NARIADENIE VLÁDY 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením

§ 1

(1)

Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na

a)

činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré majú za následok ožiarenie umelým zdrojom ionizujúceho

žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením, keď sú prírodné rádionuklidy spracúvané

pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, najmä na

1.

výrobu, spracúvanie, nakladanie, zaobchádzanie, používanie, držbu, skladovanie, prepravu,

dovoz, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok,

2.

prevádzku elektrického zariadenia vyžarujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho

súčiastky pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako 5 kV,

b)

činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

c)

pracovné činnosti v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ktoré nie

sú uvedené v písmene a), ale ktoré vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov

alebo jednotlivcov z obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej

ochrany,

d)

ďalšie činnosti vedúce k ožiareniu alebo na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej

ochrany, určené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),

e)

zásah v prípade radiačného ohrozenia a v prípadoch pretrvávajúceho ožiarenia, ktoré

je dôsledkom mimoriadnej radiačnej udalosti, alebo zásah z vykonávania činnosti so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inej pracovnej činnosti v minulosti.

(2)

Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na ožiarenie

a)

radónom v pobytových priestoroch,

b)

z prírodného rádioaktívneho pozadia, spôsobené

1.

rádionuklidmi obsiahnutými prirodzene v ľudskom tele,

2.

kozmickým žiarením, ktoré je bežné na zemskom povrchu,

3.

rádionuklidmi prítomnými v zemskej kôre neporušenej ľudskou činnosťou.

§ 2

(1)

Toto nariadenie vlády ďalej ustanovuje

a)

základné princípy radiačnej ochrany a požiadavky na obmedzovanie ožiarenia,

b)

požiadavky na vymedzovanie a označovanie sledovaných pásem, kontrolovaných pásem

a pásem s obmedzeným prístupom, opatrenia na obmedzenie ožiarenia,

c)

požiadavky na radiačnú ochranu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu,

d)

požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov, praktikantov a študentov,

e)

požiadavky na monitorovanie,

f)

podrobnosti o usmerňovaní ožiarenia zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením na pracoviskách,

g)

požiadavky na obmedzovanie ožiarenia obyvateľstva,

h)

podrobnosti o vykonávaní zásahov.

(2)

Základné pojmy a definície veličín na účely tohto nariadenia vlády sú uvedené v

prílohe č. 1

.

§ 3

Oznamovanie a povoľovanie

(1)

Oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak sa pri jej vykonávaní bude

používať

a)

rádioaktívna látka, pre ktorú platí, že

1.

súčet podielov aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných hodnôt aktivít

uvedených v

prílohe č. 2

nie je väčší ako jeden, alebo

2.

súčet podielov hmotnostných aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných

hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v

prílohe č. 2

nie je väčší ako jeden,

b)

zariadenie typovo schválené, ktoré obsahuje rádioaktívne látky vo forme uzavretého

rádioaktívneho žiariča, presahujúce hodnoty uvedené v písmene a), skonštruované tak,

že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti

0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 µSv/h a pre ktoré boli úradom alebo príslušným

regionálnym úradom verejného zdravotníctva

1

)

(ďalej len „príslušný regionálny úrad“) určené podmienky na skladovanie,

c)

generátor ionizujúceho žiarenia typovo schválený a skonštruovaný tak, že za bežných

prevádzkových podmienok príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste

vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 µSv/h,

d)

katódová trubica určená na zobrazovanie obrazu alebo akékoľvek iné elektrické zariadenie

pracujúce s napätím nepresahujúcim 30 kV, pri ktorom príkon dávkového ekvivalentu

na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší

ako 1 µSv/h,

e)

materiál kontaminovaný rádioaktívnymi látkami, ktorý bol uvedený do životného prostredia

na základe povolenia vydaného úradom alebo príslušným regionálnym úradom.

(2)

Povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu podľa osobitného predpisu

2

)

sa nevyžaduje, ak ide o činnosť vedúcu k ožiareniu podľa odseku 1, alebo s ohľadom

na nízke riziko možného ožiarenia osôb nie je potrebné ju posudzovať.

§ 4

Obmedzenie pri používaní rádioaktívnych látok

Zámerné pridávanie rádioaktívnych látok pri výrobe potravín, hračiek, kozmetických

výrobkov, šperkov a osobných ozdobných predmetov je zakázané. Používať rádioaktívne

látky v prípravkoch určených na tetovanie a iné dekorácie kože je zakázané. Dovoz

a vývoz takých výrobkov je zakázaný.

§ 5

Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

Kritériá na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia sú uvedené v

prílohe č. 3

. Pri určovaní uvoľňovacích úrovní sa postupuje podľa základných kritérií uvedených

v

prílohe č. 2

.

§ 6

Základné princípy radiačnej ochrany

(1)

Činnosť vedúcu k ožiareniu možno vykonávať, len ak je odôvodnená; za odôvodnenú sa

považuje taká činnosť vedúca k ožiareniu, pri ktorej zdravotná ujma, ktorú môže táto

činnosť spôsobiť, je vyvážená predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.

(2)

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet

ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak

nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.

(3)

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak,

aby celkové osobné dávky jednotlivcov zo všetkých vykonávaných činností neprekročili

ustanovené limity ožiarenia.

§ 7

Odôvodnenie činnosti vedúcej k ožiareniu

(1)

Všetky nové druhy činností vedúcich k ožiareniu sa musia pred svojím prvým zavedením

do praxe alebo prvým povolením odôvodniť. Tým nie je dotknutý osobitný predpis,

3

)

ktorý sa vzťahuje na lekárske ožiarenie.

(2)

Odôvodnenia existujúcich druhov činností vedúcich k ožiareniu sa musia prehodnotiť,

keď sa získajú nové a významné poznatky o ich pôsobení alebo následkoch.

§ 8

Optimalizácia radiačnej ochrany

Optimalizácia radiačnej ochrany sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami.

Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu,

ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho

žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu určené. Pri určovaní medzných dávok

pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo pre jednotlivý zdroj ionizujúceho

žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými

činnosťami alebo zdrojmi ionizujúceho žiarenia tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola

nižšia, ako sa už v praxi dosiahla a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu

a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov ionizujúceho

žiarenia nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia. Požiadavky, postupy a smerné

hodnoty na preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 9

Limitovanie ožiarenia

(1)

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi

odpadmi môžu odborne spôsobilé osoby, ktoré dosiahli 18 rokov veku.

(2)

Osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu

len z dôvodu prípravy na povolanie. Praktikanti a študenti v čase svojej špecializovanej

prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môžu vykonávať činnosti

vedúce k ožiareniu len vtedy, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.

(3)

Osoby uvedené v odseku 2 nemožno v čase ich špecializovanej prípravy na výkon povolania

zaradiť na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad limitmi ožiarenia

praktikantov a študentov podľa

§ 13

a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej

ochrany ako pracovníkom kategórie B. V iných prípadoch nemožno osoby mladšie ako 18

rokov zaraďovať na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad všeobecnými

limitmi ožiarenia obyvateľov podľa

§ 15

a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej

ochrany ako jednotlivcom z obyvateľstva.

(4)

Podmienky ožiarenia a radiačná ochrana sú pre praktikantov a študentov, ktorí dosiahli

vek 18 rokov, rovnaké ako pre pracovníkov kategórie A alebo B, podľa typu pracoviska,

kde vykonávajú špecializovanú prípravu.

(5)

Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 1 mSv

ročne alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia

očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v

§ 11 ods. 1 písm. b) až d)

, môžu vykonávať len pracovníci kategórie B, alebo za podmienok ustanovených v odseku

4 aj praktikanti a študenti počas svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna

dávka môže byť vyššia ako 6 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako

tri desatiny limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v

§ 11 ods. 1 písm. b) až d)

, môžu vykonávať len pracovníci kategórie A.

§ 10

Limity ožiarenia

(1)

Ožiarenie osôb, ktoré sú vystavené pôsobeniu ionizujúceho žiarenia v dôsledku vykonávania

činnosti vedúcej k ožiareniu, nesmie prekročiť ustanovené limity ožiarenia, ak ďalej

nie je ustanovené inak.

