(2)

V zariadeniach patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra vykonávajú dozor podľa

§ 28

orgány hygienickej a protiepidemickej služby v dohode s príslušnými orgánmi Ministerstva

vnútra.

(3)

Na železniciach vykonávajú dozor nad pracoviskami so zdrojmi žiarenia orgány hygienickej

a protiepidemickej služby v úzkej spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej

starostlivosti železničného zdravotníctva. Dozor nad prepravou rádioaktívnych látok

na železniciach vykonávajú orgány hygienickej a protiepidemickej starostlivosti železničného

zdravotníctva v spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

§ 30

(1)

Pokiaľ nie je v tejto vyhláške ináč ustanovené, povoľuje v odôvodnených prípadoch

výnimky z jej ustanovení Ministerstvo zdravotníctva. Ak ide o ustanovenia

§ 20 až 25

a

27

, robí tak v dohode s Ministerstvom chemického priemyslu, a ak ide o ustanovenia

§ 17 a 18

, v dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(2)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže podľa nových poznatkov

vedy v ochrane pred žiarením meniť najvyššie prípustné hodnoty ustanovené v

prílohe 1

alebo určiť zmeny a doplnky v zaradení rádioizotopov do tried (skupín).

§ 31

Vzťah k iným predpisom

(1)

Podrobnosti o požiadavkách na ochranu pred ionizujúcim žiarením pri jednotlivých

spôsoboch využitia zdrojov žiarenia sú upravené osobitnými predpismi.

**)

(2)

Zrušuje sa

vyhláška ministerstiev chemického priemyslu a zdravotníctva č. 220/1959 Ú. l. (Ú.

v.) o hospodárení s rádioaktívnymi látkami,

ustanovenie čl. 1 ods. 3 písm. h) smerníc Ústrednej správy vodného hospodárstva č.

74/1957 Ú. l. (Ú. v.) o akosti povrchových vôd v recipientoch a časť B prílohy 2 týchto

smerníc.

§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1963.