(2)

Limity ožiarenia sa členia na

a)

limity pre obyvateľov,

b)

limity pre pracovníkov,

c)

limity pre praktikantov a študentov.

(3)

Limity ožiarenia sa nevzťahujú na

a)

lekárske ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

b)

ožiarenie osôb, ktoré sa okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu

povolania alebo z pracovného pomeru dobrovoľne starajú o pacientov vystavených lekárskemu

ožiareniu, alebo týchto pacientov navštevujú, alebo žijú s nimi v spoločnej domácnosti,

keď boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia,

c)

dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa lekárskych a biomedicínskych výskumných programov.

§ 11

Limity ožiarenia pracovníkov

(1)

Limity ožiarenia pracovníkov sú

a)

efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov,

pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná

dávka na ploche jedného cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v horných končatinách od prstov až po predlaktie a v nohách od

chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

(2)

Limity efektívnej dávky sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia

v kalendárnom roku a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivých príjmov rádioaktívnej

látky v kalendárnom roku zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým bol pracovník

vystavený pri výkone činností vedúcich k ožiareniu okrem dávok, ktoré dostal pri ožiarení

podľa

§ 10 ods. 3

. Uvedené platí aj pre limity ekvivalentnej dávky.

(3)

Na ožiarenie pracovníkov sa vzťahujú aj ustanovenia odsekov 1 a 2 na pracoviskách

so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.

§ 12

Limity ožiarenia tehotných žien a dojčiacich matiek

(1)

Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia sa ustanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi,

až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov

efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv. Keď žena oznámi

tehotenstvo prevádzkovateľovi, ožiarenie plodu sa bezodkladne obmedzí úpravou podmienok

práce tak, aby bolo nepravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia

a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia plodu aspoň po zostávajúci čas tehotenstva

prekročí 1 mSv.

(2)

Práca tehotnej ženy na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa podľa osobitného

predpisu

4

)

považuje za prácu spojenú so špecifickým rizikom. Vykonávať prácu v kontrolovanom

pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a prácu, pri vykonávaní ktorej je

pravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov dávok

z vnútorného ožiarenia plodu po celý čas tehotenstva prekročí 1 mSv, je tehotným ženám

zakázaná.

(3)

Ak žena, ktorá pracuje v kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi, oznámi prevádzkovateľovi, že dojčí dieťa, prevádzkovateľ ju bezodkladne

vyradí z práce v kontrolovanom pásme a úpravou podmienok práce dojčiacej ženy obmedzí

ožiarenie dojčaťa príjmom rádionuklidov z kontaminovaného materského mlieka.

§ 13

Limity ožiarenia praktikantov a študentov

(1)

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sa vzťahujú na ožiarenie, ktorému sú vedome,

dobrovoľne a po poučení o rizikách s tým spojených vystavené osoby v čase špecializovanej

prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(2)

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po

kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia

pracovníkov.

(3)

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto

osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku

a)

efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná

dávka na ploche 1 cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až

po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

(4)

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto

osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov ustanovené v

§ 15

.

§ 14

Výnimočné ožiarenie

(1)

Za mimoriadnych okolností sa môžu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu limity

ožiarenia pracovníkov ustanovené v

§ 11

prekročiť. Také ožiarenie sa považuje za výnimočné a posudzuje ho úrad. K návrhu

na výnimočné ožiarenie pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu vydáva úrad rozhodnutie

podľa osobitného predpisu,

5

)

v ktorom povolí prekročenie limitov ožiarenia konkrétnych pracovníkov (ďalej len

„autorizované limity“), pričom

a)

také ožiarenie sa musí časovo obmedziť a môžu ho podstúpiť len dobrovoľní pracovníci,

b)

činnosti sa musia vykonávať v určených pracovných priestoroch,

c)

autorizované limity sa musia dodržať; nesmú prekročiť dvojnásobok limitov ožiarenia

pracovníkov ustanovených v

§ 11

.

(2)

Pre činnosť, ktorá má za následok výnimočné ožiarenie, sa musia splniť tieto podmienky

a)

prácou sa môže poveriť len pracovník kategórie A,

b)

študenti, tehotné ženy a dojčiace matky sú z takej práce vylúčení,

c)

určená činnosť musí byť jediným riešením situácie, musí mať jednoznačný prínos pre

jej riešenie, musí byť prevádzkovateľom vopred odôvodnená a prediskutovaná s pracovníkmi,

ich zástupcami, lekárom podľa osobitného predpisu,

6

)

pracovnou zdravotnou službou

7

)

alebo kvalifikovaným expertom,

d)

pracovník musí byť vopred podrobne informovaný o zdravotnom riziku takej činnosti

a o prijatých opatreniach,

e)

údaje o ožiarení počas takej činnosti sa zaznamenajú do zdravotnej dokumentácie a

do centrálneho registra dávok (ďalej len „centrálny register“) osobitne.

(3)

Prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov počas činnosti, na vykonávanie ktorej boli

schválené autorizované limity, nie je nevyhnutne dôvodom na vyradenie pracovníka z

jeho rutinnej práce vykonávanej v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu alebo na jeho

preloženie na iné pracovné miesto bez jeho súhlasu.

§ 15

Limity ožiarenia obyvateľov sú

a)

efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná

dávka na ploche 1 cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

§ 16

Limity ožiarenia ustanovené v

§ 15

sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na

priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia

zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky činnosti vedúce k ožiareniu,

ktoré prichádzajú do úvahy. Ak nie sú k dispozícii priame podklady na výpočet, použijú

sa konzervatívne odhady variácií faktorov ovplyvňujúcich šírenie rádionuklidov alebo

ožiarenie jednotlivcov v kritickej skupine.

§ 17

Ožiarenie obyvateľstva

Príspevok k ožiareniu obyvateľstva v dôsledku vykonávania činností podľa

§ 1 ods.1

sa musí udržiavať tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických

a spoločenských hľadísk.

§ 18

Hodnotenie osobnej dávky

(1)

Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z ožiarenia sa používajú zásady,

postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v

prílohe č. 5

.

(2)

Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z vonkajšieho ožiarenia sa používajú

zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v

prílohe č. 5

.

(3)

Na hodnotenie efektívnej dávky a ekvivalentných dávok z vnútorného ožiarenia rádionuklidom

alebo zmesou rádionuklidov sa môžu použiť zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené

v

prílohe č. 5

. Hodnoty konverzných faktorov pre jednotlivé rádionuklidy sú uvedené v

prílohe č. 6

.

§ 19

Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu

Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu sa zabezpečuje

najmä

a)

odôvodnením činnosti a optimalizáciou radiačnej ochrany v rámci pracovných podmienok

vrátane vopred vykonaného ohodnotenia charakteru a rozsahu možného ohrozenia zdravia

pracovníkov, rizík spojených s pripravovanou činnosťou a pravidelným prehodnocovaním

podľa skúseností z prevádzky,

b)

vymedzovaním sledovaných pásem a kontrolovaných pásem na pracovisku so zreteľom na

odhad očakávaného ožiarenia pri bežnej prevádzke a pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho

ožiarenia,

c)

kategorizáciou pracovníkov,

d)

zabezpečením sústavného dozoru nad radiačnou ochranou, regulačných a kontrolných

opatrení, vybavením pracoviska prístrojmi, zariadeniami a pomôckami v dostatočnom

množstve a v dostatočnej kvalite na zabezpečenie meraní uvedených v monitorovacom

pláne, v havarijnom pláne alebo v programe zabezpečovania kvality; vybavením pracovníkov

osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami so zodpovedajúcim tieniacim účinkom a

ochrannými pomôckami,

e)

monitorovaním pracovných podmienok vo vymedzených ochranných pásmach a tam, kde je

to potrebné, aj osobným monitorovaním,

f)

zdravotným dohľadom.

§ 20

Zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku

(1)

Na pracovisku, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, je prevádzkovateľ

povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany primerané druhu a charakteru

použitých zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti a charakteru rizík, ak možno očakávať,

že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka by

mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín

ustanoveného v

§ 15

.

(2)

Rozsah opatrení a monitorovania, ich druh a kvalita musia zodpovedať rizikám spojeným

s vykonávaním činností vedúcich k ožiareniu. Požiadavky na vykonávanie činností s

otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi sú uvedené v

prílohe č. 7

.

(3)

Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, do

prevádzky sa

a)

vymedzia a označia ochranné pásma

1.

kontrolované pásmo,

2.

sledované pásmo,

3.

pásmo s obmedzeným prístupom,

b)

pracovisko vybaví prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím

plánom, havarijným plánom a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,

c)

zabezpečí vybavenie pracovníkov na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

relevantnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ďalej len „ochranný prostriedok“)

s dostatočným tieniacim účinkom, najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami,

a pracovnými pomôckami, najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a

kontajnermi,

d)

zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A osobnými dozimetrami,

e)

zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska

odborným zástupcom a zamestnancom, ktorý riadi práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(4)

Ochranné pásma podľa odseku 3 písm. a) sa vymedzujú tak, aby reguláciou pohybu osôb,

vytvorením ochranných bariér, a prípadne aj stavebnými úpravami, režimom práce, rozsahom

monitorovania a ďalšími opatreniami primeranými používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia

a spôsobom nakladania s nimi sa zabezpečilo, že so zdrojmi ionizujúceho žiarenia budú

nakladať len osoby dostatočne odborne spôsobilé, poučené o možnom riziku práce a vybavené

ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami a že dôsledky prípadnej radiačnej

nehody sa čo najviac obmedzia.

(5)

Na účely vymedzovania ochranných pásem sa predpokladá neprekračovanie 40-hodinového

pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku, ak nie sú k dispozícii

iné údaje o čase pobytu.

(6)

Kritériá na vymedzovanie ochranných pásem a požiadavky na tieto pásma ustanovuje

§ 21 až 24

.

(7)

Prevádzkovateľ je povinný periodicky prehodnocovať podmienky práce v ochranných pásmach.

§ 21

(1)

Kontrolované pásmo sa vymedzuje tam, kde by efektívna dávka z ožiarenia mohla prekročiť

6 mSv alebo ekvivalentné dávky by mohli prekročiť tri desatiny príslušných limitov

ožiarenia pracovníkov.

(2)

Ak nie je osobitným spôsobom, najmä časovo obmedzeným používaním zdrojov ionizujúceho

žiarenia odôvodnené inak, je účelné kontrolované pásmo vymedziť tam, kde sa očakáva,

že

a)

príkon priestorového dávkového ekvivalentu bude v priemere pri bežnej prevádzke zdroja

ionizujúceho žiarenia vyšší než 2,5 µSv/h,

b)

súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých rádionuklidov v ovzduší na pracovisku

a konverzných faktorov h

inh

pre príjem vdýchnutím pracovníkom podľa

prílohy č. 6

bude v priemere za rok väčší než 2,5 µSv/m

3

,

c)

rádioaktívna kontaminácia povrchov na pracovných miestach bude vyššia ako smerné

hodnoty rádioaktívnej kontaminácie povrchov mimo kontrolovaného pásma pracovísk s

otvorenými žiaričmi uvedenými v

tabuľke č. 1 prílohy č. 8

.

(3)

Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska,

spravidla stavebne oddelená a s takým zabezpečením, aby do nej nemohli vstúpiť nepovolané

osoby. Na vstupoch alebo ohraničeniach sa kontrolované pásmo označuje bezpečnostnými

a zdravotnými označeniami, najmä výstražnou značkou označujúcou nebezpečenstvo rádioaktívnej

látky a nápisom „Kontrolované pásmo“ a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia

a rizík s nimi spojených. Pre činnosti vykonávané v kontrolovanom pásme sa musia vypracovať

pracovné pokyny, ktoré musia byť dostupné a zodpovedajúce riziku spojenému s prevádzkou

zdrojov ionizujúceho žiarenia a činnosťou, ktorá sa v pásme vykonáva.

(4)

Návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma je súčasťou dokumentácie pracoviska a obsahuje

a)

rozsah kontrolovaného pásma spravidla uvedením konkrétnych miestností, tieniacich

bariér a schematického plánu; pre očakávané terénne dočasné pracoviská, ako defektoskopické

pracovisko alebo karotážne pracovisko, určením hranice dávkových príkonov, ktorá sa

použije na ohraničenie kontrolovaného pásma na týchto pracoviskách,

b)

pravidlá na vstup a výstup z kontrolovaného pásma a konkrétne pravidlá správania

sa v kontrolovanom pásme,

c)

zdôvodnenie navrhovaného rozsahu kontrolovaného pásma, predovšetkým výpočty a iné

dôkazy dokladujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1,

d)

opis stavebného alebo technického zabezpečenia kontrolovaného pásma proti vstupu

nepovolaných osôb,

e)

počet osôb pracujúcich v kontrolovanom pásme a spôsob ich poučenia o rizikách pri

práci v kontrolovanom pásme, najmä uvedením vzoru pokynov na vstup a prácu v kontrolovanom

pásme.

(5)

Do kontrolovaného pásma môžu vstupovať len osoby poučené o tom, ako sa majú správať,

aby neohrozili svoje zdravie ani zdravie iných osôb. U pracovníkov sa také poučenie

realizuje v rámci informovania a školenia, o poučení je prevádzkovateľ povinný vyhotoviť

písomný záznam. Poučenie sa nevyžaduje u osôb, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor.

(6)

Čas pobytu iných osôb ako pracovníkov v kontrolovanom pásme a podmienky tohto pobytu

sa obmedzujú tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť, že ožiarenie týchto osôb

prekročí jednu desatinu ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov. Neprekročenie jednej

desatiny ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov možno preukázať monitorovaním.

(7)

Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov,

ak ďalej nie je ustanovené inak.

(8)

Tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma,

len ak sa podrobujú lekárskemu ožiareniu.

(9)

Osoby staršie ako 16 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma aj v prípade, ak

sa na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pripravujú na výkon povolania.

(10)

Každý, kto vstupuje do kontrolovaného pásma, musí byť vybavený ochrannými prostriedkami

a pracovnými pomôckami primeranými riziku, spôsobu používania a charakteru zdrojov

ionizujúceho žiarenia.

(11)

Pre pobyt pracovníkov v kontrolovanom pásme sa vykonáva osobné monitorovanie v rozsahu

určenom v monitorovacom pláne. Všetci pracovníci kategórie A musia byť vybavení osobnými

dozimetrami. Ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv/h, musia byť pracovníci

vybavení tiež operatívnymi signálnymi, priamo odčítateľnými alebo inými, v monitorovacom

pláne uvedenými, osobnými dozimetrami. Pre návštevy stačí vybavenie operatívnymi osobnými

dozimetrami.

(12)

V kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ak nie je

v podmienkach povolenia ustanovené inak, sa pracuje len v určenom pracovnom odeve

a pri výstupe z neho sa vykonáva kontrola rádioaktívnej kontaminácie, v prípade potreby

aj osobná očista.

(13)

Splnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 12 zabezpečí prevádzkovateľ po

konzultácii s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou.

(14)

Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vedie prehľad o všetkých osobách okrem pracovníkov

kategórie A, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, čase pobytu týchto osôb v ňom

a zabezpeči odhad efektívnej dávky pre tieto osoby.

§ 22

(1)

Vynášaním z kontrolovaného pásma do životného prostredia sa rozumie vynášanie najmä

drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení alebo prístrojov,

dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného

pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na ich ďalšie neobmedzené používanie

mimo kontrolovaného pásma. Za vynášanie z kontrolovaného pásma do životného prostredia

sa nepovažuje vynášanie rádioaktívnych materiálov na účely transportu do iného kontrolovaného

pásma alebo na ďalšie používanie v inom kontrolovanom pásme a vynášanie rádioaktívne

kontaminovaných materiálov z kontrolovaného pásma, ktorého účelom je ich odstránenie

alebo uvoľnenie spod inštitucionálnej kontroly.

(2)

Rádioaktívne kontaminované materiály sa musia pred vynášaním z kontrolovaného pásma

dekontaminovať na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň stierateľnej kontaminácie

v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany. Ak možno znížiť hmotnostnú aktivitu

vybratím kontaminovaných súčastí alebo iným spôsobom odstránenia rádionuklidov, musí

sa znížiť aj hmotnostná aktivita na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň.

(3)

Z kontrolovaného pásma možno vynášať rádioaktívne materiály a ďalej ich neobmedzene

používať, len ak hodnota ich povrchovej kontaminácie rádionuklidmi pre povrchovo kontaminované

materiály alebo hodnota ich hmotnostnej aktivity pre materiály kontaminované v celom

objeme je nižšia ako hodnoty uvedené v

prílohe č. 8

.

(4)

Pri vynášaní rádioaktívnych materiálov z kontrolovaného pásma sa musí zabezpečiť

monitorovanie povrchovej, hmotnostnej aktivity alebo povrchovej aj hmotnostnej aktivity.

Zariadenia na toto monitorovanie musia byť metrologicky overené. Úroveň povrchovej

rádioaktívnej kontaminácie sa určuje ako priemer z plochy nie väčšej ako 150 cm

2

. Pre materiály rádioaktívne kontaminované v objeme sa hmotnostná aktivita určuje

ako priemer v kilograme hmoty, ak nemožno vynášaný materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou

1 kg, potom sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v najmenších častiach, na ktoré

možno materiál rozumne rozdeliť, nie však väčších ako 10 kg hmotnosti.

(5)

Pri kontaminácii viac ako jedným rádionuklidom pri hodnotení úrovne kontaminácie

platí súčtové pravidlo uvedené v

prílohe č. 3 odseku II bode 6

. Ak ide o kontamináciu rôznymi rádionuklidmi, pričom pomerné zastúpenie jednotlivých

rádionuklidov na pracovisku je známe a nemení sa, je potrebné zabezpečiť merania dominujúcich

rádionuklidov alebo celkovej aktivity tak, aby sa určené hodnoty aktivity neprekročili

pri zohľadnení predpokladanej aktivity ostatných nemeraných kontaminantov. Ak ide

o meranie celkovej aktivity, musí citlivosť meradla umožňovať overenie dodržania určených

podmienok v zmesi rádionuklidov pre rádionuklid najnižšej triedy rádiotoxicity podľa

prílohy č. 8 tabuľky č. 2

. Podmienky na overovanie výskytu a pomerov kontaminantov vrátane ťažko merateľných

rádionuklidov sa musia určiť v monitorovacom programe.

(6)

Rádioaktívne materiály, pri ktorých nemožno určiť povrchovú rádioaktívnu kontamináciu,

sa považujú za rádioaktívne kontaminované v celom objeme.

§ 23

(1)

V priestore kontrolovaného pásma, kde dávkový príkon môže presahovať 5 mSv/h, sa

vymedzuje pásmo s obmedzeným prístupom, ktoré sa musí zreteľne vyznačiť zákazom vstupu

a musí sa zabezpečiť tak, aby osoby v tomto pásme nemohli nekontrolovane vystaviť

ožiareniu žiadnu časť tela.

(2)

Do priestoru pásma s obmedzeným prístupom možno vstupovať len na účely

a)

vykonania činnosti, ktorá je v tomto pásme nevyhnutná, a len pod kontrolou odborného

zástupcu alebo ním povereného kvalifikovaného pracovníka,

b)

podrobenia sa lekárskemu ožiareniu,

c)

prípravy na výkon povolania lekára; vopred sa vyžaduje písomný súhlas študenta.

§ 24

Sledované pásmo

(1)

Sledované pásmo sa na pracovisku, kde sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, vymedzuje

všade tam, kde sa očakáva, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv za rok

alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej

šošovky, kože a končatín ustanoveného v

§ 15

.

(2)

Sledované pásmo sa spravidla vymedzuje na všetkých pracoviskách, ak ďalej nie je

ustanovené inak. Sledované pásmo sa nevymedzuje, ak by jeho rozsah nepresiahol rozsah

kontrolovaného pásma.

(3)

Sledované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla

stavebne oddelená. Ak je to potrebné na vstupoch alebo ohraničeniach, sledované pásmo

sa označuje upozornením, že ide o sledované pásmo; prípadne aj bezpečnostnými a zdravotnými

označeniami s údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených.

(4)

V sledovanom pásme sa zabezpečuje len monitorovanie pracoviska, ak nie je v monitorovacom

pláne ustanovené inak.

(5)

Do priestoru sledovaného pásma možno dovoliť vstup

a)

pracovníkom, ktorých práca to vyžaduje,

b)

pacientom a osobám, ktoré ich sprevádzajú a dobrovoľne pomáhajú pri lekárskom ožiarení,

účastníkom lekárskeho výskumu na účel podrobenia sa lekárskemu ožiareniu a osobám,

ktoré sa pripravujú na povolanie, na účel prípravy na výkon činností vedúcich k ožiareniu,

c)

návštevníkom.

(6)

Za plnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 5 zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý

môže problematiku konzultovať s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou

službou. V závislosti od charakteru pracoviska a používaných zdrojov ionizujúceho

žiarenia musí prevádzkovateľ v prípade potreby vypracovať pracovné inštrukcie primerané

riziku ožiarenia.

§ 25

Kategórie pracovníkov

Na účely monitorovania a zdravotného dohľadu sa pracovníci zaraďujú do kategórie A

alebo do kategórie B (

príloha č. 1, body 39 a 40

).

§ 26

Informovanie pracovníkov

(1)

Prevádzkovateľ musí pracovníkov, praktikantov a študentov vopred preukázateľne informovať

o

a)

charaktere a rozsahu možného ohrozenia zdravia, o rizikách spojených s ich prácou

a o prípadnej zdravotnej ujme s tým spojenej,

b)

všeobecných postupoch radiačnej ochrany a opatreniach, ktoré sa musia prijať, najmä

o tých, ktoré zodpovedajú prevádzkovým a pracovným podmienkam vzťahujúcim sa na danú

činnosť všeobecne a na jednotlivé pracoviská a práce, na ktoré môžu byť pridelení,

c)

dôležitosti dodržiavania zdravotných, technických a administratívnych požiadaviek

radiačnej ochrany,

d)

význame a nutnosti včasného oznámenia tehotenstva z dôvodu rizík ožiarenia plodu

a rizika rádioaktívnej kontaminácie dojčaťa v prípade vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.

(2)

Cieľom informovania je získanie základných znalostí radiačnej ochrany nevyhnutných

na výkon práce na pracovisku. Rozsah informácií závisí od charakteru vykonávanej činnosti.

§ 27

Školenie pracovníkov

Prevádzkovateľ je povinný najmenej raz ročne zabezpečiť školenie pracovníkov, praktikantov

a študentov tak, aby boli dostatočne oboznámení nielen so všeobecnými pravidlami a

postupmi v radiačnej ochrane, ale najmä s opatreniami týkajúcimi sa radiačnej ochrany

pri práci s konkrétnymi zdrojmi ionizujúceho žiarenia na pracovisku pri bežnej prevádzke

a za predvídateľných odchýlok od tejto prevádzky alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej

situácie. O realizácii školení a preverení vedomostí pracovníkov, praktikantov a študentov

je prevádzkovateľ povinný viesť písomné záznamy. Rozsah školení závisí od charakteru

vykonávanej činnosti.

§ 28

Radiačná ochrana pracovníkov

(1)

Prevádzkovateľ zodpovedá za realizáciu opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany

pracovníkov a za vyhodnotenie ich účinnosti.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný konzultovať s kvalifikovaným expertom overovanie a skúšanie

ochranných prostriedkov a meracích zariadení, najmä

a)

pred podrobným posudzovaním projektov jednotlivých zariadení z hľadiska radiačnej

ochrany,

b)

pri uvádzaní nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo modifikovaných zdrojov ionizujúceho

žiarenia do prevádzky,

c)

pri pravidelnom overovaní účinnosti ochranných prostriedkov a technických postupov,

d)

pri pravidelnej kalibrácii meracích prístrojov a pri pravidelnom overovaní ich prevádzkyschopnosti

a správneho používania.

§ 29

Prevádzkovateľ môže na zabezpečenie radiačnej ochrany zriadiť samostatný špecializovaný

útvar radiačnej ochrany (ďalej len „špecializovaný útvar“), ktorý poskytuje špecifické

poradenstvo v oblasti radiačnej ochrany; ak špecializovaný útvar zriadi, musí ho vybaviť

nevyhnutnými prostriedkami. V zariadeniach, v ktorých úrad alebo príslušný regionálny

úrad považuje za nevyhnutné zriadiť taký špecializovaný útvar, musí byť v prípade,

že ide o vnútornú organizačnú jednotku, organizačne oddelený od výrobných a prevádzkových

útvarov. Špecializovaný útvar môže byť spoločný pre niekoľko pracovísk.

§ 30

Monitorovanie pracoviska

(1)

Monitorovanie pracoviska sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním

veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov

na pracovisku, najmä príkonu dávkového ekvivalentu na pracovisku, objemových aktivít

v ovzduší pracoviska a plošných aktivít na pracovisku. Monitorovanie je opakované

meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie

osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(2)

Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky

alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť

tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany.

(3)

Monitorovací plán podľa druhu vykonávanej činnosti obsahuje monitorovanie pri bežnej

prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách

a radiačných haváriách. Člení sa na časti upravujúce monitorovanie

a)

pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b)

okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

osobné,

d)

vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do

životného prostredia.

(4)

Pracovníci musia mať prístup k výsledkom ich osobného monitorovania vrátane meraní,

ktoré boli podkladom na určenie osobných dávok, alebo k odhadu dávok na základe meraní

na pracovisku.

(5)

Monitorovací plán zohľadňuje charakter pracoviska a musí obsahovať

a)

veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sa budú monitorovať, spôsob,

rozsah a frekvenciu meraní,

b)

návody na hodnotenie výsledkov meraní a spôsob vedenia záznamov,

c)

referenčné úrovne a opatrenia pri ich prekročení,

d)

špecifikáciu metód meraní,

e)

špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(6)

Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia a včasné zistenie

odchýlok od bežnej prevádzky a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.

Výsledky monitorovania musí prevádzkovateľ zaznamenávať, aby sa v prípade potreby

mohli použiť na odhad osobných dávok.

§ 31

Osobné monitorovanie

(1)

Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Osobné monitorovanie

sa vykonáva sledovaním, meraním a hodnotením vnútorného a vonkajšieho ožiarenia osôb.

Pre pracovníkov kategórie A sa musí osobné monitorovanie vykonávať systematicky. Ak

je na základe monitorovania alebo výpočtu podozrenie, že sa môžu prekročiť limity

ožiarenia pracovníkov, potom sa pri zisťovaní osobných dávok zohľadňujú aj podmienky

a okolnosti ožiarenia. Osobné monitorovanie vykonáva oprávnená dozimetrická služba

podľa osobitného predpisu.

8

)

(2)

Rozsah monitorovania pracovníkov kategórie B musí dostačujúco preukázať skutočnosti,

že títo pracovníci sú oprávnene zaradení do kategórie B. V prípade potreby môže úrad

alebo príslušný regionálny úrad požadovať osobné monitorovanie oprávnenou dozimetrickou

službou aj pre pracovníkov kategórie B.

(3)

Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na

vonkajšom ožiarení pracovníka pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter

také meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky

nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje pomocou

výsledkov z monitorovania pracoviska alebo výpočtom.

(4)

Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, na ktorých môže dôjsť k významnému

vnútornému ožiareniu pracovníkov, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky

z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka

alebo v jeho výlučkoch, meraním koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, meraním kontaminácie

pracoviska a prepočtom na príjem rádionuklidu pomocou príslušných koeficientov a modelov

dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.

§ 32

Monitorovanie v prípade havarijného ožiarenia alebo ožiarenia v ohrození

(1)

Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú

nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú

prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým

ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa

§ 11

, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

(2)

V prípade ožiarenia v ohrození sa využije osobné monitorovanie alebo odhad osobnej

dávky podľa toho, čo je za daných okolností vhodnejšie.

§ 33

Evidencia osobných dávok pracovníkov

(1)

O výsledkoch osobného monitorovania každého pracovníka kategórie A sa musí viesť

záznam v centrálnom registri.

(2)

Súčasťou záznamu údajov o odhade dávok alebo o výsledkoch merania dávok pri ožiarení

v ohrození alebo havarijnom ožiarení je aj záznam o okolnostiach, za akých došlo k

ožiareniu, a záznam o opatreniach prijatých pri danej mimoriadnej situácii.

(3)

Ak sa na odhad osobnej dávky použili výsledky monitorovania prostredia, sú súčasťou

záznamov v centrálnom registri.

(4)

Osobné dávky prijaté pri výnimočnom ožiarení a dávky prijaté pri ožiarení v ohrození

a havarijnom ožiarení sa evidujú osobitne a nesčítavajú sa s osobnými dávkami prijatými

pri bežnej činnosti.

(5)

Prevádzkovateľ vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom týmto

nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom pracovník kategórie A dosiahne, alebo

by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia.

(6)

Centrálny register vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom

týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov.

Záznamy o osobných dávkach pracovníkov sú z centrálneho registra vymazané po uplynutí

kalendárneho roku, v ktorom pracovník dosiahol vek 75 rokov.

(7)

Centrálny register musí na požiadanie sprístupniť pracovníkovi jeho osobné záznamy

vrátane výsledkov meraní použitých na odhad osobných dávok alebo odhadov dávok na

základe výsledkov monitorovania prostredia. Centrálny register musí sprístupniť údaje

na požiadanie aj prevádzkovateľovi, príslušným orgánom podľa osobitného predpisu,

9

)

lekárom podľa osobitného predpisu

6

)

a pracovným zdravotným službám. Spôsob a podmienky na poskytovanie údajov určí úrad.

(8)

V prípade ožiarenia v ohrození alebo havarijného ožiarenia oprávnená dozimetrická

služba musí prevádzkovateľovi a pracovníkovi bezodkladne poskytnúť výsledky osobného

monitorovania.

(9)

Pracovníci, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

sú povinní oznámiť výsledky osobného monitorovania do centrálneho registra do troch

mesiacov po ukončení práce v zahraničí. K oznámeniu musia doložiť potvrdenie o veľkosti

ožiarenia za celé obdobie vykonávania prác od oprávnenej zahraničnej inštitúcie. V

prípade pohybu pracovníka v rámci Európskej únie poskytne úrad podľa osobitného predpisu

10

)

kompetentným orgánom a príslušným inštitúciám členských štátov Európskej únie na

účel kontroly ďalšieho ožiarenia všetky relevantné údaje o predošlých dávkach pracovníka

potrebné na vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky, na zaradenie pracovníka do

kategórie A a na sledovanie jeho ďalšieho ožiarenia vo vzťahu k práci.

§ 34

Pracovisko s rizikom ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Pre pracovné činnosti, v rámci ktorých prítomnosť prírodných zdrojov ionizujúceho

žiarenia môže viesť k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov

obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany, sa ustanovujú

tieto vyšetrovacie úrovne

a)

400 Bq/m

3

pre priemernú objemovú aktivitu radónu v ovzduší pri výkone práce na pracoviskách

uvedených v odseku 2 písm. b) až f),

b)

1 mSv za rok pre efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia na pracoviskách uvedených

v odseku 2 písm. e) a f).

(2)

Pracoviská s rizikom z ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením

sú

a)

paluby lietadiel pri letoch vo výške vyššej ako 8 km,

b)

bane, jaskyne, tunely a ďalšie pracoviská v podzemí,

c)

pracoviská, na ktorých sa čerpaním, zhromažďovaním alebo iným obdobným spôsobom nakladá

s vodou z podzemných zdrojov, najmä čerpacie stanice, kúpeľné zariadenia, zariadenia

na stáčanie a úpravu vôd,

d)

všetky pracoviská, na ktorých bolo preukázané prekročenie objemovej aktivity radónu

1 000 Bq/m

3

,

e)

pracoviská, na ktorých sa vykonáva

1.

nakladanie s pevnými produktmi spaľovania uhlia na zariadeniach s tepelným výkonom

nad 5 MW,

2.

výroba stavebných materiálov z produktov spaľovania uhlia,

3.

ťažba, transport produktovodmi a spracovanie ropy a plynu,

4.

spracovanie fosfátových surovín,

5.

výroba pigmentov na báze minerálov titánu,

6.

výroba materiálov na báze minerálov zirkónu,

7.

spracovanie surovín obsahujúcich aj vzácne zeminy,

8.

metalurgická výroba kovov,

9.

výroba, spracovanie a použitie materiálov s obsahom tória a uránu,

10.

nakladanie s vodárenskými kalmi z úpravy vody z podzemných zdrojov,

11.

nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi vyskytujúcimi sa v prírode, pri ktorých sa

preukázalo, že obsah prírodných rádionuklidov prevyšuje uvoľňovacie úrovne alebo zvyšuje

príkon dávkového ekvivalentu o viac ako 0,5 µSv/h,

f)

pracoviská, na ktorých sa vykonávajú činnosti, ktoré vedú k produkcii rezíduí, ktoré

obsahujú prírodné rádionuklidy a môžu spôsobiť významné zvýšenie ožiarenia obyvateľstva

alebo pracovníkov.

§ 35

(1)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti na pracoviskách, na ktorých je riziko ožiarenia

pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, je povinný zabezpečiť monitorovanie

radiačnej situácie, ktorým preukáže úroveň ožiarenia pracovníkov.

(2)

Ak sa monitorovaním zistí, že na pracovisku sú prekročené smerné hodnoty na vykonanie

opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov prírodným ionizujúcim žiarením, je prevádzkovateľ

povinný zabezpečiť vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov a kontrolovať

ich účinnosť.

(3)

Ak aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia, ktoré zodpovedajú optimalizácii

radiačnej ochrany, sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení a nemožno

znížiť ožiarenie pracovníkov na pracovisku tak, aby efektívna dávka pracovníkov za

kalendárny rok bola nižšia ako 6 mSv, primerane sa uplatnia ustanovenia

§ 3 až 33

a

§ 39 až 41 tohto nariadenia

. Radiačná ochrana sa zabezpečuje v rozsahu a spôsobom, ktorý platí pre prácu v kontrolovanom

pásme pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, a to najmä

a)

vymedzením pracoviska alebo jeho častí, kde môžu osoby vykonávajúce práce prekročiť

tri desatiny limitov ustanovených v

§ 11

, jeho označením a zabezpečením proti vstupu nepovolaných osôb,

b)

určením osôb, ktoré vo vyznačenom pásme môžu vykonávať práce, určením spôsobu práce,

rozsahu práce a zabezpečením preukázateľného každoročného školenia týchto osôb o radiačných

rizikách na pracovisku,

c)

určením odborného zástupcu, ktorý bude odborne riadiť zabezpečenie radiačnej ochrany

na pracovisku,

d)

vypracovaním pokynov na prácu na pracovisku vrátane pokynov na jej bezpečné vykonávanie

a pokynov pre vstup osôb na pracovisko,

e)

určením a zabezpečením ochranných prostriedkov a pracovných pomôcok,

f)

vypracovaním monitorovacieho plánu a zabezpečením monitorovania na pracovisku a monitorovania

osobných dávok pracovníkov na týchto pracoviskách,

g)

určením spôsobu nakladania s materiálmi kontaminovanými rádionuklidmi,

h)

vedením dokumentácie pracoviska.

(4)

Na zásahy na pracoviskách, pri ktorých je riziko z ožiarenia pracovníkov zvýšeným

prírodným ionizujúcim žiarením, sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 42 až 47 tohto nariadenia

.

§ 36

(1)

Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku

s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m

-3

v priemere za kalendárny rok.

(2)

Na pracovisku, ktoré sa využíva len občas alebo s určitým režimom, sa smerná hodnota

podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu

osôb.

(3)

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota

podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním vrátane sledovania a zaznamenávania

pobytu pracovníkov na pracovisku; ak sa smerná hodnota prekročila viac ako jedenapolkrát,

hodnotenie ožiarenia pracovníkov sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 37

(1)

Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku

s rizikom zvýšeného ožiarenia prírodnými rádionuklidmi okrem radónu je efektívna dávka

pracovníka počas vykonávania práce 1 mSv za kalendárny rok. Do efektívnej dávky počas

výkonu povolania sa nezapočítava priemerná dávka z prírodného pozadia.

(2)

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota

podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania

a zaznamenávania pobytu pracovníkov na pracovisku; ak je predpoklad, že efektívna

dávka pracovníkov môže byť vyššia ako 6 mSv za kalendárny rok, hodnotenie ožiarenia

sa vykonáva monitorovaním osobných dávok.

§ 38

(1)

Pre letecký personál, ktorý pracuje na palubách lietadiel vo výške vyššej ako 8 km,

je smernou hodnotou na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia z kozmického žiarenia

efektívna dávka člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za kalendárny rok. Ak

sa táto hodnota prekročí, členovia leteckého personálu sa musia informovať o veľkosti

ožiarenia a zdravotnom riziku a hodnotí sa ich ožiarenie. Na základe hodnotenia sa

pripravujú alebo upravia letové plány.

(2)

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výške vyššej ako 8 km sa zabezpečuje

využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná

šírka, čas letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť

výpočtu sa najmenej raz ročne overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín

na jednotlivých letových trasách.

(3)

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výškach vyšších ako 15 km sa zabezpečuje

meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.

(4)

Prevádzkovateľ je povinný prijať vhodné opatrenia na hodnotenie ožiarenia pracovníkov,

zohľadniť výsledky hodnotenia ožiarenia pri rozpise služieb, zmien alebo letov s cieľom

znižovania radiačnej záťaže, informovať pracovníkov o radiačných rizikách súvisiacich

s ich prácou a vo vzťahu k ženám uplatniť

§ 12

.

§ 39

Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva za normálnych podmienok

Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva pri činnostiach vedúcich k ožiareniu

za normálnych podmienok zahŕňa všetky opatrenia a sledovania na zisťovanie a elimináciu

faktorov, ktoré v priebehu vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu môžu byť príčinou

rizika ožiarenia populácie, ktoré z hľadiska radiačnej ochrany nemožno zanedbať.

§ 40

Odhad dávok obyvateľstva

(1)

Úrad podľa osobitného predpisu

11

)

zabezpečí, aby sa odhad dávok z činností vedúcich k ožiareniu celej populácie a referenčných

skupín obyvateľstva vykonával čo najrealistickejšie na všetkých miestach, kde sa také

skupiny môžu vyskytnúť, rozhodne o frekvencii vykonávania odhadov dávok a prijme potrebné

opatrenia na identifikovanie dotknutých referenčných skupín obyvateľstva s ohľadom

na relevantné cesty šírenia rádioaktívnych látok.

(2)

Odhady dávok obyvateľstva musia zahŕňať pri zohľadnení rádiologických rizík odhad

a)

dávok z externého ožiarenia; v prípade potreby aj druh ionizujúceho žiarenia,

b)

príjmu rádionuklidov s uvedením ich charakteristík; v prípade potreby ich fyzikálny

stav a chemický stav, určenie aktivity a koncentrácie,

c)

dávok, ktoré by mohli byť prijaté referenčnými skupinami obyvateľstva, určenie charakteristík

týchto skupín.

(3)

Údaje, ktoré sa vzťahujú na meranie externého ožiarenia, odhad príjmu rádionuklidov,

odhad rádioaktívnej kontaminácie a na získané výsledky odhadov dávok prijatých referenčnými

skupinami a obyvateľstvom, sa musia zaznamenávať a uchovávať.

§ 41

Povinnosti prevádzkovateľa

(1)

Prevádzkovateľ je povinný

a)

dosiahnuť a udržiavať optimálnu úroveň radiačnej ochrany obyvateľstva a životného

prostredia,

b)

overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľstva a životného

prostredia,

c)

používať na účely sledovania úrovne radiačnej ochrany, na meranie a hodnotenie ožiarenia

obyvateľstva alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia overené a schválené postupy

a vhodné prístroje,

d)

dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na správnosť meraní a meradiel,

pravidelne ich kalibrovať a overovať ich funkčnosť a prevádzkyschopnosť.

(2)

Bezpečnosť prevádzky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa overuje skúškami. Požiadavky

na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a spôsoby overovania ich parametrov

dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany sú uvedené v

prílohe č. 9

.

§ 42

Vykonávanie zásahu

Zásah sa vykonáva pri hrozbe vzniku alebo pri vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej

havárie a pri pretrvávajúcom ožiarení, ktoré je neskorým dôsledkom radiačnej havárie

alebo dôsledkom činností vedúcich k ožiareniu alebo iných činností vykonávaných v

minulosti.

§ 43

Základné princípy vykonávania zásahu

(1)

Zásah sa má vykonať len vtedy, ak zníženie zdravotnej ujmy, ktoré sa dosiahne jeho

vykonaním, je dostatočné na odôvodnenie škôd a nákladov spojených s jeho vykonaním

vrátane nákladov v sociálnej oblasti.

(2)

Spôsob vykonania, rozsah a trvanie zásahu sa musia optimalizovať tak, aby rozdiel

medzi prínosom dosiahnutým znížením zdravotnej ujmy a nákladmi a škodami spôsobenými

vykonaním zásahu bol čo najväčší.

(3)

Ustanovené limity ožiarenia sa na zásahy nevzťahujú. Návod na riešenie situácií,

v ktorých je zásah primeraný, poskytujú havarijné plány a smerné hodnoty zásahových

úrovní, ktoré sú uvedené v

prílohe č. 10

.

§ 44

Potenciálne ožiarenie

Ak činnosť vedúca k ožiareniu môže mať za následok únik rádioaktívnych látok, je prevádzkovateľ

v prípade mimoriadnej radiačnej udalosti povinný zabezpečiť odhad dôsledkov vrátane

údajov o šírení sa rádioaktívnych látok v priestore a čase a odhad potenciálneho ožiarenia

osôb pri predpokladaných havarijných scenároch.

§ 45

Vykonávanie zásahu v prípade radiačného ohrozenia

(1)

Pri vzniku mimoriadnej radiačnej udalosti sa zásah uskutočňuje

a)

neodkladnými opatreniami, ktorými sú najmä ukrytie, jódová profylaxia, zákaz konzumácie

čerstvej potravy, zákaz používania vody, ustajnenie zvierat, evakuácia a

b)

následnými opatreniami, ktorými sú dočasné presídlenie, trvalé presídlenie, regulácia

konzumácie rádioaktívne kontaminovaných potravín a vody, regulácia používania rádioaktívne

kontaminovaných krmovín, dekontaminácia územia, odstránenie rezíduí alebo zamedzenie

ich šírenia.

(2)

Zásah je nevyhnutné prispôsobiť situácii a vykonať vo vzťahu k

a)

zdroju ionizujúceho žiarenia s cieľom zredukovať priame ožiarenie alebo zabrániť

emisii rádionuklidov,

b)

životnému prostrediu s cieľom znížiť transfer rádioaktívnych látok k jednotlivcom

z obyvateľstva,

c)

jednotlivcom z obyvateľstva s cieľom znížiť ich ožiarenie a v prípade potreby zabezpečiť

ich liečbu.

(3)

Zásah sa vykonáva vždy, ak očakávaná dávka ktoréhokoľvek jednotlivca je na úrovni,

ktorá môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Hodnoty zásahových úrovní očakávaných

dávok pri akútnom ožiarení sú uvedené v

prílohe č. 10 v tabuľke č. 1

.

(4)

Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak sú prekročené zásahové úrovne alebo odvodené

zásahové úrovne. Zásahové úrovne sa udávajú v odvrátiteľnej efektívnej dávke alebo

odvrátiteľnej ekvivalentnej dávke. Odvodené zásahové úrovne sa udávajú spravidla v

priamo merateľných veličinách, pri prekročení ktorých sa predpokladá prekročenie zásahovej

úrovne.

(5)

Smerné hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v

prílohe č. 10 v tabuľkách č. 3 a 4

. Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje ionizujúceho žiarenia, s

ktorými je spojené riziko vzniku radiačnej nehody a radiačnej havárie, sa na základe

špecifických podmienok ustanovujú zásahové úrovne na základe optimalizácie radiačnej

ochrany. Optimalizované zásahové úrovne sú spravidla v intervale smerných hodnôt zásahových

úrovní. Ak je odvrátiteľná dávka nižšia ako dolná hranica intervalu smerných hodnôt

zásahových úrovní, zásah sa vykonáva len výnimočne v prípadoch, keď ho možno vykonať

jednoduchými opatreniami, spravidla pre skupinu obyvateľov. Ak je odvrátiteľná dávka

vyššia ako horná hranica intervalu smerných hodnôt zásahových úrovní, zásah sa nevykonáva

len vo výnimočných prípadoch.

(6)

Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre zdroje ionizujúceho žiarenia

a pre jednotlivé havarijné situácie sa ustanovujú optimalizované zásahové úrovne na

základe špecifických údajov charakterizujúcich osídlenie, infraštruktúru v okolí zdroja

ionizujúceho žiarenia a ďalších lokálnych podmienok, ktoré ovplyvňujú očakávané kolektívne

efektívne dávky, a predovšetkým uskutočniteľnosť vykonania zásahu, ktorými sú najmä

a)

prítomnosť špecifických skupín obyvateľstva v nemocniciach, zariadeniach sociálnych

služieb alebo vo väzniciach,

b)

dopravná situácia, infraštruktúra,

c)

hustota obyvateľstva,

d)

blízkosť veľkej sídelnej jednotky.

(7)

Optimalizované zásahové úrovne pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje

ionizujúceho žiarenia a jednotlivé havarijné situácie sa uvádzajú v havarijných plánoch.

Vybrané odporúčané všeobecné optimalizované hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v

prílohe č. 10 v tabuľke č. 3

.

(8)

Pri rozhodovaní o prijatí ochranných opatrení pri vzniku radiačného ohrozenia je

potrebné najmä zvážiť skutočnosť, či sa aktuálna situácia nelíši od podmienok uplatnených

pri ustanovení zásahových úrovní. Pri súčasnom výskyte radiačnej nehody alebo radiačnej

havárie a inej udalosti, ako je únik chemických látok alebo živelná pohroma, treba

zvážiť prínos a účinnosť zavedenia opatrenia vo vzťahu ku škodám spôsobeným inými

haváriami alebo pohromami.

§ 46

Zásah pri pretrvávajúcom ožiarení

(1)

Pretrvávajúce ožiarenie sa reguluje v tých prípadoch, keď by bez zmeny stavu v dôsledku

dlhodobého ožiarenia mohlo prísť k významnému zvýšeniu zdravotnej ujmy, a to priamym

ožiarením alebo nepriamo kontaminovaným ovzduším, kontaminovanou vodou alebo kontaminovanými

zložkami potravinového reťazca.

(2)

Ak sa zistí, že následkom radiačných havárií alebo minulých činností vedúcich k ožiareniu,

alebo iných činností sú jednotlivci z obyvateľov pretrvávajúco vystavení pôsobeniu

ionizujúceho žiarenia, tak sa primerane k súvisiacemu riziku ožiarenia zabezpečí

a)

vymedzenie a označenie dotknutej oblasti,

b)

monitorovanie radiačnej záťaže,

c)

vykonanie zásahu s ohľadom na konkrétnu situáciu,

d)

prijatie vhodných regulačných opatrení vo vymedzenej oblasti.

(3)

Pri pretrvávajúcom ožiarení sa zásah vykonáva, ak je príkon absorbovanej dávky v

orgáne alebo tkanive na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu. Hodnoty

zásahových úrovní príkonov absorbovanej dávky pre pretrvávajúce ožiarenie sú uvedené

v

prílohe č. 10 v tabuľke č. 2

.

(4)

Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak odvrátiteľná dávka je v rozpätí smerných hodnôt

5 až 10 mSv. Vzťahuje sa na priemernú efektívnu dávku jednotlivca z kritickej skupiny

za rok. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 5 mSv za rok, vykonanie zásahu

sa posudzuje v súlade s princípom optimalizácie s ohľadom na jeho rozsah, uskutočniteľnosť,

náklady a jeho prípadné dôsledky. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 10

mSv za rok, zásah sa uskutoční takmer vždy.

(5)

Najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmiva po radiačnej

havárii a požiadavky na reguláciu spotreby sú uvedené v

prílohe č. 10 v tabuľkách č. 5 až 8

.

§ 47

Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných prácach

(1)

V prípade záchranných prác pri radiačných nehodách alebo radiačných haváriách, ktoré

sú priamo spojené so záchranou ľudských životov, významných materiálnych alebo kultúrnych

hodnôt alebo so zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými

a hospodárskymi dôsledkami, sa práce plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb vykonávajúcich

také činnosti kumulovaná efektívna dávka počas celého výkonu prác nepresiahla 500

mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži nepresiahla 5 000 mSv. Takéto ožiarenie

sa môže pripustiť len výnimočne.

(2)

Záchranné práce uvedené v odseku 1 môžu vykonávať len dobrovoľníci, ktorí boli preukázateľne

informovaní o riziku spojenom s ich vykonávaním.

(3)

Záchranné práce, iné ako sú uvedené v odseku 1, a lokalizačné práce pri radiačnej

nehode alebo radiačnej havárii sa plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb, ktoré ich

vykonávajú, kumulovaná efektívna dávka z týchto činností nebola vyššia ako 100 mSv

a kumulované ekvivalentné dávky neboli vyššie ako dvojnásobok príslušného ročného

limitu pracovníkov ožiarenia.

(4)

Likvidačné práce po radiačnej nehode alebo havárii a činnosti spojené so zásahmi

pri pretrvávajúcom ožiarení sa plánujú a vykonávajú tak, aby ožiarenie osôb, ktoré

ich vykonávajú, nebolo vyššie ako limity ožiarenia pracovníkov. Počas prác sa musí

zabezpečiť monitorovanie a zdravotný dohľad.

(5)

Osoby, ktoré sa podieľajú na záchranných prácach, lokalizačných prácach a na likvidačných

prácach, sa musia preukázateľne informovať o rizikách spojených so zásahom.

§ 48

Zdravotný dohľad

(1)

Zdravotný dohľad nad pracovníkmi je založený na zásadách, ktorými sa všeobecne riadi

ochrana zdravia pri práci. Zdravotný dohľad vykonáva v rámci preventívnej zdravotnej

starostlivosti o pracovníkov lekár podľa osobitného predpisu

6

)

alebo lekár pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „príslušný lekár“).

(2)

Pracovníci kategórie A musia byť pod zdravotným dohľadom.

(3)

Zdravotný dohľad môže úrad alebo príslušný regionálny úrad v odôvodnených prípadoch

nariadiť aj pracovníkom kategórie B. Zdravotný stav pracovníkov kategórie A sa posudzuje

z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu.

Príslušný lekár musí mať prístup ku všetkým významným informáciám súvisiacim s hodnotením

ožiarenia vrátane výsledkov monitorovania a údajov o pracovných podmienkach.

(4)

Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.

(5)

Zdravotný dohľad zahŕňa tieto lekárske preventívne prehliadky

a)

vstupnú, vykonanú vždy pred zaradením pracovníka do kategórie A; jej cieľom je posúdiť

zdravotnú spôsobilosť zastávať predpokladané pracovné miesto ako pracovník kategórie

A,

b)

periodickú, vykonávanú u pracovníkov kategórie A najmenej jedenkrát ročne; jej cieľom

je overiť, či je pracovník z hľadiska zdravotnej spôsobilosti i naďalej schopný plniť

svoje povinnosti pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu,

c)

mimoriadnu, vykonávanú v prípadoch, ak

1.

existuje odôvodnené podozrenie, že došlo ku zmene zdravotného stavu pracovníka kategórie

A,

2.

došlo ku prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia pracovníkov a treba posúdiť podmienky

na ďalšie vystavenie vplyvom žiarenia pri práci,

3.

prehliadku nariadi úrad alebo príslušný regionálny úrad,

d)

výstupnú.

(6)

O vyššom počte prehliadok a ich frekvencii rozhodne príslušný lekár na základe charakteristík

zdroja ionizujúceho žiarenia a zdravotného stavu pracovníka.

(7)

Preventívne prehliadky pracovníkov kategórie B sa vykonávajú podľa osobitného predpisu

12

)

v súlade so zaradením pracovnej činnosti do príslušnej kategórie rizikových prác.

(8)

Ak došlo k prekročeniu limitov ožiarenia, ďalšie ožiarenie pri práci sa môže uskutočniť

len za podmienok určených príslušným lekárom pri mimoriadnej lekárskej preventívnej

prehliadke.

(9)

Príslušný lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku pri výstupnej preventívnej prehliadke

je oprávnený predpísať pokračovanie zdravotného dohľadu následnými prehliadkami na

účel včasného zistenia možných zmien zdravotného stavu súvisiacich s ožiarením počas

výkonu práce, najmä v prípadoch dlhodobej práce na hranici limitov, a to aj po ukončení

pracovnej činnosti a počas takého dlhého času, ktorý považuje za nevyhnutný na zabezpečenie

ochrany zdravia pracovníka.

§ 49

Klasifikácia zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A

(1)

Zdravotná spôsobilosť pracovníka kategórie A sa v lekárskom posudku hodnotí ako

(a)

zdravotne spôsobilý,

(b)

zdravotne spôsobilý s obmedzením,

(c)

zdravotne nespôsobilý.

(2)

Ak pracovník zistí, že sa jeho zdravotný stav zmenil tak, že už nie je zdravotne

spôsobilý na výkon činností pracovníka kategórie A, musí o tejto skutočnosti neodkladne

informovať prevádzkovateľa.

(3)

Žiadna osoba nesmie byť zamestnaná alebo zaradená ako pracovník kategórie A počas

akéhokoľvek času na určitom pracovnom mieste, ak je podľa lekárskeho posudku zdravotne

nespôsobilá také pracovné miesto zastávať.

§ 50

Zdravotné záznamy

Pre každého pracovníka kategórie A v čase, v ktorom je zaradený do tejto kategórie,

vedie príslušný lekár ako súčasť zdravotnej dokumentácie tiež údaje o charaktere pracovnej

činnosti, zistené v rámci zdravotného dohľadu, o výsledkoch preventívnych prehliadok

vrátane diagnostických záverov, o výsledkoch predchádzajúcich lekárskych vyšetrení

a o výsledkoch osobného monitorovania. Osobné dávky z výnimočných ožiarení, z havarijných

ožiarení a z havarijných ožiarení zasahujúcich osôb vykonávajúcich záchranné a lokalizačné

práce sa zaznamenávajú oddelene. Dokumentácia sa uchováva až do doby, keď osoba dosiahla

alebo by dosiahla 75 rokov, v každom prípade však najmenej 30 rokov po ukončení pracovnej

činnosti, počas ktorej bol pracovník vystavený ionizujúcemu žiareniu.

§ 51

Úlohy lekára

(1)

Okrem zdravotného dohľadu nad pracovníkmi môže príslušný lekár, ak uzná za vhodné,

nariadiť vykonanie opatrení vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného pracovníka, najmä

ďalšie vyšetrenia, dekontaminačné opatrenia alebo naliehavú nápravnú liečbu.

(2)

O výsledkoch a záveroch posúdenia musí príslušný lekár pracovníka informovať. Ak

pracovník s lekárskym posudkom a závermi lekárskych preventívnych prehliadok nesúhlasí,

môže požiadať o nápravu podľa osobitného predpisu.

13

)

Príslušný lekár zasiela lekársky posudok so závermi o zdravotnej spôsobilosti na

výkon činností pracovníka kategórie A bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi.

§ 52

Kvalifikovaný expert

Úrad uzná za kvalifikovaného experta v radiačnej ochrane fyzickú osobu, ktorá pri

overovaní odbornej spôsobilosti preukázala znalosti podľa

prílohy č. 11

.

§ 53

Záverečné ustanovenie

Týmto nariadením vlády sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev uvedený v

prílohe č. 12

.

§ 54

Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